Spojené štáty chcú so svojimi spojencami zo Severoatlantickej aliancie a s Ukrajinou poraziť Rusko na bojovom poli a zničiť ho, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore, ktorý bol zverejnený v pondelok.

 „Kroky krajín kolektívneho Západu a (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, ktorý je ním ovládaný, potvrdzujú globálny charakter ukrajinskej krízy,“ povedal Lavrov pre ruskú tlačovú agentúru TASS.

 Ruský útok na mesto Cherson si 24. decembra vyžiadal minimálne 10 obetí a desiatky zranených. Pozrite si video Chersonskej regionálnej vojenskej správy.

Podľa jeho slov nie je tajomstvom, že „strategickým cieľom Spojených štátov a ich spojencov z NATO je poraziť Rusko na bojisku v rámci mechanizmu na výrazne oslabenie či dokonca zničenie“ Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil útok na susednú Ukrajinu 24. februára a túto inváziu označil za „špeciálnu vojenskú operáciu“ zameranú na „denacifikáciu a demilitarizáciu“ Ukrajiny – teda na odstránenie hrozieb, ktoré zo strany Kyjeva Moskve hrozili. Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že táto vojenská invázia je imperialistickou snahou Ruska o zabratie pôdy cudzieho štátu.

 Šéf ruského rezortu diplomacie tiež povedal, že Moskva a Washington v súčasnosti nemôžu udržiavať normálne vzťahy, z čoho Lavrov obviňuje administratívu amerického prezidenta Joea Bidena.

„Je objektívne nemožné udržiavať normálnu komunikáciu s Bidenovou administratívou, ktorá za svoj cieľ deklaruje spôsobiť našej krajine strategickú porážku,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí. Dodal, že „konfrontačné protiruské smerovanie Washingtonu sa stáva čoraz ostrejším a komplexnejším“.

Vzťahy medzi Ruskom a USA sú v súčasnosti najnapätejšie za ostatných niekoľko desaťročí. Môže za to ruská vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej uvalil Západ na Moskvu ekonomické sankcie. Washington navyše výrazne vojensky podporuje Kyjev, ktorému v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov dodá i systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. Rusko tento krok skritizovalo.

Moskva 24. februára začala proti Ukrajine nevyprovokovanú a nelegálnu inváziu, ktorá si už vyžiadala desaťtisíce obetí./agentury/

 X X X

 Putin rokovania s Ukrajinou neponúkol, upozorňujú analytici

 Vyjadrenia ruského vodcu Vladimira Putina o tom, že „je pripravený rokovať so všetkými stranami“ zapojenými do konfliktu na Ukrajine, sú súčasťou premyslenej informačnej kampane zameranej na oklamanie Západu, aby spravil ústupky. Konštatujú to analytici, informuje portál denníka The Guardian.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pondelkovej správe konštatuje, že ruský líder, napriek tomu, že to niektoré správy uvádzajú, neponúkol rokovania s Ukrajinou.

 „Putin v televíznom rozhovore uviedol, že si nemyslí, že by sa vojna približovala „nebezpečnej línii“ a poznamenal, že Rusko nemá na výber a musí ďalej brániť svojich občanov, pričom konštatoval, že Rusko „je pripravené rokovať so všetkými stranami“ zapojenými do konfliktu,“ uvádza ISW a upozorňuje, že Putin nepovedal, že Rusko je pripravené rokovať priamo s Ukrajinou, ale ďalej pokračuje vo svojom „falošnom naratíve“, v rámci ktorého Ukrajinu jednoducho nazýva „druhou stranou“ a viní ju, že porušila ruské diplomatické snahy z obdobia pred začiatkom invázie.

„Putinove reči o rokovaniach sa zameriavajú na domnelé rokovania so Západom miesto Ukrajiny a odrážajú jeho obvinenia, že Ukrajina je len figúrkou Západu bez skutočnej sily,“ pokračuje ďalej ISW v analýze s tým, že Putinove vyjadrenia zo soboty nijako nevybočili z tejto rétoriky. Sú pritom podľa nich „súčasťou premyslenej informačnej kampane na oklamanie Západu, aby Ukrajinu dotlačil k predbežným ústupkom“./agentury/

X X X

Ohnivý oblúk v Doneckej oblasti ďalej horí, Bachmut odoláva ruskému tlaku

 Mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny statočne odoláva aj napriek sústredenému úsiliu ruských síl o jeho získanie, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Bachmut je v súčasnosti naša východná pevnosť. Nepriateľ tam totiž sústreďuje väčšinu svojho úsilia, vojenského vybavenia a zbraní,“ povedala Maľarová v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Dodala, že Moskva dala svojej armáde za cieľ dosiahnuť hranice Doneckej oblasti do konca tohto roka. „Už nedokážu udržať tú obrovskú frontovú líniu, a tak si vyberajú časti, kde môžu maximálne sústrediť svoje úsilie,“ uviedla.

Maľarová poukázala na to, ako odvážne Bachmut odoláva a koľko strát zaznamenávajú Rusi v bojoch o toto mesto, pričom nedokážu postúpiť ďalej. „Bol tam mierny postup, ale nepriateľ bol vytlačený,“ dodala.

 Britské ministerstvo obrany vo svojom pravidelne zverejňovanom prehľade situácie na Ukrajine uviedlo, že boje boli v uplynulom dni obzvlášť intenzívne okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti a mesta Svatove v Luhanskej oblasti. „Rusko naďalej v týchto oblastiach podnecuje útoky malého rozsahu, ale územné zisky sú mizivé,“ uviedlo ministerstvo.

