Kremeľ reaguje na cenový strop. Kremeľ v sobotu oznámil, že „neprijme“ cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ, a pripravuje reakciu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

 „Tento cenový strop neprijímame,“ povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa jeho slov dohodu o cenovom strope „analyzuje“ a pripravuje odpoveď.

Cenový strop, na ktorom sa dohodli západné mocnosti, stanovil cenu ruskej ropy prepravovanej po mori na 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cieľom je obmedziť kľúčový zdroj finančných prostriedkov pre ruskú vojnu na Ukrajine, píše Reuters.

 Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. „Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy,“ napísal.

Cenový strop zavedený skupinou G7 krajinám mimo EÚ umožní aj naďalej dovážať po mori ruskú ropu, znemožní však prepravným a poisťovacím spoločnostiam manipulovať s touto ropou vo svete za ceny nad úrovňou 60 amerických dolárov za barel, vysvetľuje Reuters. To skomplikuje jej vývoz za cenu nad úrovňou cenového stropu aj do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody./agentury/

X X X

Austin: USA musia zbrojiť, aby udržali krok s Čínou. Má vôľu aj moc

 Spojené štáty majú pred sebou kľúčové roky, v ktorých musia investovať do armády, ak chcú byť naďalej protiváhou Číny, povedal americký minister obrany Lloyd Austin v prejave na obrannom fóre v Simi Valley v Kalifornii.

 Minister obrany USA Lloyd Austin (vpravo) a francúzsky minister ozbrojených síl Sebastien Lecornu počúvajú svoje národné hymny počas posilneného čestného kordónu v Pentagone v stredu 30. novembra 2022 vo Washingtone.

 „Čína je jedinou krajinou, ktorá má tak vôľu, ako aj čoraz viac moci meniť podobu svojho regiónu i medzinárodného poriadku tak, aby vyhovoval jej autoritárskym preferenciám. To my nedopustíme,“ povedal Austin.

 Čína podľa amerického ministerstva obrany predstavuje pre USA väčšiu hrozbu ako Rusko; Pentagon v pondelok zverejnil bezpečnostnú správu, v ktorej uviedol, že Peking bude v roku 2035 pravdepodobne disponovať až 1 500 jadrovými zbraňami. USA ich v roku 2021 podľa washingtonskej organizácie Arms Control Association mali k dispozícii 3750.

Americká armáda a zbrojovka Northrop Grumman v piatok predstavili nový strategický bombardér B-21 Raider, ktorý je najnovším prejavom modernizácie americkej armády. Americké ministerstvo obrany má zo všetkých vládnych rezortov najväčší rozpočet, v roku 2023 by mohlo dostať až 847 miliárd dolárov, ak Kongres schváli terajší návrh rozpočtu, píše AP. Bezpečnostní experti však tvrdia, že ani to nemusí stačiť na to, aby USA vojensky udržali krok s Čínou.

Austin v prejave hovoril aj o konflikte na Ukrajine. USA podľa neho neustanú v podpore Ukrajiny ani v snahách zabrániť zvyšovaniu napätia s Ruskom. „Nenecháme sa zatiahnuť do Putinovej vojny,“ povedal minister. Austin tiež obvinil Rusko z „úmyselnej krutosti“ v bojoch na Ukrajine, kde podľa neho Moskva cieli na civilistov./agentury/

X X X

Remišová obvinila SaS. Snažia sa zlomiť poslancov, aby hlasovali za pád vlády: Podľa Viskupiča opäť klame

Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová sa znova obula do poslancov SaS. Kritikou nešetrila už cez týždeň. Cez víkend zašla ďalej a vytiahla tvrdší kaliber. Poslancov SaS obvinila, že chodia za poslancami a snažia sa ich „zlomiť“, aby hlasovali za pád vlády.

Liberálov a najmä ich šéfa Richarda Sulíka už predtým kritizovala, že sa pri zbere podpisov na mimoriadnu schôdzu o vyslovení nedôvery vláde spojil s Hlasom. Menovite s Petrom Žigom, ktorý je po obvinení viac-menej v ústraní.

 Ani vlastná mať im nerozumie

„Keď im ani vlastná mať nerozumie, o čo im v konečnom dôsledku ide?“ pýta sa v statuse Remišová. „Strana SAS chce odvolávať vládu, aby mohla zložiť novú vládu, prípadne postaviť úradnícku vládu s prezidentkou s cieľom lepšie bojovať proti korupcii a presadiť paragraf 363,“ uviedla a opäť vytiahla fakt, že k SaS sa pri zbere podpisov spojila s Hlasom a svoj hlas pridal aj Peter Žiga, ktorý je obvinený z korupcie.

