RTVS podáva trestné oznámenie. Verejnoprávna RTVS tvrdo reaguje na ataky a vyhrážky likvidáciou voči moderátorke Marte Jančkárovej, ktoré vygradovali po Sobotných dialógoch túto sobotu.
Po minulotýždňovej relácii Sobotné dialógy, ktorej hostkou bola prezidentka republiky Zuzana Čaputová a po včerajších Sobotných dialógoch, do ktorých sa dostavil namiesto pozvaného politika Smeru-SD Mariána Kéryho nepozvaný politik Smeru-SD Ľuboš Blaha, čo RTVS odmietla a uplatnila štandardný postup tzv. prázdneho kresla, dostala moderátorka relácie Marta Jančkárová výhražné e-maily a výhražný telefonát.
„Krátko pred reláciou však namiesto neho prišiel do rozhlasu neohlásene podpredseda strany Ľuboš Blaha, ktorý nebol dohodnutý. Hovorca strany však do začiatku relácie, ktorú pre pracovný program povereného šéfa rezortu obrany nahrávame v piatok predpoludním, zmenu neohlásil ani neospravedlnil pána Kéryho. Uplatňujeme preto princíp prázdneho kresla,“ zaznelo od moderátorky v úvode relácie.
V e-mailoch sa Marte Jančkárovej neznáme osoby vyhrážajú mimoriadne vulgárnym a agresívnym slovníkom fyzickou likvidáciou, mučením, hromadným znásilnením, ublížením jej rodinným príslušníkom atď. RTVS podá v tejto súvislosti trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
RTVS so súhlasom Marty Jančkárovej zaslala výhražné e-maily redakcii denníka Pravda/Mediakliku, zverejňujeme iba jeden z nich. Ostatné texty nie je možné zverejniť pre ich mimoriadne silný vulgárny tón, v ktorom nechýbajú najhrubšie nadávky, vyhrážky smrťou, znásilnením, fyzickou likvidáciou nielen voči dotknutej moderátorke, ale aj prezidentke Čaputovej, jej dcéram, poslankyni Márii Kolíkovej alebo europoslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej.
„Ty špina špinavá zapredaná, nech Ti jazyk zdrevenie, nech skapeš do zajtra rána Ty aj celá tvoja rodina v Rajke. Opľujem Ťa chrachlom Ty sviňa, opica, ty dezolátka zapredaná. Si platená z našich daní, čo si si to dovolila ty žumpa jedna…triasla si sa dnes hlas sa ti chvel…ked príde Fico do vlády si skončila. Blahu si nepustila do RTVS do diskuskusie s dementným Naďom, tým chudkákom ktorý sa posral pred diskusiou s mudrym a vzdelaným Blahom. Poslal sa Nad a posrala si sa aj Ty ty žumpa. Skús niečo so sebou urobiť, vyzeráš otrasne, si škaredá, tlstá a ešte k tomu aj sprostá. Bála si si sa aj Ty Blahu? Bojíš sa Fica? Na rozdiel od chmulu Machaja a aj teba sú toto vzdelaní a múdri ľudia. Nech žije Fico, nech žije Ľuboš Blaha nech žije strana smer, nech skape Matovič aj Nad, títo nepotrební tupci rovnako aj ty skap do zajtra rána. Preklíname Ťa aj celú tvoju rodinu, aby ste zdochli vy americkí tajtrlíci. Nech žije strana SMER-SD nech žije Robert Fico budúci premiér Slovenskej republiky. skončíš na ulici ty sviňa jedna.“
Na tlačovej konferencii, ktorá sa odohrala pred Slovenským rozhlasom, zástupcovia strany Smer-SD na čele s jej predsedom Robertom Ficom hovorili „prachsprostej cenzúre“. Z úst Fica zaznelo aj vyhlásenie, že pôjdu po krku Ľuboša Machaja. Strana bude žiadať stanovisko od Rady RTVS a Rady pre mediálne služby. Bude iniciovať zasadnutie parlamentného výboru pre kultúru a médiá.
Líder Smeru Robert Fico hovorí o telerozhlase ako o nie verejnoprávnej, ale štátnej inštitúcii, ktorú kontroluje vláda.
Obsah výhražných e-mailov RTVS nebude pre ich nenávistný a vulgárny charakter publikovať. RTVS upozorňuje predstaviteľov politických strán na možnú súvislosť týchto výhražných e-mailov so zvyšujúcou sa agresivitou komunikácie vo verejnom priestore a šírením nenávisti voči novinárom.
„Považujeme za neprípustné, aby politické subjekty zneužívali vysielanie RTVS na predvolebné marketingové aktivity. RTVS je verejnoprávna, nezávislá inštitúcia, ktorá pripravuje svoje programy a relácie v duchu zásad editorskej zodpovednosti. Politické strany nemôžu svojvoľne meniť hostí, ktorých RTVS do relácií pozvala, pretože o zložení hostí rozhodujú v súlade s platnou legislatívou programoví pracovníci RTVS. Ak teda Robert Fico tvrdí, že poslanec Marián Kéry sa do diskusie dostaviť nemohol a museli narýchlo hľadať náhradu, mýli sa. Právo nájsť náhradného diskutéra za hosťa, ktorý do relácie neprišiel, hoci pozvanie prijal a potvrdil, má RTVS, nie politická strana, ktorú reprezentuje. Miesto v diskusnej relácii nepatrí politickej strane, ale konkrétnemu hosťovi, ktorého redakcia do diskusie pozvala z obsahových dôvodov. A ak sa tento hosť dostaviť do diskusie napokon nemôže, je to opäť redakcia, kto rozhodne o jeho náhradníkovi. Nie je to cenzúra, dramaturgia verejnoprávnej RTVS nie je a nemôže byť rukojemníkom centrály ktorejkoľvek politickej strany,“ rázne píše RTVS v oficiálnom stanovisku./agentury/
X X X
Takmer 90 percent Čechov preferuje vyriešenie vojny na Ukrajine rokovaniami, ukázal prieskum
Väčšina občanov ČR uprednostňuje vyriešenie vojny na Ukrajine diplomatickou cestou, vyplýva z prieskumu agentúry Median pre Český rozhlas Radiožurnál.
Takmer 90 percent respondentov uviedlo, že Európska únia a Severoatlantická aliancia by sa mali snažiť nastoliť mier na Ukrajine diplomatickými rokovaniami. Rovnaké percento opýtaných zastávalo tento názor aj pred rokom, keď vojna na Ukrajine vypukla. TASR o tom informuje podľa nedeľnej správy spravodajského portálu iROZHLAS.cz.
Klesol však počet zástancov cielených sankcií proti Rusku, uviedol riaditeľ agentúry Median Přemysl Čech. „Preferencia používať ekonomické sankcie klesla medziročne z 80 na 68 percent,“ priblížil.
Medzi tých, ktorí neveria v efektivitu sankcií voči Rusku, patria najmä ľudia vo veku 45 až 59 rokov z menších obcí. Čech dodal, že ide zväčša o voličov strany Sloboda a priama demokracia (SPD) a expremiéra ČR Andreja Babiša z hnutia ANO.
Podľa názoru 56 percent respondentov by EÚ a NATO mali riešiť konflikt na Ukrajine dodávaním zbraní Kyjevu, povedal Čech. Ide najmä o študentov a voličov vládnej Občianskej demokratickej strany (ODS), dodal. Osemnásť percent opýtaných je za priame vojenské zapojenie NATO do konfliktu na Ukrajine, 76 percent účastníkov prieskumu sa proti takémuto riešeniu skôr vymedzilo.
Podľa polovice respondentov by Ukrajina mala vstúpiť do NATO alebo do EÚ – 12 percent z nich by uvítalo jej členstvo v EÚ, 11 percent v NATO, a 27 percent opýtaných sa vyslovilo za prijatie Ukrajiny do oboch organizácii. S týmito troma možnosťami nesúhlasila viac ako tretina ľudí.
Agentúra Median uskutočnila prieskum medzi 17. a 18. februárom na vzorke približne tisícky ľudí, aktuality.sk
X X X
Vraj zem zasnúbená. Demokratické USA vykorisťujú opustené deti migrantov
Cristian vo svojich 14 rokoch namiesto chodenia do školy pracuje na stavbách. O rok staršia Carolina po nociach v továrni balí cereálie Cheerios. Tieto a ďalšie príbehy opísal denník The New York Times (NYT) v novom článku o „brutálnych“ podmienkach, v ktorých naprieč Spojenými štátmi pracujú neplnoletí prisťahovalci prevažne zo stredoamerických krajín.
Imigranti z krajín Latinskej Ameriky sedia so svojimi vecami na chodníku pred hotelom Watson v New Yorku v pondelok 30. januára 2023.
