Predtým je nechcelo. Potom ich predali podozrivo lacno. Roky neriešené pozemkové problémy v Bratislave Sulík ako minister vyriešil. Neskôr však niekoľko pozemkov vyžiadal od magistrátu späť a predal ich firme blízkej Bohumírovi Zvrškovcovi, ktorého dosadil na post riaditeľa Banského úradu.

Cesta pôvodne mestských pozemkov cez ministerstvo, ktorému vtedy šéfoval predseda SaS, k súkromnej firme ľudí blízkych SaS vyzerala nasledovne.

Viac ako 30 rokov ministerstvo hospodárstva sídlilo v budove s nevysporiadanými pozemkami. Tie totiž patrili Bratislave. Štátny rezort chcel ešte za čias ministra Petra Žigu tento stav nadobro vyriešiť a parcely odkúpiť. Po nástupe Richarda Sulíka do kresla ministra hospodárstva sa nakoniec pristúpilo k zámene pozemkov – takzvanej delimitácii.

„MH SR vlastní mnoho pozemkov, s ktorými môže v prípade ich nepotrebnosti nakladať dvoma spôsobmi, a to predajom alebo delimitáciou. V spolupráci s hlavným mestom Bratislava sme pripravili rozsiahli delimitačný proces, ktorého obsahom bolo mnoho pozemkov, o ktoré nemal v tom čase nik záujem,“ uviedol tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Mesto teda dostalo od ministerstva pozemky v Petržalke – na oplátku dali ministerstvu pozemky tak pod jeho budovou, ako aj na niektorých iných nevysporiadaných územiach. Do tejto chvíle by išlo o rutinnú zámenu pozemkov medzi verejnými inštitúciami, úradníci na ministerstve však po mnohých mesiacoch prišli s dodatkom k delimitačnému protokolu.

Obrat o 180 stupňov

Čast pozemkov, ktoré delimitáciou prešli z ministerstva na mesto, je situovaná v oblasti takzvanej starej Matadorky na západnom okraji bratislavskej Petržalky. V okolí sa rozrastajú developerské projekty, a tak ide o pomerne lukratívnu plochu. Hoci pôvodne tieto pozemky patrili podľa rezortu hospodárstva do kategórie „nie je o ne záujem“, po rozbehu zmeny vlastníka bolo zrazu všetko inak – náhle sa záujemca našiel.

„Po uzavretí delimitačného protokolu dostalo MH SR ponuku na odkúpenie piatich pozemkov, na základe čoho MH SR iniciovalo uzavretie dodatku s cieľom ich vyňatia z delimitačného protokolu, aby ich bolo možné predať,“ vysvetlil zmenu postoja k pozemkom tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Mesto Bratislava s vrátením týchto piatich pozemkov a jedného ďalšieho súhlasilo, no žiadnu protihodnotu nežiadalo. Keď sme sa predstaviteľov magistrátu pýtali, prečo dali súhlas na vrátenie pozemkov, o ktoré bol náhly záujem, dostali sme len všeobecnú odpoveď.

„Vyňatie predmetných šistich pozemkov sa uskutočnilo na základe vzájomnej dohody. Pri delimitačných protokoloch nedochádza k finančnej kompenzácii, nakoľko sa prevod realizuje v súlade s ustanovením zákona o majetku obcí,“ uviedla hovorkyňa hlavného mesta Dagmar Schmucková.

Mesto argumentuje, že tieto parcely mu vlastne ani nevyhovovali a nespĺňali podmienky zákona. „Išlo o pozemky obkolesené pozemkami v cudzom vlastníctve bez priameho prístupu, na ktorých sa nenachádzajú žiadne komunikácie, stavby a ani udržiavaný verejný priestor vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy.“

Keď ministerstvu pozemky vrátili, Sulíkov rezort ich vyhodnotil ako nepotrebné a rozhodol o predaji parciel vo verejnej súťaži. Inzerovať ich mali v tlačenej verzií denníka Pravda, kde na ne mala naraziť firma Factor Asset Management. Tá za pozemky ponúkla niečo vyše 217-tisíc eur.

Okrem tejto firmy sa podľa odpovede ministerstva hospodárstva do súťaže prihlásili aj ďalší dvaja uchádzači. O akých záujemcov išlo, sme sa však z odpovedí ministerstva nedozvedeli.

 Predávali lacno

Okrem toho, že ministerstvo zvláštnym spôsobom vyňalo pozemky z delimitácie s mestom Bratislava, zaujímavá je aj cena, za ktorú ich napokon predalo. Súčasťou delimitácie totiž bolo aj ocenenie pozemkov, ktoré si dalo vypracovať hlavné mesto. Meter štvorcový sporných pozemkov mal podľa znalca hodnotu 120 eur.

Keď však identické pozemky išlo predávať ministerstvo pod taktovkou Richarda Sulíka, znalecký posudok, ktorý sa spomína aj v zmluve medzi ministerstvom a firmou Factor Asset Managment, hovoril o trhovej cene 48,5 eura za meter štvorcový. Tento rozdiel rezort nevysvetlil. Podľa odpovede ministerstva boli s cenou spokojní, keďže získali viac ako pri delimitácii. K rozdielom v znaleckých posudkoch sa však nevyjadrili.

„Pri stanovení ceny vždy vychádzame zo znaleckého posudku konkrétneho pozemku kompetentným znalcom, čo je aj vyhlasovacia cena. V konkrétnom prípade išlo o pozemok so štyrmi žumpami a viacerými obmedzeniami využiteľnosti. Skôr sme prekvapení záujmom až troch účastníkov. Cena určená znalcom bola 130-tisíc, najvyššia ponuka bola 217-tisíc, delimitácia by bola nula.“

Spoločnosť Factor Asset Management nakoniec zaplatila ministerstvu za pozemky cenu takmer 85,5 eura za meter štvorcový. To je však stále o takmer 35 eur za meter štvorcový menej, ako uvádzal posudok znalca, ktorý ich pre hlavné mesto ohodnotil v roku 2019. Ak by ministerstvo predalo pozemky za túto cenu, získali by ešte o 88,5-tisíc eur viac ako pri predaji firme Factor Asset Management.

Podľa vyjadrenia samotnej firmy Factor Asset Managment sa o predaji dozvedeli z inzercie v tlačenom vydaní denníka Pravda. „V rámci monitoringu dennej tlače sme zaregistrovali inzerát, v ktorom Ministerstvo hospodárstva SR zverejnilo vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže. Následne sme sa štandardným spôsobom zúčastnili súťaže, pričom sme splnili všetky stanovené podmienky súťaže a ponúkli sme takmer dvojnásobnú kúpnu cenu oproti minimálnej požadovanej kúpnej cene stanovenej znaleckým posudkom,“ povedal pre Aktuality.sk Miroslav Mach, člen predstavenstva firmy Factor Asset Mangement group.

