Švajčiarsky frankofónny denník Le Temps zverejnil prepis telefonického rozhovoru medzi Emmanuelom Macronom a Vladimirom Putinom, ktorý sa odohral štyri dni pred vojnou. Záznam rozhovoru prezidentov Francúzska a Ruska obsahuje dokument, ktorý vo štvrtok odvysiela francúzsky kanál France 2.
Od nášho posledného rozhovoru napätie naďalej rastie a ty poznáš moje odhodlanie a moje rozhodnutie pokračovať v dialógu. Bol by som rád, keby si mi najskôr poskytol svoj pohľad na situáciu a možno celkom otvorene, ako my obaja [zvykneme], mi povedal svoje zámery. A potom by som sa chcel pokúsiť zistiť, či ešte existujú užitočné kroky, ktoré je možné podniknúť, a predložiť ti nejaké návrhy.
Vladimir Putin:
Čo môžem povedať? Sám vidíš, čo sa deje. Ty a kancelár Scholz ste mi povedali, že Zelenskyj je pripravený urobiť krok, že pripravil návrh zákona na implementáciu minských dohôd. […] V skutočnosti náš drahý kolega, pán Zelenskyj, nerobí nič. Klame vám. […] Neviem, či ste počuli jeho včerajšie vyhlásenie, kde povedal, že Ukrajina by mala mať prístup k atómovým zbraniam.
(Diplomatický poradca Emmanuel Bonnet: „Ale nie, to je nezmysel“).
Tiež som počul tvoje komentáre počas tlačovej konferencie v Kyjeve 8. februára. Povedal si, že minské dohody by sa mali revidovať, citujem, „aby boli uplatniteľné“.
(Macronovi poradcovia: „Nie, to nepovedal“, „Poviem mu, aby sa s ním nepúšťal do podrobnej diskusie“).
Emmanuel Macron:
Vladimir, po prvé, nikdy som nepovedal, že dohody z Minska by sa mali revidovať. Nikdy som to nepovedal ani v Berlíne, ani v Kyjeve, ani v Paríži. Povedal som, že sa musia uplatňovať, že sa všetko musí dodržiavať, a nemám taký istý pohľad na posledné dni ako ty.
Vladimir Putin:
Počuj, Emmanuel, nerozumiem tvojmu problému so separatistami. Na naše naliehanie urobili aspoň všetko potrebné na začatie konštruktívneho dialógu s ukrajinskými orgánmi.
Emmanuel Macron:
K tomu, čo si povedal, Vladimir, niekoľko poznámok: po prvé, dohody z Minska sú dialógom s vami, máš úplnú pravdu. V tejto súvislosti sa nepredpokladá, že základom diskusie bude text, ktorý predložili separatisti. A preto, keď sa tvoj vyjednávač snaží prinútiť Ukrajincov rokovať na základe plánov separatistov, nerešpektuje minské dohody. Nie separatisti budú predkladať návrhy ukrajinských zákonov!
Vladimir Putin:
Samozrejme, úplne odlišne čítame situácie. Počas nášho posledného rozhovoru som ti pripomenul a dokonca prečítal články 9, 11 a 12 minských dohôd.
VIDEO: Putinovi zlí muži.
Kto sú Putinovi zlí muži
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
Emmanuel Macron:
Sú priamo pred mojimi očami! Je tam dobre napísané, že vláda Ukrajiny – bod 9 atď. – navrhuje, a že sa to deje pri konzultácii a po dohode so zástupcami niektorých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti v rámci tripartitnej kontaktnej skupiny. To je presne to, čo navrhujeme urobiť. Preto neviem, kde váš právnik vyštudoval právo (poradca sa usmieva). Ja sa len pozerám na texty a snažím sa ich aplikovať! A neviem, aký právnik ti môže povedať, že v suverénnej krajine texty zákonov navrhujú separatistické skupiny, a nie demokraticky zvolené orgány.
Vladimir Putin:
(Tvrdým a podráždeným tónom.) Toto nie je demokraticky zvolená vláda. Dostali sa k moci v dôsledku prevratu, boli tam zaživa upálení ľudia, bol to krvavý kúpeľ a Zelenskyj je jedným z tých, ktorí sú za to zodpovední.
Pozorne ma počúvaj: zásada dialógu spočíva v tom, aby sa brali do úvahy záujmy druhej strany. Návrhy existujú, separatisti, ako ich nazývaš, ich odovzdali Ukrajincom, ale nedostali žiadnu odpoveď. Kde je tu dialóg?
Emmanuel Macron:
Nuž preto, ako som ti práve povedal, my sa môžeme vykašľať na návrhy separatistov. O čo ich žiadame je, aby reagovali na texty Ukrajincov a takto sa veci musia robiť, lebo to je zákon! To, čo si práve povedal, kdesi spochybňuje tvoju vlastnú vôľu dodržiavať dohody z Minska, ak si myslíš, že máš do činenia s nelegitímnou a teroristickou vládou.
Vladimir Putin:
(Stále veľmi podráždene) Pozorne ma počúvaj! Počuješ ma? Ešte raz ti hovorím: separatisti, ako ich nazývaš, reagovali na návrhy ukrajinských orgánov. Odpovedali, ale tieto orgány neprijali následné opatrenia.
VIDEO: Pozrite si debatu Márie Hlucháňovej a analytika Alexandra Dulebu v relácii Ide o pravdu zo 6. 2. 2022, kde sa hovorí aj o tom, kto má šancu zastaviť Putina. Podľa Dulebu mal najväčšiu šancu Macron. Koncom februára sa začala invázia na Ukrajinu.
Emmanuel Macron:
Takže dobre, na základe ich reakcie na texty Ukrajincov ti navrhujem nasledovné: požadujeme, aby sa všetky strany stretli v rámci kontaktnej skupiny, aby sme mohli pokračovať v postupe vpred. Zajtra môžeme požiadať o vykonanie tejto práce a žiadať, aby všetky zúčastnené strany neuskutočňovali politiku prázdnych stoličiek. Posledné dva dni však separatisti do tejto diskusie ísť nechceli. Ja to budem okamžite požadovať od Zelenského. Súhlasíme s tým? Ak súhlasíme, spustím to a požiadam o zajtrajšie stretnutie.
Vladimir Putin:
Takže, aby som mohol súhlasiť, tak hneď ako zavesíme slúchadlo, pozriem sa na tieto návrhy. Od samého začiatku však bolo potrebné vyvíjať tlak na Ukrajincov, ale nikto to nechcel urobiť.
Emmanuel Macron:
Ale áno, robím všetko pre to, aby som na nich vyvíjal tlak, to veľmi dobre vieš.
Vladimir Putin:
Viem, ale žiaľ, je to neefektívne.
Emmanuel Macron:
Potrebujem, aby si mi trochu pomohol (šibalsky). Situácia na línii kontaktu je veľmi napätá. Naozaj som včera volal Zelenskému, aby sa upokojil. Znovu mu poviem, upokojte všetkých, upokojte (ľudí) na sociálnych sieťach, upokojte ozbrojené sily Ukrajiny. Ale tiež vidím, že ty môžeš skutočne vyzvať svoje vopred rozmiestnené vojenské sily, aby sa upokojili. Včera sa veľa ostreľovalo. Ak chceme dať dialógu šancu, musíme upokojiť situáciu v regióne. Ako vidíš vývoj vojenských cvičení?
Vladimir Putin:
Cvičenia idú podľa plánu.
Emmanuel Macron:
To znamená, že dnes večer sa končia, však?
Vladimir Putin:
Áno, pravdepodobne dnes večer a vojenskú prítomnosť na hraniciach určite ponecháme, kým sa situácia na Donbase neupokojí. Posúdenie sa uskutoční po konzultácii s ministerstvami obrany a zahraničných vecí.
Emmanuel Macron:
V poriadku. Vladimir, hovorím ti veľmi úprimne, že vrátiť diskusiu do správneho rámca a vyhnúť sa napätiu je absolútnou podmienkou. A pre mňa je dôležité – a to ťa naozaj žiadam –, aby sme mali situáciu pod kontrolou. Toto je prvý krok. A naozaj sa spolieham na vás. V najbližších hodinách a dňoch nepodľahnite žiadnym provokáciám.
Chcel som sa na teba obrátiť s dvoma úplne konkrétnymi návrhmi. Prvým je zorganizovať v najbližších dňoch stretnutie medzi tebou a prezidentom Bidenom v Ženeve. Hovoril som s ním v piatok večer, spýtal som sa ho, či by som ti mohol dať túto ponuku. Požiadal ma, aby som ti povedal, že je na to pripravený. Prezident Biden tiež premýšľal o spôsoboch, ako presvedčivým spôsobom deeskalovať situáciu, vziať do úvahy tvoje požiadavky a veľmi jasne sa vysporiadať s otázkou o NATO a Ukrajine. Uveď dátum, ktorý ti vyhovuje.
Vladimir Putin:
Ďakujem veľmi pekne, Emmanuel. Je pre mňa vždy veľkým potešením a veľkou cťou hovoriť s tvojimi európskymi kolegami, ako aj so Spojenými štátmi. A vždy mám veľkú radosť z komunikácie s vami, pretože máme dôverné vzťahy. Takže, Emmanuel, ponúkam ti opačné veci. V prvom rade si toto stretnutie musíš pripraviť vopred. Až potom sa môžeme baviť, lebo ak sa takto prídeme porozprávať o všetkom a o ničom, aj tak nás budú z toho obviňovať.
