Národnej rade mal dočasne šéfovať Danko. Fico sa pustil do Najvyššieho súdu. Súd nariadil zatknutie ministra Ukrajiny Soľského pre pôdu vo vlastníctve štátu. Ficove reči o mieri vyvracia samotné Rusko. Kyjev súrne začína evakuovať dve nemocnice 

Pellegrini mu nedovolil ani to. Andrej Danko by chcel získať kreslo predsedu parlamentu. Nebyť Pellegriniho rozhodnutia, mohol mu šéfovať aspoň dočasne. Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Ak by Peter Pellegrini v poslednej chvíli nepreniesol právomoci predsedu parlamentu na svojho straníckeho kolegu Petra Žigu, Národnej rade by dnes – aspoň dočasne – šéfoval predseda SNS Andrej Danko.

Pellegrini poveril Žigu ešte 6. apríla oficiálnym rozhodnutím predsedu parlamentu, o ktorom sme už písali, že podľa poslanca SaS Ondreja Dostála mohlo byť antedatované.

Tým istým rozhodnutím Pellegrini zároveň zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie z decembra 2023. To však na stránke Národnej rady nebolo zverejnené a nebolo teda jasné, čo vlastne Pellegrini zrušil.

Dokument z decembra minulého roka teraz vďaka žiadosti o informácie získal poslanec Dostál, ktorý ho aj zverejnil na sociálnej sieti. Vyplýva z neho, že Pellegrini pôvodne ako svojho prvého zástupcu počas jeho neprítomnosti určil Danka.

Až po ňom nasledovali Peter Žiga, Ľuboš Blaha zo Smeru a napokon Michal Šimečka z opozičného Progresívneho Slovenska. „Nebyť zrejme povolebne antedatovaného rozhodnutia Petra Pellegriniho, asi by sa postupovalo podľa tohto rozhodnutia a Andrejovi Dankovi by sa aspoň na pár týždňov splnil jeho sen byť zasa predsedom NR SR. Aspoň zastupujúcim,“ píše poslanec SaS.

 Predseda SNS už raz funkciu šéfa parlamentu vykonával, a to v rokoch 2016 až 2020. Záujem o kreslo predsedu Národnej rady mal aj po voľbách v roku 2023, no je zvykom, že post získava druhá najsilnejšia strana v koalícii, v súčasnosti je to strana Hlas.

Pred druhým kolom prezidentských volieb SNS podporila Pellegriniho, ktorému sa napokon aj podarilo zvíťaziť. Po voľbách Danko vyhlásil, že sa zmenila politická mapa a o funkciu opäť prejavil záujem.

Chce Rašiho

Hlas však odmieta ustúpiť a chce, aby po Pellegrinim riadenie parlamentu prevzal Richard Raši, súčasný minister investícií. Na jeho zvolenie však Hlas bude potrebovať aj hlasy SNS alebo niektorej z opozičných strán.

KDH naznačilo, že by Rašiho mohlo podporiť. Premiér a líder Smeru Robert Fico vyhlásil, že pre stabilitu koalície by bolo najlepšie, ak by funkciu získala SNS, zároveň však rešpektuje postoj Hlasu.

Rozhodnutie Pellegriniho zo 6. apríla, ktorým riadením parlamentu poveril Žigu, vyvolávalo viacero otázok. Podľa Dostála existuje podozrenie, že Pellegrini Žigu reálne poveril až v pondelok 8. apríla, teda po voľbách, keď už nemal svoje právomoci, no predstieral, že tak urobil ešte v sobotu 6. apríla, keď ešte bol šéfom Národnej rady.

Poslanec poukázal na to, že ak Pellegrini rozhodnutie skutočne podpísal už 6. apríla, urobil tak skôr, ako boli známe výsledky volieb.

Podozrenia

Výsledky druhého kola boli totiž oficiálne vyhlásené až v nedeľu 7. apríla. Líder Hlasu však trval na tom, že o poverení Žigu skutočne rozhodol ešte počas volebného dňa.

„Peter Pellegrini toto rozhodnutie v rámci ďalších administratívnych povinností fyzicky podpísal 6. apríla 2024. Bolo organizačne pripravené pre prípad, že by v dôsledku zvolenia za prezidenta Slovenskej republiky prestal na základe ústavy vykonávať funkciu predsedu parlamentu,“ reagovala v stanovisku Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Dostál poukázal aj na samotný dokument s Pellegriniho rozhodnutím, ktorý bol 8. apríla zverejnený na stránke Národnej rady. „Z vlastností zverejneného dokumentu vyplýva, že bol vytvorený až v pondelok 8. apríla 2024, nie v sobotu 6. apríla 2024. Ako mohol Peter Pellegrini v sobotu 6. apríla 2024 podpísať rozhodnutie, ktoré bolo napísané až v pondelok 8. apríla?“ pýtal sa Dostál na sociálnej sieti.

Aj na túto otázku Macíková odpovedala. „Vlastnosti zverejneného dokumentu súvisia s vytvorením pri jeho uverejnení, nie s fyzickým podpisom rozhodnutia,“ reagovala Pellegriniho hovorkyňa, aktuality.sk

X X X

Ficove reči o mieri vyvracia samotné Rusko. Trump môže byť v boji proti Putinovi tvrdší ako Biden, tvrdí generál Macko

Nie je pravda, že Rusko na Ukrajine vyhráva, aj keď momentálne využíva nedostatok munície na strane Ukrajiny a prebralo iniciatívu. Ukrajinci nepotrebujú nad Ruskom vyhrať, iba odraziť ich agresiu a znechutiť ju Rusom natoľko, že s ňou prestanú.

Politici vládnej koalície na čele s Robertom Ficom neustále opakujú, že nikto u nás, ani na západe, nehovorí o mieri. Tvrdia, že ho je možné dosiahnuť len za rokovacím stolom, nie dodávaním zbraní. Kritizovali preto rozhodnutie amerického kongresu, ktorý po mesiacoch blokovania republikánmi schválil takmer 61 miliardovú pomoc pre Ukrajinu. Najväčšia časť z nej ide práve na zabezpečenie zbraní a munície pre brániacich sa vojakov. Fico tvrdí, že tým iba predlžujú utrpenie a zabíjanie Ukrajincov. „Akonáhle by sa Ukrajinci Rusom vzdali, tak ich čaká vyhladzovacia operácia. Časť z nich odsunú, „porušťia“, časť z nich zmizne, bude zavraždená a časť utečie do zahraničia,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.

Slová, že ak Ukrajina prestane bojovať, Rusko si sadne za rokovací stôl považuje Macko za výroky mimo reality. „V dobe, keď sa Ukrajina menej bránila, Rusi zintenzívnili útoky, čím totálne vyvrátili ideu Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, že keď sa Ukrajina prestane brániť nastane mier. Nie, keď sa Ukrajina prestane brániť, nastane ďaleko väčšie vraždenie a ničenie,“ hovorí Macko a situáciu prirovnáva k znásilneniu na ulici. „Je to ako, keď znásilňujú ženu a vy namiesto toho, aby ste jej pomohli, alebo zavolali políciu, jej budete držať ruky, aby to bolo rýchlejšie a aby toľko nekričala,“ dodáva.

Hoci slovenská vláda nezištnú vojenskú pomoc Ukrajine zastavila (slovenské fabriky naďalej vyrábajú zbrane, ktoré predávajú pre účely Ukrajiny, pozn.red.), občianske iniciatívy Mier Ukrajine, ALL4UKRAINE, DAREK PRO PUTINA a Donio.sk za počas desiatich dní vyzbierali na muníciu od takmer 60 tisíc darcov skoro 3 milióny 800 tisíc eur. Zo symbolického významu ju podľa neho možno prirovnať k SNP, keď vďaka nemu bolo Slovensko po druhej svetovej vojne na strane víťazov. „Toto je to podstatné. Slovenskí občania, krajiny, ktorá je momentálne veľmi negatívne vnímaná nielen v rámci NATO a EÚ, ale aj v širšom svete, ako proruská, dali jasne najavo, že to nie je ich názor a že hoci nie je ideálne posielať zbrane, životy napadnutých Ukrajincov dokážu zachrániť iba tie,“ hovorí Macko s tým, že to Slovensku ešte môže v budúcnosti výrazne politicky pomôcť.

Zároveň je to morálne povzbudenie pre samotných Ukrajincov a aj ostatné krajiny, ktoré vidia, že ak sa vedia vyzbierať občania, treba Ukrajine znova pomôcť aj na tej inštitucionálnej úrovni. „Opäť si treba pripomínať, že ak pomôžeme Ukrajincom, aby sa ubránili a zastavili ruskú agresiu, skončí sa na Ukrajine. V opačnom prípade bude pokračovať ďalej a potom budeme našich synov a dcéry posielať na bojisko, aby chránili nie Ukrajinu, ale naše mestá a obce. Alebo sa podriadime, staneme sa vazalským štátom alebo okupovanou zónou,“ konštatuje generál Macko.

To, že nejde iba o strašenie dokazujú dennodenné vyhlásenia rôznych ruských vládnych predstaviteľov aj influencerov v médiách, ako treba napadnúť NATO, ako treba obnoviť ruské impérium a nanovo prepísať mocenské usporiadanie sveta. „Ja si pamätám smiešne vyhlásenia Roberta Fica, keď Rusi anektovali Krym, že vojenské pakty sú nepotrebné a tieto problémy sa majú riešiť na pôde OSN. Nič sa nevyriešilo. Keď sa schyľovalo k invázii zo strany Ruska, na verejných zhromaždeniach ľudí presviedčal, že žiadna invázia určite nebude a vykrikoval – kde je tá agresia, je to celé vymyslená bublina. Že je to úplný nezmysel. Dnes tvrdí úplne to isté, s tým rozdielom, že sa hovorí o nás, lebo naozaj, tí ďalší na rane sme my,“ pripomína Macko.

Má niekoľko miliónová občianska pomoc aj nejaký reálny vojenský význam, ak na Ukrajinu tečú celkovo miliardy?

Aká je aktuálna situácia na fronte? Prečo napriek očividnej iniciatíve Ruska generál Macko tvrdí, že Ukrajina neprehráva?

Mohlo by Rusko zničiť Ukrajinu aj hneď, ak by skutočne chcelo?

Kadiaľ môže smerovať hlavný očakávaný útok Ruska a ako by mala Ukrajina postupovať, aby mu predišla, alebo sa mu ubránila?

Ako konkrétne pomôže miliardový balík Ukrajine a prídu jej zbrane a munícia včas?

Pôjdu dodávky týchto zbraní aj cez Slovensko? Má Ukrajina právo útočiť na ciele aj na ruskom území?

Nezvýšia nové dodávky zbraní a útoky na ruskom území riziko, že vojna prerastie do jadrového konfliktu?

Prečo je dôležité, že USA vyčlenili miliardy aj na pomoc Izraelu a Taiwanu?

Prečo Donald Trump otočil a prečo môže ako prípadný budúci prezident USA voči Putinovi, navzdory očakávaniam, postupovať ešte tvrdšie ako Bidenova administratíva?/agentury/

X X X

Operácia v samotnom srdci Ruska? Na letisku v Moskve bol zlikvidovaný viacúčelový vrtuľník Ka-32

Ruský viacúčelový vrtuľník Ka-32 bol v noci na 26. apríla zničený na letisku Ostafjevo v Moskve, informovala ukrajinská vojenská spravodajská služba (HUR). Zdroj vojenskej rozviedky potvrdil pre Kyiv Independent, že vrtuľník bol zničený v dôsledku operácie HUR. „Zničená jednotka leteckej techniky bola agresorským štátom použitá v záujme moskovského leteckého centra, najmä na podporu operácií ruskej inváznej armády,“ uviedlo HUR na Telegrame, kde zverejnili aj video z likvidácie vrtuľníka.

