Ruská vláda aktualizovala „zoznam cudzích štátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie voči ruským diplomatickým a konzulárnym misiám v zahraničí“ a zaradila naň aj Grécko, Dánsko, Slovinsko, Chorvátsko a Slovensko. Informuje agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na tlačovú službu ruskej vlády. Vládny dokument uvádza aj počet osôb nachádzajúcich sa na území Ruska, s ktorými môžu diplomatické misie nepriateľských krajín a ich konzulárne úrady uzatvárať pracovné zmluvy.

Grécko má tento limit stavený na 34 ľudí, Dánsko na 20 a Slovensko na 16. Slovinsko a Chorvátsko už na svojich diplomatických misiách a konzulárnych úradoch nemôžu zamestnávať miestnych zamestnancov.

 Ruská vláda upozornila, že tento zoznam nie je konečný a „s prihliadnutím na prebiehajúce nepriateľské akcie cudzích štátov namierené proti ruským misiám v zahraničí“ sa môže rozšíriť.

48 štátov

V máji minulého roka boli podobné obmedzenia uvalené na diplomatické zastúpenia Spojených štátov a Českej republiky. RIA Novosti pripomenula, že tieto opatrenia stanovuje prezidentský výnos z 23. apríla 2021.

Ruská vláda v marci 2022 schválila zoznam cudzích štátov a území, ktoré podnikli voči Rusku nepriateľské kroky. Na tomto zozname je 48 krajín: Austrália, Albánsko, Andorra, Spojené kráľovstvo, všetky členské štáty EÚ, Island, Kanada, Lichtenštajnsko, Mikronézia, Monako, Nový Zéland, Nórsko, Kórea, San Maríno, Severné Macedónsko, Singapur, USA, Taiwan, Ukrajina, Čierna Hora, Švajčiarsko a Japonsko.

X X X

Osamelí seniori chudobnejú. Budú musieť predávať domy a hľadať si príjem aj na dôchodku?Pravdepodobnosť, že sa osamelý senior prepadne pod hranicu chudoby, je pomerne vysoká.

Žijú sami a do peňaženky majú stále hlbšie. Až vyše štvrtina osamelých seniorov nemá dostatok peňazí na dôstojný život.

Veľká väčšina dôchodcov sa drží nad hranicou chudoby, no za posledných päť rokov sa pod ňu výrazne prepadli osamelí seniori. Situáciu aktuálne zhoršuje aj inflácia, ktorá je najvyššia za posledné dve desaťročia.

Zvýšený dopyt po pomoci zaznamenali aj vo Fóre pre pomoc starším. Jeho riaditeľka Ľubica Gálisová tvrdí, že sa im s prosbou o pomoc ozýva viac osamelých dôchodcov než kedysi. „Sú drahšie potraviny aj výdavky na bývanie. Ľudia, ktorí majú veľmi nízke príjmy, sa s tým nevedia vyrovnať. Hľadajú možnosti, ako sa z chudoby dostať.“

Kompromisy

Pravdepodobnosť, že sa osamelý senior prepadne pod hranicu chudoby, je pomerne vysoká. Aktuálne je pod ňou vyše štvrtina domácností tejto skupiny (28,5 percenta). V roku 2016 sa pritom zlé sociálne podmienky týkali len deviatich percent z nich.

Oslovení ekonómovia sa zhodujú, že štátny rozpočet nedokáže pomôcť všetkým. Na Slovensku dnes žije takmer 1,1 milióna milióna dôchodcov a ich počet sa zvyšuje. Pod hranicou chudoby žije celkovo 9 percent dôchodcov nad 65 rokov.

Mnohí podľa Gálisovej už dnes robia kompromisy pri nákupoch potravín či liekov, no v budúcnosti ich podľa ekonómov môžu čakať aj ďalšie ústupky. Zrejme budú musieť častejšie uvažovať nad tým, ako si zabezpečiť príjem aj na obdobie staroby. Využívať by pritom mohli svoje nehnuteľnosti či ďalšie majetky: buď na predaj, alebo prenájom.

Rizikový vek

Prepadávanie sa pod hranicu chudoby pripisujú odborníci viacerým faktorom.

Podľa Róberta Valčuhu, riaditeľa odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva štatisického úradu, rástla hranica chudoby rýchlejšie, ako sa zvyšovali starobné dôchodky. „Pod hranicu chudoby sa tak postupne prepadávali väčšie skupiny seniorov – poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemajú iný príjem. Viditeľné to bolo najmä v skupine osamelo žijúcich dôchodcov,“ uvádza.

Podľa ekonóma z tímu plánu obnovy na Úrade vlády a univerzitného pedagóga Jána Šeba sú ohrozené najmä domácnosti osamelých seniorov starších ako 74 rokov. Spôsob valorizácie dôchodkov je totiž nastavený tak, aby udržiaval kúpnu silu dôchodku v čase, čo znamená, že každoročne sa výška dôchodku zvyšuje o infláciu za predchádzajúci rok.

„Dôchodok im priznali pred 15 rokmi a jeho výška rastie spolu s infláciou, ale príjmy pracujúcej populácie rastú rýchlejšie, čo spôsobuje, že v relatívnom vyjadrení k životnému štandardu pracujúcich táto skupina dôchodcov chudobnie. Je to dané aj tým, že rastúce náklady na živobytie musia znášať z jediného príjmu – dôchodku,“ vysvetľuje.

Chudoba sa podľa ekonóma zo Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža týka aj ľudí, ktorí neboli zosobášení a nemajú nárok na vdovský či vdovecký dôchodok. Ďalej sú to aj bývalí živonostníci, ktorí si optimalizovali dane: „Sú však aj ľudia, ktorí len pracovali v nízko ohodnotených zamestnaniach – napríklad kuchárky v školských jedálňach,“ uvádza príklad ekonóm.

Minimálny dôchodok je aktuálne 334,30 eura pri 30 odpracovaných rokoch, respektíve dôchodkového poistenia. Poberá ho vyše 129-tisíc ľudí. Pri 50 odpracovaných rokoch je minimálny dôchodok 441,50 eura. Výška dôchodkov sa odvíja aj od inflácie s polročným oneskorením. Hranica chudoby je pri domácnosti jednej dospelej osoby 424 eur mesačne.

Možnosti rozpočtu

Rezort práce uvádza, že v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády pripravuje novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorej účinnosť je plánovaná na začiatok budúceho roku. „Rozsah konkrétnych zmien bude závisieť aj od možností štátneho rozpočtu. Rezort práce plánuje urobiť všetko pre to, aby bola pomoc v hmotnej núdzi po novelizácii účinnejšia aj pri riešení situácie osamelých seniorov.“

Šebo zdôrazňuje, že dôchodok zo Sociálnej poisťovne do veľkej miery odráža celoživotné príspevky, avšak nedokáže vygenerovať výšku dôchodku, ktorú by sme mohli považovať za adekvátnu a určite nie výšku, ktorá by odrážala predchádzajúci čistý príjem pred odchodom na dôchodok.

