Veľké víťazstvo euroskeptikov, konferencia nacionalistov napokon pokračuje. Dvojdňová konferencia konzervatívnych a nacionalistických osobností v Bruseli pokračuje napriek utorkovému zákazu starostu príslušnej mestskej časti. Belgický súd sa postavil na stranu usporiadateľov a rozhodol, že stretnutie kontroverzných politikov môže pokračovať napriek nesúhlasu miestnej samosprávy.
Polícia v Bruseli ukončila stretnutie tvrdšej európskej pravicovej elity. Národná konferencia konzervativizmu mala trvať dva dni a privítať britského pravicového populistu Nigela Faragea či maďarského premiéra Viktora Orbána.
Bruselský server Politico to označuje za veľké víťazstvo tábora, ku ktorému sa radí maďarský premiér Viktor Orbán alebo strojca brexitu Nigel Farage. K najznámejším tváram Národnej konferencie konzervativizmu (NatCon) patria tiež francúzsky krajne pravicový politik Éric Zemmour, ktorý kandidoval v roku 2022 na prezidenta Francúzska, či bývalá britská ministerka vnútra Suella Bravermanová.
Súd rozhodol, že v prípade rizika narušenia verejného poriadku musia úrady prijať opatrenia „na obmedzenie demonštrácií na verejných komunikáciách, nie na zákaz súkromného zhromaždenia“, a že vláda „musí aspoň vyvinúť úsilie na ochranu tých, ktorí chcú uplatniť svoje ústavné právo na zhromažďovanie“. Vzhľadom na to, že nastalo „stredné“ ohrozenie účastníkov, nebolo potrebné „neprimerané úsilie policajných služieb“, uviedol súd.
Miestny starosta Emir Kir uviedol, že vydal nariadenie, ktoré konferenciu zakázalo v záujme „verejnej bezpečnosti“, a nie kvôli „osobným antipatiám k tým, ktorí propagujú nenávisť“. V príspevku na sociálnej sieti X liberálny politik uviedol, že rozhodnutie justície rešpektuje, ale plánuje na akciu naďalej dohliadať.
Konferencia nacionalistického a euroskeptického tábora sa koná len niekoľko týždňov pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.
Stretnutie euroskeptických osobností sa konalo v utorok za zatvorenými dverami v spoločenskom centre Claridge po tom, čo dva iné podniky akciu odmietli hostiť, napísal belgický denník Le Soir. V úvode jej priebeh narušila polícia, ktorá niekoľko hodín hosťom bránila vo vstupe do budovy.
Anthony Gilland z pravicového think tanku MCC, ktorý je jedným zo sponzorov podujatia, povedal polícii, že rozhodnutie starostu napadnú na súde, aby mohli konferenciu udržať.
Farage, ktorý je niekdajší europoslanec, skritizoval úrady v Bruseli, že sú „jednoducho monštruózne“, keď sa usilujú zrušiť podujatie. Jeden z organizátorov, Frank Füredi zo spomenutého MCC, to prirovnal k diktatúre.
Starostov zákaz akcie vyvolal silnú kritiku aj zo strany belgického premiéra Alexandra De Crooa alebo britského ministerského predsedu Rishiho Sunaka, ktorí zdôrazňovali slobodu prejavu.
„To, čo sa dnes stalo v Claridge, je neprijateľné. Autonómia miestnej samosprávy je jedným zo základných kameňov našej demokracie, ale nikdy nemôže prevážiť nad belgickou ústavou, ktorá od roku 1830 zaručuje slobodu prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie. Zákaz politických stretnutí je protiústavný,“ reagoval De Croo.
Hovorca britského premiéra dodal, že zákaz podujatia poškodzuje slobodu prejavu a demokraciu. „Tieto správy sú mimoriadne znepokojujúce… premiér je silným podporovateľom a zástancom slobody prejavu a je presvedčený, že by to malo byť základom každej demokracie,“ dodal.
Konzervatívnu konferenciu organizuje pravicový think tank Edmund Burke Foundation.
Maďarský premiér na konferencii napokon vystúpil s prejavom, v ktorom spochybňoval politiku EÚ a obhajoval národnú suverenitu. Uviedol, že „sloboda v Európe a najmä v Bruseli je ohrozená“.
„Ak budeme bojovať, môžeme zvíťaziť,“ vyhlásil a vyzval na vytvorenie „konzervatívnej jednoty“.
Orbán v Bruseli zároveň zdôraznil, že Maďarsko je „ostrovom v európskom progresívnom liberálnom oceáne“. Svoju krajinu označil za miesto, kde môžu konzervatívci slobodne hovoriť a robiť si politické plány do budúcnosti.
S odkazom na EÚ zopakoval svoj odmietavý postoj k migrácii a obhajoval politiku Únie, podľa ktorej žiadatelia o azyl musia zostať mimo hraníc EÚ, kým úrady nespracujú ich žiadosti. Podľa jeho slov Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej sa príliš spolitizovala a odklonila od svojej úlohy strážkyne zmlúv o fungovaní EÚ.
V stredu večer sa Orbán pripojí k ostatným šéfom vlád a štátov EÚ v rámci mimoriadneho summitu venovanému ekonomickému rozvoju a aktuálnym geopolitickým témam.
Na konferencii bol aj slovenský exminister práce Milan Krajniak. „Neuveriteľné. V hlavnom meste EÚ, dva mesiace pred eurovoľbami, sa pokúšajú zakázať hovoriť názory, ktoré sú im nepríjemné. To je progresívna eurosloboda dnes. Áno, my chceme, aby EÚ tvorili národne štáty s právom veta. Áno, my budeme brániť tradičnú rodinu tvorenú otcom, mamou a deťmi. Áno, my budeme brániť právo na život od počatia až po prirodzenú smrť,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa bývalého poslanca Györgya Gyimesiho v Bruseli spáchali atentát na demokraciu. „Brusel je dnes v stave, že tých, ktorých nevie obísť, umlčí! Včerajší atentát bol namierený proti demokracii, nie proti Viktorovi Orbánovi! Vykonal ho starosta z imigrantskej rodiny a s ním spolupracujúca bruselská polícia proti tým, ktorí sú na strane mieru a bezpečnosti. Proti tým, ktorí považujú riešenie genderových otázok v čase keď Európa krváca kvôli nefunkčným sankciám za nepodstatnú vec,“ napísal Gyimesi./agentury/
X X X
Prokurátori prípadu vraždy Jána Kuciaka končia. Vážne dôvody opísal jeden z nich v liste Marošovi Žilinkovi
Prokurátori Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus sa vzdali funkcií. Prípad vraždy Jána Kuciaka dostane úplne nový prokurátor.
Niekdajší prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš končia, vzdali sa svojich prokurátorských funkcií. Dôvody odchodu vysvetľuje Harkabus v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
„Možno Vy sám o tom neviete, pretože ľudia vo Vašom okolí sa Vám to boja povedať, ale medziľudská atmosféra a niečo, čo nazývame ,kultúra organizácie‘, za Vášho pôsobenia na prokuratúre sa podľa môjho – a nielen môjho – názoru nemôže snáď viac podobať normalizačnej atmosfére, ako o nej vypovedajú pamätníci 70-tych rokov,“ cituje Investigatívne centrum Jána Kuciaka na sociálnej sieti z Harkabusovho listu.
