Estónsky minister Pevkur: Rusko nie je ani po deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine zásadne oslabené a hrozba, ktorú predstavuje pre západné krajiny, sa nijako nezmenšila. Počas návštevy Berlína to uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur.

 „Povedzme to úprimne a jasne: ruské námorníctvo a letectvo, je viac-menej také veľké, ako bolo pred vojnou,“ povedal šéf estónskeho rezortu obrany v rozhovore pre DPA.

Ruské pozemné jednotky síce podľa neho prišli v priebehu bojov na Ukrajine o značnú časť svojej sily. Skôr či neskôr, ale zrejme v kratšom časovom horizonte, však budú opäť rovnako početné ako pred vypuknutím vojny, alebo možno ešte početnejšie, uviedol Hanno Pevkur.

Ruská armáda bude okrem toho profitovať z bojových skúseností získaných na Ukrajine. „Nemáme dôvod domnievať sa, že by sa hrozba, ktorú predstavuje Rusko, nejako zmenšila,“ povedal estónsky minister.

Zároveň varoval pred „únavou“ Západu z vojny na Ukrajine. „To je presne to, čo chce Rusko dosiahnuť… Rusko je pripravené znášať útrapy dlhšiu dobu,“ myslí si Pevkur.

 Briti dodali Ukrajincom laserom navádzané rakety Brimstone 2 určené na ničenie pohyblivých obrnených cieľov. Brimstone je archaické označenie pre síru, používa sa najmä v slovnom spojení fire and brimstone, ktoré odkazuje na Boží hnev, na chrlenie ohňa a síry. Pozrite si test rakety Brimstone 3 na videu spoločnosti MBDA.

Estónska vláda plánuje vzhľadom na pretrvávajúcu ruskú hrozbu v ďalšom roku venovať na obrany 2,84 percenta svojho hrubého domáceho produktu. V roku 2024 sa tento podiel zvýši na 3,2 percenta, čo je vysoko nad dohodnutými dvoma percentami HDP, ktoré by mali na obranu vynakladať členské krajiny NATO.

Estónsko okrem toho venovalo už zhruba percento svojho hrubého domáceho produktu na podporu ukrajinskej armády, uviedol estónsky minister obrany./agentury/

X X X

Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby si nekládla podmienky pre rokovania s Ruskom

Reuters: Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že Kyjev robí „chybu“, keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom.

Podľa Lukašenka práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje.„Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred,“ povedal Lukašenko v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu, z ktorého cituje spravodajská stanica CNN.

„Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) – kompromisy,“ dodal bieloruský prezident.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Zelenského dekrét

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte začiatkom októbra dekrét, ktorým možnosť akýchkoľvek rokovaní s Putinom vylúčil. „Sme pripravení na dialóg s Ruskom, avšak s iným ruským prezidentom,“ povedal.

CNN pripomína, že poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch vyzývajú Ukrajinu, aby naznačila, že je stále otvorená rozhovorom s Ruskom. Zdroje oboznámené so situáciou však tvrdia, že USA nebudú Ukrajinu tlačiť k rokovaciemu stolu, a to obzvlášť pre to, že samotné Rusko dosiaľ zjavne nepreukázalo ochotu rokovať, aktuality.sk

X X X

Štát ustúpil lekárskym odborom. Lekári sťahujú hromadné výpovede

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa po sobotňajšom sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR definitívne zaviazal splniť osem požiadaviek lekárskych odborov. Viac ako dvetisíc nemocničných lekárov tak na revanš prisľúbilo výpovede stiahnuť.

„Kríza je zažehnaná, nečaká nás kolaps nemocníc, dohodli sme sa. Našli sme zhodu aj na ôsmom bode memoranda, je to najväčší kompromis, aký sme mohli dosiahnuť,“ vyhlásil premiér s tým, že vláda ustúpila pri požiadavke LOZ, ktorá si vyžiada uvoľnenie 40 miliónov eur z rozpočtu navyše.

V platnosti navyše zostáva aj stabilizačný príspevok 5-tisíc eur pre ostatných zdravotníckych pracovníkov. Jednotlivé body dohody, tzv. memoranda musia ešte schváliť poslanci parlamentu.

Bez rozpočtu nebude na výplaty

Od 1. 1. 2023 by mali mať neatestovaní lekári koeficient 1,5 a za každý odpracovaný rok sa zvýši o 0,05. Atestovaní lekári budú mať koeficient 2,5, pričom za každý odpracovaný rok sa zvýši o 0,025. Pre atestovaných lekárov sa tiež od roku 2025 zvýši koeficient na 0,03.

No navyšovanie platov lekárov závisí od schválenia budúcoročného štátneho rozpočtu. Strana SaS ho však ani napriek apelu lekárskych odborov nechce podporiť. Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) je rozpočet je nezodpovedný, chýbajú v ňom výdavkové limity, s čím má problém aj Európska komisia. Za rozpočet nezahlasuje ani strana Hlas.

 Nie každý však má z dohody radosť. „Sú to vydierači,“ povedal v RTVS v relácii O päť minút dvanásť minister financií Igor Matovič (OĽaNO) na adresu lekárskych odborárov. „Bolo to tak odporné, ako keď si lekár pred 22 rokmi vypýtal úplatok za operáciu môjho chorého otca,“ sťažoval sa.

Viacerí lekári pritom reagovali, že na úplatok sa podobal skôr Matovičov náhly nápad jednorazových príspevkov od 10– do 30-tisíc eur pre lekárov, ktorí do vypršania výpovedného ultimáta podpíšu, že zostanú pracovať ďalšie tri roky.

V sobotu, vo chvíli, keď bola dosiahnutá dohoda medzi štátom a lekármi, na rokovaní Matovič nebol. Dohodu podľa vlastných slov ponechal na premiérovi Hegerovi. „Budem chápať, keď im v niečom ustúpi, aj keď ich požiadavky už dávno presiahli hranicu boja za spravodlivú mzdu,“ zdôraznil šéf rezortu financií v stanovisku na sociálnej sieti, ktorého súčasťou bolo až deväť postskrípt (p.s., pozn. red). Podotkol napríklad, že s odborármi rokoval približne 40 hodín.

Matovič na sociálnej sieti v tom istom texte opisoval, ako pred 22 rokmi, keď operovali jeho otca, istý lekár požiadal jeho matku o úplatok. „Dnes som ministrom financií a pred pár týždňami som mal rokovanie so spomenutým „lekárom“. Zastupoval lekársky stav, ja štát. Žalúdok sa mi obracal, ale nemohol som na sebe dať znať, že vidím pred sebou ľudský odpad,“ napísal šéf OĽaNO.

Jeden príbeh, dve verzie

Minister financií Igor Matovič opísal príbeh, ako musela jeho matka dať úplatok lekárovi, ktorý operoval jeho otca. Rovnaký príbeh rozprával pred desiatimi rokmi. S tým rozdielom, že vtedy tvrdil, že úplatok dal lekárovi on.

Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že pred desiatimi rokmi Matovič príbeh použil v rámci politického marketingu. „Dnes ho v obmenenej verzii používa v boji proti lekárom bojujúcim za lepšie podmienky v zdravotníctve. Minister tak svojím konaním nielenže vyvoláva ďalšiu nedôveru a nenávisť v spoločnosti, ale ako líder protikorupčného hnutia nejde ani dobrým príkladom,“ dodala nadácia.

Podľa nadácie nie je fér „obracať takýmto spôsobom nenávisť a hnev v spoločnosti voči všetkým čestným lekárom, ktorí sa o nás starali počas dvoch rokov pandémie a teraz sa snažia vyrokovať zlepšené podmienky v zdravotníctve“.

„V tomto kontexte sme poukázali aj na to, že tento príbeh sme už v minulosti počuli pri inej príležitosti a v inej podobe,“ upozornili na sociálnej sieti.

„Z pozície lekára sa stala dekadencia spoločnosti,“ reagovala na vývoj verejnej diskusie o vyjednávaniach odborov so štátom Ingrid Dzurňáková, primárka oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Nemocnici AGEL Levoča. Skonštatovala, že spoločnosť sa pri hromadných výpovediach a hroziacom núdzovom stave veľmi polarizovala. „Pacienti sa na nás pozerali s tým, že či máme málo peňazí a či budeme ešte robiť. Správali sa agresívne, pacient sa tiež bál a tlačil tú zlosť, hnev na niekoho a odfiltroval sa na doktorovi,“ dodala pre denník Pravda.

Profesor Štefan Hrušovský sa stará o pacientov s chorobami pečene, žlčového systému a pankreasu. Jeho sa už napätá situácia netýkala. „Presúvam sa na Bory,“ vysvetlil s veľavravným úsmevom. Súkromná nemocnica Bory finančnej skupiny Penta získala v piatok kolaudačné rozhodnutie, no nábor lekárov robí už niekoľko mesiacov. Prvé pracoviská v nemocnici plánujú otvoriť v marci 2023.

 Núdzový stav zažehnaný

Lekárski odborári trvali na splnení ôsmich požiadaviek, problém pri dosiahnutí dohody bol najmä v otázke platov. Ostatné požiadavky sa týkajú spravodlivého financovania nemocníc, reformy vzdelávania a zlepšenia pracovných podmienok.

Pokiaľ by k dohode nedošlo, hrozilo, že lekárom 30. novembra vyprší výpovedná lehota. Viaceré nemocnice na Slovensku pre hromadné výpovede lekárov od decembra zrušili, prípadne odložili plánované operácie. Hrozilo tiež vyhlásenie núdzového stavu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) prisľúbil, že v pondelok bude o pripravovaných zmenách v zdravotníctve rokovať parlamentný výbor.

Peniaze sa však neušli len nemocničným lekárom. Ostatným zdravotníkom by mal byť do konca decembra vyplatený stabilizačný príspevok. Dostanú ho tí zdravotníci, ktorí do 30. novembra podpíšu trojročnú dohodu a zároveň budú mať 1. decembra tohto roku platný pracovný pomer v nemocnici. Príspevok je vo výške 5-tisíc eur pred zdanením. Zamestnanci, ktorí na rovnaké pozície nastúpia čo i len o deň neskôr, by tak príspevok dostať nemali.

Stabilizačný príspevok zostáva

Minister financií Matovič sľúbil, že 40-tisíc zdravotníkov okrem nemocničných lekárov dostane stabilizačný príspevok. Medzi tých, čo dostanú príspevok, majú patriť napríklad zdravotné sestry, laboranti či sanitári. Celkovo má ísť o viac ako 20 profesií, no ich zoznam zatiaľ ministerstvo financií nezverejnilo. Podľa ministerstva zdravotníctva to má byť päťtisíc eur. Matovič v RTVS povedal, že by ho mohli dostať už v novembrovej výplate.

Ak by to nestihli, podľa neho ho získajú najneskôr v januári, pretože vyplatiť ho chcú ešte z tohtoročného rozpočtu.

Stabilizačný príspevok sa bude podľa Matoviča krátiť zdravotníkom, pokiaľ neodrobia tri roky. Skracoval by sa alikvotne podľa toho, o čo menej by odrobili. Matovič dodal, že náborový príspevok pre zdravotníckych pracovníkov už nie je aktuálny.

Dohodu s vládou si predseda LOZ Peter Visolajský pochvaľoval. Poslancov parlamentu zároveň poprosil, aby legislatívne zmeny podporili a vyzval ich tiež, aby zodpovedne pristúpili k hlasovaniu o schvaľovaní rozpočtu. „V najbližších dňoch sa môžu rozbehnúť zmeny pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku,“ uviedol. Na margo rušenia plánovaných zákrokov od 1. decembra v niektorých nemocniciach ubezpečil, že lekári spravia všetko pre to, aby pacienti dostali termíny tak, ako boli pôvodne sľúbené.