Táto rastúca „šedá pracovná sila“ je v rozpore s americkými zákonmi, podľa denníka však stojí aj za výrobkami známych značiek ako Fruit of the Loom alebo Ford či General Motors.
Autorka textu hovorila v 20 amerických štátoch s viac ako stovkou detí, ktoré sa po príchode do USA dostali do náročných pracovných pozícií. „Títo pracovníci sú súčasťou novej ekonomiky vykorisťovania: Detskí migranti, ktorí prichádzajú bez rodičov do Spojených štátov v rekordných počtoch, končia v niektorých z najdrsnejších povolaní v krajine,“ zhrnul svoje zistenia NYT.
Rekordných 130-tisíc detí
Investigatíva čerpá aj z rozhovorov s desiatkami právnikov, sociálnych pracovníkov, vychovávateľov či policajtov, pričom väčšina ľudí zapojených do starostlivosti o neplnoletých prisťahovalcov odhadovala, že asi dve tretiny týchto detí končia v pozícii ľudí pracujúcich na plný úväzok. Vlani do USA prišlo bez dospelého sprievodu rekordných asi 130-tisíc migrantov, čo znamenalo nárast na trojnásobok za posledných päť rokov. Mechanizmy na ochranu týchto detí podľa NYT prestávajú fungovať.
í„V jednom meste za druhým deti neskoro večer umývajú riad. V štáte Vermont obsluhujú prístroje na dojenie, v New Yorku doručujú jedlo. Na Havaji žnú kávu a stavajú kamenné múry okolo dovolenkových rezidencií. Vo Virgínii umývajú hotelové prestieradlá aj 13-ročné dievčatá,“ píše denník, podľa ktorého deti často prácu dostávajú vďaka falošným dokladom totožnosti.
Walmart, Ford, GM a ďalší
Podľa NYT z detskej práce profitujú neznáme podniky aj globálne korporácie. Denník zistil, že deti pripravujú jedlo predávané obchodnými reťazcami Walmart a Target, spracúvajú mlieko používané v zmrzline Ben & Jerry’s a pomáhajú vykosťovať kuracie mäso predávané v obchodoch Whole Foods. Minimálne do minulej jesene vyrábali stredoškoláci v štáte Alabama ponožky značky Fruit of the Loom, zatiaľ čo v Michigane údajne deti vyrábajú automobilové súčiastky používané firmami Ford a General Motors.
„Občas na mňa príde únava a robí sa mi zle,“ povedala po jednej nočnej smene na konci minulého roka spomínaná Carolina Yocová, ktorá v továrni v Michigane balí do krabíc vrecká s Cheerios. Vraj nevedela, či ju brucho bolieva kvôli nedostatku spánku, stresu z neustáleho rachotu strojov alebo kvôli starostiam, ktoré si robí o seba aj o svoju rodinu v Guatemale. „Ale zvykám si na to,“ uviedla./agentury/
X X X
Generál Pavel krotí optimizmus spojencov: Pripravme sa aj na horšie scenáre
Spojenci Ukrajiny by mali dúfať v najlepšie, ale mali by sa pripraviť aj na potenciálne horšie dôsledky, povedal ukrajinskému webu Suspilne zvolený český prezident Petr Pavel. Vojna nemusí skončiť tento rok, ale môže sa premeniť na dlhodobý konflikt. Preto je podľa Pavla dôležité poskytnúť Kyjevu všetko, čo teraz potrebuje, ale byť tiež pripravený na dlhodobú pomoc, aby mohol pokračovať v obrane krajiny a premeniť ju na víťazstvo. Po ukončení konfliktu s Ruskom by sa Ukrajina mala stať členom Severoatlantickej aliancie, uviedol aj v rozhovore Pavel.
Generál Pavel v rozhovore uviedol, že väčšina debát na túto tému na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorej sa v polovici februára zúčastnil, sa mu zdala príliš optimistická. „Určitým spôsobom sa prehliadali možné negatívne dopady. Súhlasím s tým, že treba mať dobré nádeje. Ale je oveľa lepšie myslieť na možné horšie dôsledky. Preto som povedal: urobme všetko pre to, aby Ukrajina tento rok zvíťazila, ale buďme pripravení aj na iné možné výsledky,“ uviedol Pavel.
Pomôcť dlhodobo a vysvetliť
Jedným z nich by podľa neho mohol byť dlhotrvajúci alebo zamrznutý konflikt. Spojenci by preto podľa Pavla mali byť pripravení pomáhať Ukrajine dlhodobo a vedieť túto podporu vysvetliť svojmu obyvateľstvu. Kyjev by ale nemali tlačiť k ústupkom, napríklad čo sa týka znovuzískania celého územia, kým ešte existuje reálna šanca na víťazstvo.
„Takéto rozhodnutie môže urobiť iba Ukrajina, pretože tam neumierajú naši ľudia. Nie sú to naše mestá, ktoré sú ničené. Oveľa jednoduchšie je povedať vám: musíte sa držať svojich zásad do poslednej kvapky krvi. Znie to dobre, ale nie je to naša krv, ale vaša. Takže hovorím, že je to na vás,“ uviedol Pavel.
Rovnako sa Pavel vyjadril aj na otázku, aký je jeho názor na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, čo je cieľ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Prezident Zelenskyj nemá inú možnosť. Viete si predstaviť, že by vodca krajiny, ktorá bola napadnutá, povedal: ‚Dobre, akceptujme stratu územia‘. Je teda prirodzené, že si kladie za cieľ oslobodiť celé územie,“ povedal Pavel. „Ale potom samozrejme, keď sa ukáže, že realita je iná, než by sme si priali, môže dôjsť k určitým korekciám. Ale tie môže vykonať iba ukrajinský ľud a váš vodca, nie my,“ dodal.
Domáca úloha splnená
Až vojna skončí a bude obnovená suverenita Ukrajiny, potom podľa Pavla vyskočí otázka členstva v NATO. „Pokiaľ ide o technickú kompatibilitu, Ukrajina splnila svoju domácu úlohu. Pokiaľ ide o hodnoty a dlhodobé strategické záujmy, opäť máme plnú kompatibilitu,“ povedal Pavel. „Jedinou zostávajúcou podmienkou teda je, aby neprebiehal žiadny konflikt alebo územný spor,“ dodal zvolený český prezident.
Po ukončení konfliktu by Pavel vstup Ukrajiny do NATO podporil, pretože si to podľa neho zaslúži za „dodržiavanie štandardov a obranu hodnôt, ktoré sú dôležité pre nás všetkých“. „Tiež ukrajinská armáda bude pravdepodobne najskúsenejšia zo všetkých a bola by pre krajiny NATO veľkým prínosom. Existujú teda všetky dôvody, prečo by sme mali uvažovať o členstve Ukrajiny v NATO ihneď po vojne,“ uviedol Pavel./agentury/
X X X
Rusko nemá inú možnosť, než vziať do úvahy jadrový potenciál NATO, pretože táto vojenská aliancia vedená USA sa usiluje o porážku Ruska. Uviedol to v rozhovore so štátnou televíznou stanicou Rossija-1 prezident Ruska Vladimír Putin. V interview deň po ročnom výročí ruskej invázie na Ukrajinu tiež uviedol, že Západ chce Rusko zlikvidovať a rozdeliť.
Dodávky zbraní NATO na Ukrajinu možno podľa Putina považovať za účasť na konflikte, pretože aliancia za tieto zbrane nedostáva peniaze. Západ sa tak podľa neho stáva spoluvinníkom údajných zločinov Kyjeva.
„Pri súčasných podmienkach, keď všetky popredné krajiny NATO vyhlásili, že ich hlavným cieľom je spôsobiť nám strategickú porážku, aby náš ľud trpel, ako hovoria, ako môžeme v týchto podmienkach ignorovať ich jadrový potenciál?“ povedal.
Putin tiež obvinil Západ, že jeho jediným cieľom je zlikvidovať bývalý Sovietsky zväz a Ruskú federáciu. Západ chce Rusko podľa neho rozdeliť na malé časti, aby ho mohol dostať ho pod svoju kontrolu.
X X X
Ruské útoky v Doneckej oblasti za uplynulý deň zabili troch civilistov a štyroch ďalších zranili. Dvoch ľudí ruské útoky zabili v meste Bachmut a jedného v obci Novopokrovske, napísal na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Rusko teraz koncentruje svoju hlavnú ofenzívu na východe Ukrajine, keďže sa snaží obsadiť región Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Podľa Kyrylenka sa odhaduje, že v Doneckej oblasti od začiatku ruskej invázie bolo zabitých 1 387 civilistov a 3 094 bolo zranených. Tieto údaje nezahŕňajú počet obetí v okupovaných mestách Mariupoľ a Volnovacha, ktoré ukrajinskí predstavitelia v súčasnosti nemôžu zistiť.
