Ruský prezident Vladimir Putin označil vo štvrtok ruskú armádu za garanta národnej bezpečnosti a prisľúbil zvýšenie vojenskej výroby. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. „Moderná a účinná armáda sú zárukou bezpečnosti a suverenity krajiny, zárukou stabilného rozvoja a jej budúcnosti,“ uviedol Putin vo videopríhovore venovanému ruskému sviatku Deň obrancov vlasti.

„Preto je tak ako predtým dôležité, aby sme pozornosť venovali posilneniu našich obranných schopností,“ uviedol Putin len deň pred prvým výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Rusko sa podľa Putina zameria na „vyvážený a vysoko kvalitný rozvoj všetkých zložiek svojich ozbrojených síl“, a to predovšetkým pri ich vyzbrojovaní „novými útočnými systémami, prieskumným a komunikačných vybavením, dronmi a delostreleckými systémami“.

„Náš priemysel v súčasnosti rýchlo zvyšuje výrobu celého radu konvenčných zbraní,“ uviedol šéf Kremľa.

Okrem toho tiež vyzdvihol ruských vojakov, ktorí podľa neho „hrdinsky“ bojujú na Ukrajine a „obraňujú (ruský) ľud a historické ruské územie“. Kľúčom k víťazstvu je pritom podľa Putina nezlomná jednota Ruska.

 V priebehu štvrtka ruské televízie odvysielali zábery Putina, na ktorých pokladá veniec k hrobu neznámeho vojaka a rozpráva sa s veteránmi na spomienkovej udalosti. „je svätou povinnosťou štátu postarať sa o tých, ktorí bránili túto krajinu,“ uviedol Putin./agentury/

X X X

Podvod na zdraví. Falošná klinika zanedbala pacientov a oklamala zamestnancov

Roky sa prezentovala ako špičková súkromná klinika v centre hlavného mesta. Za posledných pár mesiacov však podviedla všetkých, s ktorými prišla do kontaktu. Od zamestnancov cez lekárov až po pacientov. Zostali po nej nevyplatené mzdy, nájmy, nevydané lieky a pacienti bez odpovedí. Do redakcie denníka Pravda sa najskôr ozval nespokojný pacient. Tomáš s manželkou boli klientmi kliniky niekoľko rokov, vlani v lete sa však začali problémy.

 Žena porodila a mala ísť na vyšetrenie v šestonedelí, no klinika prestala reagovať. Matke nedali žiadne lekárske správy, Tomášovi prestali zdvíhať telefón a na email im chodila len automatická odpoveď. Následne redakciu začali kontaktovať bývalí zamestnanci, ktorí postupne odkrývali zlomové momenty v podnikaní Pavla a Zdenky Jakušovcov.

Personál a spolu s ním pacienti dnes zvažujú podanie trestného oznámenia. Dôvodom sú nevyplatené mzdy, dlhy na sociálnom poistení, chýbajúce podklady na daňové priznania a v neposlednom rade zanedbávanie pacientov a ohrozenie zdravia. Tí, čo mali v posledných dňoch kliniky do činenia s majiteľmi, hovoria o arogancii, výsmechu a „pocite, že oni sú nad zákonom“.

Celé mená dotknutých osôb máme v redakcii, no pre obavy a vyhrážky zo strany Jakušovcov chcú zostať v anonymite. Pravda sa pokúšala majiteľov kliniky opakovane kontaktovať, ale bez výsledku. Via Clinic sídlila viac ako päť rokov v centre Bratislavy v žltej vile na Štefánikovej ulici v Starom Meste. Pred letom 2022 sa však musela vysťahovať a na webe spustila silnú kampaň na nábor nových pacientov. Ľudí lákala na sľuby o poskytovaní sofistikovaného manažmentu pacienta. „Nájdete u nás inštitút osobného lekára, ktorý vám poskytne individualizovanú zdravotnú starostlivosť,“ uvádza klinika ešte dnes, v čase písania článku, na sociálnej sieti. Zdôrazňuje tiež, že „zdravie a spokojnosť sú jej prioritou“.

Tip od čitateľa

Dnes je zrejmé, že išlo o lži. Klinika bez predošlej komunikácie o problémoch 19. decembra vyvesila na vstupné dvere oznam, že z technických príčin bude do odvolania zavretá. Pacienti nedostali o tomto kroku žiadnu informáciu a do dnešného dňa chodia na dnes už bývalú adresu s otázkami, kde sú ich zdravotné karty.

Foto: Peter Madro

Nápis na dverách Via Clinic na Panónskej ceste. Pacienti nedostali žiadnu informáciu o technických problémoch kliniky, ani o pozastavení jej činnosti.

ČÍTAJTE VIACBláhová: V zdravotníctve je súkromný kapitál nenahraditeľný. Problémy robí deravý systém

Ani recenzie na kliniku nešetria kritikou. „Dlhodobo sa vyhovárali na dovolenku mojej všeobecnej lekárky, ale žiadne zastupovanie nezabezpečili. Zmenili adresu aj lekárov a majú z technických príčin zatvorené a neviem ani odhlásiť svoju kartu. Bohužiaľ, mám zdravotné problémy, ale nikde ma nechcú vyšetriť bez karty,“ hnevala sa Iveta. Zdravotnú dokumentáciu po zrušenej klinike prevzal Bratislavský samosprávny kraj.

Súkromník môže kedykoľvek zmiznúť

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je na Slovensku doménou štátu. Systém verejného zdravotného poistenia solidárne pokrýva všetku zdravotnú starostlivosť o každého občana tejto krajiny bez výnimky či bez toho, aký má príjem. Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenské zdravotníctvo potrebuje akútnu starostlivosť. Silnou konkurenciou štátu sa stáva súkromný poskytovateľ. Štát síce môže súkromných prevádzkovateľov vítať a opakovať, že pacientovi je jedno, kde ho ošetria, no ak sa súkromník rozhodne kliniku zavrieť, pacienti sa môžu obrátiť len na bezradný štát.

Via Clinic väčšinu starostlivosti poskytovala mimo zdravotného poistenia a jej pôsobenie bolo takmer neodkontrolova­teľné. Aby túto operáciu zakryla, požadovala od pacientov platby v hotovosti. Klincom do rakvy bolo pozastavenie činnosti zo strany samosprávy. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou následne pozastavil platnosť kódov zdravotníckych pracovníkov. Tým sa zrušila právomoc lekárov, že môžu niečo predpisovať. Spoločnosti Asmea pozastavil Bratislavský samosprávny kraj ešte vlani 5. decembra činnosť.

Sieť firiem a podvodov

Viacero firiem spojených cez pár ľudí vytvorilo podvodný systém, ktorý klamal všetkých zúčastnených. V žltej vile na hlavnej ceste od hlavnej stanice v Bratislave prevádzkovala spoločnosť Asmea butikovú kliniku pre desiatky pacientov. Súkromná klinika prevádzkovala rôzne ambulancie. V časoch najväčšej slávy v nej pôsobil internista, imunoalergológ, neurológ, urológ, gynekológ, gastroenterológ, dermatológ, reumatológ, endokrinológ, pneumológ, diabetológ, kardiológ, rádiológ, výživový poradca, ORL, fyziater, fyzioterapeut, psychológ a všeobecný lekár.

 Klinika sa na sociálnej sieti dištancovala sama od seba.

Podľa Bratislavského samosprávneho kraja musí mať každý poskytovateľ aj svojho odborného zástupcu. Asmea mala všetky potrebné povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. No Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského kraja, priznal, že odborný zástupca Ján Goljer sa tejto pozície vzdal vlani v lete. „Rozviazal pracovný pomer, a teda sme spoločnosť Asmea vyzvali, aby nám povedala, kto bude nový odborný zástupca a kde prevádzkuje ambulancie,“ spresnil. Asmea mala povolenie prevádzkovať ambulancie na Štefánikovej ulici, no kraj mal informácie, že na tejto adrese už viac nepôsobí.

Úpadok Via Clinic

1997 – Doktor Ján Goljer založil spoločnosť Asmea. 2022 – Podľa ORSR vstupujú do kliniky manželia Jakušovci. jar 2022 – Pre nezaplatené nájmy si musí klinika hľadať nové priestory. jún 2022 – Asmea pod názvom Via Clinic presťahovala ambulancie do kancelárskej budovy na Panónskej ceste.

júl/august 2022 – Na klinike zrušili platobný terminál a od pacientov žiadali platbu v hotovosti. jeseň 2022 – Problémy s odrieknutými vyšetreniami sa začali kopiť. O Via Clinic sa začal zaujímať Bratislavský samosprávny kraj a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. december 2022 – Samosprávny kraj pozastavil 5. decembra spoločnosti Asmea činnosť. Lekári, ktorí v nej pôsobili, už viac nemohli predpisovať lieky. december 2022 – Pacienti nedostali žiadnu informáciu o zrušení kliniky, no objednávkový systém ich na vyšetrenia naďalej pozýval. Od 19. decembra visel na vstupných dverách nápis o technických problémoch.

Spoločnosť Asmea však, zrejme z marketingových dôvodov, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti volila názov Via Clinic. Ten však bol len krycím názvom pre firmu Asmea, ktorá sa podľa obchodného registra špecializuje na stavby, reklamu či na kúpu a predaj. Partnermi v spoločnosti Asmea sú bývalý majiteľ kliniky Ján Goljer a agentúra Z. J. P. V agentúre Z. J. P. je zase ako spoločníčka podľa obchodného registra uvedená Zdenka Jakušová. Z. J. P. sa venuje stavbám, reklame, vzdelávaniu v oblasti medicíny, psychológie a ekonomiky či prieskumom trhu. Podľa databázy foaf.sk je spoločníkom Via Clinic firma Smart Builders, ktorá má sídlo na rovnakej adrese ako doktor Goljer. Názov FOAF pochádza z anglického akronymu „Friend Of A Friend“ (priateľ priateľa, pozn. red.) a odkazuje na fenomén sietí malého sveta. Spoločníkom v Smart Builders, ako aj vo Via Clinic je podľa portálu index podnikateľa od leta Žilinčan Milan Radolec. Radolec pôsobí vo viacerých firmách prepojených s Jakušovcami. Meno Pavol Jakuš sa v záznamoch často nespomína.

Dištancovali sa sami od seba

Pri bližšom pohľade na fungovanie Via Clinic začali na povrch vychádzať rôzne podvody. Páčivé marketingové slogany sa totiž ani zďaleka nezhodujú so zážitkami mnohých pacientov a už vôbec nie so spomienkami zamestnancov.

„Via Clinic nikdy nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nikdy nás nepožiadala o vydanie povolenia a zdravotnú starostlivosť poskytovala s personálom a s pečiatkami spoločnosti Asmea. Tá však už v lete minulého roka prestala fungovať,“ ozrejmil lekár Szalay.

Vlani v auguste uverejnila Via Clinic na sociálnej sieti vyjadrenie od údajne nového manažmentu. „Spoločnosť Via Clinic je novou nástupníckou klinikou z tohto dôvodu, so starou spoločnosťou Asmea nemá nič spoločné. Via Clinic Panónska cesta 7 sa dištancuje od spoločnosti Asmea. Nová Via Clinic nikomu nedlhuje a svoje záväzky si plní vždy a načas,“ vyhlásila. Klamlivý príspevok je dnes zmazaný. Profesionálne pôsobiaca súkromná klinika oslovila aj pacienta Tomáša. Ten si vzhľadom na neurologické problémy hľadal v hlavnom meste lekára, na ktorého by sa dalo spoľahnúť, a obišiel by tak čakačky v štátnych zariadeniach. Tomáš sa stal pacientom kliniky v roku 2020, o rok neskôr sa pridala aj jeho priateľka. So starostlivosťou na Štefánikovej ulici boli spokojní. Problémy sa začali objavovať vlani v lete, keď sa ambulancie sťahovali na Panónsku cestu. V roku 2022 Tomášova manželka otehotnela. Po pôrode počas tzv. šestonedelia mala ísť na gynekologické vyšetrenie, no nikdy sa naň nedostala. Od kliniky nedostala žiadne záznamy o priebehu tehotenstva, nedalo sa nikomu dovolať a na emaily chodila automatická odpoveď o nedoručení. Tomáš bol na poslednom vyšetrení v novembri. Neurologička však podľa jeho slov vyšetrenie „odflákla“ a tým sa jeho kontakt s klinikou prerušil. Lekári mu prestali zdvíhať telefón a na emaily chodila len automatická odpoveď.