 X X X

Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý dáva zamestnávateľom ďalšie dôvody na prepustenie pracovníkov za nedodržiavanie pravidiel firmy. Ďalším dôvodom prepustenia môže byť najmä to, ak zamestnávateľov neinformovali, že majú príbuzných v Rusku. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu ukrajinského parlamentu.

Podľa nového zákona môžu firmy zaviesť pravidlá, podľa ktorých ich zamestnanci musia informovať o všetkých príbuzných v Rusku aj na okupovaných územiach, a zároveň pracovníci nesmú šíriť dôverné informácie obchodného alebo štátneho významu.

X x x

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyjadril nádej, že ruský prezident Vladimir Putin nebude taký šialený a nezaútočí na Severoatlantickú alianciu (NATO). Povedal to v piatok počas živého streamovania na sociálnych sieťach.

„Dúfam, že Putin nebude taký šialený a nebude napádať celú Severoatlantickú alianciu,“ uviedol Sikorski a dodal, že Poľsko má podporu Európskej únie a Spojených štátov.

„Toto je jedna základná otázka, na ktorú pozná odpoveď iba prípadný útočník, menovite Vladimir Putin,“ dodal.

Podľa Sikorského sa štát musí pripraviť na účinné zastrašenie Putina od takéhoto rozhodnutia. „Vďaka Bohu, tentoraz nebude Poľsko bojovať samé a nebude ho odstrašovať samé, ako to bolo veľakrát v našej minulosti,“ uviedol Sikorski.

X X X

Poslanec Alternatívy pre Nemecko (AfD) Peter Bystroň v kauze možných úplatkov od proruskej siete povedal v pondelok vedeniu strany, že dostával malé balíčky a že žiadne peniaze neprijímal. Informoval o tom dnes magazín Der Spiegel.

 X X X

Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes vyzval európskych spojencov, aby znovu zvážili, či nemôžu viac podporiť protivzdušnú obranu Ukrajiny, ktorá sa vyše dva roky bráni ruskej agresii. Scholz na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom pripomenul, že Nemecko sa rozhodlo Ukrajine odovzdať v poradí tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. Podľa Stoltenberga by nemecký príklad mali nasledovať aj ostatní členovia NATO.

„Chcel by som túto príležitosť využiť na to, aby som poprosil našich priateľov v Európe, aby sa znovu pozreli do svojich zbrojných skladov, či by nešlo niečo urobiť s posilnením protivzdušnej obrany Ukrajiny,“ povedal.

Na túto výzvu reagoval tiež Stoltenberg. „Rozhodli ste sa poskytnúť Ukrajine tretí systém Patriot. Súhlasím, že je to príklad, ktorý by mali nasledovať aj ostatní členovia aliancie,“ povedal Šéf NATO.

X X X

 Mesto Kyjev súrne začína evakuovať dve nemocnice pretože na internete sa šíri video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice, uviedla mestská administratíva. Zmienené video tvrdí, že v budovách sa nachádzajú vojaci a údajne sú preto legitímnym vojenským cieľom.

„Toto je absolútna lož a provokácia nepriateľa, ktorý sa to pokúša využiť na útok na sociálnu infraštruktúru v hlavnom meste,“ napísala administratíva na Telegrame. Jedno zo zdravotníckych zariadení, nachádzajúce sa na Bogatyrskej ulici, je detská nemocnica, uviedla administratíva.

„Kyjevské úrady teraz robia všetko, čo je v ich silách, aby presťahovali pacientov a lekárov do iných zdravotníckych zariadení v hlavnom meste,“ vysvetlila.

X X X

 Ukrajinský vyšší protikorupčný súd nariadil zatknutie ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského pre podozrenie z nezákonného nadobudnutia pôdy vo vlastníctve štátu. Informuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ďalšie ukrajinské médiá. Podľa vysielateľa Suspiľne súd nariadil, aby bol Soľskyj vo väzbe do 24. júna, ak nezloží kauciu 75,7 milióna hrivien.

Neskôr jeho ministerstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Soľskyj zložil kauciu a prepustili ho z väzby. Ako dodalo, po prepustení sa vrátil k výkonu svojich povinností.

Ukrajinský protikorupčný úrad uviedol, že Soľskyj je podozrivý z toho, že si nezákonne privlastnil ukrajinský štátny pozemok v hodnote 291 miliónov hrivien a pokúsil sa zmocniť ďalšieho pozemku v hodnote ďalších 190 miliónov hrivien. On podozrenia poprel a 24. apríla sa vyjadril, že prípad sa týka obdobia, keď nepôsobil ako minister.

Po zložení kaucie bude Soľskyj musieť nosiť elektronický náramok a odovzdať pas a ďalšie doklady, informovalo tiež Suspiľne. Minister vraj nebude môcť opustiť Kyjiv a komunikovať s jeho námestníkom a svedkami v danom prípade.

 X X X

 Ukrajina potrebuje od svojich spojencov ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany, zdôraznil dnes na virtuálnom rokovaní kontaktnej skupiny pre Ukrajinu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry AP povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojich miest aspoň sedem amerických komplexov Patriot a príslušné strely.

„To je to, čo teraz môže a malo by zachraňovať životy,“ vyhlásil prezident krajiny, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že len v tomto roku Rusko zaútočilo na Ukrajinu už 9000 leteckými navádzanými bombami. „Musíme mať možnosť zostreľovať bojové lietadlá, aby sa nepribližovali k našim pozíciám a hraniciam,“ uviedol.

Od začiatku ruskej invázie Ukrajina dostala od svojich spojencov tri batérie systémov Patriot. Nemecko nedávno prisľúbilo dodanie ďalšieho tohto systému. Podľa AP sa očakáva, že rakety do Patriotov budú súčasťou balíka novej americkej pomoci vo výške šesť miliárd dolárov, ktorú by Washington mohol ohlásiť už dnes.

 Ukrajina dostane americký systém protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to prezident USA Joe Biden počas návštevy ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Pozrite si Patrioty na videu US Army.

X X X

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v piatok prebieha evakuácia dvoch nemocníc pre obavy z ruských útokov. Oznámili to tamojšie úrady.

„Mesto súrne začína evakuovať dve nemocnice…, pretože na internete koluje video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice,“ uviedla kyjevská administratíva. Dodala, že tvrdenia o ukrajinských vojakoch v týchto zariadeniach sú „absolútnou lžou“.

Viacero lekárov z Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny vyšetrujú pre podozrenie z prijímania úplatkov. Mužom, ktorí sa chceli vyhnúť vojenskej službe, za peniaze vydávali falošné lekárske potvrdenia. Oznámil to v piatok ukrajinský Štátny úradu pre vyšetrovanie (SBI).

Vyšetrovatelia tvrdia, že „organizovanú zločineckú skupinu“ tvoril vodca a štyria lekári, ktorí vydávali záujemcom za úplatok tzv. štatút invalidov. Lekári môžu v prípade usvedčenia prísť o právo vykonávať povolanie a hrozí im desaťročné väzenie.

Výška úplatku údajne závisela od konkrétneho pacienta. Najviac platili muži v odvodovom veku, ktorým lekársky doklad umožnil odcestovať z krajiny.

Ukrajinskí muži vo veku od 18 až 60 rokov majú od začiatku ruskej invázie z februára 2022 zakázané vycestovať do cudziny. Medzi niektoré výnimky z tohto pravidla patria napríklad muži so zdravotným postihnutím.

 X X X

Dvoch Britov obvinili z napomáhania ruským spravodajským službám po marcovom údajnom podpaľačskom útoku na podnik v Londýne s väzbami na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý poukazuje na to, že 20-ročný Dylan Earl a 22-rončný Jake Reeves sú prví ľudia obvinení na základe nového zákona o štátnej bezpečnosti, ktorý sa zameriava na špionáž, sabotáž či zahraničné zasahovanie.

Earl je obvinený z toho, že dohliadal na plán útoku na podnik, ako aj z pokusu o nábor jednotlivcov, aby materiálne pomohli zahraničnej spravodajskej službe, z podvodnej činnosti a podpaľačstva. Reeves je tiež obvinený z väzieb na Rusko, konkrétne z toho, že prijal peniaze s vedomím, že sú od zahraničnej spravodajskej služby.

V súvislosti s požiarom sú zadržiavaní aj ďalší traja podozriví. Tí nie sú obvinení na základe spomenutého zákona o štátnej bezpečnosti. Vyšetrovanie prípadu vedie protiteroristická jednotka Metropolitnej polície.

X X X

 Je naivné sa domnievať, že ak by Rusko zvíťazilo na Ukrajine, jeho tanky sa na našich hraniciach zastavia. Český minister zahraničia Jan Lipavský to povedal v prejave na univerzite Ludovika v Budapešti, kde dopoludnia rokoval so svojím maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom.

Podľa českého ministra stredoeurópsky región po integrácii do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie veril, že časy silovej politiky, vojen a únosov sa skončili. Ostražitosť Európanov klesla a Moskva sa medzitým pripravovala na svoj návrat, poznamenal Lipavský.

„Dnes tie isté tanky, ktoré sledovali naši otcovia a dedovia v uliciach Budapešti a Prahy, zabíjajú ľudí na Ukrajine,“ uviedol šéf českej diplomacie. „Scenéria sa mení, ruská imperiálna krutosť pokračuje,“ doplnil. Cieľom Ruska je podľa neho zničiť Ukrajinu a prispôsobiť ju vlastnému brutálnemu štýlu myslenia. „Je to o rozvrátení našej časti Európy,“ konštatoval Lipavský.

Rusko podľa neho deklarovalo, že bojuje proti „kolektívnemu Západu“, čo podľa neho môže byť jedným z mála pravdivých odhalení ruského prezidenta Vladimira Putina. „Vojna na Ukrajine je našou vojnou. V stávke je naša budúcnosť, „povedal. „Ak dovolíme Rusku zničiť Ukrajinu, ak bude beztrestne pokračovať v agresii, ďalší predátori vo svete urobia to isté,“ povedal minister na univerzite, ktorá vychováva budúcich štátnych zamestnancov a expertov na medzinárodné vzťahy, obranu a bezpečnosť.

X X X

Ruské sily zasiahli pri štvrtkovom útoku západné zbrane a vojenské vybavenie prepravované po železnici v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo obrany s tým, že jeho sily sa zamerali aj na železničné objekty v Charkovskej oblasti.

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia uviedla, že pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja zamestnanci železníc a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Vo štvrtok tiež podľa ukrajinských úradov utrpeli zranenia desiati civilisti pri ruskom útoku na železničný objekt v meste Balaklija v Charkovskej oblasti.

Ukrajinskí regionálni predstavitelia a Ukrzaliznycia hlásia zvýšený počet smrteľných útokov na železničnú infraštruktúru. „Zaznamenali sme útoky spojené so železničnou logistickou, ktoré zasahujú predovšetkým civilné zariadenia,“ uviedol šéf úseku osobnej dopravy spoločnosti Ukrzaliznycia Oleksandr Percovskyj.

 X X X

 Ruský viacúčelový vrtuľník Ka-32 bol v noci na 26. apríla zničený na letisku Ostafyevo v Moskve, informovala ukrajinská vojenská spravodajská služba (HUR). Zdroj vojenskej rozviedky potvrdil pre Kyiv Independent, že vrtuľník bol zničený v dôsledku operácie HUR.

Ukrajinské sily pravidelne uskutočňujú útoky bezpilotných lietadiel a sabotáže na ruskom území, pričom sa zameriavajú na vojenské aktíva, ropné rafinérie a priemyselné zariadenia. Kyjev zvyčajne oficiálne nekomentuje útoky vo vnútri Ruska.

