V souladu s ústavou vyhlásila maďarská vláda s účinností od úterní půlnoci hrozbu válečného stavu. Oznámil to premiér Viktor Orbán ve videu zveřejněném na Facebooku, informuje zpravodaj tasu Tasr v Budapešti. „Vláda, využívající práva zakotveného v ústavě, vyhlašuje od dnešní půlnoci hrozbu válečného stavu,“ řekl premiér, který zdůraznil, že kabinet, který v úterý složil přísahu v parlamentu, začal okamžitě pracovat, protože v sousední zemi zuří válka. „Je to válka, jejíž konec nikdo nevidí,“ zdůraznil.
„Tato válka představuje trvalou hrozbu pro Maďarsko, ohrožuje fyzickou bezpečnost, ale je také hrozbou pro bezpečnost dodávek energie pro ekonomiku a rodiny, stejně jako pro jejich materiální bezpečnost. Vidíme, že bruselské sankce vedou k obrovskému ekonomickému rozvratu a drastickému zvýšení cen,“ řekl Orbán.
V takové situaci vláda potřebuje manévrovací prostor a okamžitou akci, premiér toto mimořádné opatření odůvodnil. Orbán dodal, že stejně jako v případě výjimečného stavu během pandemie koronaviru, hrozba válečného stavu umožňuje kabinetu okamžitě reagovat a „chránit Maďarsko a maďarské rodiny“ všemi možnými prostředky.
Krátce před koncem výjimečného stavu vyhlášeného kvůli pandemii Covid-19 našel Orbán způsob, jak pokračovat ve vládnutí dekretem, napsala DPA. Parlament, ovládaný jeho stranou fidesz, vytvořil novou kategorii pro výjimečný stav: vláda jej může vyhlásit, když je jedna ze sousedních zemí postižena ozbrojeným konfliktem ve válce nebo je postižena humanitární katastrofou.
136 poslanců ze 199 hlasovalo pro příslušnou změnu ústavy. Maďarsko hraničí s Ukrajinou, která byla před třemi měsíci vojensky napadena Ruskem.
Může porušit zákon
Současný nouzový stav vyhlášený na jaře 2020 na začátku pandemie Covid vyprší na konci tohoto měsíce. Nový ústavní dodatek umožní Orbánovi ji prodloužit. V důsledku toho bude moci porušovat stávající zákony a vydávat mimořádná opatření. Ačkoli tyto musí být schváleny parlamentem nejpozději do 15 dnů, jedná se o formalitu vzhledem k současnému rozložení sil v maďarském zákonodárném sboru.
Dpa připomíná, že Orbán také použil výjimečný stav vyhlášený kvůli pandemii covid-19 pro účely, které v žádném případě nesouvisely s řízením zdravotní krize. Jednalo se například o opatření, při nichž opozicí vedené obce finančně trpěly nebo která přinesla určité výhody podnikatelům blízkým vládě./agentury/
X X X
Soros o světě tři: Civilizace možná nepřežije válku na Ukrajině
Podle známého miliardáře a filantropa George Sorose (91) je možné, že ruská invaze na Ukrajinu povede ke třetí světové válce. „Civilizace to možná nepřežije,“ řekl finančník na Světovém ekonomickém fóru v Davosu.
Soros řekl, že ruská invaze na Ukrajinu nepřišla čistě. Říká se, že svět je stále více zapojen do boje mezi dvěma systémy řízení, které jsou diametrálně odlišné. Na jedné straně existují otevřené společnosti a na druhé straně uzavřené. Soros si myslí, že tento konflikt vrací vše zpět na správnou cestu. Pandemie, změna klimatu, snaha vyhnout se jaderné válce a snaha udržet globální instituce v chodu.
„Většina z nás přijímá myšlenku, že nakonec musíme zemřít, ale považujeme za samozřejmé, že naše civilizace přežije. V kontextu tohoto konfliktu tomu tak být nemusí,“ varoval Soros a prohlásil, že proto musíme mobilizovat všechny naše zdroje, abychom válku předčasně ukončili.
Hrozná chyba
„Ruský prezident Vladimir Putin si uvědomuje, že udělal strašnou chybu,“ řekl Soros. Ale není možné mluvit o příměří a mírových jednáních, protože šéfovi Kremlu se nedá věřit. Jednání o míru by musel zahájit sám Putin, ale americký miliardář maďarského původu to nepovažuje za pravděpodobné, protože kdyby tak učinil ruský prezident, v podstatě by se to rovnalo jeho rezignaci.
Slavný filantrop, který je často terčem konspiračních teorií, zdůraznil, že evropská soudržnost čelí v kontextu války na Ukrajině tvrdé zkoušce. „Zdá se však, že Evropa směřuje správným směrem. Reagovala na invazi na Ukrajinu s větší rychlostí, jednotou a rázností než kdy předtím ve své historii,“ řekl Soros. Příliš velká závislost Evropy na ruských fosilních palivech však zůstává problémem. Soros také řekl, že po váhavém začátku se zdá, že předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová našla silný proevropský hlas.
Globální recese?
Kromě války je Soros také sužován ekonomickými problémy Ukrajiny. Tvrdí, že škody způsobené čínskou realitní krizí budou tak velké, že ovlivní globální ekonomiku. Dodal, že současné narušení dodavatelského řetězce a problémy související s inflací téměř jistě povedou ke globální ekonomické depresi.
X X X
Známy investor Ray Dalio obhajuje bitcoin a kritizuje štátne meny ako dolár či euro
Podľa Raya Dalia sa svet momentálne nachádza vo veľmi komplikovanej dobe. Celé globálne hospodárstvo sa totiž musí vyrovnať s obrovským množstvom dlhu
Kryptosektor zažíva v posledných mesiacoch ťažké časy. Jednotlivé kryptomeny sa zo svojich vrcholov prepadli o vyše 60 percent. Napriek tomu sa stále nájdu investori, ktorí nedajú dopustiť na bitcoin a technológiu blockchain.
Jedným z nich je aj Ray Dalio, zakladateľ jedného z najväčších investičných fondov na svete Bridgewater. Podľa Dalia sa svet momentálne nachádza vo veľmi komplikovanej dobe. Celé globálne hospodárstvo sa totiž musí vyrovnať s obrovským množstvom dlhu a natlačených peňazí. Ich objem je historicky najväčší za posledné desaťročia.
K ďalším výzvam, ktoré stoja pred ľudstvom, patrí populizmus na ľavej či pravej strane, ako aj zmena paradigmy vo financiách. Dlhé roky sa vo všeobecnosti akceptovalo to, že štátne dlhopisy či držanie hotovosti sú bezpečné. To v súčasnosti s rastúcou infláciou prestáva platiť.
Ako ďalej uviedol pre americkú televíziu CNBC, podstatné je teraz to, čo prináša reálny zárobok. V dnešnej dobe to však nie sú ani akcie. V súčasnosti na finančných trhoch prebieha diskusia o tom, čo sú skutočné peniaze.
Za tie Dalio rozhodne nepovažuje štátne meny, ako napríklad dolár či euro, pretože tie strácajú na kúpnej sile vďaka extrémne uvoľnenej monetárnej politike centrálnych bánk.
Porovnáva to s obdobím v 30. rokoch minulého storočia. Investori a podnikatelia v súčasnosti hľadajú, čo by mohlo byť aktívom, ktoré by mohlo byť vnímané ako peniaze a prostredníctvom ktorého by sa dali presúvať hodnoty z krajiny do krajiny po celom svete a zároveň by bolo uchovávateľom hodnoty.
V tomto smere podľa Dalia bitcoin za 11 rokov urobil ohromný pokrok. Preto je táto kryptomena súčasťou jeho portfólia, aj keď len v malom množstve v porovnaní so zlatom, ktoré tiež vlastní, aktuality.sk
X X X
Reuters: Jevhen Murajev: Kremeľ ho plánoval inštalovať na čelo bábkovej vlády na Ukrajine. V Košiciach predával drevené domy
Prorusky orientovaný ukrajinský politik a mediálny magnát Jevhen Murajev podnikal aj na Slovensku. Jeho tuzemskou spojkou je košický podnikateľ Dušan Boroš.
