OĽaNO sa obulo so Smeru SR. Británia a EÚ sa dohodli o Írsku. Lídri Srbska a Kosova sa dohodli

Ak chcú voľby v júni, majú chodiť do práce: Fico chce ďalšiu mimoriadku. Opäť šlo o rýchly proces. Ani druhá mimoriadna schôdza sa zatiaľ nevyvíja podľa predstáv opozičnej strany Smer. Parlament nebol ani tentoraz uznášaniaschopný. Ďalší pokus bude v utorok o deviatej ráno.

Líder Hlasu Peter Pellegrini uviedol, že kľúčový je postoj SaS, ale ak sa termín do 14. marca nezmení, ďalšie schôdze nemajú zmysel. OĽaNO ani liberáli nemajú v úmysle svoj postoj meniť a trvajú na predčasných voľbách v septembri. Čo sa týka poskytnutia stíhačiek MiG-29 Ukrajine, o tom by mohli poslanci rokovať na konci riadnej marcovej schôdze.

 Poslanci počas ďalšieho pokusu o otvorenie mimoriadnej schôdze k predčasných voľbám a k migom. Po aktuálnych vyjadreniach najmä koaličných poslancov neexistuje politická vôľa na zmenu termínu a žiadne prekvapenie sa neočakáva ani v utorok a zrejme ani na prípadnej tretej mimoriadnej schôdzi, o ktorej hovorí Smer. Opozičná strana pod vedením Roberta Fica iniciovala aj dve predošlé schôdze.

OĽaNO a SaS trvajú na voľbách v septembri. Ak chcú v Smere skorší termín, majú chodiť do práce

Schôdzu znova neotvorili

Pri prezentácii hlasovali za otvorenie len štyria poslanci Smeru, no prezentovali sa všetci. Na otvorenie schôdze chýbalo 14 hlasov. Fico situáciu v parlamente označil za kabaret, keďže v ňom v úvode mimoriadneho rokovania sedelo viac poslancov, ako sa reálne prezentovalo. „Je to trápne, pretože v parlamente sedí 120 poslancov, ale hrajú sa na prázdne stoličky,“ reagoval.

 Vyhlásil, že prezidentka aj Sme rodina chceli voľby do konca júna, rovnako aj OĽaNO a SaS za predpokladu, že bude úradnícka vláda, no napokon o tom nechcú rokovať. „Predčasné parlamentné voľby sú politický nástroj na riešenie kríz a tento štát je v hlbokej kríze,“ skonštatoval Fico.

Iné témy zatiaľ Smer neprináša, v miere populizmu pri porovnaní s Matovičovými atómovkami dokonca zaostávajú, takže sa tejto témy držia aj naďalej. (Radoslav Štefančík, politológ)

Radoslav Štefančík, politológ

Opätovne sa pritom obrátil na prezidentku. Ak to podľa neho myslí vážne s júnovým termínom predčasných volieb, mala by vymenovať úradnícku vládu. „Všetka zodpovednosť za rozvrat v štáte totiž ide na jej plecia, každým dňom je horšie a za to je zodpovedná sama prezidentka. Tvrdila, že odvolá túto vládu, keď sa dopustí fatálnej chyby,“ konštatoval Smer. Fico zopakoval, že sú pripravení rokovať o podpore úradníckej vlády za podmienky, že voľby budú do 30. júna. Čaputová však vo viacerých svojich vyjadreniach uviedla, že úradnícku vládu nevymenuje, keďže to nie je „páka na poslancov“.

Ak chcú mimoriadnu schôdzu, majú chodiť do práce

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš vyčítal opozícii, že pri pokuse otvoriť schôdzu chýbali aj jej poslanci. „Nebudeme hrať podľa toho, ako Fico píska. Keď chcú predčasné voľby v júni, ich základná povinnosť je, že prídu všetci do roboty. Dnes sme ich odhalili, neprišli do roboty,“ povedal. „No a potom najvýraznejšia tvár, slniečko z Hlasu, pán Raši. Ja som s ním bol naposledy v relácii a hovoril, ako chcú jún. Tak keď chce jún, mal by prísť do roboty,“ reagoval predseda poslaneckého klubu OĽaNO.

 Opozícia iniciovala už druhú mimoriadnu schôdzu k zmene predčasného termínu a k stíhačkám MiG-29. Prvé dva pokusy boli opäť neúspešné.

Líder hnutia Igor Matovič v súvislosti s termínom volieb skonštatoval, že hnutie rešpektuje názor svojich voličov, a tí súhlasia so septembrom. „Je to slušnosť voči ľuďom. Nemôžeme sa biť do hrude ako opice, ako nám záleží, aby boli voľby v júni, a potom každý šiesty nepríde do roboty,“ komentoval Matovič. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová podotkla, že ak sa nič neudeje, termín volieb ostane 30. septembra. „SaS nekuje nič, SaS sa poctivo pripravuje na predčasné voľby,“ reagovala na nedávne tvrdenia Smeru o príprave návrhu na zmenu termínu volieb zo strany liberálov. Podľa šéfky klubu nie je parlament „divadelnou arénou“ pre Smer.

 Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský vzhľadom na parlamentnú matematiku nepredpokladá, že sa schôdza v utorok otvorí. Zopakoval, že pri predčasných voľbách Sme rodina preferuje čo najskorší termín. „Ak sa otvorí schôdza, určite zahlasujeme za skorší termín,“ deklaroval. Odmieta však, aby sa z témy robil každý týždeň cirkus.

Nezaradený poslanec a líder mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini predpokladá, že ani v utorok sa schôdzu nepodarí otvoriť. Poznamenal, že vzhľadom na zákonné lehoty potrebné na prípravy volieb už nebude možné meniť termín ich konania na marcovej schôdzi. „Pravdepodobne táto téma zanikne,“ uviedol. Zmenu termínu volieb má podľa neho v rukách SaS a jej predseda Richard Sulík. Poukázal pritom na počty v parlamente.

Ak by sa liberáli rozhodli pre skorší termín, strana Hlas návrh podľa svojho predsedu podporí. Ak by sa nenašla dohoda na skoršie voľby do riadnej schôdze 14. marca, treba sa podľa Pellegriniho zmieriť so septembrovými voľbami. V takom prípade by totiž zákonné termíny umožňovali voľby až v lete a letné voľby podľa neho nemajú byť.

Tretia schôdza? Smer zaostáva za atómovkami, tak sa drží predčasných volieb

Šéf Smeru Robert Fico pripustil, že by mohli prísť opäť s návrhom na mimoriadnu schôdzu na tému skoršieho termínu volieb, keďže vzhľadom na lehoty majú ešte niekoľko dní. Dodal, že posledným prípustným termínom na voľby by ešte mohol byť 1. júl. Smer chce tlačiť na prezidentku Zuzanu Čaputovú aj na bývalú koalíciu.

Skorší termín volieb má v rukách SaS, tvrdí Pellegrini. Schôdza k migom sa presunie na koniec tej marcovej

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je zvolávanie mimoriadnej schôdze zbytočné, ak koalícia trvá na dohode. „Pre Smer sú predčasné voľby kľúčovou témou už od volieb 2020, bez ohľadu na to, či ich chceli dosiahnuť referendom, alebo dohodou v parlamente. Iné témy zatiaľ Smer neprináša, v miere populizmu pri porovnaní s Matovičovými atómovkami dokonca zaostávajú, takže sa tejto témy držia aj naďalej,“ skonštatoval pre Pravdu.

 Po voľbách v júni však podľa neho existuje spoločenská objednávka. Hovorí o nich aj hlava štátu, odborníci, ústretový postoj prezentuje aj Sme rodina, takže až tak mimo hlavného politického diskurzu nie sú, myslí si politológ.

Čo sa týka liberálov, od júla 2022 sa podľa Štefančíka SaS správa nekonzistentne. „Mení názory podľa toho, ako fúka vietor, takže ak dobre zafučí, júnový termín by možno privítali aj v SaS. Do volieb idú samostatne, na kandidátku zrejme neprilákajú nejaké nové zvučné meno, nemajú dosah na exekutívne funkcie, o chvíľu sa predvolebná kampaň rozbehne na plné obrátky, takže je úplne nepodstatné, či bude SaS v zóne ohrozenia v júni, alebo septembri,“ dodal.

O stíhačkách sa bude rokovať zrejme až na konci riadnej schôdze

Súčasťou návrhu mimoriadnej schôdze bol aj bod o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Pri stíhačkách podľa Matoviča platí dohoda, že o ich budúcnosti bude rokovať parlament. Označil za povinnosť ministra obrany prísť poslancom tento krok odkomunikovať a pokúsiť sa preň získať podporu. „Bývalý minister obrany pán Baška, už keď sa chcú baviť o migoch, by tu mal byť, si myslím,“ dodal Šipoš.

Schôdza k stíhačkám MiG-29 sa zrejme presunie na koniec riadnej schôdze

Podľa slov Zemanovej sú poslanci SaS za poskytnutie všestrannej pomoci Ukrajine – humanitárnej i vojenskej. Pčolinský hovorí o vykopávaní otvorených dverí. „Hneď ako táto otázka bude aktuálna, určite to pôjde do parlamentu a vláda nerozhodne sama od seba,“ zdôraznil. Líder Hlasu predpokladá, že tento bod programu sa rovnako presunie na záver riadnej marcovej schôdze. Očakáva, že dovtedy príde iniciatívne do parlamentu aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Pellegrini považuje za dobré, aby šéf rezortu prišiel zodpovedať otázky poslancov.

 Poslanci z klubu SaS

Na margo podpory poslania stíhačiek na Ukrajinu pripomenul podmienky svojej strany, napríklad aby odovzdanie stíhačiek neohrozovalo obranyschopnosť Slovenska, aby bolo v súlade s ústavou a aby sa postup koordinoval so spojencami. Pellegrini však nie je proti poskytnutiu stíhačiek Ukrajine. „Treba to spraviť normálne, nie drzo, arogantne, presvedčiť poslancov, občanov. Vôbec by to nemuselo spôsobovať také vášne,“ uviedol a spochybnil slová Naďa o tom, že Ukrajine dodali migy už štyri krajiny.

 „Nepovedal ktoré. Tak môže povedať, aj že desať,“ povedal v parlamente. Povedal, že v Hlase budú sledovať situáciu v EÚ a NATO a aj priamo budú kontaktovať „niektoré z tých najdôležitejších krajín, aby sme získali z prvej ruky informácie, ako sa k tomu stavajú“.

Čas tlačí

Na to, aby sa stihol schváliť termín predčasných volieb na 24. júna, by musel Boris Kollár voľby vyhlásiť 6. marca. Keďže predchádzajúca mimoriadna schôdza bola presunutá na riadnu marcovú, ktorá sa začne 14. marca, lehoty sa nestíhajú. V marci už nemá zmysel snažiť sa o skoršie voľby ani podľa Smeru. „V marci nám uplynú všetky lehoty a môžeme potom akurát tak uvažovať, že urobíme parlamentné voľby okolo 17. júla, keď bude v Bratislave a na Slovensku vonku 40 stupňov. Čo to je za nezmysel?“ hovoril líder Smeru Fico po presunutí schôdze ešte 18. februára.

