Ak bude protiofenzíva Kyjeva úspešná, Moskva bude musieť použiť jadrovú zbraň. Vyhlásil to ruský exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý, ako pripomenula agentúra Reuters, podobné ostré vyhlásenia robí často, zrejme v snahe odradiť západné krajiny od poskytovania ďalšej pomoci Ukrajine.
Medvedev, ktorý je teraz zástupcom predsedu bezpečnostnej rady, teda orgánu, ktorému predsedá prezident Vladimir Putin, na sociálnych sieťach uviedol, že Rusko by v prípade ukrajinského úspechu bolo nútené siahnuť po svojej jadrovej doktríne.
„Predstavte si, že by ofenzíva, ktorú podporuje NATO, bola úspešná a odtrhli by časť našej krajiny, potom by sme boli nútení použiť jadrovú zbraň podľa pravidiel dekrétu ruského prezidenta,“ uviedol Medvedev. „Iná možnosť by jednoducho nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Dbajú na to, aby sa nerozhorel globálny jadrový požiar,“ dodal.
Medvedev, ktorý sa pasoval do úlohy jedného z „jastrabích“ hlasov Moskvy, zrejme narážal na časť ruskej jadrovej doktríny, ktorá stanovuje, že jadrové zbrane môžu byť použité v reakcii na agresiu proti Rusku vedenú konvenčnými zbraňami, ktorá ohrozuje existenciu ruského štátu.
Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach video, na ktorom ukrajinskí vojaci uprostred ruín hlásia, že splnili úlohu a oslobodili dedinu Staromajorske. Zelenskyj túto správu komentoval zvolaním: „Náš juh! Naši chlapci! Sláva Ukrajine!“ / Zdroj: Twitter Volodymyra Zelenského
Kyjev, ktorý začiatkom júna začal protiofenzívu s cieľom získať späť územie dobyté Moskvou, vyhlásil, že má v úmysle získať späť aj Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014.
Putin v sobotu uviedol, že v posledných dňoch neboli zaznamenané žiadne závažné zmeny na bojisku a že Ukrajina od 4. júna prišla o množstvo vojenskej techniky. Kyjev tvrdí, že jeho sily dosahujú určitý pokrok v úsilí o znovudobytie územia, aj keď pomalším tempom, ako by bolo žiaduce.
Kritici Kremľa v minulosti obviňovali Medvedeva z extrémnych vyhlásení v snahe odradiť západné krajiny od ďalších dodávok zbraní Ukrajine./agentury/
X X X
Putin pred novinármi obhajoval stupňujúce sa zásahy voči odporcom
Poprel ukrajinské úspechy na frontovej línii.
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu obhajoval stupňujúce sa zásahy voči odporcom v Rusku počas „ozbrojeného konfliktu“ na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúr AFP, DPA a AP.
„Píše sa rok 2023 a Rusko je zapojené do ozbrojeného konfliktu so susedom. A myslím si, že vo vnútri krajiny by mal existovať určitý postoj k ľuďom, ktorí nám škodia,“ vyhlásil Putin.
„Musíme mať na pamäti, že na to, aby sme dosiahli úspech, a to aj v konfliktnej zóne, musí každý dodržiavať určité pravidlá,“ dodal. Ruský prezident odpovedal na otázku reportéra, ktorý ho požiadal, aby sa vyjadril k nedávnemu uväzneniu divadelnej režisérky Jevgenije Berkovičovej a sociológa Borisa Kagarlického. „Títo ľudia boli zatknutí za slová, ktoré povedali alebo napísali. Je to normálne?“ spýtal sa Putina Andrej Kolesnikov, reportér denníka Kommersant.
Kritika ofenzívy Moskvy na Ukrajine bola v Rusku postavená mimo zákon a väčšina prominentných členov tamojšej liberálnej opozície je buď vo väzení či v exile, pripomína AFP. Ruské úrady minulý týždeň zadržali aj bývalého veliteľa separatistov a nacionalistického blogera Igora Girkina pre obvinenia z „extrémizmu“ po tom, čo kritizoval Putina.
Ruský prezident zároveň v protiklade s tvrdeniami Kyjeva a Západu poprel ukrajinské úspechy na frontovej línii, píše agentúra DPA. „Nie, k žiadnym väčším zmenám nedošlo,“ povedal v sobotu večer novinárom v Petrohrade. „Nepriateľ bol samozrejme všade zastavený a zatlačený späť,“ dodal.
Zhruba 17 mesiacov po začiatku ruskej útočnej vojny na Ukrajine však hlásili nedávno ukrajinské ozbrojené sily oslobodenie dediny Staromajorske na juhovýchode krajiny. K postupu Kyjeva malo dôjsť aj pri meste Bachmut v Doneckej oblasti.
Putin tiež reportérom uviedol, že v stredu na budúci týždeň plánuje uskutočniť telefonát s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Turecko sa donedávna angažovalo za predĺženie čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov z prístavov v Čiernom mori. Platnosť dohody vypršala v noci na 18. júla a Rusko ju odmietlo predĺžiť, čo vyvolalo nesúhlas medzinárodného spoločenstva.
Putin sa v sobotu zároveň podľa všetkého snažil zľahčovať skutočnosť, že sa v auguste nezúčastní osobne na summite skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v juhoafrickom Johannesburgu, ale pripojí sa prostredníctvom videokonferencie.
Juhoafrická republika je signatárom zmluvy o zriadení Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v marci vydal na Putina zatykač v súvislosti s nezákonným deportovaním ukrajinských detí do Ruska. Šéfa Kremľa by teda juhoafrické úrady mali v prípade jeho príchodu do krajiny zatknúť.
Putin sa v sobotu vyjadril, že si nemyslí, že je jeho prítomnosť na summite BRICS „dôležitejšia“, než jeho prítomnosť v Rusku, cituje AP. Na summite ho zastúpi ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, aktuality.sk
X X X
WTA reaguje na kroky Čechov, odstavenie Rusiek neschvaľuje.
Ako sme informovali, ruské a bieloruské tenistky sa nezúčastnia na turnaji Prague Open. Rozhodnutie prijala česká vláda, organizátori podujatia o tom informovali v piatok.
Usporiadatelia turnaja okamžite po prihlásení prvých Rusiek a Bielorusiek uviedli, že sú v kontakte so zodpovednými štátnymi orgánmi.
„V situácii, keď Rusko zabíja na Ukrajine civilistov, nie je možné pustiť ruských športovcov na medzinárodné športové podujatia. Preto naša vláda prijala nariadenie, ktoré účasť Rusov na súťažiach v ČR zakazuje,“ reagoval na situáciu minister vnútra Vít Rakušan.
Podľa prihlášok v hlavnej súťaži figurovala 75. tenistka rebríčka WTA Alexandra Sasnovičová z Bieloruska. Víkendovú kvalifikáciu mali hrať Rusky Diana Šnajderová, Polina Kudermetovová a Erika Andrejevová.
Česi najskôr v piatok vyhostili z krajiny jednu ruskú tenistku, jej meno nezverejnili.
„V piatok podvečer Inšpektorát cudzineckej polície ČR vykonal pobytovú kontrolu u osoby ruskej štátnej príslušnosti. Počas nej sa zistili dôvody k ukončeniu prechodného pobytu na území ČR,“ citoval tlačovú správu usporiadateľov portál idnes.cz.
