Radary, kamery, aj pokuty za parkovanie. Policajti chcú automatické trestanie priestupkov. Na počiatku roka 2016 mal vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák veľké plány. Celé Slovensko chcel pokryť sieťou radarov v megalomanskom projekte za 140 miliónov eur. Jeho smelé ambície vtedy zhatil koaličný partner. Proti radarom sa jednoznačne postavil šéf národniarov Andrej Danko.

O šesť rokov neskôr prichádza rezort vnútra s podobným, aj keď podstatne diétnejším plánom. Chystá totiž systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky v podobe radarov a kamier za 24,8 milióna eur. Ďalších spolu vyše 20 miliónov má stáť aspoň čiastočná obnova policajného vozového parku. Priemerný vek policajných áut je totiž 8,6 roka.

Ministerstvo to chce všetko zaplatiť z peňazí z plánu obnovy. Okrem už spomínaných kamier a radarov chce spustiť aj informačný systém, ktorý spracuje všetko od priestupku až po pokutu.

Postráži aj STOP-ky

„Súčasťou projektu okrem informačného systému je plánované aj obstaranie meračov rýchlosti jazdy a zariadení dokumentujúcich porušenie povinnosti zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ alebo na signál so znamením „Stoj!“, ktoré budú predovšetkým s ohľadom na vývoj dopravno – bezpečnostnej situácie osádzané na území celej SR,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra.

To však nie je všetko, systém má slúžiť obciam, ak budú pokutovať držiteľov vozidiel za porušenie vlastných pravidiel parkovania – teda za porušenie zákazu zastavenia alebo státia vozidiel na vyznačených plochách, či vjazdu do zakázaných zón.

Systém spolu s kamerami a radarmi by chceli spustiť do prevádzky do konca roka 2024.

„V súčasnosti prebiehajú práce na tvorbe analýzy hodnoty za peniaze, ktorá následne bude posúdená príslušnými úradmi a v prípade pozitívnej odpovede bude nasledovať príprava podkladov a vyhlásenie verejného obstarávania,“ dodáva rezort vnútra.

Pokuta príde automaticky

Od systému si ministerstvo sľubuje vyššiu bezpečnosť na cestách, zníženie počtu dopravných nehôd aj množstva priestupkov a uľahčenie práce policajtov. Objektívnu zodpovenosť v prípade dopravných priestupkov máme už síce roky, doteraz sa však pokutovanie nerobí automaticky.

„Zámerom je zautomatizovať celý proces konania o správnom delikte – od zberu dôkazu až po odoslanie pohľadávky na vymáhanie, a to s minimálnou interakciou používateľa,“ vysvetľuje Denisa Bárdyová z policajného prezídia.

Tam, kde sú nehody

„Systém zabezpečí automatizované spracovanie incidentu, prenos dôkazu do existujúceho systému rezortu vnútra a iniciuje spustenie procesu správneho konania. Transakčný systém automaticky archivuje záznamy a eliminuje manipuláciu s dátami a dôkazmi,“ píše sa v pláne obnovy.

Radary majú byť podľa Bárdyovej umiestnené na úsekoch ciest, ktoré určili dopravní policajti na základe štatistík nehodovosti a porušení pravidiel cestnej premávky. Dnes už bývalý policajný prezident Peter Kovařík vlani vysvetľoval, že východiskovým bodom pre novú sieť radarov majú byť podklady z roku 2016.

Kde presne mali radary stáť, naplánovali pred rokmi dopravní policajti. Vychádzali pritom z miest, kde sa často stávajú tragické dopravné nehody. Najviac ich malo byť na cestách prvej triedy. Systém má tiež vypracovať prehľadné štatistiky za každý úsek.

Pôvodná sieť radarov mala vyzerať takto:

700 ich nebude

Technické vybavenie v rámci objektívnej zodpovednosti malo sledovať na takýchto miestach rýchlosť, predchádzanie, prejazd na červenú, nezastavenie na stopke či nedovolené otáčanie a cúvanie.

K tomu malo pribudnúť aj sledovanie železničných priecestí, ktoré sú ešte vždy častým miestom tragických dopravných nehôd. Brusel by mal okrem toho zafinancovať aj dynamické váhy na sledovanie hmotnosti vozidiel, zákazu vjazdu a zákazu vjazdu nad 12 ton. Keďže projetk výrazne zoštíhlel, na váhy zrejme peniaze nezostali. Aj radarov a kamier bude menej, než pôvodne plánovaných vyše 700.

Počet obetí tento rok rastie

Po takomto opatrení volajú dopravní experti už roky. Ak budú radary a kontroly na správnych miestach a pokuta príde v primeranom čase, môže mať podľa odborníkov na vodičov výchovný účinok.

