Mnohé európske štáty vrátane Francúzska nie sú príliš ochotné vzdať sa v prospech Ukrajiny svojich najmodernejších prostriedkov protivzdušnej obrany, tvrdí francúzsky denník Le Monde. Niektoré členské krajiny Európskej únie sa nechcú zriecť svojich systémov Patriot, Francúzsko zase váha ohľadom dodávky ďalšieho systému SAMP-T, napísal francúzsky denník.
Summit EÚ sa síce minulý týždeň zhodol, že je potrebné poskytnúť Ukrajine prostriedky protivzdušnej obrany, šéfovia vlád jednotlivých krajín si však dávali dobrý pozor, aby v tomto ohľade neurobili žiadny konkrétny sľub, napísal Le Monde. Pripomenul, že k dodávkam systémov vyzýval na okraj summitu tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyhlásil, že ochrana ukrajinského vzdušného priestoru je väčšou prioritou ako dodržanie interných štandardov Severoatlantickej aliancie ohľadom vybavenia.
Nemecko už Ukrajine v súčinnosti s Holandskom poskytlo dva zo svojich 12 systémov Patriot a prisľúbilo dodanie tretieho. „Ďalšie krajiny sa s nimi (Patriotmi) však odmietajú rozlúčiť,“ povedal denníku nemenovaný diplomat. Z členských krajín EÚ majú tieto americké systémy k dispozícii okrem dvoch menovaných aj Španielsko, Grécko, Poľsko alebo Rumunsko. Posledné dva menované štáty susedia s Ukrajinou a Poľsko tiež s Bieloruskom, o to väčšie sú ich obavy zo zabezpečenia vlastnej obrany.
Francúzsko je podľa denníka pod tlakom, aby poskytlo ďalší komplex SAMP-T, ktorému sa tiež hovorí Mamba a ktorý je európskou obdobou Patriota. K jeho poskytnutiu vyzval minulý týždeň na summite G7 francúzskeho ministra zahraničných vecí Stéphana Séjourného jeho ukrajinský náprotivok Dmytro Kuleba. Lenže Paríž a Rím sa len neochotne lúčili aj s prvým systémom, ktorý už na Ukrajinu spoločne dodali. V najbližšom čase sa pokrok ohľadom ďalšej dodávky nečaká, uviedol Le Monde. „Pracujeme na tom v rámci francúzskej správy, ako aj s naším talianskym partnerom, ale rýchlu reakciu nečakáme,“ povedal denníku jeho nemenovaný zdroj.
Na poskytnutie prostriedkov protivzdušnej obrany Ukrajine vyzýva opakovane členské krajiny aj koordinátor zahraničnej a obrannej politiky EÚ Josep Borrell. Ten v nedávnom rozhovore s francúzskym denníkom na štáty dvadsaťsedmičky apeloval, aby systémy pre Ukrajinu nakúpili, ak ich nemajú. Poznamenal, že takéto riešenie vyjde lacnejšie, ako sa podieľať na obnove zničenej infraštruktúry počas ruskej invázie na Ukrajinu.
Od začiatku ruskej invázie dostala Ukrajina okrem iného tri batérie systémov Patriot od Nemecka, Holandska a USA, 12 systémov Iris-T od Nemecka a 12 komplexov NASAMS od Washingtonu, zhrnul Le Monde. Podľa neho sú však tieto zbrane stále nedostatočné na to, aby Ukrajina dokázala ochrániť celé svoje územie./agentury/
X X X
Fico: Voliči nás žiadali, aby sme niečo spravili s RTVS. Zákon sa schváli pred letom
Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by mala Národná rada SR schváliť ešte pred letom. Parlament o ňom nebude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Po výjazdovom rokovaní vlády SR v Dolnej Krupej to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).
Vláda podľa Fica schválila návrh zákona prakticky bez pripomienok, ocenil v tejto súvislosti zhodu v koalícii, ktorej predchádzala intenzívna debata. Zopakoval, že súčasný RTVS potrebuje zmenu, rovnako tak jej vedenie. Primárnym argumentom je pre premiéra neobjektívnosť RTVS, ktorá je „v permanentnom boji s vládou“, a tým aj porušenie práva občanov na objektívne informácie. „Toto je aj reakcia na žiadosti voličov koalície, ktorí nás žiadajú, aby sme s RTVS už konečne niečo urobili,“ vyhlásil premiér.
Zdôraznil, že návrh prejde v parlamente riadnym legislatívnym procesom. „Nepôjde o skrátené konanie,“ zdôraznil. Predpokladá, že do 15 dní by parlament mohol návrh prerokovať v prvom čítaní, samotný zákon by Národná rada SR podľa jeho slov mala schvaľovať na júnovom rokovaní.
Vláda v stredu na výjazdovom rokovaní v Dolnej Krupej schválila návrh zákona o STVR. Návrh formálne nerozdeľuje súčasnú RTVS, mení však pravidlá kreovania orgánov telerozhlasu.
Generálneho riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada, v ktorej budú štyria nominanti rezortu kultúry, zvyšných piatich zvolí Národná rada SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá.
Dňom účinnosti nového zákona má zaniknúť mandát súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja i členov Rady RTVS. Mení sa i názov verejnoprávneho média, keďže ten doterajší podľa predkladateľov degradoval štátotvorný (slovenský) národ./agentury/
X X X
Vláda schválila zákon o Slovenskej televízii a rozhlase. Mení sa názov aj spôsob kreovania orgánov
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o STVR, ktorý v stredu schválila vláda.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o STVR, ktorý v stredu schválila vláda.
Návrh meniaci zákon o telerozhlase nerozdeľuje jednu verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu televízne a rozhlasové vysielanie, podľa MK SR ako predkladateľa však vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. „Prináša vyššiu formu flexibility a zavádza nové prvky a kombináciu verejného a súkromného práva do procesu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa inštitúcie i kreovania rady STVR,“ dodáva rezort.
Navrhované zmeny odôvodnil negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z aplikácie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska i porovnania skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe. „Predložený návrh zákona vychádza tiež z podnetov laickej i odbornej verejnosti apelujúcich k bezodkladnému zlepšeniu plnenia základných funkcií verejnej služby s cieľom vyššej objektívnosti vysielania,“ dodávajú predkladatelia.
Návrhom sa mení samotný názov verejnoprávneho média, podľa predkladateľov „súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje slovenský národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku ‚slovenský‘, ‚slovenská‘ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska“. STVR bude mať podľa zákona povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR.
Orgánmi STVR budú rada a generálny riaditeľ. Rada bude mať, tak ako doteraz, deväť členov, mení sa však spôsob jej kreovania. Minister kultúry nominuje štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich zvolí Národná rada (NR) SR na základe návrhu Výboru NRSR pre kultúru a médiá. Medzi týmito piatimi členmi bude mať zastúpenie odborník v oblasti televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, práva, ekonómie a po novom aj informačných technológií. Funkčné obdobie člena rady ostáva šesťročné.
Rada bude mať kompetenciu voliť generálneho riaditeľa STVR na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Právomocou rady bude aj, v prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona, riaditeľa odvolať. Generálny riaditeľ menuje dvoch svojich zástupcov, jedného pre Slovenský rozhlas a jedného pre Slovenskú televíziu.
Funkcia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja sa skončí dňom účinnosti navrhovaného nového zákona. Rovnako zaniká s splatnosťou nového zákona aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.