Riaditeľ turnaja Miroslav Malý odmietol uviesť meno konkrétnej tenistky:
„Išlo o prvú účastníčku Prague Open, ktorá do ČR pricestovala s ruským pasom. V tejto chvíli sa už nenachádza na našom území. Okamžite sme o situácii informovali prostredníctvom WTA ostatné účastníčky turnaja. Tenistkám s ruským a bieloruským pasom sme oznámili, aby na podujatie necestovali,“ doplnil.
Vyhlásenie zverejnila aj Ženská tenisová asociácia (WTA), ktorá sa pozastavila nad obmedzením účasti ruských a bieloruských tenistiek napriek statusu neutrálnych športovcov.
„Jednotlivé hráčky WTA, ktoré majú ruské a bieloruské občianstvo, môžu hrať na turnajoch v neutrálnom postavení. Napriek tomu české úrady zamietli niektorým hráčkam vstup na turnaj, ktorý sa bude konať budúci týždeň v Prahe.
Pravidlá WTA stanovujú, že všetci hráči musia byť prijatí do súťaže WTA podľa zásluh bez diskriminácie. Budeme pokračovať v monitorovaní vývoja vzhľadom na dôležité úvahy týkajúce sa týchto zložitých geopolitických problémov.“
X X X
Gröhling si pohneval Danka, šéf národniarov mu hrozí žalobou. Radšej kaderník ako korupčník, hovorí saskár
Zvolávať mimoriadne schôdze národnej rady kvôli pediatrom alebo hypotékam podpredseda Sasky Branislav Gröhling nepovažuje za najlepší nápad. Myslí si, že poslanci sú dva mesiace pred parlamentnými voľbami schopní urobiť viac škody ako úžitku. Gröhling si v nedeľu zároveň pohneval šéfa Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorého nazval korupčníkom, za čo šéf národniarov žiada ospravedlnenie, inak zváži právne kroky.
„Radšej budem kaderník ako korupčník ako ste vy,“ povedal Gröhling Dankovi v relácii ta3 V politike, na čo ho šéf SNS vyzval, aby sa za svoje slová ospravedlnil. Exminister školstva po relácii pre novinárov reagoval, že tak urobí až po tom, ako Danko vysvetlí „všetky kauzy, ktoré boli za jeho pôsobenia“.
„Keď sa on ospravedlní za to, čo tu spôsobil za ostatné štyri roky, keď bol vo vláde so Smerom, ako ublížil deťom, lebo tých 300 miliónov eur, ktoré išli rôznym firmám, za to sme mohli poskytnúť asistentov viac ako 17-tisíc deťom. Keď sa ospravedlní tým 17-tisíc deťom, že im znevýhodnil ich budúcnosť, tak nech sa páči, môžeme sa o tom rozprávať,“ reagoval saskár.
Danko, ktorý sa po skončení relácie novinárom v nedeľu vyhol, tvrdí, že vláda, ktorá vzišla z volieb 2020 nahádzala na SNS veľa špiny, a naopak, zlodejstvá a korupciu vlád Matovičovej a Hegerovej vlády teraz odhaľuje úradnícka vláda.
Mimoriadnu schôdzu nepodporí
Gröhling si myslí, že parlament by už nemal zasadať. Situáciu s pediatrami by mal podľa neho vyriešiť minister zdravotníctva Michal Palkovič na základe diskusie so samosprávami a odborníkmi. Rovnaký názor má aj na mimoriadnu schôdzu kvôli hypotékam. „Týka sa to asi desať percent ľudí, ktorí požiadali o hypotéku,“ uviedol s tým, že riešenie vidí v zastropovaní.
Parlament je pred predčasnými voľbami podľa neho schopný prilepiť k zákonom opatrenia, ktoré pre občanov nemusia byť v konečnom dôsledku pomocou. „Mimoriadna schôdza nevyrieši tento problém. Nevedia (poslanci, pozn.) predložiť žiadne riešenie. Ak by ho mali, tak už by urobili tlačovku a to riešenie by prezentovali,“ kritizoval podpredseda Sasky, ktorá chce už v pondelok naplno rozbehnúť predvolebnú kampaň.
Relevantným partnerom pre budúce vládnutie je podľa exministra školstva Progresívne Slovensko. „Myslím, že vládnutie Sasky a Progresívneho Slovenska by naozaj bolo to, čo by Slovensko potiahlo dopredu, pretože tam vidíme dravosť, vidíme tam chuť. Na druhej strane máme za sebou ťažké vládnutie, vieme napísať reformy. Toto spojenie by bolo úplne ideálne,“ vyjadril sa.
SNS chce ísť zase len do vlády, ktorá zdvihne dôchodky o 100 eur mesačne. Zaplatiť to chce zdanením bánk.
Odtrhnuté územie
Také výroky nepatria do tohto obdobia, myslí si Andrej Danko o slovách maďarského premiéra, ktorý Slovensko nazval odtrhnutou časťou Maďarska. Viktor Orbán má podľa Danka svoj pohľad na dejiny, nesúhlasí však s tým, že Slovensko je odtrhnuté územie. Danko sa v minulosti netajil tým, že maďarský politik je pre neho vzorom. V relácii ta3 V politike uviedol, že Orbán urobil pre Maďarov veľký kus práce, ktorý by chcel aj on urobiť pre Slovákov. Danko tiež tvrdí, že každý, kto rozumie ekonomike, musí chodiť aj do Ruska.
Gröhling sa chce radšej učiť od politikov, ktorí sú na Západe. Orbánovo vyjadrenie podľa neho nemalo vôbec prísť. Treba sa voči nemu hrubo a tvrdo ohradiť, myslí si. Sme suverénna republika, ktorá je súčasťou EÚ a NATO. „Presne takú politiku, akú chce robiť pán Orbán, chce robiť aj Andrej Danko, a túto politiku robí aj pán Fico. Je to politika diktatúry, korupcie alebo neschopnosti. Keď túto politiku chcete potom niečím prekryť, vyťahujete takéto témy a útočíte na EÚ, NATO, menšiny alebo u nás na prezidentku,“ vytkol šéfovi národniarov.
SNS postaví vlastného kandidáta
Ak sa nedohodnú v opozícii s Hlasom a Smerom, Slovenská národná strana postaví do prezidentských volieb vlastného kandidáta. Mená ako Peter Weiss, Ján Kubiš či Ivan Kročok, ktoré sa spomínajú v súvislosti s kandidatúrou na post hlavy štátu, nie sú pre národniarov aktuálne. Nateraz sa chce SNS sústrediť na parlamentné voľby a neskôr na voľby do Európskeho parlamentu, povedal Danko v nedeľu v ta3.
SaS by bola rada, keby kandidoval do volieb človek, ktorý by pokračoval v hodnotách Zuzany Čaputovej. Ak bude kandidovať Ivan Korčok, Saska ho podporí. Slovensko bude vedieť kontinuálne smerovať na Západ./agentury/
X X X
Slovenský šéf diplomacie maďarskému: Nehovor o tom, čo si iní myslia. Najprv sa ich opýtaj
Ten vyhlásil, že Európska únia si myslí, že na Ukrajine bude vojna ešte štyri roky. „Koľko ľudí zomrie za štyri roky? Koľko Maďarov zomrie za štyri roky? A o koľko viac skazy sa za štyri roky stane, ktorú potom bude musieť niekto napraviť?,“ povedal Szijjártó, ktorého krajina napriek invázii na Ukrajinu udržiava dobré kontakty s Ruskom.