 Problémové sťahovanie

Ani problémy po presťahovaní nenastali náhodou. Klinika totiž menila priestory pre podlžnosti na nájomnom na Štefánikovej ulici. Pacienti začali registrovať problémy, keď Via Clinic v novej lokalite v Petržalke zrušila platobný terminál a žiadala od nich výhradne hotovosť. Skutočným dôvodom bolo, že týmto krokom zakrývala, že kým sa prezentovala ako prominentné zariadenie, nemala zavedenú ani eKasu a zdá sa, že aj lieky predpisovala načierno. Pôsobenie kliniky tak bolo takmer neodkontrolovateľné štátnymi medicínskymi autoritami.

„Pri návšteve kliniky som ostala zaskočená, pri platbe za vstupné vyšetrenie v hodnote 60 eur mi pani recepčná vystavovala tzv. paragón. Žiadny blok mi nedala, čiže nemali tam e-Kasu a neodvádzali dane za poskytnuté služby. Tým porušili zákon o daňovej povinnosti,“ hnevala sa na sociálnej sieti bývalá pacientka kliniky Katarína Peforová.

Z tohto dôvodu si nemohla ani prevziať recept na lieky, ktoré potrebovala, a musela ich v plnej sume uhradiť. „Ľutujem zamestnancov, ktorí tam zotrvávali a napriek dlhodobým problémom sa snažili vyjsť pacientom v ústrety,“ chválila tých, čo tam do konca zostali, aby zmiernili pacientom škody. Podľa nej sa potvrdilo, že si kliniku môže otvoriť hocikto, aj nekompetentný človek s trestnou minulosťou. „Neviem sa dostať ku svojej karte a k výsledkom za ktoré som zaplatila nemalú sumu. Dúfam, že už takúto skúsenosť v zdravotníctve nezažijem,“ uzavrela.

Majiteľ kliniky Pavol Jakuš bol od apríla 2015 za mrežami pre daňový podvod. Aby sa vyhol zhabaniu majetku, svoje firmy koncom roka 2014 prepísal na druhú manželku. Tou je exkandidátka na žilinskú primátorku Zdenka Jakušová.

 Pozastavenie činnosti

Klinika sa teda tvárila, že má lekárov, ktorí v nej ordinujú. V skutočnosti však žiadnych nemala alebo boli na odchode po tom, čo im za mesiace práce nevyplatili mzdu. Samotná existencia zariadenia sa vymykala realite, až zakročila samospráva. Spoločnosti Asmea pozastavil Bratislavský samosprávny kraj ešte vlani 5. decembra činnosť.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dokonca pozastavil aj platnosť kódov zdravotníckych pracovníkov, lekári kliniky teda stratili aj povolenie na predpis liekov. Klinika má momentálne pozastavenú činnosť do 5. júna 2023. Samosprávnemu kraju sa po viacerých urgenciách podarilo zdravotnú dokumentáciu od Jakušovcov získať. Zdravotné karty skončili u doktorky Valburgy Mesárošovej. Stačí jej zaslať požiadavku od nového lekára so žiadosťou o zaslanie karty novému všeobecnému lekárovi./agentury/

X X X

Heger: Fico inštitút ochrancu práv roky ignoroval

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) považuje za ohavné, ak si líder opozičného Smeru-SD „berie do úst“ inštitút ochrancu práv, keď ho sám roky ignoroval. Je tiež podľa neho absurdné, aby poúčal o spravodlivosti. Uviedol to v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu strany.

„Roky ste neboli schopný ani schváliť správu, s ktorou ombudsmanka prišla do Národnej rady SR. Čo ste urobili, keď poukázala na závažné porušenia základných práv a slobôd osôb postupom policajných orgánov, policajnú raziu v Moldave nad Bodvou alebo v Zborove či prieťahy a nečinnosť orgánov verejnej správy?“ pýta sa Heger.

Kritizuje Fica, že poúča o spravodlivosti, keď jeho najbližší spolupracovníci vypovedajú, ako sa za „jeho éry“ kradlo. „Viem, že vám a vašim kamarátom nie je príjemné chodiť po výsluchoch a súdoch, ale to je spravodlivosť. Nepoznáte to, lebo nemáte odkiaľ,“ poznamenal. Ešte horšie sú však podľa Hegera Ficove vyhrážky policajtom, ktorí si len robia svoju prácu. „Poctivým policajtom sa vyhrážate, že im zoberiete výsluhové dôchodky,“ uviedol./agentury/

X X X

Politici v ankete: Po roku musí byť jasné, kto je agresor. Nebudeme to tolerovať, Putin posiela na jatky aj vlastných

Rok od začiatku vojny na Ukrajinu lídri strán a poslanci v ankete pre denník Pravda skonštatovali, že plán Ruska nevyšiel. Čím viac budeme Ukrajine pomáhať, tým rýchlejšie sa podľa nich vojna skončí. Rovnako poukázali aj na riziko šírenia hoaxov kvôli čomu sa polarizuje aj slovenská spoločnosť.

V rámci ankety sme oslovili všetky koaličné aj opozičné strany okrem hnutia Republika a strany ĽS NS, ktorí dlhodobo šíria o vojne dezinformácie. Na konšpiračnej vlne sa posledné mesiace intenzívne nesie aj strana Smer. Ako najsilnejšiu opozičnú stranu ju však redakcia denníka Pravda oslovili, do uzávierky sa nevyjadrili. Nereagovalo ani hnutie OĽaNO.

Veľvyslanec USA: Putin si dáva veľký pozor, aby nevyprovokoval NATO

Ako po roku hodnotíte vývoj vojny na Ukrajine?

Boris Kollár (Sme rodina): Zo všetkých udalostí, ktoré sa počas roka odohrali v rámci vojny na Ukrajine, by malo byť jasné, kto je agresorom, ale aj to, že sa Rusko ako agresor prerátalo. Najdôležitejšie je, že táto udalosť zjednotila Západ a v prípade ďalšieho vývoja je jasné, čo treba urobiť, aby z toho Ukrajina vyšla víťazne.

 Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s predsedom NR SR Borisom Kollárom.

Veronika Remišová (Za ľudí): Každá vojna je pre ľudstvo veľkou tragédiou. Útok Ruska na našich susedov spôsobil nešťastie miliónov ľudí, ktorí prišli o domovy, svojich blízkych a život. Rok bojov ukázal množstvo zla, ktoré sa maskuje lžami a šíri sa aj na Slovensku. Aj jeden deň vojny je priveľa a je tragické, že vraždenie trvá už rok a stále nie je zastavené. Je mimoriadne kľúčové, že plány Ruska ako agresora neboli naplnené a Ukrajina úspešne bráni svoju suverenitu a územnú celistvosť. Odhodlanie obyvateľov aj politického vedenia krajiny je veľmi dôležité. Okrem toho celé demokratické svetové spoločenstvo, vrátane Slovenska, poskytuje Ukrajine konkrétnu finančnú, humanitárnu alebo vojenskú pomoc.

Juraj Krúpa (SaS): Ako zbytočnú imperiálnu vojnu Ruska proti Ukrajine, ktorá má za cieľ naplniť chúťky a zvrátené predstavy diktátora Putina, ako sa o ňom bude písať v histórii Ruska. Snaží sa nastoliť nový Sovietsky zväz, resp. Veľké Rusko. Ignoruje pri tom základné práva, právo na sebaurčenie, medzinárodné právo a humanitárne právo. Posiela svojich vlastných ľudí na jatky a zabíja nevinných civilistov, len aby si podmanil nezávislý štát a svojbytný národ, pričom Ukrajinu vníma len ako svoju provinciu, ktorá odmieta diktát Kremľa. Som rád, že sa mu jeho ciele nedarí vojensky napĺňať a je len otázkou času, keď aj v Rusku postupne začnú chápať, že ich diktátor Putin ťahá do medzinárodnej izolácie a do ešte väčšej chudoby.

Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Ukazuje sa, že odhodlanie, húževnatosť, ale najmä láska k vlasti dokážu zázraky. Tú neuveriteľnú silu a odvahu, ktorú ukazuje Ukrajina, to je niečo, čo by pred rokom nikto nečakal. Rusom sa nepodaril dosiahnuť ani jeden z ich vojenských cieľov. Iste, občas malé víťazstvo a vzápätí rovnako rýchla strata, ale Ukrajina stojí rovnako hrdá a nepokorená, ako na začiatku. Sila obyvateľov a sila armády by ale nebola možná bez Volodymyra Zelenského. Jeho prerod zo začínajúceho politika v neústupčivého a neohrozeného vodcu – to sa len tak nevidí. A ja mu skladám poklonu za všetko, čo robí pre svoju krajinu.

Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Ukrajina ukázala odhodlanie, bojovnosť, ale najmä veľké srdce. Táto vojna je súboj Dávida s Goliášom, kde menší štát rozlohou a počtom obyvateľov bojuje o všetko. Preto mu v tomto boji úprimne držím palce a verím, že zvíťazí a Ukrajina bude čoskoro opäť slobodnou a prosperujúcou krajinou.

Čo nám vojna vzala a čo naopak dala?

Boris Kollár (Sme rodina): Táto vojna nám dala poznanie, že aj v 21. storočí v civilizovanej Európe je možný takýto konflikt, ktorý si pred rokom nikto nevedel ani len predstaviť, desaťtisíce mŕtvych, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy. Preto sa musí svetové spoločenstvo zomknúť a urobiť všetko preto, aby sa do budúcna nič podobné nezopakovalo. V tejto chvíli treba urobiť všetky možné opatrenia, aby dostal agresor jasne najavo, že toto nebudeme tolerovať.

Veronika Remišová (Za ľudí): Vojna nedáva, iba berie. Ľuďom na Ukrajine vzala najcennejšie veci, nám v okolitom svete zobrala pocit istoty a rovnováhy vo vzájomných medzinárodných vzťahoch. Skutočnosť, že v 21. storočí môže niekto agresívne zaútočiť na svojho suseda, bola pre mnohých veľmi nepríjemným zistením. Aj na Slovensku niektorí politici využívajú politický prospech na úkor umierajúcich ľudí, nenávisti a klamstvách.

 Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová a poslanec NR SR Juraj Šeliga

Juraj Krúpa (SaS): Táto imperiálna vojna nám opäť ukázala, že bezpečnosť a mier nie sú samozrejmosťou. Nielen nám, ale celému svetu poškodila ekonomicky, čo je globálne vidieť na nízkych číslach rastu HDP, a to len pre zvrátenú predstavu jedného diktátora. Zároveň u nás prispela aj za pomoci časti proruskej opozície k polarizácii spoločnosti a teda aj k ohrozeniu pilierov našej štátnosti. Opätovne zároveň potvrdila, že byť súčasťou euroatlantického priestoru má bezkonkurenčné výhody. Konečne nás doviedla k dôležitému kroku, a teda zbaviť sa energetickej závislosti od Ruska, čo v budúcnosti povedie aj k zníženiu vplyvu Ruska na Slovensku. Vojna dokázala zjednotiť EÚ a NATO tak silno, že sa NATO rozšíri o dve neutrálne krajiny Švédsko a Fínsko. V Rakúsku sa dokonca spustila diskusia o neutralite a jej význame v aktuálnej situácii. Vojna tiež odhalila pravú tvár diktátorského a imperiálneho Ruska, čo otvorilo oči drvivej väčšine ľudí v civilizovanom svete. Povedie to k izolácii Ruska na najbližšie dekády.

 Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Vojna mi dala vieru v to, že ešte stále u nás žijú ľudia, ktorí sa dokážu zomknúť kvôli pomoci úplne cudzím ľuďom, z ktorých drvivú väčšinu nikdy neuvidia. Na druhej strane vzala mi všetky ideály o tom, v akom stave je na Slovensku kritické myslenie. Ak takmer 60 percent obyvateľov verí hoaxom, je niečo zlé v prvom rade v kvalite nášho školstva, ktoré zásadne tvaruje celé generácie Slovákov. Ak by v prípade napadnutia Slovenska išlo do boja len 13 percent obyvateľov, to je to, čo ma desí. Ak vyše polovice obyvateľstva verí, že Ukrajina napadla Rusko a nie naopak, aj to ma desí. A desí ma aj to, že pedagóg napadne študenta len preto, že má na sebe ukrajinskú vlajku. Ale najviac ma desí, koľko ľudí podlieha Putinovej propagande. Akoby ľudia zabudli na roky, keď sme tu živili 145-tisíc Rusov aj s celými rodinami, zatiaľ čo nám tu v čase „normalizácie“ ožratí strieľali do ľudí a obťažovali a znásilňovali ženy. Všetci o tom vedeli, len médiá mlčali. Veď aj to bolo také prednovembrové poňatie oslobodenia pred zlým kapitalizmom.

Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Vojna nám len berie, môže vziať všetko od našich blízkych cez strechu nad hlavou, dokonca aj vlastnú krajinu. Jedným z negatívnych aspektov vojny je aj šírenie dezinformácií, vďaka ktorým sú už aj tak do rozpoltenej spoločnosti vnášané klamstvá a nenávisť. Mrzí ma, že takéto naratívy používa aj strana Smer či krajná pravica. V tejto súvislosti by sme si mali uvedomiť, aká vzácna je sloboda, demokracia a pravda.

Malo alebo mohlo Slovensko spraviť niečo inak?

Boris Kollár (Sme rodina): V rámci možností robí a urobilo Slovensko maximum čo sa dalo.

Veronika Remišová (Za ľudí): Som hrdá na to, že sa ľudia na Slovensku hneď na začiatku konfliktu mobilizovali a nezištne začali pomáhať našim susedom. Poznám desiatky príbehov, kedy ľudia obetovali svoje pohodlie, prostriedky a čas, aby pomohli civilistom, ktorí utekajú pred vojnou. Je dobré, že Slovensko sa jasne prihlásilo k demokratickým štátom, ktoré odsúdili agresiu a zapojili sa do pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou. Je zahanbujúce, že na Slovensku máme extrémistov a agentov Kremľa, akými sú Blaha a Fico, ktorí potom deformujú názor verejnej mienky a robia hanbu Slovensku.

Príprava na Rusov. Ukrajinci krotia v Nemecku Leopardy

Juraj Krúpa (SaS): Toto je hypotetická otázka. Osobne si myslím, že Slovensko vzhľadom na svoje možnosti urobilo správne rozhodnutia v prípade podpory Ukrajiny humanitárne a, samozrejme, aj vojensky.

Róbert Halák (nezaradený, ODP): Už pred vojnou sme mali omnoho rozhodnejšie a ráznejšie riešiť problematiku šírenia dezinformácií. Dnes je úplne jasné, že Rusko vedie voči európskym krajinám informačnú hybridnú vojnu. Musíme jej čeliť s rovnakým dôrazom ako Ukrajina čelí ruským zbraniam a útokom. Šírenie dezinformácií je dnes veľmi silnou zbraňou, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužívať. Neštíti sa ju používať ani Fico, ktorý straší mobilizáciou.

Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Dnes sme svedkami toho, že propagácia Ruska sa skrýva pod rúško mierových pochodov či výročia osláv oslobodenia slovenského mesta, ako tomu bolo prednedávnom napríklad v Poltári. Podujatie organizovala mestská samospráva za prítomnosti zástupcov ruskej ambasády či tónov sovietskej hymny. V Lučenci na „mierovom“ pochode bol zase niektorými účastníkmi atakovaný mladý študent medicíny s ukrajinskou vlajkou. Súčasná situácia je aj o slovenských regiónoch, ktoré sa potrebujú zorientovať a vykročiť správnym smerom.

 Na snímke nezaradená poslankyňa Monika Kozelová.

Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Slovensko musí veľa vecí robiť inak. Napríklad taký generálny prokurátor Žilinka. Tesne pred vojnou odcestuje do Moskvy takmer potajme a tvári sa že o ničom nevedel, nič netušil a že tam bola celá Európa. No nebola, pán generálny, nebola. Ale vy ste tam boli aj za troch. Tesne pred vojnou dohodnúť spoluprácu s Putinovým generálnym prokurátorom, tomu vravím hanba na sto rokov. O cintoríne v Ladomirovej už radšej ani nehovorím, lebo toľko ruskej propagandy sem nedoniesol ani nový primátor Poltára a ten má z ruskej vlajky určite aj posteľné prádlo. No a my máme stále také zákony, že s tým v parlamente nevieme pohnúť. A tí čo môžu, tí nespravia nič.

Mali by sme Ukrajine aj naďalej dodávať pomoc aj vo forme zbraní alebo len humanitárnu pomoc?

Boris Kollár (Sme rodina): Mali by sme pomáhať tak ako je to potrebné.

Veronika Remišová (Za ľudí): Každý, kto je neoprávnene napadnutý, má plné právo brániť sa a žiadať o pomoc. Je našou ľudskou povinnosťou pomáhať tým, ktorí trpia agresiou, a to v takom rozsahu, ako je možné, spoločne s ostatnými partnermi. Zároveň je samozrejme potrebné vynaložiť maximálne úsilie na čo najskoršie ukončenie konfliktu, aby sa nezmyselné vraždenie čo najskôr zastavilo. Pokračovanie pomoci Ukrajine v rámci možností Slovenska je naďalej dôležité v takej forme a objeme, aký Ukrajina potrebuje a ktorý je reálny vzhľadom na možnosti Slovenska.

 Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré najintenzívnejšie pomáhajú Ukrajine, nielen z hľadiska materiálu a potrebného vybavenia, ale predovšetkým humanitárnou podporou, keď poskytlo zázemie a ochranu pre desaťtisíce rodín, najmä žien, starších ľudí a detí. Za stranu Za ľudí sme podporili nielen tieto opatrenia, ale aj podporu samospráv, ktoré vďaka finančným prostriedkom presmerovaným z eurofondov majú možnosť kompenzovať si náklady spojené s podporou pri riešení utečeneckej krízy.

Juraj Krúpa (SaS): Stojíme na správnej strane dejín. Civilizovaný svet sa rozhodol Ukrajinu podporovať aj vojensky, čo je v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. K tomu sa, samozrejme, ako civilizovaná krajina pridalo aj Slovensko. Civilizovaný svet už investoval príliš veľa, aby zo svojej podpory a očakávaného víťazstva Ukrajiny poľavil. Ekonomická prevaha civilizovaného sveta je neodškriepiteľná. Cieľom je zároveň udržať medzinárodné právo a medzinárodný poriadok tak, aby v budúcnosti už k takýmto hlúpym imperiálnym vojnám v našej blízkosti nedochádzalo, pričom si treba uvedomovať riziká, ktoré by Rusku priniesol úspech, a teda rozbitie medzinárodného systému a ďalšie konflikty. To, že stojíme na správnej strane dejín, potvrdzujú aj uznesenia Valného zhromaždenia OSN, v ktorých sú na strane Ruska krajiny ako Sýria, Eritrea, Venezuela, Kuba a u nás Fico.

 Róbert Halák (nezaradený, ODP): Ukrajina nevyhnutne potrebuje našu pomoc (humanitárnu aj vo forme zbraní) a je na ňu odkázaná. Je pravdepodobné, že čím viac jej budeme pomáhať, tým rýchlejšie sa táto vojna skončí.

Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Ukrajine by sme mali pomáhať spôsobom, akým to sama potrebuje a tým, čo žiada. Samozrejme za predpokladu, že nebudú poškodené záujmy Slovenskej republiky. Je nutné porovnať – keby sme boli v podobnej situácii my, Slováci, a tiež by sme sa rozhodli nevzdať a bojovať, aké by to bolo pre nás, keby nám nedodávali to, čo by sme v podobnej situácii potrebovali?

 Monika Kozelová (nezaradená, ODP): V boji s Ruskom, ktoré má početnú prevahu, nepomôže Ukrajine nič, len kvalitné zbrane a dostatok munície. Iste, mohli by sme im poslať aj holubice mieru miesto Migov, ale to im asi nepomôže. Ani detskými plienkami a toaletným papierom to nedajú. Ľudia majú mylnú predstavu o mierovej ceste. Keby komukoľvek z nich vtrhol do bytu agresívny sused, najskôr by im rozstrieľal dvere, potom znásilnil manželku, odvliekol deti, odniesol nábytok aj s chladničkou a potom to celé rozbil, chcela by som vidieť, či zvyšok rodiny, čo ostal nažive, či by vytiahol mierovú ratolesť a snažil sa ho vyhnať s vetvičkou, keď každému v byte, čo zostal nažive, musí byť jasné, že to pôjde len lopatami, krompáčom a dedovou poľovníckou guľovnicou. Na druhej strane moja predstavivosť je celkom živá, a tak si predstavujem s tými vetvičkami mieru v rukách napríklad kolegov Fica, Suju, Mazureka, Blahu, ako úprimne vítajú suseda agresora s mierovou piesňou na perách a ponúkajú mu, či by si nechcel odniesť aj práčku, poprípade aj mixér.

Strana Hlas zaslala jednotné stanovisko za všetkých poslancov

„Z pohľadu medzinárodného práva ide o porušenie princípu územnej celistvosti, ktorého dodržiavanie je životne dôležité aj pre Slovensko. Slovensko je pevnou súčasťou EÚ a NATO a musí sa snažiť o to, aby sme spoločnými silami vyriešili konflikt čo najskôr. Vzhľadom k tomu, že EÚ ani NATO nie sú priamym účastníkom ukrajinsko-ruského konfliktu (tak to aj musí zostať), máme možnosť pomáhať Ukrajine brániť sa ekonomicky, humanitárne a aj vojensky.

Najcitlivejšia je vojenská pomoc Ukrajine, ktorá je kritizovaná časťou obyvateľstva aj v našich krajinách. Treba však zdôrazniť, že Ukrajina ako náš bezprostredný sused má právo na obranu pred ruskou inváziou, vrátane zahraničnej vojenskej pomoci, ktorá je v tomto prípade plne v súlade s Chartou OSN.

Hlas však od samotného začiatku požaduje, aby akákoľvek vojenská pomoc SR pre Ukrajinu spĺňala štyri základné podmienky: nesmie byť ohrozená obranyschopnosť samotnej SR a pomoc musí byť súčasťou kolektívneho rozhodnutia na úrovni NATO a EÚ, musí to byť v súlade so zákonmi SR a nesmieme zabúdať pri pomoci predovšetkým na ľudí na Slovensku.“/agentury/

X X X

Čo na Ukrajine zabíja viac než bomby?

Ruská agresia na Ukrajine má ďalekosiahlejšie a desivejšie dôsledky, než aké bežne vidno v televízii. Vedci upozorňujú na masívne škody na životnom prostredí, ktoré si vyžiadajú množstvo životov v nasledujúcich desaťročiach, aj keby sa vojna teraz nejakým zázrakom okamžite skončila. Minimálne jedno storočie (!) potrvá, kým sa zotaví pôda, a to vzhľadom na mimoriadne ukrajinské pôdne bohatstvo znamená vážne ohrozenie pre potravinovú bezpečnosť na celom svete.

 Ruský vojak stráži areál Záporožskej jadrovej elektrárne, máj 2022. Pri nehode v tejto elektrárni by uniklo 10-krát viac rádioaktivity ako v Černobyli.

Odpovedí na otázku z titulku je viac: znečistený vzduch, otrávená voda, zničená pôda. Ukrajina krváca z každej strany.

„Vo vojnovej zóne má znečistenie ovzdušia pravdepodobne za následok viac úmrtí ako bomby,“ upozorňujú talianski pneumológovia Sergio Harari a Isabella Annesi-Maesano v článku vo vedeckom časopise The Union pod názvom Vojna na Ukrajine je environmentálna katastrofa (The war in Ukraine is an environmental catastrophe).

Znečistenie vzduchu dramaticky stúpa v dôsledku explózií, úniku toxických látok a ťažkých kovov, kolapsu budov a rozsiahlych požiarov.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie priemerná koncentrácia prachových častíc PM 2.5 vo vzduchu štandardnej kvality predstavuje 15 mikrogramov na kubický meter. Vo vojnových zónach sú tieto hodnoty extrémne – až 500 mikrogramov.

 Bude stačiť 100 rokov, aby sa zotavila?

Harari pripomína výsledky nedávneho prieskumu, podľa ktorého je už tretina ukrajinského agroekosystému nedostupná, čo znamená ďalšie prehĺbenie problémov s dodávkami kukurice, pšenice, slnečnicového oleja a hnojiva.

Podľa Svetovej banky pritom tretina najúrodnejších černozemí sveta leží práve na Ukrajine. Tieto najkvalitnejšie pôdy sú na rozsiahlej ploche spálené, zamorené alebo zamínované. „Toto je dôvod, prečo sa veľa expertov domnieva, že súčasný konflikt môže spustiť najväčšiu potravinovú krízu od druhej svetovej vojny,“ dodávajú autori článku.