Aktuálne je otázka dopravnej nehodovosti opäť pálčivá. Počet obetí na cestách totiž v porovnaní s vlaňajškom stúpol o 40 percent – zatiaľ čo vlani do 7. augusta na cestách zahynulo 108 osôb, tento rok je to už 151. Výrazne vzrástol aj celkový počet nehôd a zranených. Najviac – 27 ľudí – zahynulo pri dopravných nehodách v Košickom kraji.

Podľa štatistík dopravnej polície za minulý rok je rýchlosť stále druhou najčastejšou príčinou smrteľných dopravných nehôd. Prvou je porušenie povinnosti vodiča ako je nevenovanie sa plne jazde, či nedanie predosti chodcovi pri vstupe na priechod pre chodcov.

Najviac tragických nehôd sa vlani stalo na cestách prvej triedy. Najsmolnejšími dňami boli boli piatky a najkritickejším časom je večer medzi 16:00 a 20:00, aktuality.sk

X X X

Tajomník Babeľa: Viaceré moderné onkologické lieky tu mali byť už pred siedmimi rokmi. Musíme dobiehať resty

 Moderné lieky sú investíciou a tak k tomu musíme pristupovať. Ak mladému otcovi nasadíme hneď kvalitnú liečbu, dožije sa dôchodkového veku a bude produktívny, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Róbert Babeľa.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Na Slovensku máme v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami dostupných len málo inovatívnych onkologických liekov. Ak sa pacient chcel dostať k modernému lieku, ktorý u nás nie je, musel si o výnimku požiadať zdravotnú poisťovňu. Tá mu buď liek preplatila alebo nie.

Aj samotný štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Róbert BABEĽA hovorí, že tento režim bol netransparentný a odtrhnutý z reťaze.

„To bol jeden z dôvodov, prečo sme robili reformu liekovej politiky, aby sme to zmenili, aby sme čo najviac inovácií, ktoré sú efektívne a vieme si ich dovoliť, dostali do štandardnej kategorizácie,“ hovorí.

Kategorizácia znamená, že liek je zaradený do zoznamu liekov, ktoré automaticky uhrádzajú zdravotné poisťovne.

 X Na Slovensku dlhé roky nemajú pacienti prístup k modernej liečbe v takom rozsahu ako v zahraničí. K mnohým moderným liekom sa dá dostať len na výminku od zdravotnej poisťovne, no aj tu sa pacientske organizácie a pacienti sťažovali na to, že rozhodovací proces je neférový. Ako by ste popísali, čo sa tu dialo?

Výnimkový režim je skutočne netransparentný, drahý a stigmatizujúci pre pacientov. Je to režim, ktorý je síce definovaný zákonom, ale pravidlá v princípe neboli vôbec jasné, nakoľko každá poisťovňa si ich definovala sama.

Tým pádom pacient nikdy nevedel, či liek dostane alebo nie.

Druhá vec je, že tento systém je de facto odtrhnutý z reťaze aj po finančnej stránke. V princípe – liek bol registrovaný, výrobca bol pripravený liek zabezpečiť pre domáci trh, o lieku vedel lekár a samozrejme aj jeho pacienti. Na základe tohto je logické, že pacienti lieky chceli, no liek nebol automaticky uhrádzaný – nebol v bežnej kategorizácii.

A tu nastal problém. Keď pacient liek potreboval a nedostal sa k nemu ani cez výnimkový režim, museli častokrát robiť zúfalé veci na to, aby sa k liekom dostali.

X Výsledkom tohto systému bolo, že ľudia, ktorí výnimku nedostali, museli predávať pozemky, autá, brať si úvery či robiť zbierky, aby sa si zaplatili moderné lieky. Čo to vypovedá o našom zdravotníctve?

Ja môžem povedať, čo to vypovedá o regulátorovi, teda ministerstve zdravotníctva. Regulátor sa postupne vzdával svojho regulačného potenciálu. Vznikala paralelná kategorizácia – čiže výnimkový režim, ktorý dosiahol objem minimálne 55 miliónov eur.

S týmto režimom nebolo spokojná samozrejme ani žiadna zdravotná poisťovňa. Aj od nich bol relatívne veľký tlak na to, aby sa systém nanovo zreguloval a podmienky sa nastavili tak, aby sa bežné inovácie, ktoré tu už dávno mali byť, dostali do klasickej kategorizácie.

X U nás je bežne hradená a teda dostupná asi len tretina takýchto liekov. Je na tom ešte nejaká európska krajina rovnako ako my?

Podľa poslednej analýzy, ktorú zverejnila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu, sme spomedzi našich susedných krajín a Slovinska dopadli najhoršie. To sú veci, ktoré boli, otázka je čo s tým ďalej.

Musím povedať, že po príchode nového tímu na ministerstvo zdravotníctva sa situácia dramaticky zlepšila. Rozbehli sme procesy a prišli sme na to, že to ide.

Ešte podľa starej legislatívy, sme od začiatku roka zaradili do systému viac ako 22 nových inovatívnych liekov a v onkológii máme hradených minimálne 14 nových indikácii.

