Odborár Košč z Pracujúcej chudoby: Sto eur pomôže iba na chvíľu. Ján Košč, odborár a analytik z občianskeho združenia Pracujúca chudoba hovorí, že pomoc chudobným je v našej krajine dlhodobo zanedbávaná a v minulosti sa toto zanedbávanie ospravedlňovalo predsudkami, že si za svoju chudobu môžu sami a oni sami sa z nej nie sú ochotní dostať. Tento prístup však stále viac otvára nožnice nerovnosti medzi skupinami ľudí v spoločnosti čo vedie až k ohrozeniu samotnej demokracie.

 To prečo politici nechcú pristúpiť na rozumné reformy a systémové riešenia v tejto oblasti podľa Jána Košča z Pracujúcej chudoby spočíva aj v populistickom nastavení vlády pomáhať najmä rodinám. Sto eurovú pomoc najzraniteľnejším skupinám víta. Upozorňuje však, že to pomôže iba na chvíľu a už teraz treba pripraviť systémovú pomoc pre budúci rok. /agentury/

 X X X

GP Žilinka odmietol Pčolinského trestné oznámenie na kajúcnikov

 Trestné stíhanie kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu bolo zastavené. Obvinenie z krivého svedectva voči bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému im síce už bolo zrušené skôr, vyšetrovanie však stále pokračovalo. Napokon po dlhšom váhaní zasiahla Generálna prokuratúra SR a prípad definitívne ukončila.

Vypovedali o vlastnej korupčnej činnosti, priznali sa a začali usvedčovať aj vtedajšieho šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Po ňom do čela tajnej služby nastúpil iný nominant vládnej strany Sme rodina a SIS vydala správu o ovplyvňovaní svedkov v závažných kauzách týkajúcich sa bývalých predstaviteľov polície, finančnej správy a SIS.

Keď SIS odovzdala získané informácie aj policajnej inšpekcii, nielen že začali byť trestne stíhaní príslušníci NAKA z vyšetrovacieho tímu Očistec, ale obvinení boli aj dvaja svedkovia, ktorí potvrdzujú úplatnosť Vladimíra Pčolinského – Makó a Beňa. Prokurátor pre nich dokonca žiadal väzbu, okresný súd a potom aj krajský ale skonštatovali, že ich obvinenie je nedôvodné a nezákonné.

X X X

Pčolinský skúšal šťastie u GP Žilinku

Po vzrastajúcich pochybnostiach okolo vedenia prípadu poslala Generálna prokuratúra SR prípad z Bratislavy do Košíc. Tam síce prokurátor obvinenie Makóa a Beňu, podobne ako predtým aj dva súdy, vyhodnotil ako nezákonné a trestné stíhanie im zastavil, Pčolinský ako poškodený ale podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť a prípad sa tak dostal pred generálneho prokurátora Maroša Žilinku. V jeho mene rozhodoval šéf trestného odboru Generálnej prokuratúry Vladimír Javorský.

 Generálna prokuratúra rozhodla až po takmer piatich mesiacoch. „Riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry zrušil uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry Košice z 31. mája 2022 v časti výroku, ktorým zastavil trestné stíhanie, vedené vo veci zločinu krivého obvinenia v jednočinnom súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy. Zároveň zrušil uznesenie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby z 22. novembra 2021, ktorým začal trestné stíhanie vo veci zločinu krivého obvinenia v jednočinnom súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy,“ informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Dva roky spolupráce s políciou

„Toto rozhodnutie ma, samozrejme, teší, stotožňujem sa s jeho závermi aj odôvodnením. Potvrdzuje to všetko, čo som ako obhajca svojho klienta hovoril už od prevzatia obhajoby, teda že trestné stíhanie je nedôvodné,“ reagoval pre Pravdu obhajca Borisa Beňu Peter Kubina.

 Najmä bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó po svojom zadržaní políciou už takmer dva roky vypovedá v mnohých prípadoch korupcie, zneužívania právomocí verejných činiteľov ako aj v prípadoch viacerých údajných zločineckých skupín. Keď však začal Makó vypovedať aj voči nominantovi súčasnej vládnej koalície, veci sa skomplikovali.

Makó spolu s Beňom tvrdia, že bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský mal prijať 20-tisícový úplatok od konkurzného právnika Zoroslava Kollára za to, že sa tajná služba nebude zaoberať jeho aktivitami. Generálna prokuratúra dokonca obvinenie Pčolinského a Kollára vlani v auguste zrušila, NAKA ich však vo februári obvinila opäť.

 Niekoľko týždňov neskôr, 2. apríla, však polícia zadržala aj Makóa s Beňom. Podľa prokuratúry svoje výpovede proti Pčolinskému a Kollárovi koordinovali a svojimi svedectvami sa dopustili krivého obvinenia. Vyšetrovateľ im preto vzniesol obvinenie zo zločinu krivého obvinenia a zločinu krivej výpovede a krivej prísahy.

Prokurátor im dokonca navrhoval väzbu, ale neuspel. „Súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora odôvodnená nie je,“ vyhlásil 12. apríla predseda senátu Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. „O tých istých skutkových okolnostiach by sa malo viesť len jedno konanie. Takéto vedenie paralelných konaní podľa nás nie je možné. Môže byť nadväzujúce konanie, ale nie paralelné,“ vysvetlil sudca. Takéto paralelné konania by podľa neho spôsobili chaos a je neprijateľné, aby sa v jednom konaní svedkovi dôverovali a v inom nie./agentury/

X X X

Prežije únia zimu, alebo bude hrať každý za seba?

 Európska únia musí zostať jednotná, aby dokázala riešiť energetickú krízu a mohla naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej invázii. Pre Pravdu to uviedla Agata Łoskot-Strachota, expertka na energetickú politiku z poľského Centra pre východné štúdie. Odborníčka sa však obáva, že krajiny sa budú čoraz viac prikláňať k národným riešeniam. „Tie by mohli viesť aj k tomu, že medzi krajinami bude oveľa menej solidarity, ktorá však môže byť potrebná, ak sa problémy prehĺbia a čelili by sme nedostatku plynu,“ varovala Łoskot-Strachota.

