Môže ohroziť Zelenského? A začo mu Orbánova vláda posiela peniaze? Keby Ukrajina žila v mieri, hlavná téma politiky by vyzerala podobne ako na Slovensku: prezidentské voľby. Ukrajinci vedeli už od posledných volieb na jar 2019, že po piatich rokoch budú zase hlasovať 31. marca 2024, pričom s druhým kolom sa počítalo 21. apríla. Štát sa však nachádza vo vojnovom stave a vtedy sa podľa zákona nemôžu konať voľby.
Ukrajinský exprezident Petro Porošenko. Je celkom možné, že sa opäť postaví v prezidentských voľbách proti svojmu nástupcovi Volodymyrovi Zelenskému.
Napriek tomu, že sa teraz nehlasuje, táto téma neustúpila úplne do úzadia. Voličom sa pripomenul Petro Porošenko. „Áno, plánujem zúčastniť sa nasledujúcich prezidentských volieb. No najprv je kvôli týmto voľbám potrebné víťazstvo,“ povedal pre televíznu stanicu Al Džazíra, keď v druhej vete mal na mysli vytlačenie ruských vojakov z obsadeného ukrajinského územia. „Táto vojna je väčšia ako Ukrajina. Je o svetovom poriadku, o slobode a demokracii. Bojujeme a zachraňujeme svet,“ dodal.
Porošenko stál na čele štátu v období 2014 – 2019. Keď sa uchádzal o druhý mandát, pohorel: v druhom kole ho jednoznačne porazil Volodymyr Zelenskyj, ktorému dali svoj hlas až tri štvrtiny voličov. Urobil by Porošenko politický reparát alebo jeho možný návrat k moci vyzerá ako fatamorgána? Prekvapujúco mu vyjadrila sympatie poslankyňa Mariana Bezuhlá zo Sluhu národa, čo je vládnuca strana, za ktorú kandidoval Zelenskyj. „Pred piatimi rokmi sa konali voľby prezidenta. Osobne si myslím, že keby vyhral Porošenko, nedošlo by k vpádu v plnom rozsahu,“ napísala na sociálnej sieti Telegram o ruskej invázii, ktorá sa začala vo februári 2022. V tejto súvislosti naznačila, že Porošenko by dokázal nájsť spoločnú reč so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, aby sa zabránilo obrovskému prelievaniu krvi.
Bezuhlá nezostala osamotená v radoch Sluhu národa. Podobný názor vyslovila poslankyňa Liza Bohucká. Na sociálnej sieti Facebook prišla s tvrdením, že v januári 2022 by Porošenko podpísal s Putinom ďalšiu minskú dohodu, čo je označenie dvoch mierových protokolov z rokov 2014 a 2015 s cieľom zastaviť boje v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ovládli separatisti.
Porošenko si nepochybne s nadšením prečítal o sebe výroky Bezuhlej a Bohuckej, ale je veľmi ťažké predstaviť si, že by si ho väčšina Ukrajincov znovu želala za svojho lídra. Ako prezident ich očividne sklamal, pretože pred piatimi rokmi v druhom kole volieb získal len necelých 25 percent hlasov. Bol to nevídaný debakel vo voľbách hlavy štátu v ére ukrajinskej samostatnosti. Prečo by mu mali dôverovať, keď v ich očiach zlyhal?
Ďalšia nevýhoda Porošenka vyplýva zo sociálneho aspektu. Vojnou sužovaní obyvatelia ani po jej skončení nepochybne nebudú naklonení tomu, aby hlasovali za akéhokoľvek multimilionára. O Porošenkovi to platí dvojnásobne, pretože v domácom rebríčku najbohatších mu patrí tretie miesto. „Vyzerá to nevhodne na pozadí zjednotenia Ukrajincov v čase vojny,“ citovala agentúra UNIAN politológa Petra Oleščuka, keď poukázal na to, čo všetko Porošenko uvádza v majetkovom priznaní. Okrem fabrík až 60 miliónov dolárov na účtoch v banke, obrovská vila pri Kyjeve, drahé autá, diamanty, vzácna zbierka obrazov. Samozrejme, že k majetku, ktorý dosahuje takmer miliardu eur, sa Porošenko dopracoval ako úspešný podnikateľ, no o to chladnejší vzťah k nemu môžu mať Ukrajinci, ktorých vojna bolestivo zasahuje.
Ambíciu Porošenka vrátiť sa k moci ironicky komentoval pre server NEWS ruský poslanec Alexej Govyrin. Povedal o ňom, že „čokoládový otecko“ (Porošenko je majiteľ úspešnej firmy so sladkosťami) by mal nádej uspieť jedine v prípade, že by ho do funkcie dosadil Západ. Govyrin zašiel do konšpirácie, že by sa to mohlo udiať, keby sa Zelenskyj zunoval svojim spojencom a tí by zinscenovali nový Majdan, aby ho nahradil Porošenko.
Odklad termínu ukrajinských prezidentských volieb na neurčito už využívajú ruskí politici na slovnú paľbu proti Zelenskému. Sergej Mironov, líder strany Spravodlivé Rusko, o ňom vyhlásil, že ak po 20. máji zostane pri moci, keď mu oficiálne vyprší prvé funkčné obdobie, bude vyzerať ako diktátor. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa vyjadril v zmysle, že Moskva nemieni prehodiť ani slovo so Zelenským, lebo mu o šesť týždňov nebudú patriť prezidentské právomoci.
Kým odmietanie legitimity Zelenského je zo strany Moskvy vopred jasná vec, naopak, väčšina Ukrajincov sa stotožňuje s tým, aby na čele štátu zotrval aj po 20. máji. Z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického ústavu vyplynulo, že 69 percent opýtaných si ho želá ako prezidenta až dovtedy, pokiaľ bude v platnosti vojnový stav. A 53 percent respondentov by ho rado videlo uchádzať sa o druhý mandát.
Zelenskyj by mohol požiadať ústavný súd o výklad ústavy, ako to s ním bude, keď sa mu skončí funkčné obdobie. Evidentne sa to však nechystá urobiť. „Po prvé, takýto krok by sa mohol chápať ako dôkaz, že existujú pochybnosti o legitimite Zelenského dokonca v jeho tíme. Po druhé, Zelenskyj sa nachádza v dlhodobom spore s členmi ústavného súdu pre ich odpor k protikorupčnej legislatíve,“ ozrejmil politológ Kostantin Skorkin v analýze, ktorú zverejnil Carnegieho fond pre medzinárodný mier. (Väčšinu ústavných sudcov vymenoval ešte Porošenko.)
A kde je vlastne kameň úrazu? Podľa ústavy je funkčné obdobie hlavy štátu päť rokov s tým, že právomoci vykonáva až do zvolenia svojho nástupcu. Dokedy však presne? Musí odísť po piatich rokoch alebo môže počkať na odovzdanie úradu novému prezidentovi? Tí, čo spochybňujú legitimitu Zelenského po 20. máji, tvrdia, že jeho právomoci by na základe ústavy mal dočasne prevziať predseda parlamentu.
Existuje ešte jeden nezanedbateľný dôvod, pre ktorý Ukrajinci môžu pochybovať o prijateľnosti Porošenka. Má nielen politicky blízko k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ale ešte aj od jeho vlády dostáva peniaze. Zarába legálne a nie sú to astronomické sumy, ale neprospieva to jeho imidžu: veď financie mu prichádzajú z krajiny, ktorá odmieta poskytnúť Kyjevu čo i len jeden náboj, pričom chvíľami sa zdá, že orbánovcov vôbec nezaujíma, či sa Ukrajine podarí obnoviť jej územnú celistvosť.
Na jeseň minulého roku maďarské ministerstvo financií previedlo na Porošenkov účet v prepočte 880-tisíc eur. Boli to peniaze z predaja štátnych dlhopisov a z výnosu na úrokoch. Pozornosť, ktorú ukrajinské médiá venovali tejto transakcii, exprezident považoval za zbytočnú. Bankový prevod oznámil úradom a zdôraznil, že z podobných ziskov zakaždým zaplatil dane. Jeho politická strana Európska solidarita vydala vyhlásenie v ktorom uviedla, že Porošenko si nevyberá sám, kam vloží peniaze, ale necháva to na svojich investičných poradcov, ktorí diverzifikujú finančné riziká. „Viac ako 90 % investovaných peňazí dáva do ukrajinských cenných papierov,“ upozornila Európska solidarita. Porošenko prostredníctvom svojej strany ešte odkázal vládnucim politikom, aby sa radšej zamerali na budovanie vzťahov s Maďarskom, aby Ukrajina nestratila perspektívu členstva v EÚ (Orbán totiž krúti nosom nad touto predstavou).
Krátko na to Porošenko zažil nemilé prekvapenie: ukrajinská pohraničná stráž mu zabránila v ceste do Budapešti, kde sa mal stretnúť s Orbánom. Tajná služba zdôvodnila zákaz prekročiť hranice tým, že získala „informácie o príprave provokácií na medzinárodnej scéne zo strany ruských spravodajských služieb namierených proti Ukrajine“. Porošenko to označil za klamstvo. Samozrejme, že sa dá len špekulovať, či skutočnou príčinou bolo to, že Zelenskyj nechce, aby exprezident robil čokoľvek poza jeho chrbát s Orbánom, ktorý sa k Ukrajine správa nežičlivo./agentury/
X X X
Premiér Fico: Csaba, neblázni, toto nie je na disciplinárne stíhanie sudcu Klimenta?
Predseda vlády Robert Fico stupňuje kritiku voči členom senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval napríklad o väzbe jeho poradcu, advokáta Mareka Paru. Ústavný súd ju označil za nezákonnú.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Premiér Robert Fico sa vrátil ku kritike sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a jeho kolegov zo známeho senátu 5T. Predseda vlády očakáva jeho disciplinárne stíhanie a vyzlečenie zo sudcovského talára.
„Ak toto nie je na odvolanie z funkcie sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, tak už potom neviem, čo by musel urobiť,“ vyhlásil premiér.
Predseda vlády kritizoval sudcov Najvyššieho súdu už minulý týždeň počas kontrolného dňa na ministerstve spravodlivosti. „Ja byť pánom Klimentom (predsedom senátu Najvyššieho súdu SR, pozn. red.), tak sa zbalím už dnes. Pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok,“ povedal vtedy.
Dnes doplnil, že od zodpovedných očakával, aby voči Klimentovi bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť. Pomohol si viacerými citátmi z rozhodnutí Ústavného súdu. „Čakali sme, že zainteresovaní povedia áno, sú to závažné dôkazy, treba sa tým zaoberať. Namiesto toho sme sa dostali k čítaniu vyjadrení viacerých predstaviteľov vrátane predsedu súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu,“ povedal.
