Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdí, že chybou ministerky Veroniky Remišovej (Za ľudí) príde Slovensko o osem miliárd eur z eurofondov. „Je to absurdné. Máme 8 miliárd nevyčerpaných eurofondov a obce majú problém dokončiť aj banálne projekty ako ‚Wifi pre teba‘. Namiesto signálu, ktorý by mohli ľudia chytiť na lavičkách v parkoch, vysielame signál do Bruselu, že stále netušíme, ako efektívne využiť eurofondy. Tieto peniaze sú prakticky stratené,“ upozorňuje europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová.
Pripomína aj tzv. pamätnú tlačovku, kde Remišovej ako ministerke investícií, ktorá chce riadiť všetky eurofondy na Slovensku, vyčítala, že Slovensko príde o miliardu eur. Remišová sa vtedy ohradila, dostalo sa jej verejného ospravedlnenia a bol to ďalší krok k jej odchodu z SaS.
„Mýlila som sa len v čiastke, ktorú budeme vracať, resp. o ktorú prídeme – bude to nie jedna, ale osem miliárd eur. To je škoda, ktorú niekto veľmi konkrétny spôsobil krajine. Tie peniaze mali byť v regiónoch, nie pod Remišovej zadnicou,“ používa europoslankyňa tvrdé slová. .
Samosprávy hovoria, že sú v „eurofondovej depresii“. Prestávajú sa zaujímať o výzvy. „Tie, ktoré sa odhodlajú o europeniaze zabojovať, čakajú s úspešnými projektami na finálnu bodku od ministerstva tak dlho, že je ohrozená realizácia projektu. Súkromné firmy sa už do tendrov ani nechcú prihlásiť, lebo sú pre ne nezrozumiteľné a nedôveryhodné. Harmonogram výziev pre Integrovaný regionálny operačný program (IROP) sa vlani menil toľkokrát, že obce a mestá už ani nevedeli, s čím môžu počítať,“ vypočítava Ďuris Nicholsonová.
Je presvedčená, že je to výsledok Remišovej práce a celej vlády, ktorá opakuje chyby svojich predchodkýň. „V roku 2022 podľa ZMOS nemalo až päťsto slovenských obcí kanalizáciu, takmer tretina samospráv nemá pokryté územie vodovodom a kanalizáciou a máme aj desiatky obcí, ktoré majú problém s pitnou vodou,“ argumentuje.
„Kolegovia, špajza je plná, len treba nasmerovať peniaze tam, kam majú ísť. Ľudia dennodenne riešia, čo s účtami, a ministri na tých peniazoch sedia,“ hnevá sa europoslankyňa s tým, že by mali zjednodušiť čerpanie eurofondov a nie riešiť iné veci. „Napríklad odmeňovanie verných. Tie sumy sú aj bez toho, že máme infláciu, akú sme nemali 20 rokov a vojne za dverami, uletené!“ dodala na margo správ, že ministerka Remišová mala dať šéfovi svojej kancelárie odmenu 17-tisíc eur a svojej pravej ruke na ministerstve viac ako 21-tisíc. Ako informuje portál pluska.sk 22 800 eur si ako odmenu mohol pripísať aj generálny riaditeľ na jednej zo sekcií ministerstva investícií./agentury/
X X X
Putinovi nosil jadrový kufrík. Exbodyguard ruských prezidentov si siahol na život
Plukovník ruskej tajnej služby FSO Vadim Zimin, ktorý nosieval prezidentský kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní, sa pokúsil o samovraždu, informujú médiá. Päťdesiatdvaročný Zimin bol pred pár dňami nájdený vážne zranený vo svojom byte, v súčasnosti je v kóme a lekári nehovoria o jeho prognóze optimisticky, uviedol denník Moskovskij komsomolec. Podľa britského portálu Mirror ho našli s prestrelenou hlavou.
Zatiaľ čo ruské médiá zdôrazňujú, že Zimin býval strážcom prezidenta Borisa Jeľcina, zahraničné médiá kladú dôraz na to, že ako bodyguard nosieval jadrový kufrík prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Zimin po odchode z FSO pracoval u colníkov. Naposledy sa príbuzným sťažoval, že nový náčelník od neho chcel, aby z práce odišiel „na vlastnú žiadosť“. Keď odmietol, obvinili ho z prijatia úplatkov a ocitol sa v domácom väzení, predpokladal však, že ho súd očistí a zbaví viny, opísal denník Moskovskij komsomolec.
Ziminova partnerka, ktorá ako zdravotníčka teraz pôsobí pri ruských jednotkách na Ukrajine, podľa denníka uviedla, že sa jej partner v telefonátoch sťažoval na chudobu. Bývalý dôstojník ochranky prezidentov upadol po strate práce a príjme do depresie. Podľa brata, ktorý ho našiel zraneného v byte v okolí Moskvy, tiež pil./agentury/
X X X
Putin vyzýva krajiny BRICS na spoluprácu voči „sebeckým krokom“ Západu
BRICS je zoskupenie piatich rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR). Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyzval ostatných lídrov zoskupenia BRICS, aby spolupracovali proti „sebeckým krokom“ zo strany Západu.
Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď Moskvu sužujú západné sankcie v súvislosti s jej pokračujúcim vojenským ťažením na Ukrajine, informovala tlačová agentúra AFP.
„Iba na základe čestnej a vzájomne prospešnej spolupráce môžeme hľadať východiská z tejto krízovej situácie, ktorá vznikla v globálnej ekonomike následkom nepremyslených, sebeckých krokov niektorých štátov,“ povedal Putin v prejave na virtuálnom summite lídrov zoskupenia BRICS.
Tieto krajiny „pomocou finančných mechanizmov v skutočnosti prenášajú svoje vlastné chyby v makroekonomickej politike na celý svet“, vyhlásil Putin, odkazujúc na západné sankcie uvalené na Rusko počas uplynulých mesiacov.
„Sme presvedčení, že teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby vedenie členských krajín BRICS rozvíjalo jednotný, pozitívny kurz smerom k vytvoreniu skutočne multipolárneho systému medzivládnych vzťahov,“ povedal Putin.
Dodal, že krajiny zoskupenia BRICS „môžu počítať s podporou mnohých ázijských, afrických a latinskoamerických štátov, ktoré sa usilujú o nezávislú politiku“.
USA a EÚ uvalili na Moskvu bezprecedentné sankcie po tom, ako Putin 24. februára vyslal vojská na Ukrajinu. Príval ochromujúcich sankcií ho prinútil hľadať nové trhy a posilňovať vzťahy s krajinami v Afrike a Ázii.
BRICS je zoskupenie piatich rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR). Zoskupenie vzniklo v septembri 2006. BRICS zahŕňa viac ako 40 percent svetovej populácie a vytvára takmer jednu štvrtinu svetového hrubého domáceho produktu (HDP), aktuality.sk
X X X
Sme rodina a OĽaNO obišli Hegera a porušili koaličnú zmluvu. Pretlačili zákon odídenca z ĽSNS a pomohli obvinenej kolegyni
Poslankyňa OĽaNO a starostka Kunerádu Monika Kavecká čelí obvineniu z machinácií pri verejnom obstarávaní. Vďaka Šimkovmu zákonu teraz Kunerád nebude musieť platiť pokutu.
Kým minister financií Igor Matovič v stredu obviňoval svojho koaličného partnera Richarda Sulíka zo spolčenia sa s opozíciou, viacerí poslanci OĽaNO v parlamente nenápadne dopomohli k schváleniu zákona z dielne nezaradeného poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za ĽSNS.
Šimko v Národnej rade predkladal novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ruší pokuty udelené Úradom pre verejné obstarávanie samosprávam za to, že pri výstavbe nájomných bytov porušovali zákon.
Zákon napokon parlamentom prešiel vďaka hlasom opozície, Sme rodiny a zákonodarcom OĽaNO, ktorí pred hlasovaním znížili kvórum.
Obe koaličné strany nielenže porušili koaličnú zmluvu, ale svojím hlasovaním zároveň pomohli obvinenej poslankyni OĽaNO Monike Kaveckej.
Vytiahli karty
Šimkov zákon prešiel parlamentom v prvom čítaní už v marci, definitívne sa o ňom rozhodovalo včera. Zo 125 prítomných poslancov zaň zdvihlo ruku 68. Keďže stačila nadpolovičná väčšina prítomných, Národná rada novelu schválila.
Za bol celý klub Sme rodina, poslanci Smeru, Hlasu, Republiky aj ĽSNS. V pléne však v tom čase sedelo viac než oficiálne prezentovaných 125 poslancov.
Minimálne 12 zákonodarcov Obyčajných ľudí pred hlasovaním vytiahlo karty, čím znížilo kvórum, aby bolo na schválenie zákona potrebných menej hlasov. Keď sa o pár minút neskôr hlasovalo o úplne inom zákone, prítomných už bolo 137 zákonodarcov.