Odchodom Harkabusa s Mikulášom stráca dozorových prokurátorov prípad vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica. Ako prvý o tom informoval Denník N. V praxi to znamená, že prípad dostane nový prokurátor, ktorý sa bude musieť oboznámiť s tisíckami strán spisu.
„Nekončí sa mi na prokuratúre po 20 rokoch ľahko, o to viac, že už nebudem môcť byť pri súdnom pojednávaní vo veci poškodeného Jána Kuciaka a prípravy vraždy Vašej osoby a dvoch ďalších súčasných prokurátorov, teda trestnej veci, ktorá je pre vnímanie spravodlivosti touto spoločnosťou jedna z najdôležitejších,“ vysvetlil Matúš Harkabus v liste. Doplnil, že s kolegom Mikulášom v záverečnej reči a odvolaní na Najvyššom súde pripravili dobrú pôdu pre spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu a prípadný efektívny postup obžaloby v ďalšom konaní.
„So všetkou zodpovednosťou k predmetnej trestnej veci, k osobám pozostalých, k osobám poškodených však v tejto situácii nevidím inú možnosť ako svoj služobný pomer prokurátora ukončiť,“ napísal.
Chceli prejsť do Žiliny
Ako sme v marci informovali, generálny prokurátor poslal dvojicu prokurátorov na iné miesta. Harkabusa na medzinárodný odbor, ktorý rieši napríklad právny styk so zahraničím alebo vydávanie stíhaných ľudí. Daniel Mikuláš mal po novom pôsobiť na netrestnom úseku generálnej prokuratúry. Rovnako ako mnohí ďalší prokurátori, ani táto dvojica nemohla dozorovať nové kauzy.
Matúš Harkabus vysvetlil svoje rozhodnutie na necelých troch stranách. Jedným z dôvodov je fakt, že jemu ani jeho kolegovi Danielovi Mikulášovi generálny prokurátor nevyhovel, keď po zrušení špeciálnej prokuratúry žiadali o preloženie na Krajskú prokuratúru v Žiline. Žilinka pred časom vysvetľoval, že na presun prokurátorov na kraje potrebuje od ministerstva financií ďalšie tabuľkové miesta. Dvojica prokurátorov preto žiadala aspoň o dočasné pridelenie do Žiliny, odkiaľ obaja pochádzajú.
„Pri troške dobrej vôle z Vašej strany ako osoby s v podstate absolútne neobmedzenou personálnou právomocou na prokuratúre bola moja situácia riešiteľná jednoduchým dočasným pridelením. Naviac som presvedčený o tom, že z Vašej pozície pri vyvinutí malého množstva úsilia je možné delimitovať jedno alebo viac neobsadených miest z Generálnej prokuratúry na jednu krajskú prokuratúru v podstate obratom ruky,“ napísal Harkabus.
Pripomenul, že otázka jeho ďalšieho pôsobenia sa ťahala sedem týždňov od momentu, keď bolo jasné, že ÚŠP zanikne. „Uvedené je udivujúce o to viac, že ťažisková časť agendy zrušovaného ÚŠP prešla na krajské prokuratúry a teda by som pri normálne manažérsky spravovanej organizácii očakával, že najvyšší manažment bude doslova vďačný za každú ,ruku a nohu‘, ktoré je možné využiť v presunutej agende. Prečo tomu tak nie je, je mi skutočne záhadou,“ vysvetľuje končiaci prokurátor.
Pripomeňme, že na základe vládnej novely Trestného zákona zanikla špeciálna prokuratúra a jej spisy sa prerozdelili na krajské prokuratúry, zatiaľ čo prokurátori prešli na generálnu prokuratúru. Ponechali si len spisy, ktoré už sú rozpojednávané na Špecializovanom trestnom súde alebo boli v čase rušenia v štádiu ukončeného vyšetrovania.
Problém s novým námestníkom
Harkabus pripomína aj čerstvú posilu na žilinskej krajskej prokuratúre. Novým námestníkom krajského prokurátora sa totiž stal Martin Kováč. Informoval o tom tento týždeň Denník N. „V minulosti proti nemu protestovali vlastní kolegovia, stíhal aj spolupracujúcich obvinených z politicky exponovaných prípadov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. V roku 2021 pre oboch žiadal väzbu, no neuspel. Súdy konštatovali zhodne nedôvodnosť ich stíhania,“ pripomenul vtedy denník.
Aj túto personálnu nomináciu považuje Harkabus za jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol vzdať funkcie prokurátora. V liste konštatuje, že sa s novým námestníkom „tak rozchádza v základných pohľadoch na spôsob pôsobenia a poslanie prokuratúry“, že si nevie predstaviť svoje ďalšie pôsobenie na prokuratúre s ním ako nadriadeným prokurátorom. „Myslím, že by to bolo utrpením pre oboch z nás,“ uviedol.
Tieto dôvody označil Harkabus ako vyvrcholenie neakceptovateľného riadenia prokuratúry nielen osobou Maroša Žilinku. V liste spomenul aj rozhodovanie podľa známeho paragrafu 363 alebo Žilinkove statusy na sociálnej sieti. Kritizoval tiež, že sa generálny prokurátor podľa neho ani raz verejne a rázne nevymedzil voči útokom politikov a advokátov na prokurátorov špeciálnej prokuratúry.
Príprava vrážd prokurátorov
V závere listu spomenul aj samotný prípad prípravy vrážd prokurátorov, kde je Maroš Žilinka jedným z poškodených. Vtedy bol Žilinka prokurátorom špeciálnej prokuratúry a dozoroval viacero prípadov Mariana Kočnera. Za vykonanie vraždy Žilinku bola ponuka 70-tisíc eur. Mal byť prvou plánovanou obeťou.
„Vážený pán generálny prokurátor, chcem Vás ubezpečiť, že k Vašej veci ako poškodenému vo veci prípravy Vašej úkladnej vraždy som počas celej doby, keď som bol v nej činný, pristupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v súlade so stavom dôkazov, tak aby pravda o objednávateľovi alebo objednávateľoch vyšla najavo a spravodlivosti bolo učinené zadosť. V tejto súvislosti mi dovoľte Vám vysloviť úctu za vykonanú prácu na ÚŠP GP SR, aj vďaka ktorej ste sa dostali do ohrozenia života,“ napísal Harkabus v závere listu.
Dvojica prokurátorov Harkabus a Mikuláš riešila aj citlivé prípady z prostredia politiky, ako napríklad kauzu Súmrak, kde boli obvinení Robert Fico či Robert Kaliňák spolu s Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom. Mikuláš viedol aj prípad korupcie v súvislosti s únosom Vietnamca. O tieto prípady prišli, keďže kauzy nie sú na súde. Po novom by ich mali dozorovať krajské prokuratúry.
Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca.
„Keď vládna koalícia rušila ÚŠP, sľúbila, že to nebude mať vplyv na rozpojednávané prípady. Hneď prvý je kauza s obrovským spoločenským dopadom,“ zhodnotila odchod prokurátorov Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu, aktulity.sk
X X X
Zmeny v prípade Kuciakovej vraždy nás znepokojujú (reakcia šefredktorov/
Šéfredaktorka denníka SME a šéfredaktori Aktuality.sk, Denníka N a Investigatívneho centra Jána Kuciaka reagujú na odchod elitných prokurátorov.
