Príde najšpinavšia kampaň v histórii. SaS je kľúčom k júnovým voľbám, ak ich jej poslanci podporia, tak opozícia s hlasmi Sme rodina skoršie voľby presadí, hovorí šéf Hlasu Peter Pellegrini. V parlamente sa bude pred rozhodovaním o predčasných voľbách v termíne 30. septembra 2023 hlasovať aj o dvoch pozmeňovacích návrhoch.

Strana Smer navrhuje máj, Hlas zase júnový termín. Ak jeden z týchto návrhov získa 90 a viac hlasov, bude termínom predčasných volieb. Pellegrini preto oslovil stranu SaS, aby ako tá, ktorá spolu s Hlasom navrhla povalenie vlády, hlasovala za skorší termín než septembrový.

Ktorý termín predčasných volieb v roku 2023 preferujete?

Septembrový termín predčasných volieb považuje za nešťastný nielen v tomto volebnom období, ale aj ďalších, pretože koliduje s predkladaním rozpočtu do parlamentu. Predpokladá, že ide o dôvody čisto osobné, politické, stranám ešte prídu milióny eur, poslanci si zarobia niekoľko platov a „niekto si ešte potrebuje dovyrábať vlastnú stranu“./agentury/

X X X

Návrh Sme rodiny k predčasným voľbám môže zmariť plány hnutiu OĽaNO

Na budúci týždeň bude parlament schvaľovať termín predčasných volieb. No k uzneseniu, ktoré určuje, že voľby sa uskutočnia 30. septembra, predložilo hnutie Sme rodina nenápadný pozmeňujúci návrh, ktorý môže mať zásadný vplyv na ďalší vývoj. Urobilo tak bez predchádzajúcej dohody.

S návrhom prišiel vo štvrtok v priebehu rozpravy poslanec Sme rodina Miloš Svrček, odborník strany na legislatívne otázky. V jeho návrhu sa píše, že predseda parlamentu môže vyhlásiť voľby už 242 dní pred ich konaním. Pôvodné uznesenie, na ktorom sa bývalí partneri dohodli, hovorí o tom, že šéf parlamentu tak môže spraviť najskôr 130 dní pred konaním volieb. To znamená, že v prípade schválenia septembrového termínu by Kollár ako šéf parlamentu mohol vyhlásiť voľby najskôr 23. mája.

Rozviazané ruky

Drobná Svrčekova úprava by však Kollárovi značne rozviazala ruky. Zvláštne číslo „242” nie je náhodné. Ak by jeho návrh poslanci schválili, predseda Národnej rady môže voľby vyhlásiť prakticky hneď po prijatí uznesenia, o ktorom sa bude hlasovať v utorok 31. januára o 17.00. Na prijatie pozmeňujúceho návrhu je podobne ako na prijatie uznesenia potrebných minimálne 90 hlasov.

Zdanlivo formálny krok má však zásadný vplyv na ďalšie dianie. Najmä v kontexte toho, keď sa viaceré politické subjekty snažia nadviazať spoluprácu. A nejde len o to. Sme rodina predložila návrh bez ďalšej dohody, čo medzi bývalými partnermi vyvolalo nevôľu.

Ak by boli voľby vyhlásené už budúci týždeň, pre všetky existujúce politické subjekty by to znamenalo, že už žiadnym spôsobom nemôžu upravovať svoje názvy. Napríklad, hnutie OĽaNO, ktoré sa dnes oficiálne volá OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, by si muselo v názve ponechať aj Zmenu zdola Jána Budaja, hoci ten už zoskupenie opustil.

„Nebolo to súčasťou tej dohody. Bolo tam tých 130 dní, tak ako to je uvedené v pôvodnom návrhu, ale nebola to nejaká kľúčová požiadavka ten termín. Takže Sme rodina si to týmto spôsobom navrhla,“ uviedla pre Aktuality.sk šéfka klubu SaS Anna Zemanová.

Naráža na dohodu o termíne predčasných volieb, ktorú uzavrelo hnutie Sme rodina s OĽaNO, SaS a so stranou Za ľudí na úrade vlády tento víkend.

Poslanec Svrček pre Aktuality.sk zdôvodnil návrh tým, že hnutie verejne deklarovalo, že chce predčasné voľby čím skôr. „V tomto kontexte si myslíme, že by bolo vhodné, aby mohli byť aj formálne čo najskôr vyhlásené. Nevidíme dôvod na schválenie volieb a potom čakať niekoľko mesiacov na ich formálne vyhlásenie. Preto sme dali tento návrh,“ dodal.

Po vyhlásení volieb ministerstvo názov strany nezmení

Pod Svrčekov pozmeňujúci návrh sa podpísalo 16 predstaviteľov hnutia Sme rodina vrátane Boris Kollára.

„Ak strany predložia návrh na zmenu názvu po dni, keď boli voľby vyhlásené, ministerstvo vnútra už túto zmenu nevykoná. Preruší konanie až do vyhlásenie výsledkov volieb,“ objasnila tento proces Eva Chmelová z odboru volieb, referenda a politických strán rezortu vnútra.

Dátum vyhlásenia volieb má tiež vplyv aj na dĺžku započítavania výdavkov do nákladov na volebnú kampaň. Čím skôr pred konaním volieb ich vyhlásite tým dlhšie obdobie sa započítava do nákladov na kampaň. „Keby napríklad niekto vyhlásil 1. marca voľby, ktoré by boli v septembri, tak od 1. marca 180 dní späť by sa vypočítavali náklady na kampaň,“ doplnila Chmelová.

OĽaNO bude určite meniť názov

Ak by zákaz zmeny názvu strany začal platiť od februára, prekazilo by to plány hnutia OĽaNO, ktoré sa chce rozlúčiť so Zmenou zdola ministra životného prostredia Jána Budaja. Udiať by sa to malo na sneme, ktoré hnutie odkladá už od minulého roka.

Vôľu rozdeliť sa neskrýva ani jedna zo strán. Takzvaná Občiansko-demokratická platforma, ktorú tvorí desať poslancov odišla vlani v decembri z klubu hnutia OĽaNO. Túto skupinu má viesť práve Ján Budaj. Odídenci z OĽaNO sa netaja tým, že nechcú v budúcich voľbách kandidovať spolu s OĽaNO a hľadajú si nový domov.

To, že hnutie bude pre odchod budajovcov meniť názov potvrdil aj predseda Obyčajných ľudí Igor Matovič. „Určite budeme meniť názov, lebo Zmenu zdola na našej kandidátke nechceme,“ povedal na tlačovej besede 19. januára.

  Politický motív

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš nám neodpovedal na otázku, či predloženie návrhu nevnímajú ako porušenie dohody so strany Sme rodiny. Reagoval len tým, že o návrhu budú s hnutím rokovať.

Jednoznačnejšie sa ale vyjadrila šéfka klubu SaS, ktorá povedala, že sulíkovci za tento návrh pravdepodobne hlasovať nebudú. Aby návrh cez plénum prešiel musí za neho zahlasovať minimálne 90 poslancov. Hnutie Sme rodina, teda potrebuje, aby sa k jej 17 poslancom pridalo ešte ďalších 73 zákonodarcov.