Zita Pleštinská z OĽaNO hlasovala za, zvyšok Obyčajných ľudí vrátane Kaveckej sa väčšinou zdržal. Koaličná zmluva, ktorú podpísali aj poslanci, pritom zakazuje hlasovať za opozičné návrhy zákonov.
„Žiadna koaličná strana, resp. koaličné strany, nemôžu presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície. Takýto postup bude považovaný za hrubé porušenie tejto dohody,“ píše sa v zmluve.
Včerajšie hlasovanie za Šimkovu novelu je však kontroverzné aj z iných dôvodov. Zo schváleného zákona totiž bude profitovať aj poslankyňa OĽaNO Monika Kavecká, ktorá je zároveň starostkou obce Kunerád.
Lobovala aj Kavecká
Obec dostala od Úradu pre verejné obstarávanie pokutu 30-tisíc eur za porušenie zákona pri výstavbe nájomných bytov. Samotnú Kaveckú polícia obvinila z machinácií pri verejnom obstarávaní a hrozí jej až osem rokov za mrežami.
Vďaka Šimkovmu zákonu teraz Kunerád pokutu nebude musieť platiť. Šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša sme sa pýtali, či považuje za etické, že Obyčajní ľudia pomohli presadiť zákon, ktorý pomôže ich kolegyni. Na našu SMS správu neodpovedal.
Sme rodina a OĽaNO navyše išli aj proti premiérovi Eduardovi Hegerovi. Ten istý návrh zákona, ktorý predkladal Šimko, sa totiž podľa našich informácií pokúšal už dávno presadiť poslanec Sme rodiny Miloš Svrček.
Koaličná SaS však bola proti, keďže zákon považovala za veľmi zle napísaný. Za zákon lobovala aj Kavecká, ktorá tému otvorila na koaličnej rade.
„Premiér jej naveľa sľúbil, že sa tomu bude on sám venovať a že sa nájde nejaké vládne riešenie. A zrazu si Šimko predložil zákon, s ktorým chodil Svrček. Naučili sa, že keď s niečím opakovane nesúhlasíme, dajú to nejakému opozičnému poslancovi,“ hovorí poslanec SaS Peter Cmorej.
Dohoda s opozíciou?
V stredu pred hlasovaním to už podľa neho v parlamente bolo ako v divadle. „Ešte pani Kavecká svojim kolegom hovorila, že neprezentujte sa, neprezentujte sa! No bolo to veľmi vtipné,“ dodáva.
Kavecká tvrdí, že to tak nebolo. V žiadnom prípade vraj kolegom nehovorila a ani nenaznačovala, že sa nemajú prezentovať. „Odmietam túto hrubú lož poslanca SaS Cmoreja a žiadam ho o okamžité ospravedlnenie. Pri hlasovaní o tomto zákone som sa zdržala, a teda bola som riadne zaprezentovaná,“ povedala.
Poslanec Cmorej je presvedčený, že Sme rodina aj časť OĽaNO boli s opozíciou dohodnutí. Jeho tvrdenie podporuje skutočnosť, že v pléne sa neprezentovalo akurát toľko poslancov, aby to opozícii stačilo na presadenie zákona.
„To už ani nemôže byť evidentnejšie, že išlo o koordináciu s opozíciou, čo priamo zakazuje koaličná zmluva,“ poznamenal Cmorej.
Sám Šimko, ktorý je zároveň primátorom Rimavskej Soboty, len pár hodín predtým zasa hlasoval za balíček na pomoc rodinám z dielne Igora Matoviča. Odmieta však, že by s koalíciou nejako obchodoval.
„Nešlo o žiadny obchod. Skrátka tí ľudia, pán Kollár aj tí, ktorí znížili kvórum, si uvedomili, že treba pomôcť starostom,“ tvrdí.
Schválili nepodarok
O Šimkovi sa už dlhšie špekuluje, že by mohol vstúpiť do klubu Sme rodina. On sám to zatiaľ vylučuje. Podľa našich informácií by tak však mohol urobiť po komunálnych voľbách na jeseň tohto roku.
Už len čerešničkou na torte je, že Šimkov zákon je nepodarkom, ktorý pravdepodobne prezidentka Zuzana Čaputová poslancom vráti. Štátny tajomník rezortu spravodlivosti Ondrej Dostál (SaS) na Facebooku upozornil, že zákon je retroaktívny.
Šimkova novela má byť podľa schváleného znenia účinná od 15. júna, to je však proti pravidlám. „Ak by pani prezidentka schválený zákon podpísala čo aj hneď, ako sa jej dostane na stôl, v Zbierke zákonov by bol zákon vyhlásený viac ako týždeň po 15. júni 2022, keď mal zákon nadobudnúť účinnosť. Nejako to nevychádza, však?“ píše Dostál, aktuality.sk
X X X
Kauza Gorila: Jaroslav Haščák čiastočne uspel na súde v Štrasburgu
Európsky súd pre ľudské práva čiastočne dal za pravdu Jaroslavovi Haščákovi v súvislosti s odpočúvaním bytu v tzv. kauze Gorila. Podnikateľovi priznal nárok 9 750 eur. Pôvodne si žiadal až 66-tisíc.
Jaroslava Haščáka v minulosti (v rokoch 2005 a 2006) nahrala Slovenská informačná služba. Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Nešlo o Haščákov byt, no podnikateľ sa tam stretával s rôznymi ľuďmi.
Sťažovateľ, teda Haščák, sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.“ Rovnako sa mu nepozdávala dĺžka trestného konania a porušenie práv na prezumpciu neviny.
Štrasburg dal Haščákovi čiastočne za pravdu
Ministerstvo spravodlivosti teraz informovalo, že súd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. Odvolal sa už na skoršie závery v prípade Zoltána Vargu, majiteľa odpočúvaného bytu, ktorý sa tiež obrátil na súdy.
„Realizácie dvoch súhlasov na odpočúvanie a uchovávania odvodeného materiálu získaného na základe týchto súhlasov došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru,“ parafrázuje ministerstvo rozhodnutie súdu v prípade Haščák proti Slovenskej republike.
„Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 66 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy. ESĽP priznal sťažovateľovi z tohto titulu 9 750 eur a zvyšok nároku zamietol,“ dodalo ministerstvo spravodlivosti.
ESĽP nespochybnil použiteľnosť zvukových nahrávok.
Nahrávka zvukových záznamov zo spisu Gorila našli policajti na USB kľúči pri prehliadke u Mariana Kočnera koncom roka 2018, ktorá sa robila v súvislosti s vyšetrovaním vraźdy novinára Jána Kuciaka. Nahrávky sa potom dostali aj do rúk vyšetrovateľom kauzy Gorila.
Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry je z preštudovania dnes zverejneného rozsudku zrejmé, že ESĽP nijakým spôsobom nespochybnil použiteľnosť týchto zvukových nahrávok.
„V odôvodnení svojho rozsudku len uviedol, že polemika medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry odhaľuje „nejednoznačnosť praktického a procesného statusu zrejme uniknutého primárneho materiálu (pozn. zvukových nahrávok)“ (§§ 60, 105 rozsudku),“ poznamenala špeciálna prokuratúra.
Prokuratúra pripomenula, že európsky súd preto v rozsudku vyhlásil za nepípustnú tú časť sťažnosti Haščáka, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 Dohovoru).
„ESĽP v tejto súvislosti uviedol, že vyšetrovanie kauzy Gorila „vyvoláva závažné spoločenské témy a je len prirodzené, že je vecou verejného záujmu … neexistuje žiadna indikácia, že by akékoľvek verejné vyjadrenie namietané sťažovateľom prekročilo hranice legitímnej verejnej diskusie spôsobom, ktorý by išiel nad rámec limitov článku 6 ods. 2 Dohovoru“ (§ 103 rozsudku).
Porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
ESĽP teda konštatoval výlučne porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru a urobil to v zhode so svojim rozsudkom, ktorý už pred tým vyniesol vo veci majiteľa bytu z kauzy Gorila Zoltána Varga proti Slovensku.
Porušenie sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov Slovenskou informačnou službou a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov Slovenskou informačnou službou bez jasného zákonného podkladu.
„Úrad špeciálnej prokuratúry rešpektuje právo advokátov produkovať v záujme klientov akékoľvek argumenty – aj také, ktoré sú v evidentnom rozpore so skutkovým alebo právnym stavom.
Preto je dôležité, aby sa príslušné orgány, ale aj verejnosť, oboznámili s rozsudkom ESĽP, ktorý bol dnes zverejnený (v anglickom jazyku) na internetovej stránke tohto súdu“, aktuality.sk
X X X
Otvorí Rusko druhý front? Litva sa nebojí
„Bude to bolieť,“ varuje Moskva. Vilniusu hrozí odvetou za obmedzenie jej železničného a automobilového spojenia so svojou baltskou exklávou. Napätie okolo avizovaného trestu v stredu vygradovala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie. „Odpoveď nebude diplomatická, ale praktická,“ citovala Mariu Zacharovovú agentúra TASS.