Emmanuel Macron:
Môžeme si však dnes, na konci týchto diskusií, povedať, že principiálne súhlasíme? Rád by som od teba dostal jasnú odpoveď na túto otázku. Rozumiem tvojej neochote ohľadom dátumu, ale si pripravený dnes povedať: „Chcel by som dvojstranné stretnutie s Američanmi, ktoré by sa potom rozšírilo aj na Európanov,“ alebo nie? (Poradca: „Tak.“)
Vladimir Putin:
Toto je návrh, ktorý si zaslúži pozornosť, a ak chceš, aby sme sa dobre dohodli na jeho formulácii, navrhujem, aby sme požiadali našich poradcov, aby si navzájom zavolali, aby sa dohodli […], ale vedz, že v zásade súhlasím.
Emmanuel Macron:
Veľmi dobre, že mi to potvrdzuješ, že v zásade súhlasíš. Navrhujem, aby sa naše tímy […] pokúsili dokončiť spoločný text, akúsi tlačovú správu po skončení tohto rozhovoru.
Vladimir Putin:
Aby som bol úprimný, chcel som si ísť zahrať hokej, pretože s tebou hovorím zo športovej haly pred začatím fyzických cvičení. Najprv zavolám svojim poradcom.
Emmanuel Macron:
V každom prípade ďakujem, Vladimir. Zostávame v spojení v reálnom čase. Hneď ako sa niečo stane, zavoláš mi.
Vladimir Putin:
Ďakujem, pán prezident. (vo francúzštine)./agentury/
X X X
Fico: Koalícia je pod ochranou abatiše, a Heger je zbabelec
Kríza v koalícií sa prehlbuje. „Ak by Heger odvolal Matoviča, padla by vláda,“ povedal pre TV Pravda predseda Smeru Robert Fico.
Koaličné napätie neustúpilo ani po verejnom ospravedlnení sa predsedu OĽaNO Igora Matoviča politickým partnerom. Liberáli zo SaS sa ku koaličnému stolu nevrátili, a o týždeň chcú povedať či zostávajú vo vláde. Scenárov na riešenie krízy je niekoľko, medzi nimi aj odchod ministra financií z vlády. Je reálne, aby premiér Eduard Heger (OĽaNO) navrhol odvolanie vlastného straníckeho šéfa?
„Nútený odchod lídra koaličnej strany z postu ministra znamená pád vlády,“ povedal v rozhovore pre TV Pravda poslanec Robert Fico, predseda opozičnej strany Smer.
Predpokladá, že časť poslaneckého klubu obyčajných by sa priklonila k svojmu straníckemu šéfovi, a nastala by „rebélia“. Fico dodal, že na takýto krok nemá premiér dostatok odvahy a ani potrebnú politickú silu v poslaneckom klube OĽaNO.
Dôležitú úlohu prisúdil prezidentke republiky: „Koalícia je pod ochranou matky predstavenej Čaputovej.“ Zdôraznil, že hlava štátu dostala „jasný pokyn“ od Spojených štátov amerických, aby „urobila všetko pre udržanie koalície pri moci“. Na otázku, prečo líder Smeru obviňuje Zuzanu Čaputovú z takýchto vážnych vecí, Fico odpovedal: „USA potrebujú vládu, ktorá ich poslúcha.“ Dôkazom je podľa neho aj viacero rozhodnutí vlády, ktoré zabezpečili vojenskú technickú pomoc pre Ukrajinu.
Koľko podpisov má zozbieraných Smer pod petíciu na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách? Čo vyčíta Fico prezidentke Čaputovej z minulosti? Čo si myslí predseda Smeru o duševnom zdraví ministra Matoviča? Pozrite si rozhovor predsedu Smeru Roberta Fica pre TV Pravda./agentury/
X X X
Takmer tretina opýtaných tvrdí, že pre ceny benzínu obmedzila používanie auta
Slovnaft ešte v máji hovoril o tom, že spotreba pohonných látok neklesla.
Cesty by dnes mali byť pokojnejšie ako pred vojnou a inflačnou krízou. Aspoň takto naznačuje prieskum agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj. Podľa neho až tretina respondentov obmedzila jazdu autom, aby ušetrila.
Ďalších takmer šesť percent opýtaných presedlalo čiastočne alebo úplne na vlaky a autobusy.
Najmenej sa podľa prieskumu stúpajúce ceny pohonných hmôt dotkli obyvateľov Bratislavského kraja. Až 45 percent respondentov povedalo, že sa svoje návyky pri používaní automobilu nezmenilo.
Hľadajú v zahraničí
Aktuálne sa cena 95-oktánového benzínu aj nafty pohybuje okolo 1,9 eura.
Túto situáciu niektorí obyvatelia príhraničných oblastí riešia aj nákupom pohonných hmôt u našich susedov.
Podľa prieskumu ja takých najviac v Nitrianskom kraji, kde až 13 percent respondentov povedalo, že tankuje za hranicami, kde je lacnejšie. Podobne to vyzerá aj v Banskobystrickom kraji. Južné časti oboch regiónov susedia s Maďarskom, ktoré zastropovalo cenu benzínu zhruba na 1,2 eura.
Slovnaft zaznamenal nárast
Za lacnejším benzínom cestujú za hranice najčastejšie voliči Republiky. V skupine voličov KDH a SaS je najviac tých, ktorí svoje správanie nemuseli obmedzovať. Najväčšia skupina tých, ktorí sa jazdenie rozhodli obmedziť, sa tiež hlási k SaS.
Napriek tomu, čo odznelo v prieskume, ešte v máji Slovnaft tvrdil, že spotreba pohonných hmôt neklesla. Dial sa presný opak, podľa hovorcu spoločnosti Antona Molnára dopyt mierne stúpol.
Veľká časť spotrebiteľov si počas niekoľkých lockdownov nasporila dostatok peňazí, a preto teraz po uvoľnení majú z čoho míňať, tvrdil.
„To, že Slováci neprestúpili do hromadných dopravných prostriedkov, súvisí aj s celkovou mobilitou. Je to istý prejav životného štýlu a slobodného pohybu,“ dodal Molnár, aktuality.sk
X X X
Policajná inšpekcia ukončila vyšetrovanie úmrtia Lučanského, prokuratúra to preskúma
Prešovská krajská prokuratúra preskúma rozhodnutie Úradu inšpekčnej služby o zastavení vyšetrovania týkajúceho sa úmrtia bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väznici. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Prokuratúra Slovenskej republiky na sociálnej sieti.
Rozhodnutie vyšetrovateľa, pozostávajúce z 283 strán a spisový materiál, pozostávajúci z X. zväzkov a 2 885 strán, sú predmetom preskúmania dozorujúcim prokurátorom, ktorý rozhodne aj o podaných sťažnostiach po ich predložení spolu s odôvodnením, uviedla prokuratúra na sociálnej sieti.
Ako vysvetlili, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ukončil vyšetrovanie v trestnej veci týkajúcej sa Lučanského a 8. júna vydal rozhodnutie, ktorým trestné stíhanie zastavil. Rozhodnutie bolo predložené na Krajskú prokuratúru Prešov a súčasne doručené splnomocnencom poškodených, ktorí proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania podali sťažnosť.
„V uvedenej veci Úrad inšpekčnej služby nebude poskytovať žiadne informácie,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra, pod ktorý inšpekcia spadá. Ako zdôvodnil, informovanie k tejto veci si vyhradila Krajská prokuratúra v Prešove, ktorá vykonáva dozor nad trestným konaním.
Exšéf polície Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu./agentury/
X X X
Kolóny pred hranicami s Ukrajinou: Zostávajú posledné dni na prevoz auta bez cla
V horúčavách čakajú ľudia dlhé hodiny. Do Uble prinesú cisterny s pitnou vodou.
Kolóny automobilov sa opäť tvoria pred hraničnými priechodmi vo Vyšnom Nemeckom a Ubli. Ukrajinci majú posledné dni na dovoz jazdených vozidiel z Európskej únie. Dočasné oslobodenie od cla a daní u východných susedov skončí 30.júna.
Na hraničnom priechode v Ubli bol v pondelok popoludní čas čakania na výstupe z Európskej únie 4 500 minút, čo je 75 hodín. Pre veľký nápor od nedele začali takéto automobily vybavovať aj vo Vyšnom Nemeckom, kde sa museli motoristi pripraviť v pondelok na 20,5 hodiny, v utorok sa to predĺžilo až na 34 hodín. Ďalšie automobily stále k obom priechodom ešte prichádzajú, v pondelok čakalo na odbavenie 650 vozidiel.
„Pred hraničným priechodom Ubľa čakalo ráno 410 vozidiel. Budú pribúdať v priebehu dňa. Vo Vyšnom Nemeckom to nemajú spočítané, kolóna siaha pred obec Orechová. Je tam aktuálne osem hliadok, ktoré usmerňujú dopravu a radia vozidla v smere na hraničný priechod,“ informovala v utorok Agnesa Kopernická, hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance.
Nosia ľuďom vodu, pribudne cisterna
Vo Vyšnom Nemeckom vznikla v pondelok dvojkilometrová kolóna, v utorok už mala takmer päť kilometrov. V Ubli je stav ešte horší a opakuje sa situácia spred mesiaca.
