Velenie ruských síl na Ukrajine pravdepodobne prevzal generálplukovník Gennadij Židko, a najskôr tak nahradil na tomto poste generála Alexandra Dvornikova so skúsenosťami zo Sýrie. Vo svojej pravidelnej správe o vývoji ruskej invázie na Ukrajinu o tom informoval americký Inštitút pre výskum vojny (ISW). „Generálplukovník Gennadij Židko, náčelník hlavného vojenského a politického riaditeľstva ruských ozbrojených síl, má zrejme na starosti celkové velenie ruských síl na Ukrajine,“ napísal ISW.

Skutočnosti, že Židko prevzal velenie, nasvedčuje fakt, že v nedeľu počas porady o ruských pozemných silách sedel vedľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua. Ruská investigatívna organizácia Conflict Intelligence Team (CIT) o výmene Dvornikova a Židkova informovala už v máji, vtedy sa ale nepodarilo informáciu nezávisle overiť, upozornil ISW. Oficiálne Moskva vymenovanie Židkova do novej funkcie nepotvrdila.

 Rusko sa okrem toho podľa ISW snaží o „skrytú mobilizáciu“. ISW podotkol, že podľa sobotného oznámenia náčelníka ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova Rusko do vojny na Ukrajine zapojilo už 330-tisíc vojakov, teda viac ako tretinu celých ruských ozbrojených síl.

Britské ministerstvo obrany vo svojom dnešnom pravidelnom prehľade o situácii na Ukrajine napísalo, že Rusi sa na Ukrajine budú čoraz viac spoliehať na rezervistov. Rusko na doplnenie síl na Donbase mobilizuje ako dobrovoľníkov osoby, ktoré v posledných piatich rokoch slúžili v ozbrojených silách. Aj napriek neustálemu nedostatku ľudskej sily sa ale Moskva podľa Londýna naďalej zdráha vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu./agentury/

X X X

 Ruské rakety zasiahli nákupné centrum s tisíckou ľudí vo vnútri

 Ruské rakety v pondelok zasiahli zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Útok si zatiaľ vyžiadal 10 obetí a 40 zranených.

Podľa starostu Kremenčuku Vitalija Maleckého si útok vyžiadal mŕtvych a zranených, ich počet však neuviedol. Námestník šéfa úradu prezidenta Kyrylo Tymošenko potvrdil najmenej dve úmrtia a 20 zranených, z ktorých deväť je vo vážnom stave. „Záchranná operácia pokračuje,“ uviedol. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že bilancia útoku zrejme začne čoskoro prudko stúpať, nakoľko vo vnútri nákupného centra zostalo uväznených množstvo ľudí. Neskôr agentúra AFP odvolávajúc sa na vyjadrenia náčelníka Poltavskej oblastnej vojenskej správy Dmytra Lunina uviedla, že incident si vyžiadal 10 obetí a 40 zranených, z toho 19 museli hospitalizovať.

 Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na sociálnej sieti Telegram sa v budove v čase útoku nachádzalo viac než tisíc civilistov, informuje TASR. „Počet obetí si nemožno ani predstaviť,“ uviedol Zelenskyj. Ako pokračoval, nákupné centrum nepredstavovalo pre ruskú armádu žiadne nebezpečenstvo a nemalo ani strategický vojenský význam. Je preto presvedčený, že „okupantov hnevá snaha ľudí žiť normálny život“.

O údere ruských rakiet najskôr informovali starosta Maleckyj a námestníčka ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová. Podľa tej sa zasiahnuté nákupné stredisko nachádza asi 300 metrov od stanice a bolo práve plné ľudí, nakupujúcich potraviny, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda. Podľa hasičov požiar zachvátil viac ako 10-tisíc metrov štvorcových. Agentúra Unian informovala, že úrady zriadili mobilné policajné stanovište, na ktoré sa majú obracať ľudia hľadajúci svojich príbuzných.

Lunin útok odsúdil ako „vojnový zločin“ a „zločin proti ľudskosti“. „Je to otvorený a cynický akt teroru voči civilnému obyvateľstvu. Rusko – teroristický štát,“ napísal Lunin taktiež na Telegrame.

Bieloruská opozičná televízia Nexta na twitteri informovala, že na mieste zasahuje 115 hasičov s 20 kusmi technikmi. Podľa zverejnených záberov sa záchranným zložkám už podarilo oheň dostať čiastočne pod kontrolu.

Rusi podľa denníka opakovane ostreľovali miestnu rafinériu strelami s plochou dráhou letu a úplne ju zničili. To sa okamžite prejavilo v celej krajine tým, že začali chýbať pohonné hmoty, ktoré tiež prudko zdraželi.

Podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 mal Kremenčuk, ktorý leží n rieke Dneper, pred vojnou 217 710 obyvateľov. Ide o jedno z najväčších priemyselných centier Ukrajiny./agentury/

X X X

Kradnuté ukrajinské obilie končí na Kryme a v Rusku? ukazujú dáta BBC?

Rusko už dlhší čas čelí obvineniam, že kradne obilie a ďalšie plodiny ukrajinským poľnohospodárom na územiach, ktoré teraz okupujú ruské invázne sily. Stanica BBC dnes na svojom webe uviedla, že hovorila s ukrajinskými farmármi, analyzovala satelitné snímky a študovala ďalšie údaje v snahe získať dôkazy o tom, kam ukradnuté obilie putuje.

 Existuje podľa nej mnoho známok toho, že veľká časť plodín putuje najprv na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo už v roku 2014, a potom často do Sýrie či Turecka.

„Ukradli nám obilie. Zničili naše priestory, zničili naše vybavenie,“ povedal britskej verejnoprávnej stanici ukrajinský poľnohospodár, ktorého pravé meno BBC neuvádza, aby ho ochránila pred prípadnými represiami. Použila pre neho meno Dmytro a poznamenala, že sa pokúsila kontaktovať vyše 200 farmárov, ktorých pôda sa teraz nachádza na okupovaných územiach. Dmytro bol jedným z mála, ktorý sa bol ochotný s novinármi stretnúť.

25 rokov budoval niečo, čo Rusi zničili

Stanici opísal, ako počas štyroch mesiacov ruskej invázie prišiel o svoj podnik, ktorý budoval 25 rokov. Ruské sily viní z toho, že okupujú 80 percent pôdy, na ktorej hospodári, a tiež z krádeže obilia v priemyselnom meradle. Záznamy bezpečnostných kamier na jednom z pozemkov firmy zachytili príchod Rusov so znakom Z na vojenských vozidlách. Podľa Dmytra malo niekoľko jeho nákladných vozidiel s obilím, ktoré Rusi ukradli, namontované GPS sledovacie zariadenie. Pomocou týchto údajov sa podarilo zistiť, že išli na Krym a potom ďalej do Ruska, píše BBC.

 Tá zároveň upozorňuje, že je veľmi ťažké sledovať jednotlivé zásielky s ukradnutým obilím, ale existuje množstvo dôkazov, že veľká časť putuje najprv na Krym. Odvoláva sa pritom na satelitné snímky dvoch kľúčových vstupných bodov, na ktorých je vidieť nahromadené vozidlá, ktoré by mohli byť použité na prepravu obilia a ďalších produktov. Takáto úroveň cestnej dopravy na Krym je neobvyklá, poznamenala BBC.

Obilie miešajú s ruským

Časť dopravy by podľa nej bolo možné vysvetliť návratom prázdnych nákladných vozidiel z okupovaných oblastí po tom, čo tam doručili zásoby ruským vojakom. Evidentným výkladom však je to, že mnoho kamiónov vezie obilie alebo iné produkty ukradnuté ukrajinským poľnohospodárom, uvádza stanica. Na satelitných snímkach mesta Džankoj na Kryme sú podľa nej vidieť nákladné automobily čakajúce na ceste vedľa skladu obilia a blízko vlakovej stanice, kde sú potom vidieť vagóny, ktoré sa používajú na prepravu obilia.

Z Džankoju premávajú vlaky do prístavov v Sevastopole a Kerči, odkiaľ sa môžu produkty prepravovať do Ruska alebo do zahraničia, píše BBC. „V Kerčskom prielive (medzi Krymom a Ruskom) prekladajú ukrajinské obilie z malých lodí na veľkoobjemové plavidlá, kde ho miešajú s obilím z Ruska. Alebo v niektorých prípadoch plávajú do tejto oblasti len preto, aby vyvolali zdanie, že nakladajú ruské obilie,“ tvrdí Andrij Klymenko z Inštitútu pre čiernomorské strategické štúdiá v Kyjeve, ktorý pravidelne monitoruje pohyb lodí okolo Krymu.

 Plodina je potom podľa neho vyvážaná s ruskými certifikátmi. Plavidlá potom často mieria do Sýrie alebo Turecka, píše BBC. Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu pritom uviedol, že tvrdenia o preprave ukrajinského obilia do Turecka prešetrili a zatiaľ nenašli žiadne dôkazy.

Berú zrejme zásoby

BBC ďalej spomína ďalšie satelitné snímky a odborníkov, podľa ktorých vysokú aktivitu tohto typu na Kryme možno vysvetliť iba obilím prepravovaným z ukrajinskej pevniny. Napríklad na záberoch zo Sevastopoľa z júna je podľa nej vidieť, ako je na rad lodí nakladaný žltý materiál zodpovedajúci farbe obilia. Mike Lee zo spoločnosti Green Square Agro, ktorý pracoval tak na Ukrajine, ako aj v Rusku, však tvrdí, že časť obilia vyvážaného z Krymu by mohla byť súčasťou zásob z tamojšej minuloročnej úrody, ktorej vývoz narušil konflikt.

Stanica sa ďalej venuje pohybu niektorých lodí, ktoré zrejme prevážali ukrajinské obilie do zahraničia, a upozorňuje, že plavidlá používali to, čo odborníci nazývajú „klamnými“ praktikami počas plavby – pretože vypínali palubné sledovacie zariadenia. BBC kontaktovala ruských a sýrskych prevádzkovateľov troch takýchto lodí, ale nezískala odpovede na svoje otázky.

 Stanica tiež píše, že si zaobstarala dokumenty vypracované ruskými okupačnými orgánmi, v ktorých sú uvedené poľnohospodárske podniky, kam má byť obilie prevezené. Samostatné vyšetrovanie potom podľa nej ukázalo, že v niektorých prípadoch Rusi nútia ukrajinských poľnohospodárov predávať obilie za ceny výrazne nižšie ako sú trhové. A farmári musia podpisovať dokumenty, ktoré majú dokázať, že plodina bola nakúpená legálne.

Nemajú inú možnosť

Zatiaľ čo prvé správy hovorili obvykle o priamych krádežiach zo strany ruských síl, poľnohospodári naznačujú, že taktika sa zmenila, pretože Rusi si uvedomujú, že pokiaľ nič nezaplatia, môže byť budúca úroda sabotovaná, píše BBC. Poľnohospodári tvrdia, že musia nízke ceny akceptovať, pretože nemajú inú možnosť a potrebujú nakupovať pohonné hmoty a platiť zamestnancov.

