Bude to jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia v prezidentskej funkcii v rámci snahy Moskvy o prehĺbenie vzťahov s Pekingom. „Návšteva je naplánovaná na máj,“ povedal Putin na podnikateľskom fóre v Moskve bez uvedenia ďalších podrobností. Naposledy navštívil Čínu v októbri 2023. Putinovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako do Pekingu pricestoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, aby čiastočne zmiernil napätie s touto konkurenčnou mocnosťou. (TASR, AFP)
Policajti vo veľkom odchádzajú do civilu. Šutaj Eštok ich chce udržať tisícovými odmenami
Treba konsolidovať, škrtať a šetriť, avizuje ministerstvo financií popri tom, ako sa usiluje dostať do štátnej pokladnice viac peňazí. Kým ale financmajster uťahuje opasok, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sľubuje policajtom nové finančné príspevky, ako aj valorizáciu tých, čo už dostávajú. A to aj napriek tomu, že premiér Robert Fico (Smer) už dávnejšie avizoval nepopulárne kroky pre konsolidáciu verejných financií, ktoré zahŕňajú aj hromadné prepúšťanie vo verejnej správe, a šetrenie by nemalo obísť ani kapacity rezortu vnútra. Vládni analytici totiž ešte vlani upozorňovali, že výdavky štátu na políciu nie sú efektívne. Ak by vláda v rezorte urobila poriadok, dalo by sa ušetriť neuveriteľných štvrť miliardy eur. A to aj bez masívnych personálnych rezov.
Hoci vláda bude musieť v budúcom roku ušetriť takmer dve miliardy eur, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sľubuje policajtom a zamestnancom rezortu plateným z rozpočtu výrazné zlepšenie platov. Vyplýva to z informácií, ktoré na svojej webovej stránke zverejnil Odborový zväz polície. Minister sa totiž stretol s odborármi a v rámci rokovaní sľúbil zvýšiť príslušnom Policajného zboru príspevok na bývanie minimálne o 50 eur, ako aj rizikový príplatok minimálne o 70 eur. Okrem toho na rokovaniach deklaroval valorizáciu platov policajtov a zamestnancov rezortu vnútra od budúceho roka „podľa výsledkov kolektívneho vyjednávania a možností štátneho rozpočtu“.
Šéf rezortu vnútra okrem toho chce udržať policajtov vo výkone služby pomocou nového motivačného príspevku v hodnote až niekoľko tisíc eur. Príslušník polície by sa mal pre jeho získanie zaviazať, že zotrvá v službe ďalších niekoľko rokov. „Táto suma musí byť atraktívna pre policajta, pôjde o kompromis naviazaný na valorizáciu platov napríklad podľa počtu odslúžených rokov,“ uvádzajú odborári v správe. Opatrenie je podľa nich nutné, lebo do civilu odchádza čoraz viac policajtov a tých nestíhajú nahradiť novými. Šutaj Eštok s týmto súhlasil, stav v polícií zhodnotil ako extrémny podstav a označil to za „najhoršiu situáciu, aká kedy bola“.
Ministrove sľuby o zavedení nového príspevku, ktorý ešte nemá ani konkrétnu podobu návrhu zákona, odborárov veľmi neuspokojili. Na stretnutí preto dbali najmä na čo najskoršie zvýšenie už existujúcich príspevkov. „K nájdeniu finančných prostriedkov na tieto opatrenia malo, podľa avizovaných prísľubov, dôjsť už v prvom štvrťroku 2024,“ pripomínajú v správe.
Sľúbený stabilizačný príspevok by však vyšiel ešte drahšie a je otázne, z čoho by ho ministerstvo vnútra zaplatilo. Podobný benefit majú aktuálne, čo sa týka štátom platených zamestnancov, napríklad vojaci. Spolu s platom dostanú príspevok 320 až 390 eur mesačne. Štátny rozpočet to ročne vychádza na sumu okolo 56 miliónov eur. Ak by sa šéf rezortu vnútra inšpiroval týmto príkladom, musel by však hľadať ešte vyššiu rezervu: policajtov je oproti vojakom na Slovensku o niekoľko tisíc viac. Plošné vyplácanie príspevku príslušníkom PZ by ročne vychádzalo na sumu okolo 90 miliónov eur.
Od rokovaní ministra s policajnými odborármi uplynul už mesiac, ani dnes však nie je úplne jasné, či sa šéfovi rezortu podarilo na zvýšenie príspevkov a na rizikové príplatky vôbec nájsť peniaze. Ministerstvo vnútra v reakcii na otázky Pravdy priblížilo, že zvýšenie rizikového príplatku o 70 eur by stálo rozpočet 26 miliónov eur ročne, valorizácia príspevku na bývanie ďalších 15 miliónov. Náklady na motivačné a náborové príspevky by predstavovali výdavky v hodnote ďalších 30 miliónov eur. K navrhovanému stabilizačnému príplatku sa rezort nevyjadril. Aj bez toho navýšenie nákladov vychádza na 70 miliónov eur. Šutaj Eštok pritom pred odborármi otvorene priznal, že nájsť 40 miliónov ročne len na zvýšenie dvoch druhov príplatkov je náročnou úlohou.
Ministerstvo vnútra neodpovedalo ani na otázky Pravdy k tomu, či pri téme zvyšovania policajných platov dosiahlo zhodu v rámci koalície, alebo či o tom rokovalo s ministerstvom financií. K otázkam sa nevyjadrili ani koaličné strany, ani rezort financií.
Vláda Roberta Fica má navyše v téme výdavkov na štátnych zamestnancov úplne iný názor. Oproti Šutajovi Eštokovi chce na platoch šetriť, a to výrazne. Premiér už niekoľko týždňov otvorene hovorí o hromadnom prepúšťaní v štátnej správe. Dôvodom je, že Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur. Štát ročne míňa na platy úradníkov vyše štyroch miliárd eur a ak by vláda škrtla 30 percent všetkých týchto zamestnancov, štát by mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur.
Analytici volajú po vyššej efektivite
Analytici ministerstva financií už dávnejšie upozorňovali, že výdavky rozpočtu na chod polície sú vysoké a nie sú efektívne. Napríklad počet policajtov na Slovensku za posledné štyri roky klesol, no náklady na ich mzdy naďalej rástli, poukazujú odborníci Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). V roku 2022 zo štátneho rozpočtu na platy a odvody policajtom išlo vyše 750 miliónov eur, čo predstavuje 65 percent celkových nákladov štátu na políciu.
Trend by ale podľa analytikov ÚHP mal byť opačný, keďže s rastom národného bohatstva by výdavky štátu na políciu mali klesať. „S vyššou kvalitou inštitúcií súvisí nižšia kriminalita a zmena priorít v prospech vyššieho podielu výdavkov na vzdelávanie, vedu a sociálne oblasti,“ poukázali odborníci ministerstva financií. Preto je načase zefektívniť nielen náklady na Policajný zbor, ale aj zlepšiť jeho fungovanie, konštatuje analýza.
Priestor na zlepšenie odborníci vidia najmä v zmene personálnej štruktúry polície. Za najzásadnejší krok považujú scivilnenie niektorých policajných pozícií, posun časti služieb iným štátnym inštitúciám. Úplne scivilniť by sa podľa ÚHP mohli celé útvary Policajného zboru, napríklad oddelenia evidencie vozidiel. Analytici tiež odporúčali optimalizovať personálnu štruktúru Policajného zboru, znížiť počty vedúcich pracovníkov o tri percentá a zefektívniť mzdové výdavky.
V analýze ÚHP sa ďalej uvádza, že treba zmeniť aj systém odmeňovania v polícii, lebo súčasný je neprehľadný a môže pôsobiť demotivačne. Policajti totiž majú nárok na 20 rôznych príspevkov a ich prideľovanie nie je viazané na akékoľvek kritériá, na základe ktorých sú prideľované, upozornili autori revízie. ÚHP ako príklad uviedol osobný príplatok, ktorý by mal zvýšiť mzdu policajtom s nadpriemernými výsledkami práce. „Na základe kolektívnej zmluvy majú všetci policajti nárok na tento príplatok vo výške minimálne 170 eur. V praxi je teda používaný nie ako motivačný nástroj, ale ako súčasť základného platu,“ uvádza sa v dokumente.
Autori analýzy preto odporučili odporúčajú zaviesť jasnejšie pravidlá pre priznanie niektorých príplatkov a nevyplácať ich plošne, ale účelovo. Zavedenie týchto opatrení by podľa analytikov ušetrilo značné sumy. „Celková úspora na jedno scivilnené policajné miesto by predstavovala 356-tisíc eur, pričom 237-tisíc eur by plynulo z úspory na dôchodok a 119-tisíc eur z úspory na mzdu,“ zhodnotili vládni analytici. V dlhodobom horizonte by tak štát mohol ušetriť až 260 miliónov eur na platoch, príspevkoch, odvodoch a dôchodkoch.
Polícii chýbajú policajti
Ministerstvo vnútra pre Pravdu uviedlo, že Policajný zbor pociťuje dlhodobo personálny podstav. „Aktuálne evidujeme 2 609 neobsadených tabuľkových miest. Vedenie ministerstva vníma posilnenie kapacít, najmä na základných útvaroch, ako svoju absolútnu prioritu,“ píše rezort v stanovisku. Personálne kapacity sa rezort snaží udržať aj pomocou odmien, ministerstvo napríklad vyplatí takmer 24-tisícom príslušníkom Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby odmenu vo výške 500 eur. „Pôjde o vyplatenú sumu v celkovej výške 11,9 milióna eur, ktorá bude poukázaná z rozpočtových zdrojov rezortu vnútra,“ uviedol rezort.
Hlavným dôvodom udelenia odmien je podľa ministra vnútra motivácia príslušníkov ostať súčasťou zložiek rezortu vnútra. „Vzhľadom na sľúbenú valorizáciu výsluhových dôchodkov môže nastať situácia hromadného odchodu policajtov do civilu. Už teraz vieme o mnohých žiadostiach do civilu. Ide o stabilizačný prvok a môžem ubezpečiť, že už v týchto dňoch rokujeme o zvýšení platov policajtov, aby sme predišli podstavu, ktorý nám tu nechalo predošlé vedenie,“ vyjadril sa pre Pravdu Šutaj Eštok.
Rezort sa ale zaoberá aj témou možného prepúšťania, ktoré spomínal Fico. „Služobnému úradu MV SR bolo doručené uznesenie vlády SR k návrhu na predloženie prehľadu štátnozamestnaneckých pomerov v jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy. V nadväznosti na predmetné uznesenie rezort vnútra pripravuje a posudzuje návrhy na racionalizáciu stavu,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva./agentury/
X X X
Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona. Komisárka skritizovala návrh SNS
Věra Jourová dnes v Bratislave povedala, že Komisia si naďalej bude posielať listy so slovenskou vládou k novele Trestného zákona.
Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová skritizovala koaličný návrh zákona o mimovládnych organizáciách. Varuje vládu Roberta Fica, že ak zákon príjme, bude to v rozpore s európskym právom.
„Urobili sme analýzu, z ktorej vyplýva, že ten zákon je v rozpore s už vydaným rozhodnutím Európskeho súdneho dvora na margo maďarského zákona,“ vysvetlila s tým, že o tom informovala dnes aj Roberta Fica, ktorý na to údajne „nepovedal nič“.
Jourová na to upozornila dnes počas návštevy Slovenska, počas ktorej sa okrem premiéra stretla aj so šéfom rezortu obrany Robertom Kaliňákom, ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, vicepremiérom pre plán obnovy Petrom Kmecom či s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Podľa zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý predložili do parlamentu poslanci Slovenskej národnej strany, by museli byť všetky organizácie, ktoré prijali zo zahraničia aspoň 5-tisíc eur, označené ako „organizácie so zahraničnou podporou“.
Ako nedávno upozornil portál Aktuality.sk, zákon by sa mal dotknúť napríklad aj organizácií, ktoré poskytujú pomoc seniorom. Správca Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku Fedor Blaščák pre náš portál nedávno povedal, že model, ktorý zvolila SNS, priamo kopíruje ruský vzor, ktorý zaviedol v roku 2012 Vladimir Putin.
Věra Jourová dnes v Bratislave tiež povedala, že Komisia si naďalej bude posielať listy so slovenskou vládou k novele Trestného zákona.
Poprela slová premiéra
So slovenskou vládou si Jourová na dnešnej návšteve Bratislavy urovnala aj otázky týkajúce sa údajnej hrozby pozastavenia peňazí z plánu obnovy. Podľa opozície totiž hrozí, že Európska komisia by mohla Slovensku odobrať miliardy eur pre zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a pre zmeny v Trestnom zákone. Niektoré zmeny v novele Trestného zákona pozastavil Ústavný súd.„Komisia analyzuje navrhnuté zmeny a slovenskej vláde dáva otázky,“ uviedla na tlačovom brífingu eurokomisárka s tým, že Komisia, opozícia ani slovenská vláda nechcú, aby Slovensko o európske peniaze prišlo.
Robert Fico totiž viackrát zopakoval, že predstavitelia opozičného hnutia Progresívne Slovensko „chodia po orgánoch Európskej únie“ a „žiadajú, aby nám boli odobrané peniaze“. To poprel samotný predseda PS Michal Šimečka.