X Prečo to doteraz nešlo a dlhé roky sme zaostávali v modernej liečbe?

Mal by som povedať, že to bolo nastavenie legislatívy a pravidiel. No pravdou je, že často to bolo vysoko neprofesionálnym postojom ľudí, ktorí boli za posledné roky zodpovední za oblasť liekovej politiky. Od roku 2011 sme doteraz nemali na ministerstve tím, o ktorom by sme mohli povedať, že sa správal transparentne a predvídateľne.

Nekomunikovalo sa s externým prostredím, predlžovali sa konania, podávali sa námietky ktoré, častokrát nemali zmysel. Zaraďovali či nezaraďovali sa lieky do systému bez toho, aby boli riadne odôvodnené. Skončilo to v minulom roku tým, že jeden človek hodnotil prakticky všetky farmakoekonomické podania v porovnaní s Českom, kde túto agendu robí približne 70 hodnotiteľov.

Museli sme dosť rýchlo a radikálne túto situáciu vyriešiť a začať normálnu a vecnú komunikáciu s externým prostredím, vrátane poisťovní.

Všetky krajiny v západnej Európe to robia tak, že sa stretávajú s poisťovňami aj s výrobcami liekov. Zisťujú, o aký liek ide, aké má výsledky, aký benefit môže priniesť pre pacientov, kedy ho chcú dať do kategorizácie a podobne.

 X Keď si zoberieme štatistiku ministerstva, tá hovorí, že v rokoch 2015 až 2019 sme na Slovensku zaradili do systému len 27 % liekov, ktoré boli zaregistrované Európskou liekovou agentúrou. Česká republika za rovnaké obdobie zaradila 57 %. Laicky povedané, znamená to, že pacienti v Česku mali vyššiu šancu na úspešnú liečbu ako pacienti u nás?

Logicky áno.

X Platí, že najväčší problém máme v onkológii, tam najviac zaostávame v prístupe k modernej liečbe?

Áno.

x  Koľkých onkologických liekov sa to týka? Ku koľkým sa pacienti nedostanú automaticky ale len na výnimku?

Čo sa týka výnimkového režimu, počítame, že onkologické lieky tvorili až 75 % z objemu 55 miliónov eur. Bavíme sa o 50 až 70 liekoch, ktoré sa vydávali na výnimky. Preto aj z pohľadu dostupnosti onkologických liekov na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami sú tieto lieky našou prioritou.

X Nedávno ste menili zákon, ktorý by mal vo výsledku znamenať, že pacienti budú mať k dispozícii viac inovatívnych liekov, ktoré budú bežne hradené. Čo presne ste urobili?

Základom je, že sme upravili podmienky pre vstup inovatívny látok tak, aby akýkoľvek liek, vrátane drahších liekov, mal možnosť vstúpiť do systému.

Štát sa rozhoduje na základe úrovne prahovej hodnoty, čo je suma, ktorú je ochotný zaplatiť za jeden rok prežitý v kvalitnom zdraví.

Keď sa do tejto hodnoty liek nezmestil, v princípe nemohol vstúpiť do systému.

Klaňali sme sa tomu, ale toto je zle. Drvivá väčšina krajín v Európe pristúpila k tomu, že na niektoré lieky zdvihli prahovú hodnotu a niektoré už podľa nej ani nehodnotia, zaujíma ich skôr medicínsky dopad.

Zdvihli sme prahové hodnoty na najdrahšie lieky, najmä na vzácne ochorenia, na úroveň 10 krát HDP ( približne 168 600 EUR na základe údajov z 2020) Ale máme tam ešte otvorené dvierka aj pre drahšie lieky.

Po druhé, ministerstvo zdravotníctva zobralo na seba podpisovanie zmlúv s výrobcami liekov, tvz. dohody o vstupe, čo doteraz robili poisťovne. Pre ilustráciu, od roku 2018 vstúpilo doteraz do systému týmto spôsobom „až“ 10 liekov, čo je absolútne neakceptovateľné.

X Čím to bolo spôsobené, že poisťovne boli málo ambiciózne? Alebo to bola skôr neochota na strane výrobcov liekov?

Nerobil som v poisťovni, môžem len sprostredkovanie povedať to, že to častokrát stálo v jednotlivých poisťovniach. Niekedy to stálo dlhšie, niekedy kratšie.

Fungovalo to tak, že farmafirma sa musela dohodnúť so všetkými tromi poisťovňami. No napríklad jedna z poisťovní posudzovala podľa informácií od pacientských organizácií niektoré žiadosti aj viac ako rok, čo je strašne dlhá doba. Keď s niekým rokujete rok, asi vás jednoducho prejde chuť pokračovať ďalej. Potom si niekto povie, že stačilo, nejdeme na Slovensko.