Linky na SaS

Zaujímavé je aj pozadie firmy Factor Asset Management. Spoločnosť sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a jej majiteľmi sú Miroslav Mach a Roman Ďurovka. Rovnako tak táto dvojica vlastní aj materskú akciovku Factor Asset Management group. V jej dozornej rade figuruje Gabriela Drobová Ruman, bývalá manželka Juraja Drobu – bratislavského župana a člena strany SaS. Ruman sa za slobodna volala Ďurovková a podľa zápisu v obchodnom registri má rovnakú adresu trvalého pobytu ako jeden z majiteľov firmy Roman Ďurovka vo vežiaku v bratislavskej Dúbravke. Gabriela Drobová Ruman pre našu redakciu potvrdila, že je sestrou Romana Ďurovku.

Jej bývalý manžel a dnešný bratislavský župan Droba pritom práve firme Factor Asset Managment prenajíma svoj byt – spoločnosť ho využíva ako kancelárie. „Som vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú si spomínaná spoločnosť prenajíma od roku cca 2003 dodnes. S touto spoločnosťou nemám okrem nájmu nehnuteľnosti žiadny iný vzťah a nedisponujem informáciami o jej podnikateľských aktivitách,“ odpovedal na naše otázky o vzťahu medzi ním a spoločnosťou Factor Asset Managment.

Tvrdí, že o obchode s pozemkami ani o činnosti firmy, kde je aj jeho exmanželka, nič nevie.

„Nemal som ani nemám žiadne informácie ani o spomínanom predaji pozemkov, ani o inej činnosti spoločnosti, ktorá je v nájme v mojej nehnuteľnosti,“ uviedol Droba o samotnom odpredaji pozemkov ministerstva.

To však nie sú jediné spojenia so stanou SaS. Pozemky pri bývalej matadorke susedia s pozemkami firmy Hydronika Nova, v ktorej figuruje na poste predsedu predstavenstva Martin Zvrškovec. Ide o vzdialeného príbuzného Bohumíra Zvrškovca, ktorý je predsedom Banského úradu, kam ho nominoval práve minister Richard Sulík. „Martin Zvrškovec je moja vzdialená rodina,“ potvrdil pre Aktuality.sk Bohumír Zvrškovec.

Medzi Martinom a Bohumírom Zvrškovcami sú aj biznisové väzby. Martin sa totiž po Bohumírovi objavil vo firmách BON TAP a Frigo.

Bohumír Zvrškovec nám tvrdil, že s majiteľmi firmy Factor Asset Management Miroslavom Machom a Romanom Ďurovkom sa nepozná. Bohumír Zvrškovec však s nimi figuruje vo firme Kamex, kde je predsedom dozornej rady. V tej istej dozornej rade sedí aj Roman Ďurovka.

Zvrškovec popiera aj to, že by o odpredaji pozemkov mal akékoľvek informácie a že by sa doň akokoľvek zapájal, aktuality.sk

X X X

Žilinský kraj vyhral spor s Trabelssiem. Slotov známy sa už ďalej súdiť nechce.

Župu pod vedením Eriky Jurinovej z OĽaNO zastupovala firma advokáta Michala Miškoviča. Bývalý poradca Hegera obhajoval aj väzobne stíhanú exšéfku SPF Gabrielu Bartošovú.

Žilinský samosprávny kraj vyhral súdny spor so spoločnosťou podnikateľa Georgea Trabelssieho. Žilinský podnikateľ sa so župou sporil o vyplatenie takmer 100-tisíc eur, ktoré v minulosti odviedol štátu v podobe DPH za fakturované nájomné.

Nájom však firma patriaca kraju Trabelssieho spoločnosti napokon nezaplatila. Prípad pochádza ešte z čias, keď si Trabelssie a štát delili prevádzku žilinského letiska.

Ide o konflikt medzi Letiskovou spoločnosťou Žilina, jediným prevádzkovateľom letiska v Dolnom Hričove, momentálne s väčšinovým podielom v rukách Žilinského samosprávneho kraja, a spoločnosťou Georgea Trabelssieho – Letisko Žilina.

Spoločnosť Letisko Žilina tamojšieho biznismena spájaného s politikom Jánom Slotom musí kraju uhradiť náklady za súdny spor. George Trabelssie v Žiline vlastní viaceré budovy a pozemky, podniká v doprave, kvôli čomu sa často komplikujú jeho vzťahy s mestom aj krajom.

Komplikovaná minulosť

Trabelssieho spoločnosť žalovala Letiskovú spoločnosť Žilina o zaplatenie takmer stotisícovej sumy spolu s úrokom z omeškania. Šlo o sumu za odvedenú DPH, ktorú firma Letisko Žilina zaplatila za vystavené faktúry s nájomným v časoch, keď štátu prenajímala hnuteľný a nehnuteľný majetok letiska.

Vzťahy štátu a Georgea Trabelssieho majú v prípade žilinského letiska komplikovanú minulosť. Do roku 2005 letisko prevádzkovala spoločnosť Letisko Žilina. Následne štát na základe zákona vytvoril Letiskovú spoločnosť Žilina, ktorá mala byť novým správcom letiska.

Odrazu tak existovali dve spoločnosti, ktoré ho mali prevádzkovať. Štátna spoločnosť na letisku v začiatkoch nič nevlastnila, ale napriek tomu mala zabezpečovať jeho chod.

Majetok a vybavenie si preto prenajímala od firmy podnikateľa Trabelssieho. Situácia sa skončila až v roku 2014, keď štátna letisková firma odkúpila do svojho vlastníctva prenajímaný majetok. Odvtedy už Trabelssie v letisku nefiguruje.

 V priebehu rokov 2005 až 2014 teda prebiehal proces preberania prevádzky a nadvlády nad letiskom od Georgea Trabelssieho pod štát. V tomto období vyrovnania sa zrodil aj spor o DPH.

Keď v roku 2014 letisko získal štát, väčšinovým vlastníkom sa stalo ministerstvo dopravy. Žilinský samosprávny kraj mal v spoločnosti necelé jedno percento. V roku 2020 napokon rezort dopravy previedol za euro dve tretiny akcií kraju. Väčšinovým vlastníkom je odvtedy žilinská župa.

Na Najvyšší súd sa neobrátia

Kým žilinský podnikateľ predal majetok letiska, štát si ho prenajímal. Tak sa stalo, že časť vyfakturovaného nájomného štátna Letisková spoločnosť Žilina neuhradila. Pri predaji majetku sa však obe strany dohodli, že neuhradené nájomné Trabelssieho firma svojmu dlžníkovi odpustí.

Jeho firma Letisko Žilina preto spätne opravila účtovníctvo dobropisom. Keďže z každej vystavenej – a to aj odberateľom neuhradenej – faktúry odvádza každý podnikateľ DPH štátu, po oprave účtovníctva si spoločnosť Letisko Žilina u daniarov nárokovala vrátenie odvedenej DPH.

Daniari zo Žiliny však po kontrolách skonštatovali, že firma nárok na vratku zaplatenej DPH nemá a sumu takmer 100-tisíc eur preto zo štátnej kasy nevrátili. Firma Letisko Žilina následne situáciu vyhodnotila tak, že jej vznikla škoda a spornú čiastku preto požadovala od pološtátnej spoločnosti Letisková spoločnosť Žilina. Obrátila sa preto so žalobou o zaplatenie čiastky na žilinský súd.

