Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nerozumie závažnosti súčasnej situácie a nedostatočne sa zaujíma o ukrajinský ľud. „Len prekypuje nápadmi,“ povedal šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre bieloruskú televíziu.
To podľa neho odhaľuje, že Zelenský nemá dostatok pochopenia pre vážnosť situácie a pre obyvateľov Ukrajiny. Lavrov dodal, že nápady ukrajinského prezidenta, ktoré bližšie nešpecifikoval, odhalili „rasistický charakter“ ukrajinského vedenia.
Zelenskyj viackrát vyzval na zriadenie medzinárodného súdneho tribunálu, pred ktorý sa majú postaviť ruskí predstavitelia zodpovední za vojnu na Ukrajine a vojnové zločiny, pripomína DPA.
Ruský minister zahraničných vecí už viackrát ostro slovne zaútočil na Západ. Tvrdí, že „hysterická reakcia“ západných krajín na „špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine“ iba potvrdila, že takýto krok bol „úplne nevyhnutný“, pripomína DPA. Rusko používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútalo 24. februára.
Lavrov tiež povedal, že Moskva zničila „geopolitické hry Západu“, ktorý chcel z Ukrajiny vytvoriť neustálu hrozbu pre Rusko./agentury/
X X X
Heger so Sulíkom oznámili dohodu na štátnom rozpočte. Ak prejde v parlamente, vláda bude už bez Matoviča
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) spolu s predsedom opozičnej strany a poslancom parlamentu Richardom Sulíkom (SaS) oznámili v utorok večer dohodu na štátnom rozpočte. Hlasovanie o ňom sa očakáva vo štvrtok o 11.00.
Matovič skončí
Minister financií Igor Matovič už skôr avizoval, že odstúpi z funkcie, keď SaS podporí štátny rozpočet. Premiér Heger potvrdil, že keď rozpočet s financovaním pomoci pre ľudí prejde, Matovič ako minister na druhý deň skončí.
Podmienkou SaS pri podpore rozpočtu je schválenie 10-percentnej dane na gastro či 10-percentnej dane na športoviská. Sulík oznámil aj zrušenie koncesionárskych poplatkov. Ak sa podarí návrh schváliť, verejnoprávne médiá budú financované priamo zo štátneho rozpočtu.
„Ak niektoré veci neprejdú tak, ako sú dohodnuté, SaS nebude za štátny rozpočet hlasovať,“ upozornil Sulík.
Matoviča môže nahradiť Klimek
Poslanec OĽaNO György Gyimesi v reakcii na dohodu Hegera so Sulíkom uviedol, že OĽaNO kontumačne prehralo. V utorok večer sa tak vyjadril v TA3.
„Jediné, čo ma mrzí, je, že odchádza takto neskoro,“ komentoval Matovičov koniec v ministerskom kresle poslanec SaS Karol Galek. Ľudia sa podľa jeho slov od januára dočkajú všetkého, čo vláda sľúbila.
Gyimesi pripustil, že Igora Matoviča by na ministerstve financií mohol nahradiť doterajší štátny tajomník rezortu Marcel Klimek, aktuality.sk
X X X
Matovič ponúkol, že odstúpi z postu ministra, ak SaS schváli rozpočet
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) ponúkol strane SaS, že ak schváli „pomoc ľuďom s energiami cez štátny rozpočet“, odstúpi z funkcie.
Uviedol to na sociálnej sieti.
„Ponúkol som SaS, že v prípade, ak si prestane brať ľudí za rukojemníkov a schváli pomoc ľuďom s energiami cez štátny rozpočet, hrdo a spokojne odstúpim z postu ministra financií,“ napísal Matovič.
Poukázal na náladu v spoločnosti a obavy občanov z nárastu cien elektriny či plynu. „Preto, ak len ja mám byť zámienkou na týranie ľudí, rád prepustím svoje miesto hneď, ako bude pomoc ľuďom schválená,“ dodal.
Na tlačovej konferencii sa Matovič vyjadril aj k snemu hnutia OĽANO. Zatiaľ nepovedal jeho termín. Podľa stanov hnutia by sa mal konať raz do roka. Podľa slov Matoviča sa ešte musia rozhodnúť, či to stihnú tento rok alebo sa bude konať v úvode roka.
Na otázku, či sa bude voliť nový predseda hnutia, odpovedal, že sa ešte rozhodnú. „Záujem zvnútra strany rozhoduje o tom, či sa bude meniť predseda,“ uviedol s tým, že takýto záujem možno naznačovali tí, ktorí „sa včera pobalili“. Odchod z klubu OĽANO v pondelok (19. 12.) oznámila časť poslancov z občiansko-demokratickej platformy okolo šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO), aktuality.sk
X X X
Dohodnú sa SaS a OĽaNO? Rozpočet môže byť schválený čoskoro, naznačil Boris Kollár
Štát by nemusel ísť od budúceho roka do rozpočtového provízória. V takomto prípade hrozí, že ľudia budú platiť nezastropované ceny za energie.
Zastropovanie elektriny, plynu a tepla je viazané na schválenie budúcoročného štátneho rozpočtu. Strana SaS ho odmietla podporiť menšinovej vláde a koaličným zoskupeniam v parlamente. Liberálom v ňom chýbajú výdavkové limity.
Situácia so schvaľovaním sa ale môže čoskoro zmeniť, naznačil predseda Národnej rady a Sme rodina Boris Kollár.
„Teraz sa o tom rokuje, a vyzerá to tak, že keď sa SaS s OĽaNO dohodne na nejakých úpravách, možno sa bude o tom hlasovať a možno by sme mohli rozpočet prijať teraz vo štvrtok. Tým pádom by sme to zachránili,“ vyjadril sa Kollár na Exprese v relácii Braňo Závodský Naživo.
Zdôraznil, že poslanci by mali prijať rozpočet čo najskôr, aby sme vedeli ľuďom zaručiť zastropovanie cien energií.
„Majú mať nulové navýšenie elektrickej energie od budúceho roka a už im chodia vysoké zálohové faktúry. Keď majú byť takéto isté ako v tomto roku, potrebujeme ho prijať,“ zopakoval.
Podpora rozpočtu
Doplnil, že jeho hnutie štátny rozpočet podporí, aj keby v novom roku vystriedala kabinet v demisii Eduarda Hegera úradnícka vláda. Tú by vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.
„Pre úradnícku vládu pani prezidentky, tak to rád urobím. Nebudem tu politikárčiť a hovoriť si, že čím horšie, tým lepšie,“ poznamenal Kollár.
