Zástupcovia Egypta na rokovaniach vyzvali na „politické a diplomatické“ riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval v nedeľu v Káhire s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a so svojím rezortným kolegom Sámihom Šukrím. Stretol sa aj s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Ahmadom Abúlom Ghajtom, uviedla agentúra AP, ktorá sa odvolala na ruský web RT. Na spoločnej tlačovej konferencii so Šukrím Lavrov uviedol, že s egyptskými predstaviteľmi diskutoval o ruskej „vojenskej operácii“ na Ukrajine. Zástupcovia Egypta na rokovaniach vyzvali na „politické a diplomatické“ riešenie tohto vojnového konfliktu.
Obvinenie
Podľa AP Lavrov vo svojom vystúpení vyhlásil, že vinu za prerušenie mierových rokovaní nesie Ukrajina, a zdôraznil, že ich obnovenie nezávisí do Ruska.
„Ukrajinské vedenie, od prezidenta až po jeho nespočetných poradcov, neustále tvrdí, že žiadne rokovania nebudú, kým Ukrajina neporazí Rusko na bojisku,“ tvrdí Lavrov.
AP dodala, že po sobotňajšom útoku na ukrajinský prístav Odesa nateraz nie je jasné, ako to ovplyvní plány na obnovenie prepravy ukrajinského obilia po mori v bezpečných koridoroch z ukrajinských čiernomorských prístavov.
Vývoz obilia
Lavrov v Káhire informoval, že ruskí vývozcovia obilia sú odhodlaní plniť svoje záväzky v nadväznosti na dve dohody sprostredkované OSN a Tureckom, ktoré podpísali Moskva a Kyjev s cieľom odblokovať dodávky obilia z ukrajinských prístavov.
Podľa ruskej štátnej televízie RT Lavrov pricestoval do Káhiry v sobotu neskoro večer. Egypt je prvou zastávku jeho cesty po Afrike, kde navštívi aj Etiópiu, Ugandu a Konžskú demokratickú republiku.
AP dodala, že Lavrovove rokovania v Káhire sa konajú v situácii, keď sa Rusko snaží prelomiť diplomatickú izoláciu a sankcie Západu uvalené v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu.
Nepostavil sa na stranu Ruska
Egypt, najľudnatejšia krajina arabského sveta, sa odmietol postaviť na stranu Ruska vo vojne na Ukrajine, keďže udržiava úzke vzťahy s Moskvou aj so Západom. Egypt však tiež patrí medzi najväčších dovozcov pšenice na svete, najmä z Ruska a Ukrajiny.
Sisí sa minulý týždeň vrátil z trojdňovej návštevy Srbska, ktoré sa nepripojilo k západným sankciám voči Rusku a napriek vojne na Ukrajine aj naďalej udržiava s Moskvou priateľské vzťahy.
Rusko a Egypt v posledných rokoch výrazne posilnili svoje vzťahy: Sísí a ruský prezident Vladimir Putin si vytvorili blízky osobný vzťah, ktorý pomohol zvýšiť vojenskú a hospodársku spoluprácu.
Minulý týždeň tiež ruská štátna korporácia pre atómovú energiu (Rosatom) začala v Egypte výstavbu štvorreaktorovej elektrárne, konštatovala, aktuality.sk
X X X
Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska: Aké budú ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine
Akútny šok z ruskej invázie na Ukrajinu už prešiel. Prichádza únava a s ňou aj otázky. Dokedy to všetko bude trvať a aké dôsledky to bude mať? Keď chceme hodnotiť možné dôsledky vojny, najprv sa musíme opýtať: aké dôsledky, pre koho a kedy?
Náklady na vojnu
Poďme najprv k priamym aktérom. Vojna bola vždy najdrahšou ľudskou aktivitou. Sú veci, ktoré sú drahé a veci, ktoré sú ešte drahšie. Náklady na vojnu môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií.
Tou prvou a najviac viditeľnou je spotreba zbraní, munície a samozrejme aj nákladov na platy a vybavenie vojakov. Hoci ide o miliardy dolárov či eur, ide o najmenšiu položku. Zbrane sa vyrábajú a vojaci platia aj v mierových časoch. Tieto náklady budú znášať Rusi i Ukrajinci.
Do druhej kategórie patria náklady na vybudovanie zničenej infraštruktúry, obydlí, škôl, odmínovanie krajiny a pod. Tieto náklady sú už podstatne väčšie a budú ich znášať najmä Ukrajinci, lebo sa bojuje na ich území. Ale ani tieto náklady nemusia byť devastujúce.
Nemecko i Japonsko sa dokázali po vojne spamätať a znovu vystavať svoje krajiny za pár rokov. Znie to kruto, ale povojnová obnova je pre každú ekonomiku silným rozvojovým impulzom. Dnes sú Japonsko i Nemecko omnoho bohatšie ako Rusko, ktoré bolo „len“ vojenským víťazom.
Vysoké náklady sa začínajú objavovať až vtedy, keď začneme rátať peniaze na liečenie zranených vojakov a penzie pre ich vdovy a siroty. Takéto náklady budú musieť Rusko i Ukrajina platiť desiatky rokov. Ale ani teraz nie sme na konci. Ostávajú nám dve najväčšie položky.
Prvá z nich odkazuje na známu pravdu, že na vojnu treba tri veci: peniaze, peniaze a peniaze. Žiadna krajina nemá peniaze na vojnu pripravené v šuplíku. Musí si ich požičať a splácať, a to aj s úrokmi. Nie roky, ale desaťročia.
Veľká Británia (ktorá nepatrí medzi chudobné krajiny) splatila posledné pôžičky na prvú svetovú vojnu v roku 2015, t.j. po storočí. Na úrokoch zaplatila ďaleko viac ako na samotnej istine.
Náklady na vojnu si môžeme ilustrovať na údajoch, ktoré analyzuje skupina vedcov na Brownovej univerzite v Providence (v hlavnom meste štátu Rhode Island v USA).
Na vojenské operácie, ktoré Spojené štáty viedli v rokoch 2001 až 2021 v Afganistane, Iraku, Pakistane, Sýrii a Jemene, minula americká federálna vláda 8000 miliárd dolárov. A to v podobe platov, spotrebovaného materiálu a najmä na liečenie a penzie pre vojakov a ich rodiny.
Tieto peniaze si musela americká vláda požičať. Len na úrokoch zaplatí do roku 2050 ďalších 6500 miliárd dolárov. V spomenutých vojnových operáciách zahynulo niečo cez 7 tisíc amerických vojakov a civilistov, čo je podstatne menej, ako je počet ľudí, čo každý rok v USA zahynú pri dopravných nehodách (38 tisíc).
Rusko a Ukrajina
Rusko i Ukrajina budú samozrejme k vlastným obetiam vojny menej štedré ako USA. No ich nevýkonné ekonomiky zasiahnu vojnové náklady veľmi tvrdo.
A ešte stále nám zostáva posledná a úplne najväčšia nákladová položka: stratené príležitosti. Ľudia, ktorí vo vojne padnú alebo emigrujú, prestanú produkovať národné bohatstvo.
Napríklad na Slovensku vyrobí každý rok 2,6 milióna pracovníkov hrubý domáci produkt vo výške 100 miliárd eur. Ak by nám zahynula alebo ušla len desatina ľudí, každý rok by sme prišli o 10 miliárd. Na stratené príležitosti doplatí najmä Ukrajina, z ktorej ľudia masovo emigrovali už pred vojnou.
Emigrácia bude oslabovať aj Rusko. To však časom doplatí najmä na stratu trhov v západnej Európe. Dnes sa ešte teší z vysokých cien ropy, ktoré účtuje európskym krajinám. Odstrihnutie od ruskej ropy a plynu bude Európu a jej obyvateľov veľmi bolieť.
Zaplatia to na vysokých cenách energií a vysokej inflácii, ktorá bude cenami energií živená. V konečnom dôsledku to však bude po čase Rusko, ktoré nebude mať komu predávať svoje kľúčové položky – ropu a plyn.
Rusko, samozrejme, môže a aj predáva palivá aj Indii a Číne. Vzhľadom na geografiu je to však podstatne ťažšie a príjmy z predaja sú preto nižšie. To je problém, pretože až 45% príjmov rozpočtu Ruskej federácie pochádza z exportu palív.
Nízke ceny ropy a náklady na prehranú vojnu v Afganistane boli hlavnými ekonomickými faktormi, ktoré prispeli k rozpadu Sovietskeho zväzu.