Okresný súd v Žiline pred rokom rozhodol, že Letisková spoločnosť Žilina, v ktorej má väčšinu kraj, nemusí firme podnikateľa nič platiť. Krajský súd v júni tohto roku rozhodnutie potvrdil. Verdikt súdu je právoplatný.

Spoločnosť žilinského podnikateľa sa s dovolaním na Najvyšší súd neobráti. „Napriek tomu, že sa nestotožňujeme so závermi rozhodnutí, neplánujeme využiť mimoriadne opravné prostriedky,“ povedala Ivana Strelcová, hovorkyňa spoločností Georgea Trabelssieho.

Bez odmeny

Po tom, ako sa Trabelssieho spoločnosťv roku 2019obrátila na súdy, žilinskú župu zastupovala advokátska kancelária Michala Miškoviča. Ten je známy svojimi právnymi službami pre hnutie OĽaNO a tiež štátnymi zákazkami za státisíce eur od úradov v gescii tohto hnutia.

V čase podania žaloby bol Miškovič dokonca predsedom predstavenstva v Letiskovej spoločnosti Žilina. Župná hovorkyňa zo Žiliny Eva Lacová informovala, že práve z tohto dôvodu Miškovičova firma zastupovala kraj bez nároku na odmenu.

 So Žilinským samosprávnym krajom začal spolupracovať v roku 2018, teda po nástupe županky Eriky Jurinovej, pri riešení sporovej agendy v rámci nemocnice v Dolnom Kubíne.

Následne kraju pomáhal pri obstarávaní prímestskej autobusovej dopravy. Oponenti Jurinovú kritizovali, že právnik dostával hodinovú odmenu 65 eur. Tá však prácu Miškoviča obhajovala s tým, že išlo o špeciálnu agendu, na ktorú právnické oddelenie kraja nemalo kapacitu.

Verejné obstarávanie však pre župu dobre nedopadlo. Termíny súťaže nestíhali a museli sa dohodnúť so starými poskytovateľmi autobusov.

Konflikt nevidel

V období, keď spor medzi dvomi letiskovými firmami zo Žiliny bežal na súdoch, advokátska komora pozastavila Miškovičovi advokátsku funkciu. Nadácia Zastavme korupciu zistila, že župe v roku 2018 klamal v čestnom vyhlásení, že nevie o trestnom stíhaní seba ani svojich podriadených.

No v tom čase bol obvinený v súvislosti s podozrením z falšovania podpisov v spore firiem Cronson a BH Site Management.

V tomto prípade čelil obžalobe, a preto mu Slovenská advokátska komora stopla výkon funkcie. Neskôr mu ju však zasa povolila kvôli súdnym prieťahom – od obžaloby v roku 2017 totiž ešte nepadol rozsudok.

V období, keď robil poradcu Hegerovi ešte ako ministrovi financií, získal tiež státisícové zákazky od troch štátnych úradov pod vedením hnutia Igora Matoviča.

Právne služby mala jeho firma poskytovať ministerstvu životného prostredia, národnej lotériovej spoločnosti Tipos spadajúcej pod ministerstvo financií, ktoré viedol jeho vtedajší šéf Heger, a Slovenskému pozemkovému fondu.

Napriek zákazke pre Slovenský pozemkový fond zastupoval aj svoju niekdajšiu zamestnávateľku – v tom čase políciou zadržanú exšéfku pozemkového fondu Gabrielu Bartošovú. Konflikt záujmov ani v jednom z prípadov nevidel, aktuality.sk

X X X

Separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik sa v utorok v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Prijatie sa uskutočnilo len deň po tom, ako Dodik v rozhovore pre ruskú agentúru TASS podporil ruskú agresiu voči Ukrajine.

Agentúra AP napísala, že Dodik, srbský člen trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH), sa s Putinom stretáva často, najmä pred voľbami, keď chce silne prorusky orientovaným bosnianskosrbským voličom ukázať, že má Putinovu podporu. Naposledy sa Dodik s Putinom stretol v júni, teda niekoľko mesiacov po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu, sumarizovala AP.

Pripomenula, že najnovšej Dodikovej návšteve v Rusku predchádzala séria varovaní zo strany Bruselu, že Srbsko musí zosúladiť svoju zahraničnú politiku s Európskou úniou, ak sa chce skutočne stať jej členom.

Hoci sa Srbsko oficiálne usiluje o členstvo v EÚ, počas desiatich rokov autokratickej vlády prezidenta Aleksandra Vučiča sa – pod Putinovým vedením – stále viac približovalo k Rusku, konštatovala AP a v tejto súvislosti informovala, že Putin v utorok v Moskve ocenil „strategické partnerstvo“ svojej krajiny so Srbskom.

X X X

Viac ako 20 ruských ľudskoprávnych a prodemokratických hnutí vyzvalo príslušníkov ruskej armády na Ukrajine, aby sa vzdali do zajatia skôr, ako nadobudne platnosť zákon, ktorým sa tento krok stane trestným činom.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá doplnila, že výzva týchto organizácií je zverejnená na webovej stránke ruského hnutia Vesna.

Aktivisti pripomínajú, že zmeny a dodatky trestného zákona boli Štátnou dumou v utorok schválené v zrýchlenom konaní. Horná komora parlamentu, Rada federácie, sa nimi bude zaoberať v stredu.

X X X

  Severoatlantická aliancia a Spojené štáty americké v utorok odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako „fiktívne“ a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

Ako pripomenula agentúra AFP, predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny v utorok oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.

„Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému,“ povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Ak sa to naozaj stane, Spojené štáty nikdy neuznajú nároky Ruska na akékoľvek údajne anektované časti Ukrajiny,“ povedal.

Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.

X X X

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok odsúdil plány Moskvou podporovaných predstaviteľov zorganizovať v okupovaných častiach Ukrajiny referendá o pripojení k Rusku. Tieto kroky musí podľa neho medzinárodné spoločenstvo odsúdiť. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.

„Je jasné, že tieto fingované referendá nemožno akceptovať a nevzťahuje sa na ne medzinárodné právo ani dohovory, ku ktorým dospelo svetové spoločenstvo,“ povedal Scholz novinárom v New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN. „Je to len pokus o imperialistickú agresiu, ktorý tým má byť prikrášlený,“ poznamenal Scholz a opätovne vyzval na stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.

„Ukrajina má plné právo brániť svoju integritu a suverenitu a svoju demokraciu. V tomto Ukrajinu podporujeme,“ zdôraznil Scholz.

X X X

Európska únia nikdy neuzná referendá nanútené ruskými okupantmi na Ukrajine. Uviedol to v utorok pre TASR Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.

„EU už v minulosti avizovala, že takéto referendá nanútené ruskými okupantmi budú ilegálne, budú považované za pokračovanie podkopávania suverenity a nezávislosti Ukrajiny, ich výsledky nebudú uznané a uvrhnú tieto územia do ešte väčšej izolácie s tým, že voči organizátorom budú vyvedené dôsledky, najčastejšie sankcie,“ uviedol Stano.