Zemanová doplnila, že nevie, aký je zmysel pozmeňujúceho návrh, no vidí za ním skôr politický motív. „Čo je za tým musia vysvetliť oni,“ pokračovala s tým, že za tým môže byť aj snaha zabrániť niektorým stranám zmeniť si svoj názov.

Problém by mali aj nové strany a spojenia

Dá sa predpokladať, že osem mesiacov do parlamentných volieb bude na politickej scéne ešte rušno. Ak by boli predčasné voľby vyhlásené Borisom Kollárom už vo februári mohlo by to prekaziť plány niektorým vznikajúcim subjektom.

Problém by už nemalo mať Jablko Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu a Miroslava Kollára. Jablko vzniká zberom podpisov, na čo sa obmedzenie nevzťahuje. Modrá koalícia si už názov stihla oficiálne zmeniť.

Skomplikovalo by to ale avizované spájanie „demokratických strán“. Ak by sa napríklad dve strany zlúčili, nemohli by si nijak upraviť názov.

Museli by vytvoriť oficiálnu koalíciu ako Progresívne Slovensko a Spolu, no tým by si sťažili vstup do parlamentu. Kvórum zvoliteľnosti by sa im posunulo na sedem percent. Alebo by museli kandidovať len pod názvom jednej zo strán, aktuality.sk

X X X

Česi si volia nového prezidenta. Premiér dal hlas Pavlovi, Zeman Babišovi

Česi v druhom kole prezidentských volieb rozhodujú, či sa budúcou hlavou štátu stane vojenský generál vo výslužbe Petr Pavel alebo expremiér Andrej Babiš. Volebné miestnosti sa v piatok otvorili o 14.00 h, ľudia dnes môžu svoj hlas odovzdať do 22.00 h. Voliť môžu aj v sobotu. O tom, kto sa stane novým českým prezidentom, bude môcť rozhodnúť 8,3 milióna oprávnených voličov.

 Kandidát na českého prezidenta, generál vo výslužbe Petr Pavel, hlasuje v druhom kole volieb v českej obci Černouček v piatok 27. januára 2023.

Andrej Babiš očakáva v druhom kole volieb „obrovskú“ volebnú účasť. Poukázal pri tom na prieskumy, ktoré naznačujú, že k volebným schránkam by mohlo prísť až 84 % voličov. V prvom kole ich prišlo 68 percent. Babiš vystúpil pred novinármi potom, keď odovzdal svoj hlas v piatok popoludní na obecnom úrade v Průhoniciach pri Prahe. „Je to referendum o Babišovi, to viete,“ zhodnotil podstatu volieb.

„Ak majú ľudia pocit, že sa majú horšie než za Babiša, tak by toho Babiša mali voliť,“ odporučil český expremiér, ktorý bol v úrade v rokoch 2017 – 2021.

Podľa neho sa v týchto voľbách rozhoduje o budúcnosti krajiny. „Máme päťkoalíciu, ktorú volilo 46 percent oprávnených voličov. Tri milióny voličov majú zastúpenie v opozícii, milión nemá zastúpenie vôbec,“ skonštatoval.

Kandidát v boji o post hlavy štátu Českej republiky, generál vo výslužbe Petr Pavel, odovzdal svoj hlas v obci Černouček. Do volebnej miestnosti prišiel v sprievode svojej manželky, informuje TASR.

„Mojím mottom je spolupráca, slušnosť, normálna komunikácia,“ vyhlásil Pavel.

Naznačil, že volebná účasť by mohla byť vyššia než v prvom kole volieb. Odhadol, že by mohlo prísť odvoliť až 70 percent voličov. Už pred 14 dňami volilo rekordných 68,24 percenta oprávnených voličov.

Ľudia by mali prísť voliť, pretože ide o veľa, uviedol. Dodal, že medzi ním a jeho protikandidátom, expremiérom Andrejom Babišom, je priepastný rozdiel.

Petr Pavel v prvom kole spred dvoch týždňov tesne zvíťazil nad Andrejom Babišom so ziskom 1,98 milióna hlasov. Pavla potom podporili viacerí neúspešní kandidáti z prvého kola – Danuše Nerudová, Pavel Fischer aj Marek Hilšer.

Babiš získal zase podporu od súčasného prezidenta Miloša Zemana a voliť ho tiež odporučili mimoparlamentné strany KSČM a Trikolóra.

Útoky na vášne

Český premiér Petr Fiala odvolil v Brne a svoj hlas podľa vlastných slov odovzdal kandidátovi Petrovi Pavlovi, informuje TASR. Fiala po vhodení hlasovacieho lístka uviedol, že dúfa vo vysokú volebnú účasť. Zároveň verí, že voličov neodradila drsná kampaň.

„Videli sme kampaň, pri ktorej sa používali útoky na ľudské vášne, rozdeľovanie spoločnosti. Mala za cieľ odradiť menej rozhodnutých voličov. Vyzývam občanov, aby šli k voľbám,“ vyhlásil český premiér.

Prezident Miloš Zeman odovzdal svoj hlas na Základnej škole Charlotty Garrigue Masarykovej v Lánoch. Z invalidného vozíka, z ktorého vhodil do schránky svoj hlas, vyjadril pred prítomnými novinári potešenie, že sa vôbec konajú slobodné voľby. Podľa vlastných slov volil rovnako, ako v prvom kole. Vtedy naznačil, že jeho favoritom je expremiér Andrej Babiš.

„Viete, že som konzervatívny a nemením názory v priebehu 14 dní,“ komentoval svoju voľbu.

„Na poriadok a pokoj ma naposledy vyzývali za normalizácie,“ vyhlásil dosluhujúci český prezident, narážajúc na kľúčové heslá kampane kandidáta Petra Pavla.

Zeman pripomenul, že pred piatimi rokmi dostal 2,85 milióna hlasov. „Chcel by som týchto voličov poprosiť, aby teraz volili tak, ako ja,“ adresoval im verejnú výzvu.

V piatok skoro večer odvolil v druhom kole českých prezidentských volieb aj predseda Senátu Miloš Vystrčil. Hlasoval v Telči na Vysočine, kde aj býva. Na Twitteri zverejnil fotografiu, ktorá ho zachytáva pri vhadzovaní volebného lístka do urny. Pridal stručný text: #DyckyPavel, informuje TASR.

Na ambasádach dlhé rady

Hlasuje sa aj na českých zastupiteľských úradoch v Paríži či Londýne. V oboch mestách sa tvorili dlhé fronty ešte pred samotným otvorením volebných miestností, uviedli úrady na sociálnych sieťach.

V Británii sa začalo voliť o 12:00 miestneho času, teda o hodinu skôr ako v ČR. Ako prvá vhodila svoj hlas do urny česká veľvyslankyňa v Londýne Marie Chatardová. Úrad na Twitteri uviedol, že „rad pred volebnou miestnosťou sa tvoril už s hodinovým predstihom“.

