Ruský prezident Vladimír Putin na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že skončil jednostranný svetový poriadok, podriadený vraj Spojeným štátom, ktoré sa podľa neho cítia vyslancom Boha na Zemi, nemajú žiadne povinnosti, ale len svoje vlastné „posvätné záujmy“. Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil v piatok 17. júna 2022 na plenárnom zasadnutí Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade.

Tvrdil tiež, že Európska únia stratila globálnu konkurencieschopnosť aj politickú zvrchovanosť. Predpovedal vzostup populizmu a výmenu elít v európskych krajinách. Ruský prezident tiež znovu obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť Ukrajinu a kritizoval sankcie Západu, ktoré majú Moskvu donútiť k ukončeniu agresie a stiahnutiu vojsk zo susednej krajiny.

Ekonomický blitzkrieg nemal šancu

Putin zdôraznil, že ruská ekonomika sa dokázala s týmto tlakom vyrovnať. „Ekonomický blitzkrieg nemal šancu uspieť,“ zdôraznil Putin na tohtoročnom petrohradskom ekonomickom fóre. Západné sankcie podľa neho prinášajú väčšie škody ich tvorcom ako Rusku. Straty EÚ podľa neho môžu presiahnuť 400 miliárd dolárov, čo dolieha na obyvateľstvo a firmy.

 „Táto epocha (dominancie USA vo svete) sa skončila, nehľadiac na všetky pokusy ju zachovať, zakonzervovať akýmikoľvek prostriedkami. Zmeny predstavujú prirodzený beh dejín, pretože civilizačnú rôznorodosť planéty a bohatosť kultúr možno ťažko spojiť s politickými, ekonomickými a ďalšími šablónami. Tie nefungujú,“ povedal. Svet založený na „hre na jednu bránku“ je podľa neho prirodzene nestabilný.

Elity vládnuce v západných krajinách žijú podľa Putina v ilúziách, v tieni minulosti a v popieraní meniacej sa reality. Západ vraj napríklad predpokladá, že jeho dominancia v globálnej politike a ekonomike je nemenná konštanta, ale „nič netrvá večne“.

„Všetky pokusy tváriť sa blahosklonne pri zlej situácii, všetky reči o akoby prípustných nákladoch v mene pseudo jednoty nemôžu skryť, že EÚ definitívne stratila svoju politickú zvrchovanosť a jej byrokratické elity tancujú, ako niekto cudzí píska, a akceptujú všetko, čo im nariadi zhora, čím škodia vlastnému obyvateľstvu a vlastnej ekonomike, vlastnému biznisu,“ vyhlásil ruský prezident.

Putin podobne ako pri májovej vojenskej prehliadke v Moskve obhajoval „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Kremeľ nazýva vojnu, rozpútanú na konci februára na prezidentov rozkaz proti susednej Ukrajine.

 „Vo vzniknutej situácii, na pozadí rastúcich rizík a hrozieb, bolo rozhodnutie Ruska o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vynútené. Bolo to nepochybne ťažké, ale vynútené a nevyhnutné. Toto rozhodnutie zvrchovanej krajiny, na ktorej má bezpodmienečné právo, je založené na Charte OSN hájiť svoju bezpečnosť,“ vyhlásil Putin.

Ruskí vojaci vo východoukrajinskom Donbase podľa neho bojujú aj za právo Ruska na vlastný rozvoj. Putin tiež zdôraznil, že všetky úlohy operácie budú bezpodmienečne splnené, k čomu prispeje tak hrdinstvo ruských vojakov, ako aj konsolidácia ruskej spoločnosti. Jej „podpora dáva silu a presvedčenie armáde a námorníctvu“. Putin tiež zdôraznil „hlboké pochopenie historickej spravodlivosti našej veci: budovanie a upevnenie zvrchovanej veľmoci – Ruska“.

Putin: Nechceme meniť mestá na Stalingrad

Putin v neskoršej debate s riaditeľkou prokremelskej televízie tvrdil, že ruské jednotky si počínajú tak, aby sa „oslobodené“ mestá a obce nemenili na „Stalingrad“. Ostreľovanie obytných štvrtí označil za „zločin proti ľudskosti“ – urobil tak ale v súvislosti s otázkou ohľadom ukrajinského ostreľovania Donecka, bašty proruských separatistov na východe Ukrajiny. O stave Mariupolu po mnohotýždňovom ruskom obliehaní, ostreľovaní a bombardovaní sa nezmienil, podobne ako o osude ďalších ukrajinských miest poznamenaných bojmi.

Tvrdil tiež, že Rusko nemá výhrady proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie, pretože EÚ nie je vojenskou organizáciou, pochybuje však, či to prispeje k rozvoju ukrajinskej ekonomiky. Skôr sa Ukrajina podľa neho stane „polokolóniou“.

Putin, ktorý na úvod ruskej invázie na Ukrajinu nariadil zvýšiť bojovú pohotovosť jadrových síl, odmietol západné obvinenie, že by sa Rusko vyhrážalo jadrovými zbraňami. „Odkiaľ sa to berie? Z ich vlastných tvrdení. Jeden nezodpovedný politik čosi trepne (…) A čo my, budeme mlčať? Akonáhle odpovieme, hneď tvrdí, že sa ‚Rusko vyhráža‘. Ničím sme sa nevyhrážali, ale všetci by mali vedieť, čo máme a čo použijeme na obranu našej zvrchovanosti. To je jasná vec,“ vyhlásil.