Na maďarského šéfa diplomacie však na sociálnej sieti Twitter reagoval slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.
„Milý Péter, prosím, nehovor, čo si ostatní myslia, skôr ako sa ich opýtaš. EÚ pozostáva z 27 krajín. Nespomínam si na žiadnu debatu, keď sme povedali, že vojna bude pokračovať štyri roky. Vojna sa môže zastaviť zajtra. Problém nie je EÚ, problém je Rusko,“ pripomenul Wlachovský. A po maďarsky pridal s odkazom na rok 1956, keď sovietske vojská brutálne potlačili maďarské reformné snahy: Rusi nech idú domov! Nech je pokoj! 1956.
Slovnú prestrelku vo vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou spustil minulý týždeň premiér Viktor Orbán. Slovensko totiž označil za územie odtrhnuté od Uhorska.
„Akékoľvek spochybňovanie územnej integrity Slovenska je neprijateľná vec. Neprospieva to ani bilaterálnym vzťahom a nepomáha to ani maďarskej menšine na Slovensku,“ reagoval premiér Ľudovít Ódor.
„Odmietame akékoľvek snahy, ktoré by spochybňovali usporiadanie vzťahov po prvej a druhej svetovej vojne. Od dnešného Maďarska nemohlo byť nič odtrhnuté. Takéto vyjadrenia idú nezmyselne proti dobrým susedským vzťahom a stabilite v našom regióne. Spochybňovanie územnej integrity či suverenity Slovenska kýmkoľvek je pre nás absolútne neprijateľné a nebudeme ho tolerovať,“ vyhlásil aj Wlachovský./agentury/
X X X
Za nárastom ANO stoja reformy českej vládnej koalície
Premiér Petr Fiala nepochopil, že ľudí zaujíma podstatne menej, či deficit štátneho rozpočtu udrží pod 300 miliardami Kč, než to, že sa im v dôsledku jeho reforiem a konsolidačných balíčkov znižuje životná úroveň. Alebo mu je to jedno.
Volebné preferencie vládnej ODS klesli na polovičnú hodnotu oproti preferenciám ANO. Konzervatívcov by volilo podľa najnovšieho prieskumu Kantar len 17 percent, kým Babišovo hnutie až 33,5 percenta voličov. Aj v prípade, že by ODS znovu kandidovala s Top 09 a KDÚ-ČSL, ich podpora by bola temer o 10 percent nižšia než ANO.
Podpora Ľudovcov klesla v najnovšom prieskume dokonca na 2 percentá, čo je menej než mimoapralamentní komunisti či ČSSD. Top 09 stojí s piatim percentami tesne na hranici zvoliteľnosti. Podľa Kantar je za prepadom ODS a jej koaličných partnerov prechod voličov od nich ku ANO. Až dve tretiny prírastku ANO tvoria odídenci z tábora Spolu.
Z nižšieho deficitu sa ľudia nenajedia
To svedčí o tom, že voliči sú s politikou ODS, ktorá sa prepadla z 24 na 17 percent, nespokojní. Mantra Fialovej vlády udržať rozpočtový deficit pod 300 miliárd Kč ľudí nenakŕmi. Ich oveľa viac zaujíma, že kvôli Fialovmu konsolidačnému balíčku zaplatia za ročnú diaľničnú známku o vyše než policu viac ako doteraz, že cena obyčajných žemlí sa zvyšuje v predajniach každý mesiac, a že cena čapovaného piva stúpne o desať percent viac. Nehovoriac už o školkovnom, zrušením ktorého ich vláda pripravila ročne o viac než 17 000 Kč v čistom.
Voliči KDÚ- ČSL, ktorými sú predovšetkým ľudia v dächodkovom veku, sa zas odmietajú len prizerať tomu, ako im vládna koalícia – za tichého mlčania Ľudovcov – obrúsila ich dôchodky v priemere o 1700 Kč a kvôli ich pomalšej valorizácii mieni v tomto trende pokračovať i v budúcom roku.
Babiš nemusí robiť nič, aj tak rastie
Pri takto brutálnych antisociálnych krokoch vlády, keď sa životná úroveň obyvateľstva len znižuje a za toto zníženie voliči dostávajú len arogantný výsmech a pokarhanie, že si doteraz žili nad pomery – za tejto atmosféry sa nemožno čudovať, že Babišovo ANO nemusí robiť vôbec nič a jeho preferencie rastú z 27 percent na 33,5.
Šéf ANO pohodlne vystačí so svojím heslom „Za Babiše bylo líp“, lebo väčšine ľudí to pripadá ako pravda. Ľudia sa z nižšieho deficitu vlády nenajedia. Z vyšších dôchodkov a nižších cien za štátne služby však už áno. Vládna koalícia by preto mala zapracovať na tom, aby ľuďom za ich strádanie ponúkla aj niečo hmatateľné./agentury/
X X X
Nepracujú ani neštudujú. Európu zaplavila vlna neaktívnych ľudí, ktoré krajiny sú na tom najhoršie?
K práci či k vzdelávaniu ich nedotlačili ani čoraz prudšie rastúce náklady na život. Nemalé percento ľudí v produktívnom veku patrí ku generácii, ktorú by sme pokojne s istou dávkou nadhľadu mohli nazvať „lenivou“.
Ide totiž o časť populácie, ktorá nerobí žiadne kroky k budovaniu svojej profesionálnej kariéry. „Vlna“ nepracujúcich a neštudujúcich mladých už pritom začala zaplavovať Európsku úniu.
Hoci mnohí ľudia z tejto skupiny nepracujú z objektívnych dôvodov, nájdu sa aj takí, pri ktorých je vysvetlenie tohto fenoménu oveľa komplikovanejšie. Napríklad štúdia z pera Slovenskej sporiteľne (SLSP) prezrádza, že nepracujúcich a neštudujúcich mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov bolo u nás v minulom roku 12,3 percenta. Znamená to, že každý ôsmy mladý človek na Slovensku nevykazuje v týchto oblastiach žiadnu aktivitu.
Budú drahšie hypotéky? Pozrite si nový diel redlácie Ide o peniaze
„Hoci sa ponúka rýchly záver o „lenivej generácii“, zďaleka to nie je také jednoduché. V tejto kategórii sú aj tí, ktorí sa starajú o deti či ťažko chorých členov rodiny, sami majú zdravotné znevýhodnenie či sú v dôsledku situácie na trhu odradení od hľadania si práce. Vo všeobecnosti však najväčšiu skupinu zvyčajne tvoria mladí nezamestnaní,“ píšu analytici SLSP. Upozorňujú tiež, že táto kategória ľudí môže mať problémy so zamestnaním aj v budúcnosti.
Priemerné Slovensko
Podľa najnovšieho prieskumu Eurostatu až vyše 18 percent ľudí vo veku od 15 do 64 rokov v rámci jednotlivých krajín EÚ neštuduje a ani nepracuje. V tejto oblasti sú pritom na tom najhoršie Rumunsko a Taliansko, kde táto skupina za prvý štvrťrok 2023 tvorila takmer 26 percent. Na druhom konci spektra sa potom nachádza Švédsko, kde neaktívna populácia v produktívnom veku predstavuje 8,3 percenta, a Estónsko s 12,3 percenta.