Poradným orgánom rady bude deväťčlenná etická komisia, ktorá bude mať za úlohu sledovať dodržiavanie štatútu pracovníkov a spolupracovníkov STVR a iných etických princípov. Členov rady bude voliť predseda rady na základe nominačného návrhu subjektov zastupujúcich jednotlivé oblasti, ktoré majú mať v etickej komisii zastúpenie – sú to napríklad organizácie zastupujúce osoby so zdravotným znevýhodnením, národnostné menšiny, detské a mládežnícke organizácie, ďalej predstavitelia cirkví i samospráv. V etickej komisii má mať zastúpenie aj reprezentant Slovenského olympijského a športového výboru, Matice Slovenskej i Slovenskej akadémie vied, rovnako zástupca novinárskej profesie.
Odkaz zamestnancov RTVS
Keďže zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, návrh definuje aj prvé kreovanie orgánov STVR. Ministerka vymenuje členov rady do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona. Výbor NRSR pre kultúru a médiá vyhlási výberové konanie na ostatných členov rady do 15 dní od účinnosti zákona, voľba sa uskutoční na najbližšej možnej schôdzi parlamentu. Novozložená rada do troch dní od uskutočnenia prvého zasadnutia zverejní výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa. Kandidáti majú mať 15-dňovú lehotu na prihlásenie.
Pri financovaní STVR rešpektuje zákon aktuálne platný stav, primárnym zdrojom financovania má byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP./agentury/
X X X
Mestskú polovicu rodného domu Tisa chceli opäť kúpiť jeho sympatizanti, poslanci nesúhlasili
Niekdajší kňaz a politik Jozef Tiso sa spolupodieľal na vyvezení desaťtisícov vlastných občanov do táborov smrti. Spoluvlastníci domu v Bytči ho vidia ako ‚symbol štátnosti‘.
BYTČA: Poslanci v Bytči nevyhoveli žiadosti Slovenského dejepisného spolku o kúpu podielu mesta na rodnom dome kňaza a prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Spolok vlastní zvyšnú polovicu domu.
Tiso ako vrcholový predstaviteľ režimu kolaborujúceho s nacistickým Nemeckom bol spoluzodpovedný za deportácie desaťtisícov slovenských občanov, najmä židovského pôvodu, do táborov smrti. Po vojne bol odsúdený a popravený za zločiny počas druhej svetovej vojny.
„Ako člen návrhovej komisie som predložil návrh na nevyhovenie žiadosti a poslanci mestského zastupiteľstva sa s ním stotožnili, jeden sa zdržal,“ potvrdil Aktualitám po utorkovom hlasovaní nezávislý poslanec mesta Branislav Šušolík.
Kúpiť ho chceli opakovane
Slovenský dejepisný spolok, ktorý si v minulosti v dome pripomínal vznik vojnového Slovenského vojnového štátu, neskoršej Slovenskej republiky, ponúkal za polovicu nehnuteľnosti 75-tisíc eur. O získanie celého objektu sa snažil opakovane aj v minulosti, naposledy v roku 2022, keď návrh na poslednú chvíľu stiahol.
Avizoval, že ho chce zrekonštruovať pre potreby „špecializovanej knižnice zameranej na národné dejiny“.
Spolok vedie Pavol Demjanič, v súčasnosti pôsobí ako tajomník Slovenského historického ústavu v Ríme a ako tajomník Historického odboru Matice slovenskej. Hlasovanie o ponuke spolku dopadlo podľa neho ako pri minulých pokusoch. „Čo už,“ poznamenal.
Demjanič v roku 2010 neúspešne kandidoval do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽS NS, o rok skôr sa zúčastnil protirómskeho pochodu v Šarišských Michaľanoch.
S ďalšími sympatizantmi Tisa si v dome v minulosti pripomínali vznik vojnového Slovenského štátu, neskoršej Slovenskej republiky. Kontakt naňho ako zástupcu spolku sme našli na webovej stránke jozeftiso.sk, ktorá opisuje popraveného politika úplne nekriticky ako „mučeníka viery katolíckej a národa slovenského“.
„S touto stránkou nemáme nič spoločné,“ reagoval pre Aktuality. Tisov rodný dom s pamätnou tabuľou, ktorá o ňom hovorí ako prvom prezidentovi Slovenskej republiky bez ďalšieho historického kontextu, podľa jeho slov slúžil zhruba 25 rokov ako pamätná izba.
Posledných niekoľko rokov tam podľa vlastných slov žiadne väčšie skupiny nevodil, iba občas niekomu „urobil výklad k domu a jeho genéze“. Tisa vníma ako „symbol slovenskej štátnosti“. Keď sa ho pýtame, či si spolok v minulosti pripomínal alebo v budúcnosti plánuje pripomínať aj protižidovské zákony a masové deportácie do táborov smrti v réžii vojnového štátu, odpovedá: „Momentálne sme nič také komplexné nerobili, máme pár kusov nábytku, v súčasnosti je dom pre verejnosť zatvorený, lebo je v nevyhovujúcom stave, preto sme ho aj chceli kúpiť.“
K téme kandidatúry za kotlebovcov a k protirómskemu zhromaždeniu v Šarišských Michaľanoch sa už dnes vracať nechce. „Túto tému som už uzavrel, no určité veci sa zmenili. Týmto aktivitám sa už nevenujem,“ odpovedá na otázku, či sa k svojej minulosti stále hlási.
Post Bellum: Tiso je zločinec
Viaceré občianske iniciatívy sa v minulosti aj aktuálne postavili proti predaju podielu mesta Slovenskému dejepisnému spolku. Obávajú sa, že pri jednostrannej glorifikácii Jozefa Tisa by sa z domu mohlo stať ‚pútnické miesto‘ neonacistov a extrémistov.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá so sebou nesie aj ťarchu chýb minulosti. Pre budúcnosť je kľúčové chyby pomenovať a razantne ich odsúdiť. Nie ponúkať možnosť na propagandu totalitných ideológií a vytváranie pamätných miest zločincom, akým bol Jozef Tiso,“ napísala deň pred hlasovaním o predaji organizácia Post Bellum, ktorá sa roky venuje dokumentácii príbehov ľudí, ktorí vojnu prežili. Niektorí z pamätníkov pocítili protižidovské zákony, arizácie a holokaust na vlastnej koži.
Post Bellum razí riešenie, podľa ktorého by malo práve mesto odkúpiť časť domu, ktorú dnes vlastní spolok, aby priestor nemohol byť v budúcnosti „zneužitý na popieranie dejín“.
Dom potrebuje rekonštrukciu
Rovnaký názor má aj poslanec mestského zastupiteľstva v Bytči Šušolík. Je proti tomu, aby sa k budove ako celku dostal Slovenský dejepisný spolok, je presvedčený, že vlastníkom celého domu by sa naopak malo stať mesto. Zároveň pripomína, že s problémom by mal Bytči pomôcť štát. Mesto aktuálne nemá pre spoluvlastnícky podiel využitie. Potrebovalo by tiež zdroje na investíciu do obnovy.
V budove si vie predstaviť mestské múzeum, alebo sídlo mestskej polície.
Proti odpredaju hlasoval aj poslanec Juraj Babušík (Hlas), bližšie to však komentovať nechcel s tým, že sa „má poradu“.