Najviac vraj získa pacient

Po nájdení kompromisu lekárom odľahlo. Profesorka Želmíra Macejová z I. internej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach priznala, že sa obávala, čo by nastalo, ak by sa pri požiadavkách nenašiel kompromis. „Nemocnice by poskytovali len neodkladnú starostlivosť, no to sa nedá dlhodobo udržať,“ ozrejmila. Dodala, že požiadavky LOZ mali medzi lekármi podporu aj u tých, ktorí výpoveď nepodali. „Našliapnuté máme dobrým smerom,“ vyhlásila. Profesorka Macejová zároveň aj učí na Lekárskej fakulte Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Podľa kardiológa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Milana Luknára neboli požiadavky LOZ len pre lekárov, no koncový užívateľ bude pacient.

„Napríklad zoberme si finančné požiadavky. Keď bude lekár lepšie zaplatený, bude lepší výber. Budete si môcť vybrať lekára a aj nemocnica si bude môcť vybrať lekára. Dnes zamestná len takého človeka, na ktorého má. Keď bude mať lekár motiváciu zostať v nemocnici, bude chcieť súťažiť o svoje miesto, tak z toho zase bude profitovať pacient,“ priblížil Luknár.

Priznal, že „slovenské nemocnice vyzerajú strašne“. „Choďte do banky a choďte do nemocnice,“ porovnával. V piatok LOZ pred ministerstvom zdravotníctva poukazovalo na to, ako vyzerajú slovenské nemocnice a ako vyzerá budova súkromnej zdravotnej poisťovne.

„Potrebujeme pracovať v hygienických priestoroch, aby pacienti neumierali na nozokomiálne nákazy (tzv. nemocničné nákazy, pozn. red.), aby boli lekári odpočinutí a aby mali slušné pracovné podmienky, hodné 21. storočia. Takisto aj pacienti,“ skonštatoval.

Dodal, že sa hromadných výpovedí obával, lebo si nevedel predstaviť, kto by pri pacientoch zostal. Primárka Dzurňáková z levočskej nemocnice priblížila, že nástupný plat pre lekára absolventa v čistom predstavuje 1 100 eur. Lekári podľa nej za to, čo si odslúžili počas pandémie, nedostali ani morálne, ani finančné ohodnotenie. „Máte zachraňovať životy, máte 24-hodinové služby, máte nadčasy a aj doma máte život,“ doplnila.

Sama však vníma, že na lekárov je neustále vyvíjaný spoločenský tlak. „Vždy niečo chcú poisťovne, riaditelia, námestníci, máme plán obnovy, optimalizáciu siete nemocníc. Toľko existenčných vecí je tlačených na lekárov,“ podotkla.

Tvrdí, že sa obáva, ako reforma nemocničnej siete zasiahne malé nemocnice. Rezort zdravotníctva totiž musí do konca roka predstaviť, ako bude vyzerať nová nemocničná sieť na Slovensku. Po novom rozdelí nemocnice do piatich kategórií. Ak napríklad niektoré nemocnice nevykonávajú dostatočný počet jednotlivých zákrokov, môžu o oddelenie prísť, a niektoré zariadenia budú slúžiť na poskytovanie akútnej starostlivosti a na doliečovanie./agentury/

X X X

Železničiari v Rakúsku vstúpia do celodenného štrajku

Zamestnancom rakúskych železníc sa nepodarilo dohodnúť na zvýšení platov. V pondelok tak vstúpia do celodenného štrajku.

O zlyhaní v poradí už piateho kola rozhovorov o mzdách pre zhruba 50.000 zamestnancov pracujúcich pre približne 65 železničných dopravcov vrátane štátnej železničnej spoločnosti ÖBB informovali obe strany, píše v nedeľu rakúska agentúra APA.

Takýto vývoj udalostí znamená, že v pondelok nebudú v Rakúsku premávať regionálne, diaľkové ani nočné vlaky. Fungovať bude len autobusová doprava prevádzkovaná mestami a obcami, a to vrátane mestskej hromadnej dopravy, informuje agentúra AP.

Zvýšenie platov o stovky eur

Odborové hnutie Vida zastupujúce zamestnancov v dopravnom sektore požadovalo pre železničiarov mesačné zvýšenie platu o 400 eur. To by podľa odborárov predstavovalo v priemere 12-percenenté zvýšenie ich miezd. Zamestnávatelia však tvrdia, že by išlo v priemere až o 13,3-percentné zvýšenie, čo označili za príliš vysoké.

Štátna železničná spoločnosť ÖBB ohlásený štrajk ostro odsúdila. Informovala pritom, že zamestnávatelia ponúkajú železničiarom 8,44-percentné zvýšenie platov.

Rakúsko, rovnako ako iné krajiny, zaznamenalo tento rok po ruskej invázii na Ukrajinu nárast inflácie. Ročná miera inflácie tam v októbri predstavovala 11 percent, aktuality.sk

X X X

Zvyšovanie platov bez reforiem zdravotníctvo nezachráni

Zvýšené platy lekárov porovnateľné s Českom, teda jednej skupiny ľudí v zdravotníctve, vyvolá pnutie v celom rezorte aj štátnej správe, tvrdí Dušan Zachar, analytik INEKO. Pacienti však z toho lepšie zdravotníctvo nepocítia, ak účinné reformy zostanú iba na papieri. Dohoda aspoň, zdá sa, zabráni kolapsu.

 Reakcia Lekárskeho odborového združenia na stredajšiu ponuku Igora Matoviča o stabilizačnom príspevku. Na snímke gynekológ Roman Procházka počas tlačovej konferencie.

Zvýšené platy lekárov porovnateľné s Českom, teda jednej skupiny ľudí v zdravotníctve, vyvolá pnutie v celom rezorte aj štátnej správe, tvrdí Dušan Zachar, analytik INEKO. Pacienti však z toho lepšie zdravotníctvo nepocítia, ak účinné reformy zostanú iba na papieri. Dohoda aspoň, zdá sa, zabráni kolapsu.

Aj po výpovediach lekárov v roku 2011 vláda podpísala s lekármi memorandum, na základe ktorého bol zavedený platový automat s pravidelným rastom miezd lekárov, na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve.

Efektom pre pacienta bolo, že sa výsledky nášho zdravotníctva v porovnaní s ostatnými krajinami zhoršili. „Je to dobrým príkladom toho, že len zvýšiť platy lekárom nestačí. Musí prísť k reformám, systémovým zmenám, aby to pocítili aj pacienti. Lekári budú síce lepšie zarábať, budú konkurencie-schopne zarábať aj v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom, ale stále budú slúžiť v zanedbaných nemocniciach, budovách s plesňami. Totiž ten obmedzený balík prostriedkov v zdravotníctve bude rozdelený najmä v prospech personálnych nákladov a potom oveľa menej peňazí zostane na investície do infraštruktúry, na nákup nových prístrojov a zmenu procesov a na reformy,“ dodáva analytik Dušan Zachar.

Hrozba u ambulancii na jar

Následku zvýšených platov lekárov sa obávajú aj ambulancie, ktoré sa obávajú, že potom bude menej peňazí na ich podporu, napríklad na pomoc s energiami. Koncom februára podpisujú nové zmluvy s poisťovňami.

 Hrozba kolapsu sa na jar môže preniesť do ambulancii. Na ilustračnej snímke kardiologická ambulancia vo Veľkom Krtíši.

Kritická teda bude u nich budúca jar. Analytik sa preto obáva, že sa hrozba kolapsu môže preniesť na sektor ambulancií. „Sú to spojité nádoby. To znamená, že ak sa nedofinancuje ambulantný sektor na úroveň sektoru ústavného, ak tam bude vysoký nepomer a práca špecialistu bude niekoľkonásobne lepšie ohodnotená ako práca špecialistu v ambulancii, tak si ambulantný lekár povie, že sa mu neoplatí podnikateľsky riskovať a mať svoju vlastnú ambulanciu, platiť si zdravotnú sestru, všetky náklady a radšej sa zamestná v nemocnici. Síce bude mať nadčasy, nočné služby, možno trochu stresovejšiu prácu, ale istotu dobrej mzdy,“ hovorí Zachar.

 Ambulantná sféra by pritom mala hrať prím. Aj optimalizácia siete nemocníc počíta s tým, že sa časť starostlivosti presunie do ambulancii a na domácich ošetrovateľov. „Čiže paradoxne to môže oslabiť ambulantný sektor, ktorý by sa mal práve posilňovať,“ predpokladá analytik.

Vyvážená dohoda s lekármi

Súčasne s vyššími platmi lekárov a reformami by sa podľa analytika malo od lekárov tiež vyžadovať zlepšenie výsledkov, kvality a bezpečnosti pri ich práci v prospech pacienta. „Aby to bolo vyvážené a kompromisné, by som na mieste vlády požadoval napríklad konečne poctivé sledovanie a porovnávanie výskytu nemocničných nákaz, pretože počas COVID krízy na ne umieralo veľmi veľa pacientov. Na to v nemocniciach v podstate kašleme, tým pádom to neriešime a nezlepšujeme sa,“ odporúča analytik Zachar.

„Zakrývame si oči pred takýmito vecami. Mali by sme si každý vstúpiť do seba a pozrieť sa čo môžeme urobiť lepšie. Čo môže urobiť každý sanitár, zdravotná sestra, lekár či primár pre zlepšenie fungovania svojho oddelenia. Stále natŕčať ruky a čakať na pomoc štátu tiež nie je sympatické. Do veľkej miery môžu zlepšiť zdravotníctvo aj samotní lekári, samotné kliniky a nemocnice,“ uzatvára./agentury/

X X X

Ohromujúce nasadenie zbraní: Deň na Ukrajine je ako mesiac v Afganistane

Západ sa mylne domnieval, že delostrelecká a tanková vojna v Európe sa už nebude opakovať, a znížil svoje zásoby zbraní. Podľa predstaviteľov NATO je však rozsah používania delostrelectva vo vojne na Ukrajine, ktorú pred deviatimi mesiacmi rozpútalo Rusko, absolútne ohromujúce. Napísal to denník The New York Times (NYT), podľa ktorého sa teraz Spojené štáty a Severoatlantická aliancia snažia vyzbrojiť Ukrajinu aj doplniť vlastný arzenál.

 Po tom, ako sa zrútil Sovietsky zväz, európske krajiny drasticky zoštíhlili svoje obranné rozpočty, armády aj arzenály. S následným vzostupom skupiny Al-Káida sa cieľom stal boj s terorizmom, ktorý si vyžaduje iné vojenské investície a ľahšie sily, píše denník. Dokonca aj dlhé angažovanie sa NATO v Afganistane sa podľa neho len málo podobalo pozemnej vojne v Európe využívajúcej hojne delá a tanky, o ktorej si takmer všetky ministerstvá obrany mysleli, že sa už nebude opakovať.

 Množstvo používaného delostrelectva v bojoch na Ukrajine je ohromujúce, hovoria podľa denníka predstavitelia NATO. V Afganistane mohli sily Severoatlantickej aliancie vypáliť približne 300 delostreleckých nábojov denne a nemali obavy o protivzdušnú obranu. Ukrajina však môže vypáliť tisíce striel denne a naďalej zúfalo potrebuje protivzdušnú obranu proti ruským raketám a dronom iránskej výroby.

 „Deň na Ukrajine je mesiac alebo aj viac v Afganistane,“ povedal Camille Grand, odborník na obranu z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy, ktorý bol donedávna zástupcom generálneho tajomníka NATO pre obranné investície. V lete Ukrajinci na Donbase denne vypálili 6 000 až 7 000 delostreleckých nábojov, uviedol vysokopostavený predstaviteľ NATO. Rusi vtedy strieľali 40 000 až 50 000 nábojov denne. Spojené štáty pritom vyrobia mesačne len 15 000 delostreleckých nábojov, píše NYT.

