Ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov odsúdil ruskú propagandu, ktorá obhajuje použitie jadrových zbraní v konflikte na Ukrajine. Muratov varoval, že splnenie týchto hrozieb by znamenalo „koniec ľudstva“. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že ruské jadrové sily boli uvedené do stavu vysokej pohotovosti krátko po tom, ako ruská armáda 24. februára začala útok na Ukrajinu.

V dôsledku toho, že na Západe rastie podpora pre Ukrajinu, prišiel ruský prezident Vladimir Putin s vyhláseniami, v ktorých vyjadril možnosť použitia taktických jadrových zbraní – tie sa podľa ruskej vojenskej doktríny dajú použiť na donútenie protivníka k ústupu.

Muratov v príhovore, ktorý predniesol v utorok v Ženeve pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, nevylúčil použitie jadrových zbraní. Poukázal pri tom na fakt, že propagandisti Kremľa sa teraz všemožne snažia, aby sa použitie jadrových zbraní stalo pre ruskú verejnosť prijateľnejším.

„Už dva týždne počúvame z televíznych obrazoviek, že by sa mali otvoriť jadrové silá,“ informoval Muratov.

Dodal, že z médií v Rusku tiež zaznieva, že taktické jadrové zbrane by sa mali použiť, ak by pokračovali dodávky zbraní na Ukrajinu, ktorej poskytujú vojenskú pomoc Spojené štáty, Európska únia i ďalšie krajiny.

Muratov zdôraznil, že na rozdiel od propagandistov si nemyslí, že by nasadenie takýchto zbraní „znamenalo koniec vojny“, podľa neho to „bude koniec ľudstva“.

Absolútna moc Putina

Podľa Muratova je najdesivejšou vecou v súčasnom Rusku to, že Putin získal „neobmedzenú, absolútnu moc“.

Novinár je presvedčený, že ak sa Putin rozhodne použiť jadrové zbrane, „nikto nemôže zabrániť tomu, aby sa toto rozhodnutie prijalo, … ani parlament, ani občianska spoločnosť, ani verejnosť“.

Muratov bol krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu donútený pozastaviť vydávanie svojho nezávislého denníka Novaja gazeta. Predchádzali tomu dve varovania od štátneho cenzúrneho úradu Roskomnadzor.

Ešte pred tým sa redakcia z dôvodu cenzúry rozhodla odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s ruskou „vojenskou operáciou“ na Ukrajine.

Redakcia takto reagovala na hrozbu trestného stíhania jej novinárov i čitateľov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády k vojne na Ukrajine.

Začiatkom apríla novinári, prinútení opustiť Rusko, spustili nezávislý európsky projekt – Novaja Gazeta.Evropa (novayagazeta.eu)/agentury/

X X X

Vojna sa blíži k Slovensku. Rusi prvýkrát bombardovali Zakarpatskú oblasť

 Zakarpatskú oblasť na Ukrajine ležiacu pri hraniciach so Slovenskom v utorok zasiahla raketa. Dym stúpa po údere ruských rakiet v Ľvove na západe Ukrajine v utorok 3. mája 2022. Útoky ruských rakiet zasiahli elektrické rozvodne a prerušili dodávku elektriny.

Išlo o prvý raketový útok Ruska na túto oblasť od začiatku invázie na Ukrajinu. Informuje o tom TASR na základe správ Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a americkej stanice CNN.

Zasiahnutý bol podľa ruskojazyčného webu BBC bližšie neupresnený objekt v horách, kde sa môžu skrývať ukrajinské vojenské objekty a sklady. O raketovom útoku informoval na sociálnych sieťach šéf Zakarpatskej oblastnej správy Viktor Mykyta.

„Na mieste zasahujú záchranné zložky, zisťujeme presnejšie informácie o zranených i možných obetiach,“ napísal Mykyta na sociálnych sieťach Telegram a Facebook. Zároveň vyzval občanov, aby na mieste útoku nevyhotovovali fotografie a nenatáčali videá. „Nepriateľ by to mohol použiť na korekciu útoku,“ vysvetlil./agentury/

X X X

Nominácie u daniarov riešili aj Béla Bugár s Gáborom Gálom, tvrdí kajúcnik Čech. Mal dostávať lístočky, čo treba vybaviť

Daniel Čech vypovedal, ako zástupcovia strany Bélu Bugára riešili nominácie na finančnej správe. Požiadavky mali šéf strany Béla Bugár, exminister spravodlivosti Gábor Gál a šedá eminencia Elemér Jakab.

Systém „našich ľudí“ nemuseli za poslednej Ficovej vlády budovať len Smer a SNS, o ktorých je toto podozrenie verejne známe, ale aj vtedajšia najmenšia koaličná strana Most-Híd. Bývalý druhý muž finančnej správy a dnes kajúcnik Daniel Čech prehovoril, že politické špičky Mosta mali záujem dostať svojich ľudí na vyššie posty u daniarov.

„… počas jeho krátkeho pôsobenia po voľbách v roku 2016 mu bolo viackrát povedané, že Most-Híd si bude nominovať viacerých čelných predstaviteľov finančnej správy, napriek tomu, že bolo viackrát deklarované, že nie sú a nebudú politcky nominovaní,“ citoval vyšetrovateľ Čechovu výpoveď v uznesení ku kauze Súmrak. V tej čelí expremiér Robert Fico a exminister vnútra Robert Kaliňák obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a snahy diskreditovať poltických oponentov.

Nomináciami sa to však nekončilo. Čech vo výsluchu vyhlásil, že bývalý šéf finančnej správy František Imrecze mal k nemu už niekedy od roku 2013 stále vyššiu dôveru a postupne ho informoval o svojich stretnutiach. Začal mu dávať požiadavky na lístočkoch, aby mu pomohol, resp. „pomohol niekomu z jeho okolia alebo nadriadených“. Čech si spomenul na žiadosti od politikov Smeru či podnikateľov, ale menoval aj politika Mosta-Híd Gábora Gála.

Bizniskrídlo strany Most v akcii

Čech pred vyšetrovateľom prehovoril o tom, že na nominácie u daniarov malo vplývať aj takzvané biznisové krídlo strany. „Spomína si napríklad na žiadosti od poslanca Gábora Gála,“ uvádza sa v uznesení. Bývalá dvojka finančnej správy spomínala exministra spravodlivosti viackrát. „Imreczeho často navštevoval aj Gábor Gál, ktorý s ním riešil nominácie na colných úradoch,“ vypoved Čech, dnes už odsúdený na podmienku za prijímanie úplatku.

Okrem Gábora Gála si spomína aj na významného predstaviteľa strany Most-Híd, ktorý pôsobí na východnom Slovensku a býval poslancom parlamentu.

„O týchto skutočnostiach chodil Imrecze diskutovať s pánom Bugárom a človekom, ktorého Imrecze označil za personálneho lídra strany Most-Híd, Jakabom Elemérom.“ Jakab je dlhé roky starostom obce Veľké Raškovce v Košickom okrese.

Napriek tomu, že Čech si spomínal na množstvo stretnutí s politkmi, ktoré mali súvisieť s personálnymi nomináciami, konkretizoval iba jednu z nich – mala ňou byť vtedajšia riaditeľka Daňového úradu v Bratislave Erika Šoltésová.

Šoltésová v roku 2010 neúspešne kandidovala na primátorku mesta Šamorín s podporou Mosta-Híd. Napokon ju zvolili len za mestskú poslankyňu. Za stranu Bélu Bugára kandidovala aj v roku 2012, tentoraz do Národnej rady. Ako zamestnanie v tom čase uvádzala post riaditeľky Daňového úradu v Šamoríne.

Bugár sa s Imreczem stretol dvakrát

Dlhoročný predseda Mosta-Híd pripúšťa stretnutia s Imreczem aj debatu o menách. Popiera však, že by Most naozaj niekoho do finančnej správy nominoval. „Je to možné, že sa ma pýtal na nejaké mená, ale nepamätám si. Nemali sme nominovaných ľudí,“ tvrdí bývalý podpredseda parlamentu.

Bugár spresnil, že s Imreczem sa stretol dvakrát. Potvrdil, že pozná Eriku Šoltésovú, ale tvrdí, že jej nomináciu nevybavovali.

Pokiaľ ide o možné intervencie zo strany Gábora Gála a Eleméra Jakaba, odkázal nás priamo na bývalých funkcionárov Mosta. „Spýtajte sa ich, nemôžem to vylúčiť alebo potvrdiť.“

So Šoltésovou sa redakcii nepodarilo spojiť a na zaslaný e-mail nereagovala.

Gál: Čech si vymýšľa

Bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál tvrdí, že Čechove slová sú úplné výmysly. „S Imreczem som sa stretával len preto, aby odišiel Čech. Aj s ministrom som bol dohodnutý, že môžem ísť za Imreczem,“ dodal Gál.

Aj Čech pre Aktuality.sk potvrdil, že ho chcel Gábor Gál dostať z finančnej správy. Trvá však na tom, že Gál chodil k Imreczemu riešiť aj personálne nominácie. „Áno, to platí,“ uviedol v telefonickom rozhovore.

Gábor Gál zas na margo politckých nominácií poznamenal, že na finančnej správe boli za každej vlády.

Bývalého ministra sme sa pýtali aj na to, čo nám viackrát naznačovali niektorí podnikatelia z južného Slovenska, teda že mohol mať svoje nominácie u colníkov aj inde, napríklad v Galante, Trnave či Komárne. Gál to rezolútne odmieta.

„Nepamätám si, bolo to pred šiestimi rokmi, ale sú to blbosti. Na úrovni okresu sa nominácie za vlády so Smerom neriešili,“ uzavrel.

Gábor Gál a slovenský Texas

Informácia o tom, že by Gábor Gál mohol mať záujmy na finančnej správe, nie je prekvapivá. Už v roku 2018 Aktuality.sk prvýkrát informovali o skupine podnikateľov v kauze tzv. „slovenský Texas“, ktorých v daňových konaniach zastupoval Gábor Gál v čase, keď bol poslancom.

Podnikatelia Jozef Kertész a Štefan Nagy, ktorých firmy Gál zastupoval, boli odsúdení daňoví podvodníci a v tom čase opäť obvinení z ďalších rozsiahlych daňových podvodov. Gál nebol obhajcom podnikateľov v trestnom konaní, ale ako ich právnik žiadal daňový úrad, aby „texasanom“ vyplatil vratky. V sporoch na Najvyššom súde uspeli, pričom bývalý sudca Vladimír Sklenka vo svojej výpovedi uviedol, že si Gál tieto prípady na Najvyššom súde odchodil.

Kertész a spol. figurujú aj v ďalsom prípade – za úplatky im malo pomáhať Bödörovo policajné komando.

Aktuality.sk sa pred časom pýtali vtedy ešte šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa v otvorenom rozhovore, či sa pozná s Jozefom Kertészom a či ich zoznámil Gábor Gál. Makó túto informáciu v našom rozhovore poprel. Neskôr, už ako obvinený z korupcie, keď začal svedčiť proti svojim kumpánom, vyšetrovateľom povedal presný opak.

Jakab: Každá vláda má nejaké nominácie

Bývalý poslanec Mosta-Híd Elemér Jakab Imreczeho síce pozná, vybavovanie nominácií Mosta na finančnej správe však popiera.

Ako sme už spomínali, podľa výpovede Daniela Čecha mala byť nominantkou Mosta-Híd napríklad Erika Šoltésová, bývalá šéfka Daňového úradu v Bratislave. Jakab uviedol, že toto meno mu nič nehovorí. „Každá vláda má svoje nominácie niekde. Aj Matovič a Sulík,“ tvrdí Jakab.

Kto je Elemér Jakab

Elemér Jakab si urobil magisterský titul na univerzite v ukrajinskom Užhorode, podľa týždenníka Plus 7 dní svoju záverečnú prácu utajil.

