Orbán: Pellegriniho výhra za víťazstvo zástancov mieru. Korčok vojnu, bojovat na Ukrajinu, ako Čaputová, Fiala, Pekarová, Richterová, spol. Šéf parlamentu SR Saková, alebo Raši? Politológ Řádek: Korčok narazil na politickú realitu

Maďarský premiér zablahoželal novozvolenému prezidentovi. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v nedeľu zablahoželal Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu v sobotňajšom druhom kole volieb prezidenta SR, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Srdečne blahoželám Petrovi Pellegrinimu k jeho suverénnemu víťazstvu v slovenských prezidentských voľbách. Je to veľká výhra pre ľudí a veľká výhra pre zástancov mieru v celej Európe!“ napísal Orbán na sociálnej sieti X. Svoj príspevok zakončil v slovenskom jazyku: „Blahoželáme, pán prezident!“

Pellegrini zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb so ziskom 53,12 percenta hlasov. Jeho súpera Ivana Korčoka podporilo 46,87 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla vyše 61 percent, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v nedeľu Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán, aktuality.sk

X X X

Prečo vyhral Pellegrini a čo to znamená pre koalíciu a voľby do europarlamentu?

Šéf IPSOSu Hankovský: Neznámou bolo, ako sa zachovajú voliči Štefana Harabina a či sa Petrovi Pellegrinimu podarí mobilizovať väčšinu svojich sympatizantov. Výsledok ukázal, že taktika strašenia vojnou a podpora koalície napokon zabrali, hodnotí výsledky prezidentských volieb riaditeľ prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský.

V prospech víťazstva Petra Pellegriniho nad Ivanom Korčokom hrala podľa očakávaní vyššia účasť voličov v prezidentských voľbách. S vyše 61 percentami predčila aj vysokú účasť v prvom kole a je najvyššou od roku 1999, keď vyhral voľby Rudolf Schuster za vyše 75 percentnej účasti. Tým pádom je aj celkové číslo takmer milión štyristo tisíc hlasov pre Pellegriniho najvyššie od zvolenia Schustera. „Odvtedy ide o rekordný zisk hlasov pre víťaza aj porazeného finalistu prezidentských volieb. Vyplýva z toho vysoká legitimita výsledku volieb a potvrdenie, že obe strany dokázali veľmi úspešne mobilizovať svoj elektorát. Vieme, že Peter Pellegrini má v spoločnosti viac podporovateľov. Otázka bola, kto bude mobilizovať lepšie,“ hovorí v povolebnom rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský.

Harabinovi voliči, koalícia a Matovič

Hoci sa na základe predvolebných prieskumov a výsledkov prvého kola očakával tesný výsledok aj toho finálového, Peter Pellegrini zvíťazil v prezidentskom súboji s rozdielom vyše šesť percentuálnych bodov, čo predstavovalo vyše 165 tisíc hlasov. „Všetky modely pre druhé kolo v prípade vyššej účasti favorizovali Petra Pellegriniho. V prospech Ivana Korčoka by bola účasť iba do 48 percent, všetko nad nahrávalo protikandidátovi. Takže sa potvrdilo, čo sme predpokladali,“ konštatuje Hankovský.

A prečo z vyššej účasti ťažil Peter Pellegrini? „Jednou z veľkých neznámych bolo, ako sa zachovajú voliči Štefana Harabina. Predpokladám, že spätne pri analýzach sa potvrdí, že títo voliči prišli a volili Pellegriniho.“ Analytik však zároveň dodáva, že ich voľba bola skôr proti Ivanovi Korčokovi, ako za Petra Pellegriniho.

 „Voliči Štefana Harabina sú po stranníckej línii do veľkej miery voliči Roberta Fica a Andreja Danka. Takže zjavne zafungovalo ich odporúčanie v závere kampane, aby prišli voliť proti Korčokovi,“ tvrdí Hankovský.

„Ak niečo mohlo prehrať voľby Petrovi Pellegrinimu, tak to bola práve roztrieštenosť koalície v prvom kole. Nakoniec proti nemu kandidoval aj jeho koaličný partner Andrej Danko,“ dodáva.

O čom sa zatiaľ hovorí menej je aktivita Igora Matoviča v prospech Ivana Korčoka, ktorá mohla byť podľa Hankovského kontraproduktívna. „Nakoniec celkom jednoznačná podpora Matoviča a zároveň jeho ostrá antikampaň voči Pellegrinimu nakoniec nefungovala. Ani som to neočakával, pretože dnes Igorovi Matovičovi dôveruje príliš málo voličov, aby mohli mať jeho aktivity zásadný vplyv,“ hodnotí Hankovský.

Strach z vojny

Harabinovi voliči by sami o sebe k výhre Pellegriniho nemuseli stačiť. Očividne sa mu však podarilo osloviť aj tých, ktorí sa prvého kola ani nezúčastnili. „Jednou z mobilizačných tém bola vojna na Ukrajine a vykreslenie Pellegriniho ako kandidáta, ktorý bude robiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo aktívnou súčasťou vojenského konfliktu u nášho suseda,“ tvrdí riaditeľ IPSOSu.

Naopak, Pellegriniho táboru sa zrejme úspešne podarilo onálepkovať Ivana Korčoka ako kandidáta vojny, hoci sa voči tomu Korčok v kampani, aj v prvej reakcii na výsledok volieb, ohradil. „Áno, Ivan Korčok Petrovi Pellegrinimu vyčítal mobilizáciu postavenú na emócii strachu, ale napokon to bolo niečím, čo spôsobilo, že tieto voľby mali vysokú účasť a legitimitu a že podporovatelia kandidátov prišli prejaviť svoju vôľu,“ konštatuje Hankovský.

Maďarov by nepreceňoval

Peter Pellegrini v bezprostrednej reakcii špeciálne poďakoval za podporu šéfovi maďarskej národnostnej strany Aliancia, Krisztiánovi Forróovi. Vo všetkých južných okresoch vyhral Pellegrini o šesť a viac percentuálnych bodov, v Komárňanskom napríklad aj o desiatky.

„To či zabrala práve podpora Forróa a do akej miery volili voliči maďarskej národnosti Petra Pellegriniho ukážu až detailnejšie analýzy volebných výsledkov. Pri tak vysokej účasti, vplyv tejto skupiny klesá, takže by som ho nepreceňoval,“ tvrdí analytik.