Na záberoch, ktoré zverejnila agentúra Reuters bolo vidieť, ako v Bachmute horí veľká obytná budova, zatiaľ čo ulice sú zavalené sutinami a väčšina budov má rozbité okná.

Po sérii porážok v bojoch na Ukrajine, ktoré Rusko označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“, sa jej jednotky teraz snažia dosiahnuť víťazstvo na bojisku dobytím Bachmutu – priemyselného mesta s predvojnovým počtom 70 000 obyvateľov, ktorý sa teraz znížil na približne 10 000 prevažne starších obyvateľov.

 Mesto Bachmut je považované za kritický bod na fronte na východnej Ukrajine. Akýkoľvek prienik by v tejto oblasti umožnil ruským jednotkám postup hlboko za ukrajinské línie. Získanie kontroly nad mestom by mohlo Rusku poskytnúť odrazový mostík k postupu na dve väčšie mestá, Kramatorsk a Slovjansk.

„Naše budovy sú zničené. Tam, čo bývam, bol kedysi obchod, ale teraz už tam nie je,“ povedal 85-ročný Oleksandr a dodal, že je jediným zvyšným obyvateľom z pôvodného obytného domu.

Podľa ukrajinského nezávislého vojenského analytika Oleha Ždanova pokračujú ťažké boje tiež v kopcovitých oblastiach neďaleko Kreminny v Luhanskej oblasti, ako aj okolo Bachmutu a Avdijivky v Doneckej oblasti. „Ohnivý oblúk v Doneckej oblasti ďalej horí,“ uviedol Ždanov vo videonahrávke zverejnenej na sociálnych sieťach. /agentury/

X X X

Ruský terorista za americkú basketbalistku. Kremeľ vydiera Západ výmenami väzňov?

Končia v trestaneckých kolóniách. V ruských väzniciach sú neľudské podmienky a súdne procesy sú podľa nich absurdné divadlo.

Zatiaľ čo sa Rusko pre agresiu na Ukrajine ocitá v čoraz väčšej medzinárodnej izolácii, boj medzi Kremľom a Západom prebieha aj na inom fronte.

Výmena americkej basketbalovej hviezdy a ruského „obchodníka so smrťou“ otvára debatu o ďalších výmenách väzňov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. „Všetko je možné,“ vyjadril sa k tejto téme prezident Putin na nedávnom samite v Kirgizsku. „Zaregistrovali sme, čo povedal, uvidíme, čo urobí,“ reagujú americké úrady.

Obchodník so smrťou za gram kanabisového oleja

Ruský obchodník Viktor But poskytoval zbrane pre najhoršie svetové konflikty. V amerických väzniciach bol viac než štrnásť rokov. Ruskom kontrolované médiá priniesli zábery, ako objíma manželku a jeho mamu v Moskve.

V následnom rozhovore pre ruské médium RT hovorí: „Západ je presvedčený, že nás nedokázal zničiť, keď sa Sovietsky zväz začal rúcať.“ Rozhovor poskytol Márii Butinovej, ktorá bola v USA odsúdená na rok a pol. V USA mala pôsobiť ako tajná zahraničná agentka.

Brittney Grinerová bola zadržiavaná v ruskej väznici dlhých osem mesiacov. Zatkli ju na moskovskom letisku vo februári tohto roku len pár dní pred začiatkom ruskej agresie na Ukrajinu po tom, čo u nej našli menej ako jeden gram kanabisového oleja.

Ruské úrady ju obvinili z pašovania veľkého množstva drog a pôvodne si v ruskom väzení mala odpykávať desaťročný trest odňatia slobody. Hoci právnici basketbalovej hviezdy WNBA hovorili o lekárskom recepte na „silnú chronickú bolesť“, ruské úrady tento argument zmietli zo stola a Grinnerovú v júli odsúdili na deväť rokov.

Grinnerovej odvolanie malo jediný pozitívny dopad a to, že do trestu bol započítaný aj čas strávený od zadržania. V trestaneckej kolónii v meste Javas na západe Ruska strávila niekoľko mesiacov. Američania sa o jej osud obávali aj preto, že je lesba a Afroameričanka. Rusko síce dekriminalizovalo homosexualitu pred tridsiatimi rokmi, prezident Vladimir Putin však nedávno podpísal zákony namierené práve proti LGBTQ menšine.

Obavy a strach o Grinnerovú rástli aj pre jej umiestnenie do trestaneckej kolónie. Politickí väzni majú veľmi náročné podmienky na prežitie. Samotky či údajné psychiatrické jednotky sú v týchto väzniciach v rozpore so základnými ľudskými právami. Správa amerického ministerstva zahraničných vecí uvádza aj ďalšie znepokojivé informácie. Väzni umučení na smrť či nútená ťažká práca nie sú žiadnymi výnimkami ale smutnou praxou.

V otázke správnosti prepustenia ruského teroristu, ktorý má na svedomí množstvo ľudských životov, za basketbalistku Grinnerovú, americký prezident Joe Biden pre CNN hovorí ako o správnej a jedinej možnej.

Špiónom na svadbe priateľa

Ďalším americkým väzňom v Rusku je Paul Whelan, ktorý je v ruskej cele už takmer štyri roky. Whelan, ktorý v Michigane pôsobil ako šéf podnikovej bezpečnosti, bol obvinený z údajnej špionáže, ktorú však vyvracia rodina aj americká vláda.

Whelana ešte v roku 2018 zatkli neozbrojeného v moskovskom hoteli, kde bol na svadbe svojho priateľa. Má byť zadržiavaný v rovnakej trestaneckej kolónii ako Grinnerová, kde musí pracovať v továrni na šitie.