Prvá mimoriadna schôdza, ktorú Smer k zmene termínu predčasných volieb inicioval, sa konala pred vyše týždňom (17. a 18. februára, pozn. red.). Ani po štyroch pokusoch nebol parlament uznášaniaschopný a predseda parlamentu presunul schôdzu na marec. Na skorší termín predčasných volieb vtedy vyzvala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Poukázala pritom na aktuálnu politickú situáciu, ktorú podľa nej charakterizuje „legislatívna parlamentná smršť“ a ak ju lídri nezastavia, voľby by mali byť skôr./agentury/

X X X

Británia a EÚ sa dohodli na severoírskom protokole. Leyenová: Začiatok novej kapitoly

Spojené kráľovstvo oznámilo, že dosiahlo s Európskou úniou dohodu o vyriešení obchodného sporu týkajúceho sa Severného Írska, ktorý viedli po brexite, informujú agentúry AP a AFP.

Rokovania o protokole brexitovej zmluvy o Írsku a Severnom Írsku trvali viac než rok, pripomína AFP. Tento spor naštrbil vzájomné vzťahy a tiež ohrozuje výsledky desaťročí mierového procesu v Severnom Írsku.

Britský premiér Rishi Sunak a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dosiahli dohodu na zámku Windsor západne od Londýna.

Sunak tiež oznámil, že na tovar, ktorý do Severného Írska prichádza z ostatných častí Spojeného kráľovstva cez Írske more a je určený pre severoírsky trh, sa už nebudú vzťahovať colné kontroly.

„Tovar určený pre Severné Írsko pocestuje novou zelenou trasou a špeciálna červená trasa bude pre tovar, pri ktorom hrozí riziko presunu do EÚ,“ povedal premiér na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou.

Nová dohoda podľa neho „odstránila akýkoľvek náznak hranice v Írskom mori“. Právo Európskej únie sa na základe novej dohody na Severné Írsko bude vzťahovať len v prípadoch, keď je to nevyhnutné na zabránenie vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskom a umožnenie prístupu podnikov zo Severného Írska na trh EÚ.

 Súčasťou dohody je podľa Sunaka tiež opatrenie, ktoré Belfastu umožní zastaviť v Severnom Írsku platnosť akejkoľvek budúcej legislatívy EÚ, ktorá by tomuto regiónu škodila.

Začiatok novej kapitoly

Sunak a von der Leyenová po uzavretí dohody uviedli, že ide o začiatok novej kapitoly vo vzťahoch. „Dosiahli sme rozhodujúci prelom,“ povedal Sunak na spoločnej tlačovej konferencii s von der Leyenovou. „Je to začiatok novej kapitoly v našich vzájomných vzťahoch,“ pokračoval britský premiér. Oznámil, že pôvodný tzv. severoírsky protokol je zmenený a nová dohoda nesie názov windsorský rámec (Windsor Framework).

„Dnešná dohoda je o zachovaní krehkej rovnováhy a načrtnutí novej cesty vpred pre obyvateľov Severného Írska,“ dodal Sunak. Pripomenul, že rokovania neboli vždy jednoduché a vyjadril poďakovanie von der Leyenovej.

Pondelňajšia dohoda podľa premiéra zabezpečí hladký presun tovaru v rámci krajiny. Potraviny z Anglicka, Škótska a Walesu budú dostupné aj na regáloch supermarketov v Severnom Írsku. Dohoda tiež podľa premiéra chráni miesto Severného Írska v rámci Spojeného kráľovstva.

Von der Leyenová vyjadrila spokojnosť s dosiahnutím dohody, ktorá umožní začať „novú kapitolu“. Dohoda podľa jej slov vedie k „pevnejšiemu vzťahu medzi Britániou a EÚ“ a prinesie dlhotrvajúce riešenie pre ľudí a podniky v Severnom Írsku.

 Londýn v roku 2020 rámci „rozvodovej“ dohody s EÚ súhlasil, že predpisy EÚ sa budú naďalej vzťahovať na pohyb tovaru do Severného Írska, súčasti Spojeného kráľovstva. Zostalo tak fakticky na jednotnom trhu EÚ. Zámerom je zachovať mier v Severnom Írsku v súlade s veľkopiatkovou dohodou z roku 1998, podľa ktorej musí byť zabezpečená trvalá ekonomická integrácia medzi Severným Írskom a členom EÚ Írskom.

Britská vláda však opakovane pohrozila, že tento protokol jednostranne zmení v prípade, ak Európska únia neodsúhlasí zmeny.

Severoírski unionisti vyjadrili znepokojenie

Severoírska Demokratická unionistická strana (DUP) vyjadrila v spojitosti s novou dohodu medzi Britániou a EÚ znepokojenie z toho, že v Severnom Írsku budú naďalej platiť zákony Európskej únie.

Líder DUP Jeffrey Donaldson povedal, že nová dohoda prináša „výrazný pokrok naprieč viacerými oblasťami“. Niektoré záležitosti však ešte stále vyvolávajú obavy.

Severoírska nacionalistická strana Sinn Féin v pondelok stranu DUP vyzvala, aby ukončila svoj bojkot regionálneho parlamentu v Severnom Írsku.

„Vítam skutočnosť, že bola dosiahnutá dohoda,“ uviedla podpredsedníčka Sinn Féin Michelle O’Neillová. „Vyzývam DUP, aby sa pripojila k ostatným stranám a umožnila fungovanie politického procesu,“ dodala./agentury/

X X X

Policajti zasahovali na svadobnom obrade

Na svadobnom obrade v Šali zasahovala Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii. V prípade účelového manželstva s krycím názvom Peržan mal v Seliciach 54-ročný Rakúšan S. Y. tureckej národnosti naviesť 18-ročnú Slovenku M. S. na uzavretie manželstva. To mala za odmenu 3 000 eur uzatvoriť s 28-ročným E. K. tureckej národnosti, informovala polícia. Odmenu za sprostredkovanie sobáša mal dostať aj S. Y.

Žiadosť o uzavretie manželstva podali snúbenci na Matričnom úrade v Šali. K jeho uzavretiu prišlo 24. februára o 14.20 h v obradnej miestnosti Mestského úradu Šaľa. Pre tureckého občana E. K. to mal byť v poradí už tretí sobáš, ktorý mu mal dohodnúť S. Y. Prvé účelové manželstvo mal uzavrieť so Slovenkou B. L. v októbri minulého roku na Matričnom úrade Dvory nad Žitavou. Napokon k sobášu nedošlo.

Druhé účelové manželstvo mal uzavrieť s V. B. Dve osoby L. F. a M. S. mali spolu so S. Y. tehotnú nevestu obmedzovať na osobnej slobode, kým nesúhlasila s vydajom. Konkrétne ju mali spolu s jej dvojročnou dcérou zamknúť v rodinnom dome v obci Tvrdošovce. Podarilo sa jej však utiecť do bezpečia a za pomoci Obecnej polície Tvrdošovce, matrikárky a starostu k nútenému sobášu napokon ani v tomto prípade nedošlo.

Tureckého občana E. K. policajti eskortovali na útvar policajného zaistenia cudzincov v Medveďove. Cudzinecká polícia v Nových Zámkoch ho administratívne vyhostila a v najbližšom období opustí za účasti polície územie Slovenska. Nevesty a organizátor sobášov sú stíhaní za prevádzačstvo formou účelového sobáša a v prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov. Páchatelia, ktorí mali nútiť nevestu k súhlasu s vydajom, i organizátor sobášov sú stíhaní za obchodovanie s ľuďmi formou núteného sobáša, spáchaného na tehotnej žene. V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody až na 12 rokov. Akcia bola uskutočnená v spolupráci s partnerskými policajnými zložkami z Rakúska a Nemecka, potvrdila polícia./agentury/

X X X

  Ako vidia v Rusku Putinovu vojnu proti Ukrajine?

Úplne odlišné emócie vyvolala vojna na Ukrajine u dvoch ruských žien, obidve sa zhodou okolností volajú Jekaterina. Jedna podporuje prezidenta Vladimira Putina a očakáva víťazstvo, zatiaľ čo druhá šéfa Kremľa kritizuje a myslí si, že Rusko prehrá, napísala agentúra Reuters.

 Rok po tom, čo Putin poslal svojich vojakov na Ukrajinu, je stále ťažké zistiť, čo si 145 miliónov Rusov o vojne vôbec myslí. Oficiálne prieskumy verejnej mienky však hovoria, že Putinova obľúbenosť zostáva okolo 80 percent.

Musíme pomôcť brániť našu krajinu

Tridsaťosemročná Jekaterina je stúpenkyňou Putina a verí, že Rusko nakoniec zvíťazí, aj keď teraz bojuje s Ukrajinou, ktorú podporuje Američanmi vedená Severoatlantická aliancia. Jej byt na juhu Moskvy je plný tašiek darovaného oblečenia a škatúľ s jedlom, ktoré nazbierala, aby ich poslala do Ruskom kontrolovaného Donbasu, kde zostalo v dôsledku vojny mnoho ľudí bez strechy nad hlavou.

„Keď môj priateľ odišiel bojovať ako dobrovoľník, pochopila som, že aj ja musím robiť niečo, aby som pomohla,“ povedala Jekaterina, ktorá nechcela prezradiť svoje priezvisko zo strachu, že ju na internete budú obťažovať priaznivci Ukrajiny. „Musíme pomôcť brániť našu krajinu, naše rodiny, tých, ktorí sú nám blízki, a celé Rusko,“ dodala s tým, že podporuje Putina a aj spôsob, akým krajinu vedie.

Povesť Ruska a Rusov bude pošpinená navždy. A my v Rusku ju pravdepodobne nikdy nebudeme schopní očistiť.

Jekaterina Vareniková, mladá Ruska, ktorá kritizuje Putinovu vojnu

„Myslím si, že svoju prácu robí dobre,“ uviedla Jekaterina. „Rusko vyhrá. Jednoznačne,“ dodala. Podľa prieskumu nezávislého mimovládneho strediska Levada podporuje ruskú armádu 75 percent Rusov, zatiaľ čo 19 percent ju nepodporuje a šesť percent nevie. Tri štvrtiny Rusov tiež očakávajú, že Rusko zvíťazí. Veľa diplomatov aj analytikov však tieto údaje spochybňuje.

Ukrajinci sú naši bratia

Len desať kilometrov južne odtiaľto žije iná Jekaterina, ktorá má na celú situáciu úplne opačný názor. Dvadsaťšesťročná Jekaterina Vareniková, ktorá kedysi pracovala pre štátom kontrolovaný plynárenský gigant Gazprom, vojnu nenávidí a verejne sa stavia proti Putinovi.