Dlhoročný poslanec Ľubomír Hrobárik (nezávislý) sa pri hlasovaní ako jediný zdržal. Je presvedčený, že technický stav domu si vyžaduje riešenie, potrebuje podľa neho rekonštrukciu minimálne za stotisíc eur. „Nie som za odpredaj, ale, myslím si, že s tým už treba konečne niečo robiť. Za tú dobu, čo som poslancom, sme sa o Tisovom dome bavili opakovane, no vždy ostalo len pri rečiach.“
Ako hovorí, ide mu o bezpečnosť. „Veď vlastníci, a teda aj mesto bude zodpovedné, keď tam niekomu spadne na hlavu škridla.“
Keďže odpredaj podielu mesta v zastupiteľstve neprešiel, chce sa na najbližšom rokovaní zastupiteľstva pýtať, čo s nehnuteľnosťou mesto plánuje ďalej. „Nech sa teda mesto so Slovenským dejepisným spolkom spoja a opravia to spolu, hoci neviem, či spoluvlastníci budú mať o takúto spoluprácu záujem.“
On sám si tam vie predstaviť mestské múzeum, no jeho náplň špecifikovať nevie.
Na ďalšie plány s nehnuteľnosťou sme sa chceli spýtať aj primátora Bytče Miroslava Minarčíka (Hlas). Jeho služobný mobil nám zodvihla sekretárka, ktorá nás informovala, že bude k dispozícii až budúci pondelok.
Demjanič tvrdí, že rôzne ponuky si so samosprávou dávajú navzájom už dlhšie. „Ja som ponúkal rôzne možnosti, buď že to odkúpime, alebo nech si to rozdelíme s tým, že každý bude využívať svoju časť a zmluvne dohodneme podmienky.“ O tom, že by sa spolok časti domu úplne vzdal, neuvažuje.
Historik: Ak expozícia, tak bez glorifikácie
Dilemu samosprávy pri aktuálne nastavených vlastníckych vzťahoch si uvedomuje aj historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
Ak by tam v budúcnosti vôbec vznikla expozícia spojená s Jozefom Tisom, nemali by ju podľa jeho názoru mať v rukách jeho sympatizanti.
„Ak vôbec do niečoho takého ísť, určite by nemalo ísť o glorifikáciu a heroizáciu tohto človeka. Expozícia by mala upozorňovať na celkový historický kontext doby a aj na negatíve rozhodnutia a obete režimu, za ktoré bol Jozef Tiso ako hlava slovenského vojnového štátu zodpovedný,“ povedal Uhrin.
Podobný problém desaťročia riešia aj v susednom Rakúsku. Historický objekt v meste Braunau am Inn, kde sa v roku 1889 narodil Adolf Hitler, rovnako priťahoval a priťahuje neonacistov a pravicových extrémistov, ktorí k nemu vzhliadajú. Štát sa ho v minulosti rozhodol vyvlastniť. Zvažoval jeho asanáciu, no napokon sa rozhodol, že z nej v budúcnosti urobí policajnú stanicu.
Nedávno, pri príležitosti výročia narodenia Hitlera, tam rakúska polícia prichytila štvoricu Nemcov vo veku 20 až 30 rokov. Na mieste sa fotografovali, jedna zo žien hajlovala, aktuality.sk
X X X
Ministerka Saková sa v Markíze skoro rozplakala: Toto povedala v priamom prenose!
Denisu Sakovú premohli emócie.
Ministerka Saková sa v Markíze skoro rozplakala: Toto povedala v priamom prenose!
Novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho by mohla na poste predsedu Národnej rady (NR) SR nahradiť ministerka hospodárstva Denisa Saková alebo minister investícií Richard Raši (obaja Hlas-SD). Potvrdila to Saková v diskusnej relácii TV Markíza Na telo. S podpredsedom NR SR a lídrom opozičného PS Michalom Šimečkom ocenili vysokú volebnú účasť v prezidentských voľbách. Nezhodli sa, kto viedol akú kampaň. Obaja vinia opačný tábor z agresívnej a štvavej kampane.
Saková v súvislosti s postom predsedu NR SR podotkla, že osobné preferencie idú bokom a rozhodne predsedníctvo strany. Otázku lídra Hlasu-SD má vyriešiť stranícky snem, vyberať sa podľa nej bude z podpredsedov či generálneho manažéra. Dodala, že Hlas-SD zatiaľ neuvažuje o prípadnej kandidatúre v najbližších parlamentných voľbách v koalícii so Smerom-SD, no nevylúčila to.
Na politickú budúcnosť neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka sa podľa Šimečku treba pýtať jeho. Nepovedal, či by mu PS ponúklo miesto predsedu hnutia.
„Voľby jednoznačne potvrdili, že slovenský národ chce mať pokoj,“ skonštatovala Saková. Kritizovala pritom kampaň Korčoka a opozičných strán. Podľa nej šírili strach, že víťazstvom Pellegriniho padne vláda. Aj táto „agresívna mobilizácia“ opozície podľa nej „dvíhala zo stoličiek“ i voličov, ktorí pôvodne voliť ísť nechceli.
Šimečka to vidí opačne a štvavú kampaň podľa neho viedli podporovatelia Pellegriniho. Dodal, že víťaz volieb zmobilizoval voličov Štefana Harabina a extrémistov aj za cenu, že im nadbiehal v kampani. Podčiarkol tiež, že Korčok získal značný počet hlasov voličov. „Verím, že Peter Pellegrini si to uvedomuje a nebude len slúžiť vláde, chrániť ju a pomáhať jej, ale aj slúžiť všetkým Slovákom,“ zdôraznil. Saková reagovala, že Pellegrini deklaruje konštruktívny vzťah s vládou i to, že v prípade rozporov s ústavou sa ozve.
Saková mala slzy na krajíčku
Moderátor Kovačič ministerke Sakovej pripomenul tému fotografie z kampane Petra Pellegriniho, kde bola použitá fotka, kde matka objíma svojho syna vojaka. Vojak mal mať na uniforme ukrajinskú vlajku, ktorá však na fotkách v kampani už chýbala.
„A teraz ide o čo, pán moderátor, o to odstránenie tej vlajky, alebo o to, že chceme mier. Tento kampaňový vizuál v prvom rade vnímam tak, že som matka syna a že chcem mier. Tak ako všetky matky na Ukrajine, nechcem ani ja, aby môj syn išiel do vojny, to je celé. Takto to vnímam ten obrázok, pán moderátor, tak, a preto súcitím s ostatnými matkami na Ukrajine aj inými matkami v iných štátoch. A to, že sme odstránili vlajku ukrajinskú, tak sme nemali takého Slováka, ktorý by mal tak autentický záber s takouto pani priamo z vojny. Čo je na tom zlé?“ uzavrela Saková so slzami na krajičku s tým, že chceli demonstrovať bolesť matky.
Premiér Fico sľuboval prepúšťanie, vláda však schválila navýšenie počtu zamestnancov štátnej agentúry
V Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) zamestnajú ďalších 70 ľudí. Do PPA pôjdu ďalšie milióny. Počet pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa má dočasne zvýšiť o 70. Dôvodom je kritická situácia v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka (PRV).
Vyplýva to z návrhu na zabezpečenie navýšenia počtu zamestnancov PPA pre oblasť vyhodnocovania, kontroly verejného obstarávania a implementácie projektových opatrení PRV SR 2014 – 2022, ktorý v stredu schválila vláda. Opatrenie si vyžiada v tomto a budúcom roku spolu viac ako štyri milióny eur.
Pred vyše dvomi týždňami pritom premiér Fico hovoril o prezamestnanosti v štátnej správe a informoval, že by chcel prepustiť 30 percent zamestnancov.
Veľa nevyhodnotených žiadostí
„Cieľom predloženého materiálu je v čo najkratšom čase zabezpečiť navýšenie počtu zamestnancov pre Pôdohospodársku platobnú agentúru a zároveň zefektívniť proces vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP), kontroly verejného obstarávania, zmenového konania a administrácie žiadostí o platbu,“ uviedol rezort pôdohospodárstva v predloženom materiáli.