Jeho rodina i americká vláda stále veria, že existuje možnosť rokovania o Whelanovej slobode. „Som veľmi sklamaný, že sa neurobilo viac pre zabezpečenie môjho prepustenia, najmä keď sa blíži štvorročné výročie môjho zatknutia. Bol som zatknutý za zločin, ktorý sa nikdy nestal,“ povedal Whelan v exkluzívnom rozhovore z trestaneckej kolónie. „Nechápem, prečo tu stále sedím.“ dodal.

Americká strana žiadala okrem basketbalistky slobodu aj pre Paula Whelana, ruská strana však odpovedala jednoznačne. Ak chcú prepustiť oboch, okrem ruského teroristu žiadajú aj Vadima Krasnikova.

Kresnikov je vrah odsúdený v roku 2019 na doživotie. Stalo sa tak na súde v Berlíne po tom, čo zavraždil gruzínskeho občana čečenského pôvodu počas bieleho dňa. Táto vražda je kvalifikovaná ako „štátom nariadená“ podľa vyjadrenia federálnej prokuratúry.

Učiteľ v pracovnom tábore

Pred ôsmimi mesiacmi došlo k výmene ďalších väzňov medzi Ruskom aj USA. Za prepustenie bývalého amerického námorníka Trevora Reeda žiadala Ruská federácia Konstantina Jarošenka, ktorý v role pilota mal v pláne prepašovať veľké množstvo kokaínu.

Reed si mal odpykať deväť rokov za napadnutie príslušníkov ruskej polície. Podľa ruských úradov mal pod vplyvom alkoholu roztrhnúť policajtovi vestu a jedného mal udrieť. Reed tvrdnia odmietol a označil to ako politický proces a absurdné divadlo. Podľa amerických úradov malo ísť o politického väzňa, ktorý mal poslúžiť práve na výmenu väzňov.

Ďalším americkým občanom v ruskom väzení je Marc Fogel. Bol zatknutý v auguste minulého roka. Dôvodom malo byť malé množstvo lekárskej marihuany, ktorú mal predpísanú na chronickú bolesť.

Šesťdesiatročný Fogel je vyštudovaný učiteľ, ktorý pôsobil na medzinárodných školách naprieč svetom. V Rusku vyučoval desať rokov, dnes si odpykáva štrnásťročný trest v pracovnom tábore. Na rozdiel od predošlých väzňoch nie je americkou vládou označený za politického väzňa.

Predstaviteľ republikánov Reschenthaler predstavil uznesenie, z akého dôvodu sa tak doteraz nestalo. Aj podľa súčasných zákonov ruskej legislatívy, je mimoriadne prísne rozhodnutie štrnástich rokov nepodmienečne za držbu sedemnástich gramov marihuany.

„To bolelo,“ napísal Marc Fogel v liste pre manželku po tom, čo sa dozvedel o výmene Grinnerovej. Dodal, že učitelia „sú prinajmenšom takí dôležití“ ako basketbalisti, aktuality.sk

X X X

Vyše polovica obyvateľov SR nie je spokojná s fungovaním demokracie

 S fungovaním demokracie na Slovensku je spokojných 38 percent dospelej populácie. Naopak, 57 percent deklaruje nespokojnosť. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median, ktorý sa realizoval od 11. do 20. decembra na vzorke 1001 respondentov.

 „Spokojné sú častejšie mladšie ročníky vo veku 30 až 39 rokov, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, alebo obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Naopak, nespokojní sú častejšie ľudia vo veku 40 až 69 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním, obyvatelia Banskobystrického a Prešovského kraja alebo živnostníci a pracujúci dôchodcovia,“ priblížila agentúra.

Prieskum tiež ukázal, že 52 percent obyvateľov SR považuje súčasný režim na Slovensku za demokratický. „Častejšie ide o mladšie ročníky vo veku 18 – 39 rokov, ľudí so základným alebo vysokoškolským vzdelaním, obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja alebo ľudí s najvyššími príjmami,“ doplnila agentúra.

Naopak, 42 percent respondentov považuje súčasný režim na Slovensku za nedemokratický. Ide najmä o ľudí vo veku 40 až 69 rokov, ľudí so stredoškolským vzdelaním, obyvateľov Žilinského, Prešovského a Banskobystrického kraja.

Zo základných ľudských práv a slobôd je pre obyvateľov SR podľa prieskumu najdôležitejšie právo na život, osobnú slobodu alebo slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery alebo slobodu pohybu. Najdôležitejšími základnými politickými právami sú pre Slovákov zase sloboda prejavu a právo na informácie, právo účasti na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou zástupcov alebo právo zhromažďovať sa./agentury/

X X X

Najväčšie vládne spory: Matovič aj Sulík sa postavili na zadné, ranu utrpeli všetci. Boj medzi lídrami sa presúva do pléna

Tretí rok vládnutia sa pre koalíciu určite nekončí tak, ako si predstavovala. Po hlasovaní v polovici decembra vyslovili poslanci vláde Eduarda Hegera nedôveru. V menšine vládol od septembra, keď sa liberáli rozhodli opustiť koalíciu. Dnes sa miesto reálnych riešení pre Slovensko zaoberajú tým, či sa podarí zložiť novú vládu, alebo budú vládnuť úradníci. Isté však je, že Slováci zrejme tento rok zažijú predčasné voľby, o ktoré sa opozícia snažila už od začiatku. To všetko bola len pomyselnú špička ľadovca.

 Lídri štyroch strán v marci 2020 podpísali koaličnú zmluvu. Dnes nemajú dôveru parlamentu a ich osud je otázny.