Objednávateľ vraždy nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej dodnes nie je odsúdený. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš, ktorí prípad dozorovali, sa po zmenách, ktoré prinieslo zrušenie špeciálnej prokuratúry, vzdali svojich pozícií.
Ich odchod nás napĺňa obavami, či sa dosiahne spravodlivosť v prípade, ktorý už šiesty rok traumatizuje spoločnosť.
Myslíme na rodiny Jána a Martiny, pre ktorých je toto dlhé čakanie na spravodlivosť zraňujúce a vyčerpávajúce. Vyzývame preto predstaviteľov štátu, aby nezasahovali do nezávislého procesu, nešírili dezinformácie o prípade a umožnili odsúdenie objednávateľa vraždy.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry, zmeny v trestných zákonoch, zintenzívňujúce sa útoky na médiá a narastajúca agresivita v spoločnosti nám pripomína atmosféru, v ktorej zavraždili Jána a Martinu.
Robert Fico bol premiérom, keď Jána a Martinu zavraždili. Opäť je premiérom, keď jeho politika vyháňa zo služby štátu najlepších vyšetrovateľov a prokurátorov. V mene nezávislých novinárov sľubujeme, že my sa neprestaneme pýtať a kontrolovať vládu. Taktiež budeme pozorne sledovať všetky kroky a rozhodnutia v prípade vraždy Jána a Martiny.
Ďakujeme prokurátorom Harkabusovi a Mikulášovi za ich prácu na prípade. A žiadame generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby zabezpečil pokračovanie prípadu s rovnako kvalitnými prokurátormi. Beata Balogová, šéfredaktorka SME, Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk, Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciak, Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N, aktuality.sk
X X X
V chorvátskych parlamentných voľbách vyhrala strana tamojšieho premiéra, naznačil exit poll
Stredo-pravicová Chorvátska demokratická únia by podľa exit pollu mala v parlamente 58 mandátov. Na druhom mieste skončila stredo-ľavicová koalícia Rieky spravodlivosti, ktorú vedie Sociálnodemokratická strana prezidenta Zorana Milanoviča.
Stredo-pravicová Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkoviča sa podľa exit pollu zrejme stala víťazom stredajších parlamentných volieb. V 151-člennom parlamente by mala podľa prieskumu 58 mandátov. Na druhom mieste skončila so 44 mandátmi stredo-ľavicová koalícia Rieky spravodlivosti, ktorú vedie Sociálnodemokratická strana prezidenta Zorana Milanoviča. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry HINA.
Pravicové Hnutie za vlasť má podľa exit pollu 13 mandátov, koalícia ľavicových zelených strán pod vedením strany Môžeme!, ktorá vládne v Záhrebe, mohla získať 11 kresiel a konzervatívna strana Most deväť.
Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu zrejme prekonali ešte ďalšie tri strany, ktoré majú v rozmedzí od jedného do dvoch mandátov.
Kedy začnú zverejňovať priebežné výsledky
Volebné miestnosti sa zatvorili o 19.00 h a Štátna volebná komisia začne zverejňovať priebežné výsledky od 21.00 h.
Agentúra APA informovala, že dve a pol hodiny pred zatvorením volebných miestností dosiahla volebná účasť 50,6 percenta, čo bolo o 16,6 percentuálneho bodu viac než pred štyrmi rokmi, aktuality.sk
X X X
Mimoriadny samit EÚ. Lídri sa zaoberali najmä napätím medzi Izraelom a Iránom
Lídrov členských krajín EÚ prijal v belgickom Kráľovskom paláci kráľ Filip. Prioritne mali účastníci diskutovať o ekonomických témach, ich pozornosť sa však obrátila na napätie na Blízkom východe.
Mimoriadny dvojdňový samit Európskej únie sa v stredu večer netradične začal v belgickom Kráľovskom paláci, kde lídrov členských krajín prijal kráľ Filip. Prioritne sa mali účastníci na začiatku venovať ekonomickým témam, avšak ich pozornosť sa obrátila predovšetkým na napätie medzi Izraelom a Iránom.
Kráľ prijal lídrov krajín EÚ aj preto, že pôvodne mal byť aprílový samit záležitosťou belgického predsedníctva v Rade EÚ. Uvažovalo sa o jeho konaní aj v inom meste ako v Bruseli. Nakoniec sa zasadnutie koná v tradičnom formáte, návštevu u kráľa však nezrušili.
Podľa informácií týždenníka Politico kráľ Filip vyzval šéfov vlád a štátov, aby posilnili inštitúcie EÚ, prehĺbili vnútorný trh a urobili Úniu „konkurencieschopnejšou a odolnejšou do budúcnosti“.
Napätie na Blízkom východe a vojna na Ukrajine
Po príchode z Kráľovského paláca do sídla Európskej rady viacerí lídri naznačili, že najhorúcejšími témami pracovnej večere bude napätie medzi Iránom a Izraelom a vojna na Ukrajine.
Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod samitu uviedol, že je dôležité, aby sa EÚ pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni EÚ.
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.
Scholz pokračoval, že EÚ bude aj naďalej presadzovať prímerie v konflikte medzi Izraelom a Hamasom, žiadať prepustenie všetkých rukojemníkov a pokračovať v humanitárnej pomoci.
Výzva na pomoc Ukrajine
Pri otázkach o Ukrajine Scholz pripomenul, že jeho vláda v sobotu poslala na Ukrajinu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. V tejto súvislosti vyzval aj ostatné krajiny EÚ, ktoré majú funkčné systémy protivzdušnej obrany, aby Kyjevu s nimi pomohli čo najrýchlejšie.
Rovnaký postoj zaujal aj holandský premiér Mark Rutte, keď upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany. Spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou vyzval partnerov z EÚ, aby zvýšili podporu a zistili, či nemôžu uvoľniť časť zo svojich zásob Ukrajine.
Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na samite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu. Lídri EÚ majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety. Niektoré členské krajiny žiadajú aj sankcionovanie Revolučných gárd, čo Nehammer nevylučuje.
Fínsky premiér Petteri Orpo rovnako v súvislosti s Iránom zdôraznil, že Izrael by nemal zaútočiť v reakcii na víkendové útoky. „Teraz je najdôležitejšie požiadať (Izrael), aby neútoči, pretože musíme deeskalovať napätie,“ povedal novinárom, aktuality.sk
X X X
Zelenší U. S. Steel zatiaľ nebude, prichádza o 300 miliónov. Plán Japoncov nie je známy
Ministerstvo životného prostredia 300 miliónov eur, určených pre U. S. Steel, ponúka iným záujemcov. Košická fabrika nepodpísala zmluvu a peniaze by mohli prepadnúť.
KOŠICE: Hutnícka fabrika U. S. Steel v Košiciach vypúšťa do ovzdušia najviac emisií oxidu uhličitého spomedzi všetkých slovenských firiem. Životnému prostrediu by pomohla dekarbonizácia, na ktorú dostal závod dokopy 600 miliónov eur. Polovicu štát pridelil v rámci Modernizačného fondu, druhú z Plánu obnovy a odolnosti.