KOŠICE: Približne mesiac pred ruským vpádom na Ukrajinu britské výzvedné služby signalizovali, že Moskva po vojenskej invázii na Ukrajinu plánuje u svojho suseda inštalovať proruskú bábkovú vládu a „rozvrátiť tak Ukrajinu“.
Rusi podľa zdrojov z Londýna zvažovali, že do jej čela dosadia ukrajinského politika Jevhena Murajeva. S takýmito informáciami pracovali aj americké spravodajské služby, uvádzala televízna stanica CNN. Správu o plánoch Kremľa s Murajevovom napokon koncom januára zverejnili všetky svetové médiá.
Redakcia Aktuality.sk zistila, že stopu tohto proruského Ukrajinca a mediálneho magnáta možno nájsť aj na našej pôde.
Spolupráca sa začala v Charkove
Jevhen Murajev podľa zistení Aktuality.sk podnikal aj na Slovensku. Jeho biznisové aktivity sú úzko späté s Košičanom Dušanom Borošom. Obaja sa mali stretnúť pred necelými 20 rokmi na východe Ukrajiny v Charkove v agentúre SlovInfoTrade, ktorá propagovala a predávala slovenské výrobky na tamojšom trhu.
„Miestna obchodná firma MKM po dohode s vedúcim obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Kyjeve Františkom Farkašom už zaregistrovala centrum pod názvom SlovInfoTrade. Ukrajinský subjekt sa zaviazal hradiť z vlastných zdrojov prevádzku expozície a marketing predaja výrobkov. Plocha výstavy sa môže podľa záujmu rozšíriť z 80 do 400 štvorcových metrov,“ napísali vo februári 2003 Hospodárske noviny.
Riaditeľom ukrajinskej firmy MKM bol práve Jevhen Murajev, ktorý vystupoval v rokoch 2005 až 2008 aj ako šéf agentúry SlovInfoTrade. V agentúre pracovala aj jeho manželka Valéria Murajevová. Dodnes vo firme SlovInfoTrade vlastní päťpercentný podiel košický podnikateľ Dušan Boroš, ktorý bol v minulosti pracovníkom slovenského zastupiteľstva v Kyjeve.
Dušan Boroš na otázky Aktuality.sk týkajúce sa jeho vzťahu s Jevhenom Murajevom a ich spoločného biznisu neodpovedal. Redakcia sa ale rozprávala so zdrojom, ktorý má k podnikateľským aktivitám Boroša a Murajeva na Slovensku pomerne blízko. V článku nechcel byť menovaný.
Predávali drevodomy z Ukrajiny
Spomínaná dvojica sa podľa nášho zdroja najprv stretla v košickej spoločnosti Bimetal. Jevhen Murajev spoločne s jeho otcom Volodymyrom firmu vlastnili od roku 2003 až do jej likvidácie v roku 2010. Dušan Boroš v nej bol spoločníkom krátko pred Murajevovcami, neskôr im robil vo firme konateľa.
Ich posledná spoločná podnikateľská aktivita na Slovensku sa viaže na spoločnosť Rapid Plus. Tá vznikla v roku 2016 a predávala viacero typov drevodomov pre developerský projekt individuálnej bytovej výstavby v obci Vyšná Kamenica neďaleko Košíc.
Developerský projekt vo Vyšnej Kamenici pre necelých 40 rodinných domov developovala Kyjevčanka Alla Kushnarenko. Jej manžel Oleksandr Kushnarenko istý čas figuroval v spoločnosti Rapid Plus z Košíc ako spoločník a konateľ.
Firmu Rapid Plus zakladal Dušan Boroš s Volodymyrom Murajevom – otcom ukrajinského politika Jevhena Murajeva. Jeho rodičia sú totiž spolumajiteľmi ukrajinskej drevárskej fabriky Rapid v Charkove neďaleko ruských hraníc. Tá okrem reziva produkuje aj typizované drevodomy či drevostavby na mieru.
Košickú firmu Rapid Plus si drevárska fabrika z Charkova doposiaľ uvádza na svojej internetovej stránke ako svojho dílera drevodomov. Volodymyr Murajev bol donedávna aj oficiálnym majiteľom prorusky orientovaného ukrajinského televízneho kanálu Naš, ktorý po napadnutí Ruskom kyjevská vláda zakázala a vypla.
Olejárske aktivity s ruskojazyčnou mafiou
Košický podnikateľ Dušan Boroš sa v minulosti objavil aj v predstavenstve pochybnej rafinérie Gazpetrol Group v Pavlovciach nad Uhom neďaleko Michaloviec. Jej podnikanie sa skončilo fiaskom a na dlhý čas zamestnávalo políciu i súdy.
Pôvodne v nej chcel spracovávať vedľajší produkt pri ťažbe zemného plynu – takzvaný gazolín – kontroverzný bieloruský olejár usadený v Prievidzi Anatolij Zubovský, ktorý v minulosti vlastnil lyžiarske stredisko Ski Park Ružomberok. Časom sa ale ukázalo, že podnikanie Gazpetrol Group na východe Slovenska stálo na hlinených nohách.
Biznis totiž nikdy poriadne nerozbehla. Vinou svojho prokuristu Anatolija Zubovského skončila v roku 2008 najprv bez miliónového majetku a neskôr kvôli dlhom v konkurze. Prípad obzvlášť závažného zločinu sprenevery sa pritom dvakrát dostal až pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Prípadu sa vo viacerých článkoch venovali Hospodárske noviny.
Plynový kondenzát gazolín sa používal najmä v automobiloch s dvojtaktným motorom – napríklad Wartburg či Trabant, ale aj v autách značky Škoda, Lada a iných starších typoch automobilov. Šlo o zmesi zmiešané s benzínom a antidetonačnou prísadou. Gazolín pri spaľovaní produkuje charakteristický zápach.
Motoristi ho v minulosti nakupovali cez rozšírenú mafiánsku sieť zlodejov a distributérov v spolupráci s osobami priamo od jeho producentov cez organizácie, ktoré zabezpečovali nakládku ropných produktov do železničných cisternových vagónov na ďalšie chemické spracovanie.
Gazpetrol Group napokon skončila v konkurze a jej majetok v podobe východoslovenskej rafinérie ovládli ďalší kontroverzní ruskí podnikatelia Sergej a Alexander Salmanovci, ktorí boli v decembri 2020 právoplatne odsúdení za korupciu.
Otvorený podporovateľ Kremľa
Jevhen Murajev je bývalý poslanec Verchovnej rady Ukrajiny, kam sa dostal za proruskú Stranu regiónov. Je to známa postava proruského politického krídla u našich východných susedov, ktorá sa už roky v politike presadzuje svojimi antimajdanovskými názormi.
Štyridsaťpäťročný politik s vlastnou politickou stranou Naši a mediálny magnát stojaci za viacerými ukrajinskými médiami sa totiž otvorene zaradil medzi proruských politikov, pričom zvykne opakovať názory Kremľa:
Revolúciu na Majdane vo februári 2014 považoval za Západom podporovaný štátny prevrat. Zároveň tvrdil, že anexia Krymu Ruskou federáciou je svetom uznávaná a že je pre ukrajinskú vládu priaznivá. Tiež napríklad špekuloval, že sa bitky o Donbas zúčastnili americké súkromné polovojenské spoločnosti Greystone a Blackwater, aktuality.sk
X X X
Kauza Dobytkár: Bödör prišiel s Gašparom. Miklas vypovedá o korupcii pri agrodotáciách
V kauze Dobytkár vypovedá pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici Viktor Miklas. Už v utorok odpovedal na otázky prokurátora a opisoval, ako fungoval systém „vybavovania“ dotácií cez Pôdohospodársku platobnú agentúru.