Tŕňom v oku je pre Remišovú aj pod jej slov „nový priateľ SaS“ Peter Pellegrini a pýta sa, s kým sa chcú ešte liberáli spojiť. „Nebodaj s Ficom, ktorý sa vyhráža vyšetrovateľom a prvé čo urobí, zruší špeciálnu prokuratúru aj Špecializovaný trestný súd? Či s kým chce toto všetko SAS robiť? S fašistami?“ napísala rozhorčená vicepremiérka.

 „SaS teraz obieha a láme všetkých možných poslancov v parlamente na podporu odvolania vlády, no súdny človek si ťuká na čelo a pýta sa, o čo vlastne tejto partii v politike ide,“ dodala a obhajovala menšinová vládu. „Návrh na odvolanie vlády nemá žiadnu dobrú koncovku, nemá hlavu ani pätu, len potvrdzuje, že strana SaS už dávno nie je stranou zdravého rozumu a definitívne spečatila spojenectvo s tým najhorším, čo bolo a je na politickej scéne,“ napísala Remišová.

Remišová opäť nehovorí pravdu

Šéf finančného výboru a poslanec SaS Marián Viskupič v reakcii pre Pravdu uviedol, že Remišová opäť raz nehovorí pravdu. „Strana SaS robí samostatnú, serióznu a tvrdú opozičnú politiku. Dali sme návrh na odvolanie vlády, museli sme zohnať 30 podpisov, ale my za nikým nechodíme, nikoho nelámeme a nikoho nepresviedčame,“ povedal.

 Smer bude hlasovať za pád vlády. Podľa Gyimesiho sa chce Sulík silou mocou pomstiť Matovičovi.

„Dali sme možnosť každému jednému poslancovi v parlamente, aby sa vyjadril. Aby povedal, či chce, aby táto vláda pokračovala, alebo aby sa vyjadril za jej pád. Bodka. Takto jednoduché to je,“ dodal v reakcii na status Veroniky Remišovej.

Poslanci čaká mimoriadna schôdza k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Začať sa má vo štvrtok (8. 12.) o 14.00 h. Schôdzu iniciovala opozičná SaS, pod návrh sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. SaS tvrdí, že vláda Eduarda Hegera (OĽANO) nedokáže riešiť problémy ľudí a že prestal bojovať proti mafii a korupcii. Premiér i minister financií to odmietli. Heger vyzval SaS, aby sa vrátila späť z kratšej cesty, Matovič za návrhom vidí aj snahu o pomstu./agentury/

X X X

Žilinka má podstatne vyššiu dôveru ako Lipšic a Hamran

 Generálny prokurátor Maroš Žilinka je podľa prieskumu dôveryhodnejší ako špeciálny prokurátor Daniel Lipšic či policajný prezident Štefan Hamran.

 Vyplýva to z prieskumu Focusu pre TV Markíza, ktorý sa konal začiatkom novembra. Žilinkovi dôverovalo 45 percent respondentov, Hamranovi 30 percent a Lipšicovi 29 percent.

Erik Tomáš (Hlas) k prieskumu v relácii Na telo podotkol, že svoju dôveryhodnosť u ľudí Žilinka preukazuje aj svojim prístupom, „napriek tomu, že sú na neho útoky zo strany politikov, pričom politici by nemali vnášať svoje reakcie do orgánov činných v trestnom konaní“. Ak prokuratúra vidí nezákonnosť v trestnom konaní, je jej povinnosťou použiť všetky paragrafy, ktoré na to má, uviedol Tomáš.

„Nie je to prekvapivé, pretože Žilinka dlhodobo nadbieha antisystému a voličom Smeru, Hlasu a podobne, mňa to neprekvapuje“ povedal Michal Šimečka (Progresívne Slovensko). Dodal, že úlohou ani jedného z týchto troch činiteľov nie je byť populárny. „Jeho úlohou je strážiť zákonnosť a dosahovať spravodlivosť a v prípade Maroša Žilinku je to obrovská frustrácia a zmar s tým, čo robí s paragrafom 363,“ uviedol Šimečka. Vyšetrovatelia podľa neho „nasadzujú krky, aby vyšetrili kauzy vlád Smeru a robia to poctivo a potom im Maroš Žilinka podrazí nohy. Zas a znova to tak bolo, že sa stavia nad súdy a spravodlivosť“. Hovorí o tom, že ide o zlyhanie vládnej koalície, preto je podľa neho ťažké hovoriť o nej ako o protikorupčnej.