Plus 7 dní informoval aj o prípade, keď Jakab zobral telefón novinárovi, ktorý si naň nahrával odpovede na novinárske otázky, resp. Jakabovo mlčanie.

Politik už bývalej SMK Zsolt Gál zverejnil blog, v ktorom sumarizoval podozrivé návrhy zákonov, na ktorých sa Jakab v minulosti podieľal.

Jakabova firma v minulosti kosila trávu pre štátny Transpetrol. „Bol tiež podozrivý z nedovoleného podnikania súbežne s výkonom poslaneckého mandátu, zo zamestnávania ľudí načierno a z podivných zákaziek od Transpetrolu, ktorého vedenie malo blízko k Mostu,“ napísal v roku 2015 komentátor Denníka N Peter Morvay.

Jakab uviedol, že sa pozná aj s bývalým šéfom Transpetrolu Ivanom Krivosudským, aj bývalým podpredsedom predstavenstva Martinom Ružinským – jeho žena je z Veľkých Raškoviec, kde je Jakab roky starostom.

Jakab patrí k najmajetnejším bývalým poslancom, pokiaľ ide o vlastníctvo pozemkov. Na prezidentskú kandidatúru Bélu Bugára v roku 2019 Jakab prispel 50-tisíc eur.

Za čias Radičovej vlády sa viedli diskusie o tom, že Jakab s časťou poslancov Mosta mohli hlasovať proti koalícii pri voľbe generálneho prokurátora – za dovtedajšieho GP Dobroslava Trnku. Jakab aj Bugár to dlhodobo popierali./agentury/

X X X

Súd s Kočnerom: Povedal, že som jeho dcére zničil život a že to tak nenechá, vypovedá Lipšic.

Na Špecializovanom trestnom súde pokračuje hlavné pojednávanie v spojenej kauze objednávky vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov.

To najdôležitejšie:

– súd predvolal troch prokurátorov, na ktorých mala byť objednávka vraždy (Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica); záznam ich výpovedí nájdete v častiach „Žilinka na súde“, „Lipšic na súde“, „Šufliarsky na súde“

– Zlata Kušnírová už nie je poškodená v prípade, súd ju vylúčil, Jana Kuciaková však splnomocnila advokáta Romana Kvasnicu, bude tak naďalej chodiť na pojednávanie;

– Kočnera nezastupuje advokát Marek Para, Najvyšší súd ho v pondelok poslal do kolúznej väzby, náhradným obhajcom je Vladimír Menich;

– najbližšie pojednávanie je naplánované na 24. mája 2022, vypovedať majú Zoltán Andruskó, Miroslav Marček a Iľja Weiss.

Po Kočnerovej ľavej ruke je dnes prázdne miesto v lavici, Alena Zsuzsová na hlavné pojednávanie neprišla. Za Kočnerom je však nový obhajca Vladimír Menich z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka.

Jeho pôvodný právny zástupca Marek Para po včerajšom rozhodnutí Najvyššieho súdu skončil v kolúznej väzbe. Je obvinený za členstvo v skupine okolo Norberta Bödöra. Obžalovaný súhlasil s tým, aby sa pojednávalo s novým obhajcom. Sudkyňa ho zároveň vyzvala, aby do pondelka súdu oznámil, či si zvolí nového obhajcu, inak mu bude ustanovený súdom.

Podľa našich informácií Menich dostal Kočnerov prípad zhruba pred týždňom.

Plány na prokurátorov

Na Špecializovanom trestnom súde majú vypovedať prokurátori, ktorých skupina z južného Slovenska podľa žalobcov plánovala zlikvidovať. Ide o prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Marian Kočner je obžalovaný, že si mal ich vraždy objednať, Alena Zsuzsová že sprostredkovaka objednávku ďalej – obaja svoju vinu popierajú. V kauze stíhajú aj Srba Darka Dragića a muža z južného Slovenska Dušana Kracinu. Aj tí svoj podiel na príprave týchto skutkov odmietajú.

Päticu obžalovaných uzatvára Tomáš Szabó. Pôvodne v kauze nevypovedal, no na prekvapenie verejnosti aj dozorujúcich prokurátorov sa v polovici apríla na hlavnom pojednávaní priznal.

„Chcel by som vydať vyhlásenie. Som vinný zo všetkých skutkov a ľutujem to,“ povedal Tomás Szabó. Podľa obžaloby sa aktívne podieľal na všetkých troch plánovaných vraždách – Žilinku, Šufliarskeho aj Lipšica.

Obžalovaný expolicajt z Kolárova urobil vyhlásenie o vine v súvislosti s prípadom prípravy vrážd prokurátorov, pričom je už právoplatne odsúdený na 25 rokov za účasť na vražde Jána Kuciaka. Po podaní obžaloby v prípade prípravy vrážd prokurátorov mu hrozí až doživotie.

Žilinka na súde

Generálny prokurátor Maroš Žilinka prišiel na súd krátko po 10-tej. Jeho výpoveď je naplánovaná na 10:30. Novinári sa Žilinku pýtali aj na aktuálne dianie, napríklad na vulgárne video z mítingu Smeru, kde opoziční poslanci hecovali ľudí, aby vulgárne kričali na prezidentku Zuzanu Čaputovú.

„Neviem, nesledoval som spoločenské dianie. Neviem sa vyjadriť. Preverím si to, keď si pozriem monitoring.“ Video vraj nemal dôvod pozerať. „Žiadne video som nevidel, na mítingu som nebol a mal som iné starosti,“ dodal Žilinka. Novinárov požiadal, aby ho nechali sústrediť sa na výsluch, ktorý sa týka jeho rodiny a citlivého prípadu.

Prokurátor Žilinka v úlohe svedka popisuje, čo robil na prelome rokov 2017 a 2018. „Osobne som si nikdy nevšimol nič mimoriadneho, čo by sa týkalo mojej osoby alebo mojej rodiny. Mám na mysli to, či ma niekto sledoval alebo chodil za mnou. Nikdy som sa nestretol ani v súkromnom ani v pracovnom živote so žiadnym nátlakom ani vydieraním,“ povedal Žilinka. Informácia o údajnom pláne jeho fyzickej likvidácie ho zaskočila. Dozvedel sa to asi v októbri 2018, vo všeobecnosti mu to povedal vtedajší dozorový prokurátor prípadu okolo Kočnera Vladimír Truban.

Následne bol Žilinka aj s rodinou pod ochranou. Svedok spomína, že v Piešťanoch síce vlastnil spolu s manželkou byt, ale nik v ňom nebýval. Na zvončeku bolo jeho meno. Spomína aj na udalosť z augusta 2017, keď išiel do servisu a od technika sa dozvedel, že na prednej náprave chýbali skrutky.

S čím by mohla súvisieť snaha o jeho likvidáciu? Žilinka hovorí o prípadoch, ktoré dozoroval. „Inú možnosť ako to, že to bolo pre prácu, nepoznám. Pre súkromné veci len ťažko,“ hovorí svedok. „Všetky tie kauzy boli aj v médiách pertraktované, písal o nich aj nebohý pán Kuciak.“

Žilinka menuje kauzy spojené s Kočnerom: napríklad Technopol, „kde išlo o podozrenie z krádeže akcií“. Ďalšou bola Technopol 2, kde sa vyšetrovali viacnásobné prevody a vyvedenie majetku. V oboch robil dozor práve Žilinka. Spomína aj prípad Welten, kauzu zmenky. Poslednou menovanou bola kauza Donovaly, kde Žilinka preskúmaval postup.

„Pri každej kauze bolo viac podozrivých, ale tým pojítkom v určitom štádiu bol aj pán obžalovaný Kočner. To bol môj pocit, nechcem povedať, že to aj urobil. Ale keď som hľadal tie styčné body, tak by mohli byť.“

Kočner sa Žilinku pýta, či vedel o tom, že vyšetrovatelia Jombík a Barochovský vyšetrovali a aj obvinili Gábora Grendela a Daniela Lipšica. „Áno, vedel som,“ povedal Žilinka. Zároveň ale nevedel presne popísať, či im bol prípad odňatý. Informácie mal len z médií.

Žilinka na otázku Zsuzsovej advokáta hovorí, že ak by prišiel o život, kauzy, ktoré dozoroval, by pridelili inému prokurátorovi. Na otázku, či sa niekedy viezol v aute s Danielom Lipšicom, svedok odpovedal, že nikdy, ani v čase keď bol Lipšic ministrom a Žilinka štátnym tajomníkom.

Otázky mal aj právny zástupca Kuciakovcov Peter Kubina. Žilinka potvrdil, že vnímal články Jána Kuciaka o kauzách, ktoré dozoroval. Ďalší zástupca Roman Kvasnica sa pýta na kauzu Donovaly. Keď bolo zastavené trestné stíhanie vo veci, Žilinkovi dali urobiť prieskum kauzy. Písal o tom aj Ján Kuciak.

Kvasnicu zaujímalo aj to, ako sa poznatky z medializovaných textov zaznamenávajú vo vyšetrovaných prípadoch. Sudkyňa Ružena Sabová to okomentovala s tým, že ide o všeobecne známe veci. „Mne nie sú všeobecne známe, preto sa pýtam,“ povedal Kvasnica senátu. „Tak si to zisťujte mimo trestného konania,“ reagovala Sabová.

Kočner po Žilinkovom výsluchu skonštatoval, že články Jána Kuciaka neovplyvňovali konanie prokuratúry. Popiera teda hypotézu, že dal zlikvidovať novinára, aby ho ďalej neohrozoval.

Riešil Kočnerove kauzy

Objednávka na Žilinkovu vraždu mala prísť ešte na jeseň 2017, teda pred plánovanou vraždou Jána Kuciaka. Podľa vyšetrovania dokonca malo byť v pláne, že o život prídu aj Žilinkove deti. Za vybavenie objednávky mali podľa výpovede Zoltána Andruskóa zinkasovať 70-tisíc eur, pričom dostali aj 20-tisícovú zálohu.

Andruskó tvrdí, že požiadavku posunul svojmu známemu z Komárna – Dušanovi Kracinovi. K vražde vraj bolo blízko, na poslednú chvíľu sa Andruskó zľakol, keďže nadobudol pocit, že ho ktosi odpočúva a prehľadal mu aj auto.

Obvinený Kracina síce potvrdzuje, že Andruskó mal naňho nejaké požiadavky, odmieta však, že vraždy skutočne plánovali. Súd čítal jeho výpoveď z obdobia vyšetrovania. Teraz už vypovedať nechce, bude iba reagovať na vykonané dôkazy. Aj Kracina spomína, že meno skutočného objednávateľa je Kočner. Práve preto sa vraj bál ísť na políciu, keďže o zmenkovom podvodníkovi vedel, že tam má kontakty.

 Lipšic na súde

Svedok Daniel Lipšic opisuje ako sa prvýkrát dostal do kontaktu s Marianom Kočnerom, bolo to okolo roku 2003 alebo 2004. „Následne som registroval obžalovaného Kočnera, keď som bol na ministertsve vnútra. Finančná jednotka vykonávala kontrolu v banke vo vlastníctve finančnej skupiny Penta,“ spomína Lipšic na kauzu, kde sa dostal do sporu s Kočnerom. Banka nenahlásila neobvyklú obchodnú operáciu, keď si Kočner poslal tri milióny eur na svoj účet na Slovensku. Následne túto transakciu preverovala finančná jednotka. Lipšic so svojím poslaneckým asistentom Gáborom Grendelom vtedy spravili tlačovú konferenciu.

„Generálna prokuratúra si zo dňa na deň stiahla spis a ja som to vnímal ako snahu zmariť vyšetrovanie,“ povedal svedok Lipšic. V roku 2016, teda štyri roky po tlačovej konferencii, Lipšica obvinili. Obvinenie vzniesli vyšetrovatelia zo stredného Slovenska Jombík a Barochovský.