S. Steel Košice mal z poskytnutých peňazí riešiť projekt dekarbonizácie výroby ocele inštaláciou elektrických pecí. Podnik by tak dokázal ušetriť 2,6 milióna ton emisií CO2 ročne. V súčasnosti sa podieľa na celkových emisiách na Slovensku zhruba pätinou. Celkové náklady na celý projekt odhadli na viac ako 1,3 miliardy, neskôr hutnícka fabrika upresnila výšku sumy na takmer 2 miliardy.
O pridelení peňazí z Plánu obnovy a odolnosti rozhodla ešte úradnícka vláda v júni 2023. Okrem hutníckej fabriky pridelili peniaze aj spoločnostiam Danucem Slovensko Turňa nad Bodvou a Wienerberger, zhodne po 8,4 milióna eur. V uplynulých dňoch Ministerstvo životného prostredia SR informovalo o príprave novej dekarbonizačnej výzve. Pre tento krok sa rezort rozhodol preto, aby suma, pridelená hutníckej fabrike, neprepadla.
„Realita je taká, že U. S. Steel Košice aj kvôli zmene vlastníckych vzťahov momentálne nevie pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu,“ vysvetlil Tomáš Taraba, minister životného prostredia.
V polovici decembra 2023 Japonský oceliarsky koncern Nippon Steel oznámil, že kupuje americkú skupinu U.S. Steel, a týka sa to aj jedinej európskej pobočky v Košiciach za 14,9 miliardy dolárov (13,61 miliardy eur). Pred niekoľkými dňami akcionári americkej oceliarne U. S. Steel schválili jej prevzatie japonským koncernom Nippon Steel.
2026. S. Steel s dekarbonizáciou nezačal a po prevzatí japonskou spoločnosťou by už nebolo možné dodržať prísne termíny. Podľa plánu obnovy musia byť projekty dekarbonizácie priemyslu dokončené do druhého kvartálu 2026.
Výmena pecí
Slovensko musí investovať do čistejších technológií, aby sa prispôsobilo cieľu Európskej komisie znížiť do roku 2030 emisie CO2 o 55 percent oproti úrovni z roku 1990.
S. Steel Košice produkuje v troch vysokých peciach, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. V hutníckej fabrike vyrábajú oceľ zo železnej rudy, koksovateľného uhlia a šrotu. Vysoké pece produkujú tekuté železo a kyslíkové konvertory, v ktorých zo železa, šrotu a ďalších pridaných kovov vznikne oceľ.
Vysoké pece produkujú väčšinu emisií CO2 v košickom U. S. Steele. Elektrické oblúkové pece potrebujú uhlík len v minimálnej miere. V Košiciach sa plánovalo s výmenou dvoch pecí.
Nepodpísaná zmluva
O pridelení 300 miliónov eur v rámci Plánu obnovy a odolnosti pre U. S. Steel Košice informovala v júni 2023 Lívia Vašáková, vtedajšia vicepremiérka zodpovedná za plán obnovy a využívanie eurofondov.
„Výzva na dekarbonizáciu priemyslu, ktorej výsledky dnes oznamujeme, je najväčšou zo všetkých výziev v pláne obnovy. Vďaka nej na Slovensku celkovo ušetríme až 7,5% zo všetkých emisií,“ povedala vtedy Vašáková.
Pridelenie financií ocenila aj samotná spoločnosť U. S. Steel. „Toto je prvý z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v USSK,“ reagoval Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice.
Akékoľvek možné budúce investície do dekarbonizácie závisia podľa Baču od ďalších požiadaviek. Už vtedy sa vyjadril o „predĺžení harmonogramu čerpania pre Fond obnovy a odolnosti“, pričom zároveň odkomunikoval, že to musí schváliť rada riaditeľov spoločnosti United States Steel Corporation.
S. Steel však ešte ani vo februári tohto roka nemal so štátom podpísanú zmluvu. Už vtedy minister Taraba v rozhovore pre hnonline.sk povedal, že peniaze sú ohrozené.
„Technicky áno, sú ohrozené, to je už však aj pri súčasnom majiteľovi U. S. Steel. Oni už nechcú prijímať záväzky a noví majitelia ešte nemôžu. Neposúva sa to nijako ďalej už dlhšie mesiace. Hoci majú tie peniaze akoby rezervované, avšak na to potrebujeme určitú zmluvu. Zmluva následne predpokladá aj záväzný harmonogram, avšak takáto zmluva podpísaná nie je,“ konštatoval pre portál.
Doplnil, že „vo vzduchu visí nielen ten balík peňazí, ale ohrozuje nám to celoslovenskú dekarbonizačnú schému“, na ktorej je plán obnovy vlastne postavený.
Zachraňujú peniaze
Po ohlásení akvizície sa s predstaviteľmi spoločnosti Nippon Steel stretol minister Taraba spolu so šéfkou rezortu hospodárstva Denisou Sakovou priamo v Japonsku.
„Potrebujeme vedieť od potenciálneho japonského investora, čo zamýšľa s tou fabrikou robiť,“ konštatoval Taraba, pričom spomenul aj 600 miliónovú podporu.
Po stretnutí vo februári 2024 o priebehu rokovaní informovali iba stroho s tým, že je predčasné hovoriť o záveroch diskusie, keďže koncern neočakáva uzatvorenie celej transakcie skôr ako v treťom štvrťroku 2024.
„Diskusia sa venovala budúcnosti oceliarne, ktorá je významným zamestnávateľom na východe Slovenska, rovnako aj súčasnému pohľadu Nippon Steel na ich plány v regióne,“ informovali o stretnutí obe rezorty.
Minulý týždeň už ministerstvo životného prostredia informovalo, že pripraví novú dekarbonizačnú výzvu, ktorá umožní priemyselným podnikom investovať do najmodernejších technológií, zabezpečí ich konkurencieschopnosť, zároveň zníži emisie skleníkových plynov a pomôže skutočnej ochrane životného prostredia.
„Realita je však taká, že U. S. Steel Košice aj kvôli zmene vlastníckych vzťahov momentálne nevie pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu. Ak chceme zachrániť zhruba nevyčerpaných 340 miliónov eur musíme konať, a to aj robíme. Sme radi, že v komunikácii s Európskou komisiou sa nám podarilo vyrokovať spustenie novej dekarbonizačnej výzvy,“ informoval minister envirorezortu.
„Nemôžeme si dovoliť nechať tieto peniaze ležať na zemi, alebo v tomto prípade, doslova ich vypustiť hore komínom v podobe neušetrených emisií,“ doplnil Peter Kmec, podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti SR.
Minister Taraba sa pre portál hnonline.sk vyjadril, že má dobrý pocit už len z toho, že Nippon Steel patrí medzi absolútnych lídrov v transformácii oceliarní. Inak by to mohlo pre košickú hutu znamenať aj zánik: „Ak by sme do roku 2030 nezrealizovali dekarbonizáciu, tak by U. S. Steel nevedela fungovať… ak by sa tento projekt nezrealizoval, životnosť oceliarne bude nulová.“
Ďalší predaj?
Americkú spoločnosť U. S. Steel vrátane košických oceliarní by mal kúpiť japonský koncern Nippon Steel. Japonský oceliarsky koncern chce firmu s dlhoročnou tradíciou kúpiť za 14,9 miliardy dolárov (13,61 miliardy eur).
