Bude mať Ukrajina osoh z nového nemeckého ministra obrany alebo sa zachová podobne váhavo ako jeho predchodkyňa vo funkcii? Berlín má pre Kyjev veľký význam, pretože by mohol dodávať Ukrajine špičkové ťažké zbrane. V tomto smere však o šéfovi rezortu obrany existujú pochybnosti.
Nový minister Boris Pistorius, ktorý nahradil Christinu Lambrechtovú (po viacerých prešľapoch podala demisiu), je zo sociálnej demokracie. Tá tvorí vládnucu trojicu so Zelenými a s liberálmi. „Od ostatných dvoch koaličných partnerov sa dočkal opatrného vrelého privítania,“ upozornil denník New York Times.
Opoziční kresťanskí demokrati o ňom tvrdia, že sa za šéfa tohto silového rezortu nehodí. „Chýba mu dostatok skúseností, je to výber z béčkového tímu. Ide o prekvapenie, ale nanešťastie nie dobré,“ napísal na Twitteri ich poslanec Johann Wadephul, ktorý však na druhej strane ubezpečil o pripravenosti spolupracovať s ním: „Je aj v záujme opozície mať dobrého ministra obrany.“
Pistorius doteraz zastával funkciu krajinského ministra vnútra v Dolnom Sasku.
Podporoval partnerstvo aj po obsadení Krymu
Ešte väčšie znepokojenie ako Wadephul vyjadril jeho stranícky kolega z Bundestagu Tilman Kuban. „Ďalšia osoba prepojená na Rusko zaujme miesto v spolkovej vláde,“ povedal denníku Bild. „Boris Pistorius teraz musí urobiť nový jasný začiatok v politike voči Ukrajine a opustiť svoju predchádzajúcu otvorenú prokremeľskú líniu,“ dodal Kuban.
Pred piatimi rokmi, keď už štyri roky proruskí separatisti ovládali východné územia Ukrajiny a Krym sa nachádzal v rukách Moskvy, Pistorius povedal, že nastal čas prehodnotiť proruské sankcie EÚ. Uviedol, že nemecká ekonomika pre ne stráca miliardy eur a, naopak, tento trest posilňuje šéfa Kremľa Vladimira Putina na domácej politickej scéne. „Mala by to byť príležitosť vykonať revíziu sankcií. Keď nedosiahnete cieľ, mali by ste sa opýtať seba, či je tento nástroj správny,“ poznamenal vtedy pre denník Süddeutsche Zeitung.
Pistorius mal zjavne pred ruskou inváziou na Ukrajinu bližšie k Moskve ako ku Kyjevu. Bol člen skupiny nemecko-ruského priateľstva v Bundestagu, ktorú po vypuknutí vojny zrušili v apríli 2022. „Podporoval partnerstvo medzi nemeckými a ruskými mestami v čase, keď už Putin obsadil Krym,“ pripomenul Bild. Po spustení invázie 24. februára 2022 Pistorius hovoril, že Ukrajina má legitímne právo získať späť územia zabrané Rusmi.
Príprava tankov zaberie tri-štyri mesiace
Po vymenovaní Pistoriusa za ministra obrany Nemecko konečne súhlasilo, že dodá Ukrajine svoje moderné tanky Leopard 2. Veľa ich však zatiaľ nie je: Berlín informoval, že Kyjevu poskytne 14 tankov.
Môže to však vyzerať ako s krížikom po funuse. Pistorius totiž povedal, že technická príprava tankov zaberie tri-štyri mesiace, takže Ukrajinci by ich nemohli nasadiť proti očakávanej ruskej ofenzíve s nástupom jari.
A je tu ešte jeden problém. „Mesiace potrvá, kým sa ukrajinskí vojaci naučia ovládať leopardy a kým sa podarí vytvoriť podpornú štruktúru potrebnú na zabezpečenie náhradných dielov, opráv a paliva,“ upozornil server Politico.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prejavil záujem aj o bojové lietadlá z členských štátov NATO. Pistorius túto možnosť jednoznačne vylučuje. „Pustili by sme sa do rozmerov, pred ktorými by som teraz varoval,“ povedal v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung./agentury/
X X X
Putin Johnsonovi: Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou to bude trvať len minútu
Šéf Kremľa Vladimir Putin sa v telefonáte pred ruskou inváziou na Ukrajinu vtedajšiemu britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi otvorene vyhrážal raketovým úderom. Tvrdí to dnes už bývalý šéf Downing Street v dokumente, ktorý v pondelok neskoro večer odvysiela BBC.
V napätých dňoch pred 24. februárom 2022 sa viacerí západní politici pokúšali Putina odradiť od útoku na Ukrajinu. Johnson šéfovi Kremľa načrtol neblahé dôsledky, aké bude mať pre Moskvu vpád do susednej krajiny. Zdôraznil mu, že vojna by bola „úplnou katastrofou“.
V dokumente BBC, ktorý mapuje Putinove kontakty so svetovými lídrami spred roka, Johnson tvrdí, že sa mu Putin vyhrážal raketovým úderom.
„V určitom okamihu sa zdalo, že sa mi vyhráža a hovorí: ‚Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou to bude trvať len minútu,‘ alebo niečo v tomto duchu. Veselo,“ spomína britský expremiér na rozhovor, počas ktorého sa vraj šéf Kremľa správal veľmi familiárne.
„Myslím si, že podľa toho, ako uvoľnene sa vyjadroval, podľa toho, ako neemotívne pôsobil, to vyzeralo, že sa len pohráva s mojimi pokusmi prinútiť ho k vyjednávaniu,“ podotkol Johnson.
Boris Johnson cvičil s ukrajinskými vojakmi
Vtedajší britský premiér podľa vlastných slov ruskému prezidentovi v dlhom telefonickom rozhovore druhého februára 2022 vysvetľoval, že útok na Ukrajinu by mal za následok drastické západné sankcie a sústredenie väčšieho počtu vojakov NATO na hraniciach Ruska.
Johnson sa tiež snažil odradiť Rusko od vojenskej akcie tým, že Putinovi povedal, že Ukrajina sa „v dohľadnej budúcnosti“ nepripojí k Severoatlantickej aliancii.
„Povedal: ,Boris, hovoríš, že Ukrajina sa tak skoro nepripojí k NATO… Čo bude v dohľadnej dobe?‘. A ja som povedal: ,No, v dohľadnej budúcnosti sa k NATO nepripojí. Vieš to veľmi dobre,“ parafrázoval Johnson zo svojho telefonického rozhovoru s Putinom.
Kremeľ: Je to lož
„Nie je možné overiť, či Putinova hrozba bola skutočná. Ale vzhľadom na predchádzajúce ruské útoky na Spojené kráľovstvo, naposledy v Salisbury v roku 2018, Johnson zrejme nemal inú možnosť, ako hrozby zo strany ruského lídra brať vážne,“ pripomenul diplomatický korešpondent BBC James Landale útok ruských agentov bojovou otravnou látkou Novičok na prebehlíka a bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru na juhu Anglicka.
Kremeľ v pondelok tvrdenia britského expremiéra dementoval. „To, čo povedal pán Johnson, nie je pravda… Viem, o čom sa hovorilo počas tohto rozhovoru,“ citoval denník Vedomosti Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova.
„Ešte raz oficiálne opakujem – toto je lož. Neboli žiadne raketové hrozby. Keď hovoril o výzvach pre bezpečnosť Ruskej federácie, prezident Putin poznamenal, že v prípade vstupu Ukrajiny do NATO by potenciálne rozmiestnenie rakiet NATO alebo amerických rakiet na našich hraniciach znamenalo, že akákoľvek raketa by zasiahla Moskvu v priebehu niekoľkých minút,“ interpretoval hovorca postoj Kremľa. Peskov pritom pripustil, že „Johnson možno nepochopil, o čom Putin hovoril“.
Viem, že vieš, že klamem
Ben Wallace, britský minister obrany, v dokumente BBC hovorí aj o návšteve Moskvy spred roka pri neúspešnom pokuse o vyjednávanie, ktorým sa Západ pokúšal zabrániť rozpútaniu vojny. Jedenásteho februára, necelé dva týždne pred začiatkom ruskej invázie, sa Wallace stretol s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom, ako aj s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom.
„Pamätám si, ako som povedal ministrovi Šojguovi: ‚Budú bojovať‘ a on povedal: ‚Moja matka je Ukrajinka; nebudú!“ Povedal tiež, že nemá v úmysle (Ukrajinu) napadnúť,“ spomína Wallace.
„To by bolo po rusky povedané ‚vranio‘. Myslím si, že ,vranio‘ je akýmsi prejavom šikanovania alebo sily: Budem ti klamať. Vieš, že klamem. Viem, že vieš, že klamem a stále ti budem klamať. Vedel, že to viem a ja som vedel, že že on to vie. Ale myslím, že to bolo o tom povedať: Som mocný.“
„Bolo to dosť mrazivé, ale priame klamstvo o tom, čo vraj neurobia, a to ma uistilo v tom, že to urobia,“ cituje denník Guardian z Walaceho vyjadrenia pre BBC.
„Pamätám si, keď sme odchádzali, generál Gerasimov povedal: ‚Už nikdy nebudeme ponižovaní. Kedysi sme boli štvrtou armádou na svete, teraz sme číslo dva. Teraz je to Amerika a my‘, “ popísal britský minister obrany okamih, keď nadobudol pocit, že prečo to Rusi zrejme urobia./agentury/
X X X
Varovanie amerického generála: Briti už nemajú špičkovú armádu ako USA či Rusko
Britská armáda už nenesie štatút prvotriednej armády ako tá americká, ruská alebo francúzska, varoval podľa zdroja stanice Sky News britského ministra obrany Bena Wallacea nemenovaný americký generál. Británia by podľa zdroja nebola schopná brániť svoje nebo pred raketovými útokmi takého rozsahu, s akými sa vyrovnáva Ukrajina.
Ukrajinskí dobrovoľníci na vojenskom výcviku v Británii. Navštívil ich Ben Wallace, britský minister obrany.
Ako ďalšie nedostatky Sky News okrem iného uvádza, že 30 percent britských jednotiek, ktoré sú vo vysokej pohotovosti, by neboli schopné sa mobilizovať v časovom rámci, ktorý požaduje NATO. Väčšina britských obrnených vozidiel vrátane tankov bola skonštruovaná pred 30 až 60 rokmi a medzi nedostatkami Sky News tiež uvádza, že ak by britská armáda bola povolaná do boja, došla by jej munícia v priebehu niekoľkých dní.
