Parlament SR schválil štátny rozpočet na rok 2023, ktorý podporilo 93 poslancov. Slovensko sa tak vyhne rozpočtové provizóriu. K schváleniu návrhu dopomohli hlasy poslancov zo strany SaS, ktorí naoplátku žiadali odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a rovnako aj zavedenie výdavkových limitov, zvýšenie aj zníženie niektorých daní.
Štát bude mať na budúci rok k dispozícii vyše 35 miliárd eur. Deficit zároveň dosiahne 8,3 miliardy eur. „Je to jeden z najvyšších deficitov v histórii Slovenska. V budúcom roku to bude najvyšší deficit v Európskej únii,“ hovorí v podcaste ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
X X X
Eustream odmieta mimoriadnu daň. Chce od prezidentky Čaputovej, aby zákon vetovala
Eustream považuje za nepochopiteľné, že takýto návrh zákona vôbec mohol prejsť. Pološtátny prepravca plynu Eustream odmieta Národnou radou (NR) SR prijatý zákon o zdanení tranzitného plynovodu. Nový zákon je v rozpore s princípmi spravodlivého a proporcionálneho zdaňovania a s ústavou chránenými právami a bude mať devastačné účinky na vnímanie Slovenska ako dôveryhodného podnikateľského prostredia, upozornil vo štvrtok Eustream. Spoločnosť sa preto plánuje obrátiť na prezidentku Zuzanu Čaputovú so žiadosťou, aby zákon vetovala.
„Považujeme za nepochopiteľné, že takýto návrh zákona vôbec mohol prejsť. Pripomíname, že návrh zákona bol schválený aj napriek jasnej odbornej kritike od ministra hospodárstva či predsedu výboru NR SR pre hospodárstvo,“ uviedla spoločnosť.
Paušálna majetková daň
Eustream pripomenul, že zatiaľ čo v Európe sa zdaňujú nadmerné zisky spoločností profitujúcich na energetickej kríze, slovenský parlament schválil návrh dane namierený proti vybranej firme, ktorá zo súčasnej krízy nijako neprofituje, práve naopak, je touto krízou negatívne postihnutá. „Navyše ide o paušálnu majetkovú daň, ktorú budeme musieť platiť bez ohľadu na dosiahnuté zisky,“ dodal prepravca plynu.
Pre Eustream je zákon z pohľadu správy štátu nelogický. Slovensko v spoločnosti vlastní 51-percentný podiel, zároveň poberá dane a špeciálny odvod z regulovanej činnosti. Firma má na medzinárodných kapitálových trhoch vydané dlhopisy vo výške jednej miliardy eur, ktoré by chcela v možnej miere refinancovať. „Miesto toho hrozí, že v dôsledku tejto dane ani nebudeme v zisku. V praxi to bude znamenať povinnosť dodatočného financovania od akcionárov, teda z 51 % aj štátu,“ upozornil Eustream, aktuality.sk
X X X
Väčšina Slovákov by uvítala predčasné voľby
Predčasné parlamentné voľby v máji alebo júni 2023 si želá 59 percent voličov. Vyplýva to z decembrového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza a denník SME.
Len jeden z piatich chce voľby na jar 2024
Neskorší termín predčasných parlamentných volieb v septembri alebo októbri budúceho roka chce päť percent opýtaných. Naopak, za voľby v riadnom termíne na jar 2024 je 19 percent respondentov. Odpovedať nevedelo 17 percent respondentov.
Vznik novej vlády, ktorá by dovládla do predčasných volieb v roku 2023, si želá 27 percent respondentov. Aby do predčasných volieb dovládla súčasná vláda Eduarda Hegera (OĽANO), chce 18 percent voličov.
Úradnícku vládu do predčasných volieb preferuje 22 percent opýtaných. Vznik novej vlády a jej vládnutie do riadnych parlamentných volieb na jar 2024 chce 17 percent voličov. Vyjadriť sa nevedelo 16 percent opýtaných.
Prieskum bol realizovaný od 16. do 20. decembra na reprezentatívnej vzorke 1180 respondentov, aktuality.sk
X X X
Atrakcia v Bachledovej doline: Posun v prípade so svetielkami
Prevádzkovateľ atrakcie inšpektorom prisľúbil, že svetelnú reťaz dá ešte v decembri dole. Za to, že ju minulú zimu namontoval a používal bez súhlasu orgánu ochrany prírody, však pokutu od inšpekcie nedostane. Pracovník okresného úradu ho totiž uviedol do omylu, že povolenie na osvetlenie nepotrebuje.