Svedok spomína aj novinárku Martinu Ruttkayovú, ktorá si vraj spomenula, že jej Lipšicov asistent Grendel poskytol nejaké kľúčové informácie. Neskôr sa zistilo, že Kočner s Ruttkayovou priamo komunikoval, ona si od neho pýtala peniaze na dovolenku.

Lipšic spomína aj ďalšiu spojitosť s Kočnerom. V roku 2016 mal nehodu, pri ktorej zomrel 72-ročný muž. Dnes hovorí, že za rodinou poškodených prišla práve spomínaná novinárka Ruttkayová, ktorá vraj poskytla právne zastupovanie financované inou osobou. Kočnera v tejto súvislosti priamo nemenoval. V minulosti uniklo video z Lipšicovej nehody do médií.

Svedok spomína na udalosť, keď ho pri parlamente, ešte ako poslanca, stretol Kočner a povedal mu, že „som zničil život jeho dcére a on to tak nenechá.“ Lipšic mu vraj odvetil, že už sa mu vyhrážali aj nebezpečnejšie osoby ako je on. Spomínaná kauza Privatbanky okrajovo súvisela s Kočnerovou dcérou.

Lipšic sa po otázkach prokurátora Harkabusa vyjadruje ku komunikácii na sociálnych sieťach. Tvrdí, že v minulosti mu niekto nabúral konto, okrem iného ktosi zverejnil komunikácie medzi ním a inými ženami, avšak nepovažuje ich za autentické.

Kolo otázok využil Kočner aj pri svedkovi Lipšicovi. Pýta sa práve na rok 2012, keď Lipšic na tlačovej konferencii informoval o preverovaní Privatbanky a Kočnerovej transakcie. „Dali ste novinárom podklady k tomuto preverovaniu?“ pýtal sa obžalovaný. Lipšic to poprel.

Kočner sa pýta na návštevy u podnikateľa Petra Košča. Lipšic ich priznáva, tvrdí, že to bolo z iniciatívy Vladimíra Pčolinského a bol tam aj s policajným exfunkcionárom Bernardom Slobodníkom aj Dušanom Kováčikom. O podrobnostiach hovoriť nemôže, lebo nie je zbavený advokátskeho tajomstva. Lipšic popiera, že by na stretnutí dostal požiadavku niečo vybavovať v médiách.

Na otázky Zsuzsovej advokáta svedok hovorí, že si na stretnutie s Alenou Zsuzsovou nepamätá. Rovnako popiera, že by si s ňou písal.

Kočner po výpovedi svedka hovorí, že Lišpica začal registrovať až počas tlačovej konferencie v roku 2012, keď zverejnil informácie o preverovaní Privatbanky. „Dodnes som presvedčený o tom, že kópie zo spravodajskej jednotky sa dostali prostredníctvom pána Lipšica a Grendela do médií,“ skonštatoval Kočner. Potvrdil stretnutie pred parlamentom: „povedal som, že mu veľmi pekne ďakujem, čo spôsobil mne a mojej rodine a že to nenechám tak.“ Tým Kočner myslel podanie trestného oznámenia. „Nič viac,“ dodal.

Trestné oznámenia

Andruskó vypovedal, že za jeho hlavu núkali až 200-tisíc. Zsuzsová vraj Andruskóovi povedala, že treba vystriehnuť, keď bude Lipšic spolu so Žilinkom a treba ich zabiť oboch. Ak sa to nepodarí, priorita je Žilinka.

Zo správ v Threeme vyplýva, že Kočner o Lipšicovi často písal a nadával naňho. Alena Zsuzsová, ktorá fungovala ako Kočnerova volavka na rôznych vplyvných mužov, dokonca tvrdí, že s Lipšicom komunikovala prostredníctvom sociálnej siete. Ten to odmietol.

 Šufliarsky na súde

Prokurátor Peter Šufliarsky priznal, že sa s Kočnerom pozná, zoznámili sa na narodeninovej oslave generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Na oslave vraj bolo zhruba 30 až 40 ľudí. Kočner vraj prišiel k stolu, kde Šufliarsky sedel za stolom, podali si ruky a obžalovaný začal prítomným tykať. „Čo ma prekvapilo, pán Kočner vedel, kto som, odkiaľ som a kde robím,“ povedal. Opakovane sa s Kočnerom stretol ešte asi dva alebo trikrát – na chodbe alebo v kancelárii generálneho prokurátora. „Boli to náhodné stretnutia,“ povedal. Stretli sa aj mimo prokuratúry – tiež dva až trikrát. Napríklad na parkovisku nákupného centra, kde si len podali ruky. Nič vraj neriešili.

Priznal aj správy s Marianom Kočnerom, tvrdí však, že sám ich zverejniť nemohol, lebo na to nedostal súhlas práve od Kočnera. „Spoločenské témy, nič, čo súviselo s výkonom funkcie prokurátora,“ povedal svedok.

O údajnej objednávke vraždy sa dozvedel náhodne od prokurátorov. Neskôr zistil, že jeho meno bolo opakovane lustrované v policajných databázach. V minulosti si nevšimol, že by ho niekto sledoval. Hovorí, že prípadná likvidácia jeho osoby môže súvisieť iba s jeho prácou. Menuje závažné prípady, v ktorých vystupoval ako prokurátor.

Ako námestník vydával pokyny a nechával preveriť medializované informácie o možnej trestnej činnosti. Na otázku advokáta Kubinu svedok hovorí, že „nám bolo jedno, aký to bol zdroj a čoho sa to týkalo. Ja som pána Kuciaka nepoznal, nevedel som ani, pre ktorý portál robil, mediálny zdroj pre mňa nehral úlohu.“

Šufliarsky spomína, že dával preverovať napríklad informácie okolo firmy Inkasný Servis alebo kauzu Gatex, Technopol Servis, vyhrážanie novinárom, trestné oznámenie novinára Adama Valčeka v súvislosti s vydieraním, oznámenie novinárky Moniky Tódovej, Eugena Kordu a opäť Valčeka.

Šufliarsky prezradil, že v jednej trestnej kauze dokonca žiadal o nasadenie informačno-technologických prostriedkov (napr. odpočúvanie, kamerové záznamy) priamo voči Kočnerovi.

„Bývam v Dunajskej Lužnej, v rodinnom dome v radovej zástavbe,“ svedok opisuje, kde býval v roku 2018. Je to dôležité, keďže práve pred domom ho mali nájomní vrahovia zabiť. Sudkyňa sa pýta aj na to, čo je pred domom, aký plot má. „Osvetlenie je pred susedovým domom, niektorí susedia majú kamerový systém, dali sme si ho inštalovať aj my. V tom čase sme mali dve motorové vozidlá,“ opisuje svedok. „Nádoba na smetie je vo dvore, každé dva týždne chodia smetiari. Tí sa zastavia po nádobu vtedy, ak ju dáme pred bránu,“ povedal svedok. Pôvodný plán vraždy totiž malo byť nastraženie výbušného systému do koša.

Ďalej opisuje, ako každé ráno chodil do práce, kedy odchádzal a ktoré ulice prešiel. Šufliarskeho mali pred vraždou sledovať. Jeho kamerové záznamy uložili iba niekoľko týždňov.

Kočner sa svedka pýta, kto mal v minulosti záujem na jeho likvidáciu. Šufliarsky hovorí, že malo ísť o Michala Hrbáčka, muža známeho v spravodajských zložkách a obžalovaného v kauze únosu syna prezidenta Kováča.

V záverečnej reakcii obžalovaný Kočner potvrdil, že nič pracovné so svedkom nerozoberal. Poprel tiež, že by Šufliarskeho dostal do pracovnej pozície generálnej prokuratúry, teda popiera aj svedectvo Petra Tótha. Kočner tvrdí, že iba pomáhal generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi vymýšľať názov pre špecializovaný odbor.

Ako mafiánska poprava

Treťou obeťou na zozname mal byť prokurátor Peter Šufliarsky. Ten kedysi pôsobil ako námestník generálneho prokurátora (GP) pre trestný úsek. Išlo teda o jednu z najvyšších funkcií v úrade. K jeho likvidácii malo podľa prokuratúry prísť až v lete 2018, teda až po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Kočner už bol vtedy vo väzbe pre kauzu zmenky.

Za vraždu Šufliarskeho mala byť sľúbená odmena 100-tisíc eur. Dvojica, ktorá sa mala na likvidácii podieľať, vraj najprv plánovala nastražiť výbušný systém do smetného koša pred domom. Keď plán s bombou nevyšiel, alternatívou mala byť streľba samopalom. O príprave tejto vraždy by mohol hovoriť práve Tomáš Szabó, ktorý sa nedávno priznal, zatiaľ však odmietol vypovedať. Druhým aktérom mal byť Miroslav Marček, ktorý je už právoplatne odsúdený a priznáva sa aj v iných kauzách.

Šufliarsky pritom s Kočnerom v minulosti komunikoval, vymenili si stovky správ. V skutočnosti ho v správach prezýval arcidiabol. Dnes Šufliarsky priznáva, že komunikovať s Kočnerom bola jeho profesionálna chyba.

Kočner so Zsuzsovou zamýšľali, že na čelo generálnej prokuratúry príde po Jaromírovi Čižnárovi jeho kolega René Vanek. S ním si Alena Zsuzsová intenzívne písala, volala ho šteniatko alebo truľo z Malaciek.

„Dnes mám na pi** náladu. Nasral ma Šufliarsky. Zajtra ti poviem. Je to veľmi zlý človek. Zmrd. On nie je sprostý, je zákerný a bojí sa ma, preto ma chce eliminovať. Nuž čo, ja do kúta isto nezaleziem,“ hneval sa Kočner na prokurátora Šufliarskeho ešte v apríli 2018. Neskôr sa sťažoval, že Šufliarsky dostal do rúk príliš veľkú moc.

Koncom marca 2019 Šufliarsky ako námestník GP skončil, dodnes však v úrade pracuje, aktuality.sk

X X X

Kotlebovec Beluský bude mať naďalej prístup k tajným materiálom. Zostáva šéfom špeciálneho výboru

 Beluského zvolili do čela výboru aj hlasmi koalície. Jeho šéfa Kotlebu odmietli.

V Národnej rade existujú len tri výbory, ktoré majú v popise práce sledovať prácu našich tajných zložiek. Do vedenia jedného z nich – výboru pre kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu – sa so súhlasom súčasnej koalície posadil kotlebovec Martin Beluský. Tomu sa však nedávno rozpadol poslanecký klub a hrozilo, že o stoličku po dvoch rokoch príde.

Stratil by tak aj možnosť vedieť o čosi viac ako väčšina poslancov. Na rokovaní výboru sa totiž preberajú aj utajované skutočnosti. Nedávno napríklad informácia o pôsobení spolupracovníka ruskej tajnej služby, ktorá sa týkala aj priamo jeho strany.

Zákon chápali zle

Členstvo v osobitných kontrolných výboroch (SIS, Vojenské spravodajstvo a NBÚ) sa podľa rokovacieho poriadku Národnej rady viaže na príslušnosť k poslaneckému klubu. Poslanci doteraz chápali znenie zákona tak, že keď klub prestane existovať, zákonodarcovi zaniká aj nárok na post v kontrolnom výbore.

Na základe toho sa musel z výboru na kontrolu činnosti SIS porúčať podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, ktorému sa poslanecký klub rozpadol minulý rok po prechode krídla ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zo Za ľudí do SaS.

Nedávno však zistili, že zákon celý čas chápali zle. Pred aktuálnym rokovaním Národnej rady zasadlo poslanecké grémium, kde sa stretávajú vedenia klubov, a tam sa zhodli, že ho treba vykladať inak.

„Argumentácia je postavená na tom, že v zákone je napísane, že ak niekto vystúpi z poslaneckého klubu, stráca členstvo vo výbore. No keďže toto sa nestalo, pretože klub skrátka zanikol, je to taká legislatívna nedokonalosť. A preto sa grémium priklonilo k tomu, že zostáva vo výbore,“ povedal podpredseda Národnej rady za OĽaNO Gábor Grendel.