Nemyslí si však, že problém so seniormi prepadajúcimi sa pod hranicu chudoby by mal riešiť len štát: „Štát by vytvoril extrémne drahé riešenie. Navyše neexistuje jediné univerzálne riešenie. Zvýšenie dávok výrazne nad objem zaplateného poistného by nebolo spravodlivé a ani si ho nemôžeme dovoliť, keďže čelíme problému s udržaním verejných financií. O pár rokov nás pritom čaká druhá vlna demografickej krízy a zvyšovanie dôchodkov výrazne nad objem zaplateného poistného by sme neustáli. Museli by sme znižovať mieru náhrady príjmu skokovo. Na to by už nestihli reagovať pracujúci vytváraním si dodatočných úspor,“ vysvetľuje.

Navrhuje preto, aby štát vytvoril jasný systém podporných mechanizmov, ktoré by začínali preskúmaním možností dodatočného príjmu na strane seniora – hľadaním úspor vo výdavkoch a hľadaním dodatočných príjmov z majetku. To by mohli vykonávať poradenské centrá, ktoré by seniorovi ponúkli riešenia, ako využiť majetok, ktorý vlastní. Druhou možnosťou v poradí by mali byť deti seniora a ich prirodzená povinnosť vypomáhať rodičovi v starobe. Až tretí v poradí by podľa neho mal byť samotný štát, keďže tu by muselo ísť o rozhodnutie komu zobrať, aby mohol pomôcť seniorovi. Vidí to aj ako jeden zo spôsobov, ako si poradiť so spomínanou demografickou krízou: keď sa do dôchodku dostanú silné ročníky z generácie tzv. Husákových detí.

Na Západe je totiž bežnou praxou, že senior predá svoj byt či dom a presťahuje sa do menšieho. „U nás je to pre ľudí psychologicky náročné a ťažko sa s tým zmierujú. Na Orave či východe Slovenska je bežné, že majú trojposchodové domy, ale žijú v jednej izbe či v letnej kuchyni. Je to návyk, ktorý sa mení len ťažko,“ poukazuje ekonóm Baláž.

Ak človek nemá žiaden majetok ani pracujúce deti, cielenou pomocou by podľa Šeba mala byť cielená podpora alebo poskytnutie služieb. „Práve komunitné služby zamerané na životné potreby ako sú bývanie, strava, opatera alebo aj obyčajný sociálny kontakt a začlenenie späť do života v susedstve, sú preferované aj v škandinávskych krajinách,“ vysvetľuje Šebo.

Nepripravujú sa

Podľa Gálisovej je zlé aj to, že ľudia sa na dôchodok nepripravujú. „Pre mladých je téma dôchodkov tabu. V produktívnom veku sa na ňu nepripravujú, no mali by.“ Zdôrazňuje, že sa stretáva aj s prípadmi seniorov, ktorí skončili pod hranicou chudoby preto, že boli dobrovoľne dlhodobo nezamestnaní alebo boli zamestnaní načierno – teda neplatili odvody. Sú medzi nimi však aj časté prípady, keď človek nemohol pracovať z objektívnych dôvodov – najmä pre zdravotné ťažkosti. A tým by sa podľa nej malo pomôcť.

Gálisová zatiaľ nevidí, že by sa slovenskí seniori naučili využiť vo svoj prospech majetok, ktorý nadobudli počas života. Naopak, pomáhajú ním svojim deťom. „Často prepíšu dom alebo byt na svojich blízkych a tí ho z neho nakoniec vyhodia. Majetok by pritom mali využiť na svoj život. Ísť napríklad do menšieho bytu, hoci je to ťažké, a využiť získané peniaze na to, čo potrebujú, aby mali v staršom veku dôstojný a kvalitný život,“ myslí si. Zdôrazňuje, že po tejto stránke chýba na Slovensku osveta.

Baláž pripomína, že pravidlá dôchodkov sú dopredu nastavené a nad starobou sa treba zamýšľať čím skôr.

„Každý si musí zvážiť, aký komfort očakáva na dôchodku, a tomu prispôsobiť aj svoje odvodové povinnosti voči štátu,“ zhodnotil.

Trinásty dôchodok

V súčasnej situácii považuje za dobré riešenie predčasne vyplatený trinásty dôchodok. „Týmto spôsobom dôchodok zvyšujeme oficiálnym príjmom, oficiálnym dôchodkom, ktorý prichádza zo Sociálnej poisťovne – tí, čo majú najnižší, dostanú najviac, a tí, čo majú vysoké dôchodky, dostanu relatívne málo. Je to krok solidarity.“

Podľa neho však treba myslieť aj na to, že finančný komfort dôchodcov nemôžeme posudzovať len podľa toho, čo dostávajú od štátu. „Štát nevie, aký majetok dôchodcovia reálne majú, nie je to predmetom jeho zisťovania.“

Obaja ekonómovia však zdôrazňujú, že dôchodcovia aktuálne nepatria medzi najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. „Je mýtus, že dôchodcovia sú u nás najchudobnejší. Mnohí dôchodcovia nemajú jednoduchý život, ale aj minimálny dôchodok je podstatne vyšší ako príspevok v hmotnej núdzi (68,80 eura pre jednotlivca),“ uzatvára Baláž, aktuality.sk

X X X

Čínsky prezident poslal súcitný odkaz Bidenovi, ktorý má covid

Čínsky prezident Si Ťin-pching poslal v piatok súcitný odkaz americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý mal v predchádzajúci deň pozitívny výsledok testu na ochorenie COVID-19. Informáciu priniesla čínska štátna televízna stanica CCTV, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

 79-ročný Biden vo štvrtok na Twitteri uviedol, že sa „má vynikajúco“. Dodal, že je po pozitívnom teste v karanténe v Bielom dome, má iba mierne príznaky a pokračuje v práci.„Chcel by som vyjadriť hlboký súcit s vami a želám vám rýchle uzdravenie,“ napísal Si Ťin-pching v odkaze.

Je to prvý priamy verejný kontakt medzi oboma lídrami od ich posledného virtuálneho summitu. Vzťahy medzi oboma svetovými veľmocami sa odvtedy zhoršujú pre problémové témy ako sú Taiwan, Ukrajina a konkurencia v technologickej oblasti.

Obaja štátnici spolu komunikovali 18. marca počas videokonferencie, pričom Biden varoval Si Ťin-pchinga, aby nepomáhal Rusku počas invázie na Ukrajine.

Lídri sa osobne poznajú už viac než desaťročie, keď boli obaja viceprezidentmi.

Začiatkom tohto týždňa Biden oznámil, že telefonát so Si Ťin-pchingom sa uskutoční „do niekoľkých dní“. Niekoľko týždňov predtým sa ministri zahraničných vecí oboch krajín pokúsili na stretnutí zmierniť rétoriku týkajúcu sa Taiwanu.