 ,,Ukrajina ja silná, oceľová a titanická,“ odkázal do Moskvy z Bachmutu prískušník Ozbrojených sí Ukrajiny. Video ukrajinského ministerstvo obrany.

Keď Rusi v januári podnikli nálet na ukrajinské Dnipro, stála pred moskovskou sochou ukrajinskej básničky Lesji Ukrajinky s transparentom „Ukrajinci nie sú naši nepriatelia, sú to naši bratia“. Jej byt zíva prázdnotou. Všetko predala alebo uložila do pivnice, keď sa balila, aby mohla z Ruska odísť do Kirgizska, kde už žije jej manžel. Ten Moskvu opustil už vlani, čoskoro po začatí ruskej invázie na Ukrajinu.

Vareniková spomína na to, ako ju šokovalo, keď vlani vo februári prvýkrát počula, že sa začala vojna. Rovnako ako veľa iných Rusov vždy udržiavala úzke rodinné i priateľské vzťahy s mnohými ľuďmi naprieč bývalými postsovietskymi krajinami. Pamätá si, že ako dieťa jazdila na prázdniny práve na Ukrajinu. Teraz jej rodinu rozdelilo niekoľko uzavretých hraníc a nepriechodné frontové línie. Po svojom nedávnom protivojnovom proteste strávila 12 dní vo väzbe.

Akú podobu bude mať Putinova vojna proti Ukrajine na konci tohto roku?

Ukrajinskej armáde sa podarí vytlačiť ruských vojakov z väčšiny okupovaných území Ruské vojská dosiahnu výrazné územné zisky na napadnutej Ukrajine. Putin použije proti Ukrajine atómovú zbraň, čo bude mať nepredvídateľné dôsledky vo vojne

Stíchnu zbrane s tým, že Kyjev a Moskvu budú viesť mierové rokovania. Neviem odhadnúť

„Veľa mojich priateľov odišlo,“ pokračuje Vareniková. „Keď vám hrozí nebezpečenstvo a nechcete sa podieľať na týchto udalostiach, musíte použiť všetky prostriedky na to, aby ste utiekli,“ dodala. Čoskoro po vypuknutí vojny Putin varoval Rusov, aby boli ostražití, pokiaľ ide o ruských „zradcov“, ktorých sa podľa jeho slov bude snažiť Západ použiť na to, aby zničili krajinu. Veľa ľudí z Ruska odišlo a niektorí ruskí predstavitelia nad tým vyjadrili svoje znepokojenie. Iní, naopak, tieto obavy odmietli s tým, že Rusko je teraz oveľa jednotnejšie bez tých, ktorých „oddanosť krajine je sporná“.

„Je to veľmi smutné, ale zdá sa mi, že toto sa tak skoro neskončí,“ myslí si Vareniková. „Nazdávam sa, že sa to skončí až vtedy, keď Rusko buď uzná porážku, alebo prehrá,“ dodáva. Podľa jej názoru bude povesť Ruska a Rusov pošpinená navždy. „A my v Rusku ju pravdepodobne nikdy nebudeme schopní očistiť,“ uzatvára.

 Asociácia bezpečnostných síl Bieloruska (BYPOL) potvrdila, že na vojenskom letisku Mačuliščy pri Minsku sa jej podarilo dronmi poškodiť lietadlo A-50. Stroj funguje ako lietajúce stredisko velenia kontroly. Rusi ho využívali v agresii proti Ukrajine. Video: Ruské ministerstvo obrany./agentury/

X X X

Pellegrini tvrdí, že situácia v RTVS bola vopred pripravená hra: Už sa to raz pri Smere stalo

 Predseda strany Hlas Peter Pellegrini si myslí, že strana Smer to mala vopred pripravené, keď namiesto poslanca Národnej rady (NR) SR Mariána Kéryho poslala do diskusnej relácie Sobotné dialógy verejnoprávnej televízie RTVS poslanca NR SR Ľuboša Blahu.

 Ako ďalej pre médiá uviedol, nasilu si vynucovať miesto v relácii bez pozvánky nie je najsprávnejšie. „Bola to dopredu pripravená zinscenovaná hra. Dopredu sa vedelo, čo idú spraviť a ako to využiť a zneužiť na svoju medializáciu. Nemyslím si, že išlo len o technický problém,“ tvrdí Pellegrini.

Smer len zopakoval scenár

Predseda Hlasu tvrdí, že podobná situácia sa už raz stala. „S Veronikou Remišovou (Za ľudí) sa u Michala Kovačiča (v diskusnej relácii Na telo, pozn. red.) museli rozhodnúť, či v relácii bude sama, alebo nakoniec tam bude aj Blaha. Myslím si, že len zopakovali tento scenár a neudivuje ma to,“ dodal Pellegrini. Zároveň povedal, že to je ich štýl politiky a taktika. „Pozvanie do relácií prijímame ako osoby.

 Sám, keď som pozývaný, tak pozvánka platí pre mňa ako lídra Hlasu a nie pre mojich podpredsedov. Vždy sme rešpektovali, ak sa dramaturgia rozhodla v prípade mojej nemožnosti ísť do relácie komplet zmeniť obsadenie a možno sa venovať aj úplne iným témam. To je normálny a štandardný prístup,“ myslí si predseda Hlasu.

Blanár odmieta vyhrážanie

Podpredseda Národnej rady a Smeru Juraj Blanár odmieta akékoľvek vyhrážanie voči politikom i novinárom, vrátane vyhrážok voči moderátorke RTVS Marte Jančkárovej. Zároveň hovorí o nezvládnutí práce a zlyhaní RTVS v súvislosti s nevpustením poslanca Ľuboša Blahu (Smer) do vysielania. Vyzval Slovákov, aby nepodporovali atmosféru nenávisti.

RTVS podľa Blanára nevie zvládať krízové situácie. Vyzval vedenie telerozhlasu, aby sa vrátilo späť na cestu k verejnoprávnosti. „Nemôže selektívne vyberať hostí podľa toho, čo by chcelo počuť alebo komu drží stranu, a odmietať legitímne zvolených poslancov. Takéto konanie do demokratickej a pluralitnej spoločnosti nepatrí,“ napísal Blanár na sociálnej sieti.

Šéf Smeru Robert Fico na pondelkovej tlačovej konferencii uviedol, že sa mu nepáči, ak niekomu chodia výhražné emaily. Na otázku, či sa chce ospravedlniť, reagoval, že aj jemu sa v minulosti vyhrážali a nikto sa nepýtal napríklad vtedajšej opozície, či sa mu chce ospravedlniť. Stotožňuje sa s názorom Blanára o odmietnutí vyhrážok.

 Vo veci vyhrážok, ktoré smerovali voči redaktorke RTVS Marte Jančkárovej, už začala Národná kriminálna agentúra (NAKA) konať. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti. NAKA začala trestné stíhanie podľa paragrafu Trestného zákona, ktorý hovorí o nebezpečnom vyhrážaní na viacerých osobách. V tejto chvíli podľa Polície SR nie je možné poskytnúť bližšie informácie. RTVS podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre vyhrážky moderátorke Marte Jančkárovej.

Ako rádiotelevízia informovala v tlačovej správe, po minulotýždňovej relácii Sobotné dialógy, ktorej hostkou bola prezidentka republiky Zuzana Čaputová a po Sobotných dialógoch z 25. februára, do ktorých sa dostavil namiesto pozvaného politika Smeru Mariána Kéryho nepozvaný politik Smeru Ľuboš Blaha, čo RTVS odmietla a uplatnila štandardný postup tzv. prázdneho kresla, dostala moderátorka výhražné e-maily a výhražný telefonát./agentury/

X X X

Pre prednostku detskej onkológie to bolo ako zázrak. A naplnil sa

 Farmaceut Martin Lichý sedí pred laminárnym boxom v novej prípravovni chemoterapie v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Áno, v tejto časti nemocnice sa pripravujú lieky pre onkologicky choré deti. A 80 % detských pacientov s rakovinou sa podarí vyliečiť. Moderná prípravovňa cytostatík, bezpečná pre zamestnancov aj detských pacientov, ktorých liečivá nesmú byť vystavené nijakému znečisteniu, sa stala skutočnosťou.

Ešte v októbri minulého roka sme sa zhovárali s prednostkou detskej onkológie prof. MUDr. Alexandrou Kolenovou, PhD., o tom, ako deti na onkoochorenia kedysi výlučne zomierali a detská onkológia vlastne vznikla až po druhej svetovej vojne. Nebola k dispozícii potrebná liečba. „A dnes máme liečbu pre onkologicky choré deti rovnakú ako všade vo vyspelých krajinách,“ povedala profesorka. Veľa vecí však ešte stále robia manuálne a potrebujú modernú digitalizáciu.

 Profesorka Alexandra Kolenová v rozhovore s ministrom zdravotníctva a riaditeľom Národného ústavu detských chorôb.

„Nie je napríklad úplne optimálne pripravovať cytostatiká tu, v rámci priestorov našej kliniky. Potrebujeme čoraz viac ľudí, ktorí pracujú s protokolmi, liečivami a tí zas potrebujú bezpečný a moderný priestor. Takže za peniaze od Nadačného fondu LIDL v Nadácii Pontis plánujeme zmodernizovať priestory lekárne v našej budove, a tam budú tri miestnosti vybudované ako automatizovaná a bezpečná prípravovňa chemoterapie. Pôjde teda o modernizáciu pracovných priestorov určených na riedenie cytostatík a elektronizáciu systému podávania tejto cytostatickej liečby. Ponuka od Nadačného fondu LIDL je pre mňa ako zázrak,“ dodala vtedy. A ten zázrak sa naplnil.

V polovici februára bola moderná prípravovňa liečby pre detských pacientov slávnostne otvorená za prítomnosti ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, riaditeľa NÚDCH Petra Bartoňa a mnohých ďalších. Do prevádzky sa dali zmodernizované a rozšírené priestory a v nich nové boxy na aseptickú prípravu parenterálnych (podávaných do žily) liekov. Tak sa ešte zvýšila bezpečnosť celého procesu prípravy liekov.

 Onkologicky chorému dieťaťu je totiž potrebné liečbu nariediť, nadávkovať, každé z nich má inú hmotnosť. Niektoré sú malé bábätká, iní sú už školáci či tínedžeri. Vzhľadom na ochorenie majú výrazne narušenú imunitu. „Naši malí pacienti sú imunitne oslabení, preto nechceme, aby boli vystavovaní akýmkoľvek potenciálnym kontaminantom v liečivách, ani len v podobe okolitého prachu. Nároky na čistotu liekov sú u nás omnoho vyššie,“ vysvetľuje farmaceut Martin sediac pred jedným z laminárnych boxov v nových priestoroch prípravovne. Aj samotní farmaceuti musia byť čo najlepšie chránení pred pôsobením cytostatík (lieky používané počas chemoterapie), keďže s nimi pracujú dlhé hodiny. Takáto prípravovňa liečiv pracuje nonstop, počas pracovných dní sú k dispozícii dvaja farmaceuti, cez víkend jeden a mimo pracovného času má vždy jeden pohotovostnú príslužbu, pretože môže vzniknúť nejaký akútny stav, neplánovaný nový príjem pacienta a liečba musí byť vždy k dispozícii. Ročne pripravíme šesťtisíc injekcií a infúzií a časom toto číslo asi bude rásť,“ šokuje. „Nové priestory sú nielenže nové, ale aj väčšie. Nároky na pracovné postupy i bezpečnosť práce totiž stúpajú,“ dodáva PharmDr. Katarína Šumská, vedúca Nemocničnej lekárne v NÚDCH.

