Pellegrini: Poslanec, štátny tajomník, minister, šéf parlamentu, premiér a teraz prezident. Líder strany Hlas a predseda Národnej rady SR ohlásil kandidatúru na prezidenta 19. januára tohto roku v Štátnej opere v Banskej Bystrici. „Prezident musí byť tým, komu budú ľudia dôverovať, na koho sa budú v ťažkých chvíľach spoliehať a za koho sa nebudú musieť nikdy hanbiť,“ deklaroval Pellegrini pred hosťami s tým, že podľa neho prezident nesmie byť len prezidentom elít, ani prezidentom médií a rovnako nemá byť ani koaličný, ani opozičný.

Tiež avizoval, že v prípade úspechu vo voľbách sa vzdá funkcie šéfa Hlasu a predsedu parlamentu. V prípade víťazstva vo voľbách navhrne na post predsedu parlamentu buď Denisu Sakovú alebo Richarda Rašiho. Šéfom Hlasu sa stane jeden z podpredsedov strany.

Do politiky vstúpil pred vyše 20 rokmi ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho. V parlamentných voľbách v roku 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za stranu SMER-SD. Do roku 2010 potom pracoval vo funkcii predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.

Za poslanca bol zvolený aj v roku 2010, v parlamente pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Tretíkrát bol zvolený za poslanca NR SR v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 a stal sa štátnym tajomníkom Ministerstva financií. Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom.

Po demisii Dušana Čaploviča sa v júli 2014 stal ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR. V novembri 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu parlamentu. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa Pellegrinimu podarilo získať post podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Následne v roku 2018 vystriedal na poste premiéra Roberta Fica, ktorý podal demisiu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Dňa 15. marca ho prezident Andrej Kiska poveril zostavením novej vlády. Hlava štátu Pellegriniho vládu vymenovala dňa 22. marca 2018.

V júni 2020 po nezhodách s Ficom ohlásil odchod zo Smeru a vznik jeho novej strany s názvom Hlas, do ktorej si odviedol aj časť poslaneckého klubu. „Zanechávam značku a politickú stranu Smer jej otcovi zakladateľovi. Vzdávam sa postu podpredsedu a svoju ďalšiu politickú budúcnosť už nevnímam ako potenciálny predseda alebo významný predstaviteľ strany Smer,“ vyhlásil Pellegrini. Dôvodov odchodu uviedol viacero, prvým z nich bolo, že si nevie ďalej predstaviť politickú budúcnosť s Ficom. „Sú to dva svety, ktoré sa jednoducho nemôžu spojiť. Pre mňa je to svet minulosti a budúcnosti, ktoré sa nedajú spojiť za jedným stolom.“

Pellegrini sa narodil sa 6. októbra 1975 v meste pod Urpínom. Vyštudoval odbor Financie, bankovníctvo, investovanie na ekonomických fakultách Univerzitu Mateja Bela aj z Technickej univerzity v Košiciach.

 Po jeho boku sa za celú politickú kariéru neobjavila zatiaľ žiadna partnerka, manželka či deti. Na fotkách sa však často objavuje so psom Gerym. Známa je však jeho sestra Eva. Je majiteľkou a konateľkou účtovníckej firmy Element Business a svojmu bratovi pomohla v minulosti napríklad desaťtisícovým darom v predvolebnej kampani do parlamentných volieb či luxusným Volvom v hodnote vyše 70-tisíc eur, ktorým sa vozil ako líder mimoparlamentnej strany. Keďže oficiálne si podľa príjmov nákup nemohol Pellegrini dovoliť, médiám odkázal, že si vozidlo požičal od sestry. Matka Eva Pellegriniová pracovala po celý život ako učiteľka na základnej škole. Otec Otto Pellegrini bol zamestnaný ako automechanik.

5 hlavných vecí, ktoré chce ako prezident dosiahnuť:

Spojiť rozdelené Slovensko, Dôstojný život ľudí, zastavenie chudobnenia Slovenska, Pokoj v štáte, zmena politickej kultúry, aby netraumatizovala spoločnosť, Hrdé a sebavedomé Slovensko v zahraničí. Zmena Prezidentského paláca na aktívny úrad, ktorý spája odborníkov a generuje vízie Slovenska pre rôzne oblasti spoločenského a ekonomického života

X X X

 NAŠTVANÝ  ZÁPADNÍ  POLITIK  KORČOK  VÝČETL  PELLEGRINIMU  KAMPAŇ

NA  ZÁPADÍCH  AMBASÁDÁCH  NEBUDE

 Předseda slovenského parlamentu Peter Pellegrini, který je spojencem premiéra Roberta Fica, zvítězil v rozhodujícím druhém kole slovenských prezidentských voleb. Jeho soupeř, kariérní diplomat Ivan Korčok, přiznal porážku a ostře mu vyčetl způsob vedení kampaně. Pellegrini mimo jiné slíbil, že udělá vše pro to, aby Slovensko „zůstalo na straně míru a ne války“.

Pellegrini podle téměř kompletních výsledků získal přes 53 procent hlasů (asi 1,4 milionu), Korčok téměř 47 procent (asi 1,23 milionu). Výsledek tedy není tak těsný, jakse očekávalo. Volební účast činila asi 61 procent, byla nejvyšší od roku 1999.

„Jsem jako politik školený na všechno, i na to zlé a kritiku, ale nedal jsem se žádným útokem zlomit a tuto energii jsem přetavil v něco pozitivního. Moje kandidatura nebyla postavená na žádném marketingu, šel jsem do toho souboje jenom proto, že jsem cítil podporu od lidí,“ řekl po vítězství Pellegrini.

„Chci byt prezidentem, který bude chránit a bránit občany Slovenské republiky a bude se snažit vládu podporovat, aby se jí podařilo naplňovat prohlášení, ze udělá vše pro to, aby se lidem lépe žilo,“ dodal Pellegrini a připomněl, že udělá maximum, aby Slovensko „zůstalo na straně míru a ne války“. Také slíbil, že bude prezidentem všech občanů.

Spolu s ním před novináře přišel premiér Fico. „Referendum o vládě dopadlo dobře,“ zhodnotil. Podle něj lidé ve volbách vyjádřili, že jsou spokojení s vládou, a odmítli progresivní názory.

„Odcházím zklamaný, ale ne zlomený,“ uvedl Korčok. Svého protivníka zkritizoval za „netransparentní kampaň“ a „šíření nenávisti“. „Toto vám nezapomenu,“ dodal.

Pellegrinimu poblahopřála ke zvolení nynější prezidentka Zuzana Čaputová. „Důležité je, aby od momentu zvolení nový prezident působil tak, aby se žádná část společnosti necítila poražena. Aby radost z vítězství šla ruku v ruce s vědomím služby pro všechny občany Slovenska,“ uvedla.

„Volby vyhrál Peter Pellegrini. Ivan Korčok už ho nemůže předstihnout,“ napsal krátce před půlnocí na svém webu deník Sme. V Pellegriniho volebním štábu v bratislavské restauraci Aušpic provázel zatím ještě neúplné výsledky jásot a potlesk. „Pelle na hrad, Pelle na hrad!“ skandovali kandidátovi spolupracovníci, než zazpívali slovenskou hymnu.

Korčok odvolil po půl desáté ráno společně s rodinou v Senci. „Moje pocity jsou dobré, máme za sebou poctivou kampaň. Nejdůležitější vize je, aby se země pohnula kupředu. Rozdělení společnosti je největší výzva. Chtěl bych přispět k tomu, abychom to překonávali,“ řekl Korčok po odvolení.

„Každé volby jsou důležité, nepochybně i tyto. Hlava státu má silné postavení v zahraniční politice. Já jsem v rámci kampaně zřetelně komunikoval, kam Slovensko patří,“ uvedl Korčok.

Pellegrini svůj hlas odevzdal kolem jedenácté hodiny. Řekl, že očekává velmi těsný výsledek. „Bude to extrémně těsné. Pravděpodobně se dařilo oběma stranám mobilizovat své příznivce,“ uvedl, když hlasoval ve vesnici Rovinka nedaleko Bratislavy, kde žije jeho sestra.

Předseda vládní strany Hlas-SD Pellegrini očekává, že Bratislava po prezidentských volbách nezmění svou zahraniční politiku. „Nemyslím si, že je to o budoucím směřování zahraniční politiky Slovenska. Já jsem stejně jako druhý kandidát zárukou, že budeme nadále silným členem Evropské unie,“ řekl Pellegrini.

„Poslední týdny jsme byli svědky, jako by existovala jen jedna pravda. Volby ještě více jako by rozdělily slovenskou společnost. Proto bude největší výzvou pro nového prezidenta situaci uklidnit a národ sjednotit na tématech, kde to lze,“ dále uvedl.

Čaputová apelovala, aby lidé přišli volit

Odvolila také stávající prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová, a to v Pezinku, kde žije. Čaputová zdůraznila, že je důležité, aby občané využili své volební právo.

„Je důležité, aby si vybrali toho, kdo nejvíce odpovídá jejich názorům a hodnotám, ale hlavně, aby se přišli vyjádřit, aby dnes skutečně využili svého práva a podíleli se na výsledku voleb,“ poznamenala prezidentka, jejíž mandát vyprší v polovině června. „O to dnes jde, aby lidé přišli a aby hlava státu, která vzejde z těchto voleb, měla co nejsilnější mandát,“ zdůraznila Čaputová.

Nový prezident by podle ní měl být mostem a prezidentem pro všechny. Poznamenala, že by neměl zapomínat na to, že má mluvit ke všem, a vykonávat veřejnou službou pro všechny občany.

V prvním kole zvítězil Korčok

Občanský kandidát s podporou opozičních stran Korčok, který v prvním kole volby získal nejvíce hlasů, dlouhodobě zastává proevropské názory. Je také pro další podporu Ukrajiny, která se již více než dva roky brání ruské vojenské invazi.

Podobně jako evropské instituce také Korčok kritizoval rozsáhlé změny ve slovenském trestním právu, jejichž část po schválení parlamentem pozastavil slovenský ústavní soud, a také návrh slovenského ministerstva kultury na změny ve fungování veřejnoprávního rozhlasu a televize (RTVS). Ty by podle kritiků vedly k ovládnutí RTVS státem.  Pellegrini, který při hlasování sněmovny podpořil vládní návrh na snížení trestů za ekonomickou kriminalitu či korupci, zkrácení délky promlčecích dob trestných činů a zrušení elitního útvaru prokuratury, nyní volá po zastavení palby na Ukrajině a zahájení mírových jednání.