V rámci všetkých krajín EÚ ide dokopy o 44 miliónov ľudí. Z nich si v prvom kvartáli až 75,5 percenta prácu ani nehľadalo alebo pracovať nechcelo; 20,3 percenta si síce prácu nehľadali, ale pracovať chceli; 2,8 percenta ľudí si prácu aktívne hľadali, ale do práce nemohli nastúpiť ihneď a napokon 1,2 percenta z nich už prácu malo, ale zatiaľ ešte pracovať nezačali.
Eurostat uvádza, že spoločne s našimi susedmi z Česka či Maďarska patríme v tejto oblasti k najlepším v Európe. Prečo je však Slovensko v tejto vekovej kategórii lepšie ako iné krajiny? „V prípade Talianska to percento môže byť spôsobené tým, že má prestarnuté obyvateľstvo a oveľa viac ľudí na dôchodku, zároveň oveľa väčšie percento žien zostáva v domácnosti a nepracuje v porovnaní so Slovenskom,“ povedal pre denník Pravda analytik Andrej Kuruc z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Odborník tiež vysvetlil, že v prípade Rumunska môže hrať úlohu to, že v krajine ľudia pracujú vo väčšej miere ilegálne. Pripomína, že v Rumunsku sú okrem toho veľké skupiny vylúčených komunít, väčší počet ľudí s nízkym vzdelaním a v porovnaní so Slovenskom aj viac žien, ktoré zostávajú v domácnosti. Vo vekovej kategórii mladých ľudí medzi 15. až 29. rokom života sú však tieto počty iné a Slovensko sa nachádza tesne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 12 percent.
Analytici SLSP v tejto súvislosti približujú, že aj v tomto vekovom rozmedzí sú na tom opäť najhoršie Rumuni (20 percent mladých, ktorí nepracujú ani neštudujú). Platí pritom, že vo väčšej miere sú v tejto kategórii takmer v každej krajine EÚ zastúpené najmä mladé ženy. Iba v štyroch krajinách bol podiel mužov vyšší. Ide o Luxembursko, Fínsko, Belgicko a Estónsko, približuje analýza banky.
Napriek tomu, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza blízko priemeru a niektoré európske krajiny majú vypuklejší problém, podľa analytikov Slovenskej sporiteľne nemôžeme byť spokojní. Pripomínajú totiž, že práve táto životná perióda môže mať zásadný a dlhotrvajúci vplyv na životy mladých ľudí.
Dôvody v pozadí
Dôležité je však upozorniť na to, že spomínané kategórie nie sú homogénne a dôvody pre neaktivitu jednotlivcov sú rôzne. „Treba si uvedomiť, že ide o pestrú skupinu ľudí, ktorých dôvody sú rôzne. Ide o ľudí, ktorí neštudujú a zároveň nie sú prihlásení na úrade práce,“ prízvukuje Kuruc s tým, že väčšina neaktívnych ľudí má pre toto rozhodnutie objektívne dôvody.
Vráťme sa však ku konkrétnym číslam, ktoré nám pomôžu vidieť celý problém v inom svetle. Zo 44 miliónov ľudí vo vekovej kategórii od 15 do 64 rokov v rámci EÚ nechcelo vyše 21 percent ľudí pracovať z dôvodu, že boli na dôchodku. Zvyčajne pritom ide o predčasný dôchodok, vysvetľuje analytik. Ďalších 20,7 percenta nepracuje ani neštuduje pre chorobu či pre zdravotné postihnutie a 18,2 percenta z celkového počtu sa stará o členov rodiny, a preto sú z celého procesu vylúčení.
Odborníci zo SLPS v tejto súvislosti približujú, že napríklad v roku 2021 nepracovali tri percentá mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov z dôvodu rodinných povinností. Ďalší dôvod, pre ktorý mladí ľudia neštudujú ani nepracujú, môže tiež súvisieť s rôznymi druhmi závislostí. Podľa analytikov totiž majú mladí nezamestnaní vyššiu tendenciu užívania alkoholu či drog.
Zaujímavú skupinu tvoria ľudia, ktorí si prácu nehľadajú aj napriek tomu, že by pracovať chceli. Ide najmä o tých, ktorí boli z registra úradu práce vylúčení napríklad preto, že na úrad nenosili potvrdenia o hľadaní si práce. A nejde pritom o zanedbateľnú časť tejto špecifickej skupiny. Podľa Kuruca je ich dokonca vyše 20 percent.
„Časť z týchto ľudí môže pracovať aj načierno, čiže majú príjem nelegálny, a preto si nepotrebujú hľadať oficiálnu prácu. Časť z nich môžu byť napríklad bezdomovci, ktorí majú naozaj problém fungovať v zamestnaní. Časť môže mať rôzne rodinné alebo iné ťažkosti, takže môžu byť demotivovaní hľadať si prácu, prípadne majú len základnú školu a nemajú požadované kvalifikácie, môže ísť o ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, kde je zamestnateľnosť náročná,“ vysvetlil odborník na výskum práce a rodiny.
Riešenia sú komplikované
Cesta von je náročná, no v prípade, že sa problém nezačne riešiť včas, mladým ľuďom to môže spôsobiť problémy aj v budúcnosti, myslia si experti. Odborná analýza SLSP totiž predpokladá, že spomínaná kategória ľudí môže mať problém zamestnať sa aj v horizonte ďalších piatich či desiatich rokov. Okrem toho hrozí, že ak sa tejto skupine ľudí napokon podarí niekedy v budúcnosti zamestnať, nájdu si len nízkokvalifikovanú prácu.
Ružovo to nevyzerá ani s platmi. „Výskum ukazuje, že nezamestnanosť v tomto skorom veku v priemere prináša nižší príjem o 8 až 15 percent aj o mnoho rokov neskôr,“ prízvukuje analýza. S nepriaznivou situáciou by však mohli pomôcť napríklad občianske združenia, ktoré sa špecializujú na konkrétne znevýhodnené skupiny. „Obyčajne ide o ľudí, ktorí si vyžadujú veľmi individualizovaný prístup,“ upozornil pre denník Pravda Kuruc s tým, že organizácie, ktoré by takýto servis dokázali poskytovať, veľmi často chýbajú.
Podľa neho by preto pomohlo, ak by sa v tejto oblasti začal vo väčšej miere angažovať štát, ktorý by organizáciám zameraným napríklad na prácu s ľuďmi bez domova či zdravotne znevýhodnenými mal poskytovať viac finančných prostriedkov./agentury/
X X X
Ako nová žena, nádherná! Princezná Charlene vyrazila dych. V róbe ako pre nevestu aj nežnými pohľadmi smerom… áno, k manželovi
Už 74. ročník slávneho charitatívneho podujatia Ples Červeného kríža sa konal v sobotu večer v Monaku. Nemohli chýbať, samozrejme, ani tí najdôležitejší predstavitelia maličkej krajiny.
Monacké knieža Albert na 74. ročníku Plesu Červeného kríža v spoločnosti manželky, princeznej Charlene. Dvojica vyzerala tentoraz naozaj očarujúco, najmä 45-ročná Charlene vyrazila dych v bielej večernej kreácii, ktorá pripomínala model pre nevestu.