„Zničená jednotka leteckej techniky bola agresorským štátom použitá v záujme moskovského leteckého centra, najmä na podporu operácií ruskej inváznej armády,“ uviedlo HUR na Telegrame, kde zverejnili aj video z likvidácie vrtuľníka.

X X X

 Estónsko v koordinácii s Dánskom dodalo Ukrajine dva hliadkové člny. Oznámilo to estónske ministerstvo obrany na mikroblogovacej sieti X. „Estónsko dodalo Ukrajine dva hliadkové člny v koordinácii so spojeneckým Dánskom. Takáto podpora pomáha Ukrajine zabezpečiť dôležité námorné trasy a brániť svoje vody s cieľom zastaviť ruskú agresiu,“ uviedol estónsky rezort obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Estónsko sľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch bude Ukrajine poskytovať pomoc v hodnote 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Za štyri roky tak Kyjevu poskytne celkovú podporu za 1,2 miliardy eur.

X X X

 Ukrajina repatriovala telá 140 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii. Uviedlo to v piatok Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Telá našich obrancov po identifikácii odovzdáme ich rodinám na dôstojný pohreb,“ dodalo centrum. Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými ukrajinskými vládnymi a vojenskými inštitúciami, vrátane Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra, Štátnej záchranárskej služby a armády.

X X X

Spojené štáty sú v pozícii poskytnúť Ukrajine „významný počet“ rakidlhého doletu ATACMS, povedal vo štvrtok malej skupine novinárov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, píše portál Defense One. Sullivan dodal, že ich možno dať Ukrajine bez toho, aby to poškodilo pripravenosť USA.

Balistické rakety sú už nejaký čas na Ukrajine a budeme ich ďalej poskytovať, povedal a dodal, že ide o odpoveď na ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry a použitie rakiet z KĽDR.

Ich množstvo odmietol upresniť, pretože by to mohlo uškodiť Ukrajine. „Keby som povedal koľko, potom by mohol nepriateľ odpočítavať (použité), a to by mu mohlo poskytnúť výhody,“ povedal podľa Defense One.

 X X X

Štyria civilisti vrátane troch detí v piatok utrpeli zranenia pri ruskom údere riadenými bombami na centrum mesta Derhači v Charkivskej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synjehubov a šéf vojenskej administratívy okresu Derhači Viačeslav Zadorenko, informuje web Ukrajinská pravda.

„Teroristi udreli v meste navádzanými bombami na civilné budovy. Zranenia utrpeli deti vo veku šestnásť a päť rokov,“ napísal Zadorenko. Neskôr gubernátor Charkovskej oblasti dodal, že počet zranených sa zvýšil na štyroch, a to o jedného dospelého a štvorročné dieťa. Podľa jeho slov v dôsledku ruského útoku začala horieť dvojposchodová budova.

X X X

Ruské úrady zadržali novinára ruského vydania magazínu Forbes pre obvinenia spojené so šírením nepravdivých informácií o ruskej armáde. Oznámil to v piatok novinárov právnik i samotný Forbes.

Zadržaným novinárom je Sergej Mingazov. Jeho právnik Konstantin Bubon uviedol, že Mingazova umiestnili do cely predbežného zadržania v meste Chabarovsk na východe Ruska, kde novinár žije. Magazín Forbes pritom uviedol, že sa nevie s Mingazovom skontaktovať.

Podľa Bubona bol Mingazov zadržaný za to, že na sociálnej sieti Telegram prezdieľal publikácie o udalostiach v ukrajinskom meste Buča, kde na začiatku invázie hlásili médiá množstvo zabitých ukrajinských civilistov. Bubon dodal, že za obvinenia zo šírenia nepravdivých informácií jeho klientovi hrozí až desať rokov väzenia.

X X X

 Pre Rusko by bolo ťažšie pokračovať v invázii na Ukrajinu bez podpory Číny. Podľa agentúry AFP to dnes vyhlásil šéf americkej diplomacie Antony Blinken po rokovaní s najvyššie postavenými čínskymi predstaviteľmi, vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga. Predtým Blinken dlho rokoval s čínskym ministrom zahraničia Wang Iem. Blinken uviedol, že im svoje obavy ohľadom podpory ruskej vojnovej mašinérie oznámil.

Blinken novinárom po stretnutí povedal, že dal Siovi jasne najavo svoje trvalé znepokojenie nad dodávkami materiálov, vrátane obrábacích strojov a mikroelektroniky, ktoré Peking dodáva do Moskvy a ktoré prezident Vladimir Putin využíva na vedenie ruskej vojny na Ukrajine.

„Rusko by bez podpory Číny len ťažko udržalo svoju agresiu na Ukrajinu,“ povedal Blinken novinárom po stretnutí so Siem. „Poháňanie ruského obranného priemyslu ohrozuje nielen ukrajinskú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť Európy,“ dodal. „Ako sme Číne už nejaký čas hovorili, zabezpečenie transatlantickej bezpečnosti je hlavným záujmom USA. Pri našich dnešných rokovaniach som dal Číne jasne najavo, že sa týmto problémom nezaoberá, „dodal.

Si zdôraznil, že Čína a USA musia hľadať spoločnú reč, „nie sa púšťať do zlovoľného súperenia“. „Čína je rada, že vidí sebavedomé, otvorené, prosperujúce a prekvitajúce Spojené štáty,“ uviedol čínsky vodca. „Dúfame, že USA sa na rozvoj Číny dokážu pozerať tiež v pozitívnom svetle. Ide o zásadnú otázku, ktorú treba riešiť,“ dodal.

X X X

Europoslanci: Cezhraničné vyberanie pokút bude ľahšie, súkromní vymáhači však skončia

Na cezhraničné uloženie pokuty bude 11-mesačná lehota a rozšíri sa aj zoznam priestupkov, za ktoré bude môcť byť vymáhaná. Súkromní „vymáhači“ pokút dostali stopku.

Vymáhanie pokút za priestupky v zahraničí bude rýchlejšie a jednoduchšie.

Vzhľadom na to, že približne 40 percent cezhraničných dopravných priestupkov zostáva v súčasnosti nepotrestaných, poslanci Európskeho parlamentu aktualizovali pravidlá, ktoré prinútia jednotlivé štáty k väčšej spolupráci pri hľadaní cudzieho vodiča zodpovedného za dopravný priestupok. Schválili ich veľkou väčšinou 570 hlasov, 36 bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania.

Pokuty už nebudú môcť chodiť „po dvoch rokoch“

A čo je na nich také dôležité? Napríklad to, že vnútroštátne orgány krajiny, z ktorej previnilec pochádza, budú musieť na žiadosť z inej krajiny reagovať okamžite, respektíve najneskôr do dvoch mesiacov po zhromaždení potrebných informácií. Otázne bude, čo znamená „zhromažďovanie potrebných informácií“ a či bude tiež nejako časovo limitované, aby netrvalo mesiace, prípadne roky.

 Taktiež by sa po schválení nových pravidiel už nemalo stávať, že oznámenie o dopravnom priestupku vám príde dva – a niekedy aj viac rokov po nehode, keď si nikto nemá šancu okolnosti priestupku poriadne vybaviť. Po novom bude mať krajina EÚ, v ktorej k priestupku prišlo, 11 mesiacov od dátumu priestupku na vydanie oznámenia o ňom. To navyše musí obsahovať čas a okolnosti priestupku a aj informácie, ako sa proti pokute odvolať.

Na zvýšenie efektivity výberu pokút za priestupky spáchané v zahraničí pribudol aj ďalší nástroj. Na žiadosť členského štátu, v ktorom k priestupku došlo, môže krajina pobytu páchateľa v EÚ prevziať výber pokút, ak ich výška presahuje 70 eur a nebola zaplatená po vyčerpaní všetkých zákonných možností krajinou, v ktorej k nemu prišlo.

Viac priestupkov, koniec „vymáhačov“

Rozšíri sa aj zoznam dopravných priestupkov, za ktoré môžu byť pokuty vymáhaná cezhranične. Okrem prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu alebo nezastavenia na červenú pridali zákonodarcovia EÚ aj nebezpečné parkovanie, nebezpečné predbiehanie, prejazd cez plnú čiaru a útek z miesta nehody.

Mnohí motoristi už mali skúsenosť s „vymáhačmi“ pokút, napríklad za priestupky v Maďarsku, keď sa ich zaplatenia dožadovali poverené súkromné advokátske kancelárie spôsobom, ktorý hraničil so zastrašovaním, ak nie rovno vydieraním. Na podnet poslancov bude po novom súkromným subjektom zakázané pomáhať krajinám EÚ pri vyberaní dopravných pokút od zahraničných vodičov. Toto obmedzenie však začne platiť až dva roky po tom, ako krajiny EÚ začlenia nové pravidlá (po ich schválení Radou EÚ) do vlastnej domácej legislatívy, na čo budú mať 30 mesiacov.

S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť implementáciu nových pravidiel má Komisia za úlohu vytvoriť online portál, ktorý bude okrem iných informácií obsahovať aj zoznam pravidiel, možnosti odvolania a informácie o pokutách za priestupky v rámci cestnej premávky. Spravodajca Kosma Złotowski k novým pravidlám uviedol: „… sú prospešné aj pre vodičov, ktorí dostanú informácie v stanovenom časovom rámci, v jazyku, ktorému rozumejú a s popisom odvolacieho konania. Zákaz využívania súkromných spoločností na vyberanie pokút účinne ochráni vodičov pred podvodmi a únikom osobných údajov.“/agentury/

X X X

Maďarské predsedníctvo v EÚ sa zameria na strednú Európu, tvrdí Péter Szijjártó

Medzi dôležité témy budú patriť postup proti migrácii, rozširovanie krajín západného Balkánu či energetická bezpečnosť.

Maďarsko sa pripravuje v druhej polovici tohto roka na skutočné stredoeurópske predsedníctvo v Rade EÚ. Podľa agentúry MTI to povedal v piatok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na spoločnej tlačovej konferencii s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarsko sa počas svojho nadchádzajúceho predsedníctva v EÚ mieni sústrediť na dôležité témy pre strednú Európu, akými sú postup proti migrácii, rozširovanie krajín západného Balkánu či energetická bezpečnosť, povedal Szijjártó.

Zastaviť chcú úpadok Únie

Podľa jeho slov sa aktuálna návšteva českého ministra koná v mimoriadnom čase, keď svet čelí vážnym výzvam, existuje však nádej, že toto všetko môže posilniť stredoeurópske spoločenstvo. Szijjártó zdôraznil, že jedným z hlavných cieľov Budapešti v rámci tohto predsedníctva bude zastaviť úpadok Únie a druhým je, aby vláda nastolila témy dôležité pre stredoeurópske krajiny.

„Zameriame sa na efektívnosť boja proti nelegálnej migrácii, urýchlenie rozšírenia EÚ na západný Balkán a zaručenie energetickej bezpečnosti,“ dodal maďarský minister s poznámkou, že stredná Európa od roku 2015 priamo zažila dramatické účinky migračných vĺn a že na zastavenie toku prisťahovalcov je potrebná seriózna regionálna spolupráca.

„Českí, slovenskí a poľskí policajti nám pomáhali a pomáhajú na južnej hranici Maďarska udržať ilegálnych migrantov, ktorí predstavujú hrozbu pre Európu. A spoločné úsilie premiérov štyroch stredoeurópskych krajín je nevyhnutné na to, aby sme otázku kvót udržali na uzde a nedovolili, aby sa tu nekontrolovane potulovali tisíce a desaťtisíce nelegálnych migrantov,“ podčiarkol.