Csaba neblázni
Opäť tiež pripomenul nález Ústavného súdu vo veci svojho poradcu Mareka Paru, ktorý bol nakrátko vo väzbe pre obvinenie v kauze Kaifáš, a ďalšie rozhodnutia ústavných sudcov. „Ako je možné, že sudca päťkrát urobí tú istú chybu?“ pýtal sa predseda vlády. Podľa svojich slov očakával, že príslušné orgány sa postavia a začnú sa vecou zaoberať.
„Csaba, neblázni, ak toto nie je na odvolanie sudcu Najvyššieho súdu Klimenta, tak neviem, čo má urobiť, aby sa ešte dostal do disciplinárneho návrhu, o ktorom by rozhodoval Najvyšší správny súd,“ povedal Fico.
Pripomenul tiež, že Juraj Kliment už čelí jednému disciplinárnemu konaniu – a to pre potýčku na parkovisku s kolegom Petrom Paludom pre parkovacie miesto. Podľa premiéra bol podaný návrh na preradenie Klimenta na súd nižšieho stupňa.
Ján Šikuta minulý týždeň reagoval, že opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR považuje za neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
„Pri verejných vyhláseniach spôsobilých poškodiť meno celého súdu a sudcovského stavu preto vyzýva na zdržanlivosť. Opätovne pripomína, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti OČTK,“ priblížila hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová vyjadrenie Šikutu.
„Považujem vyhlásenie predsedu vlády ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci,“ povedal minulý týždeň sudca Kliment pre Denník N. „Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ reagoval Kliment.
Chcú sa pozrieť na rozdelenie spisov
Robert Fico zopakoval, že sa treba pozrieť na rozdeľovanie spisov na Najvyššom súde, ktoré robí elektronická podateľňa.
„Na Najvyššom súde je senát 5T, ktorému predsedá pán Kliment, ktorý sa vždy dostal k tým najcitlivejším kauzám,“ uviedol Fico. Na ťahu je podľa neho popri predsedovi súdu Šikutovi aj šéf súdnej rady Ján Mazák.
Ten je predsedom súdnej rady od roku 2020, keď bol zvolený ako nominant Národnej rady.
„Vyjadrenie premiéra Roberta Fica vnímam ako podnet na podanie disciplinárneho návrhu na dvoch sudcov Najvyššieho súdu. Pri vybavovaní tohto podnetu budem postupovať podľa zaužívaných pravidiel, to znamená, že vyčkám, ako vybaví tento podnet predseda Najvyššieho súdu,“ reagoval pre Aktuality.sk predseda súdnej rady Ján Mazák. Ďalší jeho postup bude závisieť od rozhodnutia Jána Šikutu. „Podľa toho sa podnetu budem venovať, alebo ho odložím bez ďalšieho opatrenia,“ dodal Mazák.
Kritika sudcov
Okrem predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu reagovala minulý týždeň na slová Roberta Fica aj tamojšia sudcovská rada.
„Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje proti zastrašujúcim verejným vyjadreniam členov vlády Slovenskej republiky, či predstaviteľov politickej moci adresovaných sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spojených aj s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti,“ znie vyhlásenie orgánu, ktorého úlohou je okrem iného zastupovať záujmy sudcov.
Podľa Združenia za otvorenú justíciu sú vyjadrenia vysokých predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci sú v príkrom rozpore s princípmi, ktoré je Slovenská republika povinná dodržiavať na zabezpečenie nezávislého a nestranného fungovania súdov. „Priamo podkopávajú dôveru verejnosti v konkrétne súdne rozhodnutia, znevažujú osoby sudcov a vystavujú ich neakceptovateľnej forme zastrašovania disciplinárnym stíhaním bez toho, aby to bolo predmetom preskúmania a rozhodnutia kompetentných inštitúcií,“ napísala v piatok bývalá sudkyňa a hovorkyňa združenia Katarína Javorčíková, aktuality.sk
X X X
Peter Pellegrini priznal, že si neuvedomil, čo hovorí ústava. Už nie je poslancom ani šéfom parlamentu
Kto bude novým predsedom Národnej rady, ešte nie je isté.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Peter Pellegrini už nie je poslancom, a teda ani predsedom Národnej rady. Hoci zvolený prezident Pellegrini ešte v nedeľu hovoril o tom, že voľba nového šéfa parlamentu má čas, dnes sám priznal, že si neuvedomoval, čo všetko hovorí ústava, a oznámil, že jeho mandát poslanca zanikol.
„Ospravedlňujem sa, ak som si hneď včera neuvedomil všetky ustanovenia našej ústavy,“ začal Pellegrini.
Konkrétnu časť ústavy, kde sa hovorí, že ak sa prezidentom stane poslanec, tak „odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu“, vraj konzultoval aj s ústavnými právnikmi.
„Dňom 6. apríla 2024 v zmysle ústavy zanikol môj mandát poslanca Národnej rady. Vzhľadom na to, že ako poslanec som bol aj predseda Národnej rady SR, skončilo sa tým dňom aj moje pôsobenie v tejto funkcii,“ dodal.
Koho poveril
Výkonom právomocí predsedu parlamentu Pellegrini poveril jeho podpredsedu Petra Žigu z Hlasu. Urobil tak vraj ešte pred druhým kolom prezidentských volieb. Žiga by mal Národnú radu viesť, až kým nebude zvolený predseda.
Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je isté. „O termíne a procese tejto voľby ešte budeme viesť rozhovory v rámci vládnej koalície,“ povedal Pellegrini.
Kandidátmi na túto funkciu sú ľudia, ktorí mali v parlamentných voľbách po Pellegrinim najvyšší počet preferenčných hlasov. Ide o Richarda Rašiho a Denisu Sakovú.
Lídri koalície sa najbližšie stretávajú v stredu na koaličnej rade. O svojich požiadavkách tam chce hovoriť aj SNS, podľa ktorej sa po Pellegriniho víťazstve zmenila politická situácia. Andrej Danko si na post predsedu parlamentu nárokoval už dávnejšie, Pellegrini mu však odmietal funkciu prepustiť.
Čo hovorí ústavný právnik
Podľa ústavného právnika Františka Pažitného zo Slovenskej akadémie vied je výklad ustanovenia ústavy, o ktorom hovoril aj Pellegrini, pomerne jednoznačný.
„Iný výklad ako to, že odo dňa zvolenia, čiže nie od ujatia sa funkcie, ale odo dňa vyhlásenia výsledkov druhého kola volieb nemôže vykonávať právomoci spojené s touto funkciou, nie je,“ povedal nám.
Ústavná polemika sa podľa Pažitného vedie jedine o tom, či Pellegrini automaticky prišiel aj o mandát zákonodarcu. Odpoveď na túto otázku však z praktického hľadiska nie je až taká podstatná, keďže Pellegrini už v parlamente nemá žiadne právomoci.
Koalícia by teda mala začať hľadať nového predsedu Národnej rady aj napriek Pellegriniho vyhláseniam, že ešte majú dosť času.
„Poprosil by som o strpenie. Musíme sa v koalícii dohodnúť na mojom nástupcovi. Máme pred sebou viac ako dva mesiace a počas nich sa udejú všetky tieto kroky,“ upokojoval v nedeľu v TA3. Keď Pellegrini z parlamentu odíde, jeho náhradníkom by sa mal stať Dávid Demečko, aktuality.sk
X X X
Trumpov mierový plán – kapitulácia. Exprezident prezradil, ako by nátlakom ukončil vojnu proti Ukrajine
Bývalý americký prezident Donald Trump v súkromí hovorí, že by mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia v prospech Moskvy. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánom o tom v nedeľu informoval americký denník The Washington Post (WP).
Trump navrhuje, aby Ukrajina ustúpila Rusku Krymský polostrov a pohraničnú oblasť Donbas, uviedli nemenované zdroje, ktoré o tom diskutovali s Trumpom alebo jeho poradcami.
Podľa denníka WP sa o takomto prístupe zatiaľ neinformovalo, ide však o protiklad k politike potlačovania ruskej agresie a poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú razí súčasný prezident USA Joe Biden a jeho administratíva.
Trump ako predpokladaný kandidát republikánov v novembrových prezidentských voľbách opakovane vyhlasuje, že by v prípade zvolenia mohol medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovať mierovú dohodu za 24 hodín. Odmieta však verejne spresniť, ako by urýchlene ukončil prebiehajúcu vojnu, pri ktorej za uplynulé vyše dva roky zahynuli desaťtisíce vojakov.
V súkromí tvrdí, že si myslí, že Rusko aj Ukrajina „si chcú zachovať tvár, chcú východisko a že „by ľuďom v niektorých častiach Ukrajiny nevadilo, keby boli súčasťou Ruska“, uviedol pre WP zdroj, ktorý o tom s Trumpom priamo diskutoval.
Zahranično-politickí odborníci tvrdia, že Trumpov nápad by odmenil ruského prezidenta Vladimira Putina a pripustil skutočnosť, že medzinárodné uznávané hranice je možné narušiť silou.
Jemu naklonení experti zdôrazňovali, že je potrebné riešiť hrozby pre záujmy USA zo strany Číny a hľadanie spôsobov, ako zvrátiť rastúcu závislosť Ruska od Číny v oblasti vojenskej, priemyselnej a hospodárskej pomoci. Vyslovili sa tiež za obmedzenie rozširovania Severoatlantickej aliancie (NATO).
Výmenou svojho územia za prímerie by sa Ukrajina dostala do horšej pozície bez záruk, že Rusko nebude znovu zbrojiť a neobnoví nepriateľské akcie, ako sa to stalo v minulosti, uviedla Emma Ashford z amerického think tanku Stimson Centre.
Hovorkyňa Trumpovho volebného štábu článok WP odmietla ako špekulácie, pretože informácie podľa nej pochádzajú z nemenovaných alebo neinformovaných zdrojov, ktoré nemajú predstavu o tom, čo sa deje a čo sa stane.
Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj, ktorý sa odmieta vzdať akéhokoľvek územia, predložil vlastný desaťbodový mierový plán vyzývajúci na zastavenie bojov a úplné stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území.
Návrh zároveň predpokladá obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, bezpečnosť v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne a výmenu všetkých väzňov a deportovaných osôb vrátane vojnových zajatcov a unesených detí./agentury/
X X X
Plán na ukončenie vojny Donalda Trumpa predpokladá, že Ukrajina sa vzdá územia
Trump podľa informácií Washington Post navrhuje, aby Ukrajina odstúpila Rusku Krymský polostrov a pohraničnú oblasť Donbas.