„Aktuálne o tom rokujú. Pevne verím, že dôjde k nejakému konsenzu. Lebo inak to presunieme na desiaty január a 10 dní by sme tak boli v provizóriu. Bol by som veľmi rád, keby to bolo teraz vo štvrtok,“ povedal s tým, že jeho poslanci nebudú robiť problémy a dávať si „nesplniteľné podmienky“.
Premiér Eduard Heger na začiatku decembra oznámil, že ceny elektriny nevzrastú od januára 2023 vôbec, hoci by bez pomoci štátu vzrástli o 380 %. Plyn vzrastie o 15 % (bez pomoci vlády o 225 %). Teplo v bytovkách zdražie v priemere o 15 % (bez pomoci o 80%).
Problém s platením
Minister hospodárstva Karel Hirman ešte pred vyslovení nedôvery vláde apeloval na politických lídrov vrátane opozície a koalície, aby zvládli „politickú krízu“, ktorá má spojitosť s cenami za energie.
„Ja ako minister hospodárstva sme urobili prácu spoločne s kolegami na ministerstve, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ďalšími dodávateľmi energií na zabezpečenie legislatívnych a finančných rámcov – aby po prvom januári bolo možné poskytovať pomoc pre naše domácnosti s cenami energií. Samozrejme, že aj pre podnikateľskú sféru,“ pripomenul.
„Ak tento proces naberie chaotický a neriadený vývoj, tak aj u nás budeme mať problém s tým, aby sme po prvom januári svietili a kúrili minimálne za ceny, ktoré budú pre nás všetkých spoločne prijateľné a ktoré si budeme môcť dovoliť,“ dodal, aktulity.sk
X X X
V Rusku vybuchol plynovod vedúci až k Slovensku, zomreli traja ľudia
V ruskom Čuvašsku explodoval plynovod Bratstva, ktorý vedie zo západnej Sibíri do západukrajinského mesta Užhorod.
K explózii došlo neďaleko obce Kalinino, zhruba 150 kilometrov západne od Kazane, v Čuvašskej republike v európskej časti Ruska.
Z informácie prokremeľského serveru Rossijskaa gazeta vyplýva, že úmyselné zavinenie explózie je vylúčené. Došlo k nej v dôsledku zlyhania ľudského faktora: „Na plynovode sa vykonávali práce, do ktorých boli zapojení štyria ľudia. Oprava bola takmer dokončená, pred požiarom pracovníci naplnili plynový okruh. Oficiálnou príčinou výbuchu bol únik plynu počas plánovaných opráv na úseku podzemného plynovodu s priemerom 1420 mm.“
Ako tvrdí ukrajinská agentúra Unian, pri incidente zahynuli traja ľudia a jeden sa zranil. T romi mŕtvymi sú opravári, štvrtý z nich utrpel vážne popáleniny.
Úrady časť pretrhnutého plynovodu uzavreli. Vzniknutý plameň podporený unikajúcim plynom sa podarilo hasičom uhasiť okolo 13.20 h SEČ, uviedlo čuvašské ministerstvo pre mimoriadne udalosti. Do zásahu nasadili 37 hasičov.
Miestne médiá citovali svedkov, podľa ktorých sa v mieste najprv ozvali explózie a následne vzplanula ohnivá guľa.
Pre vysokú teplotu sa podľa Unianu hasiči nemohli k požiaru priblížiť.
Plynovod Bratstvo, postavený v 80. rokoch minulého storočia, vedie z Nového Urengoja na Sibíri do ukrajinského Užhorodu. Jeho časť vedie cez ukrajinské územie a vetví sa aj do Turecka a Strednej Ázie. Je to jeden z najdôležitejších ruských exportných plynovodov, čiastočne ho vlastní a prevádzkuje aj Ukrajina./agentury/
X X X
Pokračuje odliv mozgov. Z Ruska utieklo už 100-tisíc „ajťákov“
Približne 100 000 špecialistov na informačné technológie (IT) už opustilo tento rok Rusko po začatí vojenskej operácie na Ukrajine koncom februára. Uviedol to v utorok ministerstvo pre digitálny rozvoj.
Mladí Rusi po začatí invázie húfne utekali z krajiny, najmä tí, ktorí pôsobia v IT sektore a sú schopní pracovať na diaľku, čo vyvolalo obavy z úniku mozgov. Vyhlásenie mobilizácie koncom septembra tiež spustilo ďalšiu vlnu odchodov.
„Až 10 % zamestnancov IT spoločností opustilo krajinu a nevrátilo sa. Celkovo je v zahraničí okolo 100 000 IT špecialistov,“ citovali ruské tlačové agentúry ministra pre digitálny rozvoj Maksuta Šadajeva. Podľa neho 80 % z tých, ktorí odišli, naďalej pracuje pre ruské firmy na diaľku.
Minister neuviedol dôvod odchodov, ale odporučil neukladať „prísne obmedzenia“ na prácu na diaľku, aby sa predišlo tomu, že by to prinútilo týchto expertov hľadať si prácu v zahraničných spoločnostiach.
Väčšina Rusov, ktorí odišli, smerovala do susedných krajín, ako sú Arménsko, Gruzínsko a Kazachstan, ale aj do Turecka a Spojených arabských emirátov./agentury/
X X X
Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonó
Ceny energií budú vysoké ešte tri až päť rokov. Predpokladajú to guvernéri európskych centrálnych bánk. V roku 2023 budú strmé nárasty faktúr za energie tlmené vďaka kompenzáciám štátu. „Postupne uvoľníme ceny energií na tomto horizonte a čakáme, že sa dostaneme na dvojnásobné úrovne. Možno to nebude v dvoch krokoch, ale v troch až štyroch krokoch,“ tvrdí v rozhovore pre denník Pravda viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor.
X Národná banka Slovenska prišla so zimnou prognózou, podľa ktorej by mohli ceny energií ostať vysoké aj nasledujúce roky. Dokedy?
V súčasnosti to vyzerá tak, že ak by sme sa s regulačným rámcom dostali na ceny, ktoré sú vo svete, tak sme potrebovali zvýšiť ceny na dvojnásobok. Ide o to, akým rýchlym tempom to spravíme. Zatiaľ sa zdá, že pre budúci rok bude tempo mierne, čo síce pomôže inflácii pre rok 2023, ale skomplikuje to život potom v ďalších rokoch. Uvažujeme, že inflácia bude vyššia na celom horizonte prognózy, ale to neznamená ako na súčasnej úrovni. Budúci rok očakávame dvojcifernú infláciu, ale ku koncu roka môžeme vidieť jednociferné hodnoty. Postupne sa budeme vracať späť k nižším hodnotám. Zatiaľ však rozťahaný cenový vývoj energií spôsobuje, že ani do roku 2025 sa nedostaneme na čísla okolo dvoch percent.