Česko podporí Ukrajinu

V súvislosti s rozširovaním Únie o krajiny západného Balkánu označil Szijjártó za nedôstojné, že kandidáti na členstvo v regióne čakajú na vstup v priemere 14 rokov a 11 mesiacov, čo tiež podkopáva dôveryhodnosť politiky EÚ.

„Česká republika bude podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné. Je v záujme Európy, aby sa Ukrajina ubránila, ubránila sa ruskej agresii a získala späť celé svoje územie. Je to nielen reálny cieľ, ale aj nevyhnutný, pokiaľ nechceme, aby nás Rusko v budúcnosti ešte viac ohrozovalo,“ povedal Lipavský podľa servera telex.hu.

Podľa jeho slov je potrebné použiť silu, aby sa zabránilo prekresľovaniu hraníc v Európe, pretože by to ohrozilo medzinárodný poriadok, medzinárodnú stabilitu a prosperitu. „V tejto chvíli nikto nerobí pre bezpečnosť Európy viac ako Ukrajinci, a preto podporujeme mierový plán prezidenta Zelenského, ktorý v tejto chvíli vnímame ako jedinú reálnu cestu k ukončeniu vojny. Rusko v skutočnosti porušuje všetky bezpečnostné zásady, útočí na jadrové elektrárne vojenskými prostriedkami a vyhráža sa ich dobytím, inváziou a ovládnutím. Takže toto sú dôležité bezpečnostné otázky, o ktorých hovoríme,“ povedal šéf českej diplomacie, aktuality.sk

X X X

Návrat Harabina do Súdnej rady? Huliak ho prirovnal k líške v kuríne, koalícia zatiaľ nemá jasno

Súdna rada nemá nateraz nielen riadneho predsedu, no na budúci týždeň môžu byť z jej radov odvolaní až dvaja členovia. Parlament bude hlasovať o odvolaní Jána Mazáka a Andreja Majerníka, po ktorých sa uvoľní miesto. Ako možný nový člen a kandidát sa spomína bývalý predseda Najvyššieho súdu a dvojnásobný neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin. Za svojho nominanta si ho vybrala Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka.

Harabin však nemá nič isté. Hoci ho v Smere považujú za odborníka na justíciu so svojskými názormi, dvere do Súdnej rady nemá zatiaľ otvorené dokorán. Keďže členov volia nielen sudcovia, ale aj hlava štátu, vláda a parlament, potrebovať bude aj podporu poslancov koaličnej strany Hlas. Ak má jeho nominácia prejsť Národnou radou, musí dostať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Chystá sa jeho návrat?

Keď sme sa po prvom kole pýtali Harabina ako neúspešného prezidentského kandidáta na jeho plány do budúcnosti, o návrate do Súdnej rady nepadla ani zmienka. „Budem sledovať, či sa dodržuje ústava a právo, či sa dodržujú základné ľudské práva,“ vyjadril sa vtedy pre Pravdu.

Takmer na deň po mesiaci od výsledku volieb oznámil poslanec parlamentu a nominant SNS Rudolf Huliak, že strana ho nominuje ako svojho kandidáta do Súdnej rady. Podporu SNS vníma samotný Harabin ako „reálny a nie virtuálno-platonický záujem sfunkčniť justíciu“. Ponuku dostal od Danka v telefonáte, s tým, že nárok SNS na nomináciu vyplýva z koaličnej dohody. „Dal som súhlas,“ vyjadril sa Harabin v relácii Téma dňa na ta3 s tým, že už si zaslal aj životopis.

Huliak vníma možný vstup Harabina do Súdnej rady ako potrebný vietor. „Myslím, že vpustiť líšku do kurína je také spestrujúce a trošku to tie sliepky naštartuje, pretože vidíme, že súdny systém je, ako keď tie sliepky na tom bydle spia,“ prirovnal Harabina v ta3 poslanec. Či však bývalý sudca získa podporu zvyšku koaličného trojlístka nie je ešte jasné.

Podpora v koalícii? Zhoda zatiaľ nie je

Nateraz je síce Súdna rada plne obsadená, no dve miesta by sa mohli uvoľniť už budúci týždeň po dvoch členoch volených parlamentom Mazákovi a Majerníkovi. Pod návrh na ich odvolanie sa podpísali všetci 79 poslanci koalície. Parlamentný ústavno-právny výbor odobratie ich členstva v stredu odobril, no finálnu pečiatku tomu ešte musí dať plénum parlamentu. Gašpar si myslí, že Mazák mal skončiť nielen ako šéf rady, no tiež ako jej člen. Uviedol, že dvoch kandidátov za parlament bude zrejme nominovať SNS a tiež koaličný Hlas.

Poslanec Smeru sa vyjadril, že Harabina považuje za odborníka v oblasti justície, no ak má ísť o jednotnú nomináciu celej koalície, bude potrebovať podporu troch strán. Gašpar si nemyslí, že ho celé koaličné trio bude akceptovať. Bývalý policajný prezident ho síce považuje za akceptovateľného kandidáta, no pripustil, že je svojský v niektorých názoroch. Ako možný problém v prípade Harabinovej osoby vidí jeho minulosť v politickej strane Vlasť a tiež to, že kandidoval dvakrát na post hlavy štátu.

„Myslím si, že v osobe Harabina sa bude musieť nájsť buď politická dohoda, ak sa nenájde, tak sa bude musieť hľadať iný kandidát,“ myslí si Gašpar. Smer podľa neho nemá v tejto chvíli žiadneho kandidáta.

Svoju politickú kariéru ako prekážku na členstvo v Súdnej rade Harabin nevníma. Bývalý predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že ho to nediskredituje, pretože hlasy získal bez financií oligarchov a vyvesených bilbordov.

 Isté nie je, ako sa zachová strana Hlas, z ktorej vzišiel novozvolený prezident Peter Pellegrini. S Harabinom majú odlišné nielen politické postoje, no zo strany neúspešného kandidáta neprišla pred druhým kolom ani jednoznačná podpora Pellegriniho, i keď sa chvíľu javilo, že tomu tak bude. Z Harabinovho tímu najskôr prišla správa, že lídra Hlasu podporuje, čo však neskôr sám dementoval. Informáciu vypustil na verejnosť šéf jeho volebného tímu Miroslav Jureňa, čo ho napokon stálo post.

Pellegrini sa pokúšal získať si Harabinových voličov na svoju stranu aj bez verejnej podpory, a to tak, že im prispôsobil svoju rétoriku. Šéf Hlasu stavil v prípade voličov Štefana Harabina na tému Ukrajiny a prirodzený strach ľudí z vojny, čo sa mu napokon vyplatilo.

Bariérou vstupu do ústavného orgánu podľa Harabina nebude ani jeho obvinenie z hanobenia rasy, národa a presvedčenia za schvaľovanie napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou. Práve tu by mohol nastať problém v prípade Hlasu. Harabin za podporu Ukrajiny nedávno kritizoval člena strany Samuela Migaľa, ktorý si obliekol tričko s vyobrazením novej ukrajinskej patrónky svätej Javeliny.

Predseda výboru Miroslav Čellár z Hlasu v utorok novinárom povedal, že v klube sa dohodnú na podpore konkrétneho nominanta podľa toho, ktorí kandidáti budú navrhnutí a aj podľa výsledkov vypočutia. Koaliční poslanci odôvodnili odvolávanie Mazáka a Majerníka stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Obaja, ešte stále členovia rady, tieto dôvody a návrh odmietajú. Majerník argumentoval, že odvolanie člena nemôže byť založené na odôvodnení, ktoré nie je pravdivé. Odmietol, že by si svoje povinnosti neplnil svedomito.

Na stranu zrejme končiacich členov rady Mazáka a Majerníka sa postavila aj opozícia. Poslanec Progresívneho Slovenska Branislav Vančo považuje dôvody odvolávania za vymyslené a apeloval na predloženie riadnych právnych argumentov. Koalíciu viní zo snahy ovládnuť Súdnu radu. Návrh na odvolanie dvojice kritizovalo aj hnutie Slovensko Igora Matoviča. Návrh má podľa neho pochybný právny základ a stojí za Mazákom aj Majerníkom, ktorí si podľa neho vykonávali úlohy svedomito. Naposledy parlament zvolil za člena rady Jaroslava Klátika.

 Prečo majú na Mazáka ťažké srdce?

Až do voľby nového predsedu dočasne vedie Súdnu radu podpredseda Ján Gandžala. S Mazákom nebola dlhodobo spokojná časť členov rady. Odvolať sa im ho podarilo až na druhý pokus, pri prvom chýbal jeden hlas. Dôvodom na jeho odvolanie bolo podľa siedmich navrhovateľov to, že údajne zneužil deväťkrát svoje právomoci a vraj neoprávnene zbieral informácie voči konkrétnym sudcom. Medzi príkladmi, ktoré uviedli, malo byť aj to, že mal dať protiprávny pokyn na preverenie majetkových pomerov sudkyne alebo aj to, že od Národnej kriminálnej agentúry vyžadoval informácie o sudkyni bratislavského krajského súdu, ktorá mala konzumovať alkohol a za peňažné či nepeňažné odmeny rozhodovať zaujato. Mazák sa bráni, že vždy postupoval na základe paragrafov, ktoré mu to ako predsedovi umožňovali.

Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo na druhý pokus desať členov Súdnej rady, dvaja sa zdržali, proti nebol nikto a štyria nehlasovali. Na odvolanie bolo potrebných najmenej desať hlasov. Pod návrh na odvolanie Mazáka z funkcie predsedu sa podpísali jej členovia Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Marián Fečík, Ludmila Joanidisová a Martin Bezák.

Argumentovali hrubým zneužitím funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Mazák chcel odvolávanie pôvodne riešiť na májovom zasadnutí, zdôrazňoval, že má právo sa k nemu v primeranej lehote vyjadriť. Na rozprave a ani hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie sa preto nezúčastnil. Tvrdil, že je mu kladené za vinu niečo, čo je plne v jeho kompetencii.

Voči Mazákovi mali už dlhšie výhrady práve sudkyne Marcela Kosová a tiež Ayše Pružinec Eren. Kosovej sa nepozdávalo, že sa Mazák vyjadroval ku konkrétnym či neprávoplatným rozhodnutiam súdov a jeho postoj k schváleným a predstaveným zmenám v justícii. Výčitky však zazneli aj zo strany sudcu Petra Šamka, podľa ktorého už vzhľadom na jeho vek nie je žiadnym manažérom.

„Už nemá na to, aby zastával takýto post, ktorý je sčasti aj organizačný a manažérsky,“ uviedol Šamko pre Denník N. Niekdajší Mazákov odborný fanúšik ho však kritizoval v poslednom období, pretože sa podľa jeho slov dal na politiku. „Ako sa stal predsedom a členom súdnej rady, dal sa veľmi na politiku a stal sa echom vtedajšej vlády. Nazval som ho ľudovým rozprávačom, lebo niektoré jeho vyjadrenia v oblasti práva, napríklad o využívaní paragrafu 363, boli mimo právnych mantinelov,“ vyjadril sa. Jeho možný nástupca Harabin sa v ta3 sa na jeho adresu vyjadril, že zo Súdnej rady urobil „politbyro na likvidovanie čestných sudcov“.

Druhé odvolávanie dnes už bývalého predsedu Súdnej rady pritom súviselo s podozrením, že neoprávnene lustroval sudcov. Mazák sa bránil, že právomoc má priamo zo zákona. „Anonymne mi prišlo priamo na moju adresu trestné oznámenie riadne podpísané oznamovateľkou – bratislavskou advokátkou,“ reagoval Mazák v relácii Denníka Postoj. „Keďže mi to prišlo anonymne bez sprievodného listu, tak som zobral ten dokument, trestné oznámenie a obrátil som sa na Úrad špeciálnej prokuratúry, či ozaj bolo niečo také spísané, a ako sa s tým naložil, lebo v tom obsahu trestného oznámenia sa pán Šamko spomína v takých súvislostiach, ktoré otvárali otázku jeho možnej disciplinárnej zodpovednosti,“ uviedol na margo svojich krokov.