 Poľská expertka na energetickú politika Agata Łoskot-Strachota pripomína, že medzi členskými štátmi EÚ narastá rozčarovanie a dokonca hnev proti Nemecku, ktoré bolo výrazne závislé od ruského plynu, ale zdráha sa dať súhlas s celoeurópskymi opatreniami. Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz.

x Štáty EÚ zatiaľ nedospeli k dohode, čo s cenami plynu, hoci na stole sú viaceré návrhy. Ktorým smerom sa únia pohne?

Medzi členskými štátmi skutočne nie je konsenzus o tom, či by sme mali mať cenový strop týkajúci sa všetkého dovážaného plynu. Hoci má táto myšlienka pomerne širokú podporu, stále existujú jej hlasní odporcovia. Obávajú sa toho, že tento návrh by narušil fungovanie trhu EÚ a zvýšil by dopyt po plyne, prípadne by znamenal problém, že dovozcovia plynu by o Európu nemali túto zimu potrebný záujem. Európska komisia (EK) zverejnila svoje návrhy a väčšina z nich sa týka energetickej prevádzky pred budúcou zimnou sezónou. Sú to dôležité kroky, lebo zima 2023 až 2024 bude tiež veľmi ťažká, ale neriešia situáciu v najbližších mesiacoch. V súčasnosti už existuje návrh na obmedzenie rastu a nestálosti cien plynu. Na holandskej plynovej burze by sa zaviedol dynamický pásmový strop cien transakcií. No ešte sa len uvidí, ako by mohol vyzerať a aký bude mať vplyv. EK tiež predložila návrhy, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu prehľadnosť krokov v prípade hlbšej krízy a stanoviť jasné štandardné pravidlá pre solidaritu. Zároveň majú viesť k čo najefektívnejšiemu využívaniu energetickej infraštruktúry a udržaniu úsilia o zníženie dopytu po plyne.

 Európska únia sa minulý týždeň na summite v Bruseli, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger, dohodla, že vytvorí mechanizmus cenového pásma pre nákup plynu.

Čo sa z toho podarí?

Už o niekoľko týždňov nám vystaví účet realita. Existujú obavy, že nebude dohoda na cenových limitoch a nezmieria sa rozdielne pohľady medzi Nemeckom na jednej strane a Francúzskom, Španielskom, Talianskom a krajinami strednej a východnej Európy na druhej strane. A bez toho budeme mať čoraz viac individuálnych opatrení členských štátov. Tie by mohli viesť aj k tomu, že medzi krajinami bude oveľa menej solidarity, ktorá však môže byť potrebná, ak sa problémy prehĺbia a čelili by sme nedostatku plynu.

x Slovensko v istom momente pohrozilo, že si môže ponechať elektrinu, ktorú kúpili zahraniční zákazníci. Prispievajú takéto vyhlásenia k hľadaniu riešení?

Myslím si, že je to presný príklad toho, akým výzvam EÚ čelí. Bez spoločných nápadov a dohody o tom, čo robiť s plynom a energetickou krízou na úrovni únie, a bez riešenia obáv Nemecka a menších členských štátov zo severovýchodnej Európy, budeme svedkami čoraz výraznejších protekcionistických krokov zameraných na záchranu vlastných trhov a zákazníkov. Vyzerá to tak, že medzi členskými štátmi narastá rozčarovanie a dokonca hnev proti Nemecku, ktoré bolo výrazne závislé od ruského plynu, ale zdráha sa dať súhlas s celoeurópskymi opatreniami. Vláda v Berlíne už niekoľko mesiacov aktívne hľadá vlastné riešenia. Podpisuje nové zmluvy, buduje infraštruktúru a nedávno prijala schému pomoci vo výške 200 miliárd eur, ktorá má podporiť nemeckých konečných spotrebiteľov plynu.

x Môže sa EÚ posunúť ku skutočnej energetickej bezpečnosti, keď krajiny ako Maďarsko stále výrazne spolupracujú s Ruskom?

Budapešť určite bráni pokusom únie uvaliť ďalšie sankcie na Moskvu a profituje z dodávok plynu a ďalších energií z Ruska. Keby však problémom bolo len Maďarsko, som si istá, že by pre úniu nebolo až také zložité nájsť spôsob, ako sa pohnúť vpred. Viac sa obávam toho, ako som už uviedla, že medzi členskými štátmi EÚ sú väčšie rozdiely, a je mimoriadne ťažké nájsť spoločné riešenia čoraz výraznejších výziev, ktorým čelí únia. Z energetického hľadiska tu máme problém cien plynu a jeho dostupnosti, respektíve celkovej dostupnosti energií a toho, ako spoločne prežiť túto zimu. Ale je tu paralela s krízou na Ukrajine. Preto musí zostať EÚ jednotná, aby mohla účinne pomôcť Kyjevu. Som si celkom istá, že v únii naozaj chceme ukončiť našu závislosť od ruskej energie, aj keď túto a budúcu zimu to ešte môže byť dosť náročné. Stále však nie som presvedčená, či existuje podobné odhodlanie medzi všetkými členskými štátmi, hoci aj bez Maďarska, že musíme pokračovať v podpore Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné./agentury

X X X

 Putin chrlí oheň a síru: Krvavý a špinavý Západ, Rusko sa len bráni

Ruský prezident Vladimir Putin opäť kritizoval politiku Západu ako krvavú a špinavú, popierajúcu zvrchovanosť štátov a národov a snažiacu sa privlastniť si všetky zdroje a bohatstvo ľudstva. Vytkol Západu okrem iného „podnecovanie vojny na Ukrajine“, ktorú však sám začal svojím rozkazom na vpád ruských vojsk do susednej krajiny 24. februára.

 Rusko podľa Putina iba bráni svoje právo na existenciu. Prezident súčasne tvrdil, že Západ bude musieť pristúpiť na rovnoprávny rozhovor o spoločnej budúcnosti v globálnych záležitostiach. „Čím skôr, tým lepšie,“ povedal Putin podľa agentúry TASS pri vystúpení v debatnom klube Valdaj.