Ministerstvo spravodlivosti si už niekoľko mesiacov vymieňa listy s Európskom komisiou o schválených vládnych zmenách v prokuratúre a Trestnom zákone. Z jedného, ktorý zverejnil Denník N podľa Progresívneho Slovenska vyplývalo priame ohrozenie štvrtej platby z plánu obnovy. Európska komisia sa totiž obáva, že po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry nebudú dostatočne vyšetrované prípadné podvody s európskymi financiami.
„Domnievam sa, že si budeme písať aj ďalej,“ komentovala dnes situáciu Jourová, podľa ktorej si komisia potrebuje naďalej vyjasniť niektoré otázky a záruky, ktoré chcú vidieť v slovenskom právnom poriadku.
Európska komisia si všíma aj rušenie RTVS
Návšteva eurokomisárky sa uskutočnila deň po tom, ako vláda Roberta Fica schválila zrušenie verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a vytvorenie novej inštitúcie s názvom Slovenská televízia a Rozhlas. Zmenou vláda odvolá doterajšieho šéfa RTVS Ľuboša Machaja, ktorého predstavitelia koalície dlhodobo kritizujú.
Jaurová sa o tejto téme rozprávala aj s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a na brífingu povedala, že Komisia bude schvaľovanie zmien sledovať a dúfa, že bude zrušenie RTVS a vznik STVR v súlade s právom Európskej únie. „Som naozaj rada, že to bude klasický legislatívny proces,“ skonštatovala Jourová počas tlačovej konferencie, ktorá sa uskutočnila na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku. Pôvodne sa mali zmeny vo verejnoprávnom médiu robiť cez skrátené legislatívne konanie.
Európsky parlament totiž nedávno schválil Akt o slobode médií z dielne Komisie, ktorý má chrániť prácu žurnalistov a nezávislosť verejnoprávnych médií. Podľa kritikov je práve zrušenie RTVS v rozpore s touto európskou legislatívou.
Vyjadrila sa k Ficovi
Premiér Robert Fico Jourovej pred týždňom odkázal, že má Slovensko rada „ako koza nôž“. V reakcií na to mu podpredsedníčka Komisie vo videu odkázala, že má Slovensko rada.
Z dnešných slov Jourovej však vyplýva, že touto výmenou sa dnes už nezaoberali. Osobné útoky podľa nej nikam nevedú a nikomu nepomáhajú. „My sme obaja, myslím, urobili všetko preto, aby to jednanie bolo korektné a vecné,” dodala podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť, aktuality.sk
X X X
Lukašenko prezradil, kedy odíde. Ženu na čele štátu nechce, ale atlétku, ktorá neznáša dúhové farby, by podporil
Bieloruská politická hádanka bez odpovede má už pár desaťročí, pretože Alexandrovi Lukašenkovi do hlavy nikto nevidí. Iba on sám. Kedy sa autoritársky prezident vzdá svojej funkcie?
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko na aktuálnej fotografii a Anastasia Mirončiková-Ivanová na snímke z letnej olympiády v roku 2021, kde súťažila v skoku do diaľky. Foto: SITA/AP/Gavriil Grigorov, Sputnik/David J. Phillip
Existuje niekoľko možných odpovedí. Keď Lukašenko pocíti, že mu ochablo zdravie. Keď ho odísť prinútia demonštrácie, ktoré nedemokratický režim už nezvládne. A možno sa rozhodne vydržať na čele štátu až do konca svojho života, čo sa pri jeho samoľúbosti vôbec nedá vylúčiť.
Server Naša niva s dávkou irónie poznamenal, že Lukašenko konečne povedal kódové slovo, po ktorom sa rozhodne zostúpiť z piedestálu moci. „Odídem do dôchodku, až keď mi ľudia nejakým spôsobom povedia: Hotovo!“ citovala ho agentúra BelTA. Dal si ešte jednu podmienku: „A keď bude stáť pri mne človek, ktorý nezradí, ktorý pôjde na barikády. Nebojácne. Ktorý nebude brať ohľad na nič, ani na svoj vlastný život.“ Napriek tomu, že do hlavy mu nikto nevidí, dá sa predpokladať, že náhradníka za seba nehľadá. A pokiaľ mu zdravie bude dobre slúžiť (v auguste oslávi 70. narodeniny), ani sa to nestane.
Lukašenko je očividne presvedčený, že bez neho by sa Bielorusko utápalo v ťažkých krízach. Najnovšie vyhlásil, že Bielorusi nikdy nežili lepšie ako dnes. Pripomenul zložité obdobie hospodárskeho úpadku po rozpade Sovietskeho zväzu (jeho zánik dosiaľ ľutuje) a porovnal ho so súčasnosťou: „Reálne príjmy Bielorusov desaťnásobne prevyšujú ich úroveň v polovici deväťdesiatych rokov.“
Ako však vyzerá napríklad porovnanie so Slovenskom? Z bieloruských štatistických údajov vyplýva, že priemerná hrubá mesačná mzda dosahuje v prepočte 577 eur (na Slovensku to bolo vlani 1 430 eur). Ešte výraznejší rozdiel je vidieť v starobných dôchodkoch. Kým slovenskí penzisti v minulom roku priemerne poberali 643 eur mesačne, bieloruskí sa museli uspokojiť so štvornásobne menšou sumou.
Na druhej strane treba spomenúť, že Bielorusi nemajú niektoré dôležité životné náklady také vysoké ako Slováci. Domácnosti odoberajú plyn a elektrinu za lacné peniaze, čo súvisí s výhodnými cenami ruských energetických surovín (Na revanš Lukašenko musí poslúchať šéfa Kremľa Vladimira Putina, asi najviac sa to potvrdilo vo februári 2022, keď umožnil jeho armáde zaútočiť proti Ukrajine aj z bieloruského územia.). Pochvaľovať si môžu aj motoristi, pretože za liter benzínu či nafty platia v prepočte necelých 70 eurocentov – skúste hľadať v pamäti, kedy naposledy ste tankovali v starej mene za 20 korún…
Lukašenko dáva opakovane najavo, že svojho nástupcu vidí v mužovi, ženu by nerád zažil vo funkcii hlavy štátu: „Skôr muž. Samozrejme. Pretože prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl.“ Vzápätí však prekvapil, keď vyslovil meno športovkyne, ktorá sa začala angažovať v politike. Poznamenal, že nič zlé sa neudeje, ak bude kandidovať hoci aj Anastasia Mirončiková-Ivanová. „Objaví sa v nohaviciach a rúbe drevo, ale stále je to mužská práca.“ (Lukašenko sa rád ukazuje so sekerou v ruke ako zručný hospodár.)
Táto atlétka, ktorej Lukašenko nedávno otvoril dvere do parlamentu, by sa však v budúcoročných voľbách o hlasy voličov uchádzať ani nemohla. „Má 35 rokov, prezidentský kandidát musí mať najmenej 40 rokov,“ upozornil server Naša niva.
Mirončiková-Ivanová v lete 2021, keď Lukašenko sfalšoval výsledky volieb vo svoj prospech, čo viedlo k veľkým demonštráciám, podporila jeho režim. Podpísala otvorený list niektorých bieloruských športovcov na podporu autoritárskeho vládcu. Inaugurácia Lukašenka bola asi v obave o bezpečnosť utajená, Mirončiková-Ivanová sa na tomto podujatí zúčastnila. Mohla to byť predzvesť jej politickej kariéry? Vysvitlo, že áno. Vo februári tohto roku ju zvolili za poslankyňu nového parlamentu.
Táto šarmantná blondína (kedysi mala vlasy gaštanovej farby) patrí medzi tých, čo Lukašenkovi pomáhajú zlepšovať jeho imidž. Samozrejme, aj ona rozpráva podobne ako on, lebo štátna propaganda nesmie mať nijakú trhlinu. Lukašenko je známy kritikou homosexuality, Mirončiková-Ivanová za ním nezaostáva. V jednom rozhovore sa napríklad sťažovala, že na atletických súťažiach ju občas vyrušovalo čokoľvek účelovo zobrazené v dúhových farbách.
Dúhovú vlajku gejov a lesieb Mirončiková-Ivanová neznáša. Keď získala bronzovú medailu na majstrovstvách sveta v skoku do diaľky, na krk si ju nikdy nezavesila: „Odstrihla som šnúru v dúhových farbách. Mám ju doma bez toho.“ Medailu nedostala v dejisku šampionátu, ale až neskôr: tretie miesto obsadila dodatočne po diskvalifikácii jednej Rusky pre doping. Na jeseň 2018 zistili podobný prehrešok aj Mirončikovej-Ivanovej, čo pre ňu znamenalo dva roky zákazu účasti na medzinárodných športových podujatiach.
Mimochodom, fanúšikovia ľahkej atletiky si možno spomenú na veľkú nepríjemnosť, ktorú Lukašenkova skokanka do diaľky zažila na letnej olympiáde v roku 2012. Podala skvelý výkon, ale domov odchádzala smutná. Jeden jej skok bol taký ďaleký, že mohla získať zlatú medailu. Nosila však veľmi dlhý vrkoč, ktorý v piesku vytvoril stopu. Rozhodcovia jej ubrali niekoľko dôležitých centimetrov, nakoniec jej patrilo až siedme miesto. Obrala sama seba nielen o zlato, ale aj o finančnú prémiu 60-tisíc dolárov./agentury/
X X X
Mladí Ukrajinci vysedávajú v kaviarňach, Poliaci sú pobúrení. Varšava ich chce poslať domov bojovať
Poľsko je pripravené pomôcť Ukrajine pri návrate mužov vo vojenskom veku a pomôcť ich domovskej krajine v boji vo vojne proti Rusku, uviedol v stredu poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Ukrajinská vláda v stredu prijala pravidlá, podľa ktorých sa pasy pre mužov vo vojenskom veku môžu vydávať iba v rámci krajiny namiesto zahraničných diplomatických misií.
V dôsledku toho si muži vo veku od 18 do 59 rokov žijúci v zahraničí nebudú môcť obnoviť pasy, ktorým končí platnosť, ani získať nové.
Kosiniak-Kamysz podľa Reuters uviedol, že jeho krajina je pripravená pomôcť Ukrajine pri návrate mužov v brannom veku do vlasti. Ako by chcela Varšava v tomto ohľade konkrétne pomôcť, nespresnil.
„Myslím, že mnoho Poliakov je pobúrených, keď vidia mladých ukrajinských mužov v hoteloch a kaviarňach a keď počúvajú, aké veľké úsilie musíme vynaložiť, aby sme pomohli Ukrajine,“ povedal minister.
K januáru 2024 žije v krajinách Európskej únie približne 4,3 milióna Ukrajincov, z ktorých je asi 860 000 dospelých mužov, odhaduje databáza Eurostatu. Poľsko udelilo štatút dočasnej ochrany 950 000 Ukrajincom, čo je druhý najväčší počet po Nemecku.
„Akákoľvek podpora je možná,“ povedal Kosiniak-Kamysz o tom, ako Poľsko zareaguje, ak Kyjev požiada o pomoc pri návrate domov tých, ktorí môžu stratiť právo zostať v Poľsku, keď im vyprší platnosť pasu, uvádza Reuters.
Ukrajinská vláda prijala rozhodnutie, podľa ktorého muži vo veku od 18 do 60 rokov budú môcť získať pasy len na území Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Kyjev ďalej sprísnil pravidlá mobilizácie. O deň skôr ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo pozastavenie konzulárnych služieb pre mužov v brannom veku, ktorí bývajú v zahraničí, a to do 18. mája.
Vtedy podľa ukrajinskej diplomacie vstúpi do platnosti nový zákon, ktorý mení pravidlá mobilizácie vyhlásené na Ukrajine pred viac ako dvoma rokmi v reakcii na ruskú inváziu. Jeho hlavnou úlohou je podľa médií podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.
Norma predpokladá, že Ukrajinci žijúci bez vojenských dokladov v zahraničí si nebudú môcť vybaviť nový pas či získať konzulárne služby.
Vládne rozhodnutie ohľadom vydávania pasov mužom v brannom veku iba na území Ukrajiny, a nie teda aj na diplomatických misiách v zahraničí, sa podľa agentúry nevzťahuje na obyvateľov krajiny, ktorí majú počas vojnového stavu povolenie na prekročenie hraníc vrátane ľudí so zdravotným postihnutím.
Bezprostredne po rozsiahlom vpáde ruských vojsk do krajiny 24. februára 2022 mnoho Ukrajincov narukovalo do armády dobrovoľne. Po viac ako dvoch rokoch bojov však Ukrajina podľa Reuters čelí nedostatku vojakov, ktorí krajinu bránia pred väčšou a lepšie vybavenou ruskou inváznou armádou./agentury/
X X X
Exsúdca Harabin na Mazákovo miesto. Je to vážne alebo len hra?
Po neúspešných prezidentských voľbách sa zdalo, že politickej i súdnej kariére onedlho 67-ročného Štefana Harabina odzvonilo. Bol to omyl. Bývalý sudca sa opäť hlási o slovo v justícii. SNS ho navrhuje do Súdnej rady SR. A nielen to, ambície sú vyššie. Harabin si trúfa prevziať žezlo nad týmto dôležitým orgánom v štáte.
To sa zdalo ešte do minulého týždňa ako nemožné. Súdna rada mala riadne zvoleného predsedu Jána Mazáka. Lenže členovia ho neočakávane odvolali. Nebol to prvý pokus, ibaže predtým sa tesne nenazbierala nadpolovičná väčšina, teraz áno. Mazák si za to môže sám. Sudcovia mu vyčítali nezákonné lustrácie svojich kolegov. Niektoré z uvádzaných prípadov sa laikovi javia ako opodstatnené, niektoré ako absurdné.