Michal Šipoš (OĽaNO) povedal, že ho Žilinka osobne sklamal, keďže mu dal pri jeho voľbe v parlamente svoj hlas. Podľa neho nemali vtedy také informácie ako dnes. Keď prišlo na výber, uverili sme pani Márii Kolíkovej, ktorá ho vehementne presadzovala, uviedol.

„Akonáhle bol zvolený a videl som, že okamžite za neho hlasovali všetci smeráci a všetci hlasáci, vtedy mi prešiel mráz po chrbte, a dnes, aj po tých videách, ktoré boli na poľovníckej chate, sa ukazuje že Žilinka veľmi nadbieha a pomáha tejto partii,“ povedal Šipoš./agentury/

X X X

Matovič zacielil na bohaté firmy. Plánuje ich zdaniť a peniaze prerozdeliť, návrh je už v parlamente

Štátu vznikajú v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine značné hospodárske škody. Vláda tiež schválila rôzne sociálne balíky, na ktoré teraz musí hľadať peniaze. Preto v koalícii vymysleli novú daň.

 Koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) predložil do parlamentu návrh zákona, v ktorom takmer trojnásobne stúpne už v praxi zavedený osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach. Rozširuje tiež okruh firiem, ktorých sa má odvod týkať.

Medzi zasiahnuté spoločnosti patria napríklad lízingové či farmaceutické spoločnosti, finanční sprostredkovatelia, obchodníci s cennými papiermi, ale aj kuriéri, energetici, telekomunikační operátori či médiá, ktoré dosahujú celoročný zisk nad úrovňou troch miliónov eur. Poslanec chce týmto spôsobom získať peniaze aj napríklad na vyše miliardový rodinný balíček z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Štát na osobitnom odvode môže v budúcom roku získať zhruba 117 miliónov eur, upozorňujú zamestnávateľské zväzy.

„Nemôžete len rozdávať miliardy ľuďom, ale musíte mať aj nejaký príjem. Nemôžeme rozdávať a naše deti a vnúčatá to budú splácať. Niekoľko sto bohatých firiem bude musieť prispieť do spoločného, aby sme mohli pomáhať ľuďom v čase núdze,“ odôvodňoval návrh šéf rezortu financií Igor Matovič.

 Poslanec Vetrák svoj návrh bráni a podľa neho v ťažkých časoch je zodpovedné zdaniť nadmerné zisky bohatých firiem. „V súčasných ťažkých časoch, keď zažívame niekoľko kríz, považujeme za zodpovedné zdaniť nadmerné zisky mimoriadne bohatých firiem a prostriedky použiť na pomoc ľuďom,“ vyhlásil v reakcii na kritiku zamestnávateľov Vetrák. „Je to správny a hlavne solidárny krok, ktorý urobili alebo plánujú urobiť aj iné krajiny, ako napríklad Nemecko či Veľká Británia. Napokon na obdobné opatrenia vyzývajú aj významné medzinárodné organizácie,“ dodal poslanec.

Vetrák na finančnom výbore priblížil, že by mal byť predložený pozmeňovací návrh, na základe ktorého by mali byť z okruhu subjektov dotknutých týmto odvodom vylúčené médiá. Otáznik visí napríklad nad kuriérskymi službami, ktoré do regulovaných subjektov môžu spadnúť. Keďže ide o poslanecký návrh, vyhne sa tak odbornej diskusii v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Banky si vydýchli

Donedávna visel otáznik aj nad zdanením bánk. Začlenenie bánk do novely zákona o osobitnom odvode odmieta aj Slovenská banková asociácia (SBA). Vo svojom stanovisku uviedla, že pozitívny vplyv zavedenia osobitného odvodu na štátne príjmy bude len krátkodobý a neporovnateľný s negatívnym dôsledkom na rozvoj našej ekonomiky, ktoré jeho znovuzavedenie bude mať.