„Záujem o voľby je v Paríži obrovský,“ uviedol tamojší úrad a pripojil fotografiu zástupu pri vstupe do volebnej miestnosti.

Členovia českého krajanského spolku v Paríži si na dnešný večer po hlasovaní naplánovali stretnutie v reštaurácii blízko ambasády, usporiadatelia lákajú na české pivo.

 Veľký záujem voličov zaznamenala aj ambasáda v Bruseli. Podľa veľvyslanca Pavla Kluckého sa dá očakávať väčšia účasť, než v prvom kole pred dvoma týždňami. Väčšina ľudí oslovených ČTK povedala, že volila generála Petra Pavla.

Predikuje vyššiu účasť

Prvé kolo volieb absolvovalo v Bruseli 1 267 Čechov, čo bol výrazný nárast proti minulému prezidentskému hlasovaniu z roku 2018. Podľa Kluckého by sa na účasti mohla prejaviť veľmi vyhrotená kampaň pred druhým kolom hlasovania.

„Hovoril som s kolegami a ďalšími ľuďmi a všetci to sledujú. Myslím, že to bude mať ten vplyv, že tá účasť bude vyššia,“ povedal Klucký, ktorý vhodil svoj hlas do urny ako prvý.

Stálo sa aj v Bratislave

Krátko po otvorení volebnej miestnosti v budove českého veľvyslanectva v Bratislave museli prvý zo záujemcov o hlasovanie vystáť front. Celkovo ale podľa veľvyslanca Rudolfa Jindráka volebná účasť v prvom kole nebola vysoká; väčšinu z 594 voličov tvorili Česi, ktorí hlasovali s voličským preukazom.

„Je to sviatok demokracie, Trošku som prekvapený, že volebná účasť nie je vysoká, ako by som predpokladal. Očakávame podobný počet voličov, možno bude na druhé kolo trochu vyšší,“ povedal novinárom Jindrák, ktorý svoj hlas v budove ambasády odovzdal ako prvý.

Výsledky prvého kola boli tesné. Vyhral ho Pavel, ktorý získal 1,98 milióna hlasov a Babiša predbehol približne len o 23-tisíc hlasov. Pavla potom podporili viacerí neúspešní kandidáti z prvého kola – Danuše Nerudová, Pavel Fischer aj Marek Hilšer. Babiš získal podporu od súčasného prezidenta Miloša Zemana a voliť ho tiež odporučili mimoparlamentné strany KSČM a Trikolóra.

Pred 14 dňami bola zaznamenaná rekordná volebná účasť, hlasovalo viac než 68 percent oprávnených voličov. Podľa prieskumov by v druhom kole mohla byť ešte vyššia. Rozdiely sú však v regiónoch – najmenej ľudí hlasovalo na severozápade krajiny, najviac v okolí hlavného mesta.

 Väčší záujem pred druhým kolom bol zatiaľ o voľbu z auta pre ľudí v izolácii a tiež o voličské preukazy. Svoj hlas z auta odovzdalo 650 voličov, pred 14 dňami ich bolo 354.

Hlasovaniu v druhom kole predchádzala vyhrotená kampaň, podľa viacerých analytikov bola negatívnejšia než v akýchkoľvek predchádzajúcich voľbách. V jej závere museli obaja kandidáti čeliť nepríjemným situáciám. Andrejovi Babišovi adresoval anonym list, v ktorom sa mu vyhrážal zabitím, o Petrovi Pavlovi niekto rozosielal falošné smútočné oznámenie s jeho úmrtím.

Nový český prezident bude v poradí druhým, ktorého si občania zvolia v priamej voľbe. Prvýkrát si Česi vyberali hlavu štátu v roku 2013, predtým ho volil parlament. V oboch priamych voľbách vyhral Miloš Zeman.

 Vo štvrtok večer začali voľby na českých ambasádach v zahraničí. Ako prví dostali možnosť voliť Česi žijúci v Južnej Amerike. Na hlasovanie v zahraničí sa zaregistrovalo viac než 14-tisíc ľudí, pričom sa očakáva, že ďalšie tisícky občanov prídu voliť s voličskými preukazmi.

Nový český prezident sa funkcie ujme 8. marca po inaugurácii vo Vladislavskej sále Pražského hradu. V úrade vystrieda odchádzajúceho Miloša Zemana, ktorému sa skončí druhé funkčné obdobie./agentury/

X X X

Kauza Jankovská: Rozsudok sa odkladá, prípad vydierania pozastavil ústavný súd

Jankovskej prípad presunul Najvyšší súd z Trenčína do Trnavy. Obvinená expolitička teraz namieta porušenie práva na zákonného sudcu. Kým Ústavný súd nerozhodne o jej sťažnosti, okresný sudca nesmie rozhodnúť.

Bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská sa vlani v auguste po prvý raz postavila pred sudcu trnavského okresného súdu v kauze Fatima. Čelí obžalobe z vydierania. Ústavný súd však teraz hovorí, že v Trnave by mali s rozhodovaním o Jankovskej a spol počkať.

Zorientujte sa v témach, ktoré hýbali Slovenskom a menia náš život. Kauzy 2022 vám aj tento rok prinášajú analýzu kľúčových udalostí v súvislostiach. Ročenku si môžete objednať na obchod.aktuality.sk.

Jankovskej advokát Peter Erdös pre Aktuality.sk potvrdil, že jeho klientka sa obrátila na Ústavný súd. „Podstata ústavnej sťažnosti je namietanie porušenia práva na zákonného sudcu,” vysvetlil.

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal aj predbežné opatrenie. Z neho vyplýva, že trnavský súd má minimálne dočasnú stopku pre úkony, ktoré by mal v tejto trestnej kauze vykonať.

Z Trenčína do Trnavy

Jankovskej prípad mal pôvodne prejednávať Okresný súd v Trenčíne, odkiaľ ona sama pochádza a kde v minulosti pôsobila ako sudkyňa. Najvyšší súd ešte v septembri 2021 presunul kauzu Fatima z Trenčína do Trnavy. Bývalá štátna tajomníčka sa na ústavnom súde sťažuje, že jej prípad bol odňatý zákonnému sudcovi a tým boli porušené jej práva.

„Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Zároveň vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil Okresnému súdu v Trnave v prípade Jankovská a spol. (Fatima), aby nevykonával žiadne procesné úkony do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej,” reagoval obhajca Erdös.

V rozhodnutí z 25. januára senát Miroslava Duriša, Ladislava Duditša a Ivana Fiačana uložil trnavskému súdu, aby sa „dočasne zdržal vykonávania úkonov, najmä vydania rozsudku vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v tomto konaní.”

Proces v plnom prúde

Prípad, v ktorom je bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti obvinená z vydierania je už naplno rozbehnutý. Sudca Rudolf Bott vypočul už viacerých kľúčových svedkov, Jankovská prišla na pojednávanie iba raz, potom sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov.

Okrem expolitičky súdia aj jej svata Petra Vaska a bývalého policajného funkcionára Róberta Krajmera.