Od februára 2020, keď slávil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič obrovské víťazstvo nad Smerom, boli lídri štvorkoalície v permanentnom spore, za ktorý do veľkej miery mohol nielen Matovič, ale aj jeho niekdajší spojenec a súčasný sok Richard Sulík. Kde sa to všetko začalo?

Spory už od začiatku

Už krátko po voľbách počas zostavovania vlády sa začali črtať prvé spory a s blížiacou sa pandémiou sa len prehlbovali. Problém mal aj vtedajší líder Za ľudí Andrej Kiska. Chcel koalíciu bez Borisa Kollára, nakoniec pre zdravotné problémy odišiel a líderstvo prenechal Veronike Remišovej. Pri zostavovaní vlády sa sporili aj o posty, čo nie je nič nečakané. SaS si nárokovala ministerstvo financií, hnutie Sme rodina si nárokovalo post predsedu parlamentu. Kým Borisovi Kollárovi to vyšlo, Sulíkovi nie, nakoniec sa však dohodli.

 Vznikla štvorkoalícia, na ktorej čele stál premiér Igor Matovič a ktorá mala v parlamente podporu 95 poslancov. Medzi Matovičom a Sulíkom to iskrilo prakticky od začiatku, aj keď pri skladaní vlády spolu ešte varili gnocchi. Pamätná fotka je zrejme ich posledným priateľským záberom. Škriepok bolo mnoho, nezhody mali aj pri voľbe generálneho prokurátora či zmene podmienok kolúznej väzby.

Každý si pamätá aj spor z decembra 2020, kedy Sulík zrušil nákup antigénových testov, keďže ani jedna z predložených ponúk nesplnila minimálne podmienky. Matovič Sulíka za nenakúpenie testov ostro kritizoval, dokonca tvrdil, že nákup bojkotoval. Zadanie na nákup mal Sulík dostať neskoro, za čo kritizoval vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, že mu nedodal kritériá, ktoré majú testy spĺňať. Vrcholy však boli len dva.

V prvej kríze dostal Matovič červenú

Prvá vážna kríza vznikla v marci 2021, keď Matovič vítal na košickom letisku spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva Markom Krajčím dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V. Proti Matovičovi sa vtedy ostro postavila koaličná strana Za ľudí. Spôsob, akým premiér privítal ruskú vakcínu, označila za absurdný. Najmenšia koaličná strana trvala na tom, aby sa neregistrovanými vakcínami neočkovalo. Po tejto kauze z hnutia odišiel Tomáš Valášek a Miroslav Kollár.

 SaS používala jemnejšiu rétoriku, no aj ich spôsob dopravy zarazil a na klube sa rozprávali o vyvodení zodpovednosti. Už vtedy liberáli uvažovali o odchode z vlády, v hre bolo aj otvorenie koaličnej zmluvy. Zodpovednými boli podľa sulíkovcov najmä Matovič a Krajčí. Ministri z SaS nakoniec podali demisie, ktoré boli len dočasné.

 Kríza sa skončila po dlhých hodinách rokovania. Po demisiách viacerých ministrov sa nakoniec zmenilo vedenie len na troch postoch. Igor Matovič sa na poste premiéra vymenil s vtedajším financmajstrom Eduardom Hegerom a rezort zdravotníctva od 1. apríla viedol bývalý riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Vladimír Lengvarský. Kríza bola aspoň na nejaký čas zažehnaná a v SaS boli spokojní.

Rozkol menom prorodinný balík

Výmena na kľúčových postoch síce nastala, no vzťah medzi Matovičom a Sulíkom bol už natrvalo narušený. Vláda Eduarda Hegera tak bola už od začiatku výrazne ovplyvnená vnútrokoaličnými konfliktmi. Druhú veľkú krízu však odštartovali nezhody ohľadom tzv. prorodinného balíka opatrení z dielne ministra financií Matoviča. Koalícia sa dohadovala dlhé týždne. Liberáli tento balík podporiť nechceli napríklad aj pre daňový bonus na dieťa či krúžkovné, líder OĽaNO obviňoval Sulíka, že si berie rodiny „za rukojemníkov“.

 Strana Za ľudí chcela vykryť náklady na protiinflačný balík zdanením mimoriadnych ziskov firiem. Poslanci ho nakoniec s miernymi úpravami a aj napriek nesúhlasu SaS schválili a prezidentka Zuzana Čaputová ho vzápätí vetovala. Na prelomenie veta potreboval Matovič 76 hlasov. Nakoniec sa koalícii podarilo prelomiť veto s pomocou extrémistov a troch tarabovcov a balík schválili v pôvodnom znení. Za prijatie legislatívy, ktorá rozhádala poslancov, sa nakoniec postavilo 77 poslancov.

Za bolo 46 poslancov OĽaNO, Vladimír Zajačik nehlasoval a Juraj Krúpa sa zdržal. Za hlasoval aj celý poslanecký klub Sme rodina, z SaS zlomenie veta nepodporil nikto, štyria poslanci Za ľudí sa zdržali. Z vtedy nezaradených poslancov pomohli veto prelomiť Martin Čepček, Ján Krošlák, Romana Tabák, Ján Mičovský, kotlebovci a traja nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

 Richard Sulík počas prejavu v parlamente, v pozadí zľava minister financií Igor Matovič, vicepremiérka Veronika Remišová a premiér Eduard Heger, 8. december 2022

Po prelomení veta zasiahla hlava štátu a protiinflačný balíček poslala na Ústavný súd. Vyčítala mu skrátené legislatívne konanie či porušenie ústavných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Išlo o časti v rámci zákona o financovaní voľného času dieťaťa – tzv. krúžkovné –, ktoré sa nakoniec aj tak odložilo minimálne do roku 2025.