Západ vyvíja na Rusko podľa prezidenta čoraz väčší tlak, aby sa mu podvolilo a stalo sa jeho poslušným nástrojom, alebo ho zničí a zmizne z politickej mapy. To sa však „nikdy nepodarí“, zdôraznil Putin. „Pokiaľ existujú jadrové zbrane, vždy existuje nebezpečenstvo ich použitia,“ varoval.

 Vo svete podľa Putina dochádza k degradácii svetových inštitúcií, k erózii princípu kolektívnej bezpečnosti a k nahrádzaniu medzinárodného práva západnými „pravidlami“, ktoré v skutočnosti vedú len k tomu, aby „globálne mocnosti mohli žiť bez akýchkoľvek pravidiel a všetko im prechádzalo“.

 „Moc nad svetom je to, na čo Západ vsadil vo svojej hre. Táto hra je nebezpečná, odmieta zvrchovanosť národov, ich svojbytnosť a jedinečnosť,“ vyhlásil Putin.

Politiku Západu charakterizoval ako „krvavú a špinavú“. „Odmieta zvrchovanosť krajín a národov, ich svojbytnosť a jedinečnosť, nehľadí ani v najmenšom na záujmy iných štátov,“ poznamenal. Akákoľvek kritika Západu je potom označovaná za „ruku Kremľa“, čo je podľa Putina „bľabotanie“.

Putin v prejave tiež použil výraz „zaslepenosť z nadradenosti“ z niekdajšej prednášky sovietskeho a ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna v Harvarde.

„Nový svetový poriadok sa musí opierať o zákon a právo, musí byť slobodný, svojbytný a spravodlivý. Aj svetová ekonomika a obchod sa musia stať spravodlivejšími a otvorenejšími,“ povedal Putin. „Som presvedčený, že diktatúre možno čeliť len slobodou rozvoja krajín a národov,“ povedal. Vhodné by podľa ruského prezidenta tiež bolo rozmýšľať o tom, aby štruktúra OSN, vrátane Bezpečnostnej rady, lepšie vyjadrovala rôznorodosť regiónov mnoho polárneho sveta, vrátane rastúceho vplyvu Ázie, Afriky a

Spojené štáty nemajú podľa Putina svetu čo ponúknuť a americký neoliberálny model svetového poriadku sa zmieta v kríze. „To všetko bez preháňania nie je systémovou, ale dokonca doktrinálnou krízou neoliberálneho modelu amerického svetového poriadku. Nemajú poňatie o vytváraní pozitívneho vývoja, jednoducho nemajú svetu čo ponúknuť, okrem udržania si svojej dominancie,“ vyhlásil Putin.

„Skutočná demokracia v multipolárnom svete predovšetkým predpokladá možnosť každého národa, každej spoločnosti a akejkoľvek civilizácie zvoliť si vlastnú cestu, svoj vlastný spoločenský a politický systém. Ak majú takéto právo Spojené štáty a krajiny Európskej únie, potom takéto právo majú samozrejme aj krajiny Ázie, islamské štáty, monarchia Perzského zálivu a štáty iných kontinentov. Samozrejme, má ich aj naša krajina, Rusko, a nikto nikdy nebude môcť diktovať, akú spoločnosť a na akých princípoch by sme mali budovať, „vyhlásil.

 „Historické obdobie nadvlády Západu vo svetových záležitostiach sa končí. Jednopolárny svet sa stáva minulosťou,“ uviedol Putin a zdôraznil, že Rusko preukázalo svoju veľkosť tým, že dokázalo úspešne odolať západným sankciám a „priškrteniu“ prístupu ku kriticky dôležitým technológiám.

 Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?

Jedine Rusko by podľa šéfa Kremľa mohlo byť skutočným garantom nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, ktorú tiež Rusko podľa Putina vytvorilo. „Rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Ukrajinu bolo pre nás absolútne neprijateľné, čo všetci vedeli, ale jednoducho ignorovali. Úplne ignorovali naše bezpečnostné záujmy,“ vyhlásil Putin, aj keď otázka prijatia Ukrajiny do NATO pred inváziou nebola na programe dňa. Ukrajina mala len prísľub, že dvere do aliancie zostávajú všetkým záujemcom otvorené a že žiadna krajina – ani Rusko – nemá právo veta.

Podľa Putinovej verzie však v závere minulého roka ďalší ruský pokus dohovoriť sa na nerozširovaní NATO zlyhal a Západ Rusov „jednoducho poslal kamsi, a to bolo všetko“. Ruské záujmy boli ignorované, zopakoval.

Putinovo vojenské besnenie

Putin vstúpi do histórie ako politik, ktorý rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny a ktorý svetu pripomenul nebezpečenstvo stále hroziaceho jadrového konfliktu. Ruská armáda vo vojne, ktorej sa však v Rusku slovom vojna, pod prísnymi trestami, hovoriť nesmie, útočí aj na civilistov a civilné objekty. Ostreľuje humanitárne koridory, drží civilistov v obliehaných mestách a podľa dostupných informácií používa zakázané zbrane a útočí aj na jadrové zariadenia. V niektorých mestách zvolila taktiku „spálenej zeme“. Od pomoci Ukrajine sa Západ pokúsil zastrašiť aj hrozbou použitia jadrových zbraní.

Z rozdúchania jadrového napätia obvinil Západ a použil ako príklad vyhlásenie bývalej britskej premiérky Liz Trussovej o jej pripravenosti pristúpiť k jadrovému odstrašeniu, ak si to vyžiadajú okolnosti, píše Reuters. Putin tiež opakoval nepodložené ruské tvrdenie, že Ukrajina plánuje použiť takzvanú špinavú bombu, v ktorej sú použité konvenčné výbušniny s prímesou rádioaktívneho materiálu, aby z toho obvinila Rusko. Kyjev tieto obvinenia popiera a ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Rusko možno samo chystá takúto operáciu pod cudzou vlajkou.

 Teraz vyhlásil, že ukrajinské straty sú sedem až osemkrát vyššie ako ruské. Zároveň povedal, že Rusko neplánuje zasadiť Ukrajine jadrový úder. „Nepotrebujeme to urobiť. Nemalo by to žiadny zmysel, ani politický, ani vojenský,“ povedal.