Všetky tieto faktory a nutnosť komunikovať s tromi rôznymi tímami, ktoré majú ešte aj iné pohľady na inovácie, je nesmierne zložité. Krajiny s rozvinutou liekovou politikou majú mať úrad, ktorý to posudzuje a nie tri organizácie, kde sa každá vyjadruje k tomu istému.

 X Máme si to teraz predstaviť tak, že ministerstvo budete výrobcov liekov presviedčať, aby zaradili svoje lieky do nášho systému?

Nemusíme ich presviedčať, ani to nikdy nebudeme robiť. My sme vyslali jasný signál a povedali sme : pripravili sme nové pravidlá, ktoré sú skokovou zmenou smerom k Európe, sú pozitívnou zmenou smerom k pacientom, ak máte záujem, aby sa váš liek dostal do štandardnej kategorizácie, teraz je ten čas podať si žiadosť, pripraviť podklady a my sme pripravení s vami rokovať, za akých podmienok liek do kategorizácie zaradíme.

Do zákona sme dokonca dali takú vec, že výrobca liekov môže ešte pred podaním žiadosti požiadať o odborné stretnutie s ministerstvom zdravotníctva, kde predostrie svoj plán, aké má liek benefity, aké má predstavy. To je nesmierne dôležitá vec a urýchľuje potom procesy.

Dôležité je, že sme nastavili transparentné pravidlá a predvídateľné prostredie. Teraz už výrobca presne vie, čo môže očakávať. Doteraz to tak nebolo a v princípe sa častokrát stávalo, že ministerstvo sa výrobcovi 170 dní zo 180 dní neozvalo a odrazu sa výrobca dozvedel, že ministerstvo zamietlo žiadosť. A častokrát to nebolo ani riadne odôvodnené. Bola to obrovská neistota. A toto všetko odstraňujeme.

X O transparentnosti sa hovorí všade a veľa, ale čo si pod tým máme predstaviť, ako si to odkontroluje verejnosť?

Máme kategorizačný portál, na ktorom sú zverejnené všetky kroky, ktoré sa robia a verejnosť si to vie pozrieť. Dávame si záležať na tom, že pokiaľ sa vyskytne akýkoľvek problém, tak okamžite komunikujeme a nielen s výrobcom. Keď sa nám nezdá cena, keď sa nám nezdajú klinické výstupy, tak nečakáme do kategorizačnej komisie, aby sme to zamietli, ale komunikujeme. Tým, že komunikujeme, v princípe dávame transparentne na vedomie tomu, kto podáva žiadosť, že v tomto nemáme jasno a žiadame o vysvetlenie.

X Povedali ste, že prioritou pre vás budú onkologické lieky.

Áno, onkologické lieky sú najväčšia boľačka, aj pre pacientov aj pre nás. Sú to lieky, ktoré tu mali byť už častokrát pred piatimi až siedmimi rokmi. Preto sú našou úplnou prioritou.

X Pôjde o tie najmodernejšie lieky? Lebo je rozdiel či napríklad 20 ročné auto vymeníte za 15 ročné, alebo za najnovší ročník.

Bude to mix. To, čo sa podá do kategorizácie, nezávisí od nás, sám výrobca sa musí rozhodnúť čo podá a čo nie. Zároveň, všetky lieky sa hodnotia podľa prínosu a podľa toho čo si lieková kasička vie na Slovensku dovoliť.

To, čo bude našou úlohou je, odsledovať si, čo nás môže čakať. Keď Európska lieková agentúra zaregistruje nejaký lieky, my si ho musíme zaznamenať a predpokladať, že za rok za dva roky môže vstúpiť do nášho systému.

Čiže máme tu lieky, ktoré sú už staršie, pacienti ich dostávali na výnimky, a potrebujeme ich dostať do kategorizácie, ale zároveň prídu aj novinky.

X Kedy by tieto lieky mohli byť dostupné pre pacientov?

Firmy už podávajú žiadosti. Lehotu na vybavenie máme 180 dní, takže prvé lastovičky na základe novely zákona verím, že budeme mať už na začiatku nového roka.

Chcem ale povedať, že ešte podľa pôvodného zákona, sme od začiatku roka zaradili 14 nových onkologických indikácii, vrátane indikácie rakoviny pľúc, rakoviny prsníka a prostaty.

X O koľko liekov pôjde?

Teraz sa vyjednáva asi o 7 až 8 liekoch, drvivá väčšina je onkologických. Ale napríklad jeden z liekov je na päť onkologických diagnóz, ide o rôzne diagnózy rakoviny krvi, pri ochorení mnohopočetný myelóm a ďalší liek na dve onkologické diagnózy koknkrétne na rakovinu kože a pľúc.

Takže môžeme mať 8 nových liekov ale tie budú na liečbu viacerých onkologických ochorení.

Pre zaujímavosť, ten výskum je dnes už taký rozsiahly, že existuje jeden nemenovaný liek, ktorý je až na 12 onkologických ochorení. Musíme dobiehať resty.

