Po páde z okna nemocnice v Moskve zomrel vysokopostavený manažér ropného koncernu Lukoil Ravil Maganov. Informovali o tom ruské médiá. Spoločnosť Lukoil následne úmrtie potvrdila, vo svojom vyhlásení však iba uviedla, že Maganov zomrel „po ťažkej chorobe“.

67-ročný Maganov, ktorý bol viceprezidentom Lukoilu, bol na ošetrení na šiestom poschodí moskovskej nemocnice. Na internete sa objavili špekulácie, že spáchal samovraždu, tieto informácie zatiaľ nikto nepotvrdil.

Podľa niektorých zdrojov ide už o siedme podozrivé úmrtie vysoko postaveného ruského manažéra len v tomto roku. Lukoil je druhým najväčším ťažiarom ropy v Rusku po štátnej spoločnosti Rosnefť. Spoločnosť Lukoil už na začiatku marca vyzvala na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine a stala sa tak prvým veľkým ruským podnikom, ktorý sa proti ruskej invázii na Ukrajinu postavil.

Ako je možné, že Maganov z okna vypadol, nie je jasné. Na mieste sa začalo vyšetrovanie. „Dnes ráno Maganov vypadol z okna nemocnice. Zomrel na následky zranení,“ citovala svoj zdroj agentúra Interfax. O smrti informoval aj ruský kanál Mash, ktorý pôsobí na sieti Telegram. Ten priamo napísal: „Ravil Maganov skočil zo šiesteho poschodia Ústrednej klinickej nemocnice na Ulici maršala Timošenka“.

Navrhol názov

Maganov bol jedným z najdlhšie pôsobiacich členov vedenia ropného koncernu založeného v novembri 1991. Podľa Lukoilu to bol práve on, kto kedysi prišiel s návrhom, ako sa spoločnosť bude volať.

Za podozrivých okolností zomreli v posledných mesiacoch aj ďalší vysoko postavení ruskí manažéri. Telo bývalého viceprezidenta plynárenskej spoločnosti Novatek Sergeja Protosena bolo nájdené v apríli v záhrade vily v španielskom Lloret d Mar, kde trávil veľkonočné sviatky. Milionár sa podľa všetkého obesil, v dome boli nájdené aj mŕtve telá jeho manželky a dcéry, obe s bodnými ranami.

Bývalý viceprezident Gazprombanky Vladislav Avajev bol tiež v apríli nájdený mŕtvy vo svojom moskovskom byte. Údajne najprv zabil svoju manželku a dcéru a následne spáchal samovraždu. Nájdené bolo napríklad telo šéfa dopravy v spoločnosti Gazprom Invest Leonida Šuľmana. Vedľa neho ležal lístok, na ktorom sa sťažoval na veľké bolesti v zlomenej nohe.

V máji potom zomrel ďalší bývalý vysokopostavený manažér Lukoilu, Alexander Subbotin. Podľa informácií, ktoré sa objavili v médiách, zomrel na zlyhanie srdca po tom, čo navštívil šamana, ktorý mu mal poskytnúť alternatívnu liečbu.

Reuters približuje, že Maganov bol blízkym spolupracovníkom jedného zo zakladateľov Lukoilu, Vagita Alekperova. Ten v apríli rezignoval z postu šéfa tejto spoločnosti. Stalo sa tak týždeň po tom, čo Británia v rámci sankcií týkajúcich sa ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine zmrazila jeho majetok a zakázala mu vstup do Spojeného kráľovstva./agentury/

X X X

Putin na pohreb Gorbačova nepríde a odoprel mu pocty, aké mal Jeľcin

Ruský prezident Vladimir Putin sa nezúčastní na sobotňajšom pohrebe posledného sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, ktorý zomrel v utorok v Moskve vo veku 91 rokov. S exprezidentom sa Putin rozlúčil už dnes ráno v Ústrednej klinickej nemocnici v Moskve, kde Gorbačov v utorok po ťažkej a dlhej chorobe zomrel. Vo štvrtok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra AFP.

Šéf Kremľa Vladimir Putin pri rakve so zosnulým Michailom Gorbačovom v Ústrednej klinickej nemocnici v Moskve vo štvrtok 1. septembra 2022. Prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu nebude mať ani plný štátny pohreb.

„Rozlúčková ceremónia a pohreb sa uskutočnia 3. septembra, avšak pracovný harmonogram prezidenta (Putina) mu nanešťastie neumožní (zúčastniť sa),“ povedal Peskov novinárom. Ruský prezident však dnes v nemocnici „položil kvety pri (Gorbačovovej) rakve“, dodal. Ruské médiá medzitým odvysielali zábery, ako prezident pokladá v nemocnici červené ruže ku Gorbačovovej rakve – ktorá zostala podľa ruskej tradície otvorená. Súčasný šéf Kremľa pri rakve chvíľu postál, sklonil hlavu, dotkol sa okraja rakvy, prežehnal sa a odišiel.

Na otázku, či bude mať Gorbačov štátny pohreb, Putinov hovorca uviedol, že obrad bude obsahovať „prvky“ štátneho pohrebu, ako napríklad čestnú stráž či ďalšie podobné formality. Štát tiež podľa Peskova pomáha s organizáciou smútočného obradu.

Jeľcin áno, Gorbačov nie

Putin tak Gorbačovovi odoprel plné štátne pocty, ktorých sa dočkal po svojej smrti jeho nástupca Boris Jeľcin, poznamenala agentúra Reuters. Sobotné lúčenie s niekdajším prezidentom ZSSR bude podľa nej v silnom kontraste k pohrebu Jeľcina, ktorý si ako svojho nástupcu vybral práve Putina. Po Jeľcinovej smrti v roku 2007 Putin vyhlásil deň štátneho smútku a spoločne so svetovými predstaviteľmi sa zúčastnil veľkolepého štátneho pohrebu v moskovskom chráme Krista Spasiteľa, píše Reuters.

Posledná rozlúčka s Gorbačovovom bude v Stĺpovej sále Domu odborov v Moskve, kde bol po smrti v roku 1953 vystavený aj sovietsky diktátor Josif Stalin. Na otázku reportérov, či bude mať Gorbačov štátny pohreb, Peskov odvetil, že posledná rozlúčka bude niesť „prvky“ štátneho pohrebu, vrátane napríklad čestnej stráže či ďalších oficiálnych znakov.

Putin predtým zaslal Gorbačovovým príbuzným sústrastný telegram a Kremeľ vyzdvihol zosnulého politika ako výnimočného svetového lídra. Pomohol ukončiť studenú vojnu, ale veľmi sa mýlil, pokiaľ ide o vyhliadky na zblíženie sa s „krvilačným“ Západom, uviedol úrad ruského prezidenta.

Putin rozpad Sovietskeho zväzu považuje za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. Vo svojom vyhlásení sa vyhol priamej kritike Gorbačova a označil ho za štátnika s obrovským vplyvom na chod svetových dejín.

Manželmi sa stali v roku 1953. Raisa Gorbačová bola po boku Michaila Gorbačova až do svojej smrti v roku 1999, aktuality.sk

X X X

Rusko na Sibíri spolu s Čínou cvičí 50-tisíc vojakov

Rusko začalo rozsiahle vojenské cvičenie Vostok 2022 (Východ 2022), na ktorom sa zúčastňujú aj armáda Číny a ďalších krajín. Agentúra AP napísala, že jeho cieľom je ukázať, že Moskva a Peking zosilňujú vojenskú spoluprácu v období silného napätia vo vzťahoch so Spojenými štátmi.

Na zábere zverejnenom ruským ministerstvom obrany sú čínske jednotky zoradené počas vojenského cvičenia Vostok 2022 na strelnici na ruskom Ďalekom východe, v stredu 31. augusta 2022.

Rusko chce tiež predviesť, že aj v čase invázie na Ukrajine má dostatočné kapacity pre rozsiahle manévre na Ďalekom východe a v Japonskom mori.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cvičenia sa zúčastní viac ako 50-tisíc vojakov, zapojí sa do neho napríklad 140 lietadiel a 60 vojnových lodí. Na manévre, na ktorých sa podieľajú aj členovia ozbrojených síl ďalších postsovietskych republík, Číny, Indie, Laosu, Mongolska alebo Sýrie, osobne dohliada náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov. Ruské a čínske námorníctvo budú v Japonskom mori cvičiť „spoločný postup pri ochrane námorných komunikácií, ekonomických zón a súčinnosť s pozemnými vojskami“.

Peking do Ruska vyslal viac ako 2 000 vojakov s viac ako 300 vojenskými vozidlami, asi dvadsiatimi bojovými lietadlami a tromi vojnovými loďami, informovali čínske médiá.

Manévre sú dôkazom prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom, ktorá zosilnela po ruskom vpáde na Ukrajinu z 24. februára. Čína odmieta ruskú agresiu kritizovať a obviňuje Spojené štáty a NATO, že Moskvu vyprovokovali. Peking odsúdil prísne sankcie, ktoré Západ na Rusko kvôli invázii uvalil. Rusko sa zase jednoznačne postavilo za Čínu v čase napätia, ktoré sa medzi Pekingom a Spojenými štátmi vyostrilo po tom, čo šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová nedávno navštívila Taiwan. Čína tento ostrov považuje za svoju provinciu./agentury/

X X X

Pred 30 rokmi schválila Slovenská národná rada Ústavu SR

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR.

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR), pred 30 rokmi, Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Deklaráciu o zvrchovanosti SR slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi.

Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Schválenie Ústavy SR

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.

Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Podpis Gašparoviča a Mečiara

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová k ústave: Naliehavo potrebuje zmenu. Kollár žiada viac rešpektu

V historickej budove Národnej rady na Župnom námestí v Bratislave sa konala slávnostná schôdza parlamentu.

Koná sa pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR. Slávnostné zasadnutie je v Sále Ústavy SR, v ktorej presne pred 30 rokmi vo večerných hodinách prijali poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady znenie ústavy.