Na základe toho si bude členstvo v siskárskom výbore uplatňovať aj Šeliga, ktorý sa na rokovaniach niekoľko mesiacov nezúčastňoval. „Bola to nesprávna interpretácia. V skutočnosti som stále členom výboru,“ hovorí Šeliga. Túto nedokonalosť chcú poslanci vyriešiť vo veľkej novele rokovacieho poriadku, ktorú podľa Šeligu chystajú na jeseň tohto roka.

Vedeli o ruskom agentovi

Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ nepatrí k tým najexponovanejším. V poslednej dobe sa však jeho členovia zaoberali viacerými zaujímavými prípadmi. Jedným z nich bolo napríklad preverovanie toho, či ľudia zo Smeru pomáhali čakateľke na prokuratúre a priateľke Roberta Fica Kataríne Szalayovej s vybavením bezpečnostnej previerky.

Členstvo získalo ešte väčšiu atraktivitu po tom, čo koalícia po napadnutí Ukrajiny Ruskom schválila blokovanie dezinformačných webov, kde sa šírila aj kremeľská propaganda.

Ich vypínanie má totiž na starosti práve NBÚ. Dôvody si však necháva pre seba, keďže ide o utajované informácie. Svoje zistenia však zástupcovia úradu prezentovali pred členmi kontrolného výboru. Poslanci vďaka tomu získali informáciu, že pre Hlavné správy píše Bohuš Garbár financovaný ruským agentom, vopred.

„Tieto informácie sa veľmi ťažko komunikujú, keďže sú v utajenom režime. Ale jedna už bola odtajnená. Môžem teda povedať, že na výbore na kontrolu činnosti NBÚ boli tieto informácie (prečo sa vypínajú deziformačné weby, pozn. red.) poskytnuté poslancom, no tí sú viazaní mlčanlivosťou. A jedna z tých informácií ešte predtým, ako sa to stalo, sa týkala pána Garbára. Dostali sme informáciu, že človek, ktorý je nezamestnaný, spolupracuje s ruskou tajnou službou a nielen, že dostáva financie pre seba, no za peniaze od Rusov financuje aktivity ďalších ľudí,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Aktuality.sk poslanec OĽaNO Juraj Krúpa, ktorý je členom výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

To bola pomerne zvláštna situácia z pohľadu bezpečnosti. Ako sa totiž neskôr ukázalo, Garbár v roku 2016 poslal ĽSNS, za ktorú Beluský sedí vo výbore, 10-tisíc eur, hoci bol nezamestnaný.

Matovič: Dajme kotlebovcom výbor

Beluský sa stal predsedom výboru na kontrolu činnosti NBÚ hneď na ustanovujúcej schôdzi 20. marca 2020. Získal 75 zo 135 platných hlasov. Druhou nomináciou extrémistickej ĽSNS bol jej predseda Marian Kotleba. Toho strana nominovala do funkcie šéfa výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva. Na rozdiel od Beluského ho však koalícia odmietla podporiť.

Kotlebovci sú v parlamente už od minulého volebného obdobia – roku 2016. Vtedajšia koalícia sa im však rozhodla neschváliť žiadnu z nominácií na vedenie výborov. Tabu sa rozhodol prelomiť predseda OĽaNO Igor Matovič po tom, čo jeho strana vyhrala pred dvomi rokmi voľby.

„Osobne som za to, aby sme prestali s takým ostrakizovaním kotlebovcov. Treba im dať výbor, nech sa ukážu. Takýmto spôsobom im zoberieme čaro zakázaného ovocia,“ vyhlásil.

Funkcia vo výbore však nič nezmenila a ešte pred rozkolom si ĽSNS v prieskumoch držala približne takú podporu, akú získala vo voľbách.

S Kotlebom v uniforme

Beluský nepatrí práve k najznámejším poslancom. Dnes ho zväčša stretnete v obleku a kravate. No roky patrí k najbližším Kotlebovým ľuďom. Ešte za čias existencie prvej Kotlebovej strany Slovenská pospolitosť spolu s ním pochodoval v uniforme pripomínajúcej gardistickú rovnošatu.

Presadenie Beluského za šéfa výboru kritizoval aj poslanec Za ľudí (dnes SaS) Ján Benčík, ktorý sa ako bloger roky venuje mapovaniu činnosti pravicových extrémistov.

„Mrzí ma, že za šéfa výboru na kontrolu NBÚ prešiel očividne aj vďaka hlasom niektorých poslancov vládnej koalície. Pán Beluský má síce vzdelanie a na rozdiel od viacerých svojich straníckych kolegov aj slušné vystupovanie, je to však starý člen Slovenskej pospolitosti aj rozpustenej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana,“ napísal vtedy na Facebooku Benčík.

X X X

Rusko môže smerovať k hraniciam Európskej únie. Najchudobnejšie Podnestersko sa obáva novej vojny

Maličký separatistický región Podnestersko takmer na hranici s Rumunskom je terčom útokov. Rusku to môže vyhovovať.

Ak sa tam chcete dostať, potrebujete si počkať na hranici pekných pár hodín. Navyše víza vám spravidla platia len pár hodín, teda do času, kým celým územím stihnete prejsť ďalej na Ukrajinu.

Niektorí ho trochu posmešne volajú najchudobnejším štátom Európy, hoci Podnestersko v skutočnosti žiadnym štátom nie je. Dodnes ho uznali len tri separatistické oblasti – gruzínske separatistické neuznané republiky Abcházsko a Južné Osetsko a ešte arménsky odštiepenecký región Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu.

Aj Podnestersko je formálne súčasťou iného štátu – susedného Moldavska, no od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 je de facto súčasťou Ruska.

Dnes to vyzerá, že práve Podnestersko môže byť prvou krajinou po Ukrajine, kam smeruje ruská agresia.

Záhadné výbuchy, ku ktorým sa nikto nehlási

Minulý týždeň tam za doposiaľ záhadných okolností výbuchy poškodili policajnú stanicu, armádne stanovište a vysielaciu vežu.

Bolo to len deň po tom, ako z Moskvy oficiálne zazneli obavy, že Moldavsko v Podnestersku utláča miestnych Rusov, ktorí tvoria väčšinu populácie.

Ak by sa vojna na Ukrajine preniesla aj do Podnesterska, mohol by to byť vážny problém nielen pre susedné Moldavsko či neďaleké Rumunsko, ale aj pre celú Európsku úniu.

Desatina Slovenska

Najchudobnejšia časť najchudobnejšej krajiny Európy – aj tak by sa dal v skratke charakterizovať región na periférii Európy, ktorý dnes ovláda ruská armáda s chabým počtom len asi 1500 vojakov.

Podnestersko má rozlohu asi ako desatina Slovenska, presnejšie viac ako 4-tisíc kilometrov štvorcových. Je to uzučký pásik územia medzi Moldavskom a Ukrajinou, no na Google mapách nenájdete jeho hranice, keďže ho žiadny štát sveta neuznáva.

História tradične proruského regiónu je komplikovanejšia, v skratke je však od roku 1993 v Podnestersku prakticky zmrazený konflikt. Nebojuje sa tam a je to akási neoficiálna vojenská základňa proruských separatistov. Podobne ako v prípade ukrajinských separatistických regiónov Luhansk a Doneck tam však v praxi pôsobí ruská armáda.

Podobnosť v jeho prípade by sa dala nájsť aj s Krymom – v roku 2006 prebehlo v Podnestersku referendum o pripojení k Rusku, ktoré podporilo údajne viac ako 97 percent voličov. Medzinárodné spoločenstvo ho však neuznalo.

Územie vkliesnené medzi riekou Dnester a Ukrajinou je prakticky už od rozpadu Sovietskeho zväzu územím nikoho, hoci formálne patrí Moldavsku. Hlavné mesto tohto regiónu Tiraspol je prezývané aj ako najsocialistickejšie mesto sveta, hneď po severokórejskom Pchjongjangu. Je to najmä schátralou sovietskou architektúrou či početnými sochami komunistických dejateľov vrátane Vladimira Iľjiča Lenina.

Ruský satelit neďaleko Únie

Podnestersko je dnes akýmsi ruským satelitom na území Moldavska, ktoré sa raz chce stať členom Európskej únie a zo všetkých kandidátskych krajín by k tomu malo aj najbližšie, nebyť dvoch problémov.

Prvým je slabá ekonomika. Krajina je považovaná za vôbec najchudobnejšiu v Európe, a to aj v prípade, ak by sme tam zarátali aj Rusko. Druhým je práve nevyriešená otázka Podnesterska. Únia si skrátka nemôže dovoliť prijať za člena nový štát (Moldavsko), na ktorého území pôsobia ruskí vojaci, hoci aj neoficiálne.

Európska únia má v sebe zakotvený verejnosti málo známy článok, ktorý hovorí niečo podobné ako článok 7 zmluvy o NATO – ak by ktokoľvek napadol nejaký členský štát EÚ, ostatné mu musia pomôcť. Inými slovami, krajiny s nevysporiadanými územiami či tie, ktoré sú vo vojne, prakticky nemôžu vstúpiť do Únie.

Rusi sú údajne znepokojení

Práve preto pri správach o výbuchoch v Podnestersku spozornela aj celá Únia. Nikto doteraz nevysvetlil, kto ich mal na svedomí alebo čo mali za cieľ. Jedným z vysvetlení, ktoré sa ponúka, môže byť toto – Rusko chce Únii ukázať, nech radšej s Moldavskom nepočíta.

Naopak, ruskí lídri útoky pripisujú „druhej strane“, aspoň nepriamo. Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina, vyhlásil, že správami o zničení televíznej veže v Podnestersku je „znepokojený“.

Z Moskvy zazneli aj oficiálne hlasy, že Rusko by malo ochrániť rusky hovoriacich obyvateľov Podnesterska pred ďalšími útokmi. Podobne argumentovali aj v roku 2014, keď obsadili Krym a rozpútali vojnu v separatistických oblastiach na Donbase.

Podnestersko má pre Rusov strategickú polohu. Nielen preto, že je to ich neoficiálna exkláva prakticky na hranici s Úniou, podobne ako Kaliningrad.

Po agresii na Ukrajine by bolo Podnestersko logickým cieľom, ako prepojiť prípadne obsadenú južnú Ukrajinu, anektovaný Krym a potiahnuť to takmer až k hraniciam Európskej únie.

Už tak chudobné Moldavsko, ktoré navyše už teraz prijíma Ukrajincov, sa obáva ďalšej utečeneckej vlny, tentoraz z ešte chudobnejšieho polmiliónového Podnesterska.

Čoho sa po incidentoch v Podnestersku môže táto maličká krajina na hranici s Rumunskom obávať ešte viac, je fakt, že nádeje Moldavčanov na vstup do Únie teraz zmarí Rusko./agentury/

X X X

Ruská armáda násilne deportovala z Mariupola 40 000 ľudí

Obliehanie Mariupola ruskými jednotkami vyvolalo veľkú humanitárnu krízu. V obkľúčenom Mariupole zostáva viac ako 100.000 civilistov.

Ruské jednotky deportovali z prístavného mesta Mariupol takmer 40.000 ľudí, pričom ich odviezli buď priamo do Ruska, alebo na územie samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktorá bola vyhlásená v roku 2014 v časti regiónu Donbas na východe Ukrajiny.

Podľa americkej spravodajskej televízie CNN to v utorok v rámci on-line brífingu, ktorý sa konal v Ukrajine Media Centre Ukrinform v Kyjeve, uviedol mariupolský starosta Vadym Bojčenko.

Miestne úrady už podľa neho preverili zoznamy tých, ktorí boli deportovaní z Mariupola do Ruska alebo takzvanej DĽR. Dodal, že je na nich takmer 40.000 ľudí. Druhá strana začala tieto zoznamy skrývať, čo sťažuje overovanie.