Bývalý americký prezident Donald Trump v súkromí hovorí, že by mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia v prospech Moskvy. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánom o tom v nedeľu informoval americký denník The Washington Post (WP).
Trump navrhuje, aby Ukrajina odstúpila Rusku Krymský polostrov a pohraničnú oblasť Donbas, uviedli nemenované zdroje, ktoré o tom diskutovali s Trumpom alebo jeho poradcami.
Protiklad k Bidenovej politike
Podľa denníka WP sa o takomto prístupe zatiaľ neinformovalo, ide však o protiklad k politike potlačovania ruskej agresie a poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú razí súčasný prezident USA Joe Biden a jeho administratíva.
Trump ako predpokladaný kandidát republikánov v novembrových prezidentských voľbách opakovane vyhlasuje, že by v prípade zvolenia mohol medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovať mierovú dohodu za 24 hodín. Odmieta však verejne spresniť, ako by urýchlene ukončil prebiehajúcu vojnu, pri ktorej za uplynulé vyše dva roky zahynuli desaťtisíce vojakov.
V súkromí tvrdí, že si myslí, že Rusko aj Ukrajina „si chcú zachovať tvár, chcú východisko a že „by ľuďom v niektorých častiach Ukrajiny nevadilo, keby boli súčasťou Ruska“, uviedol pre WP zdroj, ktorý o tom s Trumpom priamo diskutoval.
Odmena pre Putina
Zahranično-politickí odborníci tvrdia, že Trumpov nápad by odmenil ruského prezidenta Vladimira Putina a pripustil skutočnosť, že medzinárodné uznávané hranice je možné narušiť silou.
Jemu naklonení experti zdôrazňovali, že je potrebné riešiť hrozby pre záujmy USA zo strany Číny a hľadanie spôsobov, ako zvrátiť rastúcu závislosť Ruska od Číny v oblasti vojenskej, priemyselnej a hospodárskej pomoci. Vyslovili sa tiež za obmedzenie rozširovania Severoatlantickej aliancie (NATO).
Výmenou svojho územia za prímerie by sa Ukrajina dostala do horšej pozície bez záruk, že Rusko nebude znovu zbrojiť a neobnoví nepriateľské akcie, ako sa to stalo v minulosti, uviedla Emma Ashford z amerického think tanku Stimson Centre.
Zelenského plán
Hovorkyňa Trumpovho volebného štábu článok WP odmietla ako špekulácie, pretože informácie podľa nej pochádzajú z nemenovaných alebo neinformovaných zdrojov, ktoré nemajú predstavu o tom, čo sa deje a čo sa stane.
Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj, ktorý sa odmieta vzdať akéhokoľvek územia, predložil vlastný desaťbodový mierový plán vyzývajúci na zastavenie bojov a úplné stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území.
Návrh zároveň predpokladá obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, bezpečnosť v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne a výmenu všetkých väzňov a deportovaných osôb vrátane vojnových zajatcov a unesených detí, aktuality.sk
X X X
Žezlo prevezme dočasne Žiga. Pellegrini mal čas, ale ústava nie. Funkcia šéfa NR SR aj mandát poslanca mu zanikli
Novozvolený prezident Peter Pellegrini sa oficiálne ujme funkcie o niečo vyše dva mesiace. Napriek tomu, že v nedeľu hovoril, že má čas na to, aby sa dohodli na novom predsedovi parlamentu, zdá sa, že to nebude niekoľko týždňov, ale len pár hodín. Líder Hlasu priznal, že zabudol na výklad ústavy, ktorá jasne hovorí, že mu funkcia šéfa Národnej rady (NR) SR, ale aj mandát poslanca zanikajú dňom zvolenia, čo potvrdili aj ústavní právnici. Pellegrini tak stojí pred otázkou, kto ho nahradí skôr, než očakával.
Právomoci predsedu parlamentu však prechádzajú dočasne do rúk niektorého z podpredsedov. Dočasne tak bude NR SR riadiť súčasný podpredseda parlamentu za Hlas Peter Žiga, čo už predtým potvrdil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Keďže podľa koaličnej zmluvy platí, že post predsedu patrí Hlasu, ide o najlogickejšie riešenie.
„Ospravedlňujem sa, ak som hneď včera si neuvedomil všetky ustanovenia ústavy,“ povedal a zacitoval článok 103 odsek 4. „Na toto ustanovenie môžu byť rôzne názory a aj rôzne výklady, keďže prezidentom sa zvolený kandidát stáva až vo chvíli zloženia sľubu,“ uviedol s tým, že dňom 6. apríla 2024 zanikol jeho mandát poslanca NR SR. „Vzhľadom na to, že ako poslanec som zastával aj funkciu predsedu NR SR, skončilo sa týmto dňom aj moje pôsobenie v tejto funkcii. Pre tento prípad som výkonom právomoci ešte pred voľbami poveril podpredsedu NR SR Petra Žigu,“ povedal s tým, že bude viesť parlament až do zvolenie nového predsedu NR SR. „O termíne a procese tejto voľby budeme viesť rozhovory v rámci vládnej koalície,“ dodal. Podľa Pellegriniho je ešte otázne, kedy sa nájde jednota v koalícii na mene nového šéfa NR SR. Koaličným partnerom sa poďakoval, že mal možnosť byť predsedom NR SR.
Pellegrini nevedel, Fica to prekvapilo
Ešte v nedeľu v diskusnej relácii ta3 Pellegrini tvrdil, že počul, že ho niektorí vyzývajú, aby sa postu šéfa parlamentu vzdal už v nedeľu. „Míľnik je pre nás 15, jún, kedy je špeciálna schôdza, na ktorej prezident skladá sľub. Takže do 15. júna budeme musieť mať nového predsedu alebo človeka, ktorý zvolá schôdzu. Poprosil by som o strpenie, má to svoju časovú hierarchiu,“ uviedol.
Taraba: NR SR zrejme dočasne povedie Žiga
Novozvolený prezident uviedol, že o jeho nástupcovi v parlamente sa musia dohodnúť v koalícii. „Máme pred sebou viac ako dva mesiace a počas nich sa udejú všetky tieto kroky,“ dodal. Aj premiéra Roberta Fica niektoré postupy prekvapili. „Ja tomu inak rozumiem, ale nechcem vyvolávať výklady. Je to tam napísané veľmi presne. Ak bol zvolený za prezidenta, je tam vymenovaná skupina ľudí, tak dňom zvolenia stráca svoju funkciu,“ uviedol na dnešnej tlačovke s ministrom financií Ladislavom Kamenickým Fico to bližšie neanalyzoval.
„Nie som predseda NR SR, to nechám na ňom. Predpokladám, že bol plne informovaný. Ťažko sa prijímajú rozhodnutia, keď neviete, ako skončia voľby. Ak bolo povedzme večer hodinu pred samotným sčítaním jasné, že Peter Pellegrini vyhrá, stále bol čas. Ten čas bol až do oficiálneho vyhlásenia výsledkov. Ja si myslím, že predseda parlamentu urobil rozhodnutia, ktoré urobiť mal. Ak čítam tú ústavu, tak podľa všetkého to musí Peter Pellegrini riešiť, ale ja v tom nevidím problém,“ povedal.
Sám už skôr naznačil, že v koalícii musia vyriešiť niekoľko praktických a technických otázok, ktoré sa týkajú zvolenia Petra Pellegriniho do nadstraníckej funkcie. „Priznám sa, ja som si naozaj myslel, že sa to týka iba funkcie predsedu NR SR, že by ostal poslancom,“ dodal. Pellegrinimu však automaticky v nedeľu zanikli obe funkcie. V Hlase sú podľa našich informácií prekvapení, že funkcia zaniká ihneď. O novom mene šéfa NR SR sa majú lídri rozprávať na stredajšej koaličnej rade a podľa Ficových slov by mal Pellegrini oznámiť svoje rozhodnutie. Ak má Fico na mysli meno nového šéfa NR SR a nielen dočasne povereného, Pellegrini tak nebude mať na rozhodnutie niekoľko týždňov, ako si myslel, ale len pár hodín. Mohol by ním byť Richard Raši alebo Denisa Saková.
Ústava hovorí jasne
Pravda k problematike oslovila ústavných právnikov, ktorí sa zhodujú, že ústava hovorí jasne. „So zánikom mandátu poslanca, samozrejme, zvolenému prezidentovi zanikla aj funkcia predsedu parlamentu, teda nie je oprávnený už na žiadny úkon súvisiaci s chodom parlamentu. Je na mieste čo najskôr zvoliť nového predsedu Národnej rady SR, tento proces by mali organizovať súčasní podpredsedovia parlamentu,“ uviedol pre Pravdu sudca Ústavného súdu Ladislav Orosz.
Súhlasí s tým aj ústavný právnik Marek Domin. „Pán Pellegrini už nemôže vykonávať žiadne oprávnenia vyplývajúce z funkcie predsedu NR SR a mandátu poslanca všeobecne. Viem si predstaviť jedine úkon smerujúci k vzdaniu sa mandátu poslanca NR SR,“ vysvetľuje. V prípade poslaneckého mandátu hovorí ústava jasne. „Z čl. 103 ods. 4 Ústavy vyplýva, že ak bol za prezidenta zvolený poslanec Národnej rady SR, tak odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. Za deň zvolenia treba považovať včerajšie vyhlásenie výsledkov volieb Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Mandát poslanca Pellelgriniho zanikol ex constitutione, teda priamo z ústavy,“ konštatuje Orosz.
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka existujú v prípade poslaneckého mandátu tri možné prístupy. „Prvý zachytávajú najnovšie komentáre k ústave od rôznych autorov, medzi ktorými boli aj bývalí sudcovia ústavného súdu, a v tejto sa otázke zhodujú. Poslanec Národnej rady voľbou za prezidenta stratí poslanecký mandát, teda jeho funkcia zanikne automaticky v dôsledku zvolenia bez potreby osobitného prejavu vôle,“ vysvetlil.
Pellegrini: Budem sa snažiť do paláca pozývať aj nepriateľov a obrusovať hrany
„Druhý možný prístup sa vytvoril v roku 2014, keď sa uvažovalo o možných ústavnoprávnych dôsledkoch zvolenia predsedu vlády. Normu „prestane vykonávať“ sa navrhlo interpretovať ako faktické nevykonávanie funkcie, čo by v praxi znamenalo, že poslanec by nemohol vykonávať žiadne oprávnenia späté s touto funkciou,“ pokračuje Bujňák.