Útok hekerov

Plánovaný prejav Putina na fóre v Petrohrade museli v piatok odložiť o približne hodinu pre kybernetický útok. Informuje o tom britský denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Tlačové agentúry spresnili, že akreditačný systém ekonomického fóra sa stal terčom útoku DDoS. „Nanešťastie pre masívne DDoS útoky bol dnes znefunkčnený systém fóra a pracovisko pre akreditácie,“ povedal na improvizovanej tlačovej konferencii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Vzhľadom na to sa prezident Putin rozhodol odložiť svoj prejav o hodinu. Neuskutoční sa o druhej popoludní miestneho času, ale o tretej,“ dodal hovorca Kremľa. Fórum v Petrohrade odštartovalo v stredu a potrvá do soboty./agentury/

X X X

Putin tvrdí, že rozhodnutie o operácii na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené

Ruský prezident odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že rozhodnutie Moskvy spustiť „špeciálnu vojenskú operáciu” na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené. Ako ďalej tvrdil, ruské sily obhajujú práva Ruska a operácia Kremľa je zameraná na ochranu obyvateľov východoukrajinského Donbasu, kde podľa jeho nepodložených výrokov prebieha genocída voči Rusom. TASR informuje na základe správ denníka The Guardian a spravodajskej stanice BBC.

Putin dodal, že všetky ciele vojenskej operácie budú bezpochyby splnené.

Reakciou na vojnu na Ukrajine EÚ stratila svoju „politickú suverenitu”, tvrdí šéf Kremľa. EÚ podľa neho koná tak, ako jej je diktované a škodí obyvateľom členských krajín, podnikom a ekonomike. „Ekonomická blesková vojna voči Rusku od samotného začiatku nemala žiadnu šancu na úspech,” snažil sa tvrdiť Putin.

Spojené štáty obvinil z toho, že „v studenej vojne vyhlásili víťazstvo – rovnako ako Londýn – a následne si začali myslieť, že sú bohmi na planéte Zem, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy”. „Starý svetový poriadok” založený na jednej veľmoci je nestabilný, domnieva sa Putin. Svet podľa neho zažíva „revolučné tektonické posuny v geopolitike”, ktoré prinesú „zásadné, jednoznačne nezadržateľné zmeny”.

Čo sa týka sankcií Západu voči Moskve, Putin vyhlásil, že viac škodia tomu, kto ich zavádza, a označil ich za dvojsečnú zbraň. Európska únia podľa neho môže v dôsledku prijatých sankcií prísť o viac než 400 miliárd dolárov. Ako dosah sankcií spomenul narastajúcu infláciu a nerovnosť.

Západné krajiny podľa Putina zaobchádzajú s ostatnými štátmi ako so svojimi kolóniami a považujú ich za občanov druhej kategórie. Rusko podľa jeho slov bude intenzívnejšie spolupracovať „s každým, kto má o to záujem”, a to napriek tomu, že Západ sa usiluje o to, aby „si vybralo cestu izolácie”.

Ruský prezident okrem toho odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu, aktuality.sk

X X X

  Nechce Európa našu ropu? Pôjdeme inam. Ruský vývoz do Ázie rastie

India, Čína a ďalšie ázijské krajiny sa pre Moskvu stávajú čoraz dôležitejším zdrojom príjmov z ropy. A to aj napriek silnému tlaku zo strany USA, aby nezvyšovali svoje nákupy po invázii Ruska na Ukrajinu, informuje agentúra AP

Predaje v Ázii zvyšujú príjmy z ruského exportu v čase, keď sa USA, Európska únia (EÚ) a ich spojenci snažia obmedziť finančné toky podporujúce vojnové úsilie Moskvy. Západ zaviedol bezprecedentné sankcie proti Moskve za vojnu na Ukrajine.

India podľa údajov spoločnosti Kpler v roku 2022 doposiaľ nakúpila takmer 60 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy v porovnaní s 12 miliónmi barelov za celý rok 2021. Dodávky do iných ázijských krajín, ako je Čína, sa v uplynulých mesiacoch zvýšili tiež, ale v menšom rozsahu.

Aj Srí Lanka, ktorá zápasí s vážnou hospodárskou krízou, uviedla, že môže byť nútená nakupovať viac ropy z Ruska, pretože sa zúfalo snaží udržať ekonomiku v chode.

Od ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára globálne ceny ropy prudko vzrástli. To je pre rafinérie v Indii a ďalších chudobnejších krajinách dodatočná motivácia pre odber ropy, ktorú im Moskva ponúka za výrazné zľavy.

Význam týchto trhov pre Rusko vzrástol po tom, čo 27-členná EÚ, jej hlavný trh s fosílnymi palivami, ktoré zabezpečujú väčšinu zahraničných príjmov Moskvy, schválila zastavenie väčšiny nákupov ruskej ropy do konca tohto roka.

Uralská ropa tak mení smer a namiesto do Európy prúdi do Ázie, pričom India sa stala jej najväčším nákupcom, nasledovaná Čínou. Správy o sledovaní lodí ukazujú, že Turecko je ďalšou kľúčovou destináciou.