„Prevoz áut na Ukrajinu spôsobuje v katastri obce Ubľa niekoľko kilometrové kolóny v smere na Ukrajinu. Aj napriek tomu, že od nedele vybavuje cestujúcich už aj hraničný priechod Vyšné Nemecké, situácia sa veľmi nezmenila,“ konštatovala Nadežda Sirková, starostka obce Ubľa.
Obec a dobrovoľníci podľa nej nemajú povinnosť zabezpečovať vodu pre čakajúcich, no v týchto horúčavách sa snažia priniesť vodu prípadne aj sladkosti pre deti.
„Taktiež mamičky s malými deťmi majú možnosť prísť prenocovať do kultúrneho domu do záchytného tábora prvého kontaktu, čo už aj túto noc využili. Prespia u nás a potom sa cez deň vrátia k autu,“ doplnila Sirková.
Automobily priamo v Ubli nestoja. Časť kolóny začína za obcou a smeruje až k hranici, druhá je medzi Ubľou a obcou Dúbrava.
„Rozprával som sa s vodičom, ktorý bol tesne pred hraničným priechodom. Povedal, že je v rade už štvrtý deň. Mnohí ráno idú do miestneho obchodu, kde si kúpia jedlo a vodu,“ povedala Sirková.
Obec objednala veľkokapacitné kontajneri, kde končia odpadky zo smetných košov, umiestnených popri ceste, kde sa tvoria kolóny. Zabezpečené sú aj prenosné toalety.
„Spolu s poradcom premiéra pre cezhraničnú spoluprácu Eduardom Burašom sa nám podarilo vybaviť cisternu s pitnou vodou. Dopoludnia bude dve hodiny v jednej časti kolóny, potom ju na štyri hodiny presunú k tej ďalšej,“ dodala starostka.
Chýbajú potrebné doklady
Ukrajinskí poslanci v apríli zmenou zákona zrušili dočasne dovozné poplatky a dovozné clo na motorové vozidlá. Dovtedy museli Ukrajinci pri dovoze automobilu na Ukrajinu zaplatiť spotrebnú daň a 10-percentné dovozné clo. K tomu potom ešte treba prirátať 20-percentnú daň z pridanej hodnoty. Pri kúpe automobilu za 10-tisíc eur to predstavuje aj ďalších viac ako 5-tisíc eur.
Na kilometrové rady na vstup na Ukrajinu upozornil aj Viktor Mykita, prednosta Zakarpatskej štátnej vojnovej administratívy.
„Premávka sa stonásobne zvýšila. Značná časť automobilov nemá riadne vyhotovené doklady, čo komplikuje vstup a registráciu,“ konštatoval.
Hovorkyňa Colného úradu Michalovce Jana Nimrichterová poznamenala, že colné formality nevyhnutné k vývozu osobných vozidiel s prevoznými evidenčnými číslami fyzickými osobami na Ukrajinu musia byť vybavené ešte pred príchodom na hraničný priechod.
„To je možné uskutočniť na ktorejkoľvek vnútrozemskej pobočke colného úradu ktoréhokoľvek členského štátu, kde sa dá podať vývozné colné vyhlásenie. Celý proces je možné urýchliť kontaktovaním akejkoľvek špedičnej organizácie,“ povedala Nimrichterová.
Situáciu na hraničných priechodoch colníci neustále monitorujú a komunikujú aj s ukrajinskou stranou v záujme prijatia nevyhnutných operatívnych opatrení pre posilnenie výkonu služby a zníženie čakacích dôb. Zdôrazňujú, že slovenské colné orgány nemajú vplyv na colné konanie na ukrajinskej strane.
Od apríla vyviezli cez obidva priechody viac ako 8 500 áut, aktuality.sk
X X X
Ruský oligarcha kritizuje Kremeľ: Zničenie Ukrajiny by bolo kolosálnou chybou
Ruský hliníkárenský magnát Oleg Deripaska dal najavo, že pochybuje o zmysle vojny proti Ukrajine, a upozornil na ekonomické dôsledky invázie na ruskú ekonomiku. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide o vzácny prípad verejnej kritiky počínania Kremľa, ktorá zaznela od niektorej z najvplyvnejších osobností ruského hospodárstva.
„Znepokojuje ma to, ako rýchlo sme opustili to, čo sme ekonomicky dosiahli v 90. rokoch, že sme opustili to, čo sme dosiahli v nultých rokoch, a teraz sedíme a čakáme na víťazstvo. Na aké víťazstvo? Na koho víťazstvo?“ spýtal sa Deripaska. „Myslím si, že zničiť Ukrajinu by znamenalo kolosálnu chybu, a to aj pre nás,“ dodal. Ruského prezidenta Vladimíra Putina však priamo nekritizoval.
Rastúca prosperita je spájaná s rozvojom ruského súkromného sektora a s posilňovaním vzťahov s Európou ako hlavným ekonomickým partnerom Ruska, povedal ďalej Deripaska, zakladateľ ruského hliníkárenského gigantu Rusal. Teraz je ale podľa neho „očividné“, že západné sankcie tvrdšie dopadajú na Rusko ako na Európu. Reuters podotýka, že toto Deripaskovo tvrdenie je v protiklade s vyhláseniami prezidenta Putina o tom, že sankcie sa západným ekonomikám vypomstia, čo sa už teraz prejavuje najvyššou infláciou za posledné dekády, a že Rusko z nich vyjde silnejšie a sebestačnejšie.
Zmena režimu? V nedohľadne
Na samotného Deripasku uvalili Spojené štáty, Európska únia a Británia sankcie. Zmrazili mu majetok a zakázali mu cestovať na svoje územie. Tento oligarcha však tiež povedal, že podcenil, ako stabilná ruská ekonomika napriek západným opatreniam bude. Súčasný ruský režim podľa neho nie je v ohrození. „Pre zmenu režimu v Rusku nie je potenciál. Opozícia si radšej vybrala krásne výhľady v Európe a stiahla sa zo života v krajine (Rusku – pozn. ČTK),“ uviedol Deripaska.
Päťdesiatpäťročný Deripaska je súčasťou skupiny oligarchov, ktorí ovládajú veľké časti ruského hospodárstva, najmä v energetike a obchode s komoditami. Kremeľ ich podnikania nekladie prekážky pod podmienkou, že zostávajú stranou politiky./agentury/
X X X
Vláda odklepla zbrojársky megatender za 1,7 miliardy eur
Napriek námietkam neúspešnej nemeckej spoločnosti Rheinmetall dala vláda zelenú švédskym pásovým transportérom CV90 od spoločnosti BAE Systems.
Tie boli z troch finálových ponúk vyhodnotené ako najvýhodnejšie pre slovenské ozbrojené sily. Za 152 kusov pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel (PBOV a POV) chce rezort obrany zaplatiť necelých 1,7 miliardy eur.
„Som veľmi rád, že potom čo sa nám podarilo schváliť akvizíciu kolesových bojových obrnených vozidiel, sme urobili aj ďalší zásadný krok. Na základe analýz ministerstva obrany vláda súhlasila, že rezort obrany bude uzatvárať zmluvu so Švédskym kráľovskom na pásové obrnené vozidlá CV90 s 35 mm kanónom,“ vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) počas utorňajšieho zasadnutia vlády.
„Zároveň by som chcel oznámiť, že schválená cena je nižšia ako očakávaná. Pôvodne sme predpokladali náklady na úrovni 1,739 miliardy eur, ale môžem potvrdiť, že schválená suma je 1,688 miliardy eur, vrátane vozidiel, výcviku, munície a potrebnej infraštruktúry, ktorú ešte bude treba vybudovať,“ doplnil Naď.
Prvé kusy nových pásových vozidiel chce ministerstvo obrany získať už začiatkom roku 2024. Spolu so 76 kusmi fínskych osemkolesových transportérov Patria AMVXP v hodnote 447 miliónov eur majú pásové obrnené vozidlá tvoriť základ pozemných síl. Hlavným subkontraktorom na Slovensku bude štátna spoločnosť ZŤS Špeciál, pričom celkovo sa do výroby a dodávok zapoja desiatky slovenských firiem.
„Budovať ťažkú mechanizovanú brigádu nie je len dlhodobý záväzok, ktorý predchádzajúce vlády neboli schopné naplniť. Je to reálna potreba ozbrojených síl. Aj na základe skúseností z Ukrajiny vidíme, že pozemné sily sú alfou a omegou v prípade obrany proti útočníkovi,“ zdôraznil Naď.
Tender na obstaranie nových pásových obrnených transportérov oznámilo ministerstvo obrany ešte vlani na jeseň. Niekoľko mesiacov prebiehalo vyhodnocovanie zaslaných ponúk od výrobcov a do predvýberu postúpili už len traja najlepší uchádzači – nemecké vozidlo LYNX, španielske ASCOD a švédske CV90.
Systém vyhodnotenia spočíval vo vyhodnotení štyroch hlavných oblastí, z ktorých boli vytvorené čiastkové vyhodnotenia. Čiastkové vyhodnotenia jednotlivých skupín určili poradie krajín s dosiahnutými bodmi, podľa modelu v každej zo štyroch oblastí – finančná, ktorá tvorila 35 percent, technická predstavovala 30 percent, logistická 10, a zapojenie slovenského priemyslu tvorilo 25 percent hodnotenia. Napokon uspeli Švédi, ktorí podľa ministerstva obrany predložili najvýhodnejšiu ponuku, ktorá navyše obstála najlepšie vo všetkých hodnotených kategóriách.