Program rozvoja vidieka 2014 – 2022 Slovensko v súčasnosti čerpá na necelých 63 %. PPA eviduje veľký počet nevyhodnotených žiadostí o poskytnutie NFP a očakáva ďalší prísun žiadostí o platbu či žiadostí o zmenu. Pokiaľ by zostal zachovaný pôvodný počet zamestnancov PPA alebo by sa ich počet ešte znížil, agentúra nebude schopná podľa ministerstva situáciu zvládnuť.
Rezort pôdohospodárstva priblížil, že je zároveň treba zabezpečiť aj osobné výdavky pre zamestnancov, keďže kapitola ministerstva nedisponuje dostatočným objemom v kategórii mzdy, platy, ostatné osobné vyrovnania a tiež poistné a príspevok do poisťovní. V tomto roku bude treba zabezpečiť navyše 1,48 milióna eur a v budúcom roku 2,96 milióna eur, aktuality.sk
X X X
Zničme Rusom Krymský most, ozýva sa opäť z Kyjeva. Príde úder naraz zo vzduchu aj z mora?
Plánujú Ukrajinci pokus o likvidáciu pýchy novodobej ruskej architektúry? Signály z Kyjeva naznačujú, že skôr áno ako nie, a napovedá tomu aj zvýšená ostražitosť okolo tejto stavby. Po schválení veľkého balíka americkej vojenskej pomoci sa čoraz viac hovorí o možnom zničení Krymského mosta. Rusom trvala výstavba dopravnej tepny ponad Kerčský prieliv tri roky, v máji 2018 slávnostne otvoril most prezident Vladimir Putin.
Keď ukrajinská armáda získa z USA taktické balistické strely známe pod skratkou ATACMS, mohla by s nimi udrieť na Krymský most, ktorý spája ruské vnútrozemie s obsadeným polostrovom. Vážnymi úvahami o skazonosnom útoku sa netaja nielen generáli, ale aj prezident. Po očakávanej pomoci z Washingtonu ukrajinskí analytici považujú za otázku času, kedy Volodymyr Zelenskyj vydá rozkaz použiť zbrane proti Krymskému mostu.
Vojnový reportér Olexandr Kiričenko, ktorý má dobré kontakty v ozbrojených silách, tvrdí, že Ukrajina sa naozaj chystá zlikvidovať most. „Pretože Rusko sa pripravuje zintenzívniť bojové operácie, Krymský most bude znovu hrať jednu z dôležitých úloh pri presune jeho zbraní a ťažkej vojenskej techniky,“ napísal v texte, ktorý zverejnila agentúra UNIAN. Podľa Kiričenka nastal čas zdemolovať túto dopravnú trasu. Čím dlhšie by Rusi museli rekonštruovať most, o to viac cenného času by Ukrajinci získali, upozorňuje.
Kiričenko chápe, že celú stavbu s dĺžkou 18 kilometrov by nebolo možné zmeniť na trosky, ale kombinovaný útok by podľa neho ochromil dopravu na niekoľko mesiacov: „Najlepšie by bolo udrieť zo vzduchu aj z mora.“ V prvom prípade predpokladá použitie rakiet americkej výroby, na vode by očakával malé takzvané samovražedné námorné drony bez ľudskej posádky. Ukrajinci ich vyvinuli a začali vyrábať po ruskej invázii, prvé kusy mali v arzenáli už od júla 2022. Morský chlapček, ako znie ich názov, je podľa Kiričenka veľmi efektívny bojovník: „Nedávno sme sa dozvedeli, že tento námorný dron dokáže uniesť tisíc kilogramov nákladu (čiže výbušnín). Je to porovnateľné viac ako s dvomi raketami.“
Politológ Ruslan Bortnik povedal, že zničenie Krymského mostu je pravdepodobne hlavný symbolický vojenský cieľ Ukrajiny v tomto roku. Potom, čo Američania odsúhlasili nový balík pomoci, považuje ATACMS za vhodný nástroj. „Symbolické údery by bolo možné uštedriť okolo narodenín Putina, okolo 9. mája, okolo 22. júna,“ povedal Bortnik v rozhovore pre kanál Politeka, ktorý vysiela na YouTube.
Niektoré ruské spravodajské servery si prispôsobili slová Bortnika po svojom: informovali, že Zelenskyj sa už odhodlal zaútočiť na Krymský most 22. júna. Na tento dátum pripadá výročie vpádu nacistického Nemecka do Sovietska zväzu v roku 1941. Portál PolitNavigator ilustroval svoj text kolážou Zelenského, ktorého obliekol do uniformy esesáka…
Ukrajinský prezident sa o vidine zničeného mostu zmienil viackrát. Napríklad vlani v júli počas Aspenského bezpečnostného fóra, čo je medzinárodná konferencia, ktorá sa pravidelne koná v americkom Colorade. Podčiarkol, že Krymský most nie je obyčajná dopravná tepna, čo sa zvlášť ukázalo pri vpáde ruských vojsk na ukrajinské územie: „Túto cestu používali na každodenné zásobovanie muníciou. Každý cieľ, ktorý prináša vojnu, nie mier, musí byť neutralizovaný.“
Britský denník Guardian nedávno napísal, že Ukrajinci chcú zničiť Krymský most v prvej polovici tohto roku. Odvolal sa na tvrdenie nemenovaného predstaviteľa vojenskej rozviedky v Kyjeve. Bola to vážne myslená hrozba alebo súčasť vojny nervov? Čiže snaha blafovať, aby Rusov primali k najvyššiemu stupňu ochrany mostu, čo by im odčerpalo zvlášť zdroje protivzdušnej obrany na miestach, kde skutočne existuje riziko vojenského úderu?
Smršťou proti dopravnej tepne pohrozili aj menovite. Konkrétne veliteľ ukrajinského námorníctva Olexij Neižpapa, ktorý vyhlásil, že je len otázkou času, kedy most spadne. „Nemyslím si, že by sme mali dlho čakať. V tomto roku určite,“ povedal v rozhovore s ukrajinským publicistom Dmytrom Gordonom o zvažovanom termíne útoku.
Plukovník v zálohe Petro Černik pre televíznu stanicu 24 Kanal povedal, že úder na most by vyznel úspešne, keby armáda nasadila rakety spolu s dronmi. Nazdáva sa, že riadené strely v kombinácii s bezpilotnými lietadlami by rozptýlili ruskú protivzdušnú obranu. Tvrdí o nej, že nikde na svete nie je taká hustá ako v oblasti Krymského mostu. „Treba preto rátať s tým, že nepriateľ zničí časť rakiet letiacich k nemu,“ upozornil Černik, pričom dodal, že Ukrajina bude musieť vystreliť až niekoľko stoviek balistických rakiet, aby dosiahla svoj cieľ.
Krymský most sa od vypuknutia vojny stal už dvakrát terčom útoku. V októbri 2022 (deň po 70. narodeninách Putina) na ňom explodovalo nákladné auto naplnené výbušninami a v júli 2023 do jeho konštrukcie narazili námorné drony.
Rusi už niekoľko mesiacov uplatňujú sprísnený režim pri vjazde na most. Dôkladne kontrolujú každý automobil. Zapríčiňuje to nevyhnutné spomalenie premávky: počas dopravnej špičky musia motoristi počítať najmenej s hodinovým zdržaním. Sergej Axionov, Moskvou dosadený gubernátor anektovaného Krymu, tento utorok ubezpečil, že priepustnosť sa čoskoro zlepší, pretože úrady plánujú nasadiť viac kontrolórov.