Peking nedávno ostro skritizoval plánovanú cestu predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwan. Väčšina krajín ho oficiálne neuznáva ako nezávislý štát, pretože Čínska ľudová republika ho považuje za svoju súčasť. Pelosiová preto pripomenula možnosť vojenskej eskalácie zo strany Číny. Vo štvrtok povedala: „Možno sa armáda obáva, že naše lietadlo môžu Číňania zostreliť alebo niečo podobné.“/agentury/

X X X

Gazprom deklaruje, že nemá žiadnu povinnosť získať turbínu pre Nord Stream 1

Turbína pri tranzite uviazla v Nemecku, pretože Rusko zatiaľ nedalo súhlas na jej prevoz. Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.

Ruský energetický gigant Gazprom v piatok vyhlásil, že súčasná zmluva so spoločnosťou Siemens Energy nevyžaduje, aby Rusko podniklo kroky na uľahčenie návratu turbíny pre plynovod Nord Stream 1. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Plynovod Nord Stream 1, ktorým vedie po dne Baltického mora z Ruska do Nemecka, vo štvrtok (21. 7.) po 10-dňovej údržbe opäť spustil prepravu plynu, ale len na 40 % svojej kapacity.

Gazprom obmedzil dodávky cez potrubie už v júni s tým, že nemôže dostať späť turbínu, ktorá bola odoslaná nemeckou spoločnosťou Siemens Energy na opravu do Kanady. Nemecko zasa argumentuje, že spomínaná turbína sa mala začať používať až v septembri.

Ruský štátny energetický gigant v piatok vyhlásil tiež, že stále nemá potrebnú dokumentáciu od spoločnosti Siemens Energy, ktorá potvrdzuje výnimku zo sankcií Európskej únie (EÚ) a Kanady na vrátenie turbíny do kompresorovej stanice Portovaja.

Vo štvrtok dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou uviedli, že turbína pri tranzite uviazla v Nemecku, pretože Rusko zatiaľ nedalo súhlas na jej prevoz.

„Gazprom zdôraznil, že súčasné zmluvné podmienky nestanovujú dodatočné záväzky ruskej strany na získanie turbíny,“ oznámila ruská štátna spoločnosť kontrolovaná Kremľom vo vyhlásení po tom, čo opätovne požiadala Siemens Energy o dokumenty.

Nemecko odmieta tvrdenie Ruska, že chýbajúca turbína je dôvodom nižších dodávok cez Nord Stream 1, a obvinilo Moskvu z využívania tokov plynu ako politickej zbrane. Rusko, naopak, vyhlásilo, že je spoľahlivým dodávateľom energie, aktuality.sk

X X X

   Európa sa pripravuje na zimu bez plynu. Čím bude Putin na Ukrajine menej úspešný, tým menej plynu potečie

Vyhlásenie stavu plynovej núdze je v Európe na spadnutie. Ten by vyžadoval zníženie spotreby plynu vo všetkých členských krajinách Európskej únie o 15 percent.

 Úspory sa majú týkať najbližšej vykurovacej sezóny, teda od konca augusta až do konca marca. Obmedziť používanie plynu by mali podľa Európskej komisie všetci spotrebitelia, teda od domácností cez úrady až po priemysel.

Kľúčovým prvkom v návrhu eurokomisie je to, že ak členská krajina požiada ostatné o solidaritu pri dodávkach plynu, bude musieť najskôr sama dokázať, že pristúpila k potrebným úsporám. Takýto preventívny krok má znížiť náklady v prípade ďalšieho či úplného zastavenia ruských dodávok plynu do Európy.

 Európska únia by sa mala podľa šéfky eurokomisie pripraviť aj na úplné zastavenie plynu do Európy. „Rusko nás vydiera a využíva plyn ako zbraň,“ vyhlásila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová pri obhajovaní zníženia spotreby plynu v EÚ.

Energetické krízy sme už zažili

Podľa odborníka na energetiku Karla Hirmana nás čakajú v prípade výrazného zníženia či dokonca zastavenia plynu podobné opatrenia, aké sme zažili počas plynovej krízy roku 2009 a uhoľných prázdnin začiatkom roka 1979. Počas plynovej krízy musela vláda zaviesť reguláciu dodávok pre veľkých priemyselných odberateľov.

Generácia ľudí nad 50 rokov si spomenie na uhoľné prázdniny, keď boli o niekoľko týždňov predĺžené zimné prázdniny, lebo pre veľmi studenú zimu bola obmedzená výroba elektriny aj tepla. Hirman nevylučuje ani scenár, keď sa dočasne obmedzí spotreba plynu tam, kde to nie je nevyhnutné. „Napríklad sa zavrú wellness v hoteloch a vykurované akvaparky a plavárne, obmedzí sa prevádzka veľkých nákupných centier a podobne,“ tvrdí pre Pravdu.

Obmedzovanie spotreby plynu počas zimy bude závisieť predovšetkým od toho, aká mrazivá a dlhá bude zima, nakoľko budeme mať pred vykurovacou sezónou naplnené zásobníky s plynom a do akej miery bude Kremeľ škrtiť dodávky plynu do Európy. Konateľ poradenskej spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár očakáva, že v prípade výpadku dodávok dôjde k preferovaniu strategických podnikov a zraniteľných odberateľov. „Na druhej strane ceny plynu už teraz motivujú ľudí aj podniky šetriť a na budúci rok to bude ešte výraznejšie. Už teraz je veľký záujem o iné formy vykurovania, minimálne ako sekundárny zdroj do domácností aj podnikov,“ vysvetľuje.

Cez Nord Stream 1 už prúdi plyn

Desaťdňová plánovaná odstávka plynovodu Nord Stream 1 sa skončila a v potrubí opäť prúdi komodita. Panovali obavy, či Rusko po skončení odstávky plyn cez tento kľúčový tranzitný koridor opäť pustí.

Český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank tvrdí, že Kremľu takýto stav, keď na trhu panuje neistota, vyhovuje. Cena plynu stúpa, z čoho ťaží ruský plynárenský gigant Gazprom. Ten stihol splniť svoj finančný plán na tento rok za prvých päť mesiacov. Podľa Kovandu rozhodne nejde vylúčiť, že si Kremeľ nájde ďalšie dôvody, ktorými by vysvetľoval, prečo nemôže posielať viac plynu do Európy.

Hirman v tejto súvislosti upozorňuje, že Putin obmedzoval dodávky plynu do Európy už vlani počas leta. Pripravoval sa tak podľa neho na útok na Ukrajinu. „Dnes je nám už jasné, že takto sa Putin pripravoval na tento útok, aby dopredu zastrašil nás v EÚ a chcel, aby sme Ukrajine nepomáhali,“ tvrdí Hirman s tým, že sa mu to nepodarilo. Putin bude podľa Hirmana dodávky do Európy regulovať podľa toho, ako sa mu bude dariť postupovať na Ukrajine. „Čím bude menej úspešný, tým menej plynu do EÚ potečie,“ dodáva.