Lenže to nebolo jediné Mazákovo previnenie. Pri odvolávaní dal najavo svoju aroganciu. Namiesto toho, aby sa riadne bránil, na rozprave i odvolávaní sa nezúčastnil, lebo vraj mal na práci naliehavejšie záležitosti. Čo také môže byť dôležitejšie? Sudcovia mu poskytli týždeň na obranu a naštudovanie návrhu na odvolanie v rozsahu štyroch strán. Málilo sa mu. To bežne dnes musia za týždeň zvládať školáci.
To nebolo všetko. Ústavnoprávny výbor NR SR navrhol odvolať Mazáka (spolu s Andrejom Majerníkom) aj zo samotnej Súdnej rady (odobriť to musí ešte celý parlament). Či Mazák skutočne skončí, zatiaľ nie je isté. On sám sa proti jednému i druhému odvolaniu bráni na Ústavnom súde. Rovnaký postup zvolili nedávno členovia súdnej rady odvolaní vládou. Obratom sa o svoju miesto prihlásila SNS. Rudolf Huliak navrhol Štefana Harabina. Národniari majú podľa koaličnej dohody jedno miesto v rade. Pripomeňme si, že z 18 členov rady deviatich volia priamo sudcovia a po troch NR SR, vláda a prezident.
Všetky úskalia súvisiace s Harabinovou voľbou si musia uvedomovať v Smere i Hlase. Veď obe strany s ním majú bohaté „skúsenosti“. Je teraz na Ficovi a Pellegrinim, akú cestu zvolia.
Pokiaľ Mazákovi vyčítali jeho kritici určitú politickú nadprácu, tak od politika Štefana Harabina nemožno očakávať žiadnu zmenu. Harabin totiž v posledných rokoch nebol sudca, ale dvakrát neúspešne kandidoval za prezidenta a neuspel so svojou stranou ani v parlamentných voľbách v roku 2020 (podobné argumenty sa uvádzali aj proti špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi).
Hoci Harabinovi nemožno vyčítať odborné znalosti a skúsenosti, jeho štýl je konfrontačný a príliš emočný. On sám na svoju obranu tvrdí, že len uvádza fakty a argumenty. Poslanec Huliak obraňuje jeho kandidatúru slovami, že v justícii musí niekto „buchnúť päsťou po stole“, „urobiť prievan“ či „vpustiť líšku do kurína, aby to tie sliepky naštartovalo“. Druhým dychom starosta Očovej však priznáva, že sa vo veľkej politike iba orientuje. Zdá sa, že sa ešte nezorientoval. Justícia potrebuje stabilitu a predvídateľnosť a Súdna rada konštruktívne a nekonfrontačné rokovania, vzájomnú dôveru. Harabin je svojím štýlom vystupovania schopný to permanentne narušovať. A to aj v prípade, že sa nestane predsedom. Na túto stoličku teraz mieri sudkyňa Marcela Kosová.
Všetky úskalia súvisiace s Harabinovou voľbou si musia uvedomovať v Smere i Hlase. Veď obe strany s ním majú bohaté „skúsenosti“. Harabin ako sudca Najvyššieho súdu v roku 2016 obvinil vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka z pokusu o atentát (počas prestávky rokovania padla lampa na jeho stoličku, NAKA o rok trestné stíhanie zastavila). Je teraz na Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinim, akú cestu zvolia. Možno je všetko iba hra a Harabinova kandidatúra nie je až taká horúca. SNS chce len dosiahnuť ústupky koaličných partnerov v inej oblasti a „vyhandlovať“ inú funkciu…/agentury/
X X X
Vzal si lásku zo strednej, tento rok oslávia 35 rokov od svadby. Svätý som nebol, priznal Jon Bon Jovi a moja manželka to dobre vedela
Napriek tomu, že pôsobia ako idylický pár a tento dojem sa ešte vekom znásobuje, s manželstvom speváka Jona Bon Joviho to nebolo vždy jednoduché. Priznal to v nedávnom rozhovore.
Pre noviny The Independent sa rocker priznal, že viackrát prekročil prípustnú hranicu. „Sú to všetky tie úžasné klišé života rockovej hviezdy,“ komentoval pre The Independent. „Je to o tom, že nikdy neklameš, že si bol svätý, ale ani o tom, že nie si taký blázon, aby si pokazil domáci život,“ citoval z rozhovoru portál PageSix.com.
Dateľ však otvorene priznal, že jeho manželstvo vydržalo aj preto, že „sme spolu vyrastali“, ale tiež pre trpezlivosť jeho polovičky Dorothey Hurleyovej, s ktorou sa poznali od strednej školy a vzali v roku 1989.
Jeho život svetovo populárneho rockera sa totiž nezaobišiel ani bez divokých večierkov či kontaktov s inými ženami. Hviezda o tom neskôr spievala v roku 1993 v známej balade Bed of roses. Text piesne je vlastne akýmsi vyjadrením ľútosti nad bláznením sa počas turné.
Spevák Jon Bon Jovi na zábere z roku 2017 na filmovom festivale Tribeca. V spoločnosti manželky Dorothey.
Dorothea, s ktorou má štyri deti, však po jeho boku zostala a podporuje ho dodnes. Spevák prezradil v rozhovore, že bola pre neho obrovskou oporou aj v roku 2022, keď skolaboval v šatni a stratil hlas. Jon Bon Jovi musel podstúpiť operáciu a dodnes nevie s istotou povedať, či sa ešte niekedy hlasovo vráti do pôvodnej formy.
Na obrazovky by mal prísť štvordielny dokument, ktorý bude mapovať štyri dekády kapely Bon Jovi. Viacerí sa však domnievajú, že jeho názov – Ďakujeme, dobrú noc – neznie najpozitívnejšie. Je možné, že Jon Bon Jovi sa už na veľké pódium nevráti./agentury/
X X X
Zatiaľ nie, odkázal Černák. Na súde nastal zvrat, rozhodovať o jeho prepustení sa bude o týždeň, boss bossov prehovorí
Keď za Mikulášom Černákom zapadli mreže, mal 31 rokov. Jeho kariéra začala v 90. rokoch a postupne sa stal najobávanejším mafiánom všetkých čias. Jeho kumpáni o ňom hovorili, že nepoznal strach. Po pamätnej trojdňovej oslave jeho narodenín v roku 1997 sa stal bossom slovenského podsvetia. O pár dní však skončil za mrežami po tom, čo sa prišiel prihlásiť na polícii dobrovoľne v sprievode médií. Odvtedy je vo väzení. S krátkou prestávkou pozerá na svet spoza mreží presne 26 rokov a jeden deň, teda takmer polovicu svojho života. Napriek tomu, že sám o prepustenie nežiadal, bude okresný súd rozhodovať o jeho prepustení a Piešťany sa vo štvrtok stanú najstráženejším miestom na Slovensku. A napriek tomu, že má na rukách krv viac ako troch desiatok obetí, odporúčanie dostal aj od šéfa väznice. Pustia Černáka na slobodu? Súd bude rozhodovať nakoniec až budúci týždeň.
Historickým procesom sa to začalo a historickým môže aj skončiť. Černák patril k najbrutálnejším mafiánom v histórii Slovenska. Stojí za vyše tridsiatimi vraždami, ktoré buď sám vykonal, nariadil ich vykonať, alebo sa na nich inak podieľal. Zatiaľ sa priznal k 16 vraždám. Rozhodovať sa bude nakoniec až 2. mája.
Prokurátor Peter Repa uviedol, že sa mu návrh na prepustenie dostal do rúk až vo štvrtok ráno na jeho žiadosť. „V prípade verejného zasadnutia je súd povinný s upovedomením o termíne zasadnutia doručiť okrem iného prokurátorovi aj návrh. To zo strany súdu nebolo dodržané, nebola dodržaná lehota piatich pracovných dní na prípravu,“ uviedol. Repa vysvetlil, že občianske združenie pôvodne podalo návrh na podmienečné prepustenie, ktorý súd vyhodnotil ako nekvalifikovaný. Neskôr návrh doplnili, ale prokurátor nemal ešte čas sa s týmto návrhom oboznámiť a nevie, čo v návrhu je.
„Návrh občianskeho združenia musí spĺňať aj iné osobitné náležitosti. Musia podať záruku za nápravu odsúdeného. Bez návrhu som sa nevedel vyjadriť, či toto konkrétne občianske združenie bolo legitimované na podanie kvalifikovaného návrhu na žiadosť o podmienečné prepustenie,“ povedal Repa. Resocializačná prognóza však vyšla u Černáka ako priaznivá. „Je to výnimočné u odsúdených, ktorí sú prvotrestaní. Asi došlo k silnej resocializácii,“ poznamenal. Obhajoba chce vypočuť ešte niekoľkých svedkov. Podľa jeho slov je hodnotenie Černáka zo strany riaditeľa väzenského ústavu priaznivé. Podľa Repu by sa časom Černák by sa časom možno dostal na slobodu. „Či ten čas nastal teraz, to je ťažké povedať,“ dodal. Prokurátor nepredpokladá, že by súd o možnom prepustení Černáka rozhodol už 2. mája.
Ako uviedol Magál, šlo o formálny nedostatok. „Neviem na koho strane je pochybenie. Pán prokurátor sa vyjadril, že nemá ten návrh, takže sa nedalo konať a vôbec sa ani neotvorilo verejné pojednávanie. Preto nebudem nič komentovať, všetko sa dozviete na verejnom zasadnutí. Predpokladám, že dokazovanie bude rozsiahlejšie.“
Eskorta s Černákom prišla do súdnej siene s 15-minútovým oneskorením. Štyria muži so samopalmi ho odviedli do miestnosti, dvaja strážili dvere. Po necelých desiatich minútach Černák z miestnosti vyšiel a proces odročili. „Zatiaľ nie,“ reagoval pri odchode z miestnosti na otázku, čo sa stalo. Ozbrojené komando ho s putami na rukách odviedlo do auta.
Advokát Mikuláša Černáka Erik Magál bližšie detaily nekomentoval. „Zasadnutie sa otvorí až 2. mája. Nebudem to komentovať, pretože ešte nebolo verejné zasadnutie ani otvorené, takže až potom, keď sa začne,“ reagoval. Černák podľa neho situáciu vníma dobre. „Myslím si že dobre, uvidíme, aký bude výsledok,“ uviedol Magál. Či Černák verí, že sa na slobodu dostane, sa dozvieme zrejme o týždeň. „Uvidíte, bude sa vyjadrovať na verejnom zasadnutí,“ reagoval. Magál nekomentoval ani to, kto podal žiadosť o podmienečné prepustenie a či to bolo občianske združenie, alebo bolo žiadostí viac.
„Uvidíte, všetko sa dozviete na verejnom zasadnutí,“ dodal. Na pojednávaní boli aj advokáti Ján Gereg a Diana Messingerová, nie je jasné, koho zastupovali, keďže Černákovým obhajcom je Magál. Hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová dianie skomentovala stručne. „Verejné zasadnutie bolo odročené na 2. mája, pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho vykonanie,“ uviedla. Na súde bola aj jeho priateľka Monika Křivová, nič však nekomentovala.
Kedy sa dozvieme verdikt?
Okrem niečo vyše štyroch mesiacov v období od konca novembra 2002 do začiatku apríla 2003, kedy Černáka súd kvôli procesnej chybe prepustil za dobré správanie na slobodu, si dodnes odsedel spolu 9 497 dní. Minulý rok 26. apríla však uplynulo štvrťstoročie, teda 25 rokov z jeho doživotného trestu, po ktorých má právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Sám však avizoval, že tak neurobí. „Aj keď mi zákon umožňuje požiadať o podmienečné prepustenie, zatiaľ oň žiadať nebudem,“ uviedol Černák koncom februára 2023 pre portál Aktuality.
Napriek tomu žiadosť na stole piešťanského súdu pristala. „Návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podal oprávnený subjekt,“ uviedla vtedy hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová. Na webovej stránke súdu totiž boli zverejnené zatiaľ dva termíny verejných zasadnutí. Nie je však jasné, kto žiadosť podal. Mohol tak spraviť prokurátor, riaditeľ leopoldovského ústavu na výkon trestu odňatia slobody či niektoré záujmové združenie.
Riaditeľ väznice a väzenskej komisie v Leopoldove podľa Startitupu dať Černákovi odporúčanie na jeho prepustenie na slobodu. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, aby niekto odsúdený na doživotie dostal takéto odporúčanie priložené k žiadosti o prepustenie, ktoré je v prípade doživotného trestu len podmienečné. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa však nevyjadril, či návrh podal šéf väznice, keďže nemajú súhlas dotknutej osoby.
Ak by podal žiadosť o prepustenie Černák a zamietli by ju, znova by mohol o podmienečné prepustenie požiadať o tri roky, ak to spraví iná osoba, mohol by o neho požiadať znova o rok. Prvé zasadnutie sa malo konať dnes o pol deviatej v Piešťanoch, pojednávanie však odročili. Černák si trest odpykáva v Leopoldove. Druhé zasadnutie sa bude konať 2. mája, zatiaľ však nie je jasné, či padne rozsudok budúci týždeň, alebo bude potrebné pridať pojednávacie dni.