Kým európske krajiny ako Poľsko, Francúzsko a Nemecko oznámili plány na zvýšenie obranného rozpočtu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, britská vláda tak zatiaľ neurobila. Premiér Rishi Sunak má 7. marca predložiť výsledok revízie obranného rozpočtu a potom by sa mala britská armáda dozvedieť, či dostane viac peňazí. Bývalý premiér Boris Johnson v roku 2020 zvýšil rozpočet na armádu o 16 miliárd libier, čo je najviac od čias studenej vojny.
Plány na modernizáciu vojenského vybavenia v Británii už existujú, boli však vypracované pred začiatkom vojny na Ukrajine a časový plán modernizácie je teraz podľa bezpečnostných zdrojov príliš pomalý, aby vyrovnal zvýšené riziko.
Britský generál vo výslužbe Richard Barrons uviedol, že objem financií potrebných na modernizáciu je malý v porovnaní s inými rezortmi, ako je zdravotníctvo alebo sociálne služby. „Takže toto je otázka priorít, nie dostupnosti,“ dodal Barrons.
Premiér Sunak zatiaľ odmieta výzvy, aby sa držal plánu svojej predchodkyne Liz Trussovej zvýšiť do roku 2030 výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) zo súčasných dvoch percent./agentury/
X X X
Francúzi a Austrálčania dodajú Ukrajincom delostreleckú muníciu
Prvé dodávky munície z Francúzska a Austrálie na Ukrajinu sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.
Francúzsko bude spolu s Austráliou dodávať Ukrajine delostrelecké náboje kalibru 155 mm. Oznámili to v pondelok spoločne ministri obrany oboch týchto krajín francúzsky Sébastien Lecornu a austrálsky Richard Marles. TASR o tom informuje na základe správy francúzskej tlačovej agentúry AFP.
Lecornu povedal, že „niekoľko tisíc 155 milimetrových nábojov“ vyrobí francúzsky dodávateľ Nexter, zatiaľ čo Austrália bude dodávať strelný prach. Marles vyčíslil spoločný projekt na niekoľko miliónov dolárov.
Takáto dodávka munície zapadá podľa austrálskeho ministra do „pretrvávajúcej úrovne podpory, akú Francúzsko aj Austrália poskytujú Ukrajine“, aby sa uistili v tom, že bude schopná odolávať Rusku a aj ukončiť vojnu za stanovenia si „vlastných podmienok“.
Lecornu povedal, že prvé dodávky tejto munície sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.
Do britských i nemeckých húfnic
Zmienená munícia – 155-milimetrové náboje – sa využíva v rôznych typoch delostreleckých zbraní, aké Ukrajine poslali západné krajiny, vrátane francúzskych samohybných húfnic Caesar, britských húfnic M777 či nemeckých samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000.
Obaja ministri obrany sa stretli v Paríži spoločne s ministerkami zahraničných vecí svojich krajín, a to francúzskou Catherine Colonnovou a austrálskou Penny Wongovou. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci snáh o obnovu spolupráce Francúzska s Austráliou, približuje AFP.
K napätiu v bilaterálnych vzťahoch týchto krajín došlo po tom, ako Canberra podpísala v septembri 2021 bezpečnostný pakt AUKUS s Britániou a USA, zahŕňajúci vzájomnú výmenu spravodajských informácií.
Austrália vďaka paktu získala prístup k tajným technológiám, ktoré jej umožnia vyrobiť vlastné ponorky na jadrový pohon. V dôsledku toho však zrušila zmluvu na nákup naftových ponoriek s francúzskou firmou Naval Group, pripomína AFP, aktuality.sk
X X X
Slovensko v tme: Samosprávy na protest vypli verejné osvetlenie
Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasli o 19.00 h na polhodinu verejné osvetlenie. Ide o protest, ktorým chcú upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh. Do demonštrácie sa podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka zapojilo minimálne 75 percent samospráv.
Tmavá ulica počas celoslovenského protestného vypnutia verejného osvetlenia v obci Horná Súča, okres Trenčín v pondelok 30. januára 2023.
Verejné osvetlenie zhasli napríklad v Prešove, Banskej Bystrici, Zvolene, Prievidzi či v Partizánskom. „K protestu sa symbolicky pripojilo aj 43 miest a obcí, ktoré z technických dôvodov nemohli vypnúť verejné osvetlenie,“ uviedol pre TASR Kaliňák.
Samosprávy vo svojom vyhlásení uviedli, že sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a čo aktuálne najviac potrebujú, je rýchla a efektívna pomoc vládneho kabinetu. Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako chcú, aby im vláda priblížila pomoc aj v tomto roku a nezabudla ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.
„Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu,“ povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.
Samosprávy žiadajú o kompenzácie. Ak ich nedostanú, pôjdu do veľkého štrajku.
Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. „Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške,“ podotkli zo ZMOS-u.
Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.
So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára./agentury/
X X X
Moskva: Po rozhodnutí Západu dodať Ukrajine tanky už nie je o čom rokovať
Po tom, ako sa Spojené štáty a ďalšie západné krajiny rozhodli dodať Ukrajine moderné tanky, nevidí Moskva zmysel v rokovaní s Kyjevom alebo jeho západnými „bábkovodičmi“.
V pondelok to v rozhovore s agentúrou RIA Novosti povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. Nikto na Západe podľa neho neprišiel so serióznou iniciatívou ohľadom riešenia ukrajinskej krízy.
„Od Západu nič nechceme, chceme mať pokoj. NATO sa však s manickou vytrvalosťou, ktorá by išla využiť lepšie, plazí k ruským hraniciam,“ povedal Rjabkov a obvinil Západ, že straší susedov Ruska.
Nemecko, Spojené štáty a množstvo ďalších krajín vrátane Poľska, Británie, Kanady alebo Fínska a Nórska minulý týždeň oznámili, že Ukrajine dodajú moderné a modernizované tanky. V prípade Nemecka pôjde o stroje Leopard 2, v prípade Spojených štátov o tanky M1 Abrams.
Na to, aby Rusko bolo schopné rokovať so Spojenými štátmi o riešení bilaterálnych problémov, bude podľa Rjabkova potrebné postupovať malými krokmi. „Dúfame, že taktika malých krokov nám umožní dôjsť ku vzájomne prijateľným riešeniam v najdôležitejších veciach týkajúcich sa bilaterálnych vzťahov,“ povedal Rjabkov.
Moskva bude pokračovať s Washingtonom v rokovaniach o ďalšej výmene väzňov, ale podľa tohto ruského diplomata je nepravdepodobné, že by sa rozhovory skončili výmenou všetkých ľudí väznených v tej alebo onej krajine. Rusko a Spojené štáty si v decembri po niekoľkomesačnom vyjednávaní vymenili dvoch prominentných väzňov, ruské úrady prepustili americkú basketbalistku Brittney Grinerovú výmenou za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta, väzneného v USA.
Rjabkov tiež upozornil, že je „celkom možné“, že dohoda Nový ŠTART so Spojenými štátmi, ktorej platnosť vyprší vo februári 2026, s týmto dátumom skončí. Rokovania oboch krajín o obnovení inšpekcií v rámci tejto zmluvy, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov, boli na poslednú chvíľu zrušené vlani v novembri a odvtedy ani jedna zo strán nesúhlasila s harmonogramom pre ďalšie rozhovory.
Ťažké sú podľa Rjabkovho rokovania o vytvorení bezpečnostnej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú Rusko okupuje od vlaňajšieho marca. Obvinil Kyjev, že len zdržiava.
„Odovzdali sme naše návrhy šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelovi Grossimu, ale Kyjev mu zatiaľ nedal jasnú odpoveď,“ povedal Rjabkov. Rusko aj Ukrajina sa v uplynulých mesiacoch navzájom obviňovali z ostreľovania tejto elektrárne, ktorá je najväčšou v Európe. Od septembra v nej pôsobí viacero odborníkov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu./agentury/
X X X
Rusi sa vyzúrili na novej americkej veľvyslankyni: Vaše tanky zabíjajú
Na novú americkú veľvyslankyňu v Moskve Lynne Tracyovú dnes pred ruským ministerstvom zahraničia, kam prišla odovzdať svoje poverovacie listiny, pokrikoval dav ľudí protiamerické heslá. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zároveň pripomenula, že protesty sú v Rusku prakticky zakázané, pokiaľ ich teda nepodporujú úrady. Obzvlášť sa to týka ruskej invázie na Ukrajinu.
Na jednom z ručne písaných transparentov, ktorými sa vybavila skupina demonštrantov, stálo „Vaše tanky zabíjajú civilistov,“ uviedol Reuters.
Ruská štátna agentúra RIA Novosti napísala, že pred budovou ruského ministerstva sa zhromaždilo niekoľko desiatok študentov. „Protestovali proti americkému zasahovaniu do udalostí na Ukrajine a dodávkam zbraní Kyjevu,“ uviedla RIA Novosti s odkazom na konflikt, ktorý na konci minulého februára rozpútalo Rusko svojou inváziou do susednej krajiny.
Nereagovala, neodpovedala
Spojené štáty a ďalší spojenci Kyjeva napadnutej krajine poskytujú podporu vrátane vojenskej pomoci, aby sa mohla ruskej vojenskej agresii brániť. Minulý týždeň niektoré krajiny vrátane USA Ukrajincom prisľúbili moderné tanky.
Tracyová podľa ruskej agentúry nijako na pokriky demonštrantov nereagovala, na ministerstve strávila zhruba pol hodinu a po odchode na otázky novinárov nezodpovedala. Americké veľvyslanectvo v Rusku informovalo na svojich sociálnych sieťach o stretnutí Tracyovej s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Rjabkovom, o protestoch pred budovou ministerstva sa nezmieňuje.
„Veľvyslankyňa Tracyová venuje osobitnú pozornosť udržiavaniu dialógu medzi našimi krajinami v čase napätia, ochrane amerických občanov v Ruskej federácii a podpore väzieb medzi obyvateľmi USA a Ruskej federácie,“ píše sa v príspevku americkej ambasády na twitteri.
Tracyová sa rola americkej veľvyslankyne v Moskve ujíma v čase, keď sú bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami – okrem iného kvôli ruskej invázii na Ukrajinu – najhoršie od čias studenej vojny. Washington v reakcii na inváziu uvalil na Rusko, rovnako v zhode so západnými spojencami, množstvo hospodárskych sankcií.