Bödör a Kvietik tvrdia, že sú nevinní
Ide o jednu z najväčších korupčných káuz spojených s čerpaním eurodotácií u nás. Dobre premyslený kolotoč „vybavovačov“ fungoval celé roky.
V prípade je obžalovaných osem ľudí, medzi ktorými sú aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör a finančník Martin Kvietik. Obaja tvrdia, že sú nevinní.
K Bödörovi mali peniaze prúdiť v čase jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 – keď mala strana Roberta Fica pod palcom aj rezort pôdohospodárstva. Ku Kvietikovi zasa v rokoch 2016 až 2020, keď rezort prebrali národniari zo SNS. V prípade figuruje aj päť firiem.
Niektorí z obžalovaných mali prijímať úplatky, ďalší príjem z trestnej činnosti legalizovať. Samotný Miklas sa priznal k nepriamej korupcii.
Systém na PPA lobistom prial
Ako bývalý zamestnanec PPA mal Miklas skúsenosti a po odchode z nej v roku 2009 začal podnikať v príprave eurofondových projektov.
Keďže pravidlá v agentúre sa zmenili, nebol schopný zaručiť úspešnosť žiadostí, a tak začal spolupracovať s „vybavovačom“ Ľubomírom Kropilom. Žiadateľom, ktorí takýto „lobing“ chceli, dal kontakt na Kropila. Ten potom zariadil, aby dotáciu dostali. Systém v PPA v tom čase podľa neho existencii takýchto „lobistov“ prial.
Za službu klienti podľa Miklasa Kropilovi platili, fakturoval ju pod krytím odplaty za vypracovanie jednej z príloh žiadosti, ktorú však nikdy nevypracoval. Časť peňazí mal „odvádzať komusi do Bratislavy“.
Vypovedať budú, no až po Kropilovi
Miklas v stredu odmietol odpovedať na otázky obhajcov spoluobžalovaných, reagoval len na doplňujúce otázky senátu.
Viacerí advokáti obžalovaných navrhli odstrániť rozpory medzi jeho výpoveďou pred súdom a v prípravnom konaní. Niektorí z obžalovaných sa sťažovali na nemožnosť pýtať sa.
Neskôr sa takmer jednohlasne vyjadrili, že vypovedať neodmietajú, no urobia tak až po tom, ako sa pred súd postaví Ľubomír Kropil, ktorý figuruje v prípade práve ako „lobista“ a priznáva sa. Súd zatiaľ koná v jeho neprítomnosti, na čo dal Kropil súhlas. Opakovane sa ospravedlnil pre vážne zdravotné problémy.
Až po Kropilovi sú ochotní vypovedať aj Kvietik s Bödörom.
Okrem Bödöra a Kvietika sa na systéme mali podieľať exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, bývalý pracovník platobnej agentúry Viktor Miklas, ktorý sa neskôr venoval poradenstvu pri čerpaní eurofondov, veterinár a bývalý funkcionár HZDS Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva a podnikateľ Peter Kuba.
V prípade figuruje aj päť firiem – K Plus, Poragro, LawComp, ROKO a Casapa Group, aktuality.sk
X X X
Putinov priateľ Schröder prichádza o privilégiá aj priazeň Nemcov. Únia si posvieti aj na ďalších
Čierna listina ruských oligarchov sa má rozšíriť aj o Európanov, ktorí profitujú z ruských energetických spoločností. Jedným z nich je aj Gerhard Schröder.
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder oslávil v roku 2014 svoje 70. narodeniny vo veľkom štýle. Na pozvanie vlastníka plynovodu Nord Stream ich strávil so svojím priateľom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom v jeho rodnom Petrohrade.
Dvetisíc kilometrov odtiaľ v tom čase ruskí vojaci obsadzovali okupovaný Krym a na východe Ukrajiny rozpútali vojnu medzi Ukrajincami a proruskými separatistami.
Schröder je v Nemecku po ruskej agresii na Ukrajine čoraz viac vnímaný ako vyvrheľ, ktorému ruské energetické spoločnosti každoročne vyplácajú milión dolárov. Po zrušení nároku na stotisíceurový dôchodok a po strachu z prípadného zmrazenia majetku teraz odstupuje z predstavenstiev Rusmi ovládaných firiem.
Obľúbenou krajinou Schrödera bolo vždy Rusko
Dnes už 78-ročný politik nie je čestným občanom rodného mesta Hannover, vzdal sa ho skôr, než mu ho mesto mohlo odobrať, čo sa naposledy stalo len in memoriam v prípade Adolfa Hitlera. Schröder pre New York Times vyhlásil, že v spojitosti s priateľstvom s Putinom „necíti byť vinným“. K Ruskej federácii a Kremľu mal Schröder blízko počas celého politického, ale aj súkromného života, keďže obe jeho deti sú adoptované práve z tejto krajiny.
Jeho dalším „dieťaťom“ je projekt Nord Stream 1 a napokon aj plánovaný Nord Stream 2, ktorý však zrušili pre inváziu Ruska na Ukrajine. Počas vlády kancelára sa Nemecko, ktoré nie je príliš bohaté na nerastné suroviny, prakticky priviazalo k jedinému dodávateľovi plynu a s ním v podstate celá Európa – k Rusku.
Jeho blízky vzťah s Kremľom v nemeckej spoločnosti prekrýva aj kancelárove kroky, ktoré boli vnímané pozitívne počas jeho vlády v rokoch 1998 až 2005. Jedným z nich je napríklad poskytnutie jednotnej cesty k občianstvu, nepripojenia sa k vojne v Iraku a taktiež transformácia trhu práce, vdaka čomu mohlo Nemecko významne ekonomicky napredovať aj počas nasledujúcej vlády Angely Merkelovej.
Poškodzuje krajinu, ktorej má slúžiť
Nemecká poslankyňa za liberálnych slobodných (FDP) Marie-Agnes Strack-Zimmermanová na sociálnu sieť Twitter takmer mesiac pred vypuknutím invázie o Schröderovi napísala „Poškodzuje krajinu, ktorej má slúžiť, a ochotne za to prijíma viac ako dobrú odmenu od autokrata.“ V parlamente predsedníčka výboru pre obranu Strack-Zimmermanová navrhla zastavenie vyplácania dôchodku bývalému nemeckému kancelárovi. Toto vyhlásenie podporila aj Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorá je stranou bývalej kancelárky Angely Merkelovej. Naopak, súčasný kancelár Olaf Scholz, tiež člen Sociálno-demokratickej strany (SPD), rozhodnutie nepodporuje a súhlasí len s odobratím nároku na úrad.
Gazprom a Rosnefť vyplácali Schröderovi státisíce eur
Vyhlásenie prišlo v čase, keď Gazprom, štátna ruská energetická spoločnosť stojaca za plynovodom Nord Stream 2, zverejnila zoznam potenciálnych kandidátov na členov predstavenstva. To však nie je jediné predstavenstvo, ktoré je spájané s menom Schröder. Bol taktiež riaditeľom predstavenstva ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť. Z tejto spoločnosti boli jeho verejne dostupné zisky 600-tisíc dolárov ročne.
Z dozornej rady ruského Rosfneťu odišiel minulý týždeň. Situácia sa teda výrazne zmenila necelý deň po tom, ako mu rozpočtový výbor spolkového snemu odobral nárok na vyplácanie jeho úradu.
Nemecko minulý rok z finančných prostriedkov daňových poplatníkov vyplácalo Schröderovmu úradu sumu takmer 420-tisíc eur. Úrad mu prináležal ako bývalému nemeckému kancelárovi. Rozpočtový výbor Bundestagu toto rozhodnutie odôvodnil s tým, že Schröder neprerušil kontakty s energetickými spoločnosťami ruského agresora.