Všetci traja mali podľa obžaloby v minulosti prinútiť svedka Michala Vidu v kauze Fatima, aby zmenil výpoveď v prospech Jankovskej. To sa aj naozaj stalo. Na výsluchu z roku 2018, ktorý mal zorganizovať Krajmer, Vida na kameru povedal dohodnutý príbeh a zároveň sa Jankovskej ospravedlnil.

Teraz svedok priznáva, že konal pod nátlakom. V tom čase sám čelil inej daňovej trestnej kauze. Ku krivej výpovedi v prípade Fatima v prospech exsudkyne ho vraj prinútili tak, že mu hrozili pobytom za mrežami alebo že mu polícia vyfabrikuje nové obvinenia. Naopak, Jankovskej svat Vasko mu mal sľúbiť, že ak výpoveď otočí a očistí političku, na súde mu vybavia podmienečný trest. Z tejto sľúbenej odmeny zišlo, Vida je dnes vo väzení a odpykáva si trest.

Jeho krivú výpoveď mal zabezpečiť práve Krajmer. O celej akcii vypovedá aj policajt Milan Žáčik, ktorý vtedy nepravdivú výpoveď svedka nahral a spísal. Medzičasom sa priznal aj k inej trestnej činnosti v rámci kauzy Očistec. Za tento a ďalšie prípady dostal trojročný trest s podmienečným odkladom na štyri roky. Jankovská, Vida aj Krajmer vinu odmietajú.

Najbližší termín pojednávania v kauze Fatima je nariadený na 14. februára 2023. S otázkou, či bude súd ďalej pokračovať, sme sa obrátili na hovorkyňu trnavských súdov.

O stanovisko sme požiadali aj dozorového prokurátora prípadu. Ten však rozhodnutie Ústavného súdu zatiaľ nemá.

„Úrad špeciálnej prokuratúry aktuálne nemá žiadne informácie o tomto konaní na ústavnom súde, nedisponuje ani žiadnym rozhodnutím, a preto sa nie je možné k nemu vyjadriť,“ reagovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová, aktuality.sk

X X X

Progresívne Slovensko víta dohodu vlády s ambulanciami, Hlas ich vyzval k nevyberaniu poplatkov

Mimoparlamentné Progresívne Slovensko (PS) víta dohodu vlády s ambulantnými lekármi o ich dofinancovaní. Vláda by mala podľa Oskara Dvořáka z PS predstaviť plán, ako legislatívne urobiť poriadok v poplatkoch.

Podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Zuzana Dolinková na sociálnej sieti vyzvala ambulancie, „aby prestali s vyberaním akýchkoľvek kreatívnych poplatkov od pacienta“.

Dvořák poukázal na to, že viaceré ambulancie už poplatky zaviedli. „Nejde o poplatky za nadštandardy, ale o poplatky obmedzujúce prístup k základnej starostlivosti, ktoré využívajú deravý zákon,“ zdôraznil.

Dolinková podotkla, že vláda mala uznať potrebu dofinancovania ambulantného sektora už vlani. Hovorí o nekompetentnosti.

Rezort zdravotníctva a ambulantní lekári sa v piatok dohodli na dofinancovaní sektora v objeme 283 miliónov eur. Zdroje sa majú rozdeliť medzi segment všeobecnej ambulantnej starostlivosti (73 miliónov eur) a špecializovanej ambulantnej starostlivosti (210 miliónov eur), aktuality.sk

X X X

Najzaujímavejší Dzurinda, brániaca sa Jankovská a Lengvarský na poslednú chvíľu

Na Modrej koalícii nie je najdôležitejšie to, kto v nej je, ale to, kto sa k nej pridá.

Dzurinda ukázal, prečo ho Modrá koalícia potrebuje

Mikuláš Dzurinda dnes oficiálne predstavil svoj dlho očakávaný nový projekt. Sám ho prirovnal k svojej SDKÚ – aby ukázal, v čom bude Modrá koalícia iná. Už v roku 2000 si vraj uvedomoval, že nie je štandardné, aby bola strana postavená na ňom. Teraz vraj chce obrátiť „pyramídu z hlavy na nohy“ a postupovať tak, ako sa má: zdola nahor.

Asi preto nevyzbieral podpisy na založenie strany, ale použil Spolu (ktoré navyše do projektu prinesie peniaze zo štátneho príspevku za voľby, ktoré získalo ako súčasť koalície s Progresívnym Slovenskom) a preto počas hodinovej tlačovky nepovedali nové tváre takmer nič, a väčšinu času rozprával Dzurinda, ktorý sa ani nechce uchádzať o post lídra, aktuality.sk

X X X

Štát sa dohodol s ambulanciami krátko pred vypršaním zmlúv. Dostanú o 283 mil. eur viac a nebudú zavádzať poplatky

Podľa ambulancií je to suma, ktorá umožní ich prežitie, ale nie ďalší rozvoj. Štát sa dohodol s ambulanciami, dostanú o 283 miliónov eur navyše oproti minulému roku, aby si mohli pokryť zvýšené náklady. Predstavuje to 20-percentné navýšenie.

Súčasťou dohody má byť aj to, že pacienti si priplácať u lekárov nebudú. „Dohoda bola, že poplatky zavádzané nebudú,“ povedal poverený premiér Eduard Heger po rokovaní.

Do ambulancií špecialistov pôjde 200 miliónov eur a pre ambulancie všeobecných lekárov 83 miliónov eur. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová označila dohodu z ich strany za kompromisnú, pretože predstava ambulancií bola iná.

Kompromis

Štát prišiel s ponukou na poslednú chvíľu, keďže k 31. januáru končia ambulanciám zmluvy so zdravotnými poisťovňami a hrozilo, že lekári ich bez dodatočných peňazí nepredĺžia. Znamenalo by to, že za vyšetrenia by si od februára platili pacienti.

Po dohode by mala byť táto hrozba zažehnaná.

Poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hovorí, že zmluvy budú podpísané a to na obdobie jedného roka. Zdravotné poisťovne zagarantovali, že to sprocesujú tak, aby sa to stihlo do konca mesiaca.

Ambulancie ale zrejme budú čakať ešte do pondelka.

Orosová hovorí, že dohoda je zatiaľ podmienečná. S navrhovanými financiami súhlasili, ale len za podmienky, že sa nájde spôsob, ako ambulancie uchrániť pred nárastom cien energií.

„Očakávame, že ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zdravotníctva nájdu riešenie v priebehu pondelka,“ povedala.

Ako druhú podmienku si ambulancie dali to, že budú môcť vypovedať zmluvy so zdravotnými poisťovňami s okamžitou platnosťou a to v prípade, ak ich náklady neočakávane narastú a nebudú vedieť udržať svoju prevádzku.

„Verím, že tieto podmienky budú splnené a my naozaj s určitosťou k 31. januáru budeme môcť povedať, že naša dohoda je platná,“ povedala Orosová.

Zatvárali

Ambulancie žiadali o dofinancovanie niekoľko mesiacov, ich tlak sa zvýšil najmä od začiatku roka. Výrazne im stúpli náklady na energie, na nájom aj materiál. Okrem toho, ak nechceli, aby im sestry odišli do lepšie platiacich nemocníc, museli zvyšovať mzdy.