X Vláda predstavila kompenzačné opatrenia pre drahé energie. Pre domácnosti to bude napríklad šesť miliárd eur na budúci rok. Ak tu s nami vysoké ceny energií ostanú tri až päť rokov, tak je možné s takými vysokými kompenzáciami počítať aj v ďalších rokoch?
Myslím si, že nie je možné a ani účelné mať dlhodobo takéto vysoké kompenzácie. Jednak je to veľmi drahé pre rozpočet a na druhej strane je to plošná pomoc. Nemotivuje to ľudí k úsporám v oblasti energií. Postupne uvoľníme ceny energií na tomto horizonte a čakáme, že sa dostaneme na dvojnásobné úrovne. Možno to nebude v dvoch krokoch, ale v troch až štyroch krokoch.
X Môžeme pre vysokú infláciu očakávať prepad životnej úrovne aj nasledujúce roky a budú platy rásť?
Trh práce je relatívne silný aj mzdy rastú silným tempom. Značí to, že tí, ktorí sú zamestnaní, nebudú pociťovať výrazné prepady životnej úrovne. Máme aj analýzu v prognóze, že inflácia spôsobuje nerovnomerný vplyv na životnú úroveň. Hlavne nižšie príjmové domácnosti budú mať problémy, keďže aj viac míňajú na energie a potraviny. To sú položky, kde sú ceny veľmi vysoké. Najviac sú ohrozené skupiny obyvateľstva, ktoré nepracujú či osamelé matky s deťmi, kde veľa závisí od toho, aká bude sociálna pomoc kompenzovaná zo strany štátu. Do akej miery bude valorizované životné minimum a sociálne dávky. Pre pracujúcich je dobrá správa v tom, že trh práce je odolný a vidíme, že mzdy dokážu z veľkej časti kopírovať infláciu. Nečakáme budúci rok recesiu, ale mierny nárast hospodárstva.
X Spomínali ste ohrozené skupiny. Mala by byť aj preto pomoc viac adresná a nie taká plošná?
Voláme po pomoci už dlhšiu dobu, ale v adresnejšej podobe. Ani naše verejné financie nie sú v takom stave, aby sme si mohli dovoliť dlhodobo veľké celoplošné opatrenia, najmä v období, keď centrálne banky dvíhajú úrokové sadzby a predražuje to verejné dlhy. Môže sa stať, že sa časom objavia aj problémy s umiestňovaním štátnych dlhov v eurozóne. Z týchto dôvodov je preto lepšie pomáhať adresne.
X Ak by ste mali zo zimnej prognózy vybrať jeden pozitívny údaj či číslo, ktoré by to bolo a prečo?
Pre mňa je naozaj pozitívne to, že budúci rok očakávame hospodársky rast nad nulou. To je pri tých šokoch, ktoré sú tu už dlhší čas, to pozitívne, z čoho by sme mali čerpať. To je aj dobré vianočné číslo, že ekonomika sa môže udržať na rastovej trajektórii. Aj keď budeme mať slabší výkon motora posledný štvrťrok tohto roka a prvý štvrťrok budúceho roka, tak nevylučujeme aj poklesy. Za celý budúci rok však môžeme vykázať rast a to je to najpozitívnejšie v prognóze.
X Čo bude motorom rastu hospodárstva, bude to napríklad čerpanie eurofondov z posledného operačného programu?
Na jednej strane eurofondy, na druhej strane to, že ekonomiky Nemecka či ďalšie európske sú trochu odolnejšie. Aj keď ľuďom inflácia berie z rozpočtov, tak majú ešte úspory aj z covidového obdobia a dokážu ich míňať a udržať ekonomiku nad vodou./agentury/
X X X
Úplatok v knihe a zasahovanie do nezávislosti súdu: NAKA navrhla obžalovať Zoroslava Kollára aj bývalého sudcu
Konkurzný právnik a jeho spolužiak z vysokej školy mali ovplyvňovať sudcov, aby rozhodli podľa ich požiadaviek. Jeden rozsudok mal Molnár doniesť pripravený na USB kľúči. Napísať ho mal obvinený advokát.
Jeden z najbohatších Slovákov Zoroslav Kollár strávil vo vyšetrovacej väzbe viac ako 16 mesiacov po tom, ako ho NAKA v októbri 2020 zadržala pri akcii Víchrica. Teraz je prípad na konci a vyšetrovateľ navrhuje obžalovať Kollára, jeho kamaráta a bývalého sudcu bratislavského krajského súdu Richarda Molnára a advokáta Tomáša Kuláka. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa policajného prezídia Karolína Barinková.
„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil 15. decembra 2022 trestné konanie voči obvineným R. M., Z. K. a T. K. s návrhom na podanie obžaloby. Obvinení sú stíhaní za spolu 11 skutkov týkajúcich sa rôznych súdnych konaní a to pre prečin podplácania a zločin zasahovania do nezávislosti súdu,“ uviedla hovorkyňa. Všetkým trom hrozí od dvoch do osem rokov väzenia.
Kľúčovým svedkom v prípade je bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I a dvorný sudca Mariana Kočnera – Vladimír Sklenka. O Kollárovi si muži často písali. Označovali ho emotikonom mimozemšťana –
Úplatok v knihe
Sklenka pred vyšetrovateľom vypovedal, že to bol kolega z krajského súdu Molnár, ktorý za ním prišiel, aby niečo vybavil. Išlo o pohľadávku spoločnosti Slovakia Ring proti Doprastavu. Práve pre tento prípad polícia neskôr obvinila aj Molnárovho spolužiaka Zoroslava Kollára.
Medzi záujmami Kočnera a Molnára sa mal Sklenka ocitnúť aj pri kauze Vodári, keď zamietol žalobu spoločnosti Prvá produkčná proti Slovenskému vodo-hospodárskemu podniku. Firma chcela od štátneho podniku vymôcť vyše 14 miliónov eur.
Sklenka sa vtedy rozhodoval, či za úplatok dá za pravdu žalobcovi, alebo – rovnako za úplatok – rozhodne v prospech žalovaného. Ponuky dostal z oboch strán. Napokon uprednostnil ponuku, s ktorou mal prísť sudca Molnár a otočil sa tak chrbtom záujmom tandemu Monika Jankovská – Marian Kočner.