Slovensko zostáva rozdelené

Pri pohľade na volebnú mapu sa ukazuje, že Pellegrini vyhral v 60 zo 79 okresoch a až na Bratislavský vo všetkých krajoch. Na druhú stranu, Ivan Korčok okrem západných okresov bodoval napríklad v Dolnom Kubíne, Poprade, Prešove a v mestských častiach metropoly východu – Košíc. „Výsledok v západných okresoch často ovplyvňujú voliči zo zahraničia, ktorí ich majú napríklad z Čiech najbližšie, takže neprekvapuje. Dolný Kubín ukazuje, aká dôležitá bola pre Korčoka podpora od KDH a svoje zohral aj vplyv veľkých miest, kde je aj sociodemografický profil voliča viac naklonený Ivanovi Korčokovi,“ hovorí Hankovský.

Upozorňuje, že aj v mnohých okresoch, kde vyhral Pellegrini, bol rozdiel tesný, na úrovni stoviek či jednotiek tisícov hlasov. Napriek konečnému rozdielu vyše 165 tisíc hlasov medzi Pellegrinim a Korčokom, Hankovský upozorňuje, že ide o najtesnejší výsledok prezidentských volieb v novodobej histórii Slovenska. „Nový prezident bude teraz skutočne stáť pred veľkou výzvou zjednotiť takto rozdelené Slovensko. Rozdelenie takmer na dve polovice tak pretrváva aj po týchto voľbách,“ uzatvára riaditeľ IPSOSu./agentury/

X X X

Politológ Řádek: Korčok narazil na politickú realitu. Pellegrini ostane súčasťou vládneho

Líder Hlasu Peter Pellegrini sa stal v druhom kole jasným víťazom. Ivana Korčoka porazil o viac ako 165-tisíc hlasov a žiadny tesný výsledok sa nekonal. V prípade oboch kandidátov sa už prvé minúty po neoficiálnych výsledkoch začali vynárať prvé otázky o ich budúcnosti. Aký bude Peter Pellegrini prezident? Dokáže sa odpútať od materských strán, v ktorých roky pôsobil, alebo bude medzi Úradom vlády a Prezidentským palácom súlad? Spôsobil by vstup Ivana Korčoka do straníckej politiky trieštenie, alebo práve naopak? Čo bude so stranou Hlas? Aj o tom sa Pravda rozprávala s Miroslavom Řádekom, politológom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.

X Ako hodnotíte výsledky volieb? Vyhral ten pokoj alebo, ako bolo včera v noci často skloňované, bolo to referendum o vláde?

Bolo to referendum o vláde a bolo to aj o referendum o pokoji. Musím povedať, že to referendum pre vládu dopadlo jednoznačne dobre, lebo ak sa pozeráme na počty hlasov, tak pred pol rokom vládne strany získali približne milión a pol hlasov. Videli sme, že túto noc získal jej kandidát Peter Pellegrini viac ako 1,4 milióna, to znamená, že v tomto vláda určite uspela, ale čo sa týka toho pokoja, tak treba povedať, že ja ho, priznám sa, neočakávam, pretože štýl vedenia kampane a to, čo sme videli aj pred druhým kolom volieb, bude skôr spoločnosť ďalej polarizovať. Nie, Peter Pellegrini nebude prezidentom všetkých Slovákov, ako si to predstavoval, že bude spájať a bude pokojný prezident. Obávam sa, že tá nenávisť smerovaná z prostredia voličov a fanúšikov politických strán súčasnej vládnej koalície voči pani prezidentke Čaputovej bude mať na svedomí, že jednoducho veľká časť voličov práve opozičných politických strán bude Petrom Pellegrinim vyslovene opovrhovať.

X Čo teda v kampani pred druhým kolom u pána Pellegriniho zabralo na voličov?

Začnem trošku nezvyčajnou odbočkou. Existuje film, ktorý sa volá Akcia Jeľcin. Je to film z americkej produkcie, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom sa americkým marketérom podarilo urobiť víťazom Borisa Jeľcina vo voľbách v polovici 90. rokov v Rusku. Boris Jeľcin bol na tom s podporou v polovici 90. rokov veľmi zle. Práve im sa podarilo urobiť z neho prezidenta aj do ďalšieho obdobia prostredníctvom toho, že objavili, že jednoducho ľudia v úvodzovkách zaberali na slová vojna a mier. Priznám sa, že som si tento film oživil a spomenul som si naň, keď som počul prejavy kandidátov už po prvom kole – aj Ivana Korčoka, aj Petra Pellegriniho. Videli sme, že naozaj tá bazálna emócia takého až pudu sebazáchovy naozaj fungovala a že práve naratív toho filmu sme videli, že skutočne platil nielen v Rusku v 90. rokoch, ale zopakoval sa aj tu u nás teraz po 30 rokoch.

Včera niektorí koaliční podporovatelia, poslanci aj vrátane europoslankyne Moniky Beňovej zdôraznili fakt, že pán Korčok vo svojom prejave niekoľkokrát povedal, že teda gratuluje, prijíma, ale že nezabudne, že z neho urobili vojnového kandidáta, a pre nich to bol nejaký náznak toho, že vlastne tú spoločnosť takýmto vyjadrením bude rozoštvávať ďalej. Je to tak?

Myslím si, že to bolo hlavne také emocionálnejšie vyjadrenie kandidáta, ktorý si po prvom kole myslel, že má naozaj šancu na úspech aj v druhom kole. On sa voči tomu výrazne ohradzoval už po tom prvom kole. Ako sme hovorili, s tými emóciami ohľadom vojny a mieru sa pracovalo aj medzi voličmi, tak, samozrejme, aj samotní kandidáti nejakým spôsobom tieto pojmy vnímali a Ivan Korčok nemal akým iným spôsobom prejavovať svoje emócie, takže nechal ich voľný priechod práve týmto vyjadrením.

X Kde Korčok urobil chybu v kampani?

