Predseda parlamentu Boris Kollár odmietol odsúdiť vlastný výrok, v ktorým v súvislosti s LGBTI komunitou hovoril o úchylákoch patriacich do ústavu. V tomto kontexte sa jeho vyjadrenie sústrasti k pozostalým a rodinám obetí nedávneho teroristického činu namiereného proti tejto komunite nedá brať vážne, reagoval Martin Macko z iniciatívy Inakosť.
„Oni patria do ústavu, a nie na ulicu. Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť,“ napísal Kollár v roku 2017 na adresu LGBTI ľudí k fotografii, na ktorej sú muži v obojkoch. „Nie, nechcem sa ospravedlniť. Sú to moje slová a plne si za nimi stojím,“ povedal v nedeľnej v diskusii televízie Markíza Na telo.
Predseda parlamentu tvrdí, že v svojom statuse narážal len na konkrétnych ľudí z priloženej fotografie. Kollár tiež zdôrazňoval, že by takéto slová použil aj v prípade, že by išlo ľudí o heterosexuálnou orientáciou. Vadí mu vraj, keď sa táto téma rieši verejne. Sám Kollár sa ale v minulosti už ako politik zviditeľnil sexuálne ladenými správami s mladým dievčaťom či trans ženou.
Svoj výrok o úchylákoch ani v tomto kontexte ale za pokrytecký nepovažuje. „Ja som nič neťahal na ulicu,“ argumentoval líder Sme rodina a predseda parlamentu. Iného názoru bol jeho spoludiskutujúci a v lete ešte koaličný partner Richard Sulík. „Bolo to pokrytecké a extrémne,“ poznamenal líder SaS. „Úchylná nie je homosexualita,“ zdôraznil.
Za tento výrok bol Kollár aj nominovaný do ankety o najhomofóbnejší výrok roka 2017. V hlasovaní, do ktorého sa mohol zapojiť ktokoľvek, ho ale predbehli kňaz Marián Kuffa a vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko.
Anketu o anticenu Homofób roka vyhlasuje Inštitút ľudských práv už od roku 2012. Robí tak pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii a transfóbii (IDAHOT). Výskumy totiž podľa inštitútu dlhodobo ukazujú, že medializované výroky hrajú dôležitú úlohu vo vnímaní menšín spoločnosťou. Tvoria a utvrdzujú rôzne škodlivé streotypy, ktoré vedú k diskriminácií a porušovaniu ľudských práv.
Riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher pripomenul, že homofóbia je termín, ktorý sa dá používať rovnakým spôsobom ako rasizmus alebo antisemitizmus. Označuje nenávisť, stereotypizáciu, alebo šírenie negatívnych konotácií voči ľuďom s inou ako heterosexuálnou orientáciou.
Kollár len pred pár dňami hovoril o nenávistnom správaní ako neprijateľnom. „Odsudzujem včerajšiu dvojnásobnú vraždu mladých ľudí. Je neprijateľné, aby sa takto nenávistne správala spoločnosť či jedinci voči komukoľvek,“ napísal 13. októbra na sociálnu sieť, kde tiež pozostalým a trúchliacim rodinám vyslovil úprimnú sústrasť.
„Ukazuje sa, že pán Kollár nie je schopný sebareflexie a žiadnym spôsobom sa nepoučil z toho, čo sa stalo. Tým pádom sa nedá brať vážne ani jeho vyjadrenie sústrasti, keďže to nemá žiadny dosah na zmenu jeho postojov. To jeho vyjadrenie solidarity po teroristickom čine sa tak ukazuje len ako prázdne slová,“ reagoval Martin Macko z iniciatívy Inakosť./agentury/
X X X
Ako otec amerického námorníctva pomohol Rusku v bitke o Krym
Kapitán John Paul Jones, ktorý býva označovaný za otca amerického námorníctva, velil vo svojom živote mnohým lodiam. Aj tej, ktorá patrila námorníctvu ruskej cárskej Kataríny Veľkej, ktorej pomohol vybojovať Krym. Spojené štáty ale podľa svojich slov nikdy nezradil. V Rusku sa ocitol v nádeji na získanie patričnej odmeny, namiesto toho bol rád, keď vyviazol bez procesu a zachránil sa útekom do Francúzska, píše The Washington Post.
Jones, pôvodom Škót, dorazil do virginského Fredericksburgu roku 1774 a čoskoro bol prijatý do námorníctva. Počas vojny za nezávislosť velil lodiam na atlantickom pobreží, v Karibiku a tiež v európskych moriach, pričom zajal a zničil viac ako desiatku britských lodí. Vedel, že za vojnové úspechy existujú odmeny. V liste z októbra 1776 určenom členovi kongresového výboru námorníctva Rogerovi Morrisovi vymenoval 16 plavidiel, ktoré zničil alebo zajal, a sťažoval sa na „ničotnú“ odmenu, ktorú mu za to námorníctvo vyplatilo. Upozornil, že Británia a ďalšie krajiny platia lepšie a že je „nevyhnutné výšku týchto odmien zjednotiť alebo ich ešte zvýšiť“, ak nemá námorníctvo prísť o najlepších mužov.
Tvorcovia ústavy súhlasili s tým, že vysoké odmeny v zahraničí môžu poškodiť americké záujmy. Jeden z otcov zakladateľov Alexander Hamilton napísal, že „jednou zo slabostí republík je, že príliš uľahčujú vplyv zahraničnej korupcie“. Keď Benjamin Franklin odišiel ako vyslanec do Francúzska, obdaroval ho Ľudovít XVI. dózou vykladanou 408 diamantmi so svojím portrétom. Thomas Jefferson a ďalší dvaja diplomati vo Francúzsku dostali podobné dary. Španielsky kráľ Karol III. obdaroval diplomata Johna Jaya koňom.
Otcovia zakladatelia sa v roku 1787 zhodli, že nikto, komu bude zverený úrad, nesmie bez povolenia Kongresu prijať od cudzieho štátu žiadny dar, odmenu, úrad alebo titul. Toto opatrenie malo byť ochranou proti korupcii. Nariadenie zostalo nezmenené viac ako 200 rokov s jedinou úpravou. Roku 1997 Kongres povolil pracovať v zahraničí armádnemu personálu vo výslužbe pre ministerstvá zahraničných vecí a obrany.
Jones počas vojny za nezávislosť požiadal Kongres o povolenie veliť francúzskej lodi pri útoku na Britov na Jamajke. Kongres to schválil, hoci budúci prezident James Madison bol proti. Kolónie nakoniec Britániu porazili skôr, ako francúzska loď s Jonesom do bitky zasiahla. Po vojne bolo námorníctvo rozpustené a Jones, ktorému bolo niečo vyše 30 rokov, sa ocitol bez lode, ktorej by mohol veliť. Napriek zákazu o prijatí odmien v cudzine sa rozhodol využiť to, že mu zahraničné vlády boli ochotné zaplatiť.
Dostal ponuku veliť ruskému námorníctvu Kataríny Veľkej, ktorá mala záujem využiť Jonesove skúsenosti v boji s Osmanmi v Čiernom mori. Jones prijal a ako kontradmirál vyplával na lodi Vladimir, ktorá mala na palube 24 diel. Jeffersonovi, ktorý bol americkým vyslancom vo Francúzsku, neskôr napísal, že aj keď toto miesto prijal, Ameriku nikdy neopustil. „Nikdy by som sa nevzdal úžasného práva na titul občana Spojených štátov,“ napísal.
Priznal, že si pre prácu pre ruské námorníctvo nezaobstaral súhlas Kongresu. Tvrdil však, že súhlas, ktorý mu Kongres dal roku 1782 pre francúzske námorníctvo, by sa mal vzťahovať aj na Rusko, keďže „oboje mu umožnia zdokonaliť sa v umení veliť flotile a viesť vojenské operácie“. Argumentoval tiež tým, že keďže Spojené štáty námorníctvo nemajú, „nemajú ani uplatnenie pre jeho vojenský talent“. Jeffersona žiadal, aby jeho vec v Kongrese „uhladil“.
Jefferson napriek existujúcemu zákazu prijímať odmeny z cudziny Jonesa podporil. Jednému priateľovi napísal, že je Jones „dostatočne mladý, aby sa dožil toho, že americké námorníctvo bude raz bojovať s britským „loďou proti lodi“ a že by sa mu mala poskytnúť príležitosť získať skúsenosť.
Vladimir pomohol ruskému námorníctvu poraziť Osmanov v dôležitej bitke roku 1788 a upevniť kontrolu nad Krymom. Medzi ruskými dôstojníkmi ale Jones nebol obľúbený a bol odvolaný do Petrohradu. Tam ho obvinili zo znásilnenia a zbitia desaťročného dievčaťa. Pred procesom ho zachránil francúzsky veľvyslanec, avšak Katarína Veliká mu zakázala pobyt v Rusku a Jones utiekol do Paríža v nemilosti.