Európska únia reaguje snahou zaviesť sankcie aj „na európskych členov predstavenstiev veľkých ruských spoločností a politikov, ktorí naďalej dostávajú ruské peniaze“. Pre bývalého nemeckého kancelára by to mohlo znamenať zmrazenie majetku alebo až jeho zabavenie. Kritika aj samotné výzvy na odchod Gerharda Schrödera z jednej z najväčších politických strán SPD zaznievajú čoraz častejšie. Strana to však zatiaľ odmieta, aktuality.sk
X X X
USA varovali Turecko pred spustením ďalšej ofenzívy v Sýrii
Podľa Washingtonu by tým Ankara ohrozila miestne civilné obyvateľstvo aj amerických vojakov bojujúcim proti extrémistom z tzv. Islamského štátu (IS), informovala v stredu agentúra AFP.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price to uviedol v reakcii na vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ten v pondelok vyhlásil, že Ankara čoskoro spustí novú vojenskú ofenzívu v Sýrii, aby zaistila bezpečnosť na južných hraniciach Turecka.
Bezpečná zóna
Turecko chce podľa Erdogana vytvoriť pozdĺž sýrskych hraníc 30-kilometrovú „bezpečnú zónu“.
„Sme hlboko znepokojení správami a diskusiou o možnej zvýšenej vojenskej aktivite v severnej Sýrii a najmä tým, aký by mala vplyv na civilné obyvateľstvo,“ povedal Price.
„Uznávame legitímne obavy Turecka o bezpečnosť na jeho južnej hranici. Ale akákoľvek nová ofenzíva by však ešte viac podkopala regionálnu stabilitu a ohrozila by americké jednotky, ktoré tam bojujú proti IS,“ dodal hovorca amerického rezortu diplomacie.
Spojené štáty sú podľa neho voči akejkoľvek novej eskalácií napätia v severnej Sýrii a podporujú zachovanie súčasných línii prímeria v oblasti.
Kontrola nad rozsiahlymi oblasťami
Turecko od roku 2016 uskutočnilo tri veľké vojenské vpády do severnej Sýrie, pričom prevzalo kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami v sýrskom pohraničí. Oficiálne to zdôvodnilo potrebu eliminácie hrozby, ktorú pre bezpečnosť Turecka predstavujú milície sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). K poslednej tureckej ofenzíve došlo v októbri 2019.
Ankara považuje YPG za odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, USA a EÚ zaradili na zoznam teroristických skupín. YPG zohrali dôležitú úlohu pri porážke džihádistov z IS, proti ktorým bojovali ako spojenci USA.
Erdoganovo pondelkové vyhlásenie prišlo v situácii, keď Turecko namieta proti vstupu Fínska a Švédska do NATO. Ankara svoj nesúhlas zdôvodňuje tvrdením, že oba tieto štáty poskytujú podporu strane PKK i ďalším podobných skupinám, čo Helsinki aj Štokholm popierajú.
X X X
Bezpečnostná rada OSN vyzvala Taliban na zrušenie obmedzení voči ženám
Bezpečnostná rada OSN vyzvala afganské fundamentalistické hnutie Taliban, aby „urýchlene“ zrušilo nariadenia, ktoré obmedzujú základné práva a slobody žien.
Výzva OSN prišla len pár dní po tom, čo Taliban prikázal televíznym moderátorkám, aby si počas vysielania zahaľovali tvár. Toto nariadenie je najnovším zo série prísnych obmedzení namierených voči afganským ženám a dievčatám. TASR správu prevzala v stredu z agentúry AFP.
Vo vyhlásení zverejnenom v noci na stredu vyjadrilo 15 členských krajín BR OSN znepokojenie nad „zavádzaním obmedzení, ktoré zabraňujú v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu, voľnému pohybu a plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti žien na verejnom živote“ v Afganistane.
Rada vyzvala afganské vládnuce hnutie Taliban, aby „urýchlene upustilo od nariadení a praktík, ktoré v súčasnosti obmedzujú základné práva a slobody afganských dievčat a žien“. Okrem toho žiada aj okamžité znovuotvorenie škôl pre všetky študentky.
Podľa diplomatov trvalo pripomienkovanie textu vyhlásenia BR OSN až dva týždne, lebo Rusko a Čína namietali proti jeho zameraniu na ľudské práva.
Do textu boli následne pridané state o „hlbokom znepokojení nad nestabilnou situáciou v Afganistane“ súvisiacou s humanitárnymi, politickými, sociálnymi, ekonomickými a bezpečnostnými otázkami. Dokument odkazuje najmä na pašovanie drog a teroristické útoky na civilistov a súčasne akcentuje potrebu obnovy afganského bankovníctva a finančníctva, aktuality.sk
X X X
Súd s Kočnerom: Andruskó má vypovedať o príprave vrážd prokurátorov
Na Špecializovanom trestnom súde pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a v kauze prípravy vrážd prokurátorov.
Senát Špecializovaného súdu chce vypočuť Zoltána Andruskóa, jedného z kľúčových svedkov oboch prípadov objednávok vrážd. Dopoludnia sa na súde čítajú staršie výpovede, Andruskóa predvolajú zrejme až popoludní.
Andruskó už vypovedal v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Od zadržania na jeseň 2018 spolupracoval s políciou, priznal sa k vybavovaniu vrážd a usvedčoval aj ostatných aktérov.
Teraz by mal pred súdom prvýkrát prehovoriť aj o príprave vrážd prokurátorov. Podľa obžaloby mal gang z južného Slovenska chystať likvidáciu prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Z objednávky je obžalovaný Marian Kočner, sprostredkovateľkou mala byť Alena Zsuzsová. Pred súdom stoja aj traja muži, ktorí sa mali na prípravách vrážd podieľať: Tomáš Szabó (odsúdený v kauze vraždy Jána a Martiny), Srb Darko Dragić a Dušan Kracina.
Podľa obžaloby mal byť Andruskó akousi spojkou medzi Zsuzsovou a ďalšími vykonávateľmi. Na začiatku hlavného pojednávania spojenej kauzy sa prekvapivo priznal už aj Tomáš Szabó, zatiaľ však nevypovedal o podrobnostiach.
Na súde sa v stredu čítala výpoveď Aleny Zsuzsovej ešte z obdobia vyšetrovania, kedy bola ochotná vypovedať. Pred súdom zatiaľ výsluch odmietla. „Je to absolútna blbosť, neviem, prečo si to na mňa Andruskó vymyslel,“ povedala vtedy Zsuzsová pred prokurátorom. Vysvetľovala aj desaťtisíce eur, ktoré dostávala od Kočnera. Tvrdila však, že Kočner ako krstný otec jej dcéry ich finančne podporoval.
Po prečítaní výpovedí reagoval advokát Roman Kvasnica, splnomocnenec rodiny Kuciakovcov. Upozorňuje, že obžalovaní najprv odmietli vypovedať, k vyjadreniam sa dostali až neskôr, keď už poznali dôkaznú situáciu. „To, že nevyužili svoje právo vypovedať v čase, keď je to v zmysle trestného poriadku obvyklé, musí mať dopad pri hodnotení ich vierohodnosti,“ povedal Kvasnica.
V utorok na súde vypovedal Ján Kuciak, otec zavraždeného novinára. Vo štvrtok by mal zasa prísť Miroslav Marček, bývalý vojak, ktorý je už právoplatne odsúdený za vraždu Jána a Martiny a ktorý tiež spolupracoval s políciou a priznával sa, aktuality.sk
X X X
Policajný zbor SR zverejnil na sociálnych sieťach už 343 statusov upozorňujúcich na dezinformácie o vojne na Ukrajine.
Zverejnili ich prevažne na profile Hoaxy a podvody – Polícia SR na sociálnej sieti Facebook. Niekoľko statusov bolo publikovaných aj na hlavnom profile polície, v priemere to vychádza na 3,8 statusov denne o téme dezinformácií v súvislosti s vojnou.
X X X
Ukrajina sa snaží identifikovať mŕtvych ruských vojakov na základe tetovaní či vzoriek DNA a zhromažďuje ich v chladiarenskom vojenskom vagóne, keďže podľa nej môžu byť práve tieto mŕtve telá použité v rámci výmeny za ukrajinských vojnových zajatcov. Píše o tom agentúra Reuters.