Mazák sa už v novembri vyjadril, že parlament nemá právo odvolať ho z funkcie člena Súdnej rady, a ak tomu dôjde, bude sa brániť. „Ja som bol zvolený parlamentom 23. apríla 2020, novela Ústavy SR, ktorá umožňuje kedykoľvek odvolať člena Súdnej rady SR, sa stala účinnou 1. januára 2021. Na mňa platil zjednocujúci výklad Ústavného súdu SR, podľa ktorého nemožno člena Súdnej rady SR odvolať pred uplynutím päťročného obdobia,“ uviedol vtedy.

 Prekážkou môže byť jeho minulosť

Harabin pôsobil na čele Súdnej rady už aj v minulosti. A to hneď dvakrát – najskôr v období 2001 až 2003 a potom od roku 2009 do 2014. Na sto percent zatiaľ nemá nielen otvorené dvere do rady, no ani kreslo predsedu. Časť Súdnej rady by na predsedníckom mieste radšej videla bratislavskú sudkyňu Kosovú. Na zvolenie by však potrebovala desať hlasov. Navrhnúť za predsedníčku ju chce jej kolega Šamko. Či má Harabin záujem o najvyššie miesto v rade sa priamo nevyjadril. Súdna rada chce voliť nového predsedu na zasadnutí, ktoré sa začína 14. mája.

 Za kandidáta na predsedu Súdnej rady navrhlo šesť sudcovských zástupcov sudkyňu Marcelu Kosovú. Navrhli tiež, aby sa voľba konala 14. mája. TASR o tom informovali členky súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková a Ayše Pružinec Eren. „Sme presvedčené, že na čele súdnej rady musí stáť osoba, ktorá vráti súdnej rade apolitický charakter,“ konštatujú v tlačovom vyhlásení s tým, že je potrebné riešiť nerovný prístup k sudcom i členom súdnej rady.

Návrh kandidáta podali sudcovskí zástupcovia v Súdnej rade SR vykonávajúci sudcovskú funkciu na Krajskom súde v Košiciach, Prešove, Bratislave, na Správnom súde v Bratislave a Najvyššom správnom súde SR. Návrh podalo 25. apríla šesť sudcov.

Harabin sa dlhodobo vyjadruje, že slovenská justícia potrebuje reformy. V jeho ponímaní však ide o také kroky ako je rušenie Ústavného súdu a tiež zánik Najvyššieho správneho súdu. Bývalý sudca v minulosti pôsobil aj na čele Najvyššieho súdu. Ten by sa podľa neho mal stať najvyšším súdnym orgánom.

V minulosti tiež pôsobil ako minister spravodlivosti v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer). Po tom, ako skončil ako sudca, sa začal politicky angažovať, čo mnohí vnímajú ako jednu z prekážok na pôsobenie v Súdnej rade. Ako líder viedol stranu Vlasť, s ktorou kandidoval – takisto bez výrazného úspechu (2,93 percenta) – v parlamentných voľbách 2020. Na dráhu parlamentného politika sa chcel dať po tom, čo mu nevyšla voľba hlavy štátu v roku 2019, od ktorej takmer zľudovel jeho výrok, že bez peňazí, podpory strán a médií je jednoznačne „víťaz volieb“.

 Koľko členov má Súdna rada?

Súdna rada sa skladá z osemnástich členov; deviati členovia sú volení sudcami Slovenskej republiky, traja členovia sú vymenovaní prezidentom republiky, traja členovia sú vymenovaní vládou a traja členovia sú volení národnou radou.

Ako sa volí člen rady?

Zostava Súdnej rady je rozdelená v pomere deväť sudcov a deväť „nesudcov“. Z celkovo osemnástich členov sú deviati členovia volení sudcami Slovenskej republiky, z toho si jedného volí Najvyšší súd a Najvyšší správny súd a ôsmich sudcovia ostatných súdov vo viacerých volebných obvodoch. Troch „nesudcov“ menuje hlava štátu, troch vláda a traja sú volení parlamentom.

Kto sa môže stať členom rady?

Členom rady môžu byť sudcovia aj „nesudcovia“. Musí ísť o bezúhonné osoby, teda také, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, s minimálne 15-ročnou odbornou praxou. Prezident, parlament a vláda môžu vymenovať len osoby, ktoré nie sú sudcami.

Ako dlho trvá mandát člena Súdnej rady?

Súdna rada je ústavou zriadený orgán sudcovskej legitimity. Jej členovia sú volení alebo vymenúvaní na obdobie piatich rokov. Ich mandát môže trvať najviac dve funkčné obdobia po sebe.

Kedy zaniká funkcia predsedu súdnej rady?

Šéfovi rady zaniká funkcia uplynutím funkčného obdobia člena rady, vzdaním sa funkcie, odvolaním smrťou, neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkciu alebo ak predsedu rady už nemožno považovať za bezúhonného. Návrh na odvolanie predsedu môžu podať najmenej piati členovia rady. Odvolať ho môžu, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo jej dobrá povesť, alebo ak mu zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať povinnosť, a tiež ak opakovane porušuje svoje povinnosti.

Kedy zaniká funkcia člena?

Funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia funkcia člena zaniká preložením člena, ktorý nie je sudcom na súd, vzdaním sa funkcie, dovolaním člena, smrťou, porušením výkonu funkcie.

Prečo Mazák skončil?

Ján Mazák je bývalým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predsedom Súdnej rady sa stal v júni 2020 po nástupe vlády Igora Matoviča a vo funkcii nahradil Lenku Praženkovú, ktorá sa postu vzdala. Súdna rada si ho zvolila vtedy za predsedu 13 hlasmi zo 16 prítomných. Mazák mal v roku 2020 podporu napríklad aj vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá o ňom povedala, že je odbornou aj morálnou autoritou. Do Súdnej rady sa dostal ako nominant parlamentu v apríli 2020.

Kto je aktuálne predsedom Súdnej rady?

Aktuálne je táto stolička neobsadená. Členovia Súdnej rady odvolali minulý týždeň doterajšieho predsedu Jána Mazáka, ktorý nastúpil do funkcie. Dočasne radu vedie jej podpredseda Ján Gandžala.

Akú podporu má Harabin?

Nomináciu Štefana Harabina do Súdnej rady navrhla Slovenská národná rada Andreja Danka. Možnosť nominácie podľa poslanca Rudolfa Huliaka vyplýva strane z koaličnej dohody. Tibor Gašpar zo Smeru označil zhodu na nominovaní Harabina za člena rady za problematickú, Smer nateraz podľa neho nemá svojho kandidáta. Ak by malo ísť o jednotnú nomináciu Harabina celej koalície, potreboval by podporu všetkých troch strán. Možnosť navrhnúť člena má aj Hlas, na kandidátovi sa musia najskôr zhodnúť v klube./agentury/

X X X

Europoslanci: Cezhraničné vyberanie pokút bude ľahšie, súkromní vymáhači však skončia

Na cezhraničné uloženie pokuty bude 11-mesačná lehota a rozšíri sa aj zoznam priestupkov, za ktoré bude môcť byť vymáhaná. Súkromní „vymáhači“ pokút dostali stopku.

Vzhľadom na to, že približne 40 percent cezhraničných dopravných priestupkov zostáva v súčasnosti nepotrestaných, poslanci Európskeho parlamentu aktualizovali pravidlá, ktoré prinútia jednotlivé štáty k väčšej spolupráci pri hľadaní cudzieho vodiča zodpovedného za dopravný priestupok. Schválili ich veľkou väčšinou 570 hlasov, 36 bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania.

Pokuty už nebudú môcť chodiť „po dvoch rokoch“

A čo je na nich také dôležité? Napríklad to, že vnútroštátne orgány krajiny, z ktorej previnilec pochádza, budú musieť na žiadosť z inej krajiny reagovať okamžite, respektíve najneskôr do dvoch mesiacov po zhromaždení potrebných informácií. Otázne bude, čo znamená „zhromažďovanie potrebných informácií“ a či bude tiež nejako časovo limitované, aby netrvalo mesiace, prípadne roky.

Taktiež by sa po schválení nových pravidiel už nemalo stávať, že oznámenie o dopravnom priestupku vám príde dva – a niekedy aj viac rokov po nehode, keď si nikto nemá šancu okolnosti priestupku poriadne vybaviť. Po novom bude mať krajina EÚ, v ktorej k priestupku prišlo, 11 mesiacov od dátumu priestupku na vydanie oznámenia o ňom. To navyše musí obsahovať čas a okolnosti priestupku a aj informácie, ako sa proti pokute odvolať.

Na zvýšenie efektivity výberu pokút za priestupky spáchané v zahraničí pribudol aj ďalší nástroj. Na žiadosť členského štátu, v ktorom k priestupku došlo, môže krajina pobytu páchateľa v EÚ prevziať výber pokút, ak ich výška presahuje 70 eur a nebola zaplatená po vyčerpaní všetkých zákonných možností krajinou, v ktorej k nemu prišlo.

Rozšíri sa aj zoznam dopravných priestupkov, za ktoré môžu byť pokuty vymáhaná cezhranične. Okrem prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu alebo nezastavenia na červenú pridali zákonodarcovia EÚ aj nebezpečné parkovanie, nebezpečné predbiehanie, prejazd cez plnú čiaru a útek z miesta nehody.

 

Mnohí motoristi už mali skúsenosť s „vymáhačmi“ pokút, napríklad za priestupky v Maďarsku, keď sa ich zaplatenia dožadovali poverené súkromné advokátske kancelárie spôsobom, ktorý hraničil so zastrašovaním, ak nie rovno vydieraním. Na podnet poslancov bude po novom súkromným subjektom zakázané pomáhať krajinám EÚ pri vyberaní dopravných pokút od zahraničných vodičov. Toto obmedzenie však začne platiť až dva roky po tom, ako krajiny EÚ začlenia nové pravidlá (po ich schválení Radou EÚ) do vlastnej domácej legislatívy, na čo budú mať 30 mesiacov.

S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť implementáciu nových pravidiel má Komisia za úlohu vytvoriť online portál, ktorý bude okrem iných informácií obsahovať aj zoznam pravidiel, možnosti odvolania a informácie o pokutách za priestupky v rámci cestnej premávky. Spravodajca Kosma Złotowski k novým pravidlám uviedol: „… sú prospešné aj pre vodičov, ktorí dostanú informácie v stanovenom časovom rámci, v jazyku, ktorému rozumejú a s popisom odvolacieho konania. Zákaz využívania súkromných spoločností na vyberanie pokút účinne ochráni vodičov pred podvodmi a únikom osobných údajov.“ /agentury/

X X X

Americké tanky Abrams nestačia na ruské drony, Ukrajina ich stiahla z boja

Ukrajina stiahla z boja proti Rusku americké tanky Abrams M1A1. Urobila to aj preto, že tieto stroje mali problém s dronmi nepriateľa. Abramsy sa len s námahou vyhýbali tomu, aby ich odhalili a napadli. Pre agentúru AP to potvrdili americkí vojenskí predstavitelia.

USA poslali 31 týchto tankov na Ukrajinu v januári 2023. Kyjev podľa AP argumentoval, že Abramsy, ktorých cena je asi 10 miliónov dolárov za kus, sú mimoriadne dôležité v jeho snahe prelomiť ruské obranné línie. No odvtedy už Ukrajina prišla o päť amerických tankov.

