Je lacná, dovoz zvýšila až o pätinu. Dovoz ruskej ropy do Číny v septembri v medziročnom porovnaní stúpol o 22 percent a bol len o niečo nižší v porovnaní s dodávkami zo Saudskej Arábie. Nezávislé rafinérie totiž zvýšili nákupy lacnej ruskej ropy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Dodávky z Ruska vrátane ropy dopravenej cez ropovod ESPO (Východná Sibír Tichý oceán) rovnako ako po mori predstavovali 7,46 milióna ton, ukázali údaje čínskeho colného úradu.
To zodpovedá objemu 1,82 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom však import ruskej ropy klesol, keď v auguste dosiahol 1,96 milióna barelov denne. V máji sa dostal na rekordné takmer 2 milióny barelov denne.
Dovoz zo Saudskej Arábie, ktorá je najväčším dodávateľom ropy do Číny, predstavoval v septembri 7,53 milióna ton alebo 1,83 milióna barelov denne po 1,99 milióna barelov v auguste. V medziročnom porovnaní sa import zo Saudskej Arábie znížil o 5,4 %.
Čína za prvých 9 mesiacov 2022 doviezla zo Saudskej Arábie celkovo 65,84 milióna ton ropy, čo bolo o 1 % menej ako v rovnakom období minulého roka. Naopak, import z Ruska vzrástol takmer o 9 % na 64,26 milióna ton./agentury/
X X X
Rumunský minister obrany, ktorý vyzýval Ukrajinu na rokovania s Ruskom, rezignoval
Rumunský minister obrany Vasile Dincu v pondelok oznámil svoju rezignáciu. Stalo sa tak po kritike, ktorej čelil za svoje výroky vyzývajúce Ukrajinu na rokovania s Ruskom.
„Moje gesto (podanie demisie) súvisí s tým, že je (pre mňa) nemožné spolupracovať s rumunským prezidentom, vrchným veliteľom armády,“ uviedol Dincu vo vyhlásení.
Podľa vlastných slov sa v tejto situácii rozhodol dobrovoľne odísť, aby nedošlo k narušeniu rozhodovacích procesov a rozpracovaných programov a projektov, nevyhnutných pre optimálne fungovanie rumunskej armády a ministerstva obrany.
Šesťdesiatročný Dincu zastával funkciu ministra obrany od novembra 2021. Začiatkom októbra Dincu v televíznom interview vyhlásil, že jedinou šancou na mier na Ukrajine sú rokovania s Ruskom. Podľa jeho slov by mali mier a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu vyrokovať USA a NATO.
Toto vyjadrenie sa neskôr stalo terčom kritiky zo strany rumunského prezidenta Klausa Iohannisa, premiéra Nicolaea Ciuku, ale aj predstaviteľov rumunskej vládnej koalície a opozície.
Rumunský prezident ministrove výroky verejne odsúdil s tým, že Ukrajina vo vojne s Ruskom platí najvyššiu cenu v podobe životov vlastného obyvateľstva, a teda len ona môže rozhodnúť o čom a kedy sa bude rokovať.
Prezident zdôraznil, že takúto pozíciu zaujíma Rumunsko aj ostatné členské štáty NATO. Samotný Dincu sa neskôr bránil slovami, že jeho vyjadrenie bolo vytrhnuté z kontextu.
Rumunsko je členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie a s Ukrajinou má 650 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Od začiatku invázie utieklo cez Rumunsko do Európy už asi 2,65 milióna Ukrajincov. Na rumunskom území sa tiež nachádza americký raketový obranný systém a je tam nasadená bojová skupina NATO./agentury/
X X X
Prvý vládny balík pomoci: ceny elektriny zastropujú na 199 eurách, ceny plynu na 99 eurách, SaS rozpočet nepodporí
Vláda po dlhej dobe odkryla karty a predstavila prvé reálne kontúry pomoci v boji proti drahým energiám. Zamerať sa chce najskôr na firemný sektor. Sú to práve malé a stredné podniky, ktoré už v súčasnosti čelia drahým faktúram za energie.
Mnohé totiž nespadajú pod regulované subjekty a tým pádom nakupujú elektrinu a plyn priamo na trhu, kde sú v porovnaní s vlaňajškom niekoľkonásobne drahšie. Vláda chce predstaviť pomoc aj pre domácnosti a verejný sektor. Keďže domácnosti majú ceny zastropované do konca roka, chcú vyriešiť ako prvý práve sektor firiem.
Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh. Nad túto úroveň uhradí štát 80 percent výdavkov.
Ilustračný príklad ukazuje, ako to bude vyzerať v praxi. Ak firma nakupuje elektrinu za 450 eur za MWh, tak jej štát uhradí 80 percent z rozdielu, čo je 201 eur. Podnikateľ tak bude vo finále platiť 249 eur. K finálnej cene sa musia ešte pripočítať poplatky za distribúciu. Pri plyne bude situácia podobná. Ak firma nakupuje plyn za 150 eur za MWh, tak jej štát taktiež uhradí 80 percent z rozdielu, čo je 41 eur. Samotná firma si bude musieť doplatiť 108 eur za MWh plus distribučné poplatky.
„Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem,“ vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že energeticky náročné podniky budú riešiť individuálne na ministerstve hospodárstva. Pomoc bude platiť prvý štvrťrok 2023 a potom sa pomoc prehodnotí. „Podľa toho aj rozhodneme, či budeme v tejto pomoci ďalej pokračovať a v akej podobe,“ avizuje Heger. Na prvé tri mesiace je vyčlenených na jednu firmu 100-tisíc eur za jeden mesiac.
S takouto formou pomoci súhlasili aj zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí o nej diskutovali na tripartite. O pomoci bude musieť ešte rozhodnúť vláda a následne prejsť parlamentom. Práve tam sa zrejme budú odohrávať kľúčové boje, keďže spomínaná pomoc je podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) podmienená schválením štátneho rozpočtu na budúci rok.
„Ak nebude rozpočet schválený, tak to bude znamenať katastrofu pre priemysel, katastrofu pre zamestnancov,“ povedal zástupca podnikateľov Rastislav Machunka a apeloval aj na poslancov, aby ho podporili.
Štát by mal vynaložiť na pomoc pre firmy v energetickej kríze v prvom štvrťroku asi 500 miliónov eur. Táto pomoc bude zameraná na malé a stredné podniky. Minister hospodárstva Karel Hirman vyhlásil, že predstavená schéma je prístupná pre všetky podnikateľské subjekty, a aj keď sa riadi pravidlami EÚ, nie je podmienkou, aby bola firma v strate. „Túto pomoc sme spravili tak, aby sme zasiahli čo najširší okruh firiem a aby sme pomoc doručili ešte v tomto roku. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ vyhlásil Hirman.