Bojčenko objasnil, že ruská armáda „odváža miestne obyvateľstvo do odľahlých častí Ruska, na Ďaleký východ alebo na Sibír a tam ich využíva na rôzne práce“.

Týmto obyvateľom Mariupola je vydávané osvedčenie o presídlení a sú zapájaní do „ponižujúcej práce, na ktorú nie je dostatok Rusov“. Podľa Bojčenka tento prístup vykazuje „znaky fašizmu“.

Obliehanie Mariupola ruskými jednotkami vyvolalo veľkú humanitárnu krízu. Dobrovoľníci i humanitárne organizácie tam dopravovali pomoc civilistom len s veľkými problémami a často boli pri tom bezprostredne v ohrození života.

V obkľúčenom Mariupole zostáva viac ako 100.000 civilistov. Rusko na post starostu dosadilo „svojho“ človeka – Kosťantyna Ivaščenka. Baštou odporu proti ruskej okupácii zostáva areál oceliarní Azovstaľ, ktorý bránia zostávajúci bojovníci ukrajinského pluku Azov, Národnej gardy Ukrajiny a ukrajinskej armády, aktuality.sk

X X X

Líder nemeckej opozície sa v Kyjeve stretol so Zelenským

V utorok popoludní sa v čase Merzovej návštevy spustil v Kyjeve letecký poplach – stalo sa to po prvý raz za posledných tri a pol dňa.

Predseda opozičnej nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ešte predtým Merz navštívil mesto Irpiň, ktoré zničili ruské jednotky. TASR prevzala správu z agentúry DPA, ktorá pripomenula, že išlo o prvú návštevu popredného nemeckého politika na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Merz a Zelenskyj spolu hovorili približne hodinu, uviedol hovorca nemeckého politika na Twitteri. „Rozhovor bol, čo sa týka atmosféry a obsahu, mimoriadne dobrý,“ priblížil. O jeho obsahu sa však Merz chce najprv porozprávať s kancelárom Olafom Scholzom, dodal hovorca.

Merz navštívil v utorok mesto Irpiň, kde údajne došlo zo strany ruských vojakov k podobným zločinom ako v Buči. „Starosta (Irpiňa) mi práve slovami, ktorá ma veľmi zasiahli, opísal, čo sa tu stalo, za akými obeťami sa tu žiali, ale opísal aj mimoriadne zásluhy ukrajinskej armády…,“ povedal Merz s tým, že Nemecko cíti povinnosť pomáhať Ukrajine vrátane obnovy miest ako Irpiň.

V utorok popoludní sa v čase Merzovej návštevy spustil v Kyjeve letecký poplach – stalo sa to po prvý raz za posledných tri a pol dňa, uvádza DPA.

Merz v pondelok ohlásil, že na Ukrajinu ho pozval tamojší parlament, a avizoval, že sa chce stretnúť s poslancami a členmi vlády. Spočiatku však nebolo jasné, či Zelenskyj lídra nemeckej opozície prijme, keďže to z protokolárneho pohľadu nie je samozrejmosťou.

Zelenskyj sa napríklad nestretol so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou, ktorá Kyjev navštívila krátko pred vypuknutím vojny. Ukrajinská vláda už vtedy kritizovala postoj Berlína voči Moskve. V súčasnosti čelí zase Scholz kritike ohľadom nedostatočných dodávok ťažkých zbraní pre Ukrajinu.

Kancelár v pondelok v televízii ZDF naznačil, že nenavštívi Kyjev, pokiaľ tam nepôjde nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorého návštevu minulý mesiac Ukrajina odmietla pre jeho blízke vzťahy s Ruskom počas uplynulých rokov, aktuality.sk

X X X

Exxon Mobil predáva svoju rumunskú divíziu Romgazu za viac ako miliardu dolárov

Transakcia by sa mala definitívne dokončiť v 2. kvartáli 2022.

Americký koncern Exxon Mobil predáva svoju rumunskú divíziu prieskumu a produkcie rumunskému producentovi plynu Romgaz za viac než 1 miliardu USD (947,3 milióna eur). Exxon pôsobil v Rumunsku v oblasti prieskumu a ťažby od novembra 2008, keď získal podiel v čiernomorskom plynárenskom projekte Neptun Deep.

Predaj zahŕňa všetky akcie divízie Exxon Mobil Exploration and Production Romania spolu s podielom v bloku XIX Neptun Block. Transakcia by sa mala dokončiť v 2. kvartáli 2022, aktuality.sk

X X X

Oceliarňam ČR hrozí kolaps. Úrady zablokovali Vítkovice Steel pre väzby na Rusko

Akcionárske ovládanie Vítkovice Steel podľa českých médií vedie k ruskej štátnej rozvojovej banke VEB. Hovorkyňa spoločnosti ale informáciu o ruských vlastníkoch odmietla, za päticou cyperských akcionárov stoja podľa nej podnikatelia z postsovietskych republík, nie z Ruska.

Český finančný analytický úrad (FAÚ) zablokoval majetok ostravskej hutníckej spoločnosti Vítkovice Steel. Dôvodom sú sankcie na Rusko pre vojnu na Ukrajine.

„Spoločnosť môže ďalej fungovať, prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť, vyplácať mzdy zamestnancom a plniť svoje obchodné záväzky voči svojim partnerom, ale nesmie byť predaná, alebo jej podiely prevedené na iného vlastníka,“ povedal hovorca ministerstva financií Tomáš Weiss a doplnil, že FAÚ zmrazil stopercentný podiel Vítkovice Steel predbežným opatrením. Celkový objem zmrazeného majetku ruských subjektov a osôb v Česku je podľa Weissa teraz vo výške niekoľkých miliárd českých korún.

Blokácia podniku ohrozuje tisíce pracovných miest

Oceliarne sú však aj dôležitým zamestnávateľom v Moravskosliezskom kraji, ktorý už teraz vykazuje spoločne s Ústeckým krajom najvyššiu mieru nezamestnanosti v krajine, konkrétne päťpercentnú. V Ostrave samotnej miera nezamestnanosti činí dokonca 5,4 percenta. Pritom celorepublikový priemer zodpovedá iba 3,4 percenta.

„Blokácia majetku spoločnosti Vítkovice Steel ohrozuje pracovné miesta jej zhruba deviatich stoviek zamestnancov a taktiež pracovné miesta v subdodávateľských firmách. Celkom môže ísť až o nižšie tisíce pozícií,“ tvrdí Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm českej Trinity Bank.

Vítkovice Steel sú tradičným európskym výrobcom valcovaných výrobkov z ocele, 70 percent produkcie vyvážajú. Firmu vlastní nadnárodné investičné fondy z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Server Info.cz tento rok v marci uviedol, že akcionárske ovládanie Vítkovice Steel vedie k ruskej štátnej rozvojovej banke VEB. Hovorkyňa spoločnosti ale informáciu o ruských vlastníkoch odmietla, za päticou cyperských akcionárov stoja podľa nej podnikatelia z postsovietskych republík, nie z Ruska.

Zmrazovanie ruského majetku je súčasťou sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. So zmrazeným majetkom jeho majitelia nemôžu nakladať. Minister financií Zbyněk Stanjura (ODS) na konci apríla uviedol, že Česká vláda zmrazila ruský majetok v krajine za takmer miliardu českých korún. Ak bude tento majetok označený ako možná podpora vojnových zločinov Ruska, je podľa ministra do budúcnosti v hre aj jeho konfiškácia.

„Veľmi rýchlo sa však dá tiež čakať reakcia obchodných partnerov podniku. Tí sa budú snažiť vyhnúť transakciám s ním. Môžu napríklad rušiť zákazky, ktoré u neho majú, prípadne si už nové dodávky objednajú u konkurencie. Najmä západné firmy totiž v reakcii namierenej proti Rusku „uvaľujú sankcie na seba samého“, v tom zmysle, že sa vyhýbajú obchodovaniu so sankcionovanými stranami, aby si tak nepoškodzovali vlastnú povesť,“ pokračuje Kovanda. Pokiaľ teda blokácia majetku Vítkovice Steel, teda dôsledok sankcií, nebude len prechodnou záležitosťou, podnik podľa neho získa natoľko neblahú stigmu, že sa mu budú doterajší i potenciálni noví obchodní partneri oblúkom vyhýbať, čo povedie k odlivu zákaziek a potenciálne k bankrotu.

„Vítkovice Steel skrátka kvôli blokácii môže rýchlo prísť o dôveryhodnosť v príslušných obchodných kruhoch aj u svojich zákazníkov alebo klientov. Môže ho tak stretnúť v zásade ten istý osud ako Sberbank CZ,“ dodáva Kovanda. Sberbank CZ koncom februára skolabovala a tento týždeň jej bola Českou národnou bankou odobraná banková licencia po tom, čo jej konečného vlastníka, ruský bankový dom Sberbank, v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu sankcionovali americké úrady./agentury/

X X X

Čudná akcia NAKA na súde: Policajti chceli od sudcov živý spis Beňu a Makóa aj s utajenou prílohou

Vojna v ozbrojených zložkách zrejme pokračuje. Tentoraz ju preniesli na pôdu Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedávno rozhodoval o návrhu na väzbu pre Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Súdna rada sa musí vyrovnať so zvláštnym podnetom od predsedu Okresného súdu Bratislava III. Ten sa na ňu obrátil po tom, ako na pôde jeho súdu zasahovali policajti z Národnej kriminálnej agentúry.

V podnete opisuje, ako do budovy súdu opakovane napochodovalo viacero policajtov z NAKA Východ a od sudcov a zamestnancov súdu žiadali spis a utajovanú prílohu v prípade, kde Ľudovít Makó a Boris Beňa čelia obvineniu z krivej výpovede v kauze údajného úplatku pre bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

V dokumente adresovanom súdnej rade predseda súdu Roman Fitt, sudkyňa Iveta Havloňová aj sudca Karol Posluch opisujú, ako mala policajná akcia prebiehať. „Príslušníci NAKA Východ pristúpili k vyhrážkam, že v zmysle doručeného príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov začnú prehľadávať všetky priestory a kancelárie, a keď bude treba, zavolajú zámočníka a vylomia trezor s tým, že ešte uvidíme, čo všetko sa tu ešte nájde,“ píše v podnete predseda súdu Fitt.

Vyšetrujú zločineckú skupinu

Pracovníčku súdu zasa podľa podnetu obmedzili na osobnej slobode, keď jej nechceli dovoliť opustiť trezorovú miestnosť, kde sú uložené spisy.

Policajtom pritom podľa predsedu súdu išlo najmä o utajovanú prílohu, ktorá v danom čase už na súde ani nebola. Ako prvý o zásahu informoval portál Topky.sk.

Sudca Fitt označil postup policajtov za nezákonný. Podľa neho sa mali oficiálnou cestou obrátiť na prokuratúru a potrebné dokumenty si vyžiadať na zapožičanie.

Kontroverzná akcia mala súvisieť s vyšetrovaním zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ktoré len nedávno spustili trestné oznámenia už spomínaného Ľudovíta Makóa a bývalého siskára Martina Ciriaka, ktorého pred niekoľkými dňami polícia zadržala a obvinila z korupcie.

Makó: Chcú ma zastrašiť

Makó v trestnom oznámení hovorí, že sa ho niekto snaží zdiskreditovať a zastrašiť, aby nespolupracoval s políciou, a vyrába falošné dokumenty, ktoré podsúva vopred vybraným policajtom a prokurátorom. Dokumenty policajti podľa príkazu na prehliadku potrebovali na „náležité objasnenie veci“.

,,Zatiaľ máme neúplné informácie o tejto zaisťovacej akcii. Chceme sa rozprávať aj s príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry. Predbežne nemôžem nič vyhodnotiť. Rozsiahle podanie s prílohami nám prišlo len dnes, súdna rada sa ním bude zaoberať budúci týždeň,“ reagoval predseda súdnej rady Ján Mazák.