Kým čakali na pomoc štátu, niektoré to vzdali a radšej zatvorili. Išlo najmä o lekárov, ktorí už boli v dôchodkovom veku, a ktorí síce ešte chceli ďalej ordinovať, ale ekonomická situácia im to nedovolila.

Napriek dofinancovaniu je Orosová presvedčená, že títo lekári už ambulancie neotvoria.

Lengvarský hovorí, že zánik ambulancií tu je a určite má súvis s aktuálnou situáciou, ale pracujú na tom, aby vznikali aj nové. Okrem iného sa vraj snažia nalákať lekárov zo zahraničia.

„V tejto chvíli je na čakacej listine, alebo spĺňa podmienky na to, aby boli preskúšaní a bola im udelená licencia asi 400 lekárov z Ukrajiny,“ povedal.

Na zachovanie, nie na rozvoj

Ambulancie s ministerstvom rokovali prvýkrát v stredu, ponuka vtedy znela plus 172 miliónov eur, ale Lengvarský avizoval, že by vedeli ísť aj vyššie.

Tentokrát k sume 172 mil. eur, pripočítali aj 40 miliónovú rezervu na energie a 70 miliónovú covidovú rezervu.

Napriek tomu, že ponuka štátu prišla pár dní pred koncom zmlúv s poisťovňami, Lengvarský si nemyslím, že je to úplne na poslednú chvíľu. Hovoril, že museli prepočítať rezervy a hľadali nové riešenia a na to mali mesiac od prijatia rozpočtu.

Každopádne sumu 283 miliónov eur označili zástupcovia ambulantného sektora za esenciálnu teda takú, ktorá im umožní zachovať ambulancie, ale neumožní ich ďalší rozvoj – obnovu prístrojov, rekonštrukcie, či inovatívne programy.

Potrebných by podľa nich bolo 320 miliónov eur.

„Prijímam slovo, ktoré dal pán premiér, že sa bude naďalej zaujímať o chod ambulantných poskytovateľov, že zabezpečí, aby ambulancie nekončili a nastal rozvoj ambulantných poskytovateľov,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy klesli

Ceny ropy v priebehu piatka zmenili smer a po rannom miernom zvýšení zamierili nadol. Ich pokles sa zhoduje s poklesom na širších akciových trhoch a posilnením dolára, ktoré zvyčajne znižuje príťažlivosť rizikových aktív, akými je aj ropa. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v piatok o 18.20 h SEČ predával po 79,82 USD (73,46 eura). To bolo o 1,19 USD alebo 1,47 percenta menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Cena marcového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent sa znížila o 1,04 USD alebo 1,19 percenta na 86,43 USD za barel, aktuality.sk

X X X

Rusko v štyroch okupovaných oblastiach Ukrajiny zavádza moskovský čas

Okupované časti štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo, budú musieť používať moskovský čas.

Uviedlo to ruské ministerstvo priemyslu a obchodu, napísala v piatok spravodajská stanica Sky News.

Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť sa stanú súčasťou ruského druhého časového pásma, píše sa v príspevku ministerstva zverejneného na platforme Telegram. Podľa neho už bol vláde doručený návrh zákona týkajúci sa tejto záležitosti.

Stanica CNN pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin v septembri 2022 ohlásili, že Moskva zaberie takmer pätinu ukrajinského územia a milióny tamojších obyvateľov budú „navždy“ ruskými občanmi.

Ešte pred vyhlásením anexie sa konali tzv. referendá o pripojení k Ruskej federácii, ktoré však Západ i Kyjev označili za podvodné. Ani jednu z uvedených štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny Rusko neovláda v plnom rozsahu, aktuality.sk

X X X

Dzurinda predstavil svoj politický projekt. Novinári mu pripomenuli aj kauzu Gorila

 Bývalý premiér hovoril o ekonomickom úpadku aj o tom, že jeho projekt prinesie obrat.

 Dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda sa dnes ocitol v situácii, v akej nebol už roky – stál pred médiami a verejnosťou ako politik ohlasujúci vznik novej strany. Tlačová konferencia, ktorá začala o desiatej predpoludním mala pôvodne patriť najmä novým tváram Modrej koalície. Napokon však bola hlavne o návrate expolitika, jeho pohľadoch, ale aj kauze Gorila.

Dzurinda sa dnes na pódium postavil spoločne so zhruba tromi desiatkami ľudí. Niekoľkí z nich boli politici bývalej strany Spolu, dnes premenovanej na Modrú koalíciu, ako napríklad Miroslav Kollár či Pavel Nechala. Väčšinu však tvoril Dzurindov tím.

 Neodmietol nikoho

Ide o ľudí, ktorí sa zoskupili okolo expremiéra s ambíciou vstúpiť od politiky. Ide o ľudí neznámych širšej verejnosti. Pre novinárov sa stihli vyjadriť len dvaja – Tomáš Halgaš, absolvent Oxfordskej univerzity, ktorý podniká v oblasti technológii a technologických startupov. Druhým bol hotelier Rastislav Amrich, ktorý sa venuje zelenému a udržateľnému podnikaniu. Zvyšok viac ako hodinovej tlačovky patril takmer výlučne Dzurindovi.

Preferencie nového projektu odhadovať nechcel. Odmietol tiež hovoriť o tom, s kým nechce spolupracovať. „Vylučovať, keď nemáme žetóny v rukách? Aj keď ich budeme mať, touto cestou nepôjdeme,” povedal Dzurinda s tým, že majú svoje piliere a kto s nimi súhlasí, ten sa môže pridať.

V úvodnej reči sa v podstate vymedzil voči aktuálnej situácii, keď povedal, že jeho cieľom je zastaviť úpadok a chaos a priniesť pozitívny obrat. Aj ten ekonomický. „Dnešná politická kultúra, predovšetkým v parlamente, je ďalej neudržateľná,“ vyjadril sa.

Odmieta tiež viesť kultúrne vojny medzi liberálmi a konzervatívcami. Dzurinda sám patrí do konzervatívneho tábora. Podľa neho je však dôležitá spolupráca, nie porážka jedných druhými.

Telefonoval s Majerským z KDH

O ambícii vrátiť sa do politiky vraj prvýkrát hovoril ešte pred Vianocami v roku 2021 s predsedom Spolu Miroslavom Kollárom a predsedom KDH Milanom Majerským. Ich strany sú členmi Európskej ľudovej strany, pod ktorou pôsobil po odchode z politiky aj Dzurinda.

Podľa vlastných slov si s Kollárom porozumel „na prvý šup”. Z jeho strany vznikla Modrá koalícia, pretože potreboval preskočiť zbieranie podpisov. Dôvodom boli údajne predčasné voľby. „Preto sme sa rozhodli sfúzovať my modrí so stranou Spolu,” povedal expremiér.

Rokovania s KDH dodnes uzavreté nie sú. Majerský prednedávnom v našom podcaste tvrdil, že Spolu sú liberáli, preto sa s nimi do spolupráce púšťať nebude.