Limit 500-tisíc na firmu do konca roka
A práve tu sa dostávame k druhej časti pomoci, ktorá sa bude vzťahovať ešte na tento rok. Parlament presne pred týždňom schválil novelu štátneho rozpočtu na tento rok, ktorá umožní použiť 1,5 miliardy eur z daňových nadpríjmov na kompenzácie ešte v tomto roku. Pre firmy je z tejto sumy vyčlenených 900 miliónov eur. Vláda tak chce rovnakú schému kompenzácií aplikovať ešte v tomto roku. Týkať sa však bude len elektriny. Systém bude rovnaký, ale pomoc bude obmedzená hornou hranicou 500-tisíc eur na firmu do konca tohto roka. Rovnaká pomoc tak bude aplikovaná spätne na elektrinu za september a október. „To znamená, že všetci podnikatelia, ktorí mali účty za elektrinu vyššie ako 199 eur za MWh už počas septembra a októbra tohto roku, budú môcť požiadať o rovnakú pomoc,“ povedal minister financií Igor Matovič. Strážca štátnej pokladnice vyčíslil, že by to mohlo stáť štátnu kasu 300 miliónov eur.
Ak by firma nakupovala plyn za 99 eur za MWh, rozdiel medzi nákupnou cenou a cenovým stropom by bol v takomto prípade nula eur a na kompenzácie od štátu by nedosiahla. Pre porovnanie, cena plynu na virtuálnom obchodnom uzle TTF (Title Transfer Facility) v pondelok poobede dosiahla úroveň 95,5 eura za MWh. Amsterdamská burza TTF je pre ceny plynu v EÚ kľúčová. Pred rokom bola cena plynu na rovnakej burze na úrovni 44 eur za MWh. Počas svojich maxím, teda v auguste, bola na úrovni 350 eur za MWh. Súčasná cena je teda približne rovnaká ako cenové stropy. Celkový objem financií použitých na kompenzácie pre firmy tak bude závisieť aj od toho, na akej úrovni sa bude cena plynu pohybovať.
Treba doriešiť energeticky náročné firmy
Vláda predstavila schému kompenzácií pre firmy na Hospodárskej a sociálnej rade zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov. Tí s kompenzáciami súhlasili a ocenili, že mimoriadna tripartita pre energie bola zvolaná z podnetu premiéra. Ich pripomienky smerovali len k chýbajúcim kompenzáciám pre energeticky náročné podniky a pre zdravotníctvo. Rokovania o týchto bodoch však ešte budú pokračovať.
Podľa šéfky odborárov Moniky Uhlerovej je prvý balík pomoci pre firmy dôležitý, pretože eliminuje riziko rastúcej nezamestnanosti. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka napríklad upozornil, že zdravotnícke subjekty očakávali výrazne nižšie stropy pre elektrinu a plyn, ako boli navrhované pre firmy. „Očakávajú stropovanie na úrovni 50 eur za MWh pre plyn a 130 eur za MWh pre elektrinu. Takto rozpočtujú aj všetky svoje náklady, ktoré majú v zdravotníckom systéme,“ vysvetľuje Machunka s tým, že majú prísľub, že sa to bude riešiť.
Pomoc pre najväčších kapitánov priemyslu sa ešte len chystá. „Vzniesli sme pripomienku, že tam nevidíme podporu pre energeticky náročné podniky,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Dostal však prísľub, že o tom budú rokovať s ministrom hospodárstva už teraz v stredu. Rezort hospodárstva už pred týždňom napríklad pripravil výzvu pre kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Kompenzácie by mali dostávať vo forme vratiek časti poplatkov za tarifu za prevádzkovanie systému.
Boj o rozpočet v parlamente
Schéma pomoci pre firmy na budúci rok je podmienená schválením rozpočtu na rok 2023, tvrdí šéf rezortu financií Igor Matovič. Keďže menšinová vláda už v parlamente nemá potrebných 76 hlasov na schválenie rozpočtu, je otázne, či sa jej ho v parlamente podarí pretlačiť. Ak rozpočet neprejde, hrozí rozpočtové provizórium. Strana SaS už avizovala, že rozpočet v parlamente nepodporí.
Vo svojom stanovisku tvrdí, že sa kompenzácie pre firmy dajú uskutočniť aj bez schváleného rozpočtu. Podľa sulíkovcov si Matovič berie podnikateľov za rukojemníkov, aby bol schválený štátny rozpočet. „Aj v prípade neschválenia rozpočtu bude na kompenzácie cien energií v budúcom roku k dispozícii aj 900 miliónov eur schválených v tohtoročnom rozpočte, ktoré sa automaticky premietnu v rámci provizória,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík. Dodal tiež, že k dispozícii budú aj európske zdroje vo forme nevyčerpaných eurofondov, a tak nevidí dôvod hlasovať za štátny rozpočet./agentury/
X X X
Británia ešte takého premiéra nemala. Povedie ju Rishi Sunak
Najbohatší, jeden z najmladších, prvý s indickými koreňmi. Novým britským premiérom bude Rishi Sunak (42). Rýchle striedanie stráží na Downing Street 10 tak pokračuje.
Šiesteho septembra ako predseda vlády skončil Boris Johnson, ktorý už v júli oznámil, že rezignuje, keď ho dostihla séria škandálov. Nahradila ho bývalá ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorá v straníckom súboji v lete porazila Sunaka. No vo štvrtok minulý týždeň vyhlásila, že vo funkcii končí, lebo ekonomické návrhy jej vlády založené na daňových škrtoch viedli k takému oslabeniu libry, že ju musela zachraňovať centrálna banka.
Boj o hlasy
Premiérske kreslo sa teda uvoľnilo a mohli sa oň uchádzať všetci kandidáti, ktorým by sa podarilo získať podporu minimálne 100 z 357 konzervatívnych poslancov. Každý zákonodarca si mohol vybrať len jedného favorita. Sunak veľmi rýchlo prevalcoval konkurenciu, hoci sa do boja prihlásil aj expremiér Johnson. Ukázalo sa však, že je pre neho problémom získať 100 podpisov, a tak to v nedeľu vzdal, hoci tvrdil, že za ním stojí 102 poslancov.
Podľa profesora politológie a medzinárodných vzťahov z Open University Simona Usherwooda bola podmienka vysokej podpory medzi zákonodarcami ušitá na mieru Sunakovi. „Kandidáti potrebovali minimálne 100 podpisov od poslancov práve preto, aby sa Johnson nemohol do súboja vôbec dostať. Pre Sunaka sa tak otvoril scenár, aby predsedu nemuseli vyberať členovia strany,“ pripomenul Usherwood. Sunaka sa ešte pokúšala zastaviť bývalá ministerka obrany Penny Mordauntová, ale ani jej sa nepodarilo získať podporu minimálne 100 poslancov a z boja nakoniec tiež odstúpila.
Rishi Sunak
Narodil sa 12. mája 1980 v Southamptone.
Bude prvým nebielym premiérom Británie, má indické korene. Vyštudoval Oxfordskú a Stanfordovu univerzitu a pracoval pre investičnú banku Goldman Sachs. Podľa nedeľníka Sunday Times vlastní s manželkou Akshataou Murtyovou majetok v hodnote okolo 730 miliónov libier. Do parlamentu ho po prvý raz zvolili v roku 2015. Ministrom financií bol v rokoch 2020 až 2022.