Nehovoril by som o chybe. Jednoducho, Ivan Korčok narazil na politickú realitu. Napriek svojmu neúspechu dosiahol skvelý výsledok. Podporilo viac ako 1,2 milióna voličov. Čo naozaj bol presne taký istý počet, ako získali dovedna opozičné politické strany pred pol rokom v parlamentných voľbách. Sú to limity, ktoré nedokázal prekročiť, pretože vládna koalícia a protikandidát mu dali nálepku alebo v úvodzovkách psiu hlavu vojnového štváča. To rozhodlo. Myslím si, že Ivan Korčok mal možno okolo seba lepší tím ako Peter Pellegrini, lebo urobiť z menej známeho diplomata veľmi sebavedomého kandidáta do druhého kola, nie je niečo, čo je úplne samozrejmé a prirodzené. V každom prípade jeho tím ale trošku možno práve pred tým druhým kolom podcenil tie pojmy vojny a mieru, lebo naozaj Peter Pellegrini, ale aj strany Smer, SNS, Hlas veľmi intenzívne s týmto pracovali.

Súčasne si Ivan Korčok musel byť vedomý, že jednoducho naozaj práve jeho protikandidáta podporia voliči vládnych politických strán, ktorí k týmto stranám inklinujú dlhodobo. Sú to historické politické strany, ktoré majú regionálne štruktúry. Práve opozičným politickým stranám táto výbava chýba. Predsa len, voliči opozičných politických strán sú menej ukotvení v prostredí týchto politických strán. Je tam takzvaná vysoká volatilita – to znamená, že voliči „voľne putujú“ od volieb k voľbám, a to bolo niečo, na čo narazil práve Ivan Korčok. Súčasne ako hovoríme, že je síce porazený, treba povedať, že tých 1,2 milióna hlasov je najväčšia podpora akéhokoľvek opozičného prezidentského kandidáta za celých zhruba dvadsať rokov. Ani Zuzane Čaputovej, ani Andrejovi Kiskovi sa nepodarilo zmobilizovať až toľko voličov na svoju podporu.

X Čo znamená pre Hlas, že Pellegrini sa stane prezidentom?

Ako hovoríte, pán Korčok získal 1,2 milióna hlasov, prakticky pár minút po výsledkoch sa objavili úvahy o tom, čo s týmito hlasmi. Zatiaľ si teda chce pán Korčok zobrať čas, aby porozmýšľal. Čo by podľa vás znamenalo, ak by sa rozhodol vstúpiť do tej straníckej politiky? Poprel by nejakým spôsobom to, že sa profiloval ako výrazne nestranícky kandidát?

Je to otázka nasledujúcich mesiacov a rozhodnutí Ivana Korčoka. Faktom je, že, áno, medzi 1,2 milióna hlasmi sú prirodzene terajší voliči opozičných politických strán, ale ako som hovoril, nie sú riadne v týchto stranách ukotvení. Nazdávam sa, že ak by Ivan Korčok ešte s ďalšími umiernenými konzervatívcami a liberálmi prišli s ponukou štandardnej občiansko-demokratickej strany alebo strany umiernených konzervatívcov a liberálov, dokázali by výrazne osloviť práve voličov opozičných strán – tak Progresívneho Slovenska, ako aj SaS. Keď si spomenieme na to, kto podporil PS v minulých parlamentných voľbách, tak to boli často voliči, ktorí nepodporili PS kvôli ideológii a riešeniam, ale ako politickú stranu, ktorá sa v podstate profilovala ako hlavný opozičný líder alebo oponent práve tých strán, ktoré skončili po voľbách vo vláde. To, že PS malo okolo 19 percent hlasov, neznamená, že tam nie sú voliči, ktorí by sa nedokázali stotožniť aj s o niečo konzervatívnejšími politickými stranami. Naozaj je to o tom, v úvodzovkách, ako sa Ivan Korčok vyspí zo svojej možno politickej volebnej depresie, ako dlho bude odznievať a akú veľkú chuť bude mať na revanš voči súčasnej vládnej koalícii.

X Mala by nejaká nová strana, ak by ju hypoteticky založil, šancu v slovenskom politickom priestore? Nebolo by to možno nejaké ďalšie trieštenie?

Do istej miery trieštenie áno, ale keď sa pozrieme na to, ako vyzerajú opozičné rady, aké sú tam strany – hnutie Slovensko, SaS, to nie sú štandardné masové politické strany s regionálnymi štruktúrami. Majú veľké deficity svojho vlastného vnútrostraníckeho politického života. Dajú sa akoby degradovať na úroveň politických eseročiek. Myslím si, že to, čo umožnilo víťazstvo Petrovi Pellegrinimu v druhom kole prezidentských volieb bolo to, že ho práve podporili masové strany s regionálnymi štruktúrami. To znamená, že ak chce byť politická opozícia v tejto krajine niekedy úspešná, naozaj musí veľmi trpezlivo budovať členskú základňu v regiónoch. Pokiaľ by sa touto síce náročnejšou a zdĺhavou cestou predsa len chcel vydať Ivan Korčok s tým, že ide budovať povedzme stredovú stranu medzi konzervatívcami a liberálmi, myslím si, že dopyt aj nejaký pozitívny ohlas by takáto strana mohla mať, a pokojne by to mohlo byť aj dvojciferné číslo, ktoré by teoreticky mohla získať vo voľbách o nejaké tri-štyri roky.

O budúcnosti Hlasu a Pellegrinim ako prezidentovi

X Čo znamená, že Slovensko si zvolilo Petra Pellegriniho? Budeme tu mať po dvoch prezidentských obdobiach hladkú spoluprácu medzi Úradom vlády a Prezidentským palácom, alebo očakávate, že sa Peter Pellegrini, teraz, keď je po kampani, dokáže vyhraniť voči premiérovi v prípadoch, keď to uzná za vhodné, ako sám hovoril?

Myslím si, že pokiaľ sa bude Peter Pellegrini vymedzovať voči vláde, tak to bude skôr také kozmetické vymedzovanie sa. Existujú úvahy o tom, či bude Peter Pellegrini nasledovať osud alebo vzor Michala Kováča. Myslím si, že tento model to nebude. Myslím si, že Peter Pellegrini sa bude viac podobať pri výkone svojho úradu Ivanovi Gašparovičovi, ktorý naozaj umožňoval veľmi hladkú spoluprácu medzi Úradom vlády a Prezidentským palácom. Bol by som veľmi prekvapený, ak by sa Peter Pellegrini odpútal od svojich bývalých priateľov, partnerov, blízkych ľudí z prostredia politiky a išiel si nejakou sólo cestou – teda, že by spravil to, čoho sa v úvodzovkách obávajú na Súmračnej. Obávajú sa toho, že kto zradil raz, zradí opäť, ale v tomto prípade to asi nebude také akútne. Myslím si, že Pellegrini ostane pevnou súčasťou vládneho tábora, ako teraz.