Problémom bolo aj zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, čo je podľa Čaputovej v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Ústavný súd nakoniec v polovici decembra rozhodol, že časti, ktoré parlament opätovne schválil po prezidentkinom vete, sú protiústavné. Pomoc rodinám už teraz toto rozhodnutie neovplyvní.

Druhú krízu vláda neprežila

Škoda však už bola napáchaná. Prelomenie veta bolo pomyselným klincom do rakvy. Začiatkom júla liberáli vypovedali koaličnú zmluvu a dali koalícii čas do konca augusta. Žiadali buď odvolať Igora Matoviča z postu ministra financií, alebo sa so štvorkoalíciou rozlúčia a vláde bude vládnuť v menšine. V lete mali prebiehať rokovania, no SaS sa sťažovala, že takmer žiadne neboli. Až v deň uplynutia ultimáta prišiel Matovič na rokovanie vlády s desiatimi takmer nesplniteľnými požiadavkami pre liberálov. Ak by ich Sulík prijal a odišiel z rezortu hospodárstva, demisiu vtedy ponúkal aj Matovič. Medzitým z OĽaNO odišiel ďalší poslanec, Juraj Krúpa prešiel do SaS.

Juraj Krúpa vstúpil do klubu SaS

Šéf liberálov podal demisiu k 31. augusta a o požiadavkách bol ochotný vyjednávať až potom, čo by odstúpil aj Matovič. Aj preto Sulíkovi traja ministri čakali s demisiami do 5. septembra, aby dali financmajstrovi čas na splnenie ich požiadaviek. Nič z toho sa však nestalo, lebo OĽaNO už svojho lídra druhýkrát obetovať nechcelo. Všetci štyri ministri tak podali demisie a SaS definitívne odišla do opozície.

 Sulík najprv hovoril, že budú konštruktívnou opozíciou a nebudú chcieť predčasné voľby a nebudú hlasovať ani za odvolanie člena vlády. To sa však po troch mesiacoch zmenilo. „Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a korupcii. Toto vidí každý. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič,“ povedal Sulík pri predkladaní návrhu na odvolanie vlády, pod ktorý sa okrem poslancov SaS podpísalo deväť poslancov Hlasu a dvaja nezaradení. Od 1. decembra sa tak rozohrali politické hry a rokovania, ktoré sa nakoniec skončili pádom vlády.

Kollárovi to znova prešlo… čo bude ďalej?

V hre bola opäť demisia Igora Matoviča a SaS už-už chcela vládu podržať, keď si to v poslednej chvíli v Prezidentskom paláci líder OĽaNO po tajomnom telefonáte rozmyslel. Demisiu vytrhol z rúk Metoda Špačeka, vedúceho Kancelárie prezidentky. Na „keby bolo keby“ sa však v politike nehrá, a tak menšinová vláda dôveru parlamentu nezískala. SaS a OĽaNO sa navzájom obviňovali a fakt, že za pád vlády môžu tri hlasy odídencov zo Sme rodina (Martin Borguľa, Patrick Linhart a Ján Krošlák), ktorých Boris Kollár nijak zvlášť nepresviedčal, sa prehliadol.

Lídrovi Sme rodina tak u Matoviča prešla ďalšia „maličkosť“. Líder OĽaNO sústredil svoj hnev na Sulíka. Po páde vlády sa však dokázali SaS a OĽaNO dohodnúť na štátnom rozpočte a Matovič nakoniec aj tak z postu ministra financií odišiel ako súčasť dohody o rozpočte. Svoju demisiu ponúkol sám a na druhý deň ho prezidentka zbavila poverenia. Na zhrňujúcej tlačovke Matovič avizoval, že sa vráti do parlamentu a dodal, že Sulíka si v pléne všímať nebude. „Pre vlastné zdravie,“ uviedol.

Sulík pôvodne Hegerovi ponúkol sedemdesiatšestku na pôdoryse pôvodnej štvorkoalície v zložení SaS, Za ľudí, OĽaNO a Sme rodina, no o „dva alebo tri dni“ ponuku stiahol. Kollár novú vládu podporí len v prípade, že sa dohodnú na predčasných voľbách, ktoré aj prezidentka Čaputová preferuje v prvej polovici budúceho roka. Možnosťou je aj vymenovanie úradníckej vlády v prípade, že lídri sa nedohodnú do konca januára, pričom už 24. má pokračovať schôdza, na ktorej sa má riešiť aj zmena zákona o skrátení volebného obdobia.

 Úradnícku vládu však odmietajú viacerí lídri a ak by ju aj prezidentka vymenovala, nemusela by získať podporu. Rovnako by nemusela získať podporu ani nová vláda. Ak by ju nezískali, Slovensko by sa točilo v kruhu odvolaných vlád, až kým si nakoniec poslanci neodhlasujú predčasné voľby. Keďže ich preferujú takmer všetci vrátane prezidentky Čaputovej, je pravdepodobné, že dohoda na termíne bude. OĽaNO ani SaS nechcú predčasné voľby podporiť, aj keď predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pripustil, že pokiaľ sa nájde dohoda na rozpočte, možné je všetko.