India tak nakupuje lacnú ropu, spracúva ju a vyváža hotové „neruské“ produkty, pričom môže na tom získať veľké marže.

V máji priplávalo asi 30 ruských tankerov k indickým brehom a vyložili približne 430 000 barelov ropy denne. Podľa nezávislého Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, od januára do marca doviezla pritom India v priemere len 60 000 barelov ropy denne.

Nákupy zintenzívnili aj čínske štátne a nezávislé rafinérie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) bola v roku 2021 Čína najväčším samostatným nákupcom ruskej ropy a odobrala v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo je rovnomerne rozdelené medzi potrubia a námorné trasy.

A hoci je indický dovoz oproti čínskemu stále len asi štvrtinový, prudký nárast od začiatku vojny je potenciálnym zdrojom napätia medzi Washingtonom a Naí Dillí.

USA uznávajú, že India potrebuje cenovo dostupnú energiu, ale upozorňujú, že príjmy z ruskej ropy živia vojenskú mašinériu Moskvy.

Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar na kritiku dovozu ruskej ropy odpovedal protiotázkou: „Ak India financuje ruskú ropu, financuje vojnu. Povedzte mi potom, či nákup ruského plynu nefinancuje vojnu? Buďme trochu nestranní,“ povedal na nedávnom fóre GLOBSEC na Slovensku s odkazom na európsky dovoz ruského plynu.

Vývoz ropných produktov z Indie, ako je nafta, medzitým vzrástol na 685 000 barelov denne z 580 000 barelov denne pred inváziou na Ukrajinu. Veľká časť exportu nafty sa predáva v Ázii, ale zhruba 20 % bolo prepravených cez Suezský prieplav smerujúci do Stredozemného mora až Atlantiku, teda v podstate do Európy alebo USA, povedal Lauri Myllyvirta, hlavný analytik fínskeho centra CREA.

India tak umožňuje ruskej rope, aby sa dostala na západné trhy, dodal./agentury/

X X X

Po razii NAKA na súde: Súdna rada mlčí, prokuratúra skúma, sudca rýchlo odvolaný

Sudca Roman Fitt kritizoval príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) za nezákonný postup pri ich aprílovej razii na Okresnom súde Bratislava III. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) zareagovala jeho odvolaním. Fitt sa obrátil na Generálnu prokuratúru, ktorá jeho podanie vyhodnotila ako trestné oznámenie.

 „Ministerka mi vytýka, že som zlyhal ako manažér súdu, že som nekomunikoval a organizačne zlyhal. To je totálny nezmysel,“ povedal pre Pravdu Fitt.

Aktivitami príslušníkov NAKA na súde došlo podľa sudcu Fitta k zásahu do nezávislosti súdu a policajti postupovali nezákonne. O zaujatie stanoviska požiadal aj najvyšší samosprávny orgán justície Súdnu radu. Tá však nestihla ani rozhodnúť a Fitt už prišiel o funkciu. Kolíková ho minulý piatok odvolala s odôvodnením, že porušil povinnosť predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito a riadne, a včas.

Generálna prokuratúra vyhodnotila informácie od Fitta ako dostatočne závažné, aby ich prešetrila. „Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky bolo doručené podanie JUDr. R. F., súvisiace so zákrokom príslušníkov NAKA v priestoroch budovy Okresného súdu Bratislava III. Predmetné podanie bolo podľa obsahu vyhodnotené ako trestné oznámenie a bolo postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre Trnava,“ povedal pre Pravdu hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

„Trestné oznámenie som nepodával. Žiadal som len Generálnu prokuratúru o zaujatie stanoviska. To, že to vyhodnotila ako trestné oznámenie, so mnou nesúvisí. Ja do práce Generálnej prokuratúry nezasahujem,“ vysvetlil Fitt pre Pravdu.

Na svojom stanovisku, že postup polície bol nezákonný, Fitt trvá. „Nemôžu prísť za mnou ako predsedom súdu a žiadať, aby som im vydal spis. Tým disponuje zákonný sudca, nie predseda súdu. Ani zákonná sudkyňa nemohla spis vydať, lebo mal utajovanú prílohu. Zákon to vyslovene neumožňuje. Niekto nás vlastne nútil, aby sme sa dopustili trestného činu. To je nemysliteľné,“ vysvetľuje Fitt.

Rozhodnutie ministerky o jeho odvolaní považuje za nedôvodné. „Nie som si vedomý žiadnych porušení svojich povinností. Myslím si, že som konal zákonne a v súlade so svojimi povinnosťami. Ministerka mi vytýka, že som zlyhal ako manažér súdu, že som nekomunikoval a organizačne zlyhal. To je totálny nezmysel. Čo to má s organizáciou? A komunikačne?“ približuje Fitt.

„Ja som sa s nimi rozprával a situáciu som s nimi riešil. Veď som za nich riešil aj to, čo si mali urobiť sami. Volal som krajským prokurátorom do Bratislavy aj Košíc. Keby mi dali súhlas, bol by som im to vydal. To si mali ale zabezpečiť oni. Ja tam nie som na to, aby som nahrádzal prácu polície, ale napriek tomu som sa to snažil vyriešiť. A mne niekto povie, že som zlyhal. A v čom?“ dodáva Fitt s tým, že pravdepodobne proti rozhodnutiu ministerky podá správnu žalobu.