BBC na záver uvádza, že kontaktovala ruské úrady s ohľadom na tieto obvinenia, ale zatiaľ nedostala odpoveď. Rusko už skôr poprelo, že by kradlo obilie. Niektorí predstavitelia v Ruskom okupovaných oblastiach však otvorene hovorili o tom, že z regiónov, ktoré teraz kontrolujú, bolo ukrajinské obilie odvezené, dodala stanica./agentury/

X X X

Rusko po 104 rokoch zbankrotovalo? Niektorí veritelia pokukujú po jeho vilách a jachtách? 

V pondelok 27. júna v skorých ranných hodinách stredoeurópskeho času Rusko prvý krát od začiatku roku 1918 nenaplnilo svoje záväzky voči zahraničným veriteľom. Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank hovorí, že prvý krát za viac ako 104 rokov teda zbankrotovalo na svoj zahraničný dlh. Ide ako hovorí o bankrot technického razu, pretože Rusko má peniaze aj ochotu dlžné čiastky naďalej riadne hradiť. Neumožňujú mu to však západné sankcie.

 Západ sa sankciami snaží Rusko vytrestať za inváziu na Ukrajine. Lukáš Kovanda hovorí, že Západní činitelia situáciu často interpretujú tak, že Rusko sa samo rozhodlo dlhy neplatiť. Tým že ďalej bojujú na Ukrajine. „Pokiaľ by vojnu na Ukrajine nerozpútalo, prípadne sa z nej od tej doby stiahlo či podniklo iné zásadné a vierohodné kroky k dosiahnutiu mieru, Západ by mu možnosť hradiť dlh neblokoval.

Nie je dôvod na to, aby bolo Rusko označené za krajinu v platobnej neschopnosti, pretože Moskva peniaze má a je tiež ochotná platiť podľa dohodnutých pravidiel, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Neexistujú dôvody na to, aby sme túto situáciu označili za platobnú neschopnosť,“ povedal Peskov novinárom.

„Tieto tvrdenia o takzvanom defaulte sú absolútne nesprávne,“ dodal hovorca Kremľa s tým, že Moskva svoj dlh vyrovnala už v máji.

Pondelkovým ránom sa v zložitej situácií ocitli aj mnohí zahraniční veritelia Ruska. Tí kvôli tomu, že im Rusko nevyplatilo peniaze včas. Musia zvažovať ako hovorí Kovanda, ako sa k peniazom dostať. Viac im to komplikuje ešte to, že ruská platobná neschopnosť, teda bankrot, nemôže byť vyhlásený, tak ako je bežné. Bežne im totiž vyhlasujú ratingové agentúry, ktoré schopnosť danej zeme dostávať svojím dlžným záväzkom dlhodobo monitorujú. Kvôli tohtoročným sankciám Západu však s týmto monitorovaním v prípade Ruska museli prestať.

„Bankrot tak zrejme budú musieť vyhlásiť samotní veritelia, pokiaľ sa ich k tomu odhodlá dostatočný počet,“ uvádza Kovanda s tým, že je však možné, že mnohí z nich budú vyčkávať. S vierou, že vojna skončí, situácia sa urovná a Rusko opäť začne svoje záväzky plniť. Tuto vieru zrejme upevní to, že Rusko – ako sa povie – má peniaze aj ochotu splátky uskutočňovať, iba tak z dôvodu sankcií robiť nemôže.

Niektorí veritelia Ruska ale vyčkávať nebudú. Navrhujú, aby ich neuhradené pohľadávky voči Rusku boli uspokojene napríklad z peňazí získaných predajom majetku, ktorý bol zmrazený ruským oligarchom, ako sú prímorské vily, ďalšie luxusné sídla, vrcholné umelecké diela alebo jachty. Alternatívou je podľa nich uhradenie pohľadávok z rezerv ruskej centrálnej banky, ktoré boli v objeme niekoľko stoviek miliard dolárov zmrazené krátko po zahájení invázie na Ukrajinu, uzavrel hlavný ekonóm Trinity Bank./agentury/

X X X

Francúz získal záhadnou reštitúciou veľa pozemkov na Slovensku. Prípad má dohru na NAKA, úradnik na fonde skončil

Pár dní pred výmenou vedenia pozemkového fondu skončili pozemky za milióny eur v rukách francúzskeho reštituenta. Teraz fond hovorí o podvode, prípad vyšetruje NAKA a pozemky zaistil prokurátor.

Pre slovenskú verejnosť neznámy Francúz Michel Nemes sa stal náhlym vlastníkom veľkej rozlohy pôdy v Trnavskom kraji. Dostal sa k nej na jar 2020 cez podozrivé doriešenie zdĺhavej reštitúcie na Slovenskom pozemkovom fonde. Jeho vtedajšie vedenie pár týždňov nato padlo, nová vláda ho vymenila.

To však už nič nezmenilo na tom, že Francúz držal v rukách 140 hektárov lukratívnej ornej pôdy. Na začiatku o ne bojovala pôvodná reštituentka majetku zhabaného za bývalého režimu Žofia Nemešová, tá sa však konca prípadu nedožila. Jej nároky nezaujímali úradníkov 20 rokov – prípad sa pohol až potom, ako prešli na Michela Nemesa.

Ako Aktuality.sk už v minulosti informovali, išlo o pozemky v dotykových zónach novostavieb, logistických parkov či dokonca lukratívneho golfového ihriska. Investičný potenciál takýchto pozemkov v prípade zmeny na stavebné by dosahoval rádovo desiatky miliónov eur.

Proti reštitúcii sa ozvali dotknutí občania napríklad z obce Šoporňa. Slovenský pozemkový fond (SPF) totiž reštituoval aj ich záhrady, ktoré dlhodobo užívali. V obci Špačince sa zas Francúz dostal k pozemku s rozlohou 250-tisíc metrov štvorcových, na ktorom mala v budúcnosti stáť napríklad škôlka.

Pozemková kauza má teraz ďalšiu dohru.

NAKA na scéne

Prípad začala riešiť polícia a počas ročného vyšetrovania doputoval až na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA), konkrétne jej odbor Západ. Vyšetrovateľ dokonca podnikol kroky proti tomu, aby sa s pozemkami mohlo ďalej hýbať.

„V tejto veci vedie národná kriminálna agentúra trestné konanie, kde v súčasnosti vykonáva procesné úkony. Nehnuteľnosti, ktoré boli v reštitučnom konaní predmetom bezodplatného prevodu vlastníctva, vyšetrovateľ považoval za výnosy z trestnej činnosti, preto ich na jeho návrh prokurátor príkazom zaistil,“ uviedol na margo prípadu hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

V katastri skutočne pri všetkých reštituovaných pozemkoch z tohto prípadu svieti poznámka o zaistení prokurátorom. V praxi to znamená, že ich nemožno ďalej prepisovať na iných majiteľov. Podľa záznamov geodetov však Francúzovi už mnoho pozemkov nepatrí.

Prakticky obratom totiž väčšinu reštituovaných pozemkov predal galantskému podnikateľovi Ernestovi Tomovi a právnikovi Kamilovi Bereseckému z Nitry, ktorý ho zastupoval aj pri reštitúcii. Keď sme sa na okolnosti prevodov pýtali právnika Bereseckého, povedal nám, že teraz spolupracuje s políciou.

„Ide o štandardný postup príslušných orgánov. Vypočutý som bol a s pánom vyšetrovateľom spolupracujem,“ uviedol pre Aktuality.sk.

Zaujímavou postavou je aj Ernest Toma, ktorý kúpil lukratívnu pôdu prakticky ihneď po úspešnom zavŕšení reštitučného kolotoča. Tomov syn Peter v minulosti figuroval v Dozornej rade SPF. Bol aj riaditeľom obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede. Aktuálne Šéfoval odboru pozemkov a lesov na Okresnom úrade v Dunajskej Strede. Toma na naše otázky do uzávierky neodpovedal.

Úradník na fonde skončil

SPF priznáva, že v reštitúcii záhadného Francúza išlo pravdepodobne o podvod a bude sa snažiť pozemky navrátiť do rúk štátu. Na otázku, ako bude fond do budúcna predchádzať podobným excesom, hovorca Pavel Machava uviedol: „SPF nastaví podmienky tak, aby prípadné plnenie bolo v rovnakej výške, primeranej bonite a výmere. Plnenie za budovy a porasty bude možné iba finančne.“

Podľa informácií Aktuality.sk z dobre informovaného zdroja súčasné vedenie pozemkového fondu považuje celú reštitúciu za nezákonnú. Reštituent si totiž uplatňoval nárok aj mimo okresu pôvodnej reštitúcie (okres Nitra). V takomto prípade ale podľa platných pravidiel reštituent nemôže žiadať o pozemky, o ktoré prejavil záujem aj niekto iný. V prípade väčšiny pozemkov z reštitúcie v prospech Francúza Nemesa však už boli iní žiadatelia – nemali teda byť prisúdené Nemesovi.

SPF však napriek tomu reštitúciu sprocesoval. V relácii Reportéri RTVS, ktorá sa prípadom zaoberala, odznelo, že za schválením reštitúcie mal stáť Tibor Pethő ako regionálny riaditeľ SPF v Trnavskom kraji. Tento úradník podľa informácií Aktuality.sk na pozemkovom fonde už nepracuje. S Pethőom sa nám nepodarilo skontaktovať, takže sme mu ani nemohli položiť otázky o spornej reštitúcii. V relácií Reportéri sa Pethő zatajoval a len v krátkej odpovedi sa od prípadu dištancoval.

Známe mená v zmluve

Pod zmluvy sa podpísali aj Adriana Šklíbová, vtedajšia šéfka SPF, a Boris Brunner, jej námestník. Šklíbovú 19. mája minulého roka zadržala spolu s ďalšimi siedmimi osobami Národná kriminálna agentúra pre podozrenie z korupčnej trestnej činnosti súvisiacej s SPF. Išlo o policajné akcie s krycími názvami Latifundista a Feudál.

Brunnerovo meno sa zas začalo spomínať v súvislosti s nedávnym obvinením bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála za stranu Most-Híd. Práve Brunner mal niekoľko mesiacov blokovať činnosť SPF tým, že odmietal podpisovať nové zmluvy (ako námestník bol prvým v podpisovej matici úradu, až po ňom mohla zmluvy podpisovať Šklíbová).

Podľa policajného uznesenia o obvinení Gábora Gála mal Brunner takto konať z dôvodu, že firma Carrot SK, ktorá mala byť pod Gálovým vplyvom, sa nedostala k prenájmu pozemkov na Žitnom ostrove.

Gál svoju vinu odmieta a tvrdí, že ide o snahu tzv. kajúcnikov namočiť ho do prípadov, s ktorými nemá nič spoločné. Polícia však podľa uznesenia o obvinení zaistila aj dôkazy od jeho bývalej poslaneckej asistentky a viaceré svedecké výpovede sa zhodujú na jeho angažovanosti v celom prípade. Rovnako tak aj bývalí funkcionári potvrdzujú, že Brunner bol nomináciou strany Most-Híd na poste námestníka SPF.