 Elementárna nepripravenosť Západu tak teraz podľa neho spustila divokú snahu zásobiť Ukrajinu tým, čo potrebuje, a zároveň doplniť zásoby NATO. Vzhľadom na to, že obe strany míňajú zbrane a muníciu tempom nevídaným od druhej svetovej vojny, stala sa snaha o udržanie arzenálov kľúčovým bodom, ktorý by sa mohol stať pre ukrajinské úsilie rozhodujúcim, píše denník. Dokonca aj Spojené štáty majú podľa neho obmedzené zásoby zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú.

 Západné krajiny sa preto pokúšajú nájsť čoraz vzácnejšie vybavenie a muníciu zo sovietskej éry, ktoré by Ukrajina mohla používať, vrátane rakiet protivzdušnej obrany S-300, tankov T-72 a najmä sovietskych delostreleckých granátov, pokračuje The New York Times. Západ sa podľa neho tiež snaží prísť s alternatívnymi systémami, hoci staršími, ktoré by nahradili zmenšujúce sa zásoby drahých rakiet protivzdušnej obrany a protitankových striel Javelin.

Západnému obrannému priemyslu to podľa denníka vysiela signály, že sa chystajú dlhodobejšie kontrakty, je potrebné zamestnať viac pracovníkov a obnoviť staršie továrenské linky. Dokonca sa diskutuje o tom, že by NATO investovalo do starých tovární v Česku, na Slovensku a v Bulharsku, aby obnovili výrobu nábojov kalibru 152 mm a 122 mm pre ukrajinské delostrelectvo, upozorňuje NYT.

Krajina podľa denníka v tomto smere čelí viacerým prekážkam. Jednou z nich sú kontroly vývozu, ktoré upravujú, či zbrane a munícia predané do jednej krajiny, môžu byť poslané do iného štátu. Ukrajina sa tiež musí popasovať s množstvom najrôznejších systémov, pričom ťažké je zásobovanie aj údržba.

The New York Times tiež pripomína, že mnoho členských krajín NATO do značnej miery ignorovalo záväzok vyčleniť dve percentá HDP na obranu, ktorý denník zároveň označuje – vo svetle ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 a bojom na Donbase – za skromný. Vo februári, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine, boli zásoby zbraní mnohých krajín len asi polovičné, ako mali byť, uviedol podľa neho činiteľ z NATO.

Celkovo krajiny Severoatlantickej aliancie doteraz poskytli Ukrajine zbrane v hodnote približne 40 miliárd dolárov, uvádza NYT. Podľa ďalšieho z činiteľov NATO pritom menšie krajiny už vyčerpali svoj potenciál, ale zhruba desať – najmä tých väčších – štátov však stále môže poskytnúť viac zbraní. Americkí predstavitelia trvajú na tom, že armáda Spojených štátov má dosť materiálu, aby mohla pokračovať v dodávkach na Ukrajinu a brániť americké záujmy aj inde.

Ukrajina sa tiež medzičasom ukázala ako prispôsobivá. Jej sily sú v NATO známe ako „MacGyverova armáda“, píše americký denník s odvolaním sa na niekdajší televízny seriál, v ktorom hlavný hrdina improvizuje so všetkým, čo mu príde pod ruku. Napríklad na ostreľovanie ruských pozícií na Haďom ostrove Ukrajinci podľa NYT použili francúzske húfnice Caesar s dosahom 40 kilometrov, ktoré umiestnili na nákladné riečne člny a ťahali ich 10 kilometrov, aby zasiahli ostrov vzdialený 50 kilometrov, tvrdí denník.

Pripomína tiež, že problémy so zásobovaním majú aj útočiaci Rusi. Používajú teraz menej delostreleckých nábojov, hoci ich stále majú veľký počet, ale niektoré sú staré a menej spoľahlivé, píše list. Moskva sa podľa neho rovnako pokúša navýšiť vojenskú výrobu a údajne sa snaží nakúpiť rakety zo Severnej Kórey a ďalšie drony z Iránu./agentury/

X X X

Aktivisti vrátane matiek ruských vojakov spustili petíciu za ich odsun z Ukrajiny

Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne v nedeľu spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. Ruskí regrúti nastupujú do vlaku na železničnej stanici v meste Prudboi v regióne Volgograd v Rusku

Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie (FAS). Pre spustenie petície, zverejnenej na webstránke Change.org, zvolili nedeľu, na ktorú v Rusku pripadá Deň matiek.

Iniciatíva je adresovaná predsedníčkam výborov zaoberajúcich sa otázkami rodiny a sociálnych vecí v ruskej Štátnej dume aj Rade federácie. Petíciu do nedele 17.30 h SEČ podpísalo 2-tisíc ľudí.

„Už deväť mesiacov prebieha takzvaná špeciálna vojenská operácia, ktorá prináša skazu, zármutok, krv a slzy. Naše srdcia znepokojuje všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Bez ohľadu na to, akej sme národnosti, náboženstva alebo aké máme sociálne postavenie, spája nás – matky Ruska – jedna túžba: žiť v mieri a harmónii, vychovávať naše deti pod pokojnou oblohou a nebáť sa o ich budúcnosť,“ píše sa v petícii.

Iniciátori ďalej tiež uvádzajú, že v mnohých ruských oblastiach sa museli rodiny mobilizovaných svojpomocne skladať na výstroj pre svojich mužov, ktorých následne posielali na smrť. Na vlastné náklady im pritom podľa petície kupovali dokonca aj nepriestrelné vesty.

 „Kto sa postará o rodiny, ktoré prišli o svojho živiteľa? Odpoveď poznáme — všetky tieto ťažkosti budú len ďalšou záťažou na už aj tak preťažených ramenách matiek!“ uvádza ďalej iniciatíva.

Petícia opisuje matky brancov a zmobilizovaných vojakov ako „nútené klopať“ na dvere mestských samospráv v snahách o návrt svojich mužov. Matky protestujú, podávajú hromadné odvolania, organizujú petície, no „nikto ich nepočuje“, uvádza sa tiež v texte iniciatívy. „Sme proti účasti našich synov, bratov, manželov a otcov“ na invázii, dávajú aktivisti. /agentury/

X X X

Spojenie UK a STU do jednej? Univerzity si to predstaviť nevedia, Horecký naopak áno

 Univerzita Komenského v Bratislave ani Slovenská technická univerzita v Bratislave si momentálne nevedia predstaviť spojenie do jedného celku.

 Hovorca STU Juraj Rybanský uviedol, že spájanie s UK nie je pre STU aktuálna téma, diskutovalo sa o ňom pred dvoma rokmi, ale obe univerzity ho z viacerých dôvodov odmietli.

„V krátkodobej perspektíve si takéto spojenie predstaviť nevieme,“ spresnila hovorkyňa UK Lenka Miller. Takýto projekt by podľa jej slov znamenal obrovské výdavky, začínajúc od rôznych auditov (od účtovných cez majetkové po personálne) cez aktualizácie a integráciu rôznych systémov IT až po vytvorenie nových koordinačných orgánov a pozícii. „To všetko v čase, keď univerzity majú problémy so zabezpečením bazálneho chodu a sú nútené šetriť energie a prepúšťať zamestnancov,“ povedala hovorkyňa najväčšej slovenskej univerzity.

Logiku potenciálneho spájania vidí STU skôr pri menších univerzitách bez dlhšej tradície, kde by zlúčenie mohlo mať kvalitatívny aj ekonomický efekt. „Navyše, berúc do úvahy sumu vyčlenenú na tento účel v pláne obnovy (pre všetky potenciálne spájania), ani tento argument nie je pre dve najväčšie univerzity na Slovensku nijako motivačný,“ povedal Rybanský.

STU je s UK pripravená pokračovať v rokovaniach o ďalšej spolupráci v oblasti technického a administratívneho zabezpečenia spoločných aktivít univerzít, kde identifikovali širokú paletu možností. Podľa hovorcu ide o spoločné projektové aktivity pod spoločným projektovým útvarom, zjednotenie IT podpory akademických a ekonomických činností na oboch univerzitách a mnohé iné.

Podľa Miller ide o zaujímavú myšlienku, ale v súčasnej situácii nevedia identifikovať také benefity spájania, ktoré by dokázali legitimizovať investície takéhoto rádu.

Spojenie UK a STU v Bratislave do jedného celku si vie predstaviť minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký. Ako uviedol, túto myšlienku však školám nevnucuje.

Na podporu strategického rozvoja vysokých škôl a zvyšovania konkurencieschopnosti vysokých škôl prostredníctvom ich spájania do väčších celkov, budovania integrovanej infraštruktúry, ako aj komplexnej modernizácie výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej infraštruktúry, sú z plánu obnovy vyčlenené financie./agentury/

X X X

SaS ani Hlas nepodporia návrh budúcoročného štátneho rozpočtu

 Opozičná SaS nepodporí v parlamente súčasný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 v politike to povedala poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Návrh rozpočtu nepodporia ani nezaradení poslanci parlamentu pôsobiaci v Hlase, zopakoval v relácii šéf strany Peter Pellegrini.

 Návrh štátneho rozpočtu považuje Kolíková za nezodpovedný. „Nechceme, aby sme išli do zadlženia štátu, z ktorého sa nikdy nevymaníme,“ zdôraznila. Kritizuje, že súčasťou návrhu nie sú výdavkové limity, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Tiež veľký balík finančných prostriedkov vo všeobecnej pokladničnej správe. „Za takýto zákon nemôžeme zahlasovať,“ povedala v relácii.

Aj podľa Pellegriniho je návrh budúcoročného rozpočtu zostavený nezodpovedne. „Ak vláda nevie vládnuť, nech príde za opozíciou, nech sa dohodneme na termíne predčasných volieb a garantujeme vám, že nájdeme riešenie na všetko,“ podotkol predseda Hlasu s tým, že ide o rozpočet, ktorý narába s dvakrát vyššou sumou ako za jeho vlády.

Kolíková v relácii nekonkretizovala, či podporí v parlamente návrh na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Potvrdila, že členovia poslaneckého klubu SaS majú pri hlasovaní takzvanú zelenú kartu. Odmietla prípadnú spoluprácu liberálov so Smerom a fašistickými stranami. Naznačila, že SaS nevylučuje prípadnú povolebnú spoluprácu s Hlasom.

Diskutujúci sa venovali aj opätovnému obvineniu guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra z prečinu podplácania. „Vyzývam ho, nech zostane na svojej stoličke,“ povedal šéf Hlasu. Podľa Kolíkovej je rozhodnutie v rukách guvernéra, keďže bremeno obvinenia sa dotýka celej inštitúcie./agentury/

X X X

Orbán: Je potrebná suverénna Ukrajina, aby Rusko nebolo hrozbou pre Európu

 Suverénna Ukrajina je potrebná na to, aby Rusko nepredstavovalo pre Európu hrozbu, uviedol podľa agentúry MTI maďarský premiér Viktor Orbán.

 V čase vrcholiaceho sporu o vyplatenie peňazí z regionálnych fondov Európskej únie ide o zmenu rétoriky šéfa maďarskej vlády, ktorý v súvislosti s ruskou agresiou voči susednej krajine dával podľa západných pozorovateľov opakovane najavo skôr proruské postoje.

Európa je jednotná vo svojom snažení zastaviť Rusko, ktoré predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Európy, vyhlásil podľa MTI predseda Orbán na konferencii kresťansko-demokratických a centristických strán v Paname. Podľa Orbána je na naplnenie tohto cieľa potrebná zvrchovaná Ukrajina. Uviedol tiež, že v Európe sa líši pohľad na to, ako tento cieľ dosiahnuť, a to najmä v otázke protiruských sankcií. Podľa neho bude debata v tejto veci pokračovať.