 X Podľa analytika Petra Pažitného, ktorý sa odvoláva na analýzu agentúry HTA, na pokrytie nenaplnenej potreby onkologickej liečby v súlade s lege artis je potrebné dostať do úhradového systému 40 liekov. Vy máte akú ambíciu?

My sme s pánom Pažitným pracovali na tej analýze, tie čísla sa trošku líšia, ale skutočne sa bavíme o približne 50 liekoch, ktoré urgentne treba dozaraďovať.

X Pri ktorých diagnózach je to najurgentnejšie?

Podľa posledných informácií, ktoré som mal, nám chýba niekoľko liekov najmä na tri oblasti, na rakovinu obličiek, rakovinu maternice a močového mechúra, kde nateraz myslím stále nemáme žiadnu riadne hradenú liečbu.

Budeme sa snažiť pokryť kritické oblasti, aby lekári mohli nasadiť pacientom liečbu, ktorá je dostupná. Na druhej strane musí mať výrobca záujem dať liek do kategorizácie.

X Kde okrem onkológie máme najvypuklejší problém?

Nie sme si vedomí, že by bol niekde zásadný problém. Od začiatku nového roka sme zaradili lieky na kardiovaskulárne ochorenia, či v oblasti neurológie na Parkinsonovu chorobu a sklerózu multiplex.

Myslím si, že okrem onkológie je priestor relatívne dobre nasýtený, dokonca aj vzácne ochorenia sú relatívne dobre pokryté.

X Budete musieť v zdravotníctve niečo škrtať, aby ste získali peniaze na moderné lieky?

S ministerstvom financií sme komunikovali veľmi intenzívne. Dali sme im 16 verzií dopadovej analýzy. Pri poslednej vychádzame z toho, že na budúci rok by sme mali mať na hradené lieky minimálne 1,3 miliardy eur, takže dúfam, že sa to v rozpočte podarí obhájiť.

Na druhej strane sme si vedomí toho, že ani zďaleka nevyužívame liekovú politiku a jej nástroje efektívne. Ide hlavne o využívanie generík a biosimilárnych látok a na to budeme dávať tiež veľký dôraz ako aj na centrálne nákupy liekov.

Nejakým spôsobom sme to teda vyvážili, ale samozrejme dopady to bude mať, pretože nemôžete zaradiť toľko nových liekov bez toho, aby to malo dopad na rozpočet. Predpokladáme, že do troch rokov bude dopad inovatívnych liekov na úrovni približne 250 miliónov eur.

X Týchto 250 miliónov eur už máte sľúbených, bude to pokryté?

Áno, to je niečo, na čom sme sa zhodli a čo schválila vláda.

X Čo je teraz vaša ďalšia misia na ministerstve?

Moja misia je primárne implementácia, lebo ak bol zákon ťažký a podarilo sa nám ho porodiť po 9 mesiacoch, tak implementácia je dvakrát tak náročná.

Moja ďalšia úloha sú inovácie a dáta, chceme verejnosti sprístupniť viac dát a kvalitnejších dát.

X O akých dátach hovoríte?

Chceme, aby sa pravidelne publikovali agregované dáta k jednotlivým ochoreniam. Ja som od roku 2017 hodnotil niekoľko diagnóz a v princípe stále nevieme o čom sa bavíme, keď hovoríme napr. o rakovine prsníka, nevieme čo nás stojí liečba, koľko presne pacientov tam máme.

Je nesmierne dôležité, aby sme to začali analyzovať.

Keď som robil analýzy v roku 2017 prišli sme na to, že jeden pacient s rakovinou krvi – mnohopočetným myelómom nás stojí od diagnostiky po smrť asi 400 tisíc eur. Potrebujeme sa začať pozerať na liekovú politiku trochu inak, potrebujeme vidieť komplexné náklady.

Potrebujeme hodnotiť čo nás stojí diagnóza z pohľadu priamych nákladov, čo znamená koľko peňazí na liečbu zaplatí zdravotná poisťovňa, ale aj z pohľadu nepriamych nákladov, teda čo to stojí sociálny systém.

Keď donesieme novú inováciu- moderný liek, ktorý napr. pre pacienta s mnohopočetným myelómom už nebude znamenať rozsudok smrti, ale bude znamenať to, že pôjde na mesiac do nemocnice, kde mu nastavia liečbu, a potom sa bude môcť vrátiť do práce a ďalších 15 rokov bude úplne v pohode žiť na terapii, tak to je zásadný rozdiel pre štát.

X Je to vlastne argument, ktorým si viete obhájiť nákup moderných liekov?

Určite. Potrebujeme zmeniť paradigmu na Slovensku. Doteraz sa hovorilo o liekoch ako o náklade, ale liek nie je náklad, liek je investícia. A my musíme dokázať, že tá investícia sa oplatí.