Výpadok plynu pošle krajiny do recesie

Medzinárodný menový fond (MMF) varuje pred škrtením dodávok plynu zo strany Moskvy. Úplné zastavenie dodávok ruského plynu by znížilo hrubý domáci produkt v najzraniteľnejších krajinách EÚ až o šesť percent a poslalo by ich do recesie, varoval MMF. Medzi tieto krajiny patria napríklad Maďarsko, Česko či Slovensko. Významnými vplyvmi budú trpieť aj Taliansko, Nemecko a Rakúsko.

„Perspektíva bezprecedentného úplného vypnutia dodávok plynu z Ruska vytvára obavy z nedostatku plynu, čoraz vyšších cien a ekonomických dopadov. Hoci politici postupujú rýchlo, chýba im plán na riadenie a minimalizáciu dopadov,“ uviedli predstavitelia MMF vo svojom blogovom príspevku tesne pred ohlásením opatrení zo strany Európskej komisie./agentury

X X X

Heger u Čaputovej: Kríza vznikla pre prieskum popularity, v ktorom Matovič pohorel

 Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v Prezidentskom paláci predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Diskutovali o koaličnej kríze. Podľa Hegera krízu spustil prieskum popularity, v ktorom Igor Matovič (OĽaNO) pohorel a preto ho chce SaS dostať z vlády.

 Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala v Prezidentskom paláci predsedu vlády Eduarda Hegera.

Premiér Heger po stretnutí s prezidentkou

Premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) plynie ultimátum, ktoré dostal od strany SaS. Tá 6. júla vypovedala koaličnú zmluvu a dala jasnú podmienku svojho zotrvania vo vláde. Nová zmluva a odchod ministra financií a šéfa mandátovo najsilnejšieho hnutia OĽaNO Igora Matoviča. Inak štyria ministri SaS podajú k 1. septembru demisiu.

Heger tvrdí, že rešpektuje tak rozhodnutie SaS, tak rozhodnutie jeho vlastného hnutia OĽaNO. Kým SaS trvá na odchode Matoviča, OĽaNO tvrdí, že pre hnutie je to „červená čiara“.

 „Celý spor je zhmotnený len do osoby Igora Matoviča. Spustilo sa to prieskumom popularity. Áno, vidíme, že Igor Matovič je v tomto prieskume najnepopulárnejší politik. Ale v demokratických krajinách by nemali a neurčujú zostavenie koalícií prieskumy popularity a preferencií. Rozhodujú o tom voliči, ktorí dávajú mandát na štyri roky. To by sme mali mať na pamäti,“ povedal Heger s tým, že na základe výsledkov prieskumu sa SaS rozhodla tak vystúpiť proti Matovičovi.

„Do konca leta máme necelých šesť týždňov. Očakávam, že finálne rozhodnutie bude padať v posledné dni a posledné hodiny,“ podotkol predseda vlády s tým, že to isté povedal aj prezidentke.

„Pracujem so scenárom, kde štvorkoalícia dovládne celé volebné obdobie. Tomu venujem svoju energiu,“ pokračoval Heger po stretnutí s prezidentkou Čaputovou. Ak by sa SaS rozhodla odísť aj z vlády, považuje to „za jej zlé rozhodnutie“.

Priznal však, že pracuje aj so scenárom, že v septembri bude krajine vládnuť menšinový kabinet. Verejne však chce diskutovať len o scenári zachovania štvorkoalície. Ostatné scenáre podľa neho „patria za dvere“.

Zopakoval, že spor vyeskaloval kvôli jednému prieskumu popularity, podľa ktorého je Matovič najmenej populárnym, resp. najnepopulárnejším politikom v súčasnosti. „To bol spúšťač, ktorý spustil reakciu strany SaS, iný dôvod tam nevidím,“ vysvetlil svoj pohľad na koaličnú krízu.

Rozhodnutie SaS považuje za zlé a ak sa štvorkoalícia rozpadne, bude to považovať za následok jej zlého rozhodnutia.

„Stále som viazaný programovým vyhlásením vlády, ktoré schválili poslanci štvorkoalície,“ dodal. „Robíme reformy, výrazné investície, máme plán obnovy a zdroje, ktoré by sme ťažko hľadali v rozpočte,“ pokračoval s tým, že „chce pripraviť Slovensko na ďalšie voľby, aby vládu zostavovali demokratické strany, nie extrémistické, populistické a skorumpované“./agentury/

X X X

Heger u Čaputovej: Kríza vznikla pre prieskum popularity, v ktorom Matovič pohorel

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v Prezidentskom paláci predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Diskutovali o koaličnej kríze. Podľa Hegera krízu spustil prieskum popularity, v ktorom Igor Matovič (OĽaNO) pohorel a preto ho chce SaS dostať z vlády.

 Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala v Prezidentskom paláci predsedu vlády Eduarda Hegera.

Premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) plynie ultimátum, ktoré dostal od strany SaS. Tá 6. júla vypovedala koaličnú zmluvu a dala jasnú podmienku svojho zotrvania vo vláde. Nová zmluva a odchod ministra financií a šéfa mandátovo najsilnejšieho hnutia OĽaNO Igora Matoviča. Inak štyria ministri SaS podajú k 1. septembru demisiu.

Heger tvrdí, že rešpektuje tak rozhodnutie SaS, tak rozhodnutie jeho vlastného hnutia OĽaNO. Kým SaS trvá na odchode Matoviča, OĽaNO tvrdí, že pre hnutie je to „červená čiara“.

„Celý spor je zhmotnený len do osoby Igora Matoviča. Spustilo sa to prieskumom popularity. Áno, vidíme, že Igor Matovič je v tomto prieskume najnepopulárnejší politik. Ale v demokratických krajinách by nemali a neurčujú zostavenie koalícií prieskumy popularity a preferencií. Rozhodujú o tom voliči, ktorí dávajú mandát na štyri roky. To by sme mali mať na pamäti,“ povedal Heger s tým, že na základe výsledkov prieskumu sa SaS rozhodla tak vystúpiť proti Matovičovi.

„Do konca leta máme necelých šesť týždňov. Očakávam, že finálne rozhodnutie bude padať v posledné dni a posledné hodiny,“ podotkol predseda vlády s tým, že to isté povedal aj prezidentke.

„Pracujem so scenárom, kde štvorkoalícia dovládne celé volebné obdobie. Tomu venujem svoju energiu,“ pokračoval Heger po stretnutí s prezidentkou Čaputovou. Ak by sa SaS rozhodla odísť aj z vlády, považuje to „za jej zlé rozhodnutie“.

Priznal však, že pracuje aj so scenárom, že v septembri bude krajine vládnuť menšinový kabinet. Verejne však chce diskutovať len o scenári zachovania štvorkoalície. Ostatné scenáre podľa neho „patria za dvere“.