X X X
Dopláca Slovensko na Ukrajincov? Ani náhodou, pre ekonomiku sú prínos, firmy chcú ešte viac cudzincov
Dvadsiateho štvrtého februára sa o piatej ráno zobudil čoskoro 34-ročný Andrii s manželkou na hlasné výbuchy. Keď zistili, čo sa deje, pobalili sa a spolu s dvojročným synom chceli utiecť z Kyjeva. No o siedmej už boli zapchaté cesty z hlavného mesta. „Napokon sme utiekli o šiestej podvečer za zvuku sirén, lietajúcich stíhačiek a padajúcich rakiet,“ hovorí pre Pravdu Ukrajinec Andrii, ktorý na Slovensku momentálne pracuje.
Utečenci čakajú v utorok 12. apríla 2022 v rade po úteku pred vojnou zo susednej Ukrajiny na hraničnom priechode v Medyke na juhovýchode Poľska.
Andrii si tu minulé leto našiel prácu vo farmaceutickej spoločnosti a je v nej doteraz. „Máme radi ľudí na Slovensku a krajinu, veľká väčšina nám pomáha,“ pokračuje. Hovorí, že výška daní je tu približne rovnaká ako na Ukrajine. „Banky tu tiež poskytujú dostupné pôžičky. Na Ukrajine sa pohybovali najlacnejšie úroky na úrovni 13 percent,“ tvrdí.
Na Ukrajinu sa plánuje s rodinou vrátiť. Dúfa, že ruský prezident Vladimir Putin prehrá. „Myslím si, že Putina ovláda imperiálny sen znova vybudovať Sovietsky zväz. No keď neprežije Ukrajina, jej susedia sú na rade. Ďakujem Slovensku, spoločne musíme bojovať za víťazstvo,“ dodal.
Podobnú situáciu zažilo veľa Ukrajincov, ktorí utiekli na Slovensko. Už je to rok, čo prvýkrát ruské vojská zaútočili na Ukrajinu. Slovenské východné hranice sa zaplnili desiatkami tisíc preľaknutých ľudí. Mnohí prichádzali len s taškami, bez vecí, bez mužov a bez domova. Nevedeli, kam budú ich kroky smerovať. Slovensko nebolo na takúto situáciu vôbec pripravené a len vďaka dobrovoľníkom a ľudskej duchaplnosti sa to podarilo zvládnuť.
Matky s deťmi hľadali útočisko. Začali vznikať rôzne organizácie, kde sa ľudia mohli na určitú dobu uložiť. Slovenské hotely ponúkali svoje izby. Domácnosti si zobrali utečencov do svojich bytov či domov. Podľa informácií z ministerstva vnútra k 13. februáru 2023 prekročilo štátne hranice Slovenska celkovo 1 208 564 utečencov z Ukrajiny, pričom 995 054 osôb už opustilo územie Slovenska.
Ukrajinci pomáhajú, pracovné miesta nekradnú
Od vypuknutia vojny na Ukrajine požiadalo vyše 108-tisíc Ukrajincov o dočasné útočisko. „Dnes sú tie čísla týždenne okolo 20-tisíc ľudí, ktorí stále prekračujú hranicu,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a dodal, že o dočasné útočisko žiada priemerne 600 ľudí.
Ak sa na čísla pozrieme globálne, tak z Ukrajiny od začiatku konfliktu utieklo takmer osem miliónov ľudí. Ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených, uviedol šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Martin Griffiths. Humanitárnu pomoc stále potrebuje 17,6 milióna ľudí. To predstavuje takmer 40 percent obyvateľov Ukrajiny. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov viedla ruská agresia na Ukrajine k najväčšiemu pohybu utečencov od druhej svetovej vojny.
Z vyše stotisíc Ukrajincov si našlo prácu k 13. februáru vyše 16,5-tisíca pracovníkov. Mnoho Slovákov sa na začiatku invázie obávalo, že im práve odídenci ukradnú pracovné miesta a nahradia ich. No naopak, slovenskému trhu práce môžu iba pomôcť, firmy sú totiž hladné po pracovníkoch. Zatiaľ je stále historicky najviac voľných pracovných miest. Navyše, zapĺňajú sa najmä pracovné miesta, ktoré domáci nedokážu dlhodobejšie obsadiť. Až vyše 80 percent nových zamestnaných od marca 2022 sú ženy.
Najhoršie sa darí gastru, keďže po pandémii sa ľudia boja alebo nechcú v tomto sektore pracovať. Tomuto problému, síce nie veľmi výrazne, ale predsa len, pomohli práve odídenci z Ukrajiny. Keďže muži mali zákaz vycestovať z krajiny, najviac odídencov boli ženy a deti. Tie sa najčastejšie zamestnávali v hotelierstve a gastronómii. V odvetví ubytovania a stravovacích služieb v súčasnosti pracuje vyše sedem percent Ukrajincov. Presnejšie: upratovačov a pomocníkov bolo 1 220 a pomocníkov pri príprave jedla 855.
„Predpokladáme, že počet mohol mierne stúpnuť aj vzhľadom na pretrvávajúci záujem zo strany odídencov o prácu v tomto sektore,“ hovorí pre Pravdu prezident Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska Marek Harbuľák. S tým, že zamestnávajú Ukrajincov na pozície, ktoré z hľadiska počtu pracovníkov patria k tým najpočetnejším. „Ide predovšetkým o chyžné, ale svoje uplatnenie si našli odídenci aj pri práci v kuchyni či obsluhe hostí,“ dodal.
Nielen v gastre sa uchytili odídenci. Ešte viac ich pôsobí v administratívnych službách (27,54 %), v priemyselnej výrobe (24,58 %) či vo veľkoobchode a v maloobchode (7 %).
Najčastejšie sa uplatňujú na pozíciách ako montážni pracovníci (4 065 pracovníkov), pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, vo výrobe a v doprave (3127). Ďalej napríklad ako operátori stacionárnych strojov a zariadení (1 468).
Ministerskí ekonómovia: Sú prínosom pre Slovensko
Pozitívne vplyvy očakávajú od zamestnávania Ukrajincov aj analytici Inštitútu finančnej politiky. Tí sa detailne pozreli, ako pomôžu slovenskej ekonomike. Mierne zvýšia zamestnanosť, a tak si polepší na daniach a odvodoch aj štátna kasa. „Predpokladáme, že zamestnaní budú dostávať rovnakú mzdu ako slovenskí občania v daných kategóriách povolaní. Najnižšie mzdy sú práve v kategórii pomocných pracovníkov, kam mieri i najväčší počet ukrajinských žien s dočasným útočiskom. V tejto kategórii sú mzdy mužov i žien nižšie oproti priemernej mzde zhruba o 500 eur,“ tvrdia v analýze ekonómovia.
Slovensko vynaložilo na pomoc Ukrajincom zhruba 0,2 percenta hrubého domáceho produktu. Väčšina verejných výdavkov je spojená s ľuďmi, ktorí na Slovensku požiadajú o dočasné útočisko. Najväčší výdavok, príspevok na ubytovanie, stál minulý rok 85 miliónov, tento rok asi 30 miliónov. Ide tak o vyše tretinu minuloročných a tohtoročných výdavkov.
Asi polovicu štátnych výdavkov však Ukrajinci vrátia späť v podobe zaplatených daní a odvodov. „Zvýšená spotreba pozdvihne aj príjmy z DPH,“ bilancujú prínosy utečencov ekonómovia. Tu sa prínosy nekončia. „Zamestnávanie utečencov pomáha prekonať firmám problémy s nedostatkom zamestnancov a má pozitívny efekt na exportnú výkonnosť priemyslu. Okrem toho, výdavky utečencov podporujú zamestnávanie spomedzi nezamestnaných na Slovensku, keďže vyššie tržby firiem sa vracajú späť do ekonomiky vo forme vyšších disponibilných príjmov a podporujú spotrebu domácností,“ tvrdia ekonómovia. „Pozitívny vplyv z utečeneckej vlny na domácu ekonomiku by pritom mohol byť oveľa vyšší, ak sa zlepšia podmienky pre zamestnávanie cudzincov z tretích krajín,“ radia analytici.
Aj iné krajiny integrujú Ukrajincov. Motor európskej ekonomiky – Nemecko – ide príkladom. Aj tam odídenci prinášajú krajine výraznú úľavu na napätý trh práce. Zhruba rok od invázie ruskej armády na Ukrajinu bolo na plný pracovný úväzok v Nemecku zamestnaných o 65-tisíc Ukrajincov viac ako pred začiatkom bojov. „Nemecký pracovný trh je schopný ich absorbovať,“ povedal člen predstavenstva nemeckého Spolkového úradu práce Daniel Terzenbach.