„Vzhľadom k tomu, že ešte stále strany resp. oprávnené osoby podávajú návrhy na doplnenie dokazovania, a strany ako i oprávnené osoby môžu podať návrhy na doplnenie dokazovania aj na verejnom zasadnutí sa zatiaľ nedá predpokladať, či by mohlo dôjsť k rozhodnutiu už zajtra, 2. 5. 2024, alebo dokonca bude potrebné určiť ešte ďalší termín verejného zasadnutia,“ uviedla pre Pravdu Kondákorová. Jedno je isté. Piešťany budú v tieto dni najprísnejšie stráženým mestom. Nie je vylúčené, že na bezpečnosť budú dohliadať policajti nielen zo zeme, ale aj zo vzduchu.
Šanca na návrat
Napriek tomu, že lehota na podanie žiadosti bola naplnená už minulý rok, podaná bola len nedávno. Černák totiž musel naplniť všetky zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na prepustenie. Hlavnou podmienkou bolo dobré správanie počas pobytu za mrežami a verdikt psychológa o predpoklade jeho resocializácie. Šancu na prepustenie zvyšuje aj to, ak má zabezpečené miesto, kam po odchode z väzenia zamieri.
Zdá sa, že aj o to je v prípade Černáka postarané. Mnohonásobný vrah by sa podľa medializovaných informácií mohol vrátiť do zrekonštruovaného rodičovského domu v Telgárte v okrese Brezno. Podľa katastra je majiteľkou domu Černákova matka, pričom rekonštrukciu mal z predaja knihy financovať práve Černák. Okrem toho absolvoval niekdajší boss vo väznici program s názvom Šanca na návrat, v ktorom sa osvedčil a preukázal, že je schopný viesť riadny život. Program absolvoval už vo výstupnom oddiele, kam ho z oddielu doživotných trestov preradili po uplynutí 25-ročnej lehoty. Rozhodla o tom mnohočlenná komisia zložená z pedagógov, psychológov a iných pracovníkov ústavu na výkon väzby a trestu. Nebol už na samotke, prichádzal do kontaktu s viacerými väzňami a od výroby súčiastok prešiel do kuchyne.
Po tom, čo prelomil mlčanie, skúmali traja renomovaní oborníci – dvaja psychiatri a psychológ jeho správanie viac ako rok a pol. V posudku skonštatovali, že jeho náprava možná je. Návrat k starým návykom je podľa nich málo pravdepodobný, keďže uplynul už dlhší čas od jeho skutkov a sám sa podieľa na ich odhaľovaní. Vyjadrili sa aj k agresivite, ktorú označili za jeho významný osobnostný rys Podľa psychológa Dušana Kešického u Černáka „neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, a teda je možné očakávať úspešnejšiu resocializáciu“. Znalci ďalej opakovanými vyšetreniami zistili, že u Černáka nedochádza v podmienkach dlhoročnej väzby k úpadku osobnosti, ale je zjavný jeho osobnostný rast, minimálne na úrovni kognitívnej a vzdelanostnej.
Okrem zrekonštruovaného domu a dobrých posudkov si spoza mreží našiel aj novú priateľku. Informácia o vzťahu Černáka s Monikou Křivovou prenikla na verejnosť v roku 2013. Ešte ako 17-ročná poslala bývalému bossovi podsvetia list s fotkou do väzenia v Ilave, Černák jej hneď odpísal. Neskôr ho navštívila a podľa jej slov sa medzi nimi vyvinulo veľmi silné puto. Ide o bývalú moderátorku, ktorá sa kvôli Černákovi dala právo a chodí ho navštevovať aj na pojednávania.
Vystriedala tak jeho manželku Ivetu, s ktorou bol ženatý od devätnástich. Keď Černák vedel, že sa z väzenia tak skoro nedostane, požiadal o rozvod. Ak by aj Černáka prepustili, sprevádzali by ho mnohé dlhoročné obmedzenia vrátane monitorovacieho náramku, zákazu stretávania s konkrétnymi osoba či dohľadu prideleného úradníka.
Dobre posudky verzus brutálne vraždy
Dobré posudky a splnené podmienky sú však jedna vec, no desiatky vrážd druhá. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu, ale aj na okolnosti činu – teda či nehrozí, že prepustením dôjde k zopakovaniu rovnakého alebo podobného skutku, pričom u Černáka ide o najzávažnejšie násilné zločiny – teda vraždy.
Mikuláš Černák sa narodil v decembri 1966 v breznianskej nemocnici. Vyrastal na Horehroní a detstvo trávil v Telgárte. Nepatril k problémovým deťom a nebol ani zlým žiakom. Počas rokov strávených na stredoškolskom internáte sa zoznámil s viacerými ľuďmi vrátane jeho neskoršieho spoločníka Miloša Kaštana. Prvýkrát sa jeho meno objavilo v registri trestov keď mal 17 rokov, spolu s Kaštanom ukradli v Lučenci magnetofón a polícia ich chytila.
Polícia mladíkov chytila, v roku 1988 začal pracovať ako vodič autobusu, kde vydržal dva roky. Potom s bratom odišli do Nemecka a do Telgártu sa vrátili po smrti otca. S podnikaním začal na prelome rokov 1992 a 1993, keď si v Banskej Bystrici založil spoločnosť Sargon Fit Studio Shark, ktorá poskytovala masérske služby a bar Shark. Práve tu sa dostal do kontaktu s organizovaným zločinom. S Kaštanom v tom období rozbehol prvé nelegálne obchody vrátane rôznych daňových a úverových podvodov či podvodoch s faktúrami. K podvodom sa neskôr pridali násilné aktivity. Tie prišli so založením SBS-ky Security 3. V tom čase sa ku Kaštanovi a Černákovi pridal Ján Kán a na svete bola trojica na čele najobávanejšieho gangu.
Prvou vraždou, na ktorej sa podieľal bola likvidácia Ladislava Bojkúna, ktorého mŕtvolu pomáhal podľa svojich slov zakopávať. Kým Kaštan bol považovaný za mozog celej skupiny, Černák bol buldozér. Postupne sa stal bossom banskobystrického podsvetia, získal si rešpekt a báli sa ho od Bratislavy až po Košice vrátane výpalníkov z Dunajskej Stredy. Mnohí ho označovali za toho najbrutálnejšieho zo všetkých. Jadro tzv. černákovcov malo zhruba 20 členov. V Černákovom okolí začali čoskoro miznúť ľudia.
Nič z toho sa nemohlo diať bez toho, aby o jeho aktivitách vedeli vtedajšie politické špičky – predsedom vlády bol šéf HZDS Vladimír Mečiar. Kontroverznou sa stala aj fotografia s bývalým ministrom vnútra Gustávom Krajčim v Krupine. Černák na nej stál len pár metrov od neho. Písal sa rok 1997 a v Krupine sa stavala budova nového okresného úradu. Zákazku mala dostať Černákova firma Renox. Černák sa vtedy chválil, že má kontakty na miestnych politikov a za zákazku dal úplatok päť miliónov korún. Ich kontaktom bol vtedajší krajský predseda HZDS v Banskej Bystrici Peter Novotný. Chválil sa aj tým, že na výplatnej páske mal mnohých policajtov.
O Černákovi vedel aj šéf SIS Jaroslav Svěchota, ktorý mal komunikovať s Kaštanom a zabezpečovať Černákovi nedotknuteľnosť – v tom čase bol bosom najvýkonnejšieho zabijackého komanda na Slovensku. Černáka preslávili aj tigre, ktoré vlastnil a boli symbolom sily, luxusu a mafie. Známou bola aj privatizačná kauza podniku Tatravagónka, ktorú za Mečiara dostal Vladimír Bachleda. Jeho vraždu si mal objednať Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď, u sýkorovcov. Tí ho doniesli k Černákovi, omámili a prinútili k podpisu prevodu podielu firmy, odniesli do lesa, kde ho Černák zastrelil.
Bývalý boss je zodpovedný aj za vraždu policajného informátora Jozefa Filipa, ktorého takisto zastrelil. K vražde Filipa sa Černák priznal v roku 2007. „Niekoľkokrát som uviedol, že sa za svoju temnú minulosť hanbím, no bohužiaľ, nedá sa to vrátiť späť,“ povedal v záverečnej reči. Podiel na ďalších piatich vraždách odmietol. Súd ho vtedy odsúdil za šesť vrážd na doživotie a konštatoval, že je nenapraviteľný. Černák stojí za popravou bývalého policajta Gustáva Slivenského z marca 1997. V hoteli Gerlach ho mal dobodať a jeho kumpáni mu potom odrezali hlavu, ktorú druhý deň vystavili s policajnou čiapkou na streche auta na sídlisku, kde býval.
Vo väzení skončil dobrovoľne, nečakal že doživotne
Zlom prišiel v jeho mafiánskej kariére prišiel v roku 1997, kedy sa dostal Černák do stretu s majiteľom nebankovky Drukos Františkom Mojžišom. Ten prišiel s informáciou, že ho vydierajú a preto musel svoj majetok previesť na charitatívnu organizáciu cirkvi. Nikoho konkrétneho však nemenoval napriek tomu. Černák vtedy spravil chybu, na jeho vyjadrenia zareagoval tlačovkou – všetko poprel, no upriamil na seba pozornosť. „Vidíte tu nejakého bossa podsvetia?“ pýtal sa novinárov Černák v obleku.
Začiatkom decembra Černákova mafiánska hviezda stúpala. Z bossa banskobystrického podsvetia sa stal boss slovenského podsvetia. Na najvyšší stupienok sa dostal cez mŕtvoly svojich sokov, nepohodlných ľudí a mnohých ďalších, ktorí zmizli v lesoch. To, že sa stal bossom bossov, dal patrične najavo počas trojdňovej oslavy svojich 31. narodenín, kam sa mu prišli pokloniť všetci, ktorí prežili jeho nástup k moci. Oslava sa skončila obrovským ohňostrojom.
Na čele slovenskej mafie bol však iba sedem dní, slučka okolo jeho krku sa začala sťahovať a na neho aj na Kána bol vydaný zatykač. Sám sa 20. decembra prišiel v sprievode médií na políciu vzdať. Vyšetrovateľ vzal Černáka aj Kána na výsluch, no spoza väzenských múrov sa dostal len Kán, ktorého neskôr chytili v Prahe. Černák nerátal ani s výmenou politickej garnitúry. Mečiara nahradil na poste premiéra Mikuláš Dzurinda, šéf vtedajšieho SDK. Ak nejaké dohody aj boli, tak padli.
Začal sa historický proces, aký dovtedy nemal na Slovensku obdobu z hľadiska bezpečnostných opatrení aj nových procesných úkonov. Prvýkrát sa využil aj inštitút chráneného svedka. Černáka priviezli na pojednávanie tri dni pred začiatkom helikoptérou. Prísne opatrenia sa týkali aj všetkých zamestnancov na súde, ktorí mali na Horehroní, odkiaľ Černák pochádzal, príbuzných. Dočasne ich previezli na iné pracoviská.
Černáka obvinili v siedmich prípadoch vrážd. V jednom z nich svedčil aj Marián Karcel, ktorého koncom júna 2000 zastrelili. Jeho vraždu mal spoza mreží riadiť práve Černák. V procese sa rozhodovalo aj o vražde poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka, z ktorého vraždy neskôr obvinili Jána Kána. Súd ho v prípade vraždy podnikateľa oslobodil, vymeral mu 15 rokov, ktoré mu po odvolaniach skrátili na 8,5 roka za dvojnásobné vydieranie a 29. novembra 2002 ho z Ilavy za dobré správanie prepustili. Na slobode bol však len niečo vyše štyroch mesiacov. Von sa totiž dostal procesnou chybou. Pustiť ho mohli až po dvoch tretinách odpykaného trestu, nie po polovici. Černák sa snažil ujsť, no nakoniec ho zatkli 5. apríla 2003 na benzínke v Prahe.
Počas štyroch mesiacov sa stal účastníkom potýčky „dvoch Mikulášov“. Černák s Dzurinds sa ocitli v rovnakom čase na lyžovačke na Štrbskom plese. Podľa Dzurindu sa mal Černák davom predierať hlava-nehlava, čím ukazoval, že sa starých manierov nezbavil. Jedného z lyžiarov mal prehodiť cez zábrany. Dzurinda podal na Černáka za hrubé násilie trestné oznámenie.
Nedávno Černáka preslávila aj potýčka s odsúdeným kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Problémom boli príliš hrubé palacinky, na ktoré sa Kočner sťažoval. Službu v kuchyni mal vtedy Černák a došlo k ostrej slovnej výmene. Všeobecne je však možné konštatovať, že Černák je vo väzení disciplinovaný. Aj znalci v čase tvorby posudku uviedli, že problémy s pobytom vo väzení nemá, nebol agresívny, neničil zariadenie. Neútočil na iné osoby (ani slovne), nedržal hladovky, nemal samovražedné sklony.
Za čo dostal doživotie?
vražda údajného policajného informátora Jozefa Filipa z 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke – k činu sa priznal, vražda muža z podsvetia Jozefa Štefana z decembra 1994, ktorého Černák zastrelil a gang ho nechal v aute uhorieť
spolupodieľal sa na likvidácii Štefanovho kamaráta Pavla Lenharta, zastrelený bol dvoma ranami do hlavy v októbri 1997, zúčastnil sa aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potascha, ktorých telá svedkovia videli vynášať v marcia 1997 z Černákovej firmy zabalené v kobercoch
25. marca 1997 nožom pobodal v popradskom hoteli Gerlach bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému následne jeho ľudia odrezali hlavu.