„Napokon tretí možný prístup vyplýva zo skúsenosti z roku 1999, keď sa vtedajší poslanec Rudolf Schuster vzdal mandátu 30. mája, teda nasledujúci deň po konaní druhého kola prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil,“ dodal na margo zániku poslaneckého mandátu Bujňák. Ústavný právnik Domin sa prikláňa k možnosti automatického zániku Pellegriniho mandátu okamihom jeho zvolenia za prezidenta.
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku však ústava neodpovedá na otázku, aký obsah sa má pripísať slovnému spojeniu „prestane vykonávať funkciu“. „Podľa môjho názoru to neznamená priamu stratu poslaneckého mandátu, ale buď stratu právomocí, ktoré sú s ním spojené, alebo ústavný príkaz sa ho bezodkladne vzdať. Priamym dôsledkom je teda buď strata akýchkoľvek právnych účinkov úkonov a rozhodnutí, ktoré zvolený prezident ako poslanec urobí, alebo prinajmenšom strata ústavnej legitimity takýchto úkonov,“ vysvetlil pre Pravdu. Z hľadiska právnej istoty, ale aj zo symbolických dôvodov týkajúcich sa postavenia prezidenta, je teda podľa Procházku účelné, ak nie dokonca nevyhnutné, aby sa zvolený prezident čím skôr vzdal poslaneckého mandátu.
Čo hovorí Ústava SR?
čl. 90 odsek 1: Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia.
čl. 103 odsek 4: Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.
čl. 101 odsek 7: Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
čl. 101 odsek 8: Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.
Kto preberie žezlo šéfa NR SR?
Čo sa týka právomocí predsedu parlamentu, tie prechádzajú automaticky na niektorého z podpredsedov. „Právomoci predsedu parlamentu prechádzajú na podpredsedov. Môže vzniknúť problém, že na ktorého z nich, zvlášť vtedy, ak pán Pellegrini ešte pred zvolením za prezidenta žiadneho z nich pre tento prípad nepoveril,“ hovorí Orosz. „Áno, je v období prípravy na výkon novej funkcie, pričom toto obdobie nie je s výnimkou niektorých prvkov predmetom striktnej právnej úpravy a opiera sa skôr o neformálne pravidlá a zvyklosti,“ skonštatoval Procházka.
Podľa ústavy predsedu Národnej rady zastupujú podpredsedovia. „Preto tu nevznikne žiadny zásadný problém z hľadiska fungovania parlamentu. Je na parlamente, kedy zvolí v tajom hlasovaní hlasmi aspoň 76 poslancov nového predsedu,“ uviedol Bujňák. Pellegrini tak bude dva mesiace fungovať v „medziobdobí“ medzi zaniknutým mandátom poslanca a funkcie predsedu parlamentu. „V období do ujatia sa funkcie prezidenta by sa mal pán Pelelgrini pripravovať na výkon funkcie hlavy štátu,“ dodal Orosz. Minister životného prostredia Taraba však v pondelok po tlačovke novinárom povedal, že Pellegrini má čo oslavovať a na jeho miesto zrejme dočasne zasadne súčasný podpredseda za Hlas Peter Žiga. „Myslím si, že poverí svojho predsedu, Myslím si, že to bude pán Žiga,“ uviedol. Vzhľadom na rozdelenie postov v koaličnej zmluve by to bol logický postup.
V minulosti však s tým, že by po zvolení Pellegriniho do funkcie prezidenta SR patrili Hlasu dve najvyššie ústavné funkcie, mala problém najmenšia koaličná strana SNS. Sám Andrej Danko mal v minulosti o tento post záujem a žiadal ho výmenou za podporu Pellegriniho vo voľbách. Šéf Hlasu otváranie koaličnej zmluvy odmietol a tak sa podpora SNS rozdelili na „voľbu srdcom“, teda podporil Harabina, a „voľbu rozumom“. V druhom kole teda neostávalo nič iné, ako podporiť Pellegriniho. SNS sa však podarilo vyjednať ústupok v podobe zrušenia usmernenia o zmene pohlavia práve na žiadosť SNS.
Danko v pondelok uviedol, že verí, že sa zmení rokovací poriadok a že v koalícii budú fungovať. „Dúfam v mene SNS, že začneme v koalícii naozaj schvaľovať zákony a koalícia tak začne plniť svoje predvolebné sľuby,“ povedal. Nového šéfa Hlasu privíta s otvorenou náručou, zatiaľ však nie je jasné, či bude znova žiadať otvorenie koaličnej zmluvy aj na stredajšej koaličnej rade. Prezidentské voľby sú totiž podľa lídra SNS veľkou výzvou pre koalíciu. „Naši koaliční partneri nemôžu povedať, že by sme zasahovali do riadenia rezortov, ale určite sa chceme rozprávať s predstaviteľmi Smeru a Hlasu, ako bude koaličná rada informovať verejnosť o svojej práci. Máme za to, že nefunguje informovanosť verejnosti, že vláda odvádza kvantum práce a verejnosť nemá výsledky,“ uviedol./agentury/
X X X
Kaliňákova firma na zbrane je vysoko stratová. Zistili sme, prečo chcel arabský spoločník vyvíjať pušku práve s Kaliňákom
Firma, v ktorej má podiel minister obrany Robert Kaliňák, zatiaľ na výrobe pušky prerába peniaze. Sídli v areáli, kde polovicu vlastní štát. Hoci ministerstvo vôbec neodpovedá, za akých podmienok, konateľ firmy redakcii Aktuality.sk priestor v pološtátnom areáli sprístupnil a prehovoril aj o vzťahu ministra so spoločníkom zo Spojených arabských emirátov.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Keď Robert Kaliňák po vražde novinára Jána Kuciaka opustil politické výslnie, inkasoval peniaze za advokátske služby a naštartoval aj ďalší projekt: začal vyvíjať poľovnícku guľovnicu. Pustil sa do toho s firmou Liwa Arms (založenou v septembri 2019), za ktorou stojí boháč Hamad Bin Jassim Al Darwish Fakhroo z Abú Zabí. Pochádza z významnej arabskej rodiny Fakhroo (aj Al-Fakhroo), blízkej vládnucim rodinám v Katare, Bahrajne, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch.
Ak očakávate, že toto spojenectvo viedlo k vysoko výnosnému biznisu, ste na omyle. Liwa Arms od svojho vzniku produkuje každoročne straty, čo na začiatku vývoja novej zbrane nebolo nič nezvyčajné. V prvom roku svojej existencie firma skončila v mínuse, ktorý sa zastavil na čiastke 22-tisíc eur. Strata však každoročne stúpala, hoci sa už puška aj predáva. Vlani sa vyšplhala až na čiastku 766-tisíc eur.
Verejne sa dá dohladať aj deklarovaná cena guľovnice – na webe Proarms sa táto puška predáva za 2100 eur. Tržby Liwa Arms, ktoré stúpli na vyše 300-tisíc eur, by mohli naznačovať, že predala trojciferný počet kusov zbrane.
Vlastné imanie firmy, teda hodnota jej majetku, je po odčítaní dlhov v hlbokom zápore – momentálne na úrovni mínus 1,6 milióna eur.
Šéf firmy: Sú za tým problémy s ľuďmi
Každoročné straty podľa šéfa firmy Liwa Arms Petra Šimka pramenia z jedného základného dôvodu: na Slovensku, ktoré bolo kedysi zbrojárskou veľmocou, majú dnes problém získať kvalifikovaných pracovníkov. Ich zháňanie je zdĺhavé.
„Minulý rok sme predali, myslím, 300 až 400 pušiek, vyrobili sme ich 700 až 800. Potrebujeme ďalej zvyšovať kapacity, preto nás to veľa stojí už aj predtým, než vidíme vysoký rast tržieb. Vybrali sme si vývoj a výrobu poľovníckej zbrane, niečo, čo na Slovensku neexistuje, čo žiadni pionieri neprebádali – až na jednotlivcov remeselníkov. V tomto odvetví je nedostatok personálu, treba ho hľadat, cvičiť, školiť, urobiť množstvo chýb pri celom procese, potom príde covid, potom útok Rusov,“ zdôvodňuje Šimko červené čísla firmy aj štyri roky po jej rozbehu.
Šimko s nami hovoril o firme otvorene, hoci Robert Kaliňák ako mnister obrany našej redakcii vôbec neodpovedá na otázky. Tento otvorený štýl zvolil Šimko už pri odpovedi na naše prvé otázky, súvisiace so sídlom firmy v Dubnici. Vrátime sa k nim na konci článku.
Arabský šejk je vášnivý poľovník
Šéf puškárskej fabriky Peter Šimko prezradil viac aj o vzťahu ministra Kaliňáka so šejkom Fakhroom.
„Emirátsky väčšinový majiteľ je veľmi veľký nadšenec a vizionár. Vlastnosť našej pušky, ktorá kombinuje priamoťažný mechanizmus s otočným záverom, je jeho nápad. My sme dostali na základe jeho priateľského vzťahu s Robertom Kaliňákom možnosť tento nápad realizovať a dostať k zákazníkom vo forme finálneho produktu,“ uviedol Šimko.
Práve podpora emirátskeho investora podľa Šimka umožňuje firme prežiť aj stratové roky. „Ale nefunguje to tak, že tu máte peniaze a o tri roky sa opýtam, ako sa vám darí. Majiteľ posiela svojich ľudí, niekedy navrhuje odlišné technické riešenia a diskutujeme, čo je lepšie pre zákazníka. Stretávajú sa tam dva svety – Blízky východ a Európa.“
Fakhroo nielen prehovára do vývoja pušiek, sám ich aj využíva. „Má našich pušiek asi 50, ide o rôzne variácie troch typov – Z22, Z20 a rigby, to je africká guľovnica, ktorú sme vyrobili iba pre neho. Ale poľuje nielen s našimi puškami, keďže nemáme všetky kalibre.“
A prečo si Kaliňák vybral ako konateľa firmy práve Šimka? „Ja som sa s ním poznal roky, vždy ma priťahovali zbrane. Hoci som ich predtým nepoznal ako profesionál, iba ako užívateľ, tiež som vášnivý poľovník. Robert je viac rybár, ale mohla by ho zaujať naša nová malokalibrovka Z22.“
Prenajímateľ aj nájomca
Aktuality.sk sa téme firmy Liwa Arms spoluvlastnenej Robertom Kaliňákom venovali už v roku 2021, keď sme odhalili identitu Kaliňákovho spoločníka. Kým Kaliňák drží pätinový podiel, 80 percent vo firme vlastní spomínaný Hamad Bin Jassim Al Darwish Fakhroo.