Sunakova kariéra
Rishi Sunak sa narodil 12. mája 1980 v Southamptone. Jeho rodičia majú indické korene, ale narodili sa v britských kolóniách v Afrike. Sunak je hinduista a zhodou okolností prívrženci toho náboženstva na počesť víťazstva dobra nad zlom práve oslavujú jeden zo svojich najväčších sviatkov Dívalí.
Nový premiér študoval na Oxfordskej a Stanfordovej univerzite a pracoval pre investičnú banku Goldman Sachs. Podľa nedeľníka Sunday Times vlastní s manželkou Akshataou Murtyovou majetok v hodnote okolo 730 miliónov libier. Je teda bohatší ako kráľ Karol III., ktorý ho v najbližších dňoch vymenuje za premiéra.
Práve finančné záležitosti rodiny vrhli tieň na Sunakovu sľubnú politickú kariéru. Ukázalo sa totiž, že Murtyová neplatila v Británii dane z príjmov, ktoré má zo zahraničia. Táto informácia sa prevalila v čase, keď bol Sunak ministrom financií.
Jeho ambície však boli jasné. Už v decembri 2021 si Sunak zaregistroval internetovú doménu readyforRishi.com. Heslo Pripravení na Rishiho sa potom stalo aj ústredným sloganom jeho prvej premiérskej kampane. Síce ju prehral, ale zostal jedným z najdôležitejších straníckych hráčov, čo sa ukázalo hneď po tom, čo odchod z funkcie ohlásila Trussová.
Len šesť britských premiérov bolo mladších ako Sunak, keď nastúpili do funkcie, a všetci žili v 18. a 19. storočí. Nový predseda vlády si pripíše aj iný rekord. V parlamente je len od roku 2015. Z kresla zákonodarcu sa teda na Downing Street 10 dostal za sedem rokov. Takto rýchlo sa to od druhej svetovej vojny nikomu nepodarilo.
Sunak v roku 2016 hlasoval za brexit a britská ekonomika odchodom z Európskej únie utrpela. K tomu je potrebné prirátať súčasné problémy so zvýšenými cenami energií a s infláciou. Popularita konzervatívcov sa pohybuje len tesne na 20 percentami, kým opozičných labouristov by momentálne volilo viac ako 50 percent Britov.
Predčasné voľby?
Napriek politickým problémom odborníci nepredpokladajú, že krajinu čakajú predčasné voľby. Prečo? „Podľa súčasných pravidiel je v podstate len na premiérovi, či ohlási predčasné voľby. Líderská kríza v Konzervatívnej strane podľa mňa bude pokračovať. Nový premiér však bude voľby odkladať. S veľkou pravdepodobnosťou to znamená, že krajina bude čeliť pokračujúcemu politickému chaosu,“ povedal expert na britskú politiku Robin Pettitt.
Parlamentné voľby by sa mali v Británii konať najneskôr v januári 2025. Jeden zo stúpencov expremiéra Johnsona však Sunakovi poslal jasné varovanie. Poslanec Christopher Chope tvrdí, že nový predseda vlády v podstate nebude môcť riadiť krajinu, lebo mnoho zákonodarcov mu nedôveruje. „Myslím si, že parlamentné voľby sú v podstate jedinou odpoveďou. V opačnom prípade sa situácia bude len zhoršovať,“ citoval denník Guardian Chopea./agentury/
X X X
Ambície nového Mao Ce-tunga môžu byť pre svet katastrofálne
Si Ťin-pchingova Čína sa bude snažiť zmeniť liberálny medzinárodný poriadok.
Javier Solana je bývalým Vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a bývalým generálnym tajomníkom NATO.
Keď sa v roku 1978 po smrti Mao Ce-tunga dostal k moci Teng Siao-pching, načrtol novú národnú stratégiu, ktorá zdôrazňovala postupný vývoj, ideologickú flexibilitu a diskrétnosť. Teng zhrnul svoju doktrínu výrokom: „Skry svoju silu a vyčkávaj.“ V nasledujúcich desaťročiach bol tento prístup základom premeny Číny na hospodársku veľmoc.
Tengovi nástupcovia sa zameriavali na rast a medzinárodne na seba neupozorňovali. Je však zrejmé, že nenápadná zahraničná politika nie je súčasťou plánu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na dosiahnutie „veľkého omladenia čínskeho národa“, aktuality.sk
X X X
Tragédia na Zochovej: Prokurátor zamietol sťažnosť vodiča, ktorý opitý spôsobil tragickú nehodu
Dušan Dědeček, ktorý opitý zrazil skupinku študentov a spôsobil smrť piatich ľudí, zostáva obvinený zo zločinu všeobecného ohrozenia. Prokurátor jeho sťažnosť proti obvineniu zamietol.
Bývalý generálny sekretár deaflympijského výboru Dušan Dědeček zostáva po tragickej nehode na Zochovej ulici v Bratislave obvinený z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Za ten mu hrozí trest vo výške 20 až 25 rokov či dokonca doživotie. Dozorujúci prokurátor totiž zamietol jeho sťažnosť proti obvineniu.
Dědeček sa k divokej jazde pod vplyvom alkoholu priznáva a svoj čin už niekoľkokrát aj verejne oľutoval. Prisľúbil tiež, že už nikdy nebude piť alkohol ani šoférovať. Momentálne je vo vyšetrovacej väzbe, kam ho poslal bratislavský krajský súd, aby nemohol pokračovať v trestnej činnosti. V sťažnosti namietal len právnu kvalifikáciu – podľa obhajoby totiž v tomto prípade nejde o všeobecné ohrozenie.
Pôvodne bratislavská krajská prokuratúra v prípade tragickej nehody v centre Bratislavy viedla trestné stíhanie pre usmrtenie.
„Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava dnešného dňa rozhodol o sťažnosti obv. D. D. tak, že túto zamietol ako nedôvodnú,“ informoval hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo, aktuality.sk
X X X
Dobytkár: Kodada vypovedal, ako na stretnutiach s Kvietikom dohadovali peniaze „pre systém“
Kľúčový svedok kauzy Dobytkár Marek Kodada hovoril pred súdom, ako odovzdával časť z úplatkov Martinovi Kvietikovi blízkemu SNS. Išlo podľa neho o „systém“, kde sa peniaze distribuovali „podľa určeného kľúča“.
V korupčnej kauze Dobytkár, kde ide o úplatky pri schvaľovaní eurodotácií na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), vypovedal pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici jeden z kľúčových svedkov prípadu – Marek Kodada.
Bývalý funkcionár ministerstva pôdohospodárstva tvrdí, že v čase, keď agrorezort aj PPA riadili nominanti SNS, nosil úplatky finančníkovi Martinovi Kvietikovi, ale aj svojmu blízkemu priateľovi, vtedy šéfovi PPA Jurajovi Kožuchovi.
Kodada popísal vyšetrovateľom korupčný mechanizmus, s políciou spolupracuje a sám odovzdal 400-tisíc eur z trestnej činnosti.