X X X

 Prvýkrát od vypuknutia vojny otvorili v Kyjeve tri reštaurácie siete rýchleho občerstvenia McDonald’s. Zatiaľ však fungujú len na rozvoz kuriérskymi službami, aj to iba pre obyvateľov tých častí Kyjeva, ktoré ležia na ľavom brehu rieky Dneper, informuje agentúra AFP.

Záujem o hamburgery a iné položky z menu bol taký veľký, že po niekoľkých hodinách prestala fungovať mobilná aplikácia na objednávanie.

Americký reťazec sa pre tento dočasný model fungovania podľa AFP rozhodol po rokovaniach s ukrajinskými predstaviteľmi, bezpečnostnými špecialistami a dodávateľmi.

Z vyhlásenia reťazca vyplýva, že tieto tri reštaurácie otvorí v októbri v obvyklom režime, teda aj pre hostí. K dispozícii budú odvtedy aj obslužné okienka McDrive.

McDonald’s pozastavil svoju činnosť na Ukrajine 24. februára, keď na jej územie vpadli jednotky ruskej armády. Zamestnanci reštaurácií sa odvtedy venovali dobrovoľníckej činnosti, pričom im naďalej boli vyplácané mzdy.

Netrpezlivo očakávané opätovné spustenie prevádzky reštaurácií siete McDonald’s je mnohými Ukrajincami vnímané ako symbolický prejav podpory pre Ukrajinu, podotkla AFP.

X X X

Ruský prezident Vladimír Putin podľa agentúry Reuters vyhlásil, že ruské zbrane nasadené na Ukrajine vykazujú „vysokú efektivitu“ a že Rusko potrebuje navýšiť kapacity svojho zbrojného priemyslu.

X X X

Aj časť Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a časť Záporožskej oblasti, ktoré sú pod ruskou kontrolou, usporiadajú od 23. do 27. septembra referendum o pripojení k Rusku. Rovnaký krok schválilo tiež vedenie samozvaných republík Luhanskej ľudovej republiky (LNR) a Doneckej ľudovej republiky (DNR).

X X X

Slovinsko pošle Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou 28 starších tankov M-55 S a na oplátku dostane od Nemecka 35 nákladných áut a päť cisterien. Dohodli sa na tom nemecký kancelár Olaf Scholz a slovinský premiér Robert Golob.

Ľubľana a Berlín o výmene techniky rokovali niekoľko mesiacov. Dohoda sa podľa slovinských médií zadrhla, pretože Slovinsko podľa nich pôvodne trvalo na dodávke moderných nemeckých tankov. Nakoniec dostane ťažkú vojenskú techniku, ale nie tanky, uviedla agentúra APA.

Tanky, ktoré Slovinsko teraz posiela na Ukrajinu, sú modernizovanou verziou sovietskych T-55. Ich úprava v 90. rokoch vykonaná v spolupráci s izraelskými spoločnosťami stála v tom čase viac ako 50 miliónov eur, píše APA. Tanky podľa agentúry neboli v prevádzke od roku 2006 a Ľubľana sa ich v roku 2018 neúspešne pokúšala predať.

VIDEO: Na Ukrajine sa začala žatva. Ruských tankov

X X X

Parlament samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LNR) schválil zákon o usporiadaní referenda o pripojení tohto separatistického útvaru k Rusku, uviedla agentúra Interfax. Referendum sa podľa vedenia parlamentu bude konať od 23. do 27. septembra. V rovnakom termíne chce referendum usporiadať aj vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), ktoré príslušný zákon schválilo len o chvíľu neskôr.

X X X

Ruský parlament schválil návrh zákona sprísňujúci tresty za viacero trestných činov spáchaných počas vojenskej mobilizácie či bojových operácií. Týka sa to okrem iného dezercie, poškodenia vojenského majetku či neuposlúchnutia rozkazu nadriadeného.

Stalo sa tak v čase, keď sa v Rusku hovorí o prípadnej všeobecnej mobilizácii, ktorá by mohla viesť k značnej eskalácii konfliktu na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň novinárom povedal, že Moskva v súčasnosti o možnosti vyhlásenia celoštátnej mobilizácie neuvažuje.

 X X X

Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer obhajoval sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo však vyzval, aby tieto opatrenia prehodnocovalo a sledovalo, či sú primerané.

 „Sankcie by nemali oslabovať viac nás než tých, voči ktorým majú byť v platnosti,“ povedal Nehammer pre rakúske médiá pred 77. zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Upozornil, že takéto opatrenia nesmú spôsobovať utrpenie žiadnej z krajín, ktorá sa na nich podieľa. „Preto napríklad v Rakúsku nie je žiadne embargo na plyn,“ povedal.

Sankcie však označil za „najmierovejší spôsob“, ako vyjadriť protest voči vojne a utrpeniu a dať najavo, že to ďalej takto nemôže pokračovať.

X X X

Nástupom cvičiacich jednotiek z Českej republiky, Nemecka, Slovinska, Spojených štátov amerických a Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) sa v utorok začalo v Centre výcviku v Lešti certifikačné cvičenie Strong Cohesion 2022. Jeho cieľom je preveriť pripravenosť bojovej skupiny plniť stanovené úlohy.

X X X

Z plánu obnovy sa budú rozdeľovať ďalšie milióny. Šancu majú aj menšie nemocnice, otázne zostávajú štátne

Výzvu na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc vyhlási rezort zdravotníctva koncom mesiaca. Otázne je, či sa do nej budú môcť zapojiť aj viaceré štátne nemocnice.

Keď na začiatku júla premiér Eduard Heger po boku ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského oznamoval, že z peňazí z plánu obnovy sa postavia nemocnice v Bratislave a Martine, zároveň povedal, že myslia aj na východ Slovenska.

„Na východné Slovensko vôbec nezabúdame a na jeseň predstavíme konkrétne projekty, ktoré budú financované z plánu obnovy, pretože vieme, že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku a Prešov bude asi najväčšie mesto v spádovosti z hľadiska zdravotnej starostlivosti. S týmto počítame,“ povedal Heger.

Do jednotlivých krajov síce teraz peniaze pôjdu, ale je otázne, či sa napríklad štátne nemocnice v Prešove a Košiciach budú môcť o veľké financie vôbec uchádzať.

Ministerstvo zdravotníctva nedávno zverejnilo metodiku, akou by sa mali prerozdeľovať peniaze vo výzvach. Keďže dva veľké štátne projekty už boli podporené, teraz by mali šancu dostať aj ostatné nemocnice.

200 miliónov

O nemocniciach v Martine a na bratislavských Rázsochách rozhodla vláda takzvaným priamym zadaním. Vyberalo sa spomedzi viacerých štátnych nemocníc a špecializovaných ústavov. Rozhodnutie padlo v lete, po mesiacoch diskusií a analýz. Investícia do Martina a Rázsoch si vyžiada vyše 600 miliónov eur.

Zostávajúci balík peňazí sa bude teraz na jeseň prerozdeľovať cez klasické výzvy. Zúčastniť sa ich a uchádzať sa tak o peniaze na výstavbu či rekonštrukcie môžu už všetky typy nemocníc.

Jedna výzva bude vyhlásená pre veľké projekty nad päť miliónov eur a druhá pre menšie projekty pod päť miliónov eur. Väčšiu výzvu plánuje ministerstvo vyhlásiť koncom septembra a rozdeliť by sa v rámci nej malo vyše 200 miliónov eur.