Novému americkému tanku nájde ciele umelá inteligencia

V tomto momente preto Abramsy presunuli z predných línií a USA budú spolupracovať s Kyjevom na zmene taktiky ich nasadenia. Pre AP to uviedol zástupca veliteľa Zboru náčelníkov štábov admirál Christopher Grady.

„Keď sa zamyslíte nad tým, ako sa boj vyvíjal, nasadenie veľkého množstva obrnencov v prostredí, kde sú všadeprítomné bezpilotné vzdušné systémy, môže byť problematické,“ povedal Grady. Zároveň dodal, že tanky sú stále dôležité. „Budeme spolupracovať s našimi ukrajinskými a ďalšími partnermi, aby sme im pomohli premyslieť si, ako by ich mohli využiť v takom zmenenom prostredí, v ktorom je všetko viditeľné,“ vysvetlil Grady.

Nájsť a zničiť. Ukrajinskí piloti dronov sa zamerali na ruské tanky aj obrnené vozidlá

Výrobu tankov Abrams M1 spustili začiatkom 80. rokov minulého storočia. Typ M1A1 je modernejší, ale ďalšia verzia M1A2 je ešte lepšia, no tú Ukrajinci nedostali./,agentury/

X X X

Robert Fico sa pustil do Najvyššieho súdu. Chceli nám zobrať celú databázu, to je nemysliteľné, reaguje predseda súdu Šikuta

„V tej databáze sú všetky spisy vrátane osobných údajov, vrátane výpovedí. Sú to elektronické spisy, ktoré sa týkajú všetkých konaní, ktoré pred Najvyšším súdom boli a sú,“ vysvetľuje Ján Šikuta, prečo nevyhoveli kontrole z ministerstva spravodlivosti.

Premiér Robert Fico dnes opätovne slovne zaútočil na Najvyšší súd a na niektorých sudcov. V stredu popoludní znova spochybnil prideľovanie spisov na súde. Podľa Smeru je podozrivé, že významné kauzy za posledné roky dostali na stôl sudcovia zo senátu 5T, v ktorom pôsobí aj Juraj Kliment.

„Ministerstvo spravodlivosti požiadalo Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby sprístupnil informácie z informačného systému, ktorý mimochodom spravuje ministerstvo spravodlivosti na súdoch. A na týchto súdoch sa cez tento informačný systém rozhoduje o prideľovaní spisov. To je takzvané náhodné prideľovanie spisov sudcom. A keďže všetko dostával senát 5T a pán Kliment, tak sme chceli vidieť, či tam nebol nejaký problém,“ povedal predseda vlády na tlačovke.

Prišli po celú databázu

Na kritiku premiéra reagoval predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. „Musím absolútne a razantne odmietnuť, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietal akúkoľvek súčinnosť, a to vrátane súčinnosti pokiaľ ide o pochybnosti pri prideľovaní spisov,“ vyhlásil na tlačovej besede. Podľa neho previerková komisia z ministerstva spravodlivosti nechcela riešiť konkrétne spisy, ktoré považuje za problematické, ale prišla zobrať celú databázu Najvyššieho súdu.

„Nie je mysliteľné, aby ministerstvo spravodlivosti prišlo zobrať celú databázu Najvyššieho súdu. Ja mám ako predseda súdu zodpovednosť. V tej databáze sú všetky spisy vrátane osobných údajov, vrátane výpovedí. Sú to elektronické spisy, ktoré sa týkajú všetkých konaní, ktoré pred Najvyšším súdom boli a sú. Vysvetlili sme im, že toto nemá vôbec oporu v zákone,“ zdôraznil Šikuta. Komisia podľa neho najprv žiadala dáta už od roku 2001. Keď však zistili, že to je priveľa terabajtov dát, upresnili rozsah od roku 2019.

„Ako predseda Najvyššieho súdu uisťujem verejnosť, že pokiaľ ide o prideľovanie spisov na Najvyššom súde, je všetko v poriadku, a tieto sú prideľované podľa pravidiel transparentnosti v súlade s rozvrhom práce. Nemáme vôbec čo zatajovať, a preto sa veľmi dôrazne ohradzujem proti obvineniam, ktoré zazneli z úst predsedu vlády Roberta Fica.“

Šikuta: Nechceli odkryť karty

Na súde ľuďom z ministerstva ponúkli sprístupnenie konkrétnych spisov, ktoré označia za problematické. „Odmietli sme odovzdať celú databázu, ale ponúkli sme, že sme pripravení poskytnúť súčinnosť pri prešetrení konkrétnych sťažností. Oni nechceli odkryť karty, o čo im ide,“ dodal predseda súdu.

Najvyšší súd má podľa jeho predsedu záujem, aby sa pochybnosti – ak existujú – riadne preverili. Je pripravený poskytnúť relevantnú súčinnosť. „Ak by tu boli také závažné podozrenia, akými niektorí vládni predstavitelia operujú, potom to nie je na kontrolu ministerstva, ale skôr by išlo o rovinu trestnoprávneho konania,“ myslí si predseda súdu.

To, čo chceli urobiť pracovníci ministerstva spravodlivosti, označil za phishing. „Je to spôsob, ktorý je zakázaný aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Nie je možné vyžiadať si celú databázu a potom loviť to, čo chcem.“ Evidenciu o tom, či mal senát 5T viac spisov ako ostatné, na Najvyššom súde nevedú. Šikuta spomenul viacero trestných oznámení, v ktorých ozmamovatelia namietali, že prideľovanie spisov nie je v poriadku.

„Aj NAKA prišla k nám vyšetrovať, všetky prípady skončili odložením alebo zastavením konania. My sme elektronickú podateľňu nevymysleli, je to podateľňa ministerstva spravodlivosti.“

Fico: Všetko išlo ku Klimentovi

„To nie je žiadny zásah do vašej nezávislosti, nestrannosti. Áno, ste nezávislí, ste nestranní, nikto sa vám nestará do vašich rozhodnutí. Ale my chceme vedieť, ako ste rozhodovali cez informačný systém na Najvyššom súde, pokiaľ išlo o prideľovanie spisov najcitlivejších politických káuz. Všetko išlo ku Klimentovi,“ vyzýval Fico predsedu Najvyššieho súdu cez médiá. Vyrozprával príbeh o tom, ako to údajne vyzeralo na Najvyššom súde.

„Došli zamestnanci ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd a tam už nevedeli, čo povedať, tak povedali, že oni sa zodpovedajú len prezidentke Slovenskej republiky pani Čaputovej, čo je úplný nezmysel. A odmietli vydať informácie, ktoré sa týkajú informačného systému,“ sťažoval sa Robert Fico na postup Najvyššieho súdu. Predseda súdu Ján Šikuta údajne nebol pri návšteve z ministerstva, lebo „ušiel“. Šikuta reagoval, že nikam neutekal, ale po troch hodinách odišiel za inými pracovnými povinnosťami. „Zbabelý je ten, kto to tvrdí,“ povedal.

Vyjadrenia politikov v poslednom období vníma predseda Najvyššieho súdu ako nátlak. „Je to zásah do nezávislosti súdnictva. Snažíme sa svoju prácu vykonávať nezávislo, čestne a spravodlivo. Ak je tu trojdelenie moci, tak je tu súdna moc, ktorej som súčasťou, a je neprípustné takto zasahovať do toho, aby sme si pokojne bez rôznych tlakov robili svoju prácu,“ povedal.

Rovnakú požiadavku malo ministerstvo spravodlivosti podľa Roberta Fica aj na Špecializovaný trestný súd, ktorý vraj informačný systém prideľovania spisov sprístupnil.

Predseda Najvyššieho súdu si myslí, že vydaním databázy by porušil zákon. O tom, čo presne sprístupnil Špecializovaný trestný súd (ŠTS), informácie nemá. Aktuality.sk oslovili aj ŠTS, na odpoveď čakáme.

Chcú ho vyzliecť z talára

Sudcovi Klimentovi sa premiér Fico venoval už na dvoch tlačových besedách. „Ja byť pánom Klimentom, tak sa zbalím už dnes,“ povedal začiatkom apríla.

O niekoľko dní vyhlásil, že očakáva disciplinárne stíhanie sudcu Najvyššieho súdu a jeho vyzlečenie zo sudcovského talára. „Ak toto nie je na odvolanie z funkcie sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, tak už potom neviem, čo by musel urobiť,“ vyhlásil premiér.

Na tlačovke sa prihovoril aj stíhaný advokát a poradca predsedu vlády Marek Para. Bol jedným z tých, o ktorého väzbe rozhodoval v máji 2022 senát na čele so sudcom Klimentom. Ústavný súd však neskôr rozhodol, že boli porušené práva obvineného a rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil.

Predseda vlády ani ďalší zúčastnení nespomenuli opačný prípad Roberta Kaliňáka. Súčasného ministra obrany v roku 2022 stíhali v takzvanej kauze Súmrak, obvinený bol aj Robert Fico, ale poslanci parlamentu vtedy nesúhlasili s jeho vydaním na rozhodovanie o väzbe. Senát Najvyššieho súdu vrátane sudcu Klimenta obvineného Kaliňáka z väzby prepustil. Sčasti dal za pravdu obhajobe, skritizoval formulácie v obvinení o zločineckej skupine, ktoré napísala polícia a prokuratúra, aktuality.sk

X X X

Šéf COOP Jednota: Biedronka prinesie ešte väčší tlak na slovenské potraviny, Kaufland nás napadol za reklamu o bačovi a honelníkovi

Potravinová inflácia, ktorá ešte začiatkom minulého roka bezmála 30 percentami tvrdila politickú muziku, spadla pod 5 percent, ale naďalej je to dráždivá téma. Obohatili ju nové momenty, najmä silno medializovaná možnosť odvodov, ktoré by vláda mohla vyrubiť obchodným reťazcom, pokiaľ ceny potravín nebudú pre mladé rodiny a dôchodcov ešte dostupnejšie. No je tu aj rastúci konkurenčný boj medzi samotnými reťazcami, ktoré lákajú zákazníkov nielen akciovými cenami, ale aj ponukou domácich potravín.

Slovenskosť sa nosí, lebo tiež predáva a zlepšuje imidž obchodu starajúceho sa o kontinuitu národnej chuti. Prezentácia potravinového vlastenectva však vedie aj k sporom, ktoré rieši napríklad Rada pre reklamu a jednou z podôb rôzneho chápania patriotizmu je aj vajíčková vojna. V rozhovore pre Pravdu si tieto aspekty všíma Ján Bilinský, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.

 Potravinová scéna je plná emócií. Obavy vystriedala nádej, že predsa len prichádzajú lepšie časy, ale sú tu aj obavy obchodu, že nová vláda to svojimi zlepšovacími opatreniami preženie. Čo je bližšie k pravde?

Ako vraví stará skúsenosť, pravda sa ukrýva kdesi uprostred. Faktom je, že ceny potravín už nie sú pod tlakom inflácie. Svedčí to o tom, že Slovensko funguje v otvorenej ekonomike, je súčasťou globálneho trhu s potravinami so všetkými plusovými aj mínusovými dôsledkami, po úpadku prichádza fáza zotavenia.

Pri kontrolnom dni na rezorte pôdohospodárstva akcentoval premiér Robert Fico dôležitosť cien potravín. Povedal, že vláda hovorí s poľnohospodármi aj s obchodnými reťazcami. Kabinet pripravuje nový zákon o obchodných reťazcoch. Máte z neho obavy, keďže sa otvára otázka neprimeraných obchodných podmienok?