Orbán, ktorého mnohí považujú za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina v EÚ, vystupuje proti uvaleniu sankcií na Moskvu, hoci nakoniec hlasoval za všetky sankčné balíky. Maďarsko ako jediné z krajín v strednej a východnej Európe odmietlo dodávať Ukrajine zbrane alebo umožniť ich prevoz cez svoje hranice.

Orbán ale zároveň vyhlásil, že invázia Moskvy na Ukrajinu je „jasnou agresiou“ a jeho vláda podporuje ukrajinskú územnú celistvosť.

V súčasnosti smeruje k vyústeniu zdĺhavý spor Európskej únie s Budapešťou ohľadom dodržiavania demokratických štandardov v Maďarsku. Podľa správ niekoľkých médií z tohto týždňa Európska komisia zrejme členským štátom odporučí, aby Maďarsku zablokovali vyplatenie časti peňazí z európskych regionálnych fondov kvôli nedostatočným reformám v oblasti právneho štátu.

Maďarsko sa minulý týždeň vyslovilo proti tomu, aby si EÚ spoločne požičiavala na finančnú pomoc Ukrajine v budúcom roku. Mnoho médií špekulovalo o tom, že Budapešť blokovaním tohto a ďalších návrhov zvyšok EÚ vydiera v snahe vymôcť si vyplatenie európskych fondov.

V sobotu prišla do Kyjeva na pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského maďarská prezidentka Katalin Nováková. Odsúdila tam ruskú agresiu voči Ukrajine a uviedla, že zodpovednosť za vojnu leží úplne jasne na ruskom prezidentovi Putinovi./agentury/

X X X

Ekonóm PS Hellebrandt: Dajme ľuďom balík peňazí, nech ich použijú, na čo chcú, no ceny na trhu nechajme tak

 Tomáš Hellebrandt pôsobil v Útvare hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod ministerstvo financií a ktorý kontroluje míňanie verejných inštitúcií. Z rezortu odchádza do politiky, do Progresívneho Slovenska, po tom, čo ho nahnevalo, že minister financií nepočúva názory odborníkov z jeho útvaru.

 V rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, aké témy chce prinášať a čo sú najväčšie problémy Slovenska. „Veľa dávame na plošné dávky, no málo pomáhame ľuďom v núdzi. Pomer dávok v hmotnej núdzi k priemernému príjmu je u nás jeden z najnižších v EÚ,“ hovorí Hellebrandt.

X Pozerávate futbalové zápasy na majstrovstvách sveta v Katare?

Nepozerávam.

 Nie som veľký futbalový fanúšik, ale hlavne z morálnych dôvodov. Vyrastal som v Dubaji, čiže na vlastné oči som videl, v akých podmienkach tam pracujú migranti z ázijských krajín, napríklad z Bangladéša. Na staveniská vozia robotníkov v autobusoch pre dobytok, bez klímy v lete, keď je 40 stupňov.

X S Prečo ste prestali pracovať na ministerstve financií?

Minister Matovič nemal záujem o diskusiu hlavne v témach, ktoré vnímal ako svoje srdcovky. Keď nemôžem participovať na interných diskusiách o dôležitých rozhodnutiach a zároveň som obmedzený vo verejnom vyjadrovaní, tak práca analytika je potom dosť o ničom. Zlom prišiel po hlasovaní v parlamente o rodinnom balíčku, ktorý schválili poslanci s pomocou fašistov, a k pocitu zbytočnosti sa pridal aj pocit hanby. Povedal som si dosť.

 X Robili ste analýzu k rodinnému balíčku. Na čo ste prišli?

Iniciatívne sme pripravili k nemu podklady, ale nemali sme od pána Matoviča žiadnu odozvu. Keď sme sa to snažili zverejniť ako komentár, tak nám to vedenie stoplo.

X Kto vám to stopol?

Neskúmal som, kde sa to zaseklo, bývalý šéf ÚHP Štefan Kišš mi iba povedal, že zatiaľ na zverejnenie nemáme súhlas.

X Na čo ste v analýze prišli? Keď Matovič prichádzal so svojím balíčkom, minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vtedy povedal, že pomôže ženám rodiť viac detí a dokonca povedal, že toto bude generácia Matovičových detí.

Áno, túto frázu si pamätám. Spravil som rešerš literatúry na túto tému, ktorá hovorí, že daňové úľavy a dávky nie sú najlepším nástrojom na zvýšenie pôrodnosti, lebo rozhodnutia ohľadom materstva závisia od toho, do akej miery majú matky možnosť kombinovať materstvo s prácou. Politiky, ktoré sú dobré pre pôrodnosť, sú také, ktoré ženám uľahčujú túto kombináciu. Konkrétne dostupnosť miest v jasliach a v škôlkach, flexibilné pracovné úväzky a tiež zapájanie otcov do starostlivosti o deti. Najprogresívnejšie krajiny pochopili, že bremeno materstva musia ženám uľahčiť, a dnes majú aj vyššiu zamestnanosť žien, aj vyššiu pôrodnosť ako Slovensko.

 x Vyššie prídavky na deti a vyšší daňový bonus. To sú dve opatrenia, ktoré tvoria Matovičov balíček. Budú mať aspoň nejaký pozitívny efekt?

Rodiny v dnešnej situácii určite ocenia viac peňazí od štátu. Keď sa však hovorí o boji proti inflácii, pomoc má byť cielená. Lebo plošná pomoc zvyšuje celkový dopyt, a tým aj infláciu. Finančná situácia rodín sa teda zlepší, ale dávky a bonusy nevynahradia chýbajúci príjem, keď žena je nútená byť doma a starať sa o dieťa. Mám pocit, že tu išlo skôr o kupovanie voličov.

 X Keby ste boli minister financií, ako by ste bojovali proti zdražovaniu?

Riešenie sa nedá napísať od stola a bez toho, aby človek vedel, aké dáta má k dispozícii. Ak chceme cieliť pomoc, či už na základe príjmu, alebo predošlej spotreby, musíme vedieť, či máme potrebné dáta, aby sme to vedeli spravodlivo nastaviť.

X Ale aj minister bez kompletných dát musí robiť rozhodnutia. Nemôže sa na to vyhovárať.

Pomoc by som skúšal cieliť minimálne na spodnú polovicu alebo dve tretiny obyvateľstva podľa príjmu. Nárast cien energií na trhoch je taký masívny, že aj strednú triedu je potrebné ochrániť. Ale keď hovoríme o plošnom stropovaní cien elektriny a plynu, tak najväčší spotrebitelia sú bohatší ľudia s veľkými domami a bazénmi. Tí naozaj nepotrebujú pomoc. Stanovil by som teda hranicu na základe príjmu, ale to by bolo treba zrejme kombinovať s dátami o predošlej spotrebe, lebo inú spotrebu má nový byt v Bratislave a inú starý rodinný dom pod Tatrami.

X Čiže ceny energií by ste nezastropovali plošne?

V ideálnom svete by domácnosti dostali balík peňazí, ktorý im vykompenzuje stratu kúpyschopnosti v dôsledku vysokých cien energií, no nechala by sa im sloboda, aby sa sami rozhodli, na čo tie peniaze použijú. Ceny by však ostali na trhovej hodnote. Keď sú ceny vysoké, motivujú ľudí šetriť, a to v aktuálnej situácii potrebujeme. Ľuďom treba pomôcť s príjmami, nie dotovať spotrebu stropovaním cien.

Čiže plošne by ste ich nezastropovali pre všetkých?

Ak nemáme dostatočne kvalitné a prepojené dáta, ktoré by umožnili presne cieliť pomoc, a bolo by riziko, že niektoré domácnosti by prepadli sitom pomoci, bolo by potrebné riešiť aj ceny, a nenechať ich na astronomických hodnotách. Niektorým by to veľmi poškodilo. Vtedy by bolo dobré opatrenia kombinovať. Čiže ceny by sa dali zastropovať, no na vyššej úrovni ako dnes, a zároveň by sme domácnostiam ponúkli priamu finančnú pomoc. Aj stropovanie cien je možné zacieliť. Napríklad ohlásená pomoc vlády pre firmy je plošná, no v princípe sa dá obmedziť iba na niektoré z nich. Ale tieto riešenia sú takou dočasnou náplasťou.

X Čiže peňažná pomoc je iba taký ibalgin, pričom treba spraviť ráznejší chirurgický rez a odstrániť koreň problému? Čo je to?

Z dlhodobého hľadiska je potrebné investovať do alternatívnych zdrojov energií. Cena plynu, na ktorú sme boli pred ruskou inváziou zvyknutí, sa už nevráti. Bude to bolestivé, ale je to aj príležitosť. A to aj z dôvodu klimatickej krízy. Súčasné technológie, obavám sa, nám nebudú stačiť, aby sme v boji s ňou zvíťazili. Treba investovať do základného výskumu a do technológií.

 x Mali by ste odvahu povedať ľuďom, že idete dvíhať dane preto, aby sme odvrátili klimatickú krízu a prešli na zelenšiu ekonomiku?

Je to legitímna súčasť portfólia riešení, ale v Progresívnom Slovensku budeme prednostne hľadať zdroje v efektívnejšom využívaní existujúcich príjmov rozpočtu.

X Čo si myslíte o návrhu rozpočtu na budúci rok?

Mám niekoľko výhrad. Po prvé, rezervy v kolónke všeobecná pokladničná správa sú najväčšie v histórii, a časť môže by použitá na financovanie ďalších pokútnych atómoviek. Po druhé, rodinný balíček vytesnal z rozpočtu dôležité opatrenia v školstve a zdravotníctve, ktoré na rozdiel on neho mali pečiatku hodnoty za peniaze. Po tretie, deficit je vyšší, ako by bol, keby platili pravidlá rozpočtovej zodpovednosti vrátane výdavkových limitov. Štvrtý problém sa týka konsolidácie verejných financií. Vláda povedala čo, ale nepovedala ako. V rokoch 2024 a 2025 plánuje ušetriť dve miliardy eur, no nepovedala, ako to chce dokázať.

X Keby ste boli poslanec, hlasovali by ste za rozpočet? Predstavitelia vlády hovoria, že kto nebude hlasovať za rozpočet, nepomôže domácnostiam, firmám, zdravotníkom a ani nikomu.

Je to falošná dilema a vydieranie. V druhom čítaní je možné zákon o rozpočte upraviť. Ak by sa zapracovali výdavkové limity a pravidlá na využitie rezerv, tak možno áno. Aby jednoducho nemal Igor Matovič v predvolebnom roku voľnú ruku míňať peniaze, ako si zmyslí.

x Keďže ste expert na sociálnu oblasť a inklúziu, čo mala vláda v tejto oblasti spraviť a neurobila?

Zrejme najväčší pokrok na papieri sa urobil vo vzdelávaní. V pláne obnovy máme komponent inkluzívne vzdelávanie, kde je veľa užitočných reforiem. No problém je, že nie sú isté financie, napríklad na pomoc deťom so špeciálnymi potrebami – sociálne či zdravotne znevýhodnené – alebo také, ktoré napríklad potrebujú pomoc psychológa. Aj kvôli rodinnému balíčku nie sú peniaze na to, aby takéto deti dostali kvalitné podporné tímy v školách. Lebo peniaze z plánu obnovy môžu ísť na výstavbu škôl a škôlok, ale personál do nich musí zaplatiť štát. A táto reforma je teraz ohrozená. Na jednej strane vláda hovorí, ako podporuje rodiny s deťmi, no na druhej strane uprednostňuje regresívne sociálne dávky pred kvalitnými školami, ktoré by deťom zabezpečili rovnejšie príležitosti hneď na začiatku.

X Kde ešte štát zlyháva v sociálnej oblasti?