 Pri golfovom ihrisku či automobilke

SPF pod vedením Šklíbovej priklepol Nemesovi 26,5 hektára ornej pôdy v bezprostrednom susedstve logisticko-priemyselného centra spoločnosti Rebod SK v Seredi. V areáli majú sklady viaceré nadnárodné spoločnosti vrátane obchodnej siete Lidl či celosvetového logistického centra Amazon.

Pozemok s významným investičným potenciálom získal Francúz aj v obci Zavar neďaleko Trnavy. Viac ako osem hektárov pôdy leží prakticky oproti automobilke Stellantis (Peugeot-Citroen). V bezprostrednom okolí pozemku má vyrásť centrum cirkulárnej ekonomiky spoločnosti Ewia, za ktorou stojí investičná skupina Wood&Company.

Ďalšie pozemky dostal Nemes v obciach Borovce, Banka, Vrbové, Špačince, Gbely, Pusté Úľany či Pata – vo všetkých prípadoch susedia s novou zástavbou rodinných domov. Ak by obce zmenili územné plány, hodnota pôvodne ornej pôdy či trávnatých porastov by bola zo dňa na deň násobne vyššia.

Podobný je aj prípad pozemkov v Šajdíkových Humenciach. Zreštituovaná pôda leží na dohľad od nového developerského projektu a golfového ihriska. Zaujímavý potenciál majú tiež pozemky v Chtelnici – parcely ležia priamo v chatovej osade.

 Čistenie chlieva

Len prednedávnom nové vedenie SPF na čele s nominantom strany OĽaNO Jánom Maroszom informovalo o zisteniach, že na fonde objavili nezákonný prenájom štátnej pôdy, tentokrát na vytvorenie orechového sadu v meste Vrbové.

Napriek projektu hovoriacemu o výsadbe stovák orechov na dotknutých pozemkoch dodnes žiadne stromy nerastú a obhospodrajú ich, tak ako roky, poľnohospodári ročnými plodinami. Zámerom nájomcov tak podľa vedenia SPF mala byť snaha pozemky preklasifikovať na stavebné po 5-ročnej lehote stanovenej v zmluve. Vedenie SPF v danej veci podalo trestné oznámenie a podľa vlastných slov pokračuje v ďalších kontrolách podobných zmlúv, aktuality.sk

X X X

To najlepšie z divadla sa predviedlo v Martine. Skončil sa festival Dotyky a spojenia

 Divadlá dobiehali pre pandémiu zameškané projekty a významným aspektom pri festivalovom výbere sa stala súčasná spoločenská situácia.

Uplynulé dni patrili v Martine slovenskému divadlu a kultúrnym zážitkom. Festival Dotyky a spojenia priniesol v rámci svojho 17. ročníka prehliadku význačných divadelných, hudobných i tanečných produkcií, sériu diskusií a workshopov i ďalších sprievodných podujatí.

Čoskoro sa končiaca sezóna bola v našich končinách mimoriadne plodná. Divadlá dobiehali zameškané projekty a uvádzali veľké množstvo premiérových titulov. Následkom obrovskej expanzie produkcií však bolo často náročné vybrať si z bohatej ponuky to najlepšie. Pred neľahkou úlohou stála pri zostavovaní programu aj dramaturgická rada Dotykov a spojení.

Súčasná situácia na kultúrnej scéne

Významným aspektom pri jej výbere sa stala súčasná spoločenská situácia, ktorú bolo dôležité adekvátne reflektovať aj na kultúrnej scéne. Ako spomína jej členka Martina Mašlárová: „Tentokrát sme sa nesnažili priniesť inscenácie, ktoré by najviac zarezonovali. Zaujímali nás tie, ktoré sa istým spôsobom vzťahovali na skúsenosť, ktorú aktuálne prežívame.”

 Reakcie na súčasné dianie pritom neboli priamočiare: „Nereagovali priamo na vojnový konflikt, ale objavovali sa tu témy, ktoré mohli rezonovať s touto skúsenosťou. Prípadne témy, ktoré čiastočne reagujú na pandemickú situáciu, a to: väčší ponor do vlastného prežívania, hľadanie koreňov či vysporadúvanie sa s tým, kto vlastne sme.”

Ich finálnu dramaturgiu ocenila aj kritička Sylvia Huszár: „Neviem si predstaviť inú krajinu, ktorá by takto dramaturgicky vystavala festival. Témy nie sú rovnaké, ale pekne, ako skladačka, zapadajú do seba a budujú tak obraz krajiny, v ktorej vznikli.”

Kamenným divadlám konkurovala nezávislá scéna

Napriek faktu, že z celkovo desiatich inscenácií hlavného programu bolo v dôsledku zdravotnej indispozície účinkujúcich možné odohrať nakoniec len osem, ponuka festivalu bola mimoriadne bohatá. Významné zastúpenie mali tentokrát nielen veľké kamenné divadlá, ale aj neustále sa rozvíjajúca nezávislá scéna.

Najmladšiemu publiku a tínedžerom boli určené predstavenia v doobedňajších hodinách a taktiež poobedný program na malom pódiu. K mladým divákom silno prehovárala tvorba študentov umeleckých škôl prezentovaná v príjemnej atmosfére Barmusea.

Tých skúsenejších zas organizátori lákali na viacero neštandardných lokácií: okrem divadelných sál Slovenského komorného divadla sa odohrávali napríklad v Záhrade SNM, na lúke v Žabokrekoch či v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku. Večerný program na Divadelnom námestí bol zostavený primárne z koncertov a tanečných produkcií.

Tento ročník bol charakteristický živým diskurzom medzi hľadiskom a javiskom. Inscenácie boli mimoriadne komunikatívne, publikum otvorené novým impulzom. „Ja som sa našla v každej inscenácii. O všetkom sa hovorilo mimoriadne otvorene a tvorcovia ku každej z tém našli adekvátnu divadelnú formu,” komentuje Huszár.

Umelci a spoločnosť

Ich vysokú úroveň dokazovali aj všeobecne pozitívne ohlasy – či už zo strany odborníkov, či divákov. „Teší ma otváranie sociálnych tém. Vytvára mi to určitý obraz o stave v spoločnosti. Ako to vidia umelci, ako to vidia autori textov, ale tiež, ako to vníma publikum, aké vidím reakcie.” hodnotí svoje festivalové zážitky režisérka a prekladateľka Katarzyna Dudzic-Grabińska.

Prínosom festivalu je okrem iného aj zacielenie na získavanie nového publika. Jeho program výrazne spropagovali aj sprievodné podujatia, ako predstavenia určené špeciálne študentom stredných škôl, burza kníh v Turčianskej knižnici, výstava nainštalovaná v OC Galéria či nočné party vo Festivalovom stane.

Dotyky a spojenia už tradične priniesli prehliadku toho najlepšieho, čo slovenskému divadlu priniesli uplynulé mesiace, no stali sa aj skvelou príležitosťou na ojedinelú konfrontáciu profesionálnych tvorcov a zviditeľnenie bohatého kultúrneho zázemia, ktoré Martin ponúka, aktuality.sk

X X X

Vetrák z OĽaNO: Prezidentka má na Ústavnom súde len desaťpercentnú šancu uspieť

 Igor Matovič pri zmene krúžkovného nevychádzal v ústrety Beluskému, ale svojmu názoru, hovorí predseda ústavnoprávneho výboru a poslanec Obyčajných ľudí Milan Vetrák.

V minulom volebnom období pôsobil ako odborník hnutia na legislatívu. Od roku 2020 je Milan VETRÁK aj poslancom Národnej rady za Obyčajných ľudí a zároveň predsedom parlamentného ústavnoprávneho výboru. Okrem toho je aj poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a miestneho zastupiteľstva v bratislavskej Petržalke.

Pochádza z Bratislavy, magisterský titul získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, doktorát získal v Trnave.

Premiér Eduard Heger by dokázal strane urobiť percentá vo voľbách, no Igor Matovič ich stále dokáže urobiť viac, hovorí poslanec v rozhovore.

 X Miliardový balík Igora Matoviča je schválený. Koalícia je po celom procese opäť v kríze, SaS nechodí na koaličné rady, veto prezidentky ste prelomili vďaka extrémistom, čo zasialo nespokojnosť aj do radov poslaneckého klubu OĽaNO. Stálo to za to?

OĽaNO je dlhodobo známe tým, že je lídrom v boji proti korupcii, ale posledné roky sa snaží presadiť sa aj v agende podpory rodín, v čom chceme byť lídrom na Slovensku. Treba sa pozerať aj na dôvody, prečo kríza vznikla. Podpora rodín je aj v programovom vyhlásení vlády. Treba sa pýtať SaS, prečo vyrába krízu z niečoho, čo je v programe vlády. To nie je kríza, ktorú spôsobuje OĽaNO.

X Opätovnú krízu predsa vyvolali obvinenia Igora Matoviča, že SaS sa spikla s opozíciou.

Prorodinný balík presadzovalo spoločne OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. Tieto tri strany podporili zákon a predkladal ho do parlamentu premiér Heger. Nie Igor Matovič. Ten ho predkladal len na rokovanie vlády. Je teda na mieste sa pýtať SaS, či chce podporovať túto vládu a premiéra Hegera. A čo sa týka spiknutí… Konštatovanie, že sa niekto s niekým spikol, je presne na rovnakej úrovni, ako keď niekto hovorí, že OĽaNO hlasuje s fašistami za návrh, ktorý samo predložilo. To sú rovnaké konšpiračné teórie.

X Matematika hovorí jednoznačne, bez šiestich hlasov ĽSNS by ste neprelomili veto prezidentky.

Ale nejde o prelomenie veta. Ak hlasujete s niekým, tak hlasujete za jeho zákon. Tak je postavená aj koaličná zmluva. Nemôžete podporovať zákony fašistov, ktoré oni predložia do parlamentu. Ale to, že váš zákon podporí niekto z opozície vrátane fašistov, to koaličná zmluva nevylučuje. To je bežná prax.

X Rozdiel je skôr v tom, že keď chcete získať ich hlasy, lebo si nie ste istí svojou väčšinou, musíte pre to vyvinúť nejakú snahu. Nesúhlas je skôr zhoda náhod.

Aj súhlas môže byť zhoda náhod. My sme do toho hlasovania išli s tým, že ho môžeme prehrať. S nikým sme sa vopred nedohadovali.

X Igor Matovič sa predsa stretol s pánom Beluským a nevieme, že by sa takto stretol aj s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim a podobne.

Stretol sa so všetkými. Pán Tomáš (Hlas) sa v jednej nemenovanej televízii chválil, že hoci si s Matovičom stále nadávajú, tak sa prekonal a išiel za ním a rokovali. Takže to nebolo iba s pánom Beluským. Pán Matovič vytvoril priestor pre opozíciu, aby sa oboznámila s návrhom a mohla o ňom diskutovať.

