Sergej Lavrov uviedol, že podpora Ukrajiny zo strany Západu stavia Spojené štáty a ich spojencov na pokraj priameho vojenského konfliktu s Ruskom. Rusko v pondelok vyhlásilo, že vojenská podpora Ukrajiny zo strany USA, Británie a Francúzska posunula svet na pokraj priameho konfliktu medzi najväčšími jadrovými veľmocami sveta, ktorý by sa mohol skončiť katastrofou. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Najhoršie vzťahy od kubánskej raketovej krízy

Invázia na Ukrajinu v roku 2022, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin, vyvolala podľa ruských, ako aj amerických diplomatov najhoršie narušenie vzťahov medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Len dva dni po tom, ako americkí zákonodarcovia schválili miliardy dolárov dodatočnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že USA a NATO sú posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku „strategickú porážku“.

Lavrov uviedol, že podpora Ukrajiny zo strany Západu stavia Spojené štáty a ich spojencov na pokraj priameho vojenského konfliktu s Ruskom. „Západ nebezpečne balansuje na pokraji priamej vojenskej zrážky medzi jadrovými mocnosťami, ktorá by mala katastrofálne následky,“ povedal minister na moskovskej konferencii o nešírení jadrových zbraní.

Opakované varovania

„Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že práve ‚trojka‘ západných jadrových štátov patrí medzi hlavných podporovateľov zločineckého kyjevského režimu, hlavných iniciátorov rôznych provokačných krokov. Vidíme v tom vážne strategické riziká, ktoré vedú k zvýšeniu úrovne jadrového nebezpečenstva,“ dodal Lavrov.

Rusko od začiatku vojny opakovane varuje pred rastúcimi jadrovými rizikami. Ide o varovania, ktoré sa podľa Washingtonu musia brať vážne, hoci americkí predstavitelia tvrdia, že v ruskom jadrovom postoji nezaznamenali žiadnu zmenu.

Putin vykresľuje túto vojnu ako súčasť stáročného boja s dekadentným Západom, ktorý podľa neho po páde Berlínskeho múru v roku 1989 ponížil Rusko tým, že rozšíril NATO a zasiahol do oblasti, ktorú Moskva považuje za historickú sféru vplyvu Ruska, píše Reuters.

Ukrajina a jej západní podporovatelia tvrdia, že táto vojna je imperialistickým zabratím územia skorumpovanou diktatúrou, ktoré zavedie Rusko do strategickej slepej uličky. Západní lídri prisľúbili, že sa budú usilovať o porážku ruských síl na Ukrajine, pričom vylúčili akékoľvek nasadenie vojakov NATO v tejto krajine, aktuality.sk

X X X

Vojaci NATO v Poľsku ukazujú, že Aliancia bude brániť spojencov, vyhlásil Jens Stoltenberg

Generálny tajomník NATO navštívil v Poľsku základňu prvej varšavskej obrnenej brigády. Pripomenul, že NATO je obranná aliancia, ktorá nevyhľadáva konflikt s Ruskom.

Vojaci NATO v Poľsku vysielajú signál, že Aliancia bude brániť všetkých svojich členov. Vyhlásil to v utorok na návšteve Poľska generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.

Stoltenberg sa v Poľsku stretol s predsedom vlády Donaldom Tuskom i britským premiérom Rishim Sunakom a navštívil základňu prvej varšavskej obrnenej brigády.

Bezpečnosť je globálna záležitosť

„Žijeme v najnebezpečnejšom svete. Autoritárske mocnosti sa stále viac spájajú. Rusko získava podporu pre svoju agresívnu vojnu od Číny, Iránu a Severnej Kórey,“ uviedol šéf NATO. Dodal, že to ukazuje, že bezpečnosť nie je regionálna, ale globálna záležitosť.

Zároveň pripomenul, že NATO je obranná aliancia, ktorá nevyhľadáva konflikt s Ruskom. Podľa Stoltenberga však NATO hodlá zaistiť bezpečnosť svojich členských krajín.

„Desaťtisíc vojakov NATO v Poľsku vysiela nezameniteľnú správu, že NATO bude brániť a chrániť všetkých spojencov,“ vyhlásil Stoltenberg.

Stabilnejšia pomoc pre Ukrajinu

Severoatlantická aliancia sa tiež podľa neho zaviazala, že pomoc pre Ukrajinu bude stabilnejšia, pričom spomenul súčasnú prácu na plánoch dlhodobej finančnej pomoci. Pripomenul tiež, že NATO prijalo kroky na posilnenie ukrajinskej vzdušnej obrany, a to systémom protivzdušnej obrany od Nemecka.

Šéf NATO zároveň privítal vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorú cez víkend po niekoľkých mesiacoch schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu, aktuality.sk

X X X

Musíte znížiť rozpočtový deficit, odkazuje Medzinárodný menový fond do USA

Je potrebné, aby Washington znížil vysoký rozpočtový deficit, napriek tomu, že podporou domáceho dopytu prispieva k rastu svetovej ekonomiky. Uviedla to počas tohto víkendu prvá zástupkyňa výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová. Informovala o tom agentúra Reuters.

 Gopinathová na jarnom zasadnutí MMF a Svetovej banky vo Washingtone upozornila, že deficit USA bude podľa odhadov fondu pokračovať v raste aj v nasledujúcich rokoch. „Vysoká úroveň schodku v USA na jednej strane podporuje dopyt a rast, čo má priaznivý vplyv na vývoj ekonomík v iných oblastiach sveta. Avšak tento rast zároveň posilňuje úrokové sadzby aj kurz dolára, čo zasa spôsobuje ďalším ekonomikám problémy,“ dodala.

 MMF predpokladá, že rozpočtový schodok USA dosiahne tento rok 6,67 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2025 očakáva jeho ďalší rast na 7,06 % HDP, čo je dvojnásobok úrovne rozpočtového schodku z roku 2015. Vtedy dosiahol 3,5 % HDP. V tejto súvislosti Gopinathová uviedla, že MMF plánuje Spojeným štátom v najbližšom období opäť odporučiť, aby s cieľom znížiť vysoký deficit zvýšili príjmy z daní a zreformovali nákladné systémy sociálneho zabezpečenia a programu Medicare. /agentury/

X X X

Zubná turistika očami lekárok zo Srbska: Slovákov trápi bezzubosť, chodia k nám po protézy aj implantáty. Láka ich cena

Pacienti zo Slovenska k nim prúdia každý týždeň. Stomatologičky zo srbskej obce Kysáč – Ana Meši a Marina Francisti hovoria, že cestu k nim nemerajú kvôli oprave jedného zubného kazu, ale s diagnózami, ako je napríklad paradentóza. Slovákov k nim lákajú najmä nižšie ceny za implantáty, korunky, no aj fixné zubné strojčeky, ktoré sú v porovnaní so Slovenskom dva- až trikrát lacnejšie.

Srbská obec Kysáč má približne päťtisíc obyvateľov a patrí k obciam s početnou slovenskou komunitou. Slovensky sa tam teda dohovoríte takmer bez problémov. Špecifická je aj tým, že v nej sídlia štyri stomatologické ambulancie. Päťhodinovú cestu sme tam absolvovali s trojicou pacientok – Marínou, Leou a Janou, ktoré tam cestovali za zubnou turistikou.

Hlavným dôvodom ich cesty nebol ani tak prepojenie stomatologického ošetrenia a turistických zážitkov, ale lacnejšie ceny za zubárske zákroky. Dva- až trikrát menej tu totiž zaplatia v porovnaní so Slovenskom za fixné zubné strojčeky, no aj za trhanie zubov, implantáty a zubné náhrady.

Priamo v Kysáči sme sa obrátili na dvojicu lekárok – Anu Meši a Marinu Francisti. Obe si našli na naše otázky čas a vpustili nás aj do priestorov ambulancie. Priblížili nám tiež, ako vnímajú zubnú turistiku Slovákov na sever Srbska, čo sem našincov láka a aké s nimi majú skúsenosti.

 Zubná lekárka Marina Francisti odpovedala na otázky o zubnej turistike

Ordinujete v srbskej obci Kysáč. Na Slovensku vzrástli ceny minulý rok pod Štatistického úradu SR o 19,3 percenta. Museli ste v posledných rokoch aj vy zvyšovať ceny?

Takto veľmi nie. Ordinujem štyri roky, cena mojich intervencií sa zvýšila, ale o päť alebo šesť percent, ale také zdraženie ako na Slovensku sme nemali. Globálne sa zvýšila cena energií, a preto sme museli aj my zvýšiť ceny, ale nie veľmi.

X Zubárom na Slovensku vzrástli ceny materiálov, ktoré sa potom odrazili v cenách zákrokov. Zdraželi aj u vás v Srbsku?

Niečo áno, niečo nie. Od kedy ordinujem sa napríklad zvýšila cena za protetiku, z materiálov zdraželi aj kov a keramika. Výplne zostali na rovnakej úrovni a tiež anestézie. Implantáty tiež nezdvíhali svoju cenu. Aké boli ceny predtým neviem, keďže som neordinovala. Možno sa tie ceny menili v minulosti, ale v tomto období nie. Čo sa týka tej protetiky, tam sme aj my zdvihli ceny.

X Zubná lekárka zo Slovenska, ktorú sme nedávno oslovili, keď sme porovnávali, ako rástli ceny, nám uviedla, že sa jej tento rok zvýšil nájom na 3250 eur. U vás je to ako?

Nie je adekvátne porovnávať Bratislavu s Kysáčom. Kysáč je predsa malá dedinka v blízkosti Nového Sadu. Myslím si, že v Belehrade, čiže v hlavnom meste Srbska, je tiež podobná situácia. Konkrétne v Kysáči nie sú také vysoké nájmy. Moja ambulancia je mojím majetkom, takže náklady nemáme.

X Na sociálnych sieťach som našla príspevky pacientov zo Slovenska, ktorí jazdia do Kysáča do vašej ambulancie. Dokážete odhadom povedať, koľko slovenských Slovákov k vám chodí?

Nie je to rovnako každý mesiac. Keď sú nejaké dovolenky, Veľká noc, Vianoce, tak ich počet je vyšší. Ľudia majú vtedy voľné dni, tak ich využijú na dentálnu prehliadku alebo intervencie, ale konkrétny počet vám neviem povedať, lebo si nevediem konkrétnu štatistiku. Zo Slovenska máme každý týždeň niekoho.

X S akými diagnózami k vám najčastejšie chodia ľudia zo Slovenska?

Najčastejšie sem ľudia chodia na veľké výkony. Na plomby a výplne kanálikov sem nechodia. Najčastejšie je to paradentóza. Ľudia potrebujú buď implantáty, korunky, všeobecne protetiku – mobilnú aj fixnú. Chodia nám, ale nie tak často, aj ortodontickí pacienti.

X Na Slovensko vzrástli nielen ceny za plomby a korunky, ale aj ceny strojčekov. Máte veľa pacientov, ktorí vyhľadávajú ten typ služieb?

Áno, chodia. Naplánujeme si to, pretože tá ortodontická liečba trvá rok až dva, takže je to dosť pre nich namáhané. Kontroly s výmenou elementov na strojčekoch si dohadujeme zvyčajne na soboty. Hľadíme na to, aby to nebolo príliš často, pacienti sem chodia asi každé tri až štyri mesiace za tri- až štyrikrát menšiu cenu sa im dajú zuby do poriadku. Hovoria, že sa im vyplatí chodiť aj tu pobudnúť deň-dva počas kontrol a majú finančný benefit.

X Ide teda zväčša o pacientov, ktorí nechodia do Kysáča jednorazovo, ale opakovane?

Áno, aj čo sa týka implantátov, teda keď sa implantáty vložia do kosti, musí prejsť doba hojenia, ktorý je individuálna. Trvá minimálne dva mesiace. Málokto môže prísť len raz, väčšinou prichádzajú tri- až štyrikrát, aby sa dokončila celková terapia.