Dožil vo Francúzsku, zomrel roku 1792 a pochovaný bol v neoznačenom hrobe. Až do roku 1905 bol zabudnutý, ale vtedy nechal americký veľvyslanec vo Francúzsku tohto „otca amerického námorníctva“ exhumovať a telo previezť do USA. Jones je pochovaný v námornej akadémii v Annapolise a prezident Theodore Roosevelt o ňom povedal, že je to muž, „ktorého by sa mal každý príslušník námorníctva snažiť napodobniť celou svojou bytosťou“. O Jonesovom pôsobení v ruskom námorníctve sa prezident nezmienil. V mramorovej hrobke v kaplnke akadémie sú vyryté mená všetkých lodí, ktorým Jones velil, s výnimkou Vladimira./agentury/
X X X
Rusko sa snaží odrezať mesto Cherson na juhu Ukrajiny od telekomunikácií s cieľom neumožniť odporcom v meste posielať informácie ukrajinským ozbrojeným silám. Uviedla to ukrajinská vláda. Podľa správy ukrajinského vládneho Centra pre národný odpor Rusko začalo likvidovať komunikačné vybavenie v miestnom televíznom centre. „V budúcnosti Rusi plánujú nechať mesto úplne bez telekomunikácií, televízie, rozhlasového vysielania,“ uviedlo centrum. „Týmto spôsobom sa Rusi pokúšajú informačne izolovať Cherson s cieľom nedovoliť odporu posielať informácie ozbrojeným silám Ukrajiny počas protiofenzívnych akcií,“ dodalo centrum. Informuje o tom web The Guardian.
X X X
Ruská armáda zničila v ukrajinskej Čerkaskej oblasti sklad, v ktorom sa nachádzalo viac ako 100-tisíc ton leteckého paliva. V nedeľu to uviedlo ruské ministerstvo obrany. „Pri meste Smila v Čerkaskom regióne bol zničený sklad paliva, kde bolo uskladnených viac ako 100-tisíc ton leteckého paliva pre ukrajinské vzdušné sily,“ oznámil ruský rezort obrany.
Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda podľa západných predstaviteľov nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šahíd-136. Dodávky iránskych dronov pre Rusko popierajú Moskva aj Teherán. (afp, tasr)
X X X
Ruský minister obrany Sergej Šojgu telefonoval v nedeľu so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom, s ktorým hovorili aj o Ukrajine. Oznámilo v nedeľu ruské ministerstvo obrany.
„Bola prediskutovaná situácia na Ukrajine, ktorá má dlhodobú tendenciu k ďalšej nekontrolovateľnej eskalácii,“ uviedol rezort obrany vo vyhlásení. Zároveň dodáva, že Šojgu počas telefonátu vyjadril obavy z ďalšej možnej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by podľa neho mohla použiť tzv. špinavú bombu.
Neskôr v nedeľu ministerstvo uviedlo, že Šojgu telefonoval aj so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom. Bližšie podrobnosti neposkytlo.
V piatok Šojgu telefonicky hovoril s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Obe strany potvrdili, že diskutovali o Ukrajine. Išlo o druhý telefonát Austina so Šojguom od februárového vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. V máji Austin naliehal na Moskvu, aby zaviedla „okamžité prímerie“. (tasr, afp)
X X X
Ruské vojenské velenie stiahlo svojich dôstojníkov v meste Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré okupuje ruská armáda, na východný breh rieky Dneper, keďže očakáva postup ukrajinského vojska. Uviedol to v nedeľu americký Inštitút pre štúdium vojny.
X X X
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo zaviedla v ukrajinskej metropole Kyjev plánované „stabilizačné“ výpadky elektriny. V nedeľu to uviedla ukrajinská spoločnosť DTEK. Deje sa tak po viacerých ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Spoločnosť DTEK napísala, že výpadky začali od 11.13 h miestneho času (10.13 h SELČ), pričom odberatelia v Kyjeve boli rozdelení do troch skupín, ktoré budú „odpojené na určitý čas“. Výpadky by nemali trvať viac ako štyri hodiny, no môžu sa predĺžiť pre „rozsah poškodenia napájacieho systému“, dodala.
DTEK zároveň obyvateľov Kyjeva vyzvala, aby využívali elektrinu „šetrne“ a požiadala miestne podniky, aby obmedzili používanie vonkajšieho osvetlenia. Viac ako milión ukrajinských domácností ostalo bez elektriny po sobotných útokoch ruskej armády na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, uviedla kancelária ukrajinského prezidenta. (tasr, afp)
X X X
Posledné ruské útoky majú za cieľ donútiť Ukrajinu, aby na miesto protiofenzívy investovala viac do ochrany svojej infraštruktúry. Vo svojom pravidelnom hodnotení vojny na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.
Ruské sily vykonali v sobotu 22. októbra masívne raketové útoky a útoky pomocou bezpilotných lietadiel, ktorých cieľom bolo poškodiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru v deviatich oblastiach.
Ako informoval ukrajinský generálny štáb, ruské sily podnikli 40 raketových útokov a vypálili 16 dronov Šahíd 136 iránskej výroby. Protivzdušná obrana zostrelila 20 striel s plochou dráhou letu a 11 útočných bezpilotných lietadiel.
„Je veľmi nepravdepodobné, že by pokračujúce ruské údery na ukrajinskú civilnú infraštruktúru podkopali ukrajinskú vôľu bojovať, ale budú pre Ukrajinu stále viac predstavovať ekonomickú a humanitárnu výzvu, aj vzhľadom na to, že teploty v krajine klesajú,“ uviedol inštitút.
Ruské útoky a ostreľovanie poškodili v uplynulých týždňoch asi 30 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čo viedlo k výpadkom elektriny nielen pri frontovej línii, ale v celej krajine.
Výpadky prúdu v kombinácii s chladným zimným počasím a zničenými civilnými budovami túto zimu pravdepodobne zvýšia utrpenie ukrajinského civilného obyvateľstva, uviedli experti z amerického inštitútu.
Rusi podľa neho svojimi útokmi vytvárajú „humanitárnu tragédiu bez toho, aby zmysluplne menili situáciu na bojisku, a ruské výhovorky pre podobné údery sú čím ďalej tým slabšie“. (čtk, iswresearch.org)
X X X
V ukrajinskom meste Záporožie zadržali pre podozrenia z vlastizrady bývalého majiteľa podniku na výrobu lietadlových motorov Motor Sič Viačeslava Bohuslajeva. S odvolaním sa na bezpečnostné zložky o tom v sobotu informovali ukrajinské médiá s tým, že Bohuslajev bol eskortovaný do Kyjeva, informovala agentúra Reuters.
Dané správy citujúce bezpečnostné zdroje uvádzajú, že Bohuslajev, „čestný riaditeľ“ Motor Sič a niekdajší člen parlamentu, je podozrivý z kolaborácie s ruskými silami a napomáhania. Reuters dodáva, že mesto Záporožie je pod ukrajinskou kontrolou, napriek tomu, že rovnomenná oblasť, v ktorej sa nachádza, je jedným zo štyroch nezákonne anektovaných regiónov.
Prominentná novinárka Iryna Romalijska na sociálnej sieti Facebook napísala, že Bohuslajev bol známy svojimi proruskými postojmi. Ako uviedla, Rusom údajne dodával časti vrtuľníkov a lietadiel a mal kontakty na ruské špeciálne služby.
Motor Sič je známym výrobcov leteckých motorov a priemyselných turbín. Ukrajinskí predstavitelia vlani zablokovali pokusy čínskych spoločností, ktoré chceli firmu prevziať.
X X X
Európska prokuratúra začala vyšetrovať zmluvu EÚ o nákupe vakcín proti covidu
Európska prokuratúra (EPPO) vyšetruje nákup proticovidových vakcín zo strany EÚ počas vrcholu pandémie koronavírusu. Nemecký denník Die Welt v sobotu uviedol, že pravdepodobne má ísť o zmluvu na nákup 1,8 miliardy dávok vakcín z mája 2021.
EPPO vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke nešpecifikovala, čo je predmetom vyšetrovania. Známe nie sú ani ďalšie podrobnosti.
Európska prokuratúra podľa denníka Die Welt pravdepodobne vyšetruje zmluvu o nákupe 1,8 miliardy dávok vakcín proti koronavírusu za približne 35 miliárd eur z mája 2021. Tá mala byť uzavretá po súkromnej komunikácii prostredníctvom SMS správ medzi predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, napísal nemecký denník.
Išlo o jedinú zmluvu, pri ktorej nebol spoločný vyjednávací tím prítomný na určitých fázach rokovaní, všimli si redaktori novín Welt am Sonntag, ktoré spadajú pod Die Welt.
Americký denník The New York Times v apríli minulého roku napísal, že von der Leyenová a Bourla viedli osobné konzultácie o zabezpečení očkovacích látok, a to okrem iného aj prostredníctvom textových správ. Novinárskej požiadavke na sprístupnenie obsahu týchto správ však EK nevyhovela, pričom odmietla potvrdiť aj ich existenciu – i keď von der Leyenová ich predtým sama spomenula v istom rozhovore pre médiá.
Európska komisia argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie do tejto povinnosti podľa EK nespadajú, pretože majú „krátku životnosť“ a nie je pravdepodobné, že by „obsahovali dôležité informácie“ o rozhodnutiach či iných významných aktivitách predstaviteľov inštitúcie.
Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová v januári uviedla, že takýto prístup „nespĺňa primerané požiadavky transparentnosti a úradných štandardov“ Európskej komisie.