Dobrovoľníkom a armáde sa na severovýchode Charkovskej oblasti podarilo zhromaždiť telá 60 ruských vojakov.
Podľa kapitána Antona Ivannikova z ukrajinských ozbrojených síl sa pri výmene vojnových zajatcov mŕtve telá niekedy používajú. Dodal, že mimoriadne cenné môžu byť najmä telá vyššie funkčne postavených vojenských dôstojníkov.
„Snažíme sa získať všetku dokumentáciu či kreditné karty. Hocičo, čo by nám mohlo pomôcť s identifikáciou tiel,“ objasnil Ivannikov. Podľa neho im tieto osobné veci môžu pomôcť v určení, aký vojaci či aké brigády sa v oblasti nachádzali a čo by mohlo byť užitočné pri budúcich výmenách zajatcov. Mŕtve telá budú následne prevezené do Kyjeva, kde sídli na to určený vyjednávací tím.
Podľa agentúry Reuters našli najmenej dve telá ruských vojakov v studni v dedine Mala Rohaň. Aspoň jeden z nich mal ruky zviazané za chrbtom, čo podľa Ivannikova naznačuje, že ho mohli potrestať ako dezertéra. Ďalšieho vojaka našli pochovaného v plytkom hrobe označenom nápisom „Tu je pochovaný ruský okupant“. Štvrté telo vojaka sa našlo v pivnici jedného z domov. Ivannikov uviedol, že zrejme ho jeho spolubojovníci nechali samého, a tak spáchal samovraždu zastrelením. Okolnosti smrti vojakov sa však nepodarilo nezávisle overiť.
Ruské ministerstvo obrany sa k strieľaniu ruských vojakov za dezertérstvo ani k výmene mŕtvych tiel za ukrajinských zajatcov zatiaľ nevyjadrilo.
X X X
Litva pošle na Ukrajinu 20 obrnených transportérov (OT) typu M113, ako aj vojenské nákladné autá a odmínovacie vozidlá. Uviedlo to vo vyhlásení litovské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.
„Koordinovaná pomoc od nás a (našich) spojencov je rozhodujúcim faktorom pre víťazstvo Ukrajiny,“ uviedol šéf litovského silového rezortu Arvydas Anušauskas.
Vilnius v tlačovej správe spresnil, že odoslané vozidlá budú mať celkovú hodnotu 15,5 milióna eur. Litva už predtým poskytla Ukrajine vojenskú podporu v hodnote zhruba 100 miliónov eur.
X X X
Hraničnými priechodmi prešlo v utorok na vstupe do Slovenskej republiky 2 451 osôb. Z toho bolo 636 mužov, 1 470 žien a 345 detí. O dočasné útočisko požiadalo 187 ľudí. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2 924 osôb, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 67 policajtov, 60 hasičov, 94 colníkov, 135 vojakov, 111 dobrovoľníkov, 230 zamestnancov okresných úradov, 43 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu,“ uviedla Eliášová.
Vypravili zároveň osem autobusov, ktoré prepravili 181 osôb. Vlakmi previezli 28 ľudí. Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 454 023 utečencov. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 77 834 žiadateľov. (tasr)
X X X
Proč Matovič útočí na média? Našel důvod, proč ho novináři nemají rádi.
Igor Matovič chce v červnu poslat do parlamentu zákon upravující účast politiků v médiích.
Návrh šéfa OĽaNO Igora Matoviče, aby stát reguloval účast politiků v televizních debatách a tiskových konferencích, překvapil. Ve skutečnosti bývalý premiér a současný ministr financí tvrdí, že televize jsou provozovány na základě licence od státu, a to je místo, kde vidí prostor pro stát, aby mluvil o tom, komu televize dají prostor. Nejen veřejnoprávní televize, ale i soukromé. Důvod? Matovič říká, že je napadán médii, protože není LGBT orientovaný. Ředitel Institutu pro lidská práva mu říká, že pouze neúspěšný politik uráží LGBT menšiny.
Ministr financí vyzývá zástupce stran, které prošly parlamentními volbami a jsou v zákonodárném sboru, aby se objevili v televizích. Podlaha by měla odpovídat počtu poslanců. Matovič připouští, že takto by se do televizí dostali i zástupci extremistů.
„Chci, aby existovala skutečná soutěž názorů a nápadů. Pokud nedáte prostor v běžných médiích extremistům a nedovolíte, aby byli konfrontováni s jinými názory, pak budou šířit své názory prostřednictvím sociálních sítí, kde je nikdo nekonfrontuje. A důsledky pro společnost jsou mnohem zvrácenější,“ obrací se Matovič přímo na média. Podle něj dostává Nepřiměřený prostor Peter Pellegrini, Matovičův předchůdce ve funkci premiéra.
Takže toto je skutečná příčina?
V diskusi na soukromém Radio Express však Matovič připustil, že novináři na něj útočí, protože „není lgbt orientovaný“.
Šéf Institutu pro lidská práva Peter Weisenbacher však říká, že „neúspěšní politici se uchylují k útokům na LGBT menšinu“. „Igor Matovič svými výroky dokázal, že to není veřejnost ani média, kdo považuje jeho angažmá ve vládě za selhání, ale především on sám to tak vidí. Neexistuje žádné jiné logické vysvětlení pro jeho chování. Je to jen patetický pokus odvrátit pozornost od vašich vlastních nezdarů. O jeho sexuální orientaci nikdy nikdo veřejně nemluvil, sám Matovič to začal dělat typickým nenávistným způsobem, když cítil potřebu distancovat se od LGBT menšiny a zároveň urážet novináře. Myslím, že by mělo být ministrovi připomenuto, že LGBT lidé také platí daně, ze kterých je placen, což mu umožňuje realizovat své nápady a různé balíčky,“ dodal Weisenbacher.
Matovič chce zákon poslat do parlamentu už v červnu, aby se o nových pravidlech mohlo jednat v létě. Druhé čtení by mohlo proběhnout v září.
„Igor Matovič naživo ukazuje, že pro své nápady, pro své nápady, pro své megalomanské nápady je schopen udělat cokoliv,“ řekl Peter Pellegrini, který vede stranu Hlas. Poukázal na úterní parlamentní hlasování, kdy Matovičův protiinflační balíček místo strany SAS podpořili poslanci ze strany NSW. „Toto hlasování také potvrdilo, že je schopen se spojit i s fašisty. Bohužel se začíná chovat jako fašista. Nová, temná koalice byla vytvořena v parlamentu v těchto dnech, kdy SAS nahradil ns Marian Kotleba,“ řekl Pellegrini.
Matovičovi připomněl, že donedávna „měl plnou pusu, jak prosazovat nezávislost médií na Slovensku, deset milionů chtělo být předáno investigativnímu ústavu“. „Igor Matovič tím, co navrhuje, dokazuje, že je ztělesněním zla, tím nejhorším, co v politickém životě máme. Je to člověk, který začíná ohrožovat demokracii na Slovensku, svobodu slova a posouvá zemi do doby totality,“ dodal Pellegrini.
RTVS: Nevidíme důvod ke změně
Zatímco Pellegrini se veřejně ptá, co si premiér Eduard Heger myslí o návrhu, jednotlivé koaliční strany nejsou s jeho návrhem spokojeny. Například Lidová strana má jen čtyři poslance, takže by se měla ještě méně často zapojovat do televizních debat než extremisté. Počet poslanců v zákonodárném sboru také splňuje podmínky pro vyšší čas strávený v televizi pro stranu SAS před hnutím We are a Family.
Televize si již dlouho stěžují, že je velmi obtížné pozvat hosty na politické debaty. Často je to nevraživost mezi jednotlivými politiky, ale také to, že existují politici, kteří prostě chtějí debatovat s moderátorem bez oponenta.