Lenže – Ukrajina môže pre znečistenie kovmi spôsobené ruskou inváziou stratiť úrodu až na 100 rokov. Takto znie titulok článku v britskom denníku The Independent, pričom vychádza z vedeckej štúdie publikovanej v časopise European Journal of Soil Science, kde vedci upozorňujú, že Ukrajinu čaká podobný scenár ako severné Francúzsko. Tam sa farmárska produkcia stále nedokáže vysporiadať s obrovským znečistením vyprodukovaným ešte počas prvej svetovej vojny.

Vedci odobrali vzorky z miest, kde sa odohrávala bitka na Somme. Koncentrácie olova či medi aj po viac ako 100 rokoch vysoko prekračovali limity, niekde dokonca 100-násobne. Podľa vedcov sa na francúzsko-nemeckom fronte vypálilo takmer 1,5 miliardy kusov rôznej munície, pričom tretina podľa odhadov nevybuchla a ešte nebola odkrytá. V roku 2015 dostali farmári v severnom Francúzsku príkaz zničiť celú produkciu, práve pre toxické látky, ktoré stále obsahovala. Nie jedna ani druhá a možno ani tretia generácia ukrajinských farmárov sa nestihne vysporiadať so zničujúcimi dôsledkami ruského besnenia.

100-ročný odhad na zotavenie ukrajinského poľnohospodárstva je pritom minimum. Ukrajina sa pred vojnou podieľala šiestimi percentami na všetkých kalóriách, s ktorými sa obchodovalo na medzinárodnom trhu. V roku 2021 zožala 86 miliónov ton pšenice, kukurice a jačmeňa. Odhadovalo sa, že za rok 2022 Ukrajine zožne menej ako polovicu tohto množstva. „Krajina ako Spojené kráľovstvo by takýto výpadok mohla vynahradiť len tým, že by všetci (jej obyvatelia) prestali jesť tri roky,“ ilustruje britský denník.

Prognózy o polovičnom prepade sa nakoniec nenaplnili, no aj tak sa Ukrajine v roku 2022 podarilo získať iba 51 miliónov ton obilia.

Nie je voda, pijú aj špinavú

71-ročná Olga Lehan sprevádzala reportéra zo spravodajskej agentúry Associated Press po jej splesnivenom dome a zdevastovanom pozemku so znečistenou studňou v dedine Demydiv, jednej z najstarších na Ukrajine.

Dedinu aj dom zaplavila rieka Irpin po tom, čo ukrajinské sily odpálili priehradu, aby zabránili ruským silám v postupe na Kyjev. Pitná voda zhnedla, zanechávala hnedý povlak na hrncoch po varení. Obec bola do apríla minulého roka pod kontrolou ruských jednotiek.

Keď odišli, ukrajinské úrady síce obnovili dodávky pitnej vody, ale tie ustali v októbri. Pretože sa pokazil nákladiak s cisternou. A tak museli obyvatelia znovu piť znečistenú vodu. Aj napriek tomu, že sa u nich šíria hnačky a ďalšie vážne zdravotné problémy. Nemajú inú možnosť. Nemajú peniaze, aby si kupovali balenú vodu.

Príbeh dediny Demydiv je len jedným z mnohých. Už v druhej polovici minulého roka šesť miliónov Ukrajincov stratilo prístup k čistej pitnej vode, prípadne ho majú výrazne obmedzený. OSN už v lete 2022 upozornila, že Rusko nezameriava svoje útoky len na elektrárne, ale aj na vodárenskú infraštruktúru. Výrazné poškodenia sú na prečerpávacích staniciach, čistiarňach odpadových vôd a kanalizácii. To všetko má za následok dramatické zhoršenie kvality vôd.

 Ruské bombardovanie Azovstalu mohlo do Azovského mora uvoľniť desaťtisíce ton sírovodíka s divokými ekologickými dôsledkami.

Environmentálna katastrofa sa prehlbuje na Donbase, do ktorého vtrhli ruskí agresori už v roku 2014. V regióne sú mnohé priemyselné závody poškodené alebo opustené, zo zničených čistiarní prúdi toxický obsah do riek, poškodené potrubia zapĺňajú mokrade ropou.

Najväčšie obavy však spôsobujú opustené bane, z ktorých sa prestala po vpáde ruských okupantov prečerpávať znečistená banská voda. V niektorých lokalitách to predstavuje rádioaktívnu hrozbu. Podľa odhadu Národného inštitútu strategických štúdií v Kyjeve sa preto uvoľnilo do prostredia vyše 800 miliónov kubických metrov znečistených banských vôd. To je viac, ako majú Liptovská Mara a Zemplínska šírava dokopy./agentury/

X X X

Slovenskí medici idú na dračku. O absolventov sa bijú desiatky nemocníc

Získať kvalitnú mladú pracovnú silu do slovenského zdravotníctva je jednou z najväčších výziev, ktorým dnes krajina čelí. Živým dôkazom boli desiatky slovenských a českých nemocníc, ktoré sa v stredu zišli na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, kde sa snažili získať nové posily z radov budúcich absolventov. Na Veľtrhu práce v zdravotníctve sa totiž zúčastnili aj stovky medikov a budúcich zdravotných sestier, ktorí prišli „sondovať“ svoje možnosti. Pozitívom je, že medzi študentmi sme natrafili na viacerých, ktorí chcú zostať a pomáhať doma.

 Veľtrh práce v zdravotníctve sa konal v priestoroch Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.

Po troch úspešných veľtrhoch v Českej republike, konkrétne v Olomouci, sa v Martine uskutočnil už druhý ročník. Prezentovať sa prišlo viac ako 25 zdravotníckych zariadení zo Slovenska aj Česka, dokopy zastupujúcich viac ako 60 nemocníc. Podujatie ponúklo študentom medicíny, bakalárskych aj magisterských nelekárskych študijných programov či stredných zdravotníckych škôl prehľad o súčasnej situácii na zdravotníckom trhu práce. Mohli sa tak zorientovať v ponukách a nadviazať kontakty s budúcimi zamestnávateľmi.

 Chcú zostať na Slovensku

Na veľtrhu bolo ako v mravenisku. Pri jednotlivých stánkoch sa živo diskutovalo. Svoje „stanovištia“ tam mali okrem domácej martinskej tiež žilinská, liptovskomiku­lášska, čadčianska, trenčianska, trnavská, trstenská či dolnokubínska nemocnica. Nechýbalo české a moravské zastúpenie – konkrétne Havířov, Ostrava-Vítkovice, Frýdek-Místek, Vsetín, Třinec či Zlín a jeho Krajská nemocnica Tomáša Baťu.

V dave sme natrafili na tri sympatické medičky, ktoré tam hľadali ponúkané možnosti. Dominika z Lučenca, Tamara z Galanty a Lenka z Martina sú odhodlané vo svojej budúcej profesii pracovať na Slovensku. „Chceme byť užitočné doma,“ zhodli sa. Piatačky na martinskej lekárskej fakulte objasnili, že si prišli urobiť všeobecný prehľad a pýtať sa konkrétnych nemocníc, o ktoré majú záujem, ako to u nich funguje. „Dôležité pri rozhodovaní je pre mňa rodinné zázemie,“ povedala Lenka. Tamara pripomenula, že svoju rolu zohrávajú tiež jazykové znalosti. „Chceme využiť to, že dokonale ovládame našu reč. No a keby sme všetci odišli, ani naše zdravotníctvo sa nezlepší,“ mieni. Dievčatá prezradili, že ich lákajú neurológia, psychiatria a gynekológia.

Kúsok od nich sme stretli Martina Nedeľku, ktorý je študentom štvrtého ročníka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine. Je Žilinčan a hoci má na výber svojho pôsobiska ešte dosť času, prišiel si zistiť informácie o nemocniciach nachádzajúcich sa v okolí jeho rodného mesta. „Veľmi rád by som zostal doma na Slovensku. Najlepšie v Žiline alebo niekde v blízkosti, aby som do práce dochádzal tak do hodiny,“ vysvetlil. Objasnil, že hľadať chce tú najlepšiu nemocnicu pre jeho budúci odbor. „Momentálne mám v hľadáčiku rádiológiu, ale nebránim sa ani internej medicíne,“ doplnil.

Mikuláš Moravčík a Martin Knihárik sú študenti piateho ročníka. Obidvaja pochádzajú z Považskej Bystrice a pripúšťajú, že pri výbere nemocnice u nich tiež zrejme zaváži rodinné zázemie. Nevylučujú však ani odchod do zahraničia. „Záleží na mnohých faktoroch,“ podotkli. Na veľtrh prišli „sondovať“ príležitosti, ktoré slovenské či české nemocnice ponúkajú. „Uplatniť by som sa chcel v gynekológii alebo na ARO (Anestéziologicko-resuscitačné oddelenie, pozn. red.). Nie som si však ešte úplne istý,“ povedal s úsmevom Mikuláš. „Ja tiež nemám nič konkrétne vybrané. Možno sa zameriam na niečo internistické alebo chirurgické. Ešte mám chvíľku čas,“ pridal sa Martin.

 Tisíce absolventov ročne

Lekár Vladimír Váňa, jeden z hlavných organizátorov akcie, upozornil, že zamestnávatelia sa snažia osloviť medikov už počas štúdia a prilákať ich k sebe na stáž, odbornú prax alebo ponuku svojich štipendijných programov. Štandardne vraj mávajú zhruba šesťsto návštevníkov.

„S týmto veľtrhom sme s kolegami začínali pred piatimi rokmi ešte ako štvrtáci na medicíne. Dôvodom bolo, že ako zdravotníci sme si mohli vyberať a vedeli sme, že tých možností je veľmi veľa,“ hovorí. Poznamenal, že zdravotnícke zariadenia po celej republike aj v zahraničí sú v situácii, keď musia presvedčiť uchádzačov, aby nastúpili práve k nim. Absolventov, ktorí každoročne ukončia štúdium v zdravotníckych odboroch, sú podľa neho tisíce. „My im pomáhame urobiť si rozhľad v budúcom možnom uplatnení už počas štúdia,“ povedal Váňa. Pokračoval, že veľtrh sa stále snažia posúvať niekam ďalej.

„Máme tu aj množstvo workshopov, takže návštevníci si môžu vyskúšať tiež svoje praktické zručnosti. Napríklad chirurgické šitie či ošetrovanie stómie (otvor, vývod, pozn. red.). Sú tu tiež laparoskopické simulátory. Ďalší workshop je zameraný na starostlivosť o pacienta na intenzívnom lôžku a na základy prístroja ECMO,“ spomenul pomôcku, ktorá slúži ako dočasná náhrada srdca a pľúc.

 Má to zmysel

Šéfka personálneho oddelenia nemocnice Třinec Lenka Samiecová vysvetlila, že ich cieľom je na veľtrhu osloviť čo najviac budúcich lekárov. „V tejto chvíli ich máme v Třinci na niektorých oddeleniach akútny nedostatok,“ povedala. Pri ich stánku sa podľa nej zastavovali študentky zdravotníckych stredných škôl s odborom praktická sestra, ale tiež medici od štvrtého až po šiesty ročník.

„Pýtame sa ich, kam chcú smerovať a oni zase, či máme vo výučbe akreditáciu. To znamená, či sa v rámci našej nemocnice budú môcť ďalej vzdelávať. Samozrejme, každé naše oddelenie akreditáciu má, čo je pre nich obrovské plus,“ priblížila Samiecová. Na mnohých lekárov si vraj hneď berú kontakty. „S tým, že potom ich oslovujeme a dohodnú si prehliadku nemocnice, nejaké praxe a stáže. Prípadne posúvame kontakty na nich primárom jednotlivých oddelení. V minulosti sme už prostredníctvom tohto veľtrhu našli viacerých lekárov, takže nám to dáva zmysel,“ doplnila.

Nových zamestnancov takto získala už aj trnavská nemocnica, pri ktorej stánku sme sa pristavili. „Študenti sa tu dozvedia o všetkých možnostiach a pracovných ponukách. Pomáha to nám aj im,“ podotkol jej hovorca Matej Martovič. „Momentálne máme lekársky personál stabilizovaný, no niektoré odbory chceme rozvíjať. Pyšní sme na rádiológiu, ktorá je srdcom nemocnice, lebo bez nej sa už dnes medicína robiť nedá. Preto hľadáme nových lekárov v tejto oblasti, ale tiež neurológov, internistov či chirurgov,“ vymenoval. Tvrdí, že záujem zo strany študentov je pomerne veľký. „Vymieňame si kontakty a vizitky. Väčšinou si ich už potom volá primár, ktorý sa s nimi dohodne na konkrétnych veciach, aj na postgraduálnom vzdelávaní,“ dodal Martovič.

