Okná na nej mal dostať ako úplatok. Kaľavský bol v minulosti šéfom operatívcov NAKA, ktorí boli súčasťou tímu Očistec. Po prevalení jeho podozrivých kontaktov otočil a začal spolupracovať s policajnou inšpekciou a donášať na svojich kolegov.

Bývalý šéf operatívcov NAKA Ján Kaľavský čelí od jesene minulého roka viac ako desiatke obvinení z korupcie, zneužívania právomocí verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Podľa polície za úplatky prezrádzal obvinenému Petrovi Petrovovi prezývanému Tiger informácie o prakticky všetkých veľkých policajných akciách.

Potom, čo Kaľavského pred rokom policajti nenašli doma, bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Naposledy o ňom rozhodoval súd v Bosne a Hercegovine. Na Slovensko ho nevydal, Kaľavský tam totiž požiadal o azyl. Vyšetrovanie ukončili v jeho neprítomnosti. Začiatkom roka podal prokurátor obžalobu na súd.

Kaľavský mal podľa obvinenia prijať viacero hmotných úplatkov. V tejto súvislosti sa spomínajú aj plastové okná na chate neďaleko Žarnovice, ktoré mu mal zabezpečiť práve spomínaný Peter Petrov. Na svojho kamaráta a údajného informátora sa Kaľavský podľa obvinenia obrátil s prosbou o finančnú pomoc.

Nemal totiž peniaze na nové kuchynské okná. Petrov podľa vlastných slov požiadavke okamžite vyhovel. Vyžiadal si cenovú ponuku a cez svoju firmu zaplatil bezmála tisíceurovú faktúru na okná na rekreačnej chate kúsok od Banskej Štiavnice.

 Chata za 169-tisíc eur

Práve táto chata manželov Kaľavských – aj s novými plastovými oknami, ktoré mal zaplatiť Petrov – je teraz na predaj. Objavila sa na portále Nehnuteľnosti.sk za 169-tisíc eur. Chalupa osadená na pozemku s veľkosťou 935 metrov štvorcových je zrekonštruovaná. Má vlastnú studňu aj nerezovú kúpaciu kaďu. Kúrenie podľa inzerátu zabezpečujú aj elektrické infračervené ohrievače na wifi.

Plastové okná mali byť len jedným z úplatkov Petrova pre Kaľavského. Jednou z najhodnotnejších pozorností, ktoré mal policajt prijať, bolo ojazdené auto Range Rover Sport v hodnote osem až deväťtisíc eur. Exfunkcionár NAKA si mal podľa zistení vyšetrovateľov všetko zariadiť cez Petrova.

Podľa uznesenia o obvinení sa to udialo nasledovne. Koncom júla 2020 našiel dobrý inzerát na predaj ojazdeného auta a Petrova požiadal, aby mu finančne pomohol s jeho kúpou. Zakrátko auto prepísali na manželku policajta. V obvinení sa uvádza, že Petrov zaplatil nielen za auto, ale uhradil aj poistenie, nové pneumatiky a servis.

Úplatky za informácie

Ojazdený Range Rover nebolo jediné auto, s ktorého kúpou mal Petrov Kaľavskému pomôcť. Keďže sa vozidlo neosvedčilo, podobná akcia sa podľa obvinenia odohrala aj v októbri 2020. Tentoraz sa však už malo kupovať nové auto – konkrétne Toyota Rav 4. „Sponzorom“ mal byť podľa obvinenia opäť aj Petrov. Kaľavskému mal prispieť sumou 5-tisíc eur. Do tretice mal Petrov zatiahnuť aj servis ďalšieho auta v hodnote viac ako 1500 eur.

Pomoc od Petrova nemala byť podľa obvinenia zadarmo. Hoci on mal byť informátorom policajta, vďaka Kaľavskému sa mal vopred dozvedieť prakticky o všetkých veľkých policajných akciách posledného obdobia – počnúc zadržaním bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa cez akcie Očistec a Judáš až po plánované zadržanie vtedajšieho šéfa SIS Vladimíra Pčolinského vrátane informácie, kto proti nemu vypovedá.

S Kaľavským sa nám spojiť nepodarilo. Už po prvom obvinení, ktoré neskôr zrušila generálna prokuratúra, však pre médiá vyhlásil, že sa nikdy žiadnej trestnej činnosti nedopustil.

„V živote som nevynášal informácie, ja som policajt 20 rokov a celý čas som robil podľa zákonov. Som bol prototyp vzoru policajta, aký má byť,“ povedal médiám Kaľavský potom, ako ho súd nevzal do väzby po prvom obvinení. To neskôr zrušila generálna prokuratúra ako nezákonné.

 Svedok inšpekcie

Kaľavský bol v minulosti šéfom operatívcov NAKA, ktorí boli súčasťou tímu Očistec. Po prevalení jeho podozrivých kontaktov otočil a začal spolupracovať s policajnou inšpekciou a donášať na svojich kolegov.

Stal sa kľúčovým svedkom inšpekčného tímu Oblúk v kauze údajného manipulovania svedkov. Práve na jeho svedectve a odposluchoch, ktoré sčasti sám zabezpečil, stálo aj obvinenie vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ďalších policajtov, ale aj civilov ako sú práve Peter Petrov, či Matej Zeman. Inšpekcii Kaľavský pri vyšetrovaní chýbal, a preto stíhania Petrova a Zemana prerušila.

Obvinenia Čurillu s Ďurkom, ktoré stáli na Kaľavského svedectve, zasa zrušila generálna prokuratúra, lebo ich vzniesol vyšetrovateľ, ktorý mohol byť zaujatý, aktuality.sk

X X X

Rakúsky prezident utrpel v horách mierny otras mozgu, je v nemocnici

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen utrpel v nedeľu popoludnia počas horskej turistiky v pohorí Kaunergrat v tirolských Alpách ľahké zranenia vrátane mierneho otrasu mozgu a odrenín.  S odvolaním sa na príspevok na Van der Bellenovom oficiálnom účte na sociálnej sieti Twitter o tom informuje agentúra APA.

Po tom, čo sa prezident Rakúska na túre pošmykol a zranil, ho previezli do najbližšej nemocnice príslušníci jednotky Cobra, ktorí ho sprevádzali. Na radu ošetrujúcich lekárov strávi Van der Bellen noc z nedele na pondelok v nemocnici. Pondelkové a utorkové pracovné termíny prezident zruší, oznámil jeho tím v tvíte, aktuality.sk

X X X

Dožinkové slávnosti v Trebišove ponúkli možnosť mletia obilia i rôzne dobroty

Organizátori vyhodnotili aj súťaž o najkrajší dožinkový veniec. Činnosti súvisiace s dožinkami, ako je napríklad mlátenie obilia, mletie na žarnove či mlátenie s cepmi na mláťačkách, si mohli vyskúšať návštevníci areálu trebišovského kaštieľa. V sobotu sa tam po troch rokoch pauzy z dôvodu pandémie konalo podujatie Dožinky.

„Je to jedinečné podujatie v rámci Košického i Prešovského kraja, keďže sa koná v areáli trebišovského kaštieľa. V tomto roku je výnimočnejšie o to, že si pripomíname 120. výročie od čias, keď vítal na šľachtickom dvore Tivadar Andrássy žnecov, žnice a všetkých poddaných, ktorí mu na počesť osláv ukončenia žatvy priniesli dožinkový veniec,“ povedala pre TASR riaditeľka Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína, ktoré podujatie zorganizovalo, Beáta Kereštanová.

