Rusko robilo všetko pre to, aby vyriešilo situáciu na Donbase na východe Ukrajiny mierovou cestou. Vyhlásil to v utorok v príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin a zároveň obvinil Západ z hrania „špinavej hry“ s Ukrajinou. TASR o tom informuje podľa denníka The Guardian a televízie Sky News.
Podľa šéfa Kremľa bolo vlani vo februári „všetko pripravené na“ odvetné kroky Ukrajiny na Donbase. „To všetko bolo v rozpore s dokumentami, ktorá prijala Bezpečnostná rada OSN“.
„Rád by som zopakoval – vojnu začali oni a my sme použili silu, aby sme ju zastavili,“ vyhlásil Putin, pričom vôbec prvýkrát použil slovo vojna v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, všíma si Sky News.
Podľa Putina Západ v roku 2014 podporil na Ukrajine „protištátny prevrat“. Ukrajinci sa tak stali „rukojemníkmi svojich západných pánov“, ktorí Ukrajinu okupujú politicky, ekonomicky a vojensky. „Tento režim neslúži národným záujmom. Slúži záujmom zahraničných mocností“, povedal.
„Zodpovednosť za podnecovanie ukrajinského konfliktu, za eskaláciu a za nárast počtu obetí leží celá na pleciach Západu a samozrejme kyjevského režimu. Na súčasnom ukrajinskom režime, pre ktorý je ukrajinský národ cudzí,“ vyhlásil Putin.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Dodal, že Západ sa snaží spraviť z miestneho konfliktu globálny. „Budeme reagovať náležitým spôsobom. Hovoríme o existencii našej krajiny,“ vyhlásil.
Rusko bolo podľa Putina otvorené k dialógu so Západom o rovnoprávnom systéme bezpečnosti, no dostávalo len „nepravdivé odpovede“.
Putin sa v prezidentskej funkcii prihovoril Federálnemu zhromaždeniu v utorok už 18. krát. Predtým to bolo v apríli 2021. Vlani príhovor o stave krajiny nepredniesol, čo Kremeľ odôvodnil „dynamikou udalostí“ vlaňajšieho roku, píše agentúra DPA.
V utorok sa v Poľsku očakáva príhovor amerického prezidenta Joe Biden, v ktorom dá jasne najavo, že Spojené štáty budú podporovať Ukrajinu, kým bude treba, cituje hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho agentúra AFP. Biden odcestoval do Poľska po pondelkovej vopred neohlásenej návšteve Kyjeva.
Sullivan označil Putinove vyjadrenia namierené proti Západu za absurdné
Za absurdné označil v utorok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko bolo ohrozované Západom. Šéf Kremľa týmito vyjadreniami odôvodňuje inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Nikto na Rusko neútočí. Predstava, že Rusko čelilo nejakej vojenskej hrozbe od Ukrajiny alebo kohokoľvek iného, je svojím spôsobom absurdná,“ uviedol Sullivan.
Putin v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Sullivan však za agresora označil šéfa Kremľa.
„Táto vojna bola voľbou. Putin si zvolil boj. Mohol si zvoliť nebojovať. Aj teraz sa môže rozhodnúť, že ju skončí,“ uviedol Sullivan.
„Ak Rusko prestane vo vojne na Ukrajine bojovať a stiahne sa domov, vojna sa skončí. Ak však prestane bojovať Ukrajina a Spojené štáty a koalícia jej prestanú v boji pomáhať, Ukrajina zmizne z mapy,“ vyhlásil poradca Bieleho domu.
Naď: Putinov prejav bol prednesom najhorších a najviac opakovaných klamstiev
Utorkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina o stave krajiny bol prednesom najhorších a najviac opakovaných klamstiev, ktoré počuť aj v slovenskom dezinformačnom priestore. Na sociálnej sieti to uviedol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Poukázal pritom na výroky, že vojnu na Ukrajine začal Západ až po vymyslené tvrdenia o plánovaných dodávkach jadrových zbraní Ukrajine.
„Všetko, čo Putin dnes povedal, sme už v takej či onakej podobe dávno počuli. Či už z úst ruských propagandistov alebo slovenských dezinformátorov. A kým Putin od rána do večera klame, demokratický svet sa stále viac spája na pomoc brániacej sa Ukrajine, ktorá bojuje a trpí aj za nás,“ poznamenal Naď.
Klamstvá sú podľa Naďa posledná zbraň, ktorá Rusku ostáva. Hanbu, ktorú utŕžili vo vojne proti Ukrajine, takmer úplnú medzinárodnú izoláciu a kolabujúcu ekonomiku označil za jediné výsledky Putinovej politiky.
„Vždy, keď počujeme ruských predstaviteľov hovoriť o mieri, nezabúdajme, že na pozadí umierajú nevinní civilisti,“ dodal./agentury/
X X X
Päť rokov po vražde: Dosiahli sme slušné Slovensko? Pýtala sa Čaputová. Matovič osočoval novinárov
Dnešok má byť pripomienkou toho, aký veľký význam má práca novinárov pre demokraciu. Zároveň je namieste klásť si otázku, či sa dosiahli zmeny a slušné Slovensko, po ktorých ľudia pred piatimi rokmi na námestiach volali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorých pamiatku si v utorok uctila pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave.
„Pokiaľ ide o slušné Slovensko, myslím si, že slušnosť je asi to posledné, čo nám pri charakteristike slovenskej politiky napadne. Klamstvo sa chce legitimizovať ako alternatívny názor, u politikov často slová predbiehajú myšlienky. Napriek tomu nesmieme na slušnosť nikdy rezignovať,“ vyhlásila Čaputová. Apelovala na ľudí, aby nezabudli, po čom volali na námestiach pred piatimi rokmi, napríklad keď sa budeme rozhodovať pri voľbách.
Vyšetrovanie závažnej kriminality, korupcie, zneužívania moci je podľa prezidentky na dobrej ceste. „Množstvo káuz sa vyšetruje a niektoré sú už aj uzatvorené. Je to vďaka statočnosti mnohých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov,“ zhodnotila.
Kollár verí, že vražda novinára bude spravodlivo potrestaná
Predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár verí, že vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bude spravodlivo potrestaná. Uviedol to na sociálnej sieti.
„Hoci od smutnej udalosti vraždy Jána a Martiny dnes už uplynulo päť rokov, v srdciach Slovákov bude vrytá už navždy. Dátum 21. 2. 2018 zmenil životy nielen ich rodinám, ale zmenu zaznamenala celá naša spoločnosť. Pevne verím, že tento hrozný skutok raz nájde svojich vinníkov a táto obrovská strata bude spravodlivo potrestaná,“ uviedol Kollár.
Heger: Je neakceptovateľné, aby politici verbálne atakovali novinárov
Sloboda novinárov je kľúč k demokracii každej krajiny. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) považuje preto za nevyhnutné, aby politici či iné verejne činné osoby pri svojich verejných vyjadreniach pamätali, že vplývajú na to, ako budú novinári vnímaní a či budú v bezpečí alebo ohrození. Apeluje na vzájomnú konštruktívnu komunikáciu. Dôveru v zodpovedné médiá treba podľa neho posilňovať aj vzhľadom na hrozbu dezinformácií.
Uviedol to pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ich pamiatku si v utorok uctili spolu s dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom, poverenou ministerskou kultúry Natáliou Milanovou a predsedom parlamentného mediálneho výboru Kristiánom Čekovským (všetci OĽANO) pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave.
„Hoci sme ako vláda oslobodili orgány činné v trestnom konaní z rúk mafie, dali im slobodu a posilnili ochranu novinárov zákonmi, vidíme, že toto nestačí. V demokratickej spoločnosti je neakceptovateľné, aby politici verbálne atakovali novinárov ktorí oprávnene poukazujú na ich pochybenia,“ vyhlásil Heger. Volá po vytvorení spoločnosti, kde bude rešpekt k novinárskej profesii.
Pred piatimi rokmi bolo podľa Hegera Slovensko krajinou, kde boli novinári ohrození len pre to, že ľuďom hovorili pravdu. Ako povedal, Ján a Martina za to zaplatili tú najvyššiu cenu. „Toto sa už na Slovensku nikdy nesme zopakovať,“ zdôraznil. Hovorí o systéme, ktorí vytvorili expremiéri za Smer-SD Robert Fico a Peter Pellegrini.
Matovič: Kuciak staval zistenia len na dátach, je to aj dnes výzva pre novinárov
Novinár Ján Kuciak staval svoje zistenia len na faktoch, dátach a reálnych zisteniach. Novinári by mali byť hľadačmi pravdy a uvedomovať si okrem slobody aj svoju zodpovednosť. Vyzval ich k tomu líder OĽANO Igor Matovič počas spomienky na piate výročie smrti Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Kuciak mal podľa Matoviča lásku k pravde a jeho zistenia boli bez manipulácií. „Po piatich rokoch je tu priestor dať si ruku na srdce a pýtať sa, či sa slovenské médiá vydali Kuciakovou cestou,“ skonštatoval líder OĽANO počas brífingu vo Veľkej Mači. Pripomenul, že na Slovensku ľudia vo veľkej miere veria dezinformáciám.
Matovič vyzval novinárov, aby boli hľadačmi pravdy a aby ju nevytvárali. Novinári majú byť podľa neho zodpovední voči spoločnosti a odolávať pokušeniu používať manipulácie.
Vyhlásil, že vražda sa mohla odohrať vďaka systému, ktorý vytvorili lídri Smeru-SD a Hlasu-SD Robert Fico a Peter Pellegrini. Kritizoval, že niektorí novinári a politici legitimizujú Pellegriniho stranu ako budúceho koaličného partnera. „Zrazu sa tvárime, akoby to nebol Smer,“ povedal a vyzval ostatné demokratické strany, ktoré chcú alternatívu, aby vylúčili z povolebnej spolupráce Hlas-SD.
Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš pripomenul, že v týchto dňoch sa zamýšľame, či dnes už je Slovensko na tej správnej ceste. „Aj keď som si vedomý, že sme určite aj my urobili mnoho chýb, budeme robiť všetko pre to, aby sme odkaz Jana Kuciaka zachovali,“ zdôraznil.
Fico vyzval strany na férovú súťaž, odmieta politické zneužitie výročia vraždy
Šéf opozičného Smeru Robert Fico vyzval politické strany na férovú súťaž s programom a žiada ich, aby nezneužívali smrť dvoch mladých ľudí v politickom boji. Vyhlásil to v reakcii na vyjadrenia politikov o zodpovednosti Smeru v súvislosti so smrťou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
„To, čo sa od rána deje v médiách, je typickým prejavom toho, ako nemá vyzerať demokratická spoločnosť,“ vyhlásil Fico. Médiami sa podľa jeho slov šíria obvinenia na predstaviteľov Smeru-SD. Zopakoval, že vražda novinára bola v roku 2018 zneužitá na politické ciele tým, že sa šírili klamstvá. Tie podľa neho pokračujú aj dnes. Zdôraznil, že Smer-SD nemá so smrťou novinára a jeho priateľky nič spoločné, a odmieta nenávistné prejavy voči strane.
„Považujem za chybu, že sme v roku 2018 nešli do aktívnejšej komunikácie a mali sme možno prebiť nezáujem médií inými formami komunikácie s verejnosťou,“ dodal. Keďže sa Smer-SD nepodarilo „zničiť“, politici podľa neho znovu vyťahujú túto tému.
Pellegrini: Vražda novinára spustila výrazný spoločenský a politický pohyb
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola tragédiou, ktorá spustila výrazný spoločenský aj politický pohyb na Slovensku. Vyhlásil to líder mimoparlamentného Hlasu-SD a expremiér Peter Pellegrini v súvislosti s piatym výročím vraždy. Vražda novinára nepatrí do žiadnej demokratickej spoločnosti. Verí, že podobná tragédia sa už nikdy nestane. Odsúdil pritom politiku nenávisti a útokov na médiá.
„Žiaľ, vražda novinára a jeho snúbenice mnohým politikom poslúžila ako výťah k moci,“ podotkol Pellegrini s tým, že sľubovali slušné Slovensko a novinárom rešpekt a ochranu ich práce. „V slovenskej politike môžeme hovoriť o všetkom možnom, len nie o slušnosti,“ dodal. Vo veľkej miere za to podľa neho môžu práve tí, ktorí Kuciaka tak často spomínajú. Vyzval ich, aby sa pozreli do zrkadla a odpovedali si na otázku, či tri roky šírili slušnosť alebo nenávisť.
Mikulec: Vražda spôsobila zlom
Brutálna vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pred piatimi rokmi spôsobila zlom, ktorý objednávatelia tohto ohavného činu neočakávali. Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) to uviedol na sociálnej sieti. Deklaroval, že kým bude šéfom rezortu, polícia a orgány činné v trestnom konaní budú pracovať slobodne a zákonne.
Objednávatelia vraždy si podľa šéfa rezortu boli istí, že dlhoročný prekvitajúci systém podpory organizovaného zločinu zo strany štátu im zabezpečí beztrestnosť a udalosť „vyšumí“. „Polícii sa podarilo násilný čin relatívne rýchlo rozlúsknuť. Ukázalo sa, že polícia, aj keď bola dlhé roky riadená istou skupinou ľudí z Nitry, vyšetrovať nezabudla,“ skonštatoval Mikulec. Verí, že zadávatelia skutku budú spravodlivo odsúdení.
Ako poznamenal, vražda Jána Kuciaka dostala Slovensko do zoznamu krajín, kde sa zabíjajú novinári, pozerajúci na prsty politikom a podnikateľom všetkých kategórií. „Behá mi mráz po chrbte, keď vidím, čo si na tlačových konferenciách dovoľujú voči novinárom aj poctivým policajtom osoby, za ktorých vládnutia sa táto ohavná vražda žurnalistu a jeho budúcej manželky stala,“ podotkol.
Sulík: Vražda novinára a jeho snúbenice bola zlomom, ktorý sa nemal stať
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko zlomom, ktorý sa nikdy nemal stať. Pri príležitosti piateho výročia vraždy to vyhlásil predseda SaS Richard Sulík. Tvrdí, že vražda sa stala symbolom arogancie moci, ktorá sa nezastavila pred ničím.
„Nemalo to zájsť tak ďaleko, že až smrťou dvoch mladých ľudí sa Slovensko dostalo zo zovretia smeráckych vlád. Považujem za svoju povinnosť zabrániť tomu, aby sme ešte niekedy dovolili korupcii spáchať taký ohavný skutok. Vražda novinára sa na Slovensku už nikdy nesmie zopakovať,“ uviedol Sulík.
Podpredseda strany Branislav Gröhling dodal, že vražda s cieľom zastaviť pravdu bola čiernym dňom slovenskej histórie. „Ani päť rokov po tomto odpornom čine sa Slovensko nedokázalo spamätať, aj keď to postupne viedlo k odkrývaniu prepojení medzi vládou, oligarchami, podnikateľmi, vyšetrovateľmi či súdnou mocou. Pre systém ‚našich ľudí‘ a korupcie vyhasli dva mladé životy. Je zahanbujúce, že ich rodiny sa dodnes nedočkali spravodlivosti, keďže objednávatelia stále neboli potrestaní,“ uviedol.
SaS tiež upozornila, že útoky na novinárov doteraz neprestali. „Spochybňujú ich prácu, urážajú ich a zastrašujú. Toto je neprijateľné a neakceptovateľné,“ podotkol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Apeluje na ochranu novinárov a slobody tlače.
Šeliga: Vražda sa nikdy nemala stať
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa nikdy nemala stať. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája a pokračovať v zápase, aby pokračoval aj odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť a boja proti korupcii. Pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára a jeho snúbenice to skonštatoval podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.
„Zápas pokračuje. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája, odložiť žabomyšie vojny, aby aj odkaz Jána a Martiny, odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť, boja proti korupcii pokračoval. Teraz to máme vo svojich rukách a verím, že to nepokazíme, že všetci ukážeme kus dobrej vôle, rešpektu a snahy sa spojiť. Aby aj voľby, ktoré nás čakajú, a budúcnosť bola dobrá. Aby sa už nikdy nestalo, že novinár alebo ktokoľvek, kto sa venuje verejnému záujmu, bol zavraždený,“ uviedol Šeliga.
Vyzval, aby smrť novinára a jeho snúbenice bola pre spoločnosť zároveň silou pokračovať v boji za to lepšie v našej krajine. Poznamenal, že vražda je aj po piatich rokoch tragédiou a ranou pre Slovensko. Zároveň však vyzdvihol nádej a schopnosť spoločnosti spojiť sa pred piatimi rokmi. „Dokázali sme sa po vražde spojiť a dostať tých, ktorí nesú politickú zodpovednosť za vraždu, preč z vlády,“ uviedol. Šeliga verí, že v apríli bude známy rozsudok súdu v kauze vraždy a že bude potrestaný objednávateľ i vykonávatelia skutku.
Šéfka strany Za ľudí a dočasne poverená vicepremiérka Veronika Remišová doplnila, že vražda otriasla krajinou a ľudia v roku 2020 vo voľbách rozhodli, že takto Slovensko už ďalej nemôže ísť. „Nezabudneme! Zlo a korupcia už nesmú sa vrátiť,“ vyhlásila s tým, že očista spoločnosti od korupcie sa nikdy nedeje sama od seba a automaticky. „Na to je potrebná odvaha, silná politická vôľa a vytrvalé úsilie. Toto úsilie prinieslo pozitívne výsledky, v rebríčku vnímania korupcie sme sa zlepšili o rekordných 11 miest,“ dodala. Po piatich rokoch však Slovensko podľa nej opäť stojí na križovatke.
Pamätník Záhrada bude pripomínať Jána a Martinu
Na mieste vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači v okrese Galanta vznikne po zbúraní rodinného domu Pamätník slobody slova. Vo verejnej výtvarno-architektonickej súťaži minulý rok spomedzi 27 súťažných návrhov zo Slovenska aj zo zahraničia zvíťazil návrh autorov Benjamína Brádňanskeho, Víta Haladu a Martina Piačeka z ateliéru N/A s názvom Záhrada.
„Aktuálne sme pred podpisom zmluvy na vypracovanie projektovej dokumentácie. Tento rok prebehne územné a stavebné konanie. Následne bude vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. S výstavbou by sa malo začať v priebehu roka 2024,“ informovala agentúru SITA Natália Petkáčová z Úradu Trnavského samosprávneho kraja.
Víťazný návrh s názvom Záhrada pracuje s naklonením pozemku, čo evokuje pocit nerovnováhy, vychýlenia a trvalej zmeny. Vyhlasovateľom výtvarno – architektonickej súťaže bol spolu s ďalšími partnermi Trnavský samosprávny kraj, ktorý bude podľa župana Jozefa Viskupiča financovať aj výstavbu pamätníka./agentury/
X X X
Čaputová zvolala okrúhly stôl, Krajniak sľubuje novú pomoc. Ako pomôcť najchudobnejším?
615-tisíc ľudí. Toľko obyvateľov je v súčasnosti ohrozených chudobou. Ide o 11,4 percenta populácie. Údaje o životnej úrovni hovoria o veľmi nepriaznivých podmienkach. Najviac ohrozené sú viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti, teda jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom, alebo deti mladšie ako 18 rokov. Aj preto sa minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) rozhodol v krátkom čase pripraviť adresnú pomoc pre približne 50-tisíc ľudí.
Na snímke zľava dočasne vymenovaný minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) a prezidentka SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie po rokovaní s expertmi o aktuálnej sociálnej a ekonomickej situácii na Slovensku, riešení aktuálnych kríz a o téme chudoby.