Obžalobe čelia okrem Kvietika aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör blízky Smeru, niekdajší šéfovia PPA Ľubomír Partika a Juraj Kožuch a ďalší. Časť z nich obžaloba viní z korupcie, iných z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda zinkasovaných úplatkov, a niektorých z oboch.
Kvietika s Kožuchom spojila Matečná
Kodada prišiel na súd so šiltovkou a respirátorom, spod ktorého mu trčala brada. Pri výpovedi sa v zásade držal svojich slov z prípravného konania.
Hovoril o tom, že Kožuch bol jeho najbližším priateľom, s ktorým sa poznali už od roku 2004 z prostredia ministerstva pôdohospodárstva. Chodili spolu na obedy a ich rodiny sa stretávali až do roku 2020, keď začal Kodada po zadržaní proti Kožuchovi vypovedať.
Jeho priateľ nešiel podľa Kodadu do funkcie vo vedení agentúry so zlými úmyslami a s korupciou nechcel nič mať. V roku 2016 mu však Kožuch povedal, že „mu ministerka Gabriela Matečná predstavila Kvietika ako osobu, s ktorou má konzultovať všetky veci v súvislosti s PPA“.
O finančníkovi hovoril aj dnes ako o „straníckom gestorovi SNS“. Opakovane ho v reštaurácii videl s rôznymi predstaviteľmi strany, napríklad s exministrom školstva Petrom Plavčanom či bývalým poslancom Antonom Hrnkom. Nemal dôvod o jeho vzťahu k strane pochybovať.
Úplatky v taškách od vína
Trojica v zložení Kodada, Kvietik a Kožuch sa mala stretávať v bratislavskom hoteli Albrecht v miestnosti číslo osem. „Kožuch to vnímal ako spôsob udržania sa vo funkcii, určite toto stretávanie sa neinicioval,“ rozprával Kodada, ktorého úlohou bolo, aby lobisti vybavujúci dotácie pre svojich klientov nechodili priamo na PPA.
Ak to tak bolo, Kodada si svoju úlohu plnil. Od Ľubomíra Kropila, bývalého regionálneho politika Mečiarovho HZDS, ktorý bol jedným z týchto lobistov, prevzal postupne v hotovosti zhruba 1,5 milióna. Tieto peniaze potom „distribuoval podľa určeného kľúča“.
Väčšiu časť z nich nosil Kvietikovi, ktorý už na ich prvom stretnutí naznačovať, „že je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky pre systém“. Malo ísť o stranícke a personálne výdavky a podobne.
„Slovo systém používali aj ďalší ľudia v jeho okolí,“ vypovedal Kodada. To bol napríklad právnik Ján Gajan, ktorý je v kauze rovnako v pozícii svedka, s políciou spolupracuje.
Kodada dával peniaze Kvietikovi v predsieni hotelovej izby, napríklad v taškách od vína. Kožuch pri odovzdávkach nebol. Neskôr sa stretnutia presunuli do hotela Carlton Savoy.
Kožuch najskôr peniaze nechcel
Kožuch najskôr žiadne peniaze nebral a nechcel o nich nič vedieť, v roku 2017 sa však podľa Kodadu situácia zmenila. Kvietik, ktorý mal brať 7,5 až 8 percent z pridelených dotácií, mu vraj dal pokyn, aby jedno percento posúval Kožuchovi.
Ten najskôr úplatky v hotovosti nepreberal, keďže mali z predchádzajúceho obdobia nevyriešené vzťahy, keď Kodada zabezpečil pre Kožucha dve autá a fiktívne zamestnal jeho mamu vo svojej rodinnej firme. Tieto záležitosti však podľa svedka nesúviseli s korupciou v prípade.
Neskôr Kožuch prijímal od Kodadu aj hotovosť, nechcel však, aby mu ju odovzdával na Slovensku, a tak mu ju dal na dvoch miestach v Rakúsku, kde Kožuch žil. Šéf PPA sa pritom nezaujímal, za aký projekt či projekty peniaze sú.
O Bödörovi len z počutia
V prípravnom konaní svedčil Kodada aj proti Bödörovi, keď hovoril, že úplatky „išli aj pre Nitru, teda Bödörovi.“ Mal to však len z počutia, od Ľubomíra Partiku, ten to však pred súdom poprel.
Kvietik podľa Kodadu pri ich stretnutiach viackrát spomínal akúsi „dohodu s Bödörom“. Keď chcel jeden zo sporných projektov Kožuch v konkrétnu chvíľu pre mediálny tlak zrušiť, Kvietik mu to nedovolil so zdôvodnením, že by to mohlo „poškodiť vzťahy s Norbertom Bödörom“. Kodada však nič bližšie o vzájomnej dohode vplyvných podnikateľov s napojením na politikov povedať nevedel.
Obžaloba predpokladá, že z korupčnej štruktúry za jednofarebnej vlády Smeru (2012 – 2016) profitoval aj Bödör a neskôr, keď agrorezort prevzala SNS, zase Kvietik. Systém si pritom nejakým spôsobom odovzdali.
V momente, keď hovoril Kodada o spornom projekte, ktorý mohol ohroziť vzťahy s Bödörom, Kožuch nahlas zareagoval slovami: „Už stačilo toho klamstva!“
Emócie neutajil Kožuch ani na začiatku výpovede Kodadu. Keď svedok rozprával, akí blízki si navzájom boli, utieral si zaslzené oči.
Kožuchova výpoveď sa očakáva až v januári
Pri kole otázok obhajcov sa Dušan Ivan, ktorý zastupuje obžalovaného Kvietika, pýtal, v akom stave je aktuálne Kodadovo trestné stíhanie. „Je podmienečne zastavené a som v skúšobnej lehote tri roky,“ odpovedal svedok. V Dobytkárovi bol pôvodne sám obvinený.
Keď sa obhajca pýtal na Kvietikovu úlohu v systéme, Kodada povedal, že práve Kvietik bol iniciátorom systému. „Ak sa pýtate, či Kvietik prišiel na PPA a vypracoval hodnotenie, to nie. Ale bez Kvietika by Kožuch nekonal.“
Kvietik od začiatku akúkoľvek účasť na korupcii odmieta.
Samotný Kožuch, ktorý už na začiatku pojednávania avizoval, že vypovedať bude až po Kodadovi, keďže ten ako „kajúcnik“ podľa neho prispôsobuje svoje výpovede podľa toho, ako sa mu to hodí. V závere dnešného pojednávacieho dňa povedal súdu, že má pre svedka desiatky otázok. On sám chce vypovedať až v januári. „Musíme sa na to pripraviť,“ zdôvodnil.
Bödör v pondelok na súde nebol, svoju neprítomnosť nahlásil dopredu a dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, zastupovali ho advokáti Marek Para a Robert Kaliňák. Už predtým však nitriansky podnikateľ odmietol všetky obvinenia a v súlade so svojím tímom obhajcov opakoval slová o „politickom procese“, ktorý naňho cieli, pretože bol roky spájaný s Ficovým Smerom.