X A potom sa práve tie pripomienky, ktoré predložila ĽSNS, dostali pred druhým čítaním pozmeňujúcim návrhom do zákona Igora Matoviča.

Hnutie OĽaNO nikdy nebolo stranou, ktorá fungovala na tom, že by mala všetko presne a dopodrobna prepočítané a všetky hlasy zrátané. Naozaj to tak nie je. Išli sme do hlasovania s tým, že pokiaľ by sme to aj neustáli, stále by sme vedeli ľuďom vysvetliť, že sme im chceli pomôcť. Išli sme teda do hlasovania aj s tým, že prehráme. Určité predpoklady máme aj ohľadne posudzovania zákona na Ústavnom súde.

Doterajšia ustálená judikatúra Ústavného súdu preferuje doktrínu minimalistických zásahov. Pani prezidentka bude mať so svojím podaním teda odhadom len desaťpercentnú šancu uspieť. Druhá vec je, že keď viete, že Kuffovci a Taraba dlhodobo hovoria, že sú za podporu rodín, tak nepredpokladáte, že zrazu by otočili. Rátate teda že to poslanci podporia a nepotrebujete sa s ním na ničom dohodnúť. Môžete ísť aj do rizika a nemusíte rátať hlasy.

X Vyrušilo vás rokovanie Igora Matoviča s Martinom Beluským?

Aj ja som pri diskusiách o rokovacom poriadku oslovil všetkých, pretože sa týka všetkých, aby mi dali svoje podnety. Keď budú niektoré dobré, nevidím dôvod, aby som dobrú pripomienku od opozície ignoroval. Nevyrušuje ma, že sa pán Matovič stretol s pánom Beluským. Vyrušovalo by ma, keby uzavreli dohodu o tom, že idú presadzovať ten zákon spoločne, a to neuzavreli. Aspoň podľa toho, čo mi hovorí pán minister Matovič.

X Zoškrtanie prídavkov o polovicu v prípade nedostatočnej školskej dochádzky nebol ústupok v prospech kotlebovcov, hoci oni hovoria, že išlo o jednu z ich zásadných pripomienok?

Túto vec vytýkala zákonu aj prezidentka v súvislosti s dohovorom o právach dieťaťa a ja osobne túto pripomienku považujem za relevantnú. Keby sa mohlo hlasovať o pripomienkach prezidentky jednotlivo, dovolím si tvrdiť, že túto pripomienku by sme akceptovali. Chceme to ešte riešiť v druhom polroku, lebo viacerým sa nám to z právneho hľadiska nezdá. Ale tým, že sme hlasovali o pripomienkach ako o celku, mohli sme ich buď podporiť všetky, alebo nepodporiť ani jednu.

X Nebol to teda ústupok kotlebovcom?

Predpokladám, že neboli jediní, kto to žiadal. Poviem to na príklade príspevku na voľnočasové aktivity. Igor Matovič chcel mať krúžkovné 60 eur. Pod vplyvom niekoho, neviem koho, to zmenil na 50, a potom, keď absolvoval rokovania, tak zo strany Beluského a možno aj ďalších zaznelo tých 60 eur. Čiže tým, že sa to zhodovalo s jeho názorom, upravil to naspäť. Ale to neznamená, že tým vyšiel v ústrety pánovi Beluskému. Vychádzal v ústrety vlastnému názoru.

X Diskutovali ste o tom hlasovaní v poslaneckom klube? Váš kolega Juraj Krúpa v rozhovore pre Denník N povedal, že sa o tom debatovalo.

To by som netvrdil. Na klube prebehla diskusia o balíku, ale mnohé diskusie prebiehali aj inde a neboli v rámci celého klubu, ale iba s poslancami, ktorí mali iný názor na pripomienky prezidentky aj na celý balík. Čiže, mnoho z tých stretnutí, ktorých sa zúčastnil pán Krúpa, prebiehalo inde. Chvíľu napríklad platilo, že zahlasuje za, ale napokon nezahlasoval. Nepoznám zmeny názorov u všetkých, ale viem o dvoch-troch, ktorí jeden deň hovorili jedno, druhý deň druhé a potom zas niečo iné.

 X Kto takto menil názor?

Neviem, či je podstatné, kto z tých ôsmich to takto robil. Počas tých dvoch týždňov, keď sa debatovalo o vete prezidentky, prebiehalo množstvo komunikácie, kde sa každý snažil ovplyvniť každého. Aj našich poslancov, ktorí mali pochybnosti, sa snažili oponenti ovplyvniť a nie každý má ten názor taký stabilný, aby sa vedel rozhodnúť hneď a nemenil názor.

Bol som svedkom komunikácie, keď aj pánovi Krúpovi bolo vyčítané, že deň predtým hovoril, že balík podporí a nakoniec ho nepodporil. Mne ale nejde o Juraja. Dôležité pre mňa je, že sa slobodne rozhodol. Keď videl dôvody to nepodporiť, tak je to v poriadku. Poslanci menili názory hore-dole. Miriam Šuteková zo Za ľudí nám týždeň pred hlasovaním hovorila, že to podporí a nakoniec sa tesne pred hlasovaním rozhodla inak. Mrzí ma, že niekto chce vytvoriť obraz, že OĽaNO dopredu rátalo s hlasmi fašistov. To nie je pravda. Vychádzali sme z nejakých predpokladov a vyjadrení poslancov.

X Boli ste svedkom toho, ako Igor Matovič sľúbil vašim poslancom, že toto bolo poslednýkrát, čo sa hlasovalo s extrémistami?

Čítal som si ten rozhovor s pánom Krúpom, ale s mnohým, čo tam povedal, nesúhlasím, pretože to tak nebolo. Na klube to nikdy nebolo postavené tak, že ideme hlasovať s extrémistami. Nikto okrem tých ôsmich poslancov to tak nevidel. Ja ani neviem, kto z opozície za to hlasoval. Pokojne nech za to zahlasujú aj smeráci a hlasáci. Ani SaS neprekáža, že blokujú zákony s fašistami z Republiky.

X Nie je rozdiel v tom, keď niečo nechcete podporiť a keď na niečo chcete získať hlasy?

Keď máte spoločný postup, môžete ho mať aj pri blokovaní zákona. Koaličná zmluva nerozlišuje, či je to o podpore alebo o blokovaní. Keby sme hlasovali s fašistami, tak by sme museli hlasovať za ich zákon. My sme do toho išli aj s tým, že sme nemuseli uspieť podobne, ako sme neuspeli v prípade Fica.

X Keď sme pri Ficovi. Ako vám môžu voliči veriť, keď ste v pre vás kľúčovej agende, teda vysporiadaní sa s Ficom, nedokázali získať potrebnú väčšinu na to, aby Národná rada vydala súhlas s tým, že súd rozhodne o väzbe predsedu Smeru?

Všetci, ktorí sme o tom s voličmi hovorili, sme zistili, že privítali vylúčenie poslankýň Kataríny Hatrákovej a Romany Tabák z klubu. To je prvá vec, vďaka ktorej nám mnoho voličov dôveruje, že sme lídrom v protikorupčnom boji. Druhá vec je, že v poslaneckom klube sú členovia hnutia OĽaNO a potom, povedzme, nezávislé osobnosti, ktoré nie sú členmi. A všetci členovia hlasovali za vydanie Fica.

X Koľko je tých členov v poslaneckom klube?

Je ich menšina. Je to okolo desať ľudí, pretože väčšina členov je v exekutíve alebo ani nie sú aktívni v najvyššej politike. Poslanecký klub je zložitý aj v tom, že nie všetci poznajú históriu OĽaNO. Ale treba si povedať jasne, že nevieme nikomu držať ruku pri hlasovaní. Každý kandidát súhlasil s programom OĽaNO a v ňom bolo aj to, že chceme, aby bol každý rovný pred zákonom vrátane politikov. Ak to dve poslankyne nepochopili a chceli byť úplne nezávislé, podali sme im pomocnú ruku.

X Strojcom toho, ako dnes vyzerá klub OĽaNO je Igor Matovič. Je to teda jeho zodpovednosť, že ste nedokázali zohnať potrebný počet hlasov?

Dve poslankyne z 50 za to nehlasovali. Drvivá väčšina poslancov OĽaNO za to hlasovala. Chýbali pritom aj hlasy Sme rodina.

X Kollárovci ale nešli do volieb s tým, že sa idú vysporiadať s Ficom.

Aj OĽaNO išlo do koalície s tým, že koaličné strany budú presadzovať veci, na ktorých sa dohodli.

X Nebolo povinnosťou Igora Matoviča zabezpečiť všetky hlasy pri tomto hlasovaní?

To sa ani nedá.

X Pri balíku pre rodiny ste to takmer dokázali, hoci ôsmi poslanci boli proti prelomeniu veta. Prečo tu to šlo a pri Ficovi nie?

Mali sme tam ôsmich poslancov, ktorí to nemali úplne naštudované a niektoré veci brali osobnejšie. Ale v priebehu diskusii uznali, že argumenty boli silnejšie a nakoniec zahlasovali za prelomenie veta.

Čím ste ich presvedčili?

Ja som pri tom nebol. Väčšina argumentácie svedčila v prospech toho, že sa to musí spraviť teraz, lebo keď sa to neurobí teraz, neurobí sa to vôbec.

Prezidentka Zuzana Čaputová v rádiu Expres povedala, že zo strany OĽaNO išlo o plánovanú spoluprácu s ĽSNS s cieľom získať podporu pre miliardový balík a pre prelomenie veta. Vy hovoríte presný opak. Klame teda prezidentka?

Pani prezidentka nebola pri žiadnych rokovaniach, ktoré sa viedli. Môže vyslovovať len domnienky a podľa môjho názoru táto jej domnienka nie je správna. Ale rešpektujem to, že má určitý názor na tie veci. Ja mám tiež názor na jej konanie.

Stálo to teda za to, do akej situácie sa dnes dostala koalícia a aj za to, že si budete niesť biľag, že ste presadili zákon s extrémistami?

Stálo za to pomôcť rodinám s deťmi v dobe, keď je kríza, inflácia a rodiny s deťmi trpia. Stálo to aj za to, že nám niektorí poslanci opozície, a je jedno, či by to boli smeráci alebo fašisti, ten zákon podporili. A nemyslím si, že si nesieme nejaký biľag. Svojim voličom vieme vysvetliť, ako to bolo.

A nebolo to tak, že sme sa dohadovali, ale išli sme vabank v prospech rodín s deťmi a ten súboj sme argumentačne vyhrali. A keď prezidentka dá podanie na Ústavný súd, máme 90-percentnú šancu, že to vyhráme.