Prezidentka Zuzana Čaputová si na začiatku februára pozvala ministra práce spolu s ekonomickými odborníkmi a so sociológmi za okrúhly stôl a diskutovali o chudobe. Preberali aj tému, či prijaté kompenzačné opatrenia sú dostatočné aj pre skupinu občanov, na ktorých inflácia a zdražovanie dopadajú najviac. Tým myslela ľudí s nízkymi príjmami.
„To, na čom sa experti vrátane ministra zhodli, je, že nám chýba konkrétna a jasná špecifikácia osôb, prípadne domácností, ktorí pomoc najviac potrebujú,“ uviedla Čaputová s tým, že potrebná je adresná dávka. Ocenila, že minister plánuje o jej príprave ďalej rokovať s expertmi. Existuje podľa nej viacero možností – prijať ju v krátkom čase pre nižší počet osôb, aby bola poskytnutá čo najskôr. Zároveň treba pripravovať širšie systémovejšie opatrenia.
„Snažili sme sa presne prepočítať z analytických dát, koľko z tých 615-tisíc ľudí na Slovensku ohrozených chudobou dosiahlo na akú pomoc, doteraz už doručenú alebo doručovanú v tomto roku,“ vysvetlil Krajniak. Hovorí, že podľa odhadov je 50-tisíc ľudí, ktorým sa okrem energetickej pomoci iná nedostala. Ide podľa neho najmä o ľudí tesne nad hranicou hmotnej núdze s veľmi nízkym príjmom. Do 10. marca plánuje zvolať ďalšie stretnutie s expertmi a pripraviť nový návrh na pomoc. Denník Pravda sa opýtal ekonómov a analytikov, aké kroky treba urobiť pre to, aby sa v spoločnosti znížil počet chudobných ľudí.
Z výplaty by štát nemal brať toľko
Daňovo-odvodové zaťaženie práce oberá pracujúcich o časť výplaty, keďže dane a odvody musia zaplatiť štátu. Ak by bolo nižšie, ľuďom by sa oplatilo pracovať, najmä tým chudobnejším. „Daňovo-odvodové zaťaženie práce paradoxne posledné roky najrýchlejšie rástlo pre zamestnancov s najnižšími mzdami,“ vysvetľuje liberálny ekonóm z INESS Robert Chovanculiak. V roku 2015 bolo na úrovni 30 percent, dnes je o desať percent vyššie, tvrdí. Podľa neho je riešením zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov.
Podľa Štatistického úradu Slovensko patrí medzi krajiny s najrigidnejším Zákonníkom práce. „Ak je náročné zamestnávať ľudí, podnikatelia to budú robiť v menšej miere. Konkrétne pre chudobných ľudí predstavuje najväčší problém vysoká minimálna mzda, a to predovšetkým v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch Slovenska,“ hovorí Chovanculiak.
Za veľký problém považuje aj vysokú mieru nezamestnanosti a nízky počet voľných pracovných miest na vysoký počet uchádzačov o zamestnanie. Inštitút finančnej politiky tiež potvrdil, že negatívny vplyv vysokej minimálnej mzdy pôsobí na možnosť nájsť si prácu. „Politické preteky vo zvyšovaní minimálnej mzdy vytvorili na Slovensku desaťtisíce nezamestnaných ľudí, ktorí sa kvôli tomu prepadli do chudoby,“ dodal.
Dlhy tlačia na najslabších
Jednou z príčin chudoby je aj nesúlad príjmov a výdavkov. S tým súvisí dlhová špirála, do ktorej sa časť obyvateľov opakovane dostáva, hovorí odborník na financie Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Dlhová špirála je vlastne nabaľovanie dlhov s čoraz vyšším úrokom, ktoré sa typicky končí sériou exekúcií. Dodáva, že štát tzv. generálnym pardonom síce dal šancu odpustiť úroky, no nie istinu dlhu, nemotivuje tým k zodpovednému nakladaniu s peniazmi.
„Ľudia sa totiž nenaučia lepšie hospodáriť s peniazmi. Len zistia, že úverov sa dá bezbolestne zbaviť a vo väčšine prípadov sa opäť dostanú do dlhov,“ opisuje Búlik. Opakujúca sa dlhová špirála a exekúcie spôsobujú, že ľudia časť života nemôžu legálne pracovať, a tak sa opakovane prepadajú do chudoby.
Odborník teda odporúča, aby sa zo zákona o bankrote vylúčila alternatíva odpisu celého dlhu a ponechal by len možnosť splátkového kalendára s miernymi podmienkam. Tak by mal každý šancu svoj dlh splatiť.
Pomáhať tomu, komu treba, nie všetkým
Zmeny v sociálnom systéme sa dajú rozdeliť do viacerých fáz. Odborár a publicista Ján Košč tvrdí, že dôležité je, aby sa nerobili nekoncepčné zmeny, ktoré celý systém iba komplikujú a zneprehľadňujú. „V podstate potrebujeme nanovo vyriešiť nastavenie sociálneho systému, ktorý by mal byť kombináciou adresného – teda pomáhať, kde treba – a plošného univerzálneho systému,“ vysvetľuje Košč.
Spomedzi krajín združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj patrí Slovensko desaťročia medzi krajiny, ktoré na svoj sociálny systém dávajú jeden z najnižších podielov na HDP. V neposlednom rade Košč pripomína, že je potrebné odstraňovať zo sociálneho systému takzvanú zásluhovosť tam, kde to nemá žiaden logický zmysel. Napríklad pri dávkach určených deťom je nezmyslom riešiť sociálne postavenie rodičov, pretože takéto nastavenie poškodzuje nielen budúcnosť detí z chudobných rodín, ale aj celú spoločnosť, dodáva.
Pomáhať tomu, kto potrebuje a nie plošne, prízvukuje aj odborník na financie a analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Adresnosť je to, na čo odborníci upozorňujú v podstate už roky. Plošné riešenia sú spravodlivé v zmysle „každému rovnako“, ale nie sú spravodlivé v zmysle „každému rovnaký úžitok“. Uvádza, že treba správne stanoviť úroveň chudoby. Chudobnými sa totiž cítia aj ľudia, ktorí v porovnaní s inými žijú nadštandardne. Chudoba sa môže vnímať rozdielne medzi rôznymi regiónmi. Napríklad na vidieku sa chudobným môže cítiť človek s nízkym príjmom, a to napriek zabezpečenému prísunu potravín zo záhrady či z dvora. Naproti tomu v meste človek môže mať o čosi vyšší príjem, no nemá v tomto zmysle príležitosti na alternatívne zdroje zabezpečenia sa, myslí si Škriniar.
Reforma životného minima
Takmer 60 dávok a príspevkov by malo rásť rýchlejšie ako doteraz. Hovorí o tom nedávno schválená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Životné minimum sa po novom bude valorizovať podľa inflácie nízkopríjmovej domácnosti. Tá by mala dosiahnuť výšku zhruba 13 percent a presne o toľko by malo narásť životné minimum. V súčasnosti je jeho výška na úrovni 234,42 eura pre jednu plnoletú osobu. Čo je síce dobrá správa, ale mnoho ľudí z biedy nedostane. Životné minimum bolo v roku 2004 dvojnásobkom vtedajšej hranice chudoby a dnes je životné minimum len zhruba na polovičnej úrovni k aktuálnej hranici chudoby, hovorí Košč.
„Nedávnu zmenu spôsobu jeho valorizácie možno považovať len za kozmetickú úpravu, ktorá nie je systémovým prekopaním samotnej podstaty a účelu životného minima a naň nadviazaných ďalších dávok a pomocí,“ pridáva sa aj prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Treba podľa nej jednorazovo túto sumu zvýšiť. Následne predefinovať zmysel životného minima.
Potom ho ideálne nadviazať na nejakú novú veličinu, trebárs určiť jeho podiel voči priemernej alebo minimálnej mzde. „Takto uchopenú zmenu filozofie a nastavenia životného minima by sme považovali za dlhodobú, systémovú, efektívnu a adresnú pomoc, ktorá by zasiahla cez rôzne formy pomoci a dávok široké skupiny obyvateľstva. Zároveň by garantovala aj stabilnú ochrannú sieť v prípade ďalších možných kríz a sociálneho ohrozenia tých najviac núdznych,“ dodala Uhlerová./agentury/
X X X
Kauza Mýtnik: Suchoba reagoval na stotridsať otázok, Brhelovci priviedli aj psychológa
V stredu sa Suchobu bude pýtať Kaliňák ako obhajca bývalého štátneho tajomníka rezortu financií Radka Kuruca. Ako svedok bude vypovedať aj ďalší z niekdajších vysokých štátnych úradníkov Daniel Čech.
Kľúčový svedok v kauze Mýtnik, IT podnikateľ Michal Suchoba vypovedal pred senátom špecializovaného trestného súdu už tretí pojednávací deň a otázky obhajcov obžalovaných naňho budú smerovať aj v stredu.
Suchobova firma Allexis podľa obžaloby profitovala zo zmanipulovaných tendrov na informačné systémy pre Finančnú správu, štátu mala pritom vzniknúť škoda viac ako 45 miliónov eur.
Priznal, že uplácal. Brhelovcov nazval výpalníkmi
Podozrivé zákazky spája obžaloba s érou Františka Imreczeho ako šéfa daniarov, bolo to v čase vlády Smeru. Suchoba priznáva, že preto, aby jeho firma uspela, uplácal štátnych úradníkov.
Nielen Imreczeho a jeho podriadených, podiel si mal vypýtať i bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc a cez ďalšieho človeka aj vtedajší minister za Smer Peter Kažimír, ktorý jediný vedel zariadiť rozpočtové krytie pre zavádzanie IT systémov Allexisu.
Suchoba už vlani vypovedal pred súdom o vplyve Jozefa Brhela staršieho, blízkeho špičkám Smeru, v týchto kruhoch aj o tom, ako sa mu Brhelovci „natlačili do firmy“.