Veľkou otázkou však je, či sa do tejto výzvy budú môcť zapojiť aj tie štátne nemocnice, ktoré sa hodnotili už v lete.

„Chceme si ešte raz prejsť hodnotenia štátnych nemocníc a zvážiť, či je efektívne a účelné výzvu rozšíriť aj o tieto zariadenia,“ uviedol generálny tajomník služobného úradu MZ Peter Ferjančík.

Ministerstvo sa odvoláva na to, že aktuálne sa výzva dokončuje a „až bude vyhlásená, bude obsahovať všetky konkrétne detaily“.

Súkromníci sa musia spolupodieľať

Zatiaľ teda nie je jasné, či sa budú môcť zapojiť všetky alebo len niektoré štátne nemocnice. Zrejmé je aspoň to, že tentokrát šancu uchádzať sa o peniaze dostanú aj súkromné nemocnice, nemocnice vyšších územných celkov či tie, ktoré fungujú ako neziskové organizácie.

Súkromníci však budú svoj projekt musieť povinne spolufinancovať desiatimi percentami. „A dodržať všetky dodatočné špecifické podmienky vyplývajúce napríklad z pravidiel štátnej pomoci,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

Je známe, že Penta má päť projektov, s ktorými sa chce uchádzať o peniaze.

Chcela by stavať úplne nové nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote, dva lôžkové pavilóny v Spišskej Novej Vsi a Michalovciach či zrekonštruovať oddelenie intenzívnej starostlivosti v topoľčianskej nemocnici.

Samotné budovy nemocníc sú vo vlastníctve vyšších územných celkov a Penta si ich prenajíma.

Spoločnosť Agel na otázky, s akými projektmi sa chce o peniaze uchádzať, neodpovedala.

Penta a Agel sú najväčší súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Aktuality.sk sa pokúšali osloviť aj iné regionálne nemocnice, ale do uzávierky neodpovedali.

Regionálny princíp

Jednou zo zásad, na ktorých bude stáť výzva, je regionálny princíp. Pre každý kraj je určený iný podiel peňazí, o ktorý sa môžu zdravotnícke zariadenia uchádzať.

Pre Žilinský a Bratislavský kraj je vyčlenený najmenší podiel, keďže získali peniaze na výstavbu martinskej nemocnice a Rázsoch. Naopak, najviac peňazí by malo ísť do Košického a Prešovského kraja.

Takéto delenie má znížiť investičnú medzeru v regiónoch.

Rozdelenie alokácie má byť nasledované: Banskobystrický 15 %, Bratislavský 2 %, Košický 22 %, Nitriansky 15 %, Prešovský 20 %, Trenčiansky 11 %, Trnavský 11 % a Žilinský 4 %.

Peniaze sa však budú môcť medzi jednotlivými krajmi aj presúvať. Ak sa v jednom kraji nevyčerpajú všetky peniaze, bude možné ich presunúť na ostatné projekty v iných regiónoch.

Napríklad nemocnica v Rimavskej Sobote, patriaca Pente, by mala stáť 74 miliónov eur, čo je zrejme viac, ako bude určené pre Banskobystrický kraj. Zvyšnú časť si súkromník buď dofinancuje aj nad rámec desiatich percent, ktoré sú povinné, alebo bude musieť počkať, ako to dopadne v iných regiónoch.

Kritériá

Ešte pred tým, ako nemocnice podajú žiadosť, budú musieť prejsť cez takzvané vylučovacie kritériá, v rámci ktorých sa bude zisťovať okrem iného to, či vôbec stíhajú projekt zrealizovať do stanoveného termínu.

Až keď nimi prejdú, môžu sa zapojiť do výzvy. V nej sa bude zohľadňovať veľkosť spádu na základe optimalizovanej siete nemocníc, počet akútnych hospitalizácií ovplyvnených investíciou, vážený počet dotknutých hospitalizácií a typ investície.

Na konci sa vytvorí poradie nemocníc a podľa neho sa budú prideľovať peniaze.

Čo s projektmi?

Niektoré štátne nemocnice mali veľké plány – chceli stavať nové budovy. Nateraz hovoria, že sa prihlásia do všetkých výziev, do ktorých sa budú môcť.

Ak sa však do výzvy nakoniec nebudú môcť zapojiť, je otázne, čo bude s ich projektmi. Ministerstvo síce nevylučuje, že by ešte mohla o ďalších štátnych nemocniciach rozhodnúť vláda, tak ako to bolo v prípade Martina a Rázsoch, ale viacerí ľudia si myslia, že je to už nereálne.

Budú sa môcť zapojiť ešte do menšej výzvy, ktorá bude vyhlásená v októbri a bude určená pre všetkých. Tá je však limitovaná sumou päť miliónov eur a zameriava sa na menšie investície, aktuality.sk

X X X

Pugačovovej zaucho Putinovi. Státisíce obdivujú odvahu speváčky

 Na Instagrame má takmer 3,5 milióna fanúšikov. Ešte nikdy však Alla Pugačovová, stálica sovietskej a ruskej estrády, nedostala za dvadsaťštyri hodín vyše trištvrte milióna lajkov. Až teraz, keď odsúdila Putinovu agresiu proti Ukrajine. Spravila to bez toho, aby zakázané slovo „vojna“ vôbec vyslovila.

 „Žiadam vás, aby ste ma zaradili medzi zahraničných agentov mojej milovanej krajiny, lebo som solidárna so svojím mužom, čestným, slušným a úprimným človekom, skutočným a nepodplatiteľným ruským vlastencom,“ napísala Pugačovová na Instagrame.

Túto časť vyjadrenia divy odcitovali aj hlavné prokremeľské médiá. Záver jej príspevku, v ktorom sa nedvojzmyselne obula do Putina a jeho vojny, však už zamlčali: „(Manžel) želá svojej vlasti rozkvet, mierový život, slobodu slova, a aby naši chlapci prestali zomierať za iluzórne ciele, ktoré robia z našej krajiny vyvrheľa a komplikujú životy našich občanov.“

Štatút „zahraničný agent“ pripomína termín „nepriateľ ľudu“ zo sovietskych čias. Má sa vzťahovať na fyzické alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú politickú činnosť a dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia.

Galkin odsúdil ruskú ozbrojenú inváziu na Ukrajinu hneď v jej prvý deň a odvtedy ju opakovane kritizoval. Po odchode s rodinou do zahraničia ďalej vystupuje, pričom časť honorárov posiela na pomoc ukrajinským utečencom. Pugačovová sa doteraz vyjadrovala opatrnejšie.

V reakcii na svoje zaradenie medzi „agentov“ Galkin na Instagrame konštatuje, že do zoznamu ho zapísali na základe tvrdenia, že vykonáva politické aktivity a že je za ne platený Ukrajinou. Komik však tvrdí, že sa venuje výlučne politickej satire. Peniaze z Ukrajiny dostal len „raz, aj to zhruba pred desiatimi rokmi, keď tam mal vystúpenia“.