Bankový odvod už bol v minulosti zavedený. Matovičova vláda ho zrušila roku 2020 na základe Memoranda o porozumení. V ňom sa členovia SBA zaviazali, že budú každý rok posilňovať vlastné zdroje nevyplatením dividend či navýšením úverovania firiem, ako aj obyvateľstva.

Minister financií v piatok na tlačovej besede však uviedol, že bankový odvod nebude. „Bankový odvod určite nebude zavedený,“ vyhlásil Matovič s tým, že dali záväzok bankám.

Proti návrhu sa zdvihla vlna kritiky. Odborníci varujú, že spoločnosti odvod prenesú do cien, a tak v konečnom dôsledku na to doplatia ľudia. Ak zákon prejde, hrozí, že domácnosti budú musieť odvod v časoch extrémnej inflačnej krízy znášať v podobe zvýšených cien za služby.

Sociálne balíčky musí niekto zaplatiť

Vláda schváli sociálne balíčky a následne na ne hľadá peniaze. „Snaží sa hľadať tak, aby to vyvolalo čo najmenší odpor občanov. Povedzme si na rovinu, regulované podniky, teda telekomunikácie či poisťovne, nie sú tie, pre ktoré by išli ľudia protestovať do ulíc. Boli prvé na rane a takto to na nich spadlo,“ povedal na margo osobitného odvodu pre TA3 Martin Vlachynský z inštitútu INESS. Na novinku môžu podľa neho doplatiť spotrebitelia. Spoločnosti môžu odvod preniesť do konečných cien produktov či služieb, na čo v konečnom dôsledku doplatia spotrebitelia.

Vedúci poradenských činnosti v spoločnosti Kreston Július Činčala to porovnáva s bankovým odvodom, ktorý sa rýchlo pretransformoval na nové poplatky prenesené na spotrebiteľa. „Nie som a priori proti zavedeniu akýchkoľvek osobitných odvodov vo vzťahu k oligopolom, monopolom či regulovaným subjektom, ale v tomto momente tu absentuje akákoľvek diskusia,“ povedal s tým, že mu chýbajú opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby bol odvod prenesený na spotrebiteľa.

Firmy sú proti

Zamestnávateľský sektor ostro kritizuje zámer koaličných poslancov zo strany OĽaNO na osobitné zdanenie vybraných podnikov. Podľa nich namiesto podpory v krízovom období vláda tlačí zamestnávateľov do kúta ďalšou záťažou a daňami.

Zamestnávatelia upozorňujú, že návrh na osobitné zdanenie vybraných podnikov je výrazne diskriminačný a v súvislosti s energetickou krízou môže byť pre mnohé podniky aj likvidačný. „Návrh zákona na zvýšenie osobitného odvodu pre vybrané subjekty považujeme za nebezpečný precedens – tentoraz ide o niekoľko desiatok vybraných podnikov, ktoré predkladateľom padli vhod,“ zdôrazňujú zamestnávatelia v spoločnom stanovisku.

Podľa nich o niekoľko týždňov môže ísť o ďalšie stovky spoločností, ktoré budú musieť zaplatiť daň za to, že túto krajinu držia nad vodou, zamestnávajú ľudí, platia svoje záväzky a dane načas a jednotlivé krízy, ktoré nás zasiahli, prežili bez nutnosti žiadať o výraznú pomoc od štátu.

Nižšia DPH, Matovičov balíček aj rozpočet

Parlament bude o štátnom rozpočte na rok 2023 hlasovať v utorok 13. decembra. O daňovom trojbalíčku – teda vyššom daňovom bonuse na deti, zníženej dani z pridanej hodnoty pre vlekárov a skenovaní bločkov – sa bude hlasovať v utorok 6. decembra. Zhodli sa na tom poslanci. Otázka je, či zmeny prejdú, lebo koalícia nemá v pléne väčšinu.

Poslanci tiež budú hlasovať o návrhu novely Zákonníka práce od opozičného Smeru, ktorý počíta s opätovným nadviazaním príplatkov za prácu na minimálnu mzdu. Zamestnanci by sa dočkali vyšších príplatkov za prácu v noci či cez víkendy. Vyššie by boli aj stupne minimálnej mzdy. Novela je aktuálne v druhom čítaní. Hlasovať o návrhu by sa mohlo v stredu 7. decembra./agentury/

X X X

Čaputová: Ak parlament vyhlási nedôveru vláde, som povinná ju odvolať. Po úradníckej vláde neprahnem

Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes na RTVS vyjadrovala k aktuálnej politickej situácii a komentovala aj svoju správu o stave republiky, ktorú v Národnej rade predniesla tento týždeň.