Pred rokom prezidentka prehrala na Ústavnom súde ohľadom moratória. Pokiaľ tí istí sudcovia neotočia, nemá šancu dokázať, že tu ide o hrubé a svojvoľné porušenie pravidiel legislatívneho procesu, lebo to nebolo. Možno tu bolo porušenie, ale nemalo takú intenzitu. Hovoria to aj ústavní právnici ako Rado Procházka a ďalší.

Veľkej kritike čelilo aj to, že sa to celé robilo v skrátenom konaní. Prezidentka to zosumarizovala, že sa jej nepáči, že sa celý zákon presadil v priebehu šiestich dní. Muselo to teda ísť práve takto?

Práve na tom skrátenom konaní si môžeme ukázať to, ako pani prezidentka politikárči. Prečo nemohlo ísť v normálnom procese ďalších 95 návrhov v tomto volebnom období? Sú situácie, keď sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, tie dôvody niekto posudzuje a ak parlament uzná, že taký zákon treba prijať, tak do doby, než je vyhlásený za protiústavný, je zákon v súlade s ústavou.

Tie dôvody sú konkrétne tri: ak je ohrozená bezpečnosť štátu, ak hrozia štátu hospodárske škody a ak sú ohrozené ľudské práva. Na ktorý z nich sedí balíček pre rodiny s deťmi?

Ten, ktorý bol aj v dôvodovej správe, a teda, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Síce len sekundárne, lebo primárne sa tie škody týkali rodín s deťmi. Ale sekundárne by to malo vplyv aj na štát. Sulíkovo kilečko číslo jedna bolo odôvodňované takmer identicky ako Matovičov prorodinný balík. V Sulíkovom kilečku sa argumentovalo jedine tým, že je vplyv na podnikateľov a až sekundárne na štát.

X A bola tá argumentácia v prípade kilečka korektná?

Jedna vec je, čo si myslím ja a druhá, čo si myslí Ústavný súd. Podstatné je to, čo hovorí rokovací poriadok parlamentu. A ten hovorí, že gestorský výbor vyhodnocuje, či sú podmienky skráteného legislatívneho konania splnené. A gestorský výbor to vyhodnotil tak pri Sulíkovom kilečku, ako aj pri Matovičovom balíku tak, že podmienky sú splnené.

X V gestorskom výbore má väčšinu koalícia. To nie je žiadny nezávislý orgán.

To je pravda, ale to nie je ani prezidentka, ani poslanci. Za seba viem povedať, že tridsať skrátených konaní počas tohto volebného obdobia nemalo uvedený ani jeden z troch dôvodov uvedených v rokovacom poriadku parlamentu. A ani s jedným z tých konaní nemala prezidentka problém. Všetky podpísala. Ja som nehlasoval za 23 skrátených konaní. Prezidentka vrátila len tri. Kto má teda prísnejší pohľad?

X Sú chyby z minulosti tým správnym podkladom na rovnaké konanie aj do budúcnosti?

Chyba sa robí v tom, že ak sa veci robia len selektívne, potom sa stráca dôveryhodnosť celej tej snahy. Keď parlament schvaľuje aj zákony, ktoré majú problém so splnením podmienok skráteného konania, sami si oslabujeme vierohodnosť toho, že chceme kvalitnejšiu tvorbu práva.

A ja môžem stokrát vytvoriť komisiu pre tvorbu práva pri Ústavnoprávnom výbore, môžeme mať stokrát v programe, že chceme kvalitnejšiu tvorbu práva, keď sme podľa mňa minimálne dvadsaťtrikrát pustili cez parlament skrátené konanie, ktoré nemalo byť. Tak isto prezidentka môže stokrát hovoriť, že chce dodržiavať legislatívne pravidlá a ústavné princípy a že chce čistotu legislatívnu procesu, keď z tridsiatich konaní, ktoré nemali žiadne dôvody, vetuje tri.

 X Skrátené konanie sa používa pri niečom, čo je naliehavé. Predseda vášho poslaneckého klubu Michal Šipoš minulý týždeň povedal, že na koaličných radách sa o balíku diskutovalo štyri mesiace. Nestihlo by sa to za ten čas aj štandardným procesom?

Stihlo by sa to, keby ste to na začiatku dali do pripomienkového konania a rokovali by ste popri tom. Keď sa to však nestane, dostanete sa po štyroch mesiacoch do situácie, keď to musíte riešiť. Pán Matovič to pokojne mohol spraviť tak, že to dá do medzirezortného pripomienkového konania a pomedzi to by rokoval. Z tohto pohľadu to možno nevyhodnotil správne, ale to neznamená, že spravil chybu, keď to nedal do pripomienkovania hneď na začiatku.

Porovnajme si to napríklad so súdnou mapou ministerky Kolíkovej. Tá ju dala do pripomienkového konania niekoľkokrát, ale v parlamente ju ešte toľkokrát zmenila, že už nikto nevedel, ktorá je aktuálna verzia a už vôbec nie subjekty, ktoré ju pripomienkovali. Takže skutočnosť, že návrh zákona dáte do pripomienkového konania vám nezaručí, že výsledná podoba zákona je kvalitnejšia.

Keď máte skrátené legislatívne konanie, bežne trvá v parlamente dva dni. Tu sa to naťahovalo už v podstate tri týždne, keď sa o balíku diskutovalo. Mali sme možnosť sa napríklad vysporiadať aj s pripomienkami starostov a primátorov.

X Ale tu nie ste ničím viazaní vysporiadať sa s ich pripomienkami. Pri medzirezortnom konaní sa s nimi zo zákona nejak vysporiadať musíte.

To nie je celkom pravda. Vláda rozhodne o tom, ako sa s nimi vysporiada. Keď je niekto nevšímavý k ostatným, tak vie byť nevšímavý aj pri pripomienkovom konaní. To nie je brzda niečoho, slúži to na skvalitnenie návrhu. Ale vláda sa stále môže rozhodnúť, či bude akceptovať rozpory alebo nie.

X No priestor na ich odstránenie tu je oveľa väčší a motivácia tiež.

Áno, ale my sme za tie tri týždne s plným vedomím hlasovali za niečo, neboli sme neoboznámení. Aj od primátorov a starostov sme mali množstvo listov. Je to tak, že sme sa rozhodli uprednostniť rodiny s deťmi pred tým, že samosprávy budú mať väčšie príjmy. Je to naša zodpovednosť. Za tri týždne to dokážete rozobrať do najmenšej skrutky.

X Od Igora Matoviča zaznelo, že Martin Beluský je jeden z desiatich najinteligentnejších poslancov. Súhlasíte?

V parlamente má slušné vystupovanie, ale viem povedať aj to, že jadro poslancov pána Kotlebu pochádza zo Slovenskej pospolitosti. Takže aj slušný človek môže mať názory, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickou spoločnosťou. A jadro dnešných kotlebovcov vyznáva filozofiu, ktorá je blízka fašizmu.

Ani mňa neteší, keď za akýkoľvek zákon OĽaNO hlasuje Smer, Hlas alebo fašisti. Ale neskúmam to z toho pohľadu, či oni zahlasovali. Prekážalo by mi, keby sme sa s nimi vopred dohodli. To sa podľa slov Igora Matoviča nestalo a preto, pokiaľ nemám inú informáciu, ktorá by preukazovala opak, nevyrušuje ma to do tej miery, že by som sa začal obrazne povedané hádzať o zem.

X Čo teraz bude s koalíciou? Odkaz pre SaS vyzerá tak, že ak nebudú vaše veci podporovať oni, máte alternatívu.

Myslím, že veľmi silný signál je aj to, čo SaS urobila pri prorodinnom balíku, a teda, že ho nevetovala. Povedali, že ho nepodporia, ale nevetovali. Daň z ropy vetujú a my ju odkladáme z mesiaca na mesiac. Nedá sa teda povedať, že by sme svojich partnerov nechceli rešpektovať.

X Prečo Igor Matovič vlastne nepovedal, už pred voľbami, že existuje priestor dať rodinám s deťmi miliardu eur, ale nápad sa tu zjavil z ničoho nič?

Nevidím, do jeho hlavy, prečo robí veci, ako ich robí. Ale čo je isté, že za dva roky sa nám podarilo rôznymi opatreniami ušetriť miliardu eur. A prorodinný balík bude financovaný primárne z toho. Potom k tomu pristúpia aj peniaze, ktoré mali dostať samosprávy, ale dostanú menej. No domnievam sa, že keď po dvoch rokoch videl Matovič, že sa ušetrila miliarda a aj daňové prognózy sú pozitívne, tak si povedal, že je správny čas presadiť túto agendu.

X Prečo, keď sa máme tak dobre, nás Únia označuje za krajinu, ktorá má druhú najhoršiu udržateľnosť verejných financií v EÚ?

Nehovorím, že sa máme dobre. Určite sa nemáme tak dobre ako vo Švajčiarsku alebo v Rakúsku. Ale máme sa lepšie v mnohých veciach ako v minulosti. My nie sme úspešní v úplne všetkých parametroch. Sú makroekonomické parametre, kde sme lídrami a sú parametre, kde zaostávame. Ale fakt je taký, že sa nám za dva roky podarilo ušetriť miliardu eur. Plus je tu v dôsledku krízy a zvyšovania cien vyšší príjem z daní.

X Ako sme ju ušetrili, keď testovanie, lotéria či motivácia seniorov na očkovanie nás stáli stovky miliónov eur?

Ale povedzme si, čo z toho bolo financované z prostriedkov Európskej únie, čo zo štátneho rozpočtu. Testovanie nás stálo sto miliónov, nie stovky miliónov a určite nie miliardu.

X Zhruba ďalších tristo miliónov sa rátalo na očkovanie seniorov. Viac ako dvadsať miliónov bola očkovacia lotéria. To sme zhruba na pol miliarde. Ušetrené peniaze sme teda minuli na pandémiu, nie?

Nie, ušetrenú miliardu dávame na prorodinný balík, lebo sme ju ušetrili až po dvoch rokoch, teda po tom, čo pandémia nezohrávala takú výraznú úlohu ako v roku 2020. Čiže, ten balíček je financovaný z toho, čo naša vláda ušetrila.

X Ale balík bude stáť miliardu každý rok.

To áno, ale daňové prognózy do budúcna sú také, že aj to, čo samosprávam dnes ukráti, tak za dva roky sa dostanú na úroveň, ktorú im teraz zoberieme. Tie príjmy z daní budú stále vyššie.

X Kde je v celom tomto procese premiér Eduard Heger? Párkrát sa k tomu úsečne vyjadril a to bolo všetko. Kto je teda premiér?

To už je také podpichovanie. Premiérom je, samozrejme, Eduard Heger. Dôležité je, ako on vníma v celom tomto svoju úlohu. Ja som doteraz videl jeho postavenie tak, že sa snaží udržať koalíciu pokope a tomu zodpovedá jeho vystupovanie.