 Profesorka Kolenová v rozhovore s ministrom, zľava vedúca nemocničnej lekárne Katarína Šumská a vpravo riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň.

Klinika detskej hematológie a onkológie NÚDCH je špičkovým pracoviskom pre liečbu detských onkologických pacientov. Naspäť do života po vyliečení sa ich vracia osem z desiatich. „V spolupráci nemocnice s našimi partnermi sa nám podarilo zmodernizovať a rozšíriť priestory Nemocničnej lekárne a zvýšiť štandard technologickej prípravy parenterálnych liekov pre našich malých pacientov,“ ocenil prínos novej prípravy liekov MUDr. Peter Bartoň, riaditeľ NÚDCH, a poďakoval neziskovej organizácii Deťom s rakovinou, n.¤o., Nadačnému fondu LIDL v Nadácii Pontis a kolegom za podporu. „Sme hrdí, že sme mohli prispieť sumou 300-tisíc eur k zvýšeniu kvality liečby v podobe prípravovne liečiv, ktorá je vo svete zlatým štandardom v liečbe rakoviny,“ podotkol generálny riaditeľ LIDL Slovenská republika Adam Miszczyszyn.

Pripravený je aj projekt na komplexnú prestavbu oddelenia pre veľké deti. Z priestorov, ktoré sa na oddelení uvoľnili presunutím pracoviska pôvodnej lekárne, plánuje neziskovka Deťom s rakovinou urobiť ďalšie pacientske izby, vybudovať centrálny monitoring, aby bola každá izba napojená na monitor a zdravotná setra mohla sledovať vitálne funkcie pacienta na diaľku. Realizácia tohto projektu si bude vyžadovať investíciu vo výške 1,8 milióna eur.

„Je to pre nás ďalšia obrovská výzva, najmä vzhľadom na objem financií,“ tvrdí Katarína Bagľašová, riaditeľka n. o. Deťom s rakovinou. Profesorka Alexandra Kolenová, prednostka kliniky, sa povzbudzujúco usmieva. Vie, že sa to podarí. Tu sa dejú zázraky./agentury/

X X X

Americká ministerka financií Yellenová sa stretla s prezidentom Zelenským

Janet Yellenová sa stretla s Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali pokračujúcu ekonomickú podporu USA a „vyzdvihla úsilie uvaliť prísne sankcie na Rusko s cieľom podkopať jeho vojnovú mašinériu“.

Americká ministerka financií Janet Yellenová v pondelok neohlásene pricestovala do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby prejavila krajine bojujúcej proti ruskej agresii ekonomickú podporu. Rokovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským i ďalšími kľúčovými vládnymi predstaviteľmi. TASR informácie prevzala z agentúry Reuters a televízie CNN.

Podpora nielen zbraňami

Yellenová sa stretla so Zelenským, aby prediskutovali pokračujúcu ekonomickú podporu USA a „vyzdvihla úsilie uvaliť prísne sankcie na Rusko s cieľom podkopať jeho vojnovú mašinériu a obmedziť príjmy, ktoré má na financovanie svojej brutálnej vojny“, uviedlo americké ministerstvo financií.

„Spojené štáty nás od prvých dní tejto vojny silne podporujú nielen zbraňami, ale aj finančne,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Je potrebné ešte viac rozšíriť sankcie, aby sme Rusko zbavili schopnosti financovať vojnu,“ dodal.

Americká ministerka sa tiež zišla s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Ten informoval, že s Yellenovou hovorili o ďalších sankciách voči Rusku vrátane zhabania zmrazených ruských aktív v prospech obnovy Ukrajiny, aktuality.sk

X X X

Aktivisti Greenpeace protestovali proti výstavbe diaľnic v Nemecku

Na mieste protestu aktivistov Greenpeace v Berlíne zasahovalo približne 100 policajtov. Aktivisti z organizácie Greenpeace obsadili v pondelok strechu centrály Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v Berlíne, aby vyjadrili nespokojnosť s výstavbou diaľnic. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na oznámenie polície.

Na streche bola ráno približne desiatka aktivistov. Dvaja z nich sa spustili na lanách a rozprestreli transparent s nápisom, ktorý namiesto výstavby cestných komunikácií žiadal rozšírenie železničných tratí. Strana SPD podľa polície podala trestné oznámenie.

Desiati ďalší členovia neziskovej organizácie Greenpeace chceli protestovať na ulici, zastavili ich však. Na mieste zasahovalo približne 100 policajtov.

Lena Donatová z Greenpeace pre DPA na mieste uviedla, že SPD musí „s farbou von“ a držať sa svojich hodnôt. Členovia Greenpeace výstavbu diaľnic označili za protiklad pokroku, spoločenskej rovnosti a ochrany klímy. Namiesto diaľnic je podľa nich potrebná dobre vybudovaná železničná sieť, aktuality.sk

X X X

Gröhling nechce, aby sa zarábalo na deťoch. Ak nepríde zmena, budú trpieť, povedal Ondek

Spor medzi ministrami školstva. Novela školského zákona prináša zlepšenie inklúzie i podporu talentov, tvrdí nový minister školstva Ján Horecký. Čo sa prijatím zákona zmení? Hosťom relácie Téma dňa boli Branislav Gröhling (SaS), Jana Merašická a Pavel Ondek.

Málo asistentov?

„Detí s duševnými problémami pribúda,“ uviedla Jana Merašická, generálna riaditeľka Sekcie legislatívno-právnej na MŠ. Novela tohto zákona podľa nej ponúka najširší vplyv na pomoc deťom. Tvrdí, že návrh pomôže aj deťom migrantov alebo deťom, ktoré prechádzajú emocionálnou traumou alebo krízou. „Doteraz nemali nárok na tú podporu,“ uviedla o rizikových deťoch.

„Pre nás je tento zákon proti deťom a rodičom,“ povedal Branislav Gröhling, bývalý minister školstva. Návrh zákona kritizuje, lebo si myslí, že nedostatočne podporuje vývoj detí a zneisťuje rodičov. „Bol by som rád, keby sa už nezarábalo na deťoch,“ pokračoval o návrhu bývalý minister.

„My prechádzame na to, čo hovorí EÚ, v čom vidíme problém,“ povedal Pavel Ondek, predseda OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Problém sa podľa neho riešil  už za ministra Gröhling a rieši ho aj momentálny minister. Pripustil, že na Slovensku existuje problém s asistentmi. „Niektorých financuje ministerstvo školstva a iných projekt, ktorý sa skončí v auguste,“ uviedol na tému Ondek. Tvrdí, že ak sa tak stane a asistenti odídu, tak školstvu hrozí kolaps. „Pokiaľ nedôjde k zmene, tak bude trpieť dieťa,“ dodal.

„Asistent nie je osobný asistent dieťaťa, ale učiteľa,“ zdôraznila Merašická. Asistent má pomáhať rozvíjať a aplikovať učebné stratégie na žiakov. Upozornila, že to nefunguje tak, že každé dieťa ma jedného asistenta. Asistent má pomáhať učiteľovi so žiakmi, ktorí potrebujú viac pozornosti a ktorým sa však samotný učiteľ nemá priestor venovať. „Učiteľ sa dohodne s asistentom a ten počas vyučovania pomôže žiakovi,“ dodala./agentury/

 X X X

 Kremeľ kritizuje EÚ za najnovšie sankcie voči Rusku

Kremeľ kritizoval v pondelok Európsku úniu v súvislosti s najnovším balíkom sankcií voči Rusku za jeho vojenskú intervenciu na Ukrajine.

„Toto všetko je samozrejme absurdné,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom v odpovedi na otázku o nových trestných sankciách, ktoré sa zameriavajú na dovedna 121 jednotlivcov a entít vrátane troch ruských bánk. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

V poradí už desiaty balík sankcií voči Moskve obsahuje aj obmedzenia v oblasti obchodu. O dohode veľvyslancov členských krajín EÚ informovalo ešte v piatok neskoro večer švédske predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Západné krajiny sa podľa Peskova – ako to podľa neho vyplýva z ich „nelogického zoznamu“ – usilujú nájsť čoraz viac ľudí a entít, ktoré by mohli sankcionovať. „Hovoríme o takých kvalifikovaných ľuďoch, ktorým zaradenie na tento zoznam nespôsobí žiadne nepríjemnosti,“ povedal hovorca Kremľa.

Desiaty balík obsahuje podľa vyhlásenia Štokholmu „cielené obmedzenia voči jednotlivcom a subjektom, ktoré podporujú vojnu (na Ukrajine), šíria propagandu alebo dodávajú drony, ktoré Rusko (následne) používa vo vojne“ na Ukrajine.

Švédske predsedníctvo v Rade EÚ uviedlo, že nový balík obsahuje „najprísnejšie a najrozsiahlejšie sankcie, aké kedy boli s cieľom pomôcť Ukrajine zvíťaziť vo vojne zavedené“. Zaradenie na sankčný zoznam tiež znamená zmrazenie aktív v EÚ a zákaz vzťahujúci sa na udeľovanie víz,,aktuality.sk

X X X

Lídri Srbska a Kosova sa dohodli na mierovom pláne EÚ

Josep Borrell hlási pokrok v rokovaniach medzi predstaviteľmi Kosova a Srbska.

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Josep Borrell v pondelok povedal, že vedúci predstavitelia Kosova a Srbska sa v princípe dohodli, že začnú plniť mierový plán EÚ. Potrebujú však ďalšie rokovania.

Únia podľa Borrella zverejní plán, ktorého cieľom je normalizovať vzťahy medzi Srbskom a Kosovom. Šéf diplomacie EÚ v pondelok v Bruseli absolvoval rokovania s kosovským premiérom Albinom Kurtim a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom.

Borrellova pochvala

Spôsob realizácie plánu si však podľa jeho slov ešte vyžiada veľa práce. Ďalšie stretnutie s lídrami oboch strán sa uskutoční v marci.

„Dnes bol dosiahnutý pokrok a chválim obe strany za ich účasť,“ povedal Borrell. Dodal však, že je potrebné ďalšie úsilie s cieľom uskutočniť to, na čom sa obe strany dohodli v pondelok.