Zatímco v minulosti podporoval dodávky zbraní Kyjevu, v současnosti hájí rozhodnutí kabinetu premiéra Roberta Fica neposkytovat ze státních zásob vojenskou pomoc sousední zemi.

V kampani Pellegrini také kritizoval českou vládu za zrušení konzultací se slovenským kabinetem. V souvislosti s válkou na Ukrajině zase řekl, že český prezident Petr Pavel by prý rád bojoval. Pellegriniho, který v prvním kole prezidentských voleb nečekaně výrazněji zaostal za Korčokem, podpořili například český exprezident Miloš Zeman a bývalý český premiér Andrej Babiš.

V kampani před rozhodujícím druhým kolem voleb slovenského prezidenta podpořily Pellegriniho všechny tři vládní strany, které ve společném prohlášení označily Korčoka za protislovenského prezidentského kandidáta a osobu, která by se jako hlava státu snažila o vytvoření druhého mocenského centra s cílem destruovat vládu a vyvolat předčasné parlamentní volby. Podle Pellegriniho by Korčok byl prezidentem konfliktu a války.

Korčok zase opakovaně přirovnal Pellegriniho k prodloužené ruce premiéra Fica, v jehož straně Směr-sociální demokracie v minulosti Pellegrini 20 let působil. Bývalý ministr zahraničí také řekl, že voliči rozhodnou o tom, zda nejvyšší post v zemi bude spolu s parlamentem a vládou v jedněch rukách.

Nový slovenský prezident nastoupí do úřadu v polovině června, kdy skončí pětiletý mandát Zuzany Čaputové. První žena ve vrcholné politické funkci v zemi se znovuzvolení neucházela.

X X X

Schuster: Takí rozhádaní sme neboli. Prvá úloha nového prezidenta je spájať nespájateľné

 Prvá úloha nového prezidenta je spájať nespájateľné, myslí si bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster. Vyjadril sa tak pre médiá po tom, ako v Košiciach odovzdal svoj hlas v druhom kole prezidentských volieb.

 Bývalý prezident Rudolf Schuster medzi novinármi pred príchodom do volebnej miestnosti počas prvého kola prezidentských volieb v Košiciach 23. marca 2024

Spájanie označil za najnáročnejšiu úlohu, ktorej bude nová hlava štátu čeliť. Myslí si, že prezident by mal reprezentovať štát ako celok a robiť to, čo je dobré pre občanov.

Obaja kandidáti podľa neho na to majú, vyjadril sa, že ide o skúsených ľudí, nie o začiatočníkov. „Myslím si, že tento prezident, ktorý bude zvolený, či jeden, či druhý, má čas do 15. júna sa dobre pripraviť na to, ako na to pôjde,“ poznamenal Schuster.

 Zdôraznil, že prezident má nielen povinnosti, ale aj iniciatívu a bude na ňom, ako ju využije. Za prvoradé teraz považuje najmä nájsť spoločnú reč medzi koalíciou a opozíciou, v čom môže podľa Schustera zohrať svoju rolu hlava štátu.

Je toho názoru, že prezident má v súčasnosti oveľa väčšiu rolu pri spájaní, než za jeho čias. „Takí rozhádaní sme neboli,“ poznamenal. „Nech je to ktokoľvek, nemôže byť stranícky, nemôže jednostranne pridržiavať koalícii, proste musí byť ozaj nad vecou. Všetko, čo robí dobre opozícia, mal by podporovať. Naopak, čo prijíma zlé koalícia, mal by kritizovať a mal by s nimi o tom vopred rokovať,“ vraví.

 Poznamenal, že až po zvolení sa ukáže, ako veľmi je prezident nadstranícky. „Prezident nech má nepriateľov aj na strane koalície, aj na strane opozície, ale nech má priateľov vo voličoch, a to je väčšina,“ myslí si Schuster.

Za výhodu priamej voľby hlavy štátu označil práve to, že prezident má omnoho silnejší mandát, poukázal, že je morálne silnejší i medzinárodne viac uznávaný. Zdôraznil, že priamu voľbu prezidenta by sme si mali chrániť, považuje to za vymoženosť, ktorá bola presadená po zlých skúsenostiach.

„V zahraničnej politike by nemala byť dvojtvárnosť,“ dodal Schuster na margo témy zahraničnej politiky. Je toho názoru, že by nemali byť dva smery, jeden udávaný vládou, a druhý prezidentom. Poznamenal, že za jeho éry síce mali rozdielne názory na vnútornú politiku, ale v zahraničnej politike boli jednotní.

V súčasnosti by viac chodil do terénu, do fabrík či škôl, medzi ľudí a usiloval sa o zmiernenie situácie. „Tam má opäť prezident úlohu, ale to nemá byť podávanie rúk,“ zdôraznil Schuster.

Prezident by podľa neho do regiónov mal prísť pripravený, s vedomosťou o tom, akým problémom tam čelia a z rokovaní by mal vyjsť s konkrétnymi úlohami pre vládu či parlament. Opozícia i koalícia podľa neho majú svoje voličstvo, ktoré sa usilujú udržať, no prezident by mal podľa neho pomenovať stav republiky tak, ako to vidia ľudia na Slovensku, nie ako to vidí opozícia či koalícia.

 X X X

Hrozivá predpoveď pre Nemecko. Jeho dlh môže narásť až na 345 percent HDP

Vysoká zadlženosť štátu netrápi len Slovensko, ale stáva sa strašiakom aj pre Nemecko. Jeho dlh sa dnes síce pohybuje na úrovni 64 percent hrubého domáceho produktu (HDP), no vyhliadky do budúcnosti nie sú vôbec ružové. Podľa spolkového ministra financií Christiana Lindnera bude zadlženosť krajiny narastať a do roku 2070 sa môže vyšplhať na 140 či dokonca až na rekordných 345 percent HDP.

Podľa prognózy, ktorú predstavil spolkový minister financií Christian Lindner (na snímke), nemá nemecká ekonomika práve najlepšie vyhliadky do budúcnosti.

Alarmujúcu prognózu priniesla správa o udržateľnosti verejných financií, ktorú rezort vydáva spravidla raz za volebné obdobie (predošlú zverejnil v roku 2020).

V tej, čo predstavil pred pár dňami, sa zameriava najmä na demografické zmeny a varuje pred hroziacim zvyšovaním dlhu. Lindner to označil za výzvu, aby sa prikročilo k nevyhnutným reformám vo všetkých oblastiach politiky.

Z predloženej analýzy vyplýva, že súčasné nastavenie sociálneho systému v Nemecku – dôchodkov, zdravotnej starostlivosti či sociálnych dávok – je z dlhodobého hľadiska neudržateľné a nutne potrebuje štrukturálne zmeny. a sústrediť na priority, ktoré sú naozaj potrebné, a preto sa dajú aj dlhodobo financovať,“ uviedol pre médiá Lindner, ktorý je i predsedom liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Dôvodom, prečo sa najsilnejšia európska ekonomika rúti z kopca, je podľa expertov jej slabý výkon a nepriaznivý demografický vývoj.

„Naša spoločnosť sa mení. Starneme. Máme nižší potenciál rastu ako v minulosti a to prispieva k zhoršeniu dlhodobej ekonomickej perspektívy našej krajiny,“ vysvetlil minister s tým, že verejné financie treba nastaviť tak, aby boli udržateľné.

 Podľa správy, na ktorej sa podieľali aj externí odborníci, je problémom hlavne to, že kým populácia v produktívnom veku klesá, počet ľudí na dôchodku sa neustále zvyšuje. V dôsledku toho bude čoraz ťažšie financovať sociálny systém i verejné služby.

Ako uvádzajú autori analýzy, na penzie, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť a podporu rodín teraz Nemecko dáva 27,3 percenta HDP, čo sa však za 46 rokov môže zvýšiť až na 36,1 percenta. Do roku 2070 bude tak štát na to potrebovať o 66 až 194 miliárd eur viac. To znamená, že tie peniaze bude musieť niekde ušetriť alebo získať.

 Správa naznačuje dva možné scenáre vývoja – pri tom „optimistickejšom“ sa dlh štátu do roku 2070 zvýši „len“ na 140 percent a rozpočtový deficit na 2,67 percenta HDP, ale pri horšom zadlženosť porastie až na 345 percent a deficit na 6,93 percenta ročného výkonu ekonomiky.

Ministerstvo financií tiež predpokladá, že demografické zmeny budú mať oveľa horší dosah na spolkové krajiny vo východnom Nemecku (na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky) ako na západe, čo sa prejaví predovšetkým na nedostatku pracovníkov.

Po zohľadnení vývoja pôrodnosti, priemernej dĺžky života a počtu prisťahovalcov by sa mal počet zamestnancov v celom Nemecku do roku 2070 znížiť o 12 percent, na západe krajiny o 11 percent, no na východe až o 21 percent.

 Autori správy zároveň odhadujú, že zo všetkých 16 spolkových krajín bude Berlín jedinou, kde pracovných síl neubudne, ale, naopak, počet zamestnancov sa o päť percent zvýši.

Pokiaľ ide o riešenie nelichotivej situácie, rezort financií vystríha pred ďalším zadlžovaním a zdôrazňuje význam „dlhovej brzdy“. Ekonomike oslabenej krízami, recesiou a vojnou na Ukrajine by mali pomôcť výrazné politické reformy.

„Naliehavo potrebujeme novú agendu rastu pre svoju krajinu,“ upozornil Lindner. Ako dodal, Nemecko sa nezaobíde bez ekonomických zmien, ktoré by do hospodárstva vniesli viac dynamiky a konkurencieschop­nosti, aby mal štát aj v budúcich rokoch dostatok prostriedkov na plnenie svojich úloh a zabezpečenie sociálnych istôt./agentury/

X X X

Fico jede jako parní válec, nese si s sebou trauma, říká režisérka filmu o Mečiarovi

Slovenský premiér Robert Fico před prezidentskými volbami obsazuje celou pyramidu moci a poté, co se loni na podzim opět chopil vlády, usilovně bojuje za to, aby udělil „amnestii“ sobě i svým lidem.

V rozhovoru pro Aktuálně.cz to říká slovenská režisérka Tereza Nvotová, která Fica dlouhodobě kritizuje a zapojila se i do nynějších protivládních demonstrací.