 Všetko na jednom mieste

Zamestnávatelia na Veľtrhu práce v zdravotníctve, ktorý sa konal v priestoroch Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, odpovedali uchádzačom na množstvo otázok. Týkali sa nielen platu, ale tiež nemocničného kolektívu, benefitov či veľkosti pracovného úväzku. V prípade lekárov sa hovorilo aj o podmienkach špecializačného vzdelávania a miere dohľadu na pracovisku. Práve tieto informácie zohrávajú pri rozhodovaní o budúcom povolaní kľúčovú úlohu. Výhodou je, že návštevníci nájdu možnosti uplatnenia na jednom mieste, kde zároveň môžu porovnávať jednotlivé pracoviská./agentury/

X X X

Žil pre lietanie a chcel byť pilotom. Medzi obeťami pádu lietadla pri Trenčíne je aj policajt

Obeťami leteckého nešťastia, ktoré sa stalo v stredu (22. 2.) v obci Trenčianske Stankovce v Trenčianskom okrese, boli muži vo veku 42 a 26 rokov z okresu Trenčín, 43-ročný muž z okresu Topoľčany a 26-ročný muž z okresu Spišská Nová Ves. Informovala o tom trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová.

 „Prípad si prevzal vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Na mieste prebiehali do noci prvotné vyšetrovacie úkony, v ktorých sa bude pokračovať aj vo štvrtok. Bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia,“ uviedla Kuzmová s tým, že jednou z obetí nehody bol aj príslušník Policajného zboru.

 Polícia na sociálnej sieti dodala, že išlo o policajta trenčianskej Pohotovostnej motorizovanej jednotky. „Lietanie bolo jeho vášňou. Žil pre lietanie a bohužiaľ to, čo mal najradšej, to sa mu stalo osudným. Chcel sa stať pilotom. Miloval, keď sa mohol vznášať vysoko v oblakoch a pozorovať svet z vtáčej perspektívy,“ napísali policajti o svojom mladom kolegovi Romanovi Zlatovskom.

„Bohužiaľ, krutý osud ich pretrhol a už sa budeš na nás – svojich kolegov policajtov, s ktorými si plnil spoločné úlohy v Policajnom zbore od 1. júla 2018, pozerať len zhora,“ dodali na sociálnej sieti.

Ďalšou z obetí je 46-ročný skúsený letecký inštruktor Marián Oravec, uviedol portál tvnoviny.

Obeťami nehody sú ďalší dvaja muži vo veku 43 a 26 rokov. Bližšie informácie o nich zatiaľ nie sú známe.

 V katastri obce Trenčianske Stankovce došlo v stredu krátko pred 15.00 h k leteckému nešťastiu. Haváriu dvojmotorového malého lietadla neprežil ani jeden zo štyroch ľudí na palube. Príčiny nehody vyšetruje Letecký a námorný vyšetrovací útvar.

 K nehode povedal na mieste tragédie niekoľko slov študent leteckej školy. Stroj podľa jeho názoru patril leteckej škole JetAge, pričom počas tragickej nehody mohol zahynúť samotný vedúci tejto školy. Spoločnosť JetAge pre Pravdu potvrdila, že havarovaný stroj patrí im. Viac informácii však nechceli poskytnúť.

 „Ministerstvo dopravy vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým. Naši kolegovia z Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru sú pripravení poskytnúť plnú súčinnosť pri vyšetrovaní tejto udalosti,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie rezortu dopravy Ivan Rudolf s tým, že až do vyšetrenia nebudú poskytovať žiadne podrobnejšie informácie./agentury/

X X X

Kým vláda práva stojí na mieste, Harabin ide znova vyhrať

Bývalý predseda Najvyššieho súdu potvrdil prezidentskú kandidatúru. Mimovládka kritizuje Generálnu prokuratúru aj poslancov.

 Harabin zachraňuje prezidentské voľby

Štefan Harabin pre Aktuality.sk potvrdil, že „súhlasil s občianskou kandidatúrou na prezidenta“. Volebné i finančné fiasko strany Vlasť, kde bol lídrom kandidátky, mu zrejme chuť na politiku nepokazilo. To sa však dalo čakať hneď od marca 2019. Bývalý sudca sa už vtedy rozhodol, že v roku 2024 sa prezidentom skrátka stane.

Večný víťaz: Po neúspešných prezidentských voľbách sa zachoval rovnako ako vtedy, keď na nezvolenie za predsedu Najvyššieho súdu reagoval slovami: „Veď som mal najviac hlasov! Ja som vyhral“. So svojou prezidentskou prehrou sa nielenže nikdy nezmieril, ale mal problém vôbec (si) ju pripustiť, aktuality.sk

X X X

Meta: Rusko používa na šírenie propagandy taktiky spamerov

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Meta podnikla kroky, ktorými zabránila ruským štátnym spravodajským kanálom šíriť na jej platformách dezinformácie.

Rusko sa pri šírení prokremeľskej propagandy uchyľuje k taktike používanej spamermi, keďže jeho sofistikovanejšie metódy zlyhali. Vo štvrtok to uviedla spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Súčasťou novej taktiky šírenia propagandy je aj vytvorenie tisícov falošných používateľských účtov, ktoré sa zapájajú do diskusií o vojne, či zakladanie falošných verzií spravodajských webstránok na podobných webových adresách, upozorňuje Meta.

„Táto činnosť sa viac ponáša na niečo z príručky spamerov, než na sofistikované tajné operácie, ktoré sa nám v minulosti podarilo zablokovať,“ uviedol Nathaniel Gleicher, šéf bezpečnostnej politiky spoločnosti Meta.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Meta podnikla kroky, ktorými zabránila ruským štátnym spravodajským kanálom šíriť na jej platformách dezinformácie alebo zarábať na falošných správach o vojne. Zatiaľ čo dezinformačná aktivita oficiálnych ruských mediálnych subjektov klesla, značne pribudlo pokusov o šírenie propagandy zo súkromných profilov, informovala Meta.

Vlani Meta zablokovala dve ruské dezinformačné kampane, v ktorých diskusie o vojne na Ukrajine doslova zaplavili príspevky s nepravdivými informáciami odoslané z množstva falošných účtov. Tieto kampane sa šírili na viacerých platformách, ako napríklad na Telegrame, TikToku, Twitteri, YouTube a LinkedIne, aktuality.sk

X X X

Poľsko vyhostilo bieloruského vojenského atašé

Poľsko vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje bieloruského vojenského atašé. Podľa poľského ministerstva zahraničných vecí ide o odvetné opatrenie v reakcii na rozhodnutie Minska vyhostiť z Bieloruska troch poľských diplomatov. TASR správu prevzala z agentúr PAP a AP.

Hovorca poľského rezortu diplomacie Lukasz Jasina uviedol, že rozhodnutie vyhostiť bieloruského atašé bolo prijaté po tom, čo Minsk vyhostil styčného dôstojníka poľskej pohraničnej stráže a dvoch zamestnancov poľského konzulátu v meste Hrodno.

Vzťahy medzi Poľskom a Bieloruskom sú napäté už dlhší čas. Situácia sa vyostrila najmä po tom, čo bieloruský súd odsúdil poľsko-bieloruského novinára a aktivistu Andrzeja Poczobuta na osem rokov väzenia v trestaneckej kolónii za „podnecovanie k nenávisti a činy poškodzujúce národnú bezpečnosť“. Proti tomuto verdiktu protestovalo Poľsko aj západné krajiny.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko začiatkom februára uzavrelo hraničný priechod Bobrowniki-Berastavica ležiaci na severozápade krajiny, ktorý bol jedným z dvoch posledných priechodov medzi Poľskom a Bieloruskom otvorených pre nákladné autá.

Bielorusko v reakcii na tento krok zakázalo poľským prepravcom používať na vstup do Litvy a Lotyšska bieloruské hraničné priechody. Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski následne v utorok informoval o zavedení obmedzení pre bieloruské nákladné autá i na zostávajúcom hraničnom priechode Kukuryki-Kazloviči, aktuality.sk

X X X

OĽaNO robí z Hegera Pellegriniho. A robí ho zo seba aj Eduard Heger (komentár Petra Bárdyho)

Diskusia o politickom projekte Eduarda Hegera je aj diskusiou o vzťahu Smeru a Hlasu.

Igor Matovič zvykne opakovať, že Hlas nie je autonómna a nezávislá strana a že je to projekt Smeru, ako získať späť moc. Ak teda ľudia dôverujú Petrovi Pellegrinimu a chcú mu dať svoj hlas, tak ho vlastne dávajú Ficovi a hlasujú za návrat mafie.

Toto je zrejme najznámejšia Matovičova rovnica od rozpadu Smeru.

Tento svoj konštrukt alebo model používa pri avizovanom odchode Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa z OĽaNO. Prakticky od začiatku, ako Heger začal verejne hovoriť, že rozdelenie „obyčajných“ je témou, spoločne s Matovičom opakovane prízvukovali, že sa nerozchádzajú, ale sa bavia, ako vyhrať voľby a že budú spolupracovať aj v budúcnosti. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš nazval prípadný Hegerov odchod SDK 2.

V skratke. Ak dáte hlas Eduardovi Hegerovi a Jaroslavovi Naďovi, dávate ho Igorovi Matovičovi. To je rovnica predsedu OĽaNO.

A je to bozk smrti pre Hegera.

Pokiaľ chce Eduard Heger osloviť voličov, aby získal ich podporu, a pritom chce ich hlasy darovať Igorovi Matovičovi, mal by ostať v OĽaNO a nezakladať stranu. Vytváranie OĽaNO 2 je politický nezmysel, pretože už jedno OĽaNO je viac ako dosť.

Pokiaľ sa v tomto mýlime, naozaj si u „obyčajných“ myslia, že voliči chcú ďalšie projekty, za ktorými je Igor Matovič alebo ich zakrýva jeho tieň?

Predseda OĽaNO je politický predátor. Vedia o tom Alojz Hlina, Radoslav Procházka, Veronika Remišová, Daniel Lipšic, Andrej Kiska, KDH a ďaľší. Keď sa objavili v Matovičovom politickom spektre, v sfére jeho záujmu, urobil čokoľvek, aby ich zničil alebo „zožral“. Tak ako keď pohltil Lipšicovu NOVA. Keby sa nespojil s OĽaNO, dnes by bol zrejme „len“ úspešným právnikom a nie špeciálnym prokurátorom.

Keď KDH odmietlo pred voľbami v roku 2020 Matovičov plán spojiť sa a vytvoriť jednotnú kandidátku, predseda OĽaNO im vykradol časť konzervatívnych kandidátov a poslal kresťanských demokratov mimo parlamentu.

„Keď niekto nechce byť, musí byť na jedálničku,“ komentoval to Matovič – aj slovami, že „išiel po nich“.

Heger s Naďom čelia aj tejto hrozbe. Ak sa rozhodnú, že chcú mať vlastnú stranu a tá by náhodou nemala byť predĺženou rukou Matoviča, je veľmi pravdepodobné, že sa z predsedu OĽaNO stane ten, čo ich bude chcieť mať na jedálničku a že po nich pôjde.

Lenže to je, zdá sa, nereálne. Eduard Heger je jeden z najlojálnejších Matovičových ľudí, a tak sa bude musieť uspokojiť s tým, že ho aj jeho vlastní budú prirovnávať k Petrovi Pellegrinimu.

Už tu máme Smerohlas (ako Hlas nazýva aj Matovič), čakáme na ……OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Eurokomisia prikázala svojim zamestnancom odinštalovať aplikáciu TikTok

Platforma TikTok v reakcii označila rozhodnutie EK za neprimerané.

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že sa z bezpečnostných dôvodov rozhodla pozastaviť používanie čínskej aplikácie TikTok na svojich zariadeniach i osobných komunikačných zariadeniach, ktoré majú zaregistrované zamestnanci eurokomisie. Informuje o tom spravodajca TASR.

Exekutíva EÚ vysvetlila, že cieľom opatrenia je chrániť zamestnancov a inštitúciu ako takú pred kybernetickými bezpečnostnými hrozbami a krokmi, ktoré možno využiť na kybernetické útoky proti eurokomisii. Podľa tlačovej správy bude EK neustále sledovať aj vývoj v oblasti bezpečnosti iných platforiem sociálnych médií.