Prezidentka Zuzana Čaputová je povinná odvolať vládu Eduarda Hegera, ak by jej parlament vyslovil nedôveru. Hlava štátu to vysvetlila v relácii O 5 minút 12 na RTVS s tým, že by následne musela poveriť nejakú vládu vedením krajiny. Slovensko totiž podľa Ústavy nemôže byť bez vlády.

„Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera, kým zostavím novú vládu, aby viedla krajinu a vykonávala vládnu moc. Potom nastáva možnosť zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu. Ak sa tam nenájde príslušná väčšina, tak zostavenie takzvanej úradníckej vlády,“ doplnila.

V parlamente začne vo štvrtok 8. decembra mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde. Iniciovala ju strana Sloboda a Solidarita, pod ktorej návrh sa podpísali aj poslanci strany Hlas-SD. Richard Sulík návrh zdôvodňoval aj tým, že vláda stratila dôvod na existenciu a škodí celému Slovensku.

Po úradníckej vláde neprahne

Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský včera v Rádiu Slovensko hovoril, že strana SaS chce po vyslovení nedôvery umelo dosadiť „progresívnu“ vládu úradníkov a naznačoval, že sa na tom dohodla práve s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

„Predovšetkým chcem zdôrazniť, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. Pretože okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť ešte aj za exekutívu. Môžem upokojiť všetkých, ktorí sa tohto boja, z toho hľadiska, že ja po tom prahnem, tak to naozaj nie je,“ povedala prezidentka dnes na RTVS.

Doplnila však, že je pripravená naplniť svoje ústavné kompetencie tak, aby zabezpečila riadny chod ústavných orgánov.

Predčasné voľby nie sú najlepšie riešenie

Zuzana Čaputová tento týždeň vystúpila v parlamente so správou o stave republiky. Hovorila v ňom aj o tom, že ak bude pokračovať ničenie zvyšnej dôvery verejnosti a súdržnosti spoločnosti, tak bude lepšie vyhlásiť predčasné parlamentné voľby.

„Netvrdím, že predčasné voľby sú to najlepšie riešenie. Preto, aj keď som v tej správe o nich hovorila, tak som hovorila ako o legitímnom nástroji v prípade, ak vláda nemá možnosť vládnuť spôsobom, ktorý bude vecný, racionálny a najmä upokojujúci,“ vysvetlila dnes v RTVS.

Menšinová vláda podľa prezidentky takéto vládnutie zatiaľ neprináša a prospelo by, ak by deklarovala, ako plánuje v budúcnosti získavať podporu v parlamente. „Výsledkom je, že tu máme neisté fungovanie parlamentu, rozbúrené emócie, krajinu v krízach, ktoré sa často riešia na poslednú chvíľu,“ dodala k menšinovej vláde Eduarda Hegera.

Na to, aby mohli byť vyhlásené predčasné voľby je v parlamente potrebná dohoda aspoň 90 poslancov. „Musia sa dohodnúť na tom, že zmenia Ústavu, že si môžu skrátiť volebné obdobie,“ uviedla prezidentka.

Referendum je nástrojom najmä jednej strany

Cestou k predčasným voľbám je aj referendum, ktoré je zvolané na január budúceho roka. „Občania môžu tým referendom zaviesť nové pravidlo do Ústavy, že na základe referenda občanov alebo rozhodnutia parlamentu bude možné skrátiť volebné obdobie,“ objasnila Zuzana Čaputová.

V súvislosti s referendom prezidentka povedala, že nebude ľudí od referenda odrádzať. Myslí si však, že je to agenda a nástroj najmä „jednej politickej strany“. Podpisy pod vyhlásenie referenda zbierala strana Smer-SD, Republika a Hlas.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v relácii na RTVS vyjadrila aj k osobným útokom, ktoré na ňu často smerujú zo strany opozičných, ale aj koaličných politikov. Aj tento týždeň predseda strany Smer-SD Robert Fico hovoril, že prezidentka je nesvojprávna a „obrazne“ dodal, že jej prejav v Národnej rade jej napísal niekto na americkej ambasáde.