„Straty (ukrajinských ozbrojených síl) miestami – hovorím o tom s poľutovaním – tieto straty bývajú jeden k desiatim, jeden k ôsmim, a to v neprospech ukrajinských ozbrojených síl. V poslednom čase je to skoro vždy jeden ku siedmim, jeden ku ôsmim,“ vyhlásil Putin podľa agentúry TASS. „(Ukrajinské velenie) ľudí vôbec neľutuje. Či potom skutoční vlastenci môžu niečo také dopustiť? Idú priamo touto cestou, pokojne a na nič sa nepozerajú, nerozmýšľajú,“ dodal.

 Putin ponechal bez vysvetlenia, ako súvisí jeho odhad ukrajinských strát s potrebou zmobilizovať 300 000 Rusov, poznamenal denník Ukrajinska pravda v narážke na Putinom vyhlásenú „čiastočnú“ mobilizáciu. Pozastavil sa tiež nad tým, že podľa šéfa Kremľa Ukrajinci bránia „nakradnuté miliardy“ uschované v západných bankách, a nie zvrchovanosť a celistvosť svojej krajiny. Diktátora nenapadlo, že by Ukrajinci mohli brániť svoje rodiny pred ruskými okupantmi a genocídou. Putin si však myslí, že po Kyjeve chodia tisíce ľudí s pochodňami a svastikami, poznamenal ukrajinský denník.

 Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý mesiac pripustil, že na Ukrajine zahynulo 5 937 ruských vojakov, zatiaľ čo ukrajinská strana má 61 207 mŕtvych. Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že Rusko od začiatku vpádu na Ukrajinu prišlo už skoro o 70 000 vojakov./agentury/

X X X

Protikomunistický odboj nestačí. Nárok na príspevok k dôchodku majú iba tí, ktorých preň väznili

Na zvýšené príspevky zavedené v roku 2021 majú nárok iba tí, ktorí bojovali proti komunistickému režimu a ocitli sa preto vo väzení.

Novelou zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom sa po vyše 30 rokoch od pádu komunistického režimu dostali medzi politických väzňov aj internované rehoľníčky a rehoľníci, prilepšiť si mali aj osoby, ktoré aktívne bojovali za slobodu a demokraciu a ocitli sa vo väzení či v internačných táboroch.

Na to však bolo nutné získať status veterána protikomunistického odboja, ktorý priznáva Ústav pamäti národa. Ten od začiatku roka 2021, keď novela vstúpila do platnosti, eviduje enormný nárast žiadostí o priznanie statusu, na ktorý sa okrem vyšších pravidelných mesačných príspevkov k dôchodku viaže aj jednorazový príspevok vo výške 1989 eur.

Nie každý má však na toto postavenie nárok. Predstavitelia inštitúcie, ktorá dokumentuje dedičstvo totalitných režimov na Slovensku, pripomínajú, že je tu ešte jeden status – účastník protikomunistického odboja. Ten však na rozdiel od veterána nárok na financie nemá.

Na priznanie oboch uvedených statusov – účastníka alebo veterána protikomunistického odboja – musia žiadatelia splniť viacero podmienok.

Viac pre veteránov

Do minulého roka dostávali osoby perzekvované komunistickým režimom pravidelný mesačný príspevok päť eur za každý mesiac obmedzenia slobody. Nárok naň mali tí, ktorí boli najmenej tri mesiace vo väzení, vo vojenských táboroch nútených prác, odvlečení do sovietskych gulagov alebo v táboroch nútených prác.

V roku 2021 vstúpila do platnosti novela zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Tá jednak zaradila medzi osoby, ktoré majú nárok na päťeurový príplatok, aj internovaných rehoľníkov a rehoľníčky, zároveň tiež zvýšila príspevok pre špeciálnu kategóriu – osoby so statusom veterána protikomunistického odboja.

Po novom mali veteráni mesačne dostať desať eur navyše za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody a zároveň tiež mali nárok na jednorazový príspevok vo výške 1989 eur.

Kto môže byť veteránom?

Priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja má na starosti Ústav pamäti národa. Záujemcovia musia ÚPN predložiť vyplnenú žiadosť, urobiť to môžu aj pozostalí.

ÚPN následne žiadosti posudzuje podľa zákona o protikomunistickom odboji a zisťuje, či má žiadateľ na status nárok alebo nie. Ak ho prizná, oznámi to Sociálnej poisťovni, ktorá peniaze vypláca.

Zákon o protikomunistickom odboji presne stanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť.

„Veteraní by mali preukázať aktívny protikomunistický odboj, ktorý trval aspoň 12 mesiacov, a tiež to, že následné obmedzenie slobody s ním súviselo,“ vysvetľuje Tomáš Wieger z oddelenia účastníkov a veteránov protikomunistického odboja ÚPN. Dopĺňa, že platí aj výnimka – ak človek v súvislosti s odbojovou činnosťou zomrel alebo utrpel vážnu ujmu na zdraví, lehota 12 mesiacov nie je podmienkou.

V oddelení podľa neho posudzujú rozličné dokumenty, ktoré im žiadatelia predložia ako dôkazy potvrdzujúce ich nárok. Často to však nestačí, a tak musia ďalšie získavať z rôznych archívov na Slovensku i v Česku. Nie vždy sa však podarí nárok preukázať.

Podmienky uznania nároku na status veterána protikomunistického odboja:

aktívny protikomunistický odboj, ktorý trval dlhšie ako 12 mesiacov/ak osoba počas odboja zomrela alebo utrpela vážnu ujmu na zdraví, mohol odboj trvať aj kratšie;

obmedzenie slobody, ktoré súviselo s protikomunistickým odbojom – väzenie, internačné kláštory, tábory nútených prác, vojenské tábory nútených prác, sovietske gulagy;

nesmie existovať prekážka – páchanie trestných činov, ktoré sú trestné aj dnes, podpora a budovanie komunistickej moci, rôzne formy spolupráce a príslušnosť k ŠtB či iným štátnym inštitúciám reprezentujúcich komunistický režim;

ak je odbojová činnosť rozsiahlejšia a dlhodobejšia ako zistená prekážka, prekážka neplatí.

