Nápor na nemecké potravinové banky: Ukrajinci, seniori, nezamestnaní a chudobní. Pre vojnu na Ukrajine, ale aj kvôli rastúcim životným nákladom potravinovým bankám v Nemecku od začiatku roka pribudla približne polovica klientov. Z prieskumu medzi 962 takýmito organizáciami vyplynulo, že pre potravinovú pomoc si teraz chodí toľko ľudí ako nikdy predtým.

 Organizácia Tafel Deutschland, ktorá potravinové banky v Nemecku zastrešuje, uviedla, že podporu hľadajú viac ako dva milióny ľudí zasiahnutých chudobou. Nemecko má zhruba 83 miliónov obyvateľov. V núdzi žije každý šiesty človek.

Potravinovým bankám pribudlo najviac klientov z radov utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny, ďalej ide o nezamestnaných, o ľudí s nízkymi príjmami a seniorov. Takmer každá piata z bánk má v porovnaní so začiatkom tohto roka dvojnásobný počet záujemcov o pomoc. Každá tretia potravinová banka musela zastaviť prijímanie nových klientov, chýbajú im tak potraviny, ako aj dobrovoľníci.

„Potravinové banky narazili na svoje hranice,“ uviedol šéf Tafel Deutschland Jochen Brühl. „Chudoba si žiadnu letnú prestávku neurobila, vidíme, že ľuďom chýbajú aj tie najzákladnejšie veci,“ dodal. Za chudobného sa v Nemecku považuje samostatne žijúci človek, ktorého čistý mesačný príjem nepresiahne 781 eur.

Potravinové banky vyberajú prebytočné potraviny od výrobcov a predajcov a rozdávajú ich potrebným. V celom Nemecku im pri tom pomáha viac ako 60 000 dobrovoľníkov. Ľudia tieto organizácie môžu podporiť finančnými darmi alebo tak, že im v obchodoch jedného z reťazcov poukážu peniaze za vrátené fľaše./agentury/

 X X X

 O víťazstve vo vojne na Ukrajine môžu rozhodnúť komunikačné systémy, hovorí odborník

 O víťazstve vo vojne na Ukrajine môžu rozhodnúť komunikačné systémy, okrem konvenčných zbraní zohrávajú pri obrane štátu kľúčovú rolu. Uviedol to odborník na vojenské informačno-komunikačné systémy Pavol Gálik.

 „Práve úroveň komunikačných systémov a automatizácia velenia a riadenia bojových jednotiek môže byť kritickým faktorom, ktorý zvýši efektivitu a účinnosť jednotiek a môže zásadným spôsobom nakloniť misku váh na stranu víťaza,“ skonštatoval Gálik, podpredseda predstavenstva spoločnosti Aliter Technologies.

Ako poukázal, minimálne na strane ruských jednotiek boli na začiatku vojny vo veľkom používané aj bežné mobilné telefóny. Využívanie nešifrovanej komunikácie tak podľa neho umožnilo ukrajinským silám odhaliť pozície a zámery ruských jednotiek, a efektívne sa tak brániť.

Dôležitosť komunikácie vyplýva z rýchlo meniacej sa situácie na bojisku a schopnosti prispôsobiť sa jej z úrovne velenia. „Je známe, že pripravený plán vojenskej operácie stráca svoju aktuálnosť prakticky hneď po spustení operácie. To znamená, že je dôležité mať schopnosti okamžitého prispôsobenia sa situácii na bojisku, a byť v operačnom velení dostatočne flexibilný, agilný a inovatívny, čo bez adekvátnej a najmä šifrovanej komunikácie nejde,“ dodal Gálik.

 Komunikačné systémy moderných ozbrojených síl dnes využívajú najmä digitálne technológie a informačné systémy, s odolným šifrovaním a maximálnou odolnosťou voči prostriedkom elektronického rušenia protivníka, tzv. rádio-elektronického boja, vysvetľuje Gálik.

Štáty NATO vrátane Slovenska by sa podľa odborníka mali z konfliktu na Ukrajine poučiť pri zabezpečovaní svojej obrany. „Jednou z oblastí je aj budovanie komunikačných systémov, ktoré sú súčasťou tzv. systémov C4ISR, čo sú systémy velenia, riadenia, komunikačné systémy, systémy počítačového spracovania, spravodajstva, vyhľadávania a prieskumu,“ načrtol./agentury/

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v neďelu odvolal šéfa tajnej služby SBU Ivana Bakanova a generálnu prokurátorku Irynu Venediktovú, uvádza sa na stránkach prezidentskej kancelárie.