Okrem toho, čím viac sa bude Rusko orientovať na čínskeho giganta, do tým väčšej a ponižujúcej závislosti sa dostane.
Aké teda budú celkové náklady na vojnu pre Rusko a Ukrajinu? Nevieme, lebo netušíme, kedy sa skončí. Obidve krajiny si však budú desaťročia lízať rany.
Globálna ekonomika
Dôsledky vojny však nepocítia len jej priami aktéri, ale prakticky celý svet. Vojnu nevedú dvaja ľudia na pustom ostrove, ale dve stredne veľké krajiny integrované do globálnej ekonomiky.
Rusko ani Ukrajina zďaleka nepatria medzi svetové ekonomické mocnosti. Rusko aj Ukrajina sú však integrované do globálnej ekonomiky cez vývoz niekoľkých strategických komodít.
Rusko je popredný exportér palív a to najmä do Európy. Napríklad v roku 2021 Rusko zabezpečilo 26% celkového dovozu ropy a 40% dovozu plynu do Európskej únie.
Ukrajina i Rusko sú tiež kľúčovými exportérmi ocele, železa, ale najmä obilia a umelých hnojív. Ukrajina sa etablovala aj ako dodávateľ niektorých súčiastok pre automobilový a strojársky priemysel. Pre výpadky v dodávkach súčiastok odstavujú linky aj naše automobilky.
Dôsledky vojny na Ukrajine bezprostredne najviac pocítila Európska únia. Zaviedla voči Rusku embargo a obmedzila obchodnú výmenu na minimum. Cenou za embargo je, prirodzene, strata ruského trhu. Pocítili to aj slovenské automobilky, ktoré tam v minulých rokoch našli veľa zákazníkov.
Najväčšie škody však vyplynuli z prudkého zdraženia ropy a plynu. Ešte v januári sa ceny ropy na svetových burzách pohybovali okolo úrovne 86 dolárov za barel. Dnes je to 115 dolárov, t.j. o tretinu viac. Plyn sa využíva aj na výrobu elektriny. Je teda prirodzené, že elektrina na svetových burzách zdražela tiež.
Na dodávkach energií závisia prakticky všetky ostatné odvetvia národného hospodárstva. Zdraženie energií je hnacím motorom súčasnej vysokej inflácie na celom svete.
Mimochodom, súčasná inflačná epizóda sa veľmi podobá na tie z rokov 1973-74 a 1979-80. Aj tie boli vyvolané cenovými šokmi, keď v dôsledku vojnových konfliktov na blízkom a strednom východe prudko zdražela ropa. Utlmenie inflácie trvalo 10 rokov. Niečo to napovedá o tom, ako dlho sa svet môže vyrovnávať zo súčasného inflačného šoku.
Vojna na Ukrajine bude mať aj niektoré dlhodobé (a veľmi negatívne) následky pre globálnu ekonomiku. V rokoch 1990-2020 zažívala svetová ekonomika ojedinelé obdobie svojej histórie.
Vďaka globalizácii a liberalizácii svetového obchodu dostali chudobné krajiny Ázie možnosť vyrábať, vyvážať a zvyšovať životnú úroveň.
Obyvatelia vyspelých krajín (vrátane Slovenska) zas profitovali z lacného tovaru. Uveďme si príklad. V roku 1989 stál farebný televízor 12 tisíc korún, čo boli štyri mesačné výplaty. Vďaka technickému pokroku, ale najmä globalizácii, vieme kúpiť televízor vyrobený v Číne za 300 eur, čo je jedna tretina výplaty.
Zďaleka nejde len o televízory. V každej domácnosti máme lacné topánky, tričká, mobily či hračky vyrobené v Ázii. Aj vďaka globalizácii bola inflácia v posledných dvoch desaťročiach neobyčajne nízka.
Vojna na Ukrajine posilní tendenciu trieštenia svetového obchodu do veľkých a relatívne uzavretých blokov. Bude sa vyrábať drahšie a naša kúpna sila klesne.
Tretí svet
Kým vyspelé krajiny nariekajú nad infláciou, tým najchudobnejším ide doslova o život.
Ukrajina a Rusko pred vojnou zabezpečovali 28% svetových exportov pšenice a jačmeňa, 15% exportov kukurice a 75% exportov slnečnicového oleja. Okrem toho tieto krajiny vyvážali 28% svetových hnojív na báze dusíka a fosforu, bez ktorých produkcia obilnín nie je možná. Exporty prechádzali cez prístavy v Čiernom mori. Tie sú dnes zablokované.
Nahradiť chýbajúce obilniny a hnojivá nie je jednoduché. Ceny pšenice na svetových trhoch od februára poskočili o polovicu a ceny hnojív dokonca trikrát. Postihlo to najmä chudobné africké krajiny ako je Egypt, Etiópia, Nigéria a Sudán. Veľké problémy s dostupnosťou obilia a hnojív však hlásia aj Pakistan, Srí Lanka a Libanon.
Problémy s vysokými cenami potravín boli v rokoch 2010-2011 štartérmi občianskych konfliktov v arabských krajinách.
Dnes sa táto situácia môže zopakovať v ďaleko väčšom meradle. Chudobné krajiny nemajú na rusko-ukrajinskej vojne žiadnu vinu, no budú ňou najviac postihnuté. Nečudujme sa, že ju považujú za „vojnu bohatých bielych“ a tlačia na vlády vyspelých krajín, aby ju čo najskôr ukončili.
Nezmyselná vojna
Vo svetových dejinách nájdeme len málo takých nezmyselných a pre celý svet škodlivých konfliktov, ako je rusko-ukrajinská vojna.
V ideálnom svete by sa zišli vedúci predstavitelia zainteresovaných strán, racionálne posúdili problémy a vojnu okamžite ukončili. To, žiaľ, nemôžeme očakávať. Rozum prichádza na rad až vtedy, keď sa vyčerpajú ostatné možnosti.
USA a EÚ sa spoliehajú, že Rusku raz dôjdu prostriedky. Najmä vtedy, keď vyspelý svet prejde na iné zdroje energie. Ceny ropy a plynu potom klesnú. Tak ako koncom 80-tych rokov. Rusko zas dúfa, že USA, ale najmä EÚ, nebudú ochotné Ukrajinu financovať donekonečna.
Vyzerá to na dlhý a vyčerpávajúci konflikt. Prehráme v ňom všetci.
Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska
Prognostický ústav SAV, ekonóm, skúma ekonomické a sociálne procesy v spoločnosti, pracoval na univerzitách v Kolíne nad Rýnom, Exeteri, Guilforde (Surrey), Londýne a Sappore, národný expert pre inovačné a vedecko-technické politiky vo viacerých iniciatívach a expertných skupinách Európskej komisie, aktuality.sk
X X X
Lesníci: Najlacnejšie kúrenie v SR zdraželo o 100 percent. Sklady sú prázdne, zásoby nemáme…
Horiaci kozub či piecka sú takmer neoddeliteľnou súčasťou obrazu zimy. Podľa štatistík envirorezortu vykuruje kotlami a pieckami približne 350-tisíc slovenských domácností. Tento rok sa však romantika pri kozube, ako aj základný zdroj tepla pre ľudí po celej krajine dostávajú na hranicu únosnosti. Cena dreveného paliva totiž narástla o sto percent a lesníci, ako aj predajcovia hlásia extrémny dopyt. „Aktuálne už v podniku nemáme žiadne zásoby palivového dreva. To, čo sa priebežne vyrobí, sa okamžite predá,” hovorí Marína Debnárová, hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR.
Nedostatok palivového dreva vysvetľuje prudkým nárastom dopytu, ktorý vyvolal konflikt na Ukrajine. Hrozí tak, že chudobnejší budú kúriť, čím sa bude dať, teda neraz aj odpadom alebo vianočnými stromčekmi.
Potvrdzujú to aj domácnosti. Janina rodina pochádza z Handlovej. „Susedia sa už o ničom inom nebavia. Len o tom, ako ušetriť. Otec kupoval drevo pred týždňom. Má rodinný dom, 110 štvorcových metrov, tri menšie spálne na poschodí a jednu obývačku, kuchyňu a kúpeľňu na prízemí. Kúri peletami a za päť ton, čo približne pokryje zásoby na zimu, zaplatil niečo vyše tisíc eur. Tento rok stojí len jedna tona 430 eur,” vyčísľuje. Spolu by tak zaplatil 2 150 eur, čo je o vyše tisíc eur viac.