Iba väzenie alebo výsluchy nestačia

Právnička ÚPN Adela Martinkovičová upozorňuje, že existujú viaceré kategórie, ktoré na zvýšené príspevky upravené novým zákonom nárok nemajú.

„Napríklad šíritelia samizdatov, ktorí mali ,šťastie‘ a nikdy ich neodhalili,“ vysvetľuje s tým, že im v prípade dostatočnej dĺžky odboja prináleží status účastníka protikomunistického odboja a nie veterána, pretože sa za svoju činnosť neocitli vo väzení. Účastník protikomunistického odboja však nemá nárok na žiaden príspevok.

Tí, ktorí síce vo väzení boli, avšak dostali sa tam napríklad za údajnú velezradu po vykonštruovanom procese a skutočne žiadnu protirežimnú činnosť nevykonávali alebo sa ju nepodarilo preukázať, majú zasa nárok na nižší príspevok – päť eur za mesiac väzenia.

„Ak tam nie je príčinná súvislosť s odbojom a človek bol vo väzení, má nárok na nižší príspevok,“ vysvetľuje Martinkovičová.

Nárok nemajú ani tí, ktorí absolvovali „iba“ výsluchy a po nich odišli domov. Ak však pre odboj strávili vo vyšetrovacej väzbe čo i len jeden deň, príspevok im patrí. V takom prípade sa však desať eur rozráta pomerovo.

Nárok na mesačný príspevok majú aj pozostalí – manželia i deti v prípade, ak ich príbuzný zomrel počas obmedzenia osobnej slobody. Vdovy a vdovci majú nárok na 60 percent zo sumy, ktorú by dostával politický väzeň, ak by žil.

V prípade sirôt je to 40 percent zo sumy zodpovedajúcej 120 mesiacom obmedzenia slobody, teda 1200 eurám, čo predstavuje príspevok vo výške 480 eur mesačne.

Je to aj o skupine ľudí

Tomáš Wieger zároveň vysvetľuje, že pri posudzovaní nároku na priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja zohľadňujú tiež to, do akej skupiny daná osoba patrila. Aj preto majú podľa neho na status veterána nárok napríklad aj rehoľníci a rehoľníčky, ktorí strávili roky v internačných kláštoroch, kde museli de facto vykonávať nútené práce.

„U určitej skupiny totiž môžeme čakať určitú formu odboja. Ilegálna skupina môže mať zbrane, u rehoľníkov zasa nemôžete čakať, že vezmú samopaly. Protikomunistický odboj je bojom za slobodu a demokraciu a medzi základné slobody patrí aj sloboda vierovyznania,“ ozrejmuje Wieger.

Rehoľníci podľa neho realizovali protikomunistický odboj tým, že napriek snahe režimu o to, aby opustili svoje komunity, to neurobili a namiesto toho aj naďalej praktizovali vieru – tajne prijímali a vysväcovali nových členov a nosili svoje rehoľné odevy aj počas ťažkej práce v továrňach.

„Prihliadame napríklad aj na to, či odboj vykonával muž alebo žena, na vek a tiež na zdravotný stav. Zohľadňujeme, čo je možné od daných skupín očakávať,“ dodáva.

Enormný nárast žiadostí

ÚPN v súvislosti s príchodom legislatívnej novely eviduje za posledné dva roky výrazne viac žiadostí. V roku 2021 a 2022 bolo zaevidovaných vyše 700 žiadostí, pričom od účinnosti zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006 do roku 2020 ich registrovali 1209.

„K septembru 2022 bolo priznaných 1193 postavení účastníkov protikomunistického odboja a 1112 postavení veterána protikomunistického odboja,“ dopĺňa.

Vybavovanie žiadostí podľa neho trvá rôzne – závisí to od toho, či má žiadateľ k dispozícii všetky dokumenty, ktorými preukazuje svoj nárok, alebo je nutné dožiadať si ich z príslušných archívov. V zásade však môže ísť o niekoľkomesačný proces.

„Už len evidencia takýchto žiadostí je náročná,“ dodáva Tomáš Wieger s tým, že momentálne ešte vybavujú tie z prvej polovice roka 2021.

Odškodňovacie zákony

Ľudia perzekvovaní komunistickou diktatúrou boli v minulosti odškodňovaní hneď niekoľkokrát. Zákony upravovali navrátenie znárodnených majetkov i finančné kompenzácie za pobyt vo väzeniach či na nútených prácach.

V roku 1990 vstúpil do platnosti zákon o súdnej rehabilitácii, ktorý zrušil mnohé rozsudky vynesené medzi rokmi 1948 – 1989 týkajúce sa napríklad trestných činov velezrady či rozvracania republiky, ktoré si na súdoch vypočulo v časoch komunistickej diktatúry množstvo politických väzňov.

Okrem toho mali nespravodlivo odsúdení nárok buď na odškodné vo výške 2500 kčs, čo je v prepočte asi 83 eur za každý mesiac väzby i výkonu trestu, alebo mohli požiadať o kompenzáciu ušlého zárobku. Zákon zavádzal aj mesačné príspevky k dôchodkom pre bývalých politických väzňov – za každý mesiac obmedzenia slobody mali dostať od 50 do 70 centov.

Prepadnutie majetku či znárodnenie upravovali samostatné zákony – najmä zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Zákon o príplatku k dôchodku politickým väzňom z roku 2007 zaviedol príspevky pre osoby, ktoré boli aspoň tri mesiace väznené a boli rehabilitované podľa zákona z roku 1990.

Spočiatku dostávali približne dve eurá za mesiac väzby, postupne sa suma zvyšovala na súčasných päť eur pre politických väzňov a desať eur pre veteránov, ktorí mali navyše nárok na jednorazový príspevok vo výške 1989 eur, aktuality.sk

X X X

Patríte medzi nich? Neuropsychológ vymenoval, kto môže zle znášať zmenu času

V noci zo soboty na nedeľu si pospíme viac. O 3.00 h stredoeurópskeho letného času sa čas na ručičkách hodín posunie naspäť, a to na 2.00 h. Nie každý človek však tieto zmeny znáša bez problémov, upozornil neuropsychológ Robert Krause.