Mezitím mohl stát regulovat více zpráv a debat ve veřejnoprávní televizi. Mluvčí RTVS Andrea Pivarčiová však vysvětluje, že při výběru hostů pro jakoukoli politickou diskusi „dramaturgie zpravodajství rtvs vytváří prostor pro setkávání zástupců politických stran k zásadním politickým otázkám, aby se zástupci vládní koalice a opozice setkávali k zásadním politickým otázkám, resp. zástupci pozitivních názorů na dané téma, zatímco my se snažíme přirozeně měnit členy jednotlivých stran“.
„Sami hosté jsou zváni dramaturgií na základě volného a kvalifikovaného výběru tvůrců pořadu a relevantního propojení hostů s aktuálními tématy, která v posledních dnech ve společnosti rezonují tak, že konečný výsledek příspěvků či průběh diskusí je vyvážený,“ pokračuje Pivarčiová.
Tvrdí, že zastoupení politických stran je hodnoceno interně, a popírá, že by vytvořily příznivější nebo méně příznivé podmínky pro kteroukoli ze zúčastněných stran.
„Dramaturgie zpravodajství dává prostor i těm politickým lídrům, kteří jsou zastoupeni v Národní radě Slovenské republiky, ale v průběhu volebního období se stali nezávislými politiky, nebo založili novou politickou stranu. Politická realita na Slovensku je taková, že výše zmínění politici neztrácejí mandát, nadále volí, zapojují se do politické činnosti v zákonodárném sboru a RTVS se této situaci musí přizpůsobit,“ dodává mluvčí RTVS. Dodává, že současná veřejnoprávní televize nevidí žádný důvod ke zpřísňování „vnitřních kritérií“ a nevidí „žádný důvod komentovat politické výstupy“./agentury/
X X X
Ivan Mikloš: Putin má vo vojne na Ukrajine ďalšiu zbraň, sleduje destabilizáciu sveta?
Ruská agresia poznačila ukrajinskú ekonomiku až tak, že sa v tomto roku prepadne o 30 až 40 %. Uviedol to poradca Národnej rady pre obnovu Ukrajiny Ivan Mikloš.
„Keď si to porovnáme s ruskou ekonomikou, keďže na ruskom území sa nebojuje, tam sa odhaduje recesia vo výške zhruba 12 % HDP,“ povedal pre ČT24 niekdajší minister financií.
Ruská armáda zároveň blokuje dodávky obilia v ukrajinských čiernomorských prístavoch.
„V Rusku klesol dovoz v dôsledku sankcií, ale vývoz vzrástol pre zvýšené ceny ropy a plynu. Aj pre dôsledok vojny. Rusko má na tento rok pripravený rozpočet na cene 44 dolárov za barel ropy. Cena je dvojnásobná, aj keď ruská ropa je nižšia ako je Brent. Ale Putin nemá nedostatok zdrojov. Preto sa ukazuje, že kľúčové je to, že rozhodujúca je vojenská pomoc a tiež to, aby sa vojna skončila víťazstvom Ukrajiny a porážkou Putina. Hovorila o tom aj predsedníčka Európskej komisie. Iný výsledok alebo nejaký zlý kompromis by zakladal veľkú nestabilitu a znemožnil by obnovu krajiny“ .
Rusi blokujú ukrajinské prístavy
Blokovanie prístavov je podľa Mikloša ďalšia Putinova zbraň. Ukrajine totiž znemožňuje mať vyššie príjmy najmä z exportu obilia a poľnohospodárskej produkcie. Ten je v Ukrajine najväčší obchodný artikel.
„Ale nie len to. Putin tým sleduje destabilizáciu sveta. Pretože v niektorých veľkých afrických krajinách to spôsobí hladomor – napríklad v Nigérii či Egypte. Môže to spôsobiť ďalšie utečenecké vlny, ktorým bude čeliť Európa. Vo všetkom, keď o tom hovoríme, sú kľúčové dve veci. Pokračovanie vo vojenskej pomoci civilizovaného sveta a Západu Ukrajine. Aby mohla túto vojnu vyhrať. A zároveň ďalšie sankcie, predovšetkým čo najrýchlejšie možné embargo na ruskú ropu a plyn najmú do EÚ,“ poznamenal.
Podľa neho by mal Západ dbať na to, aby napríklad India a ďalšie krajiny nekompenzovali Kremľu tieto zákazy.
Obnova Ukrajiny
Mikloš tiež reagoval na otázku, kedy bude možné začať s obnovou Ukrajiny. Kľúčový predpoklad podľa jeho slov je, aby mala Ukrajina kontrolu svojho územia.
„Ideálne spred roka 2014, aby obnovila svoju kontrolu aj nad Krymom, celým Donbasom a Luhanskom. Nebude to ľahké ani rýchle. Ale ak Západ vytrvá vo vojenskej, finančnej či humanitárnej pomoci, tak to považujem za možné. Lebo Ukrajina je odhodlaná to urobiť. Je nevyhnutný predpoklad rýchlej a úspešnej rekonštrukcie krajiny.“
Poznamenal tiež, že prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že veľká väčšina – 80 až 85 % – Ukrajincov nesúhlasí s tým, aby sa vzdali Krymu i častí Donecka alebo Luhanska. To je podľa jeho slov dôležité aj z hľadiska medzinárodného spoločenstva.
„Lebo každý iný výsledok by znamenal nebezpečný precedens akceptovania zmeny hraníc silou. To je niečo, čo po druhej svetovej vojne v zásade nebolo a neexistovalo, kým to Rusko neporušilo v Gruzínsku a minimálne v Európe. Toto je prvý predpoklad. Ten druhý, keď sa bavíme o ekonomickej rekonštrukcii, samozrejme bude to ekonomicky náročné aj z hľadiska zdrojov a reforiem. V Ukrajine boli čiastočne urobené. Ale stále nie dostatočne,“ uviedol.
Vstup do EÚ?
Zdroje pre obnovu krajiny by mohli Ukrajinci čerpať z medzinárodnej pomoci, analógie Marshallovho plánu. Kľúčové v tejto otázke by boli aj zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky, ruských oligarchov i prípadné reparácie Ruska. „Ale zásadne dôležité je, že tá úspešná rýchla obnova sa nebude dať urobiť bez výrazného prílevu súkromných priamych zahraničných investícií. Pre tie budú nevyhnutné aj reformy a stabilita,“ povedal.
Ivan Mikloš hovorí, že ak Ukrajina dostane od EÚ kandidátsky status, bude to pre ňu motivácia a ďalší predpoklad na to, aby sa reformy vykonali rýchlejšie.
„Kandidátsky status, ktorý Ukrajina očakáva na samite v júni, neznamená konkrétny dátum, kedy by sa mala stať členom. Ale vyjadruje prejav vôle členských krajín EÚ v budúcnosti prijať Ukrajinu. Samozrejme, po splnení všetkých podmienok a domácich úloh. Podmienkou vstupu je aj to, že po vojne bude kontrolovať svoje hranice. Treba si uvedomiť, že v prípade vstupu akejkoľvek krajiny, ktorá je na okraji EÚ sa hranica štátu stáva aj hranicou Únie. Takže, kým je v akejkoľvek krajine vojna, tak je nereálne predpokladať, že by mohla vstúpiť do EÚ,“ uzavrel, aktuality.sk
X X X
Rusko je pripravené vytvoriť koridory pre lode prevážajúce potraviny z Ukrajiny
Rusko je pripravené vytvoriť humanitárne koridory pre plavidlá prevážajúce potraviny, aby mohli opustiť Ukrajinu.
Moskva však na odvrátenie potravinovej krízy požaduje zrušenie medzinárodných sankcií uvalených na Rusko za vojenskú inváziu na Ukrajinu. V stredu to oznámil námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko, píše agentúra Reuters citujúc ruský Interfax.
Odstránenie sankcií
„Vyriešenie potravinovej krízy vyžaduje komplexný prístup vrátane odstránenia sankcií uvalených na ruský vývoz a na obchodné transakcie,“ uviedol Rudenko.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej vojenskej invázie zastavil. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín určených najmä pre severnú Afriku a Áziu – z nich veľkú časť v prístave v Odese.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz ukrajinských obilnín.