Budúcnosť fungovania koaličných lídrov, ktorí si podporu menšiny neudržali, je tak stále vo hviezdach. A napriek tomu, že rozpočet podporila ústavná väčšina, chaos pokračuje. Rokovania aktuálne stagnujú, no k volebným urnám zrejme pristúpime skôr, než v roku 2024./agentury/

X X X

Etnickí Srbi v Kosove zablokovali ďalšie cesty nákladnými autami

Etnickí Srbi na severe Kosova v utorok zablokovali ďalšie cestné komunikácie. Zároveň neuposlúchli výzvy, aby predtým postavené barikády odstránili. Udialo sa tak len deň po tom, čo Srbsko pre zvýšené napätie medzi oboma krajinami uviedlo svoju armádu do stavu najvyššej pohotovosti.

Kosovskí Srbi začali blokovať cesty v meste Mitrovica, ktoré obývajú Albánci aj Srbi, už počas noc naloženými nákladnými autami. AP pripomína, že Srbi po prvýkrát od začiatku súčasnej krízy zablokovali ulice v jednom z väčších kosovských miest, keďže až doteraz umiestňovali barikády len na cesty vedúce k srbsko-kosovským hraniciam.

Srbský prezident Aleksandar Vučič pre zvýšené napätie v oblasti uviedol v pondelok večer srbské ozbrojené sily do stavu najvyššej pohotovosti s cieľom „ochrániť našich ľudí (v Kosove) a zachovať Srbsko“. Vyhlásil tiež, že Priština sa chystá zaútočiť na kosovských Srbov a odstrániť niekoľko barikád, ktoré začali Srbi stavať pred 18 dňami na protest proti zatknutiu bývalého srbského policajta z Kosova.

Kosovskí predstavitelia Vučiča obviňujú, že štátne médiá využíva na vyvolanie incidentov, ktoré by mohli slúžiť ako zámienka vojenskej intervencie v Kosove.

Kosovská vláda požiadala príslušníkov tamojšej mierovej misie pod vedením NATO (KFOR), aby odstránili zátarasy na cestách, v opačnom prípade tak urobí sama.

Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, sa vyostrilo ešte v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a považuje ho stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko, aktuality.sk

X X X

Meloniová telefonovala so Zelenským. Jej vláda plne podporuje Ukrajinu

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ubezpečila ho, že jej vláda plne podporuje Ukrajinu. Informovala o tom Meloniovej kancelária. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Meloniová, ktorá sa premiérskej funkcie ujala v októbri, je podporovateľkou Kyjeva aj napriek opačným názorom vo vládnej koalícii, ako aj rozdelenej verejnej mienke.

„Giorgia Meloniová uistila (Zelenského) o plnej podpore Ukrajiny zo strany talianskej vlády v politickej, vojenskej, ekonomickej a humanitárnej oblasti, ako aj pri oprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry a budúcej obnove Ukrajiny,“ napísala Meloniovej kancelária.

Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval talianskej premiérke za jej „solidaritu a nepretržitú podporu“ a oznámil, že Taliansko zvažuje dodanie protivzdušných systémov Ukrajine.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v decembri potvrdil, že Kyjev požiadal Rím o poskytnutie systému protivzdušnej obrany SAMP/T, ktorý vyvinuli spoločne Francúzsko a Taliansko.

Meloniovej kancelária tiež uviedla, že premiérka „potvrdila svoj zámer“ navštíviť Kyjev a pozvala tiež Zelenského do Ríma, aktuality.sk

X X X

Poľsko a Francúzsko sa dohodli na dodávke dvoch satelitov pre poľskú armádu

Ministri obrany Poľska a Francúzska sa v utorok dohodli na dodávke dvoch francúzskych prieskumných satelitov Poľsku a výstavbe prijímača signálu na jeho území v úhrnnej hodnote 575 miliónov eur.

Poľská armáda si tak podľa ministra obrany Mariusza Blaszczaka polepší v oblasti včasnej identifikácie vojenských aj živelných hrozieb. TASR správu prevzala z agentúr PAP a AP a portálu polskieradio24.pl.

Blaszczak rokoval so svojím francúzskym rezortným kolegom Sébastienom Lecornuom vo Varšave.

Nové družice budú súčasťou poľsko-francúzskej satelitnej konštelácie. Do vesmíru by mali byť vypustené v roku 2027. Tieto družice budú schopné vyhotovovať zábery s presnosťou 30 centimetrov, aktualit.sk

X X X

Nemecko: Drosten ohlásil koniec pandémie, minister odmieta rušiť opatrenia

Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach v utorok odmietol šíriace sa požiadavky na zrušenie protipandemických opatrení po tom, čo najznámejší virológ v Nemecku Christian Drosten vyhlásil, že podľa jeho úsudku sa už pandémia skončila.

„Okamžité zrušenie všetkých opatrení by bolo ľahkovážne a nežiada to ani Christian Drosten,“ povedal Lauterbach, ktorý je z hlavnej vládnej strany SPD.

V reakcii na Drostenovo vyhlásenie trvá na zrušení zostávajúcich opatrení napríklad minister spravodlivosti Marco Buschmann z menšej koaličnej strany FDP. Podobný názor má aj opozičná CDU/CSU, ktorá za týmto účelom požaduje mimoriadne stretnutie krajinských premiérov so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom.

„Christian Drosten má pravdu, že pri koronavírusových vlnách sme sa dostali do endemického stavu. Tie vlny teraz postihujú len niektoré časti obyvateľstva,“ pripustil spolkový minister zdravotníctva, ktorý však vyzýva ľudí na opatrnosť. Dôležité je podľa neho chrániť starých ľudí a ohrozené skupiny, a to napríklad nosením rúšok v domovoch dôchodcov či izoláciou chorých na pracovisku.

„Nemocnice sú plné, personál preťažený, nadúmrtnosť je vysoká a zima sa ešte nekončí,“ varoval Lauterbach.