K preverovaniu podnikania firmy sme sa vrátili najmä preto, že po vlaňajších parlamentných voľbách je Robert Kaliňák späť vo vysokej vládnej politike a stal sa ministrom obrany.
No a sídlo Liwa Arms sa nachádza v areáli spoločnosti ZVS Holding, ktorú v pomere 50 ku 50 vlastní štátna DMD Group a MSM Group českého zbrojára Michala Strnada.
Prečo je to zaujímavé? Po vymenovaní novej vlády platí medzi prenajímateľom a nájomcom iný vzťah ako dovtedy. Firma, v ktorej má podiel minister Kaliňák, sídli v pološtátnom areáli, čiastočne spadajúcom pod ministerstvo obrany. Riadi ho práve Kaliňák.
Podmienky nájmu sme chceli overiť v nájomnej zmluve, ale so žiadosťou o jej sprístupnenie sme neuspeli na ministerstve obrany ani v pološtátnej firme, ktorá ho priamo uzavrela.
Vyrábať v Dubnici by nemalo zmysel
Kaliňákov konateľ Šimko nám napokon umožnil prístup do priestorov areálu ZVS Holding, ktoré si Liwa Arms prenajíma. Cestou do areálu sme sa spolu s fotografom museli legitimovať ako návštevy na troch vrátniciach, vyplniť tlačivá pre návštevy. Viackrát sme boli upozornení, že v areáli je zakázané fotografovať (to sa nevzťahuje na interiér prenajatého priestoru). Vo vyššej časti areálu je zakázané aj fajčiť, keďže v niektorých častiach sa pracuje s horľavými materiálmi.
Keď sme dorazili do deklarovaného sídla zbrojovky, zistili sme, že je to vlastne len jedna miestnosť so stolom a jeden malý sklad s niekoľkými desiatkami pušiek a muníciou.
Miestnosti zívajú prázdnotou a bolo vidieť, že sú využívané len minimálne. Podobne ako z celého areálu, cítiť z nich duch socializmu. Majú ďaleko od modernej rekonštrukcie.
Po prehliadnutí priestorov nám Šmko umožnil nahliadnuť do nájomnej zmluvy. Vyplýva z nej, že za nájom priestorov vo veľkosti menšieho bytu v starej budove platia mesačne niečo vyše 300 eur s DPH. Takéto zmluvné podmienky zodpovedajú aktuálnym trhovým požiadavkám.
Zbytočné sídlo, vyrábajú inde
Riaditeľ zbrojovky hovorí, že priestor v pološtátnom podniku už v podstate nepotrebujú a ide o formálnu záležitosť.
„Začali sme v roku 2019, uzavreli sme štandardnú nájomnú zmluvu, kde sa o nejakú indexáciu vždy zvyšuje nájom. Je to len jedna kancelária z dôvodu sídla, ale celá výroba sídli v Prievidzi. Pred rokom-dvoma sme uvažovali o zmene sídla, ale keď máte zbrojnú licenciu, je to bolestivejší proces, tak preto sme to zatiaľ neurobili, ale túto zmenu zvažujeme,“ uviedol Šimko.
Šimko tvrdí, že od štátu ani Strnadovcov žiadnu výhodu nemajú a kanceláriu vlastne ani nevyužívajú.
„V podstate 5- až 6-tisíc eur ročne platíme zbytočne. V tej kancelárii ani nikto nesedí. Tieto priestory nám nevyhovovali z praktického uhla pohľadu a relatívnej neprístupnosti tohto areálu, v ktorom prebieha veľký počet kontrol,“ dodal človek zodpovedný za firmu, aktuality.sk
X X X
Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo
Systém protivzdušnej obrany (PVO) SAMP/T, ktorý Slovensku dočasne poskytla talianska vláda, končí svoje pôsobenie na Slovensku. Na to, že po odchode Talianov naša kritická infraštruktúra zostane bez dostatočnej ochrany, ešte pred mesiacom upozorňoval premiér Robert Fico (Smer). Ministerstvo obrany a jeho šéf Robert Kaliňák v tom čase ubezpečili, že náhradu za SAMP/T intenzívne hľadajú.
Slovensko malo systém protivzdušnej obrany do roku 2022, po začiatku ruskej invázie vláda Eduarda Hegera (Demokrati) darovala svoju batériu S-300 susednej Ukrajine. Stálu náhradu za ňu zatiaľ nemá. Náhradu za S-300 nám zatiaľ poskytovali spojenci z NATO, a to vo forme požičania svojich systémov PVO.
Vzdušný priestor po odchode S-300 dočasne chránili štyri batérie systému Patriot – dve požičalo Nemecko, jednu Holandsko a jednu USA. Časom však americké systémy zo Slovenska odišli, dve posledné batérie opustili naše územie vlani v lete. Časť Patriotov pred rokom nahradila batéria systému SAMP, ktorú požičala talianska vláda. Dohoda s Rímom však platila iba rok a Kaliňák ešte v marci pripúšťal, že sa podarí vyrokovať jej predĺženie. Zo stanoviska rezortu, zaslaného pre Pravdu vyplýva, že to sa zatiaľ nepodarilo.
“Taliansky systém protivzdušnej obrany SAMP/T ukončí svoje pôsobenie na území SR 10. apríla,” odpísalo ministerstvo v tým, že ochrana vzdušného priestoru SR je v súčasnosti zabezpečená integrovaným systémom NATINAMDS, v ktorom sú zaradené prostriedky prehľadu o vzdušnej situácii nad územím členských krajín NATO. Naďalej tiež nebo strážia lietadlá vzdušných síl Česka, Poľska a Maďarska v rámci tzv. air policingu. “Ten by mal byť zo strany partnerov z V4 zabezpečovaný až do doby doručenia vlastných stíhacích lietadiel F-16,” doplnil rezort.
Podľa ministerstva obrany, vzdušný priestor krajiny aj bez talianskeho systému je dostatočne chránený. Pripomína zároveň, že už má rozbehnutý proces obstarávania ďalších protiraketových systémov. “Rezort obrany posilní protivzdušnú obranu SR prostredníctvom prostriedkov PVO stredného a krátkeho dosahu, ktoré budú vo vlastníctve SR tak, aby mal štát plnú kontrolu nad touto spôsobilosťou,” uviedlo ministerstvo.
V tomto a budúcom roku budú zároveň na Slovensko dodané stíhacie lietadlá F-16, ktoré budú tiež plniť úlohy pri obrane vzdušného priestoru, doplnilo tlačové oddelenie v stanovisku. “Ministerstvo obrany SR plánuje v oblasti ochrany vzdušného priestoru zaobstarať aj ďalšie prostriedky, ktoré doplnia naše spôsobilosti nad rámec vyššie uvedených prostriedkov PVO a stíhacích lietadiel F-16,” uzavrel rezort. Prvé stíhačky F-16 by mali prísť na Slovensko v lete. Dočasne budú umiestnené na vojenskom letisku v Kuchyni, teda práve tam, kde pôsobil taliansky protivzdušný systém.
Do roku 2022 bol slovenský vzdušný priestor chránený viacvrstvovým systémom PVO. Tvorili ho prenosné protilietadlové komplety krátkeho dosahu Igla, mobilné raketové systémy stredného dosahu 2K12, raketový systém dlhého doletu S-300 a flotila stíhačiek MiG-29. Všetky prvky boli sovietskej alebo ruskej výroby, časť z nich sa už nedala modernizovať a časti z nich končila životnosť.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine vtedajšia vláda rozhodla časť protiraketových zbraní odovzdať brániacemu sa štátu. Sankcie totiž znemožnili opravy a údržbu tejto techniky, kým Ukrajinci mohli jej prevádzku zabezpečiť vlastnými silami alebo ju použiť ako zdroj náhradných dielov pre poškodenú techniku.
Slovensko tak odovzdalo susedom S-300, všetky stíhačky MiG-29 a časť systémov Kub. Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa zároveň zaviazali, že budú chrániť naše nebo, kým vláda nezaobstará náhradu za darované systémy. Tu poskytujú pomocou už spomínaného air policingu. O ochranu a monitoring strategických častí slovenského územia sa okrem toho starajú prieskumné drony zahraničných spojencov./agentury/
X X X
Smer 2.0 či Hlas po starom? Pellegrini chce za seba náhradu do pár týždňov
Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje. Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa, hovorí o budúcnosti Hlas bez Petra Pellegriniho politológ Erik Láštic.
Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolením zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície,“ hovorí v podcaste.
Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.
„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa,“ hovorí politológ Láštic.
Témou rozhovoru je aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?, aktuality.sk
X X X
Zopakuje sa scenár z minulého roka? Do predčasného dôchodku budú ľudia utekať aj teraz, oplatí sa im to, tvrdí odborník
Desiatky miliónov eur navyše a poriadne problémy pre firmy. Reč je o masívnych odchodoch ľudí do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Firmy v tejto súvislosti koncom minulého roka hovorili o možnom kolapse vo viacerých sektoroch. Upozorňovali napríklad na to, že nebude dostatok šoférov, ktorí nás odvezú do školy či práce, alebo pekárov, ktorí nám na pulty obchodov pripravujú čerstvé pečivo. Zopakuje sa podobný scenár aj tento rok?
Platí totiž, že hoci po novom roku problém s veľkým počtom žiadostí o odchod do predčasného dôchodku utíchol, vyhrané ešte nemáme. „Druhú vlnu odchodov očakávame až ku koncu roka, lebo ľudia chcú byť čo možno najbližšie k dosiahnutiu riadneho dôchodkového veku, aby sa im predčasné dôchodky penalizovali čo najmenej,“ priblížil nedávno pre Pravdu minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas). Šéf rezortu práce zároveň naznačil, že s konkrétnym riešením by vláda mohla prísť už v priebehu apríla.
Legislatívne riešenie problému tak zatiaľ chýba. Čísla z prvých dvoch mesiacov tohto roka, z ktorých sú dáta k dispozícii, však ukazujú, že aktuálny stav je alarmujúci. Údaje Sociálnej poisťovne prezrádzajú, že v priebehu januára a februára tohto roka pribudlo viac ako 12 200 nových predčasných dôchodcov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023 ide o výrazne vyššie čísla. V januári minulého roka poisťovňa priznala len 962 a vo februári 2 052 nových predčasných dôchodkov.