Súčasťou programu bola i autentická scénka zo spomínanej udalosti v podaní Divadla G z Trebišova. Atmosféru dotvorili folklórne skupiny Trebišovská Orgonina a Parobci z Dvorianok. Predstavil sa i folklórny súbor Borievka z Košíc a hudobná skupina z Trebišova.

Ocenení boli najúspešnejší jednotlivci a kolektívy krajských a celoslovenských prehliadok a súťaží za rok 2022 a organizátori vyhodnotili i súťaž o najkrajší dožinkový veniec. Pripravený bol i trh s ručne vyrábanými výrobkami či zážitková jazda na historickom traktore s vlečkou. Návštevníci mali možnosť tiež pochutnať si na tradičných zemplínskych špecialitách, ktoré sa viažu k obdobiu dožiniek, ako napríklad na varenej zameške, hrubých lokšiach, tokajských kolačkoch, a zapiť ich tokajským vínom, aktuality.sk

X X X

Majiteľa Spartaka Trnava obvinili z prania špinavých peňazí!

Hospodárske noviny v sobotu informovali o tom, že „spolumajiteľa Spartaka Trnava a siete kín Michala Drobného obvinili z prania špinavých peňazí. V rámci organizovanej skupiny, ktorá mala kšeftovať s palivami, mali cez jeho bankový účet tiecť státisíce eur z nelegálneho biznisu.”

Skupina podľa Hospodárskych novín údajne pozostávala z dvoch častí. „Prvej zložke podľa vyšetrovania šéfoval vtedajší manažér OMV Peter Straňák. Palivá z Rakúska mali papierovo putovať cez rôzne nastrčené osoby a firmy, no v skutočnosti podľa obvinenia išli priamo k finálnym používateľom, ako bola napríklad OLIVA Group dnes už bývalého riaditeľa štátnej lotérie TIPOS Mareka Kaňku. Kaňkova spoločnosť, rovnako aj iné, údajne neodvádzali dane a mali tak získavať na trhu výhodu v podobe nižších cien.

O vyčistenie peňazí z trestnej činnosti sa mala starať druhá vetva skupiny. Tej podľa zistení Národnej kriminálnej agentúry velila dvojica Tomáš Marek a Juraj Krátky. Práve oni mali pod palcom Michala Drobného. Jeho obvinenie hovorí o tom, že konal na základe ich inštrukcií v úmysle zakryť pôvod finančných prostriedkov v trestnej činnosti. Na to Michal Drobný údajne poskytoval Marekovi a Krátkemu svoj bankový účet a pri prevodoch sa riadil ich pokynmi,” vysvetľujú Hospodárske noviny.

Skupina množstvom bankových operácií, prevodov a fyzických výberov podľa obvinenia previedla takmer päť miliónov eur. Michal Drobný sa na tejto činnosti podieľal sumou 200-tisíc, ktoré mu prišli na účet v októbri 2017.

Michal Drobný sa s obvinením nestotožňuje. „Aj preto vyjadrujem svoju plnú dôveru v orgány činné v trestnom konaní, rovnako ako v to, že preveria všetky relevantné skutočnosti a predmetné dôkazy, na základe ktorých bolo toto obvinenie vznesené.

Uznesenie o obvinení mojej osoby obsahuje množstvo informácií a skutočností, ktoré so mnou nijako nesúvisia, a nerád by som bol s nimi spájaný. Samotnú vec a konkrétne informácie súvisiace s vašimi otázkami s vami, žiaľ, nemôžem z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania v potrebnej miere rozoberať ani ich iným spôsobom komentovať,” povedal pre Hospodárske noviny.

Michal Drobný je podľa Hospodárskych novín obvinený z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Keďže mal byť členom organizovanej skupiny, ktorej finančný prospech bol veľkého rozsahu, hrozí mu trest 12 až 20 rokov za mrežami, aktuality.sk

X X X

Šéf agentúry AKO: Ľudia už chcú svätý pokoj, prežijú aj vládu Hlasu, SaS a PS, ak bude fungovať

 Znie to síce zvláštne, ale OĽaNO by odchod Igora Matoviča z politiky nepomohol, tvrdí šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Ešte čosi vyše týždňa a koalícia bude mať zrejme o jedného člena menej. Keďže Igor Matovič sa nechystá odísť z rezortu financií, SaS pravdepodobne definitívne opustí vládny štvorlístok.

Čoraz častejšie počuť politikov hovoriť o predčasných voľbách. Aký vplyv má koaličná kríza na voličov a kto by z predčaných volieb ťažil, sme sa rozprávali s riaditeľom prieskumnej agentúry AKO Václavom HŘÍCHOM.

X Do konca augusta zostáva už len pár dní. Ak Igor Matovič neodstúpi, SaS by mala odísť z vlády. Máte nejaký tip, ako to napokon celé skončí?

Myslím si, že obidve strany sporu sa už vysunuli komunikačne do takého extrému, že už nemajú kam ustúpiť. Všetci by sme si želali, aby ukončili spory, ale vyzerá to tak, že už nemajú ústupové pozície a zrejme by sa báli, že stratia tvár.

Nezdá sa ani, že by boli nejaké náznaky snahy. Videli sme, že premiér bol dva týždne na dovolenke, potom bol na dovolenke líder SaS, čiže oni počas jednej z najväčších politických kríz v histórii poctivo dovolenkovali. Aj to je signál, že zrejme pôjdu od seba.

X Hlavne z úst politikov OĽaNO zaznieva veľa slov o tom, že Richard Sulík chce predčasné voľby, pretože SaS sa teraz v prieskumoch darí a, naopak, Igor Matovič je podľa prieskumov najnedôveryhodnejším členom vlády na Slovensku. Ak by to tak naozaj bolo, dávalo by vám to pri pohľade na vaše prieskumy zmysel?

Nie, pretože máme ústavu. Keby naša ústava dovoľovala uskutočniť voľby dva týždne alebo mesiac od rozhodnutia, tak by to zmysel dávalo. Ústavní právnici sa však zhodujú, že spraviť akékoľvek predčasné voľby je vec možno štyroch-piatich mesiacov. A vieme zo skúseností, že je to veľmi dlhá doba.

Keby ste sa ma teraz opýtali, ako predčasné voľby skončia, najpresnejšia odpoveď by bola od nula do sto. Ľudia sa rozhodujú veľmi emocionálne a asi desať-dvanásť dní pred voľbami. Nie je to tak, že niekto chcel voliť Smer a náhle sa rozhodne pre OĽaNO, ale ľudia majú nejaký užší výber dvoch či troch strán, o ktorých uvažujú.

V prieskumoch povedia tú, ktorá im je práve v ten týždeň najsympatickejšia, ale až potom prichádzajú zlomové body. Hlavným zlomovým bodom je, keď vám do schránky príde oznam o mieste a čase konania volieb vo vašom bydlisku. Od tejto chvíle sa začínajú prieskumy veľmi spresňovať.