Liberálna koaličná FDP však podľa svojho podpredsedu Wolfganga Kubického už po Drostenovom vyhlásení o konci pandémie nevidí dôvod na pokračovanie opatrení obmedzujúcich ústavné práva občanov.

Predseda Združenia nemeckých krajinských okresov Reinhard Sager v utorok apeloval na spolkovú vládu, aby „naliehavo“ prehodnotila zostávajúce proticovidové opatrenia. Podľa neho je čoraz ťažšie vysvetliť cestujúcim nevyhnutnosť povinného nosenia respirátora vo vlakoch. V lietadlách táto povinnosť už dávnejšie neplatí, rovnako tiež v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy na viacerých miestach v krajine, v diaľkových spojoch však áno, aktuality.sk

X X X

Epidémia plní nemocnice deťmi, stovky škôl pre chrípku zatvorili. Lieky chýbajú

 Súčasná chrípková sezóna prerástla do chrípkovej epidémie ešte pred vianočnými prázdninami. Za uplynulý týždeň bolo u lekára takmer stotisíc ľudí s respiračným ochorením. Stovky škôl z preventívnych dôvodov zatvorili svoje brány a mnohé prešli na dištančnú výučbu. Ak ste chorý, lekári vám odporúčajú liečiť sa doma a vyhnúť sa preplneným ordináciám.

 Na snímke ľudia čakajú v rade pred Univerzitnou lekárňou v Ružinove v dôsledku zvýšenej chorobnosti, najmä respiračných ochorení 26. decembra 2022 v Bratislave.

„Prosíme vás, nebežte do ambulancie, hneď ako dieťa začne kašľať alebo ak v noci dostane teplotu,“ žiada rodičov Martina Miškovská, všeobecná lekára pre deti a dorast. Dodala, že sa to, samozrejme, netýka detí, ktoré majú iné diagnózy a rodičia vedia, že pri teplote treba hneď skontrolovať moč alebo vyšetriť CRP.

Aké bude počasie do konca roka? Zimník vytiahnete len na chvíľu

Chrípka sa najviac šíri medzi deťmi, lieky chýbajú

Ochorenie sa najviac šíri medzi deťmi. Viac ako 500 materských škôl preventívne nariadilo chrípkové prázdniny. Podobne zareagovalo aj viac ako 450 základných škôl. Podľa hlavného hygienika Jána Mikasa by mala chorobnosť na chrípku a iné respiračné ochorenia počas vianočných prázdnin klesnúť. Deti sa podľa jeho slov nezdržiavajú v školských kolektívoch a do práce chodí z dôvodu dovoleniek menej ľudí. No momentálne chýbajú lieky s obsahom ibuprofénu, ako je Nurofen či Ibalgin, a paracetamolu, teda Panadol, či Paralen. Pediatrické ambulancie sú preplnené a vyťažené sú aj lôžka v nemocniciach.

„Chýbajú všetky sirupové formy liekov. Nemáme antibiotiká, lieky na vykašliavanie alebo lieky tlmiace kašeľ,“ upozornila Katarína Okáľová, zástupkyňa prednostu II. detskej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Dodala, že lôžka majú „trvalo vyťažené“.

Vitamíny, respirátor a očkovanie

„Ak máte príznaky respiračného ochorenia, je potrebné nenavštevovať prácu, školu či škôlku a liečiť sa,“ pripomína Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.

Hygienici odporúčajú chrániť sa respirátorom v preplnenej hromadnej doprave, v preplnených uličkách obchodov či na hromadných podujatiach. „Rovnako je to vhodné v situáciách, keď ste obklopení cudzími ľuďmi a nedokážete si od nich udržať bezpečný odstup, alebo ak neviete vyhodnotiť ich zdravotný stav. Respirátor odporúčame nosiť aj v situáciách, ak začínate pociťovať príznaky ochorenia alebo ste sa do kolektívu vrátili tesne ,po chorobe’,“ ozrejmila.

V kolektívoch sa odporúča časté krátke nárazové vetranie niekoľkokrát počas dňa s oknami dokorán. „Tiež odporúčame dbať na hygienu rúk a dezinfekciu plôch, ktorých sa ľudia často dotýkajú. Odporúčame obmedziť podávanie rúk, objímanie pri pozdrave, nedotýkajte sa tváre a očí neumytými rukami, nepoužívajte osobné predmety spolu s inými ľuďmi. Dodržiavajte respiračnú etiketu – kýchajte a kašlite do vreckovky – nie do dlane; použité vreckovky vyhoďte do uzatvárateľných nádob na odpad a následne si umyte ruky vodou a mydlom alebo si ich dezinfikujte,“ dodala Račková.

Všetkým tým, ktorí ešte neochoreli, odporúča očkovanie proti chrípke. „Okrem toho možno svoju obranyschopnosť ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín,“ pripomína Račková.

Najvhodnejšie je podľa hygienikov vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C. Teda papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. „Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu,“ uzavrela.

Komplikácií môže byť veľa

Podľa doktorky Okáľovej sa väčšina pacientov lieči doma. Aj napriek tomu majú všetky lôžka vyťažené. „Hospitalizáciu si vyžiadajú komplikované stavy, napríklad obštrukčné bronchitídy – zápal priedušiek sprevádzaný dušnosťou, ktoré vyžadujú podávanie kyslíka. Aj zápaly pľúc si niekedy vyžadujú podávanie liekov vnútrožilovo, prípadne podávanie kyslíka,“ priblížila.

 Upozornila, že niektoré deti v priebehu infekcie odmietajú prijímať tekutiny, prípadne vracajú a potrebujú zavodniť vnútrožilovo. „Niekedy sa infekcie komplikujú hnisaním a vtedy je niekedy potrebná chirurgická intervencia, teda vypustenie hnisu. Komplikácií môže byť veľa,“ podotkla.