Dzurinda dnes vysvetľoval, že krátko nato sa s ním Majerský spojil. „Verím, že Milan Majerský mi to nebude mať za zlé. Po tých výrokoch, ktoré mal, mi zatelefonoval. Bol to on, kto navrhol, že zriadime dve trojčlenné delegácie – Modrí a KDH – a budeme sa ďalej zhovárať. To je všetko, čo k tomu môžem povedať,” povedal Dzurinda k prípadnému spájaniu s kresťanskými demokratmi, z ktorých v 90. rokoch vyšiel aj on.

 Peniaze poskytne Spolu

Otázkou pri novom projekte je aj financovanie volebnej kampane. Na tú strany bežne potrebujú stovky tisíc eur. Časť výdavkov bude môcť strana pokryť, pretože ešte ako Spolu získala nárok na štátny príspevok.

V koalícii s Progresívnym Slovenskom totiž dostali takmer sedem percent hlasov a približne štyri milióny eur, ktoré si rozdelili na polovice. Niečo išlo na splátky pôžičiek, niečo strane ostalo.

Jej predseda Miroslav Kollár však nekonkretizoval sumu, akú má na voľby pripravenú. „Máme nie nezaujímavé peniaze, ktoré síce nestačia na celú kampaň, ale v spojitosti s Modrými a Mikulášom Dzurindom sa nebojím, že by sme tie peniaze nezohnali. Ale čo viem zaručiť, financovanie bude čisté a transparentné,” povedal Kollár.

Dzurinda zároveň hovorí, že on sa verejnosti predstavovať nemusí. A zároveň sa spolieha na silu sociálnych sietí, ktoré za jeho pôsobenia neboli: „Žasnem, aké možnosti ponúka youtube a iné platformy. Toto šetrí peniaze a my ten priestor budeme využívať.”

O Gorile a prezumpcii neviny

Expremiér sa nevyhol ani otázkam na kauzu Gorila. Ide o kauzu, ktorá sa odohrala za jeho druhej vlády, keď si vysokí štátni úradníci a ministri podľa nahrávok dohadovali úplatky s Jaroslavom Haščákom. V kauze okrem iných figuroval napríklad vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek zo strany ANO alebo šéfka Fondu národného majetku a nominantka Dzurindovej strany Anna Bubeníková.

Práve oni dvaja sú stíhaní za založenie zločineckej skupiny. Dzurinda dnes priznal, že ide o jeho kauzu, no len čiastočne. Voči novinárom pri týchto otázkach vystupoval asertívnejšie. Obhajoval sa tým, že jeho osobne polícia za to nikdy nestíhala a že odposluchy vznikli práve za jeho vlády.

„Do istej miery je to moja kauza, lebo údajne sa niečo za mojím chrbtom dialo. Voči mne nebolo začaté nijaké konanie… Ten údajný odposluch vznikol za mojej vlády. Šéf SIS-ky bol môj človek, Ladislav Pittner, jeden z mojich najlepších kamarátov. Akoto, že som mu nebránil vo vyšetrovaní? A viete, kto bol minister vnútra? Daniel Lipšic, čo nie je môj človek,” povedal expremiér.

Podľa neho politickými dôsledkami kauzy Gorila bol zásadný prepad jeho strany SDKÚ vo voľbách 2012, keď získala len čosi nad šesť percent a zároveň to, že sa roky neuchádzal o žiadnu verejnú funkciu. „Ja sa pridávam k radosti, že konajú orgány činné v trestnom konaní. Nech konajú,” povedal Dzurinda.

Od Bubeníkovej sa nedištancoval. „Dnes by som rešpektoval prezumpciu neviny,” skonštatoval.

 Čakanie na Hegera

Okrem Gorily bolo témou aj ďalšie spájanie na pravo od stredu. Uvažuje sa totiž napríklad o tom, či a kam sa pohnú premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď. Tí totiž uvažujú o odchode z OĽaNO.

„O tejto otázke sa môžeme rozprávať, keď bude jasnejšie, ako o svojej budúcnosti premýšľa pán Heger,” skonštatoval Miroslav Kollár, ktorý s ním viedol viacero diskusií ešte počas hľadania väčšiny v Národnej rade.

Heger sa tiež ukázal na sneme strany Spolu v decembri, kde vyzval Kollára, aby nehlasoval za vyslovenie nedôvery jeho vláde iniciované SaS a poslancami Hlasu. Heger by tiež mohol pomôcť zdvihnúť popularitu aktuálneho zoskupenia. Spolu podľa posledných meraní oslovuje zhruba 0,1 percenta voličov. Podľa Dzurindu je však toto číslo dnes už irelevantné.

Niekoľkohodinovú debatu viedol aj s exministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom. Dzurinda počas vlády Ivety Radičovej pôsobil práve ako minister zahraničných vecí. O diskusii viac nepovedal, aktuality.sk

X X X

92-ročná Ukrajinka utiekla z Kyjeva dvakrát: Pred Hitlerom a teraz pred Putinom

92-ročná ukrajinská židovka Ija Rudzická vo svojom živote dvakrát utiekla z Kyjeva. Prvýkrát v roku 1941, keď mala iba desať rokov a na vtedajšiu sovietsku Ukrajinu začali dopadať nemecké bomby. Druhýkrát vlani, keď Ukrajinu 24. februára napadlo Rusko, píše agentúra Reuters.

 Muž stojí na mieste raketového útoku v Kyjeve vo štvrtok 26. januára 2023. „Neverila som, že by sa to niekedy mohlo stať,“ hovorí Rudzická v malom jednoizbovom byte, ktorý v poľskom Krakove obýva so svojím synom Arturom. „Predtým boli nepriateľom Nemci. Ale Rusom nerozumiem. Myslia si, že bránia svoju krajinu, bránia sa, ale to oni prišli k nám. Zničili Charkov, na čo ho potrebujú?“ hovorí.

Rudzická sa pomaly preberá rodinnými fotografiami, ktoré si odviezla z Kyjeva spolu s niekoľkými knihami, dokladmi a základnými potrebami. Prižmúri oči a snaží sa nájsť vo fotkách svoju mladosť. Zle vidí, ale spomienky má stále živé.

Narodila sa v roku 1931 do váženej židovskej rodiny. Jej starý otec Nuchim Vajsblat bol hlavným kyjevským rabínom, otec Vladimir spisovateľom a vydavateľom kníh ukrajinských autorov vrátane Tarasa Ševčenka, otca zakladateľa ukrajinskej literatúry.

Jediná možnosť – odísť

Keď začiatkom júla 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Rudzickú prebudili zvuky bômb. Ako mladá pionierka dostala za úlohu doručovať predvolanie mladým mužom na vstup do armády. Jej otec ale vedel, že ako Židia sú v Kyjeve v nebezpečenstve.

„V panike hovoril, že nemáme inú možnosť ako odísť. Ale to už bolo takmer nemožné. V júli bola strašná panika, utekali všetci, ktorí mohli: komunisti, Židia a všetci ostatní,“ rozpráva Rudzická.