Výpoveďou Kodadu bude hlavné pojednávanie pokračovať aj v utorok, aktuality.sk
X X X
Nemecký podnikateľ Schaller zahynul s rodinou pri leteckej havárii pri Kostarike
Nemecký podnikateľ Rainer Schaller, zakladateľ siete posilňovní McFit, bol spolu s rodinou na palube ľahkého lietadla, ktoré sa minulý týždeň v piatok zrútilo do mora pri pobreží Kostariky. V pondelok to pre tlačovú agentúru DPA povedala hovorkyňa jeho spoločnosti RSG Group Jeanine Minatyová. „Sme šokovaní, bez slov a plní smútku nad touto tragickou nehodou,“ uviedla Minatyová.
Schaller (53) bol generálnym riaditeľom spoločnosti RSG Group so sídlom v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko a vlastní sieť posilňovní McFit v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Poľsku a Španielsku. Schallerova spoločnosť RSG Group má aj iné značky posilňovaní, ako John Reed, Gold’s Gym a Cyberobics.
Vyšetrovanie pokračuje aj po sobotňajšom náleze tiel v mori pri Kostarike, teda deň po zrútení lietadla. Obete našli počas pátrania po nezvestnom súkromnom lietadle, na ktorého palube bolo päť nemeckých pasažierov a pilot, informovala v sobotu kostarická televízna stanica Teletica s odvolaním sa na ministerstvo pre verejnú bezpečnosť.
Komunikácia s lietadlom sa prerušila v piatok okolo 18.00 h miestneho času (v sobotu o 02.00 h SELČ), keď letelo z Mexika do mesta Puerto Limón na karibskom pobreží, uviedol šéf úradu pre civilné letectvo Fernando Naranjo. Komerčné lietadlo typu Piaggio P180 Avanti odštartovalo popoludní z mesta Palenque v mexickom štáte Chiapas./agentury/
X X X
Šéfka bratislavskej okresnej prokuratúry odstúpila pre nesprávny postup po nehode na Zochovej
Zdemolované auto Dušana Dědečka, ktorým na zastávke MHD v Bratislave spôsobil smrť piatich mladých osôb
Informuje o tom TV Joj s tým, že okresná prokurátorka porušila interný predpis, keď bezodkladne po zistení rozsahu tragickej nehody neinformovala svojho nadriadeného. Tým je krajský prokurátor Rastislav Remeta.
Remeta informáciu televízii v pondelok potvrdil s tým, že o uvoľnenie z funkcie požiadala sama okresná prokurátorka po pohovore s nadriadeným./agentury/
X X X
Rusi chcú ututlať škandál Valijevovej. Američania sú z toho zúfalí
Hviezdna, no kontroverzná krasokorčuliarka Kamila Valijevová vyhrala cez víkend ruskú Grad Prix. Na náhradnom podujatí pre ruských krasokorčuliarov, ktorí kvôli sankciám za okupáciu Ukrajiny nesmú pretekať na medzinárodnej scéne, štartovala v období, keď by RUSADA mala rozhodnúť jej olympijskú dopingovú kauzu.
Ruská antidopingová agentúra uviedla, že verdikt vzhľadom k nízkemu veku Valijevovej nezverejní. Čelí za to kritike zo strany Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) aj amerických krasokorčuliarov, ktorí stále čakajú na svoje medaily z olympijskej tímovej súťaže.
V nedávnej voľnej jazde Valijevová pripomenula udalosti na zimných olympijských hrách v Pekingu, keď vyšiel najavo jej pozitívny dopingový test z MS Ruska. Bolo to bezprostredne po tímovej súťaži, v ktorej pomohla Rusku k triumfu. Medailový ceremoniál bol odložený, ale Valijevová mohla nastúpiť do súťaže žien. Tam náročnú situáciu neustála, a aj keď bola pred začiatkom olympiády favoritkou, skončila až štvrtá.
„Chcem ukázať všetko, čo som v tej chvíli cítila a čo možno stále cítim. Som rada, že to môžem zdieľať,“ povedala ruským médiám po víkendových pretekoch.
Či bude môcť pretekať aspoň na ruskej scéne aj po vyriešení svojho prípadu, nie je jasné. RUSADA nechce verdikt zverejniť, až k nemu dospeje. Odvoláva sa na to, že Valijevová mala v čase dopingového nálezu pätnásť rokov, takže má status chránenej osoby. WADA sa proti tomu ohradila a vyzvala ruskú agentúru, aby rozhodnutie zverejnila.
„V prípadoch, ktoré sa týkajú maloletých, ako je tento, nie je v žiadnej fáze požadované povinné utajenie. Vzhľadom na to, že tento prípad je už verejný, WADA vyzve agentúru RUSADA, aby verdikt zverejnila – aj vzhľadom na okolnosti tohto prípadu,“ uviedla WADA. Kompletné rozhodnutie požaduje aj kvôli tomu, aby sa mohla prípadne odvolať na športovú arbitráž CAS.
Ďalší medailisti z krasokorčuliarskej tímovej súťaže na ZOH stále nevedia, na čom sú. Druhé Spojené štáty americké a tretie Japonsko zatiaľ medaily nedostali a nie je jasné, či sa neposunú o priečku vyššie. Bronz by v prípade diskvalifikácie Ruska získala Kanada.
Americký tanečník Evan Bates označil čakanie za frustrujúce. „Je obrovské sklamanie byť o osem mesiacov neskôr v tejto pozícii a stále to mať zahalené tajomstvom. Mali by sme dúfať v transparentnosť nielen kvôli verejnosti, ale najmä kvôli športovcom, ktorých sa to týka,“ povedal.
RUSADA uzavrela vyšetrovanie len nedávno. Rozhodnutie disciplinárnej komisie bolo avizované na október, ale zatiaľ žiadne informácie nie sú. Právnici Valijevovej uviedli, že zakázaný trimetazidín sa krasokorčuliarke do tela dostal náhodnou kontamináciou./agentury/
X X X
Čurný, Dvorský a ďalší podpísali petíciu za zotrvanie Mateja Drličku vo funkcii šéfa SND
Niekoľkí umelci sa rozhodli podpísať petíciu, ktorou žiadajú zotrvanie Mateja Drličku vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla.
Bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička.
Text petície je nasledovný:
Vážená pani ministerka, dianie v Slovenskom národnom divadle je a vždy bude predmetom záujmu verejnosti, kultúrnej obce obzvlášť. Citlivo vnímame všetky turbulencie, ktorými divadlo v ostatných rokoch prešlo, ako aj pozitívne zmeny, ktoré priniesol Matej Drlička a jeho tím.
Matej Drlička minulý týždeň použil formulácie, ktoré boli neadekvátne a nesprávne. Považujeme však za rozhodujúce, že sa za svoje nekorektné vyhlásenie verejne ospravedlnil a prevzal zodpovednosť ponúknutím svojej demisie. Bezprostredné priznanie si chyby z úst verejného funkcionára je na Slovensku stále skôr raritou. Aj preto si týmto listom dovoľujeme vysloviť otvorene podporu Matejovi Drličkovi a jeho tímu.