X Na sociálnych sieťach som našla ponuky na odvoz zo Slovenska na sever Srbska, rovnako aj ponuky na ubytovanie. Niektoré zákroky zrejme trvajú dlhšie. Ponúkate ubytovanie aj dopravu aj vy klientom v rámci zubnej turistiky?

Je veľmi veľa firiem, ktoré sa zaoberajú transportom ľudí. Veľmi veľa ľudí z týchto priestorov, povedzme pred takýmito 10 rokmi, odišlo na Slovensko do rôznych fabrík. Veľa ľudí odtiaľto žije v Bratislave a fluktuujú. Firiem, ktoré sa zaoberajú transportom, môže byť asi desať. Každý deň sa nájde, že ide niekto v tomto smere, takže s dopravou nie je problém. Čo sa týka ubytovania, v rámci ambulancie mám dva apartmány. Tiež môj brat a jeden pán v blízkosti prerobili svoje domy na ubytovne. V blízkosti ambulancie sa teda dá ubytovať. Snažíme sa pacientom všetko zabezpečiť, aby tu ľahšie fungovali a nemuseli ešte hľadať ubytovanie, snažíme sa im pomôcť. Prichádzajú do neznáma. Chodí nám sem veľa Slovákov aj z diaspóry zo Švajčiarska. Po nich chodíme na letisko. Snažíme sa im to zjednodušiť.

X Mohli by ste priblížiť, aké zariadenia máte v ordinácii?

Máme tri kreslá. V ambulancii sme siedmi – štyria stomatológovia, tri sestričky. Máme všetko čo patrí k stomatológii, aby to bolo rýchlejšie. V Kysáči máme aj zubnú techniku. Máme dvoch externých chirurgov, s ktorými spolupracujeme. Máme ortodonkyňu, ktorá sa zaoberá strojčekmi.

X Na rovnakej ulici, ako sídlite vy, sa nachádza ešte jedna zubná ambulancia, ktorú takisto navštevujú pacienti zo Slovenska. Nachádzajú sa v Kysáči aj iné zubné ambulancie alebo ste tu len dve?

Existujú ešte dve kolegyne, čiže sme tu štyri. Pokiaľ viem, všetky pracujú s pacientmi zo Slovenska. Pacientom sa sem oplatí prísť, je to veľký počet ľudí. Jedna klinika by to všetko nezvládla. Každý má pravdepodobne nejaký diel Slovenska, odkiaľ mu ľudia chodia.

 X Ordinujete v srbskej obci Kysáč. Na Slovensku vzrástli ceny minulý rok pod Štatistického úradu SR o 19,3 percenta. Museli ste v posledných rokoch aj vy zvyšovať ceny?

Áno, museli sme zvyšovať ceny. Približne od obdobia covidu. Pravdepodobne bolo príčinou zdraženie materiálu, s ktorým robíme, protetickej zubnej techniky, tiež energie išli trochu hore. Ceny sme zdvihli tak, aby sme mohli poskytnúť naše intervencie väčšine pacientov vzhľadom na ich platové možnosti.

X Aké máte náklady na ambulantné priestory?

Sme v prenájme. Mesačne platíme 200 eur nájom a za posledné roky nezdražel. Ostatné zdraželo, napríklad energie, materiály, údržba, amortizácia, stroje, všetko to, čo je potrebné na stomatologický vý­kon.

X Pri ktorej položke bol nárast cien najviac viditeľný?

Trochu to bolo pri plombách, ale tam sme ceny veľmi nezvýšili. V tejto obci pracujem 14 rokov, predtým som pracovala 17 rokov v druhej obci. Za tých 14 rokov poskočili ceny protetických náhrad. Najviac kovovo-keramických koruniek a potom trochu akrylové protézy. Keďže ich používajú hlavne starší ľudia, penzisti, tam sme obozretní čo sa týka hranice cien. Musíme myslieť na tieto skupiny, pretože najviac pacientov máme odtiaľto.

X V čakárni máte letáčik, kde sa píše o zubnej turistike, aj my sme do Srbska cestovali s tromi pacientkami zo Slovenska. Máte veľa slovenských pacientov?

Myslím, že ich nie je až tak veľmi veľa, ale občas sa zjavia. Niekedy viackrát za mesiac, potom zase nie. Kedy-ako… So zubnou turistikou sme teraz začali, aby to bolo viditeľné aj na sociálnych sieťach. Keď už bol niekto u nás, poslal nám sem svojich známych.

X Dokážete odhadom povedať, koľko slovenských Slovákov k vám chodí?

Neviem presne povedať koľko. Do roka ich sem príde možno na zubnú turistiku 20–30. Sú ordinácie, ktoré majú oveľa viac pacientov zo Slovenska.

X Ide o pacientov, ktorý k vám chodia jednorazovo alebo sa sem k vám vracajú?

Tí, ktorí prídu prvý raz obyčajne potrebujú viackrát prísť kvôli príprave aj zákrokom, takže ich návštevy sa opakujú. Málokedy sa stane, že prídu len raz.

S akými diagnózami k vám najčastejšie chodia?

Je to najmä parciálna bezzubosť, teda čiastočná bezzubosť, keď potrebujú výrobu protetických náhrad. Pred tým, ako aplikujeme protetické náhrady, vyžaduje si to prípravu. Buď je konzervatívna príprava, teda zameraná na liečenie zubov a trhanie. Pred pár rokmi sme zaviedli ako pravidlo paradontálnu prípravu, to znamená, že aparát zubu je podporený. Najskôr sa zameriame na ďasná a vačky, potom sa musí počkať tri mesiace. Ak už majú obrúsené zuby, dostanú dočasnú protézu. Ak majú svoje, tak sa urobí niečo dočasné – akrylová protéza, potom sa definitívne ide po troch mesiacoch. Nerobíme nič „na hneď“, pretože to prináša riziko. Pacient je tu, tak sa urobí implantát, po troch mesiacoch prvá integrácie, potom je možné zatváranie s náhradami.

X Cestovali sme sem s dvoma pacientkami, ktoré majú nainštalované fixné zubné strojčeky. Na Slovensko vzrástli nielen ceny za plomby a korunky, ale aj ceny strojčekov. Máte veľa pacientov, ktorí vyhľadávajú tento typ služieb?

Áno, áno. Do ambulancie k nám pravidelne prichádza kolegyňa z Nového Sadu, ktorá sa zaoberá čeľustnou ortopédiou. Chodia k nám pacienti zo Slovenska a tiež naša mládež, ktorá študuje na Slovensku a zostala tam. Väčšia si sem chodí urobiť strojčeky.

X Je cena dôvodom, ktorý rozhoduje u zahraničných pacientov, ktorí vyhľadávajú vaše služby?

Jednak je to cena a jednak aj to, že môžu prísť na dohodnutý termín, ako si oni žiadajú. Vychádzame v ústrety, aby sa termín mohol umožniť pacientovi.

X Zdôveria sa vám pacienti s tým, že na Slovensku by ich „oprava zubov“ vyšla podstatne drahšie?

Hovoria o tom, že by ich to stálo viacej, a preto sa rozhodli prísť. Niekto si to prepočíta a nevyplatí sa mu to. Niektorí sem zase chodia k príbuzným, tak sem chodia na kontroly. Skúsenosti sú rozličné./agentury/

X X X

Hrozí zrušenie väčšiny letov na najväčších letiskách v Paríži. Letoví dispečeri plánujú štrajk

Protestná akcia vyvoláva obavy z rizika ďalších štrajkov počas olympijských hier v Paríži.

Francúzski letoví dispečeri plánujú vo štvrtok vstúpiť do jednodňového štrajku, pre ktorý hrozí zrušenie väčšiny letov na dvoch najväčších parížskych letiskách. Oznámila to v utorok francúzska asociácia FNAM, ktorá zastrešuje viacero odborových hnutí v letectve. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Odbory ohlásili štrajk po zlyhaní rokovaní o zvýšení platov a ďalších opatreniach požadovaných dispečermi v rámci vládou plánovanej reorganizácie riadenia letovej prevádzky. Ich protestná akcia tiež vyvoláva obavy z rizika ďalších štrajkov počas olympijských hier v Paríži od konca júla.

Zrušenie letov aj meškania

Štvrtkový štrajk bude mať podľa slov šéfa FNAM Pascala de Izaguirreho „obrovský dosah“ a bude „ostro sledovaný“. Na najväčšom parížskom letisku Charlesa de Gaulla by podľa neho mohlo byť zrušených až 65 percent a na letisku Orly až 75 percent letov. Premávka zrejme bude vážne obmedzená aj na menších letiskách. Okrem zrušených letov sa očakávajú aj výrazné meškania, aktuality.sk

X X X

Koniec Matovičovho balíka? Nezastavil ho Sulík ani Čaputová, Ficov kabinet chce zmeny

Najskôr to mal byť nástroj na zvyšovanie pôrodnosti na Slovensku, neskôr bol prezentovaný ako protiinflačné opatrenie. Reč je o rodinnom balíku z dielne Igora Matoviča, ktorý bol predstavený ešte na jeseň 2021. Odvtedy prešiel viacerými zásadnými zmenami, až jeho názov nakoniec zľudovel na „dvesto eur na dieťa“.

Matovičovo hnutie s pôvodným názvom OĽaNO sa s ním dokonca na bilbordoch prezentovalo ako s najvýraznejším úspechom svojho vládnutia. Pripomeňme, že súčasťou balíka boli prídavky na dieťa zvýšené na 60 eur a maximálny daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur. Takzvané „krúžkovné pre deti“ z neho nakoniec vypadlo.

Matoviča v tom čase podržali pri hlasovaní v parlamente aj traja poslanci, ktorí vyšli z Kotlebovej strany ĽS NS – Filip a Štefan Kuffovci a Tomáš Taraba. Teraz minister Tomáš Taraba vyhlásil pre portál Postoj, že s istotou bude prorodinný balík okresaný. Podľa neho ešte nie je zrejmé, či budú znížené rodinné prídavky, alebo daňový bonus. Dodáva, že v koalícii Matovičov balík nemá veľkú podporu a je proti nemu veľká oponentúra.

 Úprava rodinného balíčka tak bude zrejme ďalšia súčasť konsolidačného balíka, ktorý vláda pripravuje. Rezort financií avizuje, že v budúcom roku plánuje šetriť na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu, čo je zhruba 1,4 miliardy eur. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický už ohlásil zvýšenie daní zo sladených nápojov a rozšírenie dane z tabakových výrobkov.

Pomoc pre rodiny

Štát musí výrazne šetriť, aby osekal vysoké deficity a nasmeroval verejné financie opäť na udržateľnú trajektóriu. Európska komisia na tento rok odhaduje Slovensku najhorší deficit spomedzi všetkých členských krajín európskeho bloku. Premiér Robert Fico (Smer) už dávnejšie avizoval, že koalícia pri úsporách nechce znižovať sociálny štandard obyvateľov.

Aj minister Taraba v rozhovore pre portál Postoj povedal, že v koalícii musia nájsť balans na udržanie medzi čo najadresnejším sociálnym štandardom ľudí a ozdravením verejných financií. „Pod ochranou sociálneho štandardu si však nepredstavujem plytvanie,“ povedal pre portál.

Na hrozbu konca balíka zareagovalo aj Matovičovo hnutie Slovensko. Poukazuje na slová premiéra Fica z konca septembra 2023, keď sa opakovane vyjadroval, že sa „nebude rušiť nič z toho, čo ľudia majú“. Hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky povedal, že si chcú počkať na finálny návrh vlády, ktorým sa bude meniť rodinný balík, a potom sa k nemu vyjadria. „Ak Fico nechce rozšíriť svoju bohatú zbierku nesplnených sľubov a megaklamstiev, nespácha svinstvo na deťoch a nesiahne rodinám s deťmi na 200 eur mesačne, ktoré im mimoriadne pomáhajú,“ napísalo hnutie pre Pravdu.