Nová americká veľvyslankyňa si podľa ruskej agentúry Interfax na ministerstve vypočula, že súčasný „kurz Washingtonu voči Rusku je kontraproduktívny“./agentury/
X X X
Rokovania o júnovom termíne nevyšli. SaS bude hlasovať za september, Heger hovorí o cirkuse
Napriek dohode na 30. septembri Sme rodina tlačí vo svojich vyjadreniach na skorší termín volieb. Líder hnutia Boris Kollár, podpredseda parlamentu Peter Pčolinský aj minister práce Milan Krajniak viackrát uviedli, že budú hlasovať za všetky termíny. Liberáli cez víkend pripustili, že v prípade ďalších rokovaní by uvažovali aj o podpore júnového termínu. SaS nakoniec zahlasuje za september.
Líder Sme rodina Boris Kollár preto inicioval na pondelok poobede a večer rokovania. „Dnes mám na túto tému rokovanie s pánom predsedom SaS Sulíkom. Pani predsedníčka Remišová odmietla akýkoľvek iný termín ako september a preto nechce o tejto veci rokovať,“ uviedol pre Aktuality.sk Kollár.
Predčasné parlamentné voľby budú zrejme až v septembri, na inom termíne sa asi nepodarí nájsť potrebných 90 hlasov. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár po pondelkovom stretnutí so stranou SaS. Potvrdil, že o termíne volieb bude parlament hlasovať v utorok.
„S najväčšou pravdepodobnosťou bude termín až v septembri,“ uviedol Kollár vzhľadom na vyjadrenie SaS, ktorá nepodporí iný termín, ak sa bývalá štvorkoalícia nedohodne inak. „Áno, je to dlhé, ale lepšie ako rok,“ reagoval na otázku, akú legitimitu má čakať až do septembra s vládou, ktorá je len dočasne poverená. Ozrejmil tiež, že hnutie Sme rodina nebude otáčať a keď súhlasilo so septembrovým termínom a nevetovalo ho, tak ho aj podporí. Partnerom však podľa vlastných slov Kollár oznámil, že hnutie zahlasuje aj za skorší termín volieb.
Sulík však po krátkom stretnutí s Kollárom uviedol, že SaS keď urobí dohodu, tak ju dodrží. Šéf liberálov uviedol, že čakal, že na stretnutí budú aj lídri OĽaNO a Za ľudí, no neprišli. „Preto nebol dôvod o zmene rokovať,“ povedal Sulík. Kollár predtým uviedol, že s Matovičom by sa mal stretnúť v pondelok večer. „Nedá sa fungovať tak, že čo platilo včera, už neplatí zajtra. Aj preto to v koalícii haprovali, lebo neplatili dohody,“ povedal. Na žiadnej zmene termíne sa tak nedohodli.
Dodal, že sa na pôdoryse bývalej koalície sa dohodli na zmene ústavy a aj na termíne 30. septembra, čo bola podmienka OĽaNO, Za ľudí a aj desiatich odídencov z OĽaNO. „My sme netrvali na septembri, my sme sa na ňom dohodli,“ uviedol Sulík. „Nerozumiem, prečo by to mal byť cirkus, dať tomu ešte jednu šancu. Že to nazval Eduard Heger cirkusom ma prekvapilo,“ uviedol. „Pozrite si, akú drámu sme mali okolo rozpočtu tento rok. Schválený bol deň pred Štedrým večerom,“ uviedol Sulík na adresu štátneho rozpočtu.
Rozhodnutie o termíne predčasných volieb je výlučne v rukách SaS. „Vyzývam Richarda Sulíka a stranu SaS, aby uprednostnili záujem ľudí pred politickými záujmami Igora Matoviča a Eduarda Hegera a pomohli v utorok schváliť júnový termín predčasných volieb. S hlasmi SaS je za júnový termín minimálne 91 hlasov, bez potreby nechať sa vydierať Igorom Matovičom, Eduardom Hegerom či Veronikou Remišovou,“ uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini.
Na takomto cirkuse sa Remišová nebude podieľať
Líderka Za ľudí Veronika sa na dnešných rokovaniach nezúčastní. „Na rokovania s Borisom Kollárom o predčsných voľbách neprídem, na takomto cirkuse sa už podieľať nebudem,“ uviedla pre denník Pravda Remišová. „Dohoda s partnermi sa urobila pred schválením zmeny Ústavy SR, neustále porušovanie dohôd zo strany SaS a Sme rodina je len zvyšovaním ďalšieho chaosu. Naše hlasy na dohodu so Smerom a fašistami strana Sme rodina ani SaS nepotrebujú,“ dodala.
Heger nerozumie lídrom, prečo spochybňujú dohody
Odvolaný premiér Eduard Heger sa k avizovaným rokovaniam vyjadril na sociálnej sieti. „Prestaňte s tým cirkusom,“ začal slovami svoj status. Žiadne stretnutie k voľbám neplánuje organizovať. „Od víkendu dostávam množstvo otazok či plánujem zorganizovať ďalšie stretnutie k termínu volieb. Určite nie!“ napísal a zopakoval, že pôdoryse bývalej vládnej koalície sa dohodli na termíne predčasných volieb na 30. septembra, pričom išlo o kompromis a jediný termín s možnosťou získania 90 hlasov.
„Nerozumiem politickým lídrom, prečo spochybňujú dohody a robia ďalší zo série cirkusov. Možno niektorí majú veľa času na premýšľanie, keďže už nenesú priamu zodpovednosť za krajinu. Ja tento luxus nemám, dennodenne riešim problémy, napríklad, aby dosahy energetickej krízy na ľudí boli čo najmenšie,“ dodal s tým, že si ctí dohodu, ktorú dosiahli a verí, že tak urobia aj bývalí kolegovia.
Liberáli pripustili skorší termín predčasných volieb
Večer sa má Kollár stretnúť aj s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. Podľa našich informácií sú liberáli nalomení tomu, aby hlasovali aj za jún. Ak by sa tak stalo, je reálna šanca, že júnový termín prejde. Liberáli cez víkend uviedli, že ak vznikne dohoda partnerov na júnovom termíne, budú s ním súhlasiť. „My rešpektujeme dohodu, ktorá vznikla na úrovni bývalých koaličných partnerov. Termín 30. september bol kompromisom, s ktorým súhlasila aj pani prezidentka a všetci partneri. Preto budeme hlasovať za septembrový termín,“ uviedli liberáli.
Mal by júnový termín podporu 90 hlasov, ak by ho SaS podporila?
Sme rodina (17), SaS (20), Smer (27), Hlas (11), nezaradení poslanci (5): Martin Borguľa, Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci, Slavěna Vorobelová, Republika (5), ĽSNS (7)
ak by za júnový termín zahlasovala Sme rodina, Smer, nezaradení poslanci za Hlas, Republiku a ĽS NS a niektorí ďalší, mohol by získať podporu až 92, teda rovnakú, aká aktuálne existuje za september, a ak by sa pridali aj Ján Krošlák a Patrick Linhart, za jún by mohlo hlasovať až 94 poslancov
Reagovali na Kollárove vyjadrenia, v ktorých uviedol, že septembrový termín si prial Sulík a zopakoval, že preferuje voľby v máji alebo júni. Líder Sme rodina a predseda parlamentu zároveň uviedol, že plánuje podať pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedlo pravidlo, že po páde vlády by sa museli konať predčasné voľby napríklad do pol roka.
„Vyzývame preto Borisa Kollára, ktorý najskôr súhlasil so septembrovým termínom a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby namiesto nariekania v médiách, inicioval rokovania na zmenu termínu. SaS je na takéto rokovania pripravená,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Pre Hegera je termín volieb irelevantný
Odvolaný premiér Eduard Heger cez víkend uviedol, že verí, že poslanci dohodu na septembrovom termíne dodržia. Zároveň však dodal, že rozhodnutie je v rukách poslancov a pre neho je termín irelevantný a prispôsobí sa mu.
Upozornil, že finálne rozhodnutie je tak či tak v rukách poslancov Národnej rady SR, rešpektuje v tejto súvislosti i to, že sa hlasovať bude až v utorok. Priznal však, že oddialenie hlasovania po ukončenej rozprave k bodu nepovažuje za šťastné. „Ak poslanci dorokovali, mohli to odhlasovať hneď. Nie je to dobrá vizitka ani parlamentu, ani koalície,“ uviedol.
Parlament v stredu (25. 1.) schválil zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Vo štvrtok (26. 1.) viedli poslanci diskusiu, v hre je viacero termínov. Hlasovať o nich budú v utorok (31. 1.) o 17.00 h./agentury/
X X X
Pavel telefonoval s taiwanskou prezidentkou, ozvala sa Čína. Blinken gratuluje
Novozvolený český prezident Petr Pavel v pondelok telefonoval s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen, oznámil na sociálnej sieti Twitter. Uistil ju, že s ČR zdieľajú rovnaké hodnoty. Ešte pred uskutočnením telefonátu sa ozvali z Pekingu a pripomenuli, že Pavel sa počas predvolebnej kampane prihlásil k politike jednej Číny, informuje spravodajkyňa TASR.
Petr Pavel: „Dnes som hovoril s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Poďakoval som sa jej za gratuláciu (k zvoleniu za prezidenta ČR) a uistil som ju, že Taiwan a Česká republika zdieľajú hodnoty slobody, demokracie a ľudských práv a že budeme naďalej posilňovať naše partnerstvo,“ spresnil Pavel obsah rozhovoru.
„Čínska strana sa aktuálne snaží overiť si (telefonát) u českej strany. Dúfame, že česká strana bude striktne dodržiavať princíp jednej Číny,“ uviedol pred konaním telefonátu čínsky rezort zahraničných vecí.
Denník South China Morning Post predtým upozornil, že telefonát medzi Cchaj a Pavlom by bol historicky prvým medzi najvyššou predstaviteľkou Taiwanu s niektorým z európskych lídrov.
Reakciu Číny okomentovala na Twitteri predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. „V marci Taiwan navštívim. Podporovať partnerov, ktorí dodržiavajú ľudské práva a ctia si demokraciu, je dôležité a som veľmi rada, že v tom budú všetci ústavní činitelia zajedno,“ uviedla predsedníčka dolnej komory českého parlamentu.
Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať „separatistické aktivity“ a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.
Gratulácia z Washingtonu
Pavlovi k víťazstvu vo voľbách v pondelok popoludní SEČ zablahoželal americký minister zahraničia Antony Blinken. „Ako priatelia, partneri a spojenci sa tešíme na spoluprácu na mnohých našich prioritách bilaterálnych, regionálnych aj svetových,“ napísal Blinken na twitteri.
Americký minister zahraničia je prvým vysokým predstaviteľom USA, ktorý Pavlovi verejne pogratuloval. Už v sobotu, teda v deň oznámenia výsledkov volieb, Pavlovi zablahoželala americká ambasáda v Prahe.