O nemalom náraste počtu predčasných dôchodcov hovoria aj ich celkové počty. V decembri minulého roka ich bolo evidovaných vyše 15 400 a vo februári tohto roka už išlo o viac ako 23-tisíc ľudí. Za týmto výrazným skokom, ktorý firmám spôsobil problém v podobe masívneho odlivu zamestnancov, stojí zmena v možnosti odchodu do predčasného dôchodku, s ktorou prišiel ešte exminister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (vtedy Sme rodina). Do 1. januára minulého roka totiž platilo, že človek mohol do predčasnej penzie odísť len dva roky pred tým, ako dovŕšil riadny dôchodkový vek, a mal za sebou aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia. Po tomto termíne ľuďom pribudla aj ďalšia možnosť, ktorú sa rozhodli využiť masy pracujúcich – odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
Trend je pritom jasný. Zatiaľ čo za prvé dva mesiace tohto roka Sociálna poisťovňa priznala vyše 6 900 klasických starobných dôchodkov, čo je takmer o polovicu menej ako tých predčasných, v roku 2023 boli čísla iné. Do klasického starobného dôchodku odišlo v januári a vo februári minulého roka o 3-tisíc ľudí viac ako do predčasnej penzie.
Nemalé peniaze navyše
Podľa analytikov budú predčasné penzie ľudí lákať aj tento rok. Odborník na sociálne zabezpečenie a bývalý minister práce z rokov 2010 až 2012 Jozef Mihál potvrdil, že požiadať o predčasný dôchodok ešte v tomto roku bude výhodnejšie, ako čakať na rok 2025.
Dôvodom podľa neho je, že pri výpočte dôchodku v roku 2024 sa použije aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je platná pre tento rok (17,77 eura), a suma penzie bude tiež okamžite valorizovaná o 14,5 percenta. „Pri výpočte dôchodku až v roku 2025 sa použije aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2025, ktorá bude odhadom vyššia najviac o 10 percent. Pretože 14,5 percenta je viac ako 10 percent, vyplýva z toho, že výhodnejšie bude požiadať o dôchodok už v roku 2024,“ priblížil pre Pravdu Mihál.
Pre ľudí bude toto rozhodnutie výhodnejšie aj napriek penalizácii. Zákon totiž určuje, že za každý mesiac, ktorý človek odíde do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch ešte pred riadnym vekom odchodu do dôchodku, sa suma jeho penzie zníži o 0,3 percenta. Ľudia tak môžu prísť o nemalú časť svojej penzie.
Už začiatok tohto roka ukázal, že zvoliť si takýto postup sa napriek tomu dôchodcom oplatilo. Zatiaľ čo priemerná výška predčasného starobného dôchodku bola vo februári 750 eur, pri riadnom dôchodku to bolo len niečo vyše 670 eur. Predčasní penzisti tak dostávajú priemerne takmer o 80 eur mesačne viac. Len na pripomenutie, dôchodcovia tieto peniaze dostávajú v čistom, keďže na Slovensku sa dôchodky nezdaňujú.
Masívne odchody do predčasného dôchodku tak zabolia aj štátnu kasu. Len za január a február tohto roka totiž na ne Sociálna poisťovňa vynaložila viac ako 56 miliónov eur. Len o niečo vyššiu sumu, 61 miliónov eur, pritom na tento typ dôchodku poisťovňa minulý rok vynaložila za prvých šesť mesiacov dokopy.
Za celý rok 2023 bola predčasným dôchodcom vyplatená suma prevyšujúca 144 miliónov eur a už teraz je jasné, že na konci tohto roka pôjde o oveľa vyššiu sumu.
A to nie je všetko. Vláda penzistom sľubuje, že tento rok im v decembri navyše vyplatí aj 13. dôchodok vo výške 600 eur. Tieto peniaze dostanú všetci starobní dôchodcovia, samozrejme, vrátane tých predčasných. Štátnu kasu by „plný“ trinásty dôchodok mal podľa ministra Tomáša stáť tento rok 829 miliónov eur a v najbližších rokoch, s tým, ako bude počet penzistov rásť, sa dokonca dostaneme cez miliardu eur.
Existuje riešenie?
Napriek tomu, že na oficiálne riešenie problému s masívnymi odchodmi do predčasnej penzie z dielne ministerstva práce ešte čakáme, odborníci už hovoria, aká by mohla byť „cesta von“. Koncom minulého roka totiž najväčšie vrásky spôsobovalo firmám to, že žiadateľ o predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch nemôže byť v čase podávania svojej žiadosti zamestnaný.
Ak teda chce človek odísť do predčasnej penzie, musí podľa aktuálnej legislatívy najskôr podať v práci výpoveď. „Časť ľudí si neuvedomuje aj isté nevýhody, ktoré z predčasného dôchodku plynú. Predčasný dôchodca – na rozdiel od riadneho – nemôže pracovať a ak podniká, musí si zrušiť živnosť. Ak by pracoval, nárok na penziu mu zanikne,“ vysvetlil pre Pravdu už skôr finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
V praxi to znamenalo, že pre zamestnávateľa bolo náročné nájsť v krátkom čase za skúseného zamestnanca kvalifikovanú náhradu. Aj to patrilo medzi dôvody, pre ktoré firmy v decembri minulého roka hovorili o možnom kolapse vo viacerých sektoroch. Na ilustráciu, napríklad koncom minulého roka sa pre predčasný odchod do penzie rozhodlo 8 až 9 percent šoférov autobusov a kamiónov. Masívne odchody do dôchodku sa okrem šoférov týkali aj pekárov či hydinárov.
Podľa Mihála však teraz podobný scenár nehrozí. „Nemyslím si, že to povedie ku kolapsu nejakých zamestnávateľov, tí sa určite poučili z toho, čo sa dialo koncom roka 2023, a urobili opatrenia, aby zvýšený počet žiadateľov o predčasné dôchodky nemal negatívny vplyv na ich podnikanie,“ predikuje expert na sociálne zabezpečenie.
Odborník tiež zdôraznil, že časť ľudí, ktorí v roku 2023 požiadali o predčasný dôchodok, už medzitým dosiahla alebo čoskoro dosiahne riadny dôchodkový vek. Keďže „riadni“ starobní dôchodcovia môžu pracovať bez obmedzení, znamená to, sa môžu vrátiť k svojim bývalým zamestnávateľom alebo sa môžu zamestnať v inej firme a zaplniť tak chýbajúce miesta na trhu práce.
Aj napriek tomu, že by sa pre predčasný dôchodok mohli aj tento rok rozhodnúť tisíce ľudí naprieč celým trhom práce, si Mihál nemyslí, že by sa pravidlá pre odchod do predčasnej penzie mali sprísňovať. Navrhuje však, aby sa zjednotili pravidlá penalizácie za dni, ktoré ľuďom chýbajú do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku podľa tabuliek. Konkrétne hovorí o odpočítavaní 0,5 percenta z dôchodku za každých 30 dní, ktoré človeku do tohto dátumu chýbajú. Tak to je teraz nastavené pri „klasických“ predčasných dôchodkoch – teda pri odchode do penzie dva roky pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku.
Cestou by mohlo byť aj zrušenie zákazu pracovať popri poberaní predčasnej starobnej penzie. „Ak by sa zrušilo toto dnes už nezmyselné a prežité opatrenie, mohli by poberatelia predčasných dôchodkov zostať na svojich pracovných miestach, zamestnávateľom by to nespôsobovalo žiadne problémy a do verejných rozpočtov by prúdili dane a odvody z príjmov pracujúcich predčasných starobných dôchodcov,“ uzatvoril Mihál./agentury/
X X X
Posledná rozlúčka s dievčatami, ktoré zahynuli pod kolesami autobusu, bude v stredu. Smútiaci majú priniesť biele ruže
Posledná rozlúčka s troma mladými dievčatami, ktoré tragicky zahynuli pod kolesami autobusu v sobotu v Spišskom Podhradí, sa uskutoční v Starej Ľubovni v stredu 10. apríla. Informovalo o tom mesto na sociálnej sieti s tým, že o 10.00 h sa v chráme Matky ustavičnej pomoci pri kláštore redemptoristov bude konať archijerejská svätá liturgia. Všetky tri dievčatá pochádzali zo Starej Ľubovne a do Spišského Podhradia šli na tradičné diecézne stretnutie biskupa s mládežou. Jednou z obetí je aj dcéra primátora mesta Ľuboša Tomka.
„Omšu budú sláviť prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš, spišský diecézny biskup František Trstenský a emeritný torontský biskup Marián Andrej Pacák,“ uviedlo mesto. Po archijerejskej svätej liturgii sa uskutočnia pohrebné obrady na novom cintoríne v Starej Ľubovni. Radnica žiada všetkých, ktorí sa na rozlúčku chystajú, aby nenosili vence a kytice. „Ak je to možné, ako kvetinový dar prineste bielu ružu. Pamätajme v modlitbách nielen na zosnulé dievčatá, ale aj na ich rodičov, súrodencov, príbuzných,“ dodáva samospráva.
Tragická nehoda sa stala v sobotu ráno, keď sa z doposiaľ nezistených príčin pohol autobus, z ktorého vystupovali veriaci, a prišiel do kontaktu s desiatimi z nich. Dve dievčatá zahynuli na mieste, jedna podľahla zraneniam v spišskonovoveskej nemocnici. Pri nehode sa zranilo ďalších sedem ľudí, najhoršie je na tom 15-ročné dievča, ktoré leží v košickej Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura a je v stabilizovanom stave.
Polícia začala v súvislosti s tragickou dopravnou nehodou, ktorá sa stala v sobotu (6. 4.) ráno v Spišskom Podhradí, trestné stíhanie. Príčiny a okolnosti tragédie sú stále v štádiu vyšetrovania. Pre TASR to potvrdila krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová s tým, že okresný vyšetrovateľ v prípade vykonáva potrebné procesné úkony. Zrážku s autobusom neprežili tri mladé dievčatá zo Starej Ľubovne.
K skúmaniu pribrala polícia aj znalcov z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy, za účelom vypracovania odborných posudkov z Ústavu súdneho inžinierstva. „Pri tragickej udalosti došlo k úmrtiu troch osôb a zraneniu ďalších siedmich osôb. Vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia,“ uviedla Ligdayová.
Vodiča autobusu podľa nej podrobili dychovej skúške, ktorej výsledok bol negatívny. Vozidlo bolo zaistené pre účely ďalšieho konania. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na mieste nehody nechcel konkretizovať, ako k tragédii došlo. Potvrdil však, že autobus sa pohol v čase, keď sa v ňom ešte nachádzal vodič a následne prišiel do kontaktu s desiatimi ľuďmi./agentury/
X X X
Fico ohlásil nové dane a nové kolo šetrenia. Čo bude s dôchodkami a DPH?