Prípad 55-tisíc svetielok na atrakcii Chodník korunami stromov v Bachledovej doline, ktorý pobúril ochranárov, sa ťahá od januára 2022. Pred pár dňami padol vo veci definitívny verdikt Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Takmer 2,5-kilometrová svetelná reťaz musí ísť z konštrukcie stavby dolu. O nesprávnom postupe úradu však bude informovať ministerstvo životného prostredia. Podľa inšpekcie mohlo mať osvetlenie priamy vplyv na životné prostredie najmä v časti hrebeňa Spišskej Magury, ktorý je významným biokoridorom predátorov.
Pracovník okresného úradu, ktorý prevádzkovateľovi atrakcie ústne poradil, že na osvetlenie povolenie nepotrebuje, si za svojim názorom stojí. LED osvetlenie, ktoré žiarilo do diaľky najmenej 5 kilometrov od stavby, nemalo podľa neho ďalší negatívny vplyv na životné prostredie.
Ako to bolo so súhlasom
Chodník korunami stromov v Bachledovej doline stojí v 2. stupni ochrany, konkrétne v ochrannom pásme Pieninského národného parku. Na použitie svetelných efektov je tu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, ktorým je kežmarský okresný úrad. Tu však vznikol problém.
Prevádzkovateľ ho začal zháňať až po tom, ako sme sa o prípad začali zaujímať my. Zistili sme, že pracovník okresného úradu sa s ním o osvetlení rozprával len ústne, a to v takej rovine, že povolenie na takéto osvetlenie nie je potrebné.
S úradníkom z odboru starostlivosti o životné prostredie sme vtedy telefonovali aj my. Tvrdil, že ide o urbanizované prostredie, kde už sú povolené aj iné zdroje rušivých vplyvov ako sú lanovka, ratraky, osvetlenie trate či apartmány. Ďalšie osvetlenie by podľa neho negatívny vplyv na prírodu nemalo. Štátni ochranári naopak poukazovali, že svetelná reťaz má rušivý vplyv migračné trasy zvery a kvôli nej vzniká porucha v nočnej krajine.
Prečo okresný úradník vo veci nevydal písomné rozhodnutie, či už povoľujúce alebo zakazujúce, sme sa nedozvedeli.
Čo povedala inšpekcia
Podľa inšpektorov však povolenie bolo treba, v októbri preto prevádzkovateľovi nariadili reťaz odstrániť. Ten ju však dole nedal a voči rozhodnutiu sa odvolal. Druhostupňový orgán inšpekcie pred pár dňami odstránenie reťaze potvrdil.
„Po kontrole ako aj odvolacom konaní SIŽP nariadila právnickej osobe Chodník korunami stromov odstrániť svetelnú reťaz v dĺžke 2,4 kilometra. Zariadenie podľa zistení spôsobuje svetelný efekt, na území ochranného pásma PIENAP-u, kde platí 2. stupeň ochrany. Samotné LED osvetlenia môžu mať priamy dopad na životné prostredie, a to predovšetkým v časti hrebeňa Spišskej Magury, ktorý je významným biokoridorom predátorov,“ konštatoval hovorca inšpekcie Dávid Vido.
Pokutu však neudelila.
„SIŽP v tejto veci nevyrúbila subjektu pokutu a to z dôvodu, že OÚ Kežmarok účastníka konania uviedol do omylu v tom, že na predmetnú činnosť sa súhlas orgánu ochrany prírody nevyžaduje. Na predmetné osvetlenie, ktoré spôsobuje svetelný efekt, sa ale vyžaduje súhlas orgánu ochrany,“ doplnil Vido.
Podľa inšpekcie prevádzkovateľ atrakcie prisľúbil, že reťaz dá dole ešte v priebehu decembra 2022. Ak tak neurobí do 30 dní od doručenia rozhodnutia, inšpekcia mu môže uložiť pokutu do výšky viac ako 33-tisíc eur a rozhodnúť aj o prepadnutí veci.
Reakcia úradníka
Aktuality.sk oslovili v tejto veci priamo prednostu kežmarského okresného úradu, odpovedal nám priamo pracovník odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorý s prevádzkovateľom atrakcie inštaláciu LED osvetlenia konzultoval.
V odpovedi uvádza, že trvá na svojom právnom názore, že LED osvetlenie do 20.h je v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Aktualitám aj inšpektorom odkázal:
„Bol by som vám a SIŽP vďačný, ak by ste navštívili Vysoké Tatry 31. decembra 2022 medzi 22. h a 24. h, kedy dochádza k hrubému porušeniu zákona o ochrane prírody a to enormnými svetelnými a hlukovými efektmi, najme ohňostrojmi, laserovými zariadeniami, reprodukovanou hudbou. To všetko sa deje v 2., 3. a 4. stupni ochrany TANAP-u a PIENAP-u,“ uzavrel Ján Tropp, hlavný radca na odbore starostlivosti o životné prostredie kežmarského okresného úradu.