X Ako vážne ho v OĽaNO beriete? Pán Gyimesi sa pripísal k návrhu na zákaz dúhových vlajok pána Tarabu z opozície a keď ho premiér vyzval, aby od toho odstúpil, tak odmietol. Minulý týždeň prešiel opozičný návrh pána Šimka na odpustenie pokút samosprávam. Stalo sa to aj vďaka tomu, že časť poslancov Obyčajných ľudí vytiahla pri hlasovaní karty a znížila kvórum. Eduard Heger pritom prisľúbil, že s takým návrhom príde on. Ako vážne ho teda beriete?

Určite má v OĽaNO veľmi silný hlas. Jedinou výnimkou bol pán Gyimesi, s ktorého konaním sa nestotožňujem. Ak by mňa vyzval premiér, aby som stiahol podpis, tak by som to urobil. A urobil by to podľa mňa každý v poslaneckom klube OĽaNO okrem Juraja Gyimesiho.

X A čo ten Šimkov návrh?

Tá téma sa rieši rok a pol. Pán premiér viackrát na koaličnej rade povedal, že nepodporuje, aby sme schválili opozičný návrh, aj keď pri pánovi Šimkovi je ťažké hovoriť, či ide o opozičného poslanca, lebo je už ako keby členom poslaneckého klubu Sme rodina a nedivil by som sa tomu, keby sa aj formálne stal jeho členom. Ale podstatné je, že ak premiér povie, že chce prísť s nejakým riešením, malo by to byť záväzné pre všetkých. To, čo sa stalo v prípade pána Šimka, je dôsledkom toho, že SaS prestala chodiť na koaličné rady.

X Koaličná rada nefunguje mesiac a hovoríte, že zákon sa rieši rok a pol. Za ten čas stratili poslanci schopnosť rozlíšiť, kto je v opozícii a kto v koalícii?

Na tejto schôdzi bolo viac divných hlasovaní a mohlo ich byť ešte viac, len sa to napokon podarilo ustáť, čo je výsledkom veľkého úsilia predsedov a podpredsedov koaličných poslaneckých klubov.

X A nebolo to porušenie koaličnej zmluvy?

Možno zo strany Sme rodina. Za OĽaNO hlasovala jediná poslankyňa Zita Pleštinská, ktorá to podporila aj v prvom čítaní. Obviňovať z toho celé OĽaNO nepovažujem za spravodlivé.

X A čo to vytiahnutie kariet?

Priznám sa, že tomu nerozumiem, prečo to niekto robil, ale nie je to niečo, čo rieši koaličná zmluva. Takže sa to nedá vnímať ako porušenie koaličnej dohody. SaS to robí bežne. Ale nechcem to obhajovať, lebo na klube sme mali dohodu, že pri návrhu pána Šimka sa zdržíme. Tak som to aj oznamoval klubu SaS. A netuším, čo sa stalo s vyťahovaním kariet, ešte stále to prešetrujeme.

Ale ak to bolo zámerné, považujem to za porušenie dohôd, ktoré sme mali v rámci klubu. No nepáči sa mi to, pretože to oslabuje pozíciu premiéra. Myslím si, že pán premiér to myslel úprimne a niekedy treba byť aj trpezlivý. Keby sme boli trpezlivejší, aj hádok by bolo menej.

X Kto by mal viesť OĽaNO do volieb, Eduard Heger alebo Igor Matovič?

Mne sa páči, že premiér má vysokú dôveryhodnosť, no funkcia premiéra je iná ako funkcia predsedu strany. Lídrom strany musí byť niekto, kto vie primárne urobiť pre stranu percentá. Myslím si, že premiér by to dokázal, ale keby sme ich porovnali, tak Igor Matovič stále dokáže urobiť viac percent. A to je z môjho pohľadu dôležité v predvolebnom boji./agentury/

X X X

Šéf Úradu pre verejné obstarávanie hovoril s europoslancami o dôslednejšej kontrole eurofondov

Šéf ÚVO pozval všetkých slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP), pozvanie prijali Ivan Štefanec a Miriam Lexmann.

Vytvorenie národnej autority pre kontrolu zákaziek financovaných z eurofondov v novom programovom období, ktorou sa stáva Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Aj to bola jedna z tém pondelkového stretnutia predsedu úradu Miroslava Hliváka so slovenskými europoslancami.

Šéf ÚVO pozval všetkých slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP), pozvanie prijali Ivan Štefanec a Miriam Lexmann. Na pôde úradu rokovali aj o profesionalizácii, detašovaných pracoviskách ÚVO v regiónoch a o verejnej politike otvorenej komunikácie, informovala riaditeľka tlačového odboru úradu Janka Zvončeková.

„Úrad musí byť vo verejnej pozornosti, nesmieme dovoliť, aby politici siahli na jeho nezávislosť, aby sa nezničila tvrdá práca, ktorú som od roku 2017 spolu s kolegami na úrade odviedol v snahe o ochranu verejných peňazí a verejného záujmu,“ vyhlásil pri tejto príležitosti Hlivák.

Štefanec ocenil prácu úradu, aj v kontexte presadenia jednoduchšieho procesu kontroly eurofondových zákaziek. Zároveň upozornil na veľký objem európskych peňazí určených pre Slovensko.

„Budeme čerpať obrovské množstvo prostriedkov, dokonca 6-krát viac ako v minulom období, keď spočítame európske prostriedky a fond obnovy a odolnosti. O to je dôležitejšie, aby prostriedky prišli na Slovensko, aby z nich malo úžitok čo najviac občanov a preto je dôležitý tento proces, na ktorý dbáme a na jeho zjednodušení nám veľmi záleží,“ konštatoval europoslanec s tým, že mu tiež záleží, aby z európskych peňazí čerpali nielen veľké firmy, ale čoraz viac aj malí podnikatelia.

Zjednodušenie procesu kontroly eurofondových zákaziek ocenila aj Lexmann.

„Dôvera občanov v štát a jeho úrady je absolútne kľúčová pri tom, aby štát mohol efektívne riešiť aj také krízové situácie, v akej sa nachádzame dnes. Preto vítam, že v dôsledku práce predsedu úradu sa podarilo prijať zákon, ktorý dáva nádej, že táto dôvera môže rásť,“ dodala europoslankyňa, aktuality.sk

X X X

Zomrel taliansky magnát Del Vecchio

Podľa rebríčka magazínu Forbes pre rok 2022 dosahoval Del Vecchiov majetok odhadovanú hodnotu 27,3 miliardy dolárov.

Vo veku 87 rokov zomrel v pondelok druhý najbohatší Talian Leonardo Del Vecchio, ktorý od nuly vybudoval medzinárodnú spoločnosť EssilorLuxottica – lídra v oblasti optických pomôcok. Aj vďaka jeho podnikateľským aktivitám sa okuliare zmenili na vyhľadávaný – a drahý – módny doplnok, uvádza agentúra AFP.

Spoločnosť Luxottica, ktorá dodáva komponenty pre optický priemysel, založil Del Vecchio v roku 1961 v Benátkach. O desaťročie neskôr Del Vecchio urobil strategické rozhodnutie a jeho spoločnosť Luxottica začala vyrábať vlastné okuliare a distribuovať ich po celom Taliansku. Následne expandovala aj do celého sveta.

Del Vecchio v tomto období vytušil výhody partnerstva so značkami z oblasti módneho dizajnu a získal trendové značky okuliarov ako Ray-Ban, Persol, Oakley či Sun Glass Hut. Jeho spoločnosť vyrába okuliare pre prestížne značky ako Chanel, Prada a Versace.

V roku 2018 sa Luxottica zlúčila s francúzskou spoločnosťou Essilor a stala sa z nej EssilorLuxottica.

Podľa rebríčka magazínu Forbes pre rok 2022 dosahoval Del Vecchiov majetok odhadovanú hodnotu 27,3 miliardy dolárov.

„Leonardo Del Vecchio bol veľký Talian,“ napísal na Twitteri komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni. Úspech svojho zosnulého rodáka označil za „príklad pre dnešok a zajtrajšok“.

Podľa talianskej tlačovej agentúry AGI bol Del Vecchio v posledných týždňoch hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti v milánskej nemocnici San Raffaele.

Narodil sa 22. mája 1935 v Miláne v chudobnej rodine, časť mladosti prežil v detskom domove. Pracovať začal už ako tínedžer, dodala agentúra AFP. Jeho prvé pracovné miesto bolo v továrni na poháre a medaily, ktorej majiteľ ho povzbudil, aby sa zapísal na večerné kurzy na Brera Museum Academy, a najmä aby študoval dizajn.

V roku 1958 di Del Vecchio otvoril dielňu na výrobu okuliarových rámov v meste Agordo v Benátsku. O tri roky ju transformoval na spoločnosť Luxottica špecializujúcu sa na výrobu komponentov pre okuliarové rámy.

Podľa odborníkov z odvetvia mal Del Vecchio vždy veľmi dobrý vzťah so svojimi zamestnancami. Na svoje 80. narodeniny daroval svojim talianskym zamestnancom 140.000 akcií spoločnosti Luxottica v hodnote deväť miliónov eur. „Oni sú skutočnými strojcami úspechu našej spoločnosti,“ vysvetlil, aktuality.sk

X X X

Blaha podá trestné oznámenie na FB, no zamlčiava kľúčové fakty. Jeho ban nie je cenzúrou, oponuje právnik

Rozporuje dva zo štyroch dôvodov, pre ktoré mu zrušili účet. Na zrušenie by pritom stačil aj jediný z nich.

Ľuboš Blaha chce podať trestné oznámenie na zamestnanca firmy Meta za jeho ban na Facebooku.

Argumentuje aj analýzou Živé.sk, avšak účelovo zamlčiava kľúčové fakty a závery. Sieti dal ultimátum – ak mu vráti účet, trestné oznámenie nepodá. Poslancove zdokumentované priestupky pravidiel sú však jednoznačne dostačujúce pre odôvodnené zrušenie jeho FB účtu. Právnik za zmazaním politika nevidí cenzúru a Blahove obvinenia Mety z trestného činu sú vraj pritiahnuté za vlasy.

Opozičný poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha dnes ráno oznámil, že ak sa Facebook do troch dní neospravedlní za nedávne zablokovanie jeho účtu na sociálnej sieti a konto mu bezodkladne nesprístupní, podá trestné oznámenie.

Blaha sa podaním vyhráža aj napriek tomu, že bezprostredne po zablokovaní konta uviedol, že sa oň nebude Facebooku doprosovať a bojovať on.

Je pritom nepopierateľné, že Blaha sa zdokumentovateľne previnil voči niekoľkým bodom pravidiel sociálnej siete, ktoré porušoval opakovane a z pohľadu pravidiel Facebooku tak bol jeho trest bez pochýb opodstatnený.

Ihneď po zablokovaní Blaha a Smer kritizovali spoločnosť Meta, prevádzkovateľa Facebooku, za údajnú cenzúru. Opieral sa pritom o Ústavu Slovenskej republiky. Tento argument však neobstojí, vysvetlil pre redakciu Živé.sk docent Martin Husovec, advokát a vysokoškolský pedagóg na London School of Economics.