V USA predaj U. S. Steelu kritizujú Joe Biden aj jeho prezidentský protikandidát Donald Trump, viacerí senátori aj odborový zväz United Steelworkers.
Akcionári americkej oceliarne U.S. Steel 12. apríla schválili jej prevzatie japonským koncernom a fúzia sa tak posunula o krok bližšie k dokončeniu.
Spoločnosť Nippon Steel sa zaviazala, že po akvizícii nezruší žiadne pracovné miesta, dodrží všetky dohody medzi odbormi a U. S. Steel. V súčasnosti nie je známe, aké zámery má japonský manažment s košickou továrňou, konštatoval pre aktuality.sk Martin Šebeňa, hlavný ekonóm Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
„Pri analýze ďalšieho postupu v Košiciach teda Japoncom ostanú predovšetkým otázky okolo ziskovosti a prevádzky. Pri ziskovosti sa zrejme budú musieť ku košickej továrni stavať inak než Američania. U.S. Steelu sa investícia do kúpy bývalých Východoslovenských železiarní dávno vrátila a v posledných rokoch k továrni často pristupoval ako k bankomatu,“ napísal.
Jednou možnosťou pre japonský manažment je podľa Šebeňu predaj košickej továrne. Argumentov v prospech tohto kroku je podľa neho viacero. Okrem potreby vysokých investícií (niektoré odhady hovoria o 1,5 miliardy eur) by mohla byť problémom aj nízka synergia s ostatnými časťami koncernu, keďže Nippon Steel nemá v Európe výraznejšie výrobné aktivity.
X X X
Koniec prorodinného balíčka z dielne Matoviča? Taraba avizuje škrty
Prorodinný balík z dielne Igora Matoviča čakajú výrazné zmeny. Minister životného prostredia Tomáš Taraba avizuje, že ho čaká s istotou okresanie.
„Prorodinný balík bude okresaný, to je istota,“ povedal v rozhovore pre portál Postoj. Podľa neho ešte nie je zrejmé, že či budú okresané rodinné prídavky, alebo daňový bonus. Dodáva, že v koalícii Matovičov balík nemá veľkú podporu a je voči nemu veľká oponentúra.
„Musíme nájsť balans na udržanie medzi čo najadresnejším sociálnym štandardom ľudí a medzi ozdravením verejných financií. Pod ochranou sociálneho štandardu si však nepredstavujem plytvanie,“ povedal pre portál.
Najskôr to mal byť nástroj na zvyšovanie pôrodnosti na Slovensku, neskôr bol prezentovaný ako protiinflačné opatrenie. Reč je o rodinnom balíku dielne Igora Matoviča, ktorý bol predstavený ešte na jeseň 2021. Jeho súčasťou boli pôvodne vyššie prídavky na deti, vyšší daňový bonus či takzvané krúžkovné pre deti. Nakoniec však z krúžkovného nebolo nič. Prorodinný balík zľudovel pod označením „dvesto eur na dieťa“.
Toto heslo sa dostalo na bilbordy a sám Igor Matovič ho propagoval ako jeden z najvýraznejších úspechov tohto jeho vládnutia. Pripomeňme, že ide o 60 eur v prídavkoch na dieťa a maximálne 140 eur v daňovom bonuse na dieťa. Matovičovi sa návrh podarilo pretlačiť v parlamente aj za pomoci hlasov kotlebovcov z ĽS NS. Matoviča podržali aj ďalší traja poslanci, ktorí vyšli z ĽSNS – Filip a Štefan Kuffa, Tomáš Taraba. Krátko po parlamentných voľbách pre nezhody všetci traja z klubu ĽS NS vystúpili.
Už v tom čase viacero odborníkov upozorňovalo, že Matovičov balík nenaplní sľubované demografické ciele a namiesto protiinflačného cieľa rast cien ešte viac podporí. Podľa nich bola pomoc extrémne drahá a odkázaní ľudia z nej dostanú len málo. Rozpočtová rada tiež napríklad upozorňovala, že pomoc je plošná a najviac eur pristane v peňaženkách bohatších rodín./agentury/
X X X
U generálneho prokurátora Žilinku zrušili opätovné obvinenie Jaroslava Haščáka. Malo by platiť to pôvodné
Námestník generálneho prokurátora okrem zrušenia opätovného obvinenia nariadil, aby prokurátor znova rozhodol o pôvodných sťažnostiach obvinených voči prvotným obvineniam, ktoré na začiatku vzniesla policajná vyšetrovateľka.
Len niekoľko dní pred zánikom Úradu špeciálnej prokuratúry jej prokurátori na rozlúčkovej tlačovej konferencii informovali, že opätovne obvinili Jaroslava Haščáka, bývalého spolumajiteľa skupiny Penta.
Toto rozhodnutie prokurátora dnes už však neplatí, v kauze opäť zasiahla generálna prokuratúra, konkrétne jej prvý námestník Jozef Kandera.
„Prvý námestník generálneho prokurátora SR zrušil (…) uznesenie prokurátora bývalého ÚŠP z 12. 03. 2024, ktorým sám začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie J. H. a spol. v kauze ,Gorila‘, pretože vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením jeho pôvodných uznesení, stratilo podklad,“ uviedol Maroš Žilinka na sociálnej sieti Facebook.
Kandera mal takto rozhodnúť na základe procesných porušení zákona v prospech obvinených.
Procesné pochybenia
Prokurátor prípadu krátko pred zánikom špeciálnej prokuratúry postupoval tak, že najprv zrušil trestné stíhanie a aj obvinenie, ktoré vydala policajná vyšetrovateľka, a následne osobne začal stíhanie a aj vzniesol obvinenie Jaroslavovi Haščákovi.
Pôvodné obvinenie rušil z takpovediac preventívnych dôvodov: šéfka vyšetrovacieho tímu Gorila Martina Babacsová totiž istý čas pôsobila ako policajtka aj ako poslankyňa obecného zastupiteľstva. Nebolo teda isté, či pre túto situáciu nedošlo k prerušeniu jej funkcie policajtky, takže by nemohla vznášať ani obvinenia, a ak by tak urobila, boli by nulitné.
Žilinka teraz informoval, že netrestný odbor generálnej prokuratúry sa už týmto problémom zaoberal a dospel k záveru, že výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva nie je výkonom volenej platenej funkcie, a tak nedochádza k prerušeniu výkonu príslušníka policajného zboru.
Takpovediac preventívny zásah prokurátora ÚŠP teda generálna prokuratúra neuznala a jeho rozhodnutie o vznesení obvinenia zrušila. Prvý námestník generálneho prokurátora celý prípad vlastne vrátil do stavu, v akom bol pred 23. novembrom 2023, teda de facto Jaroslav Haščák by mal byť stále obvinený na základe pôvodného obvinenia vyšetrovateľky Babacsovej.
Kandera okrem toho nariadil, aby tentokrát už prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave (keďže Úrad špeciálnej prokuratúry bol zrušený) znova rozhodol o pôvodných sťažnostiach obvinených voči prvotným obvineniam, ktoré na začiatku vzniesla policajná vyšetrovateľka.
Žilinka na záver statusu dodal, že jeho námestník Kandera preskúmal len výlučne procesno-právne porušenia a nevyjadroval sa k dôvodnosti obvinenia Haščáka.