V zmluve z mája 2021 sa Komisia zaviazala kúpiť 900 miliónov dávok vakcíny od firmy Pfizer s opciou na nákup ďalších 900 miliónov. Jeden z predstaviteľov spoločnosti Pfizer nedávno Európskemu parlamentu povedal, že spoločnosť nerokovala o zmluve na nákup vakcín prostredníctvom SMS správ, napísal Politico.
Fico hovorí o megaškandále
Na vyšetrovanie zmlúv o nákupe vakcín proti covidu, ktoré uzatvárala Európska komisia počas vrcholu pandémie, upozornil aj predseda strany Smer Robert Fico.
Dúfa, že predmetom vyšetrovania bude aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Aj keď sa jej nič nestane, želám jej, aby sa pri vyšetrovaní tohto megaškandálu zapotila,“ vyhlásil Fico. Pri nákupe vakcín podľa neho obišla všetky schválené pravidlá.
Poukázal na to, že predsedníčka si mala o nákupe vakcín vymieňať SMS so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Tiež, že mala na vyzvanie európskeho ombudsmana odmietnuť tieto správy predložiť. „A jej manžel je riaditeľ v americkej firme, ktorá má spoločných akcionárov s Pfizerom,“ dodal Fico./agentury/
X X X
Pomoc s cenami energií príde už v pondelok. Energošeky budú zrejme pre ľudí za teplo
V nedeľnej relácii O 5 minút 12 minister financií Igor Matovič (OĽaNO) povedal, že v pondelok – teda zajtra – vláda zastropuje ceny plynu a elektriny pre firmy. Začiatok pomoci firmám s vysokými cenami energií sa pre blokovanie parlamentu opozičnou stranou SaS oneskorí z pôvodne plánovaného novembra až na december. Plán pomoci firmám by mala vláda predstaviť sociálnym partnerom na pondelňajšom rokovaní tripartity.
„Práve kvôli tomu, že SaS v podstate dva týždne blokovala prijatie rozpočtu, ktorým sme mohli následne spustiť pomoc pre firmy, tak zrejme nestihneme pomôcť podnikom už od 1. novembra. Predpokladám, že pomoc bude až od 1. decembra,“ povedal Matovič.
Aké ceny energií môžu očakávať v budúcom roku domácnosti a firmy na Slovensku, Matovič nechcel spresniť. Porovnal však zastropovanie cien silovej elektriny v Česku a na Slovensku, kde by mala na základe memoranda so Slovenskými elektrárňami cena silovej elektriny zostať na aktuálnej úrovni okolo 61 eur za megawatthodinu, pričom v Česku by mala byť podľa ministra trojnásobná.
K cenám energií by sa mala koalícia stretnúť ešte v nedeľu večer a riešiť by mala spôsob pomoci. V hre sú okrem dotácií, ktoré by znížili ceny pre konečného spotrebiteľa, aj spätné úhrady časti zvýšených nákladov napríklad energošekmi. Matovič sa prikláňa skôr k prvému variantu, ktorý obmedzuje rast inflácie. „Ničomu nepomôže, aby som teraz hovoril akékoľvek percentá alebo čísla, ceny energií a pomoc pre firmy a domácnosti ohlásime zodpovedne zajtra a budúci týždeň. „Buď sa budeme hrať na Ježiška a rozdávať energošeky, ale potom budú ľudia platiť vyššie účty,“ uviedol.
Boris Kollár (Sme rodina) to v nedeľnej relácii Na telo zopakoval, že v pondelok sa dozvedia detaily s pomocou firmy v priemysle.
O týždeň sa predstaví pomoc pre domácnosti, povedal predseda parlamentu. Tí, ktorí prostredníctvom elektriny iba varia, by nárasty nemali podľa neho pocítiť. Zopakoval slová ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) zo soboty, že domácnosť s väčšou spotrebou si priplatí v priemere o 20 eur. „Niekde to bude 18 eur, niekde 25 eur,“ povedal Kollár.
Energošeky by mali dostávať domácnosti za ceny tepla. Pri energošekoch treba nastaviť, komu a v akej podobe prídu, dodal Kollár. Je veľa regiónov a veľa dodávateľov tepla, ktorý používajú iné palivo, preto je to komplikovanejšie ako s elektrinou a plynom, vyhlásil v nedeľu Kollár.
Ceny energií by od budúceho roka mali stúpnuť na úrovni do 20 eur pre priemernú domácnosť. Povedal to Krajniak v relácii Sobotné dialógy v RTVS – Rádio Slovensko. Do konca novembra budú podľa jeho slov domácnosti presne vedieť, na akej úrovni budú ceny budúci rok.
„Z peňazí, ktoré máme schválené do konca tohto roka a na základe návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok by sme vedeli kompletne vyriešiť pre každú domácnosť svietenie, varenie, ohrev teplej vody s malým nárastom, ale veľmi komfortne. Čo sa týka vykurovania, tak tam je to najzložitejšie, pretože máme asi 70 rôznych regiónov na Slovensku podľa toho, ako vykurujú a tam to prepočítavame, aby to bolo pre každého fér,“ povedal Krajniak.
„Moja úvaha je, aby do spotreby 2,5 megawatthodiny elektrickej energie na domácnosť, čo je asi 65 percent domácností, bolo veľmi minimálne zvýšenie. To, čo ide na vykurovanie, by bolo o trochu väčšie zvýšenie,“ uviedol. Percentá zatiaľ nechcel prezradiť, pretože tie oznámi vláda neskôr spoločne./agentury/
X X X
Sudca Pulman prerušil stíhanie Gašpara a spol. v kauze Očistec
Sudca Peter Pulman, ktorý rozhoduje v kauze Očistec, sa obrátil na Ústavný súd s návrhom na konanie o súlade zákona s ústavou. Trestné stíhanie preto v kauze prerušil.
Informoval o tom denník N. Z Pulmanovho podania, ktoré je zverejnené na stránke Ústavného súdu, vyplýva, že zapochyboval o súlade zákona o prokuratúre s ústavou. Ústavný súd pritom nemá žiadne lehoty, ako rýchlo musí o takomto podaní rozhodnúť. Rozhodnutie môže trvať aj rok, kým sa tak nestane, sudca Pulman nebude rozhodovať.
Po tom, ako sa viac ako pol roka hľadal zákonný sudca, ktorý by sa kauzy ujal, sa začiatok súdu opäť posúva. Po podaní obžaloby špeciálnou prokuratúrou na konci minulého roka dostal spis sudca Michal Truban. Jeho nezaujatosť však spochybnil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý so svojou námietkou uspel a Najvyšší súd Trubana v lete vylúčil. Spis tak skončil u Pulmana.
Prípad od začiatku dozoroval Úrad špeciálnej prokuratúry, a hoci obhajoba spochybňovala jeho nestrannosť, neexistovala zákonná možnosť, ako ho z konania vylúčiť.
Zákon o prokuratúre totiž hovorí, že ak je prípad, ktorý patrí pod právomoc špeciálnej prokuratúry, generálny prokurátor nemôže rozhodnúť o odňatí prípadu. Nemôže teda rozhodnúť, že prípad bude riešiť iná prokuratúra.
Z Pulmanovho podania vyplýva, že o návrhu na odňatie Očistca špeciálnej prokuratúre rozhodoval generálny prokurátor Maroš Žilinka trikrát. Obhajcovia sa o to pokúsili minulý rok vo februári a ešte aj dvakrát v októbri. Generálny prokurátor posúdil, či dozoroví prokurátori nie sú zaujatí, no nič také nezistil, poznamenáva portál.
Žilinka však neriešil to, či nie je problém v nestrannosti Úradu špeciálnej prokuratúry ako takej. Ani nemohol. Vysvetlil to tým, že špeciálna prokuratúra je jediná príslušná konať v tejto kauze.
Pulman sa v podaní zamýšľa, či to nie je v rozpore s ústavou. Zapochyboval, či takéto znenie zákona nenaráža na právo každého na nestranný súd a súdnu ochranu. Obáva sa, aby nebolo porušené právo obvinených, že o nich nerozhodovala nestranná prokuratúra.
Sudca zdôraznil, že netvrdí, či má, alebo nemá byť niekto vylúčený z konania. No upozorňuje na problém, keď obvinení pri súčasnom znení zákona nedostanú ani odpoveď na svoje námietky.
Za súčasného stavu by tak podľa Pulmana mohla nastať absurdná situácia, keď by sa akceptovalo, že vo veci konal zaujatý orgán, no súčasne by sa tvrdilo, že sú dodržané všetky atribúty férovosti či spravodlivého procesu, približuje ďalej portál.
Argumenty obhajoby
Sudca Pulman pri pochybnostiach o nestrannosti špeciálnej prokuratúry pritom vychádzal z argumentov obhajoby.
Právni zástupcovia obvinených pripomenuli, že špeciálny prokurátor Lipšic figuruje v tomto konaní ako poškodený. Podľa nich nestačí, že sa z konania vylúčil, a argumentujú, že všetci ostatní prokurátori úradu sú jeho podriadení, uvádza portál.
Okrem toho pripomenuli, že to bol práve Lipšic, kto svojou námietkou dosiahol vylúčenie Trubana.
Pred zvolením za špeciálneho prokurátora Lipšic tiež pôsobil ako advokát a jeho klientom bol aj bývalý riaditeľ finančnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník, ktorý je v kauze Očistec jedným z kľúčových svedkov.