Uťahovanie opaskov

Matovičov prorodinný balíček stojí štátnu kasu ročne vyše miliardy eur. Pre jeho neadresnosť balík kritizovali, pretože pomoc je plošná, a nie je adresne zameraná len na tých, čo to skutočne potrebujú. Matovičovi vyčítali, že pomoc je extrémne drahá a odkázaní ľudia z nej dostanú len málo. Rozpočtová rada tiež napríklad upozorňovala, že pomoc je plošná a najviac eur pristane v peňaženkách bohatších rodín.

V praxi zvýšené prídavky dostávajú aj bohaté rodiny, ktoré na ne nie sú odkázané. Rovnako si majetnejší rodičia môžu uplatniť aj maximálny daňový bonus na dieťa. V dôsledku takto nastavených pravidiel prichádza štát o stámilióny eur.

Ako už bolo spomenuté vyššie, zatiaľ nie je zrejmé, akým spôsobom vláda okreše balíček a ani koľko tým ušetrí. Ešte minulá vláda Ľudovíta Ódora však predstavila takzvané lego kocky pre novú vládu, teda sto konsolidačných opatrení za desať miliárd eur, ktorými sa môže Ficov štvrtý kabinet pri ozdravovaní verejných financií inšpirovať.

Medzi opatreniami boli aj tie na zvýšenie zacielenia sociálnych výdavkov na odkázané skupiny. Vláda úradníkov napríklad navrhla, aby sa znižoval daňový bonus s rastom príjmu. Toto by mohlo do štátnej kasy priniesť v roku 2025 a 2026 vyše 270 miliónov eur.

 Ódorov kabinet tiež prepočítal zmeny vo vyplácaní prídavku na dieťa. Zníženie prídavku na dieťa na polovicu pre domácnosti mimo hmotnej núdze by prinieslo v roku 2024 takmer 200 miliónov eur. V rokoch 2025 a 2026 by to bolo už zhruba 400 miliónov eur. Aj tieto príklady jasne ukazujú, že ak sa pomoc nastaví adresne a pre tých, ktorí to potrebujú, štát dokáže ušetriť stámilióny eur.

Nezastavil ho Sulík ani Čaputová

Proti Matovičovmu balíku sa vzniesla veľká vlna nevôle. Kritizoval ho aj Matovičov vtedajší koaličný partner Richard Sulík (SaS), ktorý upozorňoval, že najviac si polepšia najbohatšie rodiny. Ilustroval to na príklade vtedajšieho predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina). „Sme zásadne proti tomu, aby sa obce skladali na to, že Kollár bude mať vyše 30-tisíc eur ročne na všetky jeho deti,“ vyhlásil Sulík.

Aj väčšina ekonómov v tom čase upozorňovala, že najchudobnejší nedostanú najviac peňazí, peniaze sa budú „rozdávať z helikoptéry“, chudobu to zníži len pracujúcim rodinám s deťmi a v konečnom dôsledku to zaplatia samosprávy.

Ekonómovia sa zhodli na tom, že pomoc pre ľudí v časoch rekordného zdražovania má byť adresná, včasná a dostatočná. Z nastavenia balíka bolo zrejmé, že išlo o pravý opak, teda že je to plošné opatrenie pre všetkých. Boli to „peniaze z helikoptéry“, teda pojem, ktorý sa zaužíval v súvislosti s masívnym rozdávaním finančných stimulov bez toho, aby sa rozlišovalo, či je niekto na finančnú pomoc odkázaný, alebo nie.

Ďalšou námietkou verejnosti proti balíku bolo to, že ho realizovali bez odbornej debaty a v zrýchlenom režime. Len za šesť dní prešiel najskôr vládou a neskôr aj parlamentom. Narazil až na veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá ho vrátila späť zákonodarcom. Veto prezidentky nakoniec v parlamente prelomili. Zatiaľ čo sulíkovci hlasovali proti balíku, potrebné hlasy získal Matovič od nezaradených poslancov, ktorí kandidovali za fašistickú Kotlebovu stranu ĽS NS./agentury/

X X X

Banky môžu od problémových klientov žiadať splatenie celého úveru naraz. Podmienky, za ktorých to môžu urobiť, sa majú zmeniť

Možnosť veriteľa požadovať úhradu celej dlžnej sumy pri nesplácaní úveru má mať nové pravidlá. Tie majú zohľadňovať aj iné kritériá ako počet omeškaných splátok. Vyplýva to z návrhu novely Občianskeho zákonníka, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

Cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu so závermi Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v prípade týkajúcom sa Slovenska poukázal na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s normami EÚ. Ministerstvo preto navrhuje nové pravidlá pre uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru. „Navrhovaná nová právna úprava upravuje možnosť dodávateľa požadovať úhradu celého plnenia, respektíve celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k celkovej výške plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy,“ vysvetlilo MS.

 Veriteľ by tak mohol v budúcnosti požadovať vrátenie celého plnenia, ak je jeho dlžník celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s troma splátkami. Omeškaná suma pritom musí byť najmenej 10 % celkovej výšky plnenia pri zmluve dohodnutej najviac na tri roky, 5 % pri zmluve dohodnutej na viac ako tri roky, prípadne 2,5 % pri úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti na bývanie.

Navrhované znenie ponecháva na uvážení veriteľa, či a kedy si toto právo uplatní, avšak len počas obdobia, kedy sú splnené podmienky na tzv. zosplatnenie. Pred uplatnením tohto práva bude povinný vyzvať spotrebiteľa na vrátenie celej dlžnej sumy a určiť mu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. „Až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným,“ doplnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Navrhovaná novela, ktorej inšpiráciou je podľa MS nemecká právna úprava, zároveň nevylučuje inú úpravu zmluvných podmienok. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. septembra 2024./agentury/

X X X

Spor o 13. dôchodky pokračuje. Majerský z KDH reaguje na ministra Tomáša a slová o parazitoch

Minister práce Erik Tomáš by sa mal tešiť, že sú schválené 13. dôchodky, a je od neho detinské teraz tvrdiť, či mal s KDH nejakú dohodu alebo nie. Vyhlásil pre agentúru SITA predseda Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) Milan Majerský.

 Reagoval tak na stanovisko Erika Tomáša, ktorý tvrdil, že poslancom KDH nič nesľúbil za to, že hlasovali za schválenie jeho novely o 13. dôchodkoch. Minister práce označil KDH za farizejské a parazita, ktorý sa prisal na 13. dôchodkoch.

 „Ja som bol pri časti tejto debaty, keď sa naša predsedníčka poslaneckého klubu a dvaja poslanci rozprávali s pánom ministrom. Určite hovorili o spomínaných veciach ako je druhý pilier, zvyšovanie daní a poplatkov, ako aj o ďaňovom bonuse,“ vyhlásil Milan Majerský.

Podľa jeho slov daňový bonus je pre KDH kľúčový, keďže ho mali aj v programe strany. Z tohto dôvodu podľa chceli mať od ministra Tomáša slovo, že sa tieto piliere ochrany bežných ľudí zachovajú. „My chceme mať istotu, my sme aj sociálny, nie len kresťanskí a demokratickí, ale aj sociálni. Nech si to neprivlastňuje len strana Hlas alebo Smer,“ uzavrel Majerský./agentury/

X X X

Tlak na Ficovu vládu sa zväčšuje. Nové čísla ju potešili, Kamenický sa ale chystá niekomu zobrať

Jedna ruka rozdáva, druhá musí šetriť. Na jednej strane vláda dáva peniaze dôchodcom, na druhej hľadá, komu zoberie. V tejto situácii koalíciu potešili nové dáta o verejných financiách. Aspoň na prvý pohľad. Ich bilancia totiž nebola v roku 2023 taká katastrofálna, ako sa predpokladalo.

Výška deficitu verejných financií dosiahla v minulom roku celkovo 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), kým očakávania ministerstva financií sa pohybovali na úrovni okolo 6,5 percenta. Slovensko tak malo 6. najvyšší deficit v EÚ. Výška deficitu sa tak napokon vyšplhala na približne šesť miliárd eur, hoci rozpočet na rok 2023 počítal so sumou 7,8 miliardy eur.

Tento výsledok, hoci je výrazne lepší, ako sa čakalo, znamená výrazné zhoršenie stavu verejných financií v porovnaní s predchádzajú­cim rokom.

 Pozitívne výsledky ale neznamenajú, že vláda už nemusí šetriť. Tá sa v programovom vyhlásení zaviazala, že v tomto roku bude deficit medziročne klesať. „V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 percenta HDP, a to tak, aby sa naďalej nezhoršovala životná úroveň obyvateľov, ktorá je jednou z najnižších v Európskej únii,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Schválený rozpočet na rok 2024 splnenie tohto sľubu, aj vzhľadom na lepšie hospodárenie verejnej správy v roku 2023, nezaručí.

Šetriť musia aj tak

Výsledky hospodárenia za rok 2023 stavajú úplne na hlavu deklarované konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica (Smer) na rok 2024. Vláda si v rozpočte na tento rok namodelovala deficit vo výške 5,97 percenta HDP a tento deficit považuje za konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta HDP. Vláda totiž počítala, že v roku 2023 bol schodok rozpočtu 6,5 percenta. Ak by vláda trvala na takmer šesťpercentnom deficite v tomto roku, stav verejných by neozdravovala.

Práve naopak, zhoršovala by ho. Ak teda koalícia strán Smer, Hlas a Slovenská národná strana chce splniť sľub a konsolidovať, musí ísť s deficitom nižšie. Nominálny deficit nemusí vláda automaticky znížiť na 4,4 percenta HDP. Dôležité je, aby o pol percenta klesli štrukturálne, teda trvalé výdavky. To môže vládny kabinet urobiť aj v prípade, že celkový deficit bude napokon v roku 2024 vyšší ako 4,4 percenta HDP.

Minulý rok bol na Slovensku turbulentný a v krajine sa počas neho vystriedali tri rôzne vlády. K lepšiemu výsledku, ako sa čakalo, výrazne prispela vláda Eduarda Hegera, ktorá dokázala vyrokovať, že peniaze z eurofondov sa budú dať použiť na krytie výdavkov spojených s pomocou s vysokými cenami energií. To, že sa takto použili peniaze z eurofondov, znamená pre rozpočet pozitívny stimul vo výške 0,8 percenta, čo je zhruba 937 miliónov eur.

Druhou najvyššou plusovou položkou boli pre rozpočet nižšie kapitálové výdavky, ktoré sa týkajú najmä obrany, keďže niektoré dodávky obrannej techniky sa posunuli na neskôr, preto ich Slovensko z rozpočtu na rok 2023 neplatilo. Celkovo ide o zníženie deficitu o 652 miliónov eur. V porovnaní s očakávaniami minuloročného rozpočtu sa štátu navyše podarilo aj lepšie vyberať dane.

Opatrenia sa už črtajú

S konsolidáciou na tento rok to pritom vôbec nevyzerá dobre. Opatrenia, ktoré vláda pripravila v závere minulého roka, stačili na šesťpercentný deficit. Súčasťou tohto balíka boli napríklad špeciálne dane pre banky, aj vyššie zdravotné odvody a okresanie príspevkov do druhého piliera.

Vláda si navyše pomohla účtovnou fintou, keď časť európskych peňazí súvisiacich s energopomocou zarátala do rozpočtu pre rok 2024. Zhruba 500 miliónov eur prichádza síce na Slovensko práve v tomto roku, no vecne tieto prostriedky patria do roku 2023.

Najnovšie vláda hľadá, kde ušetrí 1,4 miliardy eur. Sto miliónov do rozpočtu prinesú vyššie a nové dane z elektronických cigariet a sladených nápojov. Chýba „už iba“ 1,3 miliardy.

 „Boríme sa s tým a naďalej musíme spraviť konsolidáciu vo výške jedného percenta,“ povedal v pondelok v relácii Rádia Expres minister financií Ladislav Kamenický. Priznal tiež, že „sú to nejaké konkrétne balíky, ktoré sú podporené šetrením na výdavkovej strane. Dá sa niečo ušetriť, ale nedá sa ušetriť jedna miliarda. Máme tu aj balíky, ktoré sú na príjmovej strane, to ale musíme prebrať na koaličnej rade,“ prezradil Kamenický. „Dokedy nebude jasná dohoda, nepoviem nikomu nič,“ dodal. Predstaviť ich chce do leta.