Zamestnávatelia: Potrebujeme cudzincov
Napriek tomu, že vojnový konflikt trvá už rok, Slovensko sa podľa personálnej agentúry Grafton zásadne neposunulo v tom, aby prilákalo na náš pracovný trh viac pracovníkov z Ukrajiny. Slovenská republika často neuznáva certifikáty a medzery sú tiež v poskytovaní jazykových kurzov či iných programov zameraných na ich integráciu. „Pomerne veľká časť pracovníkov z Ukrajiny už teraz deklaruje, že aj po skončení vojnového konfliktu si vie predstaviť zostať pracovať a žiť tu, na Slovensku. Spájajú svoju budúcnosť s našou krajinou a to je dobrý predpoklad na rekvalifikáciu a začlenenie do spoločnosti.
Na slovenskej vláde ale je, aby im to čo najviac uľahčila,“ objasňuje Ladislav Hanudeľ z Graftonu. Slovenská vláda si navyše veľa sľubuje od plánu obnovy, ktorý má tvoriť až polovicu HDP. Vďaka týmto investíciám, ako informuje Grafton, by sa na Slovensku malo vytvoriť až 12-tisíc pracovných miest. Aj z tohto dôvodu vzrastie potreba kvalitnej odbornej pracovnej sily, pričom slovenské školstvo nevyprodukuje navyše stovky elektrikárov alebo zváračov. „Bude ich preto potrebné získať zo zahraničia,“ informuje personálna agentúra.
Uplatnenie na slovenskom trhu si aktuálne teda vedia nájsť zahraniční pracovníci najmä na pozíciu zváračov, CNC, elektrikárov, IT špecialistov aj lekárov. Z prieskumov Graftonu tiež vyplýva, že až 46 percent spoločností na Slovensku plánuje v tomto roku prijímať zamestnancov.
Štát stále platí za pomoc pri ubytovaní
Ubytovacie zariadenia môžu dostať aj po 1. marci na ubytovanie odídenca z Ukrajiny príspevok 24,20 eura za jednu noc, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila vek 15 rokov. Suma 12,10 eura za jednu noc sa poskytne, ak ide o odídenca, ktorý nedovŕšil vek 15 rokov. Nariadenie v stredu schválila vláda. Príspevok za ubytovanie sa poskytuje za ubytovanie odídenca poskytnuté od 1. marca 2023 najdlhšie do 31. mája 2023. Príspevok za ubytovanie sa poskytuje za ubytovanie odídenca poskytnuté od 1. júla 2022 do 28. februára 2023 podľa predpisu účinného od 1. októbra 2022.
Samosprávy sa tiež môžu uchádzať o dotáciu na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pomoci v celkovej výške 127 miliónov eur. Za každého z odídencov so štatútom dočasného útočiska môžu mestá a obce spätne dostať 100 eur za týždeň, a za obdobie až 26 týždňov, informovala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). „Ide o tie mestá o obce, ktoré podľa údajov ministerstva vnútra z februára minulého roku poskytli pomoc utečencom z Ukrajiny, útočisko, pomoc, starostlivosť a strechu nad hlavou,“ priblížila Remišová. Má ísť o 1 447 obcí a miest vrátane Bratislavského samosprávneho kraja. (tasr, eko)
X X X
Valorizácia dôchodkov? Je tu návrh na zmenu: nezvyšovať ich v januári, ale napríklad v apríli
Zámer skrátiť oneskorenie medzi rastom cien a valorizáciou dôchodkov, a tým čo najúčinnejšie zabezpečiť kúpnu silu penzií aj pri mimoriadnych cenových šokoch, sa dá dosiahnuť viacerými zmenami v mechanizme ich zvyšovania.
Navrhla ich Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v reakcii na nedávne legislatívne úpravy prijaté Národnou radou (NR) SR. Zároveň upozornila, že diskusia o zmenách a ich prípadná implementácia by mali určite prebiehať v rámci štandardného legislatívneho procesu.
Termín štandardnej valorizácie dôchodkov by bolo podľa RRZ vhodné posunúť z tradičného januára na neskorší mesiac, napríklad apríl. „Dôvodom je snaha do valorizácie okamžite zachytiť vplyv úpravy regulovaných cien, prípadne legislatívnych zmien v nepriamych daniach, ktoré sa do cenovej hladiny premietnu začiatkom roka v januárovej inflácii,“ vysvetlila rada. Táto štatistika je známa v polovici februára a dôchodky by mali byť následne valorizované čo najskôr, v závislosti od kapacity Sociálnej poisťovne.
Ak v predchádzajúcom roku nedôjde k mimoriadnej valorizácii, percento pravidelného zvýšenia dôchodkov navrhuje RRZ určovať na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za konkrétny mesiac.
Odstráni sa tak aktuálne naviazanie valorizácie na priemer inflácie za šesť, po novom deväť mesiacov, čo podľa rady umožní výrazne skrátiť oneskorenie medzi rastom cien a rastom dôchodkov.
Rozpočtová rada tiež navrhuje umožnenie automatickej mimoriadnej valorizácie naviazanej na vývoj cenovej hladiny od posledného mesiaca, ktorý sa použil vo výpočte predchádzajúcej valorizácie. „Ak sa aktivuje mimoriadna valorizácia, každá nasledujúca valorizácia, štandardná alebo mimoriadna, sa vždy referuje na posledný použitý mesiac do valorizácie. Týmto spôsobom sa systematicky zabezpečí, že nedôjde k dvojitému započítaniu, alebo naopak nezapočítaniu rastu cien za niektoré obdobia,“ vysvetlila RRZ.
Upozornila, že pri prechode na nový systém by bola potrebná jednorazová valorizácia, ktorá by zabezpečila nadväznosť na už zohľadnenú infláciu v starom systéme. Určila by sa rastom cenovej hladiny medzi novým referenčným mesiacom, ktorým by bol napríklad február, voči priemeru cenovej hladiny pre dôchodcov za prvý polrok alebo trištvrte rok zohľadnený v predchádzajúcej valorizácií dôchodkov.
„Takto nastavený systém valorizácie by najúčinnejšie zachovával kúpnu silu dôchodkov. Zároveň by však predstavoval aj vyššiu záťaž pre verejné financie v čase vysokej inflácie, na čo by bolo vhodné reagovať inými kompenzačnými opatreniami,“ konštatovala RRZ. Mohlo by ísť napríklad o upustenie od 13. dôchodku, ktorý nemajú ani v Českej republike, ktorej model slúžil ako inšpirácia legislatívnych zmien na Slovensku. Nevznikali by však ani tlaky na iné kompenzácie inflačného šoku, akým bol napríklad tzv. 14. dôchodok v roku 2022, pripomenula rada./agentury/
X X X
Blanár zo Smeru v Markíze šíril kremeľskú propagandu o Zelenskom a nacistickej jednotke Edelweiss
Čestný názov horskej útočnej brigády Edeľvejs neodkazuje na nacistov, ide o ukrajinský názov Plesnivca alpínskeho.
Podpredseda Smeru aj parlamentu Juraj Blanár dnes v relácii Na telo televízie Markíza šíril výmysel ruskej propagandy, na ktorú skočili aj viaceré slovenské dezinformačné médiá.
Čestný názov
Blanár tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj udelil ukrajinskej horskej útočnej brigáde čestný názov Edeľvejs podľa nacistickej jednotky, ktorá kedysi vraždila na Slovensku. Nie je to tak a priamo v relácii ho na to upozornil aj poverený minister obrany Jaroslav Naď.
Zelenskyj vo februári skutočne udelil 10. horskej útočnej brigáde čestný titul Edeľvejs. Nemecký názov Edelweiss zasa niesla nacistická protipartizánska jednotka, ktorá po vypuknutí Povstania páchala masakre na území Slovenska. V Ostrom Grúni a Kľaku povraždili 164 ľudí.
Rusi, ktorí od začiatku hovoria o denacifikácii Ukrajiny, sa toho okamžite chytili. Ako upozornil český web idnes.cz, ruské ministerstvo zahraničných vecí informovalo o ďalšom dôkaze pre „slepých a hluchých“.
Viac ako 40 krajín sveta
„Na deň svätého Valentína Zelenskyj oficiálne pomenoval ukrajinskú divíziu Edelweiss po neslávne známej jednotke nacistického wehrmachtu, zodpovednej za vojnové zločiny,“ reagovala Moskva v oficiálnom vyhlásení.
V skutočnosti však názov Edeľvejs neodkazuje na nacistov, ide o ukrajinský názov Plesnivca alpínskeho.
V armádach mnohých štátov sa horské jednotky nazývajú práve podľa tejto chránenej rastliny. „Viac ako 40 krajín na svete tak nazvalo svoju horskú jednotku,“ spresnil Naď.