Simona z obce Lúčky pri Ružomberku zas hovorí, že drevo si s rodinou zháňajú po vlastnej osi. „Chlapom v Bešeňovej, ktorí ho spracovávajú a predávajú, ostávajú z výroby „odpady“. Tie kupujeme za výrazne nižšiu cenu.” Za 10 metrov, ktoré vystačia na tri mesiace kúrenia, podľa Simony zaplatili pred rokom 200 eur. Tento rok platili o 50 eur viac. „K tým 10 metrom nám však vždy nejaké tie dva, tri prihodia, jediná náročná vec na tom je, že si ho musíme odviezť,” opisuje. Dodáva však, že nižšia cena je aj kvôli typu dreva, teda mixu smrekoviny a inej dreviny. Keby kúpili bukovinu, ktorá je pevnejšia a horí dlhšie, za 10 metrov by aj v prípade odpadového dreva platili 400 eur.
Z doplnkového tovaru luxus
Dopyt po dreve na kúrenie tento rok trhá rekordy. „Momentálne na celom Slovensku evidujeme enormný záujem o palivové drevo. Na expedičných skladoch sú poradovníky, niektoré sú naplnené už do konca roka,” približuje Debnárová.
„Situácia so zásobami palivového dreva je zlá, máme ho nedostatok. Dopyt je omnoho výraznejší ako pred rokom. Poradovníky ani čakacie doby sme nezaviedli, pretože už sme úplne zastavili predaj,” pridáva sa Dušan Nárožný zo spoločnosti Moravoles, dodávajúcej palivové drevo a palety.
Palivové drevo pritom tvorí len malú časť produkcie štátneho podniku Lesy SR. Primárne sa ani nevyrába, ide o vedľajší produkt pri výrobe cennejších sortimentov. Teraz má však aj tento nenápadný produkt cenu zlata. Pociťujú to aj spracovatelia dreva. O kurivo je totiž väčší záujem ako o ich produkty vyrábané na pílach, čiže stavebné rezivo, lepené hranoly, OSB dosky alebo drevotriesku.
„Sme svedkami recesie v stavebníctve. Piliarske prevádzky idú v obmedzenej kapacite, buď znižujú zmennosť, alebo režú menej, ako zvyčajne, pretože nemajú komu predávať. Rastie totiž dopyt po briketách a peletách, ktoré piliari často, hoci nie všetci, produkujú z piliny či hobliny,” hovorí Peter Zemaník, prezident Zväzu spracovateľov dreva SR.
Lesníci aj drevári očakávajú, že ceny palivového dreva budú pravdepodobne rásť až do skončenia hroziacej energetickej krízy. „Cena dreva určite ešte porastie. Každý týždeň sa nám menia ceny, udávajú ich totiž veľkí zahraniční obchodníci, ktorí už avizujú, že od septembra do decembra dôjde k vrcholu zdražovania,” hovorí Matej Gabaj z lesnícko-drevárskej spoločnosti Maholz Revúca, ktorá bola v roku 2021 druhým najväčším výrobcom palivového dreva a distribútorom pre rakúsky a nemecký trh na Slovensku.
„Zvýšený dopyt máme až o 250 percent. To je momentálne nevybavených viac ako 250 kamiónov dreva na rakúsky, český aj nemecký trh. Na Slovensku zatiaľ pomerne stíhame, drevo zavážame klientom do dvoch týždňov,” približuje Gabaj. Ceny im tiež vzrástli o 100 percent./agentury/
X X X
Kollár pripustil predčasné voľby v SR. Sulíkovi by padlo vhod odísť, myslí si Pellegrini
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pripustil, že ak nebude mať v septembri vláda 76 hlasov v parlamente, zvolá zástupcov všetkých parlamentných strán a výsledkom môžu byť aj predčasné voľby. Úradnícku vládu odmieta. Rovnako by nesúhlasil s menšinovou vládou závislou od hlasov ĽSNS. Nezaradený poslanec a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini považuje predčasné voľby za najférovejšie riešenie. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
„Pre mňa je smerodajné, čo sa stane v parlamente. Pokiaľ vláda bude mať v parlamente viacej ako 76 poslancov, môže pokračovať ďalej,“ povedal Kollár. Je zvedavý, či bude strana SaS po odchode vládu podporovať. V prípade straty väčšiny vidí ako riešenie predčasné voľby. Problémom úradníckej vlády podľa neho je, že nebola nikým volená. Ako však dodal, robí maximum na udržanie vládnej koalície. Od hlasov ĽSNS by nechcel byť závislý, možnosti však vidí v „konzervatívnych silách“ medzi nezaradenými poslancami.
Kollár tiež potvrdil, že predloží do Národnej rady SR návrh zmeny Ústavy SR, do ktorej chcú zakotviť možnosť predčasne ukončiť volebné obdobie.
Dodal, že by bol ochotný otvoriť koaličnú zmluvu, pokiaľ by to bolo potrebné pre vyriešenie vládnej krízy.
Ako predseda parlamentu apeluje na to, aby vládni partneri Igor Matovič (OĽaNO) s Richardom Sulíkom (SaS) kompromis urobili, potom je ochotný urobiť kompromis aj on. „Ja som presvedčený, že tá koaličná zmluva je dobrá. Tu problém s koaličnou zmluvou nie je,“ povedal. Ak by to však bolo potrebné, koaličnú zmluvu by však bol ochotný otvoriť. Primárny problém je však medzi Sulíkom a Igorom Matovičom. „Oni problém vyeskalovali a oni by ho mali ukončiť,“ dodal Kollár.
Pellegrini: Sulíkovi by možno padlo vhod vládnu koalíciu opustiť
Sulíkovi by zrejme padlo vhod vládnu koalíciu opustiť, myslí si predseda strany Hlas – SD Peter Pellegrini. Dôvodom majú byť podľa jeho slov problémy, s ktorými bude Slovensko pravdepodobne zápasiť.
„Richard Sulík vidí, čo sa valí na Slovensko a možno mu aj dobre padne ujsť z tejto vládnej koalície. Na jeseň, ak naozaj nebude energie, ak budú extrémne drahé budúci rok, ak nebude čím kŕmiť naše zvieratá, možno Sulíkovi logicky z toho vyšlo, že bude lepšie, že už súčasťou koalície nebude a nebude súčasťou toho marazmu,“ uviedol Pellegrini. Jediným normálnym riešením vládnej krízy sú podľa jeho slov predčasné voľby.
Pellegrini zároveň očakáva, že sa koalícia udrží. „Oni niečo vyšpekulujú,“ poznamenal. Podotkol, že vládna koalícia má vždy v najťažších časoch krízu. Matovič by mal podľa neho odísť, ak mu nejde len o vlastnú stoličku. Premiér Eduard Heger (OĽANO) by podľa neho mohol pri riešení krízy konať ráznejšie. Ak by SaS prešla do opozície, určite treba vyskúšať, ako by sa zachovala pri odvolávaní Matoviča v parlamente, dodal.
Zdravotníci budú mať na platoch pridané, avizuje Kollár
„Zdravotníci dostanú pridané, nemusia sa báť,“ povedal Kollár s tým, že k hromadným výpovediam lekárov a zdravotníckych pracovníkov nedôjde. Kedy by k tomu mohlo dôjsť Kollár neprezradil, necháva to na ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) alebo premiéra Hegera.
Podľa Pellegriniho je potrebné primárne riešiť tých, ktorí ešte v zdravotníctve zostali.
Poukázal na to, že podobne ako pri príspevku pre učiteľov, aj dohoda so zdravotníkmi sa rodí komplikovaným spôsobom preto, lebo Igor Matovič „potrebuje teáter“, aby mohol napokon vystupovať v úlohe záchrancu. „Podobne ako s učiteľmi, aj teraz zdravotníkov nechá do poslednej chvíle v nervozite a potom ako taký anjel s krídlami vzlietne a ako spasiteľ ich zachráni zvýšením platov,“ povedal opozičný líder. Upozornil pritom, že netreba riešiť len problém zvýšenia platov tých, ktorí zdravotníctve ostali. „Nerieši sa problém, že ich máme málo,“ zdôraznil.
Kollár: Dôchodcovia by mohli dostať 14. dôchodok
Dôchodcovia s vysokou pravdepodobnosťou dostanú 14. dôchodok, potvrdil predseda parlamentu. Boris Kollár uviedol, že už má aj prísľub ministra financií Matoviča.