Ani nie trojmiliónový trpaslík, obrazne povedané, šliapol vyše 140-miliónovému obrovi na otlak. Litva cez víkend zakázala Rusku cez jej územie dopravovať do Kaliningradskej oblasti tovar podliehajúci sankciám EÚ.
Kaliningrad, niekdajší východopruský Königsberg, ktorý po vojne pripadol Sovietskemu zväzu, je vklinený medzi Poľskom a Litvou. Dodávky tovaru z materskej krajiny dostáva izolovaný najzápadnejší cíp Ruska prevažne po železnici cez spriatelené Bielorusko a územie Litvy, členskej krajiny EÚ a NATO.
Guvernér Kaliningradskej oblasti Anton Alichanov odhadol, že zákaz sa vzťahuje na 40 až 50 percent všetkého nákladu. Obmedzenia sa podľa neho vzťahujú okrem iného na stavebné materiály, železo i oceľ.
Zoznam je však oveľa dlhší. Dokument, ktorý v utorok zverejnilo ministerstvo hospodárskeho rozvoja Kaliningradskej oblasti, zaberá takmer 70 strán. Medzi zakázaný tovar patria autá, alkohol, cigarety, hnojivá, isté druhy chemikálií, farby, šperky, niektoré druhy nábytku…
Obmedzenia sa pritom budú ďalej rozširovať v súlade s tým, ako nadobudnú účinnosť ďalšie časti už schválených sankčných balíkov, ktoré za agresiu proti Ukrajine uvalila EÚ na Rusko. V auguste k zakázaným položkám pribudne uhlie, v decembri benzín a nafta.
Moskva tvrdí, že ide o nezákonnú blokádu. Vilnius to odmieta s argumentom, že ide len o uplatnenie sankcií, ktoré sú pre členov EÚ záväzné, pričom Kaliningrad ani potom, čo v utorok vysvitlo, že obmedzenia sa týkajú aj cestnej dopravy, nezostal odrezaný od materskej krajiny.
Rusko naďalej môže zásobovať svoju exklávu tovarom podliehajúcim sankciám po mori i vzduchom. Pravda, námorná doprava, na ktorú doteraz pripadala menšia časť ruského transportu do Kaliningradu, bude musieť výrazne rozšíriť svoje kapacity, čo istý čas potrvá. Letecká doprava čelí komplikáciám už od februára, keď Litva uzavrela svoj vzdušný priestor pre lety medzi Kaliningradskou oblasťou a Ruskom. Lietadlá tak musia absolvovať podstatne dlhšiu trasu nad Baltským morom.
Nepotopiteľná lietadlová loď
Kalinigrad má pre Rusko strategický význam. Nie darmo sa mu hovorí „nepotopiteľná lietadlová loď“. Nachádza sa tam jediný ruský prístav v Baltskom mori, ktorý celoročne nezamŕza. Vďaka jeho výhodnej polohe lode ruskej flotily nemusia oboplávať Škandináviu severnou cestou cez Severný ľadový oceán, ako sú to nútené robiť z druhého prístavu Baltskej flotily v Petrohrade.
Poloha Kaliningradu tiež Rusku umožňuje mať rozmiestnené za líniami NATO vojenské plavidlá. Litva tvrdí, že spolu so svojou flotilou má Rusko v kaliningradskej exkláve aj jadrové zbrane. Rusi to oficiálne nepotvrdili, viacerí politici však pohrozili, že v prípade potreby sa nebudú ničím obmedzovať. V marci Moskva nariadila svojim jadrovým silám stav vysokej pohotovosti v reakcii na to, čo označila za „rastúci agresívny tlak zo strany NATO“.
Balistické strely krátkeho alebo stredného doletu vybavené jadrovými hlavicami, rozmiestené v podstate v tyle NATO, by Rusku umožnili istejší prvý úder vzhľadom na kratší čas, aký by rakety potrebovali na zasiahnutie cieľov v Európe.
NATO ako poistka
Odvetné kroky Moskvy bolestivo pocíti každý jeden Litovčan, vyhlásil v utorok počas návštevy Kaliningradu tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Viacerí ruskí politici pritom neváhajú priamo rinčať zbraňami. Senátor Andrej Klimov vyzval na „tvrdé uplatnenie práva na sebaobranu proti agresii“. Sergej Cekov, ďalší člen Rady federácie, ktorého citovala agentúra RIA – Novosti zašiel s hrozbami ešte ďalej: „Nech sa pozrú na Ukrajinu a porozmýšľajú, aké metódy ešte môžu prísť z našej strany,“ varoval Litovčanov.
Vojenský expert Ústavu krajín SNŠ Vladimir Jevsejev zase „blokádu“ označil za možnú predzvesť pokusu „vrátiť“ Kaliningrad do EÚ. „Musia pochopiť, že ak Rusko bude mať čo i len najmenšie podozrenie, že sa krajiny NATO chytajú obsadiť Kaliningrad, tak nasadí jadrové zbrane a vytvorí pozemný koridor cez územie Litvy,“ citoval ho portál Pravda.ru.
Analytik Timothy Ash uznáva, že „Kaliningrad je pre Rusko strategickým imperatívom, určite preto bude reagovať, jedinou otázkou je, ako a čo by mohlo urobiť vojensky”.
„Pozemný útok s cieľom preraziť koridor cez Litvu by bol priamym útokom na členský štát NATO a spustil by obranu aliancie podľa článku 5. Putin vie, že by to znamenalo vojnu s NATO. Môže si to dovoliť, keď sa snaží splniť svoje už časom aj tak značne obmedzené strategické ciele na Ukrajine? Musel by tiež spustiť útok cez Bielorusko, natiahnuť svoje zásobovacie línie a rozdeliť svoje sily,“ poznamenal.
Ash však pripustil, že Rusko by sa mohlo pokúsiť využiť svoje značné námorné kapacity v Baltskom mori na presadenie nejakého druhu blokády litovského obchodu. „Aliancia i únia by to však opäť považovali za obrovskú eskaláciu, pri ktorej by od spustenia obrany NATO zostala len tenká deliaca čiara,” poznamenal.
Samotnému Vilniusu pevné spojenecké väzby poskytujú potrebnú sebaistotu. „Neverím, že by nás Rusko mohlo vojensky napadnúť, pretože sme členom NATO,“ povedal v stredu pre agentúru Reuters litovský prezident Gitanas Nauseda./agentury/
X X X
Rusko splatilo dolárový dlh v rubľoch
Ministerstvo spresnilo, že platby sa týkali eurobondov splatných v rokoch 2027 a 2047. Ruské ministerstvo financií vo štvrtok informovalo, že uhradilo v rubľoch dve úrokové platby z dlhopisov denominovaných v dolároch. A tvrdí, že odoslaním kupónových platieb vo výške 12,51 miliardy rubľov (234,5 milióna USD; 222,89 milióna eur) do Národného zúčtovacieho depozitára (NSD) si splnilo svoje záväzky „v plnom rozsahu“. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
„Povinnosti pri obsluhe štátnych cenných papierov Ruskej federácie tak ministerstvo financií splnilo v plnom rozsahu,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Podľa ministra financií Antona Siluanova fakt, že platby sa neuskutočnili v mene, v ktorej boli dlhopisy denominované, neznamená, že Rusko nesplatilo svoj zahraničný dlh.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu (22. 6.) dekrét o zavedení dočasného platobného systému, keďže sankcie Západu proti Moskve za vojnu na Ukrajine sťažili Rusku splácanie zahraničného dlhu.
Podľa nového systému ministerstvo prevedie rubľový ekvivalent hodnoty kupónu do Národného zúčtovacieho depozitára, ktorý vyplatí veriteľov v rubľoch podľa sadzby ruskej centrálnej banky, „aby sa zabezpečila maximálna ekvivalencia platieb“.
Ak majú veritelia sídlo v Rusku, depozitár im prevedie prostriedky priamo a obíde tak zahraničných sprostredkovateľov. V prípade veriteľov so sídlom v zahraničí, sa prostriedky prevedú na špeciálne rubľové účty na základe mechanizmu podobného tomu, ktorý sa používa pri platbách za plyn.
Zahraniční investori si tak budú musieť otvoriť rubľový účet, aby dostali tieto prostriedky, dodalo ministerstvo.
„Povolenie na prevod prijatých rubľov alebo získanej cudzej meny do zahraničia bude udelené v náležitom čase,“ uviedlo ministerstvo
Na otázku, či nová schéma umožňuje Rusku tvrdiť, že nedošlo k žiadnemu zlyhaniu, Siluanov odpovedal: „Každý si aj tak povie, čo chce.“
Rusko koncom mája oznámilo, že svoj zahraničný dlh začne splácať v rubľoch po tom, čo Washington ukončil výnimku, ktorá umožňovala Moskve uskutočňovať platby v dolároch.