Vo svete na to existujú analýzy a sú vysoko pozitívne. My potrebujeme urobiť analýzy na základe slovenských dát, presvedčiť našich ľudí, že sa to oplatí.

X Výsledkom by malo byť, že náklady na celkovú liečbu pacienta už nebudú 400 tisíc eur, ale budú nižšie, lebo dostane moderný a efektívnejší liek a čo je najdôležitejšie predĺži sa mu život?

Áno a bude produktívny, bude prispievať do systému ďalej. Keď napríklad príde 45 – ročný otec rodiny s dvomi deťmi a hypotékou a nasadí sa mu hneď kvalitný liek, tak tento 45 – ročný otec sa dožije dôchodkového veku.

Z mnohých onkologických ochorení sú dnes už chronické, už to nie sú našťastie rozsudky smrti, pretože veda a výskum idú nesmierne dopredu a potrebujeme to využívať.

Keď 48 – ročný pacient s ťažkou depresiou spáchal samovraždu, tak to systém v roku 2019 stálo 298 370 eur, len z pohľadu straty produktivity. Hrubý odhad samovrážd kvôli depresii bol vtedy na úrovni 126 prípadov ročne.

Tu sa teda nebavíme o desiatkach tisíc ale státisícoch eur a stovkách až tisíckach pacientov. Dlhodobá vízia je taká, že dobre, urobili sme si domácu úlohu, myslím, že sa nám podaril veľmi dobrý zákon a toto sú ďalšie kroky, aktuality.sk

X X X

Ekologickí aktivisti vo Francúzsku vyplnili golfové jamky cementom

 Ekologickí aktivisti v južnom Francúzsku vyplnili golfové jamky cementom na protest proti výnimkám z obmedzení na spotrebu vody, ktoré v čase extrémneho sucha platia pre golfové ihriská.

 Zatiaľ čo v najhoršie postihnutých obciach nemôžu obyvatelia zalievať záhrady ani umývať autá, golfové ihriská boli od celoštátnych obmedzení ušetrené. Skupina aktivistov bojujúcich za ochranu klímy sa zamerala na golfové ihriská v okolí Toulouse. Golf pritom označila za voľnočasovú aktivitu pre „najprivilegovanejších“.

Výnimka z obmedzení na spotrebu vody pre golfové ihriská vyvolala kritiku, pretože 100 francúzskych obcí zápasí s nedostatkom pitnej vody. Podľa predstaviteľov golfovej federácie by golfové greeny bez vody do troch dní uschli.

„Golfové ihrisko bez greenu je ako klzisko bez ľadu,“ povedal spravodajskému webu France Info Gérard Rougier z Francúzskej golfovej federácie. Dodal, že na golfových ihriskách v celej krajine pracuje 15-tisíc ľudí.

Nedávna protestná akcia bola zameraná na ihriská v mestách Vieille-Toulouse a Blagnac. Prihlásila sa k nej miestna pobočka hnutia Extinction Rebellion. Aktivisti v petícii napísali, že výnimka pre golfové ihriská je dôkazom, že „ekonomické šialenstvo má prednosť pred ekologickým rozumom“.

Obmedzenia na spotrebu vody sú vyhlasované celoštátne, ale ich vymáhanie je v kompetencii miestnych úradov. Zatiaľ sa od nich odchýlila iba jedna oblasť, departement Ille-et-Villaine v západnom Francúzsku, ktorý zalievanie golfových ihrísk zakázal.

Zelený starosta juhovýchodného mesta Grenoble Éric Piolle výnimku kritizoval slovami: „Naďalej chránime bohatých a mocných.“ Niektoré obmedzenia pre golfové ihriská platia. Zalievať sa musí v noci, a to maximálne 30 percentami zvyčajného objemu vody.

Niektoré časti rieky Loiry prakticky vyschli. V dvoch tretinách Francúzska bol vyhlásený krízový stav, zrážky poklesli približne o 85 percent./agentury/

X X X

Loď s nákladom 23-tisíc ton obilia vyplávala v nedeľu z prístavu v ukrajinskej Odeskej oblasti.

Smeruje do Etiópie v rámci potravinového programu OSN. Loď Brave Commander plaviaca sa pod vlajkou Libérie opustila prístav v meste Južne, ktoré sa nachádza východne od Odesy, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko.

Plavidlo smeruje do Džibutska, kde obilie vyložia a prevezú do Etiópie – v rámci iniciatívy Svetového potravinového programu. Ide o prvú takúto dodávku obilia v vrámci programu na pomoc krajinám, ktoré čelia hladomoru.

Rusko a Ukrajina podpísali 22. júla v Istanbule dohodu sprostredkovanú Tureckom a OSN, ktorá umožňuje vývoz obilia z ukrajinských prístavov v Čiernom mori, pripomína AP. Tento vývoz predtým nebol možný pre ruskú blokádu. Etiópia je jednou z piatich krajín sveta, ktorú OSN považuje za rizikovú v spojitosti s hladomorom. (tasr, ap)

X X X

Desiatky krajín i Európska únia v nedeľu žiadali okamžité stiahnutie ruských vojakov zo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny.