Ukrajinská brigáda, ktorá titul získala, sa podľa idnes.cz špecializuje na boj v horských a zalesnených oblastiach. Jednotka vznikla ako najmladšia brigáda v ukrajinskej armáde v roku 2015.
Zúčastňovala sa na bojoch na Donbase s proruskými separatistami, po vpáde Rusov na Ukrajinu zasa pomáhala brániť Kyjev, aktuality.sk
X X X
Predvolebná kampaň za štátne? Remišová ide za pol milióna posielať ľuďom noviny
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorému šéfuje Veronika Remišová (Za ľudí), bude do domácností distribuovať svoj magazín, ktorý by mal informovať najmä o eurofondoch.
Ministerstvo investícií nechá takto rozposlať domácnostiam krajských miest do pol milióna výtlačkov mesačníka v najviac desiatich vydaniach. Verejné obstarávanie spolu maximálne piatich miliónov kusov periodika má hodnotu približne pol milióna eur bez dane z pridanej hodnoty.
Z prieskumov verejnej mienky, ktoré ministerstvo investícií zrealizovalo, podľa vlastných slov na základe svojich povinností, vyplynulo, že iba 40 % opýtaných považuje informácie o možnostiach čerpania finančnej pomoci Európskej únie do konkrétnych oblastí života spoločnosti za dostupné a zrozumiteľné.
„Rozhodli sme sa povinnú publicitu eurofondov, vyplývajúcu zo zákona robiť iným spôsobom, s väčším dosahom na občana tak, aby dostal komplexné informácie o eurofondoch a schémach podpory zrozumiteľným spôsobom,“ uviedol vedúci tlačového oddelenia MIRRI Andrej Ďuríček./agentury/
X X X
Smer sa vyhráža: Chce ísť po Machajovom krku, RTVS v reakcií hovorí o precedense pre politikov
Jablkom sváru medzi stranou Smer a verejnoprávnou RTVS sa stala nemožnosť vystúpiť Ľubošovi Blahovi v relácii Sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase. RTVS v reakcii hovorí o precedense, ktorý by mohli využívať všetky politické strany.
Strana Smer-SD hovorí o cenzúre v RTVS, keď nepustila Ľuboša Blahu do relácie Sobotné dialógy.
V sobotu bol pôvodne avizovaný ako hosť Marián Kéry (Smer), predseda Zahraničného výboru NR SR, ktorý mal diskutovať s povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO). Napokon v poslednej chvíli prišlo k zmene zloženia hostí a do relácie ako náhradník prišiel Ľuboš Blaha, tomu však nebolo umožnené vystúpiť. Moderátorka relácie Sobotné dialógy – Marta Jančkárová v úvode relácie vysvetlila situáciu, že zástupcovia strany Smer nevystúpia a Slovenský rozhlas si vymedzuje právo na „prázdne kreslo“, keďže ešte v stredu bol Kéry ako hosť potvrdený a nikto im zmenu do posledného momentu neoznámil.
„Krátko pred reláciou však namiesto neho prišiel do rozhlasu neohlásene podpredseda strany Ľuboš Blaha, ktorý nebol dohodnutý. Hovorca strany však do začiatku relácie, ktorú pre pracovný program povereného šéfa rezortu obrany nahrávame v piatok predpoludním, zmenu neohlásil ani neospravedlnil pána Kéryho. Uplatňujeme preto princíp prázdneho kresla,“ zaznelo od moderátorky v úvode relácie.
Na tlačovej konferencii, ktorá sa odohrala pred Slovenským rozhlasom, zástupcovia Smeru na čele s jej predsedom Robertom Ficom hovorili „prachsprostej cenzúre“. Z úst Fica zaznelo aj vyhlásenie, že pôjdu po krku Ľuboša Machaja. Strana bude žiadať stanovisko od Rady RTVS a Rady pre mediálne služby. Bude iniciovať zasadnutie parlamentného výboru pre kultúru a médiá.
Líder Smeru Robert Fico hovorí o telerozhlase ako o nie verejnoprávnej, ale štátnej inštitúcii, ktorú kontroluje vláda. Na sobotnej tlačovej konferencii uviedol, že pôvodný pozvaný hosť predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry sa nemohol zúčastniť a Blaha mal byť náhradou, ktorú narýchlo hľadali. So žiadosťou o stanovisko k prípadu sa chcú zástupcovia Smeru obrátiť aj na Radu RTVS a Radu pre mediálne služby.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na Ficovu kritiku smerom k RTVS povedal, že vždy bude stáť na strane slobody médií a poctivých novinárov.
„Robert Fico si so svojimi straníkmi urobil tlačovú besedu pred slovenským rozhlasom, kde opäť klamal a verejne a menovite zosmiešňoval a vyhrážal sa jeho redaktorke a vedeniu za to, že si robia svoju prácu,“ uviedol Heger. Zdôraznil, že Ficov mentálny svet je „nenávisť, pomsta, diktátorstvo a uzurpovanie si moci či neúcta voči slobode“.
Šéf hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka odmietol vyhrážky, politické útoky a vulgárne anonymy, ktorým čelia redaktorky a redaktori slovenských médií. „Ako najnovší objekt svojich útokov si vybrali moderátorku RTVS Martu Jančkárovú, podobnú negatívnu skúsenosť má aj mnoho ďalších. Takéto praktiky nemajú čo hľadať v liberálnej demokracii, špeciálne nie v krajine, ktorá si prešla traumou vraždy novinára,“ zdôraznil Šimečka.
Blaha podnecuje nenávist
Bývalý vojenský dôstojník Pavel Macko v tejto súvislosti skonštatoval, že poslanec Blaha ani nik iný nemá právny nárok na účasť vo vysielaní RTVS kedy sa mu zachce. „Už vôbec si ho nesmie vynucovať podnecovaním nenávisti. Ak bola dohodnutá diskusia s iným zástupcom strany Smer, tak je to potrebné rešpektovať,“ uviedol Macko.
„RTVS postupovala správne. Smer porušil dohodu a tváril sa, že nič sa nedeje. Som presvedčený, že to mali celé pripravené. Koniec koncov, kto prichádza do relácie s vlastným kameramanom, ktorý natáča príchod. To, čo predvádza Smer, je obyčajná hlúpa propaganda. Blaha nie je politik, on je zmes konšpirácií, propagandy a klamstva! On nemá záujem diskutovať, koniec koncov, to čo dnes predviedli s Ficom, to len potvrdzuje. Nikto ho do diskusie nepozval, chcel sa tam natlačiť nasilu. A nepozvaných hostí nechce nikto,“ povedal Juraj Šeliga na sociálnej sieti.
Reakcia RTVS
„Relácia Sobotné dialógy sa nahráva s vopred pozvanými hosťami. Ak sa hosť nemôže zúčastniť, prípadne ho má nahradiť iný diskutujúci, je zaužívaným štandardom oznámiť túto skutočnosť v predstihu, aby sa dramaturgia relácie, moderátor aj druhý hosť na zmenu mohli pripraviť. RTVS nebola informovaná o neúčasti predsedu Zahraničného výboru NR SR Mariána Kéryho a do poslednej chvíle sa redakcia relácie snažila spojiť s ním ako aj s hovorcom strany Smer. Zmena hosťa bez predchádzajúceho dohovoru a ešte aj na poslednú chvíľu, tesne pred začiatkom výroby, nebola možná. Zároveň by vznikol precedens, ktorý by si mohli uplatňovať všetky strany. Z tohto dôvodu sme ponechali kreslo druhého hosťa prázdne a o vzniknutej situácii moderátorka Marta Jančkárová informovala v úvode a v závere relácie. Aby diskusia bola vyvážená, uvádzala moderátorka argumenty, ktoré v debate nemali zastúpenie,“ povedala pre Mediaklik Zuzana Vicelová, manažérka marketingovej komunikácie RTVS./agentury/
X X X
Stranu, ktorá by vznikla spájaním, by zvažovalo voliť 21 percent. Väčšina z nich by za lídra chcela Hegera
Novému politickému subjektu, ktorý by vznikol spojením viacerých menších stredopravých strán, by v súčasnosti mohla svoj hlas dať zhruba pätina voličov. Určite by takúto stranu volili len štyri percentá oslovených, 17 percent respondentov to považuje za pravdepodobné.
Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza. Agentúra prieskum uskutočnila začiatkom februára na vzorke 1017 respondentov.
Až štyria z desiatich opýtaných sú presvedčení, že by takejto strane hlas nedali. Rovná štvrtina si myslí, že by subjekt skôr nevolila.
Zaujímavý je pohľad na to, ako uvažujú voliči jednotlivých strán. Ak by sa menšie strany spojili do jednej, voliť by ju chceli najmä prívrženci KDH a OĽaNO. V obidvoch prípadoch by až polovica ich voličov buď takúto stranu určite volila, alebo by to zvažovala.