Zneužíva analýzu Živé.sk

Blaha v nadpise pondelkového statusu hovorí o „trestnom oznámení na Facebook“. V samotnom texte však špecifikuje, že oznámenie plánuje podať na konkrétneho zamestnanca spoločnosti Meta – Štepána Soukeníka z Českej republiky, ktorý je manažérom zastupujúcim spoločnosť napríklad pri kontakte s vládnymi predstaviteľmi.

Poslanec Smeru hádže celú zodpovednosť za rozhodnutie Mety a jej moderátorov na Soukeníkove plecia. Zaujímavosťou pritom je, že Blaha neargumentuje tým, že by pravidlá sociálnej siete vôbec neporušoval. Naopak, opiera sa o minulotýždňovú analýzu redakcie Živé.sk, v ktorej sme poukázali na niekoľko nedostatkov zdôvodnenia, ktorým Meta svoj krok vysvetľovala.

Meta pôvodne uviedla, že Blaha porušil štyri rôzne body pravidiel Facebooku a uviedla aj príklady. Každý jeden z nich by pritom aj samostatne stačil na trvalé zrušenie konta. Blaha pritom kritizuje dva konkrétne body, no v jednom z nich úplne ignoruje dodatočné spresnenie, ktoré firma medzičasom poskytla.

Konkrétne sa Blahovi nepáči, že jedným z porušení pravidiel bolo sarkastické použitie výrazu „upáľte ho“ v jednom aprílových statusov. Hoci spočiatku sa zdalo, že ide zo strany Mety o nepochopenie kontextu, firma tvrdí, že v rámci pravidiel o násilí a podnecovaní moderátori Facebooku netolerujú humor, satiru ani sarkazmus. A teda daný status mal byť oprávnene vyhodnotený ako porušenie pravidiel. Blaha tento fakt úplne zamlčiava.

Ďalej sa poslancovi nepáči, že Meta zjavne mylne vyhodnotila, že Blaha hovoril o amerických občanoch ako o psoch, čím mal porušiť pravidlá Facebooku o nenávistných prejavoch. To vyplýva aj z našej analýzy, nakoľko poslanec sa takto vyjadroval len o svojich slovenských politických oponentoch.

Blaha preto útočí na Soukeníka a hrozí mu trestom odňatia slobody až na 5 rokov za to, že Meta údajne politika krivo obvinila z hanobenia na základe národnosti, ktoré je u nás trestné.

Zároveň však Blaha zamlčiava fakt, že v minulosti už bol za nenávistné prejavy dočasne zablokovaný v inom prípade. Konkrétne v apríli, keď ho Facebook potrestal za status, v ktorom, okrem iného, označil práve zosnulú americkú diplomatku Madeleine Albrightovú za „balkánsku mäsiarku“, „masovú vrahyňu“ a odkázal, že už sa smaží v pekle.

Aj keď v prípade „amerických psov“ mohol Facebook pochybiť a jeden zo štyroch dôvodov pre zablokovanie tak nemusel byť správny, ide o ďalšie potvrdenie faktu, že pravidlá siete Blaha porušoval opakovane, čo bolo hlavným dôvodom jeho zablokovania.

Vydiera Facebook?

Blaha sa kvôli ním prezentovaným nedostatkom v zdôvodnení Mety dožaduje obnovy jeho konta do troch pracovných dní, inak zakročí právnou cestou.

Úplne však ignoruje fakt, ktorý bol tiež záverom našej minulotýždňovej analýzy, a teda, že dokázateľne porušoval pravidlá aspoň vo dvoch ďalších kategóriách (zdravotnícke dezinformácie, šikanovanie a obťažovanie), čo by samo o sebe postačovalo na podloženie zrušenia účtu.

Ak zohľadníme aj fakt, že Meta dodatočne zdôvodnila potrestanie v treťom bode (násilie a podnecovanie) a predošlé prehrešky vo štvrtej kategórii (nenávistné prejavy), je úplne zrejmé, že sociálna sieť mala oprávnené dôvody k ráznemu kroku pristúpiť.

Napriek tomu sa Blaha vyhráža trestným oznámením konkrétnemu zamestnancovi Mety, ktorý s rozhodnutím nemusel mať nič spoločné, a žiada, aby mu sieť konto vrátila napriek dlhodobému konaniu v rozpore s jej pravidlami. Blaha tak vlastne žiada, aby Facebook obnovením jeho účtu poprel vlastné pravidlá.

Okrem toho navyše opäť raz fabuluje, že za jeho zablokovaním stoja koaliční politici a prezidentka SR. „Podľa aktuálnej právnej praxe špecializovaných trestných zložiek Orgánov činných v trestnom konaní v Slovenskej republike môžete byť obvinený zo založenia organizovanej zločineckej skupiny,“ konšpiruje a straší poslanec, pričom naráža na nedávne problémy jeho vlastnej politickej strany.

Spoločnosť Meta sme oslovili so žiadosťou o reakciu, situáciu sa však rozhodla nekomentovať.

Čo hovorí právnik?

Zámer podať žalobu komunikoval Smer-SD ešte 17. júna, tri dni po zablokovaní Ľuboša Blahu. Strana sa vtedy sťažovala, že sa so žalobou na Slovensku nemá na koho obrátiť a uviedla, že preto zvažuje zažalovať priamo Slovenskú republiku, a to na Európskom súde pre ľudské práva.

Smer aj Blaha opakovane argumentovali cenzúrou. Redakcia Živé.sk preto zisťovala, či sa dá takýto krok súkromnej spoločnosti na vlastnej platforme a na základe používateľov odsúhlasených pravidiel skutočne považovať za cenzúru.

„Zablokovanie profilu na sociálnej siete nie je cenzúra podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy. Ústava tým článkom zakazuje preventívne obmedzovanie slobody prejavu verejnou mocou. Facebook nie je orgán verejnej moci, ale súkromná firma, hoc veľmi významná,“ uviedol pre Živé.sk docent Martin Husovec, advokát a vysokoškolský pedagóg na London School of Economics.

Husovec spresnil, že firmy sú zaviazané k dodržiavaniu slobody prejavu len nepriamo. Napríklad tým, že vo svojich zmluvných podmienkach musia slobodu prejavu používateľov pokiaľ možno čo najviac zohľadniť.

Vzhľadom na obmedzenú znalosť prípadu si advokát netrúfal posúdiť, či v prípade Blahu Facebook tento záväzok dodržal a či na jeho strane prebehlo všetko „procesne správne“.

„Každopádne pán poslanec sa môže obrátiť na všeobecný súd so žalobou na Facebook a tvrdiť porušenie zmluvy, ak sa cíti dotknutý na svojich právach. V Nemecku si takto niekoľko užívateľov svoje práva čiastočne vymohlo,“ pripomenul advokát.

Zároveň dodal, že je nateraz veľmi predčasné hovoriť o tom, či je Slovenská republika ako taká zodpovedná za prípadné porušenie poslancovho práva na slobodu prejavu. Zatiaľ totiž Blaha nevyužil ani základné prostriedky ochrany, ktoré mu slovenský právny poriadok ponúka.

Pokiaľ ide o poslancovo obvinenie z údajného trestného činu zo strany Facebooku, to Husovec považuje za „pritiahnuté za vlasy“ a nie za reálnu snahu presadiť svoje práva.

Pomôžu nové zákony

„Do budúcna bude európska legislatíva presnejšie upravovať spôsob, akým sociálne siete musia komunikovať takéto rozhodnutia. Zavedie aj rýchle mimosúdne riešenia sporov, cez ktoré bude možno vyriešiť aj blokovanie účtov do niekoľko týždňov,“ avizuje pre Živé.sk Husovec.

Reč je o novom súbore opatrení týkajúcich sa digitálnych služieb (Digital Services Act), ktoré schválil Európsky parlament ešte v januári tohto roka.

No legislatíva nebude používateľov len chrániť. Má totiž zároveň zabezpečiť, aby prevádzkovatelia veľkých platforiem v zodpovedajúcich prípadoch konali.

„Sociálne siete však nové nariadenie o digitálnych službách bude nútiť aj, aby používateľov, ktorí opakovane porušujú práva iných, zo svojich služieb vylúčili,“ upozorňuje Husovec, aktuality.sk

X X X

Farmári v Holandsku zablokovali diaľnice na protest proti emisným nariadeniam

Holandská vládna koalícia nariadila obmedzenie emisií oxidov dusíka a amoniaku o 70 percent v lokalitách, ktoré sa nachádzajú blízko chránených prírodných oblastí.

Holandskí poľnohospodári v pondelok zablokovali viaceré diaľnice v krajine. Protestovali tak proti nariadeniam vlády o obmedzení emisií, ktoré sa dotknú najmä miestneho poľnohospodárskeho sektora. TASR správu prevzala y agentúry AP.

Blokovanie diaľnic sa odohralo po minulotýždňovej demonštrácií, v rámci ktorej vyšli do ulíc desaťtisíce farmárov, čo spôsobilo v Holandsku dopravný chaos. Miestne úrady preto vodičov aj v pondelok upozornili na možné zdržania.

Podľa miestnych médií farmári zhodili na diaľnicu pri meste Liessel, ktoré sa nachádza 150 kilometrov od Amsterdamu, veľké balíky slamy. Na ďalších dvoch diaľniciach poľnohospodári odparkovali svoje traktory.

Holandská vládna koalícia nariadila obmedzenie emisií oxidov dusíka a amoniaku o 70 percent v lokalitách, ktoré sa nachádzajú blízko chránených prírodných oblastí. Na niektorých miestach prikázala obmedzenie emisií až o 95 percent. Vláda tieto kroky podnikla po tom, čo niektoré holandské súdy začali blokovať povolenia na stavbu domov a infraštruktúry s argumentom, že krajina neplní svoje záväzky v oblasti emisií.

Holandská vláda vyčlenila na reformy v sektore pôdohospodárstva 24,3 miliardy eur. V dôsledku týchto reforiem budú musieť miestni farmári pravdepodobne znížiť stavy dobytka alebo sa ho úplne zbaviť, píše AP, aktuality.sk

X X X

Renault a Nissan čelia vo Francúzsku žalobe! Problémom sú poruchové motory

Žaloba sa týka 1,2 litrových benzínových štvorvalcov TCe, ktoré sa medzi rokmi 2012 až 2018 namontovali do státisícov áut viacerých značiek.

Nissan a Renault čelia hromadnej žalobe kvôli poruchovým motorom 1,2 TCe.

Hromadnú žalobu na obe automobilky podal právnik Christophe Leguevaques, ktorý uviedol, že zastupuje približne 1 100 sťažovateľov. Žaloba sa týka 1,2-litrového štvorvalcového benzínového motora TCe, ktorý v období medzi rokmi 2012 až 2018 bol využívaný v státisícoch modelov značiek Renault, Nissan, Dacia a aj Mercedes-Benz.

Renault uviedol, že hoci tieto motory mali nejaké technické problémy, nikdy nepredstavovali žiadne bezpečnostné riziko. Automobilka dodala, že bude skúmať vyplácanie kompenzácií zákazníkom v súvislosti s týmto problémom od prípadu k prípadu, určite nepristúpi k ich plošnému odškodneniu.