Podľa jeho slov ide o obzvlášť zraniteľné osoby. „Sú to malé deti, ale tiež ľudia s kardiovaskulárnymi problémami. Alebo sú to ľudia, ktorí sú zvyknutí na pravidelné dávky liekov na určitú hodinu a vtedy si ich organizmus musí zvyknúť na nové dávkovanie v daný čas. Títo môžu prežívať mierne zhoršené psychické nastavenie,“ povedal pre Markízu.

Prispôsobenie s novým časom sa môže podľa jeho slov prejaviť aj v koncentrácii, pozornosti, myslení či pamäti. „Ide o dočasné obdobie, ktoré ovplyvňuje nás mozog. Ale v dlhodobej perspektíve to nemá na nás nejaké veľmi negatívne dopady,“ doplnil.

Keď spíme o hodinu dlhšie, u niekoho môže tiež vzniknúť väčšia ospalosť. Je to preto, lebo si na to potrebujeme zvyknúť.

„Potrebujeme si vytvoriť novú rutinu a stereotyp. Nazvem to tak, že dočasne nás to môžeme mierne paralyzovať. Táto zmena času je väčšinou vnímaná pozitívnejšie, než letný čas. Ale je to u každého individuálne. Niekedy my možno zbytočne zvyšujeme pozornosť k samotnému fenoménu posunu času. Lebo až tak nám to nemá ako ublížiť, než si to v hlave predstavujeme,“ poznamenal.

Evolučné prednastavenie ľudí

Pokiaľ sa nachádzate v zmieňovanej skupine, treba byť podľa odborníka obozretnejší, opatrnejší a aj na zmenu času sa treba pripraviť postupne a ideálne v predstihu.

„My sme z evolučného hľadiska prednastavení na to, aby sme podávali výkon počas svetlej časti dňa. A odpočívali a oddychovali vtedy, keď je tma. Tieto zmeny času nám to nabúravajú. Inými slovami: trénujú nás na to, aby sme boli viac flexibilnejší a adaptívnejší,“ hovorí neuropsychológ.

Ako povedali, pri tejto situácii treba „dať času čas“. „Aj keď letíme do zahraničia, na časový posun si dokážeme zvyknúť za pár hodín či dní. To sa týka aj zmeny času. Len sú určité skupiny, ktoré na to môžu zareatovať citlivejšie,“ zopakoval Krause.

Čo bude so zmenou času?

Na návrh EK schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021.

Napokon sa však rozhodnutie odsunulo do budúcnosti. Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno.

V decembri 2021 vládny kabinet SR schválil zavedenie letného času v rokoch 2022 až 2026 s určením presných dátumov, keď sa bude začínať a končiť, aktuality.sk

X X X

Parlament spojazdnili. Kollár zisťuje či išlo o úmysel, nedbanlivosť alebo ľudskú hlúposť

Technické problémy, pre ktoré prerušili rokovanie Národnej rady sa podarilo odstrániť. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) predpokladá, že pre incident podajú aj trestné oznámenia.                                                                                                                Zatiaľ sa podľa jeho slov nevie, či šlo naozaj o hekerský útok. Plánuje sa s spojiť s predsedami parlamentných strán a zistiť, či by 75. schôdza mohla pokračovať už vo štvrtok 3. novembra.

 „Odstránili to, kolaboval systém,“ povedal Kollár, no nepriblížil, aký presne problém vo štvrtok 27. októbra vznikol a čo ho zapríčinilo. Nechať to chce na kompetentné orgány a vedenie bezpečnosti v parlamente. „Určite podajú nejaké trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Musia zistiť, či to bol úmysel, nedbanlivosť alebo ľudská hlúposť,“ podotkol.

 Zdôraznil, že situácia nevznikla pre zastaranosť systému. Priznal problémy s hlasovacími zariadeniami, no súvis to podľa jeho slov nemalo. Priblížil, že výmena celého systému by mohla stáť 20 miliónov eur. Obnova sa však podľa Kollárových slov dá vyriešiť aj postupne po jednotlivých moduloch. Predpokladá, že prvý modul týkajúci sa hlasovacích zariadení by sa mohol obstarať a sfunkčniť pred letom budúceho roka.

Šéf parlamentu tiež vysvetlil, že pri rozhodnutí o prerušení schôdze až do 8. novembra ešte nepoznali rozsah problému a nevedeli, ako rýchlo sa ho podarí odstrániť. Poslanci si podľa jeho slov už mohli vzhľadom na avizované dlhšie prerušenie naplánovať iný pracovný program alebo zahraničné cesty. Aktuálne sa preto plánuje spojiť s lídrami koaličných aj opozičných parlamentných strán a preveriť, či by mohli pokračovať v rokovaní už budúci štvrtok./agentury/

X X X

Prezident Miloš Zeman vyznamenal Žbirku, Mňačka, Zelenského i ďalších

Český prezident Miloš Zeman v piatok pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku samostatného československého štátu udelil posledný raz pred koncom svojho mandátu štátne vyznamenania. Medzi ocenenými in memoriam sú aj Slováci, spevák Miroslav Žbirka, spisovateľ Ladislav Mňačko či ľavicový aktivista Marek Frauwirth. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.

Poďakovanie za prácu i životné dielo

„Sme bohatá krajina. Sme bohatí vďaka osobnostiam, ktoré medzi sebou máme. Chcel by všetkým vyznamenaným zo srdca poďakovať za ich prácu a za ich životné dielo,“ povedal Zeman v príhovore.

Žbirkovi český prezident udelil medailu Za zásluhy I. stupňa, a to za zásluhy o štát v oblasti umenia. Rovnaký stupeň ocenenia udelil Frauwirthovi, ktorého vyzdvihol za hrdinstvo. Aktivistu a nediplomatického pracovníka slovenského konzulátu v Prahe popravili 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi študentmi.