Pavel, ktorý sa má ujať úradu až v marci, už v nasledujúcich hodinách po prezidentských voľbách telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími štátnikmi. Osobne mu v štábe gratulovala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová./agentury/
X X X
Nemecký súd odsúdil ďalšieho obžalovaného z kauzy uneseného Vietnamca
Aj ďalší súdny proces potvrdil, že Slovensko bolo v roku 2017 zaangažované do únosu vietnamského občana. Skonštatoval to nemecký Najvyšší súd v odsudzujúcom rozsudku nad ďalším páchateľom, ktorý dostal 5-ročný trest.
Kým na Slovensku prípad skôr stojí, v Nemecku bol v súčasnosti ukončený už druhý súdny proces s jedným z únoscov, ktorý vietnamského podnikateľa žiadajúceho v Nemecku politický azyl mal viezť autom do Bratislavy. Informoval o tom Rádiožurnál, spravodajská relácia RTVS.
Sudca podľa spravodajcu rozhlasu Tibora Macáka, ktorý bol priamo v Berlíne, čítal rozhodnutie hodinu a pol. Obžalovaný dostal trest za špionážnu činnosť a spoluúčasť na únose Trinh Xuan Thanha.
„Jeho obhajcovia nedokázali spochybniť ani to, že bol 26. júla 2017 pri (bratislavskom vládnom) hoteli Bôrik ako súčasť komanda únoscov,“ uviedol spravodajca v RTVS.
Do týždňa by sa jeho obhajca mal vyjadriť, či sa odvolá proti rozsudku, ak nie, trest by si mal odpykať v Nemecku.
Zo spolupráce na únose s vietnamskou delegáciou politickí oponenti obviňovali vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ten ešte vlani v novembri pre Pravdu uviedol, že na únose sa nikto zo Slovenska určite nepodieľal vedome a verí, že nebola zneužitá ani pohostinnosť Slovenska.
Rovnaký výsledok prinieslo aj preverovanie Generálnej prokuratúry. Tá v marci 2021 zverejnila závery svojho vyšetrovania. Konštatovala, že nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o vedomej participácii slovenských občanov na únose spočívajúcej v poskytnutí vládneho lietadla vietnamskej delegácii. Národná kriminálna agentúra ale začala vlani na konci novembra v prípade trestné stíhanie pre podozrenia z korupcie. Zatiaľ bez výsledku.
Na 5-rokov odsúdený Anh Tu L. (32) priviezol z Prahy do Berlína vozidlo použité pri zločine. V hlavnom meste Nemecka navyše špehoval budúcu obeť únosu. Ako príslušník bezpečnostných zložiek sa zapojil aj do únosu, tvrdí obžaloba. Následne ešte Anh Tu L. pomohol vyviezť uneseného Trinh Xuan Thanha zo schengenského priestoru.
Aj Anh Tu L. následne ušiel do Vietnamu. Vlani sa však vrátil do Prahy, kde stále žila jeho matka. V Českej republike ho však v apríli 2022 zatkli a 8. júna vydali do Nemecka. Tam mu bolo vznesené obvinenie z napomáhania k pozbaveniu osobnej slobody a činnosti agenta tajnej služby. Išlo tak už o druhý súdny proces v tomto prípade. V roku 2018 bol ďalší obžalovaný Vietnamec, ktorý v Prahe požičiaval autá použité na únos, odsúdený na tri roky a desať mesiacov väzenia.
Únos sa uskutočnil 23. júla 2017 neďaleko Brandenburskej brány v centre Berlína. Vtedy 51-ročný Trinh Xuan Thanh sa prechádzal v parku Tiergarten so svojou 28-ročnou milenkou. Krátko pred 11. hodinou pri nich zastavila dodávka volkswagen s českou poznávacou značkou. Niekoľko mužov vyskočilo z auta a násilne vtiahli dvojicu do auta. Políciu zalarmovali svedkovia. Vo Vietnamskom Hanoji bol Trinh Xuan Thanh následne vo dvoch súdnych procesoch za údajné zlé hospodárenie a spreneveru odsúdený na dva doživotné tresty.
Podľa obžaloby boli obe unesené osoby prevezené na vietnamskú ambasádu v berlínskom Treptowe. Odtiaľ odsúdený Anh Tu L. odviezol už len podnikateľa autom na Slovensko. Podľa nemeckej prokuratúry malo na vyvezenie uneseného muža zo schengenského priestoru poslúžiť stretnutie medzi vietnamským ministrom vnútra a jeho vtedajším slovenským náprotivkom Robertom Kaliňákom.
Po stretnutí vietnamskej delegácii podľa vyšetrovateľov prípadu poskytli slovenské vládne lietadlo na let do Moskvy. Nemecká justícia je presvedčená, že v lietadle sa vtedy nachádzal aj Trinh Xuan Thanh./agentury/
X X X
Matovičovo OĽaNO zmenilo názov. Zbavilo sa malých strán
Pred voľbami 2020 Obyčajní ľudia pribrali do názvu aj na kandidátku tri ďalšie subjekty. Koalíciu však nevytvorili.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti po troch rokoch opäť menia názov. „Koaličnú” verziu, ktorá obsahovala tri ďalšie strany, vymenili za starý variant. Hnutie Igora Matoviča sa opäť volá len „OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO”. Vyplýva to zo zmien, ktoré dnes zverejnil register politických strán vedený na ministerstve vnútra.
Zdanie koalície
Naposledy matovičovci menili názov v novembri 2019. Bolo to zhruba tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Z kandidátky Obyčajných ľudí sa o priazeň voličov uchádzali nielen adepti OĽaNO, ale aj Kresťanskej únie Anny Záborskej, Novy, ktorú pôvodne zakladal Daniel Lipšic a neskôr ju formálne viedol Gábor Grendel a Zmeny zdola Jána Budaja. Hnutie sa tri roky volalo „OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA”.
Matovič so Záborskou, Grendelom a Budajom tak z volebného lístka, kde sa zverejňuje celý názov, vytvoril zdanie koalície, ktorú však v skutočnosti nesformovali. Keby tak spravili, sťažili by si vstup do parlamentu. Štvor- a viackoalícia totiž musí pokoriť až 10-percentné kvórum na rozdiel od päťpercentného, ktoré platí, keď subjekt kandiduje samostatne.
Odchody z OĽaNO
Koaličná kríza však priniesla rozkol aj do tohto zoskupenia. Pre nezhody sa ho rozhodol opustiť Ján Budaj so svojou Zmenou zdola. Názov hnutia tak bol po jeho odchode neaktuálny. Spolu s Budajom opustilo poslanecký klub OĽaNO ďalších desať poslancov združených v tzv. Občiansko-demokratickej platforme.
Špekuluje sa aj o budúcnosti Kresťanskej únie Anny Záborskej. O jej návrat sa snaží KDH, ktoré sa pokúša pred voľbami spojiť kresťanské a konzervatívne sily.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš hovorí, že ide o technickú zmenu, „aby pred začiatkom rokovaní o predvolebnej spolupráci boli všetci naši doterajší partneri úplne slobodní”.
Záborská tvrdí, že zmena názvu ešte nič neznamená: „Deväť mesiacov pred voľbami treba mať čistý stôl. Sme dve suverénne politické strany a rokovania ešte len začnú.”
Podpredseda parlamentu Grendel tvrdí, že zmena názvu prišla po vzájomnej dohode, vychádzajúcej z nedávnych komunálnych volieb a v ich prípade nehovorí o žiadnom rozchode. „Vo viacerých prípadoch sa stalo, že naše strany kandidovali samostatne, na kandidátnych listinách sa tak objavoval názov strany Nova dvakrát. Toto je jediný dôvod,” hovorí Grendel.
Zmenou názvu si Obyčajní ľudia poistili, že do volieb určite nepôjdu so starým menom. To by sa mohlo stať, ak by parlament schválil pozmeňujúci návrh Sme rodina, ktorý umožňuje predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi vyhlásiť termín predčasných volieb prakticky hneď po odhlasovaní jeho termínu.
Od dňa vyhlásenia volieb strany nemôžu meniť svoje názvy až do chvíle vyhlásenia výsledkov. O termíne predčasných volieb sa bude hlasovať zajtra po 17.00. V tom čase sa bude preberať aj pozmeňujúci návrh Sme rodina. V oboch prípadoch ho musí podporiť aspoň 90 hlasov, aktuality.sk
X X X
Európske akciové trhy sa v pondelok oslabili
Tento týždeň budú o nastavení menovej politiky rozhodovať americká centrálna banka (Fed) aj Európska centrálna banka (ECB).
Európske akciové trhy sa na začiatku týždňa, v ktorom sa očakáva rozhodnutie dôležitých centrálnych bánk o úrokových sadzbách, oslabili.
Kľúčový nemecký index Dax v pondelok stratil 0,16 % a uzavrel na 15.126,08 bodu, keď v priebehu obchodovania dočasne padol až pod hranicu 15.000 bodov.
Hlavný francúzsky index CAC 40 v pondelok klesol o 0,21 % na 7082,01 bodu, taliansky FTSE MIB o 0,38 % na 26.335,98 bodu a španielsky index IBEX 35 o 0,12 % na 9049,30 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 0,46 % na 4158,63 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,17 % na 454,40 bodu.
Tento týždeň budú o nastavení menovej politiky rozhodovať americká centrálna banka (Fed) aj Európska centrálna banka (ECB). Trh aktuálne počíta s tým, že ECB zvýši sadzby o 50 bázických bodov a Fed o 25 bázických bodov.
Spoločná európska mena sa v pondelok posilnila, keď profitovala z nečakaného januárového zrýchlenia inflácie v Španielsku. Podvečer sa predávala po 1,0868 USD, pričom predtým sa dostala nad 1,09 USD. ECB stanovila popoludní referenčný kurz eura na 1,0903 (v piatok: 1,0865) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9171 (0,9204) eura, aktuality.sk
X X X
Kauza Judáš: Expolicajt „Dodo“ opäť pred súdom. Makó hovoril o úplatkoch, o Rehákovi však nie
Na lavicu svedkov sa posadil aj jeden z najznámejších „kajúcnikov“ Ľudovít Makó.
V prípade, v ktorom je z korupcie a zo spolupráce s mafiánskou skupinou sýkorovcov obžalovaný exšéf policajných odposluchov Jozef Rehák, vypovedali ďalší traja svedkovia.
Bývalý policajt mal podľa obžaloby vynášať informácie sýkorovcom v časoch, keď gangu šéfoval Róbert Lališ alias Kýbel. O tom, že Rehák, známy pod prezývkou „Dodo“, bol na výplatnej páske zločineckej skupiny svedčia odsúdení členovia gangu Martin Bihari, Martin Kováč a Jurij Fejer. Samotný Lališ však ich verziu pred súdom poprel.