Spoločnosť Chodník korunami stromov, ktorá atrakciu prevádzkuje, nám vyjadrenie neposkytla.
Ministerstvo prešetrí postup úradu
Či bude mať nesprávny postup okresného úradníka dohru, sa zrejme ukáže neskôr.
Nadriadený orgán, ktorý kontroluje činnosť okresného úradu, je okresný úrad v sídle kraja. Inšpektori však budú o nesprávnom postupe kežmarského úradu informovať ministerstvo životného prostredia.
„Ministerstvo životného prostredia prešetrí konanie Okresného úradu v Kežmarku, odboru starostlivosti o životné prostredie. MŽP je presvedčené, že dodržiavanie envirolegislatívy musí platiť rovnako pre všetkých. Práve v dôsledku nečinnosti, resp. neodbornej činnosti okresných úradov, odborov starostlivosti o životné prostredie vznikajú škody na životnom prostredí,“ reagovalo ministerstvo.
„MŽP SR v súčasnosti priamo neriadi okresné úrady, keďže patria pod Ministerstvo vnútra SR, len ich metodicky usmerňuje,“ dodal tlačový odbor ministerstva. Rezort pod vedením Jána Budaja zároveň pripomenul svoju ambíciu presunúť odbory starostlivosti o životné prostredie z rezortu vnútra na ministerstvo životného prostredia. Na tento účel už ministerstvo pripravilo aj legislatívnu zmenu. „Ak schváli ten návrh parlament, vznikne špecializovaná miestna štátna správa, ktorú budú vykonávať obvodné a krajské úrady životného prostredia,“ uzavrel envirorezort, aktuality.sk
X X X
Nehrozí nám po zavedení cenového stropu na plyn maďarský scenár?
Vysoké ceny plynu podporujú vojnu na Ukrajine, ale aj výrazne predražujú vstupy a zhoršujú vyhliadky na hospodársky rast v krajinách EÚ.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Cenová regulácia plynu by mohla priniesť upokojenie na trhy: Členské štáty EÚ sa po dlhých mesiacoh dohodli na cenovom strope pre plyn. Od polovičky februára tak začne platiť regulácia, ktorá stanovuje maximálnu cenu plynu na 180 eur/MWh.
Otázne však je, či takéto opatrenie nakoniec nemôže uškodiť ekonomikám EÚ, ako to bolo v prípade Maďarska, ktoré zaviedlo cenové limity na pohonné hmoty a niektoré vybrané potraviny. Táto regulácia sa totiž u našich južných susedov veľmi neoplatila, aktuality.sk
X X X
Predpoveď na rok 2023: Ceny nehnuteľností klesnú a spotrebné úvery môžu rásť. Kto bude vítťz a kto porazený?
Máme za sebou ďalší náročný rok, ktorý neplánovane zasiahol do života každého z nás. Ako sa aktuálnym zmenám prispôsobili banky, čo to znamená pre slovenské firmy a aké sú predikcie na rok 2023?
Rozhovor s Dušanom Srncom, riaditeľom odboru malé a stredné podniky VÚB.
x Rok 2022 bol špecifický, pandémiu vystriedala vojna na Ukrajine a s ňou spojená energetická kríza. Ako to ovplyvnilo bankový sektor?
Energetická a inflačná kríza všeobecne zhoršili finančnú situáciu vo firemnom sektore a z dôvodu vyšších nákladov zvýšili dopyt po prevádzkových podnikových úveroch. K tomu naďalej pretrvávali aj logistické problémy, takže sa firmy snažili držať vyšší objem zásob. To bol ďalší element, ktorý vplýval na zvýšenú potrebu prevádzkových zdrojov.
Na druhej strane objem depozít, hlavne v segmente malých podnikateľov a v segmente malých a stredných firiem, rástol minimálne. Je to znakom, že firmy generujú slabý pozitívny cash flow a nevytvárajú peňažné rezervy do budúcnosti.
x Aký vplyv to malo na zmenu správania sa korporátnych klientov?