Slovenskému spisovateľovi a publicistovi Ladislavovi Mňačkovi udelil Zeman druhé najvyššie vyznamenanie, Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy, a to za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv.

Ocenenie Zelenského i Trumpovej

Najvyšším štátnym vyznamenaním, Radom Bieleho leva I. triedy, ocenil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky. Rovnaké ocenenie udelil aj predstaviteľom českého protinacistického odboja zo skupiny Traja králi – Josefovi Mašínovi, Václavovi Morávkovi a Josefovi Balabánovi.

Medzi ocenenými in memoriam je aj bývalá manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa, česko-americká podnikateľka a modelka Ivana Trumpová. Ocenenie prevzali spoločne jej dcéra Ivanka Trumpová a syn Donald Trump mladší.

Medailu za zásluhy udelil Zeman aj generálnemu riaditeľovi Hasičského záchranného zboru ČR Vladimírovi Vlčkovi, ktorý vstúpil do širšieho povedomia najmä počas požiaru v Národnom parku České Švajčiarsko. Vyznamenal i svojho lekára Miroslava Zavorala za zásluhy o štát v oblasti vedy. In memoriam ocenil zosnulú speváčku Hanu Zagorovú.

Vidlákovú i Bacona

Medzi takmer osemdesiatkou ocenených sú tiež pamätníčka holokaustu Michaela Vidláková, ktorú v šiestich rokoch odviezli spolu s rodičmi do Terezína, a preživší vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, izraelský maliar a grafik Jehuda Bacon.

Ocenenie in memoriam za hrdinstvo pri záchrane ľudských životov dostali dobrovoľní hasiči Marek Vrba a Jaroslav Fila, ktorí tragicky zahynuli pri výbuchu rodinného domu. Zeman celkovo vyznamenal 78 osobností.

Vyznamenania prezidenta podliehajú kontrasignácii predsedu vlády. Premiér Petr Fiala v piatok na Národnom pamätníku Vítkov povedal, že sa mu niektoré mená, ktoré sa Zeman rozhodol oceniť, podpisovali ťažko.

Na ceremónii sa nezúčastnili druhý a tretí najvyšší ústavní činitelia, teda predseda Senátu ani predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, a ani väčšina členov vlády, aktuality.sk

X X X

Európska komisia sa pýta Slovenska, prečo eurofondy skončili vo vydavateľstve, ktoré šíri Putinovu propagandu

Šírenie silnej prokremeľskej a antiamerickej propagandy je v rozpore s hodnotami EÚ a projekty spolufinancované Úniou nesmú tieto hodnoty ohrozovať, tvrdí Európska komisia.

.Do prípadu knižného vydavateľstva Torden, ktoré na Slovensku šíri prokremeľskú propagandu, no napriek tomu získalo desaťtisíce eur z eurofondov, vstúpila Európska komisia. Brusel žiada štát o vysvetlenie a odkazuje, že celú záležitosť bude sledovať.

O práci vydavateľstva a o dotácii z peňazí EÚ vo výške zhruba 180-tisíc eur informovali Aktuality.sk tento týždeň. Za firmou Torden stojí podnikateľ Ján Semaňák z Kežmarku, ktorý vytvoril známu značku Tatranský čaj či Tatratea a sám sa netají svojimi prokremeľskými postojmi.

Torden vydáva knihy obhajcov ruských imperiálnych ambícií a Putinových najtvrdších ideológov. Riaditeľom vydavateľstva je Robert Merva, ktorý bol šéfredaktorom konšpiračného portálu Hlavný denník. Po vypuknutí vojny na Ukrajine analytická firma Gerulata zaradila stránku vydavateľstva na zoznam šíriteľov proruskej propagandy.

Napriek jeho vydavateľskému zameraniu sa Tordenu ešte za vlády Petra Pellegriniho podarilo získať dotáciu 178-tisíc eur z eurofondov na projekt s ničnehovoriacim názvom Inovačné aktivity v spoločnosti Torden. Firma mala peniaze využiť na „diverzifikáciu svojich aktivít“.

Mala začať vyrábať tichú balenú vodu a vytvoriť tak päť nových pracovných miest. Paradoxne je to práve Európska únia, ktorá ročne investuje milióny eur do boja s dezinformáciami a propagandou, ktorá sa šíri z Kremľa. Výsledkom je napríklad portál EUvsDisinfo, ktorý sa venuje monitorovaniu dezinformácií a ich vyvracaniu.

V rozpore s hodnotami EÚ

Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku sme poslali niekoľko otázok, odpovede prišli až po uverejnení prvého článku. Európska komisia tvrdí, že za prideľovanie dotácií nesú zodpovednosť národné orgány, v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo vyhlasovateľom výzvy. Napriek tomu sa rozhodla konať.

„Šírenie silnej proruskej a antiamerickej propagandy je v rozpore s princípmi a hodnotami EÚ a projekty spolufinancované Úniou nesmú tieto hodnoty ohrozovať. Európska únia, ako viete, už niekoľko rokov aktívne pracuje na boji s dezinformáciami. V súvislosti s vašou otázkou sa Európska komisia spojila s príslušným riadiacim orgánom, v tomto prípade Ministerstvom hospodárstva SR, požiadala ho o vysvetlenie, a v prípade potreby aj o vykonanie potrebných krokov,“ napísala nám Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

„Európska komisia bude túto záležitosť sledovať a ak to bude potrebné, pristúpi k určitým krokom,“ dodala. O aké konkrétne kroky by mohlo ísť, už nešpecifikovala.

Pýtali sme sa aj rezortu hospodárstva, ako budú na otázky a pokyny z Bruselu reagovať. Odpoveď sme nedostali.

Čo predávajú

Na stránke vydavateľstva Torden nájdete množstvo knižných titulov. Od diel oslavujúcich Vladimira Putina či dokonca Stalina a, naopak, pranierujúcich Spojené štáty americké až po knihu o Hlavných správach, vraj „najznámejšieho nezávislého slovenského média za pravdu a slobodu slova“, ktoré štát v marci, po napadnutí Ukrajiny Ruskom, pre šírenie dezinformácií dočasne zablokoval.