Relatívne naklonení voľbe novej strany sú aj voliči PS či SaS, už menej novému projektu fandia prívrženci Sme rodina. Stredopravé strany spojené v jednom subekt by mohli osloviť aj takmer pätinu nerozhodnutých voličov a každého desiateho voliča Smeru a Hlasu.
Lepšie ako Dzurinda aj Majerský
O spájaní stredopravých strán pred voľbami sa hovorí už dlho. Ambície spájať má najmä expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý stojí za projektom Modrej koalície.
V kuloároch však už dlhšie vedie rokovania aj poverený predseda vlády Eduard Heger, ktorý zrejme opustí OĽaNO. Agentúra v prieskume zisťovala aj to, kto by podľa potenciálnych voličov nového subjektu mohol byť jeho lídrom.
Respondentom prečítali viacero mien, ktoré sa v tejto súvislosti spomínajú. Najlepšie dopadol Heger, ktorého by si ako šéfa spojených strán vedelo predstaviť 22 percent z tých, ktorí by takúto stranu mohli voliť.
Lepšie ako Dzurinda v prieskume dopadli ešte aj bývalý minister zahraničia Ivan Korčok a predseda KDH Milan Majerský, aktuality.sk
X X X
Šéfka Európskej komisie nalieha na azylovú reformu, príčinou je úmrtie najmenej 40 migrantov pri Taliansku
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v nedeľu vyzvala na pokrok v súvislosti s azylovou reformou EÚ po tom, ako pri stroskotaní plavidla s migrantmi pri talianskom pobreží v nedeľu zahynulo najmenej 40 ľudí.
„Som hlboko zarmútená strašným stroskotaním lode pri pobreží Kalábrie. Straty na životoch nevinných migrantov sú tragédiou,“ napísala von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti. TASR prevzala správu z agentúry AFP. Dodala, že je potrebné „zdvojnásobiť úsilie na európskom Pakte o migrácii a azyle a akčnom pláne pre centrálne Stredomorie“.
Nešťastie sa stalo v skorých ranných hodinách pri pobreží mesta Crotone v talianskom regióne Kalábria. Na lodi sa nachádzalo približne 120 osôb, z ktorých sa 80 podarilo zachrániť.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že je „trestuhodné vypraviť na more loď dlhú sotva 20 metrov s 200 ľuďmi na palube pri zlej predpovedi počasia“. Taliansky prezident Sergio Mattarella povedal, že mnohí migranti na lodi pochádzali z Afganistanu a Iránu, aktuality.sk
X X X
Organizátorka spomienky na Jána a Martinu: Chápem, že ľudia sú frustrovaní. Aj ja som, no bojujem
Tých, ktorí sa cítia nevypočutí a nahnevaní je veľa. Časť spoločnosti „naskakuje“ na vybičované emócie, fakty a logické argumenty sú v úzadí, myslí si päť rokov po vražde novinára banskobystrická občianska aktivistka Martina Strmeňová.
BANSKÁ BYSTRICA: Kým v roku 2018 sa v centre Banskej Bystrice opakovane zišli stovky ľudí a hlasno, aj s transparentmi, žiadali zmenu na najvyšších poschodiach politiky a vyšetrenie vraždy novinára, na tohtotýždňovej spomienke na Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú sa ich stretli desiatky. Okolie barokového morového stĺpa na Námestí SNP bolo ponorené do pokoja, ľudia zapaľovali sviečky.
Za prirodzený považuje úbytok účastníkov spoluorganizátorka zhromaždení spred piatich rokov a zároveň spomienky spred pár dní Martina Strmeňová. „Zmeny v politike, no ani samotné vyšetrovanie a súd, sa nediali tak rýchlo, ako mnohí vtedy na námestiach očakávali.“
Bez ohľadu na to, či sa stretne päť, päťdesiat alebo päťtisíc ľudí, stále má podľa nej zmysel pripomínať si odkaz investigatívneho novinára, ktorý pomohol odhaliť viaceré z najzávažnejších káuz a pre svoju prácu prišiel o život nielen on, ale aj jeho najbližší človek.
„Keď mám hodnotiť dnešok, vôbec to nie je dobré. Chápem vyjadrenia, že sa vyšetruje oveľa viac, ako sa vyšetrovalo, a polícia a prokuratúra majú rozviazané ruky, no ľudia vidia najmä politické šarády. Práve hádky politikov na nich vyskakujú z médií a sociálnych sietí.“
Emócie porážajú fakty
Väčšia časť spoločnosti dnes „naskakuje“ na vybičované emócie a nedá na fakty a logické argumenty. Podľa Strmeňovej sa to však deje aj v iných krajinách a pomerne zblízka to možno sledovať napríklad v súčasnom Maďarsku.
Vplyv falošných správ a záplavy negatívnych a ľudí rozdeľujúcich emócií zo sociálnych sietí vidí aj na aktuálnych „pochodoch za mier“ v slovenských mestách.
„Nikomu nemôžeme takéto zhromaždenia zakazovať, majú právo vyjadriť svoj názor. Otázka je, koľko z účastníkov je zmanipulovaných proruskou propagandou a nakoľko sú to naozaj pochody „za mier“ a nakoľko zásterka. Nemajú oficiálnych organizátorov, čomu rozumiem, takýto štýl majú aj kotlebovci a Republika. Neohlásiť, nedodržiavať pravidlá hry, ktoré máme nastavené,“ opisuje skúsenosti aktivistka.
Na pochode v Lučenci napríklad skupinka účastníkov nielen nadávkami, ale aj fyzicky zaútočila na vysokoškoláka Matúša, ktorý prišiel na zhromaždenie s ukrajinskou vlajkou. Pre Denník N povedal, že na pochod prišiel vyjadriť svoj názor a podporu krajine, ktorá už rok čelí agresii Ruska. S inými účastníkmi sa snažil diskutovať. „Ja v tom zmysel vidím. Jasne sa ukázalo, že mnohí z ľudí, ktorí pochodujú údajne za mier, v skutočnosti pochodujú za Rusko. To sa, samozrejme, dalo čakať, ale aj mňa prekvapilo, akú autentickú nenávisť v nich vyvolá vlajka Ukrajiny.“ Medzi útočníkmi identifikoval aj stredoškolského učiteľa z Poltára, vyvodenie zodpovednosti voči nemu žiada aj banskobystrická župa ako zriaďovateľ konkrétnej strednej školy.
Platforma Nie v našom meste sa na strednom Slovensku dlhodobo snaží zabraňovať radikalizácii spoločnosti.
„Je super, že sa nájdu ľudia, ktorí tam prídu s ukrajinskou vlajkou a účastníkom robia zrkadlo, opozíciu. Nikto z nás tu už nemá chuť ísť sa s nimi prekrikovať,“ reaguje na takzvané pochody za mier Strmeňová. Za jeden z nedocenených odkazov zhromaždení za slušné Slovensko spred piatich rokov aj v tejto súvislosti považuje fakt, že neboli agresívne.
„Po piatich rokoch som unavená a frustrovaná presne tak ako ostatní. Je dôležité všetkým tým, ktorí sa cítia nevypočutí, frustrovaní, nahnevaní, povedať, že nie sú sami. Je nás veľa. Môžeme len bojovať ďalej,“ hovorí a dodáva, že na zmenu musí slovenská spoločnosť vyzrieť, niektorí si totiž demokratické princípy nevážia.
„Učiť ľudí, že nemajú voliť podľa jamiek v lícach a podľa toho, kto viac kričí? Asi áno, ale neviem, či to dáme my ako skupinka posledných skalných. To je úloha pre celú spoločnosť.“ Hnevá ju, keď politickí komentátori hovoria, že občianska spoločnosť sa musí zase zmobilizovať, akoby sa to dotýkalo niekoho iného.
„Veď aj oni sú tá občianska spoločnosť, aj novinári a novinárky, ľudia z biznisu, aj tí politológovia, ktorí to analyzujú. Slovensko nezachráni hŕstka občianskych aktivistov. My môžeme zdvihnúť vlajku, ale robota je na každom z nás.“
V Banskej Bystrici skupina občianskych a komunitných aktivistov zorganizovala tento týždeň nielen spomienku na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, premietanie filmu Kuciak: Vražda novinára. V piatok si Banskobystričania mohli pripomenúť smutné výročie ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine so stretnutím v centre Banskej Bystrice a večerným koncertom časti Charkovského orchestra, teda tých umelcov, ktorí dočasne žijú na Slovensku, v centre nezávislej kultúry Záhrada.