Böhmovi blízki potvrdili úplatky, o Rehákovi nevedia
Reháka viní obžaloba aj z prijímania úplatkov od bývalého SIS-kára Františka Böhma. Peniaze sa k nemu mali dostávať cez jeho vtedajšieho zástupcu Norberta Paksiho, ktorý sa priznal a korupčný systém potvrdzuje. Böhm mal „svojich“ policajtov vyplácať mesačne.
Práve v tejto súvislosti sa v pondelok na lavicu svedkov posadil aj jeden z najznámejších „kajúcnikov“ spolupracujúcich s políciou vo viacerých kauzách Ľudovít Makó, v minulosti riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
S Rehákom sa zoznámil práci, ich vzťah bol priateľský, no v súkromí sa nestretávali. Súdu potvrdil, že jeho kamarát Böhm mu viackrát hovoril o dohode s Paksim, podľa ktorej mu „za nejaké krytie alebo informácie“ na mesačnej báze posielal peniaze.
Sumy úplatkov sa najskôr pohybovali od 10 až 15-tisíc, neskôr až do 45-tisíc eur. Časť peňazí si mal nechávať Paksi a časť mala končiť u policajného exprezidenta Milana Lučanského. Böhm aj Lučanský sami čelili obvineniam, obaja spáchali samovraždu.
Makó potvrdil, že Böhm niektorým policajtom platil, o Rehákovi však nič konkrétne povedať nevedel. „Nikdy sme sa nebavili, že by mal Paksi časť peňazí distribuovať pre pána Reháka, takže k tomu sa ani neviem vyjadriť.“
Podobne vypovedal ďalší Böhmov blízky človek, Marek Desset, s ktorým boli priatelia a spolu podnikali s pohonnými hmotami.
Böhm mu viackrát súkromne rozprával, že nejaké „obnosy peňazí odovzdáva pánovi Paksimu“, mali byť odmenou napríklad za informácie o odposluchoch. Neskôr od neho v súvislosti s úplatkami počul aj Lučanského meno. „Jozefa Reháka mi nikdy nespomínal,“ vypovedal Desset. O peniazoch „pre Paksiho“ vedel aj preto, lebo ich na Böhmovu žiadosť viackrát vyberal v banke.
Expolicajt z NAKA: Prípad nám vzali, na mňa prišiel anonym
Obhajoba ako svedka navrhla aj expolicajta Pavla Jahodníka, ktorý je dnes vo výsluhovom dôchodku. Rehák totiž už na začiatku hlavného pojednávania, ktoré na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začalo pred rokom, hovoril, že Jahodník o ňom „po chodbách vykrikoval“, že ho dostane do väzenia aj že má naňho „nabité“.
Expolicajt to pred súdom poprel. S Rehákom nemali žiadny osobný vzťah a nemal dôvod podobné reči šíriť. Takéto tvrdenia boli súčasťou anonymu, ktorý naňho prišiel niekedy v roku 2016. Pôsobil ako zástupca riaditeľa národnej protizločineckej jednotky NAKA v Bratislave a jeho kolegovia v tom čase vyšetrovali prípad súvisiaci so sýkorovcami, v ktorom figuroval aj policajt „Dodo“.
Anonym na Jahodníka prišiel krátko potom, čo vyšetrovateľ v prípade spracoval návrh na určenie výberovej príslušnosti. Cieľom bolo, aby sa prípadu mohli aj naďalej venovať, keďže bežne policajtov „rieši“ policajná inšpekcia. V tomto prípade však policajti venujúci sa mafii neuspeli.
„Ten anonym beriem ako snahu, aby vec nevyšetrovala NAKA, ale úrad inšpekčnej služby, vtedy pod Lučanským. Bol to prvý prípad, kde nám nebola podpísaná výberová príslušnosť. V minulosti sme pritom opakovane stíhali policajtov, ak to súviselo so zločineckou skupinou,“ povedal Jahodník.
Sám čelil pre anonym disciplinárnemu konaniu.„To bolo neskôr zastavené,“ hovoril pred súdom a dodal, že anonymov naňho počas jeho policajnej kariéry prišlo viacero, len tento však viedol k disciplinárnemu konaniu.
Rehákov prípad je súčasťou obžaloby proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, pre ktorú aktuálne stojí pred súdom. Práve on mal Rehákov prípad odňať dozorujúcemu prokurátorovi Petrovi Kyselovi a pomôcť zariadiť, aby prípad „policajta Doda“ nevyšetrovala NAKA, ale policajná inšpekcia. Za úplatok. Kováčik to popiera.
Reháka obvinili v decembri 2020 pri akcii Judáš spolu s ďalšími. Aj on vinu odmieta, aktuality.sk
X X X
Kollár chcel presvedčiť Sulíka aj Hegera na skorší termín predčasných volieb. Obaja mu dali košom
O termíne predčasných volieb sa bude hlasovať v utorok po 17:00. Ak to parlament nestihne, prezidentka môže vymenovať úradnícku vládu.
Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa medzi bývalými koaličnými partnermi opäť rozbehla debata o termíne predčasných volieb. Aj keď sa OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí pred pár týždňami dohodli na 30. septembri, predseda parlamentu Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne.
Na novom termíne sa však nedohodli. Po stretnutí to potvrdil Richard Sulík s tým, že na rokovanie neprišli predstavitelia OĽaNO ani strany Za ľudí. „Ja som očakával, že tam budú naši bývalí koaliční partneri, ale za OĽaNO a za Za ľudí neprišiel nikto. Pýtal som sa Borisa Kollára, ktorého som vyzval, aby toto stretnutie zvolal, či ich pozval. Áno, pozval ich, skrátka neprišli. Preto ani nebol dôvod o čomkoľvek diskutovať, lebo pokiaľ tú zmenu nespravíme všetci štyria, tak platí čo sme dohodli,“ povedal dnes na tlačovej besede Sulík.
Zdôraznil, že odmieta o termíne predčasných volieb rokovať s „fašistami“ alebo so Smerom. Podľa Sulíka teda platí dohoda na 30. septembri, ak sa OĽaNO a SaS nerozhodnú, že podporia aj skorší termín. „Vieme žiť aj s júnovým, aj so septembrovým termínom,“ dodal.
Sulík pripustil debatu. OĽaNO a Za ľudí neprišli
Dnešné rokovania medzi Kollárom a Sulíkom vyvolali nedeľné výroky predsedu parlamentu v relácii O 5 minút 12 na RTVS, ktorý uviedol, že na septembrovom termíne trvala strana SaS. Na čo následne reagoval Richard Sulík.
„My rešpektujeme dohodu, ktorá vznikla na úrovni bývalých koaličných partnerov. Termín 30. september bol kompromisom, s ktorým súhlasila aj pani prezidentka a všetci partneri. Preto budeme hlasovať za septembrový termín. Ak však vznikne dohoda všetkých partnerov na júnovom termíne, budeme s takouto dohodou súhlasiť. Vyzývame preto Borisa Kollára, ktorý najskôr súhlasili so septembrovým termínom a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby namiesto nariekania v médiách, inicioval rokovania na zmenu termínu. SaS je na takéto rokovania pripravená,“ skonštatoval včera predseda SaS.
Na jeho výzvu odpovedal Boris Kollár zvolaním dnešného stretnutia v Národnej rade, kde okrem Sulíka pozval aj Eduarda Hegera a Veroniku Remišová. Ani jeden z nich dnes do parlamentu neprišiel.
Heger hovorí o cirkuse
Odvolaný premiér odmietol debaty medzi Sulíkom a Kollárom a označil ich za cirkus. Zároveň zdôraznil ich dohodu na 30. septembri. „Nerozumiem politickým lídrom, prečo spochybňujú dohody a robia ďalší zo série cirkusov. Možno niektorí majú veľa času na premýšľanie, keďže už nenesú priamu zodpovednosť za krajinu. Ja tento luxus nemám, dennodenne riešim problémy, napríklad, aby dosahy energetickej krízy na ľudí boli čo najmenšie,“ napísal na Facebooku.
Po rokovaní s Richardom Sulíkom predstúpil pred médiá aj šéf Sme rodiny. Kollár skonštatoval, že z najväčšou pravdepodobnosťou bude zajtra schválený 30. september ako termín volieb. V parlamente sa totiž podľa neho nedokáže nájsť 90 poslancov na iný dátum.
Toľko poslancov je podľa novely ústavy, ktorú parlament schválil minulý týždeň, potrebných na skrátenie volebného obdobia. Tie nevie zatiaľ nájsť Smer ani Hlas, ktoré presadzujú 27. máj, resp. 24. jún.
September má dosť hlasov
„Vyzývam Richarda Sulíka a stranu SaS, aby uprednostnili záujem ľudí pred politickými záujmami Igora Matoviča a Eduarda Hegera a pomohli v utorok schváliť júnový termín predčasných volieb. S hlasmi SaS je za júnový termín minimálne 91 hlasov, bez potreby nechať sa vydierať Igorom Matovičom, Eduardom Hegerom či Veronikou Remišovou,“ uviedol dnes líder Hlasu Peter Pellegrini. Sulík však rokovania s ním odmietol
Naopak, zdá sa, že odvolanému premiérovi Eduardovi Hegerovi sa podarí nájsť trojpätinovú väčšinu, podporujúcu septembrové parlamentné voľby. Hnutie OĽaNO disponuje spolu s desiatimi odídencami z Občiansko-demokratickej platformy 47 poslancami. Spolu s hnutím Sme rodina, SaS a Za ľudí je to 87 zákonodarcov.
Cez hranicu 90 hlasov bývalé koaličné strany dostanú pravdepodobne nezaradení poslanci. Za by mal byť Miroslav Kollár (Modrá koalícia), Tomáš Valášek (PS), Martin Klus, Martin Borguľa či Ján Mičovský. Zároveň nie je vylúčené, že septembrový termín odsúhlasia aj ďalší.
O termíne volieb sa bude hlasovať zajtra po 17:00. Na schválenie termínu je potrebných aspoň 90 hlasov. Takúto podporu by mal mať zatiaľ len septembrový termín. Ak sa parlament zajtra nedohodne, prezidentka môže zvážiť vymenovanie úradníckulej vlády. Bolo by to totiž porušením ultimáta, ktoré bývalej koalícii hlava štátu dala., aktuality.sk
X X X
Viackrát ho obvinili zo sexuálneho zneužívania. Kanadský kardinál vo Vatikáne končí
V minulosti považovaný za silného kandidáta na pápežský stolec. Kanaďana Marca Ouelleta vystrieda vo Vatikáne americký biskup Robert Francis Prevost.