Povedal tiež, že sa musia „zbaviť“ úradníkov, ktorí „vyciciavali štát“. Každé ministerstvo však musí niečo „doručiť“, povedal. „Konsolidáciu musíme urobiť preto, aby sme ozdravili verejné financie a preto, aby sme si vedeli požičať na finančných trhoch za lacné peniaze,“ vysvetlil Kamenický. Obvinil tiež opozíciu, že rečami o bankrote štátu predražuje naše pôžičky. Záujem o kúpu nášho dlhu je dvojnásobný oproti tomu, čo Slovensko potrebuje, bránil sa Kamenický. „Po našich dlhopisoch je veľký dopyt,“ dodal.

Hľadajú sa peniaze na dôchodky

Rozpočtové čísla mohli byť ešte priaznivejšie, ak by do hospodárenia štátu nepriaznivo nezasiahli zmeny v dôchodkoch. V tomto prípade totiž štát rozdával. Vlani v máji, teda v čase, keď bola pri moci úradnícka vláda, schválil parlament mimoriadnu valorizáciu dôchodkov uprostred roka. Bolo to v neprehľadnom predvolebnom období, keď vláda Ľudovíta Ódora nemala žiadny vplyv na prácu poslancov. Následne v októbri štvrtá vláda Roberta Fica schválila aj vyšší trinásty dôchodok. Tieto opatrenia zhoršili výslednú bilanciu minuloročného rozpočtu o zhruba jednu miliardu eur. Ak by počas roka 2023 neprišla mimoriadna valorizácia a trináste dôchodky, deficit by dokonca klesol na 4,1 percenta. Problém s dôchodkami spočíva aj v tom, že ide o trvalé výdavky, ktoré sú do významnej miery kompenzované len dočasnými opatreniami. Práve zmeny v dôchodkoch tak významne ovplyvnili výšku trvalých výdavkov štátu, ktoré vstupujú do takzvaného štrukturálneho deficitu.

V roku 2022 pomáhal štátu rýchly rast cien, zvyšoval totiž jeho príjmy. V tomto roku už ale výšku štrukturálneho deficitu ovplyvnili najmä valorizácie dôchodkov a trináste dôchodky, v nemalej miere aj „rodinný balíček“ Igora Matoviča.

 Minulý týždeň navyše poslanci schválili aj trvalé 13. dôchodky, ktoré budú v priemernej výške penzie, ktorú senior poberá. Najmenej to bude však 300 eur. V praxi tak starobný dôchodca dostane okolo 600 eur, vdovský dôchodok bude vo výške okolo 370 eur.

Minister práce hovorí, že treba na ne nájsť vyše 400 miliónov eur. Zatiaľ koalícia nepovedala, kde peniaze nájde. Minister vnútra v nedeľu vyhlásil, že to treba nechať na ministra financií. „Trináste dôchodky budú zaplatené,“ povedal Šutaj Eštok.

Opozičný líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že „táto vláda doteraz nepredstavila plán na ozdravenie verejných financií a ide dávať ďalšiu polmiliardu na 13. dôchodky. Nemohli sme si dovoliť za to zahlasovať, preto sme sa zdržali,“ povedal.

Na druhej strane poslanci schválili zmeny v predčasných dôchodkoch, ktoré čiastočne pomôžu rozpočtu. No až za veľmi dlhý čas, upozorňuje rozpočtová rada. Okamžité a trvalé náklady zavedenia trinástych dôchodkov sa prvýkrát v rámci roka vykompenzujú opravou predčasných dôchodkov až o približne 25 rokov. „K úplnej kompenzácii všetkých nákladov na zavedenie trinástych dôchodkov príde až o 50 rokov,“ tvrdí rada. „Verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a samotný dôchodkový systém nebol pred týmito zmenami tiež dlhodobo udržateľný,“ dodáva rada./agentury/

X X X

Pellegrini absolvoval fotenie na oficiálny portrét. Novinkou bude pozadie s vlajkou

Zvolený prezident Peter Pellegrini v utorok absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) fotenie na oficiálny prezidentský portrét. Fotografiu zhotovil vedúci obrazovej redakcie TASR Michal Svítok. V pozícii doterajšieho fotografa prezidentov SR vystriedal Pavla Neubauera, ktorý mu pri fotení asistoval.

 „Je to, samozrejme, príjemná povinnosť, ale je to aj naozaj veľmi zvláštny pocit, keď si uvedomíte, že ako budúci prezident fotíte portrét, ktorý bude pravdepodobne visieť na všetkých školách, na úradoch, v rôznych oficiálnych kanceláriách,“ zhodnotil Pellegrini.

Výraz na fotografiu si podľa svojich slov dopredu nenacvičoval. „Ja mám rád svoj prirodzený úsmev. Taký, akým sa usmievam na ľudí, keď ich stretnem, takže nič špeciálne som si netrénoval,“ skonštatoval. Chcel by, aby z fotografie vyžarovala aj národná hrdosť. Vyzdvihol preto novinku, fotografovanie nielen na bielom pozadí, ale aj s vlajkou. Poznamenal, že ak sa tieto fotky podaria, tento prezidentský portrét bude úplne iný ako ostatné.

 V rámci príprav na funkciu prezidenta Pellegrini podľa svojich slov už postupne premýšľa, akými ľuďmi sa obklopí. Pred prevzatím úradu plánuje ešte aj oddych. Následne sa začne pripravovať na bezproblémové prebratie paláca. „Už som mal pracovné, priateľské stretnutie s pani prezidentkou, aj s pánom kancelárom, kde sme sa už dohodli na technickom postupe, akým spôsobom sa budeme pripravovať na 15. júna,“ načrtol. Vzhľadom na svoju predchádzajúcu politickú kariéru si myslí, že prechod bude jednoduchší, ako keď sa prezidentom stane politický nováčik.

Budúci prezident ocenil príjemné prostredie a kolektív v agentúre. „Som rád, že som dodržal tradíciu, že portrét fotí Tlačová agentúra Slovenskej republiky, tak si myslím, že to je správne. Na druhej strane mi to ešte viac pripomenulo, aký veľký záväzok na pleciach nesiem a aby som to zvládol,“ dodal.

Podľa skúseného fotografa prezidentských portrétov Pavla Neubauera prešlo fotenie úplne hladko. „Pán prezident bol ústretový, prispôsobil sa nám, my jemu, bez nejakých problémov,“ zhodnotil. Páčil sa mu pozitívny, aktívny prístup novej hlavy štátu.

Autor portrétu Michal Svítok priznal v súvislosti so svojou premiérou veľký pocit zodpovednosti. „Nové to bolo tým, že sme sa rozhodli fotiť aj iný typ portrétu. Nebol to ten klasický na bielom pozadí,“ priblížil. Samotnému foteniu predchádzali hodiny príprav. Svojmu predchodcovi poďakoval za pomoc, aktuality.sk

X X X

Zomrel spevák Dušan Grúň

 Spevák Dušan Grúň patril ku generácii spevákov populárnych v 60. a 70. rokoch minulého storočia.

Vo veku 81 rokov zomrel spevák Dušan Grúň. Správu o úmrtí priniesol Plus 7 dní s odvolaním sa na slová blízkeho rodinného priateľa. Podľa jeho slov zomrel v pondelok ráho o 5:05 v nemocnici na bratislavských Kramároch.

„Odpočívaj v pokoji pán spevák,“ reagoval na sociálnej sieti dlhoročný kolega umelca Peter Stašák. Zároveň kondoloval vdove Majke.

Štúdium a hudobné začiatky

Narodil sa v Žiline 26. mája 1942. Po maturite v roku 1959 v Košiciach sa vybral do Ostravy študovať na vysokej škole (Vysoká škola báňská, dnes Vysoká škola báňská — Technická univerzita Ostrava).

K Ostrave sa viažu aj jeho hudobné začiatky. V amatérskej kapele hral na trúbke a trombóne a keďže nik nechcel spievať, ujal sa spevu. Do profesionálneho orchestra Iva Pavlíka sa dostal v roku 1963 a s ním absolvoval prvé rozhlasové a gramofónové nahrávky. S týmto orchestrom a so spevákmi Karlom Gottom, Waldemarom Matuškom, Helenou Vondráčkovou a ďalšími vystupoval i v západnej Spolkovej republike Nemecko (SRN).

Spieval aj s Ostravským rozhlasovým orchestrom a s orchestrom Rudolfa Sochora. Na spoluprácu ho prizval aj Tanečný orchester Československého rozhlasu s dirigentom Karlom Krautgartnerom.

Prespieval mnoho zahraničných hitov

V orchestri Juraja Velčovského účinkoval od mája 1965. Prvými hitmi s týmto orchestrom boli skladby Hrmí a Starý rodný dom, v origináli Green, Green Grass Of Home speváka Toma Jonesa. So spevákmi Karolom Duchoňom, Janou Kociánovou, Oľgou Szabovou a ďalšími vystupoval v zahraničí.

Väčšinu svojich hitov nahral v období od roku 1968. Boli to skladby napríklad Butterfly, Plavovláska, Kde si bola keď tu hrmelo, Malvína či Synček neplač. Vyšlo mu niekoľko dlhohrajúcich platní (LP) a CD nosičov.

„Inšpirovali ma hlavne tí speváci, ktorí sa venovali swingu. Ďalej to boli pesničky, ktoré zaznievali v čase mojej puberty v rámci hitparád na Rádiu Luxembourg. Boli to speváci, čo určovali trend a smer. Potom to boli skupiny ako napríklad The Beatles – to bola absolútna skupina, ktorej harmónia, rytmy a spev vytvorili ďalší mostík a krôčik k tomu, čo sa dnes produkuje,“ vyznal sa pre TASR pri príležitosti svojich 80. narodenín Dušan Grúň.

Legendárne Repete

V 90. rokoch oživil éru slovenskej populárnej piesne Ivan Krajíček s hudobno-zábavným programom Repete, v ktorom účinkoval aj Dušan Grúň.

Za najkrajšie vo svojej kariére považuje to, že sa mohol venovať tomu, čo ho bavilo a čím sa živí celý život. „Znamená to, že som sa mohol venovať hudbe a spevu. Bol to pre mňa najkrajší dar môjho osudu. Mal som možnosť stretnúť sa s vynikajúcimi muzikantmi a dokonca s nimi aj hrať buď na husliach, na trombóne alebo trubke. Takže pre mňa to bolo veľké zadosťučinenie a poctou, že som sa mohol venovať tomu, čo mám veľmi rád a to muzike,“ rekapituloval spevák na oslave svojho životného jubilea v roku 2022.

 V roku 2006 vyšla kompilácia jeho najväčších hitov 20 NAJ. V roku 2012 vydal nový album Lebo ťa mám rád s podtitulom Spomienka na Franka Sinatru, na ktorom prespieval hity tohto populárneho Američana. Potom nasledovali štyri albumy Evergreeny č. 1 až 4 (2012-2014). V apríli 2018 bol jedným zo spevákov na koncerte S úsmevom sa dívam na svet, ktorý bol poctou skladateľovi Pavlovi Zelenayovi, aktuality.sk

X X X

Rusi píšu, že Ramzan Kadyrov je nevyliečiteľne chorý

Blízkeho spojenca Vladimira Putina podľa exilového denníka Novaja gazeta trápi nekróza pankreasu.

Čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi, ktorý je známy svojimi blízkymi vzťahmi s Kremľom, údajne diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu – nekrózu pankreasu. S odvolaním sa na ruský exilový denník Novaja gazeta Európa o tom v noci na utorok informovala agentúra DPA.

Tieto zvyčajne dobre informované noviny napísali, že zdravotný stav 47-ročného Ramzana Kadyrova „nedáva žiadnu nádej na uzdravenie“; Moskva preto teraz musí operatívne rozhodnúť, kto Kadyrova vo vedení Čečenska vystrieda, aby bola zachovaná stabilita v kaukazskom regióne. Kandidátom na tento post je údajne veliteľ síl osobitného určenia Apti Alaudinov, doplnili noviny.