Po schôdzi predseda Národnej rady Boris Kollár odovzdal šiestim laureátom štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Medzi ocenenými je herečka Božidara Turzonovová. „Na poli dramatického umenia vyorala hlbokú brázdu a pri príležitosti svojho životného jubilea si cenu skutočne zaslúži,“ pripomenul Kollár. Ďalším oceneným je dramatik a režisér Viliam Klimáček.

Štátnu cenu získal aj exprezident SR Rudolf Schuster. Kollár pripomenul, že Schuster ako nový predseda Slovenskej národnej rady po novembri 1989 pristúpil zodpovedne k odovzdávaniu politickej moci do rúk predstaviteľov Nežnej revolúcie. „Napriek tomu zostal zodpovedným činiteľom slovenského parlamentu, zriadil komisiu na prípravu Ústavy SR. Pod jeho vedením 1. marca 1990 Slovenská národná rada prijala zákon o názve, štátnych symboloch a štátnej hymne SR,“ dodal.

Cenu udelil Kollár tiež rabínovi Itzchackovi Jehudovi Schapirovi. „Itzchack Jehuda Schapira z geograficky síce vzdialeného, avšak nám blízkeho Izraelu, rozvíja ako rabín učenie svojich predkov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska,“ pripomenul predseda NRSR.

Dvaja laureáti dostali cenu in memoriam. Je medzi nimi aj kardinál Jozef Tomko. „Je príkladom toho, že aj človek, ktorý pracoval na najvyšších poschodiach vatikánskej hierarchie, môže zostať úprimným vlastencom malého stredoeurópskeho národa,“ vyzdvihol predseda parlamentu. Cenu prebral bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

Cenu in memoriam dostal i právnik, univerzitný pedagóg a odborník na občianske právo Karol Plank. Kollár vyzdvihol, že Plank ako predseda komisie na prípravu Ústavy SR urobil najviac prác na príprave jej základného textu. Ocenenie prevzal syn Karola Planka Tomáš Plank./agentury/

X X X

Aké sú pozície SaS pred 10 bodovým ultimátom Matoviča

Ťažko splniteľné. Desatoro požiadaviek od Igora Matoviča (OĽaNO) bude pre Slobodu a Solidaritu zrejme priveľké sústo. Aj keď ich sulíkovci oficiálne nezamietli a sú ochotní o nich rokovať, museli by prekročiť viaceré červené čiary.

SaS požiadavky oficiálne nezamietla, ale čaká na demisiu Matoviča. „Ja som nepovedal, že s tými bodmi súhlasíme, sme pripravení sa o nich konštruktívne baviť. Nebudeme sa baviť skôr, ako bude splnená naša základná požiadavka,“ uviedol šéf liberálov v stredu s tým, že požiadavky OĽANO vnímajú ako návrhy na rokovanie.

Matovič novými podmienkami chce napríklad odklad tzv. „krúžkovného“ pre deti od 5 do 18 rokov, ktoré mali dostať 50 eur mesačne. Dokopy to v roku 2023 malo štátnu pokladnicu vyjsť na 372 miliónov eur.

Namiesto toho chce opäť meniť výšku daňového bonusu na dieťa. A to na výšku 140 eur pre všetky deti do 18 rokov. Ďalej chce zvýšiť prídavky na dieťa na 60 eur pre deti do 18 rokov.

Bezpodmienečné súhlasenie

Najväčšou prekážkou budú asi podmienky, ktoré hovoria o podpore zákonov z dielne ministerstva financií pod vedením Matoviča. Matovič vyžaduje súhlas so zmenami prídavkov a dokonca aj so zmenami, s ktorými príde jeho rezort v prípade, ak Ústavný súd vyhlási ktorúkoľvek časť Rodinného balíčka za protiústavnú, pričom v súčasnosti nevie nikto, s akým verdiktom príde Ústavný súd.

Rovnako chce vidieť súhlasy sulíkovcov aj pri štátnom rozpočte na rok 2023, pričom návrh ešte nikto nevidel. To isté platí aj pri návrhu dlhovej brzdy – tu je SaS za, ale chce aj daňovú brzdu, aby sa viac nezvyšovali dane – pričom ministerstvo sľubuje zmeny, ktoré zatiaľ opäť nikto nevidel.

Súhlas si Matovič vyžaduje aj pri návrhu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý chce zaviesť tzv. rodičovský bonus – pracujúce deti by rodičom v penzii posielali časť odvodov.

Pozreli sme sa bližšie, čo žiada Matovič a aké pozície zastáva voči nim SaS.

1️⃣ 200 eur na dieťa

Vzhľadom potrebu kompenzácie rastu cien energií a po prihliadnutí na trvajúcu nespoluprácu ministerstva školstva pri tvorbe systému tzv. krúžkovného, ministerstvo financií (MF) navrhne zmenu, ktorá dočasne od 1.1.2023 do 31.8.2024 miesto krúžkovného zvýši prídavok na dieťa na 60 EUR a daňový bonus na 140 EUR pre všetky deti od 0 do 18 rokov. Stratu príjmov obcí spôsobenú touto zmenou štát obciam preplatí. Všetci poslanci SaS zmenu zákona podporia. V prípade ak Ústavný súd SR vyhlási ktorúkoľvek časť Rodinného balíčka za protiústavnú, poslanci SaS podporia zmeny navrhnuté MF s cieľom dosiahnuť podporu až 200 EUR mesačne pre každé dieťa od 0 do 18 rokov.

Pozícia SaS: Sulíkovci považovali Matovičov tzv. rodinný balíček za rozhadzovanie peňazí aj pre bohatšie rodiny namiesto toho, aby sa cielene pomáhalo najchudobnejším rodinám. Takisto namietali aj krúžkovné, pričom to považovali za skoro nerealizovateľnú agendu, ktorú mal mať na starosti minister školstva Branislav Grohling za SaS.

2️⃣ Štátny rozpočet na rok 2023

V riadnom termíne bude schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2023, tak aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, ktoré by v dnešnej dobe spôsobilo chaos vo financovaní fungovania úloh štátu. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Pozícia SaS: Návrh rozpočtu ešte nikto nevidel, preto je ťažké odhadovať, ako sa k nemu postaví SaS. Každopádne, strana sa prikláňa k vyrovnanému rozpočtu a menej míňaniu a žiadne nové dane.

3️⃣ Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Bude schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého prijatie strana SaS už dva roky v parlamente blokuje. MF predloží úpravy novely a všetci poslanci SaS zákon podporia.

Pozícia SaS: Liberáli nemajú problém s návrhom o rozpočtovej zodpovednosti. No k nemu chcú pridať aj podmienku o daňovej brzde. Tá hovorí v skratke o tom, že žiadne dane sa nesmú zvyšovať, a ak by sa zvyšovali v jednej oblasti, vykompenzujú sa v druhej oblasti. Proti návrhu SaS sú ale ekonómovia a aj koaliční partneri.

4️⃣ Stabilita dôchodkového systému

Bude schválený ústavný zákon o stabilite dôchodkového systému, potrebného mimo iného na zavedenie rodičovského bonusu a možnosti odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, ktorého príprave strana SaS svojimi podmienkami dlhodobo bráni. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Pozícia SaS: Strana je proti Krajniakovmu rodičovskému bonusu. SaS sama navrhla podmienky, ako by mal vyzerať dôchodkový systém a rodičovský bonus ako ho prezentuje minister práce tam chýba.

5️⃣ Finančná disciplína

Poslanci ani ministri za SaS nebudú predkladať návrhy s dopadom na verejné financie bez toho, aby nenavrhli zdroje, ktoré zabezpečia ich finančné krytie. Všetky návrhy s vplyvom na verejné financie, neodsúhlasené koaličnou radou a predložené na rokovanie septembrovej schôdze NR SR, poslanci SaS stiahnu z rokovania NR SR.

Pozícia SaS: Strana chce zahlasovať za zdanenie vysokých ziskov Slovnaftu, o ktorých má rokovať parlament. No zároveň SaS predložila na septembrovú schôdzu návrh na zníženie DPH na benzín a naftu z 20 na 8 percent. Ďalej predložila zdanenie online hazardu a zdanenie plynového prepravcu Eustream. Toto všetko by mali podľa Matoviča stiahnuť a prerokovať na koaličnej rade.

6️⃣ Nové zdroje príjmov štátu

Budú schválené nové sadzby daní na lieh a hazard podľa návrhu ministerstva financií. Bude zavedená nová daň z ruskej ropy a tranzitného plynovodu podľa návrhu MF. Bude zvýšený odvod regulovaných subjektov podľa návrhu MF a bude rozšírený okruh platiteľov odvodu. Všetci poslanci SaS zákony podporia. Nové zdroje budú prerozdelené obyvateľom SR podľa návrhu MF na zmiernenie následkov inflácie a energetickej krízy. Všetci poslanci SaS návrhy na prerozdelenie nových zdrojov podporia.

Pozícia SaS: SaS chce valorizovať daň z liehu, no nie je to celkom totožné s návrhom ministerstva financií. Daň z ruskej ropy a z tranzitného plynovodu môže prejsť, ale záleží na detailoch, ako by sa strany dohodli. SaS nazýva zvyšovanie daní „červenou čiarou“. Nie je vôbec jasné, ako myslí Matovič prerozdelenie z vyšších daní, preto je ťažké odhadnúť pozíciu SaS.

7️⃣ Zmrazené ceny elektriny pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí takú dohodu so Slovenskými Elektrárňami a.s., ktorou splní svoj verejný prísľub o zmrazených cenách elektriny pre všetky domácnosti bez dopadu na verejné financie, keďže na súčasný návrh ministra hospodárstva by drasticky doplatili domácnosti, ktoré kúria elektrinou.

Čaká sa na podpis Európskej komisie, ktorý má prísť niekedy v novembri tohto roka. Sulíkovci zatiaľ predstavili návrh, aby domácnosti do 85 percent svojej spotreby z roku 2020 platili nižšie regulované ceny. Zvyšok by si doplatili za vysoké trhové ceny. Tým chcú ľudí motivovať šetriť. Nápad so zastropovaním lacnej energie do spotreby 4 megawathodiny už neplatí.