Borrell dodal, že osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák bude pokračovať v diplomatickom úsilí medzi oboma stranami a výsledky sa očakávajú koncom marca, aktuality.sk

x x x

 Behula: Žilinkovo pískanie na konšpirátorov začína byť nebezpečné

Priaznivci generálneho prokurátora môžu mať pocit, že to, čo Fico nahlas kričí, Žilinka sprisahanecky žmurká.

Keď sa vlani agentúra Focus v prieskume pre mimovládnu organizáciu Via Iuris pýtala verejnosti na to, čo robí prokurátor, úplne správne odpovedalo len 2,5 percenta opýtaných. V právomociach prokuratúry nemá spoločnosť vôbec jasno. Ľudia však mali jednoznačnú predstavu o tom, čo by prokurátor robiť nemal.

Pápež a Lennon

Až takmer dve tretiny nechceli, aby komunikoval s verejnosťou prostredníctvom sociálnych sietí a nadpolovičná väčšina tvrdila, že by sa nemal verejne vyjadrovať k aktuálnej politickej a spoločenskej situácii.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka si zakladá na tom, že sa neriadi verejnou mienkou, a tak na Facebook rád pridáva statusy o aktuálnej spoločenskej situácii. V deň piateho výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na jeho profile objavil citát pápeža Jána Pavla II. „Pravda nie je vždy taká istá, ako býva rozhodnutie väčšiny“.

Žilinka k tomu poznamenal, že ľudské tragédie si musíme pripomínať a urobiť všetko pre poznanie pravdy a presadenie spravodlivosti, aby sa neopakovali. Prvé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu si zas pripomenul názvom skladby Johna Lennona Give Peace a Chance. Žilinka chce dať šancu mieru.

Nuž, keď sa mu v roku 2026 skončí mandát, môže si pokojne rozbehnúť facebookovú stránku s motivačnými citátmi pre budúcich finančných poradcov alebo s light filozofiou pre tínedžerov, ale zatiaľ je stále šéfom Generálnej prokuratúry, ktorý sa nemá vyjadrovať prostredníctvom inotajov, ale priamo alebo vôbec.

Ficove tragédie

Nech sa potom nehnevá, že jeho rétorika o „ľudských tragédiách“ sa ponáša na vyjadrenia Roberta Fica, ktorý má dlhodobo problém označiť smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za vraždu. Fico tiež hovorí radšej o ľudskej tragédii, aby k nej mohol zapliesť napríklad Milana Lučanského alebo advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorí zomreli vo väzbe.

A nech sa potom Žilinka nečuduje, že slová o tom, že pravda nie je rozhodnutím väčšiny v deň piateho výročia vraždy budú mnohým znieť podobne ako vety „nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil,“ ktoré vykrikoval Fico z pódia na mítingu Smeru v Nitre vlani v lete.

Samozrejme, bolo by absurdné tvrdiť, že Žilinka neverí oficiálnej verzii vraždy, alebo že by ju chcel spochybňovať. Generálny prokurátor si niečo také nemôže dovoliť, najmä keď obaja priami páchatelia vraždy už boli právoplatne odsúdení. Žilinka navyše nie je v tomto prípade len zástupcom štátu a spravodlivosti, ale aj poškodeným. Sám mal byť pre svoju prácu jednou z obetí nájomných vrahov.

Príprava jeho vraždy (ako aj vrážd Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica) je dnes spojená do jedného prípadu s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Objednávateľ mal byť ten istý – Marian Kočner. Ten Alene Zsuzsovej písal o „zm..ovi z Piešťan“, čím údajne myslel práve Žilinku.

Žilinkovi fanúšikovia sa však do veľkej miery prekrývajú s priaznivcami Fica, a tak môžu mať pocit, že to, čo Fico otvorene kričí, Žilinka sprisahanecky žmurká: verejná mienka sa mýli a veci nemusia byť také, ako sa zdajú. Ani pri Kuciakovi. A hoci to Žilinka tak nemyslel, pochopia to ako spochybnenie oficiálnej verzie od toho najpovolanejšieho človeka.

Kremeľskí mierotvorcovia

Volanie po mieri na Ukrajine je podobný prípad. Mierom sa často zaštiťujú tí, ktorí majú zároveň pochopenie pre Kremeľ. „Rozumieme však aj bezpečnostným obavám Ruska, ktoré sa cíti byť doterajšou politikou Severoatlantickej aliancie ohrozené,“ píšu napríklad signatári výzvy Mier na prvom mieste zo septembra minulého roku. Za mier je aj Robert Fico, ktorý však na Ukrajine vidí vojnu Spojených štátov a Ruska.

Inokedy myšlienku mieru priamo zneužívajú konšpirátori, extrémisti a podporovatelia Putinovho režimu. Na údajnom zhromaždení za mier vás napadnú len preto, lebo pri sebe máte ukrajinskú vlajku, zato vlajky ĽSNS tam slobodne vejú a za vojnový symbol Z sa nikto nehanbí. Mimochodom, mierového pochodu v Nitre sa zúčastnil predseda Republiky Milan Uhrík, v Banskej Bystrici vystúpil brat Mariana Kotlebu Marek.

Ako píše profesor práva William Partlett, mier nezávisí od Putina, Zelenského alebo od ďalších politikov a diplomatov, ale najmä od ukrajinského ľudu. Každá prípadná mierová dohoda musí mať v prvom rade širokú podporu verejnosti. Až 84 percent Ukrajincov odmieta akékoľvek územné ústupky Rusku.

Dať šancu mieru znamená dať šancu spravodlivému mieru, s ktorým bude súhlasiť predovšetkým Ukrajina, a ktorý jej bude garantovať slobodu vybrať si takú politickú a hodnotovú orientáciu, akú budú Ukrajinci chcieť. Iný mier nebude trvalým mierom, ale prinajlepšom prímerím, odovzdaním Ukrajiny napospas Rusku, a zrejme aj zárodkom ďalšej vojny. Mier nie je russkij mir.

Konšpirácie z gauča

To si musí uvedomiť každý, kto volá po mieri. Ak zároveň nepovie, ako si ten svoj mier predstavuje, sú všetky výzvy len moralistickým gýčom. Na to, čo robí Maroš Žilinka na Facebooku, majú v anglofónnej časti sveta výraz „dog whistle“.

Veci nepoviete priamo, len v náznakoch a inotajoch, ale tí, ktorí im majú rozumieť, ich pochopia bez problémov. Presne ako pes, ktorý počuje ultrasonickú píšťalku. Alebo tak, ako konzumenti ruskej propagandy bez problémov porozumeli tomu, keď Žilinka otvoril kauzu cintorína v Ladomírovej, ktorá sa tak veľmi hodila ruskej ambasáde v jej informačnej vojne. Nepochybne to má pre neho aj výhody a prináša mu to popularitu, ktorú by si inak ako nudný úradník nikdy nezískal.

No mal by si dať pozor, aby na konšpirátorov nehvízdal príliš nahlas. Aj Štefan Harabin na staré kolená vymenil oblek za tepláky a kreslo sudcu na Najvyššom súde za gauč vo svojej obývačke, odkiaľ cez YouTube šíri do sveta namiesto rozsudkov tie najprimitívnejšie dezinformácie. Žilinka má od harabínovského úpadku zatiaľ ďaleko, no jeho pískanie začína byť nebezpečné. Pre neho i pre spoločnosť, aktuality.sk

 X X X

 Husársky kúsok? Bieloruskí partizáni tvrdia, že zničili ruské sledovacie lietadlo

 Vyzerá to tak, že ruská armáda nie je nikde v bezpečí. Bieloruskí partizáni tvrdia, že na vojenskom letisku Mačuliščy pri Minsku sa im podarilo poškodiť lietadlo A-50. Stroj funguje ako lietajúce stredisko velenia kontroly, keď sleduje vzdušný priestor. Rusi ho využívali v agresii proti Ukrajine.

Ruské lietadlo A-50. Takýto stroj vraj bieloruskí partizáni zničili.

Útok dronmi

Bielorusi, ktorí bojujú s režimom diktátora Alexandra Lukašenka, sa úspešnou akciou pochválili na komunikačnom kanáli Telegram.

„Použili drony. Do operácie sa zapojili Bielorusi,“ napísal na Telegrame Aliaksandr Azarau, líder Asociácie bezpečnostných síl Bieloruska (BYPOL). Je to organizácia, ktorá združuje najmä bývalých policajtov, ktorí sa postavili proti Lukašenkovi. Ľudia, ktorí sa na útoku podieľali, vraj už nie sú v Bielorusku.

 Informáciu zatiaľ nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov. Podľa bieloruského opozičného portálu Charter 97 sa k nej však vyjadril aj ruský bloger a propagandista Semion Pegov.

„S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o útokoch bezpilotných lietadiel na vojenskú infraštruktúru, kde môžu byť okrem iného rozmiestnené zariadenia ruských vzdušných síl. Zdroje tento útok prirovnávajú k incidentom v Saratove,“ uviedol Pegov. V decembri pravdepodobne ukrajinské drony zaútočili na vojenskú základňu Engels v Saratovskej oblasti. Rusi potom odtiaľ časť lietadiel presunuli.

„Poviem pravdu, že neviem, čo sa stalo v Mačuliščy. Nemám však dôvod pochybovať o tom, čo tvrdí BYPOL. Takže je naozaj možné, že sa do útoku zapojili nejakí bieloruskí partizáni, ako ich volajú, alebo ľudia, ktorých na to vycvičili,“ reagoval pre Pravdu bieloruský politický expert Artjom Šraibman z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

K podľa všetkého úspešnej operácii sa vyjadrila na sociálnej sieti Twitter aj líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. „Som hrdá na všetkých Bielorusov, ktorí naďalej odolávajú ruskej hybridnej okupácii Bieloruska a bojujú za slobodu Ukrajiny. Vaše odvážne činy ukazujú svetu, že Bielorusko stojí proti imperiálnej agresii. Sláva našim hrdinom!“ napísala.

Vlani v júni v Bratislave na konferencii GLOBSEC Cichanovská hovorila aj sabotážnych akciách proti ruskej armáde rozmiestnenej v Bielorusku.

„Môžem povedať, že sú do určitej miery centralizované. Samozrejme, nemôžem vám prezradiť viac o tom, ako presne to funguje,“ odpovedala vtedy Cichanovská na otázku Pravdy, či je bieloruský odpor proti ruskej armáde nejakým spôsobom koordinovaný.

 Od začiatku veľkej ruskej invázie na Ukrajinu pred rokom sa špekuluje, či sa do nej zapoja aj bieloruské ozbrojené sily. Zatiaľ sa to nestalo. No ruská armáda má na území Bieloruska rozmiestené jednotky. Server Charter 97 uviedol, že Moskva aktívne využíva letisko Mačuliščy v agresii proti Ukrajine. Zničené lietadlo vraj bolo v Bielorusku od 3. januára 2023 a odvtedy ho nasadili 12-krát. „Na letisku sú rozmiestnené ruské stíhačky MiG-31K schopné niesť a odpaľovať nadzvukové rakety Kinžal. Pravidelné operácie týchto strojov vždy sprevádza na Ukrajine letecký poplach. Vzlety sa často uskutočňujú súčasne s lietadlom A-50,“ pripomenul portál Charter 97.