COOP Jednota je členom Zväzu obchodu SR. Jasne sme cez zväz tlmočili aj naše stanovisko, že „v súčasnej situácii na trhu nevidíme akýkoľvek dôvod na zavádzanie štátnych regulácií, primárne z dôvodu, že na maloobchodnom trhu s potravinami pôsobí na Slovensku silné konkurenčné prostredie, ktoré prirodzene aktivuje mechanizmy v prospech priaznivého vývoja spotrebiteľských cien potravín“.

Hovorí sa, že žiadna kaša sa neje horúca. Premiér zrejme vysiela signály, že vláda je pripravená robiť svoju politiku znižovania cien potravín. No okrem iného podotkol, že „prichádzajú ďalšie obchodné reťazce. To je najlepší spôsob ako znižovať ceny potravín, pretože miera konkurencie bude veľmi vysoká“. Naplnia sa očakávania premiéra Fica aj spotrebiteľov?

Biedronka nepochybne na Slovensko príde. Podľa toho, ako sa správa, zrejme koncom tohto roku alebo celkom iste začiatkom budúceho. Otázka je, čo všetko sa zmení na trhu. Obávam sa, že vzhľadom na to, aké má Biedronka zastúpenie poľských výrobkov na trhu v Poľsku, prinesie tento reťazec ešte väčší tlak na slovenských výrobcov potravín.

Príchodom Biedronky nestúpne tlak len na obchodné reťazce, ale aj na slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Čo z toho vyplýva?

Vieme, že už teraz oslovujú dodávateľov slovenských potravín. Niekoľkí z nich exportujú totiž aj do Poľska. Keď sa hovorí o nižších poľských spotrebiteľských cenách potravín, ktoré v očiach mnohých symbolizuje spomínaný diskontný reťazec, treba si všimnúť rolu DPH. V Poľsku je stále nižšia ako na Slovensku. Zákazníci sa pri nákupoch nezaoberajú sadzbami DPH v jednej a druhej krajine. Vidia jednoducho cenu na pulte.

Ficova vláda deklarovala záujem znižovať ceny potravín, ale aj stabilizovať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Biedronka je pozitívna správa pre spotrebiteľa zameraného výlučne na ceny, no pre domácich producentov potravín to, zdá sa, nebude také pozitívne. Ovplyvní to oživovanie slovenského potravinového hospodárstva?

Príchod nového maloobchodného konkurenta sa dotkne celej potravinovej vertikály, teda poľnohospodárskej aj potravinárskej výroby. Veríme slovenskej produkcii, jej kvalite a hodnote, ktorú prinášame zákazníkom. Držíme strategickú líniu našej obchodnej politiky a tou je podpora slovenskosti. Našou cestou nie je nákup lacnejších zahraničných alternatív. Spotrebitelia sa postupne učia vnímať produkt nielen cez cenu, ale najmä kvalitu, čerstvosť a bezpečnosť, obzvlášť pri potravinách. Slovenskí spotrebitelia dôverujú domácim potravinám, považujú ich za bezpečné a my ich chceme zákazníkom naďalej ponúkať.

Aký je vzťah nadnárodných obchodných sietí k predaju slovenských potravín?

Keď porovnáme obdobie spred 10 rokov so súčasnosťou, je zreteľné, že slovenskosť je v móde. Aj nadnárodné reťazce pochopili, aký silný odkaz nesie so sebou slovenskosť, hoci pre mnohých slovenských zákazníkov je pri kúpe stále kľúčová cena. Zákazníci totiž nakupujú polovicu potravín v akciách. Kúpna sila núti často vkladať do košíka lacnejšie tovary, na druhej strane však slovenský zákazník rastie a reflektuje pôvod výrobku. Zdôraznil by som, že veľkú rolu zohráva pozitívna skúsenosť ľudí s kvalitou, bezpečnosťou a zdravotnou neškodnosťou potravín. Spoločnosť zažila veľa potravinových škandálov, ktoré neboli spojené s potravinami slovenského pôvodu. Preto veríme slovenskej produkcii. Treba zdôrazniť aj ekologický a udržateľný rozmer predaja slovenských potravín v súvislosti s nízkou uhlíkovou stopou. A nielen náš zákazník si v konečnom dôsledku uvedomuje, že slovenské potraviny sú chutné, čerstvé, kvalitné, bezpečné a udržateľné.

Hrajú teda so slovenskou kartou aj vaši konkurenti?

Pravdaže. Keby sme porovnali mediálne výdavky na zdôrazňovanie „slovenskosti“, určite by sme sa neocitli na prvom mieste. Tieto priečky obsadzujú iní retailoví hráči. Pokiaľ ide o reálnu podporu predaja výrobkov vyrobených na Slovensku, systém COOP Jednota je jednoznačne na čele.

Aký je aktuálny objem predaja výrobkov od slovenských dodávateľov v sieti COOP Jednota?

Podiel slovenských potravín tvorí v systéme COOP Jednota viac ako 70 percent z reálneho predaja cez registračné pokladnice, čo je dlhodobo najviac spomedzi všetkých obchodných reťazcov pôsobiacich na slovenskom trhu. Na tejto metóde je postavená aj informačná povinnosť obchodných reťazcov voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu sú povinné odovzdávať ministerstvu polročný výkaz o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate. Podpora predaja slovenskej produkcie je jeden z kľúčových strategických cieľov COOP Jednoty, preto výrobky od slovenských dodávateľov dominujú v ponuke našich predajní. V predajniach COOP Jednoty nájdu zákazníci výlučne slovenskú bryndzu a slovenské vajcia. Podiel predaného slovenského kuracieho mäsa na celkovom obrate z predaja predstavuje tiež takmer 100 percent, slovenského mlieka 99 percent, smotany 98 percent a slovenského medu 97 percent.

Začiatkom roka ste dali reklamnou kampaňou v médiách cez postavy baču a honelníka najavo, že najviac slovenských potravín sa predáva v obchodoch COOP Jednoty. Ako na to zareagovala konkurencia?

Nadnárodné reťazce marketingovo komunikujú tému slovenskosti veľmi masívne na rôznych základoch. Niektorí zvýrazňujú platby za nákup tovaru slovenským producentom, iní počet vystavených kusov vo veľkometrážnej predajni. My sa zameriavame na reálne predaje slovenskej potravinovej produkcie cez naše pokladnice, čo činí podiel cez 70 percent. To má skutočnú výpovednú hodnotu, koľko kvalitných domácich potravín sa z našich pultov dostane do slovenských domácností a zároveň tento podiel prirodzene indikuje aj vysoké objemy nákupu domácich potravín zo strany COOP Jednoty od slovenských producentov. Nemáme dôvod na zavádzanie spotrebiteľov, ako tradičný slovenský reťazec so 155-ročnou históriou sme v slovenskosti jednotka na trhu. Je to naša identita a túto doménu si nenecháme vziať účelovým marketingom.

Vráťme sa však ku kampani baču a honelníka zameranej na slovenskosť COOP Jednoty. Údajne mala dohru na Rade pre reklamu. Mala?

Za oponou konkurenčného boja sa dejú rôzne aktivity, niektoré z môjho pohľadu za čiarou férovej súťaže. Okrem rôznych porovnávacích reklám niektorých konkurentov s účelovou metodikou otvorene poviem, že nedávno spoločnosť Kaufland napadla na Rade pre reklamu našu kampaň s bačom a honelníkom zameranú na podporu slovenskej produkcie. Konkurenčný boj naberá na agresivite, my však takéto výpady voči konkurencii nerobíme. Rada toto podanie konkurenta aj po ňom nasledujúce odvolanie zamietla ako neodôvodnené, čím potvrdila, že sme postupovali v rámci fair-play a nezavádzali spotrebiteľov. Záver tohto sporu je iba ďalším potvrdením, že v predaji domácich potravín sme na trhu dlhodobo jednotka.

Pohnúť sa z miesta znamená vedieť si poradiť aj s takou zdanlivo jednoduchou vecou, akou je výroba a predaj vajíčok. Ktoré preferuje COOP Jednota: klietkové či podstielkové? Spôsob chovu sliepok totiž rozhoduje o budúcnosti jednej nie nepodstatnej časti poľnohospodárskej výroby.

Predávame jedny aj druhé, teda vajíčka z klietkových ako aj podstielkových chovov. Nadnárodné obchodné reťazce zoskupené v Slovenskej aliancii moderného obchodu už dávnejšie oznámili hydinárom, že od roku 2025 budú predávať len vajíčka z podstielkových chovov, čo odôvodnili humánnejším spôsobom chovu sliepok. Berúc do úvahy reálne možnosti chovateľov nosníc, ktorí nemali dosť vlastných zdrojov na premenu len nedávno zrekonštruovaných klietkových chovov na podstielkové, chceme našich producentov a udržateľnosť chovov hydiny na Slovensku naďalej podporovať aj nákupom vajec z klietkových chovov.

Nebuďme opäť pápežskejší ako pápež, keď slovenská ani európska legislatíva nestanovuje žiadny termín na ukončenie klietkového chovu, ani nezakazuje chov sliepok v tzv. obohatených, teda zväčšených klietkach. Podporujeme welfare, teda pohodlie chovanej hydiny, ak však naozaj úprimne hovoríme o udržateľnosti chovov, potom musíme brať do úvahy aj reálne možnosti chovateľov. Zdá sa nám, že ak konkurencia zdôrazňuje prechod na podstielkový chov snahou o lepšie životné podmienky zvierat, mala by prihliadať aj na skutočné ekonomické podmienky chovateľov. Ak totiž odmietnu nakupovať slovenské vajíčka, dve tretiny ktorých pochádzajú z klietok, otvárajú trh zahraničnej konkurencii – ukrajinskej, poľskej atď./agentury/

X X X

  Občiansk a vzbura proti pokryteckej politike Smeru a spol. „ani náboj Ukrajine“

Odmietnutie pridať sa k iniciatíve českej vlády nakúpiť pre Ukrajinu muníciu v tretích krajinách predseda vlády odôvodnil slovami: „Všetci vedia, že na Ukrajine sa problém nedá riešiť vojenským spôsobom.“ Žiada sa dodať, že všetci okrem ruského prezidenta Putina.

Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike

Bezprecedentne úspešná zbierka „Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my“, ktorej organizátorom je občianska iniciatíva Mier Ukrajine, spôsobila rozruch na Slovensku, v Česku, Ukrajine i v ďalšom zahraničí. Je spontánnou občianskou vzburou proti pokryteckej, vo svojej podstate amorálnej politike Smeru a jeho spojencov voči Ukrajine, ktorá je ťažko postihnutá krutou ruskou agresiou a bojuje o svoju štátnu nezávislosť a územnú celistvosť.

Pripomeňme si, že 24. februára 2022 hlasovali poslanci Smeru aj Hlasu za Vyhlásenie NR SR k agresii Ruskej federácie proti Ukrajine. Tento dokument principiálne odsúdil Putinom nariadenú „špeciálnu vojenskú operáciu“ ako nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu a hrubé porušenie medzinárodného práva. NR SR vyjadrila „svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“. A zdôraznila, že „stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch“.

Využili prirodzený strach z vojny

Krátko nato strana Smer politicky účelovo a cynicky zahodila za hlavu tento svoj politický a morálny záväzok voči východnému susedovi, ale i spojencom v EÚ NATO, ktorí sa z rovnakých dôvodov postavili za Ukrajinu. Bokom nechala aj zásadu odmietania historického revizionizmu, ktorá bola pilierom zahraničnopolitickej a bezpečnostnej politiky SR po nadobudnutí jej štátnej samostatnosti. Využijúc prirodzený strach ľudí z vojny stavil Smer na tie časti slovenskej spoločnosti, ktoré majú predsudky voči Ukrajine a Ukrajincom, Rusov pokladajú za Slovákom najbližší bratský slovanský národ a zároveň nekriticky obdivujú prezidenta Putina a jeho režim. Ponúkol im mierovú rétoriku pod heslom „ani náboj Ukrajine“.