Vo svojom statuse Galkin ubezpečuje verejnosť, že humoru a satire na politické témy sa bude venovať aj naďalej, pričom pripomína, že ide o súčasť jeho práva na slobodu prejavu zakotveného v ruskej ústave, na ktorej dodržiavanie je povinné dohliadať práve ministerstvo spravodlivosti.

Kremeľ nekomentuje

Nečakane ostré vyjadrenie obľúbenej speváčky zaskočilo Kremeľ. „Túto tému nijako nebudem komentovať,“ citovala v pondelok agentúra Interfax Dmitrija Peskova, hovorcu prezidenta Putina. Na záujem novinárov, či v reakcii na také vyhlásenie je potrebné prijať nejaké opatrenie, Peskov dodal, že to „nie je otázka pre Kremeľ“.

Ešte začiatkom septembra sa Peskov snažil oddeliť protivojnový postoj Galkina od Pugačovovej. „Existujú umelci, ktorí sa doslova poškvrnili úplne obscénnymi a neprijateľnými vyhláseniami,“ citovala vtedy kremeľského hovorcu BBC. „Nepočul som jediné také vyhlásenie od Ally Pugačovovej, od jej manžela áno. On zjavne nejde našou cestou.“

Galkin podľa Peskova „urobil veľmi zlé vyhlásenia, ktorými sa stavia proti nám všetkým“. K Pugačovovej sa ale prezident „sa stavia úplne normálne, poznajú sa a stretli sa viackrát,“ poznamenal Putinov hovorca ešte predtým, ako sa hviezdna speváčka postavila za svojho manžela.

Protivojnové vyhlásenie Pugačovovej vyvolalo na ruských sociálnych sieťach búrlivé diskusie. Mnohí 73-ročnú umelkyňu označili za zradkyňu, starnúcu primadonu, ktorá sa vraj nevie vyrovnať so svojou hasnúcou slávou a silou-mocou chce na seba upozorniť. Státisíce Rusov zastrašených drakonickými trestami, ktorými Putinov režim honoruje verejne vyjadrený nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ale Pugačovovej ďakujú, že statočne prehovorila aj za nich.

Kráľ je nahý

„Mám pocit, že niekto konečne povedal, že kráľ je nahý,“ napísal na Telegrame Ivan Kurilla, profesor Európskej univerzity v Petrohrade. „Pre propagandistov bude ťažké prekryť túto vlnu bielym šumom,“ predpovedal.

„Toto, samozrejme, nie je knokaut, ale významné zaucho,“ zhodnotil Pugačovovej gesto politológ Abbas Galiamov. „Čokoľvek teraz Kremeľ zamrmle, nič to na veci nezmení. Ak sú v krajine konsenzuálne významní ľudia, potom je to, samozrejme, Pugačovová. Dôležité je najmä to, že bola veľmi dlho mimo politiky. Jej náhla politizácia môže vyvolať v spoločnosti pre úrady nebezpečný pocit: ,stačilo!’“ napísal na Telegrame Galiamov, ktorý svojho času písal Putinovi prejavy.

Viacerí odporcovia Putinovej vojny v diskusiách na sociálnej sieti Pugačovovej vyčítali, že spomína „zomieranie našich chlapcov“ a nič nehovorí o obetiach na ukrajinskej strane. Galiamov ale týchto kritikov napomenul: „Kolegovia, text nebol napísaný pre vás, ale pre kolísavú väčšinu, ktorej sympatie v konečnom dôsledku rozhodnú o výsledku sporu. Takto sa treba s týmito ľuďmi rozprávať – o ,našich chlapcoch’… Práve v takých formuláciách hviezda spôsobuje úradom maximálne škody,“ dodal v Izraeli pôsobiaci ruský politológ.

Bývalý šéfredaktor liberálneho rádia Echo Moskvy Alexej Venediktov, ktorého úrady tiež zaradili na čiernu listinu zahraničných agentov, ocenil, že speváčka sa nezastala iba svojho manžela, ale jasne vyjadrila aj svoj postoj k vojne. „V texte Ally Pugačovovej je osobná časť (solidarita s manželom) a občianska časť (pokojný život, sloboda prejavu a koniec umierania našich chlapcov za iluzórne ciele). To je dôležité. A tiež mi dovoľte pripomenúť, že to napísala v Moskve, a nie v bezpečí cudziny,“ poznamenal Venediktov na Telegrame.

Galkin a Pugačovová spolu so svojimi deťmi dvojčatami opustili Rusko v marci, krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a usadili sa v Izraeli. Pugačovová sa vrátila do vlasti koncom augusta – špekulovalo sa, že kvôli dvojčatám, ktoré sú školopovinné. Po návrate do Moskvy sa zúčastnila aj na rozlúčke so zosnulým bývalým sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom. Galkin sa stále zdržiava v zahraničí. Pugačovová, ktorú poznajú aj slovenskí poslucháči z jej zájazdov do bývalého Československa či hosťovania na Bratislavskej lýre, koncertuje už od polovice 60. rokov minulého storočia. Celkový náklad platní a ďalších nosičov s jej piesňami presiahol podľa internetovej encyklopédie Wikipedia štvrť miliardy kusov.

Najväčší hit Ally Pugačovovej.

Jedna anekdota spred polstoročia hovorí o vtedajšom komunistickom vládcovi Kremľa Leonidovi Brežnevovi ako o „drobnom politickom predstaviteľovi epochy Ally Pugačovovej“. Práve na tento bonmot vo svojej reakcii na sociálnej sieti nadviazal v exile žijúci bývalý poslanec ruského parlamentu Dmitrij Gudkov: „Kto je Putin? Drobný politický predstaviteľi epochy Ally Pugačovovej.“/agentury/

X X X

 Zdeněk Štybar by privítal spoločné preteky Okolo Česka a Slovenska

 V štartovom poli 66. ročníka pretekov Okolo Slovenska by sme ťažko hľadali jazdca s väčšími skúsenosťami aj lepšími výsledkami v najvyššej kategórii proficyklistiky.

KAŽDÉ PRETEKY BERIEM TAKISTO AKO PRED 10 ROKMI, ABY SOM NEZLENIVEL, VRAVÍ ZDENĚK ŠTYBAR

Dlhoročný český reprezentant Zdeněk Štybar (36) sa prvýkrát predstavil na slovenských cestách v roku 2009 ešte ako súčasť kontinentálneho tímu Telenet – Fidea a už o rok neskôr sa v jeho drese stal víťazom krátkeho prológu v Nitre.

Po 12 rokoch zalovil v pamäti a občas sa aj pousmial pri svojich návratoch do minulosti. „Pamätám sa, že som to vtedy bral ako prípravu pred cyklokrosovou sezónou. Jazdil som na cyklokrosovom bicykli, neviem, či som mal aspoň cestné pedále. Preteky Okolo Slovenska k cyklokrosu perfektne sedeli, bol to skvelý odrazový mostík do sezóny,” vravel s odstupom 12 rokov päťnásobný majster sveta v cyklokrose, pričom dva tituly získal ešte v kategórii do 23 rokov.

Preteky Okolo Slovenska sa za tie roky veľmi posunuli dopredu. V roku 2010 sme si ani nevedeli predstaviť, že o pár rokov ich bude vysielať Eurosport.