No a desať až dvanásť dní pred voľbami sa zvykneme rozhodovať definitívne. Vtedy sú finálne televízne diskusie, povyťahuje sa všetka black PR, ide sa naplno. Tým všetkým chcem povedať, že sa teraz nedá kalkulovať s tým, ako dopadnú predčasné voľby. Dovtedy môže nastať ešte kopa vecí.

X Takže aby som to zhutnil, neveríte tomu, že by Sulík vyslovene chcel predčasné voľby len preto, lebo má jeho strana v prieskumoch celkom dobré čísla.

Každý, kto sa nad tým trochu hlbšie zamyslí, s týmto nemôže kalkulovať.

X V januárovom prieskume AKO predčasné voľby podporovalo len 29 percent voličov SaS, volali po nich najmä voliči opozície. Chcú teda vôbec voliči SaS predčasné voľby? Má Sulík v rukách prieskumy, ktoré by to potvrdzovali?

Dnes už by tie čísla mohli byť vyššie, v januári totiž ešte predčasné voľby neboli úplne témou, hovorilo sa skôr o všeobecnej nespokojnosti s vládou. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Voliči všetkých strán vidia tú agóniu a myslím si, že stále viac a viac z nich má pocit, že to treba nejako useknúť.

Aj keď buďme úprimní, oni si neuvedomujú všetky reálie, náročnosť celého procesu. Voliči majú pocit, že je to ľahké riešenie, neuvedomujú si možné problémy so skladaním vlády. My sme ešte nezažili situácie ako v Taliansku či Izraeli, kde majú za päť rokov sedem volieb, lebo nevedia zložiť vládu. Nám sa pokojne niečo takéto môže stať.

X Z toho, čo hovoríte, mi teda vychádza, že ak by sme išli do predčasných volieb, v prípade SaS sa už nemusí zopakovať scenár z roku 2012, keď sa Sulík s biľagom politika, ktorý rozbil vládu, ledva dostal do parlamentu.

Nemusí sa to opakovať, ale môže sa stať čokoľvek iné. Téma, že SaS povalila vládu, je prevarená voda. Zažívali sme to od roku 2012, zažívali sme to pred rokom, keď došlo k rekonštrukcii vlády. A napriek tomu čísla SaS sú také, aké sú.

Nejaká veľká téma to už nie je, ale nevieme, aké iné témy môžu oveľa viac strane ublížiť. SaS má napríklad na starosti rezorty hospodárstva a školstva, teda dva sektory, kde budú na jeseň problémy. To sa môže využiť ako komunikačná téma proti SaS.

X Aj keď už v tom čase rezorty nebudú patriť ministrom SaS?

Keď si spomenieme, že jednou z mantier tejto vlády je, že našli prázdnu kasu a všetko bolo zanedbávané, tak toto isté sa môže stať im. Ich následníci môžu komunikovať, že bolo to tu dva roky zanedbávané, dva roky to tu nefungovalo. Bude to o tom, ako to obidve strany konfliktu dokážu odkomunikovať.

X Minister Naď vás tak trochu zatiahol do ich koaličného sporu, keď vyhlásil, že ste boli na stretnutí, kde Richard Sulík tlačil premiéra do predčasných volieb. Čo to bolo za stretnutie?

Nebolo to stretnutie s Richardom Sulíkom a Eduardom Hegerom. Bola to prezentácia pre SaS, akých robíme desiatky ročne pre všetky strany. Myslím si, že oni ani nevedeli, že príde premiér, že sa ohlási. Keď premiér prišiel, prezentácia sa zrušila. Nehľadal by som tam nič plánované.

X Takže premiér ani nevidel výsledky toho prieskumu pre SaS?

My sme tam boli, on prišiel, videl som ho prvýkrát v živote, potriasli sme si rukou.

Rozprávali ste sa spolu?

Nejaký small talk sme si povedali.

X O predčasných voľbách reč nebola?

Ja sa na tom aj trochu smejem. Výsledky prieskumy sú ako teplomer na okne. Vy sa pozriete a vidíte, či je zima alebo teplo. Ale to rozhodnutie, či si dáte kožuch alebo plavky, je už na vás. Teplomer to nevie ovplyvniť, on len musí ukázať, aký je stav za oknami. My môžeme ťažko asi niekoho presviedčať. Prečo by preboha nás poslúchali?

X V júlovom prieskume AKO malo OĽaNO okolo deväť percent, SaS necelých 15. Pri OĽaNO sa zvykne hovoriť, že tých osem percent sú už zrejme ich skalní voliči.

Určite ide o skalných voličov. OĽaNO má core okolo siedmich, ôsmich percent, o nich prichádzajú ťažšie.

X Zaujíma ma práve SaS, ktorej vaše prieskumy ukazujú takmer 15 percent.

To nie je core.

 X Takže preferencie SaS sú nafúknuté? Aké veľké je to jadro v prípade SaS?

To je dobrá otázka. Určite je to podobné ako pri OĽaNO, ktoré malo vo voľbách 25 percent, core majú okolo osem. Tam je vlastne rozdiel medzi core a emočne oslovenými voličmi, ktorí sa v tej chvíli rozhodli.

SaS mala najlepší výsledok v roku 2016, okolo 12 percent, takže niekde medzi osem a 12 percent bude core SaS. Tie súčasné zisky SaS sú na margo dlhodobého vyhraňovania sa voči vláde.

X Politici OĽaNO zvyknú s obľubou opakovať, že oni sa prieskumami neriadia, pretože pred voľbami v roku 2019 im agentúry merali šesť percent, no napokon skončili s 25. Z toho by sa možno dalo dedukovať, že v OĽaNO veria, že vo voľbách môžu mať opäť viac, než prieskumy ukazujú dnes. Môže sa rok 2020 zopakovať?

Môže sa to stať v prípade kohokoľvek. Keď si zoberieme rok 2018, stali sa nešťastné veci a vznikla spoločenská objednávka na zmenu. Snažili sa ju ponúknuť Za ľudí, PS/Spolu, SaS aj OĽaNO. Viacmenej mali všetci rovnaký program – zmenu vlády.

Koalícia PS/Spolu a Za ľudí sa v závere kampane prestali venovať tomu, po čom bol dopyt a začali riešiť protesty proti kotlebovcom. Zároveň OĽaNO vyšlo niekoľko marketingových vecí a tým nemyslím len známe video z Cannes.

X Otázka je, či akýkoľvek marketingový ťah OĽaNO ešte dokáže niečo urobiť s tým, že ich šéfovi neverí deväť z desiatich voličov.

Faktom je, že OĽaNO najskôr musí znížiť mieru nedôveryhodnosti Igora Matoviča a potom ešte musí začať presviedčať ľudí, ktorí mu dôverujú, aby ho aj naozaj volili. Pretože vy môžete niekomu veriť, ale nemusíte ho voliť.

X Nepomohlo by OĽaNO, keby Igor Matovič z politiky odišiel?

Bude to znieť zvláštne, ale nie. Väčšina voličov strán na Slovensku je pevne primknutá k lídrovi. Videli sme, ako skončili HZDS, SDKÚ, vidíme preferencie Za ľudí. Takže ja si myslím, že paradoxne by stiahnutie Matoviča z čela OĽaNO hnutiu uškodilo.