„Budeme v septembri sedieť s Jednotou dôchodcov Slovenska, máme s nimi podpísané memorandum, dali mi pár bodov, ktoré potrebujú naplniť, ako napríklad 14. dôchodok. Áno, už som hovoril s ministrom financií, ktorý je ochotný rokovať aj o 14. dôchodku,“ povedal Kollár. Na otázku moderátora, kedy by mohli byť financie vyplatené, odpovedal: „Vieme im ešte niečo pridať na Vianoce.“
V diskusii tiež potvrdil, že ak sa v rámci legislatívneho procesu dostanú na rokovanie vlády a parlamentu opätovne opatrenia v rámci tzv. protiinflačného balíčka, Sme rodina ich podporí. „Je to pomoc rodinám, budeme hlasovať za každý takýto zákon,“ dodal.
Pellegrini vyzýva na to, aby sa zrýchlila valorizácia dôchodkov. „Nečakajme na január, poďme s ňou už skôr, Sociálna poisťovňa na to peniaze má,“ zdôraznil.
Nákupy na ministerstve obrany
Kollár i Pellegrini sa dostali aj k otázkam prezbrojovania slovenskej armády a plánovaných miliardových akvizícií ministerstva obrany v prípade obrnených pásových vozidiel a vozidiel 8×8. Pellegrini je presvedčený o netransparentnosti a predražovaní nákupov, vidí za nimi i kšefty šéfa rezortu Jaroslava Naďa (OĽANO). „Verím, že raz budú dopodrobna všetky prešetrené,“ uviedol. Kritizuje aj to, že kým pri pomoci proti zdražovaniu je vláda zdržanlivá, pri vojenských nákupoch neotáľa.
Kollár upozornil, že SR viažu medzinárodné záväzky zvyšovať svoje výdavky na obranu. „Nikto nemôže v súčasnej geopolitickej situácii spochybňovať potrebu modernizácie armády a jej techniky,“ zdôraznil. Priznáva však, že otázkou je, akým spôsobom sa nákupy dejú./agentury/
X X X
Pellegrini: Čo si naškrabkáme, to máme
Odišli sme s úplne holým zadkom a na zelenej lúke staviame novú stranu, tvrdí Peter Pellegrini. Aj z úspor, aj z platov, aj z darov. Z toho dnes žije mimoparlamentná strana Hlas bývalého premiéra Petra Pellegriniho.
Ten pre TA3 priznal, že zo Smeru v roku 2020 odišiel zámerne až po parlamentných voľbách. „Nechcel som poškodiť Smeru, snažil som sa pre Smer dosiahnuť čo najlepší výsledok a odišiel som so cťou a bez jedného eura,“ povedal Pellegrini. „Odišli sme s úplne holým zadkom a na zelenej lúke staviame novú stranu,“ dodal.
Odštiepenie tzv. Pelleho jedenástky bolo búrlivé, Pellegrini a predseda Smeru Robert Fico si nechávali verejné odkazy. Kým Hlas začal veľmi rýchlo kraľovať politickým prieskumom, Smer dlho nedokázal prekonať odchod časti poslancov, ktorí získali spolu vyše milióna preferenčných krúžkov v parlamentných voľbách.
Pellegrini tvrdí, že dnes Hlas žije z peňazí svojich členov. „Skladáme sa. Aj z vlastných úspor, aj z vlastných platov. Plus prosíme ľudí, aj o tisíceurový dar, aj o päťstoeurový dar. Takýmto spôsobom prosím každého, kto nám môže pomôcť, nech nám pomôže,“ pokračoval Pellegrini.
„Koľko si nazberáme, toľko máme. My nemôže oblepiť Slovensko billboardami. Vy ste videli nejaký náš billbord? Nemáme na to,“ vysvetľoval s tým, že aj autá si musí strana požičiavať.
„Čo si naškrabkáme, to máme,“ dodal bývalý premiér./agenturyˇ/
X X X
Fico tvrdí, že ho ‚expresne‘ obžalujú. NAKA ho vraj sleduje aj na dovolenke
Podľa Roberta Fica sa v jeho kauze chystá „expresné podanie žaloby“. Tvrdí, že ho policajti „otravujú“ aj na dovolenke v zahraničí. Fico vo videu na sociálnej sieti tvrdí, že vyšetrovateľ v kauze Súmrak, chystá „expresné podanie obžaloby“.
V rámci tejto akcie je Fico ako bývalý premiér obvinený spolu s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom zo zosnovania zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo udržať Smer pri moci. Okrem toho Fico a Kaliňák sa mali dopustiť aj porušenia daňového tajomstva, keď nezákonne získavali a na tlačových konferenciách hovorili o daňových deliktoch Igora Matoviča a bývalého prezidenta Andreja Kisku. Kiska je v tomto prípade už obžalovaný.
„Vyšetrovateľ práskol do koní. Napriek tomu, že zďaleka neboli vykonané všetky naplánované dôkazy, napriek tomu, že vo vyšetrovacom spise chýbajú dôležité dokumenty, alebo niektoré pred nami zatajuje, na pokyn Lipšica (špeciálny prokurátor – pozn. red.) ide ukončiť vyšetrovanie a podať návrh – expresne rýchlo – na obžalobu. Lipšic ho do týchto totálnych nezákonností tlačí len a len preto, lebo sa bojí pádu vlády a politickej popravy jeho veliteľa, jeho pána, Matoviča (minister financií a predseda vládneho hnutia OĽaNO – pozn. red.,“ vyhlasuje Fico.
Len minulý týždeň sa pritom priamo v priestoroch Úradu vlády SR konala rekonštrukcia, na ktorej boli prítomní aj bývalý šéf kriminálny Finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze. Obaja totiž tvrdia, že na objednávku Fica s Kaliňákom hľadali usvedčujúce dôkazy proti vtedajšiemu opozičnému politiku Matovičovi a prezidentovi Kiskovi.
Fico okrem iného hovorí, že ho polícia sleduje aj na dovolenke v zahraničí. „Možno by mi mohol vysvetliť (vyšetrovateľ – pozn. red.), prečo ma aj v zahraničí otravuje pár policajtov z NAKA (Národná kriminálna agentúra – pozn. red.) , ktorí sú tak nenapádní ako čierni agenti CIA v ruskej tajnej službe,“ povedal bývalý trojnásobný premiér.
Tvrdí, že vyšetrovateľ telefonicky „otravuje cudzích ľudí, ktorí nemajú s týmto politickým procesom nič spoločné“. „Zadáva im nezmyselné úlohy. Už len čakám, že ich obviní, ak nesplnia jeho predstavy. Typický gestapácky postoj,“ trocha tajomne vysvetľuje Fico.
Fico už dlhšie tvrdí, že súčasná vládna garnitúra sa snaží zničiť opozíciu a „politické procesy sa stali bežnou súčasťou vládnej politiky“.
„Policajti NAKA a Lipšicovi prokurátori otvorene porušujú zákony. Musia, lebo im to prikazujú blázni vo vláde a oni sú im zaviazaní. Musia preto, lebo vykonštruované politické procesy ako je ten proti mne, či Robertovi Kaliňákovi, alebo Tiborovi Gašparovi, Marekovi Parovi a ďalších, nemôžu byť zákonné,“ pokračuje vo videu.
„Je trápne pripomínať, že celé trestné konanie do podania obžaloby musí byť zákonné. Nemôže byť fašistickou svojvôľou policajtov a prokurátorov. Na to má dohliadať generálny prokurátor. A tam, kde je to nevyhnutné, musí zrušiť každé jedno nezákonné rozhodnutie policajta alebo prokurátora. Problém je, že Lipšic si robí zo Žilinku (generálny prokurátor Maroš Žilinka – pozn. red.) srandu. Napríklad tak, že až do podania obžaloby nohsledi Lipšica na Úrade špeciálnej prokuratúry nerozhodnú o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Čo v praxi znamená, že obvinený sa nemôže obrátiť na generálneho prokurátora a generálny prokurátor nemôže po podaní obžaloby zasiahnuť do prípravného konania. Preto sa policajti NAKA a prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry bez váhania dopúšťajú v prípravnom konaní množstva nezákonností, vedia totiž, ako generálneho prokurátora vyfaulovať z hry,“ objasňuje ďalej Fico. Okrem toho, že spochybňuje proces vyšetrovania, prokuratúru a nezávislosť súdov, spochybňuje aj samotného vyšetrovateľa. Fico tvrdí, že „má na starosti likvidáciu jeho osoby, Roberta Kaliňáka a ďalších“. Kladie rečnícku otázku, či je vyšetrovateľ nadštandardne honorovaný, lebo „susedia sa čudujú, ako sa mu v ostatnom období ekonomicky darí“.