Podľa polície pritom použil text, ktorý mu dal Molnár na USB kľúči. Za jeho skutočného autora je považovaný advokát Tomáš Kulák, ktorého vyšetrovateľ teraz tiež navrhol obžalovať. Sklenka vypovedá, že úplatok dostal od Molnára priamo pred budovou Justičného paláca v Bratislave – bolo to 20-tisíc eur vložených v knihe zabalenej v igelitke. V kaze Víchrica trojica obvinených všetky podozrenia odmieta.
Dohoda Zoroslava Kollára
Zoroslav Kollár však už stál pred Špecializovaným trestným súdom, keď uzatváral s prokurátorom dohodu o vine a treste v kauzách údajných úplatkov pre exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského a nelegálnych tabakových fabrík. Vtedy odišiel z pojednávania s peňažným trestom vo výške 70-tisíc eur.
Konkurzný právnik sa totiž polícii priznal k odovzdaniu úplatku 40-tisíc eur ako odmenu za to, že na ňom prestane pracovať Slovenská informačná služba. Obálku podľa svojich slov odovzdal bývalému funkcionárovi finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, ktorý to tiež potvrdzuje. Konkurzný právnik však tvrdí, že nevie, kde peniaze skončili.
Priznal sa tiež k nepriamej korupcii v súvislosti s výrobňami cigariet, kde figuroval spolu s Tomášom Rajeckým. Práve pre tento prípad skončil vo väzbe znovu, po tom, ako mu súd po šiestich mesiacoch nepredĺžil väzbu v justičnej kauze, aktuality.sk
X X X
Lacná elektrina asi nebude, hrozia extrémne nárasty. Slovenské elektrárne odmietajú memorandum
Akcionári Slovenských elektrární v piatok neodobrili zmluvu o dodávke zlacnenej elektriny pre domácnosti.
Na snímke generálny riaditeľ Slovenských elektrární a.s., Branislav Strýček počas tlačovej konferencie k 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO).
Tento týždeň budú akcionári – taliansky Enel, česká skupina EPH, ktorú spoluvlastnia český miliardár Daniel Křetínský a slovenský finančník Patrik Tkáč a slovenské ministerstvo hospodárstva – pokračovať v rokovaní a hľadaní riešenia. Dôvody nepodpisu zmluvy nie sú jasné.
Pritom ešte na začiatku tohto decembra premiér Eduard Heger s Matovičom sľubovali, že cena elektrina sa nezmení a domácnosti budú platiť toľko, čo tento rok. Ministerstvo financií ani hospodárstva na otázky denníka nereagovali.
Medzitým však vláda schválila novú daň pre výrobcov elektriny, na čo Slovenské elektrárne zareagovali, že to môže ohroziť memorandum, ktoré sa podpísalo na začiatku roka 2022.
V polovici februára 2022 vládni predstavitelia predstúpili pred verejnosť, aby spolu so Slovenskými elektrárňami ohlásili tzv. memorandum o lacnej elektrine.
Ministri vtedy uviedli, že jedna domácnosť vďaka tomuto kroku ušetrí 500 eur za dva roky. Dovedna pôjde zhruba o jednu miliardu eur.
V súčasnosti je tiež neistá podoba rozpočtu na rok 2023. Politici sa zrejme do konca roka nedohodnú. Je teda otázne, kto dodávateľom energií preplatí elektrinu a plyn, ktorú draho nakúpia na trhoch a lacno majú dodať domácnostiam a firmám./agentury/
X X X
Kollár: Rozpočet chceme prijať do Vianoc. Už sa na ňom pracuje, aby prešiel
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) má jasno, prečo bola vláde premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) vyslovená nedôvera. Poviem vám, čo spôsobilo pád vlády, uviedol v debate s Petrom Bielikom.
Kollár uviedol, že od prezidentky dostal tri úlohy, jednou je zabezpečiť prijatie rozpočtu. Považuje za kľúčové, aby rozpočet bol schválený do Vianoc. Malo by sa o ňom rokovať vo štvrtok. Podľa Kollára na tom, aby bol v parlamente priechodný, pracujú experti strán, hovoril o poslancovi Mariánovi Viskupičovi (SaS) a štátnom tajomníkovi ministerstva financií Marcelovi Klimekovi (nominant OĽaNO)./agentury/
X X X
Najprv rozpočet, potom demisia. Matovič zopakoval svoju ponuku SaS. Opäť útočil na Sulíka
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) ponúkol strane SaS, že ak schváli „pomoc ľuďom s energiami cez štátny rozpočet“, odstúpi z funkcie. Uviedol to na sociálnej sieti. „Ponúkol som SaS, že v prípade, ak si prestane brať ľudí za rukojemníkov a schváli pomoc ľuďom s energiami cez štátny rozpočet, hrdo a spokojne odstúpim z postu ministra financií,“ napísal Matovič.
Poukázal na náladu v spoločnosti a obavy občanov z nárastu cien elektriny či plynu. „Preto, ak len ja mám byť zámienkou na týranie ľudí, rád prepustím svoje miesto, hneď ako bude pomoc ľuďom schválená,“ dodal.
Svoje rozhodnutie potvrdil aj na tlačovej besede. „Sú štyri dni pred Vianocami a ja som ľuďom sľúbil, že pôjdem bojovať proti mafii a to, čo ušetrím bojom, dáme ľuďom,“ komentoval Matovič. „Ak ja mám byť tou zámienkou, čo som za posledné dni pochopil, že som. Mať takúto trápnu zámienku, aby niekto týral ľudí štyri dni pred Vianocami, je nemiestne,“ povedal dočasne poverený minister financií.
Verí, že SaS ponuku prijme a pomoc ľuďom bude doručená. „Najprv musí byť schválený rozpočet, potom odídem,“ dodal Matovič. Takáto situácia tu už bola, je otázne, ako bude reagovať SaS, keďže nedôvera panuje evidentne na oboch stranách. „Možno bude telefonát, uvidíme,“ odpovedal na otázku, či si demisiu opäť nerozmyslí. Zatiaľ nevie, či sa vráti do parlamentu. „Podľa telefonátu,“ dodal so smiechom.
Poslanci sa aktuálne nevedia zhodnúť na štátnom rozpočte ani na predčasných voľbách, na ktoré je potrebné 90 hlasov. Predseda parlamentu Boris Kollár nevylúčil, že sa bude predkladať nová verzia rozpočtu, všetko je ešte predmetom rokovaní, na ktorých majú hlavné slovo OĽaNO a SaS. V hre je aj nová koalícia 76 poslancov. V parlamente to potvrdil minister obrany Jaroslav Naď. Na rokovaniach sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger. Naď za prioritu označil schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok.
„Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Rokujeme veľmi intenzívne do neskorej noci,“ povedal Naď s tým, že rokovania medzi OĽaNO a SaS prebiehali aj v pondelok. „Každý musí byť pripravený na ústupky, ak sa chce dohodnúť. Dohodnúť sa chceme,“ odpovedal na otázku, či OĽaNO urobí SaS ústupky v rámci rozpočtu. Poslanec Branislav Gröhling si chce počkať na doriešenie záležitostí a až potom sa vyjadriť k rokovaniam o možnej dohode. „Možné je všetko, z našej strany je iniciatíva veľmi výrazná, aby sa veci posúvali ďalej k tomu, aby sa Slovensko upokojilo,“ odpovedal na otázku, či by SaS schválila rozpočet, ak Matovič nebude ministrom financií.
Šéf Sme rodina Kollár v rádiu Expres povedal, že urobil maximum pre to, aby udržal vládu. Prioritou pre jeho hnutie sú predčasné voľby a ich hraničný termín je september. Nevylučuje však ani podporu novej sedemdesiatšestky, podmienka predčasných volieb však podľa neho platí. V otázke na jeho budúcnosť nevylúčil, že by išiel do koalície so Smerom alebo s Hlasom. Prioritou však podľa neho budú pravicové strany ako OĽaNO, SaS či KDH alebo maďarské strany.
Ešte cez víkend sa pritom jeho vyjadrenia líšili a vylúčil, že by si sadol do vlády so šéfom Smeru Robertom Ficom, ktorý vo víkendovej diskusii naznačil, že Heger, Kollár a Remišová si opäť potrasú rukami so Sulíkom. „Radšej si budem triasť rukou s Hegerom a so Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu,“ reagoval Kollár. SaS sa do vlády zatiaľ vrátiť odmieta. Pokiaľ by sa rozpočet schválil až v prvej polovici januára, ľudia by podľa šéfa Sme rodina ani nepocítili, že bolo provizórium. Chcel by ho však do konca roka. Na adresu úradníckej vlády uviedol, že pokiaľ by prezidentka Zuzana Čaputová skladala úradnícku vládu v spolupráci so stranami, staval by sa k tomu konštruktívne. Ak by ju však poskladala „z cudzích ľudí“, nehlasoval by za jej dôveru./agentury/
X X X
O mesiac čaká Slovensko ôsme referendum. Čo rozhodne o jeho úspechu?
Reálna možnosť na riešenie vládnej a parlamentnej krízy alebo už len mobilizácia voličov pred predčasnými voľbami? Opozícia vyhlasuje, že voliči by mali rozdať karty nanovo. Zvyšky vládnej koalície však lipnú na súčasnej agónii a ústavný zákon, ktorý by skrátil ich volebné obdobie, odmietajú aj napriek výzve prezidentky prijať. „Ak bude situácia stále taká, že nie je možné sa posunúť ani jedným, ani druhým smerom, referendum môže byť jedným zo spôsobov, ako uľahčiť cestu k predčasným voľbám,“ hovorí politológ Jozef Lenč.
Vláda padla a parlament je rozdelený tak, že sa tento rok už asi nepodarí schváliť ani štátny rozpočet. Občania tak koniec roka trávia v obavách, či sa im dostanú mesiace sľubované kompenzácie extrémne rastúcich životných nákladov.
Pôjdete na referendum?
Od 16. decembra už len dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že má víziu, „ako vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život“. Svoju víziu vraj chce predstaviť už v blízkom čase. Podľa rozloženia síl v parlamente sa však zdá, že trápenie slovenskej politickej scény sa len tak ľahko neskončí.
Aj hlava štátu Zuzana Čaputová vidí riešenie v prijatí ústavného zákona o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktorý umožní vyhlásenie predčasných volieb. Varovala, že ak nebude novela ústavy prijatá do konca januára, podnikne ďalšie kroky, ktoré môžu znamenať koniec Hegerovej vlády.
Ani na prijatí tejto novely ústavy však v parlamente stále zhoda nie je. Jednoznačne ju podporujú strany Smer, Hlas, ĽS NS, i poslanci Republiky, skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu, ako aj väčšina klubu Sme rodina. Naopak, takmer všetci z hnutia OĽaNO a SaS sú proti. Keďže na novelu ústavy je potrebné získať 90 hlasov, bez necelých 70 poslancov OĽaNO a SaS to možné nebude.
Líder opozície Robert Fico (Smer) vyhlasuje, že jediným riešením tak ostáva referendum. V prípade, že by bolo úspešné, na rozpustenie parlamentu by už nebolo treba 90 poslancov ako v prípade ústavného zákona, ale stačilo by ich 76. Ak by následne nadpolovičná časť parlamentu odhlasovala koniec, predseda parlamentu by musel vyhlásiť predčasné voľby.
„Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Tak znie referendová otázka, na ktorú budú môcť odpovedať občania už o mesiac.
Okrem Smeru, Hlasu, ĽS NS a Republiky a niekoľkých malých mimoparlamentných strán však stredopravicové strany referendum odmietajú ako „Ficovu drahú kampaň“.
Referendum však zatiaľ skôr ignoruje aj Čaputová. Strana Smer ju preto obviňuje, že plebiscit chcela od začiatku zmariť. Fico tvrdí, že s týmto cieľom vybrala aj dátum jeho konania. „V predvianočnom období sa kampaňovať nedá a že život začína na Slovensku až po 6. januári. Zrátali si to a povedali, že zmaria aj kampaň,“ sťažuje sa strana Smer.
Politológ toto referendum považuje za dôležité. „V tomto čase je to referendum veľmi dôležité. Určite najdôležitejšie z hľadiska smerovania slovenského politického systému od referenda o vstupe do Európskej únie. Keďže je to od začiatku najmä agenda Smeru, nemyslím si ale, že by v priebehu tohto mesiaca získalo ešte širšiu politickú podporu. Málokto sa bude chcieť pridať na stranu referenda, teda k Smeru, Republike či SNS. To ale neznamená, že referendum za určitých okolností nemôže byť úspešné. Ak budú mať občania pocit krízy a stavu zaseknutia, tak môže byť úspešné,“ zhodnotil Lenč.
„Ak bude referendum len tesne neúspešné, stále to môže pomôcť opozícii pri mobilizácii voličov. Ak ale bude klasická účasť na úrovni okolo 20 percent, tak to len ťažko bude môcť byť vnímané ako úspech,“ dodal Lenč.