CV90 najlepšie vo všetkom
Naď upozornil, že obstarávaný transportér CV90 dostane Slovensko v najnovšej verzii, teda v 4. generácii tohto vozidla, pričom tento transportér spĺňa technické predpoklady ozbrojených síl najlepšie zo všetkých ponúk.
„Na základe vyhodnotenia všetkých týchto parametrov, sme sa s útvarom ministerstva financií Hodnota za peniaze aj ministerstvom hospodárstva zhodli, že uvedená ponuka je zo všetkých týchto aspektov najlepšia. V najbližších dňoch preto začneme konkrétne rokovania so Švédskym kráľovskom na podpísanie kontraktu na akvizíciu týchto vozidiel,“ zdôraznil Naď.
Transportér CV90 v 4. generácii je síce moderné vozidlo, ale spoločnosť
BAE System tiež opakovane vyzdvihuje skutočnosť, že ich vozidlo je zároveň dobre overené. Transportérov CV90 už bolo vyrobených viac ako 1 300. Okrem Švédska ich používa aj Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko a Estónsko. Tri z týchto krajín so svojimi transportérmi roky pôsobili aj v Afganistane či africkej Libérii.
„Najlepšie bojové vozidlo pechoty na svete,“ reagoval generálny riaditeľ BAE Systems Hägglunds Tommy Gustafsson-Rask na otázku Pravdy, čo Slovensko kúpou CV90 získa. „Bude disponovať schopnosťami moderných bojových vozidiel pechoty, so systémami aktívnej ochrany, s modernými senzormi s dobrou úrovňou ochrany pre vojakov,“ vysvetlil Gustafsson-Rask v nedávnom rozhovore pre Pravdu.
„Slovenskému priemyslu, ktorý bude súčasťou tohto biznisu, tiež poskytne viac ako 40 percent hodnoty kontraktu. Technológiu, výrobu, subsystémy a montáž prenesieme na Slovensko. Naši partneri tiež budú súčasťou celého dodávateľského reťazca Hägglunds pre CV90 a Slovensko získa hlavné jadro podpory pre svoju armádu počas životnosti vozidiel, ktorá je 30 až 40 rokov. Myslím si, že je to skvelá hodnota za peniaze, dáva vojakom to, čo chcú, rovnako aj slovenskému priemyslu,“ dodal Gustafsson-Rask.
Sporné?
Nemecká spoločnosť Rheinmetall tvrdí, že v zverejnenej štúdii sú nezrovnalosti. Tie jej predstavitelia našli najmä vo vyhodnotení priemyselnej spolupráce. Tvrdia, že benefity pre Slovensko neboli do štúdie zapracované dostatočne jasne. Rheinmetall deklaruje, že na Slovensku preinvestuje 55 percent z 1,7 miliardovej hodnoty kontraktu a navyše sľubuje 130 miliónov z ďalších exportných príležitostí.
„Zvažovali sa v štúdii uskutočniteľnosti slovenská ekonomika, zamestnanosť a sociálne výhody pre obyvateľov Slovenska, alebo bola ponuka spoločnosti BAE preferovaná z iných dôvodov?“ pýtajú sa zástupcovia spoločnosti Rheinmetall.
Tvrdia, že ostatní dvaja uchádzači takéto vysoké čísla nikdy verejne nedeklarovali a je preto sporné, či dokážu ponúknuť lepší prínos pre slovenskú ekonomiku. Zároveň Rheinmetall tvrdí, že po započítaní exportného potenciálu ich ponuky sú výsledky štúdie uskutočniteľnosti ešte viac pochybné.
„Ponuky švédskej spoločnosti BAE Hägglunds s ich vozidlom CV90 a španielskej spoločnosti GDELS s ich vozidlom ASCOD tiež obsahovali vlastné priemyselné koncepcie. V ich prípadoch ale bolo zverejnených oveľa menej informácií, čo vzbudzuje otázku, či sú tieto ponuky natoľko výhodné pre slovenskú ekonomiku a či ich finančná návratnosť pre Slovensko môže byť rovnako vysoká. Paradoxne, priemyselná koncepcia spoločnosti BAE, vrátane zapojenia slovenského obranného priemyslu, je pritom hodnotená lepšie, ako ponuka Rheinmetallu,“ sťažuje sa nemecká spoločnosť.
Okrem pásových transportérov schválila vláda 30. marca aj nákup 76 kusov fínskych osemkolesových transportérov Patria AMVXP v hodnote 447 miliónov. Súčasťou kontraktu je aj uzatvorenie opcie na dodávky vozidiel v ďalších fázach projektu. Dokopy tak môže ministerstvo v budúcnosti od Fínov nakúpiť až 500 osemkolesových vozidiel v odhadovanej hodnote 2,7 miliardy eur. /agentury/
X X X
Matovičovo svojské ospravedlnenie nič nevyriešilo. Situácia je vážna, možno budeme mať podmienky, tvrdí Sulík
Matovič v sobotu žiadal Sulíka o odpustenie. Zároveň ho však obvinil, že SaS útočí na OĽaNO oveľa viac a odkázal mu, že on mu odpúšťa.
Keď minulý rok po mesiac trvajúcej koaličnej kríze šéf SaS Richard Sulík a líder OĽaNO Igor Matovič konečne našli spoločnú reč, zdalo sa, že vo vzťahu oboch politikov konečne došlo k akémusi bodu zlomu.
„Chcem Igora Matoviča pozvať na obed alebo na večeru, niečo dobré mu uvarím. Mám výbornú pizza piecku, to bude skvelé,“ žartoval Sulík vlani koncom marca.
Nič sa však nezmenilo. Naopak, dnes je to ešte horšie. Matovič v sobotu na tlačovej besede, kde sa objavil spolu s premiérom Eduardom Hegerom, žiadal Sulíka o odpustenie. Zároveň ho však obvinil, že SaS útočí na OĽaNO oveľa viac a odkázal mu, že on mu odpúšťa.
Situácia sa odvtedy ešte viac vyhrotila.
SaS môže prísť s podmienkami
Predseda SaS na svojské Matovičovo ospravedlnenie dnes zareagoval inak, ako zrejme minister financií očakával. V krátkom vyhlásení po rokovaní vlády informoval, že situácia je podľa neho vážna a nemá zmysel tváriť sa, že sa nič nestalo.
„Udialo sa mnoho vecí. Boli sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu, opakovaného porušenia koaličnej zmluvy, boli sme terčmi útokov a klamstiev,“ povedal.
O odchode SaS z koalície Sulík nehovoril. Strana však podľa neho nechce urobiť zbrklé rozhodnutie, a preto sa potrebuje poradiť. Čas si šéf rezortu hospodárstva zobral do 6. júla, keď by mala zasadnúť Republiková rada SaS spolu s poslancami a ministrami strany.
„Tam si sadneme, poradíme sa a príjmeme ďalšie rozhodnutie, ďalší postup, možno nejaké naše podmienky,“ dodal Sulík.
Dnes sa má v parlamente hlasovať o vyslovení nedôvery ministrovi Sulíkovi. Matovič cez víkend oznámil, že ako gesto zmierenia bude presviedčať celý poslanecký klub OĽaNO, aby hlasovali proti. Sulík dúfa, že odvolaný nebude.
V hre sú všetky možnosti
Netrvalo dlho a na Sulíkovo stručné vyhlásenie reagovalo aj OĽaNO, ktoré zvolalo mimoriadne predsedníctvo.
„V hre sú všetky možnosti,“ povedal podľa sme.sk Matovič s tým, že situácia je vážna a koalícia takto ďalej nemôže fungovať. „Koaličný partner blokuje rozhodnutia tým, že nechodí na koaličné rady,“ doplnil.
Ak by SaS odišla z koalície, jej ďalší osud by bol neistý. OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí majú v parlamente bez sulíkovcov len 69 poslancov. Šéf Sme rodiny Boris Kollár už vyhlásil, že v prípade odchodu SaS by vláda zrejme padla.
Priznal však tiež, že za istých okolností by mohli fungovať aj v trojici. „Ak by som mal visieť na špagáte fašistov, určite by som v takejto vláde nechcel byť. Ale ak by vládu podporovali nezávislí alebo by dobré zákony podporovala SaS, tak si viem predstaviť byť aj v menšinovej vláde,“ povedal Kollár v Na telo na Markíze, aktuality.sk
X X X
Premiér nepovedal, či pristúpi k rekonštrukcii vlády
Heger uviedol, že ak by bol nespokojný s prácou niektorého ministra, sám by ho odvolal. Premiér Eduard Heger (OĽANO) chce zachovať stabilitu vlády. Hovorí o potrebe zotrvať v štvorkoalícii. Nepovedal, či pre jej zachovanie pristúpi k rekonštrukcii vlády. Vyplýva to z jeho utorkového vyjadrenia pre médiá.
„Pre mňa jeden scenár – stabilita tejto vlády,“ podčiarkol premiér. Najväčší problém koalície vidí v jej komunikácii. Apeloval pritom na partnerov, aby si uvedomovali zodpovednosť. V súčasnej situácii musia podľa premiéra najprv opadnúť emócie. Pripomenul, že SaS bude mať mimoriadnu Republikovú radu a OĽANO predsedníctvo.