X Ešte na chvíľu zostanem pri prognózach a úvahách lídrov OĽaNO. V pozadí sa vraj už chystá koalícia PS, SaS a Hlas. Čo by na takúto vládu povedali ich voliči?

Je také pravidlo, že napriek všetkým vyhraňovaniam na druhý deň po voľbách je nový deň. Veľakrát voľby nastavia sily v parlamente a nedajú veľa možností ako to spraviť inak.

X Už sme tu mali koalíciu SNS a Mostu-Híd.

Áno, pamätáme si hrádzu proti extrémizmu, veľkú koalíciu proti Mečiarovi, a tak ďalej. Vždy sa dá nájsť nejaký argument, vďaka ktorému sa komunikuje, že nechceli sme, ale museli. A keď sa nájde takýto vhodný argument, dá sa pred voličmi ospravedlniť čokoľvek. Aj keď zo skúseností vieme, že niektorí členovia takýchto koalícií potom na to doplatia.

X Práve tam mierim. Predýchali by voliči SaS či PS koalíciu s Hlasom?

Na to je veľmi ťažké odpovedať. To by sme museli dávať otázky každému z voličov o sympatiách tej druhej strane. Ale určite by veľa zavážilo – hlavne v súčasnej situácii – ak by takáto vláda vznikla, či by dokázala normálne fungovať, podávať výkon.

Dnes ľudia v prieskumoch čoraz častejšie hovoria, že vláda sa zaoberá iba sama sebou, že nevládne. Keby prišiel ktokoľvek aj z úplne najbizarnejšej koalície a ľudia by videli nejakú sústavnú snahu, tak by vôbec neriešili, kto tam je. Ľudia už potrebujú mať svätý pokoj.

X Od roku 2006 mali víťazi parlamentných volieb vždy aspoň okolo 30 percent, výnimkou je OĽaNO s 25 percentami. Dnes sa javí byť najsilnejšou stranou v prieskumoch Hlas s 20 percentami. Stačilo by to na víťazstvo vo voľbách?

Choďte ešte hlbšie do minulosti a zistíte, že vysoké čísla mali väčšinou dominantní lídri. Mal ich Mečiar a mal ich Smer. Všade inde, kde sa museli skladať nejaké koalície, či už to bolo v roku 1998 alebo neskôr, nastali poklesy z tých peakov.

Naozaj, 20 percent je tristné číslo. Už keď niekto povie, že ja som mal 25 percent, je to síce pravda, ale je to jeden z najhorších volebných výsledkov v histórii Slovenska. Možno nový normál bude 20 percent. Lenže potom hrozí, že sa dostaneme do systému, že budeme mať nezložiteľné vlády.

Po tejto skúsenosti so štvorkoalíciou je možné, že veľa strán sa bude báť robiť nejaké veľké koalície po voľbách. To môže vyústiť do chaosu, že budeme mať voľby za voľbami. Najväčší problém na tom je, že vtedy väčšinou krajina stagnuje.

X Peter Pellegrini nie je takým silným a charizmatickým lídrom, akými boli Mečiar s Ficom?

Desať deleno dva je vždy päť. Smer a Hlas majú dokopy 35 až 37 percent, oni majú spolu tie čísla, aké mal Smer. Lenže na túto cieľovú skupinu už nie je len jeden človek, z jedného lídra sú dvaja a delia si to medzi sebou. Kým Smer alebo Hlas nezanikne, ich potenciál rastu už nie je taký veľký ani u jedného ani u druhého.

X Najskôr sa dlho zdalo, že Smer v prieskumoch predbehne Hlas, napokon sa však ten rastúci trend Smeru zastavil. Prečo sa to stalo?

Približovali sa číslami k sebe, pretože ich ľudia nevedeli odlíšiť, dochádzalo medzi nimi k toku voličov. Smer však začal komunikovať ráznejšie, začal cieliť cez sociálne siete na najmladších voličov, čo nikdy predtým nerobil. Často oslovoval tých, ktorí volili ĽSNS alebo Republiku, tomu musel prispôsobiť svoj pojmový aparát.

A tým, že akoby stvrdol jeho spôsob komunikácie a vyhraňoval sa tvrdšie voči témam, ako sú pandémia či vojna na Ukrajina, začal sa odlišovať od Hlasu. Začali sa odlišovať v názoroch na očkovanie, na Ukrajinu, a tak ďalej. To ich rozdelilo a naraz akoby sa zastabilizovalo to pretekanie voličov z jedného tábora do druhého.

 X Môže Smer opäť vyhrať parlamentné voľby?

Vylúčiť sa nedá nič. Ak by Smer našiel nejakú silnú tému… Oni už mali silnú tému referenda, lenže paradoxne koaličná kríza im túto tému zrušila. Koaličná kríza je teraz hlavnou témou úplne všade. Takže budú musieť opäť nájsť nejakú dôležitú tému. Vzhľadom na vysokú infláciu či nárasty cien energií to možno pre nich nebude problém.

X Aký je dnes rozdiel medzi voličmi Smeru a Hlasu?

Kým Smer mal dlhodobo najstarších voličov, tak Hlas z elektorátu Smeru zobral skôr stred a stredne starších, má tiež viac voličov s vyšším vzdelaním. Smer zasa začal cieliť na voličov od 18 do 25 rokov vďaka komunikácii na sociálnych sieťach.

A keďže sme videli, ako tá komunikácia vyzerá, z toho sa dá usúdiť, že nárast Smeru je o tých extrémnejších voličov. Ono to nie je až taká zlá stratégia. Veľa z tých najmladších bolo voličov ĽSNS, čo je strana v rozklade.

Títo voliči akoby ležali na ulici, málokto sa po nich odvážil siahnuť, pretože ich bolo treba oslovovať ráznejšou komunikáciou a témami. A ani sa to tak nebilo s tou najstaršou cieľovkou Smeru, pretože tá je tak trošku benevolentná, to sú veľmi lojálni voliči. Preto aj do Hlasu odišli najmä strední voliči, nie všetci starší.

X Takže voliči Smeru by nemali problém, keby sa Robert Fico rozhodol spolupracovať s Republikou Milana Uhríka.

Mylsím si, že nie. Táto téma sa živí v médiách už niekoľko mesiacov a čísla Smeru sa nijako nezmenili, takže ich voličom to neprekáža.

X A čo voliči Hlasu?

Hlas sa zvykne vyhraňovať voči Republike a ĽSNS a keďže by ho stále voliči volili, asi im to vyhraňovanie vyhovuje. Dá sa predpokladať, že Hlas by mal problém, ak by sa spájal s Republikou.

X Už sa zrejme aj k vám dostali chýry o novej strane, ktorú by mohol zosobňovať Mikuláš Dzurinda.

Počúvam o tom už niekoľko mesiacov.

X Nepredpokladám, že mi odpoviete, ale spýtam sa. Skúšali ste merať, aký výtlak by takáto strana mohla mať?

Môžem vám povedať, že som to nemeral, nikto si u nás takéto veci nezadával. Takže netuším. Ale tých kombinácií, kto všetko by chcel a kde by mal byť, je strašne veľa. Hlavne mi chýba motív, prečo by to robili. Ak sa bavíme o pánovi Dzurindovi či Miklošovi, z existenčných dôvodov to robiť nebudú.