Na slávnostný večer dorazil knieža Albert, dlhé roky podporujúci podujatie, ktorého tradícia vznikla ešte za života jeho rodičov – otca, kniežaťa Rainiera a kňažnej Grace, kedysi hollywoodskej hviezdy Grace Kellyovej. Neprišiel sám, spoločnosť mu robili hneď dve dámy. Prvou bola manželka, princezná Charlene, druhou zase Camille Gottlieb, neter a dcéra jeho mladšej sestry, princeznej Stephanie.
Trio dorazilo do priestorov, kde sa akcia konala s veľkou pompou a, samozrejme, aj patričným záujmom médií. Ten azda ešte posilnil fakt, že princezná Charlene – jedna z najmedializovanejších členiek monackej rodiny – vyzerala naozaj úchvatne.
Bývalá profesionálna plavkyňa a mama dvoch detí, princeznej Gabrielly a princa Jacquesa, si obliekla na seba model v nežnej smotanovobielej farbe, pošívaný drobnými prúžkami flitrovanej výšivky. Model, ktorý pôsobil trochu ako svadobné šaty dokonalo doplnili luxusné náušnice Van Cleef & Arpels a tiež bezchybné líčenie a úprava krátkeho účesu tmavých vlasov, s ktorými debutovala pred pár mesiacmi.
Monacká princezná Charlene na bále Červeného kríža vyrazila dych. Vyzerala tak trochu ako nevesta.
Charlene na prvý pohľad pôsobila naozaj očarujúco a zdalo sa chvíľami, že je akoby úplne nová žena. „Ani som ju nespoznal, vyzerá famózne,“ objavili sa komentáre v podobnom znení na sociálnych sieťach po sobotňajšej akcii.
Pozornosť sa sústredila aj na jej interakcie s kniežacím manželom a aj v tomto momente sa objavili prekvapujúce zábery. Princezná, ktorá často pôsobí pomerne neemotívne a odťažito, sa totiž tvárila spokojne a dokonca viackrát pridala nežné gesto smerujúce k Albertovi./agentury/
X X X
Z cintorína v českej obci Heřmánkovice zmizli desiatky nemeckých hrobov
Česká obec Heřmánkovice v okrese Náchod odstránila z cintorína desiatky hrobov nemeckých starousadlíkov. Išlo o obyvateľov niekdajších Sudet. Starostka obce sa bráni, že chcela cintorín zveľadiť a zlikvidovali sa iba úplne zničené hroby. Správu priniesol v sobotu Český rozhlas.
„To neboli hroby, to boli neúctivé zvyšky hrobov; neúctivé aj k tým, ktorí tam ležia pod tým,“ vysvetľuje dôvod likvidácie nemeckých hrobov nezávislá starostka Heřmánkovíc Jana Králová. Obec sa podľa nej o cintorín stará a cieľom vraj bolo priestor zveľadiť, píše irozhlas.cz.
Zvyšky hrobov sa objavili v neďalekej obci Božanov, a to vrátane náhrobkov s menami a ďalšími údajmi o zosnulých. Tie sa tam podľa Královej dostali omylom.
„My sme odstraňovali iba tie hroby, kde nebol žiadny dátum narodenia, a to, že tam niekde nejaký dátum narodenia je, to ma prekvapuje,“ tvrdí starostka.
O tejto verzii príbehu však pochybuje Jiří Chotěborský zo stavebného úradu v neďalekom Broumove. Podľa neho bolo mnoho hrobov sudetských Nemcov stále v dobrom stave, a dokladá to viacerými fotografiami.
„Ešte som nezažil, aby takto došlo k cielenej likvidácii nemeckých hrobov,“ hovorí Chotěborský, ktorý neverí ani tvrdeniu starostky obce, že náhrobné kamene boli z cintorína odvezené omylom.
„Som sklamaný z prístupu obce, zo straty histórie tohto miesta,“ povedal Chotěborský.
Heřmánkovice pritom vlani získali ocenenie v súťaži Obec roku, konkrétne zlatú tehlu za obnovu či rekonštrukciu pamiatkovo chránených objektov a pamiatok miestneho významu, podotýka Český rozhlas./agentury/
X X X
Ako hospodária strany? OĽaNO, SaS a Smer zo štátneho platia hlavne svojich. PS a Hlas majú len úvery a dary
Deväť politických strán a hnutí, ktoré by sa podľa posledných prieskumov mali dostať do parlamentu, vlani získalo príjmy v celkovej hodnote 13 miliónov eur. Väčšinu tejto sumy tvoria príspevky zo štátneho rozpočtu, no niektorým stranám sa mimoriadne darilo aj so zbieraním finančných darov.
Nie všetky politické subjekty však dokázali hospodáriť šetrne. Minuloročné komunálne voľby si vyžiadali veľké finančné injekcie, a preto mnohé strany vstúpili do bitky o parlamentné stoličky s významnými stratami. Denník Pravda sa bližšie pozrel na hospodárenie najpopulárnejších politických strán za minulý rok.
Líder predvolebných prieskumov Smer-SD minulý rok skončil s príjmami vo výške 4,77 milióna eur. Ako strana uvádza vo výročnej správe, až 95 percent jej majetku tvoria financie, získané z príspevkov zo štátneho rozpočtu a nevyčerpané rezervy z minulých rokov. Vlani Smer dostal na účet aj dotáciu 2,5 milióna eur.
Väčšia časť týchto peňazí, teda vyše dva milióny eur, išla na kampaň v komunálnych voľbách a propagáciu januárového referenda o skrátení volebného obdobia. Významnou položkou straníckych výdavkov sú aj mzdy: sociálni demokrati majú podľa účtovníctva 38 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a 76 ďalších „brigáduje” pre Smer-SD v regiónoch. Na ich platy a odvody strana vynaložila vyše 1,2 milióna eur.
Bežný chod strany zastrešuje jej dcérska spoločnosť Agentúra Smer. Eseročka má 17 zamestnancov a materskej strane prenajíma priestory na Súmračnej ulici, zabezpečuje IT servis, poradenské a právne služby. Kým vlani mala eseročka väčšinu príjmov z prenájmu nehnuteľností, dnes je najväčším poskytovateľom služieb vo volebnej kampani Smer-SD. Minulý rok strana poslala na účet dcérskej spoločnosti 843-tisíc eur, tento rok prinajmenšom 1,2 milióna eur, ako vyplýva z transakcií na transparentnom účte strany.
Tlačové oddelenie strany nereagovalo na otázky Pravdy o tom, ktorí zamestnanci sú v jednotlivých oblastiach odborníkmi, či už ide o prenájom nehnuteľností, alebo politický marketing. Eseročku od roku 2019 vedie spoluzakladateľ Smer-SD Robert Kaliňák. Napriek tomu, že firma pod jeho vedením skončila v strate 253-tisíc eur, na konci roka ako jej jediný konateľ dostal odmenu 60-tisíc eur.
Strana Kaliňákovi pomohla aj pri jeho advokátskej kancelárii. Jeho Firma Kallan Legal je druhým najväčším obchodným partnerom Smeru. Vlani dostala od strany objednávky na právne služby v sume vyše 353-tisíc eur. „Ide o desiatky prípadov, v rámci ktorých spracúva podania napríklad na Ústavný súd SR v mene poslaneckého klubu strany SMER – SSD alebo individuálne zastupuje predstaviteľov strany, či už v civilných, alebo trestných veciach, ktoré sú našim médiám dôverne známe,“ odpísalo tlačové oddelenie.