Chýba nám poriadny príspevok na bývanie. Máme ho v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi, ale tá je dostupná iba malej časti chudobných ľudí. Zhruba 60-tisíc je takýchto príjemcov. V iných krajinách je tento príspevok samostatný a zahŕňa oveľa širšie spektrum domácností. Iba dve ďalšie krajiny v EÚ takýto príspevok nemajú, treťou je Slovensko. Čo viem, tak analytici na ministerstve práce pripravili nejaké návrhy, no zjavne o to minister Krajniak nemá záujem. V PS sme pred letom pripravili návrh zákona, ale v parlamente zostal bez povšimnutia.

 X Je Slovensko sociálny štát?

Keby som odpovedal analyticky, tak poviem, že výdavky na sociálne zabezpečenie ako podiel hrubého domáceho produktu sú veľmi blízko priemeru EÚ, ak zohľadníme rozdiely v demografii, teda skutočnosť, že na Slovensku máme stále relatívne menej dôchodcov.

X A teraz to skúste jednoducho oznámkovať.

Dva mínus.

X Čakal som horšie hodnotenie.

V objeme zdrojov sme zhruba v strede rebríčka, ale napríklad v pomoci pre ľudí v sociálnej núdzi sme na posledných priečkach v rámci EÚ. Priority sú u nás nastavené trochu inak. Veľa dávame na plošné dávky, no málo pomáhame ľuďom v núdzi. Pomer dávok v hmotnej núdzi k priemernému príjmu je u nás jeden z najnižších v EÚ.

X Aké ekonomické témy chcete otvárať v politike, sú medzi nimi aj nejaké revolučné zmeny?

Myslím si, že revolučných nápadov tu máme už dosť. (smiech)

X Myslíte asi nápady ministra financií Igora Matoviča.

Áno, rodinná revolúcia dopadla, ako dopadla. Bola pretláčaná bagrom, bez diskusie, bez riadneho legislatívneho procesu a schválená aj vďaka fašistom. Takéto revolúcie odmietam. Reformy sú potrebné, ale treba prinášať riešenia, ktoré sú overené, a inšpirovať sa krajinami, kde to funguje. Lebo revolúcia často býva nekontrolovaný proces.

X Súhlasím, tak skúste povedať, čo chcete presadiť a zmeniť.

Ako som spomínal v rodinnej politike – štruktúru výdavkov treba posunúť k vyšším investíciám do kapacít starostlivosti o deti v predškolskom veku, k zavádzaniu flexibilných foriem práce pre rodičov a k motivácii k väčšej angažovanosti otcov do starostlivosti o deti. Toto by pomohlo riešiť viacero problémov – od spomínanej pôrodnosti, chudoby, ale aj rodovej nerovnosti v odmeňovaní. Druhá oblasť – sociálny systém. Treba otvoriť širšiu diskusiu o tom, čo je minimálny životný štandard nevyhnutný pre ľudskú dôstojnosť. Štát by mal zabezpečiť, aby pomoc v hmotnej núdzi spolu s prídavkom na dieťa a pri aktivácii rodičov dosiahla úroveň životného minima. Pretože aktuálne je pomoc v hmotnej núdzi ďaleko pod hranicou životného minima.

 Od januára 2023 by mali byť prídavky na deti vo výške 60 eur na deti do 18 rokov a daňový bonus by mal byť vo výške 140 eur, no nie pre všetky deti. Ak by ste sa dostali do vlády, čo by ste s týmto nastavením robili?

Toto je luxus, ktorý zaviedol Matovič. V pomere k HDP budú rodinné dávky a bonusy patriť medzi najštedrejšie v EÚ. Ak chceme riešiť viac škôlok či uľahčiť rodičom flexibilnejšie pracovať, nemôžeme to robiť tak, že budeme do tejto oblasti nalievať ďalšie peniaze. Bude potrebné popresúvať zdroje v rámci politík na podporu rodín a zamerať sa na opatrenia, ktoré rodinám pomôžu najviac.

X Čiže ak by vám analýza ukázala, že štát nemá na vyšší bonus a prídavky, znížili by ste ich? Otázka je, či by ste mali odvahu ľuďom povedať, že budú mať o sto eur menej v peňaženke, ale ich deti budú mať opravenú strechu v škôlke a lepších učiteľov v škole.

Určite áno. Ale ľudia tieto chýbajúce služby už cítia ako obmedzenie a tiež vnímajú, že kvalitné vzdelanie je pre budúcnosť ich detí kľúčové a tu máme obrovské rezervy. Ja by som nemal problém s tým, aby som toto ľuďom povedal. No na politickej úrovni budeme robiť rozhodnutia najprv v rámci strany. Štátnický prístup je taký, ktorý verejnú mienku aj pozitívne formuje, nielen na ňu reaguje.

Vidíme, že štáty na seba berú úlohu, aby vykryli straty kvôli vysokým cenám energií. Bude úloha štátu do budúcnosti stále narastať?

Dnes už mainstreamový názor v ekonómii hovorí, že štát musí ekonomické výkyvy tlmiť.

Čiže asi ste viac keynesiánec ako hayekovec.

Ja som určite viac keyenesiánec, aj keď možno je to tým, že som študoval v Británii, kde je Keynes obľúbenejší. Či treba viac štátu, alebo menej, závisí od konkrétneho problému, v tomto som pragmatik. Inštitúcie a regulácie, ktoré podporujú inovačný potenciál ekonomiky a kvalitu života ľudí, je možné nastaviť rôzne. Napríklad Spojené štáty majú úplne iný druh kapitalizmu ako škandinávske štáty, ale oba modely sú v istom zmysle úspešné.

Čiže nie je kapitalizmus ako kapitalizmus a na detailoch záleží?

Presne tak. Osobne by som neočakával ďalší výrazný nárast úlohy štátu. Skôr by som očakával nárast úlohy medzinárodných inštitúcií, pretože väčšina výziev, ktoré nás čakajú, má medzinárodný charakter. Spomeniem napríklad migračnú krízu, klimatickú krízu či tému daňových únikov.

x Ako sa pozeráte na klimatickú krízu? A ako by ste ju vyriešili?

Tú ťažko sám vyriešim (smiech). Tento problém treba riešiť na globálnej úrovni alebo aspoň v rámci širokej koalície ochotných štátov. Žiaden štát nedokáže klimatické zmeny zmierniť sám. Treba to aj ľuďom vysvetľovať, že sa to týka každého, robiť osvetu, v čom je na našej politickej scéne PS lídrom. Ekonóm by povedal, že riešením je zdaniť zdroj emisií, a to v takej miere, aby cena zohľadňovala nielen náklady na ťažbu a distribúciu fosílnych palív, ale aj spoločenské náklady spojené s emisiami a ich negatívnymi dosahmi na životy ľudí. To by tiež umožnilo znížiť iné dane, napríklad z práce. Koľko by stál napríklad liter benzínu, keby sa takáto daň zviedla, vám ale neviem povedať.

 X Zdanili by ste viac napríklad benzín či naftu, alebo SUV autá?

Z pohľadu znižovania emisií nemá príliš ekonomický zmysel zdaňovať autá, keďže zdrojom emisií je palivo, nie auto samotné. Ak zdaníme palivo, majiteľ SUV, ktorý má vyššiu spotrebu, by platil aj viac daní.

X Akých svetových ekonómov sledujete?

Veľmi uznávam amerického ekonóma Joea Stiglitza.

X Akú knihu teraz čítate?

Teraz som dočítal knihu od Jonathana Haidta Morálka ľudskej mysle. Myslím si, že v kontexte kultúrnych vojen je výborná na pochopenie toho, čo sa deje z psychologického a evolučného hľadiska.

X O čom v súčasnosti debatujú svetoví ekonómovia, aké problémy riešia?

Existuje skupina ekonómov, ktorí sa volajú noví keynesiánci. Sem patrí okrem Stiglitza napríklad aj Larry Summers, Janet Yellen či Greg Mankiw. Matematicky rozviedli teoretické myšlienky Johna Keynesa, kedy trh zlyháva, a ako to vplýva na ekonomické výkyvy./agentury/

X X X

Epicentrá eboly v Afrike: Uganda predĺžila karanténu v postihnutých regiónoch

Ugandský prezident Yoweri Museveni predĺžil o ďalších 21 dní karanténne opatrenia v oblastiach, ktoré sa v posledných mesiacoch stali epicentrom epidémie eboly.

Týmto nebezpečným vírusovým ochorením sa v Ugande od septembra nakazilo už 141 ľudí a 55 na jeho následky zomrelo, informovala v nedeľu agentúra Reuters.

Karanténa v okresoch Mubende a Kassanda v strednej Ugande bola zavedená v polovici októbra a odvtedy ju už trikrát predĺžili, najnovšie do 17. decembra.

Ugandský prezident označil boj proti epidémii eboly za úspešný, keďže sa už zhruba dva týždne v uvedených okresoch neobjavili nové prípadu ochorenia. Podľa neho sú však naďalej potrebné karanténne opatrenia, aby sa upevnil dosiahnutý pokrok a zamedzilo sa možnému rozšíreniu vírusu do iných častí tejto východoafrickej krajiny.

X Ebola v Ugande

Epidémia eboly bola v Ugande vyhlásená 20. septembra a miestnym úradom sa ju postupne darí dostávať pod kontrolu. V čase kulminácie sa vírus rozšíril takmer po celej krajine vrátane hlavného mesta Kampala.

Prezident však v nedeľu varoval, že epidemiologická situácia je stále „krehká“, pričom boj proti šíreniu choroby je ohrozovaný nepriaznivým stavom ugandského zdravotníctva aj šírením dezinformácií.

V Ugande cirkuluje tzv. sudánsky kmeň eboly, proti ktorému zatiaľ nie je žiadna vakcína, hoci niekoľko aktuálne ide do klinických skúšok. Ebola sa šíri telesnými tekutinami, pričom bežnými príznakmi sú horúčka, vracanie, krvácanie a hnačka. Jej ohniská je ťažké zvládnuť, najmä v mestskom prostredí, aktuality.sk

X X X

Irán zatkol neter ajatolláha Chameneího. Vo videu nazvala jeho režim vražedným

Iránske úrady zatkli neter najvyššieho duchovného lídra ajatolláha Alího Chameneího po tom, čo zverejnila video, v ktorom označila iránske vedenie za „vražedný režim, ktorý zabíja deti“.

 Najvyšší duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí

Aktivistka Faríde Moradcháníová pochádza z vetvy rodiny, ktorá už aj v minulosti prejavovala odpor voči iránskemu vedeniu. Predtým bola v krajine aj väznená. Jej brat Mahmúd Moradchání na sociálnej sieti Twitter napísal, že bola zatknutá ešte v stredu počas cesty na prokuratúru, kde bola predvolaná.

V sobotu Moradchání na kanáli YouTube zdieľal video, v ktorom jeho sestra odsudzuje „jasný a očividný útlak“, ktorému sú Iránci vystavení. Zároveň kritizovala nečinnosť medzinárodného spoločenstva.

„Slobodní ľudia, buďte s nami! Povedzte svojim vládam, aby prestali podporovať tento vražedný režim, ktorý zabíja deti,“ uviedla Moradcháníová. „Tento režim nie je lojálny k žiadnym náboženským zásadám a nepozná žiadne zákony ani pravidlá okrem sily a udržiavania svojej moci akýmkoľvek možným spôsobom,“ dodala. Nebolo bezprostredne jasné, kedy bolo video nahraté.

Faríde Moradcháníová je dcérou Chameneího sestry Badrí, ktorá sa v 80. rokoch odčlenila od svojej rodiny a utiekla do Iraku. Pridala sa k svojmu manželovi, disidentovi a klerikovi Alímu Tehránímu. Do popredia sa Moradcháníová dostala ako aktivistka proti trestu smrti a naposledy bola zatknutá v januári tohto roka.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 obetí na životoch, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18 170 osôb bolo zatknutých.