X V roce 2022 jste se nechala slyšet, že se po vraždě novináře Jána Kuciaka na Slovensku konečně pohnuly ledy a dochází tam k vyšetřování politických zločinů. V loňských volbách ale vyhrál Robert Fico, který v roce 2018 po Kuciakově úmrtí v důsledku demonstrací odstoupil. Jak se vám na to dívá?

Po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové se opravdu pohnuly ledy a pak i s nástupem nové vlády se policistům rozvázaly ruce. Do té doby na Slovensku platilo pravidlo, že policisté mohou vyšetřovat korupci a všechno možné, ale nemohou sahat na ty nahoře – ať už na politickou elitu, nebo na lidi, kteří s ní úzce spolupracují. V roce 2020 se to změnilo, což pro mě i Slovensko představovalo velkou naději.

 Kabinet Igora Matoviče ale tuto naději promarnil a po loňských volbách se k moci vrátila Ficova vláda a s tím i to všechno, proti čemu jsme tehdy na náměstích bojovali.

A Fico se změnami neotálel. První protesty proti krokům jeho vlády přišly už po 43 dnech v úřadu. Hned od začátku začal usilovně bojovat za to, aby udělil „amnestii“ sobě i svým lidem. Důkazem toho je novela trestního zákoníku, kterou vláda schválila ve zkráceném legislativním procesu. Naštěstí máme ještě prezidentku, která nepatří k Ficovým lidem, a zákon tak dala k ústavnímu soudu, který ty nejnebezpečnější změny dočasně zastavil.

Vláda se řídí svým heslem „vyhraj volby a můžeš všechno“. Obsazuje celou pyramidu moci na Slovensku, dosazuje si všude svoje lidi a jede jako parní válec. Vyměnila vedení policie a policejní inspekce nebo členy soudní rady, zrušila speciální prokuraturu, která se zaobírala právě i jejich zločiny z korupce, a teď se snaží ovládnout veřejnoprávní rozhlas a televizi.

X Čekala jste takovou rychlost změn?

To, co se děje, mě nepřekvapuje, protože na Slovensku máme s Ficem zkušenosti a víme, jak se za poslední čtyři roky radikalizoval. I tím, jak se radikalizovala a polarizovala celá společnost – měli jsme tu covid, za našimi hranicemi začala válka, šíří se dezinformace. Strach ve společnosti je zkrátka větší a populističtí politici, kterým jde hlavně o moc, strachu využívají. Vidíme to v Maďarsku u premiéra Viktora Orbána, na Slovensku u Fica nebo v USA u Donalda Trumpa.

Mám pocit, že jediné, co nám zůstává, je aktivizovat občanskou společnost a nevzdat se. Jsem strašně ráda, že lidi vnímají, co se děje, a jsou aktivní, protože po volbách to chvíli vypadalo, že si jen řeknou „no, co už s tím“. Pak ale vyšli do ulic a od té doby do nich chodí pravidelně.

X Zapojila jste se do nynějších protestů?

Ano, několikrát. A když jsem byla v Praze, zúčastnila jsem se protestů před ambasádou. Pendluji mezi třemi zeměmi – Českem, Slovenskem a Spojenými státy.

Je velmi silný pocit cítit se součástí té části Slovenska, která se nevzdala a chce dál bojovat za svobodu a demokracii. Na shromážděních se vždycky zpívá slovenská hymna, a když posloucháte její text, máte pocit, že to až předurčuje, co se u nás děje. Zpívá se tam o tom, že se máme probudit, a naše země se opravdu neustále potřebuje probouzet.

Tereza Nvotová, Slovenská režisérka a herečka

Narodila se v Trnavě do umělecké rodiny. Její otec Juraj Nvota působí jako herec a režisér, herečkou je také její matka Anna Šišková. V šestnácti letech odešla do Prahy, kde vystudovala gymnázium a pak režii na FAMU.

Točí dokumenty i hranou tvorbu, v roce 2009 debutovala snímkem Ježíš je normální!. V roce 2017 vstoupil do kin dokument Mečiar pojednávající o někdejším premiérovi, za jehož vlády Slovensko čelilo kritice západních zemí kvůli porušování principů demokracie. Ve stejném roce Nvotová uvedla do kin film Špína, předloni pak drama Světlonoc.

Aktuálně připravuje minisérii Naši lidé o vraždě novináře Jána Kuciaka a jeho přítelkyně Martiny Kušnírové. Chystané politické drama získalo v březnu na prestižním televizním festivalu Series Mania cenu pro nejlepší připravovaný projekt.

Nvotová byla vždy aktivní, pokud jde o dění na slovenské politické scéně. Po vraždě Kuciaka se zapojila do demonstrací Za slušné Slovensko, účastní se i nynějších protestů proti vládě Roberta Fica, kterého dlouhodobě kritizuje.

 X Neměly by protesty ještě nabrat na síle, když vidíme, co Fico dělá? Byť samozřejmě, lidé si ho zvolili.

Co myslíte tím silnější? Že přijde o 20 tisíc lidí víc? Protesty byly dost velké a myslím, že to, co Fico chtěl – schválit novelu trestního zákona před Vánocemi, aby na to lidé po svátcích zapomněli -, se mu nepovedlo. A nepovedlo se mu to právě díky protestům, díky tomu, že se veřejnost zmobilizovala a pečlivě sledovala tento proces. A ne všechny věci obsažené v novele trestního zákoníku začaly platit, byť Fico je z druhé strany samozřejmě i spokojený, protože se mu podařilo zrušit speciální prokuraturu.

 My, protestující, nemůžeme čekat a ani nečekáme, že se stane to stejné, co v roce 2018 po vraždě Jána a Martiny – že to Fico položí. Z té doby podle mě pramení jeho největší trauma, protože tehdy se vzdal funkce a myslím si, že si to další roky vyčítal a nic takového už znovu neudělá. Jde spíš o to vytvořit tlak a dát najevo, že tu existuje občanská společnost a že si vláda nemůže jen tak ovládnout stát, zatímco lidé budou sedět doma a jíst velikonoční vajíčka.

Netvrdím, že konáním protestů jsme vyhráli. Bohužel volby vyhrál Fico a musíme to respektovat, protože chceme demokracii. Společnost je už samozřejmě unavená z toho, že je pořád v takovém bojovém módu, ale nic jiného nám nezbývá.

X V sobotu čeká Slovensko druhé kolo prezidentských voleb. Přemýšlela jste o tom, že byste veřejně podpořila Ivana Korčoka a snažila se mobilizovat Slováky, aby šli volit?

Snažím se pomáhat organizaci Srdcom doma, která mobilizuje Slováky žijící v zahraničí, aby volili. Statistiky ukazují, že Slováci v zahraničí dlouhodobě volí liberální demokracii, v tomto případě tedy Ivana Korčoka. U prezidentských voleb ale bohužel není možné volit ze zahraničí a na Slovensku není vládní vůle, aby se to změnilo, právě proto, že vláda ví, jak Slováci v zahraničí volí.

Jinak už jsem na svoje sociální sítě dávala různé příspěvky o tom, že podporuji Korčoka. Myslím, že lidé, kteří mě sledují, nepochybují o tom, koho asi volím. Oficiálně mě ale organizátoři kampaně neoslovili, ale například moji mámu ano, protože ona je z generace voličů, kteří jsou teď pro Korčoka důležití více než mladí lidé – ti jsou rozhodnutí ho volit.

X Jak vnímáte odliv mladých lidí ze Slovenska?

Je to výsledek politiky státu, který byl tak trochu ukradený lidmi, kteří na něm profitují. Ti se sice tváří jako sociální politici, ale sociální stránku neřeší. Slovensko má velký problém se vzděláváním a vládě to vyhovuje. Oni ze statistik vidí, že vysokoškolsky vzdělaní lidé Ficův Směr nevolí. Proč by se tedy měli snažit investovat do vysokých škol, když jim to nehraje do karet?

Je samozřejmě smutné, že odchází tolik lidí. Po loňských volbách exodus ještě zesílil. Všichni mladí lidé žijící na Slovensku, s kterými se bavím, řeší i variantu B, že se to v zemi může ještě zhoršit a kam pak půjdou. To je pro stát, který má kvést a růst, protože jsme mladá země, zabijácké.

X Do vaší tvorby se promítají politická témata. Když jsem sledovala váš dokument o Mečiarovi, nejvíce mě překvapilo to, že byl s vámi ochoten mluvit. Stálo vás to hodně přemlouvání?

 Nestálo to vůbec žádné přemlouvání. Teď je mi 36 let. Když jsem Mečiara oslovovala, bylo mi nějakých dvaadvacet. Nebyla jsem tehdy známá, nebyly známé moje politické názory. Nemyslím si, že by mě dnes Vladimir Mečiar přijal stejným způsobem. To, že jsem byla tak mladá, zapříčinilo, že do toho šel. Prostě jsem mu navrhla, že bych s ním chtěla točit u něj doma a položit mu nějaké otázky, a on mi zavolal a řekl „dobře“.

X Aktuálně chystáte hraný seriál Naši lidé o vraždě Jána Kuciaka. Chcete příběh uchopit z jiné perspektivy a je za tím zároveň snaha, aby se na něj nezapomínalo? 

Samozřejmě. Už vznikly různé dokumenty, výborný je například Kuciak: Vražda novináře, ale v rámci hrané tvorby šlo vždycky o fikci. Pro náš tým je velmi důležité vyprávět příběh tak, jak se opravdu stal. Vycházíme proto z informací z policejních spisů a rozhovorů s blízkými Jána a jeho snoubenky Martiny Kušnírové. Je důležité, aby se příběh nijak nemodifikoval, protože už dneska o něm na Slovensku vzniká spoustu konspirací. Vláda samozřejmě nechce, aby příběh, který ji položil na lopatky, opět vyšel na výsluní.

A právě to je i důkaz toho, jak moc je příběh důležitý. Odkrývá nejen to, že byl zavražděn novinář v moderní zemi EU a NATO, ale i to, že pod rouškou demokracie vznikl systém „našich lidí“, oligarchie která řídí stát a profituje na něm, a díky tomu se něco takového mohlo vůbec stát. Ten systém úzce souvisí s celou touto politickou reprezentací, ale i běžnými lidmi, kteří z toho profitují na té nejmenší úrovni.

 X Vzhledem k vývoji situace na Slovensku a tématu seriálu se prý bojíte, že nebudete moci najít pro projekt slovenské vysílací partnery.

To už se děje.

X Souvisí to s tím, že média na Slovensku nechtějí tématu dát prostor?