8️⃣ Výhodné zmluvy na plyn pre všetky domácnosti

Minister hospodárstva zabezpečí, aby bol splnený jeho verejný prísľub na výhodné 4-ročné zmluvy na odber plynu pre všetky domácnosti ako aj výhodné kontrakty pre bytové domy bez dopadu na verejné financie.

Pozícia SaS: Aj na tomto návrhu aktuálne ministerstvo hospodárstva pracuje. Mali by tam byť zahrnuté aj firmy a bytovky, o ktorých spočiatku minister Sulík nehovoril. Energetické zákony zatiaľ vláda odsúva, lebo sa stále upravujú, vyhlásil v stredu po rokovaní vlády tajomník rezortu Karol Galek.

9️⃣ Príspevok domácnostiam na plyn a teplo 250 miliónov €

Bude schválený zákon predložený ministerstvom financií, ktorý zabezpečí špeciálny príspevok domácnostiam na kompenzáciu vyšších cien plynu a tepla v roku 2023 v minimálnej výške 250 miliónov €. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Pozícia SaS: Nie je jasné, ako sa k tomu SaS postaví. Je to nová požiadavka. Dá sa očakávať, že ak budú príspevky cielené pre najchudobnejších, SaS by mohla súhlasiť.

1️⃣0️⃣ Príspevok dôchodcom 150 miliónov €

Bude schválený jednorazový príspevok k starobným dôchodkom vo výške 50% z 13. dôchodku, vyplatený na jeseň roku 2022. Všetci poslanci SaS zákon podporia.

Pozícia SaS: Opäť nie j jasné, ako sa k tomu SaS postaví, ide o novú požiadavku. Z predchádzajúcich výrokov SaS sa však môžeme domnievať, že by to strana mohla podporiť. Keďže OĽaNO nezverejnilo detaily, je ťažké predvídať kroky sulíkovcov./agentury/

X X X

Fico a Čaputová si aj na Deň Ústavy vymieňajú odkazy. Heger kritizuje

Predseda Smeru-SD a expremiér Robert Fico počas slávnostnej schôdze Národnej rady (NR) SR pri príležitosti výročia prijatia Ústavy SR apeloval na prezidentku Zuzanu Čaputovú v súvislosti s referendom. Hlava štátu reagovala, že takéto odkazy nepotrebuje a vie, ako má konať. Odkazy cez verejné prejavy v deň 30. výročia prijatia ústavy kritizovali viacerí politici.

Poslanec Robert Fico počas príhovoru na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy SR 1. septembra 2022 v Bratislave.

Fico v prejave podčiarkol, že ústava zveruje štátnu moc do rúk občanov SR. „Dajte ľuďom to, čo im podľa Ústavy SR patrí. Dajte im to, čo ústava hovorí, že sa to nazýva štátnou mocou,“ vyhlásil. Pripomenul prezidentke povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

„Nepotrebujem takéto odkazy alebo povzbudenia Roberta Fica. Viem, ako mám konať. Tak ako doposiaľ, konám a budem konať v súlade s ústavou,“ reagovala prezidentka. Čo sa týka vládnej krízy, hlava štátu opakovane poukázala na politickú realitu. Tiež na svoje požiadavky, aby sa agónia pri riešení situácie skončila.

Heger: Fico sa bojí trestu

Premiér Eduard Heger (OĽANO) tvrdí, že Fico zneuctil slávnostné zhromaždenie a zneužil ho na vlastnú politiku. Poznamenal, že tak konal z obavy pred hroziacim trestom. „Ukradol celé toto zhromaždenie,“ vyhlásil.

Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini by do príhovoru pri takejto príležitosti politiku nevnášal. „Tobôž keď vieme, že pán kolega má plánovanú svoju protestnú akciu v Košiciach,“ poznamenal. Na druhej strane však podľa neho Ficov prejav nebol agresívny. „Treba zachovať nejakú dôstojnosť. Po 30 rokoch treba skonštatovať, že ústava už vtedy bola napísaná veľmi progresívne a predpokladajúc aj vážne pohyby na politickej scéne. Je to dokument, ktorý si treba vážiť, ktorý je vyvážený a treba veľmi citlivo aj do budúcna prichádzať s nejakými zmenami bez diskusie,“ uviedol.

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga hovorí o hanebnosti. „Zneužiť oficiálne oslavy dňa ústavy na ‚útok‘ proti prezidentke za to, že rešpektuje ústavu je hanebné! Čo však čakať od Roberta Fica,“ doplnil.

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) skonštatoval, že niektoré prejavy sa k tejto príležitosti nehodili. Nechcel však konkretizovať.

Bývalý predseda Mosta-Híd a dlhoročný politik Béla Bugár si myslí, že Fico to pokazil. „Stačilo citovať tú časť ústavy. Každý by rozumel, o čo sa jedná. Ešte k tomu takto sa obrátiť na pani prezidentku, nemyslím si, že to bolo správne,“ poznamenal.

Expremiér Mikuláš Dzurinda nechcel komentovať prejavy politikov. Pripomenul, že ide o sviatočný deň a ocenil formát, v akom vedenie NR SR zorganizovalo podujatie v historickej budove parlamentu. „Aj sme si zaspomínali, aj sme popremýšľali, aj sme sa povzbudili,“ uviedol Dzurinda. Nateraz nepovedal, či sa vráti do politiky./agentury/

X X X

Politici reagujú na Ficov prejav k prezidentke: Pokazil to, hovorí Bugár. Ozval sa aj Pellegrini

Bývalí i aktívni politici reagujú na Ficov prejav. Predniesol ho na slávnostnej schôdzi k 30. výročiu schválenia Ústavy SR. Udalosť podľa niektorých zneužil na kritiku hlavy štátu. Ozval sa tiež prezidentský palác.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Predseda Smeru-SD dnes apeloval na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vyhlásila v októbri referendum o predčasných voľbách.

„Prečo vás teda neosloviť dnes, prvého septembra 2022, keď máme významný štátny sviatok,“ povedal šéf Smeru-SD hlave štátu pred poslancami, členmi vlády, bývalými politikmi a ďalšími hosťami.

Zuzana Čaputová podľa niekdajšieho premiéra „nie len svedkom, ale aj priamym účastníkom hlbokej vládnej krízy, ktorá priamo ohrozuje celé Slovensko“.

„Dobre viete, že máte jednu veľkú ústavnú povinnosť, ktorú žiaľ, neviete fakticky naplniť. A touto povinnosťou je zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov,“ pokračoval v prejave Fico.

Hlava štátu reagovala, že takéto odkazy nepotrebuje a vie, ako má konať.

Ohlasy politikov

Odkazy cez verejné prejavy v deň 30. výročia prijatia ústavy kritizovali viacerí politici.

Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini by do príhovoru pri takejto príležitosti politiku nevnášal. „Tobôž keď vieme, že pán kolega má plánovanú svoju protestnú akciu v Košiciach,“ poznamenal. Na druhej strane však podľa neho Ficov prejav nebol agresívny.

X X X

Fico využil na slávnostnej schôdzi prítomnosť prezidentky: Máte povinnosť, ktorú, žiaľ, neviete naplniť

Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.

V historickej budove Národnej rady (NR) SR v Bratislave sa vo štvrtok konala slávnostná schôdza parlamentu k 30. výročiu schválenia Ústavy SR.

Okrem troch najvyšších ústavných činiteľov vystúpil s prejavom taktiež líder opozičného Smeru-SD Robert Fico.

Príhovor k výročiu Ústavy zároveň využil na politickú rétoriku a obrátil sa s výzvou k prezidentke Zuzane Čaputovej.

Adresoval jej kritiku, že je „nie len svedkom, ale aj priamym účastníkom hlbokej vládnej krízy, ktorá priamo ohrozuje celé Slovensko“.

Podporí návrh Borisa Kollára

Zuzanu Čaputovú vyzval, aby „dala ľuďom to, čo im podľa článku 2 Ústavy SR patrí“.

„Dajte im to, čo Ústava hovorí, že sa to nazýva štátnou mocou. Volení zástupcovia, Národná rada, zjavne nie je schopná zmeniť Ústavu SR. To, čo potrebujeme zmeniť podľa príkazu Ústavného súdu SR. Rovnako nie je schopná zabezpečiť vykonanie predčasných parlamentných volieb,“ poznamenal.

Ocenil návrh predsedu Národnej rady Borisa Kollára. Šéf Sme rodina chce poslancom predložiť ústavný zákon, ktorý by umožňoval skrátiť volebné obdobie poslancami v parlamente.

Fico poznamenal, že ho v Smere-SD podporia všetkými hlasmi. Podľa jeho slov však určite nezíska podporu „v zostatku ruín vládnej koalície“.

Prezidentka sa obráti na Ústavný súd

Predseda Smeru-SD priniesol na konci augusta prezidentke 406-tisíc podpisov petície na konanie referenda o predčasných voľbách. Žiada, aby sa konalo na jeseň počas župných a komunálnych volieb.

Zuzana Čaputová dávnejšie avizovala, že sa s otázkami znovu obráti Ústavný súd.

Podľa niekdajšieho premiéra má ale prezidentka na stole „kvalifikovanú petíciu takmer pol milióna občanov“, ktorá ju podľa jeho slov oprávňuje vyhlásiť referendum na 29. októbra.

„Nikto nepochybuje, že v tomto referende budú ľudia požadovať okamžitú demisiu nefunkčnej vlády a súčasne aj takú zmenu ústavy, ktorá v krátkom čase umožní konanie predčasných parlamentných volieb. Urobte tak, a ľudia vyriešia to, čo neviete vy, ani vláda vykonať. Je to ústavné, demokratické, zvrchované a právne. A predovšetkým je to správne,“ uzavrel kritiku počas schôdze.

Odpoveď prezidentky

„Nepotrebujem takéto odkazy alebo povzbudenia Roberta Fica. Viem, ako mám konať. Tak ako doposiaľ, konám a budem konať v súlade s ústavou,“ reagovala prezidentka Čaputová.

Čo sa týka vládnej krízy, hlava štátu opakovane poukázala na politickú realitu. Tiež na svoje požiadavky, aby sa agónia pri riešení situácie skončila.