Súvisí to s nadchádzajúcim začiatkom turistickej sezóny. Otázne je, aký bude záujem ruských turistov v období, keď Krym zostáva zraniteľný. Nepriamo to potvrdil Axionov, keď oznámil, že vojenská prehliadka pri príležitosti 79. výročia víťazstva Červenej armády v druhej svetovej vojne sa na polostrove neskutoční z bezpečnostných dôvodov (vojenský pochod s ukážkou armádnej techniky sa 9. mája koná tradične nielen v Moskve, ale aj vo viacerých ďalších ruských mestách)./agentury/
X X X
Denne hovoríme s Bruselom o otvorených témach. Plán obnovy nazývam ‚zle zapnutá košeľa‘
Bol som otvoreným kritikom prípravy Plánu obnovy, po jeho dôkladnej analýze vidíme, že viaceré ciele nie sú realizovateľné, hovorí Peter Kmec, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Plán obnovy schválila vláda Eduarda Hegera. Vedieme odbornú debatu s Európskou komisiou, ako ich modifikovať, uviedol Kmec. Plán označil ako ‚zle zapnutú košeľu‘.
Debatu vedú aj o zrušení špeciálnej prokuratúry, niektoré listy z Bruselu sa dostali do médií, hovorí o nich opozícia.
“Listy, ktoré nám Európska komisia posiela, sú dôverného charakteru, zbytočne sa dostávajú na verejnosť a potom sú obsahom politickej interpretácie,“ uviedol Kmec. Čím viac sa tieto témy politizujú, tým ťažšie sa riešia otvorené otázky, dodal. Podľa neho prebieha štandardný dialóg na odbornej úrovni a na otázky z Európskej komisie vie Slovensko odborne odpovedať.
Mali sme debatu o zbytočnej politizácii aj s Európskou komisiou, povedal Kmec, uvedomujú si to, ale “pri tak veľkom rozsahu úradníkov a komunikácií“, sa tieto úniky nedajú vylúčiť na sto percent.
Na otázky o zrušení špeciálnej prokuratúry podrobne odpovedal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, dotkol sa 15 okruhov. „Som presvedčený, že ochrana finančných záujmov EÚ bude nielen zachovaná, ale aj posilnená,“ povedal Kmec. Bude sa ňou zaoberať viac prokurátorov než doposiaľ. K výtkam nespokojných bývalých špeciálnych prokurátorov z obdobia fungovania za Daniela Lipšica podotkol: „Fungovanie špeciálnej prokuratúry od nástupu pána Lipšica bolo poznačené politickým aktivizmom, vieme, ako bol Daniel Lipšic zvolený do tejto pozície, najskôr ho pani prezidentka odmietla vymenovať za generálneho prokurátora, veľmi tesnou väčšinou prešiel ako špeciálny prokurátor v parlamente, získal tú pozíciu rôznym ohýbaním zákonných procesov, čo sa týkalo previerok alebo aj čistého registra trestov“.
Od začiatku tieto aktivity špeciálnej prokuratúry vzbudzovali množstvo otázok, aj po zrušení špeciálnej prokuratúry tento politický aktivizmus vybraných špeciálnych prokurátorov pokračuje, dodal Kmec.
Ktoré projekty z Plánu obnovy majú problémy? Dajú sa niektoré problematické ciele zmeniť alebo ich treba zrušiť? Stratíme nejaké peniaze? Ktoré ministerstvo má najväčšie problémy s Plánom obnovy? Ako to je s výstavbou nemocníc z Plánu obnovy? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Petrom Kmecom./agentury/
X X X
Chcete naspäť 10% z vašej dovolenky? Ukážeme vám ako!
Neviete sa dočkať leta? Tento rok sme letné teploty na Slovensku zažili netradične už v apríli. Možno ste sa práve preto začali zamýšľať nad tým, kde strávite tohtoročnú letnú dovolenku.
Všetko si chcete naplánovať a vybaviť tak, aby to bolo pre vás čo najvýhodnejšie. Ak hľadáte spôsob, ako ešte aj ušetriť, máme pre vás tip, s ktorým môžete získať späť až 10% z ceny dovolenky. Leto je čas, kedy zvykneme zvolniť, vychutnávame si dlhé letné večery, deti prázdniny.
Zmeškali ste skoré zľavy? Nevadí
Niekto o letnej dovolenke začne snívať a zároveň ju aj plánovať už v decembri. Ak nepatríte k tým, ktorí striehnu na first moment ponuku cestovných kancelárií a nechávate si na výber dovolenky viac času, nemusíte smútiť. Stačí, ak na ňu použijete zlatú kreditnú kartu Mastercard World od VÚB banky. Ako na to? Zaplaťte ňou za letenky, ubytovanie, požičanie auta či služby cestovnej kancelárie a VÚB banka vám vráti až 10 % späť. Platí to pre všetky novovydané karty pri uskutočnení prvej platby za cestovné náklady, maximálne do výšky 25 €. Pri ďalších online nákupoch vám vrátime štandardne 1% zo zaplatenej sumy (maximálne však do výšky 20 eur/ mesiac).
Okrem toho ešte získate aj ďalšie zľavy a odmeny:
Odmena za platby – pri aktívnom používaní kreditnej karty Mastercard World môžete dosiahnuť až 100% zľavu z mesačného poplatku. Stačí ak v danom zúčtovacom období urobíte platby spolu v objeme aspoň 700 eur. Zľavu 3 eurá z poplatku získate pri platbách v objeme aspoň 500 eur. Do tohto objemu sa počítajú platby hlavnou aj dodatkovou kartou.
Money back – s kreditnou kartou Mastercard World získate 1% späť z platieb na internete. Odmena z týchto platieb môže byť vo výške max. 20 eur mesačne. Rovnako to platí pre platby hlavnou aj dodatkovou kartou.
Narodeniny – navyše za všetky platby kartou v deň vašich narodenín dostanete 4% späť, maximálna odmena je 15 eur.
K hlavnej karte môžete požiadať aj o viac dodatkových kariet pre vašich blízkych, dokonca už aj pre teenagerov od 15 rokov. Nielen v lete využijete aj cestovné poistenie v cene karty. Súčasťou hlavnej karty je zároveň nadštandardné cestovné poistenie do celého sveta, vrátane poistenia pátrania a záchrany na horách, poistenie ochrany tovaru a predĺžená záruka kúpeného tovaru. Toto poistenie sa vzťahuje aj na ďalších 5 spolucestujúcich.
Ak cestujete na dovolenku lietadlom, určite sa vám zíde, že s kreditkou Mastercard World získate bezplatné vstupy do letiskových salónikov vo Viedni, Prahe i Bratislave. Môžete tak začať dovolenkovať už na letisku a v pohodlí si vychutnať dobré jedlo, pitie a veľa ďalšieho. So službou LoungeKey, ktorú máte ku karte k dispozícii, získate zvýhodnené vstupy do VIP salónikov na letiskách po celom svete. Viac informácií o kreditných kartách získate na našom webe./agentury/
X X X
Postaví Slovensko diaľnice za dôchodkové úspory? Fico oprašuje nápad, ktorý už raz mal
Postaví vláda z dôchodkových úspor na Slovensku diaľnice a cesty? Premiér Robert Fico (Smer) plánuje z peňazí, ktoré si ľudia odkladajú do druhého piliera, financovať výstavbu infraštruktúry. Povedal to v piatok na návšteve u ministra dopravy Jozefa Ráža. „Urgentne potrebujeme nové zdroje, aby sme mohli robiť prípravu na výstavbu diaľnic a železníc,“ vyhlásil Fico. Preto podľa neho pripravujú „inovatívne myšlienky“ týkajúce sa „málo využívaných súkromných vkladov a súkromného kapitálu“.