Zopakoval, že spor vyeskaloval kvôli jednému prieskumu popularity, podľa ktorého je Matovič najmenej populárnym, resp. najnepopulárnejším politikom v súčasnosti. „To bol spúšťač, ktorý spustil reakciu strany SaS, iný dôvod tam nevidím,“ vysvetlil svoj pohľad na koaličnú krízu.

Rozhodnutie SaS považuje za zlé a ak sa štvorkoalícia rozpadne, bude to považovať za následok jej zlého rozhodnutia.

„Stále som viazaný programovým vyhlásením vlády, ktoré schválili poslanci štvorkoalície,“ dodal. „Robíme reformy, výrazné investície, máme plán obnovy a zdroje, ktoré by sme ťažko hľadali v rozpočte,“ pokračoval s tým, že „chce pripraviť Slovensko na ďalšie voľby, aby vládu zostavovali demokratické strany, nie extrémistické, populistické a skorumpované“./agentury/

X X X

Eduard Heger u prezidentky pripustil menšinovú vládu, chce však ďalej rokovať

Premiér Eduard Heger bol dnes v Prezidentskom paláci, kde sa rozprával so Zuzanou Čaputovou o aktuálnej koaličnej kríze. Tá ho vyzvala, aby ju čím skôr vyriešil.

Rokovania o riešení vládnej krízy sa po viac ako dvoch týždňoch zrejme nikam neposunuli. Nepomohla ani spoločná večera šéfa SaS Richarda Sulíka a predsedu vlády Eduarda Hegera. Liberáli po nej stále trvali na odstúpení ministra financií Igora Matoviča, čo OĽaNO a premiér stále odmietajú. V tom ich podporuje aj predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý odchod Matoviča necháva na Obyčajných ľuďoch.

O kríze prišiel dnes premiér hovoriť aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Heger ju ubezpečil, že najbližších šesť týždňov do konca leta využije na rokovania s členmi koalície. Práve do septembra dala SaS hnutiu OĽaNO ultimátum na odchod Igora Matoviča a na podpísanie novej koaličnej zmluvy. Ak sa tak nestane, ministri SaS avizovali, že podajú demisiu.

Heger dnes zdôraznil, že jeho prioritou je, aby štvorkoalícia dovládla. Nevylúčil však menšinovú vládu.

Krízu podľa Hegera spustili prieskumy

Heger priznal, že dôvodom sporu so stranou SaS je práve šéf rezortu financií. „Spustilo sa to prieskumom popularity. Áno, vidíme, že Igor Matovič je dnes v tomto prieskume najnepopulárnejší politik. Ale osobne si myslím, že v demokratických krajinách by nemali a neurčujú zostavenie koalície prieskumy popularity a preferencií,“ povedal dnes novinárom.

Predseda vlády verejne stále odmieta, aby Matovič odišiel z kresla ministra financií. Preto sa zaoberá rôznymi alternatívami a aj možnosťou menšinovej vlády. „Nemáme tento scenár na Slovensku až tak vyskúšaný. Pre mňa toto bude dôsledok zlého rozhodnutia SaS, pretože dá prednosť straníckemu záujmu a nie záujmu krajiny,“ pokračoval Heger.

V tejto súvislosti však nerokoval s troma poslancami zo strany Život o podpore koalície po odchode SaS. Bez liberálov by totiž súčasnej koalícii chýbalo sedem poslancov na to, aby vedeli aspoň teoreticky schvaľovať v parlamente zákony. Spoľahnúť by sa tak museli aj na niektorých nezaradených poslancov alebo extrémistov.

Minister školstva za SaS Branislav Gröhling sa v rozhovore pre Denník N vyjadril, že ak by po rozpade súčasnej koalície skončil v parlamente, tak by zahlasoval za odvolanie Igora Matoviča. Podľa Hegera je však nepravdepodobné, že aj spolu s celou SaS by sa podarilo opozícii nájsť potrebných 76 hlasov na odvolanie ministra financií.

Prezidentka chce skoré vyriešenie krízy

Pred médiá sa dnes postavila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Tá v krátkom vyhlásení informovala, že o vnútropolitickej situácii už debatovala aj s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Zdôraznila však, že nie je rozhodcom koaličného sporu.

Zároveň pripomenula, že ide už o druhú vážnu koaličnú krízu za dva roky od parlamentných volieb. Navyše sa tieto krízy dejú v kontexte iných globálnych problémov, akými sú pandémia, bezpečnostná kríza, inflácia či energetická kríza.

„Vládna kríza nie je výsledkom náhody, nie je to vírus, ktorý vládu postihol. Je to dôsledok veľmi konkrétnych udalostí, krokov a vyjadrení, ktorých podcenenie viedlo k tomu, že náš štát čelí veľkým vonkajším problémom a zároveň vnútornej nestabilite a nejasnému vývoju,“ povedala.

Na dnešnom stretnutí sa premiéra pýtala, aké kroky podnikne na to, aby zabezpečil stabilitu vlády, alebo aby došlo k umožneniu iných ústavných možností pri riešení krízy.

„Vonkajšie krízy si nevyberáme. Za tie vnútorne ale zodpovedáme a za vládnu krízu v plnom rozsahu zodpovedá vláda a je očakávam jej skoré vyriešenie,“ uzavrela Zuzana Čaputová, aktuality.sk

X X X

Neboli to len Hlavné správy. Kollár a jeho hnutie sa spojili s časopisom, ktorý adoroval vojnový slovenský štát

Texty podpísané Borisom Kollárom sa objavili v periodiku Svedectvo hneď niekoľkokrát. Nie je jasné, či šlo o platený obsah. Mesačník v minulosti obhajoval vojnový slovenský štát, kotlebovcov i konšpirátorov.

Keď vlani zaplatili desaťtisíce inštitúciám stojacim za dezinformačnými webmi, Boris Kollár namietal, že nepovažuje Hlavné správy ani Hlavný denník za konšpiračné médiá. Oba dezinformačné weby, ktoré zverejňovali pozitívne ladené články o Kollárovi i jeho hnutí, vo februári zablokovali.

Najnovšie, presnejšie na prelome rokov 2021 a 2022 predseda parlamentu a vládna strana Sme rodina publikovali v kontroverznom periodiku, ktoré v minulosti obhajovalo vojnový slovenský štát, kotlebovcov i konšpirátorov, strašilo homosexuálmi či spájalo celoplošné testovanie s „diabolskou“ symbolikou troch šestiek. Pod viacerými článkami mesačníka Svedectvo boli oficiálne podpísaní Kollár alebo samotná strana. Či ide o platený obsah, nie je zrejmé. V magazíne tak označený nie je.

Hnutie Sme rodina, Kancelária predsedu Národnej rady ani združenie stojace za pochybnýmn periodikom na otázky redakcie neodpovedali.

Magazín Svedectvo vydáva združenie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, III. odboj. Viacerí jeho prispievatelia v minulosti adorovali vojnový slovenský štát. Nechýbala ani účelová kritika Európskej únie. Po vypuknutí pandémie pribudli texty spochybňujúce očkovanie proti koronavírusu. Niektorí autori článkov publikovaných v Svedectve prispievali aj na konšpiračné weby.