„Naši ľudia” aj v OĽaNO
Štedré dotácie od štátu v posledných rokoch dostávalo aj hnutie OĽaNO, ktoré v minulých voľbách získalo najviac voličských hlasov. Vlani boli príspevky z rozpočtu jediným zdrojom príjmov hnutia, dokopy vo výške 3,3 milióna eur. Matovičova strana vlani nedostala žiaden finančný dar a ani jeden z jej členov neplatil členské.
Ako aj pri iných stranách, väčšiu časť nákladov OĽaNO vlani tvorili výdavky na kampaň v regionálnych a komunálnych voľbách. Hnutie na ne vynaložilo vyše 1,2 milióna eur a podľa analýzy Transparency International Slovensko išlo o najdrahšiu minuloročnú kampaň.
Hnutie OĽaNO je známe aj malým počtom členov, ku koncu minulého roka ich malo iba 61. Nemá rozsiahlu stranícku štruktúru a väčšinu služieb, ktoré hnutie potrebuje, si zabezpečujú cez outsourcing. Napriek tomu OĽaNO zamestnáva jedného človeka vo vedúcej funkcii. Tlačové oddelenie hnutia sa k tomu nevyjadrilo. Podľa účtovnej závierky mzdové náklady na zamestnanie tohto straníckeho funkcionára tvoria ročne 93-tisíc eur, čo je okolo 7,7 tisíca eur v hrubom mesačne.
Zo spolupráce s hnutím Igora Matoviča profitujú aj ďalší ľudia, ktorí od OĽaNO nemajú až tak ďaleko. Ako upozornil denník Sme, kancelária právnika Miroslava Kadúca, ktorý pomáha strane s písaním zákonov, vlani dostala od obyčajných objednávky v hodnote vyše 40-tisíc eur. Zákazky na právne služby minulý rok tiež dostala firma lídra legislatívneho tímu OĽaNO Martina Tomana, ako aj eseročka Ivana Kotúčeka, ktorý je asistentom poslanca OĽaNO Petra Kremského.
Objednávky od OĽaNO dostala aj blízka spolupracovnícka Igora Matoviča a manželka poslanca Lukáša Kyselicu Jarmila Kyselicová, bývalý zákonodarca za hnutie Rastislav Jílek a niekdajší asistent podpredsedu OĽaNO Michala Šipoša Tibor Javorek. Každý z nich si vďaka spolupráci so stranou prilepšil o 30– až 40-tisíc eur, pričom v niektorých prípadoch platby od OĽaNO boli jediným zdrojom príjmov. Hnutie za minulý rok poslalo týmto firmám spolu vyše 220-tisíc eur.
Tlačové oddelenie OĽaNO k otázke, či nepovažuje podobne obchody za rodinkárstvo uviedlo, že preferuje využívať služby najmä u overených dodávateľov. „Zo všetkých politických strán hospodárime so štátnym príspevkom najzodpovednejšie, o čom svedčí aj výrazný zostatok na našom účte. Prostriedky netunelujeme, ale každé euro obraciame štyrikrát,“ uviedlo hnutie.
SaS v strate, KDH kritizuje audítor
Napriek tomu, že SaS mala vo vlaňajších voľbách skromnejšiu kampaň, stranícke financie nezachránil ani takmer miliónový príspevok z rozpočtu, ani vyzbierané dary od priaznivcov. Liberáli minulý rok skončili v strate 454-tisíc eur. Najväčším obchodným partnerom strany, ako aj Smeru-SD, bola vlani dcérska spoločnosť Liberálny dom. Sulíkovci si od nej prenajímajú budovu a vlani do straníckej firmy posunuli vyše 120-tisíc eur.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) si takisto objednávalo bežné prevádzkové služby od firmy KDH servis, v ktorej je strana jediným spoločníkom. Suma obchodov strany s vlastnou firmou bola niečo vyše 100-tisíc eur. Aj keď podobný spôsob financovania výdavkov používajú mnohé strany, KDH ako jediná bola za tento postup skritizovaná.
Audítor, ktorý kontroloval výročnú správu hnutia, poukázal na možné porušenie zákona o politických stranách. Podľa jeho názoru KDH uhrádzalo faktúry dcérskej spoločnosti aj z prostriedkov získaných ako príspevky zo štátneho rozpočtu.
„Zákon o politických stranách zakazuje použitie príspevkov na podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila, alebo sa stala jej jediným spoločníkom. Vzhľadom na vágne ustanovenie zákona, neexistenciu právneho výkladu, judikatúry či stanoviska štátneho orgánu existuje riziko, že sa uvedený postup môže považovať za porušenie zákona o politických stranách,” poukázal audítor v správe.
Najlepším hospodárením sa môže pochváliť hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré minulý rok skončilo so ziskom 1,2 milióna eur. Jeho príjmy tvoril hlavne príspevok zo štátneho rozpočtu, no ďalších 130-tisíc hnutie zarobilo na prenájme nehnuteľností. Sme rodina sa na túto položku príjmov zrejme spolieha aj do budúcnosti, lebo vlani investovali do rekonštrukcie straníckych priestorov 250-tisíc eur.
Hlas žije z darov, PS z pôžičiek
Hlas síce patrí na prvé priečky v prieskumoch popularity, po finančnej stránke však zatiaľ patri k tým chudobnejším. Strana totiž zatiaľ neprešla parlamentnými voľbami a nemá tak nárok na štátne dotácie. Preto minulý rok intenzívne zháňala financie od svojich priaznivcov. Pellegriniho strana dokázala vyzbierať takmer pol milióna eur a 20 percent tejto sumy pochádzalo od troch malých podnikateľov z Banskej Štiavnice, bratov Mlynárikovcov a Tomáša Ondrejmišku. Najštedrejší z nich, Lukáš Mlynárik vlani pre Plus 7 dní vysvetľoval, že takmer celoživotné úspory daroval strane preto, že chcel pomôcť vidieku a občanom.
Strana získané dary investovala do prenájmu sídla v centre Bratislavy, straníckych podujatí a marketingových služieb, vyplýva z jej výročnej správy. Predvolebný rok Hlas skončil so ziskom 86-tisíc eur. Na kampaň v parlamentných voľbách to zrejme nestačilo, preto sa Pellegriniho strana tento rok rozhodla zobrať úver vo výške dvoch miliónov eur. Splácať ho plánuje z príspevku za volebný výsledok, ktorý stranám bude vyplatený ešte do konca roka.
Z pôžičiek sa živí aj tretie najpopulárnejšie hnutie Progresívne Slovensko (PS). Strana síce dostáva dotáciu z rozpočtu vo výške 274-tisíc eur, hlavnou položkou jej príjmov sú však úvery od dávnych mecenášov PS. Najväčšiu sumu, 305-tisíc eur, hnutiu poskytol jeho bývalý predseda Michal Truban, ďalších takmer 150-tisíc hnutie dostalo od podnikateľa Petra Zálešáka. Pôžičkami strane prispeli aj podnikatelia Andrej Harsáni či Michal Meško, ktorí progresívcov financovali aj v minulých voľbách.