Krátko vo vyšetrovacej väzbe
Jaroslav Haščák bol v súvislosti so spisom tajnej služby, ktorý vznikol na základe odpočúvania konšpiračného bytu na Vazovovej ulici, obvinený už aj v roku 2020 spolu s bývalým šéfom kontrarozviedky SIS Ľubomírom Arpášom. Haščák dokonca skončil nakrátko vo vyšetrovacej väzbe. Vtedy išlo o obvinenie z korupcie.
Arpášovci mali podľa obvinenia uzavrieť zmluvu na fiktívne poradenské služby za 194-tisíc eur s firmou pod kontrolou Jaroslava Haščáka. V skutočnosti išlo podľa polície o odmenu za predaj nahrávky Gorila.
Toto stíhanie stopol na základe paragrafu 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka ako nezákonné. „Stíhanie obvineného je možné len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom,“ argumentoval v auguste 2021 generálny prokurátor. Ešte pred ním Najvyšší súd konštatoval, že na stíhanie zakladateľa Penty chýbajú dôkazy, a prepustil ho z väzby, aktuality.sk
X X X
Taraba sa dohodol s KDH na odstrele medveďov. Zvyšku opozície uštedril lekciu z politického marketingu.
Tomáš Taraba sa dohodol s opozičným KDH na zmene zákona, ktorý bude riešiť odstrel medveďa. Minister životného prostredia tak uštedril zvyšku opozície ďalšiu lekciu z politického marketingu.
Medvede boli jedným z faktorov, ktoré pomohli dnešnej koalícii vyhrať voľby. Táto téma priam katapultovala Rudolfa Huliaka do vysokej politiky. Bez nej by sa dodnes potuloval v lesoch kdesi pod Poľanou a nikto by ani len netušil o jeho existencii.
Emócii vyvolanej reportážou o matke, ktorá s vidlami zachránila vlastného syna pred útočiacim medveďom, sa nemohlo v predvolebnej kampani nič vyrovnať. Smer a najmä SNS presne vycítili, čo mobilizuje ľudí. Po čoraz častejších útokoch tejto šelmy to bol – strach. Takúto príležitosť si predsa nemohli nechať ujsť…
Na druhej strane, Ódorova úradnícka vláda, namiesto toho, aby preukázala akcieschopnosť a demonštratívne zlikvidovala niekoľko problémových jedincov – posielala do oblastí „zásahový tím“. Tento technokratický prístup však ľudí, najmä v podhorských oblastiach, nemohol nijako upokojiť, lebo sa ďalej cítili ohrození. Pritom stačilo povedať ‚urobíme výnimku a zmeníme zákony‘, lebo ľudia sú pre nás predsa dôležitejší ako pár medveďov, čím by opozícii zobrali vietor z plachiet.
Napokon, ak sa ešte pred pár rokmi u nás strieľalo 20 – 30 jedincov ročne (v roku 2010 dokonca až 46!) a negatívne to neovplyvnilo populáciu medveďa na Slovensku, znamená to, že neexistuje dôvod, aby sa v tejto praxi nepokračovalo.
To, čo už minulý rok mala urobiť úradnícka vláda, teraz spravil Taraba. Dohoda s KDH prijatú novelu ešte viac legitimizuje, lebo ju podporí 12 opozičných hlasov.
Pravdepodobne pôjde o obojstranne výhodný biznis – KDH posvätí ministrov nápad a na revanš koalícia prijme zákon zakazujúci adopciu detí homosexuálnymi pármi či tzv. „superpotrat“.
Zvyšku opozície sa to nemusí páčiť – ale mali by si konečne uvedomiť, že toto je politika, a nie nedeľná kázeň v kostole./agentury/
X X X
Čo chystá Hlas? Saková asi bude nová šéfka strany, Raši zrejme na čele NR SR a Kaliňák na jeho mieste ministra
Odchod Petra Pellegriniho z parlamentu do Grasalkovičovho paláca pravdepodobne povedie až k trom významným personálnym zmenám. Vysokopostavený predstaviteľ Hlasu pod zárukou anonymity povedal pre Pravdu, že vo vedení strany už vznikla dohoda, že šéfovať jej bude Denisa Saková s tým, že zostane vo funkcii ministerky hospodárstva.
Petra Pellegriniho po jeho zvolení za prezidenta by mal nahradiť na čele parlamentu Richard Raši. Foto: SITA/NR SR
Pellegrini, ktorému po zvolení za prezidenta zanikol poslanecký mandát, ešte stihol poveriť dočasným riadením parlamentu jeho podpredsedu Petra Žigu. S jeho zvolením do tejto funkcie sa však nepočíta.
Novým predsedom NR SR by sa mal stať Richard Raši. Znamenalo by to, že sa uvoľní jeho post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Na toto miesto by mal nastúpiť Michal Kaliňák, ktorý sa už mohol zorientovať v agende tohto rezortu, pretože v ňom vykonáva funkciu štátneho tajomníka.
Čo sa týka Rašiho, ak podá demisiu, do parlamentu sa môže vrátiť: keď sa stal členom vlády, poslanecký mandát mu nezanikol, iba si ho podľa ústavy nemôže uplatňovať, pretože na Slovensku je zakázaný súbeh výkonnej a zákonodarnej moci. (Napríklad v Českej republike môže byť minister aj členom Poslaneckej snemovne.)
Saková na čele Hlasu by mohla vyhovovať predsedovi Smeru a premiérovi Robertovi Ficovi. Má k nemu totiž názorovo veľmi blízko, zistila Pravda z prostredia Hlasu.
Prekážkou pri personálnych rošádach, ako si ich predstavujú v druhej najsinejšej koaličnej strane, môže byť ambícia lídra SNS prevziať funkciu predsedu NR SR po Pellegrinim. Fico sa verejne netají tým, že by rád videl Danka na čele parlamentu. Jasne to dal najavo v posledných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.
„Bola by to trojička, ktorá by bola pre Slovensko najlepšia,“ poznamenal Fico, keď naznačil, že by sa ideálne cítil ako premiér, ktorý vidí Pellegriniho ako prezidenta a Danka ako predsedu zákonodarného zboru. Hlas však už približne hodinu po výroku Fica v rozhlasovom éteri vydal vyhlásenie, v ktorom upozornil, že výsledok volieb hlavy štátu nič nezmenil na koaličnej zmluve.
Mimochodom, vzťahy medzi Dankom a Pellegrinim sú v skutočnosti chladné. Také boli už pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Danko sa verejne netajil tým, že jeho koaličným partnerom je v prvom rade Fico ako šéf Smeru, nie Pellegrini ako premiér (keď vykonával túto funkciu od marca 2018 do marca 2020). Líder národniarov najnovšie potvrdil, že nemá blízko k predsedovi Hlasu, pred prvým kolom prezidentských volieb, keď sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Štefana Harabina.
Nemenovaný predstaviteľ Hlasu sa nazdáva, že Fico si vybral stratégiu, o ktorej si myslí, že mu prinesie ovocie v každom prípade: „Všimnite si, že Danka nepriamo podporil za šéfa NR SR, ale zároveň poznamenal, že o tejto funkcii budú koaličné strany diskutovať až po voľbách do Európskeho parlamentu. Časovo to zároveň vychádza tak, že Pellegrini už bude oficiálne prezident.“
Eurovoľby sa uskutočnia v členských štátoch EÚ 6. až 9. júna, na Slovensku sa hlasuje v sobotu 8. júna. Dosluhujúcej prezidentke Zuzane Čaputovej vyprší mandát 15. júna, keď uplynie presne päť rokov od jej príchodu do Grasalkovičovho paláca.