 Rodičia vzali ju a jej brata a utiekli najprv do Charkova na východe Ukrajiny, odkiaľ potom cestovali naprieč Sovietskym zväzom až do Taškentu – hlavného mesta vtedajšej Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky, ktoré je od jej rodného Kyjeva vzdialené takmer 3 800 kilometrov.

Rudzická si spomína, že Charkov opustili 21. septembra. O zhruba týždeň neskôr sa odohral masaker v rokline Babyn Jar, pri ktorom počas dvoch dní nacisti zavraždili 33 771 ukrajinských Židov, čo bol jeden z najväčších jednorazových masakrov v čase holokaustu.

V marci 2022 dopadli v blízkosti pamätníka v Babím Jari ruské strely. Na dnešok, teda 27. januára, pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripomína oslobodenie koncentračného tábora Osvienčim.

Výhľad na ruskú vlajku

Rodina Rudzickej sa po vojne vrátila do Kyjeva. Ona sama získala prácu typografky, vydala sa a narodil sa jej jediný syn Artur, ktorému je teraz 54 rokov.

Keď Rusko napadlo Ukrajinu, obaja s pomocou židovskej obce v Kyjeve utiekli najprv do Moldavska a potom do Litvy, kde dostali byt. Pre Artura tam však bolo iba málo pracovných príležitostí. Americký židovský spojený distribučný výbor – humanitárna organizácia, ktorej kyjevskú pobočku kedysi viedol starý otec Rudzickej – ich pozval do Varšavy a potom do Krakova.

Ukrajincov v boji s Rusmi nezastaví sneh ani blato

Potom, čo od úteku z Kyjeva prešli desiatimi rôznymi bytmi, majú teraz Rudzická a jej syn ubytovanie na tri mesiace. Z okna vidí visieť ruskú vlajku na ruskom konzuláte. Rudzickej Krakov pripomína jej rodný Kyjev.

Len doplniť číslice

„Chcem sa vrátiť domov. Len vyjsť von a hovoriť so susedmi jazykom, ktorému rozumiem,“ hovorí. „Mala som svoj denný režim, všetko. A tu som zo všetkého vytrhnutá,“ uvádza s tým, že v Kyjeve na ňu tiež čaká hrob vedľa jej rodičov. „Je tam dokonca aj doštička s mojím menom. Stačí len doplniť posledné číslice a všetko, všetko bude v poriadku.“

 Za jedenásť mesiacov od invázie Rusko zabilo tisíce ukrajinských civilistov, milióny ľudí vyhnalo z domovov a celé mestá premenilo na trosky. Tvrdí, že jeho „špeciálna vojenská operácia“ bola nevyhnutná na zastavenie bezpečnostnej hrozby, ktorá vyplýva z väzieb Ukrajiny so Západom. Kyjev a jeho spojenci uvádzajú, že Ukrajina Rusko nikdy neohrozovala a invázia je útočnou vojnou s cieľom podmaniť si suseda a zmocniť sa územia./agentury/

X X X

Dzurindov amen nad Slovenskom

Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda o Modrej koalícii síce nič konkrétne nepovedal, aj tak toho prezradil veľa. Pod dlhom čase sme konečne počuli štandardný konštruktívny politický prejav bez osobného osočovania, nenávisti, vymedzovania sa, bez hľadania nepriateľov a vytláčania do ofsajdu.

 Dzurinda sa voči tomuto poňatiu politiky, ktoré nás sprevádza viac ako desať rokov, zásadne vymedzil. A dal si pozor aj na provokatívne otázky. Pokiaľ sa naďalej budeme neustále deliť, vyvolávať vášne a kultúrne vojny medzi konzervatívcami a liberálmi, je nad Slovenskom skutočne amen, ako povedal samotný expremiér.

O programe i osobnostiach Modrej koalície ešte príliš toho nevieme. Modré desatoro je dosť vágne. V tejto fáze to nie je ani dôležité. Podstatné je to, že Dzurinda nechce robiť politiku, ako to robili posledné vlády. Teda chaoticky, nekoncepčne, nepredvídateľne, v poslednej chvíli ako končiaca koalícia (teraz ambulancie a schvaľovanie termínu predčasných volieb minútu pred dvanástou). Alebo bez vízie a reforiem ako Smer.

Ani nevieme, či sa k Modrej koalícii niekto pridá. KDH, ktoré je v Európskej ľudovej strane so Spolu-OD, váha. Predseda KDH Milan Majerský totiž nechce spolupracovať s liberálmi. Bývalý líder kresťanských demokratov Dzurinda Majerskému i celému vedeniu KDH v priamom prenose urobil kázeň o tolerancii a umiernenosti, o kresťanských princípoch i hodnotách európskych ľudovcov. KDH teraz bude dva dni rokovať, akou cestou sa vyberie.

Politické majstrovstvo Dzurinda ukázal aj pri Gorile, z ktorej sa elegantne vykrútil. Politický trest si odpykal vo voľbách v roku 2012. Na nominantov SDKÚ, ktorých sa kauza týka, uplatnil prezumpciu neviny, a podotkol, že to jeho blízky priateľ a spolustraník, šéf SIS Ladislav Pittner odklepol a podporoval odpočúvanie, a vyšetrovanie potopil neskôr Robert Kaliňák.

Dzurindovi však musíme dať v jednom za pravdu. Pokiaľ nenastane hlboká zmena v politickej kultúre a v poňatí politiky, kultúrny a ekonomický pád Slovenska do priepasti bude neodvratný.

Stále nevieme, kto sa postaví na čelo Modrej koalície. Hľadá sa. Dzurinda, ktorý chce zostať vo funkcii super poradcu a „prezidenta akadémie ľudovcov“, neúspešne lámal Ivana Korčoka. V hre je aj Eduard Heger. Musíme si však počkať do začiatku februára. Až po oznámení termínu volieb Heger prezradí svoju politickú budúcnosť.

Ostatní prední predstavitelia tiež zostávajú záhadou. Všetko opäť závisí od termínu volieb. Už to, že Dzurinda sľúbil predstaviť tieňovú vládu, a zastrešiť všetky rezorty, je na slovenskú politickú scénu nevídané. Veď ostatné strany, zvlášť pravicové, by nedali dokopy ani pol tieňovej vlády.

Je teraz na stredopravicových voličoch, komu a najmä čomu dajú prednosť. Či eseročkovým stranám, hašterivým lídrom, vzájomnému osočovaniu, rozdeľovaniu spoločnosti, kultúrnym vojnám, či umiernenosti a návratu kultúrnosti, komplexnému riešeniu problémov spoločnosti zodpovednými odborníkmi, alebo sľubom o zázračných liekoch na všetky boľačky. Nech víťazstvo OĽaNO v roku 2020 zostane navždy mementom.

S prípadnými pravicovými reformami Modrej koalície vopred nemusíme súhlasiť. Dzurindovi však musíme dať v jednom za pravdu. Pokiaľ nenastane hlboká zmena v politickej kultúre a v poňatí politiky, kultúrny a ekonomický pád Slovenska do priepasti bude neodvratný. Je posledná šanca to zvrátiť./agentury/

X X X

ŠÚKL sťahuje z trhu šesť šarží lieku proti zápalom pri závažných ochoreniach

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sťahuje z trhu šesť šarží lieku na zmiernenie zápalov pri závažných ochoreniach Diprophos. Ide o šarže W030209, W025177, W014612, W005636, W001990 a U034871. Dôvodom je prítomnosť cudzorodých častíc v suspenzii. ŠÚKL o tom informoval na svojom webe.