Těch důvodů je více. Slovenská televize se nyní nachází v hrozné situaci, protože se ji vláda snaží ovládnout a směřuje ji k maďarskému modelu – vytvoření státní televize, hlásné vládní trouby. Za současné situace si tedy nemohou dovolit vzít seriál, který jasně ukazuje prstem na ty, kteří se ji snaží ovládnout.

I od komerčních televizí jsme zatím dostali zápornou odpověď, protože tam jsou zase finanční tlaky. Vláda jim vyhrožuje, že zastaví reklamu ze státních zdrojů… Projekt se ale snažíme zafinancovat hlavně pomocí zahraničních televizí, a když všechno vyjde, budeme se snažit ještě znovu navázat spolupráci se slovenskými televizními vysílateli. Hlavní je, aby vznikl. /agentury/

X X X

Dobré správy pre ľudí. Začali rásť úspory, v peňaženkách zostane citeľne viac. Porastú aj platy

Slovenské domácnosti začali opäť šetriť a tento rok dokonca môžu počítať s relatívne slušným rastom miezd. S takýmito správami prišla Národná banka Slovenska (NBS), ktorá zverejnila svoju novú ekonomickú predpoveď. Správu, ktorú banka zverejnila, označil jej guvernér Peter Kažimír dokonca za „nudnú“, no dodal, že je vlastne dobre, že sa žiadna dráma nedeje.

Naďalej platí, že rast ekonomiky bude relatívne pomalý, rast hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku by mal byť 2,3 percenta, kým v minulom roku si ekonomika polepšila len o 1,1 percenta. Napriek tomu, že sa rast hospodárstva pravdepodobne zrýchli, stále ostáva relatívne pomalý.

To, čo NBS prezentovala, sú aj napriek tomu prevažne dobré správy. „Domácnosti sa vybrali cestou väčšieho šetrenia na úkor míňania. Očakávame, že z lepších reálnych príjmov si domácnosti budú v rastúcej miere ešte krátkodobo dopĺňať úspory. Trend obozretného míňania v minulom roku sa prenesie aj do aktuálneho roka,“ tvrdí centrálna banka.

Situácia ľudí sa prestala zhoršovať

Rast reálnych príjmov znamená, že mzdy rastú rýchlejšie ako ceny. Miera inflácie sa podľa očakávaní dostane v tomto roku pod hranicu troch percent. Ešte v minulom roku ceny rástli dvojciferným tempom a zdražovanie bolo ekonomickou témou číslo jeden. Ak by miera inflácie bola v tomto roku na úrovni okolo troch percent, znamenalo by to, že nákup, ktorý na konci minulého roka stál sto eur, bude stáť na konci tohto roka 103 eur.

Toto tempo zvyšovania cien je relatívne blízko tomu, čo Európska centrálna banka považuje za optimum. Jej cieľom je držať mieru inflácie na úrovni dvoch percent.

Postupné spomaľovanie inflácie umožňuje, aby infláciu zvyšovanie príjmov prekonalo. „Rast reálnych miezd sa koncom minulého roka obnovil. Nominálne mzdy na medziročnej báze prekonali v raste desaťpercentnú hranicu. Po dvoch rokoch opätovne vzrástla kúpyschopnosť domácností,“ hovorí NBS. Reálne mzdy by sa v tomto roku mali posilniť až o 4,3 percenta, v minulom roku mzdy v reálnom vyjadrení klesli o 1,3 percenta.

„Medziročný rast miezd sa zrýchlil hlavne vplyvom silného vývoja miezd vo verejnej správe, v ktorej sa vyplácali jednorazové odmeny. Rast platov v súkromnom sektore sa mierne zrýchlil, ale tu je viditeľná stabilná dynamika okolo deväť percent už niekoľko štvrťrokov,“ doplnila NBS.

Zmiernenie tempa zdražovania znamená, že vzniká priestor na to, aby sme si vytvárali úspory. To sa aj naozaj deje, viac úspor sme si začali tvoriť už počas pandémie. „V období pred pandémiou rástli tempom porovnateľným s nominálnym vývojom ekonomiky. Počas pandémie došlo k zrýchleniu tvorby úspor. Objem úspor domácností, ako aj podiel na nominálnom HDP sa zvýšili nad dlhodobý priemer,“ hovorí NBS. Problém je v tom, ako tie úspory vznikajú. Samozrejme, platí, že domácnosti s vyššími príjmami tvoria úspory rýchlejšie. Kým domácnosti, ktoré patria medzi dvadsať percent najsilnejších, dokázali v roku 2021 usporiť priemerne až zhruba 600 eur mesačne, dvadsať percent ekonomicky najslabších domácností bolo zhruba sto eur mesačne v mínuse.

„Tento výsledok môže byť spôsobený tým, že počas pandémie sa obmedzila spotreba položiek, ktoré častejšie nakupujú práve domácnosti s vyšším príjmom. To je vidieť aj na tom, že domácnosti, ktoré sa odlišujú v iných rozmeroch, napríklad v počte členov alebo vo vzdelaní, nevykazovali výraznejšie rozdiely v správaní. Výnimkou je akurát vek hlavy domácnosti. Domácnosti, ktoré mali vyšší vek, v pandemickej situácii rovnako zvýšili svoju mieru úspor, hoci v menšej miere, ako v prípade príjmových odlišností,“ upozorňuje banka.

Pracujú aj tí, čo už nedúfali

K rastu miezd prispieva aj to, že trh práce je naďalej relatívne stabilný. Na trhu chýbajú pracovníci a to vytvára tlak na rast platov. „Nedostatok pracovnej sily pretrváva aj napriek tomu, že ponuka pracovnej sily rastie cez rastúci počet zamestnaných cudzincov a zvyšujúcu sa mieru participácie,“ tvrdia ekonómovia banky.

Cudzincov už na Slovensku pracuje viac ako stotisíc. Rovnako klesá počet nezamestnaných. V roku 2023 ich bolo takmer 162-tisíc a v tomto roku by ich počet mohol klesnúť na 152,4 tisíca ľudí. Nezamestnaní ľudia sa teda postupne dostávajú na trh práce. „Naďalej dochádza k poklesu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva a, naopak, k nárastu aktivity. Rastie počet aktívnych starších ľudí. Na trh práce sa vracajú odradení, teda takí, ktorí neverili, že si nájdu prácu, a ľudia, ktorí ostávali doma z rodinných dôvodov,“ uzatvorila banka./agentury/

X X X

 Tragédia v Spišskom Podhradí: Autobus zrazil desať mladých veriacich, tri dievčatá neprežili

Počet mŕtvych po sobotňajšej tragickej nehode autobusu v Spišskom Podhradí pri Spišskej Kapitule, okres Levoča, stúpol na troch. Oznámil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) počas brífingu v Spišskom Podhradí. Podľa neho išlo o mladé dievčatá. Podľa polície sa autobus z neznámych príčin pohol a deti, ktoré stáli pred ním a vystupovali, sa dostali podeň.

 Podľa ministra vnútra evidujú aktuálne po nehode celkom troch mŕtvych a siedmich zranených, z toho je jedna osoba zranená ťažko. „Na mieste je znalec, ktorý prešetruje, čo sa vlastne stalo. Nejaké informácie máme, ale nebudeme o nich informovať. Počkáme si, kým bude dokončené vyšetrovanie,“ poznamenal Šutaj Eštok.

Účastníci nehody smerovali na diecézne stretnutie mládeže v Spišskom Podhradí, stretnúť sa tu dnes malo približne 1 600 mladých. V dôsledku udalostí podujatie zrušili.

 Minister zároveň poďakoval všetkým záchranným zložkám, ktoré boli pri nehode expresne rýchlo a urobili všetko pre to, aby obetí nebolo viac. Na mieste je aj intervenčný tím a pozostalým sa snažia pomôcť aj duchovní zo Spišskej Kapituly.

„Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, pretože som sa pred chvíľou rozprával s dvoma otcami obetí, je to moja prvá tlačová konferencia pri takejto nepríjemnej udalosti. Vyhasli tu tri mladé životy, troch mladých dievčat, ktoré smerovali na kresťanské podujatie, kde prišli sláviť a skončilo sa to takto tragicky. Ako otec si neviem predstaviť ten smútok, ktorý prežíva blízka rodina obetí,“ skonštatoval Šutaj Eštok.

Pätnásťročné vážne zranené dievča je po operácii v košickej Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) v stabilizovanom stave. TASR to večer potvrdila vedúca komunikačného odboru nemocnice Ladislava Šustová. „Je po operačnom zákroku a v stabilizovanom stave,“ uviedla. Pacientka je hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti na klinike úrazovej chirurgie UNLP. Záchranári ju z miesta nehody previezli do nemocnice vrtuľníkom.

Obeťou nehody má byť aj dcéra primátora

Dnešná tragédia v Spišskom Podhradí opäť pripomína aký je ľudský život krehký, uviedol na sociálnej sieti primátor Partizánskeho Jozef Božik. „Myšlienkami sme s rodinami obetí nehody. Išlo o mladých ľudí, ktorí mali celý život ešte pred sebou. Jednou z obetí je aj dcéra môjho kolegu, primátora Starej Ľubovne, Ľuboša Tomku. Je mi to veľmi ľúto. Dovoľte mi vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám, dodal Božik s prianím skorého uzdravenia zraneným.

Podľa informácií JOJ24 vodič pred odchodom z autobusu nezatiahol ručnú brzdu.

Platforma Donio vyhlásila zbierku na pomoc rodinám obetí a zraneným po nehode v Spišskom Podhradí. Všetky darované peniaze chcú rozdeliť na rovnaké čiastky pre rodiny obetí a zranených. Poškodených a pozostalých budú kontaktovať s pomocou Krajskej polície v Prešove či Biskupstva Spišské Podhradie.

Tragédia je podľa premiéra Roberta Fica (Smer) ďalším dôkazom, aké nešťastie môže spôsobiť ľudská nedbalosť. Vyzval, aby boli ľudia v mysli s rodinami mladých dievčat, ktoré nešťastie neprežili a držali palce raneným a lekárom, aby to zvládli. Informuje o tom na sociálnej sieti. „Hovoril som s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, ktorý mi poskytol potrebné informácie o nehode, ako aj o priebehu zásahu záchranných jednotiek,“ dodal premiér.