Divadlo pod jeho vedením spĺňa požiadavky, ktoré na erbovú kultúrnu inštitúciu sami ako členovia kultúrnej obce kladieme.
Vnímame, že divadlo má ambíciu byť zdravou verejnou inštitúciou s vysokou latkou umeleckej produkcie a pevnou hodnotovou štruktúrou.
Sme zástancami názoru, že súčasné vedenie má svoju začatú prácu dokončiť. Že sú nositeľmi často ťažkých, ale potrebných zmien, že v ani nie polovici ich mandátu je za vedením SND vidieť hmatateľné výsledky, ktoré posúvajú Slovenské národné divadlo kvalitatívne vpred. Sme presvedčení, že táto stopa Mateja Drličku by mala byť pri hodnotení jeho ďalšieho pôsobenia kľúčová. Už teraz vieme, že okrem generálneho riaditeľa SND odchádza z divadla aj kľúčová časť manažmentu. Fungovanie inštitúcie je tak len krátko po jej reštrukturalizácii opäť ohrozené.
Všetci si pamätáme v akej kondícii marazmu vstúpilo Slovenské národné divadlo do svojej stej sezóny. Boli by sme veľmi neradi, keby sa situácia zopakovala pri oslavách 30. výročia Slovenskej republiky a erbová kultúrna inštitúcia by do jubilejného roka vstupovala v provizóriu a neistote.
Dovoľujeme si Vás zdvorilo požiadať, aby ste v záujme zachovania zdravého chodu inštitúcie a stabilizácie pozitívnych zmien, ktoré jeho vedenie prinieslo, prehodnotili svoje rozhodnutie odvolať Mateja Drličku./agentury/
X X X
NATO kritizuje Rusov, že obviňujú Ukrajinu z príprav na použitie špinavej bomby
„Spojenci NATO obvinenie Rusov voči Ukrajine odmietajú.
Rusko nesmie použiť falošné tvrdenia o „špinavej bombe“ na eskaláciu konfliktu na Ukrajine. V pondelok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
„Spojenci NATO odmietajú toto obvinenie. Rusko to nesmie použiť ako zámienku na eskaláciu. Naďalej pevne podporujeme Ukrajinu,“ napísal Stoltenberg na sociálnej sieti Twitter po rozhovore s ministrami obrany USA Lloydom Austinom a Británie Benom Wallaceom.
Šojguove telefonáty
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím takzvanej špinavej bomby.
Ukrajina po ruských obvineniach v pondelok pozvala inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby preskúmali jej zariadenia, v ktorých by sa podľa tvrdení Moskvy údajne mohla vyvíjať alebo vyrábať takzvaná špinavá bomba. Šéf MAAE Rafael Grossi podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu s takouto misiou súhlasil.
Takzvaná špinavá bomba je zbraň určená na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, vysvetľuje AFP, aktuality.sk
X X X
Úmysel použiť zbrane hromadného ničenia USA zatiaľ u Ruska nevidia
Rusko v uplynulých dňoch viackrát varovalo, že Ukrajina sa chystá na použitie takzvanej „špinavej bomby“.
Spojené štáty nezaznamenali žiadne náznaky, že by sa Rusko rozhodlo v bojoch na Ukrajine použiť jadrové, chemické alebo biologické zbrane. V pondelok to uviedol vysokopostavený predstaviteľ americkej armády. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Ešte stále sme nespozorovali nič, čo by naznačovalo, že sa Rusi rozhodli použiť jadrové zbrane,“ povedal novinárom predstaviteľ americkej armády, ktorý si želal ostať v anonymite. Dodal, že to isté platí pre chemické a biologické zbrane i takzvanú špinavú bombu.
Rusko v uplynulých dňoch viackrát varovalo, že Ukrajina sa chystá na použitie takzvanej „špinavej bomby“, pripomína AFP.
Ruské tvrdenia viacerí odmietli
Spojené štáty, Francúzsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení v nedeľu tieto tvrdenia Ruska odmietli. Takéto obvinenia kategoricky poprel aj Kyjev.
„Ak Rusko zavolá a povie, že Ukrajina údajne niečo pripravuje, znamená to jedno: Rusko to všetko už pripravilo,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom na sociálnych sieťach.
Tzv. špinavá bomba je zbraňou zameranou na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, vysvetľuje AFP, aktuality.sk
X X X
Je to ako inde, len nemáte čas a peniaze. Hovorí starosta Michalkovej, kde nikto nekandiduje
Michalková nemá obchod, krčmu ani kostol a signál tam musíte hľadať. Ľudí láka pokojom a prírodou.
MICHALKOVÁ: Je piatok dopoludnia a my nastupujeme do autobusu smer Michalková, čo je dedinka vzdialená od Zvolena zhruba dvanásť kilometrov. Patrí k piatim obciam na Slovensku, kde sa v sobotu neuskutočnia komunálne voľby, len tie župné. O funkciu starostu a tri poslanecké miesta sa tu totiž nikto neuchádza. Situácia sa opakuje, rovnakú tu mali aj pred štyrmi rokmi.
Nemajú krčmu ani kostol
Autobus do Michalkovej jazdí len raz denne, posledný pracovný deň týždňa je výnimkou, vtedy si možno vybrať z dvoch spojov. „A ku komu idete?“ pýta sa jedna zo skupinky starších žien, ktoré rovnako nastupujú. Spolu so šoférom je nás päť. Keď odpovieme a predstavíme sa, rozhovorí sa.
„Tento spoj jazdí iba v piatok, tak si ním chodievame nakúpiť. Rodiny väčšinou majú autá, bez nich by sa im žilo ťažko. No ja už som párkrát ostala odkázaná aj na taxík,“ hovorí nám Mária Lihocká. Pamätá sa, že kedysi to bolo iné, autobusom dochádzala aj do práce, áut vtedy toľko nebolo.
V obci, kde podľa sčítania z roku 2021 žilo 37 obyvateľov a aktuálne má nahlásený trvalý pobyt 42, nemajú predajňu potravín, krčmu ani kostol.
„Ale nemenili by sme. Máme u nás krásne prostredie – ticho, pokoj, príroda všade okolo. V posledných rokoch sa ku nám prisťahovali aj nové rodiny. Naposledy jedna mladá žena, v lete je v Španielsku a zvyšok roka chce tráviť v Michalkovej,“ hovorí rodáčka a vysvetľuje, kde v dedine máme hľadať nový montovaný domček.
Autobus stúpa kľukatou cestou do kopca. Banskobystrický samosprávny kraj ju nedávno zrekonštruoval, je však pomerne úzka. Keď autobus stretne auto, musí zastaviť a počkať, kým druhý vodič zacúva po najbližšiu širšiu časť vozovky.
„Hore“ hľadajú pokoj
Mária Lihocká si v minulosti sama vyskúšala starostovanie na čiastočný úväzok, bolo to však náročné. „Odvtedy sa veľa zmenilo, aj systém práce – dnes už všetko treba robiť na počítačoch. Po mne v roku 2006 nastúpil súčasný starosta,“ spomína. Keď sa pred štyrmi rokmi nikto neprihlásil, do doplňujúcich volieb v apríli 2019 napokon predsa išiel.