Začiatkom júna prvýkrát skupina investorov uviedla, že Rusko nezaplatilo 1,9 milióna USD naakumulovaného úroku zo štátneho dlhopisu splatného 4. apríla. Krajina naposledy nesplatila dlh v cudzej mene v roku 1918, keď vodca boľševickej revolúcie Vladimir Lenin odmietol uznať záväzky režimu zvrhnutého cára, aktuality.sk
X X X
Rozbehnú sa Ukrajinci do EÚ? Leyenová: Sú pripravení zomrieť za európsku perspektívu
Ukrajina sa na dlhej ceste priblížila o kúsok k členstvu v Európskej únii. Brusel podporil žiadosť Kyjeva o udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Po odporúčacej správe Európskej komisie majú teraz hlavné slovo lídri členských štátov EÚ na prebiehajúcom summite.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prišla v minulý piatok v Bruseli oznámiť dôležité rozhodnutie o Ukrajine v žltom saku a v modrej blúzke, čiže v ukrajinských národných farbách.
„Ukrajinci sú pripravení zomrieť za európsku perspektívu. Chceme, aby žili s nami európsky sen,“ zdôraznila na Twitteri šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. „Je to historické rozhodnutie,“ citovala agentúra UNIAN ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vidina vstupu do EÚ Ukrajincov spája. Kým v decembri 2021 podporovalo členstvo v únii okolo 60 percent opýtaných, od ruskej invázie je zástancov európskeho smerovania viac ako 90 percent.
Dánske výhrady
Keď Leyenová informovala o odporúčaní pre Ukrajinu, poukázala aj na to, že Kyjev musí uskutočniť veľa reforiem. Poznamenala, že je potrebné zamerať sa na nedostatky v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii.
Konečné slovo o udelení štatútu patrí Európskej rade. Summit lídrov členských štátov EÚ bude už najbližší štvrtok a piatok. Ukrajina potrebuje získať jednomyseľný súhlas. S podporou Slovenska môže rátať s istotou. Niekoľko krajín je však stále zdržanlivých. Sú to Dánsko, Holandsko a Švédsko.
Agentúra Bloomberg napísala, že Kodaň adresovala do Bruselu výhrady voči Kyjevu v diplomatickej nóte. „Dánsko poukázalo na to, že Ukrajina dostatočne nespĺňa kritériá spájajúce sa so stabilitou inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a úctu a ochranu menšín,“ uviedol Bloomberg. Podľa vlády v Kodani potrebujú štátne orgány v Kyjeve pokročiť vo všetkých zmienených oblastiach.
Prečo majú výhrady
Andrij Borovyk z kyjevskej pobočky medzinárodnej organizácie Transparency International (TI) objasnil dôvody, prečo sa Dánsku, Holandsku a Švédsku nepozdáva udelenie štatútu kandidátskej krajiny. „Dánsko má v rebríčku vnímania korupcie 88 bodov zo 100 možných, Švédsko na štvrtom mieste 85 a Holandsko na ôsmom mieste 82,“ napísal na webovej stránke TI. Naopak, Ukrajina obsadila v najnovšom rebríčku iba s 32 bodmi až 122. miesto medzi 180 skúmanými štátmi sveta.
Borovyk pripomenul mnohé nedostatky v boji proti korupcii, ale jednu vec zvlášť vyzdvihol. Súvisí to so zavedením elektronického systému aukcií pri verejnom obstarávaní, ktorý už musia používať všetky štátne orgány a inštitúcie. „Vďaka nemu sa v roku 2021 podarilo ušetriť 45 miliárd hrivien daňových poplatníkov,“ upozornil Borovyk. V prepočte išlo až o 1,45 miliardy eur.
Ukrajina si podala prihlášku do EÚ štvrtý deň po vpáde ruských vojsk na svoje územie. Európskej komisii trvalo menej ako 120 dní, aby vydala svoje odporúčanie, čo sa v prípade žiadneho štátu tak rýchlo doteraz neudialo.
Expresné rozhodnutie by nevzniklo, keby Ukrajinci nečelili agresorovi. „Ukrajina by za normálnych okolností nemala byť kandidátskym štátom,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron pre stanicu BFMTV. „Robíme to kvôli vojne a pretože si myslíme, že je to správne. Je to znak nádeje, je to posolstvo Ukrajincom, že sú v európskej rodine,“ dodal šéf Elyzejského paláca v rozhovore počas návratu z Kyjeva. Spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a s talianskym premiérom Mariom Draghim tam ubezpečili Zelenského o tom, že Paríž, Berlín i Rím na summite EÚ podporia udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Kyjevu treba pomôcť v boji proti korupcii
Dosiaľ napáchané vojnové škody na Ukrajine sú obrovské a účet ešte nie je konečný. Rekonštrukcia bude veľmi drahá. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal odhaduje, že v úvodnej fáze si obnova vyžiada každý mesiac okolo päť miliárd dolárov. Kompletnú rekonštrukciu vyčíslil až na 600 miliárd.
Ukrajina by nezvládla obnovu bez pomoci zo zahraničia. Analytik Francis Shin z Atlantickej rady upozorňuje, že Západ si musí vytvoriť kontrolné nástroje, aby peniaze neskončili v nesprávnych rukách. „Široké zastúpenie kleptokratických oligarchov v ukrajinskej ekonomike a na politickej scéne bude komplikovať rekonštrukčné úsilie EÚ, lebo sa môžu pokúsiť využiť zahraničnú pomoc tak, aby ňou pokryli svoje straty v miliardách dolárov, ktoré im vznikli po ruskej invázii,“ napísal na blogu na webovej stránke Foreign Policy. Aj preto odporúča, aby zahraniční darcovia boli čo najviac nápomocní Ukrajine v boji proti korupcii./agentury/
X X X
Zo Smeru odišiel pre osobné nezhody. Teraz chce byť Maňka primátorom Zvolena
Do volieb ide Maňka ako nezávislý, podporujú ho regionálne štruktúry Hlasu aj Smeru. Súčasná primátorka Zvolena Lenka Balkovičová s vyjadrením váha. Kandidatúru na primátora Zvolena, druhého najväčšieho mesta v Banskobystrickom kraji, ohlásil vo štvrtok Vladimír Maňka, niekdajší podpredseda Smeru.
Hovoril, že ho oslovili niektorí mestskí poslanci aj zástupcovia politických strán. Do volieb pôjde ako nezávislý, podporu mu však prišli vyjadriť regionálni politici za strany Hlas, Smer a mimoparlamentnej Národnej koalície.
S kotlebovcami nie, s Huliakom áno
Ďalšie dve strany by sa mali vyjadriť čoskoro. Bude ich najmenej päť, povedal, zvyšné však zatiaľ konkretizovať nechcel. „Nespolupracujem s nedemokratickými stranami, určite by som nespolupracoval napríklad so stranou pána Kotlebu,“ povedal, koho z úvah úplne vylúčil.
Na otázku Aktualít, či vie, že za kotlebovcov do parlamentu v roku 2020 neúspešne kandidoval aj Rudolf Huliak, teraz šéf mimoparlamentnej Národnej koalície, odpovedal, že nevie. „Ja iba viem, že ma oslovili a že ma podporili,“ reagoval.
Na predstavení jeho kandidatúry vystúpili s podpornými príspevkami aj viacerí mestskí poslanci, ktorí ešte nedávno sami zvažovali kandidatúru. Žiadne funkcie do budúcna im vraj Maňka nesľúbil. „Hneď na začiatku som povedal, že sa pred voľbami nebudem o takýchto veciach baviť. Až voľby ukážu, čo bude ďalej,“ vylúčil, že by sa s niekým dohadoval o viceprimátorských postoch. Ak by uspel, počíta len s jedným zástupcom.
Ficov výrok o vreci zemiakov
Vladimír Maňka bol v minulosti členom strán SDĽ a Smer, v tej druhej bol do roku 2014 podpredsedom. Primátorom Zvolena už raz bol a neskôr sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, kde ho vo funkcii vystriedal práve Marian Kotleba (ĽS NS).
„Aj vrece zemiakov by porazilo pána Kaníka“, vyjadril sa predseda Smeru Robert Fico na jeseň 2013 po prvom kole župných volieb, keď sa namiesto kandidáta pravice Ľudovíta Kaníka dostal do druhého kola Kotleba.
Toto vyjadrenie na adresu pravice zrejme neskôr oľutoval. Kotleba totiž v druhom kole so ziskom 56 percent porazil aj nominanta Smeru Maňku, ktorý pozíciu banskobystrického župana obhajoval.
Následne, do roku 2019, pôsobil Maňka ako poslanec Európskeho parlamentu.
Po tomto období zo Smeru vystúpil. Boli za tým „osobné nezhody“, povedal Aktualitám. Odvtedy nie je členom žiadnej politickej strany.