Vodič nenafúkal

Na mieste sú podľa prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka súdni aj policajní znalci a tiež prokurátori, ktorí prešetria, čo sa na mieste stalo. Minister nechcel konkretizovať, ako k tragédii došlo, potvrdil však, že autobus sa pohol v čase, keď sa v ňom ešte nachádzal vodič a následne prišiel do kontaktu s desiatimi ľuďmi. „Dychová skúška bola negatívna, ale čo sa presne stalo, stále zisťujeme. Vodič je v ťažkom šoku, ešte sa s ním nedalo rozprávať, nechcel by som byť ani v jeho koži,“ dodal Šutaj Eštok.

Prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Adrián Mifkovič doplnil, že na mieste boli ako prví hasiči z Behároviec. „Zasahovalo 12 príslušníkov HaZZ s kompletným zariadením na takýto zásah, použili sme aj hydraulické vankúše na prvotné zdvihnutie autobusu a následne hydraulické rozpínacie kliešte,“ doplnil s tým, že zakliesnené boli tri osoby, jednu z nich sa podarilo vyslobodiť ešte pred príchodom hasičov. Ďalšie dve zakliesnené dievčatá na mieste podľahli zraneniam.

Tragická nehoda v Spišskom Podhradí, autobus prešiel skupinku mladých ľudí

Záchranári do nemocníc v Levoči, Prešove, Krompachoch, Spišskej Novej Vsi a Košiciach transportovali viacerých mladých ľudí vo veku od 14 do 17 rokov s otvorenými ranami či polytraumami a zlomeninou. Na mieste ošetrili aj 60-ročného muža a 24-ročnú ženu v stave emočného stresu.

„Najťažšie zranenia utrpela 17-ročná žena, ktorá bola s polytraumou po resuscitácii transportovaná do nemocnice v Spišskej Novej Vsi, 15-ročná žena, ktorú záchranári previezli do nemocnice v Košiciach s polytraumou a tiež 16-ročný muž s poranením hlavy, brucha, drieku a panvy,“ uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Petra Klimešová.

Na miesto boli vyslané aj dva záchranárske vrtuľníky. „Popradská posádka záchranárskeho vrtuľníka, ktorá bola vyslaná na miesto nešťastia ako prvá, si do starostlivosti prevzala 17-ročné dievča, ktoré utrpelo vážne poranenia viacerých častí tela,“ uviedla hovorkyňa Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE Zuzana Hopjaková. Dodala, že druhá posádka priletela na pomoc z Košíc a od zasahujúcich záchranárov si prevzala 16-ročné dievča, ktoré utrpelo taktiež vážne poranenia viacerých častí tela.

Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová pre TASR uviedla, že autobus sa z neznámych príčin pohol a deti, ktoré stáli pred ním a vystupovali, sa dostali podeň. Polícia na sociálnej sieti spresnila, že sa nehoda stala v sobotu krátko po 8.00 h. Na základe volania na tiesňovú linku 155 vyslali k nehode pozemné ambulancie a vrtuľníky leteckej záchrannej služby. Cesta je aktuálne podľa polície neprejazdná. „Polícia je na mieste a nehodu dokumentuje,“ uviedla na sociálnej sieti.

„Toto veľké nešťastie ma nesmierne zasiahlo. Podujatie a program sme zrušili. Bude iba adorácia a svätá omša. Myslím na rodičov a rodiny,“ uviedol spišský diecézny biskup František Trstenský.

Ministerka preverovala kapacity nemocníc

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) po nehode v Spišskom Podhradí preverovala, či sú nemocnice kapacitne pripravené na záchranu zranených. Vyplýva to z jej vyjadrenia na sociálnej sieti. „Je mi nesmierne ľúto tragickej udalosti v Spišskom Podhradí. Okamžite som preverovala kapacity v nemocniciach, aby boli pripravené na záchranu tých, ktorí bojujú o život,“ poznamenala.

Tlačové oddelenie rezortu zdravotníctva informovalo, že ministerka je v súvislosti s nehodou kontakte so všetkými záchrannými zložkami, ktoré od rána na mieste zasahovali a zabezpečovali ošetrenia zranených aj prevoz pacientov do nemocníc. „Táto tragédia ma zasiahla a vyjadrujem hlbokú sústrasť pozostalým obetí. Od prvých minút som v kontakte so všetkými záchrannými zložkami a chcem všetkým zdravotníkom poďakovať za profesionálny prístup a vysoké nasadenie pri ošetrovaní aj prevoze zranených, ako aj koordináciu Operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby SR,“ dodala Dolinková.

Aj mesto vyjadrilo úprimnú sústrasť

V Spišskom Podhradí sa miestni modlia za zranených a obete sobotňajšej dopravnej nehody. Pozostalým vyjadrujú úprimnú sústrasť. Pre TASR to uviedol primátor Spišského Podhradia Milan Kapusta, ktorý bol na mieste nehody.

„Je to veľmi ťažké, pretože mám deti v takom veku. Keď som počul v meste sirény, myslel som si, že prišlo zle niekomu v katedrále. Ani mi nenapadlo, že sa mohla stať takáto tragédia. Podľa prvotných informácií, ktoré máme, ľudia vystúpili z autobusu, dali sa do skupín a išli popred autobus smerom k Spišskej Kapitule. Autobus sa pohol a vtiahol desať ľudí pod seba. S hydraulickým zariadením potom hasiči dvíhali autobus, aby odtiaľ ľudí dostali,“ uviedol Kapusta. Doplnil, že pomáhali aj dobrovoľníci.

Spišský diecézny biskup František Trstenský vyzval Slovákov, aby sa zjednotili a mysleli na rodiny pozostalých a zranených. Vyjadril zároveň blízkosť pozostalým. Predseda Konferencie biskupov Slovenska, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský i prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim uviedli, že sa budú modliť za obete i zranených. K modlitbe vyzvali aj ďalších ľudí.

Predseda KDH a prešovský župan Milan Majerský tiež vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetí tragickej nehody. „Veľmi ma zasiahla správa o tragédii v Spišskom Podhradí. Je mi to ľúto, lebo sa táto tragédia stala mladým ľuďom, ktorí smerovali na radostné stretnutie mladých s novým otcom biskupom Františkom. Všetkým pozostalým a ich rodinám vyjadrujem úprimnú sústrasť, som s nimi v ich žiali. Všetkým zraneným prajem veľa síl a skoré uzdravenie,” dodal.

Kondolovala Čaputová, Korčok i Pellegrini

Prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť pozostalým obetí v Spišskom Podhradí a vyjadrila účasť všetkým zraneným v súvislosti s tragédiou. „Je mi to nesmierne ľúto a myslím na všetkých, ktorých sa to týka,“ uviedla po odovzdaní hlasu v druhom kole prezidentských volieb Čaputová.

Na sociálnej sieti zároveň doplnila, že s myšlienkami je s rodinami a blízkymi, ktorých sa tragédia týka. „Vyjadrujem im moju úprimnú sústrasť. Myslím aj na zranených, ktorí sú v starostlivosti lekárov a prajem im, aby sa čím skôr zotavili. Veľmi si želám, aby sa počet obetí tejto tragickej nehody už nezvyšoval,“ uviedla Čaputová.

Smútok a ľútosť k tragickej dopravnej nehode vyjadril aj predseda strany Hlas a predseda parlamentu Peter Pellegrini. „Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým obetí a všetkým tým, ktorí bojujú o svoj život, želám všetko dobré. Pevne verím, že to zvládnu,“ povedal Pellegrini. O to viac ho to podľa jeho slov mrzí, že sa takáto tragická dopravná nehoda udiala počas toho, ako mladí ľudia chceli stráviť vo veľkom počte spolu peknú sobotu a venovať sa kresťanským hodnotám. „O to viac takáto tragédia v slnečný deň ešte viac bolí,“ dodal Pellegrini.

Bývalý minister zahraničných vecí a kandidát na prezidenta Ivan Korčok na sociálnej sieti uviedol, že ho veľmi zasiahla správa o tragickej nehode. „Je mi nesmierne ľúto, že vyhasli mladé životy. Pozostalým vyjadrujem úprimnú sústrasť a zraneným želám skoré uzdravenie,“ doplnil Korčok.

Ľútosť nad tragédiou vyjadrili viacerí politici./agentury/

X X X

Dobré správy pre ľudí. Začali rásť úspory, v peňaženkách zostane citeľne viac. Porastú aj platy

Slovenské domácnosti začali opäť šetriť a tento rok dokonca môžu počítať s relatívne slušným rastom miezd. S takýmito správami prišla Národná banka Slovenska (NBS), ktorá zverejnila svoju novú ekonomickú predpoveď. Správu, ktorú banka zverejnila, označil jej guvernér Peter Kažimír dokonca za „nudnú“, no dodal, že je vlastne dobre, že sa žiadna dráma nedeje.

Naďalej platí, že rast ekonomiky bude relatívne pomalý, rast hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku by mal byť 2,3 percenta, kým v minulom roku si ekonomika polepšila len o 1,1 percenta. Napriek tomu, že sa rast hospodárstva pravdepodobne zrýchli, stále ostáva relatívne pomalý.

To, čo NBS prezentovala, sú aj napriek tomu prevažne dobré správy. „Domácnosti sa vybrali cestou väčšieho šetrenia na úkor míňania. Očakávame, že z lepších reálnych príjmov si domácnosti budú v rastúcej miere ešte krátkodobo dopĺňať úspory. Trend obozretného míňania v minulom roku sa prenesie aj do aktuálneho roka,“ tvrdí centrálna banka.

Situácia ľudí sa prestala zhoršovať

Rast reálnych príjmov znamená, že mzdy rastú rýchlejšie ako ceny. Miera inflácie sa podľa očakávaní dostane v tomto roku pod hranicu troch percent. Ešte v minulom roku ceny rástli dvojciferným tempom a zdražovanie bolo ekonomickou témou číslo jeden. Ak by miera inflácie bola v tomto roku na úrovni okolo troch percent, znamenalo by to, že nákup, ktorý na konci minulého roka stál sto eur, bude stáť na konci tohto roka 103 eur.

Toto tempo zvyšovania cien je relatívne blízko tomu, čo Európska centrálna banka považuje za optimum. Jej cieľom je držať mieru inflácie na úrovni dvoch percent.

Postupné spomaľovanie inflácie umožňuje, aby infláciu zvyšovanie príjmov prekonalo. „Rast reálnych miezd sa koncom minulého roka obnovil. Nominálne mzdy na medziročnej báze prekonali v raste desaťpercentnú hranicu. Po dvoch rokoch opätovne vzrástla kúpyschopnosť domácností,“ hovorí NBS. Reálne mzdy by sa v tomto roku mali posilniť až o 4,3 percenta, v minulom roku mzdy v reálnom vyjadrení klesli o 1,3 percenta.