Kandidačnú listinu SNS povedie Danko. V prípade zvolenia by však takmer určite neodišiel do Európskeho parlamentu. „V eurovoľbách sa tradične neočakáva vysoká účasť voličov Dankovej strany. Na ne chodia najmä mestskí voliči, ktorí netvoria oporu jej elektorátu. Z toho vyplýva, že Hlas s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne lepší volebný zisk ako SNS. Fico by potom mohol utlmiť Dankove ambície nahradiť Pellegriniho na čele NR SR s poukázaním na to, že eurovoľby nezmenili volebnú mapu Slovensku v prospech národniarov na úkor Hlasu, môže to byť dokonca opačne, k čomu sa osobne prikláňam,“ mieni predstaviteľ Hlasu.
Zároveň upriamuje pozornosť na možný druhý rozmer Ficovej stratégie: „Čo by však urobil, keby Danko neoblomne pretláčal seba na čelo parlamentu? Mal by výhodu v tom, že Pellegrini by už nebol líder Hlasu, nemohol by do toho nič nehovoriť – bol by už totiž úradujúci prezident. A kto by sa stal jeho hlavným rokovacím partnerom v našej strane? Denisa Saková…“/ agentury/
X X X
Fico: Rusi nevrátia Ukrajine anektovaný Krym, mier bude drahý
Rusi nikdy nevrátia Ukrajine anektovaný polostrov Krym a neodídu z východoukrajinského Donbasu, povedal premiér Robert Fico (Smer). Uznávanie princípu územnej celistvosti je v prípade Ukrajiny podľa neho len teóriou medzinárodného práva, prípadný mier bude drahý a Rusi vojensky vyhrávajú.
„Z hľadiska medzinárodného práva každý z nás uznáva územnú celistvosť inej krajiny, suverenitu, nedotknuteľnosť hraníc. To je pekná teória medzinárodného práva. Hovorím ale, že Rusi nikdy nevrátia Krym, Rusi nikdy neodídu z Donbasu a Luhanska,“ uviedol Fico na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Predseda vlády dlhodobo kritizuje stratégiu západných krajín ohľadom Ukrajiny brániacej sa už vyše dva roky ruskej invázii.
Podľa Fica Ukrajina stráca každým dňom územie. „Rusko v rámci ofenzívy získalo ďalšie územie. Ukrajina nemá vojenskú kapacitu a vojenskú silu. Vojenské riešenie to nemá a ani to nikdy nebude mať, len bude o 100 000 mŕtvych viac na jednej a druhej strane. Jediné, čo by pomohlo, keby tam vtrhlo NATO, to je tretia svetová vojna,“ tvrdil Fico.
Fico sa opäť vyslovil za zastavenie vojenských operácií na Ukrajine. Spomenul možnosť, že vyjednávači by potom mohli navrhnúť napríklad zavedenie špeciálneho postavenia pre východoukrajinské oblasti ovládané Ruskom a že neskôr by tam mohlo byť referendum o ich budúcnosti. „Môžete si maľovať vzdušné zámky, ale Rusi odtiaľ neodídu, je to ich,“ povedal.
Súčasná už štvrtá Ficova vláda po svojom nástupe do úradu vlani na jeseň zastavila vojenskú pomoc Ukrajine zo štátnych zásob. Ponechala však možnosť komerčných dodávok zbraní Kyjevu.
Pomoc pre Ukrajinu by mala byť bilaterálnou vecou
Na nadchádzajúcom mimoriadnom summite Európskej rady je pre Slovensko najdôležitejšia garancia, že vojenská pomoc Ukrajine je vecou bilaterálneho charakteru, povedal Fico pred poslancami európskeho výboru s tým, že na summite neočakáva nijaké prekvapenia.
Na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že summit, ktorý sa uskutoční 17. a 18. apríla, sa bude venovať predovšetkým problematike jednotného trhu a konkurencieschopnosti, ale aj situácii na Blízkom východe a Ukrajine.
V súvislosti s Ukrajinou sa na summite bude rokovať okrem iného o dodaní systémov protivzdušnej obrany. Premiér pripomenul, že Slovensko Ukrajine už nemá čo dať. Zároveň kritizoval predchádzajúcu vládu za to, že Ukrajine poskytla systém S-300, pričom uviedol, že on by tak nikdy neurobil. Ak však budú na summite predložené ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že takáto podpora je vecou bilaterálnou, Fico ich nebude atakovať.
V súvislosti s Ukrajinou premiér pripomenul tiež spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády, pričom poukázal na viaceré formy pomoci, ktoré Slovensko Ukrajine poskytuje. Spomenul napríklad pomoc s odmínovaním.
Výsledkom štvrtkového spoločného rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády by mali byť dohody na projektoch, ktoré výrazne posilnia a posunú dopredu spoluprácu oboch krajín. Pred začatím bilaterálneho rokovania to uviedol predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer). Premiér Ukrajiny Denys Šmyhal očakáva pragmatické a účinné rokovania, ktoré potvrdia blízkosť oboch krajín.
Pre Slovensko bude dôležitou témou predovšetkým dvojaká kvalita potravín, na ktorú treba podľa premiéra upozorňovať. „Nevidíme dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky boli občanmi druhej kategórie,“ povedal Fico.
Premiér tiež mimoriadne víta myšlienku, ako pomôcť priemyslu a hospodárstvu v Európskej únii v kontraste s cieľmi v oblasti klimatických zmien. „Green deal je neudržateľný. To všetci vieme,“ povedal Fico s tým, že bude podporovať všetky rozumné kroky, ktoré budú limitovať podľa neho nezmyselné klimatické ciele.
Summit sa bude tiež zaoberať situáciou na Blízkom východe a nedávnym útokom Iránu na Izrael, pričom sa bude hovoriť o nových sankciách proti Iránu. „Zaviazali sme sa,… že podporíme len také sankcie, ktoré nebudú poškodzovať občanov Európskej únie a Slovenska viac ako toho, pre koho sú určené,“ povedal Fico.
Na záver zasadnutia tiež premiér oznámil, že sa chystá na oficiálnu návštevu Číny, ktorá sa uskutočni 22. až 25. júna. „Nemôžeme si ako malá krajina dovoliť nemať dobré vzťahy s Čínou,“ povedal Fico s tým, že počas návštevy budú podpísané významné zmluvy o strategickej spolupráci.