Razia príslušníkov NAKA prebehla 25. a 26. apríla. Policajti hľadali utajovanú prílohu k spisu vtedy obvinených kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Keď neuspeli u zákonnej sudkyne Ivety Halvoňovej a ani po pracovnom čase im ho nechcel nikto vydať, vrátili sa na druhý deň. Spis im však s odvolaním na povinnosť mlčanlivosti odmietol vydať aj predseda súdu Fitt. V úradnom zázname, ktorý spísala sudkyňa Halvoňová, zhodnotila správanie policajtov ako „dosť agresívne, arogantné a drzé“.

Na správanie policajtov sa vo svojom podaní Súdnej rade posťažoval aj Fitt. Policajti sa mu vraj vyhrážali, že ak im spis s prílohou nevydá, „zavolajú zámočníka a vylomia trezor s tým, že ešte uvidia, čo všetko sa tam nájde“.

„Na tieto vyhrážky som reagoval tým, že som im uviedol, že hrubým spôsobom prekračujú zákon a že si vyprosím takýto spôsob jednania,“ píše Fitt v liste, ktorým požiadal Súdnu radu o zaujatie stanoviska k tejto situácii. Týmto prípadom sa zaoberala už pred mesiacom, žiadne stanovisko však nezaujala. V rokovaní však pokračovala aj túto stredu.

Vyšetrovateľov NAKA sa zastal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic aj policajný prezident Štefan Hamran. Ako vysvetľoval, utajovaná príloha spisu môže obsahovať dôkazy „o fungovaní zločineckej skupiny v orgánoch presadzujúcich právo“. NAKA otvorila toto trestné konanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ešte 8. apríla na základe trestného oznámenia bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Makóa./agentury/

X X X

Futbalový dar. Slováci chcú postup na MS, apelujú na fanúšikov

Osem najlepších európskych tímov ukáže svetu futbalistov, ktorým môže patriť budúcnosť. Patrí k nim aj Slovensko. Od soboty začína v piatich slovenských mestách európsky šampionát do 19 rokov. Turnaj otvorí dnešný duel Slovenska proti trojnásobným šampiónom z Francúzska.

Neskôr čakajú domácu reprezentáciu Taliansko (21. júna) a Rumunsko (24. júna). Všetky tri zápasy odohrá slovenský výber na Štadióne Antona Malatinského v Trnave s úvodným výkopom o 17.30 h. Aprílový žreb prisúdil do B-skupiny Anglicko, Izrael, Srbsko a Rakúsko.

„Stojí proti nám absolútna kvalita, obrovská sila. Francúzi zložili káder z hráčov 1. a 2. ligy, Taliani majú silnú disciplínu a futbalové danosti, nech nikomu ani nenapadne podceniť Rumunov.

Tešíme sa na zápasy, chceme odviesť maximum. Francúzov som už pri žrebe turnaja označil spolu s Angličanmi za favoritov na titul. V zápasoch skupiny je z našej strany bojovnosť a nasadenie samozrejmosť, musíme ukázať aj futbalovú schopnosť.

S Francúzskom sme sa stretli na turnaji v Slovinsku, duel sa skončil remízou 1:1.

Presvedčili sme sa, že môžeme hrať aj s takýmto súperom, ak pôjdeme na 200 percent. Zdolávať ich nebudeme, ale zdolať ich môžeme,“ povedal tréner Albert Rusnák st.

Slovenského trénera veľmi teší, že tunajšia omladina dostane priestor ukázať sa v ťažkej konkurencii na domácej pôde. Apeluje aj na divákov, aby domácim vytvorili prajnú atmosféru.

 „Šampionát je veľký dar pre nás. Povedal som hráčom, že je to vďaka futbalu nám, za ich robotu.

Aby si to naozaj vážili, pretože je to výnimočná príležitosť dokázať, ukázať sa a porovnať sa so špičkou európskeho mládežníckeho futbalu.

Cieľom je postup zo skupiny, to znamená postup na MS. Ak nemáte vysoké ciele, nesnívate o nich, nikdy na ne nedosiahnete. Len účasť je málo.

Vyzývam trnavských fanúšikov, aby prišli na naše zápasy do ich chrámu. Potrebujeme 12. hráča, buďme s nami. Všetci,“ doplnil Rusnák st./agentury/

X X X

V Tatrách zhorel bývalý hotel MS 70, roky bol opustený

V Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách hasiči likvidujú požiar budovy. Ide o bývalý hotel MS 70 pod Jakubkovou lúkou, ktorý bol postavený pri príležitosti majstrovstiev sveta v lyžovaní a dlhé roky bol opustený.

 „Požiar bol nahlásený krátko pred 18. hodinou v blízkosti Hotela Atrium. Na mieste zasahuje 14 príslušníkov s deviatimi kusmi techniky a ďalší miestni dobrovoľníci. Požiar sa už podarilo lokalizovať a ďalej sa nešíri,“ uviedol pre TASR operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove s tým, že budova zrejme zhorí do tla a hasiči budú viac-menej už len kontrolovať požiarovisko, aby sa oheň ďalej nerozšíril.