Brhel starší aj jeho syn Jozef sú v kauze rovnako obžalovanými. Postup, keď sa dostali k 50-percentnému podielu v jeho firme, nazval Suchoba z ich strany „výpalníctvom“. Bez nich by podľa neho nikdy nevznikol reťazec firiem naviazaných na Allexis, niektoré z nich v zahraničí, konkrétne v Českej republike, na Malte či Cypre. Suchoba už skôr opísal, ako do nich vyvádzali zdroje.
Spolupráca s Brhelovcami sa mu síce nepáčila, no videl ich ako podmienku pre prístup k zákazkám na IT systémy pre Finančnú správu.
Brhelovci prišli so psychológom
Obhajca Brhelovcov Michal Mandzák sa Suchobove tvrdenia o tom, že celá myšlienka reťazca firiem vznikla u Brhelovcov, snažil spochybniť. Poukazoval na e-maily medzi ním a ďalším obžalovaným v kauze, právnikom Martinom Bahledom, kde komunikujú o konkrétnych úkonoch v súvislosti s firmami, napríklad vo vzťahu k Allexis Group, a.s. v Českej republike, či Allexis Assets na Malte.
Snažil sa dokázať, že Suchoba do procesov zasahoval oveľa viac, ako priznáva. Niektoré zo správ IT podnikateľ potvrdil, iné si nepamätal, no nevylučoval, že by si ich s Bahledom vymenili.
Práve Mandzák priviedol na súd aj znalca z odboru psychológie Dušana Selka, ktorý mal Suchobu sledovať počas jeho odpovedí na otázky a posúdiť jeho vierohodnosť. Senát sudcu Jána Hrubalu požiadal, aby Selko mohol sedieť v pojednávacej sieni na mieste, odkiaľ by videl svedkovi do tváre a mohol pozorovať jeho reakcie.
To súd neumožnil, Selka nepovažuje za prizvaného znalca. Počas pojednávania sedel, rovnako ako časť obžalovaných vrátane Brhelovcov, väčšina obhajcov, ale aj novinári a verejnosť za Suchobovým chrbtom. V konkrétnej pojednávacej miestnosti ide o bežnú prax. Pri kauze Mýtnik sú miesta takmer zaplnené, keďže len obhajcovia Brhelovcov chodievajú na súd aj piati naraz.
Selko sa sťažoval, že nevidieť svedkovi do tváre a nemať možnosť sledovať jeho neverbálne prejavy, je absurdné. Keď sme sa psychológa pýtali na jeho dojmy z odpovedí Suchobu, reagoval, že „je unavený a svoje dojmy si nechá pre seba“. Hodlá ich spracovať do odborného vyjadrenia pre právneho zástupcu jedného z klientov, potvrdil, že prišiel na žiadosť Mandzáka. Honorár vraj ešte dohodnutý nemajú.
Pre Aktuality Selko odmietol, že by jeho prítomnosť na pojednávaní mala svedka Suchobu účelovo znervózniť.
Prokurátor spočítal otázky
Mandzák postup obhajoby zdôvodnil, že znalecké skúmanie za účelom stanovenia vierohodnosti „je v súdnej praxi bežne aplikovateľné a obhajoba má právo, aby znalca pribrala“. Postup predsedu senátu Hrubalu kritizoval, obhajoba Brhelovcov už na začiatku procesu sudcu neúspešne namietala pre zaujatosť.
Prokurátor Ondrej Repa prítomnosť znalca už predtým okomentoval, že ak chcel posudzovať dôveryhodnosť svedka, bolo by lepšie, keby bol aj pri spontánnej časti jeho výpovede, nielen pri otázkach obhajcov.
„Je jeho právom byť prítomný ako verejnosť, ale rozhodujúce bude, či si ho obhajoba ako znalca aj následne priberie a predloží znalecký posudok. Preto považujem za zbytočné to teraz hodnotiť,“ povedal.
Suchoba bude v stredu už tretí pojednávací deň odpovedať na otázky advokátov obžalovaných. Repa pritom kritizoval, že sa často opakovane pýtajú na to, čo zaznelo v spontánnej výpovedi svedka v novembri.
„Pre zaujímavosť, dnes padlo vyše 130 otázok zo strany obhajcov,“ povedal s dôvetkom, že jeho kolega ich počítal.
K slovu sa dostane Kaliňák ako Kurucov advokát
Pojednávanie bude pokračovať v stredu, keď sa budú Suchobu pýtať Kurucovi advokáti Robert Kaliňák a David Lindtner.
Sudca Hrubala ohlásil, že by to mal byť posledný deň, keď IT magnát bude vypovedať, prihovoril sa mu: „Predpokladám, že nemáte na zajtra kúpenú letenku.“ Suchoba totiž na pojednávania lieta z Dubaja.
Už dopoludnia by si mal na lavicu svedkov sadnúť aj bývalý vysokopostavený funkcionár Finančnej správy Daniel Čech, odsúdený v inej kauze. V štvrtok sa očakáva výpoveď podnikateľky Jany Rovčaninovej z firmy Allexis. Aj ona s políciou spolupracovala a na treste za spoluúčasť na machináciách pri verejnom obstarávaní sa s prokurátorom dohodla.
Obžaloba v kauze Mýtnik hovorí o porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácii pri verejnom obstarávaní, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o prijímaní úplatkov. Okrem Brhelovcov a Kuruca sú právnik Martin Bahleda, architekt Miroslav Slahučka a Milan Grega, exšéf IT sekcie na finančnej správe. Šestica mužov všetky podozrenia z trestnej činnosti popiera.
Prípady Suchobu a Imreczeho vedie prokuratúra v samostatných trestných konaniach, Imrecze sa v prípade uplácania jeho podriadených už dohodol, aktuality.sk
X X X
Z Rumunska hlásia druhé zemetrasenie za 24 hodín
Zemetrasenie s magnitúdou 5,7 zasiahlo v utorok Rumunsko. Ide o druhé takto silné zemetrasenie v krajine za uplynulých 24 hodín. V oboch prípadoch neboli hlásené závažnejšie škody, informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Utorkové zemetrasenie bolo zaznamenané o 15.16 h v regióne Gorj na juhozápade krajiny. Epicentrum sa nachádzalo v hĺbke 40 kilometrov, ukazujú dáta rumunského Národného ústavu pre fyziku Zeme.
Otrasy cítili aj v Bukurešti
Zemetrasenie bolo cítiť aj v rumunskej metropole Bukurešť i v meste Kluž na severe krajiny. Na sociálnych sieťach boli zverejnené videá, na ktorých vidieť, ako v obchode počas zemetrasenia padajú produkty z regálov, opisuje AP.
Úrady v regióne Gorj v utorok vo vyhlásení uviedli, že nedostali žiadne telefonáty súvisiace so zemetrasením a neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.
V pondelok zaznamenali na juhozápade Rumunska zemetrasenie s magnitúdou 5,2. Epicentrum sa nachádzalo v hĺbke 13,2 kilometra. Po oboch zemetraseniach hlásili úrady dotrasy s magnitúdou 3, píše AP, aktuality.sk
X X X
Rezort práce rozdá chudobným rodinám viac ako 100 tisíc potravinových balíčkov. Kto a kedy ich dostane?
Už na jar začne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spoločne s vybranými partnerskými organizáciami s distribúciou potravinových a hygienických balíčkov.
Počas marca a apríla po celom Slovensku rozdelí približne 100 tisíc potravinových balíčkov naplnených trvanlivými potravinami ako sú múka, ryža, cestoviny, cukor či strukoviny.
Ďalších približne 65 tisíc hygienických balíčkov bude obsahovať gél na pranie, saponáty, mydlo, čistiace prostriedky, zubnú pastu či šampón.
Táto forma pomoci je určená pre jednotlivcov, rodiny s deťmi, dôchodcov, invalidov a ťažko zdravotne postihnutým ľudom, ktorí sú príjemcami pomoci v hmotnej núdzi a ocitli sa v mimoriadne nepriaznivej alebo krízovej životnej situácii, z ktorej sa nedokážu sami dostať.
Pri distribúcii potravinových balíčkov ide o osoby žijúce v domácnostiach a osoby, ktorým je poskytovaná sociálna služba v zariadení sociálnych služieb bez poskytovania stravy;
Pri distribúcii hygienických balíčkov sú to najmä rodiny s nezaopatrenými deťmi, ktoré nemajú príjem zo zárobkovej činnosti.
Koneční prijímatelia nemusia o balíky žiadať. Partnerské organizácie zabezpečia, aby sa k nim dostali.
Podľa údajov EU SILC 2021 bolo na Slovensku pod hranicou chudoby 17,6 % detí do 18 rokov, 33,6 % jednotlivcov s aspoň jedným dieťaťom (neúplné rodiny) a 36,3 % rodín s tromi a viac deťmi.
Presný harmonogram distribúcie balíčkov s podrobnými informáciami vopred zverejní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej webovej stránke./agentury/
X X X
Kauza Mýtnik: Suchoba reagoval na stotridsať otázok, Brhelovci priviedli aj psychológa
V stredu sa Suchobu bude pýtať Kaliňák ako obhajca bývalého štátneho tajomníka rezortu financií Radka Kuruca. Ako svedok bude vypovedať aj ďalší z niekdajších vysokých štátnych úradníkov Daniel Čech.
Kľúčový svedok v kauze Mýtnik, IT podnikateľ Michal Suchoba vypovedal pred senátom špecializovaného trestného súdu už tretí pojednávací deň a otázky obhajcov obžalovaných naňho budú smerovať aj v stredu.
Suchobova firma Allexis podľa obžaloby profitovala zo zmanipulovaných tendrov na informačné systémy pre Finančnú správu, štátu mala pritom vzniknúť škoda viac ako 45 miliónov eur.
Priznal, že uplácal. Brhelovcov nazval výpalníkmi
Podozrivé zákazky spája obžaloba s érou Františka Imreczeho ako šéfa daniarov, bolo to v čase vlády Smeru. Suchoba priznáva, že preto, aby jeho firma uspela, uplácal štátnych úradníkov.