X Aj pán Schuster hovoril, že aj on sa odpútal od svojej strany, prestal s ňou komunikovať. Ak by to nakoniec urobil, že by sa odpútal, čo by to znamenalo pre jeho kariéru?

Dá sa to ťažko modelovať, je to ťažké predvídať, v čom všetkom by sa dokázal odpútať od svojej materskej politickej strany alebo materských politických strán, alebo tých, ktorí ho podporovali. Obávam sa, že by mu to ťažko veril opozičný tábor, pretože Peter Pellegrini si už vybral 1. októbra 2023, keď veľmi rýchlo vhupol do vládnej koalície so Smerom. Dnes sme videli, že uspel s podporou vládnych politických strán Smer, Hlas a SNS. Myslím si, že nikto by mu to v prostredí opozičných politických strán alebo nejakých opozičných subjektov neuveril.

X Vypiplal si pán Fico svojho prezidenta? Sám povedal, že mu Pellegrini vďačí za všetky funkcie od poslanca až po premiéra.

Dovolím si povedať, že určite áno. Síce dnes ráno hovoril Robert Fico že „áno, Peter, tak teraz si to môžeš povedať, že takto sa to robí, do psej matere“, no v tom videu, kde hovoril Robert Fico o tom, že on z urobil z Petra Pellegriniho ministra školstva, predsedu parlamentu, predsedu vlády a tak ďalej, tak áno, môže si po včerajšku počet funkcií zadokladovať, že urobil z Petra Pellegriniho do veľkej miery aj prezidenta Slovenskej republiky.

X Čo znamenajú tieto výsledky pre stranu Hlas? Ešte stále nevieme, kto Petra Pellegriniho nahradí. Pravdepodobne to bude niektorý z jeho podpredsedov. Prežije strana alebo dopadne tak, ako hovorí, že ju Smer pohltí?

Dá sa očakávať, že na čelo strany a parlamentu sa postaví niekto z dvojice Richard Raši a Denisa Saková. Je dosť možné, že si to aj rozdelia, že jeden bude zastávať ústavný post a druhý stranícku funkciu. Nemyslím si, že by v tejto chvíli obaja dokázali zastávať plnohodnotne obidve funkcie. Príde mi to ako menej pravdepodobný model, aj keď ho neviem úplne vylúčiť. Skôr si myslím, že si budú chcieť tieto funkcie rozdeliť. V každom prípade, hoci je vo vedení Hlasu viacero skúsených a aj talentovaných politikov, úprimne tam nevidím nikoho s líderskými črtami, ako bol Peter Pellegrini. Takže si myslím, že v tomto sa opäť naplnia slová Roberta Fica, ktorý na minuloročnom sneme strany hovoril o prekresľovaní politickej mapy Slovenska. Predpokladám, že hoci to dnes všetci predstavitelia Hlasu unisono popierajú, príde k pohlteniu Hlasu Smerom.

X Očakávate možno nejakú rekonštrukciu v koalícii?

Predpokladám, že národniari sa nesmelo ozvú a možno aj ráznejšie, že teda očakávajú post predsedu parlamentu. Budú sa pravdepodobne vyjadrovať v tom zmysle, že každý z predstaviteľov koaličných strán má mať nejakú najvyššiu ústavnú funkciu, ale znenie koaličnej zmluvy je iné a už doteraz sa jednoznačne strana Hlas vyjadrovala, že jednoducho výsledky prezidentských volieb na rozdelení postov v štáte nebudú mať žiadny vplyv. To znamená, že ak si bude Andrej Danko napríklad nárokovať post predsedu parlamentu, myslím si, že v tomto mu určite zvyšní koaliční partneri nebudú vychádzať v ústrety.

O tom, čo hovoria voľby o Slovensku

X My sa vlastne rozprávame skôr o takej budúcnosti, o nejakých hypotetických veciach, ale faktom je, že napriek tomu, čo sa ozýva v spoločnosti, napriek protestom, mobilizácii aj pred parlamentnými voľbami… Faktom je, že Smer vyhral, zložil koalíciu, Peter Pellegrini vyhral, je prezidentom. Ako sa hovorí, hlas ľudu, hlas boží. Čo teda tieto výsledky hovoria o Slovensku?

Hovoria o tom, že voličské správanie na Slovensku sa prakticky nemení za niekoľko posledných desiatok rokov. Môžeme vnímať, že rozdelenie spoločnosti, ktoré sa vykryštalizovalo v 90. rokoch, veľmi poznačila povedzme aj ponovembrová ekonomická sociálna transformácia. To rozdelenie Slovenska zostáva takmer totožné. My tu máme takmer takú istú politickú mapu ako mu bolo dajme tomu v 90. rokoch, kde boli okresy a kraje, kde jednoznačne dominovalo HZDS a dnes v tých istých krajoch dominuje Smer spoločne s Hlasom, prípadne s SNS. Napriek tomu, že tu máme takéto rozdelenie voličov, naozaj vidím veľké rezervy v tom, že pokiaľ má akýkoľvek opozičný politik smelé plány a vízie, ako zmeniť Slovensko, ako získať moc, tak jednoducho opozičné politické strany si naozaj nerobia domácu úlohu. Podceňujú to, ako majú vôbec fungovať politické strany.

Smer a povedzme SNS sú politické strany, ktoré fungujú 25 rokov, prešli rôznymi etapami vývoja, ale či s nimi sympatizujeme, alebo nie, sú to strany, ktoré majú svoje rituály, stretávajú sa na rôznych matičiarskych výročiach, historických výročiach. Vieme, že Smer organizuje MDŽ… Sú to pravidelné politické rituály, ktoré slúžia na utužovanie straníckej základe a sympatizantov a utvrdzujú si vlastnú politickú identitu. Opozičné politické strany nemajú prakticky žiadne politické rituály. Nahrádzajú to len práve tie protesty v čase, keď príde v spoločnosti nejaký problém. Keď máme pocit, že je ohrozený právny štát alebo demokracia, ale medzičasom tam nič iné nie je. Ak chcú liberálnejší, občianski alebo povedzme progresívni politici uspieť v ďalších voľbách, tak sa musia venovať najskôr úlohám vybudovať silné politické strany v regiónoch a potom možno s veľkým otáznikom môže dôjsť aj k zmene voličského správania, ale bez toho to nepôjde.