Výmena zajatcov
Námestník ruského ministra zahraničných vecí tiež uviedol, že Moskva bude s Kyjevom diskutovať o možnosti výmeny zajatých vojakov až potom, keď tí, čo sa sami vzdali, budú odsúdení, uviedol Rudenko.
Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin v pondelok oznámil, že ukrajinských bojovníkov, ktorí sa ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupolvzdali, postavia v Donecku pred súd.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí dodal, že na zriadenie ruskej vojenskej základne v okupovanej Chersonskej oblasti je ešte príliš skoro, aktuality.sk
X X X
Premiér Heger sa stretol so zástupcom Facebooku, kritizoval slabú podporu boja proti hoaxom
Premiér Eduard Heger rokoval počas Svetového ekonomického fóra v Davose so zástupcom spoločnosti Meta (Facebook) Nickom Cleggom.
Predseda vlády o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že „Facebook nemôže byť nástrojom na šírenie nenávisti“.
Heger podľa svojich slov Cleggovi zdôraznil, že štát potrebuje zo strany spoločnosti Meta podporu v boji proti dezinformáciám na ich sociálnej sieti Facebook.
„Facebook na Slovensku využívajú približne tri milióny ľudí. Táto sieť predstavuje jeden z najväčších zdrojov nenávistných prejavov, extrémizmu a klamstiev. Hoci spoločnosť Meta navonok deklaruje, že proti takému obsahu bojuje, nielen my na Slovensku vnímame, že toto úsilie nie je dostatočné,“ uviedol.
Nick Clegg počas stretnutia premiérovi prisľúbil pomoc. Sociálna sieť deklarovala, že bude intenzívnejšie spolupracovať na tom, aby sa znížil počet dezinformácií a agresívnych prejavov.
List kongresmanov
Členovia výboru americkej Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby sa pred pár dňami obrátili na vedenie Mety so žiadosťou, aby sa viac venovala „nebezpečnému šíreniu proruských dezinformácií“ na svojich platformách na Slovensku.
Facebook kritizovali za to, že nerobí „zodpovedajúce kroky“, hoci slovenská aj americká vláda na problém opakovane upozorňujú.
Hrozba spojená s proruskými dezinformáciami na Slovensku sa stala s príchodom vojny podľa nich ešte naliehavejšia. Výbor pre spravodajské služby však nezaznamenal „zodpovedajúce kroky sociálnej siete“.
Kongresmani v tejto súvislosti spomenuli jej snahy týkajúce sa overovania pravdivosti príspevkov z východnej Európy. Dodali však, že podľa verejne dostupných informácií má platforma iba jedného „act-checkera“ (overovateľa faktov), ktorý sa venuje Slovensku.
Premiér: Hazardujeme stratu slobody
Heger list kongresmanov šéfovi Mety Markovi Zuckerbergovi spomenul aj na schôdzke v Davose.
„Čím dlhšie dovolíme, aby na najsilnejšej sociálnej sieti na Slovensku prevládali dezinformácie a nenávistné prejavy, tým viac hazardujeme stratu slobody a demokracie. Pretože to je ich primárny účel. Rozvrátiť naše hodnoty a vybudovať mylné idey o totalitných režimoch,“ napísal tiež vo svojom príspevku šéf vládneho kabinetu.
„Verím, že vo vedení spoločnosti napokon nájdeme cenného spoluhráča, ktorý nám pomôže tento stav zvrátiť. Lebo primárnym cieľom Facebooku bolo spájať ľudí a nie slúžiť ako nástroj pre šírenie zloby a nenávisti,“ uzavrel, aktuality.sk
X X X
Najvyšší súd potvrdil tresty ľuďom z kauzy „kolotočári“
Najvyšší súd uznal vinu šiestim osobám zo zločineckej skupiny dunčovci/kolotočári, ktorí pôsobili najmä v Seredi.
Stalo sa tak na neverejnom zasadnutí 17. mája, kedy súd zamietol odvolania obžalovaných členov skupiny voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu.
„Šiesti obžalovaní boli právoplatne uznaní vinnými zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (ako členovia zločineckej skupiny) a z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona,“ informuje Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti.
Obžalovaní dostali tresty odňatia slobody od deviatich do trinástich rokov a trest prepadnutia majetku.
V kauze bol obžalovaný aj bývalý vyšetrovateľ NAKA a bývalý príslušník Kriminálneho úradu Finančnej správy. Obom tiež súd vymeral niekoľkoročný trest:
„Boli právoplatne uznaní vinnými zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (ako osoby činné pre zločineckú skupinu), resp. z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a boli im uložené tresty odňatia slobody v trvaní 6 rokov až 7 rokov a trest prepadnutia majetku.“, aktuality.sk
X X X
Jágr mal v Prahe búračku. Ošetrenie v nemocnici odmietol
Legendárny český hokejista Jaromír Jágr nebude na dnešné dopoludnie spomínať v dobrom. Bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej sa jeho elektromobil zrazil s električkou.
Podľa fotografii z miesta nehoda bola pri náraze zasiahnutá strana vodiča. Incident sa odohral v pražskej štvrti Motol. Pri nehode sa mal podľa aktuality.cz Jágr poraniť na ruke.
Zrážka sa stala na križovatke v Plzeňskej ulici u nájazdu na Bucharovu ulicu. „V Motole sa zrazilo elektroauto s električkou, blokujú jeden jazdný pruh. V električke sú všetci v poriadku,“ uviedla pre Blesk hovorkyňa pražskej polície Violeta Siřišťanová.
Hovorkyňa uviedla, že na miesto vyrazila dopravná polícia, ktorá sa bude okolnosťami nehody zaoberať. Siřišťanová doplnila, že skúška na alkohol bola u vodiča negatívna.
Na miesto prišli aj zdravotní záchranári, ale do nemocnice nikoho neodviezli. „S pacientom na mieste spísali negatívny reverz. Do nemocnice ísť nechcel, preto ostal na mieste,“ povedala hovorkyňa pražských záchranárov Jana Poštová, aktuality.sk
X X X
Prezidentka odobrila zákon, vďaka ktorému sa regionálne voľby môžu konať skôr
Voľby do orgánov samosprávnych krajov a samospráv obcí sa budú môcť konať skôr. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala návrh zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v roku 2022 v rovnaký deň a v rovnakom čase.
Voľby sa tak budú môcť konať v posledných 21 dňoch volebného obdobia orgánov samospráv namiesto súčasných 14. Voľby určené na sobotu by sa tak mohli konať 22. októbra, a nie v období krátko pred Sviatkom všetkých svätých, ako to vychádzalo podľa doterajšej legislatívy.
„Predĺžením lehoty na uskutočnenie volieb do orgánov samospráv obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v rámci volebného obdobia a bez jeho narušenia sa vytvárajú predpoklady na širší časový priestor na určenie vhodného termínu konania príslušných volieb najmä s ohľadom na zvyklosti obyvateľstva v súvislosti s dňami pracovného pokoja a so štátnymi sviatkami,“ píše sa v návrhu zákona.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) však už medzitým vyhlásil, že v koalícii sa napokon dohodli, že voľby sa majú konať 29. októbra. Oficiálne ešte termín volieb nevyhlásil.
Novou legislatívou sa upravuje aj zákon o politických stranách a politických hnutiach. Zmeny sa týkajú sankcií pre kandidátov koalícií strán a hnutí pri voľbách do Národnej rady SR a do Európskeho parlamentu. Nevzťahujú sa na blížiace sa spojené voľby do orgánov územnej samosprávy, aktuality.sk
X X X
Neseriózne, nekorektné. Kraje by mali štátu vrátiť vyše pol milióna eur, ktoré dostali na očkovanie
Kraje upozorňujú, že to môže mať v budúcnosti vplyv na ich spoluprácu so štátom.