Ako dôvod Zelenskyj uviedol, že na Ruskom okupovanom území Ukrajiny pracuje proti záujmom štátu vyše 60 pracovníkov SBU a prokuratúry. Informovala o tom agentúra Unian.

„Viac ako 60 zamestnancov prokuratúry a SBU zostalo na okupovanom území a pracuje proti nášmu štátu,“ uviedol Zelenskyj vo večernom prejave. „Takéto množstvo zločinov voči základom národnej bezpečnosti štátu a väzby, ktoré boli zaznamenané medzi pracovníkmi ukrajinských bezpečnostných zložiek a ruských špeciálnych služieb, vyvolávajú veľmi vážne otázky smerom k príslušným predstaviteľom,“ dodal s tým, že sa preto rozhodol Bakanova a Venediktovovú odvolať.

Server Politico s odvolaním sa na svoje zdroje minulý mesiac uviedol, že sa Zelenskyj chystá odvolať Bakanova z funkcie šéfa Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU). Stať sa tak malo kvôli sérii neúspešných operácií kontrarozviedky a tiež straty mesta Cherson na začiatku ruskej invázie. Bakanov je podľa agentúry Reuters priateľom Zelenského od detstva, do funkcie bol vymenovaný v roku 2019 s cieľom vykonať reformy v SBU a očistiť ju od ruského vplyvu.

Venediktovová bola okrem iného zodpovedná za stíhanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine. Na jej miesto Zelenskyj vymenoval doterajšieho zástupcu Oleksija Symonenka. (čtk)

X X X

Ruské sily v Chersonskej oblasti menia svoju taktiku a snažia sa „ukrývať za civilné obyvateľstvo“, informovali v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

Južné velenie ukrajinskej armády na svojej stránke na Facebooku uviedlo, že ruskí vojaci sa rozmiestňujú v „husto obývaných častiach“ Chersonskej oblasti, lebo dúfajú, že Ukrajina nebude podnikať útoky na územia, kde žijú jej vlastní obyvatelia.

Ukrajinské ozbrojené sily ešte dodali, že ruské sily stále útočia na Hadí ostrov v Čiernom mori a „pokúšajú sa tým vyvolať dojem, že majú ostrov stále pod kontrolou“.

„V noci (na nedeľu) dvojica ruských bombardérov Su-24 znova zasiahla zvyšky nepriateľskej výzbroje na ostrove. Neutrpeli sme ale žiadne straty,“ oznámili Ukrajinci vo videopríspevku na Facebooku. (tasr)

21:36 Takmer 2000 ľudí sa zhromaždilo v nedeľu pred budovou ruského veľvyslanectva v poľskom hlavnom meste Varšava, aby vyjadrili nespokojnosť s ruskou inváziou na Ukrajine. Účastníci niesli modro-žlté ukrajinské zástavy a skandovali „dosť úmrtí“. Ukrajinskí a poľskí demonštranti podľa AFP žiadali, aby bolo Rusko vyhlásené za „teroristický štát“.

Viacerí používatelia na sociálnej sieti Twitter zverejnili fotografie a videozáznamy zachytávajúce ľudí s ukrajinskými zástavami v okolí budovy ruského veľvyslanectva v metropole Poľska. (tasr/afp)

X X X

 Ukrajinskí vyšetrovatelia zatkli popredného predstaviteľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorý prezrádzal spravodajské a utajované informácie ruským špeciálnym službám. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na štátny vyšetrovací úrad.

Podľa spomenutého webu zadržaným mužom je Oleg Kulinič, niekdajší predstaviteľ SBU na Kryme. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho do funkcie vymenoval v októbri 2020, odvolal ho 2. marca tohto roka. Kulinič bol súčasťou zločineckej organizácie, ktorá vykonávala spravodajské a podvratné aktivity voči Ukrajine. (sita)

X X X

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil za „systémovú hrozbu“ skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský. „Ak sa ktorýkoľvek štát, či už Ukrajina alebo členské krajiny NATO, domnieva, že Krym nie je ruský, potom je to pre nás systémová hrozba,“ povedal Medvedev ruským veteránom z druhej svetovej vojny. „Ide o priamu a výslovnú hrozbu, najmä vzhľadom na to, čo sa stalo na Kryme. Krym sa vrátil k Rusku,“ dodal.