Povedal, že patríme ku krajinám v EÚ, ktoré sa sťažujú, že cez dôchodkové úspory podporujeme Spojené štáty. Mal na mysli to, že peniaze v druhom pilieri spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré za ne nakupujú akcie rôznych firiem; medzi ne patria aj tie americké.
Tieto peniaze, hovorí Fico, by chcel využiť na výstavbu na Slovensku. „Pripravujeme určité produkty, ktoré by pomohli ministerstvu dopravy získať ďalšie zdroje. Pán minister povedal, získajme 500 miliónov eur a dostaneme peniaze aj na dokončenie projektov, ktoré sú mimoriadne dôležité,“ dodal Fico.
Tento nápad nie je nový, hovorilo sa o ňom už pred nástupom jednofarebnej a druhej vlády pod vedením Fica, no napokon z neho nič nebolo. V tom čase mali ľudia v druhom pilieri do päť miliárd eur. Tento nápad sa spomína bez väčších detailov aj v programovom vyhlásení štvrtej Ficovej vlády. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí takmer 1,9 milióna ľudí, ktorí tam majú už vyše 15 miliárd eur.
Ako by celá schéma vyzerala, nie je známe. O detailoch ministerstvá hovoriť nechcú. Ministerstvo práce tvrdí, že „analyzuje efektívnosť všetkých troch pilierov dôchodkového systému a v súčasnosti nepripravuje žiadne legislatívne zmeny“.
Ministerstvo dopravy detaily neprezradilo, iba povedalo, že „vzhľadom na výšku investičného dlhu rezort privíta akékoľvek zdroje navyše, ktoré urýchlia prípravu a výstavbu cestnej aj železničnej infraštruktúry“.
Dôchodkové úspory zastrešuje na Slovensku Asociácia dôchodkových správcovských spoločností. Predseda jej predstavenstva Miroslav Kotov, ktorý je zároveň aj predseda predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti Allianz, pre Pravdu hovorí, že aktuálne s nimi nikto o tejto téme nekomunikuje.
V minulosti však o téme alternatívnych investícií komunikovali s ministerstvom práce. Ficov náčrt zatiaľ Kotov nechce predčasne hodnotiť, keďže nepozná detaily. Vo všeobecnosti však nemá námietky proti vytvoreniu podmienok do alternatívnych investícií, ako sú napríklad aj spomínané infraštruktúrne projekty. „Naďalej však platí, že akákoľvek investícia musí byť robená primárne v záujme sporiteľa,“ tvrdí Kotov.
Experti chcú viac detailov
Ani denníkom Pravda oslovení experti nápad nepovažujú za úplný nezmysel. Chcú však vedieť detaily. Odborník na financie Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select hovorí, že dôležité bude, či to bude povinné, alebo dobrovoľné. „Pokiaľ to bude na báze dobrovoľnosti, tak určite dobrý nápad. Každý nový doplnok do portfólia vie byť prínosom. Dôchodkové fondy tak budú mať pravdepodobne výnosnejšiu alternatívu k slovenským štátnym dlhopisom a bezpečnejšiu alternatívu ku korporátnym dlhopisom,“ myslí si.
V praxi by to mohlo fungovať tak, že by Národná diaľničná spoločnosť na financovanie nejakej výstavby vydala dlhopisy, teda cenné papiere, a tie by dôchodkové správcovské spoločnosti nakúpili. Tieto dlhopisy by mali priniesť sporiteľom niekoľkopercentné výnosy. Otázne je, aké a či by prekonali napríklad indexové fondy, ktoré investujú peniaze do mnohých firiem po celom svete, čím nielen rozkladajú riziko, ale prinášajú slovenských budúcim dôchodcom relatívne dobré výnosy.
Maroš Ovčarik zo spoločnosti Partners Investments sa pýta presne na schému, ako by sa to realizovalo. „Cez dlhopisy, prípadne fondy? Aké parametre budú tieto cenné papiere mať, teda aký výnos, aké riziko? Nápad sám osebe nemusí byť márny, kľúčová je samotná realizácia, až tá rozhodne o konečnom úspechu,“ konštatuje Ovčarik.
Marián Búlik z firmy OVB Allfinanz Slovensko sa zamýšľa nad tým, ako by to mohlo fungovať. „Ak by správcovia investovali úspory budúcich dôchodcov do infraštruktúry, musel by im štát garantovať výnos z týchto investícií napríklad v podobe štátnych dlhopisov s patričným výnosom. V tomto prípade by sa ale podmienky pre vládu nijako nelíšili od emisií dlhopisov na finančnom trhu, tak ako to vidíme bežne. Inak povedané, ak by správcovia mali dodržiavať pravidlá nastavené štátom a zároveň nepoškodzovať svojich sporiteľov, pre štát by tento spôsob investovania do slovenskej ekonomiky nebol o nič výhodnejší ako pri bežnom požičiavaní si na finančných trhoch,“ tvrdí Búlik.
Bojí sa, aby nové nápady zase nepoškodili sporiteľov a neobrali ich o peniaze. Ficovi pripomína, že presun dôchodkových úspor z relatívne výnosných negarantovaných do relatívne nevýnosných garantovaných fondov obral ľudí o 5 až 7 miliárd eur.
„Aktuálny návrh, pri ktorom hrozí využitie úspor bez patričného výnosu, logicky vyvoláva obavy z podobného kroku, ktorý by išiel na úkor sporiteľov. Kým neuvidíme konkrétny návrh, ktorý by reálne priniesol sporiteľom výnosy porovnateľné s finančnými trhmi, som voči tomuto konceptu skôr skeptický a obávam sa jeho následkov,“ dodáva Búlik.
Vo svete existujú podľa Kotova podobné schémy, ktoré investujú aj do infraštruktúrnych projektov, no ide skôr o doplnkovú možnosť, nie nosný pilier.
Búlik súhlasí a spomína napríklad štátny penzijný fond na Novom Zélande, ktorý patrí medzi najvýkonnejšie penzijné fondy sveta, investuje popri rôznych finančných trhoch aj do infraštruktúry, napríklad do výstavby bytových domov Hobsonville Point v Aucklande alebo hotelov a reštauračných zariadení v tejto oblasti.
„V Británii zase penzijné fondy investujú do infraštruktúry v podobe veterných elektrární, batériových úložísk, ale aj privátne prevádzkovaných diaľničných úsekov či podielov v nákladných prístavoch. Nepoznám penzijný systém vo vyspelej krajine, ktorý by suploval štátne investície do infraštruktúry bez toho, aby mal v nejakej forme zabezpečený alebo vysoko pravdepodobne dosiahnuteľný výnos,“ zakončil odborník na peniaze a investície.
Fico to už raz presadzoval
Ako bolo spomenuté, Fico spomenul nápad, ktorý už raz avizoval. Bolo to okolo roku 2010, keď mali ľudia v druhom pilieri vyše tri miliardy eur. V roku 2012, keď sa o tom znova hovorilo, „déesesky“ boli ochotné z piatich miliárd úspor poskytnúť na výstavbu zhruba jednu miliardu. Nakoniec z toho nič nebolo.
Vtedajší šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Peter Socha o myšlienke využiť časť peňazí na výstavbu diaľnic v roku 2012 povedal: „Bolo by to asi vhodné pre všetkých, pre štát, pre systém, pre sporiteľov, pretože očakávame, že by sme tam mali dosiahnuť primerané prínosy. Základné podmienky sú tri – bezpečnosť, adekvátny výnos a stabilita systému.“/agentury/
X X X
Ústavnoprávny výbor odobril odvolanie členov súdnej rady, Ján Mazák a Andrej Majerník to odmietajú
Koaliční poslanci odvolávanie odôvodňujú stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Jána Mazáka prekvapilo, že nezabrali ich argumenty. Andrej Majerník podotkol, že odvolanie člena súdnej rady nemôže byť založené na odôvodnení, ktoré nie je pravdivé.