Ak by Maňka vo voľbách primátora uspel, chcel by nadviazať na vlastné úspechy z minulosti, hovoril o nájomných bytoch aj transparentnosti. Zároveň sa chce zamerať na čerpanie európskych prostriedkov z fondu obnovy.
Vrátiť by sa chcel aj k neúspešnému projektu rozostavanej športovej haly v susedstve Technickej univerzity Zvolen, ktorá je pozostatkom z jeho primátorských čias.
Nešlo síce priamo o projekt mesta, ale univerzity, no podieľala sa na ňom aj samospráva. Megalomanský plán za milióny nevyšiel a Zvolen sa s týmto „strašiakom“ nevysporiadal dodnes.
Primátorka stále zvažuje, ďalší štyria sú takmer istí
Vo Zvolene sa stále čaká aj na rozhodnutie súčasnej primátorky Lenky Balkovičovej (nezávislá), ktorá už štyri roky dozadu hovorila, že toto volebné obdobie bude jej posledným. Na našu otázku v súvislosti s kandidatúrou však stále jasne neodpovedala.
Doteraz sa ňou vraj nezaoberala, pretože na čele mesta musela riešiť dôležitejšie problémy. „Posledné viac ako dva roky sú mimoriadne náročné, beriem to však prirodzene, sme tu predsa na to, aby sme sa postarali o ľudí aj v čase kríz,“ spomenula covid aj vojnu na Ukrajine a jej vplyv na samosprávy.
Aj na ňu sa podľa jej slov obracia s blížiacimi voľbami čoraz viac obyvateľov so žiadosťou, aby som naďalej zotrvala v komunálnej politike. „Môžem všetkým prisľúbiť, že túto možnosť určite zvážim,“ vyjadrila sa.
Vo Zvolene sú však pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 29. októbra, známi aj ďalší kandidáti. Pre Aktuality svoj vážny záujem o primátorský post potvrdil mestský poslanec Matej Snopko, ktorý bude kandidovať už tretíkrát.
Vo voľbách „sa pokúsi zabojovať“ aj ďalší zvolenský poslanec Jaroslav Stehlík, rovnako ako nezávislý.
Už v prvý júlový týždeň by sa mal definitívne vyjadriť aj ďalší člen mestského zastupiteľstva Ján Kubiš, majiteľ reklamnej agentúry a organizátor známych kultúrnych podujatí. „Oslovili ma viaceré pravicové strany, ak sa dohodnú medzi sebou a ich záujem bude trvať, išiel by som do toho,“ povedal.
Kandidovať bude pravdepodobne aj bývalý prednosta zvolenského okresného úradu a podnikateľ v realitách Samir Moumani. „Je to veľká zodpovednosť, takže to zatiaľ nechávam otvorené. Ale je to skôr áno,“ povedal, aktuality.sk
X X X
Nemecko varuje pred kolapsom na energetických trhoch
Najväčšia európska ekonomika čelí bezprecedentnej perspektíve, že nebude mať dosť energie pre podniky a spotrebiteľov.
Nemecko varuje, že kroky Ruska na zníženie dodávok zemného plynu do Európy môžu vyvolať kolaps na energetických trhoch, čo je paralela s krachom americkej banky Lehman Brothers, ktorý odštartoval globálnu finančnú krízu. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Vzhľadom na to, že dodávatelia energií hromadia straty, keďže sú nútení nakupovať plyn za vysoké ceny, existuje nebezpečenstvo „prelievania nákazy“ na miestnych výrobcov elektriny a ich zákazníkov vrátane spotrebiteľov a podnikov, povedal vo štvrtok minister hospodárstva Robert Habeck po zvýšení úrovne rizika v prípade dodávok zemného plynu na druhý stupeň – „stav ohrozenia“.
„Ak bude toto mínus také veľké, že ho už nebudú môcť uniesť, celému trhu hrozí, že v určitom okamihu skolabuje,“ povedal Habeck na tlačovej konferencii v Berlíne. „Takže efekt Lehman Brothers v energetickom systéme.“
Najväčšia európska ekonomika čelí bezprecedentnej perspektíve, že nebude mať dosť energie pre podniky a spotrebiteľov. Ruský prezident Vladimir Putin celé mesiace postupne znižoval dodávky plynu v zjavnej odvete za sankcie uvalené na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu. Situácia sa minulý týždeň vystupňovala po strmom znížení dodávok cez hlavný plynovod do Nemecka Nord Stream 1, čo ohrozilo vytváranie zásob na zimu.
Stav ohrozenia znamená prísnejšie monitorovanie trhu a opätovnú aktiváciu niektorých uhoľných elektrární. A dáva tiež vláde možnosť prijať legislatívu, ktorá energetickým spoločnostiam umožní preniesť zvýšenie nákladov na domácnosti a podniky. Habeck povedal, že zatiaľ odkladá úpravy cien, aby videl, ako trh zareaguje.
„Bude to kamenistá cesta, po ktorej musíme prejsť ako krajina,“ povedal. „Aj keď to ešte necítime, sme v plynovej kríze.“
Tretí a najvyšší stupeň rizika v prípade dodávok zemného plynu – stav núdze, bude zahŕňať štátnu kontrolu nad distribúciou.
Stále pretrváva riziko úplného prerušenia dodávok plynu
Problémy s dodávkami plynu trápia aj ostatné štáty v Európskej únii, pričom 10 z nich už vydalo „prvé varovanie“ na základe nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, uviedol podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v prejave v Európskom parlamente.
„Riziko úplného prerušenia dodávok plynu je teraz reálnejšie ako kedykoľvek predtým. Toto všetko je súčasťou ruskej stratégie podkopať našu jednotu,“ vyhlásil.
Podľa Habecka zníženie dodávok plynu cez plynovod Nord Stream 1 takmer znemožňuje Nemecku zabezpečiť si dostatočné zásoby plynu na zimu bez dodatočných opatrení. Uviedol, že má obavy, že plynovod Nord Stream 1 sa nemusí vrátiť na normálnu kapacitu ani po 10-dňovom období údržby, ktoré sa začne 11. júla.
Nemecko sa ponáhľa s plnením zásobníkov plynu, ale dosiahlo len skromný pokrok. Jeho zásobníky sú v súčasnosti naplnené približne na 58 %, pričom cieľom vlády je dosiahnuť 90 % ich kapacity do novembra.
Denná miera plnenia klesla v stredu približne o polovicu na najnižšiu úroveň od začiatku júna, podľa údajov nemeckého regulátora siete BNetzA. Pri takomto tempe by dosiahnutie cieľa trvalo viac ako 100 dní, čím by sa natiahlo až do obdobia tradičnej vykurovacej sezóny, aktuality.sk
X X X
Zamestnanci aerolínií British Airways vstúpia do štrajku
Predpokladá sa, že nespokojní zamestnanci vstúpia do štrajku počas tretieho alebo štvrtého júlového víkendu.
Letiskový personál britskej leteckej spoločnosti British Airways a personál najväčšieho londýnskeho letiska Heathrow sa dohodli na zorganizovaní štrajku počas začiatku letných prázdnin. Vo štvrtok o tom informoval denník The Telegraph.
Približne 700 zamestnancov združených v odborovom zväze GMB hlasovalo za zorganizovanie štrajku. The Telegraph pripomenul, že tento zväz musí britské aerolínie o začatí štrajku oficiálne upovedomiť dva týždne pred protestnou akciou. To znamená, že štrajk sa môže začať až počas júla.
Predpokladá sa, že nespokojní zamestnanci vstúpia do štrajku počas tretieho alebo štvrtého júlového víkendu, aby maximalizovali „pákový efekt“ súvisiaci so začiatkom letných prázdnin. Dovolenkári budú podľa GMB čeliť „vyčerpávajúcemu letu plného cestovného chaosu, ak zamestnanci nedostanú to, čo im právom patrí“.
Odborári plánujú štrajkom prinútiť British Airways aj letisko Heathrow, aby pozemnému personálu vrátili mzdy na pôvodnú úroveň. Počas pandémie totiž zamestnancom začali strhávať desať percent zo mzdy, aktuality.sk
X X X
Lekárka, ktorá vyoperovala zdravé oko: Za chybu som zodpovedná ja
Operácia päťdesiatročného pacienta s rakovinou sa skončila fatálne. Prišiel o zrak a dôvodom sú chyby a zanedbanie povinností zo strany operačného tímu. Pre profesorku, ktorá zákrok viedla, to bol koniec na pracovisku. Prišli výčitky, jej následná hospitalizácia na psychiatrii a dnes enormný tlak verejnosti.
Incident, v dôsledku ktorého prišiel pacient o obe oči, sa stal v nemocnici v bratislavskom Ružinove.
Denník Pravda sa spojil s lekárkou, ktorá pacienta v Univerzitnej nemocnici Bratislava v mestskej časti Ružinov operovala. „Stalo sa to vlani a prebieha vyšetrovanie. Plne si stojím za svojím, že som za to plne zodpovedná, zodpovedný je operatér, nikoho neobviňujem,“ vyhlásila.