Nakoniec vyšetrovateľovi, dozorujúcemu prokurátorovi a špeciálnemu prokurátorovi adresuje tieto slová: „Môže vás byť aj tisíc takých lotrov ako ste vy. V prípade nás obvinených však máte ľudí, ktorí budú pre vás ťažším orieškom ako ste si mohli predstavovať v tých najhorších snoch.“
Poslanci Národnej rady nevydali Fica na väzobné stíhanie. Kaliňák vo väzbe strávil 23 dní. V prípade Gašpara a Bödöra ani vyšetrovateľ, ani prokurátor o väzobné stíhanie nežiadal./agentury/
X X X
Marta Kubišová si v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Umelcova misia
V nedeľu 24. júla si česká speváčka Marta Kubišová prevzala v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Umelcova misia, ktoré jej odovzdal zakladateľ filmového festivalu Art Film Fest Peter Hledík. Pravda je mediálnym partnerom podujatia.
V popoludňajších hodinách sa v príjemnom prostredí Kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach už pol hodinu pred podujatím začali schádzať prví ľudia. Počasie bolo našťastie od predchádzajúceho dňa znesiteľnejšie. Bohatá zeleň navyše poskytovala útočisko tým, pre ktorých boli slnečné lúče až príliš ostré.
O 14:30 už bolo okolie Mosta slávy obklopené davom ľudí, ktorých vzápätí privítal organizátor podujatia a zakladateľ filmového festivalu Art Film Fest Peter Hledík.
Nasledoval krátky hudobný program, v ktorom sa predstavila mladá hudobníčka Nina Kohoutová spolu so svojím otcom. Počas ich vystúpenia sa z pódia niesli jemné tóny balady prednesenej citlivým a zároveň prenikavým spôsobom.
Po krátkom koncerte prišla chvíľa, na ktorú všetci čakali. Príchod Marty Kubišovej sprevádzal vrelý potlesk, ktorým účastníci podujatia vyjadrili podporu aj radosť z toho, že môžu legendárnu speváčku a herečku vidieť naživo.
Marta Kubišová, ktorá na jeseň oslávi 80. narodeniny, hovorila na pódiu nielen o kariére, ale aj o svojej celoživotnej láske k zvieratám, k čomu pripojila niekoľko príbehov. Reč sa zvrtla aj k obdobiu, keď mala Kubišová zakázané spievať. Napriek tomu však zostala vždy svoja – čo je napokon aj spojené s mottom podujatia: „Žiť v súlade so svojím svedomím.“
„Myslím si, že v dnešnej dobe je to mimoriadne dôležité pripomínať. Človek napriek akejkoľvek ťažkej dobe musí žiť v súlade so svojím svedomím, musí žiť slušný život a snažiť sa hľadať vzťahy s ostatnými ako posilňovanie, a nie ako súboj,“ zdôraznil Hledík.
Speváčka vyjadrila obrovskú vďaku a radosť z ocenenia, ktoré obdržala z rúk Petra Hledíka. S humorom poznamenala, že jej príde neuveriteľné mať tabuľku so svojím menom na Moste slávy, kde sa nachádza Jean-Paul Belmondo či Claudia Cardinaleová.
Či už počas umiestňovania tabuľky alebo rozprávania historiek zo života, po celý čas kypela Kubišová vtipom, dobrou náladou a predovšetkým obrovskou vďakou. Aj počas rozhovoru, ktorý sme s ňou spravili ešte pred odovzdávaním ocenenia, bola veľmi milá a s otvorenosťou typickou našim českým susedom hovorila o hudbe, domácich miláčikoch aj o tom, aký má názor na súčasnú situáciu vo svete.
Program ukončila pieseň Niny Kohoutovej a gratulácie Marte Kubišovej od predstaviteľov miest Trenčianske Teplice a Trenčín. /agentury/
X X X
Pápež označil svoju návštevu v Kanade za cestu pokánia
Pápež František v nedeľu pricestoval do Kanady. Očakáva sa, že počas šesťdňovej návštevy sa osobne ospravedlní pôvodným obyvateľom, ktorí v internátnych školách prevádzkovaných katolíckou cirkvou zažili rôzne formy zneužívania.
Vatikánske lietadlo pristálo v Edmontone, hlavnom meste provincie Alberta, krátko po 11.00 h miestneho času. Pápež počas cesty v rozhovore s novinármi povedal, že do Kanady cestuje ako pútnik zmierenia a svoju cestu charakterizoval ako kajúcu púť.
Agentúra AFP poznamenala, že pápež prišiel do časti lietadla vyhradenej pre asi 80-člennú skupinu novinárov napriek bolestiam kolena, ktoré ho v poslednom čase nútili používať palicu alebo invalidný vozík.
V krátkom príhovore pripomenul, že dnešok je v cirkvi Svetovým dňom starých rodičov a seniorov, preto vyzval všetkých prítomných, aby si pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána s vďačnosťou spomenuli na svojich rodičov a prarodičov.
Pápež definoval aj špecifický cieľ svojej apoštolskej cesty, keď uviedol, že „je to cesta pokánia“.
František prichádza do Kanady, aby sa jej pôvodným obyvateľom ospravedlnil za konanie cirkvi, ktorá sa od konca 19. storočia do 90. rokov 20. storočia podieľala na realizácii vládnej politiky násilnej asimilácie pôvodného obyvateľstva, a to prostredníctvom cirkevných internátnych škôl.
Celkovo bolo v Kanade do škôl internátneho typu nútene zapísaných približne 150 000 detí indiánov, inuitov a Métisov. Žiaci sa zo strany učiteľov a vychovávateľov veľmi často stretávali s fyzickým a sexuálnym násilím, pričom cieľom takýchto zariadení bolo zbaviť ich vlastnej kultúry i materinského jazyka.
Predpokladá sa, že tisíce detí v týchto internátnych školách zomreli na choroby, podvýživu alebo zanedbanie starostlivosti. Od mája roku 2021 na pozemkoch pri týchto školách objavili úrady vyše 1 300 neoznačených hrobov./agentury/
X X X
Muži z Kunešova šli kopať zákopy, domov sa už nevrátili. O masakre sa desaťročia mlčalo
Príbeh takmer zabudnutej tragédie ožil len nedávno. Takmer sedemdesiat mužov z Kunešova postrieľali partizáni. Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.
KUNEŠOV/MAGURKA: Pri vstupe do Kunešova neďaleko Kremnice víta prichádzajúcich dvojjazyčná tabuľa. Okrem slovenského názvu obce je na nej aj nemecký – Kuneschhau.
Do histórie dediny, ktorá bola minulosti takmer čisto nemecká a výrazne to zmenila až druhá svetová vojna, sa zapísala tragická udalosť z októbra 1944. O zastrelení takmer sedemdesiatky karpatských Nemcov, z toho 63 Kunešovčanov, v osade Magurka v Partizánskej Ľupči sa desaťročia verejne takmer vôbec nehovorilo. Teraz masakru pripomínajú hneď dva pamätníky – jeden v Kunešove a druhý v Nízkych Tatrách – v miestach, kde mali prísť príslušníci nemeckej menšiny o život rukami skupinky partizánov.
„Ide prakticky o neznámu udalosť. Z rozprávania rodičov a starých rodičov ju poznali starší obyvatelia, ktorí majú v pamäti povojnové roky, no mladšie generácie o nej vôbec nevedeli. Keďže obete nemajú žiadne oficiálne hroby a ani nie je jasné, kde presne a ako boli pochované, chceli sme im aspoň takto vzdať úctu,“ hovorí starosta obce Peter Slašťan.
Spolu s aktívnymi obyvateľmi a Karpatskonemeckým spolkom sa opierali o zachované výpovede pamätníkov, aj archívne dokumenty.
Hoci počas vojny žili v obci takí, ktorí inklinovali k nacizmu a fašizmu, pôsobil v nej aj partizánsky oddiel a niektorí z miestnych sa aktívne zapojili do SNP. „V obci bol relatívne veľký partizánsky oddiel, aj nemeckí občania sa zúčastnili bojov a bojovali proti fašistom a niektorí v SNP aj padli,“ pripomína starosta.
Obeťami tragédie na Magurke však boli obyčajní civilisti. „Žijem v Kunešove 39 rokov, ale o týchto udalostiach sa dosiaľ hovorilo málokedy. Neviem, či bol za tým strach, alebo sa staršia generácia nechcela vracať k ťažkým spomienkam,“ uvažuje starosta.