 Iránskemu raperovi hrozí trest smrti

Voči iránskemu raperovi, ktorý podporil pokračujúce protivládne protesty, boli vznešené obzvlášť závažné obvinenia a hrozí mu trest smrti. Oznámili to v nedeľu iránske justičné orgány.

Viaceré ľudskoprávne organizácie so sídlom v USA v sobotu uviedli, že s opozične orientovaným raperom Túmadžom Sálehím, sa už začal súdny proces, pričom si nemohol zvoliť ani obhajcu podľa vlastného výberu. Sálehího rodina sa obáva, že je v ohrození života.

Voči raperovi, ktorý skladá piesne kritické voči iránskemu islamskému režimu, boli vznesené obvinenia zo šírenia „skazenosti na Zemi“. Ide o jedno z najvážnejších obvinení, aké možno vzniesť na základe iránskych zákonov, a za ktoré hrozí najvyšší trest. „Proces sa ešte nezačal, ale obvinenie voči Túmadžovi Sálehímu už bolo vypracované,“ vyhlásil súdny hovorca v stredoiránskej provincii Isfahán, kde sa celý prípad rieši.

Okrem šírenia morálnej skazenosti je obvinený aj z rozširovania lží, protištátnej propagandy, podnecovania násilia a z vytvorenia a riadenia nelegálnych skupín, ktoré chceli narušiť bezpečnosť Iránu v spolupráci s vládou nemenovanej „nepriateľskej“ krajiny.

Iránske justičné orgány uvádzajú, že od septembra, keď Iráne vypukla vlna protestov, boli vznesené obvinenia už voči 2-tisíc osobám. Podľa úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva bolo zatknutých už približne 14-tisíc ľudí.

V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa organizácie Amnesty International aktuálne súdia najmenej 21 osôb, ktorým za vznesené obvinenia hrozia tresty smrti obesením.

Raper Sálehí zmizol koncom októbra a o niekoľko dní nato iránske štátne médiá zverejnili video, na ktorom sa zatknutý hudobník priznával ku svojím pochybeniam. Podľa aktivistov išlo o vynútené priznanie. K Sálehího zadržaniu došlo niekoľko dní po tom, ako v rozhovore pre kanadskú televíziu označil iránske vedenie za „mafiu“, ktoré je odhodlané zničiť aj celý národ, aby si udržalo „moc, peniaze a zbrane“./agentury/

X X X

ECB by mola v roku 2023 spomaliť tempo zvyšovania úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne v budúcom roku spomalí tempo zvyšovania úrokových sadzieb, ak bude potrebný ich ďalší rast. Uviedol to v nedeľu člen Rady guvernérov a šéf írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf.

ECB začala zvyšovať svoje úrokové sadzby v júli a to najrýchlejším tempom vo svojej histórii. Ekonómovia predpovedajú, že na nasledujúcom zasadnutí 15. decembra ich opäť zvýši o 50 až 75 bázických bodov.

Hoci sa predstavitelia ECB zhodujú na tom, že na skrotenie vysokej inflácie v eurozóne je potrebný ďalší rast úrokových sadzieb, zápisnica z ich nedávneho zasadnutia ukázala, že majú rozdielne názory na konečný cieľ alebo tempo stúpania úrokov.

Makhlouf tento týždeň povedal, že je otvorený, pokiaľ ide o rozsah zvýšenia úrokov.

Otázna inflácia

Podľa neho je pravdepodobné, že ak sa úrokové sadzby na budúci rok zvýšia, bude to o menej než 75 bázických bodov, o ktoré ECB zvýšila úroky na predchádzajúcich troch zasadaniach.

„Najprv sa pozrieme na to, čo sa deje s ekonomikou eurozóny, aby sme mohli posúdiť, koľko toho ešte musíme urobiť. A akým tempom to musíme urobiť. Myslím, že do druhej polovice budúceho roka uvidíme, že inflácia bude nižšia,“ dodal.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v októbri historické maximum 10,6 % a vysoko prekročila cieľ banky, ktorým je inflácia na úrovni 2 %. Výhľad inflácie sa pritom ďalej zhoršuje.

Zvyšovanie sadzieb

ECB na stretnutí 26. až 27. októbra zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov už tretíkrát po sebe, aby zabrzdila infláciu.

Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie tak vzrástla na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %. Celkovo banka od júla zvýšila úroky o 200 bázických bodov, čo je najrýchlejšie sprísnenie politiky v jej histórii.

Zápisnica zo stretnutia ukázala, že zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov podporila veľká väčšina členov menového výboru, hoci „niekoľkí“ chceli menší nárast, o 50 bodov, aktuality.sk

X X X

Južná Kórea má najnižšiu pôrodnosť na svete. Jej trvalý pokles spôsobil demografickú krízu

 Pôrodnosť v Južnej Kórei klesla od roku 1996 z takmer 700-tisíc na 260 600 detí. Desiata najväčšia ekonomika sveta, kde populácia výrazne klesla prvýkrát minulý rok, tak zostáva krajinou s najnižšou pôrodnosťou na svete.

 V Kórei preto panujú obavy ohľadom nedostatku pracovnej sily a zvyšujúcich sa výdavkov na sociálne zabezpečenie. Priemerne sa juhokórejským ženám v reprodukčnom veku za posledný rok podľa údajov z tohto septembra narodilo 0,8 dieťaťa.

Ako hlavné dôvody, prečo potomkov nemať, sú medzi mladou generáciou spomínané drahé bývanie, sociálna a rodová nerovnosť, situácia na pracovnom trhu, nízka miera sociálnej mobility a veľké náklady na výchovu detí v spoločnosti, ktorá má vysoké nároky na úroveň vzdelania.

Do polovice 90. rokov v Južnej Kórei fungovali programy na kontrolu pôrodnosti, ktoré tamojšia vláda zaviedla kvôli povojnovému baby boomu. Vláda dávala antikoncepčné tabletky a kondómy zadarmo vo verejných zdravotníckych zariadeniach a mužom za vasektómiu ponúkala výnimku z vojenskej služby.

Pretrvávajúca patriarchálna kultúra

Ženy sa v Južnej Kórei zároveň sťažujú na pretrvávajúcu patriarchálnu kultúru. Očakáva sa od nich starostlivosť o dieťa a zmierenie sa s diskrimináciou na pracovnom trhu, kde napriek šovinizmu a obťažovaniu, dosiahli v posledných rokoch pokrok.

Tohtoročné prezidentské voľby ale ukázali krehkosť zlepšenia postavenia žien na trhu práce. Obaja prezidentskí kandidáti v kampani cielili na mužských voličov, z ktorých mnohí kvôli politikám podporujúcim rodovú rovnosť prichádzajú o svoje tradičné privilégiá na pracovnom trhu. Stovky žien kvôli takej kampani tento rok vo februári vyšli do ulíc.

Tridsaťročná Ju Jong I, ktorá pracuje pre nemenovanú finančnú spoločnosť v Soule, je príkladom juhokórejskej ženy, ktorá sa rozhodla deti nemať. Jej matka mala štyri deti a babička šesť.

„Ja a môj manžel máme deti radi, ale sú veci, ktoré by sme kvôli nim museli obetovať,“ uviedla Ju. Opísala, ako videla svoje kolegyne volať z toaliet počas pracovnej doby deťom, aby ich skontrolovali, a odchádzať skôr, keď mali potomkov chorých. Mužskí kolegovia toto robiť nemusia, dodala Ju.

Ju Jong I spolu so svojím manželom počas interview agentúry AP v Soule

Oficiálne štatistiky týkajúce sa časti juhokórejskej populácie, ktorá sa rozhodla nemať deti, neexistujú, ale ukazovateľom môže byť množstvo ľudí, ktorí uzavreli manželstvo. Podľa juhokórejského štátneho štatistického úradu klesli sobáše od roku 1996 do súčasnosti zo 430-tisíc na 193-tisíc.

Dvadsaťšesťročná Juhokórejčanka Ha Hjon-či, ktorá v Soule prevádzkuje kokteilový bar, sa rozhodla zostať slobodná a bezdetná na radu vydatých kamarátok. Tie jej opísali, ako starostlivosť o dieťa a väčšina domácich prác zostáva na ich pleciach.

Podľa Čche Jun-kjon, expertky z Kórejského inštitútu starostlivosti o dieťa a vzdelanie, štát v období ekonomického rastu medzi 60. a 80. rokmi zlyhal v zavedení programov sociálneho zabezpečenia a krajina dodnes nemá pokročilejšie záchranné sociálne siete.

„Ľudia majú pocit, že naša krajina nie je ľahkým miestom na život,“ uviedla I So-jong, kórejská expertka na populačnú politiku. Podľa nej mladí ľudia nechcú deti aj preto, že neveria, že by ich potomkovia mohli mať lepší život ako oni./agentury/

X X X

Bieloruský minister zahraničných vecí Makej náhle zomrel

 Vo veku 64 rokov náhle zomrel bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej. Šéfom rezortu diplomacie bol od roku 2012. O jeho úmrtí informuje agentúra Reuters odvolávajúca sa na sobotnú správu bieloruskej štátnej agentúry Belta.

 Makej sa tento týždeň v Jerevane zúčastnil na stretnutí Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), šesťčlennej vojenskej aliancie združujúcej Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. V pondelok sa mal stretnúť so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom.

Reuters pripomína, že Makej bol ešte pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a následnými masovými protivládnymi protestmi jedným z iniciátorov snahy o zlepšenie vzťahov Bieloruska so Západom a naopak kritizoval Rusko. Svoj postoj však náhle zmenil práve po vypuknutí zmienených protestov, o ktorých tvrdil, že ich podnietili agenti Západu.

 Informáciu o úmrtí ministra priniesol aj denník The Guardian, ktorý ju zaradil do svojich správ súvisiacich s dianím na Ukrajine, a to pre úlohu, akú pri ruskej invázii zohráva Bielorusko ako spojenec Moskvy. The Guardian tiež pripomenul, že aj samotný Makej v septembri sčasti opakoval kremeľskú rétoriku týkajúcu sa dôvodov ruskej invázie na Ukrajinu. NATO a Západ v súvislosti s inváziou obviňoval z toho, že „prehliadli legitímne bezpečnostné záujmy Ruska aj Bieloruska“.

 Na informáciu o úmrtí Makeja už reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. „Správy o úmrtí šéfa ministerstva zahraničných vecí Bieloruskej republiky Uladzimira Makeja nás zaskočili,“ uviedla Zacharovová na platforme Telegram. Dodala, Moskva bude Minsku čoskoro oficiálne kondolovať.

X X X

Burlesque tanečnica Lady Vivian: Mojím cieľom je prinášať inakosť, jedinečnosť na javisko (Big Storiezz)

Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku. Je iniciátorkou projektu Body Positive Slovakia, v rámci ktorého ľudí vedie k sebaláske a k úcte vlastného tela.

Burlesque performerka, tanečnica, herečka a moderátorka Lady Vivian aka Veronika Zelinka Macková bola hostkou podcastu Big Storiezz.

 x Ako ste sa dostali k performatívnemu umeniu burlesque?

K burlesque umeniu som sa dostala náhodne a už je to nejaký ten rok, čo sa mu venujem. V tom období, keď som začala chodiť na kurzy, bol veľmi trendy americký film Burlesque s Christinou Aquilerou a Cher. Film som vedela a povedala som wow, to je krásny svet, do ktorého chcem patriť. Skĺbilo sa tam všetko, čo mám rada. Je tam tanec, divadlo, ženskosť.