Hospitalizácia na elitnej moskovskej klinike

Denník Novaja gazeta, ktorý založil nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov, sa vo svojom článku odvoláva na zdroje blízke Kadyrovovi, ako aj na lekárov z elitnej moskovskej kliniky CKB, ktorá poskytuje služby prezidentskej administratíve. Čečenského vodcu tam vraj liečili aj vlani na jeseň.

Šlo vtedy o vôbec prvé správy o Kadyrovovej vážnej chorobe, ktoré ešte umocňovala jeho dlhá neprítomnosť vo verejnom priestore a problémy, ktoré bolo na ňom badať počas jeho nepočetných verejných vystúpení.

Špekulácie o Kadyrovovej chorobe boli vtedy oficiálne odmietnuté. Jeho dlhý pobyt v nemocnici v Moskve sa vysvetľoval ako návšteva u chorého strýka. Novinári sú však teraz presvedčení, že pacientom bol Kadyrov.

Medzičasom bolo na Kadyrovovom kanáli na platforme Telegram v pondelok zverejnené video z rokovania čečenskej vlády v hlavnom meste Groznyj.

Pomalé tempo reči

DPA pritom podotýka, že táto nahrávka pravdepodobne nevyvráti špekulácie o zlom zdravotnom stave politika. Kadyrova, ktorý je obviňovaný z najzávažnejších prípadov porušovania ľudských práv, totiž video zachytáva, ako takmer nehybne sedí za stolom, pričom hovorí pomaly a so zjavnou námahou.

Fámy o Kadyrovovej vážnej chorobe sa objavili aj v roku 2020, na vrchole pandémie koronavírusu SARS-CoV-19, keď bol hospitalizovaný v CKB v Moskve.

Kadyrov vtedy tvrdil, že tam dvakrát ročne absolvuje lekárske vyšetrenia. Médiá však v tom čase písali, že sa na klinike zotavoval z covidu. Novaja gazeta uviedla, že koronavírus Kadyrovovi spôsobil „vážne problémy s endokrinným systémom.“

Opuchnutá tvár i viečka

O Kadyrovových zdravotných problémoch sa písalo aj v zime 2023 – najmä v súvislosti s tým, ako začal vyzerať: na fotografiách a videách bolo badateľné, že pribral a jeho tvár a viečka sú výrazne opuchnuté.

V septembri 2023 sa v anonymných čečenských telegramových kanáloch objavili informácie o kóme alebo dokonca smrti Ramzana Kadyrova. Podľa Novej gazety bol Kadyrov v tom čase hospitalizovaný v CKB a napojený na dýchací prístroj. V priamom ohrození života však nebol.

Ramzan Kadyrov má veľkú rodinu: má údajne dve manželky a najmenej 15 detí, z ktorých niektoré sú adoptované. Niektoré z detí už zapojil aj do politiky: najstarší syn Achmat zastáva pozíciu jeho poradcu a zodpovedá v Čečensku za mládežnícku politiku. Achmatov brat Adam vo veku 15 rokov vedie ochranku svojho otca.

Zbil zadržaného aktivistu

Práve s menom Adama Kadyrova sa spája jeden z najväčších škandálov roku 2023, keď vo vyšetrovacej väznici brutálne zbil zadržaného aktivistu Nikitu Žuraveľa.

Analytici pripúšťajú, že tento škandál mohol poslúžiť na odvedenie pozornosti od zdravia Kadyrova staršieho, aktuality.sk

X X X

Zhoda v koalícii na nominácii Harabina do súdnej rady bude problematická, priznal Tibor Gašpar

O nominácii exministra spravodlivosti Štefana Harabina za člena súdnej rady informoval v pondelok poslanec za SNS Rudolf Huliak.

Zhodnúť sa v koalícii na nominovaní Štefana Harabina za člena Súdnej rady SR bude problematické. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD). Harabina považuje za odborníka v oblasti justície, no ak má ísť o jednotnú nomináciu celej koalície, bude potrebovať podporu troch koaličných strán. Gašpar si nemyslí, že ho budú akceptovať všetky koaličné strany. Harabina navrhla do súdnej rady SNS.

„Myslím si, že v osobe Harabina sa bude musieť nájsť buď politická dohoda, ak sa nenájde, tak sa bude musieť hľadať iný kandidát,“ povedal novinárom Gašpar. Harabina považuje za akceptovateľného kandidáta, hoci je svojský v niektorých svojich názoroch. Problém môže byť podľa Gašpara aj v tom, že pôsobil v politickej strane a kandidoval dvakrát za prezidenta SR.

Gašpar aj poslanec Rudolf Huliak (SNS) avizujú, že v najbližšej dobe by malo dôjsť k odvolaniu dvoch členov súdnej rady, ktorí sú volení parlamentom, aby mohli poslanci zvoliť nových. O odvolaní súčasných členov má v stredu (24. 4.) rokovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR. Gašpar uviedol, že dvoch kandidátov za parlament bude zrejme nominovať Hlas-SD a SNS. Smer-SD nemá v tejto chvíli žiadneho kandidáta.

Otáznik nad Mazákom

Parlament už v uplynulom týždni zvolil za nového člena súdnej rady Jaroslava Klátika. Okrem neho sú členmi volenými parlamentom od roku 2020 Ján Mazák a Andrej Majerník. Mazáka už súdna rada odvolala z funkcie. Dôvody sú podľa Gašpara postačujúce aj na to, aby skončil ako člen súdnej rady. Pri Majerníkovi je podľa Gašpara politická vôľa ho odvolať.

Predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár (Hlas-SD) novinárom povedal, že pod návrh na odvolanie dvoch členov súdnej rady sa podpísali všetci 79 poslanci koalície. V návrhu sa hovorí, že obaja ako členovia súdnej rady nedostatočne bránili nezávislosť súdnej moci. Nemyslí si, že prezidentská kandidatúra Harabina a angažovanie sa v politickej strane je prekážkou na člena súdnej rady.

V klube Hlasu-SD sa podľa neho dohodnú na podpore konkrétneho nominanta podľa toho, ktorí kandidáti budú navrhnutí a aj podľa výsledkov vypočutia. Nevylučuje, že by sa noví členovia mohli voliť už na tejto schôdzi NR SR.

O nominácii exministra spravodlivosti Štefana Harabina za člena Súdnej rady SR informoval v pondelok (22. 4.) poslanec za SNS Rudolf Huliak. Na Harabinovi sa podľa jeho slov dohodli poslanci SNS spolu so šéfom SNS Andrejom Dankom, aktuality.sk

X X X

Šimkovičovej pravá ruka Machala oslavoval päťdesiatku v kaštieli v Budmericiach. Ministerka mu dala sálu na dva dni za 100 eur

Kaštieľ Budmerice, Ľuboš Blaha, Lukáš Machala a Martina ŠimkovičováZdroj: Aktuality.sk

„Len nám povedali, že máme odísť v piatok a vrátiť sa v sobotu, keď nám povedia, aby sme tu mohli poupratovať,“ hovorí človek z Budmeríc, ktorý je oboznámený s dianím v kaštieli.

Po Andrejovi Dankovi, ktorý fúkal až 15 hodín po nehode, a Filipovi Kuffovi, ktorý lietal vo vrtuľníku nad chránenými oblasťami, môžu papalášske praktiky vysvetľovať ďalší nominanti SNS.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová prenajala svojmu šéfovi služobného úradu Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu.

Machala, o ktorom sa špekulovalo ako o novom riaditeľovi RTVS, v kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.

Machala: Máte s tým problém?

Kaštieľ v Budmericiach, ktorý koncom 19. storočia postavil gróf Ján Pálffy, je národnou kultúrnou pamiatkou. Kedysi slúžil ako Dom slovenských spisovateľov, dnes je účelovým zariadením rezortu kultúry.

Za šesť eur je možné dohodnúť si prehliadku kaštieľa aj s lektorským výkladom, ešte minulý rok sa v objekte konali aj svadobné obrady. Svadba v kaštieli vyšla novomanželov na 400 eur.

Podľa zmluvy, ktorú zverejnilo ministerstvo kultúry, Machala si prenajal rokovaciu sálu na 19. a 20. apríla len za 100 eur. Podľa našich zistení má kapacitu zhruba 40 miest. Práve 20. apríla si pravá ruka ministerky Šimkovičovej pripomínala svoje životné jubileum, aktuality.sk

X X X

Ján Kuciak získal in memoriam knižnú cenu

Kniha Kuciak je zbierkou najlepších článkov Jána Kuciaka pre portál Aktuality.sk v rokoch 2015 až 2018. Spoluautorkami knihy sú novinárky Annamária Dömeová a Laura Kellö Kalinská, ktoré vlani aktualizovali Kuciakove zistenia a priniesli nové informácie o tom, kam sa kauzy v ostatných rokoch posunuli.

Novinár Ján Kuciak získal Cenu knižnej múzy in memoriam v kategórii Slovenský knižný debutant roka 2023 v rámci čitateľskej ankety Panta Rhei Awards 2023.

Kniha Kuciak je zbierkou jeho najlepších článkov pre portál Aktuality.sk v rokoch 2015 až 2018. Spoluautorkami knihy sú novinárky Annamária Dömeová a Laura Kellö Kalinská, ktoré vlani aktualizovali Kuciakove zistenia a priniesli nové informácie o tom, kam sa kauzy v ostatných rokoch posunuli.

„Ján Kuciak je vykreslený na jednej strane ako obeť ohavného zločinu, ale my chceme touto knihou upozorniť na to, že bol skvelý novinár. Urobil zásadné zistenia, z ktorých orgány činné v trestnom konaní žijú dodnes. Vznikol dokonca samostatný tím novinár, ktorý mal pracovať len na jeho zisteniach. Niektoré veci sú v štádiu, že sa už dostávajú na súd, píšu sa obžaloby a naozaj to začína mať spád,“ povedala pred rokom Annamária Dömeová.

„Do knihy sme vybrali aj niektoré jeho poznámky a schémy, aby ľudia videli, aké šialené excelovské tabuľky používal,“ opísala Laura Kellö Kalinská. „Ako si všetko systematicky zoraďoval, ako sledoval firmu po firme a položku po položke, zmluvu po zmluve. Aby ľudia mali predstavu, ako Janko pracoval a ako to vyzerá,“ pokračuje novinárka.

Knižná publikácia Kuciak vyšla v roku 2023, teda päť rokov od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Vyše 350-stranová kniha je výberom investigatívnych reportáží a analýz Jána Kuciaka, ktoré sú rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú ich originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval.

Špeciálna knižná publikácia KUCIAK je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Chemik sa pustil do biznisu, s nápadom prerazil. Jeho čistiace koncentráty nemajú obdobu

Optimalizovať výdavky a zároveň byť ekologicky zodpovedný je možné aj v takej oblasti, akou je čistiaca chémia. Prípravky na čistenie a ich plastové obaly sú významnými položkami firemných nákladov a veľkou záťažou pre životné prostredie. Riešenie ich minimalizácie priniesol Slovák, ktorý vyvinul bezkonkurenčnú alternatívu.

 Od 50. rokov minulého storočia do dnešných dní ľudstvo vyprodukovalo zhruba 6,3 miliardy ton plastového odpadu, z ktorého sa recyklovalo približne deväť percent a 12 percent zhorelo v spaľovniach. Zvyšok zostáva na skládkach, v riekach a oceánoch. Mikročastice plastového odpadu nájdeme v telách vodných živočíchov a už aj v tých našich. Podľa najnovších zistení sa nachádzajú aj vo vzduchu, ktorý dýchame.

Obal predáva, ale aj tvorí odpad

Na Slovensku sme už úspešne zaviedli do praxe zálohový systém na nápojové plastové PET fľaše a plechovky. Pod hrozbou vysokých pokút museli na meniace sa trhové podmienky zareagovať výrobcovia a distribútori nápojov. Plastové obaly sú však nechceným odpadom aj v sortimente čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.