„Vtedy to ešte zobral na ďalšie volebné obdobie. On je šikovný, veľa robôt porobí sám,“ hovorí na adresu Jána Parobka. Starostom je popri zamestnaní, len na štvrtinový úväzok – viac by rozpočet malej obce ani nedovolil.
Podobne ako takmer každý obyvateľ Michalkovej v produktívnom veku i on pracuje mimo obce. Na vynovenom obecnom úrade ho tak nenájdeme.
Za plotom sa pasú kravy a hneď vedľa je malý cintorín. Pred Dušičkami je už pokosený, ešte pohrabať. Medzi hrobmi kde-tu vidno staré drevené kríže na štýl tradičných detvianskych.
Práve kúsok od brány cintorína sa nám podarí zachytiť mobilný signál a starostovi sa dovolať. „Nie je mi jedno, čo s obcou bude, ako vyzerá, veď som tam vyrástol. Chceli sme to pohnúť ďalej, aby tam nezastal čas,“ vysvetľuje nám do telefónu, prečo sa napokon do posledných doplňujúcich volieb „dal nahovoriť“.
Starosta: Nesvieti svetlo? Opravím to
Za sebou má štyri volebné obdobia a hoci je Michalková malá obec, výsledky vidí. „Opravili sme budovu obecného úradu, máme pomerne nové osvetlenie, rozhlas, vodovod a internet,“ vymenúva.
Aj dotiahnuť do obce internet bolo náročné. „Signál ide zo Zvolena na Sliač a odtiaľ na jeden z kopcov. Ľudia ho využívajú aj na telefonovanie, napríklad cez WhatsApp. S mobilným signálom je to väčší problém, chytíte ho len niekde,“ spomenie nevýhodu, ktorú si vyskúšame na vlastnej koži.
Operátorom sa na mieste, kde žije len pár desiatok ľudí, vykrývač postaviť neoplatí.
„Do tretice všetko dobré,“ pokračuje v našom, pre stratu signálu prerušenom rozhovore, starosta. Z rozpočtu obce samospráva pokryje len energie, osvetlenie, odvoz odpadu a základnú údržbu.
Ako vyzerá starostovanie na štvrtinový úväzok? „Po večeroch, cez víkendy, venujete mu prakticky všetok voľný čas. Nesvieti svetlo? Tak ho opravím sám. Je porucha na vodovode? Opravím ju,“ opisuje.
Venovať sa musí aj administratíve. „Tá je totiž rovnaká ako pri obci, ktorá má päťsto obyvateľov. Vlastne, všetko je rovnaké, iba nemáte čas a peniaze,“ zasmeje sa.
Ako príklad spomenie opravy miestnych komunikácií. Hoci má na ne obec spracovanú projektovú dokumentáciu aj vydané stavebné povolenie, v rozpočte peniaze na spolufinancovanie napríklad eurofondových projektov nenájde. Bez úveru alebo pomoci štátu obec tejto veľkosti na väčšie projekty nedosiahne.
Desať minút do Zvolena, vlastným autom alebo stopom
Obec, kde začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia vyhlásili stavebnú uzáveru a mala sa z nej stať rekreačná oblasť, sa istý čas nerozrastala.
V poslednom období sa niekoľko rodín s deťmi prisťahovalo a postavilo si domy. „Ľudí však neviete dotlačiť k tomu, aby sa prihlásili na trvalý pobyt. Aj to by trochu pomohlo,“ hovorí starosta. Pôvodných obyvateľov s novými aspoň z času na čas spojí spoločenská príležitosť.
„Ešte pred koronou sme napríklad zorganizovali černicový festival. Vystúpil folklórny súbor, piekli sa palacinky. Podujatie, s ktorým mi pomáhal kolega z Dobrej Nivy, malo vcelku dobrý ohlas. Išlo nám hlavne o to, aby sa starousadlíci a nové rodiny stretli a navzájom spoznali.“
Aký je vlastne život v Michalkovej, jeho plusy a mínusy? Dlhoročný starosta v tom má jasno.
Pozitívami sú prostredie a zároveň blízkosť k druhému najväčšiemu mestu Banskobystrického kraja – Zvolenu. „Niektorým vyhovuje pokoj, odišli z mesta a prisťahovali sa „hore“. Na druhej strane, za desať minút ste autom vo Zvolene, ešte skôr ako z tamojších sídlisk v rannej dopravnej špičke.“
Aj keď by sa mohlo zdať, že bez auta sa človek nepohne, miestni sa tu s týmto nedostatkom naučili žiť. Aj pri nás sa počas našej návštevy zastavia dve terénne a z okienka zaznie, či nechceme zviezť do Zvolena. Jednu z ponúk napokon využijeme.
Väčším mínusom sú podľa šéfa samosprávy problém so signálom a chýbajúca občianska vybavenosť – napríklad absencia obchodu s potravinami, ktorý by sa jednoducho neuživil.
Do kostola dnes síce chodí už len málokto, aj ten je však až v Dobrej Nive.
Pôvodní vymreli, prichádzajú noví
Michalková má zvoničku z 19. storočia, je jej najvýznamnejšou pamiatkou. Zlodeji z nej pred rokmi ukradli zvon. Umieračik tak už nezvoní, ako to bývalo v minulosti, keď niekto umrel. „Aj ja som tam vtedy bežal, keď sa to stalo. Zvon sa dodnes nenašiel, nevieme, ako skončil,“ spomína na udalosť obyvateľ Michalkovej Ľubomír Palečka.
Najskôr do obce prichádzal ako chalupár, posledné dva roky v nej býva a prihlásil sa na trvalý pobyt.
„Vždy som inklinoval k prírode, chodievam poľovať na Dobrú Nivu. Chcel som zmiznúť z mesta, mať pokoj,“ hovorí nám dnes už dôchodca, čo ho zo Zvolena priviedlo „hore na kopec“.
Vníma, že v posledných rokoch pribudli noví obyvatelia, hoci nie všetci sú v obci aj oficiálne prihlásení. „Tí pôvodní, veľmi jednoduchí ľudia, ktorých som si vážil, už vymreli. Prichádzajú noví a aj Michalková sa začína meniť. To čaro, ktoré som tu pred rokmi hľadal, sa postupne stráca,“ prihovára sa nám z gánku tradičného domu.
Kedysi vždy v nedeľu zavládol v dedine ešte väčší pokoj ako po iné dni, nikto si tam nedovolil kosiť ani píliť. „Ja nie som veriaci, ale bolo to o rešpekte k starousadlíkom, o zvyklostiach. Aj to sa už zmenilo.“
Hľadá sa kandidát
Čo bude s dedinkou „hore na kopci“ ďalej, nám zatiaľ nikto povedať nevie. Dosluhujúci starosta chce za seba medzi miestnymi hľadať náhradu.
„Ja to už nevezmem, venoval som tomu čas na úkor rodiny. Rozhodol som sa však, že musím niekoho nahovoriť, aby sa na to dal a pokračoval.“
Je teda celkom možné, že v doplňujúcich voľbách sa nejakí kandidáti objavia.