„Rozmiestnenie ruského vojenského personálu a zbraní pri jadrovom zariadení je neprijateľné a neberie do úvahy ochranu, bezpečnosť a zásady bezpečnosti, k dodržiavaniu ktorých sa zaviazali všetci členovia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE),“ uviedli tieto krajiny v spoločnom vyhlásení.

„Vyzývame Ruskú federáciu, aby okamžite stiahla svoje vojenské sily a všetok neoprávnený personál zo Záporožskej jadrovej elektrárne, jej bezprostrednej blízkosti a celého územia Ukrajiny,“ uvádzajú EÚ, Austrália, Británia, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, USA a ďalšie krajiny. Cieľom má byť umožniť prevádzkovateľovi elektrárne a ukrajinským úradom pokračovať vo vykonávaní svojich povinností „v rámci medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny“.

Stiahnutie ruských vojsk podľa vyhlásenia takisto umožní expertom MAAE prehliadku elektrárne súlade s požiadavkami na bezpečnosť. Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily ju obsadili ešte v marci. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania tejto elektrárne, ktoré v uplynulých dňoch poškodilo niektoré jej objekty a musel byť vypnutý jeden z reaktorov. (tasr, dpa)

X X X

Riziko katastrofy v Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodar, ktorú okupujú ruské ozbrojené sily, sa každým dňom zvyšuje.

V nedeľu to uviedol starosta Enerhodaru Dmytro Orlov. „To, čo sa tam deje, je vyslovene jadrový terorizmus a môže sa kedykoľvek nepredvídateľne skončiť. Riziká sa zvyšujú každým dňom,“ povedal Orlov.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily ju obsadili ešte v marci. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania tejto elektrárne, ktoré v uplynulých dňoch poškodilo niektoré jej objekty a musel byť vypnutý jeden z reaktorov.

„Situácia je nebezpečná a najväčšie obavy vyvoláva skutočnosť, že neexistuje proces deeskalácie,“ dodal Orlov. Ukrajina obvinila Rusko, že v komplexe elektrárne umiestňuje svojich vojakov a zbrane, podniká útoky a využíva ju ako štít pred opätovaním paľby.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že Moskva využíva Záporožskú elektráreň na „extrémne cynické zastrašovanie ľudí“. (afp, tasr)

X X X

Ľudia vo východoukrajinskom meste Rubižne začali s exhumáciou tiel, ktoré boli počas vrcholiacich bojov proti ruským inváznym vojskám narýchlo pochované na dvoroch domov. Teraz chcú Ukrajinci mŕtvych dôstojne uložiť na večný odpočinok.

Rubižne patrí do ukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorú ruské ozbrojené sily úplne ovládli začiatkom júla, vyše štyri mesiace po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Muži v piatok lopatami odhadzovali piesčitú pôdu pred poškodeným blokom bytových domov v Rubižne, meste s 50-tisíc obyvateľmi.

Lilia Ai-Talatiniová (48) sledovala, ako pracovníci sťahujú plachtu prikrývajúcu jej matku, ktorú pochovali v chvate po útokoch – tie sa tam začali v marci a rozdelili mesto na dve časti. Ai-Talatiniová povedala, že boje jej vtedy desať dní bránili dostať sa do bytu rodičov. „Matka už umierala… ruky mala modré, pleť sinavú, pod očami kruhy. Na druhý deň sa matka pominula,“ uviedla žena.

S manželom nemali lopaty, a preto, keď strely odleteli, museli telo odtiahnuť do otvorenej priekopy na pozemku. „Teraz ju dáme na cintorín, máme tam hrobové miesto,“ dodala dcéra.

Pátranie po telách koordinuje separatistická, Ruskom podporovaná samozvaná Luhanská ľudová republika (LĽR) na východe Ukrajiny. Predstaviteľka LĽR Anna Sorokinová povedala, že vytvorený tím pracuje v Rubižne už desať dní a exhumoval 104 pozostatkov ľudí.

„Je jasné, že u mŕtvych prevažujú zranenia spôsobené črepinami striel, ale majú aj poranenia po guľkách,“ uviedla a odhadla, že celkovo je v meste 500 neoficiálnych hrobov. V blízkom okolí vážne poškodeného bytového domu bolo vykopaných celkovo šesť tiel a umiestnených do dodávky, potom ich prehliadnu špecialisti.

Súdny znalec z juhoruskej Rostovskej oblasti Boris Kovaľov (44) informoval, že vzorky genetického materiálu budú uskladnené a neskôr pomôžu pri určovaní totožnosti neznámych mŕtvol. (tasr, reuters)

X X X

Ruský diplomat vyzval Ukrajinu, aby poskytla bezpečnostné záruky a umožnila medzinárodným expertom navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá čelí ostreľovaniu.