Nielen Imreczeho a jeho podriadených, podiel si mal vypýtať i bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc a cez ďalšieho človeka aj vtedajší minister za Smer Peter Kažimír, ktorý jediný vedel zariadiť rozpočtové krytie pre zavádzanie IT systémov Allexisu.
Suchoba už vlani vypovedal pred súdom o vplyve Jozefa Brhela staršieho, blízkeho špičkám Smeru, v týchto kruhoch aj o tom, ako sa mu Brhelovci „natlačili do firmy“.
Brhel starší aj jeho syn Jozef sú v kauze rovnako obžalovanými. Postup, keď sa dostali k 50-percentnému podielu v jeho firme, nazval Suchoba z ich strany „výpalníctvom“. Bez nich by podľa neho nikdy nevznikol reťazec firiem naviazaných na Allexis, niektoré z nich v zahraničí, konkrétne v Českej republike, na Malte či Cypre. Suchoba už skôr opísal, ako do nich vyvádzali zdroje.
Spolupráca s Brhelovcami sa mu síce nepáčila, no videl ich ako podmienku pre prístup k zákazkám na IT systémy pre Finančnú správu.
Brhelovci prišli so psychológom
Obhajca Brhelovcov Michal Mandzák sa Suchobove tvrdenia o tom, že celá myšlienka reťazca firiem vznikla u Brhelovcov, snažil spochybniť. Poukazoval na e-maily medzi ním a ďalším obžalovaným v kauze, právnikom Martinom Bahledom, kde komunikujú o konkrétnych úkonoch v súvislosti s firmami, napríklad vo vzťahu k Allexis Group, a.s. v Českej republike, či Allexis Assets na Malte.
Snažil sa dokázať, že Suchoba do procesov zasahoval oveľa viac, ako priznáva. Niektoré zo správ IT podnikateľ potvrdil, iné si nepamätal, no nevylučoval, že by si ich s Bahledom vymenili.
Práve Mandzák priviedol na súd aj znalca z odboru psychológie Dušana Selka, ktorý mal Suchobu sledovať počas jeho odpovedí na otázky a posúdiť jeho vierohodnosť. Senát sudcu Jána Hrubalu požiadal, aby Selko mohol sedieť v pojednávacej sieni na mieste, odkiaľ by videl svedkovi do tváre a mohol pozorovať jeho reakcie.
To súd neumožnil, Selka nepovažuje za prizvaného znalca. Počas pojednávania sedel, rovnako ako časť obžalovaných vrátane Brhelovcov, väčšina obhajcov, ale aj novinári a verejnosť za Suchobovým chrbtom. V konkrétnej pojednávacej miestnosti ide o bežnú prax. Pri kauze Mýtnik sú miesta takmer zaplnené, keďže len obhajcovia Brhelovcov chodievajú na súd aj piati naraz.
Selko sa sťažoval, že nevidieť svedkovi do tváre a nemať možnosť sledovať jeho neverbálne prejavy, je absurdné. Keď sme sa psychológa pýtali na jeho dojmy z odpovedí Suchobu, reagoval, že „je unavený a svoje dojmy si nechá pre seba“. Hodlá ich spracovať do odborného vyjadrenia pre právneho zástupcu jedného z klientov, potvrdil, že prišiel na žiadosť Mandzáka. Honorár vraj ešte dohodnutý nemajú.
Pre Aktuality Selko odmietol, že by jeho prítomnosť na pojednávaní mala svedka Suchobu účelovo znervózniť.
Prokurátor spočítal otázky
Mandzák postup obhajoby zdôvodnil, že znalecké skúmanie za účelom stanovenia vierohodnosti „je v súdnej praxi bežne aplikovateľné a obhajoba má právo, aby znalca pribrala“. Postup predsedu senátu Hrubalu kritizoval, obhajoba Brhelovcov už na začiatku procesu sudcu neúspešne namietala pre zaujatosť.
Prokurátor Ondrej Repa prítomnosť znalca už predtým okomentoval, že ak chcel posudzovať dôveryhodnosť svedka, bolo by lepšie, keby bol aj pri spontánnej časti jeho výpovede, nielen pri otázkach obhajcov.
„Je jeho právom byť prítomný ako verejnosť, ale rozhodujúce bude, či si ho obhajoba ako znalca aj následne priberie a predloží znalecký posudok. Preto považujem za zbytočné to teraz hodnotiť,“ povedal.
Suchoba bude v stredu už tretí pojednávací deň odpovedať na otázky advokátov obžalovaných. Repa pritom kritizoval, že sa často opakovane pýtajú na to, čo zaznelo v spontánnej výpovedi svedka v novembri.
„Pre zaujímavosť, dnes padlo vyše 130 otázok zo strany obhajcov,“ povedal s dôvetkom, že jeho kolega ich počítal.
K slovu sa dostane Kaliňák ako Kurucov advokát
Pojednávanie bude pokračovať v stredu, keď sa budú Suchobu pýtať Kurucovi advokáti Robert Kaliňák a David Lindtner.
Sudca Hrubala ohlásil, že by to mal byť posledný deň, keď IT magnát bude vypovedať, prihovoril sa mu: „Predpokladám, že nemáte na zajtra kúpenú letenku.“ Suchoba totiž na pojednávania lieta z Dubaja.
Už dopoludnia by si mal na lavicu svedkov sadnúť aj bývalý vysokopostavený funkcionár Finančnej správy Daniel Čech, odsúdený v inej kauze. V štvrtok sa očakáva výpoveď podnikateľky Jany Rovčaninovej z firmy Allexis. Aj ona s políciou spolupracovala a na treste za spoluúčasť na machináciách pri verejnom obstarávaní sa s prokurátorom dohodla.
Obžaloba v kauze Mýtnik hovorí o porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácii pri verejnom obstarávaní, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o prijímaní úplatkov. Okrem Brhelovcov a Kuruca sú právnik Martin Bahleda, architekt Miroslav Slahučka a Milan Grega, exšéf IT sekcie na finančnej správe. Šestica mužov všetky podozrenia z trestnej činnosti popiera.
Prípady Suchobu a Imreczeho vedie prokuratúra v samostatných trestných konaniach, Imrecze sa v prípade uplácania jeho podriadených už dohodol, aktuality.sk
X X X
Slováci pozor! Markíza a Jojka dosiahli svoje, exodus českých staníc sa začal. Tieto televízie sú vypnuté…
O možnom vypnutí obľúbených českých staníc sa špekulovalo už niekoľko týždňov. Prvý televízny operátor spravil rázny krok.
Začiatkom tohto roka vzišla iniciatíva Jojky a Markízy voči slovenským operátorom, aby začali obmedzovať vysielanie českých staníc na Slovensku. Už pred rokmi dosiahli svoje a z našich končín zmizli televízie z Nova Group, okrem hlavnej Novy vypli aj sesterské stanice. Pri Prime nešlo o tak radikálne riešenie a na Slovensku sa vyplo vysielania Primy, jej menšie tematické stanice zostali dostupné. Našinci si mimoriadne obľúbili Prima Cool, Prima Love, Prima Zoom, medzičasom vznikli variácie Prima Star alebo filmová Prima Max.
Slovenské komerčné stanice snahy o vypnutie obľúbených českých televízií opierajú o argument, že je problém s vysielacími právami. České televízie šíria svoj obsah na Slovensku nelegálne, pretože kupujú práva len pre svoje územie, pričom slovenské televízie vraj prichádzajú o divákov a zisky, keď sa vysiela program v českom znení, keď o krátky čas majú tie isté programy prichystané slovenské televízie.
Markíza s Jojkou najnovšími požiadavkami zašli ešte ďalej a požadovali aj stiahnutie programov Českej televízie, ktorá má u nás mimoriadne silnú divácku základňu. Napokon televízia JOJ vniesla viac svetla do nárokov. Stačilo by, keby sa vysielanie českých staníc na Slovensku vypínalo v čase, keď by vysielali vybrané filmy a seriály. Na televíznej obrazovke by zostalo svietiť iba oznámenie, že daný program nie je možné vysielať na Slovensku. V praxi to Slováci vidia, napríklad, vo vysielaní Nova International počas športových správ. Vybrané reportáže sú prekryté spomínaným oznamom a dostupný je iba zvuk.
Ako by to vyzeralo v praxi, keby vysielanie českých staníc bolo niekoľkokrát denne prerušované, si asi máloktorý divák vie predstaviť.
Bez predchádzajúceho oznámenia spravil televízny operátor Orange v pondelok rázny krok a svojim zákazníkom digitálnej televízie, bez milosti, úplne vypol viaceré české stanice. Ide o televízie Prima Cool, Prima Zoom, Prima Krimi, Prima Star, Prima Max, CNN Prima News. Stopku dostala aj ČT Déčko/Art a ČT Šport.
Zákazníkov Orangeu na vybraných pozíciách čaká iba oznámenie v znení: „Ospravedlňujeme sa, ale vybraný kanál nie je možné šíriť na území Slovenskej republiky z dôvodu licenčných podmienok.“
Ako náhradu ponúka Orange až do konca roka bezplatne prémiový televízny balík, v ktorom zákazníci nájdu stanice Discovery, Animal Planet, Travel Channel, Discovery Science, Food Network alebo ID.
Zákazníkov Orangeu čakalo v pondelok nemilé prekvapenie. Operátor vypol takmer všetky české stanice. Na ich pozíciách je dostupný iba strohý odkaz. O tomto kroku operátor vopred neinformoval svojich zákazníkov.
Dá sa očakávať, že k podobnému kroku čoskoro pristúpia aj ostatní televízni operátori. O ich stanovisko sme požiadali a článok budeme po zaslaní ich stanovísk aktualizovať.