Čo sa vlastne stalo
Viliam Neuschl, rodák z Kunešova, nemal v októbri 1944 ani rok, no o vojnovom období sa v minulosti rozprával s viacerými, napríklad aj s Johannom Rückschlossom, ktorý mal v tom čase 17 rokov.
Aj medzi miestnymi obyvateľmi, najmä baníkmi z Handlovej, sa vtedy ujali komunistické myšlienky a začiatkom septembra sa v obci sformovala partizánska skupina, ktorá v dedine prevzala moc. Predstaviteľov dovtedajšej obecnej správy a Deutsche Partei zaistili.
Ako Johann Rückschloss, ktorý zomrel v roku 2006 v Nemecku, spomínal, 21. septembra v dedine na príkaz povstaleckých orgánov vybubnovali, že všetci muži od 16 do 60 rokov sa musia zhromaždiť s krompáčmi a lopatami na tamojšom námestíčku.
Zhruba tristo mužov sa potom pod dohľadom eskorty presunulo pešo na železničnú stanicu v Kremnici, kde sa stretli aj so skupinami z iných nemeckých dedín. Nastúpili do nákladných vagónov a tie ich odviezli na Horehronie.
„Tam ich nasadili na budovanie protitankových okopov pre povstaleckú armádu. V Hronci ich zhromaždili v továrni na výrobu riadu. Podmienky boli mizerné,“ vracia sa k spomienkam pamätníkov Neuschl.
Samotný Johann Rückschloss to opísal takto: „V Hronci bolo umiestnených asi osemsto nemeckých mužov z Hauerlandu (čo bola oblasť okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna obývaná Nemcami – pozn. red.). Chýbali sanitárne zariadenia, potrebu sme si odbavovali pri potoku. Spali sme na holej zemi. Dobre urobili tí, čo si zobrali stravu zo sebou, lebo až v nedeľu, štvrtý deň po internovaní, sme dostali jeden chlieb na desať chlapov a po naberačke polievky.“
Neskôr sa k nim pripojili aj muži z obce Sklené, kde partizáni zastrelili 187 mužov a ostatným o tom priniesli prvé zvesti. Táto tragédia je dnes pomerne známa.
Mužov nasadzovali na práce pri budovaní zákopov a poľného letiska pri Brezne. Keď sa o niekoľko týždňov mohli vrátiť, rozdelili sa. Tí, ktorí sa vybrali cez Banskú Bystricu, boli o pár dní doma. Tých, ktorí sa vydali cez hrebeň Nízkych Tatier, však ich rodiny už nikdy nevideli.
„Neskoro popoludní dňa 25. októbra 1944 oznámili stráže internovaným, že sú slobodní a že sa môžu vrátiť do svojich dedín. Kunešovský krčmár a poštár Anton Gürtler navrhol, že ich najkratšou cestou prevedie z Podbrezovej cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka. Muži s tým súhlasili, a tak sa skupina neozbrojených civilov vydala na pochod do hôr,“ opísal Rückschloss.
Ráno 27. októbra sa po prechode hrebeňa Nízkych Tatier uchýlili do opustenej maštale, aby si oddýchli. Vtedy ešte netušili, čo sa s nimi stane.
„Chlapov tu čakal strašný osud. Dostali sa do rúk malej partizánskej skupiny. Tí ich v maštali zamkli. Po desiatich až pätnástich ich vyvádzali vždy dvaja ozbrojení partizáni do blízkeho lesa. Najprv museli odovzdať hodinky, prstene a vyprázdniť vrecká. Čoskoro bolo počuť streľbu z automatov. Do štvrtej hodiny postrieľali všetkých,“ opísal.
Podľa Rückschlossa, ktorý sa vrátil domov už skôr s inou skupinou, prežil masakru Anton Prokein. Ten sa schoval a podarilo sa mu utiecť. Neskôr sa v ružomberských kasárňach stretol s Jozefom Neuschlom a Františkom Ernekom, ktorým sa rovnako podarilo utiecť.
„Na deň Všetkých svätých 1. novembra 1944 prišli do Kunešova a mali smutnú povinnosť oznámiť obyvateľom hrôzostrašnú udalosť, ktorej boli účastníkmi a svedkami,“ spomínal Rückschloss.
O masakre sa mlčalo
Zvesť síce do dediny priniesli, no Viliam Neuschl spomína, že v povojnových rokoch ani neskôr sa o tom nesmelo hovoriť. Dnes zoznam s menami obetí možno nájsť v kaplnke kunešovského kostola. „Aj môj krstný otec a dvaja strýkovia tam padli,“ hovorí takmer osemdesiatnik.
Kunešov po potlačení povstania z dvoch tretín vyhorel, nacistické vojská obec za pomoc partizánom zapálili. Viliam si však dobre pamätá aj odsun nemeckého obyvateľstva, to, ako prišli o majetok, či neskorší návrat domov.
„Keď sme vrátili, nebolo kde bývať, hladovali sme. Keď sme šli do mesta, vyhnali nás, Nemci mali zákaz tam vstúpiť,“ spomína.
On ako dieťa v tom čase hovoril iba nemeckým nárečím, keď sa v škole pozdravil Guten Tag, učiteľ ho rozhorčene opravil: Česť práci. „Bola to ťažká doba,“ hovorí dôchodca, no nenávisť voči nikomu necíti.
„Nechceme pomstu, sme proti šíreniu nevraživosti. Tieto pamätníky majú pripomínať utrpenie nevinných obetí vojny. Chceme hľadať aj ďalšie dokumenty, napríklad s pomocou Ústavu pamäti národa, ktoré by nám pomohli zistiť viac,“ vysvetľuje, prečo sa Karpatskonemecký spolok a obec zaktivizovali.
Telá našli pri prácach v lese
O starého otca prišiel pri masakre na Magurke Alojz Patsch. „S mužmi mal ísť vtedy môj ujo Alois Drienko, ale vtedy tu nebol, a tak šiel namiesto neho jeho otec, mal 55 rokov. Aj on bol medzi zastrelenými,“ hovorí. Jeho syn, ktorý sa stal kňazom, neskôr pátral, čo sa stalo.
Od neho sa Alojz dozvedel, že telá zavraždených objavili na jar 1945 pri ťažbe dreva. „Boli prikryté čečinou, boli tam kosti, zápach a splašili sa im kone. Zrejme ich tam niekde aj pochovali,“ hovorí. K exhumácii nikdy nedošlo a kríž, ktorý neznámym obetiam postavili lesní robotníci, strhla lavína.
Farár Drienko, Alojzov ujo, neskôr na mieste opakovane odslúžil spomienkové omše.
„Mrzí ma, že tí, ktorí boli za týmto zločinom, neboli nikdy potrestaní, šéf partizánskej skupiny mal len 22 rokov a bol z Liptovského Mikuláša. Pripomenutím tragédie nechceme vzbudiť žiadne vášne, no myslíme si, že obete si zaslúžia aspoň pamätník,“ hovorí Alojz.
K nemeckej menšine sa hlási menej ľudí
Väčšina jeho príbuzných po vojne ostala v Nemecku, on s rodinou žil na viacerých miestach Slovenska. Napokon sa usadil v Kunešove, práve v starorodičovskom dome.
„Dom po starom otcovi som si musel kúpiť, po vojne totiž majetok spadol pod Benešove dekréty. Doteraz nie sú vyriešené problémy s pozemkovým fondom, je to boj s veternými mlynmi,“ komentuje.
Aj to sú dôvody, prečo sa pri nedávnom sčítaní obyvateľov k nemeckej národnosti neprihlásil. „Ešte aj počas základnej vojenskej služby som mal problém s nemeckým menom. Neprihlásil som sa, lebo človek nikdy nevie, čo sa stane. Raz by nás zase mohli naložiť do vagónov a odviezť preč z republiky,“ varuje pred nenávisťou medzi ľuďmi.
Celkovo sa v Kunešove aktuálne hlási k nemeckej menšine len trinásť ľudí. Podľa starostu je to menej ako sedem percent obyvateľov. „Najstarší obyvatelia nám už odchádzajú a mladší nepovažujú za potrebné hlásiť sa k nemeckým koreňom,“ hodnotí trend Slašťan.