Medvedev to povedal deň po tom, ako predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj povedal, že Krym by mohol byť terčom amerických salvových raketometov HIMARS, ktoré Kyjev nedávno rozmiestnil na boj proti ruským inváznym silám, píše Reuters.

V rozhovore pre ukrajinskú televíziu Skibickyj povedal, že Moskva na ukrajinské územie útočí z Krymu a Čierneho mora, a preto sú to opodstatnené vojenské ciele. Pripomenul, že väčšina sveta považuje Krym za súčasť ukrajinského územia. (tasr/reuters)

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal v nedeľu sústrastné vyhlásenie k ôsmemu výročiu zostrelenia komerčného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Doneckou oblasťou v roku 2014, keď zahynulo všetkých 298 ľudí na palube, väčšinou Holanďanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na Twitteri napísal: „Na ôsme výročie havárie letu MH17 sme v myšlienkach s príbuznými a priateľmi nevinných ľudí, ktorých zabilo Rusko. V súčasnosti Rusko pokračuje v rozsievaní žiaľu a smrti na ukrajinskej pôde. Ale trestu nič neunikne. Každý zločinec bude postavený pred spravodlivosť!“ (tasr)

X X X

Medvedev označil za hrozbu skutočnosť, že Západ odmieta uznať Krym za ruský

Polostrov Krym je pre Rusko strategicky dôležitým územím, keďže tam sídli veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole, pripomína Reuters.

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu označil za „systémovú hrozbu“ skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Ak sa ktorýkoľvek štát, či už Ukrajina alebo členské krajiny NATO, domnieva, že Krym nie je ruský, potom je to pre nás systémová hrozba,“ povedal Medvedev ruským veteránom z druhej svetovej vojny.

„Ide o priamu a výslovnú hrozbu, najmä vzhľadom na to, čo sa stalo na Kryme. Krym sa vrátil k Rusku,“ dodal.

Medvedev to povedal deň po tom, ako predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj povedal, že Krym by mohol byť terčom amerických salvových raketometov HIMARS, ktoré Kyjev nedávno rozmiestnil na boj proti ruským inváznym silám, píše Reuters.

V rozhovore pre ukrajinskú televíziu Skibickyj povedal, že Moskva na ukrajinské územie útočí z Krymu a Čierneho mora, a preto sú to opodstatnené vojenské ciele. Pripomenul, že väčšina sveta považuje Krym za súčasť ukrajinského územia.

Polostrov Krym je pre Rusko strategicky dôležitým územím, keďže tam sídli veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole, pripomína Reuters. Rusko anektovalo Krymský polostrov po referende, ktoré sa tam uskutočnilo v marci 2014, aktuality.sk

X X X

 Pellegrini valcuje. S kým by zostavil vládu?

 Hlas Petra Pellegriniho by získal 20 percent, SaS Richarda Sulíka, ktorá odišla z koalície a jednou nohou je preč aj z vlády, by dostala 14,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ. Prieskum sa uskutočnil od 7. do 14. júla, zachytil teda aj vystúpenie sulíkovcov z vládnej koalície.

Na SaS sa doťahuje Smer Roberta Fica s 14,6 percentami.

Ďalšie strany sú pod hranicou desiatich percent. Mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré vedie europoslanec Michal Šimečka, by dostalo 9,8 percenta. OĽaNO Igora Matoviča, ktoré je v súčasnosti mandátovo najsilnejším parlamentným subjektom, zasa 9,2 percenta.

Nasleduje mimoparlamentné KDH s 7,2 percentami, koaličné Sme rodina so 6 a Republika s 5,4 percenta. Podľa 95-percentného intervalu spoľahlivosti by sa do Národnej rady mohla vrátiť aj SNS. Hlas by jej dalo 4,1 percenta voličov, podľa intervalu spoľahlivosti by za priaznivých okolností mohlo získať až 5,6 percenta hlasov.

No hlboko pod päťpercentnou hranicou, ktorú musí strana získať, aby sa vôbec dostala do zákonodarného zboru, zostala koaličná strana Za ľudí. Subjektu Veroniky Remišovej by dalo hlas len 2,2 percenta voličov.