Ďalšie prípady
Černák sa priznal v prípade vraždy východoslovenského bossa Róberta Holuba a jeho ochrankára Štefana Fabiána z roku 1997, dohoda o vine a treste padla aj v prípade vraždy Jaroslava Ivanoviča Orosa zo začiatku novembra 1993 (stíhaný s Kaštanom, figurovali tam aj ďalší černákovci, vražda Vladimíra Bachledu z 23. mája 1997 (figurovali tam aj iní černákovci, sýkorovci a P. Steinhübel)
spolu s Kaštanom a ďalšími figurujú v prípade vraždy Igora Mihálika (16. apríl 1994), Rudolfa Bielika (18. novembra 1994), v prípade pokusu pokus o likvidáciu Petra Steinhübela (18. december 1994), v prípade vraždy Tibora Kohuláka (30. apríla 1996)
Černák figuruje v ďalších prípadoch vrážd so sýkorovcami, mellovcami a ďalšími černákovcami
Prvotne ho odsúdili za vydieranie, neskôr dostal doživotie za vraždy šiestich ľudí. Černák dlhé roky za mrežami mlčal. Napokon sa rozhodol svoje mlčanie v roku 2015 prelomiť a začal spolupracovať s políciou. Spravil tak napriek tomu, že si zakladal na povesti muža, ktorý nikdy nekolaboruje s policajtmi. Postupne však prehovorili svedkovia i jeho bývalí kumpáni. Niekdajšia vedúca trojka Kaštan, Kán a Černák sa začali navzájom obviňovať. Jeho mafiánska česť a zásadovosť sa obrátili proti nemu.
Černák sa priznal k viacerým vraždám, okrem jednej. Ak by ho prepustili, na slobodu by sa dostal skôr, ako súd uzavrie jediný prípad vraždy, ktorej objednávku Černák popiera. Ide o prípad brutálnej likvidácie podnikateľa zo Spiša Petra Suržina, ktorého zavraždili v januári 1998, Černák bol v tom čase takmer dva mesiace vo väzbe. Vykonávateľom mal byť podľa prokurátora jeho zabijak. Pohľad na mŕtvolu bol šokujúci, telu chýbala hlava. Tá bola odrezaná tesne nad ramenami. Černák priznal vinu v mnohých prípadoch, ale tvrdí, že túto vraždu si neobjednal./agentury/
X X X
Jourová rokovala s Ficom i Šimkovičovou: Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze EÚ, eurokomisia má však otázky
Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze z európskych fondov, je dostatok času na objasnenie požiadaviek Európskej komisie (EK), povedala novinárom jej podpredsedníčka Věra Jourová po rokovaní s členmi slovenskej vlády. EK diskutuje s vládou o zmenách v trestnom práve, ktoré vládna koalícia premiéra Roberta Fica napriek žiadosti EK presadila v zrýchlenom režime.
EK bude podľa Jourovej žiadať od Bratislavy ďalšie informácie, hoci slovenská strana pri rokovaniach uviedla, že poskytla odpovede na všetky otázky. Jourová tiež upozornila, že navrhovaný slovenský zákon, podľa ktorého mimovládne organizácie financované zo zahraničia majú mať zvláštne označenie, by bol v prípade schválenia v rozpore s európskym právom.
„Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané. Dialóg je intenzívny. Domnievam sa, že si budeme písať aj naďalej, budeme sa pýtať slovenskej strany znovu,“ uviedla Jourová, ktorá je komisárkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície.
Otázky EK sa podľa Jourovej zameriavajú na záruky nezávislosti a profesionálneho výkonu slovenskej prokuratúry v súvislosti s ochranou peňazí z európskych fondov. Slovenská vláda presadila v parlamente napríklad rozpustenie elitného útvaru prokuratúry ÚŠP, ktorý mal na starosti najzávažnejšiu kriminalitu. Len časť prokurátorov ÚŠP prešla na trestný odbor generálnej prokuratúry. Platnosť niektorých ďalších zmien v slovenskom trestnom práve vrátane skrátenia premlčacích dôb trestných činov pozastavil ústavný súd.
Jourová v Bratislave rokovala tiež s premiérom Robertom Ficom, ktorý o nej v polovici apríla povedal, že terajšiu slovenskú vládu nenávidí. Podpredsedníčka EK k tomu povedala, že osobné útoky nikam nevedú a nikomu nepomáhajú.
Jourová uviedla, že zákon ohľadom označovania slovenských mimovládnych organizácií by bol v rozpore s európskym právom, ak by ho slovenský parlament schválil v navrhnutej podobe. Predloha, o ktorej v prvom čítaní rokuje NR SR, počíta s tým, že mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by vo svojom názve až na výnimky museli nanovo používať tiež označenie „organizácia so zahraničnou podporou“. Tento návrh predložili poslanci vládnej SNS, ktorá je najmenšou z troch strán vo Ficovom kabinete.
Jourová tiež povedala, že komisia posúdi po jeho schválení aj zákon o RTVS a že v ňom vidí citlivé záležitosti.
„Komisia bude zákon vyhodnocovať, keď bude schválený. Budeme ho porovnávať s európskym zákonom o slobode médií. Povedala som niekoľko vecí, ktoré vidíme ako citlivé,“ povedala Jourová v Bratislave k svojej schôdzke so slovenskou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Neskôr na tlačovej konferencii Jourová privítala, že zákon nebude parlament schvaľovať v zrýchlenom režime. Z jej vyjadrení tiež vyplynulo, že EK mala výhrady k zriadeniu programovej rady a k možnosti odvolať budúceho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie na Slovensku aj bez uvedenia dôvodu, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo kultúry. „Som rada, že ten zákon tak, ako bol schválený vládou, už prešiel určitými zmenami,“ povedala Jourová.
Predstavitelia vlády tvrdia, že RTVS nie je objektívna. Podľa opozície aj samotnej RTVS chce vláda túto stanicu ovládnuť. A televízie (RTVS) a ich sympatizanti vo štvrtok na protest proti vládou schválenému návrhu nového zákona o tejto stanici prišli do práce v čiernom. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý kabinet premiéra Roberta Fica podporil v stredu, predpokladá napríklad výmenu terajšieho riaditeľa RTVS.
„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme na štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS,“ napísali v stredu nespokojní zamestnanci RTVS.
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií treba posilňovať, zhodli sa MK a Jourová
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v Európe treba posilňovať. Ich podpora je dôležitá najmä pre jedinečnosť verejnoprávnych vysielateľov na mediálnom trhu. Zhodli sa na tom zástupcovia Ministerstva kultúry (MK) SR a podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová na štvrtkovom stretnutí, informovala riaditeľka odboru komunikácie MK Petra Bačinská.
Jourová žiadala v rámci rokovania vysvetlenie k viacerým otázkam súvisiacich s novovznikajúcou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Zaujímalo ju kreovanie Rady, detaily fungovania Etickej komisie, a aj to, či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS, priblížila Bačinská. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) eurokomisárku ubezpečila, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou. „MK SR pri tvorbe finálnej podoby zákona zobralo do úvahy veľké množstvo pripomienok od rôznych subjektov, vrátane opozičných politikov. Celkovo sme ich dostali 327,“ povedala.
Zástupcovia ministerstva vysvetľovali Jourovej aj to, prečo pripravili úplne nový zákon. Štátny tajomník MK SR Tibor Bernaťák poukázal na to, že pri jeho tvorbe vychádzali z programového vyhlásenia vlády a v návrhu pracovali aj s niektorými ustanoveniami Európskeho aktu o slobode médií.
Jourová zástupcov rezortu ubezpečila, že komisia nezasahuje do personálnych výmen na postoch vo verejnoprávnych inštitúciách v členských štátoch Európskej únie. Vyjadrila však obavy v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože aj v tejto sfére majú verejnoprávne inštitúcie svoje povinnosti. „Ľudia majú právo sa slobodne a subjektívne vyjadrovať, ale verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť subjektívne vyjadrenia korigovať,“ podotkla eurokomisárka.
Spoločne diskutovali aj o Akte o digitálnych službách. Rezortu kultúry ponúkla Jourová svoje odporúčania, ako tento vznikajúci inštitút správne uchopiť./agentury/
X X X
Kyjev už nasadil strely dlhého doletu ATACMS. Američania ich dodali tajne
Ukrajina minulý týždeň na bombardovanie vojenského letiska na Ruskom anektovanom Kryme podľa agentúry AP po prvý raz použila taktické balistické strely s dlhším doletom, ktoré jej tajne dodali Spojené štáty. K úderu proti ruským jednotkám ich Ukrajinci nasadili tiež v noci na stredu, povedali AP nemenovaní americkí činitelia. Dodávku neskôr potvrdilo aj americké ministerstvo zahraničných vecí: Spojené štáty poslali rakety dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu a sú určené na použitie na jej území. Zbrane prišli na Ukrajinu tento mesiac.
Môžem potvrdiť, že Spojené štáty na výslovný pokyn prezidenta (Joea Bidena) poskytli Ukrajine rakety dlhého doletu ATACMS,“ povedal podľa ruského servisu BBC hovorca amerického ministerstva zahraničia Vedant Patel. Dodal, že rakety prišli na Ukrajinu tento mesiac. Tiež poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že USA poslali Ukrajine „významný počet“ týchto striel a „pošlú ďalšie“. Ukrajina sa podľa neho zaviazala, že ich použije len v rámci svojho územia a nie na území Ruska.
Tieto nové strely majú s takmer 300 kilometrami skoro dvojnásobný dolet oproti tým, ktoré Spojené štáty Ukrajine dodávali od vlaňajšieho októbra, a Kyjev o ne veľmi usiloval. Podľa jedného nemenovaného činiteľa Washington poskytne ďalšie v rámci balíka vojenskej pomoci, ktorý podpisom potvrdil americký prezident Joe Biden.
Biden schválil dodávku striel série ATACMS s dlhým doletom začiatkom marca a „významný“ počet ich obsahoval balík vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov dolárov, ktorý Spojené štáty vtedy oznámili. AP podotýka, že nemenovaní činitelia nešpecifikovali, koľko striel obsahoval marcový balík vojenskej pomoci ani koľko ich zahŕňa ten súčasný v hodnote okolo miliardy dolárov.
Ukrajina bola nútená zaviesť prídely na použitie zbraní v čase, keď čelí silnejúcim ruským útokom. Naliehavo prosila o strely s dlhým doletom, pretože jej umožnia zasahovať ruské ciele na veľké vzdialenosti a ukrajinské jednotky budú môcť zostať mimo dosahu ruských zbraní.
Spojené štáty mesiace odolávali naliehaniu Kyjeva, aby mu tieto zbrane poslali, pretože mali obavy, že by ich ukrajinská armáda mohla použiť na útoky hlboko na ruskom území, čo by mohlo mať za následok eskaláciu konfliktu. Z tohto dôvodu americká administratíva Ukrajincom vlani v októbri poslala taktické balistické strely stredného doletu s dosahom okolo 160 kilometrov.
Nemenovaný americký vojenský činiteľ však teraz povedal, že Biely dom a zástupcovia armády dôkladne zvažovali riziká, aké so sebou poskytnutie striel dlhého doletu Ukrajine prináša, a dospeli k záveru, že teraz je pre to vhodná doba.
Zástupca šéfa amerického zboru náčelníkov štábov Christopher Grady v rozhovore s agentúrou AP povedal, že zbrane dlhého doletu pomôžu Ukrajine likvidovať ruské logistické uzly a miesta, kde sú sústredení vojaci a ktoré nie sú na fronte. Odmietol hovoriť o tom, o aké zbrane konkrétne ide, ale povedal, že „ak budú nasadené dobre, budú mať veľké ničivé účinky“, a že veria, že dobre použité budú.
Nájsť a zničiť. Ukrajinskí piloti dronov sa zamerali na ruské tanky aj obrnené vozidlá
Ukrajinskí predstavitelia zatiaľ oficiálne nepriznali, že ich krajina dostala strely ATACMS dlhého doletu. Avšak keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ďakoval americkým zákonodarcom za schválenie balíka vojenskej pomoci, napísal na sociálnej sieti X, že „ukrajinské schopnosti čo do zbraní dlhého doletu, delostrelectva a protivzdušnej obrany predstavujú mimoriadne dôležité nástroje na rýchle obnovenie spravodlivého mieru“.
Jeden z nemenovaných činiteľov, s ktorými hovorila agentúra AP, povedal, že Bidenova administratíva vlani varovala Rusko, že ak Moskva získa a na Ukrajine použije balistické strely dlhého doletu, Washington tú istú vojenskú techniku poskytne Kyjevu. Rusko určitý počet týchto striel získalo od KĽDR a nasadzuje ich počas vojny na Ukrajine, povedal činiteľ. To americkú vládu prinútilo k tomu, že dala zelenú k ich dodávke na Ukrajinu.
Podľa amerických zdrojov ich ukrajinská armáda použila minulý týždeň na útok na vojenské letisko Džankoj na Kryme, ktorý Rusko Ukrajine zabralo pred desiatimi rokmi. Opätovne ich Ukrajinci využili v noci na stredu pri útoku na Berďansk v Rusmi obsadenej časti Záporožskej oblasti./agentury/
X X X
Jourová rokovala s Ficom i Šimkovičovou: Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze EÚ, eurokomisia má však otázky
Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze z európskych fondov, je dostatok času na objasnenie požiadaviek Európskej komisie (EK), povedala novinárom jej podpredsedníčka Věra Jourová po rokovaní s členmi slovenskej vlády. EK diskutuje s vládou o zmenách v trestnom práve, ktoré vládna koalícia premiéra Roberta Fica napriek žiadosti EK presadila v zrýchlenom režime.