X X X

Dôchodcovia žiadajú okamžitú pomoc. Odmietajú ale tú z 10 bodov pre zachovanie koalície

Ako informoval predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian, návrh je len marketingovým príspevkom na zalepenie očí.

Občianske združenie Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) vyzýva, aby sa okamžite vyriešila situácia pre pomoc seniorom. Združenie však odmieta pomoc, ktorá bola predstavená v desiatich bodoch v návrhu ako podmienka pre zachovanie koalície. Ako vo štvrtok informoval predseda JDS Michal Kotian v tlačovej správe, „návrh je len marketingovým príspevkom na zalepenie očí“. Združenie dodalo, že Slovensko potrebuje po viac ako ôsmich mesiacoch prijať pomoc pre seniorov.

„Pomoc v návrhu nemá žiaden racionálny základ a nereflektuje skoro 15 percent dôchodcovskej inflácie a zdražovanie, s ktorou sú konfrontovaní seniori už niekoľko mesiacov,“ tvrdí Kotian, podľa ktorého je 13. dôchodok nedostatočný. „V súčasnosti je 13. dôchodok iba sociálna dávka, nie skutočný dôchodok. Myslíme si, že takýto vážny záväzok má prichádzať po racionálnom a konštruktívnom dialógu,“ tvrdia v JDS. Podľa nich v dôsledku zdražovania seniori prispievajú viac ako 400 miliónov eur do štátneho rozpočtu. „Návrhom nám z týchto 400 miliónov chcú vyplatiť naspäť len 150 miliónov eur, ako 13. dôchodok. Prečo si chce týmto návrhom štát nechať 250 miliónov eur?,“ dožadujú sa odpovede v občianskom združení.

Michal Kotian priznal, že už niekoľko mesiacov upozorňujú na neudržateľnú situáciu u seniorov. „Pod petíciu za naše oprávnené požiadavky sa iba za jeden mesiac podpísalo už viac ako 160-tisíc ľudí,“ dodal predseda JDS. Združenie na základe petície očakávalo aspoň diskusiu. „Dôrazne požadujeme upokojenie a stabilitu. Najmä však konštruktívny dialóg a riešenia adekvátne súčasnej dobe,“ uzavrel Kotian./agentury/

X X X

Matovič neodstúpi z postu ministra, pokiaľ sulíkovci nesplnia 10 podmienok OĽaNO

Šéf rezortu financií a najväčšieho koaličného zoskupenia Igor Matovič (OĽaNO) neodíde z ministerskej funkcie, pokiaľ strana SaS nesplní desať podmienok.

Podľa TA3 tiež poznamenal, že „nebude veriť sľubom strany SaS a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi typu: Matovič odíde a my to spravíme, my ľuďom pomôžeme“.

Spravodajskej stanici povedal, že SaS podľa jeho slov vedela deň vopred o tom, že z jeho hnutia vzíde 10 podmienok.

„Vedeli aj o tom, ako je to postavené. Sulík išiel rýchlo dať výpoveď pani prezidentke, aby sa zbavil zodpovednosti,“ doplnil.

Podľa tohto scenára všetko nasvedčuje tomu, že v pondelok podajú demisiu aj zvyšní traja ministri za SaS.

Vyvrcholí koaličná kríza?

Ak sa vďaka SaS schvália opatrenia na pomoc ľuďom a ochranu verejných financií, ktoré navrhuje OĽaNO, minister financií je pripravený odísť z vlády spolu s Richardom Sulíkom (SaS). Také bolo stanovisko, ktoré v stredu pred rokovaním vlády oznámil premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Minister hospodárstva Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu. Uviedol tiež, že o návrhoch OĽANO je SaS podľa jeho slov pripravená konštruktívne rokovať. Ale až po odchode Matoviča z vlády.

Na krizu v koalícii zareagovala v stredu aj prezidentka Zuzana Čaputová. Požiadala premiéra, aby jej včas predložil nominantov na uvoľnené ministerské kreslá.

Rovnako žiada, aby čo najskôr predstavil spôsob, akým bude jeho prípadná menšinová vláda získavať podporu pre zákony. Rovnako chce, aby sa obdobie vzájomných ultimát v pondelok (5. 9.) skončilo.

Zdôraznila potrebu funkčnej vlády, najmä v období kríz. Hlava štátu to oznámila po rokovaní s premiérom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aktuality.sk

X X X

Máte doma tento pohár? Ihneď sa ho zbavte. Obsahuje kadmium a olovo

Úradu verejného zdravotníctva cez systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá bolo doručené varovné oznámenie Poľska o nevyhovujúcom výrobku – sklenenom pohári „JungleSummer“, 250 ml, EAN kód: 41247001011000000200, krajina pôvodu: Čína.

V uvedenom výrobku bola laboratórnou analýzou zistená migrácia kadmia a olova, čo je v rozpore s nariadením EP a Rady č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami.

Nemecká spoločnosť TEDiGmbH& Co. KG, Dortmund dodala výrobok aj do predajní TEDi na Slovensku.

Úrad verejného zdravotníctva overuje stiahnutie uvedeného výrobku z trhu. Keďže sa tento výrobok ešte môže nachádzať na trhu v SR, odporúčame spotrebiteľom, aby tieto výrobky nekupovali, už zakúpené výrobky nepoužívali a vrátili ich do miesta predaja./agentury/

X X X

Fixované ceny niekto zaplatí. A vláda si na nové dane rýchlo zvykne, hovoria odborníci o 10 podmienkach od Matoviča

V stredu na poludnie, tesne pred vypršaním ultimáta SaS na odchod Igora Matoviča (OĽaNO) z vlády, minister financií zverejnil na sociálnej sieti status, že je ochotný požiadavku liberálov splniť, ale iba vtedy, ak oni na oplátku zrealizujú jeho 10 požiadaviek. Zoznam následne priniesol premiér Eduard Heger (OĽaNO) na rokovanie vlády.

Väčšina z požiadaviek má ekonomický charakter. Denník preto oslovil odborníkov s otázkami, či sú úlohy splniteľné, aký by mali dopad na financie a či sa dajú uskutočniť bez dopadu na verejné financie.

Heger: Matovič odstúpi z postu ministra, ak bude splnených desať bodov OĽaNO

Michal Mešťan, Prodekan pre rozvoj a digitalizáciu Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Pri tejto vláde sme si bohužiaľ zvykli na to, že spontánne nápady sú rýchlo realizovateľné a plánované veci trvajú dlhší čas. Osobne si myslím aj na základe predchádzajúcich stanovísk zástupcov SaS, ktorí viaceré z nich dlhodobo kritizujú a odmietajú, že ich nebude možné všetky splniť v krátkom čase (i keď niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú riešenia aktuálnej situácie s cenami plynu a energií, prípadne cielenej pomoci ohrozeným skupinám, by mohli byť realizovateľné rýchlo).

K dopadu na štátny rozpočet a verejné financie ako celok sa určite vyjadria kompetentné orgány či inštitúcie (napr. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť). Určite všetky požiadavky, ktoré boli predstavené, nebudú môcť byť kryté iba aktuálne lepším výberom daní v tomto roku. V návrhu je aj zvyšovanie určitých druhov daní, avšak pri zvyšovaní daní je otázne, o koľko reálne príde do rozpočtu viac zdrojov. Určite v aktuálnej situácií je potrebné realizovať také opatrenia, ktoré budú cielené a pomôžu najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Úprimne si ale myslím, že navrhnuté opatrenia budú mať negatívny vplyv na financie štátu (rast zadlženia).

Čo sa týka podmienky uskutočniť 10 požiadaviek bez dopadu na verejné financie, nemyslím si, že je úplne možné fixovať takto ceny. Je to skôr menej pravdepodobné. Americký ekonóm Milton Friedman raz povedal, že „nič také ako obed zadarmo neexistuje“. To platí aj o nižších cenách za elektrinu či plyn. Niekto koniec koncov bude musieť ten rozdiel v cenách zaplatiť.

Sulík podal demisiu, žiada o to aj Matoviča

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a bývalý riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Slovenska

K spôsobu politickej implementácie a legitímnosti požiadaviek sa nechcem vyjadrovať, keďže členovia Rady musia zostávať prísne apolitickí. Môžem však povedať nasledovné. Stav našich verejných financií je vysoko rizikový. Preto by schvaľovanie všetkých zmien s významným trvalým negatívnym dopadom na rozpočet malo byť zároveň sprevádzané ich prefinancovaním. Je možné, že výdavky nastanú okamžite a financovanie nabehne postupne – potrebujeme však hodnoverný plán financovania akýchkoľvek nových výdavkov. Jednorazové kompenzačné opatrenia pre sociálne ohrozené skupiny či samosprávy sú z pohľadu verejných financií oveľa priechodnejšie.

Z pohľadu RRZ pokladáme za kľúčové čo najskôr zaviesť (či dokončiť) tieto reformy: kredibilnú a udržateľnú dôchodkovú reformu (s vrátením naviazania dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života, s opravením investovania v druhom pilieri a ideálne s ústavnými garanciami), úspešnú implementáciu výdavkových limitov a ideálne prenesenie výdavkových limitov do ústavného zákona (aj s úpravami dlhovej brzdy, aby sa limity a brzda navzájom dopĺňali a posilňovali) a dôslednú implementáciu Plánu obnovy (ktorý má reálny potenciál zvýšiť náš budúci blahobyt).

Martin Hudcovský, odborný asistent Národnohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave

Myslím, že tie požiadavky sú pochopiteľné, pretože ak zostane koalícia fungovať aj po týchto vášnivých momentoch, bude potrebovať relatívne voľné ruky pri tvorbe rozpočtu. Ten priestor je teraz obmedzený aktuálnym znením zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by ďalšie výrazné zadlžovanie nepripúšťal. Rovnako snaha poskytnúť dodatočné financie ohrozeným skupinám ako sú dôchodcovia je určite vítaná. Bezprecedentné ceny energií sa premietnu do rozpočtov všetkých domácností a najmä pri plyne a teple s tým vláda vie bez ďalšieho zadlžovania spraviť málo. Zavádzanie nových sektorových daní, či osobitný odvod pod ktorý budú zahrnuté ďalšie podnikateľské subjekty, je dnes v zahraničí v podstate v zahraničí bežnou praxou. Tam si potrebu kompenzovať ceny energií už uvedomujú kvôli liberalizácií cien pre domácnosti.