Slovenské firmy ako celok zatiaľ celkom dobre prenášajú svoje zvýšené náklady do konečných cien pre spotrebiteľov, no situácia veľmi závisí od odvetvia, v ktorom pôsobia. Výrazné individuálne rozdiely dopadov a správania sa vidíme aj v rámci jedného odvetvia. Významne na to vplýva stabilita biznis modelu, pozícia na trhu, finančná situácia pred krízou a napríklad aj to, či má firma fixovanú cenu energií a dokedy. Viaceré energeticky náročné podniky, najmä v hutníctve, chemickom priemysle, museli svoju prevádzku obmedziť, či úplne ukončiť.
x Čo nás to naučilo?
Na vzťahu a vzájomnom poznaní sa dá veľmi dobre stavať a to najmä v čase zvýšenej neistoty. To je základným pilierom firemného bankovníctva. Kríza vždy prináša víťazov a porazených. Napriek zložitej situácii sú firmy, ktoré sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam a dosahujú výnimočné výsledky aj v tejto dobe.
„My ako firemní bankári si musíme udržať racionálny pohľad, nepodliehať negatívnym informáciám a pomáhať klientom, aby sme napriek zložitej situácii mali čo možno najviac víťazov.“
x Pokračovali ste v trende digitalizácie, aby ste šetrili čas klientom s operatívou a oni mohli venovať čas svojmu biznisu. Čo sa vám ešte podarilo?
Poskytujeme možnosť klientom podpisovať zmluvy kvalifikovaným elektronickým podpisom, a to aj v prípade viacerých podpisujúcich na diaľku. Klient si dokáže sám elektronicky požiadať a sprocesovať rôzne tipy potvrdení, ktoré potrebuje od banky pre iné inštitúcie. Zjednodušili sme pre mnohých našich klientov ročné obnovy kontokorentných úverov aj s navýšením, bez nutnosti predkladania akýchkoľvek podkladov. V kombinácii s kvalifikovaným elektronickým podpisom je to pre klientov veľmi jednoduché riešenie ako zabezpečiť prostriedky na financovanie prevádzkových nákladov „na diaľku“.
x Čo očakávate od roka 2023? Ako sa bude vyvíjať bankový sektor?
V roku 2023 by krátkodobé úrokové sadzby určované Európskou centrálnou bankou mohli dosiahnuť svoj vrchol a neskôr možno aj mierne klesnúť. Rast HDP sa spomalí až takmer k nule, aktuálne čakáme rast +0,6%, najmä vďaka pozitívnemu vplyvu dočerpávania eurofondov. Neistota spojená s budúcim vývojom cien tiež znižuje firemné investície. Spolu s vyššími úrokovým sadzbami to znamená, že klienti s problémami budú s najväčšou pravdepodobnosťou rásť, avšak v banke sme na to pripravení. Výraznou črtou budúceho roka bude tiež pokles dopytu po hypotekárnom úverovaní, ktorý sa začal už v lete tohto roka v súvislosti s rastom úrokových sadzieb. To zatlačí na ceny nehnuteľností smerom mierne nadol. Naopak, spotrebné úvery môžu rásť, pretože inflácia znižuje reálnu kúpyschopnosť domácností, no rast takéhoto úverovania bude výrazne limitovať regulácia od NBS.
x Na čo by sa mali pripraviť firemní klienti v roku 2023?
Rok 2023 bude pre mnohých podnikateľov a firmy výzvou. V rámci európskeho priestoru sú formy podpory rozdielne. Na strane vstupov, hlavne energií, to bude spôsobovať rozdielnu konkurencieschopnosť. Európske dohody na zastropovaní cien plynu i ropy sú napokon veľmi slabé. Strop pre plyn vo výške 275 eur/MWh je z dnešného pohľadu príliš vysoký, dvojnásobný k aktuálnej cene. Podnikatelia a firmy potrebujú vedieť, čo ich čaká hlavne v oblasti energií. Mnohým skončila fixácia a faktúry dostávajú na spotovej cene. V tejto situácii je dôležitá aj úloha štátu s jasnou adresnou podporou a pravidlami, keďže medzi podnikateľmi panuje vysoká neistota a mnohí nevedia, čo očakávať v budúcom roku, aktuality.sk
Napriek prudkým zmenám finančný sektor zostáva stabilný čo vyplýva aj z poslednej správy NBS o finančnej stabilite. Toto konštatovanie je dôležité práve z pohľadu stability trhu a podpory, na ktorú sme pripravení pre klientov aj v neľahkom roku 2023.
x VÚB sa predovšetkým v retaile profiluje ako zelená banka. Čo v tejto oblasti ponúkate firemným klientom?