Pred rokom Aktuality boli pritom, ako pár dní po napadnutí Ukrajiny Ruskom vyjadrovali Banskobystričania solidaritu s Ukrajincami, aktuality.sk
X X X
Čína sa môže vydať nebezpečnou cestou Ruska na Ukrajine
Všetky čínske ekonomické, zahraničné a obranné politiky sú založené na chybných demografických údajoch. Yi Fuxian je vedeckým pracovníkom v oblasti pôrodníctva a gynekológie na University of Wisconsin-Madison.
V januári Čína oficiálne priznala, že počet jej obyvateľov začal minulý rok klesať – približne o deväť rokov skôr, ako predpokladali čínski demografi a OSN. Dôsledky budú ďalekosiahle. Znamená to, že všetky čínske hospodárske, zahraničné a obranné politiky sú založené na chybných demografických údajoch.
Motýlí efekt čínskej demografie
Čínski vládni ekonómovia napríklad predpovedali, že do roku 2049 dosiahne čínsky HDP na obyvateľa polovicu alebo dokonca tri štvrtiny HDP Spojených štátov, zatiaľ čo celkový HDP vzrastie na dvojnásobok alebo dokonca trojnásobok HDP jej rivala. Tieto prognózy však predpokladali, že počet obyvateľov Číny bude v roku 2049 štvornásobne vyšší ako počet obyvateľov Spojených štátov, aktuality.sk
X X X
Analytik Duleba: Neviem, čomu Putin veril. Niekto sa veľmi, veľmi hlboko zmýlil
O rok sa budeme možno rozprávať o tom, čo sa deje v Rusku, hovorí v rozhovore expert na Ukrajinu Alexander Duleba. Rok vojny podľa neho nastavil zrkadlo celému svetu a nemýlil sa len Vladimír Putin, ale mnohí ďalší. Podcenili Ukrajinu, aj prezidenta Zelenského.
„Ja neviem, čomu Putin veril, aké mal predstavy, aké mali očakávania. Niekto sa veľmi, veľmi hlboko zmýlil, niekto veľmi hlboko nechápe Ukrajinu, nechápe postsovietskemu priestoru. S tým sa často stretávam aj u nás. Žijeme v takých stereotypoch,“ hodnotí uplynulý vojenský rok u našich susedov analytik a poradca predsedu vlády pre Ukrajinu Alexander DULEBA.
Posolstvá, ktoré dáva ruská propaganda našej verejnosti, sa snažia podľa Dulebu spochybniť vieru, že Ukrajina to dokáže a oslabiť tak jej podporu.
„Keď počúvam televízne debaty a v nich niektorí naši politici idú doslova podľa ruskej metodiky, tak sa pýtam: čo to je?“ hovorí tiež expert na Ukrajinu v prepise .
X Od začiatku vojny ubehol rok. Mnohí si pamätajú zábery z kyjevského predmestia Buča, kde zomrelo množstvo civilistov. Zaskočilo vás, akým spôsobom vedie Vladimir Putin vojnu, alebo ste to viac menej čakali?
Nečakal som to. Cieľ, ktorý Vladimir Putin deklaroval pred vojnou, bol oslobodiť rusko-jazyčné obyvateľstvo. No vidíme aj na Slovensku, v našich mestách, že drvivá väčšina utečencov z Ukrajiny sú rusko-jazyční občania Ukrajiny – väčšinou ženy a deti. Stanovisko k takzvanému ruskému svetu, ktorý im Putin takýmto spôsobom ponúkol, teda ukázali nohami. Je to šok pre všetkých, samozrejme najmä pre samotných Ukrajincov.
Vojnu ale nevedie len Putin. On síce rozhodol o jej začatí, ale je to aj o kultúre vojakov. Sú doložené správy, o tom, čo sa dialo v Buči a najväčšie zverstvá robili obyčajní vojaci. Otázne je, akú mieru zodpovednosti za to majú velitelia.
Je to však cesta k tomu, ako prehrať vojnu. Ak sa tak budú Rusi naďalej správať, pomôžu Ukrajine konsolidovať sa a zjednotiť, pretože Ukrajincom neponúkajú nič dobré.
X Čo ukázal rok vojny o Ukrajine a o Rusku?
Táto vojna nastavila zrkadlo mnohým, nielen Rusom a Ukrajincom. Nastavila zrkadlo politikom, nielen u nás doma, ale všade. Nastavila zrkadlo aj nám obyčajným ľuďom. Viete, vojna nastavila zrkadlo všetkým nielen v Rusku, ale aj v EÚ a NATO – ako sa mýlili v tom, že Ukrajina-skorumpovaná krajina nemôže fungovať a zrúti sa ako domček z karát.
No dnes vidíme, ako veci, ktoré vojna potrebuje, fungujú. Komik, ktorému nikto neveril a robili si z neho srandu, je dnes možno najuznávanejším lídrom na svete a všetci sa predbiehajú, aby sa s ním mohli odfotiť. Niekedy je to až trápne.
Ja neviem, čomu Putin veril, aké mal predstavy, aké mali očakávania. Niekto sa veľmi, veľmi hlboko zmýlil, niekto veľmi hlboko nechápe Ukrajinu, nechápe posovietskemu priestoru. S tým sa často stretávam aj u nás. Žijeme v takých stereotypoch.
X V Česku bola pred voľbami téma, že Petr Pavel zatiahne Česko do vojny. Stáva sa z toho pomaly predvolebná téma, niektorí strašia mobilizáciou. Nemáte obavy, kam sa to ešte posunie a ako sa na to začne pozerať verejnosť?
Samozrejme, táto téma sa zneužíva a bude to téma našich predvolebných debát. Opozícia urobí všetko pre to, aby na tom spoločnosť spolarizovala. Keď sledujem argumenty, ktoré hlásajú niektorí zástupcovia našej opozície, tak to je čisto metodika ruskej propagandy. Posolstvá, ktoré dáva ruská propaganda našej verejnosti, spočívajú v spochybnení viery v to, že Ukrajina je schopná sa ubrániť, aby sa oslabila miera jej podpory. Čiže toto je jeden z hlavných argumentov.
Keď počúvam televízne debaty a v nich niektorí naši politici idú doslova podľa ruskej metodiky, tak sa pýtam: čo to je?
X Asi sa aj politici niekedy rozhodujú podľa verejnej mienky. Čo ak bude verejná mienka naklonená k tomu, že už nechceme vojensky podporovať Ukrajinu? Nemáte obavy z toho, že nielen Slovensko, ale iné krajiny časom budú podporovať Ukrajinu menej?
Viete, ak lídri nebudú lídrami a budú iba nasledovať laické názory verejnej mienky, tak to tak môže dopadnúť. Ale pôjde o debilizáciu celej spoločnosti, za ktorú raz všetci strašne ťažko zaplatíme. Lídri sú od toho, aby viedli a keď sú nepopulárne témy, aby vysvetľovali, kde je dlhodobý záujem krajiny. Aj keď za to zaplatia cenu, že nie sú vždy populární.
Ďalšia fáza vojny
X Zmení sa nejakým spôsobom smerovanie vojny? Zachytila som, že Moskva sa snaží zmeniť svoju problematickú pozemnú inváziu na vzdušný boj.
Áno, uvažuje sa o tom. Sú o tom rôzne správy z viacerých zdrojov. Rusko bude chcieť vo väčšej miere využiť vlastné letectvo. Ukrajinci samozrejme nemajú toľko lietadiel ako Rusi, a to je aj dôvod, prečo žiadajú o lietadlá. Letectvo sa však dá riešiť aj protileteckou obranou a protiraketovou obranou.
Ukrajinci sa vždy snažili vyhrávať tak, že unikali priamym čelným útokom. Rusi sa poučili z porážok pri Charkove, kde im Ukrajinci prelomili obranu. Ukrajinci pri Kyjeve aj pri Chersone zohriali panvicu, na ktorej už bolo tak horúco, že Rusi z nej museli vypadnúť.
Pri Charkove išlo o husársky vojenský kúsok, keď všetkých presvedčili, že idú dole na Cherson. Rusi tam stiahli vojská, no Ukrajinci udreli na opačnej strane frontu, kde Rusi mali len jednu obrannú líniu – a tak ju prelomili. Za 4 dni oslobodili celú Charkovskú oblasť. Odvtedy sa fronta ako keby zastavila a Rusi od začiatku tohto roku začali útočiť v Doneckej oblasti a dole pri Záporoží.
Celá debata o veľkej ruske ofenzíve z hľadiska vojenských predpokladov vychádza z toho, že mobilizovali viac ako 300-tisíc vojakov. Z toho viac než 100-tisíc poslali hneď na front, aby zaplátali diery ešte v jeseni minulého roku.
Ostatní zmobilizovaní sa pripravovali: čiže majú pripravené 200-tisícové jednotky, ktoré sú údajne dobre vyzbrojené, majú tanky, delostrelecké systémy.