Konsolidácia sa stáva výsostnou témy vlády, povedal Robert Fico na návšteve ministra financií Ladislava Kamenického. Vláda musí ušetriť tento rok 1,4 miliardy eur iba tento rok, dodal. Povedal tiež, že 30 percentný „rez“ v radoch zamestnancov štátnej správy môže prísť. „Tridsaťpercentný rez by nebol viditeľný.“ Trochu vyplaším zamestnancov verejnej správy, ale viem si tu predstaviť škrty, pokračoval Fico.
Prvou oblasťou, kde sa bude šetriť, budú zamestnanci v ústredných orgánoch verejnej správy. Tu rozhodnutie ešte nepadlo, Fico chce o ňom hovoriť na koaličnej rade.
Tlačová konferencia naživo:
Druhou oblasťou budú vyššie dane za elektronické cigarety, povedal Fico. Treťou oblasťou sú vyššie dane za sladené nápoje. „Mám rád cigary, ale už som ich prestal fajčiť. Kto chce fajčiť cigary, musí počítať s tým, že za to priplatí,“ povedal premiér na tlačovke s ministrom Kamenickým. Tieto návrhy už ministerstvo financií pripravuje. V roku 2025 by mali priniesť rozpočtu 100 miliónov eur.
V hre sú aj ďalšie varianty, o ktorých Fico nechcel hovoriť, pretože pôjde o „náročné politické rozhodnutia“. Na záver povedal, že vláda napráva katastrofálny stav verejných financií, ktorý zdedili po predchádzajúcej vláde.
Na druhej strane, vláda nechce siahať na dôchodky, nechce znižovať sociálne štandardy, to sa týka 13. dôchodku či valorizácie, ani na výšku DPH. „Nie som zástancom zvyšovania DPH,“ dodal Fico. „Nemôžeme zdražovať, ani zvyšovať DPH a ani škrtať sociálne výdavky, ktoré považujeme za životne dôležité,“ povedal Fico.
Kamenický predstavil aj detaily
Ako pokračoval minister financií Ladislav Kamenický, v tomto roku je konsolidácia na úrovni 2 mld. eur s 18 opatreniami. V roku 2025 je potrebné podľa neho konsolidovať na úrovni zhruba 1 % HDP, resp. 1,4 mld. eur. Do roku 2027 je cieľ dostať deficit pod 3 % s klesajúcim dlhom. A aj on potvrdil, že v rámci konsolidácie zatiaľ padla dohoda na dvoch opatrenia v rámci koalície.
Príde zdanenie elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsahujúcich nikotín. „Neplatia žiadnu spotrebnú daň, to treba zmeniť,“ povedal Kamenický. Predaj e-cigariet v posledných rokoch podľa jeho slov výrazne vzrástol, zvýšiť by sa teda mohol aj príjem v štátnom rozpočte.
„Nejdeme zavádzať nič, čo by neexistovalo aj v iných krajinách,“ pokračoval Kamenický. Pri elektronických cigaretách by to bola sadzba 20 centov za mililiter a pri ostatných nikotínových výrobkov 10 centov za gram. Očakávaný príjem z elektronických cigariet a ostatných nikotínových výrobkov je 15 mil. eur v roku 2025 a za rok 2026 je to suma 126 mil. eur, spolu aj s tabakovými výrobkami.
Zdanenie sladených nealkoholických nápojov je druhé opatrenie. Ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojov bude sadzba 15 centov za liter, resp. kilogram. Pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,3 eura na kilogram. V roku 2025 by tak malo do štátneho rozpočtu pribudnúť z tohto zdanenia navyše 85 mil. eur a v roku 2026 počítajú so sumou 117 mil. eur./agentury/
X X X
Premiér priznal, že potrebujeme úsporné opatrenia. To čo navrhli, je absolútne nedostatočné, tvrdí Štefan Kišš
Zvýšenie dane z tabaku prinesie len zlomok potrebných úspor, myslí si člen Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet za opozičné PS. Podľa Kišša je zaujímavé, že Robert Fico objavil v sebe potrebu konsolidovať hneď po prezidentských voľbách.
Vláda pristupuje k verejným financiám nezodpovedne a chaoticky. Uviedol to člen Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet za opozičné Progresívne Slovensko (PS) Štefan Kišš v reakcii na vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD) po pondelkovom tzv. kontrolnom dni na ministerstve financií (MF).
„Fico síce priznal, že potrebujeme nájsť úsporné opatrenia vo výške 1,4 miliardy eur, no to, čo dnes navrhli, je absolútne nedostatočné. Zvýšenie dane z tabaku prinesie len zlomok potrebných úspor a snaha zoštíhliť štátnu správu o 30 % je podľa samotného Fica len jeho návrh, bez akýchkoľvek podrobností či plánu realizácie. Je tiež zaujímavé, že potrebu konsolidovať v sebe naraz objavil hneď po prezidentských voľbách,“ povedal opozičný poslanec.
Vyzýva na zodpovednosť
Kišš vyzýva vládu, aby sa ku konsolidácii postavila zodpovedne. „Dnes si požičiavame najdrahšie v celej eurozóne a ak sa to má zmeniť, investori potrebujú vidieť dôveryhodný plán konsolidácie. Takéto chaotické tlačovky, plné klamlivých výhovoriek na predošlé vlády, preto v tomto kontexte vyznievajú veľmi nešťastne. Vláda by mala prestať vyplakávať a prijať zodpovednosť, ktorú dostala od ľudí vo voľbách,“ zdôraznil.
Za smiešne označil poslanec PS tvrdenia premiéra i ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), že opatrenia vlády viedli k zníženiu cien potravín. „Tempo rastu cien klesá len kvôli externým faktorom, potravinová aj celková inflácia klesla na celom svete. Vláda nespravila nič a oproti susedom naďalej nakupujeme relatívne draho, najmä chlieb či vajcia. Podľa Národnej banky Slovenska navyše budú ceny potravín v budúcnosti znova rásť,“ uzavrel Kišš.
Slovensko čaká budúci rok konsolidácia verejných financií na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 1,4 miliardy eur. Po kontrolnom dni na MF to potvrdili Fico a Kamenický. Prvými opatreniami, na ktorých je dohoda vo vládnej koalícii, je zdanenie tabakových výrobkov a sladených nápojov. V roku 2025 by mali priniesť rozpočtu 100 miliónov eur. O ďalších opatreniach bude ešte rokovať koaličná rada. Premiér navrhuje aj výrazné zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe, na čom však ešte nie je politická dohoda, ktuality.sk
X X X
Prezamestnanosť v štátnej správe: Premiér Fico by chcel prepustiť 30 percent zamestnancov
Ficov kabinet musí niekde nájsť 1,4 miliardy eur. Priestor na šetrenie vníma predseda vlády v prepúšťaní štátnych zamestnancov. Ešte pred prezidentskými voľbami pritom ministri schválili 500-eurové odmeny pre vojakov, policajtov, hasičov či horských záchranárov.
Premiér Robert Fico v pondelok priznal, že obrovský deficit spôsobuje jeho vláde ťažkosti. Ficov kabinet totiž nechce siahnuť na trináste dôchodky, ktoré by mali byť schválené na aprílovej schôdzi parlamentu. Úlohou ministerstva financií v roku 2024 je podľa Fica najmä udržanie sociálneho štandardu obyvateľov. Tiež tvrdí, že vláda nechce dvíhať DPH.
Ficov ideálny 30-percentný rez
Miesto na šetrenie vidí premiér v znižovaní veľkej miery prezamestnanosti v ústredných orgánoch štátnej správy. „To je iba moje politické presvedčenie, rozhodnutie nepadlo,“ vyjadril sa premiér s tým, že to bude ešte riešiť koaličná rada v najbližších dňoch.
Ako ideálny pri zamestnancoch na ministerstvách a v štátnych úradoch Fico podľa vlastných slov považuje 30-percentný rez: „My sme slušný výkon podali na úrade vlády, pokiaľ išlo o znižovanie stavov za pár mesiacov, ale ja tam vidím ešte priestor, pomerne výrazný priestor. Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný.“, aktuality.sk
X X X
Filip Kuffa letel vrtuľníkom nad Rozsutcami, aj keď na to stroj nemal potrebný súhlas
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je na takýto let potrebný súhlas príslušného orgánu. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa letel vrtuľníkom začiatkom apríla nad Rozsutcami v NP Malá Fatra. TV Markíza upozorňuje, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je na takýto let potrebný súhlas príslušného orgánu. Súhlas však stroj nedostal.
„Odbor starostlivosti o životné prostredie OÚ Žilina neudelil súhlas na prelet vrtuľníkom v NP Malá Fatra v danom čase,“ uviedol pre televíziu tlačový odbor kancelárie ministra vnútra., aktuality.sk
X X X
Vatikán je proti kriminalizácii homosexuality, hovorí kardinál Fernández
Vatikán je proti kriminalizácii homosexuality, ktorú praktizujú viaceré krajiny s podporou katolíckych skupín, uviedol v pondelok 8. apríla podľa agentúry Reuters kardinál Victor Manuel Fernández, vedúci Doktrinálneho úradu.
Kardinál sa vyjadril pri prezentácii dokumentu, ktorý potvrdzuje odpor voči zmene pohlavia, rodovej teórii a náhradnému materstvu.
Úradník označil zákony trestajúce homosexualitu za „veľký problém” a zdôraznil, že Vatikán je proti kriminalizácii homosexuality.
Vo februári 2023, po návrate z cesty do Afriky, kde sú vzťahy osôb rovnakého pohlavia často tabu, pápež František vyhlásil, že zákony kriminalizujúce LGBT ľudí sú hriechom a nespravodlivosťou, pretože Boh miluje a sprevádza aj tých, ktorí majú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu.
„Kriminalizácia homosexuality je problém, ktorý nemožno ignorovať,” povedal pápež a citoval štatistiky, podľa ktorých 50 krajín takým či onakým spôsobom kriminalizuje LGBT ľudí a v ďalších 10 krajinách platia zákony, ktoré zahŕňajú trest smrti.
Pod vedením pápeža Františka sa Katolícka cirkev stala otvorenejšou voči LGBT ľuďom. V decembri úrad kardinála Fernándeza vydal historický dokument, ktorý povoľuje požehnanie párov rovnakého pohlavia, čo vyvolalo značný odpor konzervatívcov.
Cirkevné učenie však oficiálne hovorí, že homosexuálne akty sú vnútornou poruchou. V odpovedi na otázku, či by sa takýto výraz mohol zmeniť, kardinál Fernández povedal:
„Je pravda, že je to veľmi silný výraz a potrebuje veľa vysvetlení, možno by sme mohli nájsť jasnejší.” Vysvetlil, že myšlienkou katolíckeho učenia je, že homosexuálne akty sa nemôžu rovnať kráse heterosexuálnych zväzkov, ale súhlasil s tým, že „Cirkev by mohla nájsť lepšie slová, aby to vyjadrila”, aktuality.sk
X X X
Šatan s Ramsaym nominovali. Verdikt o hráčoch z KHL? Vyjadril sa asistent trénera
Dvadsaťtri hráčov, z toho troch brankárov, osem obrancov a dvanásť útočníkov, nominovali tréner Craig Ramsay a generálny manažér Miroslav Šatan na tohtotýždňový kemp slovenskej hokejovej reprezentácie v Humennom.