Utorkové hlasovanie v Národnej rade (NR) SR o opozičných návrhoch na odvolanie ministrov životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) a hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) podľa premiéra ukázalo, že koalícia sa vie zjednotiť.
V súvislosti s odvolávaním ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽANO) premiér uviedol, že sa k tomu ešte zíde vláda. Mimoriadna schôdza NR SR sa má konať v stredu (29. 6.) popoludní, inicioval ju opozičný Smer-SD. Heger uviedol, že ak by bol nespokojný s prácou niektorého ministra, sám by ho odvolal. Pripomenul tiež kauzy Smeru-SD z čias ich vlád aj v rezorte pôdohospodárstva.
Spor v koalícii sa opäť vyostril potom, ako poslanci NR SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča. SaS a Matovič sa následne obviňovali zo spolupráce s opozíciou a fašistami. SaS opäť pre Matovičove útoky odmietla chodiť na koaličné rady, OĽANO obvinilo liberálov z rozbíjania vlády. SaS si vzala čas na premyslenie, čo ďalej. Pripustila vtedy aj odchod z koalície, hoci tvrdí, že má vôľu v kabinete pokračovať.
Matovič vyzval SaS na uzmierenie, tá ešte nepovedala, ako bude postupovať. Počas víkendu šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala, že liberáli o odchode z koalície neuvažujú. Strana oznámila, že o ďalšom postupe rozhodne 6. júla na mimoriadnej rozšírenej Republikovej rade. OĽANO zas avizovalo mimoriadne rokovanie predsedníctva, podľa slov šéfa OĽANO by sa malo konať do najbližšieho víkendu, aktuality.sk
X X X
V Maďarsku je najlacnejšie, v Rakúsku najdrahšie. Porovnávali sme ceny potravín
Najlacnejšie vyšiel nákup v Maďarsku, no rozdiely oproti Slovensku neboli veľké.
Inflácia stúpa na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Rakúsku. Celkovo si však bežné potraviny v susedných štátoch dnes kúpite za približne rovnaké sumy.
Pri porovnávaní cien sme si urobili zoznam desiatich najbežnejších potravín: chlieb, rastlinný olej, šunka, maslo či zelenina a následne sme sa za nimi vybrali do Rakúska, Maďarska a domácich obchodov.
Nakupovali sme pritom v rovnakej sieti potravín, aby sa ceny lepšie porovnávali.
Najlacnejšie vyšiel nákup v Maďarsku, kde sme za zoznam desiatich základných potravín platili niečo vyše 11 eur. Na Slovensku vyšiel nákup o vyše euro drahšie. Najdrahšie základné potraviny sme nakúpili v Rakúsku, platili sme viac ako 14 eur.
Ako vidieť z nasledujúceho grafu, najvyššia inflácia z troch vybraných krajinách je na Slovensku, druhá najvyššia v Maďarsku a najnižšia v Rakúsku.
No v Rakúsku boli mierne vyššie ceny základných potravín aj pred touto krízou. V Maďarsku zase najnovšie schválili nulovú daň z pridanej hodnoty na vybrané tovary, aktuality.sk
X X X
Martin Behula: Harabin je Matovič pre konšpirátorov
Bývalý predseda Najvyššieho súdu ohlásil, že musí byť prezidentom.
Štefan Harabin nie je obyčajný človek. Na obálke svojej knihy Súdnosť je spodobnený ako Abraham Lincoln. Najradšej o sebe samom hovorí v tretej osobe a kým ostatní politici oznamujú kandidatúry na prezidenta, bývalý predseda Najvyššieho súdu jednoducho ohlási, že prezidentom bude.
„Situácia je taká, že asi prezidentom budem musieť byť,” odpovedal už vlani na jeseň na otázku, či sa chce ešte niekedy uchádzať o post hlavy štátu. Silné slová od človeka, ktorý mal v roku 2019 o vyše pol milióna voličov menej ako Zuzana Čaputová a aj na Maroša Šefčoviča mu chýbalo takmer sto tisíc hlasov. Šefčovič pritom dosiahol medzi kandidátmi, ktorí prešli do druhého kola, najhorší výsledok v histórii.
V posledných dvoch prezidentských voľbách stačilo na postup vyše 400-tisíc hlasov. Harabin ich teoreticky získať môže. Oslovuje širokú cieľovú skupinu. Napokon, pred tromi rokmi za neho hlasovala takmer pätina voličov Smeru, skoro štvrtina priaznivcov SNS a dokonca aj 21 percent sympatizantov ĽSNS. O Prezidentský palác sa pritom vtedy uchádzal samotný Marian Kotleba. O dva roky to však bude mať Harabin zrejme ešte ťažšie ako naposledy.
Matovičovská povaha
Hoci nie je obyčajným človekom, v čomsi sa ponáša na Igora Matoviča. Obaja majú v sebe mečiarovskú podozrievavosť a posadnutosť tými, ktorí im podľa nich ubližujú. Aj keby to mali byť ich spojenci. Harabin sa v politike často necháva ovládnuť osobnými antipatiami. Skutočné či domnelé krivdy nezabúda a neodpúšťa, ale odpláca ešte horším. Aj vtedy, ak si tým sám škodí.
Najspoľahlivejšou ochranou našej demokracie pred Harabinom je jeho vlastná povaha. Znenávidel Roberta Kaliňáka i Roberta Fica, podobne ako Matovič začal neznášať Richarda Sulíka. Harabin Ficovi nikdy nezabudol, ako v priamom prenose počas debaty s Andrejom Kiskom pred druhým kolom prezidentských volieb povedal, že mu neodporúča znova kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu.
Tlačovkami vie vyvolávať krízy tiež takmer rovnako dobre ako Matovič. Na jeseň 2019 tesne predtým, než mali s Marianom Kotlebom hovoriť o predvolebnej spolupráci ĽSNS a Vlasti, poslal do médií tlačovú správu, že jeho strana pôjde do volieb sama, a obvinil novinárov, že sa cez Eset dostali do jeho poznámok. Kotleba to bral ako podraz, z tlačovky predčasne odišiel a ešte vyzeral pri Harabinovi ako ten normálnejší politik.
Harabin odvtedy Kotlebu otvorene kritizuje a dnes útočí aj na politikov z populárnejšej Republiky. Namiesto podpory tak od nich skôr môže očakávať protikandidáta. Ak sa mu nepodarí zjednotiť okolo seba extrémistického a nacionalistického voliča, zrejme nebude mať šancu postúpiť do druhého kola. Jeho úspech však závisí aj od vonkajších okolností, ktoré nie sú v jeho moci.
Potrebuje krízu
Harabin je idolom konšpiračnej alternatívy. Darí sa mu len tak, ako sa darí antisystému. Čím horšie je spoločnosti, tým lepšie (pre neho). Bol na vrchole, keď na protestoch proti pandemickým opatreniam počas zákazu vychádzania vykrikoval „Rúška dole. Nenechajte sa mučiť!”, keď ho stíhali za podnecovanie a neskôr na Facebooku vypisoval, že by na Ukrajine postupoval rovnako ako Putin (a stíhali ho znova). Spoločnosť je stále frustrovaná. No je najmä unavená.
Povinné očkovanie dnes už nie je téma, o koronafašizme a apartheide po uvoľnení opatrení tiež toľko nepočuť, utečencov z Ukrajiny ubúda a vojna už o dva roky zrejme nebude ovládať verejnú mienku tak, ako v prvej polovici tohto roka. Harabin potrebuje krízu. A veľkú tému, ktorej by sa mohol chytiť.
Podobne ako počas pandémie, keď „doktor Harabin” hovoril o porušovaní ľudských práv a princípov právneho štátu. Ako pred tromi rokmi napísali Aktuality, Harabin je pre svojich voličov ten, kto vidí diery systému a sám ich pomenúva. „Kým Zuzana Čaputová je pre skupinu voličov iba rádová právnička, Harabin je sudca, ktorý politický systém dôverne pozná. A vie v ňom chodiť.”
Na postup do druhého kola to však nestačilo. Teraz má navyše ešte väčšiu konkurenciu ako pred tromi rokmi. Jeho konšpiračnú rétoriku preberajú už aj tradičnejší politici. Vlani Harabin tvrdil, že musí byť prezidentom, lebo Čaputová sa stala hovorcom americkej ambasády. Dnes o prezidentke hovorí to isté Fico, len tvrdšie. Zrejme teda nehrozí, že by Smer do volieb znovu postavil niekoho ako bol Šefčovič.
Aura víťaza
Harabin zosobňoval toho, kto víťazí, zistili Aktuality pri rozhovoroch s jeho voličmi. Justícia si s ním roky nevedela poradiť. Dlho vyhrával všetky disciplinárne konania, ktoré boli proti nemu vedené. Od kritických novinárov či dokonca od generálnej prokuratúry vysúdil státisíce eur. Vedel chodiť v systéme. Odkedy vyhlásil, že vyhral prezidentské voľby, jeho víťazná aura však dostala vážne trhliny.