Meno lekárky má redakcia k dispozícii, no rozhodla sa ho nezverejniť. Nateraz prípad vyšetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Manželka pacienta podala podnet v máji a úrad má deväť mesiacov čas na rozhodnutie. Úrad však podľa jeho hovorkyne Moniky Hudecovej môže nemocnici dať len pokutu. Okolnosti incidentu preverí aj bratislavská polícia.
Lekárka dodala, že boli z toho vyvodené pracovnoprávne dôsledky a na oddelení už viac nepracuje. Pre denník Pravda priznala, že po tom, čo sa stala tragická chyba, bola týždeň hospitalizovaná na psychiatrii. K incidentu sa však vyjadriť bližšie nechcela. S pacientom je v kontakte, zároveň mu poslala návrh na kompenzáciu, ktorý však neakceptoval.
„Neviem, prečo sa to teraz vyťahuje,“ uzavrela.
Nie je to ojedinelý zásadný omyl. V roku 2019 v nitrianskej nemocnici 75-ročnému pacientovi operovali nesprávne koleno. Viedlo k tomu viacero systémových pochybení. Na systémové chyby doplatil pacient a lekár. Politici tlačili na nemocnicu, aby ukážkovo potrestala chybujúceho lekára. Do nemocnice vtedy podľa informácií denníka Pravda telefonicky volal vtedajší premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer, dnes Hlas) a žiadal, aby lekára demonštratívne vyhodili. Ale ani exemplárne potrestanie jedinca neprinieslo pre bezpečnosť pacienta nič.
Chyby pri operácii sa nestávajú len na Slovensku. V Rakúsku sa podobná tragická chyba stala, keď pacientovi amputovali zlú nohu. Obdobný prípad sa podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia a nemocničného lekára Petra Visolajského stal pred rokmi aj v Nemecku. Slovenská verejnosť sa podľa neho uspokojí s tým, keď obvinia jednotlivca. „Ale to nepomôže pacientom. Pacienti nesmú trpieť a nesmie im byť ubližované, a to sa dá spraviť len cez systémové opatrenia,“ zdôraznil. Systém musí byť podľa neho nastavený tak, aby nedovolil jednotlivcovi ublížiť pacientovi.
V nitrianskej nemocnici síce teatrálne potrestali vinníkov, štát však neprišiel so zásadnou systémovou zmenou. Aspoň takou, aby sa o tri roky podobný prípad nezopakoval.
„V normálnej krajine s normálnym ministerstvom zdravotníctva sa mali prijať systémové opatrenia na zamedzenie takýchto pochybení vo všetkých nemocniciach, nielen v Nitre po tlaku lekárov,“ zdôraznil Visolajský.
Dodal, že nitrianska nemocnica neskôr na tlak lekárov prijala systémové opatrenia, aby sa takéto chyby neopakovali. Zaviedli viacnásobnú kontrolu správnej strany operácie, skontrolovanie miesta označenia operácie a celkovú prípravu pacienta ešte na oddelení.
No samotné ministerstvo zdravotníctva vo vyhláške z januára 2020 tvrdí, že v nemocniciach sa určili základné kritériá, ktoré musia tieto pravidlá spĺňať. Vyhláška sa zaoberá všetkým od eliminácie a prevencie pádov cez kontrolu funkčnosti zdravotníckych pomôcok, no spomína sa tam aj zoznam predoperačných bezpečnostných postupov bezprostredne pred chirurgickým výkonom. Tie však, zdá sa, boli v ružinovskej nemocnici odignorované.
„Rezort bude tvrdiť, že vydal príkaz, ale je otázne, či sa to kontroluje, ba či sa to vôbec dodržiava. Ako mohla byť dodržaná kontrola, keď pacient prišiel o zrak. Musí na každom oddelení dôjsť k pochybeniu, aby sme to kontrolovali?“ pýta sa Visolajský.
Zanedbaná kontrola
V roku 2009 vydala Svetová zdravotnícka organizácia manuál bezpečnosti pri operáciách. Podľa neho majú sestry a lekári operujúci na jednotlivých oddeleniach kontrolovať prípravu na zákrok, aj stav pacienta, aj aktuálny stav zdravotníkov.
„Napríklad pred operáciou sa koleno oholí, označí fixkou, pričom pacient je pri vedomí a vieme to skontrolovať. Personál to zapíše,“ opisuje postup Visolajský. Ďalšia kontrola je na operačnej sále. Ešte pred uspaním pacienta skontroluje aj anestéziológ. Poslednú kontrolu vykonáva chirurg, až potom môže chytiť skalpel do rúk. „Zarežeme a operuje sa. Toto je viacnásobná kontrola, ktorá sa nerobí, a preto k takýmto pochybeniam, žiaľ, dochádza. Ľudia sú omylní, no systém musí zabezpečiť, aby pacientovi nebolo ublížené, aj keď ho operuje omylný človek,“ vysvetľuje Visolajský.
Prízvukuje, že systém musí zabrániť tomu, aby vyšiel z koľají systému operácie. „Aj keby všetky ľudské faktory zlyhali, musí ho zastaviť kontrola,“ spresnil.
i ministerstvo zdravotníctva kontroluje, či vyhlášku nemocnice dodržiavajú. „Nestačí vydať príkaz, to treba aj kontrolovať. Čo nám pomôže, že pôjde doktorka do basy? Pacient je takisto ohrozený pri ďalšej operácii. Nie je problém potrestať konkrétneho človeka, no základné riešenie je, že sa to nesmie opakovať,“ podčiarkol.
Lekár, ktorý tiež operuje, si pomáha príkladom pilotov lietadiel. Pred letom musia spať určitý počet hodín. „Neexistuje, aby ponocovali. No nejde o to, aby bol pilot dobre vyspaný a cítil sa pohodlne v kabíne, ale o to, že od neho závisia životy ľudí,“ upozorňuje.
Hnevá sa, že neexistuje žiaden obdobný predpis pre lekárov. „Ide o bezpečnosť pacienta. Keď ťahá lekár nadčasy, tak dostane ďalšie. Aký je potom výsledok a aká bezpečnosť? Bola by letecká spoločnosť efektívna, keby jej piloti celé noci lietali a len ,sem-tam‘ mali nejakú haváriu?“ doplnil. Dodal, že tu ani nejde tak o práva lekárov, ale o pacienta. „Sám môžem skončiť na sále a ja nechcem prísť o oko,“ dodal s istým nadhľadom.
Vyčerpaní zdravotníci to neunesú
Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, unavene reaguje, že ako organizácia dlhodobo apelujú na zmeny v zdravotníctve. „Je potrebné plánovať ľudské zdroje, zlepšiť pracovné podmienky, pretože zdravotníci nevládzu,“ hovorí.
Upozorňuje, že vzhľadom na odložené operačné zákroky pre dva roky pandémie bude tlak na zdravotnícke zariadenia len rásť. „Keď sa pozrieme na sľubované zlepšenie pracovných podmienok či finančných ohodnotení, tak sa obávam, že to bude ešte horšie. Obávam sa výpovedí, my podporujeme nároky zdravotníkov, no nie je tu vôľa to riešiť,“ dodala.
Obracia sa na kompetentných, aby dbali na bezpečnosť pacienta. „Samotní vyčerpaní zdravotníci to dlhodobo neunesú,“ uzavrela.
Denník Pravda oslovil fakultné nemocnice na Slovensku. Časť sa k incidentu odmietla vyjadriť. Fakultná nemocnica Trenčín tvrdí, že má nastavený interný systém na kontrolu bezpečnosti operácie.
„Pred operačným zákrokom si operatér osobne prekonzultuje s pacientom oblasť, ktorú má mať pacient zoperovanú, a v prípade, že je to možné, je operovaná časť zároveň viditeľne označená nezmývateľnou fixkou,“ vysvetlila Martina Holecová, hovorkyňa nemocnice. Aby sa predchádzalo udalostiam podobným tej v bratislavskom Ružinove, má trenčianska nemocnica vypracovanú procesnú mapu, dôsledne a podrobne upravujúcu manažment pacienta pred operačným zákrokom, počas neho a po ňom./agentury/
X X X
Nedostatok benzínu a nafty na pumpách. Aký veľký problém máme?
Na malých čerpacích staniciach majú slovenskí motoristi problém natankovať. Dôvodom je nedostatok palív.
vej Vsi prekvapil vodičov. „Benzín a nafta nie sú,“ písalo sa na papieri priamo na tankovacom stojane. Viaceré benzínové čerpacie stanice GAS ostali prázdne. Nejde pritom o ojedinelý prípad. Podobné skúsenosti hlásia ľudia naprieč Slovenskom.