O stanovisko sme požiadali NAKA aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý prípad dozoruje. Správu budeme aktualizovať.

Spisy brala aj inšpekcia

Beňa a Makó čelia obvineniu z krivej výpovede v kauze údajného úplatku pre bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Práve toto vyšetrovanie v minulosti spomínanú vojnu spustilo. Okresný aj krajský súd pritom konštatovali, že ich obvinenie z krivej výpovede je v tejto chvíli minimálne predčasné a väzba v ich prípade vôbec neprichádza do úvahy.

Živé spisy pred časom zaisťovala práve vyšetrovateľom NAKA z tímu Očistec policajná inšpekcia vo vyšetrovaní pod dozorom bratislavskej krajskej prokuratúry. Zaujímal ich najmä spis v kauze Vladimíra Pčolinského. Tento postup sa vtedy stal terčom ostrej kritiky, aktuality.sk

X X X

Ako sa dotkne Slovenska zákaz ruskej ropy? Analytici hovoria o následkoch a drahšom benzíne

 Odstrihnúť sa od ruských dodávok energií, aby Vladimir Putin nemal ďalšie peniaze na financovanie vojny. Tak by sa dala v krátkosti charakterizovať stratégia viacerých západných štátov.

Po USA a Veľkej Británii sa o embargu pre ruskú ropu hovorí najnovšie aj v Európskej únii. Peniaze Európanov za ruské energie totiž poháňajú ruskú vojenskú mašinériu. Od začiatku vojny zaplatili európske štáty za fosílne energie Rusku vyše 48 miliárd eur, upozorňuje výskumná organizácia s názvom CREA. Za ropu a ropné produkty platia európske štáty podľa Medzinárodnej energetickej agentúry vyše 660 miliónov eur denne.

Ak by skutočne došlo k embargu ruskej ropy, Slovensko by mohlo byť oslobodené. Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce pre Slovensko výnimku. A to preto, lebo nie sme schopní tak rýchlo prejsť na spracovanie ľahšej, teda neruskej ropy.

Ako sa počíta cena benzínu a nafty?

„Prechod z ťažkej, sírnatej ruskej ropy na iné zdroje by vyžadovalo zmeny technických procesov v rafinérii,“ upozorňuje energetický analytik Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická. Hovorca Slovnaftu Anton Molnár potvrdzuje, že tento prechod potrvá roky. „Kroky smerom ku diverzifikácii sa robili ešte pred konfliktom. V roku 2020 spracovanie alternatívnych rôp dosiahlo historické maximum 230-tisíc ton,“ informoval Molnár s tým, že to je stále len necelých 5 percent z celkového spracovaného objemu. Celková ročná spotreba Slovenska je približne 4,5 milióna ton ropy.

Ekonomickí analytici upozorňujú, že aj napriek výnimke bude mať embargo na slovenskú ekonomiku nepriaznivý vplyv. Napríklad vo forme znižovania ekonomickej efektivity a rastu logistických nákladov. Krátkodobo sa zrejme zvýšia aj ceny na čerpačkách./agentury/

X X X

Smer k mítingu: Nám stavali šibenice. Krúpa (OĽaNO): Ožratý pološialený dav, luza, vagabundi

 „Ulice sa napĺňajú len preto, lebo ľudia sú v beznádeji a neveria, že sa niečo na Slovensku zlepší,“ reaguje Smer na výčitky k nedeľňajšiemu mítingu. Poslanec Juraj Krúpa z OĽaNO sa okrem iného vyjadril, že „hoci v mestách je zakázaný voľný pohyb svíň, v Nitre to v nedeľu neplatilo,“ a ľudí nazval ožratými odroňmi.

Na Svätoplukovom námestí v Nitre zorganizovala opozičná strana Smer-SD 1. mája 2022 oslavu sviatku práce a protivládny protest, ktorého sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľu

„Ľudsky nás mrzí, že niektorí ľudia sa na proteste neudržali a povedali, čo si myslia o pani prezidentke a mohlo sa jej to dotknúť. Ešte viac nás však mrzí, ako sa vládna koalícia správa k ľuďom a občanom SR,“ reagovala mandátovo najsilnejšia opozičná strana v parlamente na kritiku mítingu.

V nedeľu popoludní Smer organizoval míting, ktorý mal byť oslavou Prvého mája ako sviatku práce, ale zároveň aj protestom proti súčasnej vláde. Okrem vlny zdražovania sa hovorilo aj o vojne na Ukrajine, vojenskej zmluve s USA, ale aj obvinení lídra Smeru bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica. Na míting prišlo viac ako dvetisíc ľudí. Ani samotná strana nešpecifikuje, aký veľký bol dav, hovorí o niekoľkých tisícoch.

„Slušný človek sa stal pre túto vládu obyčajnou opicou,“ vyhlásil Fico. „Čím je to väčšia prostitútka, čím väčšia kurva, čím väčší lotor, tým je to väčšia celebrita,“ dodal.

Dav kričal, dupal, bučal, píska. Jasne počuť vulgarizmy na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej. Podpredseda Smeru a poslanec Ľuboš Blaha náladu „vyburcoval“, keď upozornil, že sa nesmie vyjadrovať na adresu prezidentky. „Povedzte to za mňa. Je to americká…“ a nechal dopovedať ľudí. Smer zvyčajne používa v tejto konštrukcii a v súvislosti s prezidentkou spojenia ako americká agentka alebo panička. V dave však zazneli aj horšie slová, hoci im nie je tak zreteľne rozumieť ako v prípade, keď ľudia nadávali počas Ficovho prejavu.

 Na míting Smeru reagoval aj poslanec OĽaNO Juraj Krúpa, ktorý nazval ľudí na námestí luzou, odroňmi a ožratým pološialeným davom.

„Ožratý, pološialený dav, pozvážaný z celého Slovenska, vyburcovaný svojimi pastiermi na čele s Ficom a Blahom načrel až do najspodnejšej stoky nenávisti. Hoci v mestách je zakázaný voľný pohyb svíň, v Nitre to v nedeľu neplatilo. To, čo táto lúza, odroni a vagabundi skandovali na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej, vojde do histórie slovenskej politiky ako jeden strašne smradľavý, prevrátený fekál. Fekál plný nenávisti, hnusu a duševnej cholery. A ich pastieri im blahosklonne mávali z tribúny. Fico, Blaha, Kamenický, Jarjabek, Beňová, Richter, Kaliňák junior a množstvo ďalších smradov na smeráckom pódiu sa potešene usmievalo vo chvíli, keď grázli pod tribúnou bľačali slová, ktoré sem ani nejde napísať!“ uviedol Krúpa na sociálnej sieti.

 V pondelok zareagovala europoslankyňa Monika Beňová, ktorá stála na tribúne. Tvrdí, že „nepočula nadávky“. „Ale chcem sa určite pani prezidentke ospravedlniť ako žena žene. Nepatrí sa, aby vulgarizmy zaznievali na mítingoch. Aj keď nesúhlasíme s jej politikou, neznamená to, že ju niekto má právo vulgárne ju urážať. Prijmite, prosím, pani Čaputová, moje ospravedlnenie za tieto nepekné slová,“ povedal Beňová na sociálnej sieti.

Smer sa neospravedlňuje. „Bola to prezidentka, ktorá zmarila vôľu viac ako 600-tisíc ľudí zorganizovať referendum o predčasných voľbách, je to útok na slobodu médií, ktorý vyvoláva potrebu ľudí vyjadriť sa verejne, je to obrovské zdražovanie a jeho ignorovanie vládou, ktoré tlačí ľudí do protestov,“ oficiálne vyhlásila strana.

Pripomína, že sa jej predstaviteľov nikto nezastal, keď im „tzv. slušné Slovensko stavalo šibenice“. „Máme ale povinnosť zdôrazniť, že sloboda slova a najmä sloboda slova u politika zahŕňa aj právo tohto politika používať nadnesené, prehnané, šokujúce a nepekné vyjadrenia, ak je potrebné zvýrazniť vážnosť situácie,“ pokračuje strana v stanovisku. Dodáva, že jej členov „ľudsky mrzí“, že sa ľudia na proteste neudržali. Pripúšťajú, že tieto slová sa mohli Čaputovej dotknúť.

No a na záver Smer upozorňuje, že „bude pokračovať v organizovaní verejných protestov, pretože patria do legitímnej výbavy opozičnej politickej strany“.

 V pondelok večer Čaputová poďakovala za slová podpory. Zastal sa jej dokonca aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorý jej v nedeľu vyčítal, že by mala začať pomáhať aj „z prezidentského platu“. „Pani prezidentku nemám rád. Nemám rád jej faloš a strojenosť. Avšak hecovať ľudí na mítingu, aby jej nadávali do ‚amerických kur.ev‘, ako to cez víkend robil úchylák Blaha, je podlosť najhrubšieho zrna,“ napísal Matovič na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Obvinenia proti Ficovi: mlčať je zlato

 Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorej obyvatelia sú nespokojní s kapitalizmom, osobitne s jeho stredoeurópskou verziou. Hoci morálna legitimita spôsobu prerozdeľovania niekdajších verejných prostriedkov v štátoch strednej a východnej Európy je spochybňovaná, zatiaľ, ak nerátame hlasné prípady protikorupčných zásahov v Rumunsku, sa vo väzení ocitol v postkomunistických štátoch iba jeden premiér – chorvátsky Ivo Sanader.

 To sa môže zmeniť, ak parlament odhlasuje vydanie expremiéra Roberta Fica do väzby. Pre slovenskú politiku po roku 1989 by to bol precedens, pretože zatiaľ žiadny taký vysokopostavený ústavný činiteľ nečelil hrozbe väzobného stíhania.

Prísľub potrestania vinníkov

Nestalo sa tak ani bezprostredne po skončení vlády Vladimíra Mečiara. Aj napriek veľkej snahe potrestať vinníkov netransparentnej privatizácie i otvoreného ignorovania princípov parlamentnej demokracie prakticky žiaden väčší prípad nebol dotiahnutý do konca a nestalo sa tak dosiaľ aj napriek zrušeniu Mečiarových amnestií. Pritom prísľub potrestania vinníkov bol dôležitou súčasťou predvolebnej agendy, jedným z prvkov politickej mobilizácie voličov protimečiarovskej opozície a aj významnou súčasťou agendy postmečiarovskej garnitúry. S výnimkou kauzy „nástenkový tender“ bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja za SNS Mariána Janušeka a Igora Štefanova sa to týkalo aj ostatných prípadov vrátane kauzy Gorila.

Preto je zrejmé, že v spoločnosti je prítomný silný dopyt po tom, aby sa podarilo potrestať príslušníkov mocenských a ekonomických špičiek, ktorých pocit beztrestnosti podráždil aj slovenských občanov, inak vysoko tolerantných voči korupčnému a inak protiprávnemu konaniu, osobitne pokiaľ ide o ľudí z im blízkeho politického košiara. Potrebu ukázať niekoho „v putách“ má aj súčasná vládna garnitúra, ktorá verí, že aspoň takto sa jej podarí ak už nie zlomiť politickú opozíciu, tak aspoň kompenzovať pokles svojej popularity. Je však otázkou, či na to ide zo správneho konca.

Proces „očisty“ sa stane uveriteľnejší, ak sa bude týkať aj politikov súčasnej garnitúry za prípadné podozrenia z obdobia už po roku 2020 a ak budú dôkazy proti stíhaným natoľko presvedčivé, že nebudú vnímané ako akt politickej pomsty.