Plány Bielorusov

Bol by však BYPOL schopný pripraviť akciu na vojenskom letisku?

„Je to asociácia, ktorú založili bývalí bieloruskí bezpečnostní dôstojníci z rôznych organizácií. Je súčasťou Cichanovskej exilového kabinetu. V podstate sa dá povedať, že je to vojenské krídlo bieloruskej politickej opozície,“ ozrejmil Šraibman.

 Podľa experta sa BYPOL netají tým, že cvičí ľudí v Poľsku a možno aj inde na akcie proti Lukašenkovmu režimu.

„Hovoria o nich ako o špeciálnych operáciách. BYPOL bol v prvom rade zodpovedný za organizáciu partizánskych akcií proti železničným tratiam v prvých týždňoch a mesiacoch vojny. Boli sme svedkami desiatok takýchto sabotáží. Ich cieľom bolo spomaliť presun ruských jednotiek a zásob smerujúcich na bojisko. Ak sa potvrdí útok na letisku v Mačuliščy, bude to ďalšia pomerne viditeľná akcia, pod ktorou je podpísaný BYPOL,“ vysvetlil Šraibman.

Asociácia má však ešte vyššie ciele. „Hovorí, že jej prvoradým plánom je mobilizácia ľudí, ktorých bude schopná naverbovať do svojich radov. Tí sa potom majú zapojiť do akcií, aké sme už videli, ale v budúcnosti by mali byť pripravení aj na revolúciu proti Lukašenkovi. Majú byť súčasťou podzemného hnutia, ktoré sa aktivizuje, keby sa naskytla príležitosť zvrhnúť režim. Ťažko sa však dá povedať, ako je BYPOL organizovaný, lebo všetko sa, samozrejme, deje v tajnosti a informácie z asociácie neunikajú,“ povedal Šraibman.

 Otázkou je, ako a či na útok budú reagovať Minsk a Moskva. Ruský prezident Vladimir Putin by mohol koketovať s myšlienkou, že Bielorusko takpovediac zhltne. Najmä, keby to vyzeralo tak, že Lukašenko nemá situáciu pod kontrolou.

Zatiaľ sa však bieloruský diktátor tvári ako dôležitý diplomatický hráč. Čínske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Lukašenko tento týždeň navštívi krajinu. Peking v piatok svetu predstavil mierový plán na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine.

„Lukašenko komunikoval so západnými novinármi a pozval amerického prezidenta Joea Bidena do Minska, aby spolu s Putinom vyriešili ukrajinský problém. Každému sa usiluje dokázať, že ho nebude možné izolovať a že má vo svete dostatok partnerov. Ale hlavným jeho problémom je, že už všetci stratili záujem o jeho manévre,“ napísal Šraibman v analýze pre Carnegieho nadáciu.

Lietadlo A-50

Ruský stroj A-50 spoločnosti Beriev funguje ako lietajúce stredisko velenia a kontroly, keď sleduje vzdušný priestor. Do služby ho nasadili už v ZSSR, v roku 1985. Podľa rôznych informácií jeho posádku tvorí 15 až 19 ľudí. Vyvinie maximálnu rýchlosť 900 km/h a dolet má 7 500 km./agentury/

 X X X

 Exšéfa SNS Jána Slotu obžalovali z korupcie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v pondelok na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) obžalobu na exšéfa SNS a bývalého primátora Žiliny Jána Slotu pre korupciu. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

 „Prokurátor ÚŠP podal 27. februára na ŠTS obžalobu na obvineného J. S. pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci,“ priblížila hovorkyňa.

„Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi na ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe,“ uviedla pre TASR hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

V marci 2022 obvinil vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Slotu zo zločinu prijímania úplatku spáchaného v spolupáchateľstve. A to v súvislosti s vybavovaním rozhodnutí žilinského krajského súdu v roku 2018. Neskôr mu pribudlo aj ďalšie obvinenie z korupcie.

Vyšetrovateľ žiadal vlani na jar pre Sotu väzbu. ŠTS v Pezinku ho však prepustil zo zadržania na slobodu. Skonštatoval vtedy dôvody preventívnej väzby, ale nahradil ju dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd mu potom obmedzenia a povinnosti sprísnil tzv. elektronickým monitorovacím náramkom./agentury/

X X X

Zelenskyj odvolal vysokopostaveného veliteľa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu bez udania konkrétneho dôvodu odvolal z funkcie vysokopostaveného vojenského veliteľa Eduarda Moskaľova, ktorý stál na čele ukrajinských jednotiek bojujúcich proti ruským silám na východe krajiny.

Zelenskyj v dekréte oznámil odvolanie generálmajora Moskaľova z funkcie veliteľa spojených ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sa podieľali na bojoch proti ruským jednotkám v regióne Donbas na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ukrajinský prezident Moskaľova spomenul aj v piatkovom pravidelnom príhovore, keď vymenúval vojenských veliteľov, s ktorými rokoval. Moskaľov bol na spomínanom poste od marca 2022, teda takmer od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

Zmienka o jeho odvolaní sa na účtoch ukrajinských ozbrojených síl na sociálnych sieťach Facebook a Twitter však neobjavila, všíma si Reuters.

Ruské jednotky vyvíjajú koncentrované úsilie na dobytie dvoch oblastí, ktoré tvoria Donbas – Doneckej a Luhanskej – a Zelenskyj nedávno opísal situáciu na východe krajiny ako „ťažkú a bolestivú“.

Proruské jednotky sústreďujú svoje úsilie na mesto Bachmut, na ktoré podnikajú opakované útoky napriek tomu, že tam podľa ukrajinských i západných predstaviteľov utrpeli ťažké straty na životoch. Generálny štáb ukrajinskej armády na Facebooku informoval, že ruské jednotky podnikli v nedeľu v oblasti okolo Bachmutu niekoľko neúspešných pokusov o útok, aktuality.sk

X X X

Kresťanskí konzervatívci dostanú ďalšiu konkurenciu. Stranu zakladá analytik Baránek

Šéf agentúry Polis sa posledným rokom venoval okrem iného vedeniu mimovládky, ktorá stála napríklad za protestmi v Košiciach a chystala aj demonštráciu v Bratislave.

Roky sa venoval skúmaniu verejnej mienky. Teraz sa majiteľ agentúry Polis Ján Baránek možno sám stane objektom prieskumov. Zakladá totiž politickú stranu. Cieliť bude na konzervatívneho a kresťanského voliča.

Vyplýva to už z názvu strany, ktorá sa bude volať Zdravý rozum – kresťanské a konzervatívne hnutie. Oznam o začatí zbierania podpisov pre vznik novej strany dnes zverejnilo ministerstvo vnútra. Na založenie subjektu je potrebných aspoň 10-tisíc podpisov ľudí starších ako 15 rokov.

„Nejak sa to vyvinie“

„Môžem vám to potvrdiť,” reagoval Baránek na otázku, či zakladá nový politický subjekt. O dôvodoch však hovoriť nechcel: „Čo ma motivovalo sa včas dozviete.”

O podobnú „cieľovku”, o ktorú má záujem aj Baránek, dnes už súperí viacero strán. Medzi inými KDH, OĽaNO, Sme rodina, Kresťanská únia, Smer, SNS či Republika a ĽSNS. „Tridsať rokov je o mne známe, že som konzervatívny kresťan, neviem vám nič iné povedať, ako že uvidíme. Ono sa to skrátka nejak vyvinie,” odpovedal na otázku, či sa neobáva, že založenie strany povedie k ďalšiemu triešteniu konzervatívnych a kresťanských hlasov.

„Hlasy v tom tábore vôbec nie sú zjednotené. Sú tam rôzne prúdy. KDH je dnes skôr také liberálne. Život ukáže,” skonštatoval analytik. Jeho cieľom aktuálne nie je sa s nikým spájať a s inými názorovo blízkymi politikmi nediskutuje.

Podľa vlastných tvrdení má aktuálne na financovanie nula eur. Preto uvažuje, že o peniaze požiada ľudí.

Organizoval protesty

Nemusí to byť neúspešné. Od roku 2021 vedie občianske združenie Nádej a Sloboda. Táto organizácia stojí za stránkou, ktorá názvom pripomína slogan bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa America first (Amerika na prvom mieste) – Slovensko na prvom mieste. Inicatíva organizovala v októbri protest v Košiciach. V sobotu sa mala konať aj demonštrácia v Bratislave, no tá sa podľa slov Baránka preložila.

Podľa transparentného účtu vyzbierala iniciatíva od roku 2022 od ľudí na svoju činnosť zhruba 50-tisíc eur.

Zo zoznamu podporovateľov vyplýva, že sa k iniciatíve hlási mnoho obľúbencov dezinformačnej scény. Z tých známejších je to napríklad Štefan Harabin, Fedor Flašík, bývalá politička SNS Anna Belousovová či šéf konšpiračného magazínu odsúdený za antisemitizmus Tibor Eliot Rostas.

Baránek sa s touto scénou začal intenzívnejšie zbližovať s nástupom covidu. Spochybňoval právoplatnosť protipandemických opatrení, odmietal napríklad nosenie rúšok. Známe sa stalo jeho video, kde sa preto pochytil s ochrankou v obchodnom dome Ikea v Bratislave, aktuality.sk

X X X

V trnavskej predajni ukradli maslo. Ponuka s lákavou cenou bola aj na bazári

Na niekoľko kíl masla sa v jednom z trnavských obchodov ulakomil ku koncu vlaňajšieho roka neznámy páchateľ. Všimli ste si kšefty s maslom či podozrivo veľa pečenia? Polícia sa obracia na všímavých ľudí. Maslo mali na zozname zlodeji aj v iných medializovaných prípadoch.

 Na sklonku minulého roka ukradli v trnavskom obchode vyše 100 kusov masla.

„Ak vám niekto pred Silvestrom ponúkal maslo za výhodnú cenu alebo viete o niekom, kto podozrivo veľa napiekol, ozvite sa nám,“ zverejnili uplynulý piatok trnavskí krajskí policajti výzvu prostredníctvom sociálnej siete. Zároveň pátrajú po dvojici, ktorá by im pomohla objasniť krádež 117 kusov masla v trnavskej predajni na Bratislavskej u­lici.

„Dosiaľ neznámy páchateľ zobral maslo rôznych druhov z chladiaceho regálu vo štvrtok 29. decembra 2022 okolo 14.30 h. Sieti potravín tak svojím konaním spôsobil škodu viac ako 370 eur,“ informovala ďalej polícia. Poverený policajt začal vo veci trestné stíhanie pre prečin krádeže. „V prípade dokázania viny môže hroziť páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky,“ dodala trnavská krajská policajná hovorkyňa Zlatica Antalová.