Aktívne hľadáme projekty klientov, ktoré majú pozitívny vplyv na udržateľnosť, cirkulárnu ekonomiku a zodpovedné podnikanie. Naša materská spoločnosť je priekopníkom v danej oblasti a vyčlenila aj pre VÚB zdroje, CE plafond na podporu cirkulárnej ekonomiky a zelených projektov. Podpora spočíva v znížených nákladoch na financovanie, čo zvyšuje možnosť realizácie projektov.
x Korporátnych klientov čakajú v súvislosti s ESG viaceré zmeny. Na čo sa majú v najbližšej dobe nachystať? Čo konkrétne ich čaká už v budúcom roku?
Slovíčko ESG (Enviromental, Social, Governance) sa stále viacej udomácňuje vo firemnej sfére. Veľké spoločnosti budú mať ESG reportovaciu povinnosť už od roku 2023, malé a stredné podniky od 2026. Transformácia na udržateľné podnikanie nie je len nevyhnutnosťou, ale práve veľkou príležitosťou v aktuálnej dobe. K tejto zmene chceme prispieť aj my a byť jej neoddeliteľnou súčasťou. Spúšťame úver na podporu udržateľnosti s významnou zľavou z úrokovej sadzby za predpokladu, že klient spĺňa špecifické požiadavky pilierov ESG a zaviaže sa ich aj naďalej plniť.
Ak vás zaujímajú témy z prostredia podnikania a ekonomiky na Slovensku, pravidelne sledujte podstránku aktuality.sk Váš úspešný biznis, kde nájdete užitočné informácie, rady odborníkov aj inšpirácie pre váš biznis, aktuality.sk
X X X
Košičanom sa poplatok za odpad nezvýši, neprešiel ani kompromisný návrh
Poplatok sa mal najprv zvýšiť o 23 eur ročne, zmenená verzia rátala so sumou 10,50 eura. Poplatok za odpad zostáva v Košiciach aj v budúcom roku nezmenený. Poslanci mestského zastupiteľstva v priebehu týždňa hlasovali už druhýkrát a nepodporili ani zvýšenie, navrhnuté ich kolegom.
Presne pred týždňom vo štvrtok 15.decembra za návrh zmeny Všeobecne záväzného nariadenia boli len šiesti z 36 prítomných. Kompromis si vo štvrtok získal už 18 poslancov, no 17 bolo proti a jeden sa zdržal.
Radnica pôvodne navrhovala zvýšenie poplatku od 1.januára 2023 z terajších 26,86 na 59,86 eur ročne, čo by predstavovalo nárast o 23 eur. Poslanci dostali na stôl kompromisný návrh, platný jeden rok, ktorý by zvýši obyvateľom mesta iba o 10,50 eura.
Hrozia škrty pri službách
Poslanec Dominik Karaffa navrhol zvýšenie odpadu od 1.januára 2023 na 49,27 eura.
„Pozmeňujúcim návrhom je postupné zvýšenie sadzby poplatku tak, aby pôvodne navrhovaná sadzba platila až od roku 2024, pričom v roku 2023 by navýšenie bolo len približne v polovičnom rozsahu,“ predstavil návrh poslanec.
Primátor Jaroslav Polaček upozornil, že v prípade schválenia vyššieho poplatku z dielne radnice mesto aj tak bude musieť nájsť milión eur, pretože na poplatkoch vyzbiera presne o túto sumu menej. V prípade kompromisného riešenia by bol výpadok viac ako štyri milióny eur.
„Ak sa nezvýši poplatok, môže sa stať, že nevykryjeme iné služby,“ poznamenal Polaček. Spomenul, že riaditeľ magistrátu jednal so spoločnosťou, ktorá zabezpečuje zber, odvoz a spracovanie odpadu.
Tento rok tieto služby stáli Košičanov 12,7 miliónov, pričom 10 bolo „pevných“ „Zvyšok sú služby, ako čistenie kontajnerov alebo zametanie kontajnerovísk.“ Pripustil, že služby by sa mohli zredukovať, čo by však pocítili obyvatelia mesta.
Poslanci hlasovali aj za pôvodný návrh radnice, ktorý teraz už získal viac hlasov ako pred týždňom, no rovnako ho neprijali. Teraz bolo za 13 z 37 poslancov.
Primátor Polaček si po hlasovaní a odmietnutí zvýšenia poplatku za odpad nevie predstaviť, ako bude vyzerať nasledujúce obdobie. Výpadok v rozpočte, ktorý ešte Košice nemajú schválený, už teraz predstavoval 34 miliónov eur
Ak si k tejto sume prirátame ďalších približne šesť až sedem miliónov eur za komunálny odpad, sú to šialené čísla, ktoré nám budú chýbať,“ poznamenal Polaček.