V ponuke sú tiež knihy od autorov ako Viktor Baranec, niekdajší Putinov poradca, či Nikolaj Starikov. Druhý menovaný ja zanieteným ruským propagandistom.

Začiatkom októbra na Twitteri vyzval na zničenie celej infraštruktúry „nacistickej Ukrajiny“. „Tak zachránime životy našich vojakov a životy miliónov ľudí, ktorí sa práve stávajú občanmi našej krajiny,“ dodal.

Prácu vydavateľstva si určite vážia aj v samotnom Rusku, ktoré v júli tohto roka zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských štátov. Napokon, v roku 2020 sa Torden v Moskve stal laureátom ruskej národnej ceny Najlepšie knihy a vydavateľstvá roka.

Svojimi sympatiami k Putinovi sa netají ani samotný Ján Semaňák. Krátko pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, v rozhovore pre časopis Extra plus prehadzoval zodpovednosť za rastúce napätie na plecia Západu.

Lživé tvrdenia?

„Došlo to až do takého štádia, že im (Spojeným štátom, pozn. red.) prekážajú ruské vojenské jednotky na ich vlastnom území v Rusku. Arogantne tvrdia, že to práve Rusko ohrozuje hranice NATO,“ tvrdil.

V inom rozhovore, tiež pre Extra plus, zasa o schválení obrannej zmluvy s USA hovoril ako o „akte vlastizrady“ a prezidentku Zuzanu Čaputovú nazval „Sorosovým dievčaťom“.

Riaditeľ vydavateľstva Robert Merva na naše otázky týkajúce sa dotácie z eurofondov odpísal iba, že všetko bolo „v zmysle zákona a platných pravidiel“.

Merva sa zároveň ohradil voči „nepravdivým a lživým tvrdeniam, že šírime proruskú propagandu“. Vydavateľstvo totiž podľa neho predáva knihy od autorov nielen z Ruska, ale aj Slovenska, Nemecka, Španielska, Japonska, Anglicka či USA.

Riaditeľ vydavateľstva pohrozil, že ak budeme Torden označovať „nepravdivými  vlastkami“, bude sa domáhať nápravy, aktuality.sk

X X X

Mladý extrémista sa radikalizoval už ako dieťa. Nachytal ho policajný agent, študent mu posielal návody na výrobu zbraní

Obvineného mladíka sudca napokon nevzal do väzby.

Má len 16 rokov, no radikalizoval sa už ako 13-ročný. Teraz čelí stíhaniu za zločin terorizmu, za čo mu hrozí vysoký trest. Na internete zverejňoval extrémistické materiály a aj návody na výrobu komponentov do zbraní na 3D tlačiarni.

Hoci pôsobil prevažne v online priestore, sudca pri rozhodovaní o jeho väzbe upozornil, že trestná činnosť študenta sa už presunula aj do reálneho sveta. V apríli tohto roka polícia na mladíka nasadila svojho agenta.

Obvinený chlapec, nevediac, že jeho slová si zaznamenáva polícia cez nahrávacie zariadenia, lanáril agenta do jednej z extrémistických slovenských buniek. Po stretnutí obvinený poslal agentovi návod na výrobu strelnej zbrane.

„Takéto konanie obvineného nasvedčuje tomu, že tento už postupne prechádza od šírenia sabotážnych myšlienok (typických pre ideu akceleracionizmu) v kybernetickom priestore k ich reálnemu uskutočňovaniu,“ upozornil sudca ŠTS Rastislav Stieranka v uznesení, keď rozhodoval o väzbe.

Kontakty v Amerike

Podľa obvinenia je študent etablovaný v komunite alternatívnej krajnej pravice už od roku 2019 a má aj kontakty na americké neonacistické skupiny v Spojených štátoch.

„Jeho konanie nasleduje typickú schému radikalizácie v extrémistickej skupine, kedy od umiernených názorov v otázkach rasy, náboženského presvedčenia a sexuálnej orientácie prešiel až k návrhom na vykonanie sabotážnych útokov na tzv. kritickú infraštruktúru štátu. Na pokyn vedenia xxxxxx sa obvinený podieľal na tvorbe propagandistických materiálov skupiny, ktoré sú následne uverejňované v online prostredí,“ popisuje sa činnosť obvineného v uznesení Špecializovaného trestného súdu.

Sudca Rastislav Stieranka však mladíka za mreže nevzal, ale väzbu nahradil doľahdom probačného a mediačného úradníka. Zároveň študent už viac nesmie komunikovať s ľuďmi, ktorí spolu s ním páchali trestnú činnosť, nesmie zverejňovať alebo akokoľvek prispievať do diskusií na extrémistických fórach na internete. Zároveň sa musí podrobiť psychologickému poradenstvu.

Zradikalizovaný extrémista sa po zadržaní priznal polícii a obšírne vysvetlil okolnosti svojho pôsobenia. Odovzdal odomknutý mobil, prístupové heslá do svojich účtov na rôznych platformách a fórach.

Sudca o nádeji

Za syna sa zaručila jeho matka. Sudca nevidel dôvody útekovej ani kolúznej väzby. Hrozba vysokého trestu, ktorý je za teroristické trestné činy na väzbu ako takú nestačí. Za terorizmus hrozí 20 až 25 rokov alebo doživotie, pri mladistvých sa táto sadzba však výrazne znižuje.

Prokurátor síce navrhoval väzbu z dôvodu obavy z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, sám však rovno súdu navrhol, aby zvážil nahradenie väzby napríklad zákazmi publikovať a dohľadom úradníkov. Pri mladistvých je sudca povinný skúmať, či sa dá väzba nahradiť. V prípade obvineného extrémistu napokon zistil, že je to možné. Stotožnil sa teda s návrhom prokurátora.

Stieranka nenechal bez povšimnutia fakt, že rodičia nedokázali synovi v pubertálnom veku zabrániť v páchaní trestnej činnosti. Zároveň však vyjadril nádej, že aktuálne vyšetrovanie a aj krátky pobyt v cele policajného zaistenia bude na študenta pôsobiť výchovne a zlepší sa jeho komunikácia s rodičmi, aktuality.sk