Zrazu prišla jedna kamarátka na skúšku v divadle a povedala, že niečo takéto videla na sociálne sieti. Vedela som, že tam potrebujem ísť, že je to to, o čom snívam. Po prvej či druhej hodine som zistila, že je to svet, kde mám patriť. Moje prvé vystúpenie bolo na veľkej tetovacej akcii v Bratislave. Triasla som sa ako osika, bála som sa. Tí ľudia, ktorí sa na mňa vtedy pozerali, sú súčasťou aj dnešných predstavení. Sú to naši stáli diváci aj po rokoch.

x Boli ste teda prví propagátori burlesque na Slovensku?

Áno, je to tak.

x Burlesque umenie sa objavuje už v 17. storočí vo viktoriánskom Anglicku a retrospektívne sa spája s niektorými Shakespearovkami alebo dielami od dramatika Geoffreyho Chuasera. Postupne naberalo na popularite aj v Amerike ako forma varietného umenia. V čom sa burlesque predstavenia líšia od bežného tanečného alebo divadelného predstavenia?

Burlesque prelína divadlo a tanec, spája dva performatívne prvky do jedného celku. V rámci burlesque vystúpenia, sóla alebo skupinového čísla, prinášame príbeh, fiktívnu postavu, do toho hrá vhodná hudba a postupne tancom zhadzujeme kúsky odevu zo seba až po určitú hranicu, za ktorú nesmieme nikdy prejsť. Ale pozor. Vôbec sa netreba vyzliecť. Nie, takto to nefunguje. Pekná na tom je dobovosť, ktorú burlesque za sebou zanecháva.

x Čo pri vystúpeniach využívate?

Veľké aj dobové kostýmy, pávie, pštrosie, vranie perá, vejáre, trblietky. Viac je viac. V Rakúsku je performerka, ktorá má obrovského umelého slona. Ja mám obrovský, vyše dvojmetrový mesiac, ktorý svieti a dymí. Nie je tu taká venue, ktorá by bola schopná zavesiť obrovský dvojmetrový mesiac a spustiť ho dole. Okrem Slovenského národného divadla.

 x Aký zážitok môžu diváci očakávať od predstavenia, v ktorom stvárňujete hlavnú úlohu?

Vtipné je, že voľakedy robili burlesque iba muži, ktorí sa prezliekali za ženy. Ženy nemohli stáť na javiskách a ukazovať sa. Ja som klasický štýl, mám rada dobovú hudbu. Nájdu sa u mňa aj moderné fashion kúsky, pretože spolupracujem aj s dizajnérom. Mojím cieľom je prinášať inakosť, priniesť jedinečnosť na javisko. Keď prídem na javisko, dám zo seba všetko. Je iba na divákovi, ako to prijme.

x Sú slovenské ženy málo sebavedomé a skôr rezervované?

Myslím, že sú veľmi hanblivé. Spojenie sebavedomá žena sa u nás stále spája s niečím nedobrým. Sebavedomie = namyslenosť, veľké ego, čokoľvek negatívne. Boli sme tak vychovávané, vyrastali a vyrastáme tak. Mám pocit, že si síce hovoríme, že Slovensko je niekde inde, ale málo v rámci ženských otázok. Stále sme my, ženy, utláčané, hlavne v tom, čo sa týka našej ženskosti. Sexuality ani nehovorím. Burlesque kurz je o spoznávaní samej seba, žena sa musí pozerať na seba do zrkadla, musí sa dotýkať sama seba. To je niečo, čo hovoria, že nemôžu.

x Čím to je, že ženy po burlesque kurze odchádzajú ako vymenené, sebavedomé, šťastné?

To, že sú iné, je iba to, že sa zmenilo vnímanie ich samých seba. To, ako pôsobíme navonok, je to, ako vnímame samé seba. Keď sa začnem mať rada a páčiť sa samej sebe, vyžarujem to aj do okolia. Ak si to niekto nemyslí, tak ma to nezraní. Ale je dôležité poznať svoje nedostatky.

 x Aké sú najčastejšie komplexy žien?

Cez moje ruky prešlo mnoho žien a je to všetko. Do TOP 3 určite patrí malíček na nohe, výška a váha. Ale patrí tam aj málo/veľa vlasov, vek… Je úplne jedno, čo to je, pretože pre každú jednu ženu je to jej najväčší problém, ktorý denne rieši v hlave. Treba sa s tým vyrovnať. Sú problémy, ktoré nevieme vyriešiť. Treba sa s tým naučiť žiť. Napríklad však akné sa dá riešiť, môžeme ísť na kozmetiku. Ak teda vieme zmeniť problém, tak ho zmeňme, aktuality.sk

X X X

Štyri mená na zozname. Pacienti stoja od piatej na termíny u lekárov. Hľadajú alternatívy

Slovenská legislatíva kontrolu alternatívnych liečiteľov neupravuje.

Je päť hodín ráno a pred budovou, kde má ordináciu jediná dermatologička v meste Čadca, postávajú už traja ľudia. Potrebujú sa zapísať ako noví pacienti k lekárke, pretože ich kožná doktorka odišla do dôchodku. V teplote okolo nuly stoja vonku a diskutujú, ako inak, o stave zdravotníctva.

V okresnom meste Čadca momentálne pôsobí len jeden kožný lekár. V okrese žije takmer 90-tisíc ľudí, jedna dermatologička pracuje ešte v Turzovke.

Len štyria noví

Akíkoľvek noví pacienti, aj tí, ktorí patrili k odchádzajúcej lekárke, sa musia k úradujúcej kožnej doktorke zapísať. A musia to urobiť perom na zoznam na papieri. Objednať sa ako nový pacient k ordinujúcej lekárke nedá. Tá každý deň okrem ľudí, prichádzajúcich na kontrolu, vezme len štyroch „nových“, takto zapísaných ľudí, aj ak ide o tých, ktorí len prestupujú od odchádzajúcej doktorky.

Pacienti, čo ostali bez doktora, nemajú inú možnosť, kam ísť. Musia sa teda dostať medzi štyri mená na papieri. Vstávajú preto o štvrtej ráno, aby o piatej čakali pred budovou, ktorú nevedno, kedy otvoria.

Lotéria otvorených dverí

O piatej ráno sedí pred budovou zdravotného strediska, aj sedemdesiatpäť ročný pán. Na studenej lavici na pešej zóne popisuje, ako nedávno absolvoval operáciu obličky. Budovu nikto neodomyká ani o pol šiestej. Je v súkromnom vlastníctve a je na majiteľovi, kedy otvorí.

Asi tridsaťročná žena hovorí, že keď sa tu skúšala zapísať pred týždňom a prišla o pol šiestej, budova už bola otvorená a štyri mená zapísané, nestihla to, a preto dnes prišla o piatej. Muž, asi štyridsiatnik, prišiel v poradí tretí. Neskôr však vysvitne, že len prišiel „chytiť miesto“ mame. Pricestovala autobusom do Čadce po piatej hodine. „Skorší spoj mi ani nejde, tak sme to museli vymyslieť takto,“ vysvetľuje, zatiaľ, čo jej syn podá kartu a odchádza.

Budovu napokon otvoria okolo 5:47, štyria prví sa nezapisujú podľa poradia, v akom prišli, ale medzi sebou sa dohodujú, komu aký čas vyhovuje. Aspoň trochu kolegiality v nekomfortnej situácii. Pero na zapísanie sa však pri zozname chýba, pán s nedávno operovanou obličkou vyťahuje svoje.

K lekárke sa teda objednať nedá a pre človeka, ktorý nemá inú možnosť, len ísť sa zapísať o piatej ráno, neexistuje informácia, kedy budovu otvoria a nevie sa tak pripraviť, koľko bude na zime čakať.

„Je to ponižujúce. Ak toto nechcem absolvovať, odporučili mi ísť do Kysuckého Nového Mesta. Tam budem musieť ísť kedy? O tretej ráno? Ak by toto musel zažiť jediný člen parlamentu, neverím, že by to politici neriešili,“ hovorí ďalšia žena, ktorej sa podarilo získať miesto v prvej štvorke.

Bude horšie

Sú to pacienti, ktorý dnes doplácajú na vyčerpanosť zdravotníkov po pandémii, chýbajúci personál, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, dlhé čakacie doby na vyšetrenia. Niektorí aj preto vyhľadávajú alternatívnu medicínu či akupunktúru na problémy od kožných po pohybové.

Žilinská županka Erika Jurinová v nedávnom rozhovore pre Aktuality.sk otvorene priznala, že situácia v zdravotníctve bude ešte horšia a personálu ešte ubudne, pretože lekári odchádzajú do dôchodku a nemá ich kto nahradiť.

V celom Žilinskom kraji je momentálne vo výpovednej lehote okolo 270 lekárov. Výpovede nepodali len v dvoch župných nemocniciach v Čadci na Kysuciach a v Trstenej na Orave. Župa nahlas komunikuje, že ak lekári k 1.decembru podajú výpovede, v kraji nastane núdzový stav a poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude ohrozené. Profesijné zloženie lekárov, ktorí hrozia odchodom je také, že krízové scenáre sa nedajú pripraviť, aby systém nekolaboval.

Doprosovanie

Lekárka z Kysúc, ktorá chce zostať v anonymite, kedysi pracovala v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci, neskôr odtiaľ odišla inam. Popisuje, že práve kvôli nedostatku lekárov sa pracovný nápor nedal vydržať a postupne nadobudla pocit, že akokoľvek sa v práci snaží, situácia sa k lepšiemu nezmení. Lekárov jednoducho nebol dostatok.

Hovorí, ako si na oddelení siahali na dno síl, služby si písali tabuľkovo a nie realisticky, lebo ich nemal kto zastúpiť a ich odpracované hodiny tak prevyšovali čas, ktorý môžu reálne odrobiť. Podľa tabuliek si niektorí vykazujú, že spia počas nočnej služby aj osem hodín. Realita je však taká, že nespia vôbec a na ďalší deň pokračujú v dennej službe.

V súčasnosti je na materskej dovolenke a keďže jej dieťa má zdravotné problémy, zháňala detského špecialistu. V Čadci ju však nechceli zobrať, volala preto do poisťovne, kam sa má obrátiť. „Odporučili mi Žilinu, ale aj tam ma pre vyťaženosť odmietli. Zháňala som lekára v Martine, Trenčíne, aj za hranicami v Česku – v Ostrave či Frýdku Místku. Nikde som nepochodila,“ popisuje.

Napokon sa opäť obrátila na žilinskú lekárku: „Napísala som jej, že som tiež lekárka, a že ako kolegyňu ju prosím, aby mi dieťa vzala, že som skúšala od Ostravy po Trenčín a nič. Neviem, či ma napokon vzala kvôli tomu či neodbytnosti, ale cítila som, že svoj titul zneužívam. Bolo to už však zo zúfalstva,“ priznáva.

Dodáva, že materská dovolenka sa vo všeobecnosti nedá považovať za oddych, no v jej prípade je za čas mimo nemocnice vďačná, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy mierne klesli

Ceny ropy v piatok, posledný deň tohto obchodného týždňa, klesli o 2 % a znížili sa aj za celý týždeň.

Prispeli k tomu obavy o dopyt v Číne, ktorá zápasí s novou vlnou ochorenia COVID-19, a tiež prerušenie rozhovorov v rámci Európskej únie o cenovom strope na ruskú ropu pre nezhody medzi členskými štátmi.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v januári uzavrel v piatok obchodovanie pri cene 76,28 USD (73,52 eura), ktorá bola o 1,66 USD alebo 2,1 % nižšia ako v predchádzajúci deň.

Cena januárového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla o 1,71 USD alebo 2 % na 83,63 USD za barel.

Oba kontrakty zaznamenali stratu aj za celý týždeň, už tretíkrát po sebe, pričom cena WTI sa znížila o 4,7 % a cena Brentu klesla o 4,6 %, aktuality.sk

X X X

Mária Kolíková: Dohodu s lekármi blokoval Matovič, eskaláciu napätia s odborármi zapríčinila vláda

Témou bol aj rozpočet, opozičná SaS súčasný návrh rozpočtu nepodporí.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) a predseda strany Hlas Peter Pellegrini ocenili dohodu medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vládou, ku ktorej došlo v sobotu. Uviedli to v relácii V politike na televízii TA3.