 Už o rok neskôr, teda v sezóne 2011, podpísal zmluvu s belgickým tímom QuickStep a v rôznych podobách (názvy sa menili podľa sponzorského vplyvu) mu zostal verný až do dneška. Na nedávnych pretekoch na Slovensku obsadil v úvodnom petržalskom prológu siedme miesto a celkovo skončil šesťdesiaty siedmy. Jazdil však najmä ako podpora krajana Josefa Černého, ktorý sa napokon tešil z celkového triumfu a žltého dresu v košickom cieli.

„Preteky Okolo Slovenska sa za tie roky veľmi posunuli dopredu. V roku 2010 sme si ani nevedeli predstaviť, že o pár rokov ich bude vysielať Eurosport a výrazne stupne konkurencia. Celkovo je o nás veľmi dobre postarané, vtedy sme asi tiež nespali v takých hoteloch ako teraz. Úroveň sa dvíha, to je zreteľné a dobré,” narýchlo porovnal Zdeněk Štybar.

LEPŠIE AKO PARÍŽ – NICE?

Na poznámku, že Čechom momentálne chýbajú cyklistické preteky takého rangu, akými sú Okolo Slovenska, prišiel so zaujímavým návrhom. „Bolo by na zváženie urobiť spoločné preteky Okolo Česka a Slovenska, čiže bývalého Československa. Spojili by sa české aj slovenské preteky, urobil by sa štart v Stříbre na západe Česka a ukončilo by sa to na východe Slovenska v Košiciach. Bolo by to skvelé.

Máme na viac, ako len na organizovanie spoločných majstrovstiev Česka a Slovenska. Úroveň takýchto pretekov by sa možno dala porovnať s podujatiami, ako sú Paríž – Nice, Critérium du Dauphiné, Tirreno-Adriatico alebo Okolo Švajčiarska.

Organizačne aj celkovou kvalitou by to bolo možno aj lepšie a bezpečnejšie ako napríklad Paríž – Nice alebo Tirreno-Adriatico. Nemáme toľko kruhových objazdov a prekážok na ceste ako napríklad vo Francúzsku. Naše dve krajiny majú veľký potenciál, nemuselo by to byť na päť dní, ale pokojne aj na desať. Myslím si, že tieto preteky by mali veľkú šancu dostať sa aj do WorldTour,” zaželal si populárny „Štyby”.

V Quick-Stepe je už 12 rokov a už vie, že v budúcej sezóne sa to zmení. Krátko pred začiatkom pretekov Okolo Slovenska ešte nemal podpísanú zmluvu s novým tímom, ale dohodnutý už bol. Hovoriť o tom však ešte nemohol. Na druhej strane, rád si zaspomínal na minulé roky po boku veľkých hviezd svetovej cyklistiky v belgickom tíme.

„Každé obdobie malo niečo do seba. Keď som prišiel na jar 2011 do tohto tímu, bol úplne iný ako teraz. Vtedy bojoval o prežitie. Jeho šéf Patrick Lefevere však zohnal skvelých sponzorov a začali prichádzať veľké mená. Tím postupne vyrástol a každé obdobie bolo skvelé, napríklad s Leipheimerom, Kittelom, Cavendishom, Vivianim, či Boonenom.

Pamätám si posledný rok Toma Boonena. To boli samé špeciálne rozlúčky v Belgicku, kde ho milovali. Pre mňa bolo neuveriteľné zažiť víťazné Miláno-San Remo s Alaphilippom, keď sme mu to rozbiehali spolu s Vivianim, Lampardom a Gilbertom. Keď už sme pri Gilbertovi, jeho víťazstvá na monumentoch Okolo Flámska a Paríž-Roubaix mali tiež niečo do seba a nikdy na ne nezabudnem,” ponúkol krátky prierez minulosťou v belgickom supertíme.

NEZÍSŤ Z KOĽAJE A POMÁHAŤ

Seba samého vidí s odstupom času ako zdatného klasikára, ale aj usilovného pomocníka pri špurtoch. Zdeněk Štybar dosiahol v kariére 18 profesionálnych víťazstiev a medzi nimi sa vynímajú worldtourové klasiky Strade Bianche v Taliansku, resp. E3 BinckBank Classic a Omloop Het Nieuwsblad v Belgicku.

„Moja pozícia v tíme sa rokmi veľmi nemenila. Stále som bol prioritne určený najmä na klasiky, ale bol som aj súčasť vláčika pre špurtérov. Ak si narýchlo spomeniem – Kittel, Jakobsen, Viviani, fungoval som pre nich. Občas som šiel aj na seba v závere, ale nebolo toho priestoru tak veľa. Ak sa pýtate na môj prístup k pretekom, rokmi sa nezmenil.

Beriem to rovnako svedomito ako pred 10 rokmi. To, aby som nezlenivel, nemal, ako sa u nás hovorí, na saláme. Každé preteky sú pre mňa dôležité, nikdy nejdem do toho s tým, že to len nejako odjazdím… Motivácia a príprava musia byť, lebo zídete z koľaje a nepomôžete sebe ani tímu,” uzavrel Zdeněk Štybar, aktuality.sk

X X X

Kapitán daviscupového tímu Slovenska Tibor Tóth sa teší z napredovania mladých hráčov

 Slovenskí tenisti v posledných rokoch málokedy nastupovali na daviscupový zápas v pozícii favoritov. Proti Rumunom však nimi boli a aj preto kapitán Tibor Tóth minulý týždeň viackrát upozornil, že to nebude jednoduché potvrdiť.

 Skúsenosť sa skĺbila s dravosťou

Jeho tím na čele s jednotkou Alexom Molčanom napokon na antuke v NTC zvíťazil v stretnutí 1. svetovej skupiny 3:1 a vo februári zabojuje o postup do kvalifikácie na finálový turnaj.

Rumuni zdvihli varovný prst hneď v úvodnej dvojhre, keď talentovaný 19-ročný Nicholas David Ionel po viac než trojhodinovom boji zdolal Norberta Gombosa. Potom však už body zbierali len slovenskí reprezentanti, pričom o dva sa postaral 24-ročný Alex Molčan. V piatok najskôr vyrovnal, keď zdolal Mariusa Copila v dvoch setoch a v sobotu rozhodol o postupe v súboji tímových jednotiek. S Nicholasom Davidom Ionelom si poradil hladko 6:1, 6:1.

Mladá krv určite oživí a posilní tím.

Miloslav MEČÍŘ, prezident Slovenského tenisového zväzu

„Upozorňoval som na to, že to nebudeme mať jednoduché, pretože sme boli favoriti. Museli sme to však potvrdiť na kurte, na čo nie sme až tak zvyknutí. O to viac sa teším, že to chalani zvládli,” tešil sa Tibor Tóth, ktorý v pozícii kapitána oslávil druhý triumf po vlaňajšom víťazstve 3:1 nad Čile.

Práve vtedy debutoval v tíme Alex Molčan a prehral s Cristianom Garinom. „Bol to svetový hráč top 20 a Alex to nemal ľahké ani teraz. V piatok šiel na kurt za stavu 0:1, pričom v Davisovom pohári ešte nemal na konte víťazstvo, ale vyrovnal sa s tým. Predviedol výborný výkon a v sobotu ho dokázal ešte vygradovať.