Podobne na žalobu zareagoval aj Nissan. „V prvom rade vyzývame zákazníkov, ktorí sa domnievajú, že by sa ich tento problém mohol týkať, aby kontaktovali svojho miestneho predajcu Nissan, ktorý vozidlo skontroluje, vykoná diagnostiku a poskytne všetku potrebnú podporu.“

A v čom je vlastne problém? Možno by bolo vhodnejšie skôr písať o problémoch, pretože s týmto motorom sa ich podľa nespokojných zákazníkov spája hneď niekoľko. Majitelia sa sťažovali hlavne na vysokú spotrebu oleja, súvisiacu s nekvalitnými, resp. zle navrhnutými piestnymi krúžkami. To je pomerne vážny problém, ktorý môže byť pre celý agregát doslova devastačný.

Ďalšie časté problémy sa týkajú rozvodovej reťaze a výfukových ventilov. Medzi modely, kde sa niektorý z týchto problémov môže objaviť patria Renault Clio, Megane, Scenic, Captur a Kangoo; Dacia Duster, Dokker a Lodgy; Mercedes Citan a Nissan Qashqai.

X X X

Sulíkov strop na lacnejšiu elektrinu. Byty ušetria stovky eur, rodinné domy si priplatia tisíce

Leto je obdobím, keď väčšina domácností v poštových schránkach nachádza vyúčtovacie faktúry za elektrinu. Podľa toho, ako ceny rástli a koľko spotrebovali, im dodávateľ nastaví aj nové zálohové platby.

Pre mnohé domácnosti dokonca zostanú poplatky nezmenené najbližšie dva roky. Vo februári totiž vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami memorandum, ktoré má stabilizovať ceny elektriny na najbližšie dva roky pre domácnosti. V rámci dohody majú elektrárne predať 6,15 terawatthodiny elektriny za zvýhodnenú cenu 61,2 eura za megawatthodinu v roku 2023 a 2024.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vtedy sľubovali za dva roky ušetriť dovedna miliardu eur. V prepočte by tak domácnosť ušetrila za dva roky 500 eur.

V súčasnosti sú však ceny elektriny na trhoch vyššie. A taká by mala byť aj zľava vďaka zastropovanej cene. Ak zrátame rozdiel oproti aktuálnym trhovým cenám, domácnosti by mali ušetriť v priebehu najbližších dvoch rokov na poplatkoch od 1,34 miliardy do 1,7 miliardy eur./agentury/

X X X

 Exsudca Polka sa pred rokom ospravedlňoval slovenskej justícii, teraz odmietol vypovedať

Pavol Polka v postavení svedka. Obžalobe čelí jeho bývalá kolegyňa a exšéfka Krajského súdu v Žiline Eva Kyselová.  Odsúdený exsudca Polka na súde s bývalou šéfkou Krajského súdu v Žiline Kyselovou napokon nevypovedal.

V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sa v pondelok stretli bývalí kolegovia z Krajského súdu v Žiline. Jeho bývalá šéfka Eva Kyselová ako obžalovaná z korupcie a za úplatky už odsúdený exsudca Pavol Polka ako svedok.

Práve Polka v prípravnom konaní vypovedal, že sudkyni aj jej kolegyni v senáte dával úplatky, ktoré mu nosil žilinský podnikateľ František Tóth alias Veľký Fero. Ten bol známy tým, že za peniaze dokáže vybaviť na krajskom súde oslobodenie, zmiernenie trestu či prepustenie z väzby. Kyselová vinu odmieta, od začiatku tvrdí, že žiadne peniaze nevzala a Polka sa ju snaží kriminalizovať.

Vypovedať odmietol

Polka sa vlani v marci ku korupcii priznal a s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste. Súd mu schválil trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou päť rokov a peňažný trest 150-tisíc eur. Dnes však pred súdom tvrdil, že skutky, za ktoré bol odsúdený a tie, ktoré teraz obžaloba dáva za vinu Kyselovej, sa neprekrývajú.

„Orgány činné v trestnom konaní poupravovali skutky oproti rozsudku z marca 2021, ktorým som bol uznaný vinným,“ hovoril. Ide podľa neho o „zásadné zmeny“ a ak by vypovedal, mohol by sa vystaviť hrozbe trestného stíhania.

Hoci sudca Ján Giertli zásadné zmeny nevidel a Polkovi povedal, že právo odmietnuť výpoveď sa naňho nevzťahuje, exsudca trval na svojom.

„Maríte moje ústavné právo, odmietam vypovedať, pretože si môžem privodiť trestné stíhanie, pre krivú výpoveď a krivú prísahu,“ hovoril sudcovi.

Polka celý čas vystupoval sebavedomo, hovoril hlasno a naznačil, že pripravuje právne kroky. „Je síce pravdou, že som uzatvoril dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil, konanie však trpí takými procesnými vadami, ktoré sú neudržateľné a neodstrániteľné. Budem na ne reagovať relevantným procesným podaním,“ avizoval.

Čo presne podnikne, nekonkretizoval.

O tom, že Polka ministerstvu spravodlivosti poslal dve žiadosti o náhradu škody, ktoré súvisia s rozhodovaním o jeho väzbe, informoval Denník N. Exsudca žiada od štátu odškodné takmer 114-tisíc eur.

 Vyšetrovateľom hovoril aj o Kyselovej

Prokurátor Ján Hrivnák požiadal, aby sa na súde čítali Polkove výpovede z prípravného konania. Exsudca v nich vyšetrovateľom rozprával, že Tótha poznal asi tridsať rokov, pričom Veľký Fero za ním chodil s požiadavkami, aby pomohol jeho známym a priateľom, ak potrebovali dosiahnuť v odvolacom konaní oslobodenie alebo zmiernenie trestu.

Vždy mu mal sľúbiť, že sa na to „pozrie“. Z peňazí, ktoré mu Veľký Fero nosil v obálkach, si nechával dve – tritisíc eur a zvyšok zaniesol sudkyniam Márii Urbanovej a Eve Kyselovej. V jednej z výpovedí tvrdil, že im ich dával oddelene v ich kanceláriách „medzi štyrmi očami“. Či o sebe navzájom vedeli, nevedel povedať.

Urbanovej peniaze dával „do šuflíka“ a Kyselovej „do ruky také zrolované, zložené“.

Debaty o prípadoch vraj spolu neviedli. „Všetci sme vedeli, že robíme zle. Aj ja aj bývalé kolegyne,“ hovoril v prípravnom konaní.

V tom čase sa tiež do zápisnice vyjadril: „Veľmi sa hanbím za to, čo som spravil. Ospravedlňujem sa celej slovenskej justícii. Úprimne ľutujem skutky, ktorých som sa dopustil, tú hanbu už zo mňa nikto nezmyje.“

Kyselová reagovala, že Polka svoje výpovede v prípravnom konaní menil. V januári 2021 tvrdil, že úplatky dával sudkyni Márii Urbanovej, Kyselovej iba v jednom z prípadov. Vo februári však už vypovedal, že peniaze odovzdával obom sudkyniam v takzvanom „ženskom senáte“.

Urbanová sa ku korupcii priznala a svoj trest už pozná, Špecializovaný trestný súd v jej prípade schválil dohodu o vine a treste a vymeral jej trojročnú podmienku a peňažný trest 10-tisíc.

„Polka dlhodobo zneužíval moje meno a funkciu predsedníčky súdu. Predpokladám, že v záujme získania čo najväčšieho objemu peňazí za jeho údajné vybavovanie vecí u mňa,“ vysvetľovala Kyselová už na začiatku pojednávania, prečo by Polka operoval jej menom.

V obžalobe sú štyri skutky

Obžaloba Kyselovej pripisuje celkovo štyri korupčné skutky. V jednom z nich mala vziať úplatok 17-tisíc eur v kauze výbuchu telefónnej búdky v centre Žiliny z konca 90. rokov. Pri vybavovaní si účtov v podsvetí vtedy zomreli traja nevinní ľudia. Explózia nastraženej výbušniny pripravila o život 21-ročného mladíka a manželský pár.

V prípade po dlhých rokoch odsúdili niekdajšieho šéfa žilinského podsvetia Františka Salingera a skupinu mužov, medzi nimi aj Patrika Brezániho, ktorý dostal sedem rokov.

Zmenu verdiktu mal cez Polku aj v tomto prípade vybavovať Tóth. Cena bola podľa obžaloby 25-tisíc. Päťtisíc si nechal „vybavovač rozsudkov“ Veľký Fero s kontaktmi na justíciu, tritisíc Polka a zvyšok mala dostať Kyselová. Krajský súd v Žiline skutočne zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Tóth minulý týždeň v Kyselovej kauze pred súdom vypovedal, že Polkovi peniaze doniesol, no výsledok nebol podľa jeho predstáv. „Ženský senát“ síce rozsudok zrušil, no vrátil ho späť okresnému súdu. Tóth sa preto domnieval, že Polka nič nevybavoval.

„Pýtal som sa Polku, prečo nie je oslobodený, ale on iba mávol rukou. Baby mi povedali, že z toho nič nebude, povedal,“ hovoril Tóth s vysvetlením, že Polka tým myslel, že okresný súd ho aj tak oslobodí. Žalobu napokon stiahol prokurátor.

Okrem známeho prípadu výbuchu búdky sú v obžalobe ďalšie tri skutky.

Polka mal osloviť Kyselovú s Urbanovou, aby pomohli žene neprávoplatne odsúdenej Okresným súdom v Námestove. Za úplatok 20-tisíc, ktorý prostredníctvom kuriéra posunul advokát Ľuboš Mahdoň Tóthovi, bolo cieľom zníženie trestu z desiatich rokov na tri. Veľký Fero si nechal päťtisíc a zvyšok odovzdal Polkovi. On mal Kyselovej odovzdať najmenej dvetisíc a Urbanovej tisíc eur. Ich senát skutočne rozsudok okresného súdu zrušil a žena dostala trojročný trest.

Sudkyne mali pomôcť aj v prípade dvoch mužov pôvodne odsúdených Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorí chceli v odvolacom konaní dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby. Z úplatku 25-tisíc si nechal Tóth päťtisíc a 20-tisíc posunul Polkovi.

Kyselová si mala vo svojej kancelárii prevziať najmenej dvetisíc eur a Urbanová tisíc eur. Obaja muži skutočne oslobodenie dosiahli.

Rovnako cez Polku mala Kyselovú a Urbanovú osloviť matka súdeného muža. Za úplatok 12-tisíc vyplatený cez Veľkého Fera chcela v odvolacom konaní dosiahnuť zníženie synovho trestu. Tóth si nechal dvetisíc, zvyšok odovzdal Polkovi, ku Kyselovej malo podľa obžaloby smerovať opäť najmenej dvetisíc a k Urbanovej tisíc eur, aktuality.sk