V rámci podujatia Kaufland Challenge odohrá národný tím prvé dva prípravné duely pred májovým šampionátom proti Švajčiarsku. Jediný debutant v tíme bude obranca Rayen Petrovický.
Rozhodnutie o tom, či v ďalšej nominácii budú aj hráči z ruskej KHL, kompetentní neoznámili a posunuli ho na neskorší termín. „Intenzívne na tom pracujeme. Odpoveď na túto otázku sa dozviete v najbližších dňoch,“ uviedol Ramsayho asistent Peter Frühauf.
Vedenie národného tímu kreovalo nomináciu v uplynulých dňoch predovšetkým vzhľadom na vývoj play off sérií v súťažiach doma na Slovensku a v Česku.
Od utorka 2. apríla pozvalo dvadsať hráčov do neoficiálneho tréningového kempu. Jeho úlohou bolo udržať potenciálnych reprezentantov v kondícii pred prvým oficiálnym zrazom v príprave na šampionát.
„Niektorí hráči vypadli pred dlhším časom, preto sme usúdili, že je prospešné vytvoriť im podmienky na trénovanie, aby sa zahriali a dostali do pracovného tempa. V Humennom už pôjdu všetci naplno.
Keďže vstupenky sa vypredali ani nie za hodinu, verím, že na štadióne zavládne perfektná atmosféra a diváci si prvú návštevu slovenskej reprezentácie v meste užijú,“ verí generálny manažér slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan.
Najskúsenejším hráčom vo výbere je obranca Mário Grman so 65 štartmi. Nasledujú útoční lídri Róbert Lantoši (61) s Lukášom Cingelom (60) a za nimi ďalší bek Michal Ivan (46).
Viacerí hokejisti z tímu debutovali v reprezentačnom drese na mužskej úrovni len nedávno – či obrancovia Bačik s Brinckom, alebo útočníci Kašlík, Kusko a Kukuča.
„Začiatok prípravy je vždy náročný. Mnoho klubov hrá play-off v rôznych krajinách, ešte niekoľko dní pred úvodným kempom spravidla nevieme, koho budeme mať k dispozícii. Preto sme museli hľadať aj iné možnosti a povolať i menej skúsených hráčov.
V minulosti sa neraz stalo, že niektorí hokejisti z prvého týždňa prípravy sa prepracovali až na majstrovstvá sveta. Neverili, že sa to môže stať a stalo sa. Možno uvidíme podobný príbeh aj tento rok,“ doplnil Miroslav Šatan./agentury/
X X X
Moč, pivo, pľuvance a teraz aj pokus o športovú likvidáciu. Van der Poel si robí čo chce, jeho genialita však prebúdza nenávisť
Počítajme spolu: 1. Okolo Flámska 2020, 2. Okolo Flámska 2022, 3. Miláno – San Remo 2023, 4. Paríž – Roubaix 2023. 5. Okolo Flámska 2024, 6. Paríž – Roubaix 2024.
Holanďan Mathieu van der Poel sa za osem dní zaradil medzi najlepších klasikárov v dejinách. Minulú nedeľu triumfálne ovládol slávne flámske preteky, tú uplynulú zasa preletel nevídaným spôsobom cez Peklo severu.
So šiestimi monumentmi sa tak vydáva na historickú naháňačku za cyklistickými legendami.
Do cieľa na staručkom ovále v Roubaix chýbalo necelých 60 kilometrov. Van der Poel síce vraví, že v tej chvíli nič dramatické neplánoval, no ak je to pravda, potom si jeho nohy robia čo chcú.
Na dlažobných kockách, v čase, keď zvyšok pelotónu úmorne trpel, sa jeho bicykel „začal vznášať“. Prestížnu klasiku Paríž – Roubaix ovládol po druhom najdlhšom sóle v histórii pretekov.
S trojminútovým náskokom pred ostatnými. Navyše, v najrýchlejšom čase s priemerom 48,7 km/h, aj keď je pravda, že vietor mu fúkal väčšinou do chrbta a nie do tváre.
Pre porovnanie, Peter Sagan v roku 2018 vyhral na 260 kilometrovej trati s priemernou rýchlosťou 43,55 km/h.
Ruky bez kože
Pretekár, ktorý v cieli schádza z bicykla, si väčšinou ľahne do trávy uprostred oválu lapá po dychu, rozmýšľa, ktorá časť tela ho bolí najviac a čo všetko za posledných šesť hodín absolvoval.
„Sú to prekliate preteky! Makáte ako zviera, nemáte vôbec čas vymočiť sa a radšej bicyklujete s mokrými spodkami. Jazdíte v bahne, neustále sa šmýkate, celé tieto preteky sú kus h***a,“ opísal v roku 1985 šialenstvo na trati Holanďan Theo de Rooij.
Van der Poel v dúhovom drese majstra sveta? Akoby sa nič nestalo a peklo už ani peklom nebolo. Zodvihol a rozpažil ruky, zosadol z bicykla a oslavoval.
„Vo Flámsku sa mi z neho točila hlava. Teraz, na Paríž – Roubaix, som sa snažil ísť lepšie, ale Mathieu bol opäť brutálne pôsobivý. Nemohol som ho viac nasledovať, nedalo sa.
Ako ho zdolať na monumente? Ja, ale ani ostatní jeho súperi, vôbec netušíme,“ priznal bolehlav z Van der Poela v cieli bronzový Dán Mads Pedersen.
Mimochodom, jeho krajan Kasper Asgreen si v Roubaix odfotil svoje dlane. Z pohľadu na ne sršala číra bolesť. Toľko strhnutej kože a pľuzgierov sa len-tak nevidí. Vzápätí svoje ruky ukázal aj Brit Tom Pidcock a bolo to podobné.
Preteky Paríž – Roubaix sú aj akousi bitkou opotrebovania. Nie nadarmo majú prívlastok najťažšieho cyklistického podujatia na svete, kde jazdci trpia a publikum sa náramne zabáva.
Keď Asgreenove a Pidcockove fotografie zhliadla na sociálnych sieťach Van der Poelova priateľka Roxanne Bertelsová, odfotila aj jeho ruky. Nikde žiadna prasklinka a Holanďan pritom jazdil bez rukavíc. „Si ty vôbec človek?“ komentovala v statuse.
Jazdí na hranolky
Pri pohľade na jeho aktuálne výkony by sa dalo povedať, že Van de Poel je cyklistom z iného sveta. Nevšedný dar však dostal už do vienka, lebo jeho otec je slávny Adrie van der Poel a nebohý dedo bol ešte slávnejší Raymond Poulidor.
„Je lepší, ako bol kedysi jeho papi (dedko) a silnejší ako papa (otec). Má neskutočný charakter, povedal by som, že je nezastaviteľný,“ usmieval sa svojho času šťastný dedko, keď ho opisoval pred médiami. Tie však rýchlo zistili, čo je Van der Poel za materiál.
„Je nespochybniteľné, že preteky ako Strade Bianche, Okolo Flámska či Paríž – Roubaix, všade tam bude Mathieu žiariť. Ale tak, ako je to aj v prípade Sagana, si treba položiť otázku: kde by tento Holanďan nežiaril?“ pýtal sa už pred rokmi špecializovaný portál Cyclingtips.
Zároveň si kládol aj otázku, čo by bolo, keby Van der Poel po pretekoch pravidelne nejedol hranolčeky utopené v majonéze.
Mnohí ho dnes prirovnávajú ku krajanovi Maxovi Verstappenovi, trojnásobnému šampiónovi F1. Pravdou je, že nielen jeden z nich, ale obaja si momentálne zaslúžia nálepku „lietajúci Holanďan“.
Nie všetkým sa však takáto suverenita páči. Van der Poel v uplynulých mesiacoch zažil na bicykli kadečo.
Štyridsať kilometrov pred cieľom v Roubaix aj pokus o športovú likvidáciu. Jedna z diváčiek pri trati sa mu snažila hodiť do kolies svoj klobúk.
Našťastie sa jej to nepodarilo.
„Malá výchovná facka je v tomto prípade namieste,“ rozčuľoval sa pre belgické médiá niekdajší cyklista Bert De Backer. Organizátori sľubujú, že ženu so slnečnými okuliarmi a v dlhom kabáte sa pokúsia vypátrať.
„Videl som, že za mnou hodili niečo biele, ale nevedel, čo presne to bolo. Očividne nie každému sa páči, že vyhrávam preteky, ale je mi to jedno,“ zamyslel sa 29-ročný líder Alpecin-Deceuninck.
Nadávky aj moč
Nie je to prvý incident, ktorý sa ho v poslednom čase priamo dotkol. Aj pred týždňom – na Okolo Flámska – mu fanúšikovia hodili pod kolesá nejeden plastový pohár s pivom.
A v cyklokrosových pretekoch, kde je doslova neprekonateľný, sa to už stáva akýmsi pravidlom.
Zahraničné cyklistické portály pripomínajú, že Van der Poel mnohým kole oči. Jednak preto, že je mimoriadne suverénny, ale aj pre svoju chladnú povahu. A hoci je aj on rodákom z belgického Kapellenu, až príliš často zdoláva Wouta van Aerta.
Na zimnom podujatí v Hulste doma v Holandsku však totálne vypenil. Počas jazdy pľul na divákov, ktorí mu robili prieky. „Bola to len kopa hejterov. Už mám toho nepretržitého bučania dosť. Nepatrí to sem,“ vravel nahnevane.
A keďže o nenávisti voči jeho osobe sa všeobecne vie, proti jeho prehnanému nešportovému gestu nebolo podniknuté žiadne opatrenie.
Čo presne diváci kričali, už novinárom povedať nechcel. „Spýtajte sa ich. Nebudem to opakovať. Boli to veci, ktoré do športu nepatria,“ uzavrel.
Jeden zo svedkov, ktorý videl incident zblízka, však na na sociálnej sieti X potvrdil, že diváci robili viac, než len pískali.
„Tí belgickí ‚fanúšikovia‘ po ňom hádzali pivo a moč. Stál som priamo tam.“ Sám Van der Poel následne tento status prezdieľal.
Žiaľ, eskalácia pokračuje…/agentury/