Dvakrát eko

Slovenský podnikateľ, vyštudovaný chemik Igor Faltičko vnímal rastúce množstvo použitých PET obalov čistiacich prostriedkov ako nikdy sa nekončiacu špirálu záťaže nielen pre životné prostredie, ale aj pre výdavky domácností a firiem. V spolupráci s odborníkmi z Fakulty chemickej technológie STU v Bratislave preto vyvinul rad čistiacich a dezinfekčných ultrakoncentrátov, ktoré riešia dva hlavné problémy – ekologickú aj ekonomickú záťaž používateľov.

Našli sme podstatne ekonomickejšie a pre prírodu šetrnejšie riešenie.

„Za viac ako 15 rokov skúseností v oblasti upratovacích služieb sme zistili, že lacná čistiaca chémia často čistí zle a tá, čo čistí skvele, býva zas finančne náročná. Preto sme sa rozhodli, že začneme s vývojom čistiacich prípravkov, ktoré by od základu zmenili neefektívny a neekologický spôsob ich používania. Jeho výsledkom je produktová rada ultrakoncentrátov,“ hovorí vyštudovaný chemik Igor Faltičko, zakladateľ spoločnosti CleanFit.

 Od okien až po auto

Po výskume a testovaní vyvinula spoločnosť CleanFit produkty určené predovšetkým profesionálom, a to bez vážnych dosahov na zdravie a prírodu. „Pri ich vývoji sme sa inšpirovali renomovanými zahraničnými producentmi čistiacej chémie. Našli sme podstatne ekonomickejšie a pre prírodu šetrnejšie riešenie vo forme vysokokoncentro­vaných čistiacich prípravkov namiesto bežne dostupných, priveľmi vodou riedených čistiacich prostriedkov. Naše produkty pokrývajú kompletné požiadavky profesionálnej hygieny, od čistenia okien, toaliet, podláh, tepovania, odmasťovania v kuchyniach, prania, prevoňania priestorov a bezalkoholovej dezinfekcie,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti.

Ktorá firma dnes nepotrebuje šetriť?

Náklady na kvalitnú čistiacu chémiu v oblasti upratovania tvoria nemalú položku firemných mesačných výdavkov. Tento fakt si uvedomoval aj Igor Faltičko: „Výsledkom nášho vývoja sú ultrakoncentráty, ktoré je možné 10– až 40-násobne riediť vodou, čo má za následok 3– až 10-krát nižšie náklady na nákup čistiacej chémie. Napríklad náklady na prípravok na čistenie okien sa začínajú od 12 centov za liter aplikačného roztoku.“

Nový spôsob redukuje plasty

Menej nákupov prináša tiež výrazne menej plastových obalov, a to až o 95 percent. Ušetrí sa tak nielen na nákladoch súvisiacich s likvidáciou odpadu, ale znížia sa aj výdavky na prepravu, skladovanie, manipuláciu a časté objednávanie chémie oproti štandardnej čistiacej chémii. „Čistiace koncentráty dodávame v kanistroch alebo vo fľašiach. K nim máme pre klientov na ľahkú prípravu aplikačných roztokov pripravené pomôcky, ako sú systémové fľaše na opakované použitie, pumpičky na kanistre pre presné dávkovanie koncentrátov a iné pomôcky,“ spresňuje Igor Faltičko.

 „Čistiace ultrakoncentráty sú šetrné nielen k životnému prostrediu, ale aj k zdraviu, keďže sú nízkoalergénne. Všetky produkty sú bez obsahu NTA (potenciálne riziko rakoviny), EDTA (potenciálne riziko poškodenia buniek a DNA) a izothiazolinov (potenciálne riziko poškodenia buniek a alergie). Tieto nebezpečné látky nahradil výrobca ekologickými alternatívami.

„Zamestnancov, ktorí sú zodpovední za čistotu, zoznamujeme s portfóliom a so správnym riedením našich čistiacich a dezinfekčných koncentrátov tak, aby bol výsledok čo najlepší. Je to naozaj jednoduché. Ako pripraviť si rannú kávu.“

O novinku je záujem

Príležitosť nielen šetriť, ale zároveň sa podieľať na ekologickejšej alternatíve v oblasti čistenia pri zminimalizovaní spotreby plastových obalov využili už mnohé slovenské spoločnosti vrátane veľkých firiem. Prípravky využívajú aj renomované upratovacie servisy.

„Predávame úspešné produkty, ktoré nemajú na našom ani európskom trhu konkurenciu. Chceme expandovať a posilniť postavenie na domácom a zahraničnom trhu. Aj po skončení ekonomickej krízy bude potreba riešenia environmentálnych problémov a dosahov ľudskej činnosti na prírodu narastať. A my máme v rukách skutočne originálne riešenie,“ uzatvára Igor Faltičko./agentury/

X X X

Chemik sa pustil do biznisu, s nápadom prerazil. Jeho čistiace koncentráty nemajú obdobu

Optimalizovať výdavky a zároveň byť ekologicky zodpovedný je možné aj v takej oblasti, akou je čistiaca chémia. Prípravky na čistenie a ich plastové obaly sú významnými položkami firemných nákladov a veľkou záťažou pre životné prostredie. Riešenie ich minimalizácie priniesol Slovák, ktorý vyvinul bezkonkurenčnú alternatívu.

 Igor Faltičko

Od 50. rokov minulého storočia do dnešných dní ľudstvo vyprodukovalo zhruba 6,3 miliardy ton plastového odpadu, z ktorého sa recyklovalo približne deväť percent a 12 percent zhorelo v spaľovniach. Zvyšok zostáva na skládkach, v riekach a oceánoch. Mikročastice plastového odpadu nájdeme v telách vodných živočíchov a už aj v tých našich. Podľa najnovších zistení sa nachádzajú aj vo vzduchu, ktorý dýchame.

Obal predáva, ale aj tvorí odpad

Na Slovensku sme už úspešne zaviedli do praxe zálohový systém na nápojové plastové PET fľaše a plechovky. Pod hrozbou vysokých pokút museli na meniace sa trhové podmienky zareagovať výrobcovia a distribútori nápojov. Plastové obaly sú však nechceným odpadom aj v sortimente čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.

Dvakrát eko

Slovenský podnikateľ, vyštudovaný chemik Igor Faltičko vnímal rastúce množstvo použitých PET obalov čistiacich prostriedkov ako nikdy sa nekončiacu špirálu záťaže nielen pre životné prostredie, ale aj pre výdavky domácností a firiem. V spolupráci s odborníkmi z Fakulty chemickej technológie STU v Bratislave preto vyvinul rad čistiacich a dezinfekčných ultrakoncentrátov, ktoré riešia dva hlavné problémy – ekologickú aj ekonomickú záťaž používateľov.

Našli sme podstatne ekonomickejšie a pre prírodu šetrnejšie riešenie.

„Za viac ako 15 rokov skúseností v oblasti upratovacích služieb sme zistili, že lacná čistiaca chémia často čistí zle a tá, čo čistí skvele, býva zas finančne náročná. Preto sme sa rozhodli, že začneme s vývojom čistiacich prípravkov, ktoré by od základu zmenili neefektívny a neekologický spôsob ich používania. Jeho výsledkom je produktová rada ultrakoncentrátov,“ hovorí vyštudovaný chemik Igor Faltičko, zakladateľ spoločnosti CleanFit.

 Od okien až po auto

Po výskume a testovaní vyvinula spoločnosť CleanFit produkty určené predovšetkým profesionálom, a to bez vážnych dosahov na zdravie a prírodu. „Pri ich vývoji sme sa inšpirovali renomovanými zahraničnými producentmi čistiacej chémie. Našli sme podstatne ekonomickejšie a pre prírodu šetrnejšie riešenie vo forme vysokokoncentro­vaných čistiacich prípravkov namiesto bežne dostupných, priveľmi vodou riedených čistiacich prostriedkov. Naše produkty pokrývajú kompletné požiadavky profesionálnej hygieny, od čistenia okien, toaliet, podláh, tepovania, odmasťovania v kuchyniach, prania, prevoňania priestorov a bezalkoholovej dezinfekcie,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti.

Ktorá firma dnes nepotrebuje šetriť?

Náklady na kvalitnú čistiacu chémiu v oblasti upratovania tvoria nemalú položku firemných mesačných výdavkov. Tento fakt si uvedomoval aj Igor Faltičko: „Výsledkom nášho vývoja sú ultrakoncentráty, ktoré je možné 10– až 40-násobne riediť vodou, čo má za následok 3– až 10-krát nižšie náklady na nákup čistiacej chémie. Napríklad náklady na prípravok na čistenie okien sa začínajú od 12 centov za liter aplikačného roztoku.“

Nový spôsob redukuje plasty

Menej nákupov prináša tiež výrazne menej plastových obalov, a to až o 95 percent. Ušetrí sa tak nielen na nákladoch súvisiacich s likvidáciou odpadu, ale znížia sa aj výdavky na prepravu, skladovanie, manipuláciu a časté objednávanie chémie oproti štandardnej čistiacej chémii. „Čistiace koncentráty dodávame v kanistroch alebo vo fľašiach. K nim máme pre klientov na ľahkú prípravu aplikačných roztokov pripravené pomôcky, ako sú systémové fľaše na opakované použitie, pumpičky na kanistre pre presné dávkovanie koncentrátov a iné pomôcky,“ spresňuje Igor Faltičko.

 „Čistiace ultrakoncentráty sú šetrné nielen k životnému prostrediu, ale aj k zdraviu, keďže sú nízkoalergénne. Všetky produkty sú bez obsahu NTA (potenciálne riziko rakoviny), EDTA (potenciálne riziko poškodenia buniek a DNA) a izothiazolinov (potenciálne riziko poškodenia buniek a alergie). Tieto nebezpečné látky nahradil výrobca ekologickými alternatívami.

„Zamestnancov, ktorí sú zodpovední za čistotu, zoznamujeme s portfóliom a so správnym riedením našich čistiacich a dezinfekčných koncentrátov tak, aby bol výsledok čo najlepší. Je to naozaj jednoduché. Ako pripraviť si rannú kávu.“

O novinku je záujem

Príležitosť nielen šetriť, ale zároveň sa podieľať na ekologickejšej alternatíve v oblasti čistenia pri zminimalizovaní spotreby plastových obalov využili už mnohé slovenské spoločnosti vrátane veľkých firiem. Prípravky využívajú aj renomované upratovacie servisy.

„Predávame úspešné produkty, ktoré nemajú na našom ani európskom trhu konkurenciu. Chceme expandovať a posilniť postavenie na domácom a zahraničnom trhu. Aj po skončení ekonomickej krízy bude potreba riešenia environmentálnych problémov a dosahov ľudskej činnosti na prírodu narastať. A my máme v rukách skutočne originálne riešenie,“ uzatvára Igor Faltičko./agentury/

X X X

Vo voľbách do europarlamentu by uspeli najviac PS, Smer a Hlas

Ak by sa voľby do Európskeho parlamentu (EP) konali v prvej polovici apríla, najviac hlasov (27,2 percenta) by získalo Progresívne Slovensko (PS). Nasledujú strany Smer so ziskom 15,2 a Hlas, ktorú by volilo 14,2 percenta voličov. Pred bránami Európskeho parlamentu by skončila SNS, Slovensko, Za ľudí aj Demokrati.

 Potrebný počet hlasov, ktorý by im priniesol aspoň jeden mandát, by získali aj Republika, KDH, SaS a Aliancia. Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry AKO pre televíziu JOJ 24.

Republiku, ktorá skončila v prieskume ako štvrtá najpreferovanejšia strana, by volilo 7,5 percenta voličov, KDH 6,7, SaS 6,5 a presne päť percent namerali v prieskume aj v prípade volebného zisku pre Alianciu.