„Sú tu hrubé osobné útoky na moju osobu, najmä tie podozrenia, ktoré hovoria o tom, že slúžim inej moci, o vlastizradkyni, o tom, že som americkou agentkou a podobné hrubé nezmysly,“ skonštatovala s tým, že rétoriku týchto politikov používajú aj osoby, ktoré sa prezidentke vyhrážajú zabitím.

„Tieto vyhrážky sa netýkajú len mňa, ale aj mojich blízkych, a to už považujem ďaleko za hranicou,“ uzavrela, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Rusko nebude predávať ropu, ktorá podlieha cenovému stropu skupiny G7

Cenový strop má vstúpiť do platnosti v pondelok.

Rusko nebude exportovať ropu, ktorá podlieha cenovému stropu, na ktorom sa dohodli skupina G7 a Austrália, aj keby malo znížiť produkciu, vyhlásil v nedeľu ruský vicepremiér Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Skupina G7 a Austrália sa dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cenový strop má vstúpiť do platnosti v pondelok (5. 12.) a mal by zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

Novak označil cenový strop za veľké narušenie pravidiel voľného obchodu zo strany Západu, ktoré destabilizuje energetické trhy a spôsobí nedostatok na strane ponuky.

„Pracujeme na mechanizmoch zákazu využitia cenového stropu bez ohľadu na to, na akej úrovni je stanovený, pretože takýto zásah môže ešte viac destabilizovať trh,“ uviedol Novak. „Budeme predávať ropu a ropné produkty len krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať za trhových podmienok, aj keby sme museli mierne znížiť produkciu.”, aktuality.sk

X X X

Žiaden progresívny puč sa nekoná

„Strašiak“ úradníckej vlády nehrozí. Svedčia o tom nielen nedeľné vyjadrenia prezidentky, ale aj politická realita. Ako? A prečo pred takouto vládou varujú koaliční politici?

 Scenár vytvorenia úradníckej vlády pod taktovkou prezidentky Zuzany Čaputovej je nepravdepodobný. V súčasnej politickej atmosfére, v ktorej na prezidentku útočia z opozičných aj z koaličných lavíc, by jej vláda podporu získala len ťažko. Ak by sa to aj nejakým zázrakom podarilo, jej ministri by prechádzali „peklom“ a spŕškou sabotáží svojej práce z parlamentných lavíc.

To si iste musí uvedomovať aj prezidentka. Preto sa nemožno príliš čudovať jej vyjadreniam, že po takejto alternatíve neprahne. Ňou vybratá vláda by len v snoch dokázala získať politickú podporu v parlamente. Do toho by sa, pochopiteľne, hrnul málokto.

Z tohto hľadiska sa javia absurdné vyjadrenia niektorých koaličných politikov, ktorí strašia verejnosť úradníckou vládou. Podľa Milana Krajniaka sa tu deje pokus o nejaký „progresívny puč“. „Posledný križiak“ zrejme vidí progresívnych strašiakov aj pod posteľou. V tomto kontexte však ide zrejme o pokus apelovať na city „tvrdých kresťanov“ v parlamente, ktorí by súčasnej koalícii mohli zachrániť krk.

V prípade úspechu návrhu na odvolanie vlády Eduarda Hegera je teda oveľa pravdepodobnejší scenár, ktorý pomenovala sama prezidentka. Tá by zrejme dočasne poverila súčasný kabinet, aby dovládol, pokým sa zostaví nová vláda. Vzhľadom na to, že na predčasné voľby je stále potrebných 90 hlasov v parlamente, by sa pokojne mohlo stať, že do konca „normálneho“ volebného obdobia vláda dovládne v demisii. A to spôsobí ešte väčší chaos, než máme dnes.

K tomu však máme ďaleko. Navyše samotný scenár povalenia vlády má relatívne malú šancu na úspech. Pri kľúčových hlasovaniach totiž menšinová koalícia nemá až taký problém „naškrabkať“ chýbajúce hlasy z opozičných lavíc. Nezodpovedanou otázkou je už len: Čo za to?

Neformálna vláda Igora Matoviča a Borisa Kollára prispieva k erózii dôvery občanov v demokraciu ako takú. Dôsledky súčasnej politickej krízy však tento problém len zhoršujú. V tejto atmosfére má prezidentka len slabé páky na korigovanie stavu, do ktorého sme sa dopracovali. Nieto aby ešte organizovala akýsi progresívny puč, ktorým sa tu oháňajú kadejakí križiaci./agentury/