Riaditeľ Múzea SNP: Odvrátená strana SNP nie je tabu
Zámer vybudovania pamätníkov podporilo svojím stanoviskom aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Potvrdilo, že muži z nemeckých obcí, najmä z Kunešova, prišli o život, keď ich po potlačení povstania pri návrate cez hory zajali a zastrelili partizáni.
Riaditeľ múzea Marian Uhrin si myslí, že hoci pred rokom 1989 bolo SNP interpretované značne jednostranne, po ňom sa téme represálií na oboch stranách venuje dostatočná pozornosť. „Uskutočnilo sa viacero výskumov. Dnes už je pomerne bežné, že historici sa venujú aj takýmto, nazvem to, odvráteným stránkam povstania,“ hovorí.
Násilnosti treba podľa neho odsúdiť, či už išlo o vraždenie civilného obyvateľstva z nemeckých obcí, alebo vypaľovanie slovenských obcí okupačnými jednotkami v Kľaku alebo Kališti.
„Takéto udalosti sú, žiaľ, bežnou súčasťou vojnových konfliktov. Boli nimi v minulosti, i počas druhej svetovej vojny, a sú aj v súčasnosti. Zároveň treba povedať, že na príčiny, priebeh a výsledky Slovenského národného povstania, to veľký vplyv nemalo,“ hovorí Uhrin.
Niekoľkokrát do roka sa na nich obracajú mestá, obce, alebo rôzne spolky, aby im pomohli so zdokumentovaním rôznych vojnových udalostí. „Ak k tomu máme v archíve nejaké materiály, vždy im pomôžeme. Častokrát je to aj námet na ďalší výskum, samozrejme v rámci našich personálnych kapacít,“ vysvetľuje spoluprácu riaditeľ múzea.
Pri niektorých udalostiach sa však už dnes ťažko dopátrať ich príčin alebo určenia zodpovednosti za ne. „Jednak nám vymierajú pamätníci, no častokrát sa nezachovali, alebo vôbec neexistovali dokumenty ku konkrétnemu prípadu. Vtedy je veľmi náročné vyskladať celý príbeh,“ poznamenáva, aktuality.sk
X X X
V USA som len zarábal. Prečo hviezdny Rus zrušil americký pas?
Bývalý ruský hokejový reprezentant Pavel Bure ukončil kariéru v roku 2003 pre zranenie kolena. No až do roku 2016 mal aj občianstvo USA.
Sport-Express vysvetľuje, prečo sa rozhodol pred šiestimi rokmi vzdať amerického občianstva. „Po prvé, som Rus. Celý život som hovoril, že mojím domovom je Moskva. Keď som pracoval v USA, bola to jedna vec. Posledných šesť rokov neustále žijem v Rusku, takže je to pre mňa prirodzený a normálny krok,“ uviedol Bure.
Bývalá hviezda Vancouvru, Floridy či NY Rangers vlastnila americké občianstvo od roku 1998. Bure vysvetlil, že toto rozhodnutie malo mnoho výhod. Jednou z hlavných bolo, že už nemusel aktualizovať dokumenty pre legálny pobyt v krajine. „Už ho nepotrebujem. Bolo dôležité, len keď som v NHL zarábal.“
V čase, keď sa vzdal amerického pasu, prakticky prerušil všetky styky so Spojenými štátmi. Vo svojej vlasti už žil niekoľko rokov a bol prezidentom projektu League of Legends – hokejovej súťaže veteránov nad 45 rokov).
„Išlo o zložitý a dlhý proces. Trvalo to asi rok, ale samozrejme nerobil som to ja, ale právnici,“ ozrejmil okolnosti vzdania sa občianstva Bure. Pre doplnenie, v roku 2013 sa v USA narodil jeho prvý sen, ktorý tak automaticky dostal americké občianstvo.
V roku 2021 bol Pavel Bure vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruskej federácie ľadového hokeja pre medzinárodné záležitosti. Musí dohliadať na medzinárodné vzťahy, zastupovať záujmy federácie na všetkých zahraničných inštanciách vrátane Rady IIHF.
Ale Pavlov brat Valerij má stále americký pas. Je ženatý s americkou herečkou Candice Cameron, s ktorou dodnes žije v Kalifornii, kde si dáva pauzu od hokeja a úspešne sa venuje vinárstvu./agentury/
X X X
Vy máte Moskvu. Abe naraz riešil Rusko, Čínu a Kóreu, pripomína expert
Bol expremiér Šinzó Abe nacionalistom, ktorý zglobalizoval Japonsko? Silné a slabé politické stránky najdlhšie slúžiaceho predsedu vlády opísal Joshua Walker, ktorý vedie Japonskú spoločnosť so sídlom v New Yorku, a Abeho osobne poznal. Expremiéra 8. júla v meste Nara zastrelil Tecuja Jamagami. Motívom činu podľa všetkého bolo, že páchateľ si myslel, že Abe má blízko k Moonovej cirkvi, ktorej jeho matka darovala rodinný majetok.
Japonský premiér Šinzó Abe na snímke z roku 2014 s americkým prezidentom Barackom Obamom.
X Viem, že zavraždený expremiér Abe pravidelne navštevoval vašu Japonskú spoločnosť. Kedy ste s ním naposledy komunikovali? Či už priamo, alebo pre pandémiu vo virtuálnom priestore.
Naposledy som s ním zastupujúc Japonskú spoločnosť komunikoval v roku 2020 pre našu výročnú večeru. New York bol vtedy epicentrom koronavírusovej pandémie v USA. V júni 2020 Abe pre nás nahral videoodkaz. Zameral sa v ňom na to, aká musí byť spoločnosť odolná. Spomenul, čo Japonsko zvládlo po 11. marci 2011 v súvislosti s nehodou v jadrovej elektrárni vo Fukušime po zemetrasení a cunami. Prepojil to s dianím v New Yorku a s covidom. V USA jeho reč veľmi dobre prijali. Abe bol sám vtedy pod veľkým tlakom. Bolo to tesne pred tým alebo krátko po tom, čo sa rozhodlo o odložení olympijských hier v Tokiu. Musel riešiť veľa vecí a bol už najdlhšie vládnucim japonským premiérom. Keď sme však rokovali, ako bude jeho vystúpenie vyzerať, skutočne sa o to zaujímal. Abe si veľmi vážil japonsko-americké vzťahy a reštartoval ich. Mimochodom, v Spojených štátoch bol ako študent na výmennom pobyte.
X Čo znamená jeho vražda pre japonskú spoločnosť?
Abeho páchateľ zastrelil. Je to niečo mimoriadne nezvyčajné, aj vzhľadom na to, že násilie spáchané zbraňou je niečo, čo krajina prakticky nepozná. Je to obrovský šok. Myslím si, že to zásadne zmení aj to, ako si Abeho budú pamätať ľudia, a to, ako budú hodnotiť jeho politické rozhodnutia. Bol bývalým premiérom, ale stále mal obrovský vplyv, viedol najsilnejšiu parlamentnú frakciu vládnucej Liberálnodemokratickej strany. Bol súčasťou strategických rozhodnutí, ktoré sa týkali Taiwanu či Ruska. Na jeseň bude mať Abe štátny pohreb. Japonskí premiéri zvyčajne nepatria medzi najvýraznejších medzinárodných lídrov. Abe však absolvoval väčší počet zahraničných ciest ako jeho predchodcovia v premiérskom úrade. Ale nielen preto, že slúžil najdlhšie. Pre Abeho bola zahraničná politika skutočnou prioritou.
Výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) Matej Šimalčík hovorí o vražde japonského premiéra Šinzóa Abeho.
X Abe bol premiérom v rokoch 2006 až 2007, ale vtedy nebol veľmi úspešný. No v rokoch 2012, 2014 a 2017 vyhral trikrát voľby. Čo bolo jeho najsilnejšou politickou stránkou?