Výhru Zuzany Čaputovej napadol na ústavnom súde, no ten jeho podanie jednoznačne odmietol. Kvôli kandidatúre v parlamentných voľbách prišiel o funkciu sudcu, no ani so sťažnosťou proti tomu na Ústavnom súde neuspel. Strana Vlasť, ktorú viedol, utrpela fiasko, nedostala ani štátny príspevok a zanechala po sebe akurát dlhy. A ešte k tomu prehral súdny spor s Esetom a musí sa mu ospravedlniť. Zatiaľ len neprávoplatne.
Predpovedať, čo bude o dva roky, je však mimoriadne náročné. Ak to vládna koalícia vydrží až do roku 2024, parlamentné voľby sa prvýkrát uskutočnia v tom istom roku ako prezidentské. Kto obsadí palác, sa bude odvíjať do veľkej miery od toho, ako predtým dopadnú voľby do Národnej rady. Prvýkrát od roku 2009 sa tak môže stať, že voľba hlavy štátu nebude o tom, či vybrať protiváhu vláde Smeru.
Už predchádzajúce prezidentské voľby naznačili, že kľúčový môže byť súboj medzi systémom a antisystémom. Údajne práve kvôli hrozbe, že v druhom kole sa stretne Šefčovič s Harabinom, vyzval Igor Matovič Zuzanu Čaputovú, aby sa vzdala. Čaputová napokon vyhrala ako protiváha Smeru i ako protiklad antisystému. V najbližších voľbách však možno zistíme, že medzi vládou Smeru a vládou antisystému už nie je žiaden rozdiel, aktuality.sk
X X X
Odbory musíme odpolitizovať. Zmluvu o spolupráci so Smerom zrušíme
Nové vedenie odborárov chce riešiť aj nové témy. Jednou z nich je aj klimatická zmena a jej vplyv na pracovné prostredie.
Do čela Konfederácie odborových zväzov prvýkrát zasadla žena. Má ísť o generačnú výmenu vo vedení odborárov. Práve táto personálna rošáda by mala zlepšiť imidž zástupcov zamestnancov, ako aj zmeniť smerovanie celej organizácie. Podľa novej prezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Moniky Uhlerovej totiž odbory uviazli v minulosti a ich fungovanie bolo doslova spiatočnícke.
X Nedávno ste sa stali prezidentkou Konfederácie odborových zväzov. Znamená to, že prichádza po rokoch ku generačnej výmene na čele odborárov?
Bola by som rada, keby to tak bolo. S týmto odkazom som aj kandidovala spolu s viceprezidentom KOZ a oboch nás zvolili.
Chceme, aby sa pod naším vedením z KOZ stalo moderné odborové hnutie 21. storočia.
X To znamená, že doteraz boli odborári na Slovensku nemoderní?
V niektorých oblastiach bolo cítiť doslova až isté spiatočníctvo.
x V ktorých?
Keď to porovnáme s európskymi odborovými centrálami alebo európskou odborovou konfederáciou, tak naše odbory riešili staré témy. Primárne sa sústredili na takzvané chlebové témy, čo vyplýva z danej sociálno-ekonomickej situácie v krajine. Nemôžeme sa im určite vyhýbať, ale nemôžeme ani opomínať výzvy budúcnosti, ktoré budú ovplyvňovať trh práce a zamestnancov.
X Ako sa teda líši vaše videnie odborárskej práce oproti vašim predchodcom?
To je práve v tých výzvach, ktoré som spomenula. Napríklad digitalizácia a klimatické zmeny značne ovplyvnia fungovanie zamestnancov, ako aj pracovné podmienky. Vznikajú nám nové digitálne platformy, ktoré momentálne vôbec neriešia vzťahy medzi firmami a pracujúcimi. Súčasná legislatíva toto vôbec nereflektuje a zaostáva za reálnym životom.
Ďalšou veľkou témou je klimatická kríza. Niekomu sa môže zdať divné, prečo odborári idú riešiť environmentálnu tému, keď zamestnanci majú stále nízke finančné ohodnotenie. Treba si však uvedomiť, že zmena klímy už dnes výrazne ovplyvňuje pracovné podmienky. V mnohých fabrikách a pracoviskách prekračuje teplota únosné hodnoty a v takom prostredí sa veľmi ťažko dá fungovať a pracovať.
X Z vedenia odborov odišiel aj pán Machyna, ktorý dlhoročne šéfoval OZ KOVO. Bude mať ešte nejaký vplyv na riadenie KOZ?
Neviem si to kompetenčne predstaviť, lebo už nefiguruje v žiadnom oficiálnom orgáne. Nevylučujem však možnosť, že niekto z vedenia využije jeho dlhoročné skúsenosti odborára a požiada ho o radu či konzultáciu.
X Keď hovoríte o nových výzvach, znamená to, že sa zmení aj vaša spolupráca s politickou stranou Smer?
V rámci svojej kandidatúry som verejne prezentovala snahu odpolitizovať odborov. To isté prezentoval aj viceprezident Gajdoš. Podobná spolupráca s politickou stranou je zväzujúca a v konečnom dôsledku poškodzuje imidž odborárov.
X Považujete zmluvu KOZ so Smerom za chybnú a zlú?
Poviem tak, že rozumiem, prečo v danom čase, teda v roku 2005 došlo k podpisu takejto zmluvy. Odborári sa totiž snažili presadiť svoje návrhy, ktoré nedokázali pretlačiť cez tripartitu, keď bola pri moci druhá Dzurindova vláda.
V našej členskej základni nebol jednotný súhlas na spoluprácu so Smerom. Obhajcovia síce tvrdia, že nebyť tejto zmluvy, tak by sa nám nepodarilo presadiť viacero zmien v Zákonníku práce, ja však nie som zástanca podobných hypotetických úvah.
Po takmer 20 rokoch však môžeme skonštatovať, že akékoľvek politické spájanie má v konečnom dôsledku pre odbory negatívny dosah.
X Kedy plánujete ukončiť zmluvu so Smerom?
Zmluva je na dobu neurčitú. Odstúpiť môže každá zo strán, a to bez udania dôvodu. Chcem vyvolať vnútornú debatu, aby sme sa s ňou vyrovnali.
X Stihnete to teda do konca roka?
Neviem vám presne povedať, kedy sa tak stane. Ale už dnes je táto zmluva obsahovo vyprázdnená. Niektoré jej konkrétne body sú už dnes nerealizovateľné, lebo boli nastavené na roky, keď sa podpisovala.
X Znamená to, že KOZ už nebude podpisovať nové dohody s inými politickými stranami?
Prečo by sme ich potrebovali? Bežne predsa rokujeme s viacerými politickými stranami.
X Snažili sa okrem Smeru aj iné strany uzavrieť podobnú spoluprácu?
Žiadna strana nás neoslovila.
X Ani odídenci zo Smeru okolo Petra Pellegriniho?
Nie.
X Nebudete teda spolupracovať ani pri zbieraní podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda ako napríklad v minulom roku?
Teraz sa už na tom nebudeme zúčastňovať. Ja to osobne vnímam ako legitímnu opozičnú politiku. A nikto z opozície nás ani neoslovil. Navyše opoziční politici už rozbehli zbieranie podpisov.
X Keby vás oslovili s požiadavkou o podporu, ako by ste sa rozhodli?
Minimálne by o tom prebehla diskusia. Ja osobne by som však neodporúčala, aby sa odbory oficiálne zapojili do tejto aktivity, napriek nesúhlasu s politikou súčasnej vlády. Je to aktivita a agenda politických strán, nie odborov.
X Ako hodnotíte fungovanie tripartity za súčasnej vlády?
V prvom rade vláda vôbec nebola zorientovaná, ako funguje tripartita. Vznikla totiž zo subjektov, ktoré nemali žiadne skúsenosti s vládnutím. My sme spolu so zamestnávateľmi po voľbách žiadali ministra práce o čo najrýchlejšie zvolanie tripartity pre začínajúcu pandémiu. Nakoniec sme sa stretli až po dvoch mesiacoch. Prišli sme s firmami s konkrétnymi návrhmi, avšak vláda sa nimi neinšpirovala. A takto to pokračuje až podnes. Preto na to aj dopláca.
Rovnako tak negatívne hodnotím aj príliš aktívne vstupovanie ministra práce do rokovaní pri našom vyjednávaní o minimálnej mzde v roku 2020. Považujem za zbytočné, keď minister presadzoval a tlačil na prijatie jeho návrhu. V roku 2020 v auguste spravil krok, ktorý aj teraz vnímam veľmi negatívne.
X Čo konkrétne máte na mysli?
Samostatne sa dohodol len so zamestnávateľmi o tom, aká bude minimálna mzda v roku 2021, odpojil vypočítavanie príplatkov od minimálnej mzdy, ktoré v tomto roku už nerastú. Nechal odborárov bokom. Toto považujem za zbytočnú chybu. Rovnako tak za chybnú považujem snahu ministra pritiahnuť viac subjektov do tripartity, či už na strane odborov, ako aj zamestnávateľov.
Za dva roky môžem skonštatovať, že to nič neprinieslo a len sa narušili vzťahy v tripartite. Podľa mňa vláda stále nepochopila, o čom je sociálny dialóg v tripartite. Je to prvý poradný orgán, ktorý zastupuje široké socioekonomické skupiny a názory členov, teda zamestnancov a zamestnávateľov by mali byť pre vládu relevantné.
X Ako hodnotíte protiinflačný balíček, ktorý pretláčal minister financií Igor Matovič?