V praxi by to znamenalo, že Hlas by vyhral voľby a do parlamentu nominoval 35 poslancov. SaS 26, Smer 25. Klub progresívcov by mal 17 členov, OĽaNO 16. KDH by malo silu 12 poslancov, Sme rodina 10 a Republika 9 zákonodarcov.

 Ak by sa Hlas a Smer spojili, mali by spolu 60 poslancov. Čo je na väčšinu v parlamente málo. Ak by sa spojili so SaS, ich koalícia by disponovala 86 hlasmi.

Ak by chceli Hlas a Smer zostať pri trojkoalícii a aspoň prostej väčšine, museli by sa spojiť buď s PS alebo OĽaNO. To sú však veľmi špekulatívne koalície.

Ani spojenie Hlas a SaS – čo by znamenalo silu 61 poslancov, potrebovali by ešte minimálne tretieho do partie. S progresívcami by dosiahli prostú väčšinu 77 hlasov.

Teoreticky by Pellegrini, ktorý neskrýva premiérske ambície, mohol pribrať k SaS aj Sme rodina, ale potrebovali by to partie aj štvrtého, lebo toto zoskupenie by malo iba 71 hlasov.

Rovnako špekulatívna je aj možnosť, že by vládu nezostavoval Hlas. Ak by to bola SaS a chcela sa vyhnúť spolupráci s Hlasom a Smerom, musela by do vládnej partie zobrať progresívcov, Sme rodina, KDH, ale aj OĽaNO. To sa síce v súčasnosti zdá neuskutočniteľné, no takáto koalícia by mala k dispozícii silu 81 zákonodarcov./agentury/

X X X

Hlina opäť provokuje Matoviča: Kde je ten veľký bojovník proti korupcii?

 Podpredseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Alojz Hlina chystá pred Trnavou, bydliskom ministra financií a šéfa mandátovo najsilnejšieho hnutia OĽaNO Igora Matoviča billboard. Ako tvrdí, hotový bude už v pondelok.

 „Pán minister Matovič, vraj ste o situácii v PPA nevedeli, teraz už viete. Čo urobíte?“ To bude na billboarde, ktorý Hlina označuje za odkaz pre Matoviča. „Nebude sa dať nevšimnúť,“ podotýka Hlina.

„Minister Matovič sa pri otázke na kauzu ‚upratovača po dobytkárovi’v PPA /Poľnohospodárska a platobná agentúra/ vyhováral, že o tom nevie,“ pokračuje Hlina.

Pripúšťa, že Matovič naozaj o tejto kauze nevedel, hoci – ako konštatuje – „tomu neverí“. „Teraz však už určite vie,“ píše Hlina na sociálnej sieti a poukazuje na zistenia nadácie Zastavme korupciu. Podľa nich totiž PPA, ktorá sa zmietala v obrovských problémoch a hrozilo, že zanikne, istý čas viedol človek blízky finančníkovi Martinovi Kvietikovi. Ten je v kauze Dobytkár, ktorá sa zaoberá tunelovaním PPA, aj obžalovaný.

„Dnes už všetci, kto chcú, vedia, čo sa udialo na PPA, len nič sa nedeje. Kde je ten veľký bojovník proti korupcii I. Matovič, prečo drží v tomto prípade poctivo bobríka mlčanlivosti? Koho a čoho sa bojí?“ provokuje Hlina ďalej. Dodáva, že „minister Vlčan by za takýto škandál letel aj z vlády v Burundi“. Na mysli má ministra pôdohospodárstva, nominanta OĽaNO Samuela Vlčana.

Ten už ustál jedno odvolávanie v parlamente, pritom jeho bývalý kolega z poslaneckého klubu OĽaNO a predchodca vo vedení rezortu Ján Mičovský naznačoval, že Vlčan by mohol mať problémy so zákonom. „U nás sa usmieva,“ konštatuje Hlina na adresu Vlčana./agentury/

X X X

 Sulík mal s premiérom rozsiahly rozhovor. SaS trvá na svojom stanovisku

 Líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík označil sobotňajší rozhovor s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) za rozsiahly a konštruktívny. Strana však naďalej trvá na svojich podmienkach. Ak sa nenaplnia, ministri SaS opustia k 31. augustu vládu.