„Medziročný rast miezd sa zrýchlil hlavne vplyvom silného vývoja miezd vo verejnej správe, v ktorej sa vyplácali jednorazové odmeny. Rast platov v súkromnom sektore sa mierne zrýchlil, ale tu je viditeľná stabilná dynamika okolo deväť percent už niekoľko štvrťrokov,“ doplnila NBS.

Zmiernenie tempa zdražovania znamená, že vzniká priestor na to, aby sme si vytvárali úspory. To sa aj naozaj deje, viac úspor sme si začali tvoriť už počas pandémie. „V období pred pandémiou rástli tempom porovnateľným s nominálnym vývojom ekonomiky. Počas pandémie došlo k zrýchleniu tvorby úspor. Objem úspor domácností, ako aj podiel na nominálnom HDP sa zvýšili nad dlhodobý priemer,“ hovorí NBS. Problém je v tom, ako tie úspory vznikajú. Samozrejme, platí, že domácnosti s vyššími príjmami tvoria úspory rýchlejšie. Kým domácnosti, ktoré patria medzi dvadsať percent najsilnejších, dokázali v roku 2021 usporiť priemerne až zhruba 600 eur mesačne, dvadsať percent ekonomicky najslabších domácností bolo zhruba sto eur mesačne v mínuse.

„Tento výsledok môže byť spôsobený tým, že počas pandémie sa obmedzila spotreba položiek, ktoré častejšie nakupujú práve domácnosti s vyšším príjmom. To je vidieť aj na tom, že domácnosti, ktoré sa odlišujú v iných rozmeroch, napríklad v počte členov alebo vo vzdelaní, nevykazovali výraznejšie rozdiely v správaní. Výnimkou je akurát vek hlavy domácnosti. Domácnosti, ktoré mali vyšší vek, v pandemickej situácii rovnako zvýšili svoju mieru úspor, hoci v menšej miere, ako v prípade príjmových odlišností,“ upozorňuje banka.

Pracujú aj tí, čo už nedúfali

K rastu miezd prispieva aj to, že trh práce je naďalej relatívne stabilný. Na trhu chýbajú pracovníci a to vytvára tlak na rast platov. „Nedostatok pracovnej sily pretrváva aj napriek tomu, že ponuka pracovnej sily rastie cez rastúci počet zamestnaných cudzincov a zvyšujúcu sa mieru participácie,“ tvrdia ekonómovia banky.

Cudzincov už na Slovensku pracuje viac ako stotisíc. Rovnako klesá počet nezamestnaných. V roku 2023 ich bolo takmer 162-tisíc a v tomto roku by ich počet mohol klesnúť na 152,4 tisíca ľudí. Nezamestnaní ľudia sa teda postupne dostávajú na trh práce. „Naďalej dochádza k poklesu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva a, naopak, k nárastu aktivity. Rastie počet aktívnych starších ľudí. Na trh práce sa vracajú odradení, teda takí, ktorí neverili, že si nájdu prácu, a ľudia, ktorí ostávali doma z rodinných dôvodov,“ uzatvorila banka./agentury/

X X X

Z očakávaného dňa sa stal ten najhorší. Hviezde NHL sa narodilo dieťa bez života, rodine ponúka pomoc influencerka

Kanadský hokejista Boone Jenner a jeho manželka Maggie prežívajú jednu z najhorších chvíľ vo svojom živote. Očakávané dieťa, ktoré malo ich rodinu rozšíriť, sa na konci marca narodilo mŕtve.

 O tragédii informovali kapitán Columbusu Blue Jackets s jeho ženou na sociálnej sieti. „Náš syn Dawson Jenner sa narodil mŕtvy,“ napísali užialení manželia.

Už pôrod prebiehal za dramatických okolností, Jennerová musela ísť do nemocnice o mesiac skôr, ako sa narodenie potomka očakávalo.

„Hoci sme takúto bolesť doteraz nezažili, ukázala nám aj to, koľko lásky lásky máme na rozdávanie.

Aj keď máme zlomené srdce, sme nesmierne vďační za to, že sme jeho rodičmi, a tešíme sa, že ho jedného dňa v nebi opäť objímeme,“ uviedli v príspevku, ku ktorému pripojili fotografiu odtlačku detských nožičiek.

Poďakovali sa aj za „príval“ lásky a podpory, ktorej sa im dostalo od rodiny či kamarátov. „Vážime si, že ľudia rešpektujú naše súkromie počas tohto mimoriadne ťažkého obdobia.“

V komentároch manželom vyjadrili podporu mnohí Jennerovi kolegovia z NHL ako William Karlsson, Cam Atkinson či Alexander Wennberg.

Influencerka Ashley Spiveyová, ktorá sama prišla o dieťa v 31. týždni tehotenstva, páru ponúkla pomocnú ruku.

„Je mi veľmi ľúto, že musíte prežívať túto bolesť. Ak sa budete niekedy chcieť porozprávať alebo s niečím pomôcť, dajte mi prosím vedieť,“ odkázala v komentároch./agentury/

X X X

Právomoci, bývanie, šaty aj doživotné benefity a renta. Čo prinesie prezidentovi výhra vo voľbách?

Pozícia hlavy štátu zodpovedá označeniu najvyšší ústavný činiteľ po mnohých stránkach. Jednak povinnosťami, zodpovednosťou a právomocami, ktoré prezidentom určuje Ústava SR, na druhej strane však aj adekvátnymi bohatými odmenami za reprezentáciu štátu. Keďže musí byť neustále dôstojnou vizitkou krajiny, správanie prezidenta, výzor, aj každý krok prísne riadi diplomatický protokol.

Protokol napríklad stanovuje pravidlá, ktoré musí prezidentský tím prispôsobiť hlave štátu osobne: teda osobnosti, postave, veku, úprave vlasov. Každý jej krok, či už ide o prijatia, návštevy, alebo komunikáciu s médiami, všetko musí byť vyladené do detailov. Pre ženy platia napríklad pravidlá pre strih šiat. Ich dĺžka musí byť tesne nad kolená, alebo po kolená, rozhodne nie do pol lýtok, lebo to mierne deformuje postavu.

„Musí nosiť lodičky, iný druh topánok prípustný nie je. Ale tým, že šaty sú jednofarebné a minimalistické, s lodičkami sa môže vyhrať. Dať si napríklad lodičky telovej farby, pudrovo-ružové, modré, alebo aj zlaté a strieborné. Minimalizmus a farba šiat potom predpokladajú, že môže nosiť aj šperky. K takémuto typu oblečenia si môže dovoliť aj trošku extravagantnejší účes,“ vysvetlila detaily z prezidentského života Zuzany Čaputovej protokolistka Mária Holubová.

Exprezident Rudolf Schuster si obleky, košele, kravaty či topánky kupoval sám. „Zásadne som si vyberal veci sám. Dokonca ani manželka mi v tomto smere neradila,“ poznamenal pre Pravdu v minulosti Schuster. Predtým, ako zasadol do prezidentského úradu, mal už skúsenosti z politiky, preto vedel, čo sa hodí a čo nie, a nepotreboval poradcu. „Protokol som sa nemusel učiť, mal som ho v sebe. Bol som okrem iného primátorom Košíc, predsedom krajského národného výboru či Slovenskej národnej rady, teda som vedel, čo sa patrí,“ skonštatoval Schuster s tým, že istú vec by si na seba nikdy v živote neobliekol. „Mňa by napríklad vo svetlom obleku nikto nikdy nevidel,“ podotkol prezident, ktorý pôsobil v tejto funkcii v rokoch 1999 až 2004. Doplnil, že si nepamätá, že by mu niekedy niekto vyčítal, že sa nevhodne obliekol.

Aby bolo zvládanie pravidiel plynulejšie, prezident má nárok na široký tím asistentov a poradcov. Hoci Prezidentský palác nemá jedného stáleho kuchára, v priestoroch sa nachádza vybavená kuchyňa, ktorú v prípade zahraničných návštev obsadia najlepší domáci šéfkuchári podľa priania kancelárie hlavy štátu.

Viaceré benefity zostávajú doživotne

K prezidentskej funkcii patria mnohé benefity. Najlukratívnejším z nich je plat, ktorý predstavuje 12-násobok priemernej mzdy bežného zamestnanca. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Z nich si najvyšší ústavný činiteľ platí napríklad osobného asistenta. Víťaz druhého kola tak po nástupe do funkcie bude dostávať 18,5 tisíca eur mesačne v hrubom.

Pri cestách do zahraničia, ktoré súvisia s výkonom funkcie prezidenta, dostáva náhrady. Ich výška je určená na 1,5-násobok cestovných náhrad predsedu Národnej rady, na ktorých sa uzniesol parlament. Hlava štátu okrem toho má auto a štátnu ochranku. Tieto nároky sú doživotné, teda prezident má služobné auto s plnou nádržou aj po tom, čo sa mu skončí výkon funkcie. Tiež má právo bezplatne využívať primerane vybavený byt. Túto možnosť napríklad využil prezident Andrej Kiska, býval v bytovom dome neďaleko centra Bratislavy, ktorý je majetkom ministerstva zahraničných vecí.

Podľa diplomatického protokolu zostáva doživotne bývalej hlave štátu aj oslovenie a titul prezidenta. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.

Po odchode z paláca navyše prezidentom zostáva aj pravidelný príjem. Po skončení výkonu svojej funkcie dostáva prezident doživotný plat vo výške mzdy poslanca Národnej rady. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu vyplácanie tejto doživotnej mzdy pozastaví.

Na hrade ani v paláci sa bývať nedá

Biely dom, Elyzejský palác v Paríži, pražské Hradčany. Hlavy štátu s nástupom do úradu získavajú prístup aj k lukratívnym nehnuteľnostiam a inak tomu nie je ani na Slovensku. Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v hlavnom meste, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Podobne je to tak aj s Bratislavským hradom. Zoznam tu však nekončí. Do realitného portfólia prezidentskej kancelárie patrí aj vila na Slavíne či lovecký zámoček Javorina.

Video TV Pravda: Túžba po súkromí, nevyhovujúca budova či absencia tradície. Pod doteraz nedoriešené oficiálne bývanie hlavy štátu sa podpísalo viacero príčin. „Viem si však predstaviť aj opačnú situáciu, ak by sa ktorýkoľvek prezident rozhodol predsa len bývať napríklad v Prezidentskom paláci, časť verejnej mienky by to mohla vnímať ako prejav papalášizmu,“ mieni politológ Tomáš Koziak.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová celé obdobie výkonu funkcie bývala vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Jeho predchodca Ivan Gašparovič dochádzal do úradu z vlastného domu v Limbachu.