Počas februára, marca a možno časť apríla majú okno príležitosti pokúsiť sa o nejaký zvrat, pretože západné dodávky ťažkej bojovej techniky majú dvojmesačné meškanie. Takže teraz budeme svedkami toho, ako sa Rusi pokúšajú niečo dosiahnuť.
X X X
Dokážu Rusi využiť omeškanie zbraní zo Západu?
Na fronte to tak nevyzerá. Vidíte, že Bachmut dobíjajú už dlhé obdobie. Posúvajú sa, ale sú to kilometrové posuny.
Keď si pozriete mapu Donbasu, tak uvidíte, že mestá ako Soledar, ale aj iné, sú ako keby v takej doline. Je to 15 až 20 kilometrová dolina. Hlavná línia ukrajinskej obrany prechádza cez vysočinu, čiže spomínana dolina je ako keby na dlani. Viacerí západní vojenskí experti hovoria, že nemá zmysel brániť Bachmut, pretože to stojí ľudské životy aj na ukrajinskej strane. Ukrajinci, naopak, argumentujú tým, že tam viažu ruské sily a tak spomaľujú predpokladaný ruský nástup.
Rusi tam mali za posledné týždne najväčšie straty vôbec od začiatku tejto vojny. Cieľ je teda viazať ruské jednotky a spôsobovať im straty a ničiť im vojenskú techniku. Zároveň sa Ukrajinci potrebujú ubrániť spomínané dva až tri mesiace.
X Takže následne po dodávkach možno očakávať ukrajinskú ofenzívu. Ako by mohla vyzerať?
Ukrajinci hovoria o tom, že pôjdu do ofenzívy. Všetci to očakávajú. Aj tanky dostali preto, aby tak urobili. Situácia je však iná v tom, že predtým sa im podarilo dosiahnuť veľmi významné vojenské úspechy vojenským umením a hlavne vďaka veleniu.
Zopakujem vyššie spomínané príklady: pri Kyjeve zohriali panvicu a Rusi z nej museli utiecť, trvalo to mesiac. Na pravej strane brehu Chersonskej oblasti zohrievali panvicu tri mesiace, neskôr Rusi pochopili, že musia vypadnúť. Neboli to ale frontálne útoky. To už ani Ukrajinci nevedia zopakovať.
Ďalší postup, o ktorom diskutujú vojenskí experti, je, že Ukrajinci potrebujú urobiť frontálny útok. To však bude stáť životy. Chcú zaútočiť smerom na Azovské more a vytvoriť taký klin v území, ktoré okupujú Rusi, a dostať sa na pobrežie Azovského mora. Vyhodiť do luftu Krymský most a urobiť z Krymu a ľavobrežnej časti Chersonskej oblasti novú panvicu, ktorú budú zase zohrievať tak, že budú ničiť logistiku. No a tí, ktorí budú na panvici bez prísunu jedla a zásob zbraní, z nej budú musieť vypadnúť.
Ale aby to dokázali, musia ísť do frontálneho útoku a toto Ukrajinci doteraz v tejto vojne ešte nerobili.
Vo vojne však nikto nikdy nie je úplne prorokom, môžete identifikovať trendy, faktory alebo skúsenosť, ktorú už viete analyzovať. No vždy sa môže stať niečo neočakávané. Môže sa nájsť nejaká diera, môže zlyhať systém obrany a môžu to teoreticky preraziť. Situácia by sa tým skomplikovala.
Ukrajinci zároveň čakajú na to, kedy im prídu nielen samotné zbrane, ale hlavne vycvičené posádky. A nie je to len o vycvičení posádok. Musíte sformovať útočné jednotky a musí byť súhra medzi posádkami tankov, medzi delostrelcami a podobne.
Najskôr si myslím, že budú k takémuto niečomu pripravení až niekedy v apríli. Možno aj skôr. Uvidíme, neviem.
Čo bude o rok
Budeme sa o rok rozprávať stále o prebiehajúcej vojne? Alebo je nejaká šanca, že sa budeme rozprávať o nejakej obnove Ukrajiny?
Obávam sa, že o rok sa ešte budeme rozprávať o vojne, ale treba rozlišovať medzi ukončením vojny a ukončením aktívnej bojovej fázy. Tu som väčší optimista a myslím si, že čo sledujeme teraz bude vyvrcholenie ruských snáh a príde snaha o ukrajinskú odpoveď. Z vojenského hľadiska niekedy v lete tohto roku bude viac menej jasné jednej aj druhej strane, či budú mať na niečo viac.
Samozrejme, nevieme ešte odhadnúť, čo by prípadný ukrajinský úspech urobil so situáciou v Rusku. Vojna bude trvať dovtedy, dokiaľ na čele Ruska bude Putin.
Viete, Putin vojnu môže zastaviť zajtra. Ten, kto ju začal, ten ju môže zastaviť. Ukrajinci nejdú okupovať ani útočiť na ruské územie, zastavia sa na svojich hraniciach a tam bude otázne, čo budú robiť Rusi – či budú bojovať ďalej. Zdá sa, že ak bude vládnuť Putin, tak áno. Táto situácia bude ale znamenať, že sa vojna prenesie do Ruska – v zmysle politickej vojny. O rok sa budeme možno rozprávať o tom, čo sa deje v Rusku, aktuality.sk
X X X
Chudobnejší majster. Weiss nevylúčil ani odchod
Futbalisti Slovana Bratislava sa ocitli v ošemetnej situácii, ktorú si dlho nepamätajú.
Keď v ročníku 2018/19 získali titul, mali po 21. kole 55 bodov a pred druhou Dunajskou Stredou 14– bodový náskok. Slovan bol suverén, na ktorého nik nemal.
Teraz sa v rovnakej etape súťaže pozerá na chrbát DAC, získal len 44 bodov, je o 11 bodov chudobnejší. Čísla nepovedia všetko, ale naznačujú veľa. Slovan už v lige nedominuje.
Tento rok ešte nevyhral, v Zlatých Moravciach remizoval tretíkrát po sebe. „Niečo sa deje. Tri remízy nie sú dielom náhody. Vždy je niečo pre niečo. Ale nechám si to pre seba,“ reagoval Weiss.
Podobná situácia tu už bola – vlani v septembri. Zasiahol majiteľ klubu Ivan Kmotrík starší, buchol po stole a podržal Weissa. Padol športový riaditeľ Richard Trutz, po ňom odstúpil z postu generálneho riaditeľa majiteľov syn.
Do Slovana nastúpili bývalí reprezentanti Róbert Tomaschek a Róbert Vittek.
Navonok sa situácia upokojila, ale v klube je stále dusno, čo potvrdzujú i Weissove slová o potrebe zomknúť sa a nájsť spoločné názory.
„Sú tu veci, o ktorých nechcem rozprávať. To si musíme upratať v kabíne a klube. Je to moja robota, aby som upokojil situáciu. Musím to vyriešiť. Alebo to urobia v klube niektorí iní ľudia,“ vyhlásil.
Napriek všetkému by hra majstra mala vyzerať inak. Horší ako bod zo Zlatých Moraviec bol jeho biedny výkon.
Najmä po prestávke mal problém vypracovať si akú-takú šancu, čo pri všetkej úcte k bojujúcemu ViOn-u, by malo spustiť na Tehelnom poli alarm. Má šťastie, že aj najväčší súperi sa často trápia.
V minulosti schytali trénerovu kritiku často hráči, mnohí museli odísť. Inokedy naznačoval, že v klube vládnu komplikované vzťahy. Tvrdí, že sú pod tlakom, lebo od Slovana sa čaká titul.
Čo iné? Túto úlohu štyri razy za sebou zvládol a podmienky spolu s nadštandardne platenými hráčmi v porovnaní s ostatnými mu nedovoľujú, aby si dával nižšie ciele. Iní môžu belasým ticho závidieť, oni vyplakávajú a medzi sebou bojujú.
„Možno nemáme takú kvalitu, ako si myslíme, hráči alebo my tréneri, niekde robíme chybu, na to musíme prísť. Je tu tlak, aby sme získali titul. Bez neho sa to môže zrútiť ako domček z karát.
Už sme za Dunajskou Stredou a na krku máme Trnavu, ktorá má dobré, bojovné mužstvo. Stále máme najlepší tím, individuality, len to treba z nich vyžmýkať a pretaviť do kolektívu,“ tvrdí tréner.
Čoskoro uplynú dva roky, čo sedí na lavičke majstra. V Zlatých Moravciach naznačoval, že sa svojho postu nedrží za každú cenu. „Urobím všetko, aby bol Slovan úspešný, a keď nie, vyskúša si to niekto iný.“
Najbližšie Slovan privíta trnavský Spartak, ktorý ho vlani obral na Tehelnom poli o Slovenský pohár. Teraz mu hrozí, že môže prísť aj o titul./agentury/