X Sú tu naozaj strany, ktoré sú tu dlhé roky, majú silné štruktúry, ale možno v kontexte toho, čo sa stalo pred šiestimi rokmi, keď došlo k vražde novinára, prenikli na verejnosť viaceré kauzy… Bol to zlom a ani tento zlom vlastne voličským správaním nepohol. Čo to znamená v tomto kontexte?

Treba povedať, že naozaj vražda Jána a Martiny výrazným spôsobom lomcovala emóciami, lomcovala celou krajinou. Bol to jeden z významných míľnikov našich súčasných dejín. Lenže dva roky po tom, čo sa udiala táto vražda, prišli parlamentné voľby a tam si Slováci vybrali neštandardného politika Igora Matoviča, ktorý do roka prišiel o svoj premiérsky post. Jednoducho, jeho vládna koalícia a jeho politickí partneri toho veľmi veľa pokazili. Tá vláda sa stala jednou z najnepopulár­nejších v politických dejinách a doviedla to tak ďaleko, že pomohla Robertovi Ficovi rehabilitovať sa. Pokiaľ teda môžeme hovoriť o tom, čo rozhodlo o výsledkoch volieb prezidenta v roku 2024, tak sú to presne aj okolnosti správania ešte minulých vlád.

Paradoxne to bolo vidieť. Keď sme mali možnosť pozorovať dianie pred druhým kolom volieb v štábe Ivana Korčoka, tak práve tí najneúspešnejší a najnepopulárnejší politici boli práve v jeho volebnom štábe. Videli sme tam vedenie hnutia Slovensko, Demokratov, Mikuláša Dzurindu, ktorému ešte stále Slováci nezabudli jeho politickú minulosť. Takže obklopiť sa týmito ľuďmi bolo zradné aj pre Ivana Korčoka. /agentury/

X X X

Predsedom parlamentu by mohli byť Denisa Saková alebo Richard Raši

Novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho by mohla na poste predsedu Národnej rady (NR) SR nahradiť ministerka hospodárstva Denisa Saková alebo minister investícií Richard Raši (obaja Hlas-SD). Potvrdila to Saková v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

S podpredsedom NR SR a lídrom opozičného PS Michalom Šimečkom ocenili vysokú volebnú účasť v prezidentských voľbách. Nezhodli sa, kto viedol akú kampaň. Obaja vinia opačný tábor z agresívnej a štvavej kampane.

Saková v súvislosti s postom predsedu NR SR podotkla, že osobné preferencie idú bokom a rozhodne predsedníctvo strany. Otázku lídra Hlasu-SD má vyriešiť stranícky snem, vyberať sa podľa nej bude z podpredsedov či generálneho manažéra. Dodala, že Hlas-SD zatiaľ neuvažuje o prípadnej kandidatúre v najbližších parlamentných voľbách v koalícii so Smerom-SD, no nevylúčila to.

Na politickú budúcnosť neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka sa podľa Šimečku treba pýtať jeho. Nepovedal, či by mu PS ponúklo miesto predsedu hnutia.

„Voľby jednoznačne potvrdili, že slovenský národ chce mať pokoj,“ skonštatovala Saková. Kritizovala pritom kampaň Korčoka a opozičných strán. Podľa nej šírili strach, že víťazstvom Pellegriniho padne vláda. Aj táto agresívna mobilizácia opozície podľa nej dvíhala zo stoličiek i voličov, ktorí pôvodne voliť ísť nechceli.

Šimečka to vidí opačne a štvavú kampaň podľa neho viedli podporovatelia Pellegriniho. Dodal, že víťaz volieb zmobilizoval voličov Štefana Harabina a extrémistov aj za cenu, že im nadbiehal v kampani. Podčiarkol tiež, že Korčok získal značný počet hlasov voličov.

„Verím, že Peter Pellegrini si to uvedomuje a nebude len slúžiť vláde, chrániť ju a pomáhať jej, ale aj slúžiť všetkým Slovákom,“ zdôraznil. Saková reagovala, že Pellegrini deklaruje konštruktívny vzťah s vládou i to, že v prípade rozporov s ústavou sa ozve, aktuality.sk

X X X

Šéfka eurokomisie zaželala Pellegrinimu úspech pri plnení nových povinností

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zaželala v nedeľu Petrovi Pellegrinimu po víťazstve v prezidentských voľbách veľa úspechu pri plnení si nových povinností, informuje TASR.

„Gratulujem Petrovi Pellegrinimu k zvoleniu za prezidenta Slovenska. Želám vám veľa úspechu pri vašich nových povinnostiach a teším sa na spoluprácu s vami na dôležitých výzvach, ktorým spolu čelia Európska únia a Slovensko,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X.

„Poďme podporovať naše spoločné hodnoty EÚ,“ dodala predsedníčka EK.

Pellegrini zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb so ziskom 53,12 percenta hlasov. Jeho súpera Ivana Korčoka podporilo 46,87 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla vyše 61 percent, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v nedeľu Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán, aktuality.sk

X X X

Pellegrini: Do paláca chcem pozývať aj nepriateľov. Odstup od vlády si zachovám bez problémov

Do prezidentského paláca sa bude snažiť pozývať nepriateľov, chce obrusovať hrany a byť hlavou štátu všetkých ľudí, a to aj tých, ktorí ho nevolili. Pre Pravdu to v nedeľu uviedol novozvolený slovenský prezident a ešte stále predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas). Viac ako 1,4 milióna voličských hlasov a vysoká účasť nad 60 percent mu podľa neho dali mandát na to, aby mohol byť prezidentom, ktorý vie voči vláde zaujať svoj názor. Aké témy chce komunikovať a koho si vezme so sebou do Grasalkovičovho paláca?

X Vyjadrili ste sa v noci, že nasledujúcich päť rokov bude pre vás misiou. Ktoré témy budete chcieť komunikovať z Prezidentského paláca?