Pod piatimi percentami skončili SNS (4,1 percenta), hnutie Slovensko, Za ľudí (3,2 percenta) i Demokrati (2,7 percenta). Vyše jedno percento hlasov by získali aj kandidujúce subjekty Zdravý rozum (1,5 percenta), SRDCE vlastenci a dôchodcovia – Slovenská národná jednota (1,2 percenta). ĽSNS by získala rovné jedno percento hlasov. Zisk ostatných kandidujúcich strán by skončil pod jedným percentom.

V prípade uvedených výsledkov by sa 15 mandátov pre SR v EP rozdelilo nasledovne: PS by získalo päť, Smer a Hlas po tri mandáty. Po jednom svojom zástupcovi by sa podarilo dostať do EP aj Republike, KDH, SaS a Aliancii.

Zber dát sa uskutočnil v dňoch 9 až 16. apríla na vzorke 1000 respondentov, prieskum realizovali telefonicky. Z oslovených respondentov uviedlo 8,2 percenta, že by nešlo voliť, 1,7 percenta nechcelo odpovedať a 13,3 percenta nevedelo, koho by išlo voliť.

Voľby do EP sa budú na Slovensku konať v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.

 Právo voliť majú všetci občania EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí v termíne konania volieb dovŕšili 18 rokov. Právo voliť má aj občan, ktorý nemá na území Slovenska trvalý pobyt a ani na území iného členského štátu EÚ. Voliť do europarlamentu v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.

 Volič, ktorý nebude môcť voliť v mieste svojho trvalého pobytu, môže požiadať obec o vydanie hlasovacieho preukazu. Na základe žiadosti mu bude vydaný hlasovací, o ktorý môže požiadať elektronicky, osobne alebo v listinnej podobe. Obec vydá hlasovací preukaz voličovi bezodkladne, najskôr však 45 dní predo dňom konania volieb (24. apríla 2024). Volič z hlasovacím lístkom môže hlasovať v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

 Volič sa pri vstupe do volebnej miestnosti preukáže občianskym preukazom alebo pobytovým preukazom občana EÚ. Ak mu bol vydaný hlasovací preukaz, predloží aj ten. Vo volebnej miestnosti dostane prázdnu obálku a hlasovacie lístky, z ktorých si za plentou vyberie jeden svojho preferovaného politického subjektu. Môže odovzdať prednostné hlasy maximálne u dvoch kandidátov na kandidátnej listine./agentury/

X X X

Danko odmietol stáť na tlačovke vedľa Šefčoviča. Fico ho chce za eurokomisára, podľa SNS zapredal štát

Podľa Andreja Danka Šefčovič zapredal hodnoty Slovenska za 30-tisíc mesačne, ktoré zarobí v Bruseli. SNS má s nomináciou Šefčoviča na eurokomisára problém.

Koncom januára sa v priestoroch úradu vlády konala tlačová beseda premiéra Roberta Fica, viacerých ministrov a eurokomisára Maroša Šefčoviča. Fico rozprával o tom, ako musí vláda urgentne rokovať o prechode autopriemyslu na elektromobilitu.

Na spoločnú tlačovku bol vraj pozvaný aj líder SNS Andrej Danko. Podpredseda parlamentu však neprišiel. Ako neskôr vysvetlil, jednoducho nechcel stáť vedľa Šefčoviča, ktorý „zapredal“ vlastný štát.

Maroš Šefčovič je pritom jedným z najvplyvnejších politikov EÚ a predseda vlády by chcel, aby sa stal eurokomisárom za Slovensko aj na roky 2024 až 2029. S takouto nomináciou má koaličná SNS problém.

Šiesty najvplyvnejší

„Maroša Šefčoviča požiadajú o spoluprácu vždy vtedy, keď sú ťažké témy, ako bol brexit. Teraz pracuje na Európskej zelenej dohode, mal obrovské povinnosti v súvislosti s energiami, riešil napríklad lacnejší dovoz plynu do Európy,“ vysvetľoval Fico vo štvrtok po skončení mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, prečo by v Európskej komisii znovu rád videl Šefčoviča.

Premiér nepreháňal. Bruselský portál Politico Slováka nedávno zaradil na šieste miesto v rebríčku najvplyvnejších európskych činiteľov. Lepšie sa umiestnili turecký prezident Erdogan či francúzsky prezident Macron.

Šefčovič je eurokomisárom nepretržite už od roku 2009 a ako naznačil Fico, v Bruseli má roboty viac než dosť. Je zodpovedný za Európsku zelenú dohodu aj vzťahy medzi inštitúciami EÚ, viedol rokovania o brexite a má na starosti vzťahy s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom či Švajčiarskom. Politico aj preto Šefčovičovi udelilo prezývku Mr. Fix It (Pán Vybavím to).

V roku 2019 bol tiež kandidátom Smeru na post prezidenta, v druhom kole volieb nestačil na Zuzanu Čaputovú.

Zapredal Slovensko, tvrdí Danko

Dobrá povesť v Bruseli je jedna vec, druhá sú Šefčovičove vzťahy s politikmi na Slovensku. Kým Fico či novozvolený prezident Peter Pellegrini so Šefčovičom problém nemajú, v prípade Andreja Danka je to oveľa horšie.

„Viete, aký bol týždeň dozadu konflikt mňa s úradom vlády? Tak mne zavolali, že Maroš Šefčovič príde na úrad vlády uvádzať elektromobilitu, investície, aktuality.sk

X X X

Pod Tatrami rastie rekreačný rezort: Developer nezabúda na miestnu komunitu

 Rodinná developerská spoločnosť VI GROUP rozbehla pod Tatrami výstavbu projektu Gerlach Rezort. Pripravený bol komplexný koncept súčasného dovolenkového útočiska v prírodnom prostredí, v ktorom budú okrem ubytovania poskytované rôznorodé služby. Developer sa zároveň usiľuje i o žiaduce previazanie s miestom.

Vysoké Tatry v dohľade

Umiestnenie na nezastavanom okraji katastra podtatranskej obce Gerlachov zaisťuje rezortu príťažlivú, nenarušenú kulisu pohoria Vysoké Tatry a budúcim užívateľom aj pomerne pokojnú dovolenku. Stavebná štruktúra obce je vzdialená pár stoviek metrov a v prípade záujmu v nej možno nájsť základnú vybavenosť. Vzhľadom na polohu Gerlachova a možnosti celoročnej rekreácie tu boli zriadené ubytovacie zariadenia rôznej úrovne. Viaceré vyhľadávané centrá turistického ruchu sú totiž dosiahnuteľné po pár minútach jazdy autom.

Snaha o prepojenie s lokalitou

Kontakt s miestom nadväzuje developer na viacerých úrovniach. S tradičnou architektúrou sa spája cez inšpirácie v obrazoch slovenských dreveníc, vo výslednom diele budú interpretované v šikmých strechách, riešení fasád či drevenom obklade použitom v dvoch odtieňoch, aktuality.sk

X X X

 SNS je strana papalášov. Vtrhnú do kaštieľov a kultúry a ničia to tam, hovorí Peter Bárdy

Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov, hovorí o funkcionároch SNS Peter Bárdy.

Martina Šimkovičová prenajala svojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.

„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza ju a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou – a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu,“ približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.

Novinár tiež vníma ako problém, za akú sumu Machala dostal sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur,“ dodáva tiež Tomáš Kyseľ.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike,“ hovorí v podcaste.

Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

Odštartovali výstavbu dôležitej cesty na R1. Šoféri sa však na tri roky musia obrniť trpezlivosťou

Preťažený úsek, na ktorom pomerne často dochádzalo aj k nehodám, sa konečne skvalitní. Nová štvorprúdová rýchlostná cesta by mala byť hotová do dva a pol roka. Diaľničiari veria, že všetko pôjde bez problémov a plánovaný termín stihnú.

Poklepaním základného kameňa v obci Slovenská Ľupča symbolicky odštartovali práce na dlho očakávanom úseku R1. Rýchlostná cesta medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou po svojom spojazdnení zásadným spôsobom pomôže v riešení komplikovanej dopravnej situácie v ranných a poobedňajších špičkách pri vstupe do mesta pod Urpínom zo smeru od Brezna.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček hovorí, že síce ide o krátky trojkilometrový úsek, no pre región je o to dôležitejší. „A pre nás všetkých, ktorí túto trasu používame pri presunoch po Slovensku na obľúbené Horehronie. Žiaľ, vždy za Banskou Bystricou niečím prekvapí, takže verím, že sa nám podarí čo najskôr dostavať a odovzdať,“ povedal. Vysvetlil, že zo štátneho rozpočtu je na to vyčlenených 87 miliónov eur.

Zhotoviteľom diela je spoločnosť Doprastav. Jej obchodno-technický riaditeľ Martin Chrappa spresnil, že v najbližších 960 dňoch pretavia svoju prácu do 3,125 kilometra rýchlostnej cesty a do 2,98 kilometra cesty prvej triedy 1/66.

„Celkovo vytvoríme 124 stavebných objektov, z toho 12 mostov, 6 zárubných a oporných múrov, tiež premiestnime takmer 880-tisíc kubických metrov materiálu na výstavbu násypových telies,“ objasnil. Súčasťou stavby je preložka cesty I. triedy a moderný most cez rieku Hron. Chrappa vzápätí poukázal na prichádzajúce náročné obdobie plné stavebného ruchu.

Poklepanie základného kameňa rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča.

„Obyvateľov okolitých obcí, ale aj všetkých ľudí, ktorí túto trasu zvyknú využívať ako bránu za horehronskými zážitkami, chcem poprosiť, aby boli trpezliví, rešpektovali dopravné opatrenia a zároveň dôverovali práci nás stavbárov,“ poznamenal Chrappa. Zdôraznil, že výsledkom bude výnimočné stavebné dielo, ktoré vyrieši problémy s mostami v havarijnom stave na dotknutom úseku a skvalitní život ľudí napríklad aj protihlukovými stenami s celkovou plochou 9 271 štvorcových metrov.

Prvé „bábätko“

Pôvodne sa mal slávnostného poklepania základného kameňa zúčastniť aj premiér Róbert Fico, no kvôli pracovnej vyťaženosti neprišiel. Nechýbal však minister dopravy Jozef Ráž. „Tento úsek je prvý diaľničný, ktorý sa mi podarilo klepať. Dúfam, že nie je posledný. Narátali sme si, že ak dá Boh tejto vláde štyri roky, predpokladáme, že rozostaviame 120 kilometrov diaľnic v hodnote asi 4 miliardy eur,“ uviedol Ráž.

„Takže toto je to prvé malé, trojkilometrové, bábätko,“ podotkol. Zdôraznil, že pôjde o plnohodnotnú štvorprúdovú cestu. „Som zástanca vo všetkých úsekoch – kde sa dá a ktoré sú podstatné, že to musí byť v plnom profile,“ podotkol.

Za veľké plus považuje fakt, že v rámci tejto trasy sa vyriešia problematické mosty. „Okrem toho vieme, že cesta na Brezno má relatívne vysokú nehodovosť. Veríme teda, že to pomôže,“ poznamenal.

 Ráž tvrdí, že výstavba potom bude pokračovať aj ďalej. „Z druhej strany, od Ružomberka, ideme podať žiadosť na vydanie územného rozhodnutia. Prepojenie medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom má táto vláda v pláne. Keďže príprava bude ešte dlhá nepredpokladám, že to dokončíme, ale určite by sme to mali začať,“ doplnil.

Slepá ulica

Banskobystrický primátor Ján Nosko pripomenul, že o severojužné prepojenie už dlho bojuje Iniciatíva stredné Slovensko. „Tento úsek je jedným z prvých krokov, ktoré môžu pomôcť,“ hovorí Nosko.

„Náš región je rýchlostnou cestou teraz ukončený akoby slepou ulicou Banskej Bystrice pred Slovenskou Ľupčou. Verím, že v budúcnosti tento úsek pomôže prepojiť severojužné Slovensko tak, aby sme boli atraktívni nielen pre turistov, ale tiež pre investorov,“ zhodnotil primátor.