Kanadský kardinál Marc Ouellet, ktorý bol viackrát obvinený zo sexuálneho zneužívania, odstúpil z funkcie prefekta Kongregácie pre biskupov. Oznámil to v pondelok Vatikán, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Ouellet (78) odstúpil zo svojej funkcie pre vysoký vek. Pápež František „prijal predloženú rezignáciu, pretože (kardinál) dosahuje vekový limit“, uviedol Vatikán vo vyhlásení.
Ako prefekt Kongregácie pre biskupov riadil Ouellet vatikánsky úrad zodpovedný za výber kandidátov na biskupov pre pápeža. Na tomto poste ho nahradí americký biskup Robert Francis Prevost.
Hromadná žaloba
Ouellet bol v minulosti považovaný za silného kandidáta na pápežský stolec. No jedna zo stážistiek ho obvinila, že ju medzi rokmi 2008 a 2010, keď bol quebeckým arcibiskupom, zneužíval. Vlani v auguste sa jeho meno objavilo aj v hromadnej žalobe zameranej proti 80 členom duchovenstva quebeckej arcidiecézy.
Ouellet všetky obvinenia poprel. Vlani v decembri tiež uviedol, že podal žalobu za ohováranie na ženu, ktorá ho zo zneužívania obvinila, „aby očistil svoju povesť“.
Okrem toho čelí Ouellet aj druhej súdnej sťažnosti, ktorú proti nemu vzniesla v roku 2020 taktiež žena, čo potvrdila v pondelok aj quebecká diecéza. Sťažnosť posunuli aj Vatikánu, uviedol pre AFP hovorca diecézy, aktuality.sk
X X X
Vojna na Ukrajine: Kyjev chce za rok kúpiť drony za 550 miliónov dolárov
Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie.
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily,“ uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).
Od zahraničných partnerov
Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov.
Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.
Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov“. „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny,“ uviedol Reznikov.
16 štátnych zákaziek
Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.
„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov,“ uviedol Reznikov, aktuality.sk
X X X
Bývalý šéf VšZP Forai mal prijať státisícový úplatok. Súvisí s prenájmom budovy, na ktorý upozornil už Ján Kuciak
Kľúčový svedok vo viacerých kauzách Ján Gajan vypovedá na exšéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia. Vyšetrovateľ ho obvinil z prijímania úplatku. Forai sa však bráni, že stíhanie má logické medzery.
Keď sa centrála štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne v marci 2016 sťahovala do prenájmu u súkromníka v bratislavskej Petržalke, novinár Ján Kuciak s kolegyňou Janou Čunderlíkovou odhalili podozrivé okolnosti tejto operácie. V článku už vtedy napísali, že „pochybnosti vyvoláva nielen cena presunu (ktorá má byť o tretinu predražená), ale aj cena samotného prenájmu a ľudia v pozadí“.
Poisťovňa vtedy potvrdila, že za desaťročný nájom budovy patriacej spoločnosti Capital Park zaplatí skoro 12 miliónov eur – považovala to za hospodárne riešenie.
Aktuálne policajné vyšetrovanie naznačuje, že Kuciakove podozrenia boli oprávnené. Podľa zistení Aktuality.sk totiž práve v súvislosti s prenájmom budovy sídla zdravotnej poisťovne polícia vlani obvinila dnes už bývalého šéfa VšZP Marcela Foraia z korupcie.
Pri príležitosti piateho výročia smrti Jána Kuciaka redakcia Aktuality.sk prináša knihu s názvom KUCIAK(reportáže 2015 – 2023). Okrem najdôležitejších textov investigatívneho novinára v nej nájdete aj aktuálne posuny v kauzách, zistenia vyšetrovateľov a rozhodnutia súdov o hlavných aktéroch jeho článkov. Knihu si od dnes môžete objednať na obchod.aktuality.sk
Advokát prehovoril o úplatku
Sťahovanie VšZP do nového sídla mal sprevádzať úplatok vo výške zhruba 600-tisíc eur, ktorý podľa vyšetrovateľa zinkasoval exriaditeľ štátnej poisťovne Forai. Mimochodom, spomínaná suma zodpovedá približne piatim percentám z celkovej čiastky, ktorú má štátna poisťovňa zaplatiť za desať rokov prenájmu budovy. Nateraz nie je známe, či sa exriaditeľ o peniaze delil aj s ďalšími ľuďmi.
O takomto údajnom úplatku vypovedá advokát Ján Gajan, ktorý je kľúčovým svedkom aj v kauzách Dobytkár a v prípade úplatkov v Slovenskom pozemkovom fonde. Tam svedčí najmä o postavení oligarchu Martina Kvietika.
V korupčnom prípade VšZP však Gajan stíhaný zatiaľ nie je, keďže spolupracuje s políciou – vyšetrovateľ mu obvinenie odložil.
Marcel Forai proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť. „V čase podpisu zmluvy som nebol generálnym riaditeľom poisťovne a veľa vecí, ktoré sú v uznesení, logicky ani časovo nesedí,“ reagoval pre Aktuality.sk.
Pri podpise zmluvy neboli
Poisťovňa začala hľadať svoje nové sídlo pred necelými desiatimi rokmi. V tom čase bol na jej čele práve Marcel Forai. V spoločnosti Capital Park zas figuroval advokát Róbert Lenčéš, spájaný s kauzou predraženého stravovania v slovenských nemocniciach.
Pri samotnom podpise zmluvy v januári 2016 už však skutočne nebol ani jeden z dotyčných pánov. Forai musel odstúpiť z čela VšZP pre kauzu tety Anky v septembri 2015, Lenčéš zasa v tom istom roku oficiálne vystúpil z firmy. Za štát tak dokument podpisoval nový šéf VšZP Miroslav Vaďura, za Capital Park zasa konateľ spoločnosti Peter Vartovník.
Toho portál biztweet.eu v minulosti označil za bieleho koňa s väzbami na skupinu HMG, ktorej majiteľom je práve spomínaný advokát Gajan.
Sťahovanie sa neoplatí
Zmluva o prenájme budovy platí do 31. januára 2026. Poisťovňa od nej neplánuje odstúpiť ani po tom, čo polícia vyšetruje korupciu v súvislosti s využívaním nových priestorov.
„VšZP je v prípade potreby pri vyšetrovaní plne súčinná. Sťahovanie do nových priestorov vzhľadom na zmluvné podmienky, ktoré dohodlo predchádzajúce vedenie, nie je možné,“ reagovala manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová.
Vykonaný audit podľa nej preukázal, že by išlo o nerentabilné riešenie. Ako dodala, poisťovňa sa touto otázkou bude zaoberať v dostatočnom predstihu pred ukončením aktuálnej lehoty platnosti nájomnej zmluvy. Vzhľadom na časový rámec predošlých rokovaní by tak mala začať s hľadaním sídla už tento rok.
V eseročke, ktorá dnes profituje z prenájmu priestorov pre poisťovňu, sú ako koneční užívatelia výhod uvedení traja cudzinci – Igor Kamenskikh, Tatiana Bezrukova, Rishat Sharipov. Poslední dvaja menovaní boli v štátnom registri najprv vedení ako občania Ruskej federácie. Od marca 2022 majú všetci traja už cyperskú štátnu príslušnosť.
Problém s masérom
Forai okrem obvinenia z prijatia úplatku čelí aj stíhaniu v súvislosti so staršou, verejnosti pomerne dobre známou kauzou maséra Kostku. V tomto prípade ho v minulosti obvinili z obzvlásť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Masér Pavol Kostka dostal od VšZP v roku 2012 unikátny výberový kód pod názvom „cielená a dlhodobá terapia“. Tento kód bol veľmi výhodný pre Kostku, ktorého služby poisťovňa kráľovsky platila: dostával 45 eur za tri hodiny oficiálnej liečby. Koncom roka 2015 poisťovňa po kontrole kód zrušila.
Forai sa v reakcii bránil, že prvé pochybenia sú ešte z čias pred jeho nástupom do vedenia poisťovne.
Špeciálny kód totiž Kostkovi pridelil ešte Foraiov predchodca Marian Faktor.
„Ja ako osoba odmietam niesť zodpovednosť za konkrétnych pracovníkov, ktorí zanedbali svoje pracovné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv,“ reagoval v minulosti Forai pre Aktuality.sk.
X X X
V Ľubľane zadržali dvoch podozrivých ruských špiónov
V prípade usvedčenia hrozí podozrivým až osem rokov väzenia.
Slovinská tajná služba (SOVA) v spolupráci s Národným vyšetrovacím úradom (NBI) zadržala dvoch zahraničných občanov pre podozrenia zo špionáže v prospech Ruska, uviedli v pondelok slovinský denník Delo a tamojší spravodajský server Siol. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry STA.
Podozriví špióni boli podľa nej zadržaní v administratívnej budove v slovinskom hlavnom meste Ľubľana. Tamojšia prokuratúra už potvrdila, že na základe vyhlásenia tajnej služby začala v prípade prípravné konanie.
Slovinská tajná služba ešte začiatkom vlaňajšieho decembra podala na ľubľanský okresný súd žiadosť o vyšetrovanie dvoch osôb obviňovaných z trestného činu špionáže.
Osoby boli zadržané ešte 5. decembra a zostávajú vo väzbe, citovala prokuratúru internetová stránka Siol. Ďalšie informácie vzhľadom na priebeh vyšetrovania zverejnené neboli.
V prípade usvedčenia hrozí podozrivým až osem rokov väzenia, spresňuje STA. Podozriví majú občianstvo a pasy tretej krajiny a slovinským úradom neoznámili, že sú ruskými občanmi. Denník Delo napísal, že jeden zo zadržaných je aj občanom Argentíny.
Siol uviedol, že podľa neoficiálnych informácií obaja pôsobili nielen v Slovinsku, ale aj v zahraničí, a spolupracovali so zahraničnými spravodajskými službami, aktuality.sk
X X X
Po bombovom útoku v mešite hlásia z pakistanského Pešávaru už 61 obetí
Väčšinu obetí útoku samovražedného atentátnika tvoria policajti.
Počet obetí bombového útoku samovražedného atentátnika v mešite pri policajnom veliteľstve v pakistanskom meste Pešávar stúpol na 61, oznámil v pondelok hovorca miestnej nemocnice. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Hovorca Nemocnice lady Readingovej uviedol, že hospitalizovali 60 zranených ľudí, ďalšie desiatky zranených poslali do dvoch ďalších nemocníc v Pešávare.