Masírovanie verejnej mienky

Obvinenia vznesené proti Ficovi a bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi sú nepochybne vážne, hoci ani nie tak kvôli praxi rozmiestňovania „svojich ľudí“ na rozhodujúce pozície, čo robia prakticky všetky vlády, ale najmä kvôli podozreniu zo zneužívania informácií, ktorými disponujú iba orgány činné v trestnom konaní, v politickom boji. Je to vážny zásah do politickej súťaže, aj keď nie porovnateľný napríklad s prípadom zmareného referenda. Nielen politické špičky, ale aj časť médií však verejnosť jednoznačne niekoľko rokov masírovali vyhrážkami väzenskými trestami na adresu predstaviteľov predchádzajúcej politickej garnitúry.

Trestné stíhanie kohokoľvek v prípade, že je podozrivý z trestného činu, vrátane opozičného politika, je plne oprávnené. Ak však predstavitelia vládnej moci príliš aktívne komentujú prípady stíhania súčasných opozičných politikov predstaviteľmi vládnej koalície, môžu svojím konaním celý proces „očisty“ spochybniť, dokonca aj keby sme im uverili ich najlepšie úmysly. Navyše, treba zopakovať, že citlivosť verejnosti na protiprávne správanie sa týka najmä prípadov, keď stíhaniu čelí politik z politického tábora protivníka, a táto citlivosť rapídne klesá, pokiaľ sa týka niekoho z tábora „vlastných“.

Politická pasca

Aktívne komentovanie trestných konaní je pre koaličných politikov pascou. Ak sa obvinenia proti Ficovi nepotvrdia alebo ak preukáže použitie protiprávnych prostriedkov pri získavaní dôkazov, bude to blamáž nielen pre políciu a prokuratúru, ale aj pre vládnu garnitúru. Ak sa potvrdia, v dnešnej polarizovanej spoločnosti priaznivci „druhej strany“ budú hovoriť o skorumpovanom súdnictve, podobne ako to cirkulovalo v opozičných kruhoch spred roku 2020. Preto existujú situácie, keď je mlčať naozaj zlato. Predstavitelia politickej moci sa tak stávajú väzňami vlastného populizmu. Fico v putách môže byť rovnako marketingovým tromfom koalície, ale aj opozície. Navyše, ak by aj Fico bol vinný, vzhľadom na platné procedúry už mal možnosť ovplyvňovať svedkov do vôle.

Väzobné stíhanie Fica, ktoré by sa ukázalo ako neoprávnené, by bolo rovnako škodlivé z hľadiska budúcnosti právneho štátu a demokracie, ako to, že by do väzby nešiel iba z politických dôvodov. Preto je potrebné, aby o tomto kroku rozhodovali výlučne orgány činné v trestnom konaní. Proces „očisty“ sa však stane uveriteľnejší, ak sa bude týkať aj politikov súčasnej garnitúry za prípadné podozrenia z obdobia už po roku 2020 a ak budú dôkazy proti stíhaným natoľko presvedčivé, že nebudú vnímané ako akt politickej pomsty.

Doterajšie skúsenosti zanechali v slovenskej spoločnosti hlbokú traumu, ktorá môže vyústiť aj do požiadavky vlády „tvrdej ruky“, ktorá bude konať „efektívne“. Hoci slovo „efektívne“ je mantrou posledných troch desaťročí, efektívni sú aj politici, ktorí sľubovali trestať zločincov, napríklad Vladimir Putin či Alexander Lukašenko. Ich politika však nadobudla také dimenzie, ktoré už s právnym štátom nebudú mať veľa spoločného./agentury/

X X X

Taliansky premiér Draghi vyzval na zmenu mechanizmov Európskej únie

Európska únia, ktorá čelí krízam, si podľa neho vyžaduje aj zrýchlenie európskych integračných procesov, pričom Draghi vyzval predovšetkým na koordinované prijímanie rozhodnutí v sfére obrany a zahraničnej politiky.

Taliansky premiér Mario Draghi vyzval v utorok počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) na rýchle prehodnotenie mechanizmov Európskej únie, aby mohla čeliť bezprecedentným výzvam spojeným s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu a so zvyšujúcimi sa cenami energií.

Historické výzvy, ktoré konflikt na Ukrajine prináša, pritom musia podľa Draghiho posilniť EÚ. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA, AFP a Bloomberg.

Inštitúcie Európskej únie nedokážu podľa Draghiho rýchlo reagovať na výzvy, ktoré prináša dnešný moderný svet, a preto je podľa neho čas na prehodnotenie európskych dohôd.

„Európske inštitúcie, ktoré desaťročia budovali naši predchodcovia, slúžili európskym občanom dobre, avšak pre realitu, ktorej teraz čelíme, sú nedostatočné,“ uviedol Draghi.

Svoju víziu o novej forme EÚ nazval „pragmatickým federalizmom“, ktorý bude zahŕňať spoločné prijímanie rozhodnutí pre rôzne sektory vrátanie ekonomiky, energií, obrany a zahraničnej politiky.

„Ak si toto vyžaduje začať proces pre zmenu dohôd EÚ, mali by sme tak urobiť,“ povedal Draghi európskym zákonodarcom.

Európska únia, ktorá čelí krízam, si podľa neho vyžaduje aj zrýchlenie európskych integračných procesov, pričom Draghi vyzval predovšetkým na koordinované prijímanie rozhodnutí v sfére obrany a zahraničnej politiky.

Taliansky premiér okrem toho uviedol, že jeho krajina podporí snahy Albánska a Severného Macedónsko o vstup do Únie, pričom sa vyslovil za okamžité otvorenie prístupových rokovaní.

„Musíme plne integrovať krajiny, ktoré majú európske ambície… Sme za to, aby všetky tieto krajiny vstúpili do Európskej únie, a chceme tiež, aby sa jej členom stala Ukrajina,“ uviedol Draghi, aktuality.sk

X X X

Eurokomisia poslala Slovensku na zvládnutie utečeneckej krízy 193 miliónov eur

Európska komisia zaslala na účty Ministerstva financií dodatočné zálohové platby zo zdrojov REACT-EU vo výške takmer 193,6 milióna eur.

Ukrajinsko-slovenské priateľstvo a spolupatričnosť pripomína v Prievidzi na sídlisku Zapotôčky pätica líp a lavička vo farbách ukrajinskej vlajky. Zasadili ich dobrovoľníci z mesta spolu s ukrajinskými ženami a deťmi, ktoré našli dočasné útočisko v Prievidzi. Na snímke ukrajinská rodina.

Dodatočné zálohové platby sú určené pre členské štáty najzasiahnutejšie utečeneckou krízou. TASR o tom informoval tlačový odbor rezortu financií.

Komisia konkrétne zaslala 107,7 milióna eur pre Operačný program Ľudské zdroje, 66,3 milióna eur pre Integrovaný regionálny operačný program a 19,6 milióna eur pre Operačný program Efektívna verejná správa. „Ide o financie, ktoré poskytujú dočasnú dodatočnú likviditu pre členské štáty, ktoré bude potrebné zúčtovať do konca roka 2024,“ spresnilo ministerstvo.

 Prostriedky REACT-EU vyčlenené v rámci programov financovaných z fondov Európskej únie boli pôvodne určené na zmiernenie dosahov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19. Najmä na udržanie a vytváranie pracovných miest, poskytovanie sociálnych služieb občanom vrátane terénnej práce a komunitnej starostlivosti, financovanie zelených aktivít (cyklotrasy, zelená infraštruktúra), zvýšenie kvality odborného vzdelávania a finančnú podporu zamestnancov v prvej línii./agentury/

X X X

 Traja prokurátori pred súdom. Kto chystal ich likvidáciu?

 Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd troch elitných právnikov. Pojednávalo sa aj bez Kočnerovho advokáta Mareka Paru, ktorého Najvyšší súd včera vzal do väzby.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka prichádza ako svedok na pojednávanie vo veci prípravy vrážd prokurátorov na ŠTS v Pezinku 3. mája 2022.

Pojednávanie v kauze Kuciak je spojené s prípadom prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Práve táto trojica dnes vypovedala v pozícii poškodených.

Žilinka: Motiváciou mohli byť len Kočnerove kauzy

„V roku 2017 som vykonával funkciu zástupcu riaditeľa odboru ekonomickej kriminality a neskôr aj riaditeľom. Nikdy som si nevšimol nič mimoriadneho, čo by sa týkalo mojej osoby alebo mojej rodiny. Myslím tým, že by ma niekto sledoval. Ani súkromnom či profesijnom živote som sa nestretol ani len s vydieraním. O tom viac ma prekvapila informácia, že mala byť plánovaná moja likvidácia. Dozvedel som sa to v októbri 2018,“ začal svoju výpoveď Žilinka.

„Nikdy som si cestou do práce alebo z práce nevšimol žiadne podozrivé okolnosti. Ani som sa na to nesústredil,“ priblížil.

Vysvetľoval tiež, že byt v Piešťanoch, kde mal prihlásený trvalý pobyt, bol jeho menom označený aj na zvončeku aj schránke. Už roky tam síce nebývali, pred domom ale občas ostávalo auto dcéry.

„Stala sa vtedy taká zvláštna vec. V auguste 2017 mi automechanik len povedal, že by chýbajú na kolese štyri z piatich šróbov. Okrem toho som, žiadne mimoriadne okolností nezaznamenal,“ povedal generálny prokurátor.

„Neviem či to prebehlo tak, ako je písané v obžalobe alebo inak. Snahy o svoju fyzickú likvidáciu som nezaznamenal. Keď som aké rozmýšľal, jediná motivácia prichádzajúca do úvahy ale bola moja práca,“ vyhlásil pred súdom.

„Inú možnosť, ako že by to bolo pre prácu takmer vylučujem. Boli to známe kauzy médiami nazývané Technopol Servis, kde išlo o podozrenie z krádeže akcií spoločnosti a Technopol Service 2, kde mal byť majetok vyvedený na tretiu osobu. Ešte bola kauza golfového areálu Báč Welten, Donovaly a potom neskôr aj Zmenky. Boli to v tom čase spoločenský veľmi citlivé kauzy, jednak pre výšku škody ale aj pre osobu podozrivého, kde bol pojítkom obžalovaný Kočner,“ priblížil Žilinka.

Ďalej vysvetlil, že v niektorých kauzách, ktoré dozoroval, musel vymeniť vyšetrovateľov. Tí boli totiž už v tom čase spájaní s Kočnerom. „Išlo o zabezpečenie objektívnosti a plynulosti vyšetrovanie, ktoré začalo viaznuť. Potom bol určený ďalší vyšetrovateľ, začalo sa už konať a došlo aj k vzneseniu obvinení,“ popísal Žilinka.

Priblížil tiež, ako preskúmaval postup prokurátorky v kauze Donovaly, ktorá chcela zastaviť trestné stíhanie smerujúce voči Kočnerovi. „Ja som vo svojom stanovisku skonštatoval, že nesúhlasím s jej záverom a že sú splnené podmienky na trestné stíhanie konkrétnych osôb,“ povedal Žilinka.

„Vedeli ste, že vyšetrovatelia Jombík a Barochovský vyšetrovali a obvinili Gábora Grendela a Daniela Lipšica?“ pýtal sa Kočner. Žilinka mu na otázku odpovedal kladne. Ako ale reagoval na jeho druhú otázku, nevedel, že mali byť následne z prípadu odvolaní.

Na generálneho prokurátora nebolo veľa otázok a po necelej hodine bola Žilinkova svedecká výpoveď ukončená.

Obžalovaný Kočner tvrdí, že Ján Kuciak písal o kauze Donovaly na základe informácií, „ktoré mu niekto účelovo dal.“ Zo Žilinkovho výsluchu podľa Kočnera vyplýva, že ho zavraždený novinár svojim článkom o kauze neohrozoval.

Šufliarsky: Vražda nebola dokonaná len zhodou náhod

„Zoznámili sme sa v roku 2008 na oslave narodenín vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, kde sa zúčastnili aj vedúci prokurátori, krajskí prokurátori, právnici, vojaci. Asi 50 ľudí,“ popísal Šufliarsky ako sa s Kočnerom zoznámili.