Majiteľ objektu predbežne škodu vyčíslil takmer na 500 000 eur. Príčiny ani okolnosti vzniku požiaru nie sú známe, na miesto smeruje aj vyšetrovateľ. „Pri požiari sa nikto nezranil a nebolo potrebné ani pristúpiť k evakuácii ľudí z okolitých zariadení,“ uzavrel operačný dôstojník.

Požiar hasičom nahlásili krátko pred 18:00, po príchode na miesto už bol celý objekt v plameňoch a zachrániť sa ho nepodarilo. „Ide o tri opustené objekty s murovanými základmi, drevenými konštrukciami, patriace bývalému hotelu. Vybudované boli k majstrovstvám sveta v lyžovaní v sedemdesiatych rokoch minulého storočia,“ konkretizoval operačný dôstojník. Hasiči aktuálne kontrolujú len dohorenie objektov. Na mieste sú plynári aj elektrikári. Ďalšie sily a prostriedky si už požiar podľa dôstojníka nežiada, predpokladá však, že hasiči ostanú na mieste minimálne do rána. /agentury/

X X X

Odsúdili ju za objednávku vraždy manželky jej milenca. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd

Odvolací proces v prípade Kataríny V., neprávoplatne odsúdenej za prípravu vraždy, avizuje Najvyšší súd SR na júl.

Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku ju predtým odsúdil na 12-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody a uložil jej aj dvojročný ochranný dohľad. Voči rozsudku sa odvolala, cíti sa nevinná.

Predseda senátu Miroslav Mazúch počas marcového pojednávania uviedol, že ani jeden zo znalcov nedospel k záveru, podľa ktorého by obžalovaná trpela ochorením obmedzujúcim jej príčetnosť. Hoci počas pojednávaní vinu na príprave vraždy odmietala, podľa Mazúcha súd prihliadal aj na skutočnosť, že sa obžalovaná v prípravnom konaní priznávala.

Katarína V. mala v roku 2020 postupne osloviť viacero osôb, aby zavraždili manželku jej milenca. Jednou z nich bol aj nasadený policajný agent. Na finančnú odmenu pre vykonávateľov plánovanej vraždy si chcela podľa súdu zobrať úver, aktuality.sk

X X X

Časť žiadateľov o azyl v Británii bude musieť nosiť elektronické náramky. Plán má kritikov

Kritici tvrdia, že na základe nového plánu britského ministerstva vnútra budú s ľuďmi utekajúcimi pred prenasledovaním zaobchádzať ako so zločincami.

Niektorým žiadateľom o azyl, ktorí dorazia do Spojeného kráľovstva v malých člnoch alebo ukrytí v nákladných autách, môžu nariadiť nosenie elektronických náramkov. Vyplýva to z nových plánov britského ministerstva vnútra, o ktorých v sobotu informovali televízie BBC a Sky News.

Ministerstvo uviedlo, že spustilo 12-mesačný pilotný projekt týkajúci sa dospelých migrantov, ktorí prichádzajú do Británie cestami, ktoré britská vláda označila za „nebezpečné alebo nepotrebné“.

Prvými, ktorí budú „elektronicky označení“, budú zrejme ľudia, ktorí tento týždeň úspešne namietali proti svojej deportácii do Rwandy, píše BBC. Kritici podľa stanice tvrdia, že na základe nového plánu budú s ľuďmi utekajúcimi pred prenasledovaním zaobchádzať ako so zločincami.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že cieľom nového programu je zistiť, či je nosenie elektronických náramkov účinným spôsobom „zlepšenia a zachovania kontaktu“ s azylantmi a efektívnejšieho spracovania ich žiadostí. Vláda chce tiež získavať údaje o tom, koľko azylantov utečie pred úradmi.

Nie je jasné, ako budú robené rozhodnutia o tom, komu nariadia nosiť elektronické náramky, no podľa pokynov rezortu vnútra medzi nich nebudú patriť deti ani tehotné ženy. Tí, ktorí budú mať zariadenie na sledovanie polohy, sa budú musieť pravidelne osobne dostavovať do imigračného strediska alebo na policajnú stanicu, aktuality.sk

X X X

Martin Behula: Fico má o Ukrajine pravdu

Väčšieho experta na riadenia štátu zbohatlíkmi by sme nenašli.

Robert Fico vyhlásil, že Ukrajina je najskorumpovanejšia krajina, ktorú riadia zbohatlíci a nemá to nič spoločné s demokraciou. Jej vstup do EÚ je podľa neho otázkou „dlhých, dlhých, dlhých rokov“.

Pozri, kto to hovorí

Je zrážajúce, že o zbohatlíkoch a demokratických spôsoboch riadenia štátu poučuje práve Fico. Podľa nahrávky Gorily sa mal stretávať v konšpiračnom byte na Vazovovej s Jaroslavom Haščákom, na poľovníckej chate pri Leviciach ho nahrali s Miroslavom Bödörom, ako premiér mal za jeho synom Norbertom chodiť na šieste poschodie budovy Transpetrolu, odkiaľ Bödör mladší údajne riadil políciu.

Expremiér je navyše obvinený, že spoločne s Bödörom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom založil a riadil zločineckú skupinu, zloženú z vysokých predstaviteľov polície a Finančnej správy, ktorá sa radila priamo na Úrade vlády. Vyšetrovateľ to označil za zneužitie moci a štátneho aparátu. Väčšieho experta na riadenie štátu oligarchami by sme hľadali len ťažko.