Vila na Slavíne aj kniežací zámoček

Bola kúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur). Vila sa nachádza v jednej z najlukratív­nejších lokalít Bratislavy. Pozemok má rozlohu 4 300 štvorcových metrov. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tomto dome býval. Odsťahoval sa v roku 2004, keď vo vile vybuchol kotol. Odvtedy budova chátra. Naposledy o jej rekonštrukcii hovoril exprezident Andrej Kiska, napokon z nej nič nebolo. Oprava schátranej nehnuteľnosti by si totiž vyžiadala zhruba milión eur, čo sa bývalému prezidentovi zdalo pridrahé. „Sú tam vlhké steny, vydutá podlaha, deravá strecha, nefunkčné kúrenie. Rezidencia je tiež dispozične veľmi zle riešená, nie je tam žiaden priestor na prijímanie návštev,” opisoval vilu v roku 2019 Kiskov hovorca Roman Krpelan.

 Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú hlavy štátu využívajú najmä na reprezentáciu. Postavený bol v roku 1885 kniežaťom Hohenlohe. V 1935-tom po jeho smrti javorinské panstvo získala Československá republika, následne prešiel pod Tatranský národný park (TANAP) ktorý ho užíval až do nového milénia. Kancelária prezidenta ho má v správe od roku 2004, od roku 2015 ho Andrej Kiska otvoril aj verejnosti.

Nevyužitá šanca letného sídla v Topoľčiankach

Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na tradíciu sídiel československých prezidentov, trvajúcu už od roku 1918, teda vzniku Československa. Prezident mal teda k dispozícii Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. A keď sa stal po revolúcii československým prezidentom Václav Havel, mal tieto nehnuteľnosti takpovediac pripravené. Slovensko však tieto možnosti nemalo. Nastal teda problém. Bratislavský hrad nebol v takom dobrom stave ako Hradčany, rekonštruoval sa. Grasalkovičov palác, ktorý sa určil ako sídlo, tiež prechádzal opravami. Preto mal napríklad Michal Kováč nejaký čas kancelárie dokonca aj v Primaciálnom paláci.

 Nevyužitou príležitosťou zostali Topoľčianky. Hoci medzi ich výhody patrí reprezentatívna lokalita, krátka vzdialenosť od hlavného mesta, čo umožňuje prijímať aj zahraničné návštevy, medzi prezidentské sídla sa nezaradili. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Navštevovali ho však aj Tiso, Beneš, Gottwald či Zápotocký. Prezident Ivan Gašparovič počas svojho pôsobenia prišiel s návrhom, aby nehnuteľnosť vzala pod správu prezidentská kancelária, nikdy sa to však nestretlo s realitou. Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum a luxusný hotel.

Právomoci prezidenta

Právomoci prezidenta Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave SR a zákone. Prezident má významnú ústavnú úlohu, ale jeho moc je obmedzená parlamentom a vládou.

Prezident je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR a zastupuje krajinu navonok, teda dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.

Zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, podpisuje zákony schválené parlamentom, prípadne ich môže vetovať alebo vrátiť Národnej rade s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona.

Má v právomoci rozpustiť parlament, pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil programové vyhlásenie, nebola vláde vyslovená dôvera, ak nebol dlhšie ako tri mesiace uznášaniaschopný alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Tieto právomoci nemôže uplatniť počas výnimočného alebo vojnového stavu, či posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia.

Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov, či generálov. Prijíma, poveruje a odvoláva hlavných predstaviteľov diplomatických mi­sií.

Rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti. Parlamentu podáva správu o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach.

Má právo vyžadovať si od vlády a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.

Udeľuje štátne vyznamenania, či amnestie. Vyhlasuje referendum alebo môže na návrh vlády vyhlásiť výnimočný, núdzový či vojnový stav. V prípade napadnutia Slovenska alebo záväzku z medzinárodných zmlúv vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, a tiež nariaďuje mobilizáciu Ozbrojených síl./agentury/

X X X

Medveď v Hriňovej prekvapil posádku auta. Nezľakol sa trúbenia, pokrikov ani pískania

 Urastený maco sa vynoril z lesa pri ceste medzi Hriňovou a jej miestnou časťou Snohy. Zbadali ho, ešte v kroví, niekoľkí chlapi, ktorí tadiaľ práve prechádzali autom. Okamžite spomalili, pričom neváhali a tento výjav natočili na video. Zo záznamu je zrejmé, že od medveďa ich v istom momente delili iba dva, možno tri metre. Zverejnením záberov vraj chceli ukázať ďalšieho jedinca, ktorý stratil plachosť a nebojí sa približovať k ľuďom. Spustila sa však na nich vlna „hejtu“.

Muži sa autom vybrali za prácou do hriňovskej časti Snohy, no cestou tam mali nečakané stretnutie – s najväčšou slovenskou šelmou. Keď si ju v húštine všimli, začali trúbiť, ale zvieraťom to „nepohlo“ a zostávalo na mieste. Zároveň ho začali snímať mobilným telefónom a jeden z chlapov cez otvorené okno pokrikoval: „Hybáj, hej, hybáj. No poď.“ V pozadí pritom znela hudba z rádia, ktorú neskôr stlmili.

 Chlpáč sa o chvíľu nato, pomalými krokmi, začal približovať. So sklonenou hlavou a ňufákom „skúmajúcim“ zem pôsobil, akoby hľadal nejakú potravu. Z rozhovoru medzi ďalšími členmi posádky počuť udivené reakcie, ktoré nasvedčujú, že stretnutie s medveďom zjavne zažívajú prvýkrát.

„No a chojte pešo teraz,“ podotkol jeden z nich naznačujúc, že táto trasa pre ľudí nie je bezpečná. Vzápätí začal najkomunikatívnejší z nich pískať, tlieskať, no macko stále zostával pokojný. Keď muži nadobudli pocit, že záberov už majú dostatok, pomaly sa pohli a odišli.

Búrlivá diskusia

Video na sociálnej sieti zverejnil Anton Válovčan, ktorý Pravde ozrejmil, že on jeho autorom nie je. „Poskytol mi ho kamarát, dal som ho von s jeho súhlasom. On v tejto veci nechce byť verejne známy,“ vysvetlil. Ani sa mu vraj nečuduje, lebo medzi viac ako tristo komentármi pod jeho príspevkom bolo podľa neho množstvo nenávistných, ktoré boli „vyšperkované“ vulgarizmami.

„Čur.k, vylez z toho auta, keď si frajer, a nedráždi medveďa,“ znel jeden z nich. Anton priznáva, že pri viacerých takýchto komentároch sa neudržal a reagoval podobne. „Čur.k ťa ráno obúval,“ odpísal spomínanému diskutérovi. „Na pár ľudí som bol aj kus drzý, no nedokázal som sa ovládnuť,“ zhodnotil.

 Posádku auta viacerí odsudzovali za, podľa nich, necitlivé správanie, no ďalší sa ich zastávali. „Možno vy, alebo vaše dieťa či príbuzný sa bude potrebovať vycikať, odstavíte auto v podobnej situácii a v lepšom prípade sa stanete populárni iba so slabším zranením. Netvrdím, že sa to musí stať a možno aj medveď ujde, ale keď sa potuluje v okolí štátnej cesty, tak aj nemusí,“ uviedol Stanislav.

Anton nám povedal, že ho mrzia reakcie zástancov medveďov. „Nepochopili, o čom to video je. Reagovali veľmi zbrklo,“ podotkol. Napriek tomu ho to neodradilo a video nestiahol.

Sú vraj všade

Cieľom zverejnenia bolo podľa Antona ukázať, že šelmy strácajú plachosť. Zážitok v Hriňovej mu kamarát sprostredkoval krátko po natočení záberov. „V aute išli asi štyria. Namierené mali do časti Snohy, keď natrafili na toho medveďa. Už týždeň predtým ho videla aj moja sestra, ktorá v tej lokalite býva,“ hovorí. Je presvedčený, že išlo o rovnakého jedinca.

Anton tvrdí, že dotknutý chlpáč naozaj nie je bojazlivý, lebo na tom istom mieste ho našli aj o desať minút po tom, ako ho videla posádka auta. „Keď totiž chlapi prišli ku kamarátovi, ktorému išli s niečím pomôcť, podelili sa s ním o svoj zážitok s medveďom. Ten tam hneď vyrazil s tým, že tiež ho chce vidieť. Podarilo sa mu to, takže odtiaľ existuje aj druhé video, ktoré natočil on,“ poznamenal.

 Záberoch krásne vidieť, ako „Mišo“, ktorého tak nazval autor druhého záznamu, vychádza z hory. Na chvíľu pozrel smerom ku „kameramanovi“ a vzápätí sa rozbehol, po asfaltke, opačným smerom.

Anton objasnil, že oblasť, v ktorej sa maco pohybuje, sa nachádza len dvesto metrov od rodinných domov. „Nesprával sa agresívne, ale pri strete s ľuďmi nebol ani preľaknutý. Keby išlo o jedinca s prirodzeným správaním, po zatrúbení autom by sa otočil a ušiel preč,“ mieni. Podčiarkol, že video zverejnil práve preto, aby ukázal stratu plachosti a miesto, kde šelma nemá čo robiť. „Keď si nevšíma autá, vrčanie motora ani krik, nie je to dobré,“ zdôraznil s tým, že celkovo je na Podpoľaní veľa medveďov. „Vídať ich všade okolo,“ uzavrel./agentury/

X X X

Pri Bystrici niekoľko dní natáčali piesok zo Sahary. Nakrútili unikátny záznam nevšedného prírodného úkazu

 Časozberné video začína 25. marca 2024, deň pred príchodom Saharského piesku. Sneh a dážď vyčistili vzduch a nasledujúci deň 26. marca je krásne vidieť až na Panský Diel (Šachtičky) a Krížnu (Veľká Fatra). Po obede už vidno príchod prvej slabšej vlny piesku, ktorá zafarbila západ slnka na oranžovo. Zábery zachytil náš mReportér Vladimír Opat z obce Strelníky, ktorá sa nachádza v okrese Banská Bystrica.