Možno súhlasiť s myšlienkou zabezpečiť zastropovanú cenu elektriny pre všetky domácnosti, pretože na jar avizovaný objem v memorande (tuším 6,15 TWh) je naozaj odvodený od spotreby všetkých domácností, nie priemernej domácnosti. Keďže elektrinu nemusíme dovážať, ale vieme ju v dostatočnej miere vyrobiť v domácej ekonomike, nie sme limitovaní jej dovozom. Ako podporný fakt môže v tomto prípade slúžiť, že ohlásené obmedzenie výroby v energeticky náročných podnikoch, ktorý prenecháva vcelku významný podiel celoročnej spotreby elektriny dostupnej na predaj alebo využitie inde. Rovnako spustenie 3. bloku v JE Mochovce z krajiny spraví budúci rok čistého vývozcu elektriny. Na príklade iných krajín, kde nastala liberalizácia cien energií môžeme vidieť, že prenesenie nákladov (či už celkových alebo čiastočných – prípad Slovenska je od 4 MWh a viac za rok) na elektrinu pre domácnosti vykurované elektrinou má takmer devastačné účinky na rozpočty domácností. Platby za elektrinu sú porovnateľné alebo vyššie ako splátky hypotéky. Štat je síce minoritným spoluvlastníkom v SE, ale toto by si mohol dokázať presadiť vzhľadom na spomínané okolnosti.

Ohľadne dopadov na rozpočty, snaha o to, aby to nemalo negatívny dopad na verejné financie cez zavádzanie a zvyšovanie niektorých daní je pochopiteľná, ale mala by byť aj časovo obmedzená. Podobne ako sa ľahko zvyká na opatrenia typu „vlaky zadarmo“ a pod. sa rovnako ľahko zvyká na dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu z novo zavedených daní. Problém je, že po odznení potreby uplatňovať takú daň sa už nenájde nikto, kto by dobrovoľne rušil tieto dane, ktoré boli zavedené počas krízovej situácie.

Typickým príkladom je bankový odvod, ktorý bol zavedený len na prekonanie krízy ešte v roku 2011 a trvalo takmer desaťročie pokiaľ sa zrušil, pretože bol pohodlným príjmom pre štátny rozpočet aj dávno po odznení dôvodu jeho vytvorenia. Aktuálna situácia sa však dá nazvať krízou a potreba hľadať ďalšie príjmy je logická. Zvyšovať dane pre pracujúcich je aktuálne nemysliteľné, zvýšiť dane pre podniky v čase hroziacej alebo skôr nastupujúcej recesie je rovnako neprijateľné, takže zostáva buď zaviesť dane podnikom, ktoré nie sú zasiahnuté aktuálnou situáciou (alebo z nej dokonca profitujú) alebo pripustiť, že štát sa v čase krízy môže viac zadĺžiť. Opäť sa však vraciame k tomu, že zatiaľ čo teraz je zvyšovanie dlhu logicky odôvoditeľné, tak v časom ekonomického blahobytu politici nemajú ochotu ho znižovať. To demoštruje fakt, že vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet sme za históriu tejto krajiny nedosiahli ani raz a dlh sa znižoval hlavne tým, že sme z neho vyrastali rýchlejším rastom ekonomiky./agentury/

X X X

Spolutvorca ústavy Fogaš: Padol aj návrh na prezidentský systém, HZDS chcelo kancelársky systém

Od schválenia návrhu Ústavy Slovenskej republiky uplynulo 30 rokov. Ľubomír Fogaš patrí medzi jej spolutvorcov. Debata v roku 1992 bola, pochopiteľne, aj o podobe parlamentu.

„Medzi rôznymi názormi sa vyskytli aj dva úplne protichodné. Niektorí politici presadzovali, aby sa počet poslancov zúžil len na 75 bez toho, aby vznikla horná komora parlamentu. Iní ju chceli, napríklad s tým, že jej členov by tvorili šéfovia samospráv a primátori veľkých miest, ako sú Bratislava, Košice a podobne,“ zaspomínal si niekdajší poslanec a vicepremiér pre legislatívu.

x Uvažovalo sa o zriadení prezidentského či poloprezidentského systému? Prvý funguje napríklad v USA, druhý je známy z Francúzska.

Komisia, ktorá pripravovala text ústavy, s takým systémom nepočítala. Faktom však zostáva, že v tom čase bolo do Slovenskej národnej rady (SNR) predložených päť písomne vypracovaných dokumentov nazvaných ako návrh ústavy. Okrem nich kolovali ešte ďalšie štyri. Obsahovali aj názor, že Slovensko by mohlo mať prezidentský systém. Jeden z návrhov, ktorý zrejme prišiel z dielne Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), rátal s tým, že by mohol vzniknúť systém podobajúci sa na nemecký alebo na rakúsky. Čiže fakticky by sme mali kancelára.

x Prečo ústava napokon zakotvila parlamentnú formu vlády?

Lebo existovali obavy, že by neskôr mohol byť nebezpečne zneužitý akýkoľvek systém, ktorý by koncentroval moc v rukách jednotlivca. Som presvedčený, že členom komisie sa korektne a argumentačne podarilo objasniť zástancom tohto variantu, že by to nebola správna cesta pre Slovensko. Zároveň predstavitelia HZDS pochopili, že ich predstava je nepriechodná.

Ústava SR označuje prezidenta za najvyššie postaveného ústavného činiteľa štátu. Nezrelý človek do funkcie hlavy štátu nepatrí.Ľubomír Fogaš

x Nie všetky ústavy vo svete obsahujú preambulu. Prečo ju slovenská obsahuje?

To je síce fakt, ale ústavy, ktoré vznikli po nejakom prelomovom období, preambulu či úvodné vyhlásenie majú. Napríklad francúzska ústava ešte z 18. storočia, prijatá po revolučných udalostiach. V moderných dejinách podobný prípad nájdeme v Španielsku po páde Francovho diktátorského režimu. Ústava SR bola v SNR schválená 1. septembra 1992, čiže v podstate len krátky čas po nežnej revolúcii v novembri 1989. Slovenská preambula poukazuje napríklad na zápas za vlastnú štátnosť, pričom nikoho nevynecháva. Slová my, národ slovenský, sú totiž doplnené o príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, teda všetkých občanov .

x V Anglicku alebo aj v Česku môže byť člen vlády poslancom. Prečo to Ústava SR zakazuje?

Oddelenie týchto dvoch funkcií je namieste. Máme parlamentnú formu vlády, máme všetky nástroje, aby minister mohol byť pod kontrolou z pohľadu jeho ústavného postavenia, a nemyslím si, že je dôležité, aby sedel v parlamente. Parlament má svoj legislatívny život a ministri by sa mohli dostávať do konfliktu záujmov. Nie všetko, čo poslanci chcú presadiť, je aj programovom vyhlásení vlády. Minimálny vek prezidentského kandidáta bol stanovený na 35 rokov, ale novela ústavy ho posunula na 40 rokov. Sebastian Kurz sa stal rakúskym kancelárom, keď mal len 31 rokov. Sannu Marinovú schválil fínsky parlament za premiérku krátko po jej 34. narodeninách. Ústava SR nebráni tomu, aby sa niečo podobné nestalo aj na Slovensku, ale v prípade hlavy štátu to neplatí.

Tento vekový cenzus považujem za logický, opodstatnený. Ústava SR označuje prezidenta za najvyššie postaveného ústavného činiteľa štátu. Reprezentuje republiku navonok. Je potrebné, aby túto funkciu vykonávala vyzretá osobnosť s cennými skúsenosťami či už z politického, alebo zo spoločenského života. Nezrelý človek do funkcie hlavy štátu nepatrí.

x Malo by opodstatnenie vytvorenie funkcie viceprezidenta?

Určite nie v existujúcich ústavných podmienkach na Slovensku. Bola však o tom reč pri koncipovaní ústavy. Táto funkcia však patrí do prezidentského systému. Ako ústavný prvok sa napríklad osvedčila po atentáte na šéfa Bieleho domu Johna F. Kennedyho v novembri 1963, keď po jeho vražde zložil prezidentskú prísahu viceprezident Lyndon B. Johnson. Na Slovensku by bola funkcia viceprezidenta zbytočná, takpovediac byrokratická záťaž.

x Česko má dvojkomorový parlament, na Slovensku funguje jednokomorový. Dalo by sa tiež hovoriť o záťaži či o zbytočnosti, keby u nás existovali snemovňa i senát?

Pred tridsiatimi rokmi existovali aj dva úplne protichodné názory. Niektorí presadzovali, aby sa počet poslancov zúžil len na 75 bez toho, aby vznikla horná komora parlamentu. Iní ju chceli, napríklad s tým, že jej členov by tvorili šéfovia samospráv a primátori veľkých miest, ako sú Bratislava, Košice a podobne. Nakoniec po zvážení všetkých aspektov, ktoré súvisia aj s nákladnosťou i ťažkopádnosťou fungovania dvoch komôr pri prijímaní zákonov, sme sa rozhodli pre jednokomorový parlament. Zriadenie druhej komory by však nemuselo byť márne, ale vyžadovalo by si to prekopať ústavu. Čiže zmeniť kompetencie, aby sa vytvoril priestor pre zmysel jej existencie. V opačnom prípade by horná komora iba zbytočne zaťažila štátny rozpočet a spomalila rozhodovací proces.

x Keby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) mala nepárny počet členov, vyhla by si riziku patových situácií, keď môže nastať pomer hlasov 75 : 75.

Nevidím nijaký problém v tom, že má 150 poslancov. Ústava a rokovací poriadok NR SR pamätajú na možnosti a podmienky, ako zabezpečiť, keby návrh zákona bol alebo nebol schválený.

x Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Môžete uviesť príklad, kedy by sa tento článok 32 Ústavy SR dal využiť?