Na Slovensku tak vzniká, opäť, bezprecedentná situácia, ktorá ide totálne proti prúdu súčasného televízneho trendu, keď divák má právo vybrať si stanicu z celého sveta, ktorú chce pozerať. U nás sa deje presný opak. Tento krok môže ešte viac podporiť predplácanie streamovacích služieb a odklon od sledovanie lineárnych staníc. Avšak staršia cieľovka zostane naďalej odkázaná na klasické televízie a ich rošády na trhu.
Komerčné stanice dúfajú, že týmto krokom prilákajú k sebe pomerne značnú časť publika. Nie je tajomstvom, že české stanice majú u nás niekoľko desiatok percent veľkú časť z koláča sledovanosti. Teraz táto skupina bude prinútená presmerovať svoju pozornosť na slovenské televízie.
Avšak stopka pre české stanice môže byť, a zrejme aj bude, rozbuškou pre vznik nových slovenských tematických staníc, pretože vznikne atraktívna diera na trhu, o ktorej sa vie, že je od publika žiadaná. Komerčné stanice ju budú chcieť zaplniť, pochopiteľne, už so slovenskou reklamou a príjmami, ktoré budú z toho vyplývať. A vlastne o tom je celá problematika pôsobenia českých staníc na Slovensku./agentury/
X X X
Exposlanec OĽaNO chce vyhnať sliepky z klietok. Hydinári sú proti, kto si potom priplatí za vajíčka?
V slovenskom parlamente sa opäť bojuje o práva sliepok. Nezaradený poslanec Tomáš Šudík, predtým OĽaNO, navrhuje od roku 2029 zakázať na Slovensku klietkový chov nosníc. Existujúcim klietkovým chovom mieni dať Šudíkova novela päťročné prechodné obdobie. Celé tri štvrtiny produkcie vajec zo slovenských fariem pochádza z klietkových chovov. Hydinári s návrhom nesúhlasia.
Chovatelia nosníc považujú návrh za poslaneckú iniciatívu motivovanú blížiacimi sa voľbami. Zdôrazňujú, že európska legislatíva nezakazuje chov nosníc v tzv. organických klietkach, ktorý prevažuje na Slovensku. Tá sa v únii uplatňuje od roku 2012 a bola reakciou Bruselu na kritiku ochranárskych organizácií, ktoré žiadali lepšie životné podmienky pre nosnice chované v halách.
Slovenskí hydinári na rozdiel od chovateľov nosníc starých aj nových členských krajín (Taliansko, Francúzsko, Španielsko či Poľsko) včas, teda k 1. januáru 2012 zrekonštruovali farmy. Požiadavku na ďalšie zlepšovanie životných podmienok zvierat, ktoré sú v súlade s platnou eurolegislatívou, nepovažujú za najšťastnejšiu.
Argumentujú jednak ekonomikou chovu, jednak tým, že organické klietky garantujú sliepkam dobré životné podmienky.
„Vajcia z klietkových chovov sú najlacnejšie. Cena je momentálne kľúčové kritérium pre deväť z desiatich slovenských kupujúcich. Pre porovnanie, podstielkové vajcia sú drahšie o 20 až 25 percent,“ povedal podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák.
Návrh, s ktorým v rámci novely zákona o veterinárnej starostlivosti prichádza poslanec Šudík, považuje podstielkové chovy za lepšie ako klietkové. Hydinári preto požiadali o výklad Európsku komisiu. Tá v stanovisku uviedla, že zlepšenie životných podmienok nespočíva jednoducho v prechode na podstielkové chovy, ale lepšie životné podmienky znamenajú zníženie počtu chovaných nosníc o 20 percent. Zatiaľ sú v Európe len tri členské štáty, ktoré sú proaktívne v otázke životných podmienok – Luxembursko, Rakúsko a Česká republika.
Všetky ostatné sú zdržanlivé. Náladu, ktorá pri prerokúvaní tejto otázky vládne medzi predstaviteľmi členských štátov v Európskej komisii, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš charakterizoval vetou: „Poďme do toho, ale európski farmári to bez podpory EÚ a národných štátov sami nezvládnu.“
Treba nájsť 75 miliónov
Teraz prichádza ďalšia vlna podnetov na prechod od organických klietok na podstielkové a voľnovýbehové chovy hydiny. Má to však hneď niekoľko úskalí. Tým každoročne sa opakujúcim je epidémia vtáčej chrípky, ktorá sa nevyhla ani Slovensku, pričom oveľa viac postihla Holandsko, Veľkú Britániu, ale aj Českú republiku, Poľsko či Maďarsko.
Pri masovom prechode na podstielkové chovy sa vynára aj otázka zdravotnej neškodnosti vajec, najmä pokiaľ ide riziko nebezpečnej salmonely. „Veci sú v pohybe, ale treba vyčkať, do čoho vlastne vyústia,“ apeluje profesor Bíreš. „Európsky parlament zaviazal Európsku komisiu pripraviť do konca marca návrh ako ďalej v Európskej únii pokračovať v chovoch nosníc. Treba diskutovať o budúcnosti chovov a prihliadať aj na to, čo hovoria chovatelia,“ dodal Bíreš.
Ešte počas ministrovania Gabriely Matečnej podpísali hydinári s predstaviteľmi obchodu memorandum, v ktorom hovorili o prechode na alternatívne chovy nosníc do roku 2030. Bolo však jasné, že tempo prechodu určia peniaze na investície do chovov. „Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude treba investovať 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú k dispozícii,“ povedal podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák. Napriek tomu, že na tento problém upozorňujú už štyri roky, doteraz neboli na prerobenie klietkových chovov vyplatené zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiadne finančné prostriedky.
Pes je zakopaný v peniazoch
Ministerstvo uviedlo, že „ročne chovatelia prerobia chovné priestory na alternatívne spôsoby na úrovni 5 percent. Predpoklad upustenia od klietkového chovu je reálny, no v dlhodobom horizonte“.
Pes je zakopaný, samozrejme, v peniazoch. Ide o to, komu ich zobrať a komu dať, teda zobrať ich chovateľom dobytka, oviec a dať hydinárom? Na prechod k podstielkovým chovom tlačia, ako uviedlo ministerstvo, aj zahraničné obchodné reťazce. Už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov.
Lenže môže sa stať, že ak nebudú odoberať slovenské vajcia, budú na Slovensko prúdiť podstielkové, v skutočnosti však klietkové vajcia zo zahraničia. Poľsko, najväčší producent vajec, sa podľa slovenských hydinárov vôbec neponáhľa s rekonštrukciou klietkových fariem nosníc. Neponáhľalo sa ani v roku 2012, vymohlo si prechodné obdobie a z dlhodobého – trhového hľadiska bolo napokon víťazom.
„Máme už skúsenosti z rýchleho prechodu na organické klietky. Poliaci vyčkali a potom všetci nadávali, že máme drahé slovenské vajcia. Návrh a časovanie prechodu musí byť premyslené,“ povedal na margo návrhu poslanca Šudíka predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
Keď sa Karahuta pred rokom opýtal Šudíka, kde na to poslanec chce vziať peniaze, dostal odpoveď, že „to má vybavené na ministerstve financií“. Dnes už je Šudík nezaradený poslanec a sotva môže rátať s tým, že pri súčasných výdavkoch štátu sa nájdu desiatky miliónov eur na realizovanie návrhu, s ktorým prichádza. Bez podpory štátu je návrh sotva realizovateľný. Zakázať chov v organických klietkach je podľa Karahutu rovné minimalizovať sebestačnosť vo výrobe vajec zo súčasných 85 percent na jednu štvrtinu./agentury/
X X X
Hirman im ponúkol stovky miliónov, oni zvolali protest. Starostovia prídu pred parlament, hnevajú ich energie
Rezort hospodárstva spustil dve výzvy na kompenzácie vysokých cien elektriny a plynu. Určené sú pre podniky a verejnú správu. Podniky, organizácie, obce, mestá či župy sa tak môžu dostať k peniazom, ktoré im pomôžu prekonať obdobie drahých energií.
V dvoch výzvach sú pripravené stovky miliónov eur. Vo výzve pre firmy je vyčlenených takmer 280 miliónov eur. Pre samosprávy a ďalšie inštitúcie 200 miliónov eur. Zatiaľ čo podniky môžu žiadať peniaze do konca júna za prvý kvartál 2023, samosprávy môžu žiadať až do konca februára 2024 za celý tento rok. Cenové stropy štát určil na 99 eur za megawatthodinu pri plyne a 199 eur za megawatthodinu pri elektrine. Uhrádzať bude 80 percent z oprávnených nákladov nad stanovenými stropmi.
Starostovia iba pred nedávnom na protest proti drahým energiám vypínali osvetlenie. Teraz im štát ponúkol pomoc. Aj tak ale Združenie miest a obcí (ZMOS) plánuje protestovať pred parlamentom.
x Kto má nárok na kompenzácie pre podniky?
Prvá výzva pre podniky je vlastne pokračovaním kompenzačnej schémy 2.1. V rámci nej môžu požiadať o pomoc všetky subjekty s vlastným identifikačným číslom (IČO) a majú zmluvu o dodávke. To sú tie, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť. Okrem firiem o kompenzáciu môžu žiadať aj športové kluby, kultúrne inštitúcie či cirkevné organizácie. „O kompenzácie sa môžu uchádzať, ľudovo povedané, subjekty, ktoré majú IČO a vlastný elektromer či plynomer,“ uviedol Hirman.
x Na čo majú firmy a inštitúcie nárok?
V rámci tejto výzvy uhradí rezort hospodárstva 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu. Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške 200-tisíc eur mesačne. Spolu za kvartál až 600-tisíc eur. Žiadatelia môžu požiadať o kompenzácie za prvý kvartál do konca júna 2023. Celkovo je pripravených takmer 280 miliónov eur.