Časť mešity sa zrútila
K výbuchu došlo v pondelok počas poludňajších modlitieb, v mešite sa vtedy nachádzalo najmenej 300 ľudí. Silná explózia spôsobila zrútenie časti mešity. Podľa polície sa atentátnik odpálil medzi veriacimi, píše agentúra AP. Viac ako 150 ľudí utrpelo zranenia, väčšina z nich pri zrútení strechy, a mnoho z nich je vo vážnom stave, uviedla polícia.
Zatiaľ nie je jasné, ako sa atentátnikovi podarilo dostať do opevneného komplexu, v ktorom sídli policajné veliteľstvo a ktoré sa nachádza v zóne s prísnymi bezpečnostnými opatreniami.
K útoku sa na sociálnej sieti prihlásil pakistanský Taliban.
Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf odsúdil tento atentát a prisľúbil „tvrdý zásah“ proti tým, ktorí za útokom stoja. V pondelok pricestoval do Pešávaru a miestnym úradom nariadil, aby zraneným poskytli najlepšiu zdravotnú starostlivosť, aktuality.sk
X X X
Deti chodia na vyučovanie hladné. Tak by nevedeli pracovať ani dospelí, hovorí riaditeľka základnej školy
Až 99 percent žiakov základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktorej šéfuje Ildikó Kotlárová (55), tvoria Rómovia. K tomuto etniku patrí aj ona, no predsa len je medzi nimi rozdiel – jej komunitou sú takzvaní olasi. V tejto skupine prevládajú silné tradície – jednou z nich je, že dievčatá sa vydávajú veľmi mladé. Štúdium u nich neprichádza do úvahy, no fiľakovská riaditeľka tento zvyk nedodržala. Dnes je pre mnohých vzorom.
X Stretli sme sa v priestoroch Základnej školy Lajosa Mocsáryho vo Fiľakove, ktorá je špecifická nielen vyučovaním v maďarčine, ale aj väčšinovým zložením rómskych žiakov. Koľko ich máte?
Je ich tristo. Väčšina z nich pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.
X Ako dlho ste riaditeľkou?
Tretí rok. Predtým som desať rokov pôsobila ako zástupkyňa. Začínala som tu však ako pedagogický asistent pred devätnástimi rokmi. Sem som prišla zo špeciálnej – vtedy to ešte bola osobitná škola. Tam som pracovala šestnásť rokov.
X Čo je najnáročnejšie na vedení tejto školy?
Problémom je veľká chudoba, deti nám chodia na vyučovanie hladné. Niekedy im s kolegami nosíme nejaké jedlo z domu. Veľmi nám ale pomohlo, keď som sa dostala do kontaktu s generálnym riaditeľom jedného z mäsokombinátov, pánom Richardom Dudom. Keď sme sa stretli, poprosila som ho, či by nám občas nemohli niečo poslať pre naše hladujúce deti. Často je totiž problém učiť ich, keď majú prázdny žalúdok. Veď aj dospelým sa za takýchto podmienok robí veľmi ťažko. Ochota z jeho strany bola naozaj veľká, za čo som mu veľmi vďačná. Takisto kolegovia a rodičia detí.
X Môžete to viac priblížiť?
Keď majú navyše nejaké šaláty, salámy, šunky, hamburgery, niekedy aj sladkosti, zvyknú to sem doviezť. Zavolajú mi, že idú a aby sme im otvorili bránu. Samozrejme, my to vždy s radosťou urobíme. Trvá to už druhý rok. Je to veľké plus a situácia sa zlepšila. Keď je toho viac, deťom potraviny rozdávame tak, že si niečo odnesú aj domov. No a rodičia sú, samozrejme, šťastní.
X Koľkí v škole pracujete?
Je nás dvadsaťdva pedagógov, no dokopy je tu tridsaťpäť zamestnancov.
X Vy pochádzate zo skupiny olašských Rómov, ktorí dodržiavajú silné tradície. Dievčatá u vás väčšinou končia svoje vzdelávanie základnou školou. Ako sa vám podarilo dotiahnuť to na vysokú?
Najmä vďaka otcovi, ktorý na mňa netlačil s vydajom. U nás sa s chlapcami nezoznamuje len tak. Väčšinou sa, medzi sebou, dohodnú rodičia. Chlapcom hľadajú nevestu už na základnej škole. Potom sa navštívia a zhodnú na tom, že keď dievča skončí, môže byť svadba.
X Vám nikoho nenašli?
Ale áno, no ja som sa vydať nechcela. Povedala som, že buď z lásky, alebo vôbec. Môj otec reagoval, že nútiť ma nebude. Možno je to aj tým, že tiež vyštudoval – chodil na strednú poľnohospodársku školu. Zrejme chápal, že ani mne by nemal brániť študovať.
X Máte súrodencov?
Áno, sestru a brata.
X S nimi to ako dopadlo?
Sestra sa vydala ako šestnásťročná. Brat tiež začal chodiť na strednú, ale nedokončil ju. Chlapci to u nás majú ešte náročnejšie, lebo musia pomáhať uživiť rodinu.
X Ako zarábajú?
U nás to bolo tak, že otec bol súkromník – chodil predávať na jarmoky obliečky a podobne. No a brat mu asistoval.
X Vy ste išli zo základnej na gymnázium?
Áno, tu vo Fiľakove. Potom som pokračovala na strednej pedagogickej v Lučenci. Odtiaľ som šla pracovať do osobitnej školy. Potom ma zobrali sem, ale musela som si doplniť vzdelanie. Začala som chodiť na univerzitu do Nitry. Navštevovala som, popri zamestnaní, pedagogickú fakultu pre prvý stupeň. Promovala som v roku 2007.
X Otec bol na vás asi hrdý.
Žiaľ, nedožil sa toho – dva roky predtým umrel. Ale ostatní sú, samozrejme, na mňa hrdí.
X Nikdy ste neoľutovali, že ste sa v tom mladom veku nevydali?
Nie a stále som slobodná. U nás je to tak, že ak to dievčatá nestihnú v pätnástich či šestnástich rokoch, málokedy k tomu dôjde neskôr. No a ja som vždy bola taká, že len kvôli tomu, aby som mala manžela, som sa vydávať nechcela. Potrebovala som niečo viac. Naozaj nebanujem.
X Vlastné deti vám nechýbajú?
Brat má dve a sestra jedného syna – stále boli okolo mňa, takže nie. Máme výborné vzťahy, ako rodina spolu veľmi držíme. Stretávame sa každý jeden deň.
X Vnímajú vás žiaci v škole inak ako učiteľov, ktorí nie sú z ich komunity?
Určite. Myslím, že pre nich ide o vzorový príklad. Mám veľký rešpekt. Stačí, keď sa objavím na chodbe a stíchnu. Keď náhodou majú na hlave čiapku, dajú si ju dole a tak popri mne prejdú. Dávajú mi najavo svoju úctu, je to milé. Niektoré mladšie deti sa zase zvyknú pritúliť, spontánne ma objímu a usmievajú sa. Aj ich rodičia ma berú ako svoju. Keď aj občas prídu nahnevaní, vieme si to vydiskutovať a odchádzajú odtiaľto spokojní.
X A čo vaši kolegovia?
Napriek tomu, že som Rómka, tiež ma rešpektujú. Neexistuje, že keď niečo poviem, neurobia to. Mám fantastických kolegov, perfektne to s našimi deťmi vedia. Ľahko sa pracuje, keď mám okolo seba takých spoľahlivých ľudí.
X Všetci sú z majority, alebo máte pri sebe aj niekoho „od vás“?
Pracujú tu dvaja Rumungrovia (takto označujú olašskí Rómovia ostatných Rómov, pozn. red.), ktorí sú bývalí žiaci odtiaľto. A musím povedať, že veľmi šikovní.
X Aký je rozdiel medzi olašskými a ostatnými Rómami?
Oni napríklad takmer vôbec nerozprávajú po rómsky. U mňa je to materinský jazyk – doma ním komunikujeme stále.
X Takže vy vlastne hovoríte tromi jazykmi.
Áno, maďarsky, slovensky a rómsky. Deti u nás doma už aj anglicky.
X Oslavy sú u vás asi sprevádzané obrovskou účasťou. Alebo sa mýlim?
V našej rodine ani nie, zvykneme sa stretnúť len v úzkom kruhu. Najväčšiu oslavu, čo sme mali, bola svadba mojej netere. Zišlo sa nás tam cez tristo ľudí.
X Tiež sa vydávala veľmi mladá?
Mala šestnásť rokov, aj jej našli manžela. Našťastie si porozumeli. V tom čase ešte chodila na gymnázium, ale normálne potom zmaturovala. Dokonca ju zobrali na psychológiu, no nakoniec tam nenastúpila. Rozhodla sa radšej pracovať v bratovej firme.
X Čím sú ešte olašskí Rómovia iní, ako ostatní?
Tak napríklad sa nemôžu ženiť či vydávať za bieleho, ani za Rumungra. Ak sa to stane, je z komunity vylúčený. Bola by to veľká hanba. My sme napríklad Lovári, čo znamená, že pochádzame z rodu kočovníkov, ktorí obchodovali s koňmi. Rozdielny je aj jazyk, ktorým hovoria Rómovia na východe a my. Ten náš je medzinárodný, ním sa medzi sebou dohovoríme všade na svete.
X Vo vašej rodine nemáte žiadnu „čiernu ovcu“, ktorá sa vymyká zo zaužívaných pravidiel?
Synovec, sestrin chlapec, má bielu ženu. Teraz je to už v pohode, lebo svet sa pomaly mení, ale kým neumrel jeho otec, nemohol s ňou prísť domov. Majú synčeka, modrookého blondiačika, ktorého voláme náš biely vnúčik.
X Rómovia sú dosť religiózni. Týka sa to aj vás?
Náboženstvo je pre nás dôležité, sme katolíci. Denne nosím na krku zlatý ruženec, bez toho by som nemohla existovať. Verím, že mi prináša šťastie.
X Čo u vás patrí k najväčším zvláštnostiam?
Olašskí Rómovia majú napríklad vlastný súd, takzvanú Krisi. Spory v komunite riešia vajdovia a vybraná porota. Vždy ich musí byť nepárny počet. Rozhodujúci je potom väčšinový hlas. Keď sú nejaké problémy, naši ľudia nejdú hneď na políciu či civilný súd. Do poriadku to dáva Krisi.
Kde sa to koná a aké konflikty sa tam väčšinou riešia?
U niekoho doma, alebo keď je v tom viac ľudí, prenajme sa nejaká miestnosť. Okrem majetkových sporov sa tam riešia najmä komplikované vzťahy. Napríklad keď sa žena zamiluje do iného muža – tam ich rozdelia a dajú to celé do poriadku. Ide o to, aby sa medzi sebou nebili a bol pokoj. Samozrejme, niekedy sa stane, že musia ísť na políciu alebo na klasický súd. Vždy sa to ale skončí tak, že vajdovia to aj potom zoberú naspäť a doladia to.