Myslím, že istú prestíž už majú aj teraz tým, že sa vyjadrujú k rôznym témam. Táto sebarealizácia im asi nechýba. Myslím, že toho majú za sebou v politike už celkom dosť a vedia, akú cieľovú skupinu by trieštili.

Nedokázali by vytvoriť tú hybnosť, ktorá by spolu so súčasnými stranami zabezpečia nejakú pohodlnú väčšinu. Skôr by sme sa dostali do situácie, keď by zasa bolo o stranu viac, ale celkovú súčet poslancov by bol rovnaký.

X Čiže takáto strana na zasa len kanibalizovala na súčasných stredopravých subjektoch.

Presne tak.

X Pomaly sa blížia aj prezidentské voľby. Myslíte, že Zuzana Čaputová, ktorej klesá popularita, by mala reálnu šancu znovu zvíťaziť?

Ešte stále má čas na to, aby budovala svoj imidž. Je prirodzené, že jej dôveryhodnosť klesá. Nepamätám si vo svete prezidenta, pri ktorom by sa to nedialo. Komunikačne vyhovieť všetkým sa dá len dočasne. V istej chvíli nastanú javy, ktoré neviete ovplyvniť, ale sú rozdeľujúce.

A vtedy sa musíte vyjadriť a tým prichádzate o časť voličov. Je teda prirodzené, že prezidentka stráca. Teraz musí povedať, či do toho chce ísť. O tom, či má alebo nemá šancu to obhájiť, rozhodne jediná vec a nad tou nemá žiadnu moc. A to je, kto budú jej protikandidáti.

Ak sa vygeneruje nejaká silná osobnosť, ktorá bude mať silnú politickú podporu a dostane sa do druhého kola, tak uvidíme klasický súboj. Ak sa do druhého kola dostane niekto, kto by mohol byť akýmkoľvek spôsobom považovaný za extrém, to by bola zasa iná situácia, pretože by mohla mobilizovať voči extrému. Čiže bude záležať na tom, kto s ňou bude v hre, aktuality.sk

X X X

 Ľubomír Jaško: Rokovať o ultimátach je ako na pohrebe vychovávať mŕtveho

Z rokovaní koaličných lídrov sa stávajú mítingy hluchých. Alebo iba nechápajúcich? Ani jedna možnosť nie je dobrá.

Ultimus, teda posledný

Celá táto vec je od začiatku absurdná a neuchopiteľná. Na začiatku stojí Sulíkovo ultimátum: ak pokračovať vo vládnutí, tak bez Matoviča.

Ako sa vlastne dá vyjednávať o ultimáte? Špekulovať nad tým ako ho formulovať? Alebo sa dohodovať o termíne, kedy sa hrozby naplnia? Alebo hádam o tom, ako celú túto mizériu „predať” s čo najmenšími škodami verejnosti?

V tejto chvíli je dobré všimnúť si latinský základ slova ultimátum, to zvládne skoro každý. Ide o niečo posledné, po čom už nič nenasleduje. Vyjednávať sa mohlo mesiace predtým – práve kvôli tomu, aby na ultimáta nedošlo.

A nemuselo sa ani vyjednávať. Stačilo viac hamovať, ustrážiť neznesiteľné povahy a socializovať sa.

Premiér Heger ignorovaním týchto základných súvislostí ukazuje svoj alibizmus a neschopnosť. Vôbec nepoužíva svoje premiérske nástroje. Chce zostať slušným a jemným mediátorom, akurát vývoj je už ďalej.

Škoda kávy

Reči o inkvizičnej komisii, ktorá bude vyhodnocovať Matovičove a Sulíkove hlúposti, sú urážkou príčetnosti. Oveľa lacnejšie je predsa poslať preč pacientov než takýmto zložitým spôsobom udržiavať tím na ich slovnú izoláciu…

Ak premiér tvrdí, že návrhy na zlepšenie koaličného fungovania stačia a Matovičov odchod nie je nutný, ignoruje podstatu celého problému. Ten je úplne prostý: osobné danosti politika prekonali všetko ostatné a dotyčný už nedokáže garantovať svoju nápravu.

To, že za Matovičom stojí podivná politická eseročka a nie štandardná strana, je jeho problém, nie starosť ostatných.

Teraz je možné vyjednávanie vlastne len o jedinej otázke. Akú vysokú cenu je ochotný zaplatiť Richard Sulík za to, ak sa jeho žiadosť naplní.

Na takýto výpočet ceny splneného ultimáta bude nakoniec stačiť jeden mail. Škoda kávy na Bôriku, aktuality.sk

X X X

Homosexuálnym manželom nechcú dať trvalý pobyt na Slovensku. Budú sa súdiť

Podobným prípadom sa zaoberá aj úrad verejného ochrancu práv, ktorý sa obrátil na Ústavný súd.

Jakub Šanko pred rokmi skúsil šťastie v Argentíne, kde sa presadil ako kuchár. Dokonca sa stal pomerne známym, pretože uspel v tamojšej televíznej kuchárskej šou. V latinskoamerickej krajine našiel aj lásku, Argentínčana Mariana Ruiza, s ktorým sa tam zosobášil.

Napriek úspešnej kariére v zahraničí sa Šanko rozhodol spolu s manželom vrátiť na Slovensko. Narazili však na problém. Slovenské úrady odmietli udeliť trvalý pobyt Ruizovi, pretože náš štát neuznáva zväzky rovnakého pohlavia.

Polícia páru odporučila, aby o trvalý pobyt požiadali inak. Advokát manželov hovorí o diskriminácii.

Manželstvo v rozpore so zákonom

Na začiatku Argentínčan spravil všetko, čo od neho úrady vyžadovali: na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Buenos Aires podal žiadosť a slovenským úradom predložil potrebné dokumenty. Medzi nimi aj sobášny list vydaný argentínskymi úradmi.

Napriek tomu trvalý pobyt nezískal. Slovenská cudzinecká polícia ho totiž odmietla s tým, že ich manželstvo je v rozpore so slovenským zákonom o rodine, pretože náš štát neuznáva zväzok medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia. Ruiz odmietol rezignovať. Rozhodol sa, že s riaditeľstvom cudzineckej polície v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie vydalo, sa stretne na súde.

A nie sú sami. Ombudsmanka Mária Patakyová sa v súvislosti s rozhodovaním slovenskej polície pri pároch rovnakého pohlavia obrátila už aj na Ústavný súd.

Heterosexuálny pár by problém nemal

Udeľovanie trvalého pobytu na Slovensku pre ľudí, ktorí pochádzajú z takzvanej tretej krajiny a sú v trvalom zväzku s občanom Slovenska je pritom bežnou praxou.

„Ak by išlo o heterosexuálny pár, trvalý pobyt by už dávno mali udelený,“ skonštatoval pre Aktuality.sk Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons, ktorý Mariana Ruiza zastupuje.

Argentínčan pritom nechcel, aby Slovensko ich zväzok legalizovalo. Sobášnym listom chcel len poukázať na to, že so Slovákom žije v stabilnom vzťahu. „Domáhajú sa iba rovnakého zaobchádzania v jednej konkrétnej životnej situácii, ktorou je získanie trvalého pobytu za účelom zlúčenia rodiny,“ vysvetlil Kubina.