Kauza Očistec
Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Očistec zadržala koncom roka 2020 viacerých bývalých policajných predstaviteľov vrátane policajného exprezidenta Tibora Gašpara.
Skupina mala pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. V prípade padli obvinenia zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu korupcie. Obžaloba sa celkovo týka jedenástich osôb a dvadsiatich skutkov./agentury/
X X X
Matovič s registrovanými partnerstvami nesúhlasí
Navrhneme upraviť majetkové práva osôb v spoločnej domácnosti. V nedeľnej relácii RTVS o 5 minút 12 to vyhlásil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). S registrovanými partnerstvami nesúhlasí.
Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) neverí, že vláda urobí niečo pre podporu komunity LGBTI+. „Ak vláda niečo pripraví, budeme prví, čo to podporia,“ dodal.
Viskupič odmieta tvrdenia, že neschválený návrh zákona o partnerskom spolužití bol „šitý horúcou ihlou“. „Verejnosť si myslí, že SaS niečo urobila narýchlo po vražde, predložený návrh vychádzal z programového vyhlásenia vlády, v strede leta sme ho vložili do Národnej rady SR,“ ozrejmil. Návrh podľa neho riešil základné otázky a netýkal sa len komunity LGBTI+.
Matovič v tejto súvislosti poukazuje na iné krajiny. „Urobili nejaké kroky (…) a na konci museli mať aj manželstvá homosexuálov, aj adopcie homosexuálov. A touto cestou my Slovensko nevydáme,“ skonštatoval. Dodal, že pre neho bude mužom vždy muž a ženou žena.
Obaja odsúdili teroristický útok zo Zámockej v Bratislave. Matovič však odmieta, aby za to bolo Slovensko odsudzované v Bruseli, pretože psychopati sa nájdu všade. Pripomenul, že na „čiernej listine“ vraha neboli len predstavitelia komunity LGBTI+. „Išiel zabiť politika, potom zabil homosexuálov, potom chcel zabiť Židov. Bol to prepnutý človek,“ dodal.
Viskupič ho kritizuje, že namiesto zjednocovania chce len polarizovať spoločnosť. Poukázal pritom na Matovičov status na sociálnej sieti, v ktorom oznámil, že je heterosexuál. Matovič status neľutuje, ani heterosexuáli by sa podľa neho nemali báť priznať k svojej orientácii. K statusu ho podľa jeho slov pomklo aj to, že zhromaždenie na podporu LGBTI+ komunity po vražde sprevádzala nenávisť a vulgarizmy. „Nemôžem ísť s veľkými transparentami za lásku a šíriť nenávisť,“ vyhlásil. Viskupič reagoval, že zhromaždenie bolo o niečom inom, ako len o nadávkach.
Ochrana na Slovensku by podľa Matoviča mala byť zabezpečená každému občanovi krajiny bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. „Nemôžeme dať teraz každému LGBTI+ príslušníkovi vlastného bodyguarda,“ dodal.
Zamyslieť sa podľa neho treba nad toleranciou nenávisti napríklad na internete. Súhlasí, aby v online priestore ľudia nevystupovali anonymne. Nevidí problém ani vo výnimočnom odpočúvaní telefónu bez schválenia prokurátorom či sudcom. „Je to ale otázka na právnikov,“ dodal. Viskupič súhlasí s tým, že je potrebné kultivovať komunikáciu na internete. „Bezpečnostné zložky by však nemali mať prehnanú moc,“ skonštatoval.
Návrh zákona o partnerskom spolužití by mala pripraviť vláda a mal by riadne prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. V diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza to povedal šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Hnutie nepodporilo podľa neho takýto návrh z dielne SaS, pretože mali strach z jeho textácie. Líder SaS Richard Sulík poukázal, že návrh mohli posunúť do druhého čítania a tam sa mohlo jeho znenie pozmeniť.
Kollár je za to, aby sa upravilo nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, dedenie, prenos určitých práv a majetkoprávne vzťahy. „Rok sa o to Mária Kolíkova snažila a rok bola na koaličnej rade blokovaná,“ poukázal Sulík. Kollár doplnil, že ak terajší minister spravodlivosti Viliam Karas návrh pripraví, Sme rodina to podporí./agentury/
X X X
Sulík neverí Naďovi „ani nos medzi očami“, pri Patriotoch podľa neho zavádzal a klamal
Líder SaS Richard Sulík neverí ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) „ani nos medzi očami“, pretože pri systéme protivzdušnej obrany Patriot podľa neho zavádzal a klamal.
„Hovoril, že S-300 máme navždy odovzdať a za to dostaneme Patriot zatiaľ na dva roky a potom sa to vybaví, či tu ostane natrvalo, alebo to budeme môcť za nejakú dobrú cenu odkúpiť,“ povedal Sulík v diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza. V relácii na to predseda parlamentu Boris Kollár reagoval, že počul od Naďa to isté.
Kollár v relácii tiež uviedol, že Slovensko musí už teraz riešiť náhradu za systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý darovalo Ukrajine. S veľvyslancom USA sa dohodol na príprave ponuky na kúpu systému Patriot, aktuality.sk
X X X
Ďalší Matovičov skvelý nápad
Vždy, keď Igor Matovič dostane nejaký nápad, celé Slovensko stŕpne. Inak to nie je ani v prípade jeho pomoci gastrosektoru a rodinám.
Úmysel zabiť dve muchy jednou ranou znie na prvé počutie zaujímavo. No ako väčšina jeho geniálnych nápadov je aj tento nedomyslený.
Už len samotná predstava, že ľudia začnú masovo chodiť večer do reštaurácií, vychádza z mylných predpokladov. Stačilo by zájsť do hociktorej firmy na Slovensku a minister financií by zistil, aký čulý ruch vládne okolo obeda v kuchynkách, kde si zamestnanci ohrievajú prinesené jedlo. V situácii, keď ľudia šetria aj na obedoch, pretože menu zdraželo tak, že bežný smrteľník si ho každý deň nemôže dovoliť, asi len ťažko bude niekto chodiť na večere do reštaurácií. Napríklad v Bratislave sa štvorčlenná rodina v reštaurácii pod 50 eur nenaje. Myslí si azda, že tých ušetrených 10 eur bude ľudí motivovať k tomu, aby doma večer nevarili? (Za takúto sumu majú jeden veľký nákup v potravinách!)
Odhliadnuc od samotného obsahu, je technicky nerealizovateľný – za necelý mesiac nikto žiadnu aplikáciu nevytvorí. Takúto vec treba následne aj otestovať, vychytať muchy atď.
No rozhodne najväčší problém je ten, že prínosy takéhoto opatrenia nik nevyčíslil. Už v minulosti tu boli rôzne nápady, ako zamedziť daňovým únikom. Napríklad v roku 2013 spustilo ministerstvo financií národnú bločkovú lotériu, od ktorej očakávalo ročný výnos 50 miliónov eur. Vtedy sa tiež zdalo, že je to celkom dobrý nápad: no ako ukázala kontrola NKÚ, do štátnej pokladnice prišlo ročne len zhruba osem miliónov eur. Aj preto lotériu minulý rok vo februári zrušili.
Matovičovým zaklínadlom, podobne ako pri krúžkovom, je prorodinná politika. No ak chce naozaj pomáhať rodinám, tak by sa mal pričiniť o to, aby ľudia nemali hlboko do peňaženky. A ak chce naozaj pomôcť reštauráciám na Slovensku, mal by znížiť dane pre gastrosektor. A nie vymýšľať komplikované nezmysly s aplikáciami./agentury/
X X X
Liek, ktorý onkologickým pacientom predlžuje život, už nebude na výnimku. Dávno to malo byť samozrejmé, hovorí onkológ. Liek bude pacientom automaticky hradený od začiatku budúceho roka.
Je to prelomová, inovatívna liečba, ktorá dokáže onkologickým pacientom predĺžiť život aj trojnásobne. U nás sa k nej však nevedeli dostať automaticky. Pacienti boli odkázaní žiadať svoje zdravotné poisťovne o výnimky a tŕpnuť, či ich dostanú. A neraz si drahú liečbu museli platiť aj sami.
Od budúceho roka sa to má zmeniť a liek Keytruda, určený na liečbu melanómu kože a rakoviny pľúc, bude štandardne hradený poisťovňami.
Pre Slovensko je to úspech, no týmto sme sa dostali len do normálu a malo to byť už dávno samozrejmosťou, reaguje dlhoročný onkológ Štefan Korec.
Pre pacientov na západ od nás je totiž tento liek už roky bežne dostupný. „Tí, čo to presadili, stálo ich to námahu, chvála pánu, že to presadili, ale principiálne to už malo byť dávno,“ hovorí Korec.
Predĺžiť život
Keytruda je liek, ktorý dokáže výraznejšie predĺžiť pacientovi život. „Pri malígnom melanóme a pri špecificky vybranom karcinóme pľúc môže zdvojnásobiť aj strojnásobiť dobu prežívania,“ hovorí Korec. Človeku, ktorému dávajú šancu na prežitie napríklad osem mesiacov, môže Keytruda predĺžiť život o 24 aj viac mesiacov.
Korec hovorí aj o osobných skúsenostiach s pacientmi, ktorí liek užívali. „Keď už pacienti chemoterapiu neznášali, ledva prešli pár krokov, po podávaní Keytrudy prežívali dva a viac rokov,“ hovorí dlhoročný onkológ.