Chýbať bude viac ako sedem miliónov eur
Mesto v zdôvodnení konštatovalo, že má už niekoľko rokov nevyrovnané hospodárenie v oblasti nakladania s komunálnym odpadom.
„Výdavky na zber, odvoz a likvidáciu odpadu sú každý rok vyššie oproti príjmom získaným z poplatku za komunálny odpad. Pre informáciu uvádzame, že za posledné dva roky 2021 a 2022 sú príjmy z poplatku vo výške približne 10 miliónov eur a výdavky predstavujú 12,7 milióna eur,“ vysvetlila radnica.
Upozornila, že nárast cien a vysoká miera inflácie sa prejaví vo zvýšených cenách od roku 2023 s predpokladanými zvýšenými nákladmi o najmenej dva milióny eur. Zároveň od 1.januára pribudne mestu ďalšia povinnosť zabezpečovať triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, čo zvýši náklady mesta o ďalších zhruba 2,7 milióna eur.
„Celkové výdavky s nakladaním s komunálnym odpadom v roku 2023 odhadujeme na sumu 17,4 milióna eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bez úpravy sadzieb poplatku za komunálny odpad by predstavoval stratu vo výške približne 7,4 milióna eur.“
Pokles príjmov z podielových daní
Mesto v nasledujúcom období nemôže doplácať na nakladanie s komunálnym odpadom z iných zdrojov rozpočtu.
„Vychádzame pri tom aj z aktuálnej ekonomickej situácie mesta Košice, celkovej ekonomickej situácie na Slovensku a v Európe z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine, energetickej krízy a vysokej inflácie.“
V roku 2023 sa podľa košickej radnice znížia príjmy samospráv z podielových daní o viac ako 500 miliónov eur, v prípade Košíc to predstavuje zhruba 25 miliónov eur. Ďalší pokles príjmov z podielových daní bude v roku 2023 z dôvodu poklesu počtu obyvateľov mesta po sčítaní z roku 2021 o viac ako 10-tisíc, čo predstavuje pokles príjmov z podielových daní o viac ako 3 milióny eur, aktuality.sk
X X X
Vianoce aj v krátkom tričku. Taliansko čakajú najteplejšie sviatky za 50 rokov
Nové vianočné maximá zrejme zaznamenajú aj v sicílskom Palerme. Taliansko čakajú najteplejšie Vianoce za posledných 50 rokov, uviedol vo štvrtok popredný taliansky meteorológ Andrea Garbinato. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry ANSA.
Stredná a južná časť Apeninského polostrova, ako aj ostrovy Sardínia a Sicília zrejme zaznamenajú teploty, ktoré stúpnu nad doterajšie rekordy dosiahnuté na Vianoce: a to v roku 2009 v meste Pescara s 24 stupňami Celzia, v Catanii s 22 °C, v Bari s 21 °C a Ríme s 20 °C, informoval Garbinato na webovej stráne www.iLMeteo.it.
Nové vianočné maximá zrejme zaznamenajú aj v sicílskom meste Palermo, ktorého rekord 22 °C siaha do začiatku 70. rokov 20. storočia, a v severotalianskej Bologni, ktorej rekord 20 °C je z toho istého obdobia.
Africká tlaková výš počas nasledujúcich niekoľkých dní zosilnie a prinesie do strednej a južnej časti Talianska mierne, pokojné počasie, ktoré potrvá až desať dní. Pádska nížina a ďalšie časti talianskeho severu však budú mať zamračené počasie s lokálnymi prehánkami, informoval Garbinato, aktuality.sk
X X X
V Transpetrole sa darí záhadnej firme. Je síce bez Výboha, no s jeho tieňom
Firme syna oligarchu Výboha sa v Transpetrole darilo. Teraz však ho nahradila firma s jeho pozadím no už bez jeho mena. Je záhada, ako sa dostala do exkluzívneho klubu dodávateľov štátnej akciovky.
V štátnom Transpetrole sa v minulosti začalo dariť stavebnej firme Sytiq, ktorej spoluvlastníkom je Matúš Výboh, syn obžalovaného oligarchu Miroslava Výboha. Miroslav Výboh bol v minulosti jedným z majiteľov Sytiqu. Ani nové vedenie spoločnosti nebolo naklonené zvýšeniu transparentnosti. Odôvodňovalo to nastavením zákonov a príkazmi z ministerstva hospodárstva. Zdá sa však, že manažéri Sytiqu našli spôsob ako meno Výboh vynechať zo zmlúv v štátnej firme. Aspoň na papieri.