Prvé dáta ukazujú, že veľký záujem o referendum aj tak nebude. „O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo celkovo 777 voličov,“ informovalo minulý týždeň ministerstvo vnútra. Požiadať o hlasovanie poštou sa dalo do 2. decembra. Na porovnanie: v parlamentných voľbách v roku 2020 požiadalo o hlasovacie lístky viac ako 55-tisíc občanov. Aby referendum niečo zmenilo, muselo by sa ho zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí a viac ako polovica z nich by musela hlasovať za.
Takáto právomoc občanov však nie je zadarmo. Na referendum je vyčlenených viac ako 10,4 milióna eur. Z toho viac ako 8,7 milióna pôjde ministerstvu vnútra a vyše 1,6 milióna pre Štatistický úrad. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia referenda, ktorý na začiatku novembra schválila vláda.
O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku Zuzanu Čaputovú podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky so 406 039 podpismi odovzdali do prezidentského paláca predstavitelia strany Smer na konci augusta, pričom so zberom potrebných 350-tisíc podpisov začali ešte v polovici júna.
Smer pôvodne zbieral podpisy na referendum s dvoma otázkami. Prezidentka však 13. septembra oznámila, že prvú otázku nechá posúdiť Ústavný súd. Aj ona svoje pochybnosti o prvej referendovej otázke odôvodňovala vlaňajším rozhodnutím Ústavného súdu. Ten 7. júla 2021 rozhodol, že referendom ani iným spôsobom nie je v súčasnosti možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci, teda aj parlamentu alebo vlády. Napokon sa Čaputovej obavy potvrdili a Ústavný súd 27. októbra 2022 rozhodol, že prvú otázku v referende nepripustí.
Vyhláseniu referenda predchádzal neúspešný pokus opozície z jari 2021. Po vyzbieraní takmer 600-tisíc podpisov za jeho vyhlásenie však hlava štátu nebola stotožnená s formuláciou. Občanov sa opozícia chcela v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda. Prezidentka sa však obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie tejto otázky.
Zatiaľ len jedno platné
Referendum podľa zákona vyhlasuje hlava štátu do 30 dní od odovzdania podpisov a konať by sa malo najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Prezidentka ho vyhlásila 4. novembra a jeho konanie určila na 21. januára. Na platnosť referenda sa však vyžaduje účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov.
Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo až osem referend. Platné bolo len jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Účasť vtedy dosiahla 52,15 percenta. Všetky ostatné referendá boli neplatné práve pre nezáujem voličov. Dvakrát – v rokoch 2000 a 2004 sa hlasovalo aj o predčasných voľbách. V prvom prípade s účasťou 20 a v druhom 35 percent ľudí./agentury/
X X X
Bývalý Sulíkov tajomník Galek má informácie, kde viazne dohoda s elektrárňami. Je za tým Matovič
Štátna pomoc v boji s drahými energiami je ohrozená. Upozorňuje na to strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá potvrdila nepodpísanie zmluvy medzi Slovenskými elektrárňami a štátom o dodávke zastropovanej silovej elektriny pre domácnosti. Za všetkým má byť podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva a súčasného poslanca za stranu SaS Karola Galeka Ministerstvo financií SR.
„Podľa mojich informácií je za tým opäť ministerstvo financií, ktoré s podpisom nesúhlasí. Dôvodom má byť to, že ministerstvo financií by radšej túto elektrinu (vyčlenenú na pomoc pre domácnosti v objeme zhruba 6 terawatthodín – pozn. red.) zdanilo. Vyzývam ministerstvo financií a hospodárstva, aby podpísali túto zmluvu, aby bola zabezpečená elektrina pre domácnosti,“ povedal na utorňajšej tlačovej besede Galek.
Ministerstvo hospodárstva, ako aj Slovenské elektrárne pre agentúru SITA na tento problém zatiaľ nereagovali.
Celá pomoc s energiami je podľa už opozičnej strany SaS nastavená zle. „Jednak nemotivuje ľudí žiadnym spôsobom šetriť. Celá pomoc je postavená na štátnom rozpočte. To znamená ľudia aj podnikatelia si zaplatia za energie vo faktúrach a aj priamo z daní,“ dodal Galek.
Opatrenia, ktoré mali pripravovať nominanti SaS ešte pred ich odchodom z vlády, neboli podľa Galeka naviazané na štátny rozpočet, neboli však dotiahnuté do úspešného konca. „Či už to bolo napríklad použitie plynu zo železnej rezervy, ktorú máme na Morave. Vďaka tomuto plynu by sme v štátnom rozpočte ušetrili 1,7 miliardy eur. Taktiež sme navrhovali využiť elektrinu z vodných elektrární. Žiaľ ani toto sa neudialo,“ zdôraznil Galek, ktorý upozornil, že tohtoročný rozpočet je navýšený o 1,5 miliardy eur, ktoré môžu smerovať na pomoc s drahými energiami aj v budúcom rok. Využiť môžeme podľa neho aj nevyčerpané eurofondy vo výške viac ako jednej miliardy eur./agentury/
X X X
Kompenzácie sú neudržateľné, tvrdí NBS. Tri scenáre, ako sa budú vyvíjať ceny energií
S vysokými cenami za energie treba počítať aj naďalej. Guvernéri európskych centrálnych bánk predpovedajú, že na tých súčasných či dokonca ešte vyšších úrovniach môžu zotrvať tri až päť rokov.
„Predpokladáme, že ceny energií by síce mali klesnúť na svojej dynamike, ale úroveň cien energií by mala zostať vysoká najbližších tri až päť rokov,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Naša centrálna banka vo svojej poslednej zimnej prognóze avizuje, že štedré vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v roku 2023 účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Tie však ešte stále nie sú dotiahnuté do konca.
Vláda ešte začiatkom decembra avizovala, že kompenzácie pre domácnosti na budúci rok môžu dosiahnuť až šesť miliárd eur, čo je v prepočte na jednu domácnosť 3 000 eur. Nie je však zrejmé, či svoj sľub aj dodrží. Akcionári Slovenských elektrární, medzi ktorými je aj štát, totiž nepodpísali dohodu o zmrazení cien elektriny. Sklz tiež nabralo dokončenie tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, z ktorého lacnú elektrinu mali dostať od nového roka práve domácnosti.
Navrhovaná pomoc bola taktiež zahrnutá v štátnom rozpočte, ktorý parlament neschválil a hrozí, že od nového roka Slovensko pôjde do rozpočtového provizória. Hrozí tak, že náklady na kompenzácie budú znášať dodávatelia energií a je otázne, dokedy to zvládnu a budú prichádzať prvé krachy.