SNS a Republika obchodujú v drobnom
Výročná správa SNS naznačuje, že strana sa vlani sústredila na kumulovanie zdrojov pred parlamentnými voľbami. Národniari pod vedením Andreja Danka získali príjmy takmer 300-tisíc eur a míňali ich len v drobných sumách. Podľa zákona strany musia vo výročných správach uvádzať len tie obchodné styky, ktorých celková hodnota presahuje 25-tisíc eur. SNS si vlani objednala iba jednu takúto službu, za leasing áut zaplatila necelých 30-tisíc. Z účtovnej závierky strany tiež vyplýva, že strana vynaložila 20-tisíc eur za tlač tretieho dielu knihy o vzniku a vývoji Slovenskej národnej strany.
Z výročnej správy hnutia Republika, ktoré podľa najčerstvejších prieskumov má sympatie takmer 10 percent voličov, sa dá zistiť ešte menej. Strana podľa dokladov vlani neuskutočnila ani jeden nákup v hodnote nad 25-tisíc eur. Strana nemá náklady ani na prenájom priestorov pre centrálu, lebo sídlo má v rodinnom dome predsedu Milana Uhríka.
Kancelárske priestory, účtovnícke služby, reklamné plochy a tlač plagátov strana dostáva ako nepeňažné dary od svojich sympatizantov. Najštedrejším z nich je člen hnutia Miroslav Suja, ktorý strane prenajíma kanceláriu v Detve zadarmo. Podľa zákona však treba v správe uviesť finančnú hodnotu daru a Suja ocenil cenu nájomného na 250 eur mesačne. Ďalším darom pre Republiku je celoročné používanie reklamnej plochy veľkej 20 × 9 metrov na veľkokapacitnom senníku. Okrem toho strane poslal najväčší peňažný dar v sume 25-tisíc eur./agentury/
X X X
Na Oravskom hrade dokončili obnovu fasády Archívnej veže
Práce prebiehali pod vedením reštaurátora od minuloročného augusta až doposiaľ.
ORAVSKÝ PODZÁMOK: Fasády na Archívnej veži a administratívnom trakte Oravského hradu zrenovovali. Podľa riaditeľky Oravského múzea Márie Jagnešákovej boli v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Návštevníci si ich v obnovenej podobe môžu prezrieť už v týchto dňoch.
Riaditeľka priblížila, že išlo o tretiu etapu obnovy hradu. „Archívna veža v minulosti slúžila ako obranný systém hradu. Omietky a murivo vykazovali rozsiahlu degradáciu, opticky boli viditeľne oduté. Dochádzalo k olupovaniu a padaniu omietok, čo predstavovalo nebezpečenstvo pre okoloidúcich návštevníkov a pracovníkov múzea,“ povedala. Z tohto dôvodu bola dlhodobo uzatvorená aj veľká terasa na Oravskom hrade, kde sa veža nachádza.
Príprava renovačných prác sa podľa Jagnešákovej začala v roku 2018. Obnova sa uskutočnila pod vedením reštaurátora od minuloročného augusta až doposiaľ. „Najskôr sa to musí všetko očistiť, dať staré omietky preč, zaplombovať. Potom príde vrchná omietka, špeciálna vápenná. Je to skutočne náročná práca, robia to reštaurátori, ktorí vedia, ako majú pamiatku zachovať,“ zhodnotila.
Cena diela bola podľa riaditeľka zhruba 280-tisíc eur. Oravské múzeum to financovalo zo svojich vlastných príjmov.
Oravský hrad je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií severného Slovenska. Začali ho budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. V roku 1556 sa dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Dnešnú podobu dostal v roku 1611, aktuality.sk
X X X
7 spôsobov, ako si zvýšiť dôchodok + príklady, čo robiť, aby ste dostávali vyššiu penziu
Po dosiahnutí dôchodkového veku si v dôchodkovej spoločnosti alebo v komerčnej poisťovni dohodnete vyplácanie doživotného alebo dočasného dôchodku. Dôchodok je vyplácaný z dvoch zdrojov, ktorými sú I. a II. pilier. Dôchodok môže byť vyšší ako len ten z I. piliera. Nemusíte sa tak spoliehať len na štátny dôchodok, ktorého výška bude v budúcnosti otázna. Ak dôchodok z I. piliera dosiahne určitú zákonom stanovenú úroveň, všetky peniaze nasporené v II. pilieri si môžete dať vyplatiť aj jednorazovo, dokonca aj v hotovosti.
Výhodnosť II. piliera, ako uvádza Tatra banka, závisí od zhodnotenia peňazí vo fonde a od dĺžky obdobia, počas ktorého si budete sporiť. Výšku dôchodkov nie je možné presne vypočítať, pretože nikto nevie, akú sumu dosiahnu štátne dôchodky o 30 rokov. A preto neexistuje ani presný údaj o tom, koľko rokov treba sporiť, aby výsledný dôchodok bol určite vyšší.
Odhady a prognózy hovoria, že ak sporíme 20 rokov a viac, výsledný dôchodok by mal byť vyšší. Podľa zákona je možné do II. piliera vstúpiť len do veku 35 rokov. Každý sporiteľ tak má možnosť sporiť si 30 a viac rokov.
Druhý pilier má podľa Tatra banky ďalšie dve výhody. Prvou výhodou je, že na váš dôchodkový účet v II. pilieri sa presúva časť dôchodkových odvodov, ktoré vy a váš zamestnávateľ platíte tak či tak, čo znamená, že na sporenie nemusíte použiť vlastné finančné prostriedky. Druhou výhodou je možnosť dedenia. Peniaze na dôchodkovom účte sú vaším majetkom a všetky nasporené peniaze môžu dediť vaši blízki. V čase, keď sa budete blížiť k dôchodkovému veku, môžete mať nasporených niekoľko desiatok tisíc eur. V I. pilieri možnosť dedenia nie je, tam všetky peniaze ostanú štátu.
Dnes už podľa najnovšej novely platí, že mladí ľudia po zaradení sa do aktívneho pracovného života sú automaticky zaradení do systému sporenia si v II. pilieri.
Okrem dôchodkového poistenia (troch pilierov) si môžete budúcu penziu zvýšiť aj sporením a investovaním. Aký je medzi nimi rozdiel a aké výhody ponúkajú?
Ak si chcete zvýšiť dôchodok našetrenými peniazmi, mali by ste začať čím skôr. Pri dlhom sporení platí, že sporiteľ má výhodu z toho, že inkasuje aj úroky z úrokov.
Ďalší profit dlhšieho sporenia je aj to, že možno využiť aj fondy, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú vysoké zisky, no neoplatí sa do nich investovať na krátky čas, pretože sa vyznačujú vysokou kolísavosťou. Čo znamená, že hodnota investície sa teda môže výrazne meniť, môže stúpať smerom nahor, ale aj upadať dole.
Sporiť na dôchodok sa oplatí aj cez takzvané ETF fondy. Presnejšie ide o indexové fondy, ktoré sledujú vybraný akciový index a na rozdiel od klasických podielových fondov do nich správca výrazne nezasahuje. Investori platia nižšie poplatky ako pri podielových fondoch a investícia do nich je po jednom roku oslobodená od dane z príjmov.