Zatiaľ však nie je dôvod na paniku či vytváranie si zásob. Najväčší slovenský dodávateľ palív avizuje, že si voči aktuálnym obchodným partnerom záväzky plní a dodáva palivá v súlade so zmluvnými podmienkami. „Spoločnosť Slovnaft nie je aktuálne zmluvným partnerom tejto čerpacej stanice, takže nemôže mať ani zodpovednosť za dodanie či nedodanie palív,“ píše Slovnaft vo svojom stanovisku. Ten vládne slovenskému trhu s palivami s vyše 250 čerpacími stanicami. Vlastní ho maďarský pološtátny petrochemický gigant MOL.
Denník Pravda zisťoval aj situáciu v rakúskej spoločnosti OMV, ktorá je dvojkou na trhu so stovkou čerpacích staníc. Podľa marketingovej manažérky OMV Slovensko Ľubice Slabejovej si spoločnosť plní svoje záväzky a dodáva palivá všetkým svojim zmluvným partnerom. Aká je situácia s palivami na menších čerpacích staniciach ako napríklad Dalioil, TAM Autohof, Oliva, RealK, Jurki či Tanker nám však menšie čerpačky neprezradili, nereagovali totiž do uzávierky na naše otázky.
Slovenskí motoristi začali pociťovať nedostatok pohonných hmôt iba na malých čerpacích staniciach. Portál tvnoviny.sk spomína nedostatok palív na pumpách v obciach Farná, Rimavská Sobota, v Jesenskom, v Snine aj pri Košiciach. Niekde podľa portálu chýba nafta, niekde aj iné pohonné hmoty. O absencii palív na malých čerpačkách na Spiši informuje televízia TA3./agentury/
X X X
Poslanci sa chystajú rokovať o dúhových vlajkách. Cigániková: Slovensko nie je čierno-biele
Na protest proti spoločnému návrhu koaličného poslanca Györgya Gyimesiho (OĽaNO) a opozičného nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu (predtým ĽS NS) o zákaze vyvesovať na verejné budovy symboly hnutí či komunít propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie, vyvesili niektorí poslanci z okien dúhové vlajky.
Dúhová vlajka visí z okna sídla SaS aj z okien kancelárií poslankyne Vladimíry Marcinkovej (SaS), Andreja Stančíka a Kristiána Čekovského (obaja OĽaNO).
„Parlament bude dnes rokovať o návrhu Gyimesiho a Tarabu, ktorým chcú zakázať dúhové vlajky. Nejde len o úrady. Spomeniem napríklad kultúrne centrum Cvernovka v Bratislave alebo Tabačka v Košiciach,“ uviedla poslankyňa Marcinková na sociálnej sieti.
Hlasovanie sa však presúva na piatok 23. júna.
Pri bratislavskej Novej Cvernovke a košickej Tabačke hovorí o miestach, kde sa všetci bez rozdielu cítia dobre, kde je dúhová vlajka prejavom tolerancie a rešpektu k právam každého človeka. „Ak by tento návrh prešiel, aj na týchto miestach po celom Slovensku by už nebolo možné vyjadriť solidaritu dúhou, lebo väčšina týchto budov je vo vlastníctve miest, obcí, VÚC alebo štátu. A práve tam Gyimesi strká svoje homofóbne prsty,“ spresnila Marcinková.
Je presvedčená, že Slovensko nie je „zatvrdnutá krajina“. „Ľudia tu netúžia ubližovať si, ale pomáhať si. A presne o tom je táto rovnica. Politici ako Gyimesi sa nás snažia presvedčiť o obraze nenávistného čierno-bieleho Slovenska, kde nemá každý miesto. Ale to nie je pravda,“ upozorňuje a chce sa „biť za krajinu plnú farieb, láskavosti a tolerancie“.
Poslanci Gyimesi a Taraba zhruba pred mesiacom parlamentu doručili návrh, ktorý štátnym inštitúciám vrátane verejného ochrancu práv zakazuje vyvesiť na budovu „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“.
„Aký máte s nami problém?“ opýtal sa prednedávnom Gyimesiho moderátor TA3 Richard Dírer. Oblečenú mal košeľu, ktorej golier lemovala dúhová vlajka.
Gyimesi predloženie zákona odôvodnil tak, že mu išlo o chránenie slovenskej štátnosti. Proti LGBTI komunite podľa svojich slov nič nemá. Ústava chráni manželstvo ako zväzok muža a ženy, a podľa neho to LGBTI skupina popiera, a preto by dúhové vlajky nemali byť na štátnych budovách.
Poslanec je však za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo, aby mohli po sebe dediť či nahliadať si navzájom do zdravotnej dokumentácie. Návrh zákona pripravujú jeho kolegovia. Tvrdí, že ho podporí. „Zabojujeme proti spiatočníkom a spiatočníckym návrhom tým, že sa zahalíme do dúhových vlajok, vystavíme si ich z okien, vystavíme ich na Facebooku. A to preto, že chceme žiť v tolerantnej a lepšej spoločnosti,“ hovorí poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková s dúhovou vlajkou prehodenou cez plecia.
„Dúhové vlajky sú symbolom tolerancie. Žiadna propagácia, žiadna nenávisť, žiadna snaha poškodiť niekoho iného. Tolerancia k takým aj k takým, aj k iným. Každý sa slobodne rozhodne, ako jeho život bude vyzerať, a nech ho prežije v šťastí a láske. Nie podľa nejakých imaginárnych predstáv iných. Podľa seba,“ spresnila strana SaS na sociálnej sieti./agentury/
X X X
Trnka chce pokračovať vo vedení košického kraja, kandidáti sú zatiaľ traja
Pred piatimi rokmi mal podporu OĽaNO, SaS aj KDH. Zostali iba kresťanskí demokrati a pridala sa strana Aliancia.
Rastislav Trnka bude v jesenných voľbách obhajovať post predsedu Košického samosprávneho kraja. Podporu mu vyjadrili zatiaľ iba dve strany, a to KDH a Aliancia.
Kandidatúru na tento post v Košickom kraji doteraz ohlásili ešte ďalší dvaja politici, Róbert Suja s podporou strany Hlas a Džemal Kodrazi za stranu Princíp, ktorej je predsedom.
Program zatiaľ nepredstavil, stretávať sa s ľuďmi plánuje v teréne. Rozhodnutie kandidovať opäť zdôvodnil tým, že za päť rokov priniesol výsledky a chce pokračovať v začatej práci.
Trnka zdôrazni, že za jeho pôsobenia sa osemnásobne zrýchlila rekonštrukcia ciest, desaťnásobne počet opravených mostov, či šesťnásobne sa zvýšili investície do cestovného ruchu.
„Zvýšili sme investície do školstva, zrealizovali sme inovatívne projekty ako geotermálny vrt, pustili sme sa do rekonštrukcie Turzovských a Sobraneckých kúpeľov, a to všetko pri tom, ako sme dostali kraj z posledného miesta v rebríčku transparentnosti na druhé miesto,“ konštatoval Trnka.
Košický samosprávny kraj podľa Trnku efektívnejšie hospodári s verejnými zdrojmi a o transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi podľa neho svedčí aj hodnotenie Košického kraja v rebríčku, ktorý zostavuje Transparency International Slovensko. „Kým v roku 2017, keď som nastúpil na úrad, bol Košický samosprávny kraj na poslednom, ôsmom mieste, v tomto roku sme sa v rebríčku transparentnosti posunuli na druhé miesto a spomedzi všetkých samosprávnych krajov sme sa stali skokanom volebného obdobia,“ konštatoval Trnka.
Kauza teplomerov
S menom Trnku sa spája sporný nákup bezkontaktných teplomerov. Košický kraj mal podľa Úradu pre verejné obstarávanie porušiť zákon o verejnom obstarávaní. Župa kúpila 191 prístrojov na meranie teploty pri vstupe ľudí do objektov kraja. Mali byť dvakrát drahšie, ako v prípade banskobystrického a nitrianskeho kraja.
„Ja mám, čo sa týka kauzy teplomery, čisté svedomie. Momentálne sa to vyťahuje účelovo pred voľbami,“ reagoval Trnka.
Za nákup ho kritizovali poslanci parlamentu za stranu OĽaNO z Košického kraja a kritizoval ho aj predseda SaS Richard Sulík.
Pred piatimi rokmi kandidoval Trnka aj s podporou týchto dvoch politických strán. O rozšírení súčasnej koalície, teda KDH a Aliancie, sa podľa neho ešte rokuje.
„Sme otvorení rokovaniam s ktoroukoľvek normálnou stranou. Musia zdieľať tie hodnoty a pohľady na verejnú službu, ktoré máme. Ak sa ten pohľad líši, napríklad ak si niekto myslí, že zlepší verejnú službu tým, že nám zoberie 500 až 600 miliónov eur ročne z rozpočtu, tak asi je problém sa dohodnúť sa takouto stranou,“ poznamenal Trnka. Či narážal na stranu OĽaNO, neodpovedal.