Premiéra po zasadnutí výboru kritizoval predseda opozičného PS Michal Šimečka. Fico mal podľa neho povedať, že jeho želaním je, aby Západ prestal dodávať zbrane Ukrajine. „Ja by som to povedal naopak – naším hlavným želaním by malo byť, aby Putin prestal zabíjať ukrajinských civilistov. Zodpovednosť má momentálne v rukách jedine (ruský prezident, pozn.) Vladimir Putin – on odmieta rokovania o mieri a odmieta zastaviť zabíjanie,“ uviedol Šimečka v stanovisku. Šéf PS tiež odporúča premiérovi, aby si v Bruseli našiel čas porozprávať sa s predstaviteľmi Európskej komisie a urobiť všetko preto, aby Slovensko neprišlo o miliardy eur z plánu obnovy./agentury/
X X X
Šutaj Eštok odvolal z Rady vlády pre mimovládne organizácie päť členov vrátane Rizmana, opozícia to kritizuje
V Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie (MNO) skončili piati členovia zastupujúci mimovládne organizácie – Laura Dittel, Karolína Miková, Peter Medveď, Juraj Rizman a Boris Strečanský. Odvolal ich minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ako predseda rady, potvrdil tlačový odbor Ministerstva vnútra. Zástupcovia mimovládok aj opozičné KDH a PS hovoria o obmedzovaní občianskeho sektora.
„V žiadnom prípade nejde o kroky namierené proti občianskej spoločnosti. Pretože je funkcia člena Rady vlády SR pre MNO čestná, odborná a neplatená, je fluktuácia prirodzená a očakávaná,“ uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.
Poukázal, že v radoch občianskej spoločnosti pôsobí množstvo významných odborníkov, za prirodzené preto považuje vytvoriť priestor pre pluralitu názorov. „Personálne výmeny na pozícii významných odborníkov sú absolútne štandardnou praxou v poradných orgánoch vlády SR,“ skonštatoval. Minister vnútra sa podľa stanoviska odvolaným členom oficiálne poďakoval prostredníctvom prijatých dekrétov.
Jedna z odvolaných členiek rady Laura Dittel z Karpatskej nadácie vníma odvolanie ako pokračovanie snahy obmedzovať občiansky sektor. Poukázala na viacnásobné porušenie štatútu rady vlády. Odvolaný Peter Medveď z Nadácie Ekopolis hovorí o ignorácii vlády.
„Žiadny zákon, žiadne nariadenie ani žiadna zmena politiky či koncepcií, ktoré už schválila, alebo ktoré aktuálne navrhuje zmeniť vládna koalícia obmedzujúce občiansku spoločnosť, neprešli riadnym procesom prerokovania v poradnom orgáne, ktorý si na tento typ spätnej väzby a dialógu medzi štátom a občianskym sektorom zriadila vláda,“ upozornil.
Rezort odmieta, že konal v rozpore s platným štatútom Rady vlády SR pre MNO. Výhrady organizácií smerujúce k procesu zvolávania Rady vlády SR pre MNO, vyhlasovaniu per rollam hlasovania a odignorovania záväzných termínov považuje za nepravdivé.
Poslankyňa z Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová považuje odvolanie členov bez udania dôvodu za ďalší pokus o odstavenie kritických hlasov a oslabenie rady, ktorá sa vyjadruje k dôležitým otázkam fungovania občianskej spoločnosti. „Budem od ministra žiadať vysvetlenie a budem sa pýtať, kto a za akých okolností ich nahradí,“ avizovala.
Podľa predsedníčky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej vláda pokračuje v systematickom likvidovaní občianskeho sektora a mimovládnych organizácií. „Ľudia na dôležitých postoch sa vymieňajú nie preto, že by zlyhali, ale preto, lebo sú nepohodlní a profesionálne výsledky práce nehrajú pri rozhodovaní o ich zotrvaní žiadnu rolu. Rada by som pánovi ministrovi pripomenula, že štyria z piatich týchto odvolaných členov nominovali ešte ministri Kaliňák a Saková z jeho materskej strany Smer,“ uviedla./agentury/
X X X
Ronaldo mal pravdu, uznal súd. Bývalý klub mu musí vyplatiť milióny eur!
Portugalský útočník Cristiano Ronaldo tvrdil, že Juventus mu dlhuje nevyplatené mzdy z obdobia počas pandémie. Cristiano Ronaldo žiadal od klubu 19,9 milióna eur a obrátil sa na súd. Ten mu dal za pravdu.
Ronaldo oficiálne vyhral súdny spor s Juventusom o plat. Juventus bude musieť Cristianovi zaplatiť takmer 10 miliónov eur plus úroky. Súd o tom informoval v stredu večer.
Dlh pochádza z čias pandémie koronavírusu, počas ktorej Portugalčan súhlasil s odkladom vyplatenia mzdy, aby uľahčil účtovnú situáciu klubu v rokoch 2020 až 2021.
Cristiano Ronaldo si prostredníctvom svojich právnikov vyžiadal od turínskej prokuratúry dokumenty týkajúce sa týchto nedoplatkov po tom, čo sa dozvedel, že aj Paulo Dybala sa v rovnakom období dohodol na odklade platby v sume 3 milióny eur.
Hviezdny futbalista odohral v turínskom klube 134 zápasov vo všetkých súťažiach, v ktorých zaznamenal 101 gólov a 22 asistencií. Jeho ročný plat dosahoval 31 miliónov eur, aktuality.sk
X X X
Známeho kajúcnika Borisa Beňu zadržali v Kongu
Bývalý vysokopostavený funkcionár Slovenskej informačnej služby Boris Beňa skončil za mrežami v Kongu. S aktivitami na Slovensku jeho zadržanie pravdepodobne nesúvisí.
Borisa Beňu pre podozrenie zo špionáže zadržali v Konžskej demokratickej republike. S odvolaním sa na dva od seba nezávislé zdroje o tom informoval web Plus 7 dní. Beňa bol v minulosti námestníkom Slovenskej informačnej služby (SIS), do povedomia verejnosti sa však viac dostal ako kajúcnik v kauze Judáš.
Vypovedal napríklad aj proti niekdajšiemu vlastnému šéfovi Vladimírovi Pčolinskému. Ten mal spolu so svojím námestníkom Borisom Beňom prijať 40-tisíc eur od známeho advokáta Zoroslava Kollára.
V nedeľu sa mal vrátiť na Slovensko
Plus 7 dní uvádza, že Beňu zadržala Konžská vojenská rozviedka v hlavnom meste Kinghasa a jeho zadržanie nemá súvis s aktivitami zadržaného na Slovensku. Podľa Denníka N Beňu zadržali v Kongu, kde sa zdržiaval legálne, zhruba po polroku. Jeho advokát Peter Kubina tvrdí, že Beňa odišiel do Konga pracovne a na Slovensko sa mal vrátiť v nedeľu.
Aby odchod bývalého námestníka SIS nebol vnímaný ako útek, vopred informoval aj slovenské úrady. V máji 2021 súd vymeral Beňovi trojročný podmienečný trest s päťročnou skúšobnou dobou a finančným trestom 14-tisíc eur. Neskôr Beňa požadoval pôvodnú dohodu o vine a treste zrušiť, i keď s ňou predtým súhlasil. Sudca mu však obnovu konania zamietol.
Slovenská polícia zadržanie Borisa Beňu v Konžskej demokratickej republike neeviduje. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. „Takúto žiadosť neevidujeme,“ reagovala na otázku, či konžské orgány činné v trestnom konaní požiadali o súčinnosť slovenských kolegov. Policajný zbor SR nemá dôvod kontaktovať konžské orgány.
Odporúčanie pre turistov
Len pred týždňom sa na stránkach slovenského rezortu diplomacie objavilo cestovné odporúčanie, ktoré sa týka Konžskej demokratickej republiky: „Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi neodporúča slovenským občanom cestovať do určitých oblastí.“, aktuality.sk