Kybernetická bezpečnosť

Opatrenie je v súlade s prísnou vnútornou politikou eurokomisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa týka používania mobilných zariadení na komunikáciu súvisiacu s prácou pre túto inštitúciu.

Štvrtkové rozhodnutie EK dopĺňa jej dlhodobé odporúčania pre zamestnancov, aby pri využívaní platforiem sociálnych médií uplatňovali najlepšie osvedčené postupy a aby počas každodennej práce udržiavali vysokú úroveň informovanosti o kybernetickej bezpečnosti.

Podľa informácií spravodajského servera Euractiv boli všetci funkcionári a zamestnanci eurokomisie vyzvaní, aby si odinštalovali túto aplikáciu najneskôr do 15. marca.

Komisia spresnila, že chce zabezpečiť, aby jej zamestnanci boli dobre chránení pred rastúcimi kybernetickými hrozbami a incidentmi, a preto je jej povinnosťou čo najskôr reagovať na možné kybernetické výstrahy.

Pozornosť na TikTok

Platforma TikTok v reakcii označila rozhodnutie EK za neprimerané. „Sme sklamaní týmto rozhodnutím, ktoré považujeme za chybné a založené na falošných predstavách,“ uviedol hovorca TikTok v oficiálnom vyhlásení.

Eurokomisia dlhodobo zameriava svoju pozornosť na TikTok a ďalšie technologické spoločnosti. V januári do Bruselu zavítal generálny riaditeľ čínskej spoločnosti Čou Šou-c‘, ktorému EK pohrozila zákazom používania tejto sociálnej siete v EÚ, ak nezabráni neplnoletým užívateľom v prístupe k „potenciálne smrteľným videám“ i prenosu užívateľských údajov do tretích krajín.

Európska komisia ide štvrtkovým rozhodnutím v stopách Spojených štátov, kde Kongres už voleným predstaviteľom a ich zamestnancom zakázal inštalovať aplikáciu TikTok na úradne používané mobilné telefony, aktuality.sk

X X X

Ukrajina vynakladá takmer celý mierový rozpočet na svoju armádu

Ukrajinská vláda počas už rok trvajúcej ruskej invázie vynakladá takmer celý štátny rozpočet určený na mierové časy na armádu. Vo štvrtok to v Kyjeve uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje televízia CNN.

Schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani podľa Šmyhaľa zhruba 31 miliárd dolárov. „Tieto prostriedky sme získali od našich partnerov, väčšinou z EÚ, (skupiny) G7 a Spojených štátov a od medzinárodných finančných inštitúcií vrátane MMF (Medzinárodného menového fondu),“ povedal novinárom.

Výdavky na sociálne a humanitárne záležitosti sú financované „s podporou našich partnerov“, uviedol Šmyhaľ, za čo je Ukrajina veľmi vďačná.

Jednou z priorít vlády v Kyjeve je „obnova energetického sektora“, bez ktorého nie je možné hovoriť o ďalších sociálnych či humanitárnych projektoch. Ďalšou prioritou je odmínovanie až 174-tisíc kilometrov štvorcových územia. Treťou prioritou je obnova kritickej infraštruktúry a poškodených obytných budov a štvrtou podpora obnovy hospodárstva, povedal premiér.

Šmyhaľ odhaduje, že Ukrajina bude potrebovať ďalších 17 miliárd dolárov na „rýchle zotavenie“ po tom, čo hrubý domáci produkt vlani klesol o asi 30 percent. Ukrajina prišla v dôsledku invázie o viac ako tri milióny pracovných miest. Veľké ťažobné a kovospracujúce podniky na východe Ukrajiny boli zničené alebo sú okupované ruskými silami. Vláda sa preto podľa neho zameriava na rozvoj malých a stredných podnikov.

Európskej komisii sa Šmyhaľ poďakoval za poskytnutie makrofinančnej podpory vo výške približne 18 miliárd dolárov na rok 2023. Doplnil, že USA poskytnú Ukrajine viac ako desať miliárd dolárov a priamu rozpočtovú podporu poskytujú podľa jeho slov aj ďalšie krajiny G7, aktuality.sk

X X X

Vojna, v ktorú Zelenskyj neveril. Viac než politici boli pripravení tí, ktorí mali obranu krajiny v popise práce

 Prezident Zelenskyj s odstupom času potvrdil, že ho spojenci na ruské zámery upozornili. Otvorene o vojne Ukrajincom nepovedal, pretože sa chcel vyhnúť destabilizácii, ktorá by Rusom mohla uľahčiť postup územím.

Len niekoľko dní pred tým, než kolóny ruskej vojenskej techniky vtrhli na Ukrajinu, vyzýval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k zachovaniu pokoja. Občanom odporúčal, aby sa viac než na vojnu pripravovali na „májové šašliky“.

V západných médiách zatiaľ kolovali satelitné snímky ruskej techniky a infografiky, z ktorých smerov by Rusi mohli potenciálne viesť masívny útok. Na Ukrajinu prúdili húfy západnych novinárov, od januára mali svoje početné štáby v Kyjeve najdôležitejšie svetové médiá.

Naopak, hlavné mesto opúšťali zamestnanci ambasád a krajiny ako Spojené štáty americké či Izrael vyzývali na okamžitú evakuáciu občanov, ktorí sa nachádzali na ukrajinskom území.

To, na čo upozorňovali západné rozviedky i šéf vojenského spravodajstva Ukrajiny Kyrylo Budanov, nakoniec nastalo 24. februára 2022 o pol štvrtej ráno kyjevského času.

Rusi v tých chvíľach prechádzali hranicu pri dedine Zorynivka v Luhanskej oblasti. Ukrajinskí pohraničiari zaevidovali hlasný rev motorov ruských vojenských vozidiel už o pol druhej v noci. Na situáciu okamžite upozornili svoje veliteľstvo. O 3:20 si nachystali zbrane a o pätnásť minút neskôr prijali prvý telefonát zo Zorynivky – do dediny vošla ruská diverzná skupina a zastrelila ukrajinského pohraničníka.

Z ofisu do bunkra

Samotnému Zelenskému informáciu o ruskom vtrhnutí údajne oznámil minister vnútra Denys Monastyrskyj (v januári zahynul pri leteckej tragédii, pozn. red.). Podľa reportérov Ukrajinskej pravdy prezident ako prvému zo zahraničných partnerov z vlastného mobilu zatelefonoval Borisovi Johnsonovi. V Londýne bolo 4:40.

Rozrušený Zelenskyj mal bývalému britskému premiérovi do telefónu kričať, že sa nemieni vzdať a Ukrajinci budú bojovať. Johnson ho ubezpečoval, že Briti budú stáť pri Ukrajine.

V to ráno sa ukrajinský prezident po prvýkrát v živote ocitol na mieste, kde nedúfal, že raz skončí – v bunkri, ktorý mal politické vedenie Ukrajiny ochrániť pred atentátnikmi i raketovými útokmi.

To, že mu pravdepodobne pôjde o život, sa šéf jeho ochranky dozvedel len dva dni predtým, keď mu sekretár Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov priniesol zložku s nápisom Prísne tajné. Stálo v nej varovanie spojencov: existuje vysoké riziko fyzickej likvidácie prezidenta.

Zelenskyj ani Jermak neverili

Všetky tieto podrobnosti prinášali ukrajinské médiá vo svojich investigatívnych reportážach až niekoľko mesiacov po začiatku druhej fázy ruskej agresie voči Ukrajine. Ukrajinská verejnosť si kládla zásadnú otázku: Prečo nás politické vedenie nevarovalo pred veľkou vojnou? Aj preto ukrajinskí novinári pátrali po príčinách toho, prečo sa prezident vyhýbal nepríjemnej pravde, ktorú bolo treba oznámiť voličom.

Novinár Roman Kravec v rozhovore pre Rádio NV naznačil, že Zelenskyj, ako aj jeho pravá ruka, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, skrátka v plnú inváziu neverili.

„Obaja boli z nejakého dôvodu presvedčení, že sa im (s Rusmi) podarí dohodnúť,“ komentoval.

Kravec pripomínal, že v podobnej napätej situácii už Ukrajina bola. Pre ruské manévre pri ukrajinských hraniciach sa situácia prudko vyostrila aj v jari v roku 2021. Kremľu sa nimi podarilo docieliť, že dostal k stolu amerického prezidenta Josepha Bidena. Lenže stretnutie Vladimira Putina s Bidenom na samite v Ženeve, neprinieslo pre Kremeľ želaný výsledok.

 Psychologická dráma

Podľa Kravca si u Zelenského mohli myslieť, že Putin sa tentokrát pokúša pritvrdiť na maximum v dramatickej psychologickej vojne. Ukrajina však nechcela vyhlásiť vojnový stav, ako najvyššiu možnú mieru ohrozenia krajiny – s vojnových stavom by musela prísť aj mobilizácia.

Jej politické vedenie sa údajne obávalo vyprovokovania Kremľa k ozbrojenej akcii. Zároveň chcelo aj svetu dokázať, že to nie je Ukrajina, kto eskaluje situáciu.

Ešte i dvadsiateho druhého februára poobede minister obrany Oleksij Reznikov upokojoval redaktorov Ukrajinskej pravdy, že „Putin sa neodváži bombardovať druhý Jeruzalem a Jordán“, teda Kyjev a rieku Dneper.

Je však nejasné, či o blížiacej sa invázii skutočne pochyboval, alebo o nej nechcel otvorene povedať médiám. Iróniou osudu bolo, že rozhovor s Reznikovom vyšiel krátko po piatej ráno 24. februára, v čase, keď na Kyjeve dopadli prvé ruské riadené strely.

Experti sa krátko pred ruskou inváziou zhodovali, že psychologická dráma musí zákonite do čohosi vyústiť. Tým najpravdepodobnejším scenárom sa zdal stret Rusov a Ukrajincov na Donbase.

Tento predpoklad podčiarkol 21. februára aj samotný Putin, keď po dlhom prejave oznámil, že Rusko uznáva nezávislosť tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, okupovaných území na východe Ukrajiny. Éter zaplnila jediná otázka: keď už Rusi opúšťajú naratív, že republiky sú súčasťou Ukrajiny, v ktorých hraniciach uznávajú ich nezávislosť? Vo fyzických, ktoré v praxi ohraničovala línia frontu, alebo administratívnych, keďže si pseudošéfovia oboch území slovne nárokovali aj na zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti?

Pripravený Zalužnyj

V tom čase šéf vojenskej rozviedky Budanov na uzavretých zasadnutiach s predstaviteľmi ukrajinskej vlády a parlamentu upozorňoval, že Rusi nezostanú len pri východe. Mimochodom, Budanov mal podľa Kravca už v januári 2022 na jednom zo stretnutí parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť rozprestrieť mapu a varovať, že v ohrození je aj Kyjev a Rusi sa k nemu zrejme pokúsia dostať cez Černobyľskú zónu.

Rozsah ruských plánov si uvedomovala ešte jedna z ukrajinských najkľúčovejších postáv – hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny, generál Valerij Zalužnyj.

Ukrajinský web Reporters. priniesol rozsiahly materiál, v ktorom opísal, ako sa Zalužnyj v januári 2022 presťahoval do priestorov poblíž generálneho štábu v Kyjeve. Zvolal si svojich kolegov a podľa Reporters oznámil niečo v zmysle: „Nie všetci z našich veria, ale myslím si, že Rusi k nám polezú. So zlom nie je možné rokovať, takže sa pripravte na boj.“

Vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny sa o tom, že ich čakajú náročné dni, oficiálne dozvedeli 22. februára 2022.

Ukazuje sa teda, že viac než politické vedenie Ukrajiny boli na vojnu psychologicky pripravení tí, ktorí mali jej obranu v popise práce.

 Chceli sa vyhnúť chaosu

Mesiace po začiatku ruskej invázie Zelenskyj aj šéf Rady bezpečnosti Danilov priznávali, že informácie o ruskom útoku mali. Prezident argumentoval aj ekonomikou.

Tvrdil, že pokiaľ by verejnosti otvorene povedali o blížiacej sa vojne už v jeseni 2021, teda v čase, keď na ňu americká rozviedka upozornila prezidenta Bidena, Ukrajina by mesačne strácala sedem miliárd dolárov a do februára by sa stala ekonomicky rozkývanou krajinou.

V rozhovore pre Washington Post povedal, že jeho cieľom bolo ochrániť krajinu od chaosu. Pokiaľ by k nemu totiž došlo, Rusi by podľa Zelenského Ukrajinu „zožrali za tri dni“.