„Je dôležité, aby Ukrajinci prestali s ostreľovaním elektrárne a poskytli členom misie bezpečnostné záruky,“ povedal Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni, ktorého vyjadrenia zaznamenali ruské médiá. Elektráreň by mala podľa jeho slov navštíviť misia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú z niekoľkých kôl ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, ktoré vyvolalo obavy z jadrovej katastrofy a viedlo vo štvrtok k mimoriadnemu zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN. Ruské sily v nedeľu raketami ostreľovali Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajine, kde o život prišla najmenej jedna osoba, píše AP s odvolaním sa na ukrajinské záchranné zložky. (tasr, ap)

X X X

Poľsko zvažuje, že po vzore Estónska a Lotyšska obmedzí vydávanie víz ruským občanom. Podporuje tiež, aby Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila ďalšie sankcie na Rusko. „Poľsko pracuje na koncepcii, ktorá umožní nevydávať víza Rusom,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Piotr Wawrzyk v nedeľu pre agentúru PAP. Rozhodnutie podľa neho padne v najbližších týždňoch.

K novým opatreniam EÚ voči Rusku by podľa Wawrzyka mohlo patriť pozastavenie platnosti zmluvy o zjednodušenom vydávaní víz pre ruských občanov. „Proti tomu sú však veľké členské štáty vrátane Nemecka, Francúzska a Holandska,“ povedal Wawrzyk. Dodal, že Poľsko rokuje s ostatnými členskými krajinami a zistilo, že okrem troch pobaltských štátov sa s jeho názorom stotožňujú aj Slovensko a Česko. Nemecko a tiež Európska komisia odmietajú zastavenie vydávania turistických víz pre Rusov.

Estónska vláda v uplynulom týždni rozhodla, že ruskí občania nebudú môcť od 18. augusta vstupovať do krajiny so schengenskými vízami vydanými Estónskom. Výnimkou budú Rusi, ktorí žijú v Estónsku alebo idú navštíviť príbuzných. Vstupovať do krajiny budú môcť aj ruskí občania s vízami vystavenými inými členskými štátmi EÚ.

Lotyšsko zastavilo vydávanie víz Rusom na neurčitý čas. Lotyšské veľvyslanectvo v Moskve prijíma žiadosti o víza len od ruských občanov, ktorí sa chcú zúčastniť na pohrebe blízkeho príbuzného v Lotyšsku. (dpa, pap, tasr)

X X X

Prioritou Ruska počas ofenzívy na Ukrajine bola v uplynulom týždni pravdepodobne reorganizácia vojenských jednotiek s cieľom upevniť pozície na juhu krajiny. V Donbase na východe však proruské sily pokračovali v pokusoch o útoky severne od mesta Doneck. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v nedeľu uviedlo britské ministerstvo obrany.

Mimoriadne ťažké boje prebiehali v oblasti dediny Pisky neďaleko doneckého letiska, ktorá je na frontovej línii už od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypuklo separatistické povstanie. O túto obec sa podľa britského vojenského spravodajstva zrejme naďalej bojuje a cieľom ruského útoku je pravdepodobne získať kontrolu nad diaľnicou M04, ktorá je hlavým prístupom do Donecka zo západu.

Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že v obci Pisky v Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Reagovala na tvrdenie ruského ministerstva obrany, podľa ktorého túto dedinu úplne obsadili ruské ozbrojené sily. (reuters, tasr)

X X X

Hraničnými priechodmi prešlo v sobotu na Slovensko 3 693 ľudí z Ukrajiny.

Z toho bolo 764 mužov, 2 095 žien a 834 detí, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo osem žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za sobotu 4001 osôb. „Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo deväť policajtov, 12 hasičov, 68 colníkov, 82 vojakov, sedem dobrovoľníkov a sedem zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 696 034. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 89 383. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 455 889. (tasr)

X X X

Ukrajina si zoberie na mušku ruských vojakov, ktorí ostreľujú okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň alebo ju využívajú ako základňu, odkiaľ strieľajú na svoje ciele. Povedal to v sobotu večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z ostreľovania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. „Každý ruský vojak, ktorý buď strieľa na elektráreň, alebo strieľa s využitím elektrárne ako štítu, musí pochopiť, že sa stáva zvláštnym terčom pre našich spravodajcov, pre naše špeciálne sily, pre našu armádu,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Ukrajinský prezident zopakoval tvrdenie, že Rusko zneužíva elektrárne na jadrové vydieranie. Ukrajinskí vojenskí spravodajcovia predtým varovali pred novými ruskými „provokáciami“ okolo elektrárne.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak v sobotu obvinil Rusko z ostreľovania tej časti jadrovej elektrárne, v ktorej sa vyrába elektrina pre juh Ukrajiny.