Problém bol však v tom, že u nás bol tento liek len na výminku. Bolo teda iba na posúdení poisťovne, či ho pacientovi uhradí alebo nie. Pre pacientov to znamenalo veľkú neistotu. Nešlo pritom len o raritné žiadosti, po lieku bol dopyt. Dokazuje to fakt, že patril medzi najčastejšie predpisované lieky na výnimky.
Viacerí pacienti, ktorým však poisťovňa liek neschvália, sa zo zúfalstva obracali na médiá, zadlžovali sa a robili zbierky, aby si liečbu zaplatili sami. Rádovo išlo o tisíce eur.
Koľko stojí dávka lieku, ani jedna zo zdravotných poisťovní nekomentovala. Podľa údajov z poisťovne Dôvera sa však ročná liečba pohybuje v rozmedzí od 80- do 100-tisíc eur na jedného pacienta.
Štyri zmluvy
Prvý prelom nastal ešte za ministersky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Od roku 2019 sa rozhodla liek sprístupniť a zaradiť ho do kategorizačného zoznamu, aby už pacienti viac neboli odkázaní na rozhodnutia poisťovní. Lieky v kategorizačnom zozname musia poisťovne uhrádzať automaticky.
Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union však zažalovali ministerstvo za to, že zvolilo neštandardný postup. Súd im dal za pravdu a od apríla tohto roka musel rezort zdravotníctva liek vyradiť zo zoznamu kategorizovaných a bol opäť iba na výnimku. Bolo teda na ministerstve, čo urobí.
Rezort tento rok nakoniec pripravil zmenu zákona, vďaka ktorej sa má uľahčiť vstup inovatívnych liekov na náš trh, teda medzi kategorizované lieky. O prvých úspechoch informoval minulý týždeň – kategorizačná komisia odsúhlasila štyri zmluvy podpísané ministerstvom s výrobcami inovatívnych onkologických liekov.
Týka sa to nielen lieku Keytruda, ale aj ďalších troch onkologických liekov, ktoré sú určené na mnohopočetný myelóm, pokročilý karcinóm pľúc a karcinóm prsníka.
„Liek (Keytruda, pozn. red.) bude kategorizovaný a hradený pre pacientov od 1. januára 2023,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Liek bude plne hradený, pacienti zaň nebudú doplácať. Platí to však v prípade melanómu kože a rakoviny pľúc, na ktorý bol schválený.
Pomoc pre stovky pacientov
Koľkých pacientov sa novinka dotkne a nebudú musieť zakaždým žiadať o výnimky a žiť v neistote, sa nedá presne vyčísliť. Nevieme, koľko ľudí bude v tejto terapii v budúcom roku pokračovať a koľko novodiagnostikovaných pacientov pribudne. No určite pôjde o stovky ľudí.
Ministerstvo odhaduje, že na melanóm by malo byť Keytrudou liečených aktuálne asi 180 pacientov a na karcinóm pľúc približne 90 pacientov.
Presnejšie čísla by mali mať zdravotné poisťovne. Dôvera hovorí, že Keytrudou sa aktuálne lieči 50 jej pacientov, v Unione je to 20 ľudí. VšZP tento údaj nevedela poskytnúť, odvoláva sa na to, že dáta sú spracované s časovým oneskorením. Uviedla len toľko, že za prvý polrok 2022 bol liek schválený pre 195 pacientov.
Ako liek funguje?
Ako funguje Keytruda? Karcinómy môžu produkovať proteín, ktorý v kombinácii s istým receptorom vypne činnosť buniek imunitného systému a bráni im tak napádať rakovinu.
Keytruda obsahuje liečivo, ktoré zablokuje receptor a zastaví tak vypnutie imunitných buniek, čím sa zvyšuje schopnosť imunitného systému usmrcovať rakovinové bunky.
„Keytruda je imunoterapia, ktorá uvoľní ručnú brzdu, ktorú nádor falošne zatiahne a povie: nenič ma imunitná reakcia, ja som tvoj. Keytruda to vyrieši, a tak môže imunitný systém požierať nádor,“ hovorí Korec. aktuality.sk
X X X
Liek, ktorý onkologickým pacientom predlžuje život, už nebude na výnimku. Dávno to malo byť samozrejmé, hovorí onkológ
Liek bude pacientom automaticky hradený od začiatku budúceho roka. Je to prelomová, inovatívna liečba, ktorá dokáže onkologickým pacientom predĺžiť život aj trojnásobne. U nás sa k nej však nevedeli dostať automaticky. Pacienti boli odkázaní žiadať svoje zdravotné poisťovne o výnimky a tŕpnuť, či ich dostanú. A neraz si drahú liečbu museli platiť aj sami.
Od budúceho roka sa to má zmeniť a liek Keytruda, určený na liečbu melanómu kože a rakoviny pľúc, bude štandardne hradený poisťovňami.
Pre Slovensko je to úspech, no týmto sme sa dostali len do normálu. Pre pacientov na západ od nás je totiž tento liek už roky bežne dostupný. „Tí, čo to presadili, stálo ich to námahu, chvála pánu, že to presadili, ale principiálne to už malo byť dávno,“ hovorí Korec.
Predĺžiť život
Keytruda je liek, ktorý dokáže výraznejšie predĺžiť pacientovi život. „Pri malígnom melanóme a pri špecificky vybranom karcinóme pľúc môže zdvojnásobiť aj strojnásobiť dobu prežívania,“ hovorí Korec. Človeku, ktorému dávajú šancu na prežitie napríklad osem mesiacov, môže Keytruda predĺžiť život o 24 aj viac mesiacov.
Korec hovorí aj o osobných skúsenostiach s pacientmi, ktorí liek užívali. „Keď už pacienti chemoterapiu neznášali, ledva prešli pár krokov, po podávaní Keytrudy prežívali dva a viac rokov,“ hovorí dlhoročný onkológ.
Problém bol však v tom, že u nás bol tento liek len na výminku. Bolo teda iba na posúdení poisťovne, či ho pacientovi uhradí alebo nie. Pre pacientov to znamenalo veľkú neistotu. Nešlo pritom len o raritné žiadosti, po lieku bol dopyt. Dokazuje to fakt, že patril medzi najčastejšie predpisované lieky na výnimky.
Viacerí pacienti, ktorým však poisťovňa liek neschvália, sa zo zúfalstva obracali na médiá, zadlžovali sa a robili zbierky, aby si liečbu zaplatili sami. Rádovo išlo o tisíce eur.
Koľko stojí dávka lieku, ani jedna zo zdravotných poisťovní nekomentovala. Podľa údajov z poisťovne Dôvera sa však ročná liečba pohybuje v rozmedzí od 80- do 100-tisíc eur na jedného pacienta.
Štyri zmluvy
Prvý prelom nastal ešte za ministersky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Od roku 2019 sa rozhodla liek sprístupniť a zaradiť ho do kategorizačného zoznamu, aby už pacienti viac neboli odkázaní na rozhodnutia poisťovní. Lieky v kategorizačnom zozname musia poisťovne uhrádzať automaticky.
Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union však zažalovali ministerstvo za to, že zvolilo neštandardný postup. Súd im dal za pravdu a od apríla tohto roka musel rezort zdravotníctva liek vyradiť zo zoznamu kategorizovaných a bol opäť iba na výnimku. Bolo teda na ministerstve, čo urobí.
Rezort tento rok nakoniec pripravil zmenu zákona, vďaka ktorej sa má uľahčiť vstup inovatívnych liekov na náš trh, teda medzi kategorizované lieky. O prvých úspechoch informoval minulý týždeň – kategorizačná komisia odsúhlasila štyri zmluvy podpísané ministerstvom s výrobcami inovatívnych onkologických liekov.
Týka sa to nielen lieku Keytruda, ale aj ďalších troch onkologických liekov, ktoré sú určené na mnohopočetný myelóm, pokročilý karcinóm pľúc a karcinóm prsníka.
„Liek (Keytruda, pozn. red.) bude kategorizovaný a hradený pre pacientov od 1. januára 2023,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Liek bude plne hradený, pacienti zaň nebudú doplácať. Platí to však v prípade melanómu kože a rakoviny pľúc, na ktorý bol schválený.
Pomoc pre stovky pacientov
Koľkých pacientov sa novinka dotkne a nebudú musieť zakaždým žiadať o výnimky a žiť v neistote, sa nedá presne vyčísliť. Nevieme, koľko ľudí bude v tejto terapii v budúcom roku pokračovať a koľko novodiagnostikovaných pacientov pribudne. No určite pôjde o stovky ľudí.
Ministerstvo odhaduje, že na melanóm by malo byť Keytrudou liečených aktuálne asi 180 pacientov a na karcinóm pľúc približne 90 pacientov.
Presnejšie čísla by mali mať zdravotné poisťovne. Dôvera hovorí, že Keytrudou sa aktuálne lieči 50 jej pacientov, v Unione je to 20 ľudí. VšZP tento údaj nevedela poskytnúť, odvoláva sa na to, že dáta sú spracované s časovým oneskorením. Uviedla len toľko, že za prvý polrok 2022 bol liek schválený pre 195 pacientov.
Ako liek funguje?
Ako funguje Keytruda? Karcinómy môžu produkovať proteín, ktorý v kombinácii s istým receptorom vypne činnosť buniek imunitného systému a bráni im tak napádať rakovinu.