Podobne sa k otázke postavil aj Danilov. Podľa neho by masová panika prispela k destabilizácii spoločnosti a Rusom by to uľahčilo postup územím. Naznačil však, že Ukrajina sa na ruský útok potichu pripravovala. „Keby sme sa nepripravovali na vojnu, už by sme nesedeli v tejto kancelárii a ruské tanky by boli pri Varšave, Prahe alebo Vilniuse,“ povedal poľským novinárom webu , aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Rovčaninová dosvedčila, že Suchoba mal biznis s daniarmi dopredu dohodnutý

Už odsúdená Jana Rovčaninová z Allexisu vypovedala, že biznis s finančnou správou dohodol Suchoba cez jej prezidenta Imreczeho. Zároveň potvrdila, že štruktúra firiem, ku ktorej sa dnes hlási už aj Jozef Brhel mladší, začala vznikať pred podpisom prvej zmluvy.

Jana Rovčaninová, konateľka a neskôr aj spoločníčka vo firme Allexis, dnes vypovedala pred súdom v pozícii svedkyne. V kauze je sama právoplatne odsúdená za spoluúčasť na machináciách pri verejnom obstarávaní, s prokurátorom sa vlani dohodla na trojročnom podmienečnom treste.

Eseročka Allexis profitovala z účelovo utajených tendrov na viaceré informačné systémy pre finančnú správu. Suchoba dal Rovčaninovej niekedy v roku 2013 úlohu, aby pripravila ponuku na manažment daňových a colných kontrolórov, pretože tento produkt budú predávať finančnej správe. „Povedal, že to má dohodnuté cez prezidenta finančnej správy.“ Tým bol František Imrecze, s ktorým biznis dohadoval vo svojom dome v Limbachu.

Rovčaninová sa priznala, že spoločne s ďalším úradníkom finančnej správy Danielom Čechom dali dohromady také špecifikácie, aby zodpovedali režimu utajenia. Pri zákazkách bez súťaže sa firma vyhla konkurencii a finančná správa verejnej kontrole.

Suchoba to mal dohodnuté

Suchoba, rovnako ako Imrecze, sa priznávajú, že korumpovali, v prípade sú vyčlenení na samostatné konanie. IT podnikateľ však zároveň pred súdom dosvedčil, že politické krytie pre biznis na finančnej správe zabezpečil Jozef Brhel starší cez jeho vplyv na vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra (Smer). Brhelovcov Suchoba opísal ako „výpalníkov“, ktorí sa mu natlačili do firmy.

Rovčaninovej už niekedy v apríli 2013 hovoril, že chce založiť firmu v Českej republike, no musí to byť materská firma Allexisu, nie dcérska. Následne skutočne vznikla Allexis Group v Českej republike. Bola to prvá z reťazca zahraničných firiem, ktorý podľa Suchobu navrhli Brhelovci. Ďalšie vznikli na Malte a Cypre a Jozef Brhel mladší už dnes priznáva, že v nich bol konečným užívateľom výhod.

Rovčaninová pred súdom zároveň potvrdila Suchobove slová, že Brhelovci k tvorbe samotných IT systémov nijako neprispeli. Otca ani syna však osobne nepozná.

S ich menami prišla v minulosti do styku len nepriamo. Raz jej audítor Allexisu povedal, že ide prezentovať výsledky do hotela Hilton. Práve tam mal „na desiatom“ kanceláriu Jozef Brhel starší.

Neskôr, keď ľuďom z eseročky Allexis začal náklady na časť zahraničných ciest platiť Allexis Assets na Malte, komunikovala o tom s právnikom Martinom Bahledom, ktorý za firmu konal, no boli za ňou Suchoba a Brhel mladší. Bahleda Rovčaninovej v tejto súvislosti spomenul, že „v Hiltone sú nahnevaní“ na vysoké náklady. „Keď som sa spýtala kto, povedal, že Jozef Brhel starší.“

Práva chcú predať finančnej správe

Otázky obhajcov Brhelovcov sa opäť točili okolo autorských majetkových práv k informačným systémom, ktoré Allexis dodal finančnej správe.

Rovčaninová vysvetlila, že tie dnes vlastní akciová spoločnosť Block22invest so sídlom v Prahe, za ktorú koná jej syn Vladimír Rovčanin, no jedinou akcionárkou je ona.

„Výkon majetkových práv k týmto softvérom kúpila spoločnosť za 1,8 milióna eur od Michala Suchobu ako fyzickej osoby. Je k tomu aj písomná zmluva,“ povedala. Viac vraj k tomu povedať nevie, keďže podľa odsudzujúceho rozsudku voči nej má zákaz kontaktu so spoluobvinenými v kauze, teda aj so Suchobom. On aj Imrecze v aktuálnom procese s Brhelovcami a ďalšími štyrmi obžalovanými vystupujú v pozícii kľúčových svedkov.

Rovčaninová v súvislosti s právami na systémy potvrdila aj to, že firma Block22inest sa ich už viac ako rok snaží predať finančnej správe. Otázkam o navrhovanej cene sa snažila vyhnúť. Napokon na otázky obhajcov aj predsedu senátu Jána Hrubalu reagovala, že je to viac ako suma zaplatená Suchobovi, a zároveň oveľa menej, na akú ich ohodnocuje znalecký posudok, s ktorým k daniarom prišli.

Akciovka zároveň poskytuje licenčné práva eseročke Allexis, aby tá aj ďalej mohla poskytovať služby finančnej správe. Rovčaninová pred súdom tvrdila, že ani na jednu z dvoch firiem dnes Suchoba vplyv nemá.

Spor o práva. Kto a koľko na nich zarobí

Brhel mladší na informácie o predaji výkonu práv reagoval, že Suchoba ich už v minulosti vložil do Allexis Assets. Keď sa IT podnikateľa na to, kde tieto práva sú, pýtali obhajcovia aj sudca Hrubala počas jeho svedeckej výpovede, priamej odpovedi sa vyhýbal. Najskôr hovoril, že ako fyzická osoba ich do žiadnej firmy nevložil, následne vklad do Allexis Assets pripustil s tým, že ak k tomu došlo, zmluva je určite súčasťou spisu.

Keď sa na to sudca Hrubala pýtal aj ďalej, Suchoba odpovedal: „Ak sa pýtate, kto je nositeľom autorských práv, s ľahkosťou na to odpoviem, finančná správa si myslí, že ona, Allexis a Allexis Assets, že oni a možno sa ich ešte zopár prihlási.“

Na otázku, či existovala nejaká zmluva na maltskú spoločnosť, odpovedal: „Áno, ale nemám ju pred sebou.“

Brhel mladší si myslí, že Rovčaninovej výpoveď Suchobu usvedčuje z klamstva. Syn oligarchu blízkeho Smeru, už otvorene hovorí, že bol konečným užívateľom výhod nielen v cyperskom Prenmor Finance, LTD, ale aj v maltskej firme Allexis Assets.

„Ak Suchoba práva predal, o ich výbere z maltskej spoločnosti einformoval konateľa firmy Bahledu ani mňa ako konečného užívateľa výhod,“ povedal Aktualitám.

Už v stredu na súde priznal, že dividendy zo zisku Allexisu si so Suchobom delili. Aj ďalej však popiera, že by sa v štruktúre firiem snažil skryť a že slúžila na pranie špinavých peňazí, čo sa snaží dokázať obžaloba.

Allexis, s.r.o. podľa obžaloby profitovala zo zmanipulovaných tendrov na informačné systémy pre finančnú správu. Zákazky získala bez konkurencie a v účelovo utajenom režime a štátu vznikla škoda viac ako 45 miliónov eur.

Vypovedať bude Daniel Čech

Počas prebiehajúceho súdneho procesu sa Jozef Brhel rozhodol rozdeliť si majetok s manželkou. V kauze Mýtnik mu v prípade odsúdenia hrozí dvadsaťročné väzenie a trest prepadnutia majetku.

Brhelovi staršiemu, ktorý odmieta všetky obvinenia, hrozí v prípade odsúdenia dvadsať rokov vo väzení aj trest prepadnutia majetku. Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Brhel sa rozhodol rozdeliť majetok, ktorý vlastní so svojou manželkou. Jeho veľkú časť podľa HN tvoria nehnuteľnosti v miliónových hodnotách.

V prípade okrem Brhelovcov figurujú aj právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Petra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc.

Obžaloba popisuje viaceré trestné činy, sú nimi legalizácia príjmov z trestnej činnosti, machinácie pri verejnom obstarávaní, korupcia či porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Pojednávanie v kauze Mýtnik bude pokračovať 14. marca reakciami obžalovaných na Rovčaninovej výpoveď a výsluchom ďalšieho svedka, niekdajšieho vysokopostaveného úradníka u daniarov Daniela Čecha, aktuality.sk

X X X

Na online bazári Vinted úradujú podvodníci. Od Slovákov si pýtajú súkromné údaje, aby ich okradli

Útočníci to na platforme skúšajú na predajcov tovaru phishingovými útokmi.

Útočníci od potenciálnych obetí vyžadujú e-mailové adresy bez @ alebo telefónne čísla. Následne prostredníctvom falošnej brány získavajú ich citlivé údaje. Podvodníci cielia predovšetkým na nových používateľov platformy Vinted. Pokúsili sa podviesť aj nás, komunikovať sa im však nechcelo.

Na online bazári Vinted sa rozšíril obdobný typ podvodu, aký realizujú útočníci na Bazoši, webe Bazar.sk či iných platformách. Pri predaji oblečenia na Vinted si od vás najprv žiadajú e-mail bez @, telefónne číslo či iné vaše súkromné údaje. V skutočnosti sa však chcú dostať do vášho bankového účtu.

Litovská platforma Vinted je sociálna sieť a obchodný portál v jednom. Používateľom umožňuje vytvoriť si profil a predávať, nakupovať či darovať oblečenie, ale aj bytové doplnky, šperky či iné kategórie produktov. Aktuálne si však zo siete spravili svoj rajón podvodníci, ktorí cielia na predajcov tovaru.

Najprv predstierajú záujem o predmet, ktorý chce používateľ predať na stránke. Potenciálnej obeti napíšu na platforme súkromnú správu, v ktorej od nej žiadajú napríklad e-mail bez zavináča alebo telefónne číslo. K správe pridajú aj falošný screenshot z Vintedu, aby všetko pôsobilo autentickejšie.

Podvodníci predstierajú záujem o tovar, od predávajúceho chcú vylákať osobné informácie.Zdroj: Mária Dolniaková

Následne pošlú odkaz na stránku, ktorá sa tvári ako Vinted alebo prepravná spoločnosť a pýtajú si údaje z platobnej karty pre potvrdenie platby. V skutočnosti ale však o phishingový útok a prostredníctvom falošnej brány chcú zlodeji získať citlivé údaje, ktoré môžu neskôr zneužiť pre čerpanie finančných prostriedkov z účtu obete.

Cielia na nováčikov

Správy od útočníkov majú vo väčšine prípadov celkom slušnú slovenčinu. No môže sa stať, že podvodník komunikuje krkolomne, používa zvláštne slová či štylistiku. Podľa toho môžete odhadnúť, že používa prekladač. Zväčša sa snaží pôsobiť priateľsky a používa aj emotikony. Na fóre sme však našli aj prípady zlodejov, ktorí komunikovali v úplne cudzom jazyku.

Podvod robí dôveryhodnejším fakt, že v priebehu veľmi krátkeho časového úseku od zverejnenia produktu dostane používateľ hneď niekoľko podvodných správ od viacerých účtov. Ak je na platforme nováčik a neoboznámil sa s procesom predaja, môže to brať ako bežný postup, a tak nevedomky pozvať podvodníka do svojho bankového účtu.

Podľa viacerých používateľov aktívnych na fóre Vinted.sk cielia títo podvodníci práve na nových používateľov, ktorí sa na stránke ešte veľmi dobre neorientujú.

 Skúsili to aj na nás

Keď sme si na Vinted sami vytvorili nový účet a pridali ponuku na kúsok oblečenia, skúšali podviesť aj nás. Do 15-tich minút nám napísali štyria podvodníci s rovnakou požiadavkou – chceli náš e-mail bez zavináča.

Snažili sme sa s nimi komunikovať, pýtali sme sa, prečo nás chcú podviesť alebo prečo potrebujú náš e-mail. Keď zistili, že sme ich prekukli, na naše správy viac nereagovali.