1. Účty za energie sa zdvojnásobia
Žiadny nárast cien elektriny a plyn či teplo drahšie o 15 percent. Tak bola predstavená vládna pomoc pre domácnosti. Tieto vládne opatrenia podľa NBS zamedzia výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti. Tak sa pravdepodobne odvráti pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Takto štedro a plošne nastavená pomoc však bude znamenať ťarchu pre verejné financie a zrejme v nej nebude možné pokračovať aj ďalšie roky. „Kompenzačné opatrenia sú príliš štedré na to, aby sme si ich vedeli dovoliť aj budúce roky,“ povedal slovenský guvernér.
Ceny energií pre domácnosti nemôžu byť dlhodobo umelo tlmené a nedajú sa úplne odizolovať od diania na svetových trhoch. Do roku 2025 by sa mali zdvojnásobiť oproti ich úrovni v tomto roku. „V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností,“ opísal situáciu s energiami viceguvernér Ľudovít Ódor.
Zjednodušene to znamená, že faktúry za energie behom dvoch rokov stúpnu dvojnásobne. Záležať teraz bude len na tom, ako sa s tým vláda vyrovná a či skokovito zdražia napríklad až v roku 2025 alebo rozloží nárasty na viackrát.
Ako by mohli vyzerať tri scenáre vývoja na nasledujúce roky? V roku 2023 sa priblížime spomínanej dvojnásobnej úrovni účtov za energie iba minimálne. Dôvodom sú masívne kompenzácie. Druhý scenár hovorí o tom, že vláda uvoľní rast cien energií v roku 2024. „Ak ich inflácia v roku 2024 prestaví na úrovne prepojené na trhové dianie s čiastočnou kompenzáciou distribútorov s cieľom podporiť vybrané skupiny obyvateľstva, v tom roku by mohla zostať na úrovni okolo 9 percent,“ píše NBS.
Tretí scenár predpokladá odsunutie zreálnenia cien až na rok 2025. V takom prípade by v roku 2024 síce mohla byť inflácia nižšia, povedzme 6 percent, ale rovnakú úroveň by sme mali aj v roku 2025.
2. Vrchol inflácie príde čoskoro
Rast cien by mohol dosiahnuť svoj vrchol začiatkom budúceho roka. Najzásadnejší rozdiel medzi jesennou a zimnou prognózou centrálnej banky je, že namiesto zrýchlenia inflácie očakávajú jej spomalenie. Ak vláda dotiahne svoje štedré opatrenia do konca, môže priemerná miera inflácie v roku 2023 klesnúť na 10 percent z tohtoročných približne 12 percent. Na jeseň pritom NBS v prognóze hovorila, že inflácia v roku 2023 by mohla dosiahnuť až 18 percent.
Zároveň avizovala, že ak vláda prijme ďalšie opatrenia v oblasti cien energií, to číslo by mohlo byť podstatne nižšie. Ak sa stanú kompenzačné opatrenia realitou, odzrkadlí sa to vo výške inflácie na budúci rok. V roku 2024 očakáva NBS infláciu na úrovni osem až deväť percent a 2025 na úrovni troch percent. To je pritom stále nad úrovňou dvoch percent, ktorú chce dlhodobo cieliť Európska centrálna banka.
Vysoký rast cien spôsobuje pokles životnej úrovne. Zároveň viac zasahuje nízkopríjmové a chudobnejšie domácnosti. Tento vývoj spôsobil predovšetkým rast cien potravín, ktoré predstavujú výraznú položku v rozpočtoch týchto domácností. „Zatiaľ čo štvrtina domácností s vysokou úrovňou spotreby vynakladá v priemere 20 percent svojho rozpočtu na potraviny, v prípade nízkopríjmových domácností je úroveň takmer dvojnásobná, teda až 38 percent,“ píšu analytici centrálnej banky v prognóze.
Pripomeňme, že podľa posledných údajov štatistického úradu išli v novembri medziročne ceny potravín nahor skoro o tretinu. Zdraženie sa najviac podpísalo pod oleje, tuky, mäso, chleba, obilniny či mliečne výrobky. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj náklady na bývanie, ktoré sú ešte výraznejšie vychýlené v neprospech nízkopríjmových domácností.
3. Ekonomika a platy budú rásť
V prognóze sú i pozitívne správy. Centrálna banka upravila aj odhad rastu slovenskej ekonomiky. Kým v septembrovej prognóze avizovala pokles hospodárstva na budúci rok o jedno percento, aktuálne počíta s rastom okolo 1,5 percenta. V roku 2024 dokonca hospodárstvo môže rásť na úrovni okolo troch percent.
Dobré signály prichádzajú aj z trhu práce. Zamestnanosť rástla nepretržite už šesť mesiacov a miera nezamestnanosti poklesla pod šesť percent, čím sa priblížila k historickým minimám. „Napriek ťažkostiam naďalej vieme tvoriť pracovné miesta a dokonca v mnohých odvetviach je problém nájsť si kvalifikovanú pracovnú silu,“ povedal viceguvernér Ódor.
Zamestnanci budú zrejme aj naďalej kvôli rastu životných nákladov tlačiť na svojich zamestnávateľov, aby im zvýšili mzdy. To sa odzrkadlí v náraste nominálnych miezd, ktorý má byť v budúcom roku na úrovni vyše 10 percent. V priemere tak reálne mzdy, teda očistené o rast cien, dosiahnu v budúcom roku len nárast na úrovni 0,5 percenta./agentury/
X X X
Chrípková sezóna už prerástla do chrípkovej epidémie, hlási Mikasov úrad
Hlásená chorobnosť na akútne respiračné ochorenia, vrátane chrípky a chrípke podobných ochorení presiahne tento týždeň úroveň epidemického prahu vo všetkých krajoch Slovenska.
Informuje o to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a hlavný hygienik Ján Mikas. Je preto podľa neho možné konštatovať, že súčasná chrípková sezóna prerástla do chrípkovej epidémie ešte pred vianočnými prázdninami.
„Chorobnosť na chrípku a aj iné respiračné ochorenia by mala počas vianočných prázdnin klesnúť, nakoľko sa vtedy deti nezdržiavajú v školských kolektívoch a do práce chodí z dôvodu dovoleniek menej ľudí. Očakávame, že po vianočných prázdninách bude chorobnosť opäť stúpať a po čase dôjde k druhému vrcholu počas chrípkovej sezóny,“ napísal Mikas.