Mesačník pritom roky vychádzal aj vďaka finančnej podpore štátu. Po sérii článkov na Aktuality.sk ministerstvo vnútra v roku 2021 stoplo financie na sporný obsah.

Agenda hnutia i Kollárovo súkromie

Hnutie Sme rodina alebo jeho predseda Kollár uverejňovali príspevky pravidelne v každom čísle Svedectva od novembra 2021 do marca 2022. Písali napríklad o exekučných amnestiách, apelovali na zníženie DPH na potraviny a v gastrosektore. Neopomenuli ani tému nájomných bytov, ktoré sú nosnou agendou vládneho hnutia Sme rodina. Príslušný zákon vstúpil do platnosti iba nedávno – 1. júla.

V tohtoročnom januárovom čísle Svedectva strana bilancovala svoju činnosť za rok 2021. V poslednom, decembrovom čísle minulého roka zas vyšiel rozhovor s Kollárom o tom, ako bude tráviť Vianoce. V článku bola ako autorka uvedená Linda Tribusová. Žena s rovnakým menom pôsobí na tlačovom oddelení Sme rodina.

Jednou z tém vlaňajšieho novembrového čísla bol boj proti týraniu seniorov. V príslušnom texte nechýbali zmienky o tom, ako „hnutie Sme rodina pomáha seniorom“. Článok nebol podpísaný, respektíve chýbalo meno autora. Text dopĺňali fotografie Kollára so skupinou seniorov.

Doma u konšpirátorov

Periodikum Svedectvo nie je prvým sporným médiom, kde sa objavili články naklonené Sme rodina a Kollárovi. Denník Sme nedávno informoval, že koaličné hnutie zaplatilo inštitúciám stojacim za dezinformačnými webmi Hlavné správy a Hlavný denník.

Podľa výročnej správy Kollárovho hnutia za rok 2021 poslali na účet košickej firmy Heuréka Evolution viac ako 57-tisíc eur. Na jej čele stojí Róbert Sopko, ktorý vedie portál Hlavné správy. Štát v rámci boja s dezinformáciami a hybridnými hrozbami zablokoval tento dezinformačný web na niekoľko mesiacov.

Ďalších 27 200 eur poslalo vládne hnutie Sme rodina občianskemu združeniu Verbina, stojacemu za pochybným médiom Hlavný denník. Aj tento portál dostal neskôr stopku. Za zablokovanie dezinformačných webov pritom hlasoval aj samotný Kollár.

Hoci proti šíreniu dezinformácií zdvihol ruku, pre podcast denníka Postoj vyhásil, že ak budú Hlavné správy opäť fungovať, znovu si u nich zaplatí reklamu. Argumentoval tým, že spolu s Hlavným denníkom ich nepovažuje za problematické. Zároveň priznal, že voliči Sme rodina sú aj medzi čitateľmi dezinformačných médií.

S občianskymi združeniami s pochybným vedením má Kollár aj ďalšie skúsenosti. V roku 2020 sa napríklad stal členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý sa vo svojom periodiku zastával diktátora Josifa Stalina a konšpiroval, že za situáciu na Ukrajine môže finančník George Soros. V predsedníctve združenia v tom čase sedeli ľudia z kandidátky strán Vlasť a SNS. Jeden z nich Ján Rohár sa v minulosti fotil pred vlajkou Sovietskeho zväzu.

Od protestnej strany k demagógii

Slová šéfa Sme rodina o tom, že cieli na svojich voličov, potvrdil aj politológ Radoslav Štefančík. „Ak si Boris Kollár platil príspevky v týchto médiách, znamená to, že má o daných voličov záujem.“

Upozornil, že Sme rodina nie je ideovo vyprofilovanou stranou s ukotveným programom, ktorá by cielila na konkrétnu skupinu voličov. „Pôvodne bola vnímaná ako protestná strana, prezentovala sa protimigračnou rétorikou. Neskôr prešla do sociálnej demagógie pretavenej do sľubov, že každý rok postavia niekoľko tisíc nájomných bytov.“

Keďže čitateľmi periodika Svedectvo sú najmäv seniori, práve tí môžu byť podľa Štefančíka cieľovou skupinou, aktuálne jednou z najviac ovplyvnených zdražovaním a infláciou.

„Kollár sa orientuje skôr na toho, kto nie je spokojný so systémom a s politickými stranami. Je to zároveň typ novodobej strany, ktorá sa viaže na silného lídra. Ak jeho popularita vyprší, celá strana zanikne,“ dodal politológ.

Ministerstvo zakročilo

Ministerstvo vnútra každoročne priznáva združeniu Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, III. odboj desaťtisíce eur. Pod taktovkou Romana Mikulca sa v roku 2021 rozhodlo, že dotáciu síce dostanú, no nesmú ju použiť na financovanie sporného časopisu. Príspevok v porovaní s predchádzajúcim rokom však klesol na polovicu – z 81-tisíc na 40-tisíc.

Na Slovensku pôsobia aj ďalšie dve združenia politických väzňov. Konfederácia politických väzňov dostala vlani 80-tisíc eur, no tiež ich nemôže použiť na vydávanie časopisu. Svetové združenie bývalých politických väzňov získalo štyritisíc eur.

V roku 2022 zatiaľ dotácie schválené neboli. Ministerstvo vnútra pre Aktuality.sk uviedlo, že momentálne sú v schvaľovacom procese. „Ministerstvo vnútra však nebude ani v tomto roku financovať žiadne periodikum vydávané uvedenými občianskymi združeniami,“ doplnilo tlačové oddelenie.

Kto stojí za združením

Členovia združenia Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, III. odboj upozornili na seba už dávnejšie. Vo februári 2020 poslali otvorený list vtedajšej ministerke vnútra Denise Sakovej (vtedy Smer, dnes Hlas), v ktorom vyjadrili znepokojene nad zadržaním Rudolfa Vaského a Martina Daňa. Obaja čelili obvineniu z výtržníctva za publikovanie nenávistných videí na internete.

Vedenie písalo v mene politických väzňov. Na konci listu sa nachádzali štyri mená – Ján Litecký Šveda, Rafael Rafaj, Ján Košiar a Eva Zelenayová.

Predseda Ján Litecký Šveda vo viacerých rozhovoroch spomína napojenie na bratislavských disidentov aj to, ako koncom 80. rokov vozil ako kuriér samizdatové Lidové noviny z Prahy a zháňal do nich príspevky. Okrem toho má na konte viacero publikácií. V minulosti písal pre kontroverzný magazín Extra plus, ktorý promoval mečiarovcov, neskôr SNS či kotlebovcov, velebil Rusko a útočil na mimovládne organizácie.