Internetové blackouty. Ďalší nový normál?

Úmyselné výpadky internetu postihli v roku 2022 približne 710 miliónov ľudí vo svete. Ekonomické straty spôsobené týmto výpadkom dosiahli takmer dvadsaťštyri miliárd dolárov. Pozastavili sa bankové prevody, neuskutočnili sa obchody, skolabovali prevádzky, nenabehli reklamné časy. Ide o 114 veľkých výpadkov v dvadsiatich troch krajinách. Vo všetkých týchto prípadoch internet vypli alebo spomalili vlády.

Internetové blackouty. Ďalší nový normál?

Spôsobov, ako sa dá vypnúť internet, je viacero – odpojiť elektrickú sieť, demontovať infraštruktúru internetových služieb či manipulovať so sieťovými smerovačmi a systémami názvov domén. Patrí sem aj blokovanie prechodu obsahu cez kľúčové sieťové brány, zastavenie všetkej internetovej prevádzky alebo jej presmerovanie. Keď sa obmedzia možnosti šírky pásma, internet sa spomalí na nepoužiteľné rýchlosti.

Stále častejšie vypínajú internet vlády

Ani ničivé zemetrasenie, záplavy a dažde nespôsobili také škody, ako vládne zásahy. Presne povedané – nespôsobili také finančné a morálne škody, ako keď sa vláda rozhodne zobrať štátu internetové pripojenie. Alebo stačí tak trochu „priškrtiť“ internetovú prevádzku. Toto „priškrtenie“ však môže znemožniť napríklad zdieľanie videí alebo živých prenosov.

Internetové blackouty. Ďalší nový normál?

Analytici odhadujú, že do konca tohto desaťročia bude na každého obyvateľa planéty pripadať pätnásť zariadení pripojených do internetu. Prevádzka a jej rýchlosť budú esenciálne pre život domácností, firiem aj štátu. Ten, kto bude mať veľké červené tlačidlo na vypínanie internetu, bude mať takmer neobmedzenú moc. Kybernetická bezpečnosť dostáva ďalšiu dimenziu.

Ak ste používateľom platformy, nezabúdajte na to, že kupujúci nepotrebuje vaše telefónne číslo, ani e-mailovú adresu. Ak vám príde nejaký e-mail o potvrdení platby alebo napríklad predaja, vždy si skontrolujte odosielateľa správy. Ak si nepamätáte, že by ste niečo predávali alebo kupovali, na takýto e-mail nereagujte. Pred používaním platformy si radšej poriadne naštudujte spôsob, akým celý predaj a kúpa prebieha, aktuality.sk

X X X

Minister Káčer v OSN: Rusko musí okamžite zastaviť vojenské aktivity na Ukrajine

Snaha Ruska prekresliť medzinárodne uznávané hranice zvrchovanej krajiny predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Európu.

Ohrozená môže byť územná celistvosť a nezávislosť ktoréhokoľvek štátu, povedal vo štvrtok v New Yorku na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer, informuje TASR.

Porušili zásady

Šéf slovenskej diplomacie zopakoval výzvu, aby Rusko okamžite zastavilo svoje vojenské aktivity na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky z celého jej územia.

„Dôrazne odsudzujeme pokračujúcu, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá porušuje základné princípy a hodnoty Charty OSN a medzinárodného práva,“ povedal Káčer.

Pred delegátmi zasadnutia venovaného ruskej agresii voči Ukrajine pripomenul, že OSN vznikla s cieľom ušetriť budúce generácie od ukrutností vojny – dnes však víziu a princípy svetovej organizácie porušuje práve štát, ktorému Charta OSN udelila privilégium strážiť tieto zásady.

„Rusko… naopak pokračuje vo svojej zavádzajúcej rétorike, propagande a prekrúcaní faktov, presadzujúc nejakú alternatívnu realitu,“ povedal Káčer. Zdôraznil tiež potrebu chrániť multilateralizmus a svet založený na pravidlách.

Tragická skúsenosť

Minister sa počas návštevy newyorského sídla OSN stretol aj generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Podľa vyjadrenia na sociálnej sieti ho informoval o plnej podpore Slovenska pre všetky jeho snahy a diplomatické aktivity zamerané na ukončenie vojny.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský na zasadnutí VZ OSN povedal, že Rusko má ambície siahajúce ďaleko za hranice Ukrajiny, chce svet rozdeliť na sféry vplyvu. „Ak nebudeme konať teraz, potom akceptujeme nový medzinárodný poriadok založený na využívaní brutálnej sily, kolonializme,“ zdôraznil v odkaze pre tých, ktorí chcú zaujať neutrálny postoj a myslia si, že nejde o ich vojnu. Pripomenul zároveň tragickú skúsenosť Európy s agresívnou politikou Ruska, informoval server Novinky.cz.

Šéfovia slovenskej i českej diplomacie podporili prijatie rezolúcie VZ OSN, o ktorej by vo štvrtok mali hlasovať členské štáty. Návrh vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny, žiada okamžitý odchod ruskej armády z jej územia a zastavenie bojov, ako aj stíhanie páchateľov vojnových zločinov, aktuality.sk

X X X

Skupina Para nahrala titulnú pieseň k filmu Villa Lucia a ohlásila termíny Na ceste Tour 2023

Priateľstvo, vzťahy, súdržnosť, domov a rodina, to všetko sú základné ingrediencienovej skladby skupiny Para, ktorá je zároveň titulnou piesňou k celovečernémufilmu Villa Lucia. Novinka sa volá Na ceste a kapela ju naživo predstaví aj narovnomennom jarnom klubovom turné.

Medzi skupinou Para a režisérom filmu Villa Lucia Michalom Kollárom je dlhoročná priateľská väzba. Okrem toho, že Michal natočil Pare jej úplne prvý videoklip, chodil s Matúšom Vallom aj na rovnakú strednú školu.

„Dlhšiu dobu sa mi ozýval môj kamarát z detstva Michal Kollár, ktorý mi povedal, že robí bratislavskú komédiu s prvkami nostalgie a veľmi by sa mu do nej hodila nejaká naša skladba. Tak som mu poslal pieseň Na ceste, na ktorej sme práve pracovali, a on sa do nej okamžite zamiloval,“ prezradil Matúš Vallo.

„Villa Lucia je prienik žánrového filmu – zlodejskej komédie a generačnej výpovede. A to je práve to, čo ma ťahalo späť k Pare. Niektoré postavy vo filme sú voľne inšpirované mojimi spolužiakmi, kamarátmi a ich/našimi láskami. A k tejto forme spomienky na (bratislavskú) mladosť a prvé city neodmysliteľne patrí skupina Para,“ teší sa zo spolupráce režisér filmu Michal Kollár.

Na novej skladbe podobne ako pri úspešnom songu To okolo nás skupina opäť spolupracovala s Janou Kirschnerovou a zakladajúcim členom Pary Matejom Starkovom. Ten do skladby v štúdiu Birdland Studios nahral aj svoj gitarový part. O text sa postaral Matúš Vallo spoločne s Janou Kirschnerovu.

„Toto som ja, toto je môj vnútorný svet odrážajúci sa v textoch, ktoré napíšem. On sa nemení z roka na rok a niekedy sa nemení ani z albumu na album. Na hlavnej diaľnici našimi životmi sú totiž ľudia, ktorých mám veľmi rád. Sú tam dlhé roky a sú tam dodnes. Sú to rodina a priatelia. A ja som šťastný, že nech som kdekoľvek, môžem sa k nim vždy vrátiť. A to je hlavná téma piesne Na ceste,“ prezradil basgitarista skupiny a spoluautor hudby a textu Matúš Vallo.

„Ku mne sa táto pieseň veľmi hodí. Ja som totiž vkuse niekde na ceste a to nielen so skupinou Para, keď ideme na koncert či do štúdia, ale aj v rámci môjho zamestnania. Najmä v minulosti som chodieval na otočku až do Holandska po sadenice kvetín, ktoré som následne rozvážal a aj stále rozvážam po Slovensku a Čechách. Na ceste trávim väčšinu svojho života,“ teší sa z novej piesne Lasky.

Videoklip k novinke sa nakrúcal v Bratislave. Jeho režisérom je Michal Kollár, ktorý do klipu okrem Laskyho obsadil aj jednu z postáv filmu Villa Lucia, obľúbeného českého herca Zdeňka Godlu.

„Zdeňka som osobne nepoznal. Stretol som sa s ním prvýkrát až na pľaci a aj to len na niekoľko minút. Je to však veľký sympaťák. Ja som točil od rána do večera a celý deň bola extrémna zima. Slnko síce svietilo, ale teplomer ukazoval pod nulu. Vychytali sme ten najchladnejší deň v mesiaci. Ale aj napriek neskutočnej zime, ktorá mi občas bránila sa plne herecky presadiť, to bolo veľmi príjemne nakrúcanie,“ zaspomínal si s úsmevom Lasky.

„Chceli sme nenútené prepojenie videoklipu a filmu. Tak vzniklo intro so Zdeňkom Godlom, ktorý v postave predáva Laskymu hlavnú rekvizitu klipu: taxík, ktorý patrí jeho postave vo filme. Klip ako taký je návrat k jednoduchým a jasným konceptom MTV videí, kde sa pesnička/video organicky prelína s dejom filmu, s ktorým sa spája, a naopak: klip by mohol byť zároveň scénou z filmu,“ doplnil režisér Michal Kollár.

Film Villa Lucia, ktorého titulnú pieseň zložila skupina Para, je komédia s prvkami kriminálky o trojici kamarátov, ktorých ešte aj po tridsiatke stále spája spomienka na spolužiačku zo strednej školy. Okrem spomínaného Zdeňka Godlu sa diváci môžu tešiť na herecké výkony Hany Vagnerovej, Michala Kubovčíka, Juraja Hrčku, Martina Meľa a Vlada Černého. Do slovenských kín vstúpi film 9. marca pod krídlami distribučnej spoločnosti Bontonfilm.

Novú pieseň kapela predstaví aj na jarnom klubovom turné, počas ktorého vystúpi v ôsmich slovenských a jednom českom meste. Koncertný repertoár bude tvoriť prierez hitov vrátane nových skladieb, ktoré Para nahráva na svoj pripravovaný album. Vstupenky na Na ceste Tour 2023 sú k dispozícii v sieti predpredaj.sk, aktuality.sk

X X X

Di Maria to stále vie! Hetrikom poslal Juventus do osemfinále

 Futbalisti FC Sevilla postúpili do osemfinále Európskej ligy. Španielsky tím a rekordný šesťnásobný víťaz súťaže si vydláždil cestu už minulý štvrtok domácim triumfom 3:0 nad PSV Eindhoven, v odvete play off o osemfinále na pôde holandského súpera mu tak neublížila ani prehra 0:2.

Európska liga – šestnásťfinále:

FC NANTES – JUVENTUS TURÍN 0:3 (0:2)

Góly: 5., 20. a 78. Di Maria (druhý z 11 m), ČK: 18. Pallois (Nantes)
/prvý zápas 1:1, postúpil Juventus Turín/

Juventus Turín sa po domácej remíze 1:1 s FC Nantes predviedol vo Francúzsku v lepšom svetle a vyhral jednoznačne 3:0. K postupu ho už v úvodnej 20-minútovke nasmeroval argentínsky krídelník Angel Di Maria, ktorý poslal hostí do dvojgólového vedenia. Nantes navyše prišlo o vylúčeného stopéra Nicolasa Palloisa a po zmene strán inkasovalo ešte raz. Najlepší hráč zápasu Di Maria skompletizoval hetrik.

FC MIDTJYLLAND – SPORTING LISABON 0:4 (0:1)

Góly: 50. a 77. Goncalves, 21. Coates, 85. Gartenmann (vlastný). Rozhodoval: Ivan KRUŽLIAK (SR)
/prvý zápas 1:1, postúpil Sporting Lisabon/

Duel medzi dánskym Midtjyllandom a Sportingom Lisabon viedol slovenský rozhodca Ivan Kružliak, ktorý v 38. minúte vylúčil domáceho Paulinha. Dánsky tím v tom čase prehrával 0:1. Sporting po domácej remíze 1:1 vyhral u súpera presvedčivo 4:0 a postúpil medzi 16 najlepších tímov súťaže.

PSV EINDHOVEN – FC SEVILLA 2:0 (0:0)

Góly: 77. de Jong, 90.+5 Silva
/prvý zápas 0:3, postúpil FC Sevilla/