Covid podľa nej predstavuje zhruba päť až desať percent zo všetkých respiračných infekcií. „Dominuje chrípka typu A, ale aj bakteriálne infekcie, streptokokové, pneumokokové aj hemofilové,“ dodala. Situácia nie je iná ani v Považskej Bystrici. „Podstatne viac je detí s ochorením na chrípku a chrípke podobné ochorenia ako detí s potvrdeným ochorením na covid. Najmä vo vekovej skupine 3– až 6-ročných detí,“ podotkol riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici Igor Steiner.

Tým, ktorým vykonávali vyšetrenia na dôkaz pôvodcu ochorenia, prevažne vychádza vírus chrípky typu A, RSV, rhinovírusy. „Väčšina detí zvláda ochorenia štandardne, ale vyskytujú sa deti s komplikáciami, u ktorých je nevyhnutná hospitalizácia, niekedy dokonca aj s prechodnou oxygenoterapiou,“ spresnil riaditeľ.

Neobvyklý výpadok

Výpadky liekov na trhu nie sú podľa Petra Sedláčka, PR manažéra siete lekární Dr. Max, nič výnimočné. Lekárne sú s nedostupnosťou konfrontované takmer denne. „No ak dnes chýba nejaký konkrétny liek a jeho nedostatok sa medzičasom zastabilizuje, nasledujúci týždeň či mesiac to môže byť zase iný,“ ozrejmil. Napriek tomu priznal, že „aktuálna situácia trvajúca už niekoľko týždňov je neobvyklá“.

Prečo chýbajú lieky?

Nedostatok personálu vo výrobe. Výpadky surovín potrebných na výrobu liekov. Absencia a výpadky v dodávkach obalových materiálov. Rast nákladov.

Týka sa to najmä oblasti pediatrických liekových foriem určených na liečbu bolesti a horúčky u detí – konkrétne sú to sirupy a čapíky s obsahom paracetamolu a ibuprofénu. „V rámci voľnopredajného sortimentu sú to potom prípravky proti bolesti hrdla – konkrétne vo forme pastiliek. Ale evidujeme aj výpadky pri liekoch na lekársky predpis, a to naprieč viacerými kategóriami, akými sú kardiovaskulárny systém, tráviaci trakt a metabolizmus, centrálne nervová sústava či respiračný systém. Výnimkou nie sú ani antibiotiká,“ dodal.

„Situácia s výpadkami liekov je spôsobená chýbajúcimi účinnými a pomocnými látkami, ale aj obalovým materiálom na strane výrobcov. Spoločnosť Unipharma ako veľkodistribútor liekov a zdravotníckych pomôcok situáciu bohužiaľ nevie nijako ovplyvniť,“ vysvetlil generálny riaditeľ spoločnosti Unipharma Milan Vrúbel.

Priznal, že lieky ako Nurofen, Panadol, Paralen či Ibalgin majú momentálne výpadok. „Do Vianoc prišla dodávka liečiv s obsahom ibuprofénu, paracetamolu a flurbiprofenu, ale po naskladnení do lekární očakávame ďalší výpadok, keďže je po týchto liekoch momentálne enormný dopyt zo strany pacientov nielen u nás, ale aj v zahraničí. Situácia s antibiotikami je veľmi podobná,“ ozrejmil Vrúbel.

 Pre koho a kde je stále povinný respirátor?

Nosenie respirátora či rúška je stále povinné na miestach, kde sa predpokladá zvýšený pohyb chorých, zraniteľných skupín populácie, respektíve osôb s narušenou imunitou. Povinné riadne prekrytie horných dýchacích ciest – teda nosa aj úst – platí pre:

personál zdravotníckych a sociálnych zariadení pri kontakte s klientmi a pacientmi – personál nemocníc, ambulancií a lekární,

návštevníkov zdravotníckych a sociálnych zariadení (klienti zariadení sociálnych služieb a hospitalizovaní pacienti vo všeobecnosti nemajú povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty),

pacientov v čakárňach a ambulanciách lekárov, zákazníkov lekární.

Liečba chrípky a jej podobnosť s covidom

Aká choroba je chrípka?Nástup chrípky je náhly, z plného zdravia. Často sa začína zimnicou, triaškou, bolesťami hlavy a prudko stúpajúcou teplotou na 39 – 40 stupňov. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, nádcha sa začína 1 až 2 dni po začiatku ochorenia. Ku klinickým príznakom dochádza už v priebehu 1 až 3 dní od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 až 5 dňoch odznejú, k úplnému uzdraveniu dochádza po 2 až 4 týždňoch.

Aká je liečba? Chrípka sa nelieči, len sa miernia príznaky. Nevyhnutný je pokoj na lôžku, odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty a dostatočný príjem tekutín. Jestvujú však lieky – antivirotiká, ktoré obmedzujú a zastavujú rozmnožovanie vírusu v dýchacích cestách, ale tie sa využívajú len vo výnimočných prípadoch najmä pre nežiaduce účinky.

Aký je rozdiel medzi chrípkou a covidom?Covid a chrípka disponujú niekoľkými rozdielmi. Základnou odlišnosťou je, že obe ochorenia sú spôsobené rôznymi vírusmi. Zatiaľ čo chrípka je spôsobená vírusmi chrípky A a B, covid je spôsobený novým koronavírusom nazývaným SARS-CoV-2. Navyše ich príznaky sa tiež objavujú rozdielne a v rôznom čase. /agentury/