EK bude podľa Jourovej žiadať od Bratislavy ďalšie informácie, hoci slovenská strana pri rokovaniach uviedla, že poskytla odpovede na všetky otázky. Jourová tiež upozornila, že navrhovaný slovenský zákon, podľa ktorého mimovládne organizácie financované zo zahraničia majú mať zvláštne označenie, by bol v prípade schválenia v rozpore s európskym právom.
„Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané. Dialóg je intenzívny. Domnievam sa, že si budeme písať aj naďalej, budeme sa pýtať slovenskej strany znovu,“ uviedla Jourová, ktorá je komisárkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície.
Otázky EK sa podľa Jourovej zameriavajú na záruky nezávislosti a profesionálneho výkonu slovenskej prokuratúry v súvislosti s ochranou peňazí z európskych fondov. Slovenská vláda presadila v parlamente napríklad rozpustenie elitného útvaru prokuratúry ÚŠP, ktorý mal na starosti najzávažnejšiu kriminalitu. Len časť prokurátorov ÚŠP prešla na trestný odbor generálnej prokuratúry. Platnosť niektorých ďalších zmien v slovenskom trestnom práve vrátane skrátenia premlčacích dôb trestných činov pozastavil ústavný súd.
Jourová v Bratislave rokovala tiež s premiérom Robertom Ficom, ktorý o nej v polovici apríla povedal, že terajšiu slovenskú vládu nenávidí. Podpredsedníčka EK k tomu povedala, že osobné útoky nikam nevedú a nikomu nepomáhajú.
Jourová uviedla, že zákon ohľadom označovania slovenských mimovládnych organizácií by bol v rozpore s európskym právom, ak by ho slovenský parlament schválil v navrhnutej podobe. Predloha, o ktorej v prvom čítaní rokuje NR SR, počíta s tým, že mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by vo svojom názve až na výnimky museli nanovo používať tiež označenie „organizácia so zahraničnou podporou“. Tento návrh predložili poslanci vládnej SNS, ktorá je najmenšou z troch strán vo Ficovom kabinete.
Jourová tiež povedala, že komisia posúdi po jeho schválení aj zákon o RTVS a že v ňom vidí citlivé záležitosti.
„Komisia bude zákon vyhodnocovať, keď bude schválený. Budeme ho porovnávať s európskym zákonom o slobode médií. Povedala som niekoľko vecí, ktoré vidíme ako citlivé,“ povedala Jourová v Bratislave k svojej schôdzke so slovenskou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Neskôr na tlačovej konferencii Jourová privítala, že zákon nebude parlament schvaľovať v zrýchlenom režime. Z jej vyjadrení tiež vyplynulo, že EK mala výhrady k zriadeniu programovej rady a k možnosti odvolať budúceho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie na Slovensku aj bez uvedenia dôvodu, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo kultúry. „Som rada, že ten zákon tak, ako bol schválený vládou, už prešiel určitými zmenami,“ povedala Jourová.
Predstavitelia vlády tvrdia, že RTVS nie je objektívna. Podľa opozície aj samotnej RTVS chce vláda túto stanicu ovládnuť.
Pracovníci slovenského verejnoprávneho rozhlasu a televízie (RTVS) a ich sympatizanti vo štvrtok na protest proti vládou schválenému návrhu nového zákona o tejto stanici prišli do práce v čiernom. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý kabinet premiéra Roberta Fica podporil v stredu, predpokladá napríklad výmenu terajšieho riaditeľa RTVS.
„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme na štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS,“ napísali v stredu nespokojní zamestnanci RTVS.
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií treba posilňovať, zhodli sa MK a Jourová
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v Európe treba posilňovať. Ich podpora je dôležitá najmä pre jedinečnosť verejnoprávnych vysielateľov na mediálnom trhu. Zhodli sa na tom zástupcovia Ministerstva kultúry (MK) SR a podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová na štvrtkovom stretnutí, informovala riaditeľka odboru komunikácie MK Petra Bačinská.
Jourová žiadala v rámci rokovania vysvetlenie k viacerým otázkam súvisiacich s novovznikajúcou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Zaujímalo ju kreovanie Rady, detaily fungovania Etickej komisie, a aj to, či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS, priblížila Bačinská. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) eurokomisárku ubezpečila, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou. „MK SR pri tvorbe finálnej podoby zákona zobralo do úvahy veľké množstvo pripomienok od rôznych subjektov, vrátane opozičných politikov. Celkovo sme ich dostali 327,“ povedala.
Zástupcovia ministerstva vysvetľovali Jourovej aj to, prečo pripravili úplne nový zákon. Štátny tajomník MK SR Tibor Bernaťák poukázal na to, že pri jeho tvorbe vychádzali z programového vyhlásenia vlády a v návrhu pracovali aj s niektorými ustanoveniami Európskeho aktu o slobode médií.
Jourová zástupcov rezortu ubezpečila, že komisia nezasahuje do personálnych výmen na postoch vo verejnoprávnych inštitúciách v členských štátoch Európskej únie. Vyjadrila však obavy v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože aj v tejto sfére majú verejnoprávne inštitúcie svoje povinnosti. „Ľudia majú právo sa slobodne a subjektívne vyjadrovať, ale verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť subjektívne vyjadrenia korigovať,“ podotkla eurokomisárka.
Spoločne diskutovali aj o Akte o digitálnych službách. Rezortu kultúry ponúkla Jourová svoje odporúčania, ako tento vznikajúci inštitút správne uchopiť./agentury/
X X X
Zatiaľ nie, odkázal Černák. Na súde nastal zvrat, rozhodovať o jeho prepustení sa bude o týždeň, boss bossov prehovorí
Zatiaľ nie, odkázal Černák. Na súde nastal zvrat, rozhodovať o jeho prepustení sa bude o týždeň, boss bossov prehovorí
Keď za Mikulášom Černákom zapadli mreže, mal 31 rokov. Jeho kariéra začala v 90. rokoch a postupne sa stal najobávanejším mafiánom všetkých čias. Jeho kumpáni o ňom hovorili, že nepoznal strach. Po pamätnej trojdňovej oslave jeho narodenín v roku 1997 sa stal bossom slovenského podsvetia. O pár dní však skončil za mrežami po tom, čo sa prišiel prihlásiť na polícii dobrovoľne v sprievode médií. Odvtedy je vo väzení. S krátkou prestávkou pozerá na svet spoza mreží presne 26 rokov a jeden deň, teda takmer polovicu svojho života. Napriek tomu, že sám o prepustenie nežiadal, bude okresný súd rozhodovať o jeho prepustení a Piešťany sa vo štvrtok stanú najstráženejším miestom na Slovensku. A napriek tomu, že má na rukách krv viac ako troch desiatok obetí, odporúčanie dostal aj od šéfa väznice. Pustia Černáka na slobodu? Súd bude rozhodovať nakoniec až budúci týždeň.
Historickým procesom sa to začalo a historickým môže aj skončiť. Černák patril k najbrutálnejším mafiánom v histórii Slovenska. Stojí za vyše tridsiatimi vraždami, ktoré buď sám vykonal, nariadil ich vykonať, alebo sa na nich inak podieľal. Zatiaľ sa priznal k 16 vraždám. Rozhodovať sa bude nakoniec až 2. mája.
Mikuláš Černák po pár minútach opustil súdnu sieň. „Zatiaľ nie,“ reagoval na otázku, čo sa stalo
Aktualizované 10:45 Prokurátor Peter Repa uviedol, že sa mu návrh na prepustenie dostal do rúk až vo štvrtok ráno na jeho žiadosť. „V prípade verejného zasadnutia je súd povinný s upovedomením o termíne zasadnutia doručiť okrem iného prokurátorovi aj návrh. To zo strany súdu nebolo dodržané, nebola dodržaná lehota piatich pracovných dní na prípravu,“ uviedol. Repa vysvetlil, že občianske združenie pôvodne podalo návrh na podmienečné prepustenie, ktorý súd vyhodnotil ako nekvalifikovaný. Neskôr návrh doplnili, ale prokurátor nemal ešte čas sa s týmto návrhom oboznámiť a nevie, čo v návrhu je.
Návrh občianskeho združenia musí spĺňať aj iné osobitné náležitosti. Musia podať záruku za nápravu odsúdeného. Bez návrhu som sa nevedel vyjadriť, či toto konkrétne občianske združenie bolo legitimované na podanie kvalifikovaného návrhu na žiadosť o podmienečné prepustenie,“ povedal Repa. Resocializačná prognóza však vyšla u Černáka ako priaznivá. „Je to výnimočné u odsúdených, ktorí sú prvotrestaní. Asi došlo k silnej resocializácii,“ poznamenal. Obhajoba chce vypočuť ešte niekoľkých svedkov. Podľa jeho slov je hodnotenie Černáka zo strany riaditeľa väzenského ústavu priaznivé. Podľa Repu by sa časom Černák by sa časom možno dostal na slobodu. „Či ten čas nastal teraz, to je ťažké povedať,“ dodal. Prokurátor nepredpokladá, že by súd o možnom prepustení Černáka rozhodol už 2. mája.
Ako uviedol Magál, šlo o formálny nedostatok. „Neviem na koho strane je pochybenie. Pán prokurátor sa vyjadril, že nemá ten návrh, takže sa nedalo konať a vôbec sa ani neotvorilo verejné pojednávanie. Preto nebudem nič komentovať, všetko sa dozviete na verejnom zasadnutí. Predpokladám, že dokazovanie bude rozsiahlejšie.“
Eskorta s Černákom prišla do súdnej siene s 15-minútovým oneskorením. Štyria muži so samopalmi ho odviedli do miestnosti, dvaja strážili dvere. Po necelých desiatich minútach Černák z miestnosti vyšiel a proces odročili. „Zatiaľ nie,“ reagoval pri odchode z miestnosti na otázku, čo sa stalo. Ozbrojené komando ho s putami na rukách odviedlo do auta
Advokát Mikuláša Černáka Erik Magál bližšie detaily nekomentoval. „Zasadnutie sa otvorí až 2. mája. Nebudem to komentovať, pretože ešte nebolo verejné zasadnutie ani otvorené, takže až potom, keď sa začne,“ reagoval. Černák podľa neho situáciu vníma dobre. „Myslím si že dobre, uvidíme, aký bude výsledok,“ uviedol Magál. Či Černák verí, že sa na slobodu dostane, sa dozvieme zrejme o týždeň. „Uvidíte, bude sa vyjadrovať na verejnom zasadnutí,“ reagoval. Magál nekomentoval ani to, kto podal žiadosť o podmienečné prepustenie a či to bolo občianske združenie, alebo bolo žiadostí viac.
„Uvidíte, všetko sa dozviete na verejnom zasadnutí,“ dodal. Na pojednávaní boli aj advokáti Ján Gereg a Diana Messingerová, nie je jasné, koho zastupovali, keďže Černákovým obhajcom je Magál. Hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová dianie skomentovala stručne. „Verejné zasadnutie bolo odročené na 2. mája, pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho vykonanie,“ uviedla. Na súde bola aj jeho priateľka Monika Křivová, nič však nekomentovala.
Zvrat v prípade Černáka, rozhodovať o prepustení sa nebude. Mikuláš Černák vošiel do miestnosti, kde bol necelých 10 minút. Krátko na to ho eskorta z miestnosti vyviedla a proces odročili na 2. mája. Spočiatku nikto netušil, čo bolo dôvodom.
Kedy sa dozvieme verdikt?
Okrem niečo vyše štyroch mesiacov v období od konca novembra 2002 do začiatku apríla 2003, kedy Černáka súd kvôli procesnej chybe prepustil za dobré správanie na slobodu, si dodnes odsedel spolu 9 497 dní. Minulý rok 26. apríla však uplynulo štvrťstoročie, teda 25 rokov z jeho doživotného trestu, po ktorých má právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Sám však avizoval, že tak neurobí. „Aj keď mi zákon umožňuje požiadať o podmienečné prepustenie, zatiaľ oň žiadať nebudem,“ uviedol Černák koncom februára 2023 pre portál Aktuality.
Kočner sa vo väznici pochytil s Černákom. Dôvod bol vskutku bizarný
Napriek tomu žiadosť na stole piešťanského súdu pristala. „Návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podal oprávnený subjekt,“ uviedla vtedy hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová. Na webovej stránke súdu totiž boli zverejnené zatiaľ dva termíny verejných zasadnutí. Nie je však jasné, kto žiadosť podal. Mohol tak spraviť prokurátor, riaditeľ leopoldovského ústavu na výkon trestu odňatia slobody či niektoré záujmové združenie.
Riaditeľ väznice a väzenskej komisie v Leopoldove podľa Startitupu dať Černákovi odporúčanie na jeho prepustenie na slobodu. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, aby niekto odsúdený na doživotie dostal takéto odporúčanie priložené k žiadosti o prepustenie, ktoré je v prípade doživotného trestu len podmienečné. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa však nevyjadril, či návrh podal šéf väznice, keďže nemajú súhlas dotknutej osoby.
Ak by podal žiadosť o prepustenie Černák a zamietli by ju, znova by mohol o podmienečné prepustenie požiadať o tri roky, ak to spraví iná osoba, mohol by o neho požiadať znova o rok. Prvé zasadnutie sa malo konať dnes o pol deviatej v Piešťanoch, pojednávanie však odročili. Černák si trest odpykáva v Leopoldove. Druhé zasadnutie sa bude konať 2. mája, zatiaľ však nie je jasné, či padne rozsudok budúci týždeň, alebo bude potrebné pridať pojednávacie dni.