Niet priestoru odcitovať záplavu negatívnych až nepriateľských vyjadrení predstaviteľov Smeru a ich spojencov zo zradikalizovaných krajne pravicových a antisystémových síl na adresu ukrajinského národa a prezidenta Zelenského. (Tých síl, ktoré, mimochodom, v konečnom dôsledku pomohli Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu v prezidentských voľbách.) A výrokov zameraných na ospravedlňovanie a obhajobu ruskej invázie na Ukrajinu. Nemožno zabudnúť na „mierové pochody“, ktorých účastníci mávali ruskými zástavami a niesli portréty Vladimira Putina.

Symbolickým vyjadrením tejto sympatie s agresorom a antipatie voči jeho obeti je to, že predstavitelia Smeru a po názorovej otočke aj Hlasu sa stretávali a fotografovali s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom, ale nikdy to isté gesto neurobili voči veľvyslancovi napadnutej Ukrajiny Myroslavovi Kastranovi.

Smer postavil ľudí proti obeti

Smer a jeho spojenci stavali svojich voličov proti obeti agresie a na stranu agresora. Nikdy neapelovali na prezidenta Putina, aby zastavil vojenské operácie a rokoval o mieri. Stavili na pestovanie vo svojej podstate amorálnej emócie, že mier dosiahneme, keď Ukrajine prestaneme vojensky pomáhať a donútime ju rokovať.

Heslo „ani náboj Ukrajine“ presviedčalo voličov, že za pokračovanie vojenského konfliktu nemôže agresor, ale že za krviprelievanie zodpovedá obeť tým, že sa bráni, odmieta odovzdať Ruskom ulúpené územia a vzdať sa svojej štátnej nezávislosti. Tým Smer a jeho spojenci demoralizovali významnú časť slovenskej spoločnosti, ktorá sa postavila nie na stranu obete, ako velia prirodzené morálne zásady, ale na stranu agresora.

Ďalším efektom tejto politiky je, že veľká časť voličov fakticky akceptovala Putinove revizionistické ciele a menenie jestvujúcich hraníc a anektovanie cudzích území vojenskou silou. To ide proti životným slovenským národno-štátnym záujmom, keďže máme svoju historickú skúsenosť so stratou území na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže.

A v súčasnosti sedí v Budapešti premiér, ktorý z mäkkého revizionizmu urobil maďarskú štátnu politiku, rád nosí šál s mapou veľkého Maďarska, rozpráva o odrhnutých územiach, reční, že Ukrajina je štát neschopný stáť na vlastných nohách a neokrikuje tých v Maďarsku, ktorí dávajú otvorene najavo, že keď sa Ukrajina rozpadne, Maďarsko by si malo pričleniť k svojmu územiu Zakarpatskú Ukrajinu.

Smer a Hlas v izolácii

Paradoxom je, že práve Viktor Orbán je najvernejším a vlastne jediným otvoreným spojencom medzi členskými štátmi EÚ a NATO v politike „ani náboj Ukrajine“. A vo vytváraní tlaku na Ukrajinu, aby v mene mieru akceptovala stratu Ruskom ulúpených území. Strany Smer a Hlas sa s touto politikou dostali do úplnej izolácie v Strane európskych socialistov. Niet žiadnej sociálnodemokratickej strany v EÚ, ktorá by razila takúto falošnú „mierovú politiku“.

Postoj slovenskej a maďarskej vlády medzi členskými štátmi by sme mohli nazvať deviáciou. Napriek tomu úspešne oslovujú svojich voličov na Slovensku a v Maďarsku nálepkovaním vlád ostatných členských štátov EÚ a NATO ako „vojnových štváčov“. Ako keby viac ako tri desiatky vlád z nášho civilizačného okruhu stratili rozum a boli proti mieru a iba dve ostali mierovými holubicami. Pravdou však je, že práve tieto dve vlády sa objektívne dostali do polohy podpory a ospravedlňovania imperialistickej a revizionistickej politiky Ruskej federácie. Treba dodať, že podliehať propagande krutého bezohľadného ruského agresora je de facto kolaborácia s ním.

Ďalšou dimenziou ukrajinskej politiky štvrtej Ficovej vlády je hrubozrnné pokrytectvo. Zotrváva pri hesle „ani náboj Ukrajine“. Odmietnutie pridať sa k iniciatíve českej vlády nakúpiť pre Ukrajinu muníciu v tretích krajinách predseda vlády odôvodnil slovami: „Všetci vedia, že na Ukrajine sa problém nedá riešiť vojenským spôsobom.“ Žiada sa dodať, že všetci okrem ruského prezidenta Putina.

Mravokárne reči

Odmietnutie pridať sa k podpore zbierky Munícia pre Ukrajinu politici vládnej koalície ospravedlňujú mravokárnymi rečami, že „zbrane zabíjajú“. Akoby neplatilo, že na Ukrajine zabíjajú predovšetkým zbrane ruského agresora a že čím menej zbraní na Ukrajinu a čím neskôr, tým viacej mŕtvych ukrajinských vojakov. Podpredseda vlády Tomáš Taraba reportérovi Markízy na otázku, či zbierku podporí, odvrkol, že nemá moralizovať a že si má vziať samopal a ísť na Ukrajinu.

Politickou kuriozitou je, že ten istý Taraba sa počas summitu Trojmoria v Litve vyfotografoval s ukrajinským prezidentom Zelenským. Fanúšikovia politiky „ani náboj Ukrajine“ vytiahli na prispievateľov do zbierky špinavé heslo o vojnových štváčoch a na svoje statusy dali fejkový obrázok dievčatka s falošne dojímavým nápisom „Zabila ma guľka, na ktorú ste sa mi zložili.“ Popredný „Chcimír“ dokonca nazval zbierku krvavou. Nezabudol pripomenúť deduška Sorosa.

Na druhej strane slovenské zbrojovky s účasťou slovenského štátu a so súhlasom vlády na komerčnom základe lifrujú na Ukrajinu muníciu a zbrane v mnohonásobne väčšom finančnom objeme, než aký slovenskí občania poslali na účet zbierky. Tieto zbrane zrejme nezabíjajú a nie sú krvavé… Zároveň slovenská vláda podporila na príslušných fórach EÚ a NATO všetku pomoc Ukrajine, vrátane tej vojenskej.

Ficov odkaz

Napriek dlhodobej neúctivej a urážlivej rétorike voči bojujúcim Ukrajincom, Ukrajine a jej predstaviteľom, ktoré nemá medzi vrcholnými politikmi EÚ a NATO precedens, lebo si ju nedovolil ani Viktor Orbán, Robert Fico po stretnutí s ukrajinským premiérom Slovákom odkázal, že si nevedia predstaviť ukrajinské utrpenie. Napriek všetkým vyhláseniam o tom, že Rusko už Krym, Donbas a ďalšie okupované územia Ukrajine nikdy nevráti, slovenský premiér sa v spoločnej deklarácii s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom vrátil k tomu, za čo hlasoval 24. 2. 2022 vo Vyhlásení NR SR – teda k podpore rešpektu k teritoriálnej celistvosti a suverenity Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991. Aby potom tento svoj podpis opätovne spochybnil novými rečami o tom, že Ukrajincom je zbytočné dodávať zbrane, lebo okupované územia aj tak späť nezískajú.

Pri pohľade na všetku túto dvojtvárnosť, cynizmus a nemorálnosť ukrajinskej politiky Smeru a spol. a jej škodlivosť pre presadzovanie najzákladnejších národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky sa nemožno čudovať, že taký veľký počet občanov sa proti nej vzbúril nielen slovami odsúdenia, ale aj praktickým činom. Teda poskytnutím finančných prostriedkov z vlastného rodinného rozpočtu na nákup munície pre Ukrajincov statočne bojujúcich vo veľkej vlasteneckej vojne proti ruskému agresorovi.

Samozrejme, v porovnaní s potrebami, ktorá má ukrajinská armáda bojujúca proti ruskej presile, je tento objem vyzbieraných peňazí, čo ako úctyhodný za taký krátky čas, iba kvapka v mori. Ale táto pozoruhodná iniciatíva slovenskej občianskej spoločnosti sa koná práve v čase, keď sa podarilo prekonať patovú situáciu v americkom Kongrese a odsúhlasiť očakávanú pomoc Ukrajine. Stala sa tak súčasťou novej nádeje pre Ukrajincov bojujúcich za zachovanie svojej nezávislej štátnosti a brániacich Európu pred ruskou imperialistickou rozpínavosťou, aktuality.sk

X X X

Nie je to dobré… Kráľ je na tom horšie, ako sa zdalo: Podľa experta sa jeho stav zhoršuje, palác o tom mlčí

Napriek diagnóze rakoviny sa kráľ Karol III. pravidelne objavuje na verejnosti. Zasvätené osoby však tvrdia, že jeho zdravie je na tom horšie, ako sa zdá – aj ako by chcel Kensingtonský palác pripustiť.

Je to horšie, než si chcú pripustiť, tvrdí kráľovský expert

Aj napriek tomu hlava britskej kráľovskej rodiny na verejných vystúpeniach vyzerá fit a žiari radosťou. Pre ľudí to signalizuje, že panovník sa má dobre. Zdanie však klame. „Kráľovi priatelia, s ktorými som sa v posledných týždňoch rozprával o jeho zdravotnom stave, mi všetci tvrdia ‚Nie je to dobré‘,“ prezradil britský novinár a kráľovský expert Tom Syker z denníka Dailybeast.

Blízki panovníka však ubezpečujú, že kráľ je odhodlaný rakovinu poraziť a robí pre to všetko, čo je v jeho silách.

Všetci sa snažia byť optimistickí,“ hovorí ďalej Syker, „ale on na tom naozaj nie je dobre. Je na tom horšie, než si ktokoľvek chce pripustiť.“

Prípravy na pohreb sa zintenzívňujú

Novinár tvrdí, že sa neustále „aktualizujú“ plány okolo potenciálneho pohrebu, známe ako „operácia Menai Bridge“.

Je bežné, že kráľovské rodiny, najmä hlavy kráľovských rodov, plánujú pohreb, kým je panovník ešte nažive a dokonca v dobrom zdravotnom stave. Plánovanie pohrebu kráľa Karola prebieha prakticky od smrti jeho matky, kráľovnej Alžbety II. (1926 – 2022). Skutočnosť, že prípravy sa teraz zintenzívňujú, však mnohých znepokojuje.

Obavy a tlak na Williama a Kate

Podobné slová o situácii okolo britského trónu vyslovila aj autorka Tina Brown (70). Vydala už slušné množstvo investigatívnych kníh o britskej kráľovskej rodine. Pre Page Six uviedla: „Karolov zdravotný stav vyvíja na Williama a Kate veľký tlak, pretože vyhliadka na nástup na trón sa tak rýchlo blíži. Práve teraz, keď dúfali, že tu budú pre svoju rodinu ešte niekoľko rokov.“

Vyhliadka na to, že sa stanú kráľom a kráľovnou v skoršom veku, spôsobuje kráľovskému páru obavy, dodala Brown.

Palác sa zatiaľ nevyjadruje

Palác sa k týmto špekuláciám zatiaľ nevyjadruje. Keď bolo oznámené, že kráľ Karol III. a jeho nevesta princezná Kate (42) majú rakovinu, kráľovská rodina uviedla, že ich zdravotný stav je súkromnou záležitosťou a že ani kráľ ani princezná z Walesu sa k liečbe nebudú bližšie vyjadrovať.

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.