Bude to, samozrejme, komentovanie všetkých zásadných tém, ktorými bude Slovensko žiť. V prvom rade si za svoj najväčší cieľ dávam pokúsiť sa spojiť alebo zmieriť rozhádanú spoločnosť. Ukázať, že dá sa aj spolu normálne rozprávať, že tolerovať názor druhého je správne, ale netreba za to nenávidieť niekoho druhého. Budem sa snažiť do paláca pozývať aj nepriateľov a obrusovať hrany. Myslím si, že to je dnes pred nami najväčšia výzva. Spoločnosť je extrémne rozdelená. Len spojený národ dokáže, samozrejme, riešiť všetky problémy, pred ktorými stojíme, a pred ktorými ešte aj budeme stáť, pretože svet sa dynamicky vyvíja. Musíme dávať veľmi dávať pozor, čo sa deje v geopolitickom priestore.

Vo svojom nočnom prejave ste tiež povedali, že bez ohľadu na to či vás niekto volil alebo nie, budete prezidentom všetkých občanov. Ako chcete oslovovať voličov Ivana Korčoka, ktorých bolo vyše 1,2 milióna?

Myslím si, že sa netreba prihovárať voličom. Treba sa prihovárať občanom Slovenskej republiky. Občan Slovenskej republiky sa nemôže deliť podľa toho, koho volí alebo koho nevolí. Je to demokratické právo, preto nikdy nebudem na človeka, ktorý na Slovensku žije, sa pozerať podľa toho, koho volil. Ako prezident sa budem snažiť byť hlasom ľudí. Povedal som, že chcem byť prezidentom ľudí a vždy aj vo vzťahu k vláde, aj vo vzťahu k iným témam, budem vždy hľadieť na to, aký to má dopad na ľudí, ktorí tu žijú, pracujú, študujú alebo vychovávajú svoje deti, alebo trávia svoju starobu. To bude alfa a omega, vtedy sa nemôžete pomýliť, ak budete vždy na strane ľudí, a budete ich chrániť pred všetkým, čo im bude hroziť.

 X Tiež ste sa v noci vyjadrili, že nebudete nekritickým obdivovateľom vlády. Bude možné si zachovať odstup od koalície, ktorej je vaša strana členom?

Veľmi dobre, myslí si, bez akýchkoľvek problémov. Ak bude ten môj recept, ktorý som vám pred chvíľou povedal – že všetko budeme merať cez to, aký dopad má rozhodnutie vlády na ľudí. Pokiaľ vláda bude napĺňať svoju misiu a bude napĺňať svoje programové vyhlásenie, tak samozrejme, budem podporovať vládu v tomto ťažení. Ale ak by sa vláda odklonila od tejto misie starať sa o lepší, dôstojnejší a slušnejší život ľudí na Slovensku, samozrejme sa potom ako prezident musím ozvať. Myslím si, že silný mandát, za ktorý som nesmierne vďačný – 1,4 milióna hlasov, druhá najvyššia účasť od vzniku republiky v priamej voľbe, mi dávajú silu na to, aby som mohol byť prezidentom, ktorý si vie povedať svoj názor.

X Už máte predstavu, aký tím si vezmete do prezidentského paláca? Pôjde s vami aj váš pes Gery?

Gery, určite áno. Som rád, že nebude musieť nosiť žiadne tašky ani nič. Jednoducho, do prezidentského paláca sa príde poprechádzať. To trošku na odľahčenie… Narážam na kampaň pána Korčoka, ale o tíme som ešte nerozmýšľal. Samozrejme, mám nejaký úzky okruh ľudí, ktorí so mnou pôjdu, čo sa týka fungovania úradu a prevzatia úradu ako takého. Širší tím poradcov a tak ďalej, na to máme ešte skoro viac ako dva mesiace, takže nad tým som nerozmýšľal. Priznám sa vám, že ešte to len ľudsky a osobne vstrebávam a snažím sa ten výsledok prežiť. To je dnes viac emočné ako faktografické. Prosím, vnímajte, že to je dnes pre mňa ešte viac také citové ako veľmi pragmatické. V nasledujúcich týždňoch sa to postupne budete dozvedať./agentury/

X X X

Čína uskutočňuje vojenské cvičenie v Juhočínskom mori

Čína uskutočňuje vojenské cvičenie počas cvičenia Filipín, Spojených štátov, Japonska a Austrálie.

Čína bude v nedeľu vykonávať vojenské „bojové hliadky“ v spornom Juhočínskom mori, uvádza sa vo vyhlásení armády v rovnaký deň, ako sa uskutočňuje spoločné cvičenie Filipín, Spojených štátov, Japonska a Austrálie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Veliteľstvo Južnej oblasti Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády organizuje 7. apríla spoločné námorné a letecké bojové hliadky v Juhočínskom mori,“ uvádza sa vo vyhlásení Pekingu. „Všetky vojenské aktivity, ktoré narúšajú situáciu v Juhočínskom mori a vytvárajú napätie, už máme pod kontrolou,“ dodal Peking. Podľa AFP ide o zjavnú narážku na ďalšie cvičenie, ktoré sa koná v týchto vodách.

Oznámenie prišlo deň po tom, ako šéfovia obrany štyroch krajín vrátane Filipín, ktoré v uplynulom čase viedli s Pekingom niekoľko námorných sporov, uviedli, že v nedeľu uskutočnia v tejto oblasti spoločné cvičenie. Ďalšie podrobnosti o čínskych vojenských aktivitách na tejto vodnej trase neboli oznámené.

Manévre sa konajú niekoľko dní pred plánovaným prvým trojstranným samitom amerického prezidenta Joea Bidena s lídrami Filipín a Japonska. Najvyšší predstavitelia USA opakovane vyhlásili, že Spojené štáty sú odhodlané brániť Filipíny pred ozbrojeným útokom v Juhočínskom mori, čo vyvoláva znepokojenie Pekingu.

Čína si nárokuje územnú zvrchovanosť nad takmer celým Juhočínskym morom a v uplynulých rokoch je v danom regióne čoraz asertívnejšia, aktuality.sk

X X X

Čo rozhodne o tom, či bude Pellegrini úspešný ako prezident? Musí si uvedomiť jedinú vec

Bude to referendum o vládnej koalícii, spomínalo sa často pred druhým kolom prezidentských volieb. Z tohto pohľadu sú ich výsledky pre Fica, Danka a spol. pozitívnou správou. Komu však spadol najväčší kameň zo srdca, je jednoznačne úspešnejší z dvojice prezidentských kandidátov.