Pre rozvoj regiónu je podľa neho dôležité vyslať impulz o pripravenej dopravnej infraštruktúre. Podčiarkol, že v nasledujúcich mesiacoch musia byť ľudia ozbrojení veľkou dávkou trpezlivosti. Výsledkom bude zvýšenie atraktivity dotknutej oblasti, tiež bezpečnosti na cestách a celkové zlepšenie dopravnej situácie.

„V našom kraji je to veľmi dôležitá trasa, ktorá nám pomôže nadviazať na už existujúci severný obchvat Banskej Bystrice,“ hovorí jeden z podpredsedov Banskobystrickej župy Ján Beljak. „Som rád, že tú rýchlostnú komunikáciu ideme ťahať ďalej na východ a sever. Teší ma to o to viac, že sme v Slovenskej Ľupči, kde je hrad, ktorý tu nestojí náhodou. Strážil dôležitú obchodnú cestu Via Magna, ktorá spájala sever s juhom, teda oblasť dnešnej Budapešti s Krakovom,“ povedal./agentury/

X X X

Pellegrini absolvoval fotenie na oficiálny portrét. Novinkou bude pozadie s vlajkou

Zvolený prezident Peter Pellegrini v utorok absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) fotenie na oficiálny prezidentský portrét. Fotografiu zhotovil vedúci obrazovej redakcie TASR Michal Svítok. V pozícii doterajšieho fotografa prezidentov SR vystriedal Pavla Neubauera, ktorý mu pri fotení asistoval.

 „Je to, samozrejme, príjemná povinnosť, ale je to aj naozaj veľmi zvláštny pocit, keď si uvedomíte, že ako budúci prezident fotíte portrét, ktorý bude pravdepodobne visieť na všetkých školách, na úradoch, v rôznych oficiálnych kanceláriách,“ zhodnotil Pellegrini.

Výraz na fotografiu si podľa svojich slov dopredu nenacvičoval. „Ja mám rád svoj prirodzený úsmev. Taký, akým sa usmievam na ľudí, keď ich stretnem, takže nič špeciálne som si netrénoval,“ skonštatoval. Chcel by, aby z fotografie vyžarovala aj národná hrdosť. Vyzdvihol preto novinku, fotografovanie nielen na bielom pozadí, ale aj s vlajkou. Poznamenal, že ak sa tieto fotky podaria, tento prezidentský portrét bude úplne iný ako ostatné.

 V rámci príprav na funkciu prezidenta Pellegrini podľa svojich slov už postupne premýšľa, akými ľuďmi sa obklopí. Pred prevzatím úradu plánuje ešte aj oddych. Následne sa začne pripravovať na bezproblémové prebratie paláca. „Už som mal pracovné, priateľské stretnutie s pani prezidentkou, aj s pánom kancelárom, kde sme sa už dohodli na technickom postupe, akým spôsobom sa budeme pripravovať na 15. júna,“ načrtol. Vzhľadom na svoju predchádzajúcu politickú kariéru si myslí, že prechod bude jednoduchší, ako keď sa prezidentom stane politický nováčik.

Budúci prezident ocenil príjemné prostredie a kolektív v agentúre. „Som rád, že som dodržal tradíciu, že portrét fotí Tlačová agentúra Slovenskej republiky, tak si myslím, že to je správne. Na druhej strane mi to ešte viac pripomenulo, aký veľký záväzok na pleciach nesiem a aby som to zvládol,“ dodal.

Podľa skúseného fotografa prezidentských portrétov Pavla Neubauera prešlo fotenie úplne hladko. „Pán prezident bol ústretový, prispôsobil sa nám, my jemu, bez nejakých problémov,“ zhodnotil. Páčil sa mu pozitívny, aktívny prístup novej hlavy štátu.

Autor portrétu Michal Svítok priznal v súvislosti so svojou premiérou veľký pocit zodpovednosti. „Nové to bolo tým, že sme sa rozhodli fotiť aj iný typ portrétu. Nebol to ten klasický na bielom pozadí,“ priblížil. Samotnému foteniu predchádzali hodiny príprav. Svojmu predchodcovi poďakoval za pomoc./agentury/

X X X

Fico oprašuje starú ideu. Skončí sa to ako s eurofondmi?

Nie je žiadnym tajomstvom, že Slovensko chátra. Rozpadajú sa nám mosty, cesty, diaľnice, železnice, nemocnice i školy. Naša krajina potrebuje nové investície ako soľ. To si uvedomuje aj súčasná vláda. Premiér Robert Fico sám dobre vie, čo všetko sa nielen za jeho vlád, ale aj tých ostatných, v posledných troch desaťročiach trestuhodne zanedbalo.

Obnova krajiny nebude ľahká. Napriek tomu, že všetci denne na vlastné oči pozorujeme chátrajúci stav infraštruktúry, nemáme vôbec jednotný názor, ako tento neblahý stav zmeniť. Dôvod je jednoduchý. Verejné investície sme po roku 1990 zavrhli ako socialistický prežitok. Najprv sme sa domnievali, že všetko vyrieši „dokonalý“ trh a neskôr, že krajinu automaticky spasia eurofondy. Dnes vieme, ako sme sa mýlili.

Eurofondy – na rozdiel od iných krajín – sa nám rozplynuli medzi prstami. A to nielen zásluhou korupcie, ale aj zlých zákonov, ktoré konečne súčasná vláda mení (o verejnom obstarávaní a strategických investíciách). Krajiny, ako sú Rumunsko, Poľsko, Česko (a ďalšie) nám doslova odbehli pred nosom. Premiér Fico dobre vie, že by len ťažko hľadal významnú stavbu alebo dielo, keby chcel ukázať prstom a pochváliť sa, čo po ňom za tie roky pri kormidle krajiny zostalo (azda okrem Bratislavského hradu a diaľnice do Banskej Bystrice). Aby sme boli spravodliví, jeho konkurenti nie sú na tom lepšie.

Aj preto je Fico teraz veľmi horlivý, prichádza s novými projektmi a hľadá zdroje, kde sa dá. Oprašuje PPP projekty, ktorými sa realizovala aj spomínaná cesta R1. No je otázne, či sa PPP projekty dajú aplikovať aj na rekonštrukciu starých mostov a ciest. Počkajme si na podrobné analýzy. Za novými zdrojmi je ochotný v najbližšom čase dokonca vycestovať až do Číny, kde je voľného kapitálu neúrekom.

Najprv sme sa domnievali, že všetko vyrieši „dokonalý“ trh a neskôr, že krajinu automaticky spasia eurofondy. Dnes vieme, ako sme sa mýlili. Eurofondy sa nám rozplynuli medzi prstami. Krajiny, ako sú Rumunsko, Poľsko, Česko nám odbehli pred nosom.

No netreba chodiť až na druhý koniec sveta, peniaze máme priamo doma. V druhom pilieri je „zaparkovaných“ 15 miliárd eur. Dôchodkové úspory neležia len tak ladom, ale správcovia ich investujú. Nie však do slovenskej ekonomiky, ale kade-tade po svete. Fico má pravdu, keď vraví, že naše dôchodkové úspory podporujú ekonomiku USA (nakupujú sa tam akcie privátnych spoločností). A nielen ju, aj ďalšie ekonomiky vo svete, napríklad v Ázii. Logiku to nemá, naše úspory by mali rozvíjať našu krajinu. Zvlášť v čase, keď naše mosty, cesty, železnice či nemocnice sú v zanedbanom stave.

Povedzme si, že táto myšlienka nie je nová. Z penzijných fondov investovali rôzne krajiny v Európe i Amerike. Na Slovensku sa o tomto nástroji hovorilo už pred vyše desiatimi rokmi, len z neho za jednofarebnej vlády Smeru nakoniec zišlo. Fico ideu oprašuje. Nečudujme sa, v druhom pilieri má 1,9 milióna ľudí uložených 15 miliárd eur. Nie všetky sa, samozrejme, dajú použiť na investície do infraštruktúry, pred 10 rokmi sa hovorilo o 20 % (z vtedajších piatich miliárd eur).

Ako vždy, diabol je skrytý v detailoch. Všetko musí do seba zapadať: projekty, investori, zmluvy, dlhodobá udržateľnosť. Veď nič lepšieho sa nám dve desaťročia neponúkalo ako eurofondy (či nedávno plán obnovy), a ako majstrovsky sme ich dokázali premrhať. Azda sme sa už poučili./agentury/

X X X

Ďalší úder od života pre wimbledonskú šampiónku. V pražskom byte zostala sama, manžel odišiel aj s kocúrom

Česká tenistka Markéta Vondroušová (24) tento rok zatiaľ čelí ťažším porážkam v súkromí ako na kurtoch. Po tom, ako jej v marci zomrel milovaný dedko, sa jej rozpadlo aj manželstvo.

 Jej zväzok so Štěpánom Šimekom nevydržal ani dva roky, víťazka vlaňajšieho Wimbledonu sa rozvádza. Ako uviedla v rozhovore pre český Blesk, s manželom v poslednej dobe veľa času netrávila.

„Naše manželstvo sa pred niekoľkými týždňami skončilo. Štěpán sa odsťahoval zo spoločného bytu v Prahe.

Teraz sme obaja sami a s nikým sa nevídame,“ uviedla tenistka s tým, že jej čoskoro bývalý muž si so sebou zobral aj spoločného kocúra Frankieho.

Majú už aj dohodu o tom, ako by si mali podeliť ich spoločný majetok. „Proste nám to nevyšlo. Nebolo to to, čo sme obaja chceli, a tak sme sa dohodli, že už spolu nebudeme. Teraz prechádzame formálnym rozvodom, ale na všetkom sme sa dohodli.“

 Manželstvo vydržalo iba 21 mesiacov, svadba prebehla 15. júla 2022. 26-ročný Šimek a Vondroušová sa dali dokopy, keď mala tenistka iba 15 rokov.

Odvtedy ju sprevádzal na turnajoch a ako sama tenistka viackrát verejne ocenila, fungoval ako jej opora.

Ide o druhú vážnu ranu pre súkromný život rodáčky zo Sokolova. Svetová sedmička v marci prišla o svojho starého otca, ktorý prehral dlhý boj s rakovinou.

„Môj starý otec bol človek, ktorý stál na začiatku mojej tenisovej kariéry, bol pri všetkom dôležitom. Bez neho by som nikdy nedosiahla to, čo som vo svojej kariére dokázala,“ povedala Vondroušová./agentury/

X X X

Koniec kráľovskej rozprávky! Princ a jeho krásna princezná idú od seba po 14 rokoch manželstva

Princ Nikolaos a princezná Tatiana sa oficiálne rozišli. Pár sa postavil pred oltár na gréckom ostrove Spetses v lete 2010 za účasti mnohých kráľovských hostí.

  Grécky princ Nikolaos a princezná Tatiana sa rozvádzajú. Správu oficiálne zverejnil 54-ročný princ a jeho 43-ročná manželka na oficiálnej webovej stránke gréckej kráľovskej rodiny. Nikolaos z Grécka a očarujúca rodáčka z Venezuely vo vyhlásení uviedli, že sa po 14 rokoch manželstva rozhodli zväzok ukončiť. Rozhodnutie urobili „po vzájomnej dohode a s najvyšším rešpektom“, naďalej budú medzi nimi panovať dobré vzťahy, ako uvádzajú vo vyhlásení.

Princ Nikolaos sa narodil v Ríme, dlhé roky svojho života prežil v USA a Veľkej Británii. V roku 2009, po niekoľkoročnom vzťahu, oznámil zasnúbenie s Tatianou Blatnik, ktorá pracovala v eventovej agentúre a vyrástla vo Švajčiarsku. Vzali sa v roku 2010 na gréckom ostrove Spetses, na ich svadbe sa zúčastnili aj mnohí členovia kráľovských rodín vrátane švédskej korunnej princeznej Viktórie, španielskeho kráľa Felipeho a holandského kráľa Willema-Alexandra. Ich manželstvo zostalo bezdetné.

Obaja zostávajú aj naďalej žiť v Grécku a svoje nové životy si budú budovať oddelene. Grécko je miestom, ktoré obaja považujú za domov./agentury/