Vzťahy medzi štátom a samosprávami sú napäté asi ako nikdy predtým. Výraznou mierou k tomu prispeli aktuálne návrhy ministra financií Igora Matoviča, ktoré budú mať značný vplyv na ich rozpočty.
Problémy sa však kopili už aj skôr, napríklad pri téme očkovania.
Keď bolo minulý rok potrebné zabezpečiť masívne očkovanie proti covidu, štát to delegoval na kraje a tie zriadili veľkokapacitné očkovacie centrá.
So župami sa štát – v zastúpení ministerstva zdravotníctva – pôvodne dohodol, že im na vybavenie, ako sú počítače, tlačiarne, germicídne žiariče, chladničky, ale aj tonery, kancelársky papier či respirátory, dá paušálne platby.
Teraz ale od krajov vyžaduje, aby napriek predchádzajúcej dohode všetko vyúčtovali a rozdiel vrátili štátu.
Niektoré kritizujú nejasné pravidlá, ale aj to, že očkovanie ich stálo viac, ako dostali a teraz musia ešte aj časť peňazí vrátiť. Zároveň upozorňujú, že to môže mať do budúcnosti vplyv na ich spoluprácu so štátom.
Na druhej strane ministerstvo zdravotníctva odkazuje na zmluvu, ktorú podpísali.
Neseriózny prístup
Samosprávne kraje mali vyúčtovanie za vlaňajšok urobiť do konca apríla tohto roka. Ministerstvo zdravotníctva neskôr termín posunulo na záver mája.
Niektoré kraje práve pre posunutý termín ešte nevyčíslili všetko, iné majú predbežné prepočty a sú aj také, ktoré už presne vyčíslili, aký balík peňazí budú vracať do štátneho rozpočtu.
Z ich úst zaznieva, že zásadne pomohli v boji proti pandémii, a preto je nepochopiteľné, ak majú byť za to de facto sankcionované. Označujú to za nekorektné či neseriózne.
„Stálo nás to množstvo energie, ľudského kapitálu a, samozrejme, aj finančných zdrojov. Očkovanie nás stálo omnoho viac financií, ako nám štát poskytol, a skutočnosť, že teraz musíme finančné prostriedky dokonca vracať, považujeme za neseriózny prístup zo strany MZ SR,“ uviedol Marek Mačica z Banskobystrického samosprávneho kraja.
Naráža aj na to, že kraje mali s očkovaním aj také výdavky, ktoré im štát neuznal, pretože neboli obsiahnuté v zmluve. Napríklad klimatizačné jednotky, ktoré potrebovali v lete do vakcinačných centier, či propagačné letáky si kraje museli zaplatiť z vlastného vrecka.
„Nezdá sa nám spravodlivé, že jedno musíme vrátiť a iné položky, ktoré boli vynaložené na očkovanie a jeho podporu, nám uznať nechcú,“ konštatovali pred časom kompetentní z Košického kraja.
Dnes Košický samosprávny kraj (KSK) hovorí, že ak by peniaze nemusel vracať, tak by ich mohol použiť práve na pokrytie výdavkov, ktoré v zmluve neboli ošetrené. V ich prípade išlo o výdavky na informačné letáky či očkovací autobus.
„Aj vďaka týmto aktivitám sa kraju podarilo zvýšiť záujem o očkovanie, informovanosť o ňom a hlavne zlepšiť komfort záujemcov pri očkovaní,“ uviedla hovorkyňa KSK Anna Terezková.
Státisíce eur
Podľa predbežných prepočtov budú kraje vracať minimálne 650-tisíc eur. V tejto čiastke nie sú ešte zahrnuté Bratislavský, Trnavský a Košický kraj, ktoré zatiaľ konkrétne sumy neuviedli.
Podľa bratislavskej župy budú samosprávam tieto peniaze chýbať pri financovaní služieb, ako sú doprava, školstvo, sociálne veci či kultúra.
Banskobystrická župa zase hovorí, že to bude na úkor rozvoja týchto oblastí. „Verím však, že sa nám podarí situáciu zvládnuť tak, aby žiadna z týchto oblastí neutrpela,“ hovorí Mačica. Kraj bude vracať 83-tisíc eur.
Aj trenčianska župa konštatuje, že takmer 50-tisíc eur, ktoré už vrátila, mohlo byť využitých účelnejšie, v prospech obyvateľov kraja.
Nitriansky samosprávny kraj by mal zase predbežne vrátiť viac ako 100-tisíc eur. „S touto situáciou sa musí Nitriansky samosprávny kraj vyrovnať ako každý iný, ale vyvstáva otázka, na čo je podpísaná dohoda, ak sa neplní,“ reaguje hovorkyňa župy Oľga Prekopová.
Približne 60-tisíc eur bude vracať aj žilinská župa. Kraj vystupuje spomedzi ostatných najmiernejšie – berie to tak, že je prirodzené vrátiť peniaze, ktoré neminul.
„S týmito financiami sme v rozpočte nepočítali, preto nie sú ohrozené iné investície, ale pokiaľ by boli ponechané, využili by sme ich v rozpočte napríklad na prístrojové vybavenie do svojich zdravotníckych zariadení, prípadne ich použili na podporný program ľudské zdroje v zdravotníctve,“ uviedla hovorkyňa kraja Eva Lacová.
Na druhej strane za nedostatok považuje to, že financovanie nebolo jasne definované od začiatku.
Zatiaľ najvyššiu čiastku vyčíslil Prešovský kraj, a to 358-tisíc eur. Síce počítal, že časť peňazí bude vracať, ale to, že má vracať aj paušálne výdavky, považuje za nespravodlivé. Nehovorí, aký vplyv to naň bude mať, ale nešetrí rezort zdravotníctva, ktorému najprv šéfoval Marek Krajčí a následne Vladimír Lengvarský.
Zmluva aj dodatky sa tvorili vraj dlho a ministerstvo neakceptovalo pripomienky samospráv, len tlačilo na rýchle spustenie očkovania.
Dôsledky
Ministerstvo zdravotníctva obhajovalo vracanie peňazí tým, že ide o transparentné nakladanie s verejnými financiami – aby sa neminuté peniaze vrátili do štátneho rozpočtu.
Zároveň odmieta, že by menilo podmienky za pochodu a odkazuje na zmluvu.
„Jednoznačne definuje, že v prípade, že poskytnuté finančné prostriedky nebudú refundované z prostriedkov Európskej únie, tieto finančné prostriedky podliehajú v súlade so zákonom povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom príslušného rozpočtového roka,“ uviedla hovorkyňa MZ Petra Lániková.
K otmu dodáva, že povinnosť zúčtovania týchto peňazí vyplýva z pokynu rezortu financií.
Vzniknutá situácia však môže mať vplyv na to, ako sa kraje budú teraz stavať k spolupráci so štátom.
„Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď, ale táto nepríjemná skúsenosť bude mať určite vplyv na spoluprácu pri očkovaní,“ uviedla Prekopová.
Aj Michal Feik z bratislavskej župy upozorňuje, že ak budú musieť vrátiť časť prostriedkov za doterajšie očkovanie, je ohrozené očkovanie v prípadnej jesennej vlne pandémie.
Trenčianska župa zase naznačuje, že už nebude robiť veci nad rámec svojich kompetencií. „V budúcnosti bude župa pri realizácii jednotlivých projektov plniť len také úlohy, ktoré vyplývajú z platných právnych predpisov,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kukučková.
Niektoré ďalšie kraje nie sú vo vyjadreniach až také ostré, ale všetky svorne tvrdia, že do budúcna budú trvať na tom, aby boli podmienky dopredu jasne definované.
„Nezbavujeme sa zodpovednosti, hlavne ak ide o ochranu života a zdravia obyvateľov. Do budúcna by sme však prijali jasne definované podmienky, významnejšiu interakciu štátu pri operatívnom riešení úloh so samosprávami a vyššími územných celkami,“ dodala hovorkyňa prešovskej župy Daša Jeleňová, aktuality.sk