Keď si predstavíme možnosť, že politické strany by rôznymi intrigami znemožnili činnosť NR SR, čo by malo fatálne dôsledky aj pre chod vlády. Občania by mali mať potom právo vyjadriť svoj odmietavý názor, ktorému by sa politické sily mali podriadiť, skloniť hlavu pred voličmi.

x Medzi právomoci hlavy štátu patrí vymenovanie navrhnutých kandidátov za členov vlády, Ústavného súdu SR i generálneho prokurátora. Je už právne ošetrené, aby nedošlo ku kolíziám, aké sa vyskytli?

V tejto oblasti existujú dva judikáty Ústavného súdu. Prvý sa vzťahuje na prípad, keď prezident Michal Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra vnútra, a druhý na podobný krok, čo urobil prezident Ivan Gašparovič, keď neustanovil do funkcie Jozefa Čentéša, ktorého NR SR zvolila za generálneho prokurátora. V súčasnosti je problém zažehnaný, lebo sú stanovené určité kritériá vzťahujúce sa na navrhovanú osobu, pri ktorých existencii prezident nemusí návrh predkladateľa akceptovať. Bol by som však za to, aby sa v prípade väčšej revízie ústavy zakotvili priamo do nej tieto kritériá. Zloženie Ústavného súdu sa mení a na Slovensku je tendencia nerešpektovať jeho predchádzajúci právny názor, takže by to bolo vhodné mať v texte ústavy.

x Malo by zmysel zvážiť nejaké posilnenie postavenia hlavy štátu? Napríklad zavedenie právomoci legislatívnej iniciatívy?

V súčasnom kompetenčnom rámci má prezident dostatočné možnosti, aby mohol vstupovať do legislatívy. Môže vrátiť do NR SR zákon, ktorý napríklad pre rozpor s ústavou nechce podpísať, má aj právo obrátiť sa na Ústavný súd. Prezident by sa zjavne ocitol v konflikte záujmov, keby mal právo predkladať návrhy zákonov a potom nejaký z nich po schválení vrátiť späť do parlamentu.

x Aké hlavné politické spory sa vyskytli počas prípravy textu Ústavy SR?

Štyri. Preambula – jej časť sa nepozdávala predstaviteľom národnostných menšín, napokon finálna podoba sa dohodla až na rokovaní SNR. Debatu o preambule však považujem za menej ostrú v porovnaní s ďalšími tromi problémami. Po prvé, sociálne práva – spor o to, či majú byť obsahom ústavy, „žil“ už od čias prijímania Listiny základných práv a slobôd, pretože predstavitelia prirodzeno-právnej teórie sa prikláňali skôr k opaku. Naša krajina však po nežnej revolúcii prechádzala ekonomickou revolúciou, prebiehali veľké reformy, ktoré zasahovali do vlastníckych práv a následne i života našich občanov. Existovalo riziko, že veľa ľudí môže prísť o prácu, že veľa občanov sa ocitne v existenčnom ohrození. V ohrození bolo právo na bezplatné vzdelanie i zdravotnú starostlivosť. Nakoniec aj výrazným pričinením poslancov SDĽ sa tieto práva do textu dostali. Po druhé, Listina základných práv a slobôd – boli názory, že tiež do ústavy nepatrí. Zaraďoval som sa medzi tých, čo boli presvedčení, že garancie slobôd, ktoré uznáva demokratický svet, do ústavy patria. Našťastie sa tak aj stalo a opodstatnenie potvrdil celý doterajší 30 rokov trvajúci vývoj. Po štvrté, spor o to, kedy majú nadobudnúť účinnosť niektoré ustanovenia Ústavy SR. Slovensko ešte stále tvorilo súčasť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Predovšetkým premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar nechcel nič časovo odkladať. Napokon však napríklad ustanovenia týkajúce sa kompetencií prezidenta k Ozbrojeným silám SR, vypovedania vojny či postavenia emisnej banky Slovenska nadobudli účinnosť od 1. januára 1993, čiže od prvého dňa vzniku samostatného štátu.

x Spôsob výberu hlavy štátu nepatril medzi problémové témy?

Samozrejme, veľa času sme venovali aj tejto veci. Mali sme za sebou celonárodnú odbornú diskusiu. Vyjadrilo sa dovedna až 2 551 inštitúcií, reakcie obsahovali dokopy 12 357 podpisov. Vyplynulo z nich, že len 9,7 percenta si želá priamu voľbu prezidenta, takže sa zaviedla nepriama voľba hlavy štátu v NR SR. K ústavnej zmene došlo, keď po vypršaní prvého funkčného obdobia Michala Kováča SNR nedokázala zvoliť prezidenta ani po troch voľbách. Preto sme pristúpili k novele ústavy a zaviedli sme priamu voľbu. Mimochodom, v Českej republike zvolili Václava Klausa za hlavu štátu až na deviaty raz. Česi nestratili trpezlivosť. Napokon však tiež prešli k voľbe prezidenta prostredníctvom oprávnených voličov.

x Premiérom môže byť politik aj päťkrát za sebou, časový limit nemá. Naopak, ústava obmedzuje prezidenta na výkon dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období. Prečo?

Existoval konsenzus, na základe ktorého sme chceli garantovať politickú obmenu na poste hlavy štátu. Čo sa týka úvahy o možnom limite pre výkon funkcie predsedu vlády, nedokážem si to predstaviť. V demokratickom svete totiž voľná súťaž politických strán a hnutí patrí medzi základné hodnoty pluralitného politického systému.

x Čo si myslíte o viacerých novelizáciách slovenskej ústavy?

Časť noviel je zbytočná. Napríklad sa to týka ústavných zmien v súvislosti s prepravou a ochranou vody či ochranou manželstva. Nazdávam sa, že v týchto prípadoch sa menila ústava čisto z politických dôvodov. Určite neexistoval vecný dôvod ústavne zakotviť ochranu rodiny, pretože už aj tak chránená bola a je. Za nedomyslenú možno považovať aj zmenu Ústavy SR z roku 2011, ktorá má za následok, že po odvolaní vlády podľa č. 115 ods. 3 ústavy a jej poverení vykonávať dané pôsobnosti do vymenovania novej vlády NR SR stratila možnosti kontrolovať vládu, čo spôsobuje rozpor s prvkami charakteristickými pre parlamentnú formu vlády. Vo vymedzenom čase tak vláda pracuje s obmedzením jej pôsobností a pod „dohľadom“ prezidenta republiky. V tejto zmene by sa očakávali časové limity.

Ľubomír Fogaš
Vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK). Dlhé roky pôsobil na Katedre občianskeho a rodinného práva PF UK. V roku 1981 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a v roku 1985 ho vymenovali za docenta pre odbor občianske právo.

V roku 1990 ho zvolili za poslanca Strany demokratickej ľavice. V parlamente bol členom predsedníctva, predsedom Mandátového a imunitného výboru a členom Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady (SNR). Sedem rokov pôsobil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, jedno obdobie ako jeho podpredseda. Bol členom parlamentnej komisie pre prípravu Ústavy SR a pre prípravu Listiny základných práv a slobôd. V SNR (neskôr NR SR) pôsobil do roku 1998. Potom od októbra 1998 do októbra 2002 vykonával funkciu podpredsedu vlády pre legislatívu.

Malé porovnanie dvoch ústav

Česká ústava má tiež preambulu, ktorá sa hlási k podobným hodnotám ako slovenská. Začína sa slovami „My, občania Českej republiky v Čechách, na Morave a v Sliezsku“. Ústava SR má úvodný text „My, národ slovenský“, neskôr sa zmieňuje o národnostných a etnických menšinách, a v závere sa píše „teda my, občania Slovenskej republiky“.

V Česku je dvojkomorový parlament zložený z 200-člennej Poslaneckej snemovne a zo Senátu, ktorý má 81 členov. Na Slovensku funguje jednokomorový zákonodarný zbor: NR SR, v ktorej je 150 poslancov. Obe ústavy prešli novelizáciou, ktorá zmenila nepriamu voľbu prezidenta na priamu. Vekový cenzus kandidátov je rovnaký: na Slovensku 40 rokov, v Česku uchádzači musia byť podľa Ústavy ČR voliteľní do Senátu (podmienka je minimálny vek 40 rokov).

O funkciu hlavy štátu sa v Česku môže uchádzať záujemca, ak okrem iného splní jednu z týchto dvoch podmienok: získa pod petíciu aspoň 50-tisíc podpisov od občanov starších ako 18 rokov alebo ho navrhne najmenej 20 poslancov či 10 senátorov. Ústava SR vyžaduje minimálne 15-tisíc podpisov alebo aspoň návrh 15 členov NR SR.

Ústavný súd Českej republiky sa skladá z 15 sudcov vymenovaných na 10 rokov. Podľa Ústavy SR je 12 ústavných sudcov, ktorí vykonávajú svoju funkciu 12 rokov./agentury/

X X X

Prezidentka k ústave: Naliehavo potrebuje zmenu. Kollár žiada viac rešpektu

V historickej budove Národnej rady na Župnom námestí v Bratislave sa konala slávnostná schôdza parlamentu.

X X X

Československí normalizátori dúfali, že Gorbačova z Kremľa vyženú

Komunisti, ktorým v Československu prekážalo zvolenie Michaila Gorbačova za šéfa Kremľa, dokonca odmietali vysloviť slovo prestavba (v ruštine perestrojka).

Niekdajší šéf Kremľa počas debaty s obyvateľmi Moskvy. Na fotografii z marca 1989 je s dáždnikom v ruke jeho manželka Raisa Gorbačovová.

„Napríklad vtedajší ideologický tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár razantne odmietal čo len použiť takéto slovné spojenie. Známe sú aj jeho spory s ministrom kultúry Miroslavom Válkom, ktoré sa po nástupe Gorbačova rozhoreli s novou intenzitou,“ poznamenal v rozhovore pre Pravdu expolitik a diplomat Peter Weiss. (Druhú časť interview nájdete na webe Pravdy v piatok 2. septembra.)

Vladimir Putin nad rakvou Michaila Gorbačova.

Čo znamenal nástup Michaila Gorbačova k moci pre vtedajšie socialistické Československo?