Keytruda obsahuje liečivo, ktoré zablokuje receptor a zastaví tak vypnutie imunitných buniek, čím sa zvyšuje schopnosť imunitného systému usmrcovať rakovinové bunky.
„Keytruda je imunoterapia, ktorá uvoľní ručnú brzdu, ktorú nádor falošne zatiahne a povie: nenič ma imunitná reakcia, ja som tvoj. Keytruda to vyrieši, a tak môže imunitný systém požierať nádor,“ hovorí Korec, aktuality.sk
X X X
Vydavateľstvo výrobcu Tatranského čaju šíri tvrdú proruskú propagandu. Z eurofondov dostalo 180-tisíc eur
Knižné vydavateľstvo, ktoré vydáva aj knihy najostrejších ruských propagandistov, získalo takmer 180-tisíc eur na výrobu tichej balenej vody.
Európska únia vynakladá na boj proti dezinformáciám milióny eur, zároveň však bez problémov naliala desaťtisíce eur do firmy, ktorá na Slovensku rozširuje tú najtvrdšiu prokremeľskú propagandu.
Podnikateľovi, ktorý vytvoril známu značku Tatranský čaj, dnes patrí vydavateľstvo, vydávajúce knihy Putinových poradcov a obhajcov ruských imperiálnych ambícií.
Spoločnosť pred časom získala eurofondy na projekt, ktorý s vydávaním kníh absolútne nijako nesúvisí. Zdá sa však, že ani v čase ruských hrozieb celému civilizovanému svetu a vojny na Ukrajine to na Slovensku nikomu neprekáža.
Nedokáže žiť v stáde
Podnikateľ Ján Semaňák nie je v našich končinách úplne neznámou postavou. Preslávil ho Tatranský čaj, známy likér, ktorý začal pred 20 rokmi vyrábať v Kežmarku.
Semaňákova rodinná firma Karloff alkoholický nápoj predáva a exportuje do sveta dodnes – teraz už pod značkou Tatratea. Ján Semaňák už podľa obchodného registra vo firme nefiguruje, spoločnosť po ňom prebral jeho syn Erik.
No Semaňák starší podnikanie nezanechal. Stojí za firmou Torden, ktorá sa venuje vydávaniu kníh. Nie však hocijakých. Keď v roku 2018 Torden na stránkach Profesie hľadal človeka na pozíciu administrátora vydavateľstva, vyžadoval vynikajúcu znalosť ruského jazyka.
Firma chcela zamestnať niekoho, kto „miluje čítanie a knihy, nikomu a ničomu neverí, sám hľadá správnu odpoveď, nedokáže myslieť/žiť v stáde“.
V skratke – Torden čitateľom ponúka konšpiračnú literatúru, ktorej zrejme jedinou úlohou je spochybňovanie reality a vedeckých poznatkov. Na stránke vydavateľstva nájdete množstvo knižných titulov.
Chce zničiť Ukrajinu
Od diel oslavujúcich Vladimira Putina či dokonca Stalina a, naopak, pranierujúcich Spojené štáty americké až po knihu o Hlavných správach, vraj „najznámejšieho nezávislého slovenského média za pravdu a slobodu slova“, ktoré štát v marci pre šírenie dezinformácií dočasne zablokoval.
V ponuke sú tiež knihy od autorov ako Viktor Baranec, niekdajší Putinov poradca, či Nikolaj Starikov. Druhý menovaný ja zanieteným ruským propagandistom. Začiatkom októbra na Twitteri vyzval na zničenie celej infraštruktúry „nacistickej Ukrajiny“.
„Tak zachránime životy našich vojakov a životy miliónov ľudí, ktorí sa práve stávajú občanmi našej krajiny,“ dodal.
Prácu vydavateľstva si určite vážia aj v samotnom Rusku, ktoré v júli tohto roka zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských štátov. Napokon, v roku 2020 sa Torden v Moskve stal laureátom ruskej národnej ceny „Najlepšie knihy a vydavateľstvá roka“.
Svojimi prokremeľskými postojmi sa netají ani samotný Ján Semaňák. Krátko pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, v rozhovore pre časopis Extra plus prehadzoval zodpovednosť za rastúce napätie na plecia Západu.
Eurofondy
„Došlo to až do takého štádia, že im (Spojeným štátom, pozn. red.) prekážajú ruské vojenské jednotky na ich vlastnom území v Rusku. Arogantne tvrdia, že to práve Rusko ohrozuje hranice NATO,“ tvrdil.
V inom rozhovore, tiež pre Extra plus, zasa o schválení obrannej zmluvy s USA hovoril ako o „akte vlastizrady“ a prezidentku Zuzanu Čaputovú nazval „Sorosovým dievčaťom“.
Vydavateľstvo vzniklo už v roku 2016 a vždy sa profilovalo rovnako. V roku 2018 sa napriek tomu Semaňákovi podarilo získať dotáciu 178-tisíc eur z eurofondov na projekt s ničnehovoriacim názvom „Inovačné aktivity v spoločnosti Torden“.
Firma mala peniaze využiť na „diverzifikáciu svojich aktivít“. Mala začať vyrábať tichú balenú vodu a vytvoriť tak päť nových pracovných miest.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo vyhlasovateľom výzvy, tvrdí, že v rámci projektu si firma zaobstarala novú technologickú linku na plnenie a etiketovanie balenej tichej vody. Projekt vraj bol riadne ukončený v decembri 2019. Na stránke vydavateľstva dnes zmienku o žiadnej balenej vode nenájdete.
Ako sa to stalo?
Druhý rozmer celej záležitosti je možno ešte pozoruhodnejší. Ako je možné, že k peniazom EÚ sa dostane firma, ktorá sa živí vydávaním kníh, ktorých autori pohŕdajú Západom a vzhliadajú k Rusku?
Boj proti dezinformáciám pritom Európska komisia berie vážne, do rôznych projektov zameraných na overovanie pravdivosti informácií Brusel investuje milióny. Žiaľ, odpoveď na túto otázku sme sa od kompetentných nedozvedeli.
Rezort hospodárstva na ňu vôbec nereagoval. Od Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sme dostali len neurčitú odpoveď.
„Vo všeobecnosti platí, že podľa princípu zdieľaného manažmentu európskych fondov za prideľovanie dotácií konkrétnym subjektom zodpovedajú národné orgány, v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR,“ napísala nám Ingrid Ludviková. Sľúbila, že vec preverí a bude nás informovať, keď zistí viac, no už sa neozvala.
Posila z Hlavného denníka
Na naše otázky však reagovalo vydavateľstvo Torden. Odpísal nám Robert Merva, nový riaditeľ vydavateľstva, podľa ktorého Semaňák už v exekutíve spoločnosti nepôsobí.
Robert Merva bol šéfredaktorom konšpiračného portálu Hlavný denník, ktorý po invázii Ruska na Ukrajinu štát tiež dočasne zablokoval. Na otázky o balenej vode, ktorú mal Torden začať vyrábať, no evidentne ju nepredáva, Merva prakticky neodpovedal.
„Čo sa týka čerpania fondov EU v našej spoločnosti, všetky minulé, súčasné aj budúce povinnosti v súvislosti s týmto sú plnené v zmysle zákona a platných pravidiel. Torden je knižné vydavateľstvo a celá súčasná komunikácia smeruje na informovanie o obsahu kníh, ktoré predávame,“ napísal.
Merva sa zároveň ohradil voči „nepravdivým a lživým tvrdeniam, že šírime proruskú propagandu“. Vydavateľstvo totiž podľa neho predáva knihy od autorov nielen z Ruska, ale aj Slovenska, Nemecka, Španielska, Japonska, Anglicka či USA.
Riaditeľ vydavateľstva pohrozil, že ak budeme Torden označovať „nepravdivými prívlastkami“, bude sa domáhať nápravy, aktuality.sk
X X X
Vydavateľstvo výrobcu Tatranského čaju šíri tvrdú proruskú propagandu. Z eurofondov dostalo 180-tisíc eur
Knižné vydavateľstvo, ktoré vydáva aj knihy najostrejších ruských propagandistov, získalo takmer 180-tisíc eur na výrobu tichej balenej vody.
Európska únia vynakladá na boj proti dezinformáciám milióny eur, zároveň však bez problémov naliala desaťtisíce eur do firmy, ktorá na Slovensku rozširuje tú najtvrdšiu prokremeľskú propagandu.
Podnikateľovi, ktorý vytvoril známu značku Tatranský čaj, dnes patrí vydavateľstvo, vydávajúce knihy Putinových poradcov a obhajcov ruských imperiálnych ambícií.
Spoločnosť pred časom získala eurofondy na projekt, ktorý s vydávaním kníh absolútne nijako nesúvisí. Zdá sa však, že ani v čase ruských hrozieb celému civilizovanému svetu a vojny na Ukrajine to na Slovensku nikomu neprekáža.
Nedokáže žiť v stáde
Podnikateľ Ján Semaňák nie je v našich končinách úplne neznámou postavou. Preslávil ho Tatranský čaj, známy likér, ktorý začal pred 20 rokmi vyrábať v Kežmarku.
Semaňákova rodinná firma Karloff alkoholický nápoj predáva a exportuje do sveta dodnes – teraz už pod značkou Tatratea. Ján Semaňák už podľa obchodného registra vo firme nefiguruje, spoločnosť po ňom prebral jeho syn Erik.