Členovia Súdnej rady SR Ján Mazák a Andrej Majerník odmietajú dôvody a návrh na ich odvolanie z funkcie člena rady. Uviedli to na stredajšom rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Koaliční poslanci odvolávanie odôvodňujú stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Výbor prijatým uznesením odporučil parlamentu členov rady odvolať.
„Nečakal som, že nezaberú naše argumenty. Zdalo sa mi, že racionálny prístup našich zákonodarcov by mal vyústiť v to, že to aspoň minimálne dočasne stiahnu a zauvažujú nad tým, čo tam napísať,“ povedal Mazák na margo návrhu na odvolanie. Pripomenul, že za člena rady bol zvolený v apríli 2020, teda pred novelizáciou, podľa ktorej ich teraz navrhujú odvolať. „Nazdávam sa, že NR SR by v pléne mala zohľadniť tento ústavný stav a princípy,“ podotkol. Poznamenal tiež, že Ústavný súd (ÚS) SR už má na stole aj podanie členov súdnej rady nedávno odvolaných vládou. A keďže má ÚS priestor to posúdiť, považuje za dobré počkať na jeho závery. „Ak súdna rada dostala od NR SR veľmi silné kompetencie, silnú výbavu, silnú legitimitu, bolo by dobré, aby sa s členmi súdnej rady nakladalo s náležitou úctou,“ dodal.
Majerník podotkol, že odvolanie člena súdnej rady nemôže byť založené na odôvodnení, ktoré nie je pravdivé. Odmieta, že by si svoje povinnosti neplnil svedomito. Pripomenul správy Európskej komisie o právnom štáte, pričom podľa neho nedošlo k pokroku v zabezpečení dostatočných záruk pri dôvodoch na odvolanie členov súdnej rady. Poukázal na skúsenosti z Maďarska či Poľska pri súdnych systémoch a podčiarkol potrebu posilniť nezávislosť súdnych rád.
Reakcie poslancov
Ondrej Dostál (SaS) rovnako poukázal na to, že odvolávaní členovi boli zvolení do funkcie ešte pred aktuálne platnou novelou, na základe ktorej ich chce koalícia odvolať. Branislav Vančo (PS) považuje dôvody odvolávania za vymyslené. „Je dôležité si dať záležať na tom, keď niečo odôvodňujete, aby to nebolo vyvrátené tromi vetami, ktoré sú faktami,“ podotkol. Apeloval na predloženie riadnych právnych argumentov. Koalíciu viní zo snahy ovládnuť súdnu radu. Vysvetlenie si od koalície pýtal aj František Majerský (KDH).
Ani Tibor Gašpar (Smer-SD) nepovažuje súčasné legislatívne znenie v tejto oblasti za dobré. Pripomenul však, že ju prijala predošlá vláda a súčasná opozícia. „Môžeme o tom diskutovať, môže o tom rozhodovať ÚS. Ale my dnes môžeme konať len podľa platných zákonov, platnej ústavy a zákona o súdnej rade. A tie hovoria, že môže odvolávať NR SR svojich nominantov v súdnej rade bez uvedenia dôvodu,“ podotkol v súvislosti s Mazákovými výhradami.
NR SR chce podľa neho iba využiť svoju právomoc. Odmieta, že ide o ovládnutie rady. Dôvody na odvolávanie členov plánuje pomenovať aj v pléne parlamentu. Osobne si myslí, že ich pôsobenie nie je zárukou svedomitého výkonu funkcie. „Stratili dôveru,“ podotkol Gašpar, aktuality.sk
X XX
Zmeny v RTVS sú na dosah. Má Šimkovičová meno nového riaditeľa? Zákon by mohol naraziť na Čaputovú
Legislatívna rada v utorok schválila návrh vládneho zákona o zrušení RTVS a vytvorení novej STVR – Slovenskej televízie a rozhlasu. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová z novej verzie vypustila viacero sporných vecí, no opozícia za tým vidí zámer spraviť z RTVS propagandistický nástroj koalície. Šimkovičová ešte pripúšťa zmeny. S účinnosťou nového zákona končí aj Ľuboš Machaj ako generálny riaditeľ, na meno toho nového si verejnosť ešte počká. Ak by zákon prešiel na ďalšej schôdzi, naraziť by mohol na prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Návrh zákona o budúcej STVR by mala vláde prerokovať na stredajšom výjazdovom rokovaní v Dolnej Krupej. Zelenú dostal v utorok aj od Legislatívnej rady vlády SR.
Šimkovičová: Meno nového riaditeľa ešte nemáme, verejnosť sa ho včas dozvie
Po Úrade špeciálnej prokuratúry je tak koalícia bližšie k splneniu svojho ďalšieho vysnívaného cieľa. V novom návrhu ministerka upustila od viacerých sporných častí. Miesto programovej rady ráta s etickou komisiou ako poradným orgánom rady. Šimkovičová aj Fico hovorili o tom, že súčasný RTVS porušuje ľudské práva. Podľa premiéra robí ministerstvo kultúry teraz slovenskú národnú kultúru a nie kultúru transsexuálov. Ministerke aj premiérovi prekáža aj unifikácia spravodajstva.
Podľa Šimkovičovej porušuje rozhlas a televízia ľudské práva v tom, že v diskusných reláciách bolo presadzované len jedno spektrum názorov. Zopakovala, že do diskusií sa v minulom volebnom období nedostal súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). „Nedostal priestor, aby sa v médiách vyjadril a on chcel,“ uviedla. Práve preto podľa nej alternatívne médiá nabrali na popularite. Tento argument sa nachádza aj v novej verzii zákona.
Opozícia skritizovala aj novú verziu. „Je evidentné, že premiér Fico a ministerka Šimkovičová si kultúru predstavujú predovšetkým ako poslušnú, závislú a vláde poplatnú. Dnes na tlačovej besede sa prakticky celý čas vyhrážali všetkým tým, ktorí takí nie sú – napríklad RTVS, kde chcú vymeniť riaditeľa a podriadiť ju vláde,“ uviedla na sociálnej sieti poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Zora Jaurová.
Podľa opozičnej SaS ide Ficovi len o ovládnutie televízie, z ktorej chcú urobiť dezinformačné médium. Fico so Šimkovičovou podľa liberálov dokázali, že im ide najmä o to, aby bola RTVS televíziou, ktorá bude robiť koalícii propagandu. „Chcú, aby to bola televízia, ktorá nepovie ľuďom o tom, že benzín je drahý, že vláda nerieši ceny potravín, že znižuje tresty zločincom alebo o tom, že ľuďom zvyšuje dane a sebe platy,“ vysvetlil líder SaS Branislav Gröhling.
„Je to ministerka, ktorá šíri nenávisť, rozdeľuje spoločnosť, hrá sa na národniarku, no žije v Rakúsku a o slovenskej kultúre nevie nič,“ povedal na margo Šimkovičovej. „Nevieme ani to, ako sa ministerstvo vysporiadalo s hromadnými pripomienkami k návrhu zákona o STAR, ktorého finálnu podobu nepoznáme a dosť sa jej obávame. Jediné, čo z kuloárov vieme je, že z návrhu vypadla toxická programová rada,“ vysvetlil tímlíder pre kultúru René Parák.