Keď po rokoch stagnácie, skostnatenosti a ideologickej rigidnosti, ktorou sa vyznačovala éra Leonida Brežneva, smutne preslávená najmä surovým vojenským zašliapnutím pokusu o reformy v ČSSR pod vedením Alexandra Dubčeka, sa po úmrtí starého a chorého Konstantina Černenka na najvyššom poste vo vtedajšej superveľmoci objavil nový človek, Michail Gorbačov, vzbudilo to nádeje na celom svete.

Manželmi sa stali v roku 1953. Raisa Gorbačová bola po boku Michaila Gorbačova až do svojej smrti v roku 1999.

Jeho bezprostredný spôsob vyjadrovania, osobná charizma, štýl politiky a najmä obsah politického myslenia naštartovali prevratné, chcené i nechcené zmeny nielen v ZSSR, ale aj v ostatných štátoch vtedajšieho tzv. reálneho socializmu, vrátane ČSSR. Na pokus tohto reformného komunistu reformovať nielen ekonomiku, ale i vládnucu komunistickú stranu prostredníctvom „glasnosti“ a „perestrojky“, sa hneď „prilepila“ politická nádej na potrebné a spoločnosťou očakávané zásadné zmeny aj v ČSSR. Veď Gorbačov auguste 1986 nazval prestavbu „skutočnou revolúciou v celom systéme vzťahov v spoločnosti, v mysliach a srdciach ľudí, v psychológii a v chápaní terajšieho obdobia a predovšetkým úloh, ktoré vyvoláva búrlivý vedecko-technický pokrok“.

Povedal, že by urobil „znamienko rovnosti medzi slovami prestavba a revolúcia.“ Uskutočnenie týchto zásadných zmien videla značná časť slovenskej i českej spoločnosti v osvojení a realizácii myšlienok prestavby vo vnútri vládnucej komunistickej strany, a teda aj v nejakej podobe návratu k predchodcovi prestavby, ktorým bol nepochybne Dubčekov obrodný proces z roku 1968.

Pripomeňme si udalosti Pražskej jari 1968, ktorú politicky stelesňoval práve Dubček.

Tu je namieste pripomenúť si, že reformný proces v roku 1968 nebol iba odpoveďou na beštialitu stalinizmu a na slobodu potláčajúce a nové a nové excesy plodiace fungovanie stalinského politického systému, hoci práve z tejto jeho dimenzie sa zrodil slávny prídomok „socializmus s ľudskou tvárou“. Hnutie s obrovskou ľudovou podporou, ktoré personifikoval Dubček, bolo aj odpoveďou na nové civilizačné výzvy a stále zreteľnejšiu ekonomickú stagnáciu, ktorá hrozila prerásť v dlhodobé zaostávanie za vyspelejším štátmi. Oba tieto aspekty česko-slovenského reformného pokusu z roku 1968 boli zreteľne prítomné aj v Gorbačovovej politike perestrojky.

Ľudia v nej videli nový pokus o rehabilitáciu socializmu ako politickej myšlienky, ale aj ako aj spoločenskej reality, v ktorej žili povojnové generácie v strednej a východnej Európe. Táto nádej na zmenu však nevyplynula iba z príťažlivosti novým generálnym tajomníkom načrtnutého politického konceptu zásadných zmien v strane a spoločnosti a z príťažlivosti jeho nového politického štýlu, ale aj najmä z faktu, že v roku 1985 si málokto vedel predstaviť, že KSSZ sa vzdá svojej vedúcej úlohy v sovietskej spoločnosti, že dobrovoľne odovzdá moc, zasiahnutá náhlym poznaním, že pluralitná demokracia a návrat k súkromnému vlastníctvu ako k dominantnej forme vlastníctva výrobných prostriedkov bude lepšou cestou realizácie socialistických ideálov. Rovnako roku 1985 sotvakto veril, že Sovietsky zväz bude ochotný pustiť zo svojej sféry vplyvu Poľskú ľudovú republiku, Československú socialistickú republiku, Maďarskú ľudovú republiku, Bulharskú ľudovú republiku, nehovoriac už o Nemeckej demokratickej republike.

Podobne si sotva niekto v tom čase predstavoval, že Sovietsky zväz je už tak veľmi ekonomicky, vojensky a politicky vyčerpaný, že zakrátko spolu so spojencami, alebo, lepšie povedané, so svojimi satelitmi, skolabuje v bipolárnej súťaži s USA a so západnými štátmi. Niekdajší šéf americkej diplomacie Henry Kissinger napísal, že „zrútenie nukleárnej superveľmoci, ktorá bola v hospodárskom a spoločenskom úpadku, by sa v marci 1985, keď Gorbačov dostal požehnanie ako generálny tajomník, javilo ako fantastické.“ Preto ak niekto dnes tvrdí, že už v roku 1985 bolo všetkým jasné, že inak ako radikálnym prechodom k liberálnej demokracii a k trhovému hospodárstvu bez prívlastkov to o pár rokov nemôže skončiť, tak nepôsobí príliš dôveryhodne.

S prihliadnutím na tieto okolnosti možno konštatovať, že k zmene vo vedení KSSZ sa v druhej polovici osemdesiatych rokov u nás pristupovalo ako k otvoreniu novej reálnej šance pokúsiť sa opäť o zmenu v spoločnosti „zhora“, prostredníctvom vnútorných zmien vo vládnucej KSČ, resp. KSS, alebo, presnejšie povedané, prostredníctvom vytvorenia zmien v celkovej spoločenskej atmosfére, ktoré budú priaznivé na presadenie potrebných zmien v jednotlivých politikách i v pôsobení strany smerom do spoločnosti, a to s využitím pozícií a nástrojov, ktoré sa ponúkali v rámci samotnej vládnucej komunistickej strany.

Ako vnímali v Československu nástup Gorbačova k moci predstavitelia tvrdého jadra komunistov okolo Vasila Biľaka a tí, čo sa, naopak, prikláňali k reformám?

Samozrejme, tí, ktorí cítili, ba boli presvedčení, že naša spoločnosť potrebuje zásadné zmeny, ja som k nim patril, prestavbu privítali, usilovali sa ju presadiť. Najväčší boj bol o prestavbu v samotnej strane. Napríklad vtedajší ideologický tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár razantne odmietal čo len použiť takéto slovné spojenie. Známe sú aj jeho spory s ministrom kultúry Miroslavom Válkom, ktoré sa po nástupe Gorbačova rozhoreli s novou intenzitou. Podľa hesla Sovietsky zväz, náš vzor, sa však vedenie KSČ prihlásilo k prestavbe.

Napríklad prezident Gustáv Husák sa v roku 1987, keď ešte zastával aj funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ, vyjadril, že postup sovietskych komunistov považuje za zásadný prínos medzinárodného významu pre riešenie problémov socialistickej výstavby, k rastu príťažlivosti a vplyvu socializmu vo svete. Mnohí predstavitelia vtedajšieho normalizačného režimu však tajne dúfali a v kuloároch to dávali aj na vedomie, že Gorbačov pozíciu neustojí, prehrá vnútrostranícky súboj s Jegorom Ligačovom a zosadia ho.

Zreteľa hodným momentom je, že novou prudkou vlnou verejnej kritiky stalinizmu, jeho zločinov a neblahých dôsledkov pre KSSZ a pre sovietsku spoločnosť, ktorú priniesla Gorbačovova politika glasnosti, sa vytvoril priestor aj na kritiku stalinistickej praxe a jej ideologických základov, a tým aj jej konkrétnych politických nositeľov, aj v iných komunistických stranách, vrátane KSČ. A v normalizačnom vedení KSČ boli ľudia, ktorým sa to nepáčilo. Cítili v tom hrozbu. Dôsledné dokončenie procesu destalinizácie v činnosti československej komunistickej strany, adresné pomenovanie nositeľov stalinských zločinov a deformácií sa stalo akýmsi minimálnym programom spájajúcim väčšinu členov KSS a KSČ a nepriamo posilňovalo pozíciu reformných komunistov, ktorí v roku 1968 proti stalinizmu otvorene bojovali, ako aj proti neostalinskej praxi po roku 1969.

Pristavme sa viac pri očakávaniach reformne zmýšľajúcich komunistov v Československu v spojitosti s Gorbačovom.

V dôsledku tohto súbehu okolností sa nástupom Gorbačovovej politiky teda na jednej strane obnovila viera, že opäť raz je tu nádej na obrodu socializmu „zhora“, prostredníctvom osvieteného, zanieteného a aj dobre pripraveného vedenia komunistickej strany. Najmä ak vzor prichádzal od vedenie najsilnejšej strany, ktorá sedemdesiat rokov určovala vývoj v komunistickom hnutí. To vyvolávalo očakávania, že generálny tajomník ÚV KSSZ nejako prispeje k zásadným personálnym zmenám v sprofanovanom vedení KSČ, v ktorom prebiehal skrytý boj o nástupníctvo po Husákovi. Na druhej strane však rástol strach z vnútropolitických a vnútrostraníckych zmien na všetkých poschodiach normalizačného režimu, ktorý vyniesli k moci sovietske tanky v auguste 1968. Osobitne narástol strach z možného návratu Dubčeka a z návratu 500-tisíc ľudí a ich rodinných príslušníkov, ktorí boli postihnutí straníckymi čistkami v rokoch 1969–1970./agentury/

X X X

Poľsko prichystalo Nemecku účet za škody počas vojny. Žiada 1,3 bilióna eur

Poľsko sa rozhodlo oficiálne žiadať od Nemecka reparácie za škody spôsobené nacistickou okupáciou počas druhej svetovej vojny. Dnes, v deň 83. výročia začiatku druhej svetovej vojny, to oznámil Jaroslaw Kaczyński, šéf hlavnej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Varšava odhaduje, že škody spôsobené vtedajším nacistickým režimom predstavujú 6,2 bilióna zlotých (približne 1,3 bilióna eur). Nemecká vláda však pre jej požiadavky nevidí žiadne opodstatnenie.