No Semaňák starší podnikanie nezanechal. Stojí za firmou Torden, ktorá sa venuje vydávaniu kníh. Nie však hocijakých. Keď v roku 2018 Torden na stránkach Profesie hľadal človeka na pozíciu administrátora vydavateľstva, vyžadoval vynikajúcu znalosť ruského jazyka.
Firma chcela zamestnať niekoho, kto „miluje čítanie a knihy, nikomu a ničomu neverí, sám hľadá správnu odpoveď, nedokáže myslieť/žiť v stáde“.
V skratke – Torden čitateľom ponúka konšpiračnú literatúru, ktorej zrejme jedinou úlohou je spochybňovanie reality a vedeckých poznatkov. Na stránke vydavateľstva nájdete množstvo knižných titulov.
Chce zničiť Ukrajinu
Od diel oslavujúcich Vladimira Putina či dokonca Stalina a, naopak, pranierujúcich Spojené štáty americké až po knihu o Hlavných správach, vraj „najznámejšieho nezávislého slovenského média za pravdu a slobodu slova“, ktoré štát v marci pre šírenie dezinformácií dočasne zablokoval.
V ponuke sú tiež knihy od autorov ako Viktor Baranec, niekdajší Putinov poradca, či Nikolaj Starikov. Druhý menovaný ja zanieteným ruským propagandistom. Začiatkom októbra na Twitteri vyzval na zničenie celej infraštruktúry „nacistickej Ukrajiny“.
„Tak zachránime životy našich vojakov a životy miliónov ľudí, ktorí sa práve stávajú občanmi našej krajiny,“ dodal.
Prácu vydavateľstva si určite vážia aj v samotnom Rusku, ktoré v júli tohto roka zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských štátov. Napokon, v roku 2020 sa Torden v Moskve stal laureátom ruskej národnej ceny „Najlepšie knihy a vydavateľstvá roka“.
Svojimi prokremeľskými postojmi sa netají ani samotný Ján Semaňák. Krátko pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, v rozhovore pre časopis Extra plus prehadzoval zodpovednosť za rastúce napätie na plecia Západu.
Eurofondy
„Došlo to až do takého štádia, že im (Spojeným štátom, pozn. red.) prekážajú ruské vojenské jednotky na ich vlastnom území v Rusku. Arogantne tvrdia, že to práve Rusko ohrozuje hranice NATO,“ tvrdil.
V inom rozhovore, tiež pre Extra plus, zasa o schválení obrannej zmluvy s USA hovoril ako o „akte vlastizrady“ a prezidentku Zuzanu Čaputovú nazval „Sorosovým dievčaťom“.
Vydavateľstvo vzniklo už v roku 2016 a vždy sa profilovalo rovnako. V roku 2018 sa napriek tomu Semaňákovi podarilo získať dotáciu 178-tisíc eur z eurofondov na projekt s ničnehovoriacim názvom „Inovačné aktivity v spoločnosti Torden“.
Firma mala peniaze využiť na „diverzifikáciu svojich aktivít“. Mala začať vyrábať tichú balenú vodu a vytvoriť tak päť nových pracovných miest.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo vyhlasovateľom výzvy, tvrdí, že v rámci projektu si firma zaobstarala novú technologickú linku na plnenie a etiketovanie balenej tichej vody. Projekt vraj bol riadne ukončený v decembri 2019. Na stránke vydavateľstva dnes zmienku o žiadnej balenej vode nenájdete.
Ako sa to stalo?
Druhý rozmer celej záležitosti je možno ešte pozoruhodnejší. Ako je možné, že k peniazom EÚ sa dostane firma, ktorá sa živí vydávaním kníh, ktorých autori pohŕdajú Západom a vzhliadajú k Rusku?
Boj proti dezinformáciám pritom Európska komisia berie vážne, do rôznych projektov zameraných na overovanie pravdivosti informácií Brusel investuje milióny. Žiaľ, odpoveď na túto otázku sme sa od kompetentných nedozvedeli.
Rezort hospodárstva na ňu vôbec nereagoval. Od Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sme dostali len neurčitú odpoveď.
„Vo všeobecnosti platí, že podľa princípu zdieľaného manažmentu európskych fondov za prideľovanie dotácií konkrétnym subjektom zodpovedajú národné orgány, v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR,“ napísala nám Ingrid Ludviková. Sľúbila, že vec preverí a bude nás informovať, keď zistí viac, no už sa neozvala.
Posila z Hlavného denníka
Na naše otázky však reagovalo vydavateľstvo Torden. Odpísal nám Robert Merva, nový riaditeľ vydavateľstva, podľa ktorého Semaňák už v exekutíve spoločnosti nepôsobí.
Robert Merva bol šéfredaktorom konšpiračného portálu Hlavný denník, ktorý po invázii Ruska na Ukrajinu štát tiež dočasne zablokoval. Na otázky o balenej vode, ktorú mal Torden začať vyrábať, no evidentne ju nepredáva, Merva prakticky neodpovedal.
„Čo sa týka čerpania fondov EU v našej spoločnosti, všetky minulé, súčasné aj budúce povinnosti v súvislosti s týmto sú plnené v zmysle zákona a platných pravidiel. Torden je knižné vydavateľstvo a celá súčasná komunikácia smeruje na informovanie o obsahu kníh, ktoré predávame,“ napísal.
Merva sa zároveň ohradil voči „nepravdivým a lživým tvrdeniam, že šírime proruskú propagandu“. Vydavateľstvo totiž podľa neho predáva knihy od autorov nielen z Ruska, ale aj Slovenska, Nemecka, Španielska, Japonska, Anglicka či USA.
Riaditeľ vydavateľstva pohrozil, že ak budeme Torden označovať „nepravdivými prívlastkami“, bude sa domáhať nápravy, aktuality.sk
X X X
Adeptkou na županku ŽSK je podľa prieskumu Jurinová, črtá sa súboj s jej podpredsedom
Podľa prieskumu má najvyššiu šancu riadiť Úrad Žilinského samosprávneho kraja po voľbách Erika Jurinová alebo jej súčasný podpredseda Igor Janckulík.
Predsedom Žilinského samosprávneho kraja chce byť desať uchádzačov. V roku 2017 kandidovali ôsmi. Najviac ľudí kandidovalo v historicky prvých župných voľbách v roku 2001 – žilinský kraj chcelo vtedy viesť až devätnásť ľudí.
Slovensko má pred sebou posledný týždeň, kedy sa ľudia rozhodujú, koho si v sobotu 29. októbra vyberú za predsedu či predsedníčku samosprávneho kraja. Prvý raz v histórii si budú v rovnaký deň voliť aj primátorov, starostov či poslancov do obecných a župných zastupiteľstiev.
Jurinovej vyzývateľ
V Žilinskom samosprávnom kraji sa rysuje súboj medzi súčasnou župankou Erikou Jurinovou a jej podpredsedom Igorom Janckulíkom.
Jurinovú okrem domácej strany OĽANO podporuje ďalších desať strán – SaS, NOVA, Kresťanská únia, Zmena Zdola, Sme rodina, Za ľudí, OKS, Demokratická strana, ODS, Spolu. Janckulík je zo strany KDH, okrem nej ho podporujú aj strany Dobrá voľba a Umiernení a SNS.
Igor Janckulík okrem regionálnej politiky v rokoch 2016 až 2020 pôsobil aj v Národnej rade. Do parlamentu sa dostal na kandidátke strany Sieť. Po zániku tejto strany sa stal členom poslaneckého klubu MOST-HÍD a pôsobil ako splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty.
Angažoval sa napríklad za dostavbu rýchlostnej cesty R3 na Orave, ale aj diaľnice D3 cez Kysuce. Doprava aj v týchto regiónoch kraja je na spadnutie a osobné zaangažovanie Janckulíka mu vynieslo podporu medzi starostami aj primátormi.
Janckulík je na Orave známy tiež občianskym združením Oravský záchranný systém ((ORS – Orava Rescue System), ktoré založil. Je rešpektovaným partnerom záchranných zložiek, zameriava sa na vyhľadávanie nezvestných ľudí. Čo mu naopak ľudia vyčítajú, že je „prebehlíkom“ z jednej politickej strany do druhej.
Ako sa zo spojencov stali rivali
Práve doprava v kraji je témou, ktorá zhoršila vzťahy medzi ním, ako podpredsedom ŽSK a súčasnou predsedníčkou Jurinovou. Janckulík totižto vo voľbách v roku 2017 Jurinovú podporoval proti vtedajšiemu županovi Blanárovi. Obaja, Jurinová aj Janckulík sú z Oravy a pri mnohých témach mali rovnaké videnie.
Po päťročnom úradovaní Jurinovej to už tak nie je a Janckulík, ktorý ju v počiatkoch podporoval, sa stal jej najhlasnejším kritikom. Jeho slová napríklad o zlom hospodárení kraja, voliči neberú na ľahkú váhu, pretože pochádza priamo z prostredia úradu, zároveň sedí v krajskom parlamente ako poslanec.
Županku kritizoval za obstarávanie prímestskej autobusovej dopravy a za spoluprácu s advokátom Michalom Miškovičom, ktorý podľa neho dostával neprimerane vysokú finančnú odmenu. Miškovič neskôr pôsobil aj ako poradca Eduarda Hegera, ešte ako ministra financií a k strane OĽANO má veľmi blízko.