  „Množstvo vecí sme si vydiskutovali, no naďalej platí naše pôvodné stanovisko odsúhlasené Republikovou radou SaS, že po tom, ako sme 6. júla opustili koalíciu, sme pripravení podpísať novú koaličnú zmluvu, z ktorej bude vyplývať, že (minister financií, pozn. TASR) Igor Matovič nebude členom budúcej vlády,“ uviedol Sulík.

 Spor v koalícii sa opäť vyostril potom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne Matoviča. SaS a OĽANO sa následne obviňovali z hlasovania s fašistami. Pre útoky Matoviča SaS prestala opätovne chodiť na koaličné rady, vypovedala koaličnú zmluvu a očakáva do konca augusta novú. Chce ju prepracovať a žiada Matovičov odchod z vlády. OĽANO to od začiatku odmieta. SaS avizovala demisiu svojich ministrov, ak nedôjde k naplneniu ich požiadaviek.

 Matovič reagoval, že SaS v septembri povalí vládu. To Sulík odmietol a tvrdí, že odchodom liberálov z koalície nepadne vláda. Deklaroval záujem na dovládnutí kabinetu. Vyhlásil však, že SaS koalíciu opustila. Heger vyzval liberálov, aby urobili krok späť./agentury/

X X X

Chorvátsko nepovolilo srbskému prezidentovi súkromnú návštevu koncentračného tábora

Diplomatické napätie medzi Srbskom a Chorvátskom sa zvýšilo v nedeľu po tom, ako Chorvátsko srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi nepovolilo súkromnú návštevu bývalého koncentračného tábora Jasenovac. TASR správu prevzala z agentúry AP.

 Chorvátske úrady uviedli, že o plánovanej Vučičovej návšteve sa dozvedeli z neoficiálnych zdrojov. Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman označil za „neprijateľnú“ skutočnosť, že to Srbsko oficiálne neoznámilo chorvátskej vláde.

Návšteva vládneho predstaviteľa inej krajiny podlieha podľa chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí oficiálnym pravidlám v oblasti komunikácie a musia sa na nej dohodnúť obe strany. „Toto nebol výlet na pobrežie. Prezident krajiny je chránená osoba,“ povedal Grlič Radman.

Rozhodnutie Chorvátska však vyvolalo pobúrenie v Srbsku a predstavitelia vlády tejto krajiny ho označili za škandalózne, píše AP. Srbská premiérka Ana Brnabičová ho označila za proti-európske a nekultúrne a za „brutálne narušenie slobody pohybu osôb“. „Neviem, ako budú vyzerať naše vzťahy v budúcnosti. Toto vysiela desivý odkaz,“ povedala.

Vzťahy medzi Srbskom a Chorvátskom sú napäté od rozpadu bývalej Juhoslávie a balkánskej vojny v rokoch 1991–95, pripomína AP.

Koncentračný tábor Jasenovac bol vyhladzovacím táborom postaveným počas druhej svetovej vojny režimom chorvátskych ustašovcov. Nachádzal sa asi 115 kilometrov juhovýchodne od Záhrebu na brehu rieky Sáva. Založený bol v auguste roku 1941, zlikvidovali ho v apríli roku 1945./agentury/

X X X

Tragédia na Kamčatke. Pri páde vrtuľníka zahynul ruský biatlonista

Pri havárii vrtuľníka na ruskom polostrove Kamčatka zahynuli traja ľudia vrátane viacnásobného juniorského majstra sveta v biatlone Igora Malinovského. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Zhorený vrak stroja našli v nedeľu neďaleko sopky Uzon, uviedli úrady. Vo vrtuľníku sa viezol aj Malinovskij. Mesto na Kamčatke, kde dvadsaťpäťročný ruský športovec býval, potvrdilo jeho smrť. Malinovskij získal na juniorských MS šesť zlatých medailí, trikrát sa tešil aj v Osrblí v roku 2017.

Zmiznutie vrtuľníka nahlásili v sobotu. Podľa správ miestnych médií záchranári najprv predpokladali, že pilot mohol urobiť prestávku v lete z dôvodu nepriaznivého počasia.

Vyhliadkové lety vrtuľníkom patria k najdôležitejším turistickým lákadlám na polostrove na ruskom Ďalekom východe. Kamčatka je obľúbenou destináciou pre mnohých milovníkov prírody, pretože sa tam nachádzajú sopky, gejzíry a termálne pramene.

Občas v tejto oblasti dochádza k smrteľným nehodám vrtuľníkov, aj preto, že tam nastávajú prudké zmeny počasia./agentury/