„K sume sme došli pomocou tou najobmedzenejšou a najkonzervatívnejšou metódou a bolo by teda možné ju zvýšiť,“ uviedol Kaczyński, ktorý je považovaný za najvplyvnejšieho muža poľskej politiky. „To je čiastka, ktorú nemecké hospodárstvo unesie,“ povedal aj počas vystúpenia na Kráľovskom zámku vo Varšave. Proces získania reparácií podľa neho bude „dlhý“ a ťažký“.

Jeden z najväčších obchodných partnerov

Asi šesť miliónov poľských občanov, vrátane troch miliónov poľských Židov, počas vojny zahynulo. Varšava bola zrovnaná so zemou po povstaní v roku 1944, počas ktorého prišlo o život asi 200 000 civilistov.

Nemecko je jedným z najväčších obchodných partnerov Poľska a spojencom v Európskej únii a NATO. Bojovný postoj, ktorý PiS voči Nemecku zaujal, ochladil vzájomné vzťahy oboch krajín, píše agentúra Reuters. Ich zhoršenie priniesla aj ruská invázia na Ukrajinu z februára tohto roku a súvisiaca kritika závislosti Berlína na ruskom plyne a jeho pomalej pomoci Kyjevu.

PiS oživilo výzvy na odškodnenie po prevzatí moci v roku 2015. V roku 2019 poslanec strany Arkadiusz Mularczyk odhadoval, že Nemecko Poľsku dlhuje viac ako 850 miliárd dolárov, Varšava ale vtedy žiadnu oficiálnu požiadavku nevzniesla. Mularczyk stál na čele parlamentnej komisie, ktorej úlohou bolo vypracovať odhad výšky odškodnenia za vojnové straty v Poľsku. Na posudku sa podieľali asi tri desiatky odborníkov, medzi nimi historici, ekonómovia a znalci trhu s nehnuteľnosťami.

Tusk: Ide o kampaň

Podľa Donalda Tuska, šéfa Občianskej platformy, najsilnejšej opozičnej strany, „tu nejde o žiadne reparácie od Nemecka, ide tu o politickú kampaň“. Kaczyński podľa neho neskrýva, že na protinemeckej kampani chce obnoviť podporu pre PiS.

Nemecko dlhodobo poľské požiadavky ohľadom vojnového odškodnenia odmieta. Jeho vláda zastáva názor, že Poľsko sa nárokov na odškodnenie zrieklo už v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí hraničných sporov a pri potvrdení poľskej západnej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, kedy Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov. Varšava ale tvrdí, že vyhlásenie poľskej vlády z roku 1953 o zrieknutí sa reparácií bolo v rozpore s ústavou a bolo urobené iba na nátlak Sovietskeho zväzu.

Denník Rzeczpospolita vo svojom vydaní zverejnil prieskum inštitútu IBRiS, podľa ktorého sa 51,1 percenta respondentov domnieva, že Poľsko by sa v Berlíne odškodneniu za vojenské škody domáhať malo. Podľa 41,5 percenta opýtaných to nie je nutné a 7,5 percenta ľudí na vec nemalo názor. Medzi stúpencami výplaty reparácií bola drvivá väčšina ľudí, ktorí podporujú vládnuce Právo a spravodlivosť./agentury/

X X X

Žilinská automobilka má po prvý raz vo vedení Slovákov

Automobilka v Tepličke nad Váhom je jediným výrobným závodom spoločnosti Kia Corporation v Európe.

TEPLIČKA NAD VÁHOM: Žilinská automobilka má po prvý raz vo vedení slovenských manažérov. Roman Kraľovanský a Branislav Imre sa stali viceprezidentmi výrobného závodu Kia Slovakia so sídlom v Tepličke nad Váhom s účinnosťou od 1. septembra. TASR o tom vo štvrtok informoval hovorca spoločnosti Tomáš Potoček.

Kraľovanský je viceprezidentom zodpovedným za vedenie výrobnej divízie, Imre povedie administratívnu divíziu. „Ide o výsledok dlhodobej snahy a cielenej prípravy na lokalizáciu najvyšších riadiacich postov v spoločnosti,“ skonštatoval Potoček.

Automobilka v Tepličke nad Váhom je jediným výrobným závodom spoločnosti Kia Corporation v Európe. Vybudovali ho v rokoch 2004 až 2006. Výrobu automobilov, ako aj motorov pre osobné autá, spustili v decembri 2006. Na Slovensku firma zamestnáva približne 3500 ľudí, aktuality.sk

X X X

Deň, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko. Spojencom agresora vtedy bolo aj Slovensko

Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel v 2. svetovej vojne vtedajší Sovietsky zväz.

V týchto dňoch si svet pripomína už 83. výročie vypuknutia 2. svetovej vojny, ktorá sa začala útokom nemeckých vojsk dňa 1. septembra 1939. V tento deň nacistické Nemecko a jeho spojenec Slovensko spoločne zaútočili na Poľsko.

Druhá svetová vojna potom trvala dlhých 2 194 dní. V Európe sa skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. Jej definitívny koniec však nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive dňa 2. septembra 1945.

60 krajín sveta

Do tejto doposiaľ najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva sa postupne zapojilo viac než 60 krajín sveta, v ktorých žilo cca 80 % vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov: bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii.

Do armád bojujúcich štátov bolo postupne zaradených až 110 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ľudí. Napriek úsiliu odborníkov z rôznych vedných disciplín z celého sveta sa ani po siedmich desaťročiach po jej skončení nepodarilo definitívne uzavrieť kapitolu vojnových obetí.

Podľa najnovších vedeckou obcou akceptovaných údajov v nej zahynulo cca 60 miliónov ľudí. Zo súhrnného počtu týchto vojnových obetí pripadá približne 83 % na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 % obetí na obyvateľstvo mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala 4 trilióny amerických dolárov.

Slováci proti Poliakom aj Sovietom

Do vtedajšieho vojnového diania, ktoré definitívne zmazalo rozdiely medzi zázemím a frontom, aktívne vstúpila aj vtedajšia Slovenská republika, ktorej branná moc sa ako prvá ocitla na fronte po boku nemeckého Wehrmachtu pri napadnutí Poľska.

O rok a pol neskoršie potvrdilo vojnové spojenectvo Slovenskej republiky s nacistickým Nemeckom vyslanie slovenskej armádnej skupiny s 50 689 mužmi do ťaženia proti Sovietskemu zväzu.

Po účasti vo vojne proti Poľsku a zapojení sa do vojny proti Sovietskemu zväzu, vyhlásila Slovenská republika ako signatár Paktu troch mocností dňa 12. decembra 1941 vojnu Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii.

Vojaci slovenskej armády tak od začiatku druhej svetovej vojny do jej posledných dní na európskom bojisku, okrem územia svojej vlasti, pôsobili na území súčasných desiatich krajín, a to Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Česka. Ich činnosť mala rôznu podobu.

Slovenskí vojaci sa zúčastňovali bojov na fronte, zabezpečovali ochranu cestných a železničných komunikácií a iných vojensky významných objektov v tyle nemeckých frontových vojsk, na okupovaných územiach bojovali proti partizánom, budovali obranné postavenia pre ustupujúce nemecké vojská.

Operácie proti nacistom

Na druhej strane od prvých dní vojny sa Slováci a príslušníci národností žijúcich na území Slovenska aktívne zapojili na rôznych bojiskách do vojnových operácií proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom, a to nielen v čs. vojenských zahraničných jednotkách, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície, či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.

Čs. vojenské jednotky vytvorené v zahraničí sa zúčastnili bojov v Poľsku a vo Francúzsku, podieľali sa na protivzdušnej obrane Veľkej Británie, na leteckej vojne proti Nemecku a jeho spojencom v radoch britského kráľovského letectva, invázie do severného Francúzska, Arnhemskej a Rýnskej výsadkovej operácie, bojovali v severnej Afrike a v Sýrii. Na východnom fronte bojovali v Charkovskej obrannej operácii, Kyjevskej útočnej operácii, Kyjevskej obrannej operácii, v Žitomírsko-berdičevskej a Korsuň-ševčenskovskej operácii.

Definitívny koniec

Do bojov pri oslobodzovaní Slovenska, trvajúcich od prvej dekády septembra 1944 do začiatku mája 1945, sa aktívne zapojili príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorý bol sformovaný na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. 1. čs. armádny zbor počas týchto bojov pôsobil v rámci vojsk sovietskej Červenej armády, v podriadenosti veliteľovi armády, v rámci ktorej bol nasadený na príslušnom úseku sovietsko-nemeckého frontu.

Jeho bojová činnosť spojená s oslobodzovaním Slovenska sa začala 9. septembra 1944, t. j. v deň jeho nasadenia do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Definitívne sa skončila prechodom jeho hlavných síl cez slovensko-moravskú hranicu v Javorníkoch 3. mája 1945.

Počas tohto obdobia sa príslušníci zboru na území Slovenska zúčastnili na realizácii Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola súčasťou Východokarpatskej operácie Červenej armády (8.9. – 28.10.1944), Východoslovenskej operácie (20.11. – 31.12.1944), Západokarpatskej (12.1. – 28.2.1945) a Ostravskej operácie (10.3. – 5.5.1945).

Do konca oslobodzovacích bojov sa ešte zapojili do Pražskej operácie na území Moravy, a symbolickým zakončením ich bojovej cesty sa stal slávnostný pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru ulicami Prahy dňa 17. mája 1945.

Protifašistický odboj

Čs. vojenské jednotky, ktoré sa počas druhej svetovej vojny sformovali na území Poľska, Francúzska, Stredného východu, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, ako aj jednotky povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku a partizánske jednotky, síce predstavovali len nepatrnú časť miliónových armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa napriek tomu stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície druhej svetovej vojny.

Účasť Slovákov v čs. protifašistickom odboji v rokoch druhej svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Národnooslobodzovací boj v rokoch druhej svetovej vojny výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií, pre ktoré sa stal trvalým zdrojom poučenia, hrdosti a vlastenectva. Jozef Bystrický, Peter Šumichrast (VHÚ Bratislava), aktuality.sk

Cookie	Délka	Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional	11 months	The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy	11 months	The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.