„Prišiel, predstavil sa a hneď nám začal všetkým týkať. Prekvapilo ma, že má pán Kočner pozná, vie odkiaľ pochádzam a čo som robil,“ priblížil Šufliarsky.

Neskôr sa stretli vraj len náhodou na Generálnej prokuratúry. Mimo prokuratúry ešte asi dva krát. „Z mojej strany vždy náhodne. Nikdy sme nerozoberali nič pracovné,“ popisoval Šufliarsky.

Zsuzsovú podľa vlastných vo nepozná a ani s ňou žiadnym spôsobom nekomunikoval. Rovnako tak s ďalší obžalovanými.

„Som presvedčený, údajná príprava mojej fyzickej likvidácie bola motivovaná mojou prácou. Nič iné ako výkon funkcie prokurátora to byť nemohlo,“ zdôraznil Šufliarsky.

Vysvetlil, že to tak vníma najmä kvôli mnohým rôznym hrozbám prameniacich v jeho minulosti – práci na rozkladaní násilného organizovaného zločinu. Napríklad aj od ľudí dávno odsúdeného mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka.

„V septembri 2018 malo dôjsť k mojej likvidácii. Len zhoda náhod rozhodla, že sa tak nestalo. Hneď ako sme sa s rodinou vrátili z dovolenky došlo k prvým obmedzeniam osobnej slobody,“ zdôraznil.

Z trestných veci Kočnera priamo nedozoroval a dostal sa k nim len ako námestník generálneho prokurátora pri preskúmavaní zákonnosti alebo vydávaní pokynov na ďalšie konanie. Napríklad v súvislosti s Kočnerovou firmou Inkasný servis, kauzami Gatex, televízne zmenky, Technopol Services, či v súvislosti s vyhrážaním sa novinárom i s Kuciakom, ktorému sa mal už vtedy vyhrážať samotný Kočner.

Šufliarsky odmietol, že by ho niekto dosadzoval do funkcií, niekto ho riadil alebo mal na neho vplyv.

Lipšic: S Kočnerom sme mali právne spory

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pred senátom vyhlásil, že mali s obžalovaným Kočnerom právne spory. Okrem iného sa mali tieto spory týkať podozrenia z prania špinavých peňazí Privatbankou či angažovania sa Kočnerom vo vykupovaní pôdy. „Mal tlačovú konferenciu, povedal, že komukoľvek, kto prinesie kompromitujúce materiály na Lipšica, dostane 100 000 eur,“ vyhlásil špeciálny prokurátor. Odmietol, že by v minulosti viedol komunikáciu s obžalovanou Zsuzsovou.

Tvrdí, že na jednom zo stretnutí sa mu mal Kočner vyhrážať. Malo to byť po zverejnení informácií o údajnom praní špinavých peňazí v Privatbanke vtedajším ministrom vnútra Lipšicom. Marian Kočner v tejto súvislosti upozornil na porušenie daňového a bankového tajomstva. „Povedal som mu, že to nenechám tak, podal som trestné oznámenie a trval som na tom, aby to bolo vyšetrené,“ reagoval obžalovaný.

 Lipšic ďalej uviedol, že so súčasným generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom, ktorý figuruje v kauze tiež v pozícii poškodeného, sa dlhodobo pozná. Bol s ním v kontakte napríklad v súvislosti s kauzou Technopol, ktorú Žilinka dozoroval. Kolegami boli na rezorte vnútra.

Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová krátko po Lipšicovom výsluchu prerušila hlavné pojednávanie. Pokračovať by malo 24. mája.

Pojednávanie takmer odročili

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúš Harkabus priblížil, aký význam môže mať výsluch všetkých troch prokurátorov. „Viac-menej ide o motiváciu, ktorú mohli mať obžalovaní na vykonanie skutku, ak sa ho dopustili,“ uviedol.

Pred začiatkom súdu hrozilo, že pojednávanie bude odročené pre väzobné stíhanie Paru. „Pretože som mala informáciu, že sa koná o väzobnom stíhaní jediného obhajcu obžalovaného Kočnera, požiadala som Špecializovaný trestný súd o podanie informácie o rozhodnutí súdu. Poverila som vyššieho súdneho úradníka, aby vygeneroval náhradného obhajcu, ktorým bol na štvrtý pokus vybratý Vladimír Menich,“ vysvetlila predsedníčka senátu.

Na súd sa v utorok dostavili odsúdení Marián Kočner a Tomáš Szabó, ako aj ich spoluobžalovaní Dušan Kracina a Darko Dragič, ktorí sú vo väzbe. Ospravedlnila sa Alena Zsuzsová.

  Pojednávanie sa naposledy konalo ešte 14. apríla, kedy si do čela senátu sadla namiesto Pamely Záleskej Ružena Sabová. Čítali sa viaceré listinné dôkazy. Súd tiež rozhodol o vylúčení matky zavraždenej Zlatici Kušnírovej ako poškodenej.

Na pojednávaní tiež odznelo priznanie jedného z obžalovaných Tomáša Szabóa. Ten už je právoplatné odsúdený v prípade vraždy novinára a priznanie najnovšie urobil aj v prípade prípravy vrážd dnes už trojice prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič. Objednávka vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Zsuzsová./agentury/

X X X

Vajda o konci s Djokovičom: Novak si vybral Ivaniševiča

Donedávna viedol svetovú jednotku, teraz sa ujal tej domácej. Na Slovensku vybuchla tenisová bomba, Marián Vajda (57) potvrdil, že odteraz je aj on trénerom Alexa Molčana, 47. hráča sveta.

X Bolo vám už doma pridlho?

Nie, kdeže, pokojne by som zostal, vyhovovalo mi to. Ponuka od Molčana však bola možno trošku osobná. Oslovila ma, chcem mu pomôcť. Odovzdať skúsenosti.

X Pokojne by sme si tipli, že boli hráči, ktorí vám núkali násobne viac peňazí. Je to tak?

Keď sa objavila správa, že s Novakom som skončil, mal som viacero telefonátov. Kontaktovali ma rôzni zástupcovia, konkrétne ponuky som však nedostával, lebo ihneď v zárodku som ich odmietal. Chcel som si v prvom rade oddýchnuť a zorganizovať svoj život. Potom sa však naskytla táto šanca. Som spokojný, môžem trénovať najlepšieho hráča na Slovensku. Dlho som neváhal.

X Prezradíte aspoň, či medzi záujemcami boli aj hráči z elitnej desiatky ATP?

Boli aj takí. Niektoré kontakty zneli zaujímavo, mohol som ihneď naskočiť. Ale už nemá význam o tom hovoriť. Zrejme by som im aj tak povedal nie a doprial si ešte nejaký čas.

„Nemáme veľa špičkových tenistov, imponovalo mi, že Alex je mladý a stále má šancu zlepšovať sa,“ odpovedal – podľa počtu grandslamových trofejí – najúspešnejší tenisový tréner v histórii na otázky novinárov.

X Tešíte sa na návrat do kolotoča?

Netuším, koľko mentálnych síl mi zostalo po Novakovi, ale budem sa snažiť. Nevypadol som však úplne, Alexovi budem vedieť poradiť rôzne taktiky na rôznych súperov. Mnohých chlapcov poznám. Teraz sa budem po turnajoch vracať domov. Byť s Novakom bolo náročné, spočiatku sme boli neustále spolu, trénovali sme mimo Slovenska. Toto ma upokojí, budem mať čas aj na rodinu.

 X Čo najviac zavážilo pri rozchode s Djokovičom?

Jedno s druhým. Boli sme dlho spolu, sám sa chcel viac sústrediť iba na grandslamové turnaje a tím v takej kvantite už nemal význam. Chcel to zredukovať a mať iba jedného trénera. Vybral si Gorana Ivaniševiča. Nebol dôvod, aby nás bolo viac. Nikdy sme sa však priamo o tom nerozprávali, vychádzam len z analýzy programu, ktorý si pripravil na najbližšie obdobie.

X Ani vám to už nedávalo zmysel?

Za týchto okolností nie.

X Existuje podobnosť medzi začiatkom spolupráce s Molčanom a s Djokovičom?

Rebríčkové postavenie je veľmi podobné. Na Slovensku nemáme veľa špičkových hráčov, imponovalo mi, že Alex je mladý a stále má šancu zlepšovať sa.

X Budete ho s Novakom porovnávať?

V istom zmysle áno. Pochopiteľne, v hlave mám stále jeho tenis. Alexa sa budem snažiť k nemu pripodobňovať, aby to bolo čo najdokonalejšie. Je ambiciózny, už vlani, keď si ku mne chodil iba po rady, rozprával o silnom tíme. Páči sa mi, že je odvážny. Potrebuje hrať zápasy proti najlepším, lebo žiadny tréning nikdy nenahradí súťažné stretnutie.

X Djokovič vlani v Belehrade odmietol Molčanovu ponuku na spoločný tréning. Vybavíte ho teraz?

(smiech) Ivaniševičovi som už spomínal, že v Paríži si spolu zatrénujeme. Aby sa pripravil. Ale neviem, či sa to napokon zrealizuje. Praváci totiž majú problém hrať s ľavákmi – vyberajú si radšej pravákov. Ale ak Djokovič na Roland Garros natrafí na ľaváka Nadala, potom má Alex veľkú šancu. V každom prípade sa budem snažiť.

X A Novak už vie o ceste, po ktorej ste sa vybrali?

Nedávno som bol v Belehrade, poďakoval sa mi tam za dlhoročnú spoluprácu. Za tých 15 rokov. O Molčanovi som mu však nevravel, spomenul som to Ivaniševičovi. Že do Ríma čoskoro pricestujem s novou vychádzajúcou hviezdou zo Slovenska. Ale k Novakovi sa to už akiste donieslo.

X Mimochodom, ako ste vlani vnímali Molčana, keď bol ešte v tretej stovke rebríčka ATP?

Novak mi vtedy spomínal, že ho Alex požiadal o tréning, ale musel odmietnuť, lebo mal iný program. Dodal však, že veď si spolu zahrajú vo finále. A tak aj nakoniec bolo. Vo vyrovnanom dueli rozhodli skúsenosti. Djokovič si vytvára akadémiu, kde má svojich hráčov a povedal mi, že ihneď by si ho vzal a manažoval ho. Molčan tam zanechal dojem a potvrdil, že má svetlú budúcnosť.

X Máte spoločné rebríčkové ciele?

Nebudem naňho vytvárať tlak. Ani zaňho hovoriť. Samozrejme, chcem, aby aj naďalej stúpal a darilo sa mu na grandslamových turnajoch. Perspektíva je dobrá. Určite ho budem motivovať – aby mal chuť trénovať i vyhrávať zápasy. Ľahké to nebude.

X Keď ste s Djokovičom končili, vraveli ste, že kedykoľvek si môže prísť po radu. Stále to platí?

Isteže. Zostali sme kamaráti. Ak sa opýta, dostane ju. (úsmev)

 X Sledujete ho aj naďalej?

Áno, niektoré zápasy som videl. Samozrejme, všetko je podmienené udalosťami, ktoré sa odohrali na začiatku sezóny. Nepomohlo mu to, nehral zápasy. Teraz to chce dohnať, mám pocit, že sa do toho opäť dostáva. V Ríme i v Madride bude ešte so sebou trošku bojovať, ale na Paríž by už mal byť pripravený.

X Môže tam uspieť?

Neviem, či už na Roland Garros. Budú tam rozbehnutí hráči a Novakovi stále chýba zápasová prax. Je to vidieť. Na Wimbledon by však už mohol byť pripravený. Je to jeho povrch, môže tam využiť svoje prednosti.

X A čo ak narazí na Molčana?

To by bol skvelý pocit. Tešil by som sa, taký zápas by dal Alexovi veľa. Potrebuje ich.

X Ako by sa vám však šila taktika na Djokoviča?

Priznám sa, že by to bolo veľmi zvláštne. Ale čo už, musel by som to urobiť. Som predsa profesionál./agentury/