 Pravda oslovila viaceré potravinové reťazce s otázkou, či evidujú podobné krádeže a či sa proti nim nejako poistili. Do uzávierky reagoval len jeden z nich. „V maloobchodnej sieti COOP Jednota neevidujeme krádeže masla,“ informovala Jana Kuklová, PR manažérka spoločnosti COOP Jednota Slovensko. Maslo patrí k produktom, ktoré nie sú vybavené ochrannými prvkami proti krádeži. Na ich vynesenie z predajne bez zaplatenia preto senzory neupozornia. Zlodeja tak môže odhaliť len všímavé oko personálu alebo strážnej služby. V zahraničí sa však už čipy na masle v minulosti objavili, napríklad v nemeckom Lidli.

Pravda oslovila starostov a starostky okolitých obcí, či im ľudia nenahlásili podozrivo lacný predaj masla. „Nič také som u nás v obci nezachytil. Zdá sa mi však, že som niečo podobné zaregistroval na sociálnej sieti,“ prezradil starosta obce Zavar Lukáš Sochor. Maslo za výhodnú cenu si všimol v jednej z bazárových skupín na Facebooku.

 „Videl som, že tam niekto ponúkal nejaké maslá. Ešte som nad tým rozmýšľal, že je to dobrá cena a či to nezoberiem. Dobre, že som nezobral,“ poznamenal Sochor. Na cenu ponúkaného masla si už dnes nespomína. „Určite bola výhodná, keďže ma to zaujalo,“ dodal. Odhaduje, že na lákavý inzerát natrafil pred mesiacom či ešte skôr. Dnes však už môže byť zmazaný.

Krádeže masla

november 2022 – polícia pátrala po mužovi, ktorý mal v jednom z obchodných domov v bratislavskej Mlynskej doline odcudziť počas otváracích hodín 64 kusov masla z chladiarenské­ho boxu.

august 2022 – z predajne v Humennom si dvojica, muž a žena, odniesli bez zaplatenia 80 kusov masla. Okrem neho si do košíka naložili aj iný tovar.

november 2017 – pri krádeži masla v obchode na Saratovskej ulici v bratislavskej Dúbravke tiekla aj krv. Zlodej pri odchode z obchodu bodol pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby, ktorý ho chcel zastaviť.

november 2017 – za 10 kusov masla nezaplatil zlodej v českom Lidli v Jablonci nad Nisou. Predtým už podobný priestupok spáchal, preto mu hrozili až tri roky vo väzení.

„Niekde som o krádeži čítal,“ pritakal starosta obce Malženice Miroslav Macko. Snahu o speňaženie masla však v dedine nezaznamenal. „O tom by sa tu rozprávalo,“ spresnil. V obci majú jednu predajňu a ľuďom by bol akýkoľvek podomový predaj podozrivý. „Predáva sa tu maximálne zelenina, keď prídu priesady,“ dodal.

Výhodnou ponukou masla sa nikto „nepochválil“ ani v obci Bučany. „Ľudia sa mi dosť často sťažujú, ak ich niekto s niečím otravuje. Najmä dôchodcovia, pretože sa boja. Maslo však nespomínal nikto,“ priblížil starosta Rastislav Kurinec. Prípad bol podľa neho dosť medializovaný, preto by sa ozvali, ak by s tým mali skúsenosť.

 Pod jedným z príspevkov o „maslovom fantómovi“ z Trnavy upozornil jeden z komentujúcich na podobnú krádež, ktorá sa mala odohrať v jednom z potravinových reťazcov v Prešove. Malo ísť o 350 kusov masla, ktoré mali zlodeji následne predávať za polovičnú cenu v okolitých obciach.

„Takýto prípad neregistrujem,“ povedal prešovský krajský policajný hovorca Daniel Džobanik. Pravda oslovila aj starostov a starostky viacerých obcí pri Prešove. Ani v jednej z nich nemajú vedomosť o tom, že by sa niekto pokúšal predávať ľuďom maslo podozrivo lacno./agentury/

X X X

 Ostravský futbal sa zahalil do smútku. Zomrel len 24-ročný odchovanec Baníka

V pondelok večer oznámil Baník Ostrava na webových stránkach veľmi smutnú správu. Náhle zomrel ešte len 24-ročný futbalista Lukáš Lehnert.

 Informáciu o úmrtí odchovanca ostravského klubu priniesol FC Hlučín, kde naposledy pôsobil a na jeseň minulého roka sa podieľal na prekvapivom víťazstve v Českom pohári nad Viktoriou Plzeň 3:2.

Do Baníku Ostrava prišiel Lehnert v žiackom veku z Kravařou. Na severe Moravy prešiel mužstvami do 19 aj do 21 rokov a v sezóne 2018/19 hral za B-tím ostravského klubu. Následne pôsobil na hosťovaní v Petřkoviciach.

Pred minulou sezónou zamieril do treťoligového Hlučína, kde aj v prebiehajúcom ročníku odohral dvanásť zápasov v ktorých sa trikrát strelecky presadil. Na jeseň nastúpil aj v troch zápasoch českého MOL Cupu vrátane 26 minút pri prekvapujúcom vyradení prvoligovej Plzne. Príčina jeho smrti nie je známa./agentury/

X X X

 Košický župan Trnka do väzby nepôjde. Najvyšší súd považuje jeho obvinenie za dôvodné

Šéf samosprávneho kraja je obvinený z machinácií pri verejnom obstarávaní tatroviek pre košickú správu ciest. Špecializovaný súd ho do väzby neposlal. Jeho obvinenie označil za predčasné.

Najvyšší súd rozhodol. Košický župan Rastislav Trnka do väzby nepôjde – bude stíhaný na slobode. Šéfa samosprávneho kraja zadržala polícia v polovici februára pri akcii Valentín. Z funkcie sa odísť nechystá, podvrdil po dnešnom rozhodnutí súdu o nevzatí do väzby.

Trnka čelí obvineniu z machinácií pri verejnom obstarávaní v súvislosti s nákupom špeciálnych tatroviek pre košickú správu ciest. Dozorujúci prokurátor žiadal, aby Najvyšší súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a Trnku poslal do vyšetrovacej väzby. Senát jeho sťažnosť zamietol. V porovnaní so sudcom Špecializovaného trestného súdu však najvyšší súd nemá pochybnosti o dôvodnosti obvinenia košického župana.

Pozrite si, ako župan Trnka reagoval na rozhodnutie súdu:

Stíhanie je dôvodné

„Na rozdiel od rozhodnutia prvostupňového súdu sme toho názoru, že stíhanie je dôvodné. Hovoríme, že podozrenie, že skutok bol spáchaný aj prostredníctovm obvineného, vidíme,“ vyhlásil predseda senátu Peter Hatala. Vyjadril sa aj ku spochybňovaniu jedného z kľúčových svedkov prípadu. „Nemôžeme len tak označiť svedka za nedôveryhodného. Jeho výpoveď usvedčuje obvineného, že ho vyslal do spoločnosti, kde nejakú sumu informácií mali. Podzrenie tu je, že táto spoločnosť mala byť zvýhodnená,“ uviedol predseda senátu.

Taktiež podľa najvyššieho súdu existuje podozrenie z prepojenia obvineného Trnku s obvineným Richardom Redayom a toho prepojenie s majiteľom dodávateľskej firmy Tempus Trans. „Taktiež poukazujeme na nepriame dôkazy ako je aj zachytená komunikácia. Existujú podozrenia, že toto verejné obstarávanie bolo šité na mieru pre Tempus. Ten nikdy predtým ani potom žiadne vozidlá nepredával,“ vysvetil sudca.

Senát nenašiel dôvody na kolúznu väzbu. „Relevantní svedkovia boli vypočutí, kolúzne správanie z výpovedí nevyplýva. Vychádzať len z domnienky, že je šéf a ľudia by mohli vypovedať v jeho prospech…to nemôžeme takýmto spôsobom riešiť.“ Pokiaľ ide o pokračovanie v trestnej činnosti pripomenul Hatala, že je Trnka obvinený len z jediného skutku. „Buď to robil tak sofistikovane cez nastrčenú osobu, možno ten obvinený Reday zasahoval, alebo môže byť aj oslobodený, ale dôvodné podozrenie tu máme.“

 Autá kúpili ešte pred súťažou

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Martin Tamaškovič upozornil, že dodávateľská firma si vozidlá zabezpečila ešte v roku 2019, teda predtým, ako bola súťaž vôbec po prvý raz vypísaná. Prokurátor upozornil aj na diskriminačné kritériá oboch verených obstarávaní. Prvé musel kraj zrušiť pre príliš veľa námietok.

Pôvodne totiž kraj žiadal dodať vozidlá už do 30 dní, čo napádali potenciálni uchádzači. V novom tendri, ktorý sa spomína aj v zaistených mailoch, sa už konzultuje termín dodania predĺžený na 90 dní. Aj ten je však podľa prokurátora nedodržateľný. Z výsluchov svedkov a výsledkov vyšetrovania vyplýva, že minimálna dodacia doba je pol roka.

Pozrite si, ako prokurátor Tamaškovič reagoval na rozhodnutie súdu:

Nereálna lehota

„Trojmesačná lehota bola absolútne nereálna a vedel ju splniť len ten, kto mal vozidlá na sklade. O tom, že daná firma má autá na sklade bol informovaný Trnka priamo jedným zo svedkov. Vozidlá kúpila firma Tempus Trans, následne si zabezpečila dalšie dve vozidlá. Nikdy prdtým ani potom také vozidlá na sklade nemali, je to tovar vysoko špecifický a objednáva sa na zákazku,“ upozornil dozorujúci prokurátor.

Trnka pred súdom vyhlásil, že si vyhradzuje právo nevypovedať. Senát ho však upozornil na mediálne vystúpenia, ktorými by si mohol privodiť dôvody kolúznej väzby. „Zvolávate si tlačové besedy a keď máte komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, tak si uplatňujete právo nevypovedať,“ upozornil sudca Juraj Kliment.

Prokurátor pre Trnku žiadal vyšetrovaciu väzbu, aby nemohol ovplyvňovať svojich podriadených v úrade a pokračovať v trestnej činnosti. Na prvom stupni však neuspel. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman väzobné dôvody ani neriešil, Trnkovo obvinenie totiž považuje v tejto chvíli za predčasné.

V odôvodnení svojho rozhodnutia dal za pravdu Trnkovej obhajkyni, že stíhanie župana je založené na jednej vete zo svedeckej výpovede. Aktuality.sk si anonymizované uznesenie vyžiadali podľa infozákona.

Trnka: Moje stíhanie je nedôvodné

„Svedok XXXXX uviedol, že keď mu mal povedať, že určitá spoločnosť má na prenájom dve sypacie vozidlá, že ho odporučil, aby to išiel povedať do spoločnosti, ktorá sa nakoniec uchádzala o dodávku a aj bola úspešná,“ cituje svedka v uznesení sudca.