Ešte v lete sa do jednej zo súťaží, ktoré Transpetrol takisto utajuje, zapojila aj neznáma firma QRM. Aj jej historický (Q Ready made 22) a aktuálny názov naznačuje, že ide len o tzv. ready made firmu – teda firmu, ktorú niekto založí s cieľom ju predať záujemcovi, ktorý potom nemusí prechádzať všetkými administratívnymi peripetiami.
Takto sa k firme QRM dostala štvorica mužov: Juraj Kotúč, Michal Bedaj, Mikuláš Čurik a Zdenko Kuna. Ide pritom takmer na vlas rovnakých vlastníkov ako má firma Sytiq, s jednou zmenou. Vo firme QRM nefiguruje ako konečný užívateľ výhod Matúš Výboh – syn Miroslava Výboha.
Sytiq v minulosti s Transpetrolom podpísal šesť zmlúv, tá najväčšia z nich bola za takmer 2 milióny eur. Práve to, že ide o firmu s prepojením na Miroslava Výboha, vzbudilo značnú publicitu.
Nová firma bez Výboha
Vytvorenie a “nasadenie” firmy QRM do obstarávaní v Transpetrole tak mohlo byť vytvorením krytia pre spoločnosť Sytiq. V redakcií Aktuality.sk disponujeme aj materiálom, ktorý uvádza, že skutočným dodávateľom zmluvy na rekonštrukciu armatúr je práve firma Sytiq. Naznačuje to v konečnom dôsledku aj fakt, že spoločnosť QRM má jedného zamestnanca a v roku 2021 dosiahla tržby 122-tisíc eur, čo nie je ani polovica celkového objemu zákazky, ktorú má dodať Transpetrolu.
Majitelia spoločnosti QRM nám na naše otázky neodpovedali. Nedozvedeli sme sa, aký bol dôvod založiť firmu QRM, ani to či jej subdodávateľom je firma Sytiq. Na podobnú otázku nám neodpovedali ani zo štátneho Transpetrolu, neuspeli sme ani s prosbou o zverejnenie zmluvy.
Problémom je podľa Transpetrolu zákonná úprava, podľa ktorej zmluvy zverejňovať nemá. „Striktne v súlade so zákonom o slobode informácii spoločnosť TRANSPETROL, a.s. priebežne zverejňuje na Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky www.crz.gov.sk všetky zákonom určené „povinne zverejňované zmluvy“, pokiaľ zákon ustanovuje, že má byť zverejnená len informácia o uzatvorení zmluvy, je zverejňovaná iba táto informácia.“
Súťažilo ešte bývalé vedenie
Transpetrol takisto uviedol, že za súťaž, v ktorej zvíťazila úplne neznáma firma zodpovedá bývalé vedenie. „Uvedené výberové konanie bolo realizované predchádzajúcim vedením našej spoločnosti. Podmienky výberového konania, akými je najmä spôsob výberu zoznam oslovených uchádzačov a súťažné podmienky podľa zápisu výberovej komisie boli v súlade s platnou smernicou a boli schválené prislušným riaditeľom úseku.“ Uviedol pre Aktuality.sk Matej Poriez, riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa.
Štátna firma však aspoň čiastočne poodhalila tajomnosť celej súťaže. „Výberové konanie prebehlo štandardnou formou v súlade s internými riadiacimi aktami a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Do súťaže na rekonštrukciu armatúr nádrží H101A, H101C a H102A v PS4 Tupá – I. etapa bolo oslovených 10 relevantných subjektov, ktoré splnili podmienky účasti z ekonomického, legislatívneho aj odborného hľadiska. Kritériom bolo splnenie podmienok: osobné postavenie, ekonomické a finančné postavenie, technická a odborná spôsobilosť, ako aj predloženie referencií na služby rovnakého alebo podobného charakteru ako bol predmet zákazky. Platnú ponuku odovzdali dvaja uchádzači.“
Z tejto odpovede vedenia štátnej akciovky vyplýva, že reálne sa do súťaže zapojili len dvaja uchádzači. Kto bol druhým konkurentom spoločnosti QRM sme sa však nedozvedeli. Transpetrol uviedol, že nemá povolenie od tejto spoločnosti komunikovať jej názov.
Transpetrol sa dlhodobo vyhýba štandardným verejným obstarávaniam. Do súťaží sa nemôžu zapojiť akákoľvek firma, ako je to v prípade väčšiny verejných zákaziek. Transpetrol vedie akúsi vlastnú databázu overených dodávateľov, ktorých následne oslovuje, ako tomu bolo aj v tomto spomínanom prípade.