Typickými sporiacimi produktmi sú bežný účet, sporiaci účet alebo termínovaný vklad v banke. Ide skôr o kumulovanie prebytočnej hotovosti v banke. Je to aj ideálny krok pre udržanie si finančnej rezervy. Ale sporiace produkty majú veľmi nízke, takmer nulové úročenie, čiže vinou inflácie na nich svoje peniaze znehodnocujete. Ak napríklad necháte na svojom bežnom účte ležať tisíc eur, pri inflácii 10 % budú mať o rok hodnotu len 900 eur, čiže si za ne môžete kúpiť menej. {* koniec-sablona *}
3. Investujte a získajte lepšiu penziu
Ďalšia možnosť je napríklad investovanie. Medzi sporením a investovaním je zásadný rozdiel. Ak necháte zarobené peniaze odpočívať len na bežnom účte, prípadne si ich budete posielať na sporiaci účet, vinou inflácie sa vám časom znehodnotia. Preto je dobré poradiť sa s investičným špecialistom, ktorý má prehľad o možnostiach na trhu a odporučí vám investičné produkty s ohľadom na váš cieľ. Aby ste investovali, nemusíte mať k dispozícii veľký objem peňazí vo výške pár tisíc eur a odborné znalosti, ako ich investovať. Je to oveľa jednoduchšie a na začiatok vám stačí aj 20 či 50 eur.
Na rozdiel od sporenia ide o zhodnotenie finančných prostriedkov. Účelom investovania je dosiahnuť zisk, čiže okrem odkladania peňazí vďaka vyšším úrokom, respektíve výnosom dostanete aj niečo „navyše“. A vaše peniaze tak rokmi nestrácajú na hodnote, ale zarábajú.
Investovať môžete pravidelne napr. 25, 50 či 100 eur mesačne, ale aj jednorazovo, ak máte k dispozícii vyššiu sumu peňazí – napríklad tisíc či päťtisíc eur a podobne.
Výšku investovanej sumy môžete kedykoľvek zmeniť, či už si ju zvýšte, alebo znížite, je len na vás a vašej aktuálnej finančnej situácii.
K investovaným peniazom sa v prípade potreby viete dostať do dvoch dní (alebo do týždňa, v závislosti od zvoleného finančného produktu). Typickými a často využívanými investičnými produktmi sú podielové fondy, indexové fondy, čo sú ETF, akcie, dlhopisy alebo investičné zlato.
4. Pracujte aj počas penzie
Zvýšiť si penziu sa dá aj vtedy, ak už ste v dôchodku a zároveň pracujete. Ak sa totiž zamestnáte, vznikne vám povinné dôchodkové poistenie. Po skončení práce môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o prepočítanie penzie, prípadne počkať, kým tak Sociálna poisťovňa urobí sama. Starobný dôchodca môže pracovať a súčasne poberať starobný dôchodok. Ak pracuje, Sociálna poisťovňa mu vždy od 1. januára zvýši dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného popri poberaní dôchodku v predchádzajúcom roku.
Pozor však, neplatí to pre predčasných dôchodcov. Pre takého penzistu však platí obmedzenie vo výške jeho príjmu. Poberateľ predčasnej penzie môže pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti s odvodovou úľavou, ale príjem z takejto dohody nesmie presiahnuť 2 400 eur ročne, čiže 200 eur mesačne. Ak má príjem vyšší, Sociálna poisťovňa mu musí zo zákona výplatu predčasného dôchodku zastaviť a uvoľní mu ju až po ukončení dôchodkového poistenia, teda keď prestane pracovať.
Súbeh zamestnania a poberania predčasného dôchodku zákon nepovoľuje. O zvýšenie dôchodku však možno požiadať až potom, keď prestanete pracovať. Ak má niekto súčasne viacero zamestnaní, môže podať žiadosť až vtedy, keď mu zaniknú všetky poistenia.
5. Plaťte vyššie odvody
Nízke dôchodky hrozia najmä živnostníkom. Väčšina z nich si totiž platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. SZČO síce ušetria na odvodoch a platia ich v čo najnižších sumách, v budúcnosti im však hrozí nízky dôchodok. Ten sa totiž počíta z rovnakého vymeriavacieho základu, z akého si živnostník platí odvody. Živnostník, ktorý si celý život platil minimálne odvody, bude mať teda nárok na dôchodok, ktorý presiahne sumu 300 eur.
Vďaka inštitútu minimálneho dôchodku však bude mať penziu o niečo vyššiu, získa totiž nárok na minimálny dôchodok. Znamená to, že každý, kto odpracuje aspoň 30 rokov, má nárok na stanovenú sumu minimálneho dôchodku a tá je v súčasnosti vo výške 365,70 eura. Živnostníkovi, ktorý stále platil minimálne odvody, sa teda suma jeho penzie upraví na sumu minimálneho dôchodku. Ale aj tak bude mať SZČO dôchodok takmer o 200 eur nižší ako zamestnanec s priemerným platom.
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku na konci minulého roka dosiahol 519 eur. Kto chce dostávať od štátu viac, musí platiť vyššie odvody alebo pracovať popri penzii. Každý odvod sa totiž zohľadňuje pri výpočte dôchodku. Ak napríklad zarábate v zamestnaní tisíc eur, do Sociálnej poisťovne idú za vás odvody z tejto sumy. Ak ale ešte pracujete na dohodu a zarobíte ďalších 300 eur, do dôchodku sa počíta vymeriavací základ 1 300 eur.
7. Dobrovoľný príspevok do III. piliera
Doplnkové dôchodkové sporenie je dobrovoľné, takzvaný tretí pilier, v ňom sú finančné prostriedky účastníkov spravované doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Doplnkové dôchodkové sporenie má umožniť účastníkom získať napríklad doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu takzvaných rizikových prác.
Príklad:
Pani Marcela má dnes 30 rokov. Počas svojho života vyštudovala strednú školu s maturitou. Jej mesačná mzda je 1 300 eur. Do II. piliera si začala sporiť hneď v roku 2012. Okrem toho si tiež mesačne prispieva do III. piliera po 20 eur a zamestnávateľ jej tiež prispieva po 20 eur mesačne. Čiže každý mesiac jej do III. piliera príde 40 eur. Do dnešného dňa v III. pilieri našetrila 1 500 eur.
Ak sa predpokladá, že do penzie nastúpi v 64 rokoch, tak by jej dôchodok vychádzal 1 047 eur. Mesačný dôchodok Marcely pozostáva z troch súm, z I. II. a III. piliera. Z prvého piliera bude dostávať 478 eur, z druhého 278 eur a z tretieho 290 eur. Ak by si Marcela pravidelne neprispievala do III. piliera, tak by jej dôchodok klesol o sumu 290 eur mesačne, čiže by dostávala 756 eur. (Sumy sú len odhadom, pretože môžu nastať rôzne zmeny vo výpočtoch, pozn. red.).
Jej úspory v III. pilieri podľa kalkulačky Tatra banky by mohli dosiahnuť pri mesačnom príspevku viac než 40 eur až 68 283 eur. Z toho vlastné príspevky by predstavovali 13 346 eur, od zamestnávateľa by bola tá istá suma 13 346 eur a očakávaný výnos by bol 41 591 eur. Ak by teda Marcela oddnes ďalej sporila ešte ďalších 34 rokov, aby dosiahla dôchodkový vek 64 rokov./agentury/