 Petrovi Pellegrinimu išlo v boji o Grasalkovičov palác o veľa a ako aj sám priznal na nočnej tlačovej konferencii, bral kampaň osobne. Súčasný predseda parlamentu si veľmi dobre uvedomoval, že si nemôže dovoliť stratiť tretie voľby za sebou. V roku 2020 ako volebný líder Smeru nedokázal vzdorovať bleskovému nástupu Matovičovho OĽaNO a o tri roky neskôr už na čele vlastnej strany Hlas musel vstrebať porážku od Ficovho Smeru, hoci ešte niekoľko mesiacov pred voľbami mu všetky prieskumy predpovedali víťazstvo. Dalo by sa len špekulovať, aký vplyv by na stabilitu Hlasu malo zvolenie Ivana Korčoka, isté však je, že by sa rozhodne nezvýšila. Takto môžu byť Pellegrini a jeho spolustraníci nadmieru spokojní. Vlastne najspokojnejší z celej koalície. Rozpad Hlasu či jeho pohltenie Smerom v najbližšom období nebude na programe dňa.

Vďaka masívnej mobilizácii voličov získal Pellegrini viac ako 1,4 milióna hlasov, čo je druhý najväčší počet od prvých priamych volieb hlavy štátu, keď Rudolf Schuster zdolal Vladimíra Mečiara. O sile mandátu nového prezidenta teda nemôže byť pochýb. Ivan Korčok zaostal o 165-tisíc hlasov a jeho priaznivci sa budú musieť vyrovnať s prehrou, ktorú by po výsledkoch prvého kola tipoval málokto. Ako naloží s obrovskou dôverou voličov? Možností má niekoľko, spomína sa založenie vlastnej strany, ale aj prípadný vstup do PS či SaS. Nová partaj s Korčokom na čele by mohla mať úspech a na jej budovanie ostáva dostatok času, keďže predčasné parlamentné voľby sa nejavia ako pravdepodobné.

Výsledky volieb môžu mať dosah aj na fungovanie koalície a prekresliť doterajšie rozdelenie síl. Všetko však bude závisieť od priorít Petra Pellegriniho. Ak sa neotvorí koaličná zmluva, Hlasu ostane post predsedu parlamentu a po novom bude mať na Smer a SNS aj poistku v podobe prezidentského ú­radu.

Výsledky volieb môžu mať dosah aj na fungovanie koalície a prekresliť doterajšie rozdelenie síl. Všetko však bude závisieť od priorít Petra Pellegriniho. Ak sa neotvorí koaličná zmluva, Hlasu ostane post predsedu parlamentu a po novom bude mať na Smer a SNS aj poistku v podobe prezidentského úradu. I keď má v ústavnom systéme reálne najsilnejšie kompetencie premiér, dve najvyššie funkcie budú v rukách jediného koaličného partnera. Pellegrini už síce avizoval, že s vládou nebude v konflikte, no viaceré Ficove či Dankove riešenia sa mu nemusia až tak pozdávať. Obzvlášť, keď iste nezabudol na ataky lídra SNS v kampani či legislatívne zmeny v RTVS, ktoré boli predstavené pred druhým kolom volieb.

Doteraz percentuálne najvyrovnanejší prezidentský duel ukázal aj to, ako veľmi je krajina rozdelená, čo sa týka politických preferencií voličov. Odlišné názory na smerovanie štátu sú markantné aj geograficky, keď proti sebe, s výnimkou niekoľkých okresov, stoja kraje Slovenska a Bratislava. Kľúčovou otázkou preto ostáva, ako a či vôbec sa krajinu Pellegrinimu podarí zjednotiť a priniesť avizovaný pokoj, ktorý bol hlavným heslom jeho kampane. Práve to, či dokáže byť nadstranícky a ako zvládne zastupovať záujmy všetkých, nielen vlastných voličov, rozhodne o tom, ako budú obyvatelia Slovenska hodnotiť jeho prezidentský mandát./agentury/

X X X

Vtip Erika Kaliňáka?

Povedať vtip je umenie. Nie každý to dokáže. Dobrý vtip od zlého sa však dá ľahko rozoznať, podľa toho, či sa ľudia spontánne zasmejú, alebo zostanú iba rozpačito mlčať. Poslanec Erik Kaliňák sa údajne pokúsil o vtip, ktorý mu však vôbec nevyšiel…

Česká tajná služba BIS minulý týždeň vypla portál Voice of Europe (Hlas Európy). Zistila, že cez tento web sa Moskva vo viacerých európskych štátoch snažila ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu. Niektorí politici, ktorí poskytli tomuto webu rozhovor, za to dostali zaplatené. Jedným z nich mal byť údajne aj nemecký poslanec strany Alternatíva pre Nemecko Petr Bystroň, ktorý má české korene a je známy svojimi proruskými postojmi.

Vzhľadom na to, že pred časom rozhovor pre Voice of Europe poskytol aj Erik Kaliňák, vyvstala otázka, či sa na Putinovej výplatnej páske náhodou neocitol aj on.

Namiesto toho, aby médiám poskytol jasnú a jednoznačnú odpoveď, celú vec sa snažil bagatelizovať. A potom to prišlo: požiadal námestníka Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara, aby preveril majetkové pomery médií a všetkých novinárov, aby sa mu už v budúcnosti nestalo, že bude označený za agenta. „Požiadal som ho o hĺbkovú kontrolu finančných prepojení všetkých slovenských médií, ako aj osobných účtov jednotlivých novinárov,“ povedal. Dovtedy vraj nebude novinárom odpovedať na otázky.

To, že by išlo o iróniu nepostrehol asi nik, s výnimkou samotného autora. Dokonca minister vnútra Šutaj Eštok musel „hasiť požiar“ po nerozvážnom mladom kolegovi a vysvetľovať, že nič také nehrozí, pretože žiadna z bezpečnostných a zo spravodajských zložiek štátu nemôže vykonávať lustrácie na pokyn poslanca Národnej rady.

Možno by bolo dobré, keby si do budúcnosti samotný Kaliňák, skôr než niekomu dá interview, zistil, s kým má vlastne do činenia. Predišlo by sa tak zbytočným nedorozumeniam. A najmä, nemusel by rozprávať nijaký vtip.

Čierny humor je fajn, keď však takéto veci do éteru vypúšťa človek, ktorý sám osebe nie je veľmi dôveryhodný, výsledkom môžu by obavy, či naozaj niekto nechce „lustrovať“ novinárov.

Po tom, čo Marian Kočner dal v minulosti sledovať viacerých žurnalistov s cieľom zbierať na nich „kompro“ materiál a Ján Kuciak so svojou snúbenicou za to, čo robil, zaplatili životom, čierny humor rozhodne nie je na mieste.