Celé to prebehlo v podobnom duchu, ako som opísala vyššie. Vláda pretláčala tento návrh nasilu.
X Čo vám na ňom najviac prekáža?
V prvom rade, že to išlo v skrátenom legislatívnom konaní. Na tom sa zhodujeme so zamestnávateľmi, ako aj samosprávou. Keby to išlo v riadnom legislatívnom konaní, tak sme mohli ísť hlbšie do obsahu, rozanalyzovať to a navrhnúť lepšie opatrenia. Našli by sme celospoločenskú zhodu. Výsledkom však je, že tí najzraniteľnejší dostanú veľmi malú pomoc.
X V čom ešte vás vláda odignorovala?
Napríklad koncom októbra minulého roka sme na tripartite otvorili tému rastúcich cien energií. Vtedy ešte nikto nepredpokladal, ako sa vyvinie celá situácia na Ukrajine. Zamestnávatelia prišli s návrhmi, ako zastabilizovať ceny pre firmy, my sme predstavili naše návrhy, ako pomôcť najviac ohrozeným skupinám. Vláda na to nereagovala. Keby si nechala poradiť, tak ľudia mohli prijímať pomoc už od začiatku tohto roka.
Treba však povedať, že premiér na poslednej tripartite prejavil záujem o naše rokovania. Takže najbližšie mesiace ukážu, či to myslel vážne.
X V akom štádiu je vyjednávanie o minimálnej mzde na budúci rok?
Zákon nám umožňuje do 15. júla dohodnúť sa so zamestnávateľmi na výške minimálnej mzdy. Rokovania prebiehajú a uvidíme, či sa nakoniec dohodneme. Ak by sme sa nedohodli, táto záležitosť sa bude prerokúvať na tripartite koncom augusta. Ak nepríde ani tam k dohode, tak na rad dôjde automat. Teda minimálna mzda sa určí ako 57 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. To by potom minimálka na rok 2023 mala byť 691 eur.
X Akú výšku minimálnej mzdy navrhujete vy?
Našou ambíciou je dostať minimálnu mzdu do stavu, ktorý platil pred dvoma rokmi. Teda 60 percent z priemernej mzdy a napojenie na príplatky. To si však vyžaduje zmenu legislatívy. Aj o tom by som mala rokovať najbližšie s ministrom práce. Presnú výšku minimálnej mzdy však teraz neprezradím, keďže stále rokujeme.
X Predpokladám, že navrhujete zrejme viac ako 700 eur.
Nedonútite ma povedať konkrétne číslo.
X Spomínali ste nové výzvy pre odbory v 21. storočí. Ako chcete ošetriť zamestnávanie v rámci rôznych platforiem, ako sú napríklad taxi služby či rozvozy jedál?
V prvom rade si musíme ujasniť, ako týchto pracujúcich uchopiť a čo konkrétne vieme pre nich spraviť. Musíme spoznať tieto odvetvia. Uvediem príklad na rozvoze jedál. Kuriéri pracujú tak, že sa prihlásia do danej spoločnosti a v konkrétnom čase rozvážajú jedlá. Preto by mali byť aj chránení počas tejto pracovnej doby. Čo ak sa mu stane nejaký úraz? Kto potom ponesie zodpovednosť?
Ak spoznáme problémy týchto pracovníkov, tak im budeme vedieť ponúknuť možnosti ochrany, pokiaľ bude záujem zo strany ľudí.
X Myslíte, že takto pracujúci ľudia majú záujem, aby ich odbory chránili?
Podľa mňa majú. A ak nemajú, tak časom zistia, že majú záujem o ochranu pri práci. Každý predsa chce mať lepšie pracovné podmienky.
X Kedy by ste chceli predstaviť takúto legislatívu?
V tomto smere už urobila prácu EÚ. Únia už prišla s iniciatívou na reguláciu digitálnych platforiem. Momentálne sa môžu k návrhu vyjadrovať a pripomienkovať ho jednotlivé členské krajiny. Kým to nakoniec schváli europarlament a následne preberieme do našej legislatívy, tak to potrvá minimálne dva roky, aktuality.sk
X X X
Kombajny sa rozbehli, bude dosť obilia? Do hry vstúpilo veľa špekulatívnych podnikateľov a Američania
Horúčavy, aké Európa a Slovensko v júni roky nezažili. Prudké vzostupy a pády cien obilia na burzách a k tomu dražejúce energie, ktoré roztáčajú motory kombajnov zberajúcich obilie – najdôležitejšiu potravinu ľudstva. Neistota a vybičované nervy, ako sa to všetko skončí, pretože na Ukrajine, jednej z najväčších obilníc sveta, pokračuje vojna paralyzujúca trh s obilím. Bude ho mať Slovensko dosť? Kde skončia ceny múky, chleba a mäsa, ktoré sa odvíjajú od cien obilia?
Šéf hurbanovskej sladovne Tomáš Ševčík v mori klasov sladovníckeho jačmeňa. Dozrieva predčasne. Ako to ovplyvní cenu piva?
Na mnohé z otázok, ktoré visia vo vzduchu, sa už vynárajú obrysy prvých odpovedí. Nečakajme bohatú úrodu, budeme radi, ak bude priemerná. Do tohto konštatovania by sa dali zhrnúť postrehy poľnohospodárov, ktorí zožali prvé stovky hektárov jačmeňa, najskôr dozrievajúcej obilniny. Rozptyl hektárových úrod je pomerne veľký – od štyroch do šiestich ton. Na tvárach pestovateľov sa zračí sklamanie, najmä keď vidia, ako im zahára pred očami repka, ale aj pšenica, kľúčová obilnina.
Plní obáv sú aj ľudia, ktorí si deň čo deň kupujú chlieb či pečivo. Základný kilogramový konzumný chlieb, ktorý ešte na začiatku pandémie korony stál okolo jedného eura, sa teraz predáva o šesťdesiat centov drahšie. Minulosťou je šesťcentový rožok, ten stojí už dvanásť centov. Kde sú tie časy, keď rožky predávali reťazce v akcii po 4 centy? Teraz jeden z reťazcov láka kupujúcich na 400-gramový kváskový chlieb ponúkaný v akcii za 99 centov! Ale len raz do týždňa.
Ako sa za jedno pol druha desaťročie zmenili pomery!
Nedočkala ani Petra, ani Pavla
Neskorú a málo výdatnú mlatbu sa považovala tá, čo začala na Petra a Pavla.
Priemerne ročne treba dorobiť na jedného obyvateľa Slovenska bezmála sto kilogramov obilia. Najviac treba pšenice – 87 kilogramov. Namelie sa z nej 67 kilogramov múky, nielen na chlieb, ale aj koláče a rôzne pekárske a iné cestovinárske výrobky. Priemerne sa ročne na Slovensku dorobí okolo dvoch miliónov ton pšenice.
Aj v najhorších rokoch jej bolo na výživu obyvateľstva dosť, a tak by to malo byť aj tohto roku. Otázkou je, samozrejme, cena.
Tohtoročná úroda obilia je pre poľnohospodárov veľkou hádankou.
Farmár Ján Jelen z Novej Dediny neďaleko Levíc bude mať čochvíľa pod strechou úrodu jačmeňa a potom sa hneď pustí do zberu repky a pšenice. Kým pri jačmeni je ešte ako-tak spokojný, veď ozimný mu sypal priemerne po 6,8 tony zrna na hektári a mal sladovnícke parametre, tak jarný jačmeň vysiaty na jeseň dal len o málo nižšiu hektárovú úrodu – 6,5 tony. Ale na margo repky poznamená: „Jej olejnaté semená rýchlo zasychajú, budeme nepríjemne prekvapení. Šnúra horúčav ničí aj ozimnú pšenicu. Zrná v klase predčasne dozrievajú, sú nevyvinuté. Budú mať nízku hektolitrovú hmotnosť.“
To neveští nič dobrého.
Ján Jelen je šéfom Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov. Kolegovia z Východoslovenskej nížiny oznámili, že majú bezmála o polovicu nižšie úrody oproti vlaňajšku. V máji tam vôbec nepršalo. Niektorí dostali dva milimetre vlahy, teda dva litre na štvorcový meter polí./agentury/
X X X
Dostal vysokú funkciu u diaľničiarov, v minulosti dal strážiť vodárne Bödörovcom
Čerstvý štány funkcionár Stanislav Beňo roky pôsobil v kontroverznej polomestskej firme, kde mal vplyv Ivan Kmotrík. Okrem toho podniká s exfunkcionárom SNS v miliónovom developerskom projekte.
Stanislava Beňa si verejnosť môže pamätať ako muža, ktorého chcel exprimátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pred siedmimi rokmi odvolať z funkcie šéfa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) za podozrivý tender na stráženie. Vtedy ho vyhrala esbéeska BMN Security s väzbami na Bödörovcov – do roku 2012 ju vlastnila sestra nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra Miriam Gombíková, firma bola blízka Bonulu ich otca.
Beňo nebol len šéfom BVS, ale aj firmy Infra Services, v ktorej mali vodárne väčšinový podiel. Na menšinový podiel mal zas vplyv známy podnikateľ Ivan Kmotrík. Infra Services bola na pretrase ešte viac ako tender vo vodárňach. Viaceré vedenia tejto spoločnosti totiž uzatvorili nevýhodné zmluvy, na ktorých Bratislavčania strácali milióny eur.