Ak obec ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách do orgánov samosprávy nemá obecné zastupiteľstvo a starostu, stáva sa nefunkčnou a vláda ju môže nariadením pričleniť k susediacej obci v rovnakom okrese. Susedná obec s tým však musí súhlasiť. Takto ďalší postup opisuje hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
„Ak by ste sa mali s niekým zlúčiť, viete si predstaviť, že by to boli Zvolen, Dobrá Niva, Podzámčok?“ pýtame sa starostu. „Neviem, to by sa riešilo až potom, zatiaľ to nie je aktuálne. Tá obec by však s pričlenením musela súhlasiť,“ odpovedá.
V Michalkovej už podľa Aleny Filovej z Okresného úradu vo Zvolene uvažovali o pričlenení k niektorej zo susedných obcí alebo Zvolenu pred štyrmi rokmi. Napokon sa však kandidáti našli. Ak sa starosta a poslanci svojich mandátov nevzdajú, ostávajú vo funkciách až do zvolenia ich nástupcov, aktuality.sk
X X X
Slovenská spoločnosť je veľmi zaostalá, tvrdí psychiater Breier
Hosťami Braňa Dobšinského boli Ľubomíra Izáková, Peter Breier a Alexandra Bražinová.
Ako sa zmenil prístup k duševnému zdraviu obyvateľov Slovenskej republiky za uplynulé tri dekády? Odpoveď na túto i ďalšie otázky v pondelok podvečer hľadali moderátor Braňo Dobšinský a jeho hostia Ľubomíra Izáková, Peter Breier a Alexandra Bražinová.
Slovenská spoločnosť je veľmi zaostalá
„Myslím si, že slovenská spoločnosť je veľmi zaostalá,“ tvrdí spoluzakladateľ Ligy za duševné zdravie Peter Breier. „Aj informáciami, aj svojim vývojom,“ dodáva s tým, že to hovorí z vlastnej skúsenosti. Žil desať rokov v Anglicku, kde je LGBTI+ komunita prijímaná úplne normálne.
Spomína, ako tam mal susedku lesbu, ktorá bola výborná žena, s ktorou sa kamarátil. „Takéto skúsenosti mám posledných 20 rokov aj z iných krajín,“ dodáva.
To, že u nás to nie je inak, je podľa Breiera zodpovednosťou hlavne politikov. „Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú,“ pokračuje známy psychiater s tým, že ľudia, ktorí sú iní, sa boja prejaviť, okolie ich nepozná a nemôže si zmeniť na nich názor.
Keď sa stane niečo zlé
Ak sa stane niečo zlé, spoločnosť poukazuje na ľudí so skúsenosťou s duševnou poruchou. „To bol blázon. To bol duševne chorý človek, ktorý to urobil,“ reagujú ľudia podľa exprezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíry Izákovej.
V mnohých prípadoch však podľa nej vôbec nejde o človeka s duševnou poruchou, ktorá by sa mala liečiť.
Breier aj Izáková sa zhodli, že dnešné deti vychovávame v bavlnke. Nechceme, aby prevzali zodpovednosť. „Snažíme sa byť zodpovednými za nich. Nenaučíme ich vyrovnávať sa s frustráciami – ťažkosťami dnešného života,“ tvrdí psychiatrička, aktuality.sk
X X X
Kým na Slovensku ceny nehnuteľností v 3. kvartáli rástli, v Čechách už evidujú výrazný pokles
Predpovedať vývoj realitného trhu sa v poslednom období stalo celkom problematické. Ceny nehnuteľností prudko rastú a vývoj je turbulentný. Kým v Českej republike už došlo k poklesu cien, na Slovensku stále ceny medzikvartálne rastú. Zdroje sa nezhodujú a informácie sú fragmetované, až chaotické. Znamená to, že sa situácia na Slovensku stabilizuje? Čo na to hovoria odborníci zo spoločnosti Reado.
Čo sa to vlastne deje?
Situácia na realitnom trhu je iná ako bola v minulosti. Sme svedkami rýchleho rastu cien, nárastu úrokových sadzieb a rastu cien energií. Zvyšujú sa aj ďalšie výdavky spojené s bývaním. Kým v minulosti bol dopyt po bytoch obrovský, v súčasnosti vplyvom všetkých okolností dochádza k postupnému uvoľňovaniu. Realitný trh ochladzuje a predávajúci už začínajú vnímať prichádzajúcu zmenu. Situácia, ktorá nastane prinesie nové príležitosti pre kupujúcich, ale aj pre predávajúcich.
Realitný trh, vývoj cien nehnuteľností a celkovo situácia zaujíma množstvo ľudí a je čoraz náročnejšie byť v danej problematike zorientovaný. Ceny sa rýchlo menia a situácia zďaleka nie je ideálna. Pre lepšie pochopenie realitného trhu, pre zistenie cien nehnuteľností v lokalite, v ktorej bývate, poznanie cien za meter štvorcový, priemernej dĺžky predaja, či priemernej výšky mesačného nájmu je tu prvá realitná cenová mapu od Reado. Mapuje územie Slovenska i Českej republiky a zoskupuje všetky dôležité informácie týkajúce sa realitného trhu.
Ako ohodnotiť nehnuteľnosť?
V poslednom období, kedy na realitnom trhu panuje turbuletnosť, majú sťaženú prácu aj realitní odborníci. Tí sa čoraz častejšie stretávajú s problémom správne ohodnotiť nehnuteľnosť nakoľko vývoj je rýchly a je potrebné brať do úvahy množstvo ukazovateľov. Práve preto na trh vstúpila realitná platforma Reado, ktorá využíva vlastný valuačný model, ktorý analyzuje dáta o viac ako pól milióne realitných transakcií. Berú do úvahy aj vplyvy lokality na trhovú hodnotu ako aj technické parametre nehnuteľnosti. Ocenenie nehnuteľnosti online je založené na rozsiahlych dátach, ktoré berú do úvahy množstvo parametrov, ale zároveň prihliadajú na vývoj realitného trhu, ponuky a dopytu.
Akú cenu má vaša nehnuteľnosť?
Toto je otázka, ktorá sa mihne v hlave každého človeka, ktorý uvažuje nielen nad predajom svojej nehnuteľnosti, ale zvažuje aj kúpu novej. Kým predávajúci sa pozerá na cenu nehnuteľnosti ako súhrn peňazí, ktoré do nehnuteľnosti investoval a citovú väzbu spojenú s predávajúcou nehnuteľnosťou, kupujúci sa sústredí len na cieľ kúpiť čo najvýhodnejšie.
Zo skúseností našich realitných maklérov vieme, že správne nastavenie ceny je kľúčové. Dôležité sú prvé dva týždne. Štatistika ukazuje, že v prípade správneho nastavenia ceny prichádza najviac záujemcov o kúpu práve v tomto období. Ak sa pri stanovení ceny rozhodnete špekulovať a najprv nastavíte cenu vysoko, môže to spôsobiť opačný efekt a celý proces predaja môže byť zmarený./agentury/