Kňaz Ján Košiar emigroval za komunizmu do Talianska, a tak ho odsúdili za nedovolené opustenie republiky. Za podporu Kotlebu ho ešte v roku 2017 preložili mimo aktívnej pastorácie. Spolu so zvolenským kňazom Václavom Kocianom zasvätil Kotlebovu ĽSNS Bohu a Panne Márii. Dnes je aktívnym prispievateľom pre Hlavné správy.

Svoje príspevky na tomo webe uverejňuje aj syn politického väzňa Emila Rafaja – Rafael Rafaj, známy najmä ako hovorca Slotovej SNS, za ktorú sa neskôr dostal aj do parlamentu. V posledných voľbách do NR SR sa neúspešne uchádzal o poslanecký post z 50. miesta na kandidátke Dankovej SNS. Vo svojich príspevkoch kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú, píše o diktáte z EÚ či prirovnáva strany PS a Spolu k boľševikom. V roku 2014 zasa pobavil internet fotkami v uniforme generála Milana Rastislava Štefánika.

Šéfredaktorka časopisu Svedectvo Eva Zelenayová je neterou politického väzňa. V politike hájila farby viacerých politických strán. Sedela v parlamente za HZDS – objavila sa aj v predvolebnom klipe Mečiarovho hnutia Vivat Slovakia o Slovensku bez sváru, hoci na nahrávaní údajne chýbala. V roku 2016 kandiovala za Kotlebovu ĽSNS a v posledných voľbách zakotvila na kandidátke strany Slovenská liga. Jej publicistické príspevky možno nájsť okrem Svedectva v časopise Matice slovenskej či Extra plus, blogovala aj na Hlavných správach, aktuality.sk

X X X

Britská vojenská loď sledovala v Severnom mori dve ruské ponorky

Britská loď ponorky sledovala po tom, ako sa oddelene vynorili na hladinu v dňoch 16. a 19. júla. Loď Britského Kráľovského vojenského námorníctva (Royal Navy) sledovala v Severnom mori dve ruské ponorky plaviace sa z oblasti Arktídy. TASR o tom informuje na základe piatkových správ agentúry DPA a Royal Navy.

Fregata HMS Portland v tejto oblasti hliadkovala, keď sa dve ruské ponorky pod vodou preplavili južne od pobrežia Nórska smerom z oblasti Arktídy, píše Royal Navy na svojej oficiálnej webovej stránke. Britská loď ponorky sledovala po tom, ako sa oddelene vynorili na hladinu v dňoch 16. a 19. júla.

Príslušníci britského Kráľovského vojenského námorníctva v súčasnosti v Škótsku poskytujú výcvik ukrajinským námorníkom na dvoch mínolovkách, píše DPA. Dvojica lodí má byť Ukrajine odovzdaná v septembri na základe dohody uzavretej ešte pred začiatkom ruskej invázie, napísala na svojej webovej stránke stanica BBC.

Námestník ukrajinského ministra obrany Volodymyr Havrylov v Londýne rokoval so štátnym tajomníkom britského ministerstva obrany Jamesom Heappeym. Neskôr navštívil vojakov a námorníkov na výcviku v Škótsku, aktuality.sk

X X X

Drieňov ani Janík spaľovňu nechcú. Košická nie je využitá, hovorí environmentalista

 V obciach Drienov a Janík spisujú petície, stretávajú sa na zhromaždeniach a píšu kompetentným. Podľa environmentalistu odpadu v regióne nebude dostatok.

DRIENOV/JANIK: Obyvatelia Drienova a 29 okolitých obci v okrese Prešov protestujú proti zámeru, vystavať v katastri obce spaľovňu odpadu. Opakuje sa scenár spred roka, keď proti podobnému zariadeniu protestovali v obci Janík v okrese Košice – okolie.

Prvá dedina sa nachádza 34 kilometrov a druhá 43 kilometrov od Kokšov – Bakši v okrese Košice-okolie, kde je druhá najväčšia spaľovňa tuhého komunálneho odpadu na území Slovenska. V Prešove je zasa jedna z mála spaľovní na Slovensku, ktorá disponuje povolením na energetické zhodnocovanie nebezpečných odpadov.

Environmentalista Ladislav Hegyi tvrdí, že odpadu nebude dostatok a ani spaľovňa pri Košiciach nie je kapacitne využitá.

Namiesto kafilérie spaľovňa

Obyvatelia obce Drienov spisujú petíciu a na nedávne verejne zhromaždenie prišli aj ľudia z okolitých obcí, ktorých by sa výstavba spaľovne dotkla – Ličartoviec, Drienovskej Novej Vsi a Petrovian.

Zámer navrhovateľa je vybudovanie spaľovne odpadov s názvom Zariadenie na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu – Drienov na mieste, kde v minulosti bola kafiléria.

Spaľovňa by mala byť vzdialená od najbližších trvalo obývaných objektov v obci Drienov približne 1,4 kilometra, rovnako aj od Ličartoviec a od obce Drienovská Nová Ves zhruba 1 kilometer.

„S prihliadnutím na postupné zapĺňanie jestvujúcich skládok odpadov vo východoslovenskom regióne sa projekt zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov v areáli bývalej prevádzky Kafiléria DRIENOV, a. s., v katastri obce Drienov, javí byť vhodným riešením na zníženie zaťaženosti skládok komunálnym odpadom z prešovského regiónu vrátane mesta Prešov,“ píše v správe o hodnotení navrhovateľ, bratislavská spoločnosť Slor.

Lokalita pre umiestnenie navrhovanej činnosti je areál bývalej Kafilérie Drienov, ktorý bol v prevádzke v rokoch 1980 – 1996. Areál za 25 rokov od ukončenia prevádzky kafilérie výrazne schátral, je zarastený burinou a náletovými drevinami.

(článok pokračuje pod obrázkom)

 „Na základe priebežných dlhodobých analýz ako aj kapacitných odhadov navrhovateľa a odborných spoločností špecializovaných na túto problematiku na trhu a na základe konzultácií s predstaviteľmi komunálnej sféry, sa javí ako vyhovujúca kapacita navrhovaného zariadenia 95 000 t/rok odpadov,“ konštatuje sa v správe.

Spaľovňa by mala v budúcnosti zamestnať 55 ľudí a celkové náklady predstavujú približne 100 miliónov eur. Navrhovateľ v správe konštatuje, že zariadenie by malo byť v prevádzke v roku 2027, a v tomto období bude pravdepodobne prevažná väčšina skládok kapacitne naplnená a budú sa postupne uzatvárať.

Obec sa už raz vyjadrila proti

„Tešili sme sa, keď kafiléria skončila a konečne sme tu nemali zápach. A teraz sa obávame, že tu bude opäť, navyše môžu pribudnúť aj autá, ktoré by odpad sem zvážali,“ vyjadril Miroslav, ktorý v obci býva.

Zvoz odpadu majú zabezpečovať nákladné automobily po ceste tretej triedy, ktoré vedie k areálu bývalej kafilérie. Okrem hluku to teda môže spôsobiť zvýšenie dopravy, ale aj poškodiť komunikácie.

Výstavbu odmieta aj starosta Drienova Peter Tomko. Verejné prerokovanie navrhovanej činnosti má byť 1.augusta v telocvični pri miestnej základnej škole aj za účasti navrhovateľa.

 „V roku 2019 obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom sme sa vyjadrili proti výstavbe spaľovne,“ poznamenal.

O opätovnom zámere sa dozvedel až od ministerstva životného prostredia, predstavitelia firmy s ním nejednali. „Podobne to bolo aj v prvom prípade pred troma rokmi. Sme stále proti výstavbe.“

Samospráva uvažuje o zákaze energetického zhodnocovania odpadov v spaľovni tuhého komunálneho odpadu a podobné činnosti vo svojom územnom pláne. Starosta obce Drienov žiada, aby navrhovateľ predložil vypracované hodnotenie vplyvov na zdravie ľudí a komplexné vypracovanie dopadov zámeru.

Spaľovňu odmieta aj starostka susednej obce Ličartovce Mária Ščepitová. „Ochrana zdravia našich občanov je priorita. Myslieť treba aj na faunu a flóru, ktorú treba chrániť. Spaľovňa je to isté ako kafiléria, ak nie niečo ešte horšie,“ konštatovala.

„Petíciu proti spaľovni už podpísalo viac ako 1900 obyvateľov a podpisy zbierame aj naďalej. Výstavba podľa nášho názoru negatívne ovplyvní životné prostredie a zhorší celkovú kvalitu života občanov Drienova, ako aj občanov ďalších dotknutých obcí,“ konštatovala Veronika Muška, aktivistka a obyvateľka Drienova.

Environmentalista Ladislav Hegyi, odborný poradca poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojsíka pre environmentálnu politiku a bývalý poradca ministra životného prostredia ČR, vypracoval stanovisko k Správe o hodnotení a posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré poslal na ministerstvo životného prostredia.

Nebude dostatok odpadu

Hegyi upozorňuje aj na blízkosť spaľovne tuhého komunálneho odpadu v Košiciach. „Spaľovňa odpadov s využitím energie pri Košiciach, ktorej kapacita je 151 800 ton ročne, nie je plne využitá. Pre navrhovanú spaľovňu v Drienove nebude v dostupnej oblasti dostatok vstupných odpadov.“

V roku 2035 by podľa neho spracovávala iba niečo cez 9-tisíc ton, pričom 90 percent kapacity by ostávala nevyužitá. „Aj v prípade optimistického predpokladu nedodávania žiadnych odpadov na skládky zo zvozovej oblasti by komunálne odpady dostupné pre spaľovňu v Drienove predstavovali len 17 001,9 ton. Približne 82 percent kapacity navrhovanej spaľovne by ostávalo nevyužitej.“

Ladislav Slebodník, konateľ spoločnosti Slor, sa pre TA3 vyjadril, že spaľovňa by mala spracovávať odpad prednostne z Prešovského kraja. „Do šiestich-siedmich rokov od ukončenia procesu EIA by spaľovňa mohla začať fungovať,“ poznamenal. Viac chce povedať priamo na stretnutí v auguste.

Čakajú na súdy

Proti spaľovni protestovali vlani aj obyvatelia obce Janík, ako aj ďalšie z údolia Bodvy. Pridali sa k ním aj maďarského obce a podporuje ich aj Košický samosprávny kraj.

Projekt splyňovacieho zariadenia, ktoré sa má postaviť za obcou, nebude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Projekt v pôvodnej podobe z roku 2013 schválili vtedajší poslanci obecného zastupiteľstva. Neskôr nový investor predstavil nový, kde sa okrem spaľovania biomasy ráta aj s tuhým druhotným palivom v pomere 30:70.

Súčasný projekt považujú za spaľovňu a okresný úrad mal podľa nich túto skutočnosť zobrať na vedomie. Za projektom plynovej stanice stojí firma AR DONAX.

Cieľom zámeru je prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo. Využije sa odpadová biomasa a tuhé druhotné palivo, ktoré nie je odpadom, ale riadnym certifikovaným produktom,“ povedal vtedy konateľ spoločnosti Peter Čunderlík, naďalej tvrdí, že nejde o spaľovňu.

Obyvatelia spísali petíciu sa podpísali ju viac ako tri tisícky ľudí. Zdôrazňujú, že výstavba by bola v rozpore s Programom odpadového hospodárstva Slovenska, Košického samosprávneho kraja a ďalšími strategickými dokumentmi a legislatívou.

Proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice – okolie, ktorý skonštatoval, že zmenu zámeru splyňovania biomasy v Janíku nie je potrebné posudzovať podľa EIA, sa odvolali obyvatelia obce aj mimovládne organizácie.

Závery úradov sú podľa občianskeho združenia VIA IURIS založené na nesprávnom právnom posúdení veci, neposkytli dostatok informácií, pretože nie je známe zloženie a pôvod odpadov. Rozhodnutie preto považujú za nezákonné a úrad zažalovali.

„Aktivity nám zabrzdila aj situácia s koronavírusom. Momentálne je okolo projektu ticho. Čakáme na súdy, ešte sa v tejto veci nič neriešilo,“ povedal Peter Borszék, člen petičného výboru a zároveň účastník konania.

Spaľovanie v cementárňach

Odborníci z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach zverejnili štúdiu, podľa ktorej je potenciál v dobudovaní jestvujúcich zariadení na energetické využitie odpadu. Či už rozšírením existujúcich kapacít v Bratislave a Košiciach, alebo vybudovaním nových priamo v regiónoch s najvyššou produkciou komunálneho odpadu a najvyšším podielom skládkovania, teda v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Spoločnosť ewia vlani informovala, že chce na Slovensku vybudovať päť centier tzv. cirkulárnej ekonomiky, (zhodnocovanie a spätné využitie odpadu) v rámci ktorých by boli aj zariadenia na energetické zhodnocovanie. Projekty mala rozbehnuté v trnavskom a nitrianskom regióne.

Prvé dve by sa mali nachádzať v Šali a Zavare. Aj tam proti tomu protestujú obyvatelia z dotknutých lokalít.

Na Slovensku sa podľa ministerstva životného prostredia viac ako 25 rokov nepodarila výstavba žiadnej spaľovne. Envirorezort si dal vypracovať odborné vyjadrenie k zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadov od Žilinskej univerzity v Žiline. Súčasné kapacity sú podľa analýzy dostatočné. Odporúča zamerať sa na energetické využitie odpadov tak, aby sa vyťažili už existujúce teplárenské a iné energetické prevádzky, nie iba spaľovne odpadov.

Vlani v júni podpísal minister životného prostredia Ján Budaj s so Zväzom výrobcov cementu SR memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá tak, aby pri výrobe cementu dochádzalo v čo najväčšej možnej miere k využitiu odpadu, vyprodukovaného na Slovensku, aktuality.sk