Minister Hirman na tlačovej konferencii ubezpečoval, že vypracovanie žiadosti je ešte jednoduchšie, ako bolo v decembri. Žiadateľ podľa neho nemusí vypisovať údaje o spotrebe, lebo sa vyplnia automaticky z údajov dodávateľov. V decembri od podania žiadosti trvalo vyplatenie pomoci do 4 až 5 dní. „Sme presvedčení, že podobné lehoty budeme vedieť dodržať aj teraz,“ vyhlásil minister. Lehoty tak budú porovnateľné s decembrom. Vyplnenie žiadosti trvá 4 až 5 minút.
x Aké podmienky musí žiadateľ spĺňať
Oprávneným žiadateľom o dotáciu môže byť podnik, ktorý má odberné miesto na území Slovenska. Nesmie byť voči nemu vedené konkurzné konanie. Ďalej nemôže mať evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie či nesmel porušiť v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania.
Žiadateľom taktiež nemôže byť firma, na ktorú sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou. Zaujímavosťou tiež je, že ak podnik žiada o viac ako 100-tisíc eur, žiadosť musí obsahovať identifikáciu konečných užívateľov výhod. Inak povedané, spoločnosť musí zverejniť svojich skutočných majiteľov.
Aký je rozdiel medzi schémami 2.1 a 2.4
Schéma pomoci 2.1 je všeobecná a jednoduchšia. Minister hospodárstva Karel Hirman ju budoval na zelenej lúke, hneď ako nastúpil do funkcie. Už koncom vlaňajška ju stihli odskúšať v praxi. Ešte v decembri z nej vyplatil štát pomoc viac ako 13-tisíc subjektom vo výške viac ako 77 miliónov eur. Prekvapením bol nízky záujem podnikov o pomoc. Ministerstvo očakávalo, že sa vyplatí až dvojnásobok pomoci. Schéma 2.4 je zložitejšia a zameraná skôr na stredné a veľké podniky. Európska únia túto schému ratifikovala koncom januára. O jej zavedení do praxe sa diskutuje a na vypísanie výzvy sa ešte len čaká.
x Aká je pomoc pre mestá a obce?
Druhá výzva je určená pre vybrané subjekty verejnej správy. Tie sú určené štatistickým úradom. Patria sem obce, mestá či samosprávne kraje. Okrem nich aj nadácie, neziskové organizácie, združenia či verejnoprávne inštitúcie. Táto výzva je platná na celý rok 2023 a bude uzavretá do februára 2024. Vyčlenených je 200 miliónov eur. Podmienky sú rovnaké ako pri schéme 2.1.
x Ako na pomoc reagujú zástupcovia samospráv?
Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá zastupuje 61 členských miest, oceňuje korektnú komunikáciu a vecný prístup ministra Hirmana. „Rovnako oceňujeme rýchlosť doterajšieho riešenia kompenzácií za mesiace august a september 2022, keď v decembri mestá, ktoré podali žiadosti o kompenzácie cien energií, dostali finančné prostriedky na účet vo veľmi krátkom čase,“ tvrdí hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. ZMOS ešte v pondelok ohlásil protest na stredu pred parlamentom. Jedným z hlavných terčov kritiky samosprávneho združenia sú návrhy kompenzačných schém refundácií cien energií. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) pozval predstaviteľov samosprávy za rokovací stôl. „Verím, že spoločne nájdeme možnosti, ako adresne pomôcť,“ vyhlásil.
x Môžu sa do výzvy prihlásiť aj školy?
Subjekty, ktoré nie sú na zozname a dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, by podľa ministra mali dostať kompenzácie priamo z ministerstva financií. Peniaze pre školy a škôlky sa budú riešiť cez rezort školstva. O dotácie tak školy neprídu, aj keď nie sú v zozname oprávnených žiadateľov. Školy, škôlky a školské zariadenia v súčasnosti podľa Hirmana sumarizuje ministerstvo školstva. To má následne zaslať požiadavku ministerstvu hospodárstva, ktoré poskytne danej škôlke či škole kompenzácie na drahé energie.
x Prečo minister Hirman kritizuje bývalé vedenie?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil cenu v decembri na základe referenčného obdobia august – september 2022 na 547,58 eura pre zraniteľných odberateľov, teda maloodberateľov. Cena v tomto období bola najdrahšia v roku. K posunu referenčného obdobia došlo pre podnet bývalého vedenia ministerstva a konkrétne bývalého štátneho tajomníka Karola Galeka. Urobil to z dobrej vôle, pretože dúfal, že sa ceny dostanú na nižšiu úroveň. Nestalo sa. Minister Hirman upozorňuje, že v prípade, že by obdobie ponechali bez zásahu, celoročný priemer by bol približne na úrovni dnešných stropov určených vládou, nad ktoré sa dnes musia ceny energií kompenzovať zo štátneho rozpočtu. „Dôsledky znášame všetci,“ skritizoval Hirman bývalé vedenie ministerstva./agentury/
X X X
Európa nikdy neprestane bojovať za slobodu médií
Ján Kuciak odhalil korupciu na Slovensku, ktorá bola prepojená na vysokých vládnych predstaviteľov, vrátane členov strany Roberta Fica, tvrdí šéf Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.
Autor je poslancom Európskeho parlamentu.
Nezávislé médiá sú v mnohých európskych krajinách naďalej ohrozené. Pri príležitosti piateho výročia vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, skupina Európskej ľudovej strany opätovne zdôrazňuje svoj záväzok k slobode tlače a zdôrazňuje úlohu slobodnej tlače pri ochrane demokracie.
„Pred piatimi rokmi boli brutálne zavraždení novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová za to, že odhalili korupciu na Slovensku, ktorá bola prepojená na vysokých vládnych predstaviteľov, vrátane členov strany Roberta Fica,“ vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Manfred Weber, predseda Európskej ľudovej strany a predseda skupiny EPP v Európskom parlamente.
„Dnes si uctievame jeho pamiatku a hlásime sa k hodnotám, ktoré presadzoval: zodpovednosť, pravda a spravodlivosť, spravodlivejšia spoločnosť pre všetkých. Za Jána Kuciaka, za Daphne Caruanu Galiziu, nikdy neprestaneme bojovať za spravodlivosť, za slobodu tlače a nikdy sa nezmierime s tým, že novinárov zabíjajú za to, že robia svoju prácu.“
„Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny bola výsledkom dlhoročných slovných útokov vrcholových politikov na novinársku obec, ktorá si len riadne robila svoju prácu,“ upozornil europoslanec Ivan Štefanec, vedúci slovenskej delegácie skupiny EPP v Európskom parlamente.
„Vládni predstavitelia ich označovali za zahraničných zradcov a podkopávali slovné vyhrážky zo strany osôb spomínaných v Kuciakových článkoch. Samotný premiér Robert Fico ich označil za „špinavé protislovenské prostitútky“. Ficova vláda na dlhý čas podkopala demokraciu na Slovensku, v spoločnosti sa šírila atmosféra strachu a ľudia s pochybnou povesťou napojení na vtedajšiu vládnucu stranu Smer-SD, člena Skupiny európskych socialistov, sa cítili nedotknuteľní. Chladnokrvná vražda sa stala symbolom éry, ktorá sa už v 21. storočí nesmie opakovať v žiadnej krajine Európskej únie.“, aktuality.sk
X X X
Riaditeľ Slovenskej sporiteľne vysvetľuje, ako vyššie zdanenie bánk pocítia občania. Na klientoch nezarábame viac, tvrdí
Banky vyratúvajú dosahy, ktoré bude mať dodatočné zdanenie na ich podnikanie. Menej úverov poskytnutých firmám, menej hypoték pre ľudí.
Peter Krutil, prezident Slovenskej bankovej asociácie a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Bankové domy stále musia počítať s tým, že ich novela zákona o špeciálnom odvode pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach zaradí medzi tých, ktorí musia túto sektorovú daň platiť. Bankové podnikanie sa ale mení, eurozóna sa dostala z pásma záporných úrokových sadzieb, pretože bojuje s rýchlo rastúcimi cenami. To výrazne mení pravidlá hry.
Dá sa povedať, že banky budú zarábať aj na vkladoch, ktoré vyberú. Zároveň jedným z efektov, ktoré pocítia občania, sú drahšie hypotéky a iné úvery. Tento efekt sa prejavil aj v tomto roku, keď banky ako sektor dosiahli rekordný zisk, o to skôr im teraz dodatočné zdanenie hrozí. Ich zisk bol v roku 2022 nadpriemerne vysoký, no so zdanením nesúhlasia, keďže k nemu prispel predovšetkým rast celého sektora a nie vyššie marže.
O možnom zdanení bánk a situácii v bankovom sektore sa denník Pravda rozprával s Petrom Krutilom, prezidentom Slovenskej bankovej asociácie a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne.
Prečo vnímate ako hrozbu, že by banky mali platiť osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach?
Poviem tri dôvody, prečo si to myslím. Prvým je to, že je veľmi nebezpečné takýto typ legislatívy prijímať spôsobom, akým sa prijíma. Povedal by som, že chýba základná diskusia so všetkými dotknutými stranami. Nehovorím tým len o nás, podnikateľských subjektoch, hovorím aj o ministerstve financií. Chýba mi hlbší pohľad na dosah tohto zákona. Ide teda o samotný spôsob, akým sa prijíma taký dôležitý zákon s dosahom na podnikateľské prostredie a, samozrejme, na banky, ktoré tam budú zahrnuté.
Po druhé, my si svoje podnikanie plánujeme. Je to veľký zásah nielen do hospodárenia banky, ale aj do toho, akým spôsobom budeme svoje služby ponúkať klientom. Vnímam to ako veľmi veľké riziko, že nebudeme vedieť pomáhať takému veľkému počtu klientov, o ktorom si my myslíme, že je optimálny. Vidím teda negatívny dosah na klienta.
Tretí dôvod?