Čo chceme počuť

Predseda Smeru však dobre vie, čo robí. O Ukrajine hovorí len to, čo chcú jeho voliči počuť. A nielen oni. Slovensko je jednou z najmenej proukrajinských krajín EÚ. Podľa májového Eurobarometra za súčasť „európskej rodiny“ pokladá Ukrajinu len 57 percent Slovákov.

Patríme aj medzi krajiny s najväčším podielom tých, ktorí nesúhlasia s členstvom Ukrajiny v Únii (až 34 percent). Nečudo, keď podľa zistení Globsecu až 13 percent Slovákov považuje nášho východného suseda za súčasť Ruska. Spomedzi deviatich krajín strednej Európe, ktoré boli zaradené v prieskume, sme v tom prví.

Fico sa preto nezdráha o Ukrajine šíriť lživé manipulácie, ako napríklad konšpiráciu o tom, že na Ukrajine medzi sebou bojujú Spojené štáty a Rusko, a keď mu protirečia, ešte sa sťažuje, že je cenzurovaný. Tentoraz však má, žiaľ, z väčšej časti pravdu.

Vplyv oligarchov v štáte a v strane Volodymyra Zelenského Služobník ľudu a korupciou zasiahnuté inštitúcie (najmä súdnictvo) Ukrajine vyčítajú aj nezávislé organizácie ako nemecká nadácia Bertelsmann Stifftung či americká mimovládka Freedom House. Aj preto ju kategorizujú ako defektnú demokraciu či hybridný režim. V Indexe vnímania korupcie je o 66 priečok nižšie ako Slovensko. V Európe je na tom horšie len Rusko.

Nebude to rýchle

Vstup do Únie však nie je vôbec rýchla záležitosť ani pre krajiny, ktoré sú na tom z pohľadu právneho štátu a demokracie lepšie. Naopak, s každou ďalšou vlnou rozširovania sa prístupový proces predlžuje. Aj ten najkratší, keď v 90. rokoch vstupovalo Fínsko, Švédsko a Rakúsko, trval takmer štyri roky.

Slovensko vstupovalo vyše desať rokov. A trebárs Severnému Macedónsku trvalo 16 rokov, kým sa od podania prihlášky vôbec dostalo k prístupovým rokovaniam. Odvtedy uplynuli ďalšie dva roky a neotvorilo ani jednu prístupovú kapitolu.

Pri Ukrajine existujú mimoriadne dôvody poponáhľať sa. Únia má naozaj morálnu povinnosť pomôcť svojmu napadnutému susedovi. To, že tesne za východnou schengenskou hranicou sa bojuje za európske hodnoty, nie je len floskula. Vidina vstupu môže byť veľkou vzpruhou.

Vstup novej krajiny však nie je symbolickým gestom. Veľké európske krajiny budú zvažovať najmä praktickú stránku. Fico sa zrejme nemýli, keď tvrdí, že Berlínu či Parížu sa do expresného prijatia Kyjeva veľmi nechce.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron i nemecký kancelár Olaf Scholz už naznačili, že potrvá dlho, kým bude mať Ukrajina stoličku v Bruseli. Problémom nie je len to, že krajina je vo vojne, hoci tá je najväčším bremenom. Priznala to aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vstup Ukrajiny by však zásadne zmenil mocenské i ekonomické pomery v európskej dvadsaťsedmičke.

Silná i slabá zároveň

So 44 miliónmi obyvateľov by sa stala piatou najľudnatejšou krajinou Únie. To by jej prinieslo pomerne veľký vplyv na rozhodovanie európskych inštitúcií. Pre porovnanie, približne rovnako ľudnaté Španielsko má v Európskom parlamente 59 poslancov. O troch viac ako Slovensko, Maďarsko a Česko dokopy. Veľkosť by však zavážila aj pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, ktorou sa schvaľuje až 80 percent európskej legislatívy.

Ako však pripomína denník Washington Post, Ukrajina by bola zároveň zďaleka najchudobnejšou krajinou. Jej HDP na obyvateľa nedosahovalo ani polovicu bulharského, hoci práve Bulharsko je momentálne najchudobnejším členským štátom. Kombinácia politickej sily a ekonomickej slabosti môže byť riziková.

A to hovoríme o štatistikách spred vojny, ktorá podľa ukrajinskej národnej banky spôsobila materiálne škody vo výške polovice HDP krajiny. Je teda otázne, či si EÚ vôbec môže v dohľadnom čase členstvo Ukrajiny dovoliť. A tiež, čo by dotovanie Ukrajiny z rozpočtov starých členov (napríklad Slovenska) spravilo s podporou EÚ v štátoch, ktoré boli predtým odkázané na eurofondy.

To však neznamená, že sa máme na Ukrajinu vykašľať. Práve naopak. Ak chceme, aby raz mohla byť plnohodnotným členom EÚ, musíme jej čo najviac pomôcť už teraz. A tomu bránia aj vypočítaví cynici ako Fico. Hoci majú niekedy náhodou pravdu, aktuality.sk

X X X

Ukrajina chce obnoviť rokovania s Ruskom koncom augusta

Moskva žiada aj časti ukrajinského územia, Kyjev sa ich vzdať nehodlá.