V žalobe sa pár odvoláva na Ústavu a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tie chránia všetky formy rodinného spolužitia.

Kubina pritom poukazuje na to, že Európsky súd pre ľudské práva už v minulosti v rovnakom prípade konštatoval, že pokiaľ sa štát rozhodne umožniť získanie trvalého pobytu manželovi alebo manželke svojho občana výlučne z dôvodu, že majú uzavreté (heterosexuálne) manželstvo, potom musí poskytnúť rovnakú možnosť aj párom, ktoré heterosexuálne manželstvo uzavrieť nemôžu z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. V opačnom prípade sa štát dopúšťa diskriminácie.

Očakávali, že vzniknú problémy

Oddelenie cudzineckej polície v Žiline prvýkrát odmietlo udeliť Ruizovi trvalý pobyt 31. júla 2020. Opieralo sa pritom o paragraf 48 zákona o pobyte cudzincov. Ten umožňuje zamietnuť žiadosť v prípade ak „manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu“ – teda ak nie je v súlade s zákonom o rodine, ktorý definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Rozhodnutie polícia potvrdila aj po podaní odvolania.

„S vedomím, že slovenská ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, už od začiatku sme počítali s komplikáciami. Čo je smutné, že práve naša ústava neodráža realitu. Na Slovensku je veľa LGBTIQ rodín, ktoré nemajú právne uznanie v žiadnom ohľade. Nie sme prví. A ústava by mala chrániť všetkých občanov napriek ich sexuálnej orientácii,“ povedal pre Aktuality.sk Jakub Šanko a Mariano Ruiz, ktorí stále žijú v Argentíne.

Advokát Peter Kubina vysvetlil, že cudzinecká polícia v tomto prípade postupovala výlučne podľa textu zákona o pobyte cudzincov a zákona o rodine. Zdôraznil ale, že nad zákonmi stojí ešte ústava a dohovor, ktorý v tomto prípade zaručuje širší rozsah práv než naše zákony.

Nesprávny výklad zákona?

Štát teda podľa Kubinu nazerá na žiadateľov ako na nezosobášený heterosexuálny pár. Navyše pár muža a ženy sa môže slobodne rozhodnúť uzavrieť manželstvo a splniť túto podmienku zákona. Homosexuálny pár porovnateľnú možnosť nemá.

„Štát nie je povinný mať v legislatíve zakotvenú možnosť získania pobytu pre manželského partnera svojho občana, ale ak sa rozhodne takúto možnosť zaviesť, potom ju musí poskytovať nediskriminačne všetkým formám rodinného spolunažívania, ktoré požívajú ochrany ústavy a dohovoru,“ myslí si právny zástupca páru.

Inými slovami, ak Slovensko poskytuje možnosť získať trvalý pobyt manželom alebo partnerom svojich občanov, nemal by sa pozerať na to, či ide o heterosexuálny alebo homosexuálny pár.

Podľa Kubinu, ak osoby, ktoré z objektívnych príčin manželstvo uzavrieť nemôžu (ako napríklad homosexuálny pár), postačuje na splnenie tejto podmienky preukázanie existencie trvalého a stabilného rodinného vzťahu. „Takýto výklad nič nemení na tom, že za manželstvo podľa slovenského práva možno uznať len zväzok muža a ženy,“ dodal.

Súdne konanie aktuálne prebieha pred Krajským súdom v Žiline a čaká sa na vytýčenie pojednávania.

Zákon napadla Patakyová na Ústavnom súde

Podobný prípad riešila aj Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Tá sa obrátila na Ústavný súd, deň pred koncom svojho funkčného obdobia.

Ombudsmanka od súdu chce, aby preskúmal ustanovenie v zákone o pobyte cudzincov, ktoré sa odvoláva na zákon o rodine. Ústavný súd jej návrh prijal a bude o ňom rozhodovať.

Na Pataykovú sa totiž obrátil iný pár rovnakého pohlavia – Slovák a občan Nového Zélandu. „V roku 2014, po dlhodobom pobyte na území Nového Zélandu, uzavreli na Novom Zélande manželstvo, v súlade s právom tohto štátu,“ uviedla v podaní na Ústavný súd Patakyová. V roku 2017 sa chcel pár presťahovať na Slovensko a požiadali tu o udelenie trvalého pobytu.

„Príslušné policajné orgány však pána informovali, že trvalý pobyt na päť rokov z dôvodu uzavretého manželstva s občanom Slovenskej republiky mu nebude môcť byť udelený a takáto žiadosť by bola policajným orgánom zamietnutá,“ napísala Patakyová v podaní .

Dôvodom ich odmietnutia rovnako ako v prvom prípade bolo to, že ich manželstvo nebolo uzavreté podľa zákona o rodine.

Páry rovnakého pohlavia si musia vyberať

Podľa ombudsmanky ide v takýchto prípadoch o porušenie základných práv. Tak, ako pri žalobe Ruiza proti slovenskej hraničnej polícii sa aj Patakyová opiera o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ktorú garantuje ústava a dohovor.. Patakyová zdôrazňuje, že tá zaručuje aj základné práva a slobody.

Tomáš Čitbaj z kancelárie verejného ochrancu práv pre Aktuality.sk vysvetlil, že súčasná právna úprava núti páry rovnakého pohlavia k voľbe, či sa vrátia zo zahraničia na Slovensko a potrhajú si rodinné väzby, alebo zostanú v zahraničí.

„Verejná ochrankyňa práv je toho názoru, že právna úprava, ktorá núti k takejto voľbe, je porušením základného práva na ochranu súkromia a rodinného života,“ doplnil.

Zdôraznil tiež, že uznaním uzavretia manželstva v tretej krajine pre účely udelenia pobytu sa nijako nemení právna úprava uzatváranie manželstva na Slovensku a tam ani návrh Patakyovej nesmeruje.

Pred návrhom na Ústavný súd sa verejná ochrankyňa práv snažila aj o zmenu zákona. Obrátila sa preto na ministerstvo vnútra, ktoré „na túto požiadavku nereagovalo“.

Polícia odporúča iný druh pobytu

Aktuality.sk sa preto obrátili aj na ministerstvo vnútra s otázkami ako vníma argumenty bývalej ombudsmanky. Na otázky odpovedala polícia s tým, že slovenský štátny občan a jeho partner môžu na Slovensku spoločne žiť a získať pobyt ako rodinný príslušník občana Európskej únie len vtedy, ak slovenskému štátnemu občanovi už právo na pobyt predtým vzniklo v inej krajine Únie.

„To znamená, že ak napríklad slovenský štátny občan uzavrie registrované partnerstvo alebo manželstvo s osobou rovnakého pohlavia z krajiny, ktorá nie je členom EÚ v Českej republike, bude mať jeho partner právo na pobyt v ČR odvodené od práva na pobyt v ČR pre tohto slovenského štátneho občana. Následne sa tento slovenský štátny občan môže so svojím partnerom/manželom vrátiť z ČR na Slovensko, pričom jeho partnerovi ostane zachované právo na pobyt rodinného príslušníka a Slovensko musí toto jeho právo rešpektovať, aj keď zväzky párov rovnakého pohlavia neuznáva,“ uviedla hovorkyňa prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Polícia tak hovorí, že občan Slovenska môže žiť spoločne s občanom tretej krajiny aj na Slovensku. Podľa nich však musia rátať s tým, že ich zväzok nie je právne uznaný a partner z krajiny mimo EÚ nemôže získať trvalý pobyt vďaka manželstvu so Slovákom.