 Nočné video ukazuje piesok osvetlený svetlom z Banskej Bystrice a Zvolena. Ďalšie dni sa viditeľnosť zhoršuje pričom najhoršia je asi na Veľkonočný pondelok 1. apríla 2024. Je vidno striedavo redšiu a hustejšiu koncentráciu smogu, ako prichádza piesok vo vlnách. Vzduch sa opäť vyčistil dažďom 2. apríla a tým sa video končí./agentury/

X X X

 BASKETBALISTÉ  PRAHY  PORAZILI  OPAVU

Obrovská vzpruha pro předkolem. USK poráží mistra z Opavy!

 kolo Kooperativa NBL skupina A1 2023/2024, USK Praha – BK Opava 82:78 (18:21, 41:43, 63:65)

 Do závěrečného zápasu nadstavby A1 vkročili oba celky ve velkém tempu, skóre otevřel domácí Samoura a za hosty mu úspěšnou trojkou odpověděl Šiřina. V první čtvrtině se domácí trápili hlavně zpoza čáry trestného hodu (54%). Kluci z Folimanky si body rozdělili rovnoměrně, ale z hostů vyčníval hlavně Pecháček.

Ten pokračoval ve druhé hrací části ve výborném výkonu a už v jedenácté minutě zápasu měl na kontě 11 bodů. Tříbodové manko domácích z první čtvrtiny po úspěšné trojce Farského narostlo na 6 bodů, ale tým trenéra Kuhna dokázal nepříznivý stav velmi rychle otočit a od poloviny druhé čtvrtiny si USK začalo budovat náskok. Při něm navíc vynikaly individuální akce Šafaříka, či Samouri. Šňůru povedených akcií zaznamenalo i zahraniční duo Mbida a Williams. Proti byli však ve žlutém hrající Farský, Švandrlík a Puršl, kteří postupně vyrovnali a náskok překlopil na stranu Opavy trestnými hody Slavík. Do šaten se šlo za stavu 41:43.

Sovy bojovaly proti mistrovi dál. Hned v úvodu třetí čtvrtky skóroval po zisku Šafaříka Williams a bylo zase vyrovnané. Kvůli problémům s faulami mířil na střídačku jedenácti bodový Williams, na hřišti ho však výborně nahradil Šafařík, který zakončil třetí čtvrtinu jako nejlepší střelec domácích (16 bodů.). Z hostů pokračoval v bodovém tažení Pecháček, který patřil k lídrům hostů i v obraně a Farský, kterému jsou tvrdé obroučky na Folimance dobře známé měl na kontě 15 bodů.

Dvoubodové manko ze třetí čtvrtiny přetavil do vedení rozjetý Šafařík, který trojkou v poslední vteřině útoku dostal naplněnou Folimanku do varu. Následoval eurostep Williamse a domácí to měli 7 minut před koncem našlápnuto na senzační výhru. Opava však nedala nic zadarmo, vedení si jen v poslední čtvrtině vyměnili oba celky sedmkrát! V samém závěru však měli pevnější nervy domácí. Kapitán Vyroubal chladnokrevně proměnil za vyrovnaného stavu 20 vteřin před koncem obě šestky. Farský sáhl po střele za 3 body, ale neúspěšně. S poslední vteřinou ještě škroval Mbida a Sovy zakončili základní část senzační výhrou nad mistrem z Opavy, 82:78.

Martin Bašta (asistent trénéra USK):“Pro nás už vlastně minulý zápas v Pardubicích začalo playoff po naší sérii porážek, kterou jsme měli extrémně dlouhou, potřebovali jsme nějak naladit emočně, trošičku nabrat sebevědomí a jednoznačně jsme si řekli, že musíme zabrat a v těhletěch posledních dvou zápasech A1. Chceme dokázat jednak sobě a jednak všem, že pro nás sezóna ještě neskončila. vítězství si myslím, že nám dnešní vítězství extrémně pomůže do dalších bojů, do předkola play off a pak doufejme, že vyzveme Opavu na pořádnej souboj play-off.”

 David Zach (asistent trenéra OPA): “Gratuluju domácím k vítězství, podle mě pro diváky to byl zajímavý zápas, protože byl skoro celý zápas vyrovnaný. Nás drželi tradičně útočné doskoky a Adam Pecháček, který hlavně v prvním poločase dával hodně bodů a byli jsme poměrně produktivní Zápas ale vyšel bohužel na druhé straně Šafaříkovi, který podle mě zahrál svůj sezónní zápas, vlastně nás porazil rychlýma nájezdama a potom trefil i dvě těžké trojky. Williamsová trojka, která byla v závěru, byla velmi důležitá, bohužel nám nevyšla střela na vítězství a radovali se domácí. Samozřejmě nám v tom utkání úplně o tu výhru nešlo, nebyla pro nás důležitá z pohledu tabulky, ale samozřejmě nechtěli jsme prohrát před play-off, ale bohužel dneska vyhrál asi trošku šťastnější tým.“

 Adam Pecháček (OPA) :  “Myslím si, že nás nejvíc potrápily jejich útoční rozkoky a jejich nájezdy, který jsme nedokázali pokrýt v obraně. Byli agresivní po celou dobu zápasu, takže byl docela velkej tlak, s kterým jsme se ne úplně dobře vyrovnali. Na druhou stranu si myslím, že jsme udělali všechno pro to, aby sme ten zápas odehráli podle našich představ a důstojně, takže já jsem celkově spokojen. Akorát je škoda, že jsme to nedokázali udržet a ten zápas vyhrát.”

Matěj Šafařík (USK):  “Výhra proti Opavě je tady na Folimance velká událost. Drželi jsme se nějakého plánu a za mě to je určitě dobrej konec části A1. Určitě nám to pomůže do dalších zápasů jako je předkolo, doufejme, že se probujeme do play-off. L zápasu už můžu říct jenom, že tým držel spolu, donutili jsme ztratit Opavu 19 míčů, což bylo rozhodující v tomhle zápase. Běhali jsme, drželi jsme se plánu a získali jsme vítězství, které jsme chtěli.”Michal Fabrici

X X X

Keňan Sawe prekonal rekord Pražského polmaratónu a má najrýchlejší tohtoročný čas na svete Bežecká sezóna sa začala veľkolepým spôsobom!

Vypredaný Pražský polmaratón vyhral Keňan Sabastian Kimaru Sawe, úradujúci majster sveta, ktorý prekonal rekord pretekov o 23 sekúnd. Čas 58 minút a 24 sekúnd je pre neho novým osobným maximom a je to dvanásty najrýchlejší polmaratón v historickom poradí a najlepší tohtoročný výkon. Medzi ženami zvíťazila Etiópčanka Gete Alemayechu Teklemichael, najrýchlejším českým bežcom bol Patrik Vebr a najlepšou bežkyňou Tereza Hrochová.

Pražský polmaratón je súčasťou prestížnej série SuperHalfs a vďaka viac ako 15 tisíc účastníkom sa stal najväčším masovým športovým podujatím v Českej republike a jedným z najväčších podujatí v strednej Európe. Jubilejná 30. sezóna pretekov RunCzech sa nemohla začať lepšie. Praha patrila bežcom – aj dvadsať minút po štarte elitných pretekárov štartovali davy ľudí. Záujem o prvé tohtoročné preteky sezóny bol rekordný.

Najväčším hrdinom bol Keňan Sawe, ktorého tempo po piatich kilometroch nikto neudržal. Okolo desiateho kilometra už bežal úplne sám a suverénne vyhral. Jeho krajan Geofry Kipchumba bol o minútu a 37 sekúnd pomalší. Potvrdil úžasnú formu, keď vyhral šesť z posledných ôsmich polmaratónov.

„Som absolútne šťastný, že sa mi podarilo dosiahnuť svoj osobný rekord a zároveň prekonať rekord pretekov. Bežalo sa mi výborne, trať bola rýchla a príjemná. Fanúšikovia ma hnali dopredu, nezažil som žiadny kritický moment, jazdilo sa mi veľmi dobre.“

„Sawe, ktorý pred polmaratónom pravidelne niekoľko dní trénoval v parkoch Stromovka či Letná, si v cieli pochvaľoval. „Praha je krásne mesto. Na tréningu sa mi páčilo, ale dnes ma krása mesta úplne dostala.“

Teplé počasie prekvapilo Tisíce účastníkov prekvapilo horúce počasie, na trati teploty dosahovali až 26 stupňov. To spôsobilo výzvy najmä pre českých elitných bežcov. „Mám radšej chladnejšie preteky, nevyhovovalo mi to. Bolo to ťažké, zo začiatku som sa trápil. Aj keď som bol pripravený z prípravy v Keni, bolo to ťažké,“ povedal Patrik Vebr.

Najlepší český pretekár opäť bojoval s Jiřím Homoláčom. „Od začiatku sme bežali spolu, až po nejakých štrnástich kilometroch trochu spomalil a ja som sa s ostatnými chalanmi zviezol. Ale bolo to ťažké.“ Na Homoláča mal v cieli 16-sekundový náskok. Poveternostné podmienky prekvapili aj Terezu Hrochovú, ktorá išla na Pražský polmaratón z plného tréningu v horách. „Stále tam občas snežilo, takže to bol pre mňa veľký teplotný šok. Niekde na začiatku ma začalo bolieť brucho a až v druhej polovici sa to zmiernilo. Začiatok bol dosť ťažký kvôli počasiu a dostal som lepšie až v druhom polčase,“ povedala Hrochová, ktorá za svojím osobným maximom zaostala o viac ako dve minúty 1:14:19.

Pražský polmaratón po prvý raz odštartoval na Bubeneckom nábreží pri obľúbenej lávke HolKa pri Holešovickej tržnici. A súťažiaci si zmenu užili. „Veľmi sa mi to páčilo, na trati bolo menej dlažobných kameňov a celkovo to bolo lepšie rozložené, čo sa týka vetra. V závere sme mali trochu vietor, takže to pomohlo,“ povedal Vebr.

Slnečné počasie prilákalo na trať aj mnohých fanúšikov. Celkovo sa Pražského polmaratónu zúčastnilo cez 15-tisíc ľudí, z toho okolo 9-tisíc zo zahraničia. Jedným z dôvodov je aj fakt, že pražské preteky sú súčasťou prestížnej série SuperHalfs. „Myšlienka tejto európskej série sa zrodila v Prahe a tohtoročné preteky sú dôkazom toho, že ide o skvelý a prínosný projekt. Veľa bežcov zostalo a teší sa z pražskej pohostinnosti, takže to rozhýbalo aj ekonomiku. výhody týchto športových podujatí,“ povedal Carlo Capalbo, prezident organizačného výboru RunCzech.