Po tretie, tento zákon zhorší finančné zdravie našich korporátnych klientov. Tento zákon nie je len o bankách, je o telekomunikáciách a ďalších firmách, ktorých je okolo štyridsať. Tieto firmy sú aj klientmi nás bánk. Vždy hovorím, že banky sa majú len tak dobre, ako sa majú ich klienti. Je zjavné, že tento zákon nezlepší finančné zdravie, že ho zhorší. Inými slovami, zhorší sa finančné zdravie našich klientov a to nás nikdy neteší.
x Banky hovoria o tisíckach neposkytnutých hypoték. Hypotéky budú musieť byť teraz plošne drahšie a niektorí klienti si nebudú môcť úver dovoliť. Ako sa dá to číslo interpretovať?
To posolstvo, ktoré chceme povedať, nie je primárne, že hypotéky budú drahšie. Oni môžu byť drahšie, no v dôsledku vývoja úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB). Úvery ale skutočne budú menej dostupné. Zisky nepoužívame len na to, aby sme sa z nich tešili a posielali ich zahraničným akcionárom. Zisk je zdrojom ďalšieho rastu. Snažíme sa poukázať na to, že ak tohto zisku bude menej, menej zostane nielen pre akcionárov, ale hlavne na ďalší rast. Tým pádom dokážeme poskytnúť menej hypoték.
Sú za tým logické dôvody. Omnoho selektívnejšie sa budeme dívať na záujemcov o úver a prednosť dostanú možno tí, ktorí budú žiadať relatívne nižší úver v porovnaní s hodnotou založenej nehnuteľnosti. Tiež je možné, že sa budeme sústreďovať na bonitnejšiu klientelu a na úver tak možno nedosiahnu mladší klienti, ktorí budú mať slabší „track record“, teda históriu, z ktorej by banka mohla vychádzať. K týmto klientom bude mať banka problém sa dostať.
x Banky teda zostanú menšie a tým pádom budú poskytovať menej úverov plošne?
Áno, je to opatrenie, ktoré nás trestá za to, že v rámci Európy podávame špičkový výkon v rámci produkcie úverov. Mohol by som to prirovnať k tomu, že Slovensko je automobilová veľmoc. Každoročne vyprodukujeme napríklad milión áut, no tento zákon počíta s tým, že keď vyprodukujeme 1,2 milióna, tak nemáme mať vyšší zisk. Toto opatrenie bude smerovať k tomu, že vyprodukujeme menej úverov, vyrobíme menej áut, ak by som to mal ilustrovať, a zisky automaticky pôjdu smerom nadol.
x V aktuálnej debate sa často používa argument, že zisky bánk za minulý rok boli rekordné, že banky majú z čoho. Bežný človek by si mohol povedať, že bankovníctvo je dobré miesto, odkiaľ možno brať. Čo si o tomto argumente myslíte?
Ťažko sa na to odpovedá. Niekedy sa nám bankárom vyčíta, že zahmlievame, lebo ľudia nerozumejú tomu, ako my tie okolnosti vysvetľujeme. Je možné, že nové hypotéky sú v súčasnosti vyššie, ako boli v posledných rokoch. Aj to, že zisk v roku 2022 bol vyšší ako v roku 2021. Nie je to dané ale tým, že zvyšujeme svoje marže. Upozorňujeme na to, že na tisíc eur poskytnutého úveru sme v rokoch 2012 až 2015 zarobili 13 až 14 eur, dnes je to desať.
Zisk ťahajú objemy, nie marže. Na klientoch teda nezarábame viac. Objem úverov na Slovensku rastie dvojciferným tempom aj v prípade fyzických osôb, aj v prípade firiem. Výnimku tvorí len pokles v pandemickom období. Takýto vývoj môžeme vidieť málokde v Európe, sú dokonca krajiny, ktoré stagnujú. Platí to aj pre krajiny eurozóny.
x Čo z toho vyplýva?
Na Slovensku sú domácnosti a firmy v prostredí, kde majú prístup k novým úverom. Riešia si tým svoje investičné zámery aj krátkodobé problémy. Toto obdobie sa môže skončiť. Bežnému občanovi by som povedal, že banky sú na trhu, ktorý rýchlo rastie, nezarábajú viac, nezvyšujú ziskovosť, zisky rastú, pretože viac ľudí má prístup k bankovým službám. Hovoríme pritom o úveroch, ale aj o správe aktív, o bankopoistení a ďalších veciach. Ak chceme, aby bankám klesol zisk, inými slovami hovoríme, že chceme, aby klesol počet obslúžených klientov. Niekedy počúvame, že by sa mali regulovať marže bánk, myslím si, že sú dosť nízke.
Centrálna banka v minulom roku upozornila, že návratnosť kapitálu bánk na Slovensku je nižšia ako priemer EÚ. Hovorila o tom, že je to problém, s tým, že bankový sektor na tom nie je tak dobre, ako ukazujú absolútne čísla. Prečo je dôležité takýto ukazovateľ, ktorý je na úrovni nad hranicou sedem percent, sledovať? Prečo je problém, ak je Slovensko pod mediánom EÚ?
Má to presah na to, čo sme hovorili pred chvíľou. Banka zisk používa na vlastný rast. Banka nemôže klientom požičiavať len peniaze, ktoré si zaobstará na trhu, musí mať zhruba desať percent vlastného kapitálu. Zisk je teda zdrojom budúcich poskytnutých úverov.
Na Slovensku všetky banky uplatňujú model, že vlastný kapitál tvoria zo zisku. Zisk teda zostáva v banke, nenechávajú si ho akcionári celý a tvorí základ na financovanie úverov.
Druhou možnosťou je, že banka si od investorov požičia nový kapitál a ten používa na rast úverov. Naši vlastníci by si ale za sedem až osem percent na kapitálových trhoch nevedeli požičať kapitál. Tie čísla by museli byť nad hranicou desať až dvanásť percent. Inými slovami, na úveroch zarobíme menej, ako sú náklady na zaobstaranie peňazí. Tým pádom sa zvyšuje závislosť bánk od toho, aby boli ziskové. Je to ich jediný zdroj kapitálu na ďalší rast. Ak sa to zastaví, banky nebudú schopné rásť z pohľadu úverovej aktivity.
x To, čo klient za obdobie posledného roka vníma, je, že citeľne zdraželi hypotéky. Môže za to rast sadzieb ECB, no Slovensko sa aj v rámci eurozóny dostalo s priemernou cenou hypoték z podpriemeru do nadpriemeru. Prečo je to tak?
Áno, v súčasnosti poskytujeme o niečo drahšie nové hypotéky, ako je priemer eurozóny. Ten však krivia francúzske hypotéky, ktoré sú stále lacné a klienti ich berú stále vo veľkých objemoch.
Keď sa však pozrieme na okolité krajiny, stále patríme medzi tie lacnejšie krajiny. Priemerná sadzba hypoték v pobaltských krajinách je nad štyrmi percentami ročne, Nemecko má 3,5 percenta, Slovensko bolo koncom vlaňajška tesne nad tromi percentami. A to nehovorím o Maďaroch, Poliakoch a Čechoch. Maďarské hypotéky sú na úrovni 11 percent ročne, poľské nad deviatimi, české na úrovni piatich percent.
Ak by sme sa ale vrátili k maržiam z roku 2015 a skombinovali ich s objemom financovania v minulom roku, v takom prípade by sme nevykázali zisk 829 miliónov, ale 1,1 miliardy eur. To platí pri nezmenenom rizikovom profile. Zároveň si ale myslím, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine a vyššie ceny energií sa riziko zvýšilo. Z tohto pohľadu považujem nárast sadzieb na hypotékach za výsledok predovšetkým zvyšovania sadzieb ECB. Z dlhodobého pohľadu bolo podľa mňa neudržateľné, aby ECB dlhodobo udržiavala záporné sadzby.
Pokračujte.
Sadzby stúpajú, lebo ECB zvyšuje svoje sadzby, no svoju rolu zohráva aj to, za koľko sú banky schopné požičať si peniaze na trhu. Keď tieto náklady rastú, tak sa to negatívne prejavuje na zdražovaní hypoték.
Pre ilustráciu, v Českej republike je takzvaný loan-to-deposit ratio, teda ukazovateľ pomeru poskytnutých úverov a vkladov, na úrovni zhruba sedemdesiat percent, na Slovensku je to 111 percent. To znamená, že my si už jedenásť percent požičiavame mimo Slovenska. Aj finančná súvaha domácností sa zmenila, domácnosti majú viac požičané ako nasporené. A to sa prenáša aj na banky.
Zároveň na ne vplýva aj makroekonomický vývoj. Saldo zahraničného obchodu je v tomto roku negatívne, vo výške štyroch miliárd. Inými slovami, štyri miliardy z tohto priestoru odišli a tieto peniaze si banky musia požičať inde. My si už nepožičiavame od našich klientov, ale za hranicami.
Ako sa platia úroky a čo sa stane so splátkou, ak úrok na hypotéke narastie o 1 percento? S Matejom Dobišom (Finančný kompas). Premiéra 4. 5. 2022.
x ECB už opustila negatívne úrokové sadzby, banky začínajú zarábať aj na tom, že spravujú vklady. Bude sa im podnikať ľahšie?
Banku si môžeme predstaviť s trochou nadhľadu ako štvorvalcový motor, dva valce sú tá strana podnikania, kde banky požičiavajú, a vklady sú ďalšie dva valce. Päť rokov sme fungovali iba s dvoma valcami namiesto štyroch. Teraz máme šancu opäť rozbehnúť aj ďalšie dva valce. Banka má možnosť efektívne obchodovať aj s vkladmi, tie sú z nášho pohľadu pasíva, aj s aktívami. Je to šanca vylepšiť si mix príjmov. Banky nebudú odkázané len na úrokové výnosy, hoci tie stále tvoria skoro sedemdesiat percent príjmov a to je príliš veľa.
Peter Krutil
V priestore slovenského bankového sektora pôsobí od roku 1990, začínal vo VÚB banke. V Slovenskej sporiteľni pracuje od roku 1998, pôsobil ako člen predstavenstva zodpovedný za firemné bankovníctvo, od roku 2015 bol súčasne aj podpredsedom predstavenstva banky. Na čele banky je od roku 2018./agentury/