Ukrajina plánuje obnoviť mierové rozhovory s Ruskom až koncom augusta po tom, ako vykoná protiútoky. V tom čase už bude v lepšej pozícii pre rokovania, uviedol hlavný vyjednávač Kyjeva Davyd Arachamija v rozhovore pre stanicu Hlas Ameriky.

„Myslím si, že uskutočníme operáciu s protiútokmi na rôznych miestach,“ vyhlásil Arachamija v interview, ktoré zverejnili v sobotu. Bližšie podrobnosti neposkytol, informovala TASR na základe správy agentúry DPA.

Rokovania o ukončení vojny sa začali krátko po invázii Ruska na Ukrajinu. Kyjev koncom marca na rozhovoroch v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do NATO výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však od susednej krajiny žiada aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia. Okrem Krymu, anektovaného v roku 2014, sa to týka tiež okrem iného Doneckej a Luhanskej oblasti.

X X X

Minister Korčok vytkol Maďarom skupovanie našich nehnuteľností. Orbánov šéf diplomacie: Sú to konšpirácie

Šéf maďarskej diplomacie tvrdí, že slovenské nehnuteľnosti skupuje maďarská vláda výhradne na obchodné a investičné účely. Nie sme vyslovene proti tomu, aby Maďarsko prostredníctvom nastrčenej nadácie kupovalo nehnuteľnosti na Slovensku. Ale nepáči sa nám spôsob, akým to vláda Viktora Orbána robí.

Tak by sa dal zhrnúť odkaz slovenského ministra zahraničia Ivana Korčoka po rokovaní s jeho maďarským kolegom Péterom Szijjártóom.

Obaja sa dnes stretli v Budapešti a hlavnou témou bolo práve kontroverzné skupovanie slovenských nehnuteľností Maďarmi, na čo upozornili viaceré slovenské médiá vrátane Aktualít.

Témou však bola aj Ukrajina a Korčok, aspoň nepriamo, vytkol Maďarsku jeho odmietanie dodávok zbraní ukrajinskej armáde. Maďarsko dokonca od začiatku ruskej agresie nepripúšťa ani to, aby sa zbrane z iných západných krajín dostávali k Ukrajincom cez ich územie.

„Pre nás je primárna bezpečnosť Maďarov a my túto bezpečnosť zaručíme tak, že nevyvážame zbrane na Ukrajinu a nechceme, aby sa vyvážali cez naše územie,“ odpovedal Szijjártó na otázku Aktualít na tlačovej konferencii v Budapešti.

Firma z Dunajskej Stredy napojená na Orbána

Maďarská vláda prostredníctvom nastraženej firmy so sídlom v Dunajskej Strede už dlhšie skupuje predovšetkým historické nehnuteľnosti po celom Slovensku. Robí tak cez slovenskú spoločnosť Manevi SK, ktorá je blízka vláde premiéra Viktora Orbána.

Manevi SK je pobočkou maďarskej Nadácie pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe, v ktorej figuruje Szijjártóov štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Levente Magyar.

Szijjártó namieta, že predkupné právo na kúpu nehnuteľností malo predsa slovenské ministerstvo kultúry, ktorého ho nevyužilo a priznal to aj Korčok.

„Chcel by som vás poprosiť, aby ste nespriadali konšpiračné teórie,“ odkázal dnes Szijjártó najmä slovenským novinárom. Zároveň dodal, že slovenské budovy kupujú Maďari výlučne na „obchodné a investičné účely“. „Chápem, že titulky s Orbánom sa u vás dobre čítajú,“ poznamenal.

Korčok: Nemáme problém s nákupmi, ale aspoň nás informujte

Korčok nemá zásadný problém s tým, že maďarská vláda skupuje slovenské historické pamiatky. „Ale chceme, aby to prebiehalo po vzájomnom súhlase a nedozvedali sme sa o tom až neskôr,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Szijjártóvi preto predostrel dvojstranový návrh, ktorý má hovoriť o spôsobe, akým sa Maďarsko a Slovensko budú o týchto nákupoch vzájomne informovať.

Slovenský minister zahraničia však Maďarsku vytkol nákup historických nehnuteľností v Košiciach, kde chce Budapešť umiestniť sídlo svojho konzulátu. Ani o tejto transakcii nás Maďari neinformovali, čo je v prípade diplomatických sídel porušenie medzinárodných zvyklostí.

Ukrajina rozdeľuje V4

Korčok sa so Szijjártóm nezhodol ani v postoji voči Ukrajine. Maďarsko je dlhodobo jedinou krajinou Vyšehradskej skupiny (V4), ktorá má s ukrajinskou vládou napätejšie vzťahy.

Prejavilo sa to aj začiatkom júna, keď predseda maďarského parlamentu László Kövér označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za psychicky chorého, informoval Denník N aj jeho maďarská redakcia Napunk.

Szijjártó sa podľa Denníka N Lászlóa Kövéra vtedy zastal. „Ukrajinskí politici neustále hovoria o Maďarsku neprijateľným tónom, provokujú nás, tvrdia o nás klamstvá a pokúšajú sa nás očierniť,“ uviedol na svojej facebookovej stránke maďarský minister zahraničných vecí.