Aktuálne je z Beňa vysoký štátny úradník v rezorte dopravy – pred pár dňami sa stal členom predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa ministerstva sa tam dostal po tom, ako uspel vo výberovom konaní.
„Výberové konanie sa uskutočnilo 11. 5. 2022. Výberová komisia v rámci neho posudzovala predložené podklady a splnenie požadovaných podmienok výberového konania. Následne Dozorná rada NDS prerokovala výsledky výberového konania a odporučila jedinému akcionárovi zvoliť pána Beňa do funkcie člena predstavenstva NDS,“ uviedol Martin Petro z odboru komunikácie ministerstva.
Beňo nastúpil do novej zostavy predstavenstva diaľničiarov, v ktorom tento rok skončili Ivana Piňosová a Miloš Vicena. Ministerstvo nespresnilo, z akého dôvodu sa tak stalo.
Miliónový stavebný projekt v Nitre
Stanislav Beňo má vo svojom portfóliu majetok za milióny eur. Podľa zverejneného životopisu pritom veľkú časť života pracoval ako zamestnanec, respektíve člen vedenia predovšetkým verejných firiem. Okrem dvoch veľkých domov v Bratislave, ktoré si bez hypotéky kúpil v rokoch 2017 a 2020, má aj významnú firmu Building Service, ktorú vlastní spoločne s Petrom Ďurčekom z advokátskej kancelárie Bugala-Ďurček.
Podľa stránky mesta Nitra stojí firma za developerským projektom Slnečná pláň v mestskej časti Kynek. Má tam vzniknúť 120 bytov, ktoré sú už podľa webu projektu v predaji. Firma za ne plánuje zinkasovať 23,3 milióna eur. Ide pritom stále iba o prvú etapu projektu.
Konflikt záujmov?
Druhá etapa projektu Slnečná pláň je taktiež v pláne, hoci za ňu zodpovedá iná firma. Vedľajší pozemok vlastní firma IDAS a aj v nej je Beňo spoločníkom – cez svoju firmu Gain Group. Tú kúpil od advokátky Alžbety Calpaš Mordinovej, ktorá pôsobila v advokátskej kancelárii AK Bugala – Ďurček.
Spoločníkom vo firme IDAS je aj spoločnosť Nordstrom podnikateľa Richarda Szelleho. Práve vzťah Beňo – Szelle vzbudzuje podozrenia z možného konfliktu záujmov.
Beňo totiž v minulosti šéfoval spoločnosti Infra Services, ktorá zabezpečovala servisné služby pre bratislavské vodárne, a figuroval aj vo vedení vodární. Jednu zo služieb, tzv. smart odpočty vodomerov, mala na starosti firma Additíva, patriaca práve Szellemu. Tá si od Infra Services vyfakturovala viac ako 1,4 milióna eur.
„Pracovne sme sa asi dvakrát stretli, keď bol vo vodárňach,“ uviedol Szelle o vzťahu s Beňom. Tvrdí, že vo firme IDAS je len pasívnym investorom a s Beňom sa nestretáva. Spoločný biznis za konflikt záujmov nepovažuje. „Chápem, že ste novinár, že sa pýtate na toto, ale to si nemyslím,“ dodal.
Zaujímavou postavou vo firme IDAS, kde má Beňa cez Gain Group svoj podiel, je ďalší spoločník František Sobota. Tento muž pracoval pre firmy Ivana Kmotríka a spoločne s Beňom figuroval v Infra Services aj v BVS.
Ivan Kmotrík uviedol, že Beňa registruje, nevidel sa s ním však niekoľko rokov. Kmotrík podľa vlastných slov nevedel, že Beňo sa dostal do vedenia diaľničiarov.
Stanislav Beňo na otázky zaslané e-mailom neodpovedal.
Kto je Peter Ďurček
Peter Ďurček, ktorý s Beňom rozbieha prvú etapu Slnečnej pláne, je dlhoročný advokát, známy ako partner advokátskej kancelárie Bugala – Ďurček.
Ďurček sa stal známym ako údajný vlastník súkromného podielu v polomestskej firme Infra Services, ktorej Beňo šéfoval – hoci sa roky hovorilo o tom, že podiel vlastní Ivan Kmotrík, na papieri tento podiel patril Petrovi Ďurčekovi. Podozrenia v roku 2019 riešil Okresný súd Žilina, na ktorý bol predvolaný aj Ivan Kmotrík. Iba deň pred pojednávaním sa Kmotrík priznal k vlastníctvu 49 percent firmy Infra Services – podiel vraj práve v tomto čase kúpil.
Ďurček v roku 2019 nebol iba súkromným advokátom. Bol totiž štátnym tajomníkom ministerstva dopravy za stranu SNS, ktorej sa prisudzoval blízky vzťah práve s Kmotríkom. Ďurček vo voľbách v roku 2020 za SNS kandidoval aj do parlamentu.
Štátnu funkciu mal aj Ďurčekov partner z AK Bugala – Ďurček – Juraj Bugala. Ten sa za koalície Smer-SNS-Most-Híd stal podpredsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Z funkcie však bol odvolaný pre porušenia zákona, ktoré taktiež konštatoval Okresný súd v Žiline v súvislosti s protischránkovým registrom.
Beňo podľa zverejneného životopisu prišiel do štátnej diaľničnej spoločnosti potom, ako pôsobil vo firme Building Service, ktorú vlastní spoločne s Petrom Ďurčekom. V spoločnej firme bol Beňa riaditeľom a podpredsedom predstavenstva, v NDS je členom predstavenstva a investičným riaditeľom.
Beňa chcel odvolať už Nesrovnal
Stanislav Beňo bol kontroverzným funkcionárom už na jar 2015, keď ho chcel vtedajší primátor Ivo Nesrovnal odvolať za podozrivý tender na SBS, v ktorom zvíťazila bödörovská firma BMN Security. K odvolaniu napokon nedošlo, na poste šéfa vodární pôsobil do konca roka 2015.
Beňovo meno spomínali v roku 2019 aj Aktuality.sk v článku o nevýhodnej zmluve Infra Services na lízing áut. Za túto firmu, ktorá spolovice patrila mestu, ju podpísali Jaroslav Paulický a Marián Hreščák. Rovnaká dvojica mužov potom zo zmluvy profitovala na strane súkromníka. V blízkosti dvojice sa vyskytoval aj Beňa – polomestkej firme Infra Services šéfoval v rovnakom období, ako s Paulickým a Hreščakom podnikal vo firme Junis Development.
Minister dopravy však konkrétnejšie podozrenia nekomentoval a odbor komunikácie ani neuviedol, či má Beňo jeho dôveru – odvolal sa len na rovnosť uchádzačov vo výberovom konaní: „Prísne podmienky pre zachovanie a udržanie transparentnosti musia byť pre všetkých rovnaké. Informácie, ktoré uvádzate v otázkach, nie sú pre uchádzačov diskvalifikačné. Ak by sme vylučovali záujemcov z výberových konaní na základe ich predchádzajúceho zamestnania, šlo by o diskrimináciu.“, aktuality.sk
X X X
Nové covidové pravidlá pre Tour de France. Jedno profitímy poteší
Vzhľadom na vývoj medzinárodnej zdravotnej situácie je potrebné posilniť platné opatrenia, uviedla Medzinárodná cyklistická federácia UCI.
Tour de France odštartuje v piatok v Kodani.
Nedávna vlna prípadov koronavírusu na Okolo Švajčiarska, ktorá zasiahla aj slovenského cyklistu Petra Sagana a pozitívny test lídra Quick-Stepu Tima Declerqa podnietili riadiaci orgán, aby v utorok posilnil zdravotnícke opatrenia pred Tour.
Aktualizované nariadenia reagujú na potrebu posilniť lekársky dohľad nad pelotónom, tímovým personálom a funkcionármi. Nevyhnutnosťou bude nosenie ochranných rúšok, udržiavanie bezpečnej vzdialenosti a dezinfekcia rúk.
Medzi nové opatrenia pribudlo predloženie negatívneho AG testu všetkými jazdcami a zamestnancami tímov minimálne dva dni pred štartom pretekov. Ak sa nájde pozitívny človek, rozhodnutie o izolácii sa príjme po kolektívnom rozhodnutí tímového lekára, hlavného lekára Tour a zástupcu UCI.
Novinkou, ktorá určite poteší všetky stajne je zrušenie pravidla o tom, že v prípade dvoch alebo viacerých pozitívnych cyklistov v tíme mal organizátor právo stiahnuť stajňu z pretekov.
Nedávne podujatie Okolo Švajčiarska ukázalo, že koronavírus opäť naberá na sile v profesionálnom pelotóne. Preteky boli nútené opustiť tímy Bahrain-Victorious, Jumbo-Visma, SAE Emirates, Alpecin-Fenix a Jumbo-Visma.
„Aj keď je situácia, ktorú v súčasnosti zažívame s pandémiou, menej znepokojujúca ako tá, ktorú sme videli na vrchole zdravotnej krízy, musíme zostať ostražití, uviedol šéf UCI David Lappartient v tlačovej správe.
UCI tiež dôrazne odporúča denné antigénové testovanie jazdcov a zamestnancov počas piatich dní pred pretekmi, pričom ďalšie testovanie by malo prebiehať minimálne každý tretí deň./agentury/