„Partner bude musieť získať iný druh pobytu na území SR (napríklad prechodný pobyt na účel podnikania, zamestnania, štúdia), ktorý je nezávislý od vzťahu s občanom SR,“ dodali.

Diskriminačná legislatíva

Legislatíva tak ale podľa mimovládnej organizácie Inakosť zjavne diskriminuje medzinárodné páry rovnakého pohlavia nielen oproti zosobášeným párom rôzneho pohlavia, ale dokonca aj rovnakého pohlavia.

Slovensko totiž udeľuje pobyt partnerovi rovnakého pohlavia z tretej krajiny, ak mu ho predtým už udelila iná krajina EÚ.

„Otázka bola viackrát predmetom rokovaní Výboru pre práva LGBTI osôb, nápravu opakovane požadovala ombudsmanka a novela zákona o pobyte cudzincov bola v tejto veci predložená aj do parlamentu. Všetko bez konkrétneho výsledku,“ skonštatovala pre Aktuality.sk mimovládka, ktorá rieši problémy LGBTI ľudí na Slovensku.

Zároveň dodali, že pár, ktorý je predmetom podanie Márie Patakyovej, musel medzičasom odísť zo Slovenska., aktuality.sk

X X X

 Legenda s depresiami. Miloš Kopecký by oslávil 100. narodeniny

V Československu nebolo diváka, ktorý by ho nepoznal. Účinkoval vo vyše 200 filmoch, vytvoril množstvo divadelných postáv, spieval a býval hosťom zábavných programov. Jeden z najväčších českých hercov Miloš Kopecký, ktorý by zajtra oslávil sto rokov, mal v skutočnosti dve tváre. Za noblesou a šarmom bohéma sa skrývala rozorvaná myseľ s ťažkou duševnou poruchou.

 Miloš Kopecký bol jedným z najobľúbenejších českých hercov, aj keď herectvo nikdy neštudoval.

„Herec môže stvárniť veľa skvelých úloh na javisku, a nik ho nepozná. Potom zahrá jedného Štrosmajera a pozná ho celý národ,“ sťažoval sa kedysi Kopecký. A mal pravdu. Väčšina divákov v bývalej ČSSR si ho stotožňovala práve s doktorom v seriáli Nemocnica na okraji mesta. Mnohí si ho však pamätajú aj ako výborného komika či predstaviteľa veľkých tragických úloh.

Tí, čo ho poznali lepšie, naňho zase spomínali ako na očarujúceho spoločníka a intelektuála rozdávajúceho životné múdrosti. Neznesiteľné depresie, ktorými trpel, však spôsobovali veľké výkyvy nálad, takže si ľudí neraz pohneval svojím arogantným správaním. Ku cti mu slúži, že dokázal byť úprimný a sebakritický – sám sa označoval za zbabelca a „inteligentného primitíva“.

Semafor – Jiří Suchý, Miloš Kopecký – Mackie Messer

Trauma z mladosti

Herectvo, v ktorom tak vynikal, nikdy neštudoval. Narodil sa 22. augusta 1922 v Prahe. Otcom bol majiteľ kožušníctva a matkou bývalá modelka. Otec chcel, aby prevzal firmu, a tak sa Milda, ako ho volali, vyučil za kožušníka. To ho však nebavilo. Nedoštudoval ani gymnázium, radšej hrával v amatérskom divadle.

 Tragickou udalosťou, ktorá zrejme spustila i jeho psychické problémy, bola deportácia jeho matky. Ako Židovku ju počas druhej svetovej vojny odvliekli do koncentračného tábora, kde zahynula. Milošov otec sa s ňou rozviedol – namiesto nej chránil svoj obchod. Kopecký nikdy nezabudol, ako ju odprevadil k transportu.

„Otec nad mamičkou de facto vyniesol ortieľ. Keby totiž rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by asi v Terezíne, kde by bolo možné vojnu prežiť,“ zamyslel sa v životopisnej knihe Já Kopecký.

Ani on nacistom neunikol. Ako židovského „mischlinga“ ho v auguste 1944 poslali do pracovného tábora pri Benešove. Po oslobodení sa vrátil do Prahy a pracoval v malom divadle. Najprv obsluhoval gramofón a oponu, neskôr ho pustili aj na javisko.

Skúsenosti z vojny spôsobili, že sa stal komunistom. Keď si však neskôr uvedomil, ako režim potláča slobodu, jeho nadšenie opadlo. V roku 1954 ho z KSČ vylúčili – vraj si neplnil stranícke úlohy.

Ako Henrich IV.

V Štrosmajerovom tieni

Kopecký vystriedal viacero pražských scén, až kým v roku 1965 nezakotvil v Divadle na Vinohradoch. A hoci bol neskôr známy najmä ako komediálny herec, na divadelných doskách vynikajúco zvládol aj tragické postavy.

Veľmi rýchlo sa presadil vo filme, kde debutoval v roku 1947. Vypracoval sa na jedného z najobsadzovanejších hercov. Režiséri mu zverovali hlavne záporné úlohy. „Vďaka filmovým médiám som lump, intrigán a zvodca, ale to je nedorozumenie,“ poťažkal si umelec.

 Aj keď zažiaril v mnohých snímkach, najväčší úspech mu priniesol televízny seriál Nemocnica na okraji mesta (1977 – 1981). Získal si ním takú popularitu, že mu chodili stovky listov z domova i zo zahraničia – dokonca aj zo západného Nemecka či z Fínska.

Nemocnice na kraji města – Dr. Štrosmajer (Miloš Kopecký) a placení apanáže

Kopecký tiež rád „filozofoval“, bol obľúbeným rozprávačom, vystupoval v rozhlase a ako humorista v televízii. Naspieval i viacero piesní, z ktorých sú asi najznámejšie Mackie Messer a Horácovo pohřební blues.

Limonádový Joe

Bolesti a eufória

V súkromí sa Milda správal ako živel. Bol štyrikrát ženatý (sám tvrdil, že päťkrát, ale o jeho údajnom sobáši počas vojny neexistujú záznamy) a chválil sa tým, aký je sukničkár.

 Prvú manželku, slávnu herečku Stellu Zázvorkovú, opustil už po roku a o ich spoločnú dcéru Janu sa nestaral – ako vianočný darček jej raz venoval svoju fotku s autogramom. Jana ako 15-ročná spáchala samovraždu. Rýchlo sa rozviedol i s ďalšími dvoma ženami, len jeho posledné manželstvo s tanečníčkou Janou, s ktorou mal dcéru Barboru, vydržalo 30 rokov – až do jeho smrti.

Bolo to však za cenu toho, že sa Jana zmierila s jeho neverou. Ľúbostné aféry ani netajil, naopak, mladé milenky si vodil aj na veľkú chalupu v južných Čechách. Prítomnosť manželky a dcéry mu vôbec neprekážala.