Práve to, čo ste spomenuli. Jeho politická odolnosť. Uvedomoval si, že zlyhal, keď sa po prvý raz dostal do premiérskeho kresla. V roku 2006 bol najmladším premiérom v histórii povojnového Japonska. Bol neskúsený a mal aj zdravotné problémy a jeho vládnutie sa rýchlo skončilo. Ale v roku 2012 sa vrátil. Je to pomerne nezvyčajné, že sa to stalo napriek tomu, že predtým riadenie krajiny nezvládol. A v roku 2012 sa dostal k moci v zložitej situácii. Bolo to relatívne krátko po katastrofe vo Fukušime. Abe nastúpil do úradu s tým, že chcel obnoviť sebadôveru Japonska. Mnohí ľudia však spochybňovali, či je na to vhodný, veď predtým vo funkcii zlyhal. Ale Abe sa poučil zo svojich chýb. Okrem toho svojím spôsobom reprezentoval históriu Japonska. Jeho otec Šintaro Abe bol ministrom zahraničných vecí a neúspešne sa usiloval o premiérske kreslo. Jeho starý otec Nobusuke Kiši bol predsedom vlády a bola to kontroverzná postava, lebo politickú kariéru začal ešte pred druhou svetovou vojnou. Abe napriek tomu dokázal byť najdlhšie vládnucim premiérom. Presvedčil Japonsko, že musí hrať globálnu rolu. Že nemôže svoje dejiny a chyby, ktoré urobilo, používať ako výhovorku, že sa nebude angažovať na medzinárodnej scéne.
X Čo bolo jeho najväčšou politickou slabosťou?
Ťažko sa o tom hovorí. Jeho smrť a jej spôsob nútia ľudí, aby o Abem uvažovali len v pozitívnom zmysle. Je však dôležité povedať, že mal sklon k nacionalizmu, čo vyplývalo aj z jeho rodinnej histórie. Abe veril tomu, čo robil, preto sa často priamo vkladal do vecí. V roku 2020 odstúpil z premiérskeho postu. Bolo to aj pre sériu škandálov. Jeho poradcovia boli k nemu veľmi lojálni. Je možné, že konali aj mimo rámca toho, čo od nich žiadal, keď si mysleli, že je to v jeho prospech. Abe bol výrazne nacionalistický a konzervatívny. No na druhej strane je náročné predstaviť si iného lídra, ktorý chcel posilniť vzťahy s USA, ale zároveň sa usiloval o uzavretie mieru s Ruskom a fungujúce kontakty s Čínou.
X Navštívil aj svätyňu Jasukuni, ktorá si okrem iného pripomína vojnových zločincov. Keď sa pozriete na webovú stránku magazínu Foreign Policy, nájdete na nej článok s názvom Abeho nacionalizmus je jeho najtoxickejším dedičstvom. Súhlasíte?
Mám na to iný názor. Vyrástol som v Japonsku. Je jednoduché vytvoriť karikatúru z toho, čo sa dialo okolo Abeho. Svätyňa Jasukuni spája viacero problémov. Pripomína si vojnových zločincov. A aj Abeho predkov. Je to komplikované. V západnom ponímaní je to tak, že ak niekto zomrie, jeho činy za života určujú jeho vnímanie po smrti. V Japonsku je to trochu iné. Po smrti sú z ľudí duchovia, už opustili náš svet. Abe bol nacionalistickým, ale aj pragmatickým politikom. Hovoril, že daruje peniaze svätyni a uctí si životy tých, čo ich stratili vo vojne. Možno nie je úplne správne, keď sa na to dívame len zo západnej perspektívy a hovoríme o nacionalistickej toxicite ako vami spomenutý článok, ktorý som však nečítal.
Je od kórejského autora.
Nebudem ospravedlňovať japonskú históriu. Je úplne jasné, že krajina bola na nesprávnej strane dejín. Nie je možné obhajovať to, čo urobila japonská armáda počas druhej svetovej vojny. Ale je mnoho vecí, ktorých sa dopustila aj moja krajina. Môj starý otec bol v druhej svetovej vojne pilotom. Máte pravdu v tom, že Abeho politické dedičstvo je komplikované. Nemôžeme len tak sedieť a tváriť sa, že bol dokonalý. Jeho najvýraznejším dedičstvom však je globalizácia japonskej zahraničnej politiky. Krajina sa nachádza vo veľmi zložitej geopolitickej oblasti. V Európe máte pocit, že máte komplikovaných susedov. Ale pozrite sa na Japonsko. Okrem Ruska musí riešiť Čínu a dianie na Kórejskom polostrove vrátane režimu Kim Čong-una na severe. A Južná Kórea nikdy nepripustí, aby Japonsko zabudlo na svoju minulosť. Predstavte si, že v Európe máte stále rozdelené Nemecko a že Východoeurópania doteraz riešia, čo im urobili Nemci, Rusi a všetky impériá. V takomto zložitom prostredí existuje Japonsko. /agentury/
X X X
V oblasti Stredozemného mora zachránili humanitárne plavidlá viac než 1100 migrantov
alianske plavidlá kalábrijskej pobrežnej stráže dostali cez víkend do bezpečia 674 ľudí plaviacich sa na rybárskom člne, ktorých previezli do prístavov v Kalábrii a na Sicílii.
Z mora vytiahli záchranári päť mŕtvych tiel. Na ostrove Lampedusa sa zase v sobotu večer vylodilo približne 522 osôb z Afganistanu, Pakistanu, Sudánu, Etiópie či Somálska plaviacich sa na 15 člnoch z Tuniska a Líbye. V nedeľu o tom informovali agentúry AFP a AP.
Prijímacie stredisko pre migrantov na Lampeduse je podľa talianskych médií preplnené. Agentúra ANSA uvádza, že hoci je jeho kapacita určená pre 250-300 osôb, momentálne sa tam nachádza 1200 ľudí.
Ďalších 428 migrantov vrátane detí a žien zachránilo v Stredozemnom mori plavidlo nemeckej charitatívnej organizácie Sea Watch. Plavidlo Sea Watch 3 uskutočnilo za 24 hodín päť záchranných operácií, počas ktorých dostalo do bezpečia aj tehotnú ženu a muža s vážnymi popáleninami. Organizácia požiadala o povolenie na vylodenie sa v bezpečnom prístave.
Humanitárna organizácia SOS Mediterranée uviedla, že jej plavidlo Ocean Viking zachránilo 87 ľudí vrátane 57 maloletých osôb bez sprievodu, ktorí sa plavili na preplnenom gumenom člne pri pobreží Líbye. Nikto z nich nemal na sebe záchrannú vestu.
Centrálne Stredomorie je považované za najnebezpečnejšiu migračnú trasu na svete. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) odhaduje, že od začiatku roka v Stredozemnom mori zahynulo alebo zmizlo 990 osôb.
Od 1. januára do 22. júla tohto roku prišlo cez more do Talianska 34.000 migrantov, vyplýva z údajov ministerstva vnútra. Vlani išlo za rovnaké obdobie o 25.500 ľudí a v roku 2020 o 10.900 osôb./aktuality.sk
X X X
Japonsku vybuchla sopka Sakuradžima, leží pri atómovej elektrárni
Na sopke Sakuradžima, ktorá sa nachádza na japonskom ostrove Kjúšu, došlo v nedeľu k erupcii. Úrady vyzvali desiatky ľudí, aby opustili svoje domovy, keďže lávový prúd sa v nedeľu priblížil do vzdialenosti osem kilometrov od veľkého mesta Kagošima.
Podľa agentúry Reuters bezprostredne neboli hlásené žiadne škody ani zranenia. Miestne úrady uviedli, že väčšiu erupciu neočakávajú.
Reuters pripomenul, že približne 50 kilometrov od sopky sa nachádza atómová elektráreň Sendai. Nateraz tam v súvislosti s erupciou neboli zistené žiadne nezrovnalosti.
Evakuácia
Po pozorovaní aktivity sopky Japonská meteorologická agentúra (JMA) zvýšila stupeň výstrahy pred erupciou na piaty, teda najvyšší. Obyvateľom niektorým oblastí úrady odporučili evakuáciu. Neskôr oznámili, že sa evakuovalo 51 ľudí.
JMA uviedla, že v niektorých oblastiach v blízkosti sopky sa v pondelok očakáva dážď, ale nie taký výdatný, aby mohol spôsobiť zosuvy bahna.
Sakuradžima je jednou z najaktívnejších japonských sopiek a erupcie rôznej úrovne sa vyskytujú pravidelne. Aj preto je hlavnou turistickou atrakciou, dodala AFP. Keďže priľahlá oblasť je husto osídlená, Sakuradžima je jednou z najlepšie sledovaných sopiek sveta.
Množstvo sopiek
Japonsko má množstvo aktívnych sopiek. Leží v takzvanom tichomorskom ohnivom kruhu – podkovovitej skupine seizmických zlomových línií v oceáne -, kde dochádza k veľkej časti svetových zemetrasení a sopečných erupcií.
Sakuradžima bola predtým ostrovom. Pri erupcii v roku 1914 však z nej do mora vytieklo toľko lávy, že sa ostrov postupne spojil s pevninou, doplnil Reuters, aktuality.sk