„Vzhľadom k tomu, že ešte stále strany resp. oprávnené osoby podávajú návrhy na doplnenie dokazovania, a strany ako i oprávnené osoby môžu podať návrhy na doplnenie dokazovania aj na verejnom zasadnutí sa zatiaľ nedá predpokladať, či by mohlo dôjsť k rozhodnutiu už zajtra, 2. 5. 2024, alebo dokonca bude potrebné určiť ešte ďalší termín verejného zasadnutia,“ uviedla pre Pravdu Kondákorová. Jedno je isté. Piešťany budú v tieto dni najprísnejšie stráženým mestom. Nie je vylúčené, že na bezpečnosť budú dohliadať policajti nielen zo zeme, ale aj zo vzduchu.
Šanca na návrat
Napriek tomu, že lehota na podanie žiadosti bola naplnená už minulý rok, podaná bola len nedávno. Černák totiž musel naplniť všetky zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na prepustenie. Hlavnou podmienkou bolo dobré správanie počas pobytu za mrežami a verdikt psychológa o predpoklade jeho resocializácie. Šancu na prepustenie zvyšuje aj to, ak má zabezpečené miesto, kam po odchode z väzenia zamieri.
Zdá sa, že aj o to je v prípade Černáka postarané. Mnohonásobný vrah by sa podľa medializovaných informácií mohol vrátiť do zrekonštruovaného rodičovského domu v Telgárte v okrese Brezno. Podľa katastra je majiteľkou domu Černákova matka, pričom rekonštrukciu mal z predaja knihy financovať práve Černák. Okrem toho absolvoval niekdajší boss vo väznici program s názvom Šanca na návrat, v ktorom sa osvedčil a preukázal, že je schopný viesť riadny život. Program absolvoval už vo výstupnom oddiele, kam ho z oddielu doživotných trestov preradili po uplynutí 25-ročnej lehoty. Rozhodla o tom mnohočlenná komisia zložená z pedagógov, psychológov a iných pracovníkov ústavu na výkon väzby a trestu. Nebol už na samotke, prichádzal do kontaktu s viacerými väzňami a od výroby súčiastok prešiel do kuchyne.
Po tom, čo prelomil mlčanie, skúmali traja renomovaní oborníci – dvaja psychiatri a psychológ jeho správanie viac ako rok a pol. V posudku skonštatovali, že jeho náprava možná je. Návrat k starým návykom je podľa nich málo pravdepodobný, keďže uplynul už dlhší čas od jeho skutkov a sám sa podieľa na ich odhaľovaní. Vyjadrili sa aj k agresivite, ktorú označili za jeho významný osobnostný rys Podľa psychológa Dušana Kešického u Černáka „neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, a teda je možné očakávať úspešnejšiu resocializáciu“. Znalci ďalej opakovanými vyšetreniami zistili, že u Černáka nedochádza v podmienkach dlhoročnej väzby k úpadku osobnosti, ale je zjavný jeho osobnostný rast, minimálne na úrovni kognitívnej a vzdelanostnej.
Dostane sa Mikuláš Černák na slobodu?
Na doživotie ho odsúdili v roku 2009, vo väzení sedí viac ako 26 rokov.
Okrem zrekonštruovaného domu a dobrých posudkov si spoza mreží našiel aj novú priateľku. Informácia o vzťahu Černáka s Monikou Křivovou prenikla na verejnosť v roku 2013. Ešte ako 17-ročná poslala bývalému bossovi podsvetia list s fotkou do väzenia v Ilave, Černák jej hneď odpísal. Neskôr ho navštívila a podľa jej slov sa medzi nimi vyvinulo veľmi silné puto. Ide o bývalú moderátorku, ktorá sa kvôli Černákovi dala právo a chodí ho navštevovať aj na pojednávania.
Vystriedala tak jeho manželku Ivetu, s ktorou bol ženatý od devätnástich. Keď Černák vedel, že sa z väzenia tak skoro nedostane, požiadal o rozvod. Ak by aj Černáka prepustili, sprevádzali by ho mnohé dlhoročné obmedzenia vrátane monitorovacieho náramku, zákazu stretávania s konkrétnymi osoba či dohľadu prideleného úradníka.
Dobre posudky verzus brutálne vraždy
Dobré posudky a splnené podmienky sú však jedna vec, no desiatky vrážd druhá. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu, ale aj na okolnosti činu – teda či nehrozí, že prepustením dôjde k zopakovaniu rovnakého alebo podobného skutku, pričom u Černáka ide o najzávažnejšie násilné zločiny – teda vraždy.
Mikuláš Černák sa narodil v decembri 1966 v breznianskej nemocnici. Vyrastal na Horehroní a detstvo trávil v Telgárte. Nepatril k problémovým deťom a nebol ani zlým žiakom. Počas rokov strávených na stredoškolskom internáte sa zoznámil s viacerými ľuďmi vrátane jeho neskoršieho spoločníka Miloša Kaštana. Prvýkrát sa jeho meno objavilo v registri trestov keď mal 17 rokov, spolu s Kaštanom ukradli v Lučenci magnetofón a polícia ich chytila.
Polícia mladíkov chytila, v roku 1988 začal pracovať ako vodič autobusu, kde vydržal dva roky. Potom s bratom odišli do Nemecka a do Telgártu sa vrátili po smrti otca. S podnikaním začal na prelome rokov 1992 a 1993, keď si v Banskej Bystrici založil spoločnosť Sargon Fit Studio Shark, ktorá poskytovala masérske služby a bar Shark. Práve tu sa dostal do kontaktu s organizovaným zločinom. S Kaštanom v tom období rozbehol prvé nelegálne obchody vrátane rôznych daňových a úverových podvodov či podvodoch s faktúrami. K podvodom sa neskôr pridali násilné aktivity. Tie prišli so založením SBS-ky Security 3. V tom čase sa ku Kaštanovi a Černákovi pridal Ján Kán a na svete bola trojica na čele najobávanejšieho gangu.
Prvou vraždou, na ktorej sa podieľal bola likvidácia Ladislava Bojkúna, ktorého mŕtvolu pomáhal podľa svojich slov zakopávať. Kým Kaštan bol považovaný za mozog celej skupiny, Černák bol buldozér. Postupne sa stal bossom banskobystrického podsvetia, získal si rešpekt a báli sa ho od Bratislavy až po Košice vrátane výpalníkov z Dunajskej Stredy. Mnohí ho označovali za toho najbrutálnejšieho zo všetkých. Jadro tzv. černákovcov malo zhruba 20 členov. V Černákovom okolí začali čoskoro miznúť ľudia.
Nič z toho sa nemohlo diať bez toho, aby o jeho aktivitách vedeli vtedajšie politické špičky – predsedom vlády bol šéf HZDS Vladimír Mečiar. Kontroverznou sa stala aj fotografia s bývalým ministrom vnútra Gustávom Krajčim v Krupine. Černák na nej stál len pár metrov od neho. Písal sa rok 1997 a v Krupine sa stavala budova nového okresného úradu. Zákazku mala dostať Černákova firma Renox. Černák sa vtedy chválil, že má kontakty na miestnych politikov a za zákazku dal úplatok päť miliónov korún. Ich kontaktom bol vtedajší krajský predseda HZDS v Banskej Bystrici Peter Novotný. Chválil sa aj tým, že na výplatnej páske mal mnohých policajtov.
Pavla Ruska oslobodil súd. Advokát Para hovorí o Černákovej snahe manipulovať vyšetrovanie
O Černákovi vedel aj šéf SIS Jaroslav Svěchota, ktorý mal komunikovať s Kaštanom a zabezpečovať Černákovi nedotknuteľnosť – v tom čase bol bosom najvýkonnejšieho zabijackého komanda na Slovensku. Černáka preslávili aj tigre, ktoré vlastnil a boli symbolom sily, luxusu a mafie. Známou bola aj privatizačná kauza podniku Tatravagónka, ktorú za Mečiara dostal Vladimír Bachleda. Jeho vraždu si mal objednať Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď, u sýkorovcov. Tí ho doniesli k Černákovi, omámili a prinútili k podpisu prevodu podielu firmy, odniesli do lesa, kde ho Černák zastrelil.
Bývalý boss je zodpovedný aj za vraždu policajného informátora Jozefa Filipa, ktorého takisto zastrelil. K vražde Filipa sa Černák priznal v roku 2007. „Niekoľkokrát som uviedol, že sa za svoju temnú minulosť hanbím, no bohužiaľ, nedá sa to vrátiť späť,“ povedal v záverečnej reči. Podiel na ďalších piatich vraždách odmietol. Súd ho vtedy odsúdil za šesť vrážd na doživotie a konštatoval, že je nenapraviteľný. Černák stojí za popravou bývalého policajta Gustáva Slivenského z marca 1997. V hoteli Gerlach ho mal dobodať a jeho kumpáni mu potom odrezali hlavu, ktorú druhý deň vystavili s policajnou čiapkou na streche auta na sídlisku, kde býval.
Vo väzení skončil dobrovoľne, nečakal že doživotne
Zlom prišiel v jeho mafiánskej kariére prišiel v roku 1997, kedy sa dostal Černák do stretu s majiteľom nebankovky Drukos Františkom Mojžišom. Ten prišiel s informáciou, že ho vydierajú a preto musel svoj majetok previesť na charitatívnu organizáciu cirkvi. Nikoho konkrétneho však nemenoval napriek tomu. Černák vtedy spravil chybu, na jeho vyjadrenia zareagoval tlačovkou – všetko poprel, no upriamil na seba pozornosť. „Vidíte tu nejakého bossa podsvetia?“ pýtal sa novinárov Černák v obleku.
Začiatkom decembra Černákova mafiánska hviezda stúpala. Z bossa banskobystrického podsvetia sa stal boss slovenského podsvetia. Na najvyšší stupienok sa dostal cez mŕtvoly svojich sokov, nepohodlných ľudí a mnohých ďalších, ktorí zmizli v lesoch. To, že sa stal bossom bossov, dal patrične najavo počas trojdňovej oslavy svojich 31. narodenín, kam sa mu prišli pokloniť všetci, ktorí prežili jeho nástup k moci. Oslava sa skončila obrovským ohňostrojom.
Na čele slovenskej mafie bol však iba sedem dní, slučka okolo jeho krku sa začala sťahovať a na neho aj na Kána bol vydaný zatykač. Sám sa 20. decembra prišiel v sprievode médií na políciu vzdať. Vyšetrovateľ vzal Černáka aj Kána na výsluch, no spoza väzenských múrov sa dostal len Kán, ktorého neskôr chytili v Prahe. Černák nerátal ani s výmenou politickej garnitúry. Mečiara nahradil na poste premiéra Mikuláš Dzurinda, šéf vtedajšieho SDK. Ak nejaké dohody aj boli, tak padli.
Začal sa historický proces, aký dovtedy nemal na Slovensku obdobu z hľadiska bezpečnostných opatrení aj nových procesných úkonov. Prvýkrát sa využil aj inštitút chráneného svedka. Černáka priviezli na pojednávanie tri dni pred začiatkom helikoptérou. Prísne opatrenia sa týkali aj všetkých zamestnancov na súde, ktorí mali na Horehroní, odkiaľ Černák pochádzal, príbuzných. Dočasne ich previezli na iné pracoviská.
Černáka obvinili v siedmich prípadoch vrážd. V jednom z nich svedčil aj Marián Karcel, ktorého koncom júna 2000 zastrelili. Jeho vraždu mal spoza mreží riadiť práve Černák. V procese sa rozhodovalo aj o vražde poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka, z ktorého vraždy neskôr obvinili Jána Kána. Súd ho v prípade vraždy podnikateľa oslobodil, vymeral mu 15 rokov, ktoré mu po odvolaniach skrátili na 8,5 roka za dvojnásobné vydieranie a 29. novembra 2002 ho z Ilavy za dobré správanie prepustili. Na slobode bol však len niečo vyše štyroch mesiacov. Von sa totiž dostal procesnou chybou. Pustiť ho mohli až po dvoch tretinách odpykaného trestu, nie po polovici. Černák sa snažil ujsť, no nakoniec ho zatkli 5. apríla 2003 na benzínke v Prahe.
Počas štyroch mesiacov sa stal účastníkom potýčky „dvoch Mikulášov“. Černák s Dzurinds sa ocitli v rovnakom čase na lyžovačke na Štrbskom plese. Podľa Dzurindu sa mal Černák davom predierať hlava-nehlava, čím ukazoval, že sa starých manierov nezbavil. Jedného z lyžiarov mal prehodiť cez zábrany. Dzurinda podal na Černáka za hrubé násilie trestné oznámenie.
Nedávno Černáka preslávila aj potýčka s odsúdeným kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Problémom boli príliš hrubé palacinky, na ktoré sa Kočner sťažoval. Službu v kuchyni mal vtedy Černák a došlo k ostrej slovnej výmene. Všeobecne je však možné konštatovať, že Černák je vo väzení disciplinovaný. Aj znalci v čase tvorby posudku uviedli, že problémy s pobytom vo väzení nemá, nebol agresívny, neničil zariadenie. Neútočil na iné osoby (ani slovne), nedržal hladovky, nemal samovražedné sklony.