X Zaujímavé sú u vás aj pohreby. So zosnulými sa lúčite dosť honosne. Je to tak?
Každý olašský Róm keď zomrie, aj menej majetný, ostatní medzi sebou vyzbierajú peniaze a dajú mu vyhotoviť bohatú hrobku. Pripravia ju špeciálne podľa toho, čo mal nebožtík počas života najradšej. Môjmu otcovi sme tiež urobili akoby jednu veľkú izbu. Jama je celá vymurovaná a zdola betón, aby tam nestála voda. Vyložené je to mramorom a na tom je ešte koberec. Otec stále so sebou nosil jedno rádio, tak sme mu ho tam dali. Tiež jeho obľúbené oblečenie, no nič extra. Ale poznám jednu rodinu v Maďarsku, kde normálne dali zosnulému do hrobu celú spálňu, teda nábytok odtiaľ.
X Keby ste si mali želať niečo, aby sa vo vašej komunite zmenilo, čo by to bolo?
Priala by som všetkým, aby mohli žiť podľa svojej slobodnej voľby. Tak ako ja, že som si mohla ísť za vzdelaním a vyštudovať. Pre budúcnosť je to potrebné, ak chceme normálne žiť a pracovať. Už sa to ale všetko pomaličky mení, lebo napríklad v minulosti u nás ženy nemohli mať zamestnanie. Teraz viaceré chodia do zahraničia ako opatrovateľky, vedia si zarobiť. Manželia im to tolerujú. Napriek všetkému je ale potrebné naše tradície zachovávať, lebo inak by hrozil zánik nášho jazyka a kultúry. To by bola veľká škoda, aktuality.sk
X X X
Federer je už z kola von. Djokovič má všetko, aby bol najlepší z najlepších
Je to 22:22:20. Matematicky veľmi tesné, ale s výhľadom do budúcnosti celkom jednoznačné. Muselo by sa stať niečo nečakané, aby Novak Djokovič na konci kariéry nemohol povedať, že je tenisovým kráľom. Dnes sa o symbolický grandslamový trón delí s Rafaelom Nadalom. Čas i výkonnosť však hrajú v jeho prospech.
Na Australian Open všetkým dokázal, že vek je v jeho prípade iba číslo. A že ideálny tenisový vek neexistuje. Má 35 rokov a podľa všetkého stále veľa pred sebou.
Pri všetkej úcte k jeho veľkým súperom však treba dodať, že nestáli na rovnakej štartovacej čiare.
Na mlieko a chlieb
Keď v roku 2020 Djokovič zdvíhal nad hlavu slávnu austrálsku trofej, premostil náročný moment z onoho finále s ťažkým detstvom. „Čože je to prehrávať 1:2 na sety, ako dieťa som prežil iné veci.“
Zdanlivo beznádejných situácií prežil Djokovič živote viac ako dosť, niektoré ovplyvniť mohol, iné nie. Mimochodom, aj minulý rok, keď mu nebolo dopriate, je v porovnaní s tým, čím si preskákal ako dieťa, „malinou“.
Nepochádza z bohatej rodiny a vonkoncom nie z bohatej krajiny. Kým Roger Federer i Nadal – bez toho, aby sme ich fantastické výsledky čo i len náznakom dehonestovali – mali výrazne silnejšie zázemie, Djokovič prekonal na ceste za 22 grandslamovými titulmi o niekoľko prekážok viac.
„Vyrástol som v Srbsku a každé ráno o piatej som spolu so starým otcom čakal v rade na chlieb a mlieko. Aby sme mohli dať niečo na stôl pre päť, či šesťčlennú rodinu. Viem, aký je to pocit. Všetko, čo mi dal boh, si preto veľmi vážim,“ spomínal aj po tohtoročnom finále.
Djokovič sa v spomienkach často vracia do detských čias. Keď mnoho vecí v Srbsku nebolo samozrejmosťou. Ba dokonca ani obyčajný antukový kurt. A keď do toho všetkého – v čase, keď tenisovo rástol – padli do jeho života mohutné bomby, z tej chvíle naozaj číhala beznádej a nie žiarivá tenisová budúcnosť.
„Srbský chlapec ako ja a tenisový šampión? Takáto predstava by bola nepravdepodobná aj za ideálnych okolností. S prvými bombami, ktoré začali dopadať na mesto, sa z nej rýchlo stala iba čistá fikcia,“ zamyslel sa pred pár rokmi.
Neraz vravel o tom, ako ich doma prebudil zvuk pukajúceho skla, ako zbadal na oblohe sivý trojuholník, ktorým bola stíhačka F-117, ako jeho mama stratila vedomie po náraze do radiátora i ako strážil osemročného Marka i štvorročného Djordjeho – jeho malých bratov.
„Nikomu to neprajem. Dva a pol mesiaca, každý jeden deň a noc padali bomby. Nad našimi hlavami sme videli stíhačky a sledovali vypálené rakety, ktoré dopadali ani nie kilometer od nás,“ vravel v rozhovore pre CNN.
Prelomové Uniqlo
To všetko sa s ním vlieklo aj ďalej. Predsa len, pochádza zo Srbska a podmienky na rozvoj v porovnaní s krajinami západného sveta rozhodne nemal ideálne.
„Žiadnu veľkú podporu nemal. Vezmite si napríklad Federera, točili sa okolo neho Credit Suisse, Lindt, Jura – všetko švajčiarske spoločnosti. Nadal je zasa prepojený s mnohými španielskymi firmami. Djokovič nemal za sebou silnú krajinu. Srbsko je chudobné a jeho obraz pošramotený,“ vravel pred siedmimi rokmi pre portál Sport360 Djokovičov dlhoročný agent Edoardo Artaldi.
Podľa neho musel jeho klient ukázať desaťkrát viac ako ostatní. Aký dobrý je nielen na kurte, ale aj mimo neho.
Pre Artaldiho bol zlomovým bodom kontrakt s japonskou maloobchodnou spoločnosťou Uniqlo. Stalo sa to po tom, ako hral Djokovič v Indian Wells 2011 – na páske na nohe mal napísaný povzbudzujúci odkaz po ničivom zemetrasení, ktoré spôsobilo veľké škody a tisícky obetí.
Ten turnaj však bol dôležitý aj z iného dôvodu, pripomína austrálsky The Age. Djokovič sa po prvý raz dostal na post svetovej jednotky a v ten rok ovládol aj tri zo štyroch grandslamových turnajov.
Dnes ich má na konte 22. Len v Melbourne ich získal desať. Okrem toho včera opäť zasadol na post svetovej jednotky a načal 374. týždeň ako tenisový kráľ. Matematicky nie je možné, aby ho do 8. marca niekto iný predbehol. Je isté, že aj tento rekord zveľadí minimálne na číslo 378.
Djokovič je vlastne mužom rekordov. Najviackrát zakončil rok ako svetová jednotka (7), má najviac veľkých titulov – z grandslamov, podujatí Masters a Turnaja majstrov ich vlastní dovedna 66. Toho, čo nemá, je čoraz menej a teoreticky je možné, že o pár rokov z toho neprekonaného nezostane nič.
Veľa sa hovorí o jeho životnom štýle, o jeho meditovaní, rozoberajú sa jeho slová o tom, ako sa dá z nečistej vody a štipky dobrej energie spraviť voda čistá. Aj médiá majú naňho prísnejší meter a často sa menej venujú tomu, čo všetko pre svoj úspech obetuje.
Americká spisovateľka so srbskými koreňmi Ana Mitričová prišla pre The Age s iným vysvetlením. Podľa nej má maslo na hlave predovšetkým britská tlač, ktorá sa nedokáže preniesť cez to, že Djokovič bol a je úspešnejší, ako ich miláčik – iba o týždeň starší – Andy Murray.
Dva-tri roky
Jedno je fakt, Djokovičových 35 na papieri v tejto chvíli nič neznamená. Britský Independent píše, že v Austrálii hral ako v najlepších rokoch – keď mal 25. Ale čo sú to najlepšie roky? Srb totiž v Melbourne nepotvrdil, že by mu z fyzického fondu ubúdalo. Nepotvrdil to, lebo nemohol. Nikto ho totiž poriadne nepreveril – vyzvať Belehradčana na tenisový maratón bolo prakticky nemožné. Taký bol dominantný.
Jeho tréner Goran Ivaniševič verí, že balkánska superstar môže ešte „dva, tri roky“ hrať na najvyššej úrovni. Nielen vďaka prísnej diéte, ale aj preto, ako sa stará o svoje telo. „Ak už hovoríme o mladých hráčoch, áno, sú tu, je to skvelé pre tenis, skvelé pre jeho budúcnosť. Ale stále sú tu aj Djokovič s Nadalom,“ doplnil Chorvát po nedeľňajšom finále.
Djokovič má jednoznačne nakročené k titulu najlepší hráč všetkých čias. Napokon, viaceré parametre už v tejto chvíli dávajú jeho fanúšikom za pravdu. Ale definitívny súd budeme môcť vyniesť, až keď sa obaja – Srb aj Španiel – poberú za Rogerom Federerom. Do tenisového dôchodku.
Bývalý austrálsky tenista Paul McNamee, víťaz mnohých grandslamov vo štvorhre a neskôr riaditeľ Australian Open, si myslí, že Bazilejčan, ktorý vlani ukončil kariéru, je už mimo tejto debaty.
„Počet grandslamov je najdôležitejším meradlom, no nie jediným. Ak ich Novak bude mať na záver kariéry najviac, bude najlepším v histórii, ale momentálne to ešte nie je hotová vec,“ povedal rešpektovaný tenisový odborník pre austrálske médiá.
„Rafa je naďalej favoritom na víťazstvo na Roland Garros a Djokovič v tejto fáze nemôže štartovať na US Open (nie je zaočkovaný, pozn. red.), ale evidentne je wimbledonským favoritom. Ľudia sú momentálne uchvátení a je pravda, že Novak tu podal naozaj neuveriteľný výkon. Je pravdepodobné, že nakoniec získa najviac titulov, ale nebolo by fér Nadala vopred odpísať,“ doplnil McNamee.
Boj sa teda presúva na antuku a hľadanie toho najlepšieho pokračuje. Nemalo by však byť zaťažené emóciami a subjektívnym pohľadom na vec. (Ne)očkovaním ani ničím podobným. Oprieť sa dá o jediné. O čísla.
V tejto chvíli to je grandslamová zhoda. No schyľuje sa k výhode pre Djokoviča./agentury/