Rodina mu pritom bola veľkou oporou v boji s jeho „prekliatím“. Herec sa už od začiatku 60. rokov liečil z maniodepresívnej psychózy. Neraz sa stávalo, že hneď po elektrošokoch odišiel do divadla. Jeho chorobné stavy však boli čoraz častejšie a ťažšie. Záchvaty depresie, keď celé dni preležal, nejedol ani neprehovoril, sa striedali s návalmi eufórie, keď zase sršal energiou.

Miloš Kopecký: Jsem zbabělec. Ale když se zbabělec vzchopí, tak pak to stojí za to

Trpel ako málokto

Choroba vraj môže i za to, že sa podvolil tlaku a v roku 1984 uvádzal propagandistickú reláciu, kde odsúdil emigrantov odchádzajúcich zo socialistickej vlasti na Západ. Neskôr sa za to hanbil a ospravedlňoval.

„V televízii, ak odmietnem, si už ani neškrtnem a postupne ani vo filme a rozhlase… Potom nebudem mať ani na benzín a nikto mi nepožičia ani korunu… K lopate sa mi nechce a pri mojej chorobe to nie je sranda,“ zdôvodnil svoj čin.

Aby si napravil pošramotenú povesť, na zjazde Zväzu českých dramatických umelcov v máji 1987 vystúpil s odvážnym prejavom, ktorý prevzalo i Rádio Slobodná Európa. Kultúrnych funkcionárov v ňom vyzval, aby odstúpili. „Ak to nespravíte sami z vlastnej jasnozrivosti, odídete síce o niečo neskôr… lenže už nie dôstojne, ale ako komické figúry,“ varoval ich.

 Ako dospel k takému obratu? „Ja som zbabelec a celý život som sa bál,“ priznal v decembri 1989 s tým, že sa cíti ako spoluvinník, pretože sa iba „pasívne viezol vo vlaku a nič nerobil“. Preto sa vraj rozhodol konať. „A keď sa zbabelec vzchopí, tak to stojí za to,“ vysvetlil.

V tom čase bol už jeho stav veľmi vážny. V októbri 1989 mu navyše pre zhubný nádor vyoperovali takmer celý žalúdok. Pre psychické problémy sa musel vzdať herectva, túžil už len po tom, aby sa jeho trápenie skončilo. Želanie sa mu splnilo 16. februára 1996.

„Miloš Kopecký trpel ako málokto z českých umelcov našej doby,“ povedal psychiater Cyril Höschl. Herec Vlastimil Brodský zase vyhlásil, že Milda bohémstvo a sebavedomie iba predstieral, aby zakryl svoju krehkosť a nedostatok sebadôvery. Možno to tak naozaj bolo, lebo ako Kopecký tvrdil: „Humor je najdôstojnejší prejav smútku.“/agentury/

X X X

 WTA Cincinnati: Kvitová vo finále neuspela.

Garciová získala tretí prestížny titul. Francúzska kvalifikantka Caroline Garciová získala titul na tenisovom turnaji WTA v Cincinnati. V nedeľňajšom finále dvojhry zdolala Češku Petru Kvitovú 6:2, 6:4.

Pre 28-ročnú Garciovú je to tretia trofej z podujatí prestížnej kategórie WTA 1000. Od júna má na konte 27 víťazných zápasov v hlavných singlových súťažiach, najviac na okruhu. Informovala o tom agentúra AFP.

X X X

Zámorský expert o Mariánovi Gáboríkovi: Jeho skutočný potenciál svet možno nikdy nevidel

 Zámorský expert Devon Platana z magazínu The Hockey Writers si zaspomínal na draft nováčikov do zámorskej NHL v roku 2000, v ktorom si vtedy nový klub Minnesota Wild vybral ako svojho prvého hráča slovenského útočníka Mariána Gáboríka z celkového tretieho miesta.

Platana považuje víťaza Stanleyho pohára z roku 2014 za jedného z najlepších hráčov v histórii „divochov“. Myslí si tiež, že celkom nenaplnil svoj potenciál pre množstvo zranení, ktoré ho počas kariéry sužovali.

„Rozhodne je jedným z najlepších hráčov v histórii Wild. Svoje strelecké schopnosti ukazoval ešte pred vstupom do NHL v slovenskej extralige aj na juniorských majstrovstvách sveta v roku 1999. Jeho talent zaujal skautov natoľko, že z neho urobili svojho prvého draftovaného hráča.

Gáborík ich nesklamal, už ako nováčik zaznamenal 18 gólov a 18 prihrávok v 71 zápasoch. Hneď sa stal miláčikom fanúšikov. V piatich z ôsmich sezón strelil 30 alebo viac gólov a v ročníku 2007/2008 vytvoril rekord so 42 gólmi. Bohužiaľ, jeho skutočný potenciál svet možno nikdy nevidel kvôli množstvu zranení. Zo 656 duelov základnej časti, ktoré mohol odohrať za Wild, vynechal 154,“ napísal Platana.

„Každopádne, Gáborík bol v Minnesote úspešný, v 502 zápasoch strelil 219 gólov a pridal 218 asistencií. Do dnešného dňa je najlepší strelec v klubovej histórii, najbližšie je k nemu Zach Parise so 199 gólmi.

To, že Gáborík stále drží strelecký rekord, aj keď už viac ako dekádu nehrá v klube, ukazuje, aký dobrý bol na vrchole svojej kariéry,“ doplnil expert na margo 40-ročného Trenčana, ktorý odohral v zámorskej profilige viac ako 1100 duelov aj za New York Rangers, Columbus Blue Jackets, Los Angeles Kings a Ottawu Senators. Dokopy nastrieľal 439 gólov a získal 873 bodov, vrátane play-off.

Platana sa vrátil aj k ďalším dvom Slovákom, ktorých draftovala Minnesota v roku 2000 – v 7. kole z 214. miesta si vybrala Petra Bartoša a v 8. kole z 232. pozície Ľubomíra Sekeráša. „Wild z nejakého dôvodu radi draftovali v roku 2000 starších hráčov, napríklad 26-ročného Bartoša. Treba povedať, že mal za sebou dve 40-bodové sezóny v Českých Budějoviciach a aj preto dostal šancu u Wild v ich premiérovom ročníku v NHL.

Odohral však len 13 zápasov so ziskom 6 bodov. Väčšinu sezóny strávil v nižšej IHL, kde nazbieral pôsobivých 46 bodov v 60 dueloch. Bohužiaľ, to bolo všetko,“ uviedol odborník na margo 5-násobného slovenského šampióna a vicemajstra sveta z roku 2000.

„Wild z nejakého dôvodu draftovali ďalšieho staršieho Európana, keď si vybrali 31-ročného obrancu Sekeráša, ktorý hrával za český Třinec. Mal vtedy na konte už 12 profesionálnych sezón a hneď sa dostal do zostavy tímu. V prvom ročníku získal 34 bodov v 80 zápasoch, hral aj v ďalších dvoch a zažiaril v play-off 2003.

V 6. zápase semifinále Západnej konferencie proti Vancouveru strelil svoj jediný gól v play-off, ktorý bol víťazný a prispel k obratu v sérii z 2:3 na 4:3. Zakrátko však v NHL skončil. V ďalšej sezóne odohral len štyri duely za Dallas a potom sa vrátil do Európy,“ napísal Platana o Sekerášovi, ktorý tiež získal striebro na MS 2000, aktuality.sk