Ak by Erik Kaliňák na druhý deň predstúpil pred kamery a vyhlásil, že z jeho strany išlo o hlúpy žart a verejne by sa ospravedlnil, že je mu to úprimne ľúto, na celú vec by sa pravdepodobne rýchlo zabudlo.

Takto si však táto kauzička bude ďalej žiť vlastným životom. Poslanecký elév v podstate môže ďakovať svojim starším kolegom, že sa celú vec snažili rýchlo zhodiť zo stola s tým, že z jeho strany išlo len o „mladícku nerozvážnosť“.

Šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica by mal chápať, že v situácii, keď vzťahy medzi vládou a médiami sú značne napäté, takéto nevhodné vtipkovanie môže pôsobiť ako odistená rozbuška.

Možno by bolo dobré, keby si do budúcnosti samotný Kaliňák, skôr než niekomu dá interview, zistil, s kým má vlastne do činenia. Predišlo by sa tak zbytočným nedorozumeniam. A najmä, nemusel by rozprávať nijaký vtip. /agentury/

X X X

Je po voľbách, ale Korčok pokračoval v kampani

Prvý prejav nového prezidenta býva dôležitý. Rovnako netrpezlivo sa však čaká aj na prejav porazeného kandidáta. Ten to nemá ľahké, pretože na rozdiel od víťaza, ktorý môže dávať emócie smelo najavo, porazený by ich mal skryť.

Neukázať, že je zlomený. Prehrať nie je príjemné, najmä ak očakávania boli veľké a do Ivana Korčoka vkladali veľkú nádej takmer všetci voliči opozície. Zdalo sa, že ich nie je málo, čo potvrdilo aj prvé kolo volieb, z ktorého Korčok vyšiel víťazne. Hoci pozorovatelia varovali, že takéto víťazstvo je zradné, Korčokovi ako by to dodalo energiu a jeho fanúšikovia už ho videli v prezidentskom paláci.

Okrem ľudí na námestiach ho podporovalo množstvo celebrít, aj bežní ľudia na facebooku. Kandidát, ktorý sa spočiatku javil ako suchár, sa zrazu dokázal usmievať a hoci v porovnaní s Petrom Pellegrinim nie je najlepší rečník, „naučil sa“ byť dokonca spontánny.

Keď mal tento muž, ktorý sa stal stelesnením toľkých nádejí, predstúpiť pred svojich priaznivcov v centrále vo volebnú noc, sledovali všetci s napätím, čo povie, ako ponesie prehru. Spočiatku sa mu aj triasol hlas a sám otvorene priznal, že je sklamaný. No vzápätí nabral druhý dych a rozrečnil sa, ako by kampaň ešte neskončila. Ako by mu nedošlo, že v tejto chvíli by sa patrilo už odísť a mlčať.

Nebolo by to vôbec zbabelé. Ale Korčok sa nadýchol, zvýšil hlas a hromžil na spôsob kampane, ktorú viedol jeho protivník. „Opakujem, toto vám nezabudnem!“ odkazoval oponentom neúspešný kandidát, rozhorčene gestikulujúc. Hnev bol pochopiteľný a od zhromaždeného davu v Starej tržnici si aj vyslúžil potlesk, ale takýto spôsob prejavu porazeného kandidáta zdal sa byť „poněkud nešťastný“.

V túto noc zažili jeho fanúšikovia pocit hlbokej frustrácie a, pravdupovediac, im bolo práve jedno, že kampaň protistrany nebola férová, že z neho urobila „kandidáta vojny“. Tu už nešlo o osobu Ivana Korčoka, išlo o Slovensko.

Napriek prehre, Korčok získal obrovské množstvo, až vyše milión dvestotisíc hlasov – to je kapitál, s ktorým sa dá naložiť, ak by sa chcel vydať cestou straníckej politiky. Prskanie na Pellegriniho si však mal nechať na nasledujúce dni. Korčok neraz zdôrazňoval, že celé roky nebol v politike, že iba ako diplomat slúžil vlasti. Spôsob, akým predniesol svoj prejav porazeného, potvrdil, že nie je politikom. Ešte stále sa ním však môže stať./agentury/

X X X

Prečo máme taký drahý benzín?

Písal sa 1. február 2022 a opozičný politik Robert Fico zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom kritizoval vtedajšiu vládu za príliš vysoké ceny benzínu. Porovnával ceny na slovenských čerpacích staniciach s oveľa nižšími cenami za hranicami a kritizoval vládu za to, že „kašle na ľudí“.

Vo videu svietila cena za najpredávanejší 95-oktánový benzín 1,53 eura za liter.

Teraz prestrih o viac ako dva roky do súčasnosti. Líder Smeru vedie už svoj štvrtý kabinet a ceny pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach sú zhruba o 10 centov na liter vyššie ako pred dvomi rokmi. Ceny benzínu sa šplhajú nahor už posledných pár týždňov, až sme sa dostali do situácie, že slovenskí vodiči tankujú najdrahší benzín spomedzi všetkých susedov.

Zrazu však vysoké ceny na čerpacích staniciach nikoho z vlády nezaujímajú. Z opozície bolo jednoduché kritizovať, ale teraz, keď získal opätovne moc a mohol proti tomu bojovať, ostalo len ticho.

Ficovi v tom čase učaroval aj Orbánov nápad zastropovať ceny palív. Spolu so straníckym kolegom Erikom Kaliňákom si odskočili do maďarskej Rajky lacno natankovať, aby ukázali, ako Orbán pomáha ľuďom. „Ak majú ceny na úrovni 1,2 eura, prečo to nie je možné vo forme zastropovania urobiť aj na Slovensku?“ pýtal sa Fico. Až čas ukázal, aký nebezpečný nápad to bol.

Celý experiment so zastropovanými cenami skončil fiaskom a vodičom z večera do rána zdraželi palivá až o 50 centov. Tým menej šťastným sa pohonné hmoty neušli vôbec a tankovať prišli radšej na Slovensko. Maďarský sen o lacnom tankovaní trval 13 mesiacov a skončil koncom roka 2022. Fico sa Orbánom inšpiruje v mnohých veciach. Teraz treba len dúfať, že inšpiráciu v boji proti drahým palivám bude hľadať inde./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.