Je preto veľmi zvláštne, že do tejto databáze sa dostala aj neznáma firma QRM a to aj napriek tomu, že Transpetrol, ako sám uvádza, žiadal referencie na rovnaké či podobné služby. K týmto otázkam sa Transpetrol nevyjadril, rovnako tak ani spoločnosť QRM.
Zvláštnym je to aj preto, že redakcia aktuality.sk obdržala dokument v ktorom sa uvádzjú aktuálne projekty spoločnosti Sytiq spolu s ich objednávateľmi. Práve zákazku na rekonštrukciu armatúr v Tupej v nej Sytiq uvádza ako dodávku pre spoločnosť Transpetrol. Je teda pravdepodobné, že značnú časť (možno aj kompletnú zákazku) bude v skutočnosti realizovať spoločnosť Sytiq, aktuality.sk
X X X
Španieli zverejnili podmienky. Cristiano Ronaldo môže „slúžiť“ Saudom až do veku 46 rokov!
Kam povedú najbližšie kroky portugalskej superhviezdy Cristiana Ronalda? Viacero zahraničných správ naznačuje, že by sa mohol prvýkrát v kariére stiahnuť z Európy a zamieriť na Arabský polostrov a kývnuť na astronomickú ponuku tamojšieho mužstva Al Nassr FC.
Po kontroverznom rozchode s anglickým Manchestrom United a smutnom konci na MS 2022 v Katare sa teraz už Cristiano Ronaldo sústredí na ďalšiu budúcnosť. Momentálne je bez klubovej príslušnosti a svetom médií lietajú rôzne špekulácie o ďalšom osude čoskoro 38-ročného Portugalčana.
Európske veľkokluby už zrejme stratili o Ronalda záujem a problémom sú takisto jeho vysoké finančné požiadavky. Nie každý klub si totiž môže dovoliť víťaza piatich ocenení Ballon d’Or, preto sa otvára priestor pre futbalovú „exotiku“ s bezodnými mešcami.
Takýmto klubom je aj saudskoarabský Al Nassr FC, ktorý má o Portugalčana dlhodobý záujem a všetko nasvedčuje tomu, že je od dohody s Cristianom Ronaldom naozaj veľmi blízko. Samozrejme, veľkú úlohu v celom procese hrajú financie a tie sa pohybujú v astronomických hodnotách.
Španielske periodikum Marca prinieslo vo štvrtok podrobnosti dohody medzi rekordným šampiónom saudskoarabskej ligy a Cristianom Ronaldom. V prípade, že rodák z Madeiry kývne na ponuku „žlto-modrých“, tak bude pôsobiť v Saudskej Arábii až do roku 2030, teda až do veku 45 resp. 46 rokov.
Dva a pol roka by obliekal dres klubu Al Nassr a zvyšných 5,5 by plnil funkciu ambasádora tejto arabskej krajiny pri ich spoločnej kandidatúre s Egyptom a Gréckom na organizáciu majstrovstiev sveta v roku 2030.
Ako ďalej uvádza španielska Marca, Ronaldo bol v posledných dňoch a týždňoch súčasťou rokovaní so Saudmi a očakáva sa, že by sa čoskoro mal objaviť už aj v Rijáde, kde má priložiť pero k papieru.
Aby sa však mohol celý obchod skompletizovať, tak Al Sadd bude musieť uvoľniť troch futbalistov zo svojho kádra, čím by boli údajne splnené aj podmienky finančnej fair play. Odísť by mal Uzbek Mašaripov a Argentínčan Martinez.
Cristiano Ronaldo si po príchode do nového klubu príde na ohromujúcich 200 miliónov eur za sezónu, ktoré bude dostávať ako aktívny futbalista spomínaných 2,5 roka. Jeho ročný príjem má potom, už v pozícii ambasádora, ešte vzrásť. Marca predpokladá, že dohoda bude na svete už v najbližšom čase.
Bude to zároveň znamenať, že Cristiano Ronaldo sa stiahne z elitného európskeho futbalu a presunie sa do ligy, v ktorej pôsobí aj slovenský tréner Martin Ševela. Ten je od konca októbra kormidelníkom tamojšieho klubu Al Adalah.
Momentálne je na čele súťaže práve potenciálny budúci zamestnávateľ Ronalda Al Nassr, ktorý je o skóre pred Al Šababom. Ševelov celok je tretí od konca na 14. mieste. Al Nassr vedie známy francúzsky tréner Rudi Garcia, aktuality.sk