Naplnili sa tak predikcie odborníkov o silnejšej aktivite chrípky v sezóne 2022/2023 – vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulých dvoch neštandardných sezónach sú ľudia k respiračným ochoreniam viac náchylnejší (populácia je k vírusom aj baktériám vnímavejšia).
Odporúčanie ÚVZ
„Všetkým osobám, ktoré ešte neochoreli, naďalej odporúčame očkovanie proti chrípke. Okrem toho možno svoju obranyschopnosť ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela. Získate ich aj konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných obilnín,“ radí.
Najvhodnejšie je podľa ÚVZ vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu.
ÚVZ odporúča v kolektívoch časté krátke nárazové vetranie niekoľkokrát počas dňa s oknami dokorán.
„Tiež odporúčame dbať na hygienu rúk a dezinfekciu plôch, ktorých sa ľudia často dotýkajú. Odporúčame obmedziť podávanie rúk, objímanie pri pozdrave, nedotýkajte sa tváre a očí neumytými rukami, nezdieľajte osobné predmety s inými ľuďmi. Dodržiavajte respiračnú etiketu (kýchajte a kašlite do vreckovky – nie do dlane; použité vreckovky vyhoďte do uzatvárateľných nádob na odpad a následne si umyte ruky vodou a mydlom alebo si ich dezinfikujte),“ pokračoval.
Zostať doma
Ak máte vy alebo vaše dieťa príznaky respiračného ochorenia, je potrebné nenavštevovať prácu, školu či škôlku, ale zostať doma a liečiť sa, zdôraznil hlavný hygienik.
Odporúča chrániť sa respirátorom v preplnenej hromadnej doprave, v preplnených uličkách obchodov či na hromadných podujatiach.
„Rovnako je to vhodné v situáciách, keď ste obklopení cudzími ľuďmi a nedokážete si od nich udržať bezpečný odstup alebo ak neviete vyhodnotiť ich zdravotný stav. Respirátor odporúčame nosiť v situáciách, ak začínate pociťovať príznaky ochorenia alebo ste sa do kolektívu vrátili tesne ,po chorobe’,“ poznamenal.
Nosenie respirátora je stále povinné (vo vybraných prípadoch je prípustné aj rúško) na miestach, kde sa predpokladá zvýšený pohyb chorých, zraniteľných skupín populácie, respektíve osôb s narušenou imunitou. Povinné riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora konkrétne platí pre:
personál zdravotníckych zariadení a zariadenísociálnych služieb pri kontakte s klientmi a pacientmi (personál nemocníc, ambulancií a lekární),
návštevníkov zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb (klienti zariadení sociálnych služieb a hospitalizovaní pacienti vo všeobecnosti nemajú povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty), pacientov v čakárňach a ambulanciách lekárov, zákazníkov lekární, aktuality.sk
X X X
Akcia Carnotaurus: Vyšetrovateľ NAKA žiada väzbu pre policajných kukláčov
Dvojica policajtov sa mala podieľať na vydieračskom únose. Prípad sa týka gangu sýkorovcov.
Vyšetrovateľ NAKA chce, aby obaja policajní kukláči zadržaní pri akcii Carnotaurus skončili vo vyšetrovacej väzbe. Prokurátorovi preto predložil podnet na podanie návrhu na väzbu oboch mužov, z ktorých jeden bol doposiaľ v policajnom zbore. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Muži sa mali pred viac ako desiatimi rokmi podieľať na vydieračskom únose, do ktorého bol zapletený gang sýkorovcov. „V danej trestnej veci bolo vznesené obvinenie celkovo trom osobám. Objednávateľ R. P. bol obvinený pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu,“ povedal Skladan.
Doposiaľ aktívny policajt J. K. je obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny – mal byť činný pre gang sýkorovcov – a z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu. Z rovnakých skutkov je obvinený aj P. K., ktorý bol policajtom v čase ich spáchania.
„Osoba R. P. sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť,“ doplnil Skladan.
Obvinenie sa zrejme týka prípadu z roku 2008. Sýkorovci vtedy chceli vydierať pomerne zámožného podnikateľa zo Senca, aby im zaplatil výkupné dva milióny korún. Ako obeť si vytypovali jeho brata, ktorého vylákali na stretnutie pri jazere Guláška pod zámienkou, že mu predajú drogy. Ten na dohodnutú schôdzku prišiel aj s priateľkou.
Sýkorovci sa zahrali na policajnú hliadku s majákom. Bratovi sa únoscovia napokon dovolali a na zaplatenie výkupného chcel aj pristať. V čase únosu bol však na dovolenke v Chorvátsku. Unesenú dvojicu preto sýkorovci zviazali a nechali na poli. Špecializovaný trestný súd vlani aj za tento skutok odsúdil členov gangu, aktuality.sk
X X X
Francúzi sa nechcú zmieriť s prehrou: Messiho gól nemal platiť!
Nechýbalo veľa a výsledok finálového zápasu MS v Katare mohol byť iný. Rozhodcovia neustriehli moment, ktorý mohol výrazne ovplyvniť konečný rezultát.
V momente, keď Messi prekonal Huga Llorisa v bránke Francúzska, na trávniku boli aj dvaja hráči, ktorí nemali na ihrisku čo robiť.
Išlo o dvojicu Argentínčanov vo vestách pre striedajúcich hráčov, ktorí sa tešili predčasne. Mysleli si totiž, že v sieti skončil už pokus Lautara Martíneza.
Toho však Lloris ešte vychytal, ale na dorážku Messiho už nestačil. Na situáciu upozornili francúzske médiá a pridali výklad pravidiel, ktorý jasne hovorí o porušení regúl.
„Ak rozhodca pred gólom či po góle zistí, že počas skórovania boli na ihrisku hráči, ktorí tam nemali byť, gól neplatí,“ píše sa v pravidlách.
Poľský arbiter Szymon Marciniak, ktorý viedol finále z pozície hlavného rozhodcu, nemal gól uznať a za stavu 2:2 mal nariadiť priamy kop pre Francúzov.
„Gól nemal platiť, pravidlá hovoria jasne. Keď Messi dorážal loptu, na ihrisku už v tom momente boli tešiaci sa Argentínčania a to je zakázané,“ píše francúzsky denník L’Equipe.
Hoci išlo o evidentné porušenie pravidiel, je vysoko nepravdepodobné, že kontroverzná situácia bude mať dohru. FIFA napriek tomu vyhlásila, že sťažnosť Francúzov prešetrí./agentury/