Údel: Autobusári
Predvolebný prieskum preferencií agentúry AKO pre spravodajskú stanicu Joj 24 ukázal, že Jurinovú by volilo 45,8 percenta opýtaných, Janckulíka, hneď za ňou 18,4.
Agentúra však prieskum robila v septembri pred viac ako mesiacom, odvtedy sa pomery percent mohli zmeniť. Jurinová však za päť rokov úradovania nemala vážnejšie kauzy, ani papalášske výstrelky, akým bol napríklad predražený nákup CT prístrojov ešte z čias župana Juraja Blanára.
Jej výrazným zlyhaním bolo obstarávanie prímestskej autobusovej dopravy, kde bol pôvodný zámysel dobrý, a teda vysúťažiť autobusy jazdiace v kraji za lepšie peniaze. Pretože župa doplácala dopravcom okolo 20-miliónov eur, čo je takmer 10 % krajského rozpočtu. Erika Jurinová chcela, aby kraj urobil transparentnú súťaž, ktorou by zákonne obstaral dopravcov na desať rokov.
Lenže súťaž sa nepodarila, kraj nestíhal termíny, dopravcovia mali pripomienky, ktoré predlžovali konanie. Nakoniec sa župa musela dohodnúť s pôvodnými poskytovateľmi autobusovej dopravy a ešte aj pristúpiť na ich podmienky. Žiadna verejná súťaž teda neprebehla a žilinskému kraju za takéto konanie hrozí od Úradu pre verejné obstarávanie pokuta za viac ako milión eur.
A hoci v roku 2019 pre takéto konanie reálne hrozilo, že autobusy prestanú jazdiť, prípad sa napokon ľudí nedotkol, doprava neskolabovala.
Preto ak sa ÚVO rozhodne kraju udeliť pokutu, bude to príklad zlého hospodárenia. Ľudia však na vlastnej koži nepocítili chýbajúce autobusy, preto voliči nepovažujú tento prípad za škandál, v porovnaní so spomínanou kauzou CT prístroja z čias Juraja Blanára, kedy boli voliči na tému zdravotníctva nesmierne citliví a aj táto kauza prispela k jeho konci. V tomto prípade dokonca odsúdili na päťročný trest väzenia exšéfa odboru vnútornej správy Žilinského kraja Jána Jarošíka.
Erika Jurinová má teda aj po piatich rokoch v kraji relatívne dobré meno. V predvolebnej kampani jej však škodí, že nie je transparentná. Výdavky jej financuje strana OĽANO, z ich transparentného účtu však nie je jasné, na čo presne peniaze v kampani išli a koľko.
Za vlastné
Igor Janckulík v kampani vyzdvihuje, že ho ako kandidáta na predsedu ŽSK podporili všetci starostovia z Oravy. Vlastne až na jedného. Marián Murín, ktorý vedie oravskú obec Mútne, kandiduje totiž na predsedu ŽSK tiež.
Kontoverznému starostovi sme sa viackrát venovali v článkoch Aktualít. Bizarné je jeho obvinenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spoločne so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní. Oravskej obci, kde starostuje, mal pri výstavbe miestnej telocvične spôsobiť škodu viac ako tristotisíc eur. Hroziť mu môže desať až pätnásť rokov väzenia.
Murín postavil športovú halu za vlastné peniaze, práce vykonávala jeho vlastná firma, ktorej mal takto sprostredkovať majetkový prospech až tristotisíc eur.
„Postavil som ju za vlastné peniaze a dneska je v majetku obce,“ skonštatoval v diskusnej relácii televízie Joj 24. K čomu sa však starosta Mútneho počas predvolebných diskusií nevyjadril je, čo si myslí o tom, že riadenie obce podlieha zákonom.
Budovanie športovej haly za vlastné peniaze, vlastnou firmou, ako aj absolútne nedohľadateľné informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami na stránke obce Mútne, vzbudzujú pochybnosti, ako by v prípade zvolenia riadil kraj.
(Ne)spájanie
Tretím najpopulárnejším deptom na post predsedu kraja je Igor Choma zo strany Smer-SD. Choma taktiež nie je nováčikom v politike. Dve volebné obdobia pôsobil ako primátor krajského mesta Žilina.
Ako primátor Choma v roku 2016 kúpil luxusné Audi za 80-tisíc eur, zmluvu zrušil, keď sa o ňu začal zaujímať Úrad pre verejné obstarávanie. Klientelistické správanie za Chomu využil hovorca Žiliny Pavol Čorba, ktorý za jeho pôsobenia získal mestský byt za 700 eur, udialo sa tak v medziach zákona.
Ešte ako šéf Národnej diaľničnej spoločnosti v roku 2009 podpisoval zmluvu s firmou SkyToll, ktorej končila na účte takmer polovica peňazí z výberu diaľničného mýta. Za deväť rokov SkyToll zarobil 760 miliónov eur. Predvolebnú kampaň vedie so sloganom, že je pracovitý a skúsený.
Argumenty o zlom hospodárení župy, ktoré by on mal zmeniť, preto tiež nepôsobia veľmi presvedčivo.
Kandidát strany Hlas-SD na predsedu Žilinského samosprávneho kraja Peter Slyško minul v kampani podľa Transparency International Slovensko najviac peňazí, okolo 100-tisíc. Podľa prieskumu AKO pre televíziu Joj 24, kde dosiahol okolo štyroch percent, mu to u ľudí veľkú popularitu nezaručilo.
Stratégia Petra Pellegriniho, že treba ponúknuť ľuďom vo voľbách aj neokukané tváre, v tomto prípade nevyšla. Peter Slyško hovorí o rokovaniach s Janckulíkom a Chomom o spájaní sa proti Jurinovej. Či sa niekto zo spomínaných pánov z kampane stiahne, zatiaľ neozrejmili. Igor Janckulík je však rázne proti a kampaň týždeň pred voľbami ukončiť nemieni.
Nepriateľ Covid
Županom za stranu Republika sa chce stať Miroslav Urban. Súčasný poslanec parlamentu pôsobil ako primár internej kliniky Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Do národnej rady sa dostal na kandidátke ĽSNS, neskôr odišiel do Republiky.
Napriek pôsobeniu v ĽSNS a neskôr v Republike nesúhlasil s výrokmi poslaneckých kolegov, ktorí brojili proti očkovaniu a tvrdili, že covid je chrípočka. Bol ako zdravotník medzi prvými, ktorý sa dal zaočkovať.
Strana Mariana Kotlebu ĽSNS tiež postavila vlastného človeka, županom sa má stať František Drozd, okresný predseda ĽSNS v Čadci.
V septembri 2021 sa počas pandémie covidu-19 objavil na odbornej lekárskej konferencii Hálkové dni v Čadci spoločne po boku poslancov Národnej rady za ĽSNS Andreja Medveckého, Stanislava Mizíka a Mareka Kotlebu.
Pred ľuďmi rečnili o tom, že podujatie, na ktorom sa lekári vzdelávali aj v tom, ako sa starať o covidového pacienta, zneužívajú lobisti na povinné očkovanie. Pandémiu ochorenia poprel.
Bojovníčka
Ambíciu byť župankou kraja na severe Slovenska má Katarína Boková, ktorá kandiduje za Slovenské Hnutie Obrody.
Bojovníčka proti VakciZuzke (mobilnej očkovacej jednotke – poznámka red.) počas pandémie protestovala proti noseniu rúšok a očkovaniu, spochybňovala opatrenia proti pandémii a na adresu vládnych predstaviteľov sa vyjadrila, že sú veksláci, plagiátori, podvodníci a sociopati. Pre svoje aktivity počas pandémie čelila trestnému oznámeniu za nebezpečné vyhrážanie.
Za stranu Národná koalícia/Nezávislí kandidáti vstupuje do predvolebného boja Andrea Starinská, za Hnutie Občan Národ Spravodlivosť zabojuje Daniela Zemanová, ktorá zároveň kandiduje aj na post primátorky Žiliny, aktuality.sk
X X X
V Benátkach si povedali áno! Niet divu, že do mesta romantiky to Ivanovičovú a Schweinsteigera stále ťahá
Tenistka Ana Ivanovičová padla do oka nemeckému futbalistovi Bastianovi Schweinsteigerovi na jeseň v roku 2014.
O dva roky nato si slávna športová dvojica povedala svoje „áno“ v romantických Benátkach. Niet preto divu, že krásne talianske mesto im prirástlo k srdcu. A obaja sa sem radi vracajú.
Hoci svadbu si slávny pár vystrojil počas leta, nie jesene, práve teraz, v októbri, sa krásna hnedovláska pochválila aktuálnymi zábermi z Benátok. Fanúšikom ponúkla niekoľko fotografií, na ktorých si spolu s manželom užívajú spoločné chvíle či už počas prechádzky mestom alebo pri pokojnom posedení v reštaurácii. Rovnaké zábery sa objavili na Instagrame ako Ivanovičovej, tak jej manžela (preklikať šipkou). 12. júla 2016 sa Bastian Schweinsteiger a Ana Ivanovičová zosobášili v Benátkach. V roku 2018 sa im narodil prvý syn Luka, v roku 2019 druhý syn Leon. /agentury/
X X X