Profesor Steve Hanke prostredníctvom svojho overeného účtu na Twitteri šíri dezinformácie o Slovensku a Ukrajine. Na sociálnej sieti zdieľal minimálne dve videá, pri ktorých tvrdil, že sú na nich demonštrácie proti tomu, že vláda v Bratislave pomáha Kyjevu proti ruskej agresii.
Hanke pôsobí ako profesor aplikovanej ekonómie na prestížnej Univerzity Johnsa Hopkinsa. Ruský útok na mesto Cherson si 24. decembra vyžiadal minimálne 10 obetí a desiatky zranených. Pozrite si video Chersonskej regionálnej vojenskej správy.
„Ste skutočný alebo vymyslený? Pretože, ak ste skutočný, prestaňte šíriť falošné odkazy o mojej krajine. Jednoducho s tým prestaňte!,“ reagoval na Twitteri na Hankeho Miroslav Wlachovský, zahraničnopolitický poradca slovenského premiéra Eduarda Hegera.
Výskum organizácia GLOBSEC a agentúry FOCUS v októbri ukázal, že 47 percent Slovákov si želá víťazstvo Ukrajiny, výhru Ruska len 19 percent./agentury/
X X X
„Sbohem a šáteček!“ Zeman sa vo vianočnom posolstve rozlúčil s občanmi
Český prezident Miloš Zeman v pondelok vo svojom poslednom vianočnom posolstve označil za najvýznamnejšiu udalosť uplynulého roka ruskú agresiu na Ukrajine. Vyjadril nádej, že Rusko územie Ukrajiny opustí. Zároveň sa rozlúčil s občanmi.
Najvýznamnejšou udalosťou roka 2022 bola podľa Zemana ruská agresia proti Ukrajine. „Bol som vždy stúpencom korektných ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou, najmä pre dodávky relatívne lacných energetických surovín. Ale sú situácie, keď ekonomické záujmy musia ustúpiť záujmom bezpečnostným,“ uviedol prezident ČR.
Celosvetová bezpečnosť je podľa jeho slov touto agresiou ohrozená. „Plne podporujem pomoc ČR bojujúcej Ukrajine a verím, že tlak slobodných krajín skôr alebo neskôr prinúti Rusko, aby územie Ukrajiny opustilo,“ vyjadril nádej Zeman.
Za ďalší významný problém tohto roka označil energetickú krízu. Prispela k nej podľa neho ruská agresia, ale aj „zelený fanatizmus“, tzv. green deal. Tretím najväčším problémom v tomto roku bola podľa Zemana inflácia.
V druhej časti prejavu Zeman bilancoval svoje 32-ročné pôsobenie v politike. „Zloženie účtov“ pokladá za svoju povinnosť voči občanom. „Ako prezident republiky som sa v prvom rade snažil hájiť české národné záujmy,“ uviedol prezident s tým, že národným záujmom Česka musí byť podpora exportu. Podľa svojich slov sa preto snažil mať korektné vzťahy so všetkými významnými krajinami vo svete. Pripomenul, že srdcovou záležitosťou jeho pôsobenia v prezidentskom úrade bol vzťah s Izraelom.
„Po 8. marci odídem do starobného dôchodku. Budem čítať zaujímavé knihy a budem aj spomínať,“ povedal Zeman. „Je čas sa rozlúčiť,“ pokračoval a zacitoval z básne Vítězslava Nezvala: „A keby sme sa viackrát nevideli, bolo to krásne a bolo toho dosť. Zbohom a šáteček!“ zakončil svoj posledný vianočný prejav český prezident.
Miloš Zeman sa po nástupe na post prezidenta ČR v roku 2013 rozhodol presunúť tradičný novoročný prejav z 1. januára na 26. decembra. Vysvetlil to tým, že chcel nadviazať na československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a jeho vianočné prejavy v období prvej Československej republiky./agentury/
X X X
Euro v Chorvátsku: Zbohom Balkán a kuny, otvára sa Európa. Časť ľudí sa ale obáva drahoty
Vstup do Schengenu a eurozóny je pre Chorvátsko druhý najdôležitejší na ceste k európskej integrácii po prijatí krajiny do EÚ v roku 2013. Kým mnohí sa obávajú poklesu životnej úrovne, iní si od eura a otvorených hraníc sľubujú zlepšenie.
Už o necelý týždeň sa Chorvátsko stane 20. štátom eurozóny. Zatiaľ čo miestni podnikatelia v cestovnom ruchu zmenu vítajú, viacerí ľudia sa s prijatím eura obávajú rastu životných nákladov. Podobné obavy mali aj Slováci na prelome rokov 2008 a 2009, keď sme do eurozóny vstupovali my.
Inflácia i „zaokrúhľovanie“
Chorváti pocítili zdražovanie na vlastnej koži už pred zavedením eura, ale nie v dôsledku menovej konverzie. Ruská vojenská agresia na Ukrajine, energetická kríza a aj dozvuky pandémie spôsobili infláciu v celej Únii.
Novembrová inflácia v Chorvátsku bola na úrovni 13,5 percenta v porovnaní so zhruba 10-percentným priemerom v EÚ. Predpokladá sa, že inflácia by v budúcom roku mohla klesnúť na 5,7 percenta.
Vychádzajúc z vlastných životných skúseností však mnohí Chorváti očakávajú, že predajcovia a poskytovatelia služieb v dôsledku konverzie „zaokrúhlia“ ceny všade, kde to bude možné. Zavedenie eura v ostatnom prieskume uvítala zhruba polovica oslovených.
Dovolenkári získajú, banky stratia
Pre relatívne nízku životnú úroveň Chorvátsko (v porovnaní s priemerom EÚ – pozn. red.) stále zápasí so značným odlivom obyvateľstva – väčšinou ide o najkvalifikovanejších ľudí v produktívnom veku.
Tento rok strávilo dovolenku v Chorvátsku zhruba 16 miliónov ľudí zo zahraničia. Pre porovnanie, pred pandémiou – v roku 2019 ich bolo viac ako 17 miliónov.
Zatiaľ nie je známe, koľko dovolenkárov navštívi Jadran v budúcom roku, novinkou však je, že mnohí z nich budú platiť euromincami s podobizňou známeho vynálezcu Nikolu Teslu. Milióny ľudí navyše ušetria peniaze, o ktoré ich roky oberali kurzové straty.
Na zmenárenských poplatkoch stratia najviac chorvátske banky. Podľa niektorých odhadov môžu prísť o pätinu zisku.
„Posledná rozlúčka s Balkánom“
Chorvátske médiá píšu o prichádzajúcom roku aj ako o „poslednej rozlúčke s Balkánom“ či o vstupe do „elitného klubu“. Okrem novej meny sa zmenia aj pomery na hraniciach. Kým kontroly na priechodoch so Slovinskom a Maďarskom budú minulosťou, opatrenia na hraniciach s bývalými sesterskými štátmi v rámci Juhoslávie – Srbskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou sa posilnia.
Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého bude možné platiť v Chorvátsku eurom aj kunami. Pevný výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do konca roka 2023 bude možné zameniť si kuny za eurá v bankách v Chorvátsku bezplatne.
Aby obyvateľom uľahčili prechod na novú menu, Chorváti vytvorili webovú stránku euro.hr. Tá okrem aplikácie na prepočet kún na eurá obsahuje aj online vzdelávanie o nových platidlách.
Ako 120 záhrebských električiek
V rámci krajín Únie zatiaľ zostávajú mimo eurozóny Dánsko, Švédsko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Bulharsko a Rumunsko. Posledné dve krajiny by euro prijať chceli, ale zatiaľ nesplnili stanovené kritériá.
Chorvátska centrálna banka očakáva, že po zavedení eura sa z obehu stiahne približne 1,1 miliardy kusov mincí kún, ktoré vážia zhruba toľko ako 120 električiek, ktoré vozia ľudí po Záhrebe, a tiež 500 miliónov kusov bankoviek.
Všetky bankomaty v Chorvátsku na prelome rokov prestanú vydávať kuny a ľudia budú môcť vyberať už len eurá. Tie, ktoré by na to neboli dostatočne technicky pripravené, môžu byť dočasne odstavené. Chorvátska asociácia komerčných bánk však pripravila interaktívnu mapu bankomatov, ktoré budú eurá od 1. januára vydávať, aktuality.sk
X x x
Rusko je pripravené obnoviť dodávky plynu do Európy cez plynovod Jamal
Ruský vicepremiér vyhlásil, že plynovod Jamal zostáva nevyužitý.
Moskva je pripravená obnoviť dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Jamal, povedal ruský vicepremiér Alexander Novak. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v nedeľu.
„Európsky trh zostáva relevantný, keďže nedostatok plynu pretrváva a máme všetky príležitosti na obnovenie dodávok,“ uviedol Novak v nedeľu zverejnenom rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru TASS.
„Nevyužitý zostáva napríklad plynovod Jamal – Európa, ktorý bol zastavený z politických dôvodov,“ dodal Novak.
Plynovod Jamal-Európa zvyčajne prúdi na západ, ale od decembra 2021 fungoval väčšinou v reverznom toku, pretože odberatelia v Poľsku čerpali skôr zo zásob v Nemecku. V máji Varšava zrušila svoju zmluvu s Ruskom po tom, čo odmietla požiadavku Mosvky, aby za plyn platila v rubľoch, pripomína Reuters.
Sankcie na firmu v Poľsku
Ruský štátny energetický gigant Gazprom reagoval zastavením dodávok a tiež uviedol, že už nebude môcť vyvážať plyn cez Poľsko po tom, čo Moskva uvalila sankcie na firmu, ktorá vlastní poľskú časť plynovodu Jamal – Európa.
Ruský vicepremiér Novak v rozhovore tiež zopakoval, že Moskva rokuje o dodatočných dodávkach plynu cez Turecko. V rozsiahlom rozhovore, ktorého časti boli zverejnené počas víkendu, Novak povedal, že Rusko sa dohodlo s Azerbajdžanom na zvýšení dodávok plynu pre jeho domácu spotrebu. Moskva podľa neho tiež diskutuje o zvýšení dodávok svojho plynu do Kazachstanu a Uzbekistanu.
Novak tiež uviedol, že z dlhodobého hľadiska môže Rusko posielať svoj zemný plyn na trhy Afganistanu a Pakistanu – či už s využitím infraštruktúry Strednej Ázie, alebo výmenou z územia Iránu, aktuality.sk
X X X
Čína nasadila počas manévrov v okolí Taiwanu 71 stíhačiek
Situácia vo vzťahoch medzi Čínou a Taiwanom sa v posledných mesiacoch vyostrila. Čína za uplynulých 24 hodín nasadila v rámci vojenských cvičení v okolí Taiwanu až 71 stíhačiek, uviedlo v pondelok taiwanské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.
Išlo o najväčší prienik čínskych bojových lietadiel do taiwanského vzdušného priestoru od augusta tohto roka, kedy za 24 hodín zaznamenali 66 stíhačiek a 14 lodí.
Podľa rezortu obrany v Tchaj-peji prekročilo 47 čínskych lietadiel strednú časť Taiwanského prielivu, pričom v okolí Taiwanu spozorovali aj sedem vojenských plavidiel čínskej armády.
Krajina poverila bojové hliadkové lietadlá, plavidlá a pozemné raketové systémy, aby na tieto aktivity reagovali, dodalo ministerstvo.
Komunistická vláda v Pekingu dlhodobo považuje de facto nezávislý Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky. Situácia vo vzťahoch medzi oboma krajinami sa v posledných mesiacoch vyostrila.
Po augustovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej začala Čína rozsiahle vojenské manévre. Zvýšený tlak Pekingu sa prejavuje častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v oblasti Taiwanského prielivu.
Čínska komunistická vláda nedávno pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať separatistické aktivity a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu, aktuality.sk
X X X
Ruská armáda za uplynulý deň zaútočila na šesť regiónov na východe a juhu Ukrajiny, a to na Doneckú, Luhanskú, Sumskú, Chersonskú, Charkivskú a Zaporižžskú oblasť. Dvaja civilisti podľa miestnych úradov utrpeli zranenia.
Noc na pondelok bola nezvyčajne pokojná a Dnipropetrovskú oblasť Rusi prvýkrát po niekoľkých týždňoch nebombardovali. Gubernátor oblasti Valentyn Rezničenko však uviedol, že išlo len o tretiu pokojnú noc za päť a pol mesiaca. (news.sky.com, sita)
X X X
Ruská tajná služba FSB tvrdí, že ruské bezpečnostné zložky v nedeľu zabili skupinu ukrajinských sabotérov, ktorí sa pokúšali dostať do Ruska. Podľa vyhlásenia, ktoré zverejnili ruské tlačové agentúry, štvorica zomrela na hraniciach Ukrajiny s ruskou Brjanskou oblasťou.
„V dôsledku stretu z 25. decembra 2022 boli zlikvidovaní štyria sabotéri, ktorí sa pokúsili preniknúť na územie Brjanskej oblasti z Ukrajiny,“ píše sa vo vyhlásení FSB.
Zároveň bolo zverejnené video, ktoré ukazuje štyri zakrvavené telá vo vojenských uniformách so zbraňami. Podľa ruského vyhlásenia mali údajní sabotéri okrem strelných zbraní aj podomácky vyrobené bomby a chystali sa „spáchať činy terorizmu a sabotáže“.
Ukrajina sa ihneď k veci nevyjadrila. Agentúra AFP napísala, že nedokázala ruské tvrdenia overiť. Zároveň pripomenula, že Rusko od svojho vojenského útoku na Ukrajinu zažíva sériu výbuchov a ďalších incidentov, ktoré Moskva pripisuje Ukrajincom. V Brjansku napríklad v apríli horel sklad palív, kde mali naftu aj ruskí vojaci.
X X X
Ruský prezident Vladimír Putin bude ešte do konca tohto roka hovoriť so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Detaily o témach plánovaného rozhovoru ani o jeho formáte ale neoznámil.
„Skutočne sa takýto kontakt pripravuje,“ uviedol Peskov na otázku novinárov. O formáte rokovaní Putina so Sim je podľa neho ešte predčasné hovoriť.
Vzťahy Ruska a Číny sú napriek ruskej vojne proti Ukrajine dobré. Krátko pred februárovou inváziou na Ukrajinu Putin a Si podpísali vyhlásenie o strategickom partnerstve, v ktorom uviedli, že neexistujú žiadne hranice spolupráce. Minulý týždeň rokoval s čínskym prezidentom v Pekingu podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Si vtedy povedal, že Čína dúfa, že všetky strany zapojené do konfliktu na Ukrajine zachovajú umiernenosť a vyriešia krízu politickými prostriedkami.
Si a Putin sa osobne stretli naposledy – a zároveň prvýkrát od februárovej ruskej invázie na Ukrajinu – v polovici septembra.
Hovorca Kremľa Peskov dnes tiež povedal, že Putin už nemieni do konca roka hovoriť so žiadnym z predstaviteľov západných krajín. Výslovne poprel, že by sa plánoval telefonický rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. (čtk, dpa, interfax.ru)
X X X
Ruská armáda podnikla na Ukrajinu v nedeľu – na Prvý sviatok vianočný – vyše 40 raketových útokov, a to aj napriek vyhláseniam ruského prezidenta Vladimira Putina, že je pripravený rokovať. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda.
V uplynulých 24 hodinách ruská armáda ostreľovala desiatky ukrajinských miest vrátane Luhanska, Donecka, Charkova, Chersonu a Záporožia. „V smere na Cherson pokračoval nepriateľ v ostreľovaní obývaných oblastí ležiacich na pravom brehu rieky Dneper,“ uviedla ukrajinská armáda v pondelok ráno.
Ukrajinské ozbrojené sily zase v nedeľu podnikli takmer 20 útokov na ruské ciele. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že v sobotu – na Štedrý deň – ruská armáda zabila približne 60 ukrajinských vojakov pozdĺž kontaktnej línie medzi mestami Kupiansk a Lyman a zničila niekoľko kusov ukrajinského vojenského vybavenia. Dané informácie nebolo možné nezávisle overiť.
Na Ukrajine sa Božie narodenie slávi nielen 25. decembra, ale aj 7. januára, keď si ho pripomínajú pravoslávni kresťania. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pre vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine čoraz viac ľudí na Ukrajine slávi kresťanské sviatky v rovnaké dni ako veriaci západných cirkví.
Putin za uplynulé dni niekoľkokrát vyjadril ochotu rokovať, k podmienkam stanoveným Kyjevom sa však nevyjadril. Ukrajina sa však domnieva, že ruský prezident vyjednávať v skutočnosti nechce. (tasr)
X X X
Ruské systémy protivzdušnej obrany Iskander, ktoré Rusko rozmiestnilo v Bielorusku, sú plne pripravené na vykonávanie zamýšľaných úloh. Podľa agentúry Reuters to v nedeľu povedal vysokopostavený predstaviteľ bieloruského ministerstva obrany.
„Naši vojaci a posádky úplne dokončili svoj výcvik v spoločných bojových výcvikových centrách ozbrojených síl Ruskej federácie a Bieloruskej republiky,“ uviedol vo videu na telegrame šéf ideologického oddelenia ministerstva Leonid Kasinskýj.
„Tieto typy zbraní sú dnes v bojovej pohotovosti a sú plne pripravené vykonávať úlohy so zamýšľaným účelom,“ dodal činiteľ. Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď Minsk čelí zvýšenému tlaku zo strany Moskvy, aby sa zapojil do ruskej invázie na Ukrajinu.
Nie je jasné, koľko systémov Iskander, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice, bolo v Bielorusku rozmiestnených. Ich rozmiestnenie v Bielorusku oznámil ruský prezident Vladimir Putin v júni.
Bieloruský vodca Alexander Lukašenko už pred týždňom na spoločnej tlačovej konferencii s ruským náprotivkom Putinom oznámil, že Bielorusko uviedlo do pohotovostného bojového režimu raketové systémy S-400 a Iskander, ktoré mu dodalo Rusko.
X X X
Ukrajinský dron, ktorý sa dostal až k leteckej základni Engels v ruskom vnútrozemí, zostrelila protivzdušná obrana, tvrdia ruské úrady. „Dňa 26. decembra, približne o 01:35 moskovského času, bolo zostrelené ukrajinské bezpilotné lietadlo v malej výške pri približovaní sa k vojenskému letisku Engels v Saratovskej oblasti,“ uviedli podľa agentúry TASS ruské vzdušné sily.
X X X
Ukrajinské a ruské médiá v pondelok skoro ráno informovali o výbuchoch na leteckej základni Engels v Rusku. Základňa je od frontovej línie na Ukrajine vzdialená stovky kilometrov. Gubernátor Saratovskej oblasti, v ktorej sa základňa nachádza, v pondelok ráno podľa agentúry Reuters oznámil, že polícia a bezpečnostné zložky preverujú informáciu o „incidente na vojenskom zariadení“ a že nebola poškodená civilná infraštruktúra. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že pád trosiek ukrajinského dronu na leteckú základňu Engels v ruskej Saratovskej oblasti si vyžiadal životy troch vojakov. Letecké vybavenie podľa ministerstva poškodené nebolo.
Podľa agentúry RBC-Ukraine sa na základni ozvali dve explózie. Ruský spravodajský kanál Baza s odvolaním sa na miestnych obyvateľov uviedol, že sa rozozneli sirény leteckého poplachu a bolo počuť výbuch.
„Nenastali žiadne mimoriadne udalosti v obytných oblastiach mesta (Engels),“ ubezpečil gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin na telegrame. „Zariadenia civilnej infraštruktúry neboli poškodené,“ dodal Busargin. Miestni obyvatelia podľa neho nie sú nijako ohrození.
Základňu neďaleko mesta Saratov, zhruba 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, zasiahli už 5. decembra podľa Moskvy ukrajinské útoky s pomocou dronov, namierené na dve ruské letecké základne. Vtedajšie údery značne pošramotili reputáciu Moskvy a vyvolali otázku, prečo jej obranné systémy zlyhali.
Ukrajina sa nikdy verejne neprihlásila k zodpovednosti za útoky vo vnútri Ruska./agentury/
X X X
Čínsky prezident vyzval úrady, aby podnikli kroky na efektívnejší boj s covidom
Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok vyzval úrady, aby v súvislosti s prudkým šírením koronavírusu podnikli kroky na ochranu ľudských životov. Čínsky líder sa tak k zhoršujúcej pandemickej situácii v krajine vyjadril prvýkrát od nedávneho uvoľnenia opatrení. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Čínsky prezident povedal, že úrady, ktoré majú na starosti kontrolu šírenia ochorenia COVID-19 v krajine, čelia v súčasnosti novej situácii a novým výzvam. Podľa jeho slov by mala byť spustená cielenejšia kampaň na boj s koronavírusom, ktorá bude efektívnejšie chrániť životy, bezpečnosť a zdravie obyvateľov, uviedla čínska štátna televízia CCTV.
Čína na začiatku decembra uvoľnila obmedzenia v oblasti hromadného testovania a karantény po takmer troch rokoch snahy úplne potlačiť šírenie covidu. Ukončenie povinného testovania na koronavírus však sťažilo sledovanie prudko rastúceho počtu nových prípadov nákazy. Čínske úrady priznali, že v súčasnosti je nemožné spočítať celkový počet pacientov s covidom, aktuality.sk
X X X
Pracovali ste v Čechách? Od januára vám odpracované roky započítajú do penzie
Od 1. januára 2023 bude Sociálna poisťovňa zohľadňovať „tzv. českú” dobu poistenia, ktorú poistenec získal pred 1. januárom 1993 a jej vplyv na slovenský dôchodok. Ide o odstránenie diskriminácie slovenských občanov, ktorí v čase rozdelenia spoločného štátu pracovali pre české firmy.
„Na Slovensku platia skoršie termíny odchodu do dôchodku než v Českej republike. Ak takýto žiadateľ odchádzal do penzie, musel následne čakať, a to mesiace až roky, kým získal nárok na dôchodok z Českej republiky,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Po odstránení tejto diskriminácie od roku 2023 žiadateľovi, ktorému za „tzv. českú” dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol, dobu poistenia získanú pred 1. januárom 1993 na dôchodok zohľadní Sociálna poisťovňa. „Následne, keď žiadateľovi vznikne nárok na dôchodok v Českej republike, preberie českú časť vyplácania dôchodku Česká republika a Sociálna poisťovňa bude vyplácať už len slovenskú časť dôchodku,“ dodal Kontúr./agentury/
X X X
Nezamestnaný no štedrý. Georgina ukázala luxusný dar od Ronalda
Ako to vyzerá na Vianoce u jedného z najbohatších futbalistov všetkých čias? To ukázala Georgina Rodriguezová, manželka Cristiana Ronalda, vo videu, ktoré zdieľala na sociálnej sieti.
A napriek tomu, že od ukončenia zmluvy s Manchestrom United je Ronaldo bez práce, na svojich najbližších rozhodne na Vianoce nešetril.
Georgina sa dočkala najhodnotnejšieho darčeku z celej rodiny. Na videu ukázala novučičký automobil Rolls Royce v hodnote 285-tisíc eur previazaný červenou mašľou. Viac z vianočnej atmosféry u Ronaldovcov si pozrite na videu:
„Čarovný Štedrý večer. Ľúbim ťa. Ďakujem Santa Claus,“ napísala Georgina spolu s videom, na ktorom Ronaldo berie svoju rodinu na Vianoce pred nové auto, do ktorého ako prvá nastúpila Georgina.
Hodnotné darčeky zabezpečil CR7 aj pre svoje deti, a tak najstaršiemu synovi Cristianovi Ronaldovi Juniorovi kúpil hernú konzolu s pedálmi a volantom a dcéram sa ušli bicykle.
Ani pár dní pred začiatkom nového roka nie je zrejmé, kde bude pokračovať Ronaldova fenomenálna kariére. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína jeho pôsobenie v saudskoarabskom Al-Nassri, kde by mohol získať najlukratívnejšiu športovú zmluvu všetkých čias./agentury/
X X X
Košice majú opäť zástupcu vo vodárenskej spoločnosti, končia sa „zlé vzťahy“
Primátora Košíc Jaroslava Polačeka vymenovať odmietali, chceli iného kandidáta. Do predstavenstva mieri mestský poslanec a vicežupan Ladislav Lörinc.
Zlé vzťahy v minulosti spôsobili, že mesto Košice nemalo žiadneho zástupcu vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Metropola východu je pritom najväčším akcionárom, keď vlastní 20,44 percenta jej akcií. Do predstavenstva sa po štyroch rokoch dostal Ladislav Lörinc, ktorého tam nominovali jeho kolegovia z mestského zastupiteľstva.
V predstavenstve doteraz za mesto Košice pôsobili primátori, výnimkou bol iba Jaroslav Polaček. Zmena nastáva aj v prípade prešovského zástupcu. Poslanec Martin Ďurišin nahradí bývalú primátorku Prešova Andreu Turčanovú. Súčasný primátor metropoly Šariša František Oľha teda tiež nepokračuje v tradícii, svoj krok zdôvodnil tým, že by nemal časový priestor na realizáciu plnohodnotného členstva.
Poukazovali na netransparentnosť
Mesto Košice prišlo o zástupcov vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti po voľbách v roku 2018. Primátorom sa vtedy prvýkrát stal Jaroslav Polaček a jeho zástupcom Marcel Giboda.
Dozorná rada opakovane odmietla schváliť do predstavenstva primátora a viceprimátor Gibóda nezískal dostatočnú podporu ostatných akcionárov, ktorými sú mestá a obce, aby sa stal členom dozornej rady.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach ešte 10. decembra 2018 schválilo uznesenie, aby primátor mesta Jaroslav Polaček nahradil v predstavenstve VVS bývalého viceprimátora Martina Petruška. Ten prebral vedenie mesta, keď sa dovtedajší primátor Richard Raši stal vicepremiérom pre investície a informatizáciu vo vláde Petra Pellegriniho.
Dozorná rada Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti v máji 2019 radnici odkázala, že neakceptovala žiadosť mesta Košice a nezvolila primátora Košíc Jaroslava Polačeka do funkcie podpredsedu Predstavenstva.
Dozorná rada prostredníctvom vtedajšieho predsedu Richarda Majzu mesto Košice informovala, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť by namiesto primátora mesta Košice privítala takého kandidáta, ktorý „nebude VVS osočovať a zavádzajúcimi informáciami mediálne znevažovať.“
Člen predstavenstva zastupujúci mesto Košice má podľa Majzu vykonávať svoju činnosť „v záujme spoločnosti a všetkých akcionárov, nepoškodzovať jej meno a neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti.“
„Žiadnemu akcionárovi nevyplýva nárok mať zastúpenie v predstavenstve alebo dozornej rade spoločnosti. VVS si váži všetky návrhy a podnety svojich akcionárov a rozhoduje o nich prostredníctvom svojich orgánov zákonne, bez zvýhodňovania a uprednostňovania ktoréhokoľvek akcionára spoločnosti,“ uviedli vodárne.
Polaček aj jeho zástupca Giboda dlhodobo poukazovali na netransparentnosť vodárenskej spoločnosti, čo mal byť aj dôvod, prečo odberatelia spoločnosti platia za vodu najviac na celom Slovensku.
Primátor si vtedy položil otázku, prečo vodárne považujú za osočovanie a mediálne znevažovanie záujem mesta Košice o to ako spoločnosť funguje, aké zmluvy uzatvára so svojimi partnermi, prečo tají a zamlčiava informácie o svojej činnosti a prečo cena za dodávky pitnej vody dosahuje najvyššiu úroveň na Slovensku.
„Ľudia v nedávnych komunálnych voľbách nám dali mandát nielen na zmenu pomerov v našom meste, ale aj vo VVS. Zvolili nás lebo veria, že budeme konať v ich záujme. Hoci vedenie VVS má asi iné záujmy, my budeme využívať všetky svoje zákonné možnosti, ktoré máme ako najväčší akcionár, podľa Obchodného zákonníka.,“ reagoval vtedy Polaček.
Má silný mandát
Nomináciu Ladislava Lörinca odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva Košíc 15. decembra. Starosta košickej mestskej časti KVP je aj poslancom mesta a kraja, kde pôsobí aj ako zástupca predsedu Košického samosprávneho kraja.
,,Košice a Prešov sú najväčším akcionármi vodární, považujeme preto za prirodzené, ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti. Doterajší stav, keď Košice zastúpenie vo vedení VVS nemali, nebol šťastný. Napätie vo vzťahoch, ktoré sa navyše ventiluje cez médiá, či sociálne siete, neprináša žiadnej zo strán nič dobré“ komentoval Daniel Kratky, člen správnej rady Klubu akcionárov a člen predstavenstva VVS.
V zmysle smerníc VVS samotnému rozhodnutiu o menovaní oboch kandidátov do predstavenstva predchádzalo vypočutie (hearing) členmi dozornej rady a predstavenstva spoločnosti a preukázanie odbornej spôsobilosti a nezávislosti kandidátov.
Lörinc verí, že jeho pôsobenie v predstavenstve vodární „bude prínosom pre mesto Košice a taktiež pre Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť.“
„Som rád, že poslanci vybrali zástupcu, ktorý má ich podporu. Ladislav Lörinc sa môže oprieť nielen o podporu poslancov, ale ako starosta sídliska KVP a vicežupan Košického samosprávneho kraja má silný mandát aj od samotných občanov. Verím, že sme svedkami začiatku novej éry vzťahov medzi vodárňami a mestom Košice, ktoré sa čoskoro pretavia aj do konkrétnych výsledkov,“ uzavrel Kratky, aktuality.sk
X X X
Čo pomôže, keď sa kyselina tlačí do hrdla? „Liek“ nájdete v každej domácnosti
Komplikuje život. Počas dňa, ale aj keď si líhame na lôžko. Pálenie záhy sa môže prehupnúť až do bolesti na hrudníku. Ohrozuje každú vekovú kategóriu, zvlášť však ľudí, ktorí sa horšie stravujú. K rizikovým faktorom patrí aj vyšší vek. Skôr než siahneme po liekoch, ktoré znižujú množstvo žalúdočnej kyseliny, pohľadajme pomoc v „domácej“ lekárničke.
Pozor na korenie a alkohol
Kyselina patrí do žalúdka, v ktorom pomáha tráviť jedlo. Ťažkosti nastávajú, keď sa cez pažerák dostáva do vrchných častí tráviacej sústavy. V takýchto prípadoch vyvoláva ostrú, pálčivú bolesť, ktorá sa premieta až do ťažoby na hrudi. Spomínaná bolesť trvá aj niekoľko hodín a neustupuje ani s nástupom noci, keď sa ukladáme na nočný odpočinok. Okrem veku patrí k rizikovým faktorom aj pravidelné popíjanie alkoholu, jedenie korenistých jedál či nadmerné pitie kávy. Štatistiky hovoria, že takzvaná refluxná choroba žalúdka trápi viac mužov ako ženy. Objavuje sa až u tretiny ľudí s nadváhou a nie je ničím nezvyčajným ani v tehotenstve.
Banány sú skvelou voľbou
Výbornú pomoc v boji proti „neposlušnej“ kyseline nájdeme v konzumácii chutného, tropického ovocia. Banány rýchlo znižujú príznaky tvorby žalúdočnej kyseliny. Kašovitá hmota, ktorá vzniká pri jedení banánov, prechádza po podráždenej výstelke pažeráka, čím ju šikovne upokojuje. Spomínané ovocie má aj ďalšie pozitívne účinky na tráviaci systém. Na jednej strane pomáha eliminovať hnačku, na tej druhej sa dokáže popasovať aj so zápchou a plynatosťou. Banány sú okrem toho skvelým zdrojom draslíka, ktorý obsahuje vysoké množstvo draslíka. Ide o dôležitú minerálnu látku, ktorá je kľúčovou pre zdravie seniorov. Draslík chráni srdce pred viacerými chorobami.
Ovos áno, ale opatrne s prísadami
Ovsené vločky sú ideálnou voľbou, keď si chceme dopriať niečo chutné a zdravé na raňajky. Dodá dostatočné množstvo energie a vlákniny, ktorá je potrebná pre správne zažívanie. Ovsená maškrta ľahko zasýti a navyše chráni sliznicu žalúdka. Pri príprave tejto dobroty si však treba dávať pozor na to, čo si do tohto jedla pridáme. Ak si do kaše z ovsa dáme hustú smotanu, očakávaný efekt v podobe ochrany žalúdka môže byť opačný. Smotana, ktorá obsahuje vysoké množstvo tuku totiž relaxáciu, uvoľňovanie pažeráková zvierača, čo môže vyvolať vznik kyseliny.
Čo tak kefír?
Skvelým pomocníkom pri zvládaní pálenia záhy pomáhajú aj niektoré zakysané mliečne výrobky. Výborným príkladom je kefír. V prípade, že skombinujeme kefír s lyžičkou šťavyaloe vera, máme vyhrané. Chutná zmes zázračnej byliny krásy a kefíru znižuje účinky nadmernej tvorby kyseliny. Šťava z aloe vera má protizápalové vlastnosti a zároveň má liečivé účinky na zažívací systém. Kefír na druhej strane môže znižovať účinky žalúdočnej kyseliny. Aj v tomto prípade si musíme dávať pozor. Pitie aloe totiž naopak spôsobuje žalúdočné kŕče a hnačku.
Zázvor nielen proti chrípke
Hoci sa zázvor používa najčastejšie na liečbu zápalových ochorení, nachladnutia a chrípky, má aj iné využitie. Liečivý koreň sa používa už celé roky, pretože má protizápalové účinky aj na tráviaci trak. Môžeme ho nakrájať na kúsky, nastrúhať a pridať do jedál alebo miešaných nealkoholických kokteilov. Ďalšou skvelou voľbou je fenikel. Z tejto rastliny si môžeme pripraviť upokojujúci čaj, ktorý pomáha na dlhú dobu zažehnať tráviace problémy. Na prípravu skvelého čaju môžeme použiť dve lyžičky feniklových semienok, necháme vylúhovať, vychladnúť a nakoniec pridáme lyžicu medu. Feniklové semienka môžeme používať aj iným spôsobom. Postačí, ak ich chvíľku požujeme. Pomôže žalúdku, ale dokonca aj osvieži dych./agentury/
X X X
Ste študent alebo dôchodca a pracujete na dohodu? Kto bude musieť od januára platiť odvody a kto nie?
Ako sa bude v roku 2023 u študentov alebo dôchodcov dohodárov uplatňovať odvodová odpočítateľná položka? Môžu si ju naďalej uplatniť?
Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) alebo dôchodca s vymedzeným druhom dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce (DoVP) alebo dohody o pracovnej činnosti (DoPČ).
Status zamestnanca získajú bez ohľadu na to, či im z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem, alebo na nepravidelný príjem, resp. či od 1. januára 2023 študent alebo dôchodca využijú právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, alebo nie.
Na čo nezabudnúť
V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zamestnávateľ má povinnosť „doprihlásiť“ študenta, ako aj dôchodcu v právnom vzťahu na základe príslušnej dohody, ktorým pred 1. januárom 2023 nevzniklo dôchodkové poistenie a právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2022, na povinné dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia, teda najneskôr do 31. decembra 2022 prostredníctvom formuláru RLFO – prihláška.
Právo študenta pracujúceho na základe DoBPŠ alebo dôchodcu s vymedzeným druhom dôchodku v právnom vzťahu na DoPČ alebo DoVP uplatniť si výnimku z postavenia zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur, zaniká 31. decembra 2022.
Ako si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku
Študent pracujúci na základe DoBPŠ, ako aj dôchodca v právnom vzťahu na základe DoPČ alebo DoVP majú právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na účely uplatnenia OOP (ďalej len „právo na OOP“). OOP je takisto 200 eur za kalendárny mesiac.
Študent a dôchodca dohodár, ktorí si chcú uplatniť OOP, sú povinní písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňujú u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.
Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva OOP zamestnancom najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec písomne informoval zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.
Študent, ktorý pracuje na základe DoBPŠ, a dôchodcovia, ktorí pracujú na DoPČ alebo DoVP, ktorí si k 31. decembru 2022 uplatňujú odvodovú úľavu a chcú si uplatňovať úľavu vo forme OOP od 1. januára 2023, musia svojho zamestnávateľa písomne informovať o uplatnení OOP v decembri 2022. Zamestnávateľ oznámi uplatnenie OOP na RLFO – zmena. Ak si právo na OOP uplatnia až počas januára 2023, právne účinky nastanú až od 1. februára 2023.
V prípade, že zamestnávateľ prihlasuje študenta alebo dôchodcu v právnom vzťahu na základe príslušnej dohody na povinné dôchodkové poistenie od 1. januára 2023 a zároveň si takýto zamestnanec uplatňuje OOP od 1. januára 2023, zamestnávateľ si môže uvedené povinnosti splniť naraz prostredníctvom jedného tlačiva RFLO – prihláška.
Od 1. januára 2023 je Sociálna poisťovňa povinná osobitne evidovať v registri poistencov fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a uplatňovanie OOP a sprístupniť tento register zamestnávateľom bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov alebo oznámenia o uplatnení OOP./agentury/
X X X
Budovu parlamentu SR chcel kúpiť Soros, po revolúcii rozdelila ľudí na dva tábory
Zaujímavosťou okrem toho, že súčasnú budovu Národnej rady (NR) SR v tesnej blízkosti Bratislavského hradu začali stavať ešte za socializmu je, že ju chcel kedysi kúpiť George Soros. Pôvodne tiež nemala byť celoštátnym parlamentom, ale iba slovenským v rámci spoločného štátu.
Budova teda nebola ideálna pre potreby samostatného štátu a demokratického zriadenia. To prinieslo neskôr aj komplikácie. Niektoré úvahy po novembri 1989 hovorili aj o zbúraní staveniska. Budovu dokončili v roku 1993.
Ako pre TASR uviedol Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR, dôvodom na stavbu novej budovy bola pravdepodobne nevyhovujúca kapacita. Predtým sídlil parlament na Župnom námestí v Bratislave. Budovu parlamentu na hradnom kopci naplánovali a začali stavať ešte v socialistickom Československu. „Stavebné práce sa začali v júni 1986. Podľa pôvodných plánov mala byť budova hotová už v septembri 1991. Všetko však zmenili novembrové udalosti v roku 1989,“ pripomenul Adamišin.
Pôvodne ju chcel kúpiť George Soros
Po Nežnej revolúcii sa odborná aj laická verejnosť rozdelili na dva tábory. „Jedni boli za dokončenie budovy, druhí boli však zásadne proti. Vnímali ju totiž ako symbol komunistického režimu. Tí najväčší odporcovia sa dokonca domáhali toho, aby bolo stavenisko zrovnané so zemou,“ pripomenul. Menej radikálni odporcovia navrhovali predaj. Adamišin spomína, že údajne chcel stavenisko za symbolickú jednu korunu odkúpiť americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Spros.
Pre zahraničných turistov je však budova slovenského parlamentu unikát, aký bežne v európskych mestách nevidieť.
„Mal predstavu, že tu bude sídlo tzv. Stredoeurópskej univerzity. Ak by sa tieto jeho plány zrealizovali, rokovacia sála by bola vysokoškolská aula,“ povedal. Dnes sídli Stredoeurópska univerzita vo Viedni, kam sa presťahovala z Budapešti.
Na približne jeden rok robotníci zo stavby odišli. Po rôznych peripetiách sa napokon rozhodlo o jej dokončení. Stavebné práce ukončili koncom roka 1993 a 25. mája 1994 sa v rokovacej sále konalo prvé slávnostné zasadnutie. Adamišin skonštatoval, že nová budova nie je ideálna pre fungovanie demokratického parlamentu a samostatného štátu. Mala byť určená len pre jeden z troch parlamentov.
Novú budovu naprojektovali pre systém jednej politickej sily
„V Prahe bol celoštátny parlament, tzv. Federálne zhromaždenie, Česi mali českú národnú radu a my slovenskú národnú radu,“ pripomenul s tým, že všetky mali len formálne postavenie. „O všetkom dôležitom sa rozhodovalo na ústrednom výbore komunistickej strany,“ povedal. Parlament v tej dobe zasadal len asi dvakrát do roka, išlo o jarné a jesenné zasadnutie. Spôsob rokovania a formálnosť neprinášala veľké nároky na priestorové zabezpečenie a technické vybavenie, čo sa neskôr ukázalo ako problém.
Prvé rokovanie v budove Národnej rady Slovenskej republiky sa konalo v máji 1994. Stavba aj interiér sa vyznačujú prvkami tzv. socialistického realizmu a mnohí ju považujú práve za symbol komunistického režimu. Pre zahraničných turistov je však budova slovenského parlamentu unikát, aký bežne v európskych mestách nevidieť. Na snímke Ľubomír Adamišin.
Novú budovu naprojektovali pre systém jednej politickej sily – komunistickej strany. Je v nej napríklad nedostatok menších miestností, keďže počas režimu sa dostali do parlamentu zástupcovia jednej strany. V súčasnosti existuje viacero poslaneckých klubov a aj počet výborov je vyšší. Nepočítalo sa s tým, že raz do parlamentu zasadnú zástupcovia šiestich či siedmich politických strán a každá bude potrebovať svoje zázemie, miestnosť, kde rokujú.
„Dlhé roky dokonca poslanci nemali ani vlastné kancelárie. Potom sa pristúpilo k výstavbe budovy na západnej hradnej terase v tesnej blízkosti hradného paláca, kde sa nachádza 145 poslaneckých kancelárií,“ priblížil. Predseda parlamentu a podpredsedovia majú svoje väčšie sekretariáty priamo v budove parlamentu.
Žien bolo menej, tomu prispôsobili aj stavbu
Na konci éry socializmu bolo v politike aj medzi novinármi menej žien. Tomu sa prispôsobili aj architekti pri stavbe budovy. Adamišin pripomenul, že v budove NR SR je menej sociálnych zariadení pre ženy. „Aj moderné tlačové stredisko dole bola pôvodne len chodba. Je tam dodatočne prirobená sadrokartónová stena,“ doplnil.
Poslanci Národnej rady (NR) SR prijali v roku 2022 spolu 179 zákonov, v celom uplynulom volebnom období ich zatiaľ schválili 471. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webe parlamentu. Okrem toho Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR porozprával niekoľko zaujímavosti o samotnej budove.
Poslanci prijali 179 zákonov, väčšinou išlo o vládne zákony
Poslanci parlamentu prijali v roku 2022 spolu 179 zákonov, v celom uplynulom volebnom období ich zatiaľ schválili 471. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webe parlamentu. V uplynulom roku bolo z celkového počtu prijatých zákonov 110 vládnych, 69 bolo poslaneckých. Dvadsať legislatívnych zmien prešlo v skrátenom legislatívnom konaní.
Najviac zákonov sa v tomto roku schválilo na 75. schôdzi, a to 39. O niečo menej, teda 34 zmien, prijal parlament na 78. schôdzi. Najmenej, len jednu zmenu, odsúhlasili poslanci podľa štatistík na 59. schôdzi. Týkala sa situácie na Ukrajine./agentury/
X X X
Vysoký trest? Známa tenistka zrejme hrala s falošným potvrdením o očkovaní
Aktuálne 66. najlepšia tenistka sveta Camila Giorgiová čelí obvineniu z vedomého použitia falošného potvrdenia o očkovaní proti covidu.
Druhá najvyššie postavená Talianka mala s falošnými dokumentmi štartovať aj na grandslamových turnajoch Australian Open a US Open, kde potvrdenie o vakcinácii bolo podmienkou pre vstup do krajiny.
Dokumenty jej mal podľa La Repubblica vystaviť lekár podozrivý z falšovania covid passov, ktorý je odporca očkovania a svojim pacientom chcel týmto spôsobom „uľahčiť život“. Okrem tenistky má na zozname viacero prominentných klientov.
Talianska polícia už vyšetruje prípad Giorgiovej, v prípade dokázania viny jej hrozí dlhá pauza od tenisu a ďalšie sankcie aj od príslušných úradov v Austrálii a Spojených štátoch.
Giorgiovej maximum z grandslamových turnajov je štvrťfinále na Wimbledone 2018. V tom čase dosiahla i svoje najvyššie postavenie vo svetovom rebríčku – 26. miesto. Predstavila sa aj vo štvrťfinále olympijského turnaja v roku 2021. Najväčší triumf dosiahla na Canadian Open 2021, kde vo finále zdolala Češku Karolínu Plíškovú, aktuality.sk