Potvrdil skvelú formu z tejto sezóny aj svoje tabuľkové postavenie, bez väčších problémov získal dva body. V porovnaní s minulým rokom má na konte množstvo zápasov proti kvalitným súperom, viacerých z nich zdolal a získal cenné skúsenosti,” zhodnotil slovenský kapitán.

Alexovi Molčanovi v sobotu pomohla aj skutočnosť, že pred ním uspela deblová dvojica Lukáš Klein, Igor Zelenay, ktorá si poradila s rumunským párom Victor Vlad Cornea, Marius Copil 7:6, 6:2 a dostala Slovensko prvýkrát v stretnutí do vedenia. Zápas výborne vyšiel debutujúcemu Molčanovmu rovesníkovi Lukášovi Kleinovi.

„Vedeli sme, že bod zo štvorhry bude podstatný. O to cennejší bol výkon Lukáša Kleina, ktorý najmä v druhom sete na kurte dominoval a dokázal, že do budúcnosti môže byť platný člen tímu. S Igorom Zelenayom sa výborne dopĺňali,” nešetril chválou Tibor Tóth.

Hoci deblový špecialista Igor Zelenay oslávi 2. októbra už 40. narodeniny a nedávno uvažoval nad ukončením kariéry, u kapitána má dvere stále otvorené. „Je to na ňom, ale budem rád, ak bude pokračovať. Snažíme sa mladších hráčov postupne začleňovať do tímu, aby sa skúsenosť skĺbila s dravosťou.

Proti Rumunom to fungovalo, tešíme sa z toho a verím, sa nám už podarí prebojovať do finálovej časti Davisovho pohára. Tím sa nám ukazuje ako veľmi dobrý s výhľadom do ďalších rokov,” zaželal si Tibor Tóth.

Atmosféru medzi hráčmi, kapitánom, trénermi a tiež postupné začleňovanie mladých do tímu ocenil aj prezident Slovenského tenisového zväzu Miloslav Mečíř. „Som veľmi rád, že Alex Molčan už dlhšie podáva kvalitné výkony a udržuje si dobrú formu. Lukáš Klein sa pri debute ukázal vo výbornom svetle.

Mladá krv určite oživí a posilní tím. Verím, že aj zranený Filip Polášek sa uzdraví a ak mu to zdravie dovolí, bude hrať čo najdlhšie. Starší harcovníci sú prínosom aj v mimozápasových aktivitách, majú čo odovzdávať nastupujúcej generácii,” povedal pre stránku STZ Miloslav Mečíř, aktuality.sk

X X X

Priama reč Štefana Čižmaroviča: Náš tím patrí do elitnej skupiny

 Slovenský tím tenistov zvládol daviscupové stretnutie proti Rumunsku podľa očakávania s víťaznou koncovkou. Triumfom 3:1 naplnil pozíciu favorita, k čomu prispelo domáce prostredie i voľba povrchu.

Tá vždy závisí od rozhodnutia hráčov a kapitána s realizačným tímom. Po zvážení všetkých okolností sa vybrala antuka a tento ťah im vyšiel. Rumuni totiž predviedli tiež dobrý tenis, no na tvrdom povrchu by boli ešte kvalitnejší. Najmä Marius Copil s jeho delovým podaním a taktiež vo štvorhre s ľavákom Victorom Vladom Corneom by boli nebezpečnejší!

Kapitánovi Tiborovi Tóthovi chýbal Filip Polášek, ale druhého deblového špecialistu Igora Zelenaya vhodne doplnil Lukášom Kleinom. Je to fyzicky výborne disponovaný hráč a pomohlo mu, že pred Rumunmi s Igorom odohral dva challengerové turnaje.

Po zvážení všetkých okolností sa vybrala antuka a tento ťah vyšiel.

Štefan ČIŽMAROVIČ

Cenné skúsenosti v reprezentácii nabral minulý rok s Filipom Poláškom na OH v Tokiu a teraz dostal prvú príležitosť v tímovej súťaži. Kapitán ju musí dávať aj hráčom, ktorí takúto atmosféru ešte nezažili.

Za stavu 1:1 to bol krst ohňom a o to viac sa teším, že sa Lukáš Klein ukázal vo výbornom svetle. Z môjho pohľadu mohol hrať štvorhru aj Alex Molčan, ale nebolo by to ideálne. Dôležité bolo ho šetriť na dvojhru proti súperovej jednotke. Mohol tak nastúpiť oddýchnutý a rezultovalo z toho absolútne jednoznačné víťazstvo 6:1, 6:1.

Na Norbertovi Gombosovi bolo v prvom stretnutí proti Nicholasovi Davidovi Ionelovi od začiatku vidieť, že nehrá svoj štandard. Robil príliš veľa nevynútených chýb, hral staticky, v priebehu viac než trojhodinového súboja nedokázal vhodne zmeniť taktiku. Ionelova defenzíva bola výborná, v treťom sete mu narástlo sebavedomie, vycítil šancu a potvrdil, že v tímových súťažiach rebríčkovo lepšie postavený hráč nie vždy zvíťazí.

Všetko zlé je však na niečo dobré. Noro Ionela unavil, a ten potom v sobotu proti Alexovi Molčanovi už nebol taký nebezpečný. To však neznižuje Alexovu zásluhu na celkovom triumfe. Po piatkovej víťaznej dvojhre pridal v sobotu rozhodujúci bod po suverénnom výkone. Vo všetkých smeroch mal navrch a potvrdil, že patrí do užšej svetovej špičky.

Sila nášho tímu sa ukázala najmä v tom, ako bol vyskladaný a tiež aká v ňom panuje atmosféra. Tú si hráči pochvaľujú dlhodobo.

Musíme len dúfať, že žreb kvalifikácie o finálový turnaj bude pre nás priaznivý. Bude veľmi záležať, či budeme hrať doma alebo vonku a najmä proti komu. Ak však bude náš tím v takejto sile a budeme mať trošku viac šťastia ako v marci proti extrémne silnému Taliansku, som presvedčený, že patrí do elitnej svetovej skupiny.

Bolo by vhodné, ak by sa vrátil ešte aj Filip Polášek. Jeho skúsenosti by boli mimoriadne cenné. Jeden comeback v kariére už zažil, vyhral po ňom Australian Open a verím, že ak prekoná zdravotné problémy, môže si užiť ešte aj úspech so Slovenskom.

Je dôležité, že kapitán má k dispozícii mladú krv v dvojici Molčan, Klein, k tomu skúseného Gombosa s Jozefom Kovalíkom, v zálohe je Filip Horanský. Tím je vyvážený, v budúcnosti môže dosiahnuť veľké výsledky. Nádejní juniori Benjamín Privara s Naďom si musia na svoje šance ešte rok či dva počkať, keďže potrebujú získať skúsenosti medzi seniormi.

Autor bol tréner víťazného fedcupového tímu Slovenska v roku 2002, má tenisovú akadémiu a pracuje aj ako televízny expert, aktuality.sk