Šéf Hlasu oznámil, že nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Hlas-SD podporia v parlamente všetky návrhy, ktoré vzídu z dohody vlády s lekárskymi odborármi.

Kolíková povedala, že dohodu s odborármi blokoval Igor Matovič a vláde sa podarilo dospieť k dohode s odborármi preto, pretože na sobotnom rokovaní nebol. Dodala, že Matovič bol prekážkou, aby došlo k „normálnemu jednaniu“, zatiaľ čo šéf zdravotníctva Vladimír Lengvarský javil úprimný záujem o vyriešenie problému v zdravotníctve.

„Ukázalo sa, že ak má táto vláda niečo normálne spraviť, tak je to len pod systematickým a silným tlakom,“ okomentoval dohodu Pellegrini.

Exministerka zdôraznila, že Igor Matovič predstavuje dlhodobý problém. „To, že došlo k normálnemu nastaveniu situácie v zdravotníctve, je výsledkom najmenej ročného procesu, ktorý skutočne blokoval minister financií.“

Premrštené požiadavky

„Premiér Heger spravil len to, čo mu Igor Matovič dovolil,“ povedal Pellegrini s tým, že minister financií mu „doprial len trošku slávy.“

Požiadavky lekárov boli v posledných dňoch podľa poslankyne Márie Kolíkovej prehnané. „Dostali sme sa niekde, kde to už bolo premrštené.“ Hovorila o dodatočných 40 miliónoch na platy lekárov, no zdôraznila, že eskalácia napätia medzi vládou a lekármi je vinou vlády. Kolíková ocenila aj stabilizačný príspevok pre ostatné zdravotnícke profesie, avšak povedala, že päťtisíc eur nestačí.

Dohoda by sa mala dostať do legislatívy. Návrhy zákonov by poslanci mohli schváliť v priebehu budúceho týždňa.

DPH pre lyžiarske strediská

Témou diskusie bol aj štátny rozpočet. Opozičná SaS nepodporí v parlamente súčasný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Návrh rozpočtu nepodporia ani nezaradení poslanci parlamentu pôsobiaci v Hlase-SD, zopakoval v relácii šéf strany Peter Pellegrini.

Návrh štátneho rozpočtu považuje Kolíková za nezodpovedný. „Nechceme, aby sme išli do zadlženia štátu, z ktorého sa nikdy nevymaníme,“ zdôraznila.

Riešili tiež zníženie DPH lyžiarským strediskám. „Keby som ja navrhol znížiť DPH na lyžiarske vleky napríklad mojej sestre, už by bolo 100-tisíc ľudí na ulici,“ povedal predseda Hlasu.

Dodal, že za novelu zákona o znížení DPH pre lyžiarske strediská nepodporí. „Nemôžeme teraz účelovo pomôcť jednému segmentu.“

Pellegrini sa vyjadril aj k obvineniu guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Podľa neho by mal Kažimír ostať naďalej vo funkcii. „Ja ho aj z tohto miesta vyzývam, nech ostane.“ Odkázal mu, aby nepodľahol tlaku.

Naopak podľa poslankyne Kolíkovej by mal odstúpiť. Neštandardne k tomu pristupuje podľa nej aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý aj v tomto prípade použil paragraf 363 a tým zrušil pôvodné obvinenie Petrovi Kažimírovi. Podľa nej ak je nevinný, mohol sa už dávno očistiť, ak by mu Maroš Žilinka nezrušil pôvodné obvinenie.

Diskutujúci hovorili aj o predčasných voľbách. Kolíkovala povedala, že je za predčasné voľby, Pellegrini vyzval ľudí, aby sa v januári zúčastnili referenda o skrátení volebného obdobia. Obaja sa však zhodli, že predčasné voľby v parlamente nie sú nateraz témou, aktuality.sk

X X X

Lekárska komora je spokojná, že sa vláda a lekárski odborári dohodli

Slovenská lekárska komora (SLK) je spokojná, že pacienti, lekári a vedenia nemocníc a samosprávnych krajov si vďaka pragmatickému prístupu vlády a vedenia Lekárskeho odborového zduženia (LOZ) môžu vydýchnuť po dosiahnutí dohody o mzdách nemocničných lekárov.

Vyplýva to z vyhlásenia SLK.

Vývoj situácie SLK privítala aj napriek kritike, ktorá sa na ňu spustila. Dôvodom kritiky bolo vyhlásenie, ktorým SLK vyzývala k návratu k vyjednávaniu, následné stretnutie s premiérom SR, ministrom financií SR a štátnou tajomníčkou Ministerstva zdravotníctva SR a ponukou byť mediátorom sporu.

„SLK sa snažila upokojiť situáciu, nie vyhrocovať ju vyjadreniami, že pacienti budú zomierať. My sme opakovali, že sa nájde riešenie – a našlo sa – zainteresované strany si opäť spoločne sadli za rokovací stôl a dohodli sa,“ uvádza sa vo vyhlásení.

SLK sa v najbližšom období chce sústrediť s ďalšími partnermi na problémy pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania. „Ďalej aj na pokračovanie v reálnom naceňovaní zoznamu výkonov, implementácii DRG systému a ďalšie úlohy, ktoré ťažia všetkých lekárov a zdravotníctvo,“ dodáva SLK.

Vláda a lekárski odborári na sobotňajšom (26. 11.) rokovaní vyriešili otázku platov lekárov a dohodli sa. Ministerstvo zdravotníctva predloží v pondelok (28. 11.) dohodnuté zmeny na parlamentný výbor pre zdravotníctvo. Zdravotníkom majú vyplatiť aj stabilizačné príspevky, aktuality.sk

X X X

 MS vo futbale 2022: Nemci prežili proti Španielom klinickú smrť a udržali sa v hre

 V nedeľňajšom šlágri na futbalových MS v Katare remizovalo v E-skupine Španielsko s Nemeckom 1:1. Štvornásobní majstri sveta Nemci vyrovnali v 83. minúte, keď Niclas Füllkrug odpovedal na presný zásah ďalšieho striedajúceho hráča Alvara Moratu.

 Nemci sa otriasli po šokujúcej prehre 1:2 s Japonskom a ziskom bodu sa vrátili do boja o postup, hoci im pred záverečnými zápasmi v „éčku“ patrí v tabuľke posledná štvrtá priečka. Španieli sú so štyrmi bodmi lídri zoskupenia, nasledujú trojbodové Japonsko a Kostarika.

Vo štvrtok 1. decembra sú v jednotnom čase 20.00 SEČ na programe záverečné zápasy E-skupiny. Španielsko si zmeria sily s Japonskom, Nemcov čaká duel s Kostarikou.

 ŠPANIELSKO – NEMECKO 1:1 (0:0)

Góly: 62. Morata – 83. Füllkrug.
ŽK: Busquets – Kehrer, Goretzka, Kimmich. Rozhodovali: Makkelie – Steegstra, de Vries (všetci Hol.), 68.895 divákov.

 Nemci mali po prehre 1:2 s Japonskom nôž na krku a pokiaľ chceli pomýšľať na postup, nemohli si dovoliť ďalšie zaváhanie. Španieli vstupovali do zápasu naladení po demontáži Kostariky, ktorej nasúkali sedem gólov. Vysoký pressing robil Nemcom v prvom polčase veľké problémy a v 7. minúte pri nich stálo šťastie po delovke Olma, ktorú Neuer vytlačil na brvno. Španieli vďaka tradične vysokému percentu držania lopty vypojili súpera z hry, no sami sa príliš nehrnuli dopredu a tak sa na trávniku odohrával skôr taktický boj. V 22. minúte sa na ľavom krídle uvoľnil Alba a pravačkou tesne minul pravú žrď. Nemci sa dostali k slovu o tri minúty, po zlom odkope Simona sa zmocnil lopty Gnabry, ale aj on mal vychýlenú mušku. V 39. minúte sa podarilo skórovať hlavou Rüdigerovi, bol však v ofsajdovom postavení a rozhodca gól po porade s videorozhodcom neuznal. V závere polčasu vytvorili Španieli závar v pokutovom území, z ktorého však vyťažili iba roh.

Nemci vstúpili do druhého polčasu aktívnejšie a v 57. minúte ich mohol dostať do vedenia Kimmich po laxnej rozohrávke súpera. V dobrej pozícii ho však vychytal Simon a odvrátil loptu na roh. Španieli vyčkávali na svoju príležitosť a tá prišla po hodine hry. Jordi Alba prihral cez Kehrera do šestnástky striedajúcemu Moratovi, ktorý sa presadil cez Süleho a šikovným tečom poslal loptu za chrbát Neuera – 1:0. Nemecký kouč sa snažil oživiť hru svojho tímu trojitým striedaní. V 73. minúte Sane pripravil tutovku Musialovi, ktorý však zoči-voči Simonovi zvolil pri streľbe silové riešenie a španielsky brankár jeho pokus rukou zneškodnil. Nemcom sa krátil čas na vyrovnanie, ale nepanikárili. Veľkú príležitosť nevyužili v 81. minúte po tom, ako Kimmich z priameho kopu spoza šestnástky trafil iba do múru. O dve minúty už im to vyšlo, Füllkrug v pokutovom území vzal loptu z nohy svojmu spoluhráčovi Musialovi a tvrdou strelou po pravej ruke Simona strelil vyrovnávajúci gól – 1:1. Nemci si vďaka nemu zachovali reálnu šancu na postup do osemfinále.

Vyjadrenia po zápase:

Rodri, obranca Španielska: „Nemci už museli v závere riskovať. Mali sme víťazstvo na dosah, ale spokojní sme aj s bodom. Hrali sme proti silnému súperovi a myslím si, že sme podali veľmi dobrý výkon. Šampionát sa zatiaľ vyvíja podľa našich predstáv, no nesmieme poľaviť v koncentrácii a do zápasu s Japonskom ísť opäť stopercentne pripravení.“

Jordi Alba, obranca Španielska: „Bol to vyrovnaný zápas. V prvom polčase sme mali loptu v moci a vytvorili sme si šance, ale nedokázali sme z nich skórovať. Podarilo sa to až Alvarovi, ktorý opäť ukázal, aký je pre tím užitočný hráč. Škoda, že sme v závere dovolili Nemcom vyrovnať. Stále však máme všetko v našich rukách. Nad Japonskom chceme zvíťaziť a skončiť v skupine prví.“

Niclas Füllkrug, strelec gólu Nemecka: „Bod proti Španielsku berieme. Dôležité bolo, aby sme neprehrali, inak by to s našimi postupovými vyhliadkami nevyzeralo ružovo. Do posledného zápasu môžeme ísť s dobrým pocitom a nádejou, že všetko dobre dopadne.“

 X X X

Najvyšší plat v histórii ligy! Messi je údajne blízko dohody s novým klubom

Argentínsky futbalista Lionel Messi je blízko k prestupu do Interu Miami, tvrdí britský denník The Times.

Messimu vyprší súčasná zmluva s Parížom Saint-Germain na konci prebiehajúcej sezóny a hoci bol spájaný s návratom do Barcelony, podľa periodika pravdepodobne odíde do americkej MLS. Americký klub je údajne „presvedčený“, že s ním Messi podpíše zmluvu už po MS v Katare, no v PSG ešte dohrá sezónu.

Inter Miami, ktorý spoluvlastní David Beckham, mal podľa zdroja ponúknuť Argentínčanovi najvyšší zárobok v histórii MLS. Americký tím tiež uvažuje nad angažovaním bývalých Messiho spoluhráčov Luisa Suareza a Cesca Fabregasa, informovala agentúra DPA, aktuality.sk