 .„Diprophos sa používa ako súčasť liečby závažných foriem rôznych ochorení odpovedajúcich na liečbu liekmi kortizónového typu na zmierňovanie príznakov, ako sú opuch, sčervenanie, svrbenie a alergické reakcie,“ ozrejmil.

Na trhu podľa ŠÚKL nie sú dostupné iné lieky s rovnakou účinnou látkou. „Pre pacientov sú však dostupné iné lieky zo skupiny kortikosteroidov. Rozhodnutie o vhodnej liečbe musí stanoviť lekár,“ dodal./agentury/

X X X

Regionálny výber: Sny o olympiáde a žaloba grófky Zemplína

Poliaci chcú zimnú olympiádu, hľadajú podporu v slovenských Tatrách. Košická radnica netušila, že v parlamente je novela zákona o meste. Diaľničiari uvažujú o druhej rúre v tuneli Branisko a kométa nad Tatrami – prečítajte si, čo sa dialo v našich regiónoch.

Tak ako každý piatok, aj tentoraz vám prinášame výber informácií a udalostí z našich regiónov. Dnes ich pre vás pripravil Robo Hakl.

Zorientujte sa v témach, ktoré hýbali Slovenskom a menia náš život. Kauzy 2022 vám aj tento rok prinášajú analýzu kľúčových udalostí v súvislostiach. Ročenku si môžete objednať na obchod.aktuality.sk.

Sny o zimnej olympiáde sú ako „sci fi“

Regionálni lídri z poľskej a slovenskej časti Tatier – primátorov miest Zakopaného, Popradu, Liptovského Mikuláša a Vysokých Tatier mali diskutovať o kandidatúre na organizovanie zimných olympijských hier v Tatrách a ich širšom okolí, aktuality.sk

X X X

Streľba v synagóge v Jeruzaleme si vyžiadala aspoň päť obetí

V synagóge vo východnom Jeruzaleme došlo v piatok počas šabatových modlitieb k streľbe, ktorá si vyžiadala najmenej päť obetí na životoch. S odvolaním sa na zdravotníkov o tom informovala agentúra AFP.

Vo vyhlásení izraelskej polície sa uvádza, že došlo k „teroristickému útoku v synagóge v Jeruzaleme“. Páchateľ bol na mieste zneškodnený.

Ešte pred tým, ako sa objavila informácia o obetiach, záchranná služba Magen David Adom uviedla, že zdravotníci ošetrujú desať zranených, pričom stav viacerých je kritický.

K streľbe došlo vo štvrti Neve Jaakov vo východnom sektore Jeruzalema, ktorú Izrael anektoval po šesťdňovej vojne v roku 1967, dodáva TASR, aktuality.sk

X X X

Európska komisia žaluje Slovensko za to, že neuzavrelo 21 skládok

Staré skládky nie sú v súlade s európskou smernicou o skládkach odpadov a môžu predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie aj ľudské zdravie.

Vo štvrtok 26. januára sa Európska komisia rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru EÚ prípad Slovenska za nedodržanie pravidiel Únie o skládkach odpadov. Podľa smernice by sa malo v Európe vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie.

Z dôvodu nesúladu so smernicou poslala Európska komisia Slovensku formálnu výzvu už v apríli 2017 a v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko.

„Slovensko odvtedy niekoľko nevyhovujúcich skládok uzavrelo a niekoľko ďalších skládok obnovilo a opätovne povolilo. Stále je však potrebné prijať opatrenia v prípade 21 slovenských skládok,“ uvádza v tlačovej správe EK.

Vyradili ich z prevádzky, ale neuzavreli

Týmto starým skládkam podľa EK chýba primeraný plán, v ktorom by sa vysvetlilo, ako sa budú plniť požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali konečné rozhodnutie povoľujúce ďalšie činnosti.

„V súčasnosti je 21 skládok vyradených z prevádzky, neboli však rekultivované a definitívne uzavreté, ako sa vyžaduje v smernici. Preto môžu stále predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie,“ dodáva EK s tým, že slovenské orgány nevyriešili sťažnosti vznesené Komisiou v plnej miere.

Doterajšie úsilie slovenských orgánov Komisia vyhodnotila ako neuspokojivé a nedostatočné, prípad preto postúpila Súdnemu dvoru EÚ.

Za definitívne uzavreté možno skládky považovať až po tom, ako príslušný orgán vykoná záverečnú kontrolu na mieste, posúdi všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schváli uzavretie a rekultiváciu.

O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo životného prostredia, na naše otázky zatiaľ nereagovalo.

Riziká skládok

Skládkovanie je podľa hierarchie nakladania s odpadom na poslednom mieste, je teda najhoršou a malo by byť aj najnevýhodnejšou možnosťou, ako odpad zneškodniť. EÚ preto chce, aby členské štáty obmedzili skládkovanie na minimum a do budúcna s ním úplne skončili.

Ak sa mu nedá zabrániť, musí sa aspoň primerane kontrolovať, aby nepredstavovalo riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Tvorba filtrátu môže kontaminovať podzemnú vodu a metán, ktorý sa pri tom produkuje, je silným skleníkovým plynom. Pri skládkovaní recyklovateľného odpadu európske hospodárstvo navyše stráca potrebné materiály.

Ďalšie žaloby

Slovensko k dnešnému dňu čelí žalobe zo strany Európskej Komisie celkovo vo ôsmych prípadoch v rôznych oblastiach.

Vo štvrtok sa EK obrátila na Európsky súd v prípade Slovenska v dvoch prípadoch. Okrem neuzavretia skládok nás EK žaluje aj za to, že sme netransponovali pravidlá EÚ o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Európsky súd požiadala uložiť finančnú sankciu, pretože sme spolu s Bulharskom ako jediné dve krajiny neoznámili žiadne transpozičné opatrenie.

Smernica stanovuje záväzný cieľ na úrovni EÚ zabezpečiť do roka 2030 aspoň 32% energie z obnoviteľných zdrojov energie. Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva však uplynula 30. júna 2021. V júli 2021 poslala Komisia Slovensku v tejto veci formálnu výzvu a v decembri 2021 aj odôvodnené stanovisko.

Slovensko čelí žalobe zo strany EK aj v prípade nedostatočnej ochrany ovzdušia za prekročenie limitnej hodnoty pre častice PM₁₀ v dvoch zónach – Banskobystrický kraj a aglomerácia Košice. V tomto prípade rezort očakáva rozsudok Európskeho súdu vo februári 2023. Súd v ňom podľa očakávaní rezortu bude konštatovať porušenie požiadaviek kvality ovzdušia.

Ďalšia žaloba sa týka nedostatočnej ochrany biotopov kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho, aktuality.sk