„O Ukrajine sa musíme rozprávať aj vo V4,“ povedal dnes Szijjártóvi Korčok.

To, že Maďari odmietajú posielať zbrane na Ukrajine je podľa slovenského ministra zahraničia ich právom, aj keď Slovensko má opačný postoj.

„Majú to právo nerobiť, ale zároveň je slovenské presvedčenie, že otázka prežitia Ukrajiny závisí aj od dodávok zbraní,“ uzavrel Korčok, aktuality.sk

X X X

Dvaja ľudia zahynuli pri útoku na sikhský chrám v afganskom Kábule

K útoku sa doposiaľ nikto neprihlásil. K podobným atentátom sa v minulosti hlásila militantná organizácia Islamský štát. Dve osoby zahynuli a sedem ľudí utrpelo zranenia pri sobotňajšom útoku na sikhský chrám v afganskej metropole Kábul. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním na afganských predstaviteľov.

Hovorca Talibanu povedal, že útočníci pri atentáte použili vozidlo naložené výbušninami, ktoré explodovalo ešte predtým, než dosiahlo svoj cieľ.

„V chráme sa nachádzalo asi 30 ľudí. Nevieme, koľko z nich prežilo, či koľko ich zahynulo,“ uviedol predstaviteľ chrámu.

Hovorca veliteľa kábulských ozbrojených zložiek tvrdí, že nad danou oblasťou sa im podarilo získať kontrolu a vyhnali z nej útočníkov. Dodal, že pri záchrannej operácii zahynul jeden bojovník Talibanu.

K útoku sa doposiaľ nikto neprihlásil. K podobným atentátom sa v minulosti hlásila militantná organizácia Islamský štát.

Taliban od prevzatia moci v Afganistane vlani v auguste tvrdí, že sa mu podarilo stabilizovať bezpečnostnú situáciu v krajine. Odborníci sa však domnievajú, že riziko opätovného nárastu aktivít militantov pretrváva, píše Reuters, aktuality.sk

X X X

V Banskej Bystrici chce byť županom už piaty kandidát, kritizuje Kotlebu aj Luntera

Marek Modranský ide do volieb ako nestranícky a nezávislý kandidát.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji chce byť županom ďalší kandidát, Marek Modranský. Oficiálne to ohlásil v piatok. Verejnosť ho pozná ako banskobystrického mestského poslanca, no aj ako experta na verejnú dopravu.

Do mestského zastupiteľstva kandidoval vo voľbách v roku 2018 za koalíciu Smer – SD, SNS, neskôr sa stal predsedom klubu Hlas – SD. O post predsedu BBSK sa teraz uchádza ako nezávislý a nestranícky kandidát.

„Doposiaľ som sa neuchádzal a ani sa nehodlám uchádzať o podporu žiadnych politických strán,“ povedal.

Hlas už pred časom podporil Ondreja Luntera.

Vymedzil sa voči predchodcom

V posledných volebných obdobiach podľa jeho slov zažil samosprávny kraj rôzne nesprávne rozhodnutia.

„Boli to napríklad izolácia kraja pre politickú príslušnosť, alebo kraj trpel pre neodbornosť a rodinkárstvo, alebo súdne spory, ktoré sa súčasní zástupcovia župy snažili prekryť len prehnaným marketingom, avšak bez citeľných pozitívnych výsledkov pre ľudí,“ skritizoval obdobie, keď stál na čele župy Marian Kotleba (ĽS NS) aj to, keď ho nahradil Ján Lunter (nezávislý).

Modranský nesúhlasil s Lunterovcami ani pri postupe v spore o dodatky zmlúv s dopravcami SAD Zvolen a SAD Lučenec, ktorý v januári 2020 vyústil do zastavenia premávky prímestských autobusov až na niekoľko dní. Kým Ján Lunter hovoril o postupe SAD Zvolen ako o „výpaľníctve“, Modranský sa vtedy staval na stranu SAD a išlo podľa neho o „krivdu spôsobenú dopravcovi“. Modranský v minulosti pre SAD Zvolen roky pracoval.

Ďalší štyria kandidáti

Súčasný župan Ján Lunter už svoju kandidatúru vylúčil. Kandiduje však jeho syn a zároveň vicežupan Ondrej Lunter. Do jesenných volieb ide ako nezávislý, no s podporou strán SaS, Hlas – SD, KDH, PS, Spolu, OKS a Aliancia. Spoluprácu vylúčil s Ficovým Smerom, Kotlebom a rovnako s Republikou, označuje ich „za strany podkopávajúce demokratické inštitúcie na Slovensku“.

Predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja chce byť aj Rudolf Huliak, ktorý vedie mimoparlamentnú stranu Národná koalícia, v minulosti neuspel v parlamentných voľbách na kandidátke kotlebovcov.

Kandiduje aj exkotlebovec Miroslav Suja z hnutia Republika. Aktuálne čelí trestnému stíhaniu pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku práve vo firme župy, v Banskobystrickej regionálnej správe ciest pôsobil za Kotlebu.

Šéfovať kraju chce aj Marek Kotleba (ĽS NS), brat exžupana Mariana Kotlebu, právoplatne odsúdeného v kauze šekov na sumu 1488 eur, aktuality.sk