Zároveň však dodáva, že obvinený toto tvrdenie svedka poprel. „Iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že mal obvinený ,záujem‘ na tomto VO (verejnom obstarávaní, pozn. red.), produkovaný zatiaľ nie je, a tak je vo vzťahu k nemu uznesenie o vznesení obvinenia skutočne predčasné,“ konštatoval sudca.

O jeho rozhodnutie sa na brífingu pre médiá neskôr oprel aj Trnka: „Moje stíhanie nie je dôvodné, k čomu sa priklonil aj Špecializovaný trestný súd. Touto istou argumentáciou plánujem naďalej obhajovať moje práva.“

Diskriminačné podmienky

Košický župan mal podľa obvinenia vyšetrovateľa NAKA ako zástupca Košického samosprávneho kraja po dohode s ďalšími obvinenými dohodnúť diskriminačné podmienky pre tender na špeciálne autá vhodné na letnú aj zimnú údržbu pre košickú správu ciest. V súťaži určili termín dodania len 90 dní, hoci vedeli, že vyrobiť podobné autá trvá celé mesiace. Zároveň mali stanoviť diskriminačné podmienky v technickej špecifikácii vozidiel, spočívajúce vo vzduchovom podvozku, ktoré spĺňali len vozidlá značky Tatra.

Z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že už pred vyhlásením druhého verejného obstarávania mal jeden z obvinených informovať spoločnosť, aby stihla splniť podmienky verejného obstarávania a stala sa víťazom. Komisia ju v auguste 2020 vyhodnotila ako úspešného uchádzača s cenovou ponukou 1,3 milióna eur. Podľa polície sa však podobné vozidlá dali kúpiť výrazne lacnejšie. Vyšetrovateľ škodu pri štyroch vozidlách vyčíslil na najmenej 344-tisíc eur.

E-maily ako dôkaz

Prokurátor argumentoval aj e-mailovou komunikáciou jednotlivých účastníkov súťaže. Tá ukazuje, ako obvinený, ktorý koná za župné cesty, preberá nastavenie podmienok s konateľom víťažnej firmy tak, aby nenarazili na Úrad pre verejné obstarávanie.

Zrejme ide o Richarada Redaya, ktorý po rozhodnutí sudcu Pulmana skončil v kolúznej väzbe, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Figuruje aj v známej kauze predražených teplomerov. V návrhu tiež prokurátor uviedol, že autá boli v garáži budúceho dodávateľa ešte pred samotným vypísaním súťaže.

Prokurátor vo svojom návrhu na väzbu pre Trnku a Redaya priamo uviedol: „V predmetnej veci považujem za preukázané, že zo strany obvinených už ku kolúznemu konaniu došlo.“ V prípade košického župana upozornil na e-mailovú komunikáciu s výrobcom teplomerov, ktoré nakúpila košická župa nepomerne drahšie než iné kraje.

O prípade informoval v minulosti Denník N. „Podozrivé obstarávanie chcel košický župan zakryť tak, že výrobcu teplomerov navádzal, aby poprel to, čo predtým povedal Denníku N. Ten mu nevyhovel, no Trnka aj tak zverejnil ním vymyslené odpovede v mene výrobcu. Usvedčujú ho nočné e-maily,“ napísal vtedy denník. Treba však pripomenúť, že pre teplomery Trnka doposiaľ obvinený nie je.

Svedkovi volal priamo na NAKA

Pri Redayovi prokurátor pripomína telefonát, ktorý sa odohral priamo na pôde Národnej kriminálnej agentúry. Dnes obvinený muž mal pred výsluchom aj tesne po ňom volať jednému z kľúčových svedkov v prípade nákupu teplomerov. Ten hovor prijal priamo na polícii a telefón mal nastavený na hlasitý odposluch.

„Po ukončení predmetného výsluchu v čase o 15.10 hod. dňa 06.02.2023 xxxxxxx, nakoľko mal zmeškaný hovor od xxxxxx ho telefonicky prostredníctvom mobilnej aplikácie ,Telegram‘ kontaktoval, pričom počas hovoru bol zapnutý hlasitý hovor. Počas predmetného hovoru sa xxxxxx pýtal xxxxxxx, či sa predmetný výsluch uskutočnil, či už odišiel zo sídla NAKA, v akej predmetnej veci sa daný výsluch týkal, či sa vedia spolu ešte stretnúť.“

Reday skončil v kolúznej väzbe, proti rozhodnutiu sudcu podal sťažnosť, o ktorej tiež bude rozhodovať Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Zákaz vstupu na 50 rokov. Zelenskyj uvalil sankcie aj na svetovú rekordérku

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil sankcie na dvoch súčasných a dvoch čestných ruských členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

 Prezidentský dekrét vydaný ministerstvom hospodárstva potvrdzuje sankcie voči dvom súčasným členom MOV Šamilovi Tarpiščevovi a svetovej rekordérke v skoku o žrdi Jelene Isinbajevovej a dvom čestným členom MOV Vitalijovi Smirnovovi a Alexandrovi Popovovi.

Na základe sankcií majú jednotlivci zakázaný vstup na Ukrajinu na 50 rokov a ich finančné aktíva v krajine sú zablokované. Tarpiščev je prezident Ruskej tenisovej federácie a od roku 1994 je členom MOV. Isinbajevová je niekoľkonásobná olympijská a svetová šampiónka v skoku o žrdi a od roku 2016 je členkou MOV.

 Isinbajevovú počas svojej kariéry trénoval Ukrajinec Sergej Bubka, bývalý prezident Ukrajinského národného olympijského výboru. Smirnov je bývalý prezident Ruského olympijského výboru a v rokoch 1971 až 2015 pôsobil ako člen MOV.

V roku 2015 mu bol udelený olympijský rád a v roku 2016 sa stal čestným členom MOV. Popov je niekoľkonásobným olympijským víťazom v plávaní a v rokoch 2000 až 2016 pôsobil ako člen MOV, neskôr v tom istom roku sa stal čestným členom organizácie.

Pri vysvetľovaní sankcií Julia Svyrydenková z ukrajinského ministerstva hospodárstva povedala, ako informovali Ukrajinské správy: „Šport a terorizmus sú nezlučiteľné pojmy. Preto prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj inicioval diplomatický maratón, ktorého účelom je zabrániť predstaviteľom teroristického štátu zúčastniť sa olympijských hier a iných medzinárodných súťaží,“ cituje portál Inside The Games Svyrydenkovú.

Konštatuje, že v tejto veci Ukrajinu podporilo už 35 krajín a Európsky parlament vo svojom uznesení zdôraznil, že varoval MOV pred rozhodnutím, ktoré umožní Kremľu využiť olympijské hnutie na svoju propagandu.

V reakcii na oznámenie sankcií Smirnov podľa správy Athlestic povedal: „Osobné sankcie prijímam pokojne, ako moji kolegovia. Navyše podotýkam: buď pán Zelenskij začal vojnu s MOV, alebo jeho poradcovia nevedia, že členovia MOV sú predstaviteľmi tejto organizácie v ich krajine.“/agentury/

X X X

Je rozhodnuté. Najlepším hráčom za rok 2022 je Lionel Messi!

Argentínčan Lionel Messi sa stal Hráčom roka 2022 podľa Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Útočník Paríža St. Germain zdolal v ankete ďalších finalistov, Francúzov Karima Benzemu z Realu Madrid a svojho spoluhráča Kyliana Mbappeho.

Tridsaťpäťročný Messi na MS v Katare ako kapitán priviedol Argentínu k finálovému triumfu nad Francúzskom 4:2 po jedenástkovom rozstrele. Duel sa skončil v riadnom hracom čase 2:2 a 3:3 po predĺžení. Messi strelil v zápase dva góly a premenil aj svoj pokus v rozstrele.

Získal tak poslednú veľkú trofej, ktorá mu chýbala v zbierke a dostal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2022. Stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý toto individuálne ocenenie získal druhýkrát v kariére. Parížanom pomohol k zisku ligového titulu a k triumfu vo francúzskom Superpohári.

„Je to pre mňa obrovská pocta stáť tu. Ďakujem spoluhráčom a trénerovi Scalonimu. Bez nich by som tu nemohol byť. Je to ocenenie pre nás všetkých. Vykonali sme skvelú prácu. Nie každému sa podarí byť majstrom sveta. Splnil sa mi sen, v ktorý som dúfal tak dlho. Konečne sa mi to podarilo a bola to tá najkratšia vec, čo sa mi stala,“ poďakoval sa pri preberaní ceny Messi.

Anketa sa siedmykrát konala pod názvom The Best FIFA Football Awards. Za najlepšiu futbalistku vyhlásili Španielku Alexiu Putellasovú z FC Barcelona, ktorá obhájila prvenstvo z minulého roka.

Najlepším brankárom sa stal Emiliano Martinez z Aston Villy, ktorý pomohol Argentíne k triumfu na MS v Katare. V ankete uspel v konkurencii belgického brankára Thibauta Courtoisa a Maročana Yassineho Bounoa. Poctu pre najlepšieho trénera si vyslúžil tréner argentínskej reprezentácie Lionel Scaloni, ktorý na tróne vystriedal Nemca Thomasa Tuchela. V hlasovaní dostal viac hlasov ako Pep Guardiola (Španielsko/Manchester City) a Carlo Ancelotti (Taliansko/Real Madrid).

Najkrajší gól podľa hlasujúcich trénerov a kapitánov národných tímov strelil poľský hendikepovaný futbalista Marcin Oleksy. Cenu Fair play získal gruzínsky futbalista Luka Lochošvili, ktorý rýchlou reakciou pomohol zachrániť život súperovho hráča. V minulosti pôsobil aj na Slovensku, keď hral za Žilinu.

Laureáti The Best FIFA Football Awards 2022: Hráč: Lionel Messi (Arg./Paríž St. Germain). Hráčka: Alexia Putellasová (Šp./FC Barcelona). Tréner: Lionel Scaloni (Arg./reprezentácia Argentíny). Trénerka ženského tímu: Sarina Wiegmanová (Hol./reprezentácia Anglicka)

Najlepší brankár: Emiliano Martinez (Arg./Aston Villa). Najlepšia brankárka: Mary Earpsová (Ang./Manchester United)

Cena Ferenca Puskása pre najkrajší gól: Marcin Oleksy (Poľ.). Cena Fair Play: Luka Lochošvili (Gruz.). Cena pre najlepších fanúšikov: priaznivci Argentíny

JEDENÁSTKA ROKA FIFA/FIFPRO 2022

Thibaut Courtois (Belg.), Achraf Hakimi (Mar.), Virgil van Dijk (Hol.), Joao Cancelo (Port.), Kevin de Bruyne (Bel.), Casemiro (Braz.), Luka Modrič (Chor.), Lionel Messi (Arg.), Karim Benzema (Fr.), Erling Haaland (Nór.), Kylian Mbappe (Fr.)

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.