Za čo dostal doživotie?
vražda údajného policajného informátora Jozefa Filipa z 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke – k činu sa priznal vražda muža z podsvetia Jozefa Štefana z decembra 1994, ktorého Černák zastrelil a gang ho nechal v aute uhorieť
spolupodieľal sa na likvidácii Štefanovho kamaráta Pavla Lenharta, zastrelený bol dvoma ranami do hlavy v októbri 1997
zúčastnil sa aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potascha, ktorých telá svedkovia videli vynášať v marcia 1997 z Černákovej firmy zabalené v kobercoch
- marca 1997 nožom pobodal v popradskom hoteli Gerlach bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému následne jeho ľudia odrezali hlavu.
Ďalšie prípady
Černák sa priznal v prípade vraždy východoslovenského bossa Róberta Holuba a jeho ochrankára Štefana Fabiána z roku 1997
dohoda o vine a treste padla aj v prípade vraždy Jaroslava Ivanoviča Orosa zo začiatku novembra 1993 (stíhaný s Kaštanom, figurovali tam aj ďalší černákovci) vražda Vladimíra Bachledu z 23. mája 1997 (figurovali tam aj iní černákovci, sýkorovci a P. Steinhübel)
spolu s Kaštanom a ďalšími figurujú v prípade vraždy Igora Mihálika (16. apríl 1994), Rudolfa Bielika (18. novembra 1994), v prípade pokusu pokus o likvidáciu Petra Steinhübela (18. december 1994), v prípade vraždy Tibora Kohuláka (30. apríla 1996)
Černák figuruje v ďalších prípadoch vrážd so sýkorovcami, mellovcami a ďalšími černákovcami
Prvotne ho odsúdili za vydieranie, neskôr dostal doživotie za vraždy šiestich ľudí. Černák dlhé roky za mrežami mlčal. Napokon sa rozhodol svoje mlčanie v roku 2015 prelomiť a začal spolupracovať s políciou. Spravil tak napriek tomu, že si zakladal na povesti muža, ktorý nikdy nekolaboruje s policajtmi. Postupne však prehovorili svedkovia i jeho bývalí kumpáni. Niekdajšia vedúca trojka Kaštan, Kán a Černák sa začali navzájom obviňovať. Jeho mafiánska česť a zásadovosť sa obrátili proti nemu.
Černák sa priznal k viacerým vraždám, okrem jednej. Ak by ho prepustili, na slobodu by sa dostal skôr, ako súd uzavrie jediný prípad vraždy, ktorej objednávku Černák popiera. Ide o prípad brutálnej likvidácie podnikateľa zo Spiša Petra Suržina, ktorého zavraždili v januári 1998, Černák bol v tom čase takmer dva mesiace vo väzbe. Vykonávateľom mal byť podľa prokurátora jeho zabijak. Pohľad na mŕtvolu bol šokujúci, telu chýbala hlava. Tá bola odrezaná tesne nad ramenami. Černák priznal vinu v mnohých prípadoch, ale tvrdí, že túto vraždu si neobjednal. /agentury/
X x x
Vyvoláme protesty po celom Slovensku, varuje Šimečka Fica. Jeho nápad s úsporami dôchodcov pobúril opozíciu
Opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) nesúhlasí s využívaním druhého piliera na štátne investície. Ak sa vláda pokúsi použiť peniaze zo súkromných vkladov ľudí, PS usporiada protesty po celom Slovensku. Vo štvrtok to uviedol predseda PS a podpredseda Národnej rady SR Michal Šimečka.
„V druhom pilieri si približne 15 miliárd eur nasporili konkrétni ľudia. Asi 1,8 milióna ľudí,“ povedal Šimečka. Ľudia podľa neho v druhom pilieri dosahujú slušné zhodnotenie v akciových a indexových fondoch. Ak sa premiér Robert Fico (Smer) pokúsi zobrať ľuďom našetrené peniaze na dôchodok a použiť ich na štátne účely, tak PS avizuje protesty v mestách „aj každý deň.
Rovnaký postoj k využitiu peňazí nasporených v druhom dôchodkovom pilieri zaujalo aj KDH.
SaS je tiež proti
Nastavenie dôchodkového systému, vrátane druhého piliera, by malo byť upravené ústavným zákonom. Navrhuje ho opozičná Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá sa obáva, že súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) chce siahnuť na dôchodkové úspory ľudí. Liberáli plánujú osloviť kolegov z opozície, aby mohol byť ich návrh zaradený už do programu aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR.
Prvý útok vlády na druhý pilier už podľa poslanca a podpredsedu parlamentného finančného výboru Mariána Viskupiča máme za sebou. „Na sklonku minulého roka výrazne znížila výšku sociálnych odvodov vstupujúcich do druhého piliera z 5,5 % na 4 %. Ľudia si to málo uvedomujú, ale takto ich aktuálna koalícia okradla,“ upozornil v utorok na tlačovej konferencii.
„Najnovšie premiér hovorí, že chcú ľuďom zobrať peniaze z druhého piliera na stavbu diaľnic,“ doplnil poslanec a predseda SaS Branislav Gröhling. Pripomenul, že v sporiacom pilieri je momentálne cez 1,8 milióna sporiteľov a úspory vo výške 15 miliárd eur.
Cieľom návrhu ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe je podľa Viskupiča vytvoriť ústavný rámec pre tvorbu politiky dôchodkov aj do budúcnosti. Zároveň by sa mal dôchodkový systém posilniť tak, aby bol dlhodobo odolný voči individuálnym preferenciám vládnej moci. „Veríme, že nebude mať s naším návrhom problém žiadna časť politického spektra. Na pravidlách, ktoré prekladáme, by mohla byť celospoločenská zhoda,“ predpokladá.
Návrh definuje základné delenie dôchodkového systému, zakotvuje, že doba účasti v systéme je spojená s úhradou platby, ktorá musí byť vypočítaná z rovnakého základu pre priebežný aj sporiaci systém. Zároveň zaväzuje zákonodarcu uzákoniť automatický spôsob korekcie a určuje, že za dobu účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa. Ustanovuje automatickú zmenu dôchodkového veku.
Okrem toho návrh ústavného zákona stanovuje aj každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Druhý pilier definuje ako príspevkovo definovaný kapitalizačný systém a deklaruje súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov. Právnou normou sa ustanovuje automatický vstup či výška platby do druhého piliera.
„Zároveň zakotvujeme, že výšku maximálnych odplát, nákladov a poplatkov v starobnom dôchodkovom sporení určí zákon, určujeme uprednostňovanú formu poskytovania starobného dôchodku zo sporiaceho systému a aj to, že základným predpokladom fungujúceho dôchodkového systému je jeho predvídateľnosť a informovanosť budúcich dôchodcov,“ doplnil Viskupič./agentury/
X X X
ADAC: Čo sa to deje? Nové diesely nevedia prejsť ani prvou STK
Nemecko zaviedlo 1. júla 2023 na STK novú metodiku merania pevných častíc vo výfukových exhalátoch naftových motorov. Výsledok? Stále viac nových dieselových áut nevie prejsť ani len prvou kontrolou po troch rokoch.
Tisíce zánovných naftových áut nedokážu v Nemecku prejsť emisnou kontrolou, ktorá je súčasťou prvej povinnej technickej kontroly po troch rokoch.
Nemeckí vodiči, ktorí sa rozhodli pre kúpu úsporných naftových áut, majú problém. Je to prekvapivé, ale veľká časť z nich nedokáže prejsť úspešne ani prvou povinnou technickou kontrolou po troch rokoch prevádzky. Ako iste tušíte, dôvodom je časticový filter (DPF), citlivý komponent v systéme úpravy emisií. Toto zariadenie zachytáva sadze. Po istom čase, najmä na dlhších trasách, keď dosiahne výfukové potrubie dostatočnú teplotu, sa filter zregeneruje vypálením. Problémom však je, ak sa naftové autá používajú na kratšie vzdialenosti a systém nemá šancu prejsť regeneračnou fázou. Potom sa účinok filtra zníži. Presne to stojí za faktom, že na nemeckých STK neprejdú kvôli časticiam kontrolou tisíce áut.
Ako informuje autoklub ADAC, od 1. augusta do 30. októbra vlaňajšieho roka na to doplatilo 3,4 % motoristov z celkom 950 809, ktorí sa dostavili na kontrolu. Kvôli emisiám „vyletelo“ 32 285 naftových áut s vekom do troch rokov. Hovoríme teda o nových modeloch, plniacich stále platnú emisnú normu Euro 6. Pri vozidlách, ktoré najazdili do 50 000 kilometrov, bola neúspešnosť 2,8 percenta, v skupine áut od 50 000 do 160 000 kilometrov to bolo 3,3 percenta a pri vozidlách nad 160 000 kilometrov až 4,7 percenta. Najviac problémov súviselo s motormi 1,5 TDCi od automobilky Ford. Nie je to maličkosť, pretože ak auto zlyhá na STK kvôli emisiám, je to považované za vážnu poruchu a nemôže sa bez jej odstránenia vrátiť na cesty.
Výmena časticového filtra pritom aj s prácou predstavuje investíciu vo výške približne 3 000 eur. Pri aute, ktoré má za sebou len tri roky života, je to vysoká čiastka. A čo je ešte horšie, upchatý alebo poškodený časticový filter nie je možné reklamovať u výrobcu v rámci záruky. Čo sa vlastne stalo, prečo sa úspešnosť naftových áut pri kontrole emisií náhle znížila? Ako vysvetľuje ADAC, od 1. júla 2023 došlo k zmene metodiky merania z takzvaného absorpčného koeficientu na meranie koncentrácie častíc. Povolených je 250 000 častíc na kubický centimeter. Dobré časticové filtre dokážu počet častíc zredukovať až na 10 000. Ale od júla to zjavne nefunguje.
Nesúlad vychádza okrem iného aj z rozdielnej metodiky merania častíc pri typovom schválení vozidla, teda procedúry, ktorú musí absolvovať automobilka pred uvedením vozidla na trh, a metodikou, ktorá sa používa na technických a emisných kontrolách. Používať metodiku výrobcu, ktorá meria častice na kilometer, je v podmienkach staníc technickej kontroly nerealizovateľné kvôli vysokým nákladom a časovej náročnosti. Preto padlo rozhodnutie merať počet častíc na objem. To je však aj dôvod, prečo nie je možné reklamovať u výrobcu nefunkčný časticový filter v rámci záruky.
Jednoducho, neúspech pri meraní objemu pri technickej a emisnej kontrole nemusí nutne znamenať, že boli porušené požiadavky stanovené v typovom schválení vozidla, týkajúce sa životnosti filtra pevných častíc. To však tiež znamená, že prípadné náklady na uvedenie naftového auta do stavu, aby prešlo emisnou kontrolou, padajú na ramená majiteľov áut. Preto ADAC odporúča výrobcom, aby emisné systémy navrhovali v súlade s požiadavkami emisných a technických kontrol. A tiež radí, aby výrobcovia na znak dobrej vôle poskytli dotknutým motoristom príspevok na opravu. Či sa tak stane je ale vo hviezdach.
X X X
Poslanec Tankó kopal do ležiaceho bojovníka v ringu. Matovičovci sa ho zastali, dostali vraj sľub, že sa to nebude opakovať
Na podujatí Fight Night Challenge 6 v Bratislave spôsobil poslanec za hnutie Slovnesko Viliam Tankó škandál. 15-násobný majster krajiny v boxe a trojnásobný bronzový medailista z ME spravil vec, ktorá nemá v športovom svete miesto.
Pritom tentoraz vôbec neboxoval, ale len asistoval influencerovi Jánovi Murčinovi. Ten nastúpil proti štvornásobnému majstrovi Slovenska v kickboxe Pavlovi Vaškovi. Ten si pomáhal nepovolene, keď Murčina niekoľkokrát udrel lakťom.
V druhom kole rozhodca duel prerušil a v tej chvíli medzi povrazy vtrhol ak boxer Tankó, ktorý do ležiaceho Vaška brutálne kopol. Poslanca za hnutie Slovensko musel od Vaška oddeliť jeden z promotérov.
Vo vlaňajších parlamentných voľbách sa za trojkoalíciu OĽaNO – KÚ – Za ľudí dostalo do Národnej rady šestnásť poslancov. Medzi nimi boli aj štyria predstavitelia hnutia Pačivale Roma Peter Pollák ml., Lukáš Bužo, Anežka Škopová a práve boxerský šampión Viliam Tankó.
„Ahojte, víkendová udalosť ma veľmi mrzí a chcem sa úprimne ospravedlniť všetkým, ktorých sa to nejakým spôsobom týka. Akcia vyvolala reakciu, moje konanie však bolo sekundárne. Prevládli emócie nad ráciom.
Áno, som športovec, som poslancom NR SR, ale tiež som iba človek, ktorý koná emocionálne. Človek omylný, ktorý si zároveň chybu dokáže priznať.
Takéto správanie naďalej odsudzujem a neopodstatnené násilie nemá v mojom živote miesto,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Tankó.
„Tu si Viliam Tankó uvedomil, že spravil obrovskú chybu a nezvládol svoje emócie. Prebrali sme si to s ním a povedali, že oukej, berieme žltú kartu, dohodli sme sa, že tam ide výstraha.
Sľúbil nám, že takáto vec sa vraj už nikdy nebude opakovať,“ povedal pre TV Markíza Michal Šipoš z poslaneckého klubu Slovensko.Dušan Galis zo Smeru sa domnieva, že Tankó by mal z parlamentu odísť./agentury/