Šimkovičová pre Pravdu uviedla, že je ochotná počas pristúpiť k diskusii o ďalších prípadných zmenách v zákone, pokiaľ bude opozícia navrhovať úpravy napríklad počas debaty v parlamente. „Samozrejme, vždy je priestor na diskusiu a ak to budú vecné zmeny, ktoré budú nejakým normálnym podnetom, ktoré budeme vedieť zapracovať, tak vždy je otvorená diskusia,“ povedala. KDH nový zákon odmieta aj naďalej. „Ak vláda pociťuje potrebu a chce zlepšiť situáciu v RTVS, nepotrebujeme ju rušiť a zriadiť nanovo, ale predložiť novelu, ktorá prostredie RTVS zlepší,“ povedal pre Pravdu poslanec KDH Jozef Hajko.
Šimkovičová je otvorená ďalším zmenám, podľa opozície pripomienky ignorovala
K tvorbe zákonu boli podľa jej slov privolaní viacerí ministri, diskusie prebiehali aj v rámci vlády a s poslancami. „Diskutovala som s poslancami, bolo tam 327 pripomienok, z toho väčšina sa zapracovala. To, čo opozícia namietala, aj to sme do toho zapracovali, takže uvidíme, čo vyvinie sa z diskusie v parlamente,“ uviedla. SaS ešte v marci podala hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo 12-tisíc ľudí.
Rezort kultúry ich zavolal na tzv. rozporové konanie k novému návrhu. Zástupcov ministerstva sa im vtedy nepodarilo o pripomienkach presvedčiť. „Ani jedna nebola plne akceptovaná. Stále sme sa pýtali na dôvody nového zákona, prečo sa nenovelizuje ten, ktorý existuje, prečo vznikajú nové rady, ktoré nespĺňajú verejnoprávny charakter a nie sú demokratické ani transparentné,“ povedal Parák s tým, že odpoveď na drvivú väčšinu otázok bola, že to bolo politické rozhodnutie.
Podľa mimoparlamentnej strany Demokrati Šimkovičová aj minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý Legislatívnej rade predsedá, porušili záväzné legislatívne pravidlá vlády, pretože prekladateľov hromadných pripomienok neoboznámili s ich vyhodnotením. „Vo svojej praxi, a to som už predkladal na Legislatávnu radu vlády desiatky materiálov, som sa s takýmto ignorovaním pravidiel ešte nestretol,“ konštatuje Michal Kiča.
Pripomienky predložili aj Demokrati, ale aj občianska verejnosť. „Aj keď im ministerka Šimkovičová nemusela vyhovieť, jej povinnosťou bolo oboznámiť nás s ich vyhodnotením. Neurobila to. Predkladatelia uviedli, že vyhodnotenie bude súčasťou materiálu, ktorý predložia na rokovanie Legislatívnej rady. Ani to sa nestalo,“ dodal. Nová verzia zákona nebola predmetom medzirezortného pripomienkového konania (MPK) kvôli tomu, že v MPK bola už pôvodná verzia, uvádza sa v zákone.
Naraziť môže ešte na Čaputovú
Pokiaľ zákon prejde v stredu na vláde a dostane sa na aktuálnu schôdzu parlamentu, mohol by byť schválený ešte počas úradovania prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá sa v piatok stretla s viacerými odborníkmi v kultúrnej oblasti vrátane rektorov univerzít VŠMU a VŠVU, bývalým ministrom kultúry Marekom Maďaričom či vysokoškolským pedagógom Martinom Hubom. Najpodstatnejšie zmeny sa podľa nej týkajú Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, tiež múzeí a galérií a práve RTVS. „Znenie návrhu zákona týkajúceho sa RTVS ešte nepoznáme, z medializovaných informácií je však zrejmé, že snaha zrušiť a zároveň vytvoriť novú inštitúciu s rovnakým poslaním je účelová,“ povedala v piatok.
„Jediným cieľom tejto operácie je výmena riaditeľa a personálne preobsadenie riadiacich orgánov. Predkladatelia síce upustili od viacerých excesov, akými bola Programová rada či bezdôvodné odvolávanie riaditeľa, avšak účelové rušenie a znovuvzkriesenie akejkoľvek inštitúcie iba za účel obídenia funkčného obdobia jeho vedenia nie je v súlade s pravidlami fungovania demokratickej spoločnosti,“ uviedla. Zákon by tak mohla vetovať.
Šimkovičová na margo možných problémov pri schvaľovaní u prezidentky Čaputovej a jej práva veta uviedla, že aktuálne je možné očakávať všetky problémy. Je však otázne, či bude zákon podpisovať ešte prezidentka Čaputová, alebo už novozvolený prezident Peter Pellegrini. Ak by zákon posunuli až na ďalšiu schôdzu, prípadne o ňom začali rokovať na konci tej aktuálne, ďalšia schôdza sa začína 11. júna, teda štyri dni pred Pellegriniho inauguráciou.
Zatiaľ nie je isté ani to, že bude o zákone parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď to znenie zákona prepokladá. „Spolu s návrhom zákona bude na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona,“ píše sa v predkladacej správe. „Ja v tejto chvíli neviem povedať, či to pôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Za mňa vám môžem povedať, že nie som veľmi naklonená tomu, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedla.
„Sme radi, že to prešlo legislatívnou radou vlády a teda v podstate sme dostali pochvalu, že je to naozaj veľmi dobre prepracovaný zákon. Napriek tomu by som chcela, aby sme išli v tom normálnom konaní,“ dodala Šimkovičová. Otázkou je, či nová vláda nečaká práve na nástup prezidenta Pellegriniho. V tom prípade nebude vláde, a to nielen pri zákone o STVR, už brániť nič.
Má už rezort meno nového riaditeľa?
Premiér Robert Fico v pondelok počas kontrolného dňa na rezorte kultúry zdôraznil, že súčasný RTVS potrebuje zmenu vedenia. Argumentoval tým, že súčasný telerozhlas nedokáže zaistiť občanom právo na objektívne informácie. „Ako môže prinášať objektívne informácie, keď zvádza permanentný súboj s vládou?“ pýtal sa šéf Smeru s tým, že vláda si chce robiť prácu v objektívnom mediálnom prostredí. Podľa nového zákona totiž s nadobudnutím jeho účinnosti Machaj ako generálny riaditeľ končí. Čo sa týka nového generálneho riaditeľa, meno zatiaľ na ministerstve nemajú. „Nemáme nikoho konkrétneho, ak budú nejaké konkrétne mená, verejnosť bude o všetkých týchto menách vedieť. Bude verejné vypočutie,“ povedala v utorok pre Pravdu Šimkovičová.
Generálny tajomník služobného úradu MK Lukáš Machala taktiež na tlačovej konferencii dementoval špekulácie v médiách, že by sa mal stať novým generálnym riaditeľom verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zákon predpokladá, že Machaja bude do času zvolenia nového riaditeľa zastupovať zástupca štatutárneho orgánu, ktorého vymenuje predseda Národnej rady SR, ktorým je aktuálne dočasne poverený Peter Žiga (Hlas). Zo zákona tak vypadla možnosť prepustiť riaditeľa bez udania dôvodu, no zákon automaticky predpokladá zánik funkcie.
Nová STVR by mohla podľa ministerky Šimkovičovej získať navyše 40 miliónov eur, a to tak, že by navýšil podiel reklamy vo vysielaní televízie. V Téme dňa na ta3 uviedla, že podiel reklamy by sa mohol z 0,5 percenta zvýšiť na päť percent. Nový zákon predpokladá zvyšovanie možnosti novej STVR vysielať reklamu a telenákup. „Potenciálne môže narásť príjem pre samotnú STVR z dôvodu navýšenia podielu vysielacieho času pre reklamy a telenákup,“ píše sa v doložke vybraných vplyvov./agentury/