Tesné víťazstvo
Trnka získal pred piatimi rokmi 59 599 hlasov, čo predstavovalo 37,8 percenta voličov Košického kraja. Jeho protikandidát Richard Raši vtedy prehral len o 875 hlasov. Odvolal sa na Ústavnom súde, no neuspel.
Kandidatúru ohlásil ako prvý Róbert Suja, ktorý v minulosti pôsobil v Národnom centre zdravotníckych informácií. Kandidoval na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Získal podporu strany Hlas.
Na predsedu Košického samosprávneho kraja bude za stranu Princíp kandidovať jej predseda a košický podnikateľ Džemal Kodrazi.
Podnikateľ pôvodom zo Srbska v roku 2018 neúspešne kandidoval ako nezávislý na primátora Košíc Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra, aktuality.sk
X X X
Francúzsko chce mať na jeseň plné zásobníky plynu
Francúzsko postaví tiež nový plávajúci metánový terminál, na zvýšenie dodávok energií po mori
Francúzska vláda si dala za cieľ naplniť zásobníky zemného plynu do jesene na plnú kapacitu.
Európske štáty sa totiž pripravujú na zníženie dodávok od hlavného dodávateľa Ruska, keďže vojna na Ukrajine sa vlečie. Uviedla to vo štvrtok premiérka Elisabeth Borneová. TASR správu prevzala z AFP.
„Zabezpečujeme úplné naplnenie našich skladovacích kapacít s cieľom dosiahnuť takmer 100 % kapacity do začiatku jesene,“ povedala.
Francúzsko postaví tiež nový plávajúci metánový terminál, na zvýšenie dodávok energií po mori, dodala.
Reuters v separátnej správe citoval hovorcu Európskej komisie, podľa ktorého štáty Európskej únie (EÚ) doposiaľ dokázali nahradiť znížené dodávky plynu z Ruska, ale zintenzívňujú tiež prípravy na prípadné ďalšie obmedzenia toku ruského plynu.
„Podľa našej výmeny informácií s národnými orgánmi je v súčasnosti zaručená bezpečnosť dodávok plynu v Nemecku aj v EÚ. Nižší prílev plynu z Ruska možno zatiaľ kompenzovať,“ uviedol hovorca Komisie.
Šéf EÚ pre energetiku a ministri členských krajín bloku budú v pondelok (27. 6.) diskutovať o možných opatreniach na zníženie dopytu po plyne a zintenzívňujú prípravy na prípadné zhoršenie situácie, dodal hovorca, aktuality.sk
X X X
Rebríček: Koľko peňazí dali štáty na pomoc ľuďom so zdražovaním. Kde je Slovensko?
Obrovský nárast cien, aké si Európa dlho nepamätá, prinútil vlády konať. Viaceré sa rozhodli priamo posielať ľuďom jednorazové šeky alebo sa rozhodli regulovať ceny energií či palív. Bruselský inštitút Bruegel relatívne podrobne mapuje jednotlivé štáty, ako bojujú s infláciou.
Pomoc vyjadrenú v pomere voči HDP poskytlo najviac podľa Bruegelu Grécko. Až 3,7 percenta HDP. Za ním nasleduje Litva s 3,6 percentami a tretie Španielsko s 2,3 percentami.
Slovensko obsadilo 14. priečku s vynaloženou pomocou vo výške 1 percenta HDP. V prepočte na eurá je to zhruba jedna miliarda eur. Bruegel túto miliardu počíta ako ušetrené peniaze za účty za elektrinu, ktoré majú slovenské domácnosti ušetriť vďaka memorandu vlády so Slovenskými elektrárňami.
O čom je dohoda so Slovenskými elektrárňami?
V rokoch 2023 a 2024 Slovenské elektrárne ako najväčší dodávateľ elektrickej energie garantujú, že dvom miliónom domácností nestúpne cena elektriny. Ministri Richard Sulík a Igor Matovič ešte v polovici februára uviedli, že jedna domácnosť vďaka tomuto kroku ušetrí 500 eur za dva roky. Dovedna pôjde zhruba o jednu miliardu eur.
V súčasnosti rodina v byte zaplatí za elektrinu maximálne o 32 eur viac ako vlani, za rok celkovo 350 eur. Účet pre rodinný dom s elektrickým vykurovaním a ohrevom vody vyjde o takmer o 146 eur viac a ročne zaplatí dohromady 1 108 eur. A tak by to malo ostať aj nasledujúce dva roky. A to aj napriek očakávanému rastu cien elektriny na svetových trhoch.
Problémom je, že detaily dohody zatiaľ ani elektrárne ani vláda nepredstavili. Otázne teda stále zostáva, koľko presne domácnosti ušetria či odkedy to bude presne platiť.
Treba dodať, že Bruegel nezarátal do pomoci 100 eurové poukazy, ktoré sa posielajú ľuďom v týchto dňoch. Ide o znevýhodnené skupiny. Celý balík stojí asi 106 miliónov eur. No aj keby ho zarátali, išlo by o zhruba 0,1 percenta HDP.
Otázkou je, či by malo mať Slovensko zarátaný aj balíček pre rodiny z dielne Igora Matoviča. Bruegel eviduje iba pomoc pre zdražovanie, no 1,2 miliardové opatrenia cielia na všetky rodiny. Navyše, v rozprave k balíčku aj sám Matovič dávnejšie priznal, že ide o „ideologickú“ tému – teda podporu klasickej rodiny s deťmi.
Na záver treba tiež spomenúť, že Sulík sľubuje domácnostiam akciové ceny plynu. Namiesto 100 až 150 percent by mali narásť približne od 33 do 55 percent. detaily však neprezradil. Zatiaľ dodal iba toľko, že od augusta by mali zľavy dostať klienti, ktorí podpíšu nové zmluvy so štátnym Slovenským plynárenským priemyslom./agentury/
X X X
Zmenia sa podmienky preplácania inovatívnych liekov
Rezort už pri predstavení návrhu upozornil, že väčšina nových a inovatívnych liekov na Slovensku je pacientom uhrádzaná v tzv. výnimkovom režime, v ktorom je na posúdení zdravotnej poisťovne, či liek uhradí a v akej výške.
Národná rada (NR) SR vo štvrtok schválila zmeny v preplácaní drahých moderných liekov z verejného zdravotného poistenia. Pacientom ich tak po novom nebudú schvaľovať zdravotné poisťovne na výnimky. Zmeny prináša novela o rozsahu a podmienkach úhrady liekov z dielne ministerstva zdravotníctva.
Rezort už pri predstavení návrhu upozornil, že väčšina nových a inovatívnych liekov na Slovensku je pacientom uhrádzaná v tzv. výnimkovom režime, v ktorom je na posúdení zdravotnej poisťovne, či liek uhradí a v akej výške. Má tak dochádzať k markantným rozdielom v prístupe pacientov k liečbe.
„Podporiť ich presun z tzv. výnimkového režimu do režimu kategorizácie bolo nevyhnutné aj preto, lebo liek je z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez akýchkoľvek rozdielov uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami, iba ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO).
Posudzovanie nákladovej efektívnosti inovatívnych liekov pri ich vstupe na slovenský trh sa má naviazať na hrubý domáci produkt. Má sa tiež zmeniť spôsob vyjednávania s ich výrobcami. Novela má priniesť efektívnejší proces uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrad liekov.
Novela má tiež pomôcť vstupovať na trh generickým liekom. „Zrušili sme trojprahový vstup. Myslíme si, že to zvýši konkurenciu, ale zároveň zvýši možnosti ich centrálneho nákupu, a teda aj ďalších úspor,“ ozrejmil poslanec NR SR Marek Krajčí (OĽaNO).
Pozmeňujúce návrhy
K zákonu sa schválilo viacero pozmeňujúcich návrhov, napríklad o cene zdravotníckych pomôcok. „Zdravotnícke pomôcky tiež zápasia s určitou infláciou, a tak sme zákonne umožnili ministerstvu zdravotníctva, aby mohli byť prehodnotené ich ceny,“ priblížil Krajčí.
Upozornil tiež na to, že pacientom mohli hroziť od 1. augusta doplatky za lieky, na ktoré doteraz nedoplácali, až do výšky 39 eur za krabičku. „Toto sa nám zdalo v súčasnej situácii neúnosné, preto sme dovolili farmaceutickým firmám, aby skompenzovali tento doplatok v prípade, že lekár ich neodporučí na inú liečbu,“ dodal.
Zákonom sa podľa Krajčího naširoko otvárajú nožnice pre vstup nových a drahých liekov na slovenský trh. Skonštatoval, že proces preto bude pod dohľadom MZ a bude obsahovať viacero bŕzd. „Jednou z nich je, že poisťovne, ak identifikujú nedostatok prostriedkov systéme, mohli po dohode všetky tri naraz vetovať vstup lieku,“ vysvetlil.
Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. augusta. Niektoré ustanovenia majú začať platiť neskôr, aktuality.sk