Zatiaľ čo úradníci a novinári čakali na príchod amerického prezidenta Joea Bidena a ďalších svetových predstaviteľov na summit Severoatlantickej aliancie na predmestí Madridu, s údivom zistili, že na poprednom mieste jedálneho lístka miestnej reštaurácie je „ruský šalát“, napísala agentúra Reuters.

 Zmes hrášku, zemiakov, mrkvy a majonézy je bežnou súčasťou menu španielskych reštaurácií. Avšak pred začiatkom rokovaní, keď sa čakalo, že Rusko bude v novej strategickej koncepcii NATO označené kvôli invázii na Ukrajinu za bezpečnostnú hrozbu, vyvolala prítomnosť tohto pokrmu na jedálnom lístku rozpaky, napísala agentúra Reuters.

„Ruský šalát na summite NATO? Som trochu prekvapený takýmto výberom jedla,“ komentoval ponuku novinár Iňaki López pre španielsku stanicu La Sexta. Zdalo sa však, že atraktívny obsah prebil názov pokrmu, ktorý sa údajne vypredal v priebehu niekoľkých hodín, píše Reuters.

Menu podávané v utorok večer ministrom obrany a šéfom diplomacií na bankete v centre Madridu bolo poňaté diplomatickejšie. Španielsky šéfkuchár José Andrés servíroval klasické tapas, ku ktorému pridal „paradajkové knedličky“ a pokrm prekrstil na „ukrajinský šalát“, zrejme s odvolaním sa na ukrajinské vareniky. Andrés podobne jedlo pozmenil vo svojich reštauráciách naprieč celým Španielskom.

X X X

Slovensko v Madride do NATO nepustili. Fínsko a Švédsko dostali zelenú

V roku 1997 na summite NATO v Madride Slovensko vypadlo z prvej vlny rozširovania. Spôsobili to nedemokratické spôsoby vlády Vladimíra Mečiara. Česko, Maďarsko a Poľsko sa stali členmi Severoatlantickej aliancie v roku 1999. Slovensko ich nasledovalo až v roku 2004. Lepšie spomienky na španielske hlavné mesto budú mať Fíni a Švédi.

 Helsinki a Štokholm si podali prihlášku do NATO 18. mája. Ankara však až do utorka blokovala ďalší postup. No nakoniec sa v Madride pred summitom aliancie zrodila dohoda na stretnutí tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, fínskym prezidentom Saulim Niinistöom a generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom.

NATO sa teda už pravdepodobne o niekoľko týždňov rozšíri z 30 na 32 členov. Vstup Fínska a Švédska musia schváliť všetky krajiny aliancie vrátane Slovenska. Je to však do veľkej miery len formalita.

Najdôležitejšie bolo, že svoje námietky stiahlo Turecko. Ankara tvrdila, že najmä Švédsko podporuje teroristov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) a vadilo je aj zbrojné embargo, ktoré v minulosti na ňu severské krajiny uvalili.

„Nevieme všetky detaily, ako sa dohoda zrodila, ale musím povedať, že ma prekvapila. Memorandum o porozumení medzi zainteresovaní stranami priamo spomína Kurdov v Sýrii, Ľudové obranné jednotky a Zjednotenú demokratickú stranu, a hovorí o záväzku Švédska a Fínska bojovať proti PKK. Ďalší bod spomína, že aj proti jej takpovediac predĺženej ruke. Je jasné, že Turecko si to bude vysvetľovať tak, že Švédsko a Fínsko teraz za teroristické organizácie pokladajú aj Ľudové obranné jednotky a Zjednotenú demokratickú stranu. Jazyk dokumentu je však dostatočne vágny na to, aby mohli byť momentálne obe strany spokojné. Samozrejme, doma to Erdogan môže prezentovať ako veľké víťazstvo,“ reagoval pre Pravdu Toni Alaranta, expert na Turecko z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

Švédsky denník Dagens Nyheter napísal, že švédska tajná služba má už pripravený zoznam 10 Kurdov, ktorých by Štokholm mohol deportovať do Turecka.

Prihlášku Helsínk a Štokholmu by mali podpísať veľvyslanci krajín NATO v Bruseli.

Podľa Alarantu sa špekuluje, že za dohodou stoja aj Američania. „Hovorí sa, že šéf Bieleho domu Joe Biden odmietal schôdzku s Erdoganom, keby turecký prezident trval na vete. Je možné, že je to pravda. Erdogan od začiatku chcel, aby sa NATO zameralo na terorizmus, a chcel sa stretnúť s Bidenom. Podarilo sa mu to dosiahnuť a má aj podpísaný dokument, na základe ktorého môže tvrdiť, že Švédsko a Fínsko úplne prestali spolupracovať s kurdskými organizáciami v Sýrii,“ vysvetlil Alaranta.

Summit NATO sa v Madride začal v utorok a skončí sa dnes. Slovensko na schôdzke zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová./agentury/

X X X

Rusko na protest proti Západu zverejnilo súradnice Pentagónu či Bieleho domu

Rusko v deň začatia summitu Severoatlantickej aliancie v Madride zverejnilo súradnice Pentagónu a niekoľkých ďalších úradov západných krajín. Protestuje proti tomu, že Západ podporuje Ukrajinu pomocou svojej satelitnej technológie. Informovala o tom agentúra Reuters.

 „Celý konglomerát súkromných a štátnych orbitálnych zoskupení teraz pracuje výhradne pre nášho nepriateľa,“ povedal agentúre RIA Novosti šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.

Severoatlantická aliancia na čele so Spojenými štátmi sa netají tým, že jej členovia poskytujú Ukrajine zbrane na obranu proti ruskej invázii.

Americká spoločnosť Maxar, ktorá sa zaoberá satelitným sledovaním a medzi ktorej klientov patrí aj americké ministerstvo obrany, v posledných mesiacoch zverejnila fotografie zhotovené nad Ukrajinou a Ruskom. Okrem iného dokazovali ruské posilňovanie jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou krátko pred začatím invázie 24. februára. Moskva vtedy popierala, že sa chystá na susednú krajinu zaútočiť.

 „Dnes začína summit NATO v Madride, na ktorom západné krajiny vyhlásia Rusko za svojho najväčšieho nepriateľa,“ napísal Rogozin na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram. „Roskozmos zverejňuje satelitné fotografie miesta konania summitu a samotných ‚rozhodovacích centier‘, ktoré podporujú ukrajinských nacionalistov,“ uviedol.

„Súčasne uvádzame súradnice objektov. Pre všetky prípady,“ dodal Rogozin.

Príspevok obsahoval ruské satelitné snímky miesta konania summitu v Madride, budovy Pentagónu, Bieleho domu vo Washingtone, britských vládnych budov v centre Londýna, nemeckého kancelárstva a budovy Ríšskeho snemu v Berlíne, sídla NATO v Bruseli, sídla francúzskeho prezidenta a ďalších vládnych budov. Súradnice týchto objektov vyjadrené v stupňoch zemepisnej šírky a dĺžky sú voľne dostupné./agentury/

X X X

Na summit v Madride budeme dlho pamätať, uviedol poslanec SR Valášek 

V Poľsku bude natrvalo americká vojenská základňa a Švédsko s Fínskom vstúpia do Severoatlantickej aliancie. To sú síce len predbežné, ale zároveň prevratné výsledky samitu NATO v Madride. Označí NATO Rusko za svojho nepriateľa? Tvorí sa nová svetová zahraničná politika, alebo sa len vraciame do čias bipolárneho rozdelenia sveta?

Severoatlantická aliancia rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov. Hlavy štátov a vlád štátov NATO na summite v Madride zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami. Vyplýva to z tlačového vyhlásenia summitu.

Tomáš Valášek, nezaradený poslanec NR SR patriaci do klubu strany Progresívne Slovensko, bývalý veľvyslanec SR pri NATO, označil prijatie Švédska a Fínska za “nie úplne nové“. Avšak podotkol, že zväčšovanie vojenskej prítomnosti NATO v Európe je rozhodne krok do neprebádaného územia. “To, že zvyšujeme záložné sily sedem až osemkrát, je pamätihodné,“ povedal. Summit v Madride označil za prekvapivý, ale “budeme na neho dlho pamätať“.

“Možno hovoriť o prelomovom summite,“ povedal Peter Kmec, nezaradený poslanec NR SR patriaci do klubu strany Hlas-SD, bývalý veľvyslanec SR v USA. Vyzdvihol dôležitosť summitu kvôli rozšíreniu severoatlantickej aliancie o bývalé neutrálne krajiny ako sú Švédsko a Fínsko. “Došlo k výraznej zmene v bezpečnostno-politickom prostredí na európskom kontinente, pretože sa zmenila bezpečnostná stratégia NATO,“ povedal Kmec. “Bude to mať dopady na vzťahy s Ruskom,“ dodal.

 Rozšírenie vojenskej prítomnosti v Poľsku označil Valášek znova za kvalitatívne, keďže ide podľa neho o rozšírenie operácie, ktorá už predtým existovala. “Aliancia urobila zásadný posun, lebo zmenila taktiku na vojnu s Ruskom,“ uviedol. Podľa neho, keďže Rusko nebolo predtým považované za nepriateľa, východná hranica NATO bola chránená nízkym počtom vojakov, ktorých hlavný cieľ bol ustupovať a spomaliť postup ruskej armády. “Po novom je stratégia aliancie neustúpiť ani centimeter, čo vyžaduje mať dostatok síl na východnom krídle NATO,“ dodal.

Kmec zdôraznil, že vytvorenie vojenskej základne stáleho veliteľstva v Poľsku je výsledkom aktuálneho hodnotenia bezpečnostného prostredia v strednej Európe. “Je vidno, aj v situácii okolo Kaliningradu, že bezpečnostná situácia sa výrazne komplikuje,“ povedal. Posilňovanie vojenskej prítomnosti spojencov označil za dôsledok tejto situácie ako aj konfliktu na Ukrajine. “Spolupráca Poľska a USA je strategickým cieľom tejto krajiny,“ povedal Kmec. “Pre Poľsko je Rusko dlhodobo veľmi komplikovaný partner, Ruská federácia je z pohľadu Poľska bezprostredná hrozba už desaťročia,“ dodal./agentury/

X X X

Ruské príjmy z ropy a plynu neklesajú. Embargo Západu zatiaľ veľmi nefunguje

Plán Západu znížiť príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív zatiaľ nevychádza.

Sankcie, ktoré uvalil Západ na Moskvu, majú zatiaľ zmiešané následky na ruskú ekonomiku. Kým na jednej strane tamojší obyvatelia pociťujú nedostatok tovarov pre odchod mnohých zahraničných firiem z krajiny, na druhej strane Kremeľ stále získava miliardy dolárov z predaja fosílnych palív.

Napriek snahe o obmedzenie nákupov ropy a plynu Rusku vôbec neklesli príjmy z týchto exportov oproti minulému roku. Dôvodom je, že ceny na komoditných trhoch od vypuknutia vojny a uvalenia embarga vystrelili nahor a naďalej sa držia na vysokých úrovniach.

Navyše ruská ropa sa dostáva do Európy sprostredkovane cez tretie krajiny. Ako upozornil francúzsky denník Les Echos, do Únie začali vo veľkom prúdiť pohonné látky z Indie, ktorá ich vyrába z ruskej ropy. Pritom začiatkom tohto roka druhá najľudnatejšia krajina nedovážala z Ruska vôbec žiadne čierne zlato.

Obrovské príjmy stále tečú do Moskvy

Podľa prepočtov odborníkov zinkasovala Moskva od vpádu na Ukrajinu do začiatku júna za vývoz ropy, plynu a uhlia 93 miliárd dolárov (88,5 mld. eur). Najväčšími odberateľmi boli Čína, Nemecko, Taliansko a Holandsko.

„Embargo na ruskú ropu a plyn je úspešné len čiastočne. Rusko si našlo náhradných odberateľov v ázijských ekonomikách – najmä Indii, Číne a Kazachstane. Síce nakupujú minimálne o 30 až 40 percent lacnejšie oproti cenám na svetových trhoch, čo pre Moskvu predstavuje ušlý zisk, avšak krajine to nevadí. Veď ceny sú vyšponované veľmi vysoko. Bez vojny na Ukrajine by boli nižšie,“ zhodnotil Ľuboš Pavelka z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

 Podľa neho by bolo embargo úspešné len vtedy, ak by sankcie boli rozšírené aj na štáty, ktoré sa stali takzvanými komoditnými priekupníkmi. Takéto návrhy však na svetových fórach alebo diskusiách lídrov krajín G7 zatiaľ nikto ani nespomenul.

„Odstrihnutím krajín, ktoré sa podujali na priekupníkov s komoditami, by sa dalo vyriešiť naozaj veľa. Lenže donútiť štáty, ktoré nemajú demokratické princípy riadenia spoločnosti ako prioritu, je ťažké. Pravdepodobne by nepomohlo ani vylúčenie týchto štátov z medzinárodných organizácií,“ priblížil Pavelka.

Ako ďalej dodal, je naivné očakávať rovnaký postup pri zavádzaní embarga od každého západného štátu, lebo každý z nich je závislý od ruskej ropy a plynu v inej miere. Krajiny, ktoré nemajú more, sú odkázané na kapacitné možnosti tranzitu týchto komodít prostredníctvom tankerov a následné prečerpávanie v prístavoch.

Pomohla by recesia

Za výrazným zdražovaním je predovšetkým celková neistota na trhoch. „Prudký rast cien ropy a plynu, ktorého sme svedkami, je výsledkom neistoty na trhu. Odberatelia intenzívne hľadajú náhrady za ruský plyn a ropu, čo ťahá svetové ceny hore,“ vysvetlil analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Ďalším dôvodom sú sankcie na finančných trhoch, ktoré sťažujú sprocesovanie platieb a uzatváranie kontraktov.

„Stále platí, že Rusko zatiaľ nestráca príjmy z fosílnych palív, ale stráca trhy. Opätovný návrat na ne bude ťažký,“ doplnil Vlachynský.

Analytik tvrdí, že ideálne riešenie na zníženie cien týchto komodít momentálne neexistuje. Odmietnutím ruských zdrojov vzniklo na trhu ponukové vákuum, ktoré sa musí zaplniť novými dodávateľmi. A to bude pár rokov trvať. K nižším cenám by „dopomohla“ globálna recesia, ktorá by zlacnila komodity. Tej sa však svet chce za každú cenu vyhnúť, aktuality.sk

X X X

Koaličná kríza aj v parlamente? Poslanci vládnych strán si potápajú zákony. Pomohli aj opozícii

Poslanci, ktorým zákony neprešli, ani nepoznali dôvody, pre ktoré ich partneri odmietli.

Koaličná kríza sa preniesla už aj do parlamentu. Vďaka chaosu panujúcemu medzi vládnymi stranami sa viacerým koaličným poslancom nepodarilo na aktuálnej schôdzi presadiť vlastné návrhy zákonov. A naopak, koalícia pomohla k schváleniu opozičného návrhu.

Cez plénum neprešiel zákon poslanca OĽaNO Martina Fecka o obecnom zriadení ani návrh skupiny koaličných poslancov o turistických trasách.

A naopak, koaliční zákonodarcovia pomohli schváliť návrh nezaradeného opozičného zákonodarcu Jozefa Šimka, ktorý do parlamentu prišiel spolu s ĽSNS.

Poslanci, ktorých zákony neprešli, hovoria o chaose či nedorozumeniach. Nefunkčná koaličná rada však za to podľa nich nemôže. A to aj napriek tomu, že lídri koaličných strán spolu nerokovali už viac ako 20 dní.

Zemanovej chýbal jeden hlas

Oba prípady koaličných návrhov ilustrujú, ako aktuálne trpí spolupráca medzi koaličnými stranami. Jednému z nich chýbal v prvom čítaní jeden hlas, druhý nebol schválený v treťom čítaní. V oboch prípadoch išlo teda o neštandardné situácie.

Ten prvý predložila skupina poslancov okolo šéfky klubu SaS Anny Zemanovej. Zákon mal upravovať práva a povinnosti turistov, správcov turistickej trasy a správcu pozemku, cez ktorý vedie trasa. Zákonodarcovia okrem toho žiadali vytvorenie štátneho registra turistických informačných miest smerovníkov a trás.

Z úpravy však nič nebolo. Nenazbieral sa dostatok hlasov ani na to, aby prešiel prvým čítaním. A to aj napriek tomu, že mnohí poslanci koalície boli za a s návrhom dávnejšie súhlasila aj koaličná rada.

Predkladateľom chýbal na posunutie zákona do druhého čítania jeden hlas. Podporila ho väčšina prítomných poslancov OĽaNO, SaS aj Za ľudí. Spolu 67 zo 135 prítomných zákonodarcov. Návrh potopili poslanci koaličného hnutia Sme rodina. Takmer všetci s výnimkou Ľuboša Krajčíra boli proti. Krajčír sa zdržal.

„Trochu sme podcenili komunikáciu vo vnútri koalície. Ale nepredpokladala som, že Sme rodina sa takýmto spôsobom zachová. Výhrady, o ktorých som vedela, mali smerovať od Horskej záchrannej služby. S nimi sme všetky námietky mali vysporiadané a zapracovali sme ich do návrhu,“ vysvetľuje Zemanová pre Aktuality.sk. Zákon pritom prešiel aj cez koaličnú radu.

Stav koaličných vzťahov

Ďalší z prekladateľov zákona Tomáš Lehotský (SaS) hovorí v tomto prípade o nedorozumení zo strany koaličných partnerov. Mal pritom informácie, že by sa zákon mal dostať do druhého čítania.

„Neodvážim sa povedať, či za to môžu vzťahy v koalícii, ale vzhľadom na to, ak sa správajú koaliční partneri, neprekvapilo by ma to. Jednoducho neviem, čo proti tomu zákonu mali,“ odpovedal Lehotský na otázku, či neúspech zákona v parlamente nesúvisí s atmosférou v koalícii.

Jozef Lukáč zo Sme rodina trval na tom, že k zákonu malo hnutie výhrady. Návrh bol podľa neho protiústavný, pretože obmedzoval vlastnícke práva. Preto sa kollárovci postavili proti.

Zemanová plánuje zákon do parlamentu opätovne predložiť. Môže tak spraviť najskôr o šesť mesiacov.

Fecka zastavila SaS

Ďalším neúspešným zákonom v parlamente bol počas aktuálnej schôdze návrh o obecnom zriadení. Ten predložil poslanec OĽaNO Martin Fecko. Chcel ním docieliť, aby mohli obyvatelia prostredníctvom referenda alebo petície rozhodnúť o odčlenení časti obce.

Zákon, paradoxne, skončil tesne pred úplným schválením, teda v treťom čítaní, ktoré už býva len formalitou. Ak sa návrh dostane až sem, v drvivej väčšine prípadov ho parlament schváli.

To však nebol Feckov prípad. Hoci predtým mal podporu koaličný partnerov, v treťom čítaní zdvihlo za jeho zákon ruku len 56 zo 127 prítomných poslancov. Žiadnu podporu nenašiel medzi zákonodarcami z klubu SaS. Zo Sme rodina hlasovali za zákon len dvaja členovia. Paradoxne, práve Sme rodina zákon v predchádzajúcich hlasovaniach podporovala.

„Mali sme voľnú ruku. Niektorí poslanci mali voči návrhu výhrady, ale ja som ho podporil,“ vysvetlil hlasovanie hnutia Sme rodina Jozef Lukáč. Podľa neho sa nedá očakávať, že by poslanec z Banskej Bystrice mal podporiť odpojenie mestskej časti Sásová. Práve takýto argument proti zákonu zaznel na klube hnutia.

Predkladateľ návrhu Martin Fecko pre Aktuality.sk uviedol, že bol ubezpečovaný o tom, že návrh prejde. „Nevedel som, že majú taký veľký problém. Bol by som to išiel vysvetliť na klub. Nechcem to ale nikomu zazlievať,“ doplnil.

Fecko si zároveň nemyslí, že neúspech jeho zákona súvisí so zlými vzťahmi v koalícii. Zdôraznil však, že isté problémy existujú. „Trochu sa to chaotickejšie riadi a ťažšie sa spolupracuje. Treba navodiť atmosféru spolupráce, nie rozbrojov,“ dodal.

Podporili opozičný návrh

Feckova atmosféra spolupráce však vznikla v inom prípade – pri návrhu opozičného poslanca Jozefa Šimka. Minulý týždeň bol schválený jeho návrh, týkajúci sa odpustenia pokút samosprávam.

Koaliční poslanci pritom obišli aj premiéra Eduarda Hegera, ktorý prisľúbil, že zákon s rovnakým znením predloží do parlamentu on. Už to nestihol. Časť poslancov Sme rodina zahlasovala za Šimkov zákon, a ten prešiel aj vďaka tomu, že viacerí zákonodarcovia OĽaNO vytiahli karty z hlasovacích zariadení, čím znížili počet hlasov potrebných na schválenie zákona.

„Na klube sme mali dohodu, že pri návrhu pána Šimka sa zdržíme. Tak som to aj oznamoval klubu SaS. A netuším, čo sa stalo s vyťahovaním kariet, ešte stále to prešetrujeme. Ale ak to bolo zámerné, považujem to za porušenie dohôd, ktoré sme mali v rámci klubu,“ povedal v našom rozhovore podpredseda klubu Obyčajných ľudí Milan Vetrák.

Len čo krízu zažehnali, prišla nová

Prvýkrát SaS zrušila účasť na koaličnej rade 7. júna, dôvodom mali byť útoky Igora Matoviča „Na koaličných radách sme od neho neustále vystavení opakovaným osobným útokom. Koalícia je však o rovnocenných partneroch, ak si to líder OĽaNO neuvedomuje, nevidíme žiaden zmysel chodiť na rokovania koaličnej rady,“ napísala strana v stanovisku s tým, že potrebuje oddych od hašterenia, ktoré vyvoláva Igor Matovič.

Návrat SaS na koaličné rady oznámil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár 21. júna. Premiér Eduard Heger vraj prisľúbil šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi, že útoky zo strany ministra financií Igora Matoviča sa skončia. To však netrvalo ani deň.

Po hlasovaní o miliardovom Matovičovom balíku, ktorý presadili Obyčajní ľudia aj s hlasmi extrémistov z ĽSNS, obvinil Igor Matovič SaS zo „spiknutia s fašistami“, pretože medzi tými, ktorí nehlasovali za balík, boli aj odídenci z ĽSNS združení v Republike. Sulíkovci na to reagovali opätovným zastavením svojej účasti na stretnutiach lídrov vládnych strán.

Práve minister financií a šéf Obyčajných ľudí v utorok pripustil, že situácia je vážna a bez koaličného partnera sa nedajú prijímať dôležité rozhodnutia. V tejto súvislosti zvolal na tento týždeň aj predsedníctvo hnutia OĽaNO.

„Chceme zvýšiť učiteľom platy a my sa s tým nemáme o kom baviť. Pretože jeden koaličný partner nechodí na koaličné rady,“ uzavrel Matovič, aktuality.sk

X X X

Rusko sa neobáva vstupu Fínska a Švédska do NATO, na nasadenie vojenských jednotiek aliancie do týchto škandinávskych krajín však zrkadlovo odpovie. Podľa agentúry TASS to povedal ruský prezident Vladimir Putin. Lídri členských krajín NATO sa rozhodli formálne spustiť proces prijímania Švédska a Fínska do aliancie.

„Nie je nič, čo by nás mohlo na členstve Fínska a Švédska v NATO znepokojiť. Ak chcú (vstúpiť do NATO), tak prosím,“ povedal Putin. „Ak budú v (týchto krajinách) nasadené vojenské jednotky a infraštruktúra, budeme musieť zrkadlovo odpovedať a utvoriť rovnakú hrozbu, aká z týchto území hrozí nám,“ dodal na tlačovej konferencii v turkménskej metropole Ašchabad, kde sa na svojej prvej oficiálnej ceste do zahraničia od začiatku vojny na Ukrajine zúčastnil na summite krajín susediacich s Kaspickým morom.

X X X

Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Týka sa to napríklad ocele. Prímorská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom.

Reuters vysvetľuje, že západné mocnosti sa síce jasne postavili v prípade ruskej vojenskej agresie na Ukrajine za Kyjev, avšak európske krajiny balansujú medzi prísnymi sankciami a snahou vyhnúť sa ďalšej eskalácii napätia s Moskvou. To je dôvod, prečo sa predstavitelia EÚ – s podporou Nemecka – snažia nájsť kompromis v prípade Kaliningradskej oblasti, uviedol zdroj agentúry.

Dodal, že ak by sa nepodarilo obnoviť spojenie medzi Ruskom a jeho exklávou, Moskva by sa mohla rozhodnúť kliesniť si cestu vojensky cez 65-kilometrový Suwalský koridor medzi Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou.

X X X

Rusko naznačilo, že ak západné krajiny zhabú jeho zahraničné aktíva vrátane devízových rezerv ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov, mohlo by v rámci odvety skonfiškovať západné aktíva a podniky v Rusku. Informuje o tom agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšom tlačovom brífingu varovala, že Rusko bude prípadné zmrazenie svojich aktív v zahraničí považovať za „nezákonný a nepriateľský útok, čo ho bude oprávňovať podniknúť odvetné kroky na ochranu svojich záujmov“.

„Nemali by sme zabudnúť na zahraničné aktíva západných krajín, podniky a občanov na území našej krajiny,“ povedala v tejto súvislosti Zacharovová.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ale aj ďalší západní politici už navrhli zhabanie ruských aktív v zahraničí a ich použitie na povojnovú obnovu Ukrajiny.

X X X

 Ukrajina a Rusko si vymenili 144 zajatcov, ide o najväčšiu výmenu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, uviedla podľa agentúry Unian ukrajinská vojenská rozviedka. Medzi 144 Ukrajincami je 95 obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ, z toho 43 vojakov pluku Azov.

Väčšina oslobodených Ukrajincov má ťažké zranenia: strelné rany, popáleniny, zlomeniny aj amputované končatiny.

Najstaršiemu z prepustených je 65 rokov, najmladšiemu je 19. Hlavné riaditeľstvo spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany uviedlo, že pracuje na tom, aby sa do vlasti vrátili všetci zajatí obrancovia.

Šéf proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin dnes výmenu potvrdil. „Dnes sa vracia domov 144 bojovníkov Doneckej ľudovej republiky a Ruskej federácie,“ napísal na svoj telegramový účet. „Kyjevu sme odovzdali rovnaký počet väzňov, väčšina z nich bola zranená,“ uviedol.

X X X

Sýria oficiálne uznala nezávislosť a zvrchovanosť dvoch proruských útvarov na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, uviedla sýrska štátna agentúra SANA s odkazom na zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničia. Moskva tieto samozvané republiky uznala krátko pred začatím invázie na Ukrajinu.

Sýrska prezidentská kancelária vo februári potvrdila, že má v úmysle s týmito odštiepeneckými republikami nadviazať vzťahy, píše agentúra Reuters.

Rusko, ktoré je spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada, sa do vojny v Sýrii zapojilo na strane Damasku v roku 2015, čo ovplyvnilo pomer síl v prospech režimu. Konflikt v Sýrii prepukol v roku 2011 po brutálnom potlačení protivládnych protestov. Vojna si odvtedy vyžiadala životy približne pol milióna ľudí.

X X X

Izraelský premiér Bennett avizoval svoj odchod z politiky

Dosluhujúci izraelský premiér Naftali Bennett sa nebude uchádzať o znovuzvolenie v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roku. V stredu večer to oznámil jeho hovorca, podľa ktorého Bennett po voľbách odíde z politiky, informuje agentúra AFP.

„Ako predseda vlády som sa usiloval starať sa o všetkých občanov bez ohľadu na to, koho volili,“ vyhlásil Bennett. Dôvody pre svoj avizovaný odchod z politiky neuviedol, konštatuje agentúra DPA.

Bennett bude v rámci dočasnej vlády vedenej súčasným šéfom diplomacie Jairom Lapidom, ktorá bude vládnuť do jesenných volieb, pôsobiť ako jeho zástupca.

 Naftali Bennett, ktorý vedie ideologicky rôznorodú koalíciu zloženú z ôsmich strán od 13. júna 2021, minulý týždeň pripustil, že jeho vláda už nie je ďalej udržateľná. V parlamente totiž už nemá väčšinu. Vládna koalícia následne uviedla, že chce urýchlene schváliť zákon, ktorý umožní nové voľby. Tie by sa mali konať koncom októbra alebo začiatkom novembra.

Záverečné hlasovanie o rozpustení izraelského parlamentu (Knesetu), ktoré bude znamenať už piate parlamentné voľby v krajine za posledné štyri roky, sa má uskutočniť vo štvrtok. Vicepremiér a minister zahraničných vecí Jair Lapid, ktorý sa má stať novým predsedom dočasného kabinetu, by sa tak mohol ujať úradu v piatok ráno.

Bývalý premiér a súčasný opozičný líder Benjamin Netanjahu a jeho spojenci okrem toho vedú rokovania s cieľom vytvoriť novú vládu ešte v rámci súčasného parlamentu, čím by sa predišlo voľbám./agentury/

X X X

Odhalil podvody s vinárstvami na Tokaji. Odsúdenému musí zaplatiť za ohováranie

Súdy oznamovateľovi protispoločenskej činnosti Attilovi Ilkovi právoplatne prikázali zaplatiť odsúdenému tokajskému vinárovi Štefanovi Dučovi za poškodenie dobrého mena náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5-tisíc eur.

VEĽKÉ KAPUŠANY: V roku 2010 spísal oznámenie o podozreniach z tunelovania eurofondov v tokajských vinárstvach podnikateľa Štefana Duča s väzbami na najvyššiu politiku a posunul ho Európskemu úradu pre boj proti podvodom do Bruselu. V tom čase právnik Attila Ilko z Veľkých Kapušian slovenským vyšetrovacím orgánom neveril, a preto sa obrátil na inštitúcie stojace o stupienok vyššie.

Európski vyšetrovatelia celý prípad udeľovania dotácií na dva veľké vinárske závody – Tokajskú spoločnosť Viničky a Vinárstvo Viničky – preverili spoločne aj s ich výstavbou a obstaraním vinárskych technológií. A zistili, že východoslovenský podnikateľ a tamojší regionálny politik Štefan Duč z Trebišova v oboch prípadoch projekty umelo nafúkol, čím sa neoprávnene obohatil o niekoľko miliónov eur.

Napokon sa do celého procesu zapojili aj slovenské orgány činné v trestnom konaní. Brusel celú kauzu tokajských vinárstiev nahlásil slovenskej prokuratúre, ktorá odštartovala ďalšie šetrenie. Štefan Duč sa tak postavil pred Špecializovaný trestný súd, ktorý opakovane skonštatoval, že sa podvodmi obohatil o minimálne 2,8 milióna eur a vlani v apríli ho napokon právoplatne poslal za mreže na 10 rokov plus dostal pokutu vo výške 100-tisíc eur. Tú však odsúdený Trebišovčan Duč nezaplatil, a tak si vo väzení posedí ešte o jeden rok dlhšie.

Duča odsúdili, ochranu osobnosti však porušil

Paradoxne pritom vyznieva verdikt východoslovenských súdov, ktoré právoplatne prikázali oznamovateľovi trestnej činnosti tokajského vinára zaplatiť Štefanovi Dučovi za poškodenie dobrého mena náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5-tisíc eur. Aktuálne túto sumu plus trovy exekútora a oprávneného Štefana Duča, čiže dokopy takmer 6600 eur, od Attilu Ilka vymáha cez exekútora odsúdený podnikateľ Štefan Duč vo výkone trestu.

„Kvôli exekúcii je obstavený celý môj nehnuteľný majetok aj bankové účty. Mám z toho pocit, že na Slovensku nie sú oznamovatelia podvodov a trestnej činnosti nijako chránení. Práve naopak, čelia veľkému riziku a hrozbe, že nakoniec to celé vypáli proti nim, aj keď majú v konečnom dôsledku pravdu,“ hovorí Attila Ilko.

Duč v roku 2016 podal na Okresnom súde Michalovce na Attilu Ilka žalobu na ochranu osobnosti. V nej sa okrem iného domáhal ospravedlnenia formou doporučeného listu za poškodenie dobrého mena na verejnosti, zverejnenia jeho obsahu, ktorého presné znenie v žalobe aj navrhol, v troch celoslovenských denníkoch či náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 30-tisíc eur.

V apríli 2018 vyniesla sudkyňa Agáta Štefaničová verdikt. V ňom síce z väčšej časti Dučovu žalobu zamietla, ale priznala mu od Ilka nemajetkovú ujmu vo výške 5-tisíc eur. Koncom januára 2020 senát košického krajského súdu v zložení predsedkyne Evy Feťkovej a sudkýň Angeliky Sopoligovej so Zuzanou Čisovskou tento rozsudok potvrdil.

Sudkyňa uverila aj Vadalovi

Platobný príkaz na základe právoplatných rozsudkov východoslovenských súdov vydal v máji 2020 Okresný súd v Banskej Bystrici.

„Dobré meno, na základe ktorého sa chráni pred súdom osobnosť, si každý buduje sám svojím konaním. V čase vydania jednotlivých rozsudkov na súdoch v Michalovciach a Košiciach Európsky úrad pre boj proti podvodom, prokuratúra i súdy, aj keď vtedy nie právoplatne, jasne konštatovali, kto tu robil podvody a zneužil peniaze. Viac k tomu nemám čo povedať. Neviem, čo si o tom celom mám myslieť,“ dodáva Ilko.

Michalovská sudkyňa Agáta Štefaničová uverila Dučovi a jeho svedkom, ktorí na súde v jeho prospech vypovedali. Bol medzi nimi napríklad taliansky podnikateľ z Trebišova Antonino Vadala, ktorý sa rád fotil s politikmi. Najznámejšia je jeho fotka s bývalým poslancom za Smer-SD Robertom Madejom.

„Svedok Vadala vypovedal, že žalovaný mu hovoril, že mu Duč nechce vybaviť eurofondy, že Štefana Duča bude teraz Ilko špiniť, že bude posielať anonymy, že Duča to bude stáť veľa peňazí. Tiež sa ho Ilko pýtal, či nemá nejaké informácie na Duča v tom zmysle, že je podvodník, že kradne eurofondy, že je depeháčkar,“ píše sa v Štefaničovej rozsudku.

Vadalu, mafiána s väzbami na kalábrijskú mafiu ‚Ndrangheta, pred vyše dvoma rokmi odsúdil benátsky súd za pašovanie drog. Za pašovanie kokaínu z Južnej Ameriky do Talianska a aj na Slovensko dostal deväť rokov a štyri mesiace. V tuzemsku sa taliansky priekupník s väzbami na mafiu stal známym najmä pre svoj vzťah s asistentkou politika Roberta Fica – štátnou radkyňou Máriou Troškovou, keď bol šéf Smeru druhýkrát premiérom.

Priťažili mu aj trestné oznámenia

Medzi ďalšími Dučovými svedkami boli napríklad novinári Vanda Felšöci Rusnáková a Marián Kizek, dlhoročný košický župan Zdenko Trebuľa, starosta obce Kechnec Jozef Konkoly ale aj družka odsúdeného daňového podvodníka a nekorunovaného „kráľa Zemplína“ Mikuláša Varehu – Daniela Bodnárová.

Tú aktuálne Okresný súd v Trebišove súdi za nevyplatené mzdy a poistné vo firme Jomado, ktorá v minulosti prevádzkovala legendárnu Varehovu benzínovú pumpu Agent 007 pri Slovenskom Novom Meste. Bodnárovú tiež vyšetruje NAKA pre podozrenia z podvodu, že si nechala nezákonne vyplatiť agrodotácie na ovocný sad, ktorý bol v zlom vegetačnom stave.

Obaja novinári pred súdom tvrdili, že v ich prípade nejde o odhalenie identity zdroja informácií, keďže zo stretnutí s Ilkom nikdy nič nepublikovali a navyše mal tie isté informácie pod vlastným menom vo forme trestných oznámení odstúpiť aj orgánom činným v trestnom konaní.

Ilkovi pred súdom tiež priťažil fakt, že na Duča podal v rade niekoľko trestných oznámení pre podozrenia z rôznych údajných trestných činov. V drvivej väčšine ich viaceré zložky policajného zboru postupne buď odmietli, odložili alebo zastavili.

Odmenu mu nepriznali

Attila Ilko tak musí Štefanovi Dučovi, ktorý si aktuálne vo väzení v košickej mestskej časti Šaca odpykáva trest, zaplatiť 5-tisíc eur za ohováranie. Vzhľadom na to, že Duča nakoniec právoplatne uznali vinným aj súdy, požiadal Ilko štát o vyplatenie odmeny za pomoc pri odhalení obrovskej sprenevery peňazí z eurofondov.

Koncom vlaňajška sa preto obrátil na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a požiadal ho o vyplatenie odmeny vo výške 62-tisíc eur.

Úrad mu však žiadosť zamietol. V rámci svojho rozhodnutia sa odvolal na to, že v tomto prípade nešlo o takzvané kvalifikované oznámenie. To podľa našej legislatívy vydáva iba prokurátor. A to je aj Ilkov problém, ktorý podozrenie z podvodu nahlásil rovno do Bruselu a nie slovenským vyšetrovacím orgánom.

Svoj krok právnik z Veľkých Kapušian zdôvodňuje tým, že v danom čase – teda v roku 2010 – nemal dôveru v domácich vyšetrovateľoch. Jednoducho sa bál, že celý prípad niekto zametie pod koberec a Duč za svoje podvody nebude pykať.

Sulíkovi odpustil

Dotačný podvodník Štefan Duč sa zároveň dožadoval od šéfa strany Sloboda a Solidarita 100-tisíc eur v rámci žaloby na ochranu osobnosti. Nakoniec si koncom minulého roka tento ťah rozmyslel a súdny spor so súčasným ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom po šiestich rokoch ukončil späťvzatím žaloby.

Skrachovaný vinár zažaloval ministra ešte v roku 2015, keď pôsobil v Európskom parlamente. Sulík viackrát poukázal na Dučove machinácie, vďaka ktorým sa obohatil na úkor eurofondov o vyše 2,8 milióna eur. Na základe toho Dučov biznis preverili aj bruselskí vyšetrovatelia, ktorí odhalili miliónové podvody.

Ilko sa s verdiktom košického súdu nezmieril, pretože ho považuje za absolútne nespravodlivý vzhľadom na to, že podvody na ktoré poukazoval, sa nakoniec potvrdili. Advokát napáda aj exekúciu, ktorá sa voči nemu medzičasom rozbehla. Okrem toho podal dovolanie na Najvyšší súd, ako aj sťažnosť na Ústavný súd, aktuality.sk

X X X

Dôchodca sa nemôže dostať na svoj pozemok. Štátny fond mu odmieta predať prístupovú cestu

 

 Rodina Labaničovcov chce odkúpiť od štátu malý kúsok pôdy, aby sa mohla dostať k svojmu pozemku, na ktorom si plánuje postaviť rodinný dom. Slovenský pozemkový fond však ich žiadosti vytrvalo odmieta.

Už takmer 15 rokov sa snaží penzista Ján Labanič z obce Horné Orešany získať prístupovú cestu k svojmu pozemku. Bohužiaľ, zatiaľ všetky jeho snahy stroskotali na štátnom úrade. Slovenský pozemkový fond mu totiž odmieta predať malú parcelu s rozlohou 150 metrov štvorcových, aby si mohol vybudovať prístupovú cestu.

Všetko sa začalo pred vyše 20 rokmi, keď si rodina Labaničovcov kúpila pozemok na Majdáne, čo je súčasť obce Horné Orešany neďaleko Trnavy. Ich zámerom bolo postaviť si niekedy v budúcnosti rodinný dom.

Dedičstvo Chemolaku

Parcela a viacero ďalších v okolí patrila firme Chemolak. Kedysi tento výrobca farieb mal fabriku práve na Majdáne. Lenže v 90. rokoch po privatizácii, keď podnik ovládol známy oligarcha Juraj Široký, sa firma dostala do problémov. Preto svoju neutešenú finančnú situáciu riešila rozpredajom nepotrebného majetku. Desiatky ľudí takto získali pozemky na Majdáne rovnako ako Labaničovci.

Po niekoľkých rokoch, keď ešte neriešili výstavbu domu, si však rodina uvedomila jeden problém. A to, že ako v okolí poskupovali ľudia ďalšie parcely, tak sa im znížili možnosti prístupu na ich pozemok. Došlo to až tak ďaleko, že im nakoniec zostali dve alternatívy, kadiaľ by mohla viesť prístupová cesta k ich pozemku.

Jednou z možností je malá susedná parcela s rozlohou 200 metrov štvorcových, ktorá ešte stále patrí firme Chemolak. Tá však Labaničovcom túto parcelu reálne nechce odpredať. Požaduje za ňu totiž niekoľkonásobne vyššiu cenu, než sa bežne predáva aktuálne v okolí.

„Chemolak chcel za niekoľko desiatok metrov štvorcových 10-tisíc eur. To sme nemohli akceptovať. A o nejakom znížení firma odmietla rokovať,“ hovorí Labanič.

Riešenie prostredníctvom SPF

Preto zostala rodine posledná možnosť, a to získať malý pozemok od Slovenského pozemkového fondu (SPF). Labanič podal v roku 2007 žiadosť, aby mu SPF odpredal o pár metrov ďalej inú parcelu, ktorá patrí momentálne štátu.

Fond však na túto žiadosť nereagoval a neskôr zástupcovia štátu tvrdili, že sa to nedá. Dôvodom malo byť, že by tak prišlo k rozdrobeniu parcely a navyše daný pozemok je vedený ako záhrada.

„Pracovníci fondu o mojej žiadosti rozhodli len tak od stola bez toho, aby sa boli pozrieť na mieste. Keby prišli, tak by zistili, že žiadna záhrada to nie je. Ako môžete vidieť na vlastné oči, ide o lesnú cestu, ktorá tu je už veľmi dlho a vedie k ďalším domom, ktoré tu vyrástli,“ pokračuje ďalej Labanič a ukazuje na sporný pozemok.

Roky sa nič nedialo

Napriek viacerým námietkam a urgenciám SPF niekoľko rokov so žiadosťou nič neurobil. Až o osem rokov neskôr dostal Labanič list, v ktorom sa fond dopytoval, či má ešte stále záujem o kúpu danej parcely.

Pracovníci SPF v liste z roku 2015 uviedli, že vzhľadom na nové nariadenie vlády by mohli preskúmať jeho žiadosť spred ôsmich rokov. Preto ho listom vyzvali, aby im oznámil, či má stále záujem.

V tom čase však Labanič musel riešiť oveľa závažnejšie veci – svoje zdravotné problémy. Preto na list spočiatku nereagoval. Až neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zlepšil, informoval fond, že stále má záujem o časť pozemku v ich vlastníctve.

Odpoveď dostal až v auguste minulého roku. Stanovisko SPF ho však nepotešilo, pretože jeho žiadosť zamietol. Úradníci sa v liste odvolali na nesplnenie zákonných podmienok.

„Vo vašom prípade nemôžeme súhlasiť s nevyhnutným prístupom, nakoľko podľa doložených dokumentov tento titul nie je naplnený a prístup k vašej nehnuteľnosti je možné riešiť aj cez pozemky iných vlastníkov,“ uviedol fond.

Drahá alternatíva

Pracovníci mali na mysli už spomínanú druhú parcelu patriacu Chemolaku, za ktorú firma požaduje niekoľkonásobne vyššiu ako trhovú cenu.

„Myslel som si, že výmenou vlády príde aj ak zmene prístupu štátnych úradov, ktoré budú pracovať pre ľudí. Chcem len malý pozemok, za ktorý zaplatím normálnu trhovú sumu. Nič viac nepotrebujem. Namiesto toho tu úrady vymýšľajú dôvody, ako sa to nedá,“ konštatuje Labanič.

Napriek zamietavému stanovisku sa nevzdal a podal podnet na preverenie. O svojom probléme informoval aj nového šéfa SPF Jána Marosza (OĽaNO).

Všetko podľa zákona

Fond sa však bráni tvrdením, že postupuje podľa zákona.

„SPF predáva pozemky výlučne v prípadoch, v ktorých to dovoľujú platné právne predpisy. Každá žiadosť je posudzovaná individuálne aj podľa širších okolitých vlastníckych vzťahov. Z toho vyplýva, že fond nemôže predať záujemcovi ľubovoľný pozemok vo vlastníctve SR alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktorý spravuje, pokiaľ žiadateľ nesplní právny titul stanovený platnými právnymi predpismi,“ vysvetľuje hovorca SPF Pavel Machava.

Ako ďalej uvádza, fond ponúkol Labaničovcom aj inú možnosť, ako sa dostať k danému pozemku. S týmto riešením prišiel po tom, ako hlava rodiny napísala odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu.

„SPF dal p. Labaničovi do pozornosti možnosť ďalšieho postupu prevodu pozemku. Ak príslušný stavebný úrad rozhodne o povolení stavby prístupovej cesty, je možné začať konanie, avšak nevyhnutnou podmienkou k vydaniu rozhodnutia stavebného úradu je aj stanovisko SPF k stavbe na základe doloženého projektu,“ priblížil Machava.

Nové riešenie

Tvrdí, že pokiaľ by stavebný úrad vydal príslušné rozhodnutie, na základe právoplatného rozhodnutia by fond mohol postupovať ďalej k predaju pozemku osobe, ktorá je ako stavebník uvedená v príslušnom rozhodnutí.

Ako dodáva Labanič, SPF už medzičasom predložil požadované doklady od príslušného stavebného úradu, a to potvrdenie, že sa môže na danom pozemku stavať, ako aj vyjadrenie k možnej prístupovej ceste.

„Generálny riaditeľ SPF mi na moje písomné žiadosti od marca 2022 však neodpovedá. A pritom ide iba o jednoduchú záležitosť – umožnenie prístupu k približne osem metrov vzdialenej lesnej ceste, z ktorej by som sa dostal na náš pozemok. Celý postup fondu považujem za úmyselné komplikovanie života vyše 70-ročnému seniorovi,“ uzatvára Labanič, aktuality.sk

X X X

       Prezident ČR Zeman žiada preveriť, či počas jeho choroby nedošlo k pokusu o sabotáž

Český prezident Miloš Zeman v stredu odovzdal ministrovi spravodlivosti Pavlovi Blažkovi podnet na preverenie, či počas jeho vlaňajšej hospitalizácie nedošlo k sabotáži spočívajúcej v pokuse o prevod jeho právomocí. Oznámil to Zemanov hovorca Jiří Ovčáček na webovej stránke Pražského hradu.

 K sabotáži mohlo podľa hovorcu dôjsť v období od septembra do novembra 2021. Zeman chce, aby sa vyšetrilo nebezpečenstvo zásahu do ústavných právomocí prezidenta a aby sa táto situácia vyjasnila aj pre budúcnosť, uviedol Ovčáček.

„Tento podnet nie je motivovaný snahou o drakonické postihy konkrétnych osôb, ale v rámci ústavných kautel o preverenie a objasnenie situácie, keď prezident republiky, ako ľudom priamo volená hlava štátu, bol nútený čeliť pokusu o zbavenie svojich právomocí postupom podľa článku 66 Ústavy ČR,“ uviedol Ovčáček.

 Právnik Pražského hradu Marek Nespala doplnil, že Zeman nepodal trestné oznámenie, ktoré pôvodne avizoval a ktoré už bolo na začiatku júna vypracované. Minister Blažek reagoval, že podnet postúpi príslušným orgánom.

Ústavný právnik Jan Kysela tvrdí, že postup prezidenta je neštandardný. Podľa neho je absurdné označiť za pokus o sabotáž situáciu, keď sa politici zaujímali o Zemanov zdravotný stav a o to, či bude môcť vykonávať svoje prezidentské právomoci. „Ak sa hľadá vinník, je to pán prezident sám, ktorý o svojom stave nechcel informovať, a potom to je Kancelária prezidenta republiky,“ dodal Kysela.

 O aktivácii článku 66 ústavy sa začalo hovoriť v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu Miloša Zemana po parlamentných voľbách v októbri 2021. Zeman bol hospitalizovaný na klinike intenzívnej medicíny Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe. Predseda Senátu Miloš Vystrčil vtedy citoval list lekárov, podľa ktorého Zeman nebol schopný vykonávať svoju funkciu. O konkrétnych dôvodoch prezidentovej hospitalizácie Pražský hrad mlčal. K aktivácii článku a preneseniu právomocí nakoniec nedošlo./agentury/

X X X

V ČR vlani zomrelo najviac ľudí od 2. svetovej vojny

V roku 2021 zomrelo v Česku 139 891 obyvateľov, čo je o približne 10 000 viac než v roku 2020. V porovnaní s rokom 2019 je rozdiel viac ako 27 000 zomrelých.

Najčastejšou príčinou úmrtia bol vlani COVID-19, oznámil v stredu Český štatistický úrad. TASR o tom informuje na základe článku servera Seznam Zprávy.

„Zatiaľ čo v prvom covidovom roku zostala najčastejšou príčinou úmrtia chronická ischemická choroba srdca a COVID-19 zaujal druhé miesto, v roku 2021 už smutnú prvú priečku prevzal COVID-19,“ povedal predseda Českého štatistického úradu Marek Rodiček. Uviedol, že v dôsledku covidu zomrelo 25 500 ľudí, čo predstavuje 18 percent všetkých úmrtí.

Podiel úmrtí spôsobených covidom sa líšil v súvislosti s vekom. U štyridsiatnikov tvoril desať percent, s rastúcim vekom sa podiel tejto príčiny úmrtia zvyšoval. V porovnaní s rokom 2020 sa miera úmrtnosti na covid zvýšila aj u mladých ľudí, a to 3,5- až 5-krát.

„Väčšina úmrtí, ktorých bol COVID-19 základnou príčinou, sa stala v nemocniciach,“ uviedol riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek a dodal, že hospitalizačná mortalita rástla v dôsledku epidémie vo všetkých regiónoch.

V 80 percentách prípadov úmrtia na covid bolo ochorenie komplikované zápalom pľúc a najčastejšími pridruženými chronickými stavmi boli vysoký krvný tlak, cukrovka a ischemická choroba srdca, aktuality.sk

X X X

Ruský oligarcha kritizuje Kremeľ: Zničenie Ukrajiny by bolo kolosálnou chybou

Ruský hliníkárenský magnát Oleg Deripaska dal najavo, že pochybuje o zmysle vojny proti Ukrajine, a upozornil na ekonomické dôsledky invázie na ruskú ekonomiku. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide o vzácny prípad verejnej kritiky počínania Kremľa, ktorá zaznela od niektorej z najvplyvnejších osobností ruského hospodárstva.

 „Znepokojuje ma to, ako rýchlo sme opustili to, čo sme ekonomicky dosiahli v 90. rokoch, že sme opustili to, čo sme dosiahli v nultých rokoch, a teraz sedíme a čakáme na víťazstvo. Na aké víťazstvo? Na koho víťazstvo?“ spýtal sa Deripaska. „Myslím si, že zničiť Ukrajinu by znamenalo kolosálnu chybu, a to aj pre nás,“ dodal. Ruského prezidenta Vladimíra Putina však priamo nekritizoval.

Rastúca prosperita je spájaná s rozvojom ruského súkromného sektora a s posilňovaním vzťahov s Európou ako hlavným ekonomickým partnerom Ruska, povedal ďalej Deripaska, zakladateľ ruského hliníkárenského gigantu Rusal. Teraz je ale podľa neho „očividné“, že západné sankcie tvrdšie dopadajú na Rusko ako na Európu. Reuters podotýka, že toto Deripaskovo tvrdenie je v protiklade s vyhláseniami prezidenta Putina o tom, že sankcie sa západným ekonomikám vypomstia, čo sa už teraz prejavuje najvyššou infláciou za posledné dekády, a že Rusko z nich vyjde silnejšie a sebestačnejšie.

Zmena režimu? V nedohľadne

Na samotného Deripasku uvalili Spojené štáty, Európska únia a Británia sankcie. Zmrazili mu majetok a zakázali mu cestovať na svoje územie. Tento oligarcha však tiež povedal, že podcenil, ako stabilná ruská ekonomika napriek západným opatreniam bude. Súčasný ruský režim podľa neho nie je v ohrození. „Pre zmenu režimu v Rusku nie je potenciál. Opozícia si radšej vybrala krásne výhľady v Európe a stiahla sa zo života v krajine (Rusku – pozn. ČTK),“ uviedol Deripaska.

Päťdesiatpäťročný Deripaska je súčasťou skupiny oligarchov, ktorí ovládajú veľké časti ruského hospodárstva, najmä v energetike a obchode s komoditami. Kremeľ ich podnikania nekladie prekážky pod podmienkou, že zostávajú stranou politiky./agentury/

X X X

 Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na obkľúčenie východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci už kontrolujú južné a východné prístupy k mestu a pokračujú boje v blízkosti hlavnej cesty juhozápadne od mesta, kde sa nachádza veľká ropná rafinéria. Informuje o tom portál CNN.

Rusi sa zároveň snažia postúpiť k mestu Bachmut, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od Lysyčanska, a dosiahli určitý pokrok južne od mesta, uviedol ukrajinský generálny štáb. „Nepriateľ je čiastočne úspešný neďaleko cesty E-40,“ konštatoval generálny štáb. Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú E-40 za „cestu života“, pretože je dôležitá pre zásobovanie vojakov a evakuáciu civilistov./agentury/

X X X

Slovensko má najnižšie platy z V4. V Nemecku je priemerná mzda 4130 eur. Kde sa ako zarába? (prehľad)

Priemerná mzda na Slovensku predstavuje 1185 eur, čo je najmenej z krajín Vyšehradskej skupiny. V susednom Česku je to v prepočte 1533 eur, Maďarsku 1369 eur a Poľsku 1301 eur. Najvyššia priemerná mzda v celej strednej a východnej Európe je v Nemecku, a to 4130 eur. Nasleduje Rakúsko s 3818 eur.

 Naopak najnižšia priemerná mzda 400 eur je v Kosove, 450 eur v Bosne a Hercegovine a 485 eur na Ukrajine. Vyplýva to z každoročnej štúdie poradenskej spoločnosti Mazars, ktorá porovnáva daňové systémy 22 krajín strednej a východnej Európy.

Štúdia ďalej uvádza, že dane a povinné odvody zamestnávateľov súvisiace so zamestnávaním ľudí sa tento rok v 22 európskych krajinách skôr ďalej znižovali. V priemere je u daní a povinných odvodov pomer nákladov zamestnávateľa k hrubým mzdám 15 percent. Medzi jednotlivými krajinami sú však značné rozdiely. Zatiaľ čo v Rumunsku či Kosove sú odvody menej ako päť percent hrubej mzdy, v Poľsku 20,48 percenta, v Českej republike 24,8 percenta pre ročné príjmy do 76 330 eur a na Slovensku 35,2 percenta, píšu České noviny./agentury/

X X X

Minister Vlčan k svojmu odvolávaniu v SR: Povinná politická jazda Fica, ceny pšenice neklesnú

Za povinnú politickú jazdu označil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) návrh Smeru na jeho odvolanie z funkcie člena vlády. Ako uviedol Vlčan počas rozpravy v parlamente, Smer chce na seba len upozorniť a dobre vie, že návrhom na jeho odvolanie sa ani o cent nezmenia ceny pšenice na parížskej burze.

 Minister vyhlásil, že práve vládnutie Smeru ho primälo k tomu, že sa rozhodol odslúžiť v politike nejaké obdobie, aby pomohol krajine a začal meniť pravidlá, „ktoré ste nastavili vy“. Smer ministrovi okrem iného vytkol, že svojou pasivitou nedokázal rezortu životného prostredia zabrániť v presune lesov vo vlastníctve štátu, nachádzajúcich sa na území národných parkov, zo správy Lesov š. p. do správy Štátnej ochrany prírody. Vlčana tento argument, ako povedal, prekvapil. Spýtal sa, prečo by mal bojovať s ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽaNO) za tú istú stranu.

O obchodných reťazcoch Vlčan povedal, že s nimi často rokuje a nie je to príjemné, lebo majú silnú pozíciu. Rešpektujú však, že ich obchodné prirážky budú na potraviny vyrobené na Slovensku nižšie ako na potraviny z dovozu. „Sledujem to, aby sa ten rozdiel ešte zvyšoval,“ poznamenal minister. Zdôraznil, že nenasadne na populistickú vlnu vyrobením strašiaka, voči ktorému bude získavať politické body pred verejnosťou. „Vyťahovanie marketingových zajacov z klobúka nie je môj štýl,“ vyhlásil s tým, že je potrebné sa správať racionálne a mať dlhodobé koncepcie rozvoja podložené číslami.

Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze a odvolanie Vlčana predložil Smer spolu s ďalšími nezaradenými poslancami. Na odvolanie ministra z funkcie je potrebných aspoň 76 hlasov poslancov zo 150-členného parlamentu. Plénum si odsúhlasilo, že hlasovať sa o ministrovi bude vo štvrtok 30. júna o 11:00.

Opozícia uviedla, že obyvatelia Slovenska nakupujú stále menej potravín, rastúca inflácia zdvíha ceny potravín do takej miery, keď si kupujúci musí rozmyslieť, či si tovar vôbec kúpi. Zákon podľa opozície dáva dostatočný priestor na to, aby vláda mohla ceny vybraných druhov potravín regulovať. „Samuel Vlčan okrem bezvýznamných a neúčinných memoránd nekoná a ceny potravín poznačené infláciou v praxi nerieši,“ tvrdia predkladatelia.

Predseda Smeru Robert Fico v utorok 28. júna povedal, že od septembra minulého roku žiadali, aby o zdražovaní potravín rokoval parlament, ale koalícia osemkrát program takejto schôdze odmietla. „Nemajú čo ponúknuť a nevedia, čo majú robiť,“ vyhlásil Fico.

Vláda nesúhlasí s odvolaním. V stanovisku uviedla, že návrh skupiny poslancov poukazuje na problémy, ktoré sú predovšetkým dedičstvom a výsledkom práce vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, nie zlyhaním súčasného ministra pôdohospodárstva.

„Je absurdné, ak poslanci za stranu, ktorá z ministerstva pôdohospodárstva a Pôdohospodárskej platobnej agentúry urobila bankomat pre vyvolených ľudí, obrala slovenských poľnohospodárov o stovky miliónov eur a zanechala ho s obrovským investičným dlhom, vyčítajú zlý stav slovenského agrorezortu ministrovi, ktorý s mimoriadnym nasadením zachránil akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ namietala vláda.

Parlament za posledné dva týždne odvoláva tretieho člena vlády. Pred ním chceli opoziční poslanci zosadiť z kresla ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) a ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO)./agentury/

X X X

SR šestka v rebríčku úmrtí, ktorým sa dá predísť. Užívame lieky, ako sa nám zachce

Slovensko je šiestou najhoršou krajinou v rebríčku úmrtí, ktorým sa dá predísť. Predísť včasnou a efektívnou liečbou. Podľa Eurostatu malo Slovensko 406 odvrátiteľných úmrtí na stotisíc obyvateľov za rok. „Iba 33 % poistencov chodí na pravidelné preventívne prehliadky,“ podotýka Mgr. Ing. Roman Mužik, zo zdravotnej poisťovne Dôvera. Desiatky až stovky tisíc liekov, ktoré predpíšu lekári pacientom na vysoký krvný tlak, zostávajú nevybraté v lekárni. Len Dôvera eviduje takých liekov zhruba 60-tisíc za rok.

V ambulancii nameraný tlak nemusí byť objektívny z dôvodu syndrómu bieleho plášťa.

Štatistiky prezrádzajú, že ak má pacient iba jedno ochorenie, má vyššiu tendenciu nevybrať si predpísané lieky z lekárne. Ak má už viacero diagnóz, je v tom svedomitejší, nie je to však dôkazom, že lieky naozaj užíva. Ukázalo sa tiež, že desiatky tisíc poistencov Dôvery s vysokým tlakom si liečbu upravujú podľa seba a nedodržiavajú to, čo im naordinoval lekár. Stáva sa tak najmä v prípadoch, keď majú predpísaných viacero liekov. „33 percent hypertonikov začne liečbu, potom ju na niekoľko rokov preruší a následne, keď sa ich problémy stupňujú, sa k nej vráti,“ vysvetľuje Roman Mužik. „Takmer 25-tisíc poistencov s vysokým tlakom, ktorí začali užívať lieky v roku 2021, bolo síce rok predtým úplne bez liekov, avšak v predchádzajúcich rokoch 2019 až 2015 sa už na hypertenziu liečili,“ dodáva. Jednou z príčin môže byť strach, že dlhodobé užívanie liekov poškodí pacientom pečeň alebo obličky, a tak si sami naordinujú pauzu. Svojvoľné vynechávanie liekov však môže mať za následok prudké zvýšenie tlaku krvi s fatálnymi následkami.

MUDr. Adriana Šimková, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo, spomína na prípad, keď sa k nej po čase na kontrolu vrátila staršia pacientka s tým, že má stále vysoký tlak. „Otvorila som si liekovú kartu pacienta, hovorím tomu žiacka knižka. Zistila som, že si lieky ani nevybrala z lekárne. Keď som jej to povedala, pani očervenela. Alebo sa mi stalo, že 75-ročná dáma mala u mňa v ambulancii veľmi vysoký tlak, až 190/100 mmHg. Dostala preto aj pohotovostný liek, ktorý sa užíva v akútnych prípadoch, čiže pri prudkom vzostupe tlaku, a tiež antihypertenzíva na pravidelné užívanie. Hoci som jej to vysvetlila, nedalo mi to a za nejaký čas som jej zavolala. A zistila som, že ona vždy užije iba pohotovostný liek, keď má privysoký tlak,“ hovorí všeobecná lekárka o svojich skúsenostiach z praxe. „Aj zo strany lekára je potrebné pacientovi všetko vysvetliť, dokonca aj na lístok vypísať, kedy sa čo užíva a prečo a zrekapitulovať, aby porozumel.“

Zdôrazňuje potrebu domáceho merania tlaku, ktoré treba viackrát opakovať a údaje spriemerovať. V ambulancii nameraný tlak nemusí byť objektívny pre syndróm bieleho plášťa. „Už sa však stalo aj to, že pacient mal doma stále rovnaký tlak, a potom sme zistili, že z displeja novozakúpeného tlakomera neodlepil fóliu s číslami!“

O zásadách správneho merania krvného tlaku hovorí lekárka v nasledujúcom videu. Ako a kedy si merať krvný tlak a prečo odporúča výlučne ramenný tlakomer?

MUDr. Adriana Šimková, hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo.

Európska kardiologická spoločnosť a Európska spoločnosť pre hypertenziu najnovšie lekárom odporúčajú u nových pacientov začať liečbu len s jedným liekom, ktorý však obsahuje dve liečivá. Ak má totiž pacient užívať len jednu tabletku (avšak s dvoma účinnými látkami), je väčšia šanca, že bude liečbu dodržiavať. Prax však pokrivkáva. V súlade s týmito odporúčaniami má liečbu nastavenú menej ako štvrtina pacientov poistených v Dôvere, ktorým v poslednom roku lekári zistili hypertenziu.

A keďže podľa poslednej štúdie Eurostatu skončilo Slovensko ako šieste najhoršie v rebríčku odvrátiteľných úmrtí najmä pre ischemickú chorobu srdca, Dôvera začala venovať vysokému tlaku väčšiu pozornosť. Od 28. júna tohto roka Dôvera spustila špeciálne telefonické poradenstvo pre hypertonikov a diabetikov. Počas pracovných dní na čísle 0850 850 888 volajúcim odpovedia na nemedicínske otázky o hypertenzii skúsené edukátorky. S týmto typom pomoci sú už štyri roky dobré skúsenosti v prípade diabetikov. Mimochodom, takmer tretinu diabetikov trápi aj vysoký krvný tlak.

Rizikové faktory, ktoré sa dajú dostať pod kontrolu: diabetes, hypertenzia, fajčenie, vysoká hladina cholesterolu /agentury/

X X X

Turecko požiada Fínsko a Švédsko o vydanie 33 osôb podozrivých z „terorizmu“

Turecko v stredu oznámilo, že požiada Švédsko a Fínsko o vydanie 33 osôb podozrivých z „terorizmu“ na základe podpísaného memoranda, ktoré umožní obom severským štátom stať sa členmi Severoatlantickej aliancie (NATO).

Turecký minister spravodlivosti Bekir Bozdag uviedol, že jeho krajina požiada o vydanie údajných kurdských militantov a členov hnutia exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje zo zosnovania neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016.

„Budeme sa snažiť o vydanie teroristov z príslušných krajín v rámci novej dohody,“ povedal Bozdag, ktorého citovala televízia NTV.

Podľa neho Ankara teraz požiada o vydanie 12 podozrivých z Fínska a ďalších 21 osôb zo Švédska s väzbami na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) či Gülenove hnutie.

Memorandum o bezpečnostnej spolupráci podpísali v utorok pred začiatkom summitu NATO v Madride ministri zahraničných vecí týchto troch krajín a podľa vyhlásenia fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa tak odstránili výhrady Turecka voči kandidatúre Fínska i Švédska na členstvo v NATO.

V memorande sa okrem iného uvádza, že Fínsko a Švédsko sa zaväzujú „riešiť dosiaľ nevybavené žiadosti Turecka o deportáciu alebo vydanie osôb podozrivých z terorizmu“. Severské krajiny sa tiež zaviazali, že neuvalia embargo na turecký obranný priemysel. /agentury/

X X X

Remišová digitalizuje Slovensko. Odstrániť staré heslá z laptopu však nevie

Ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) zverejnila na sociálnych sieťach video. Pochválila sa, ako sa zúčastnila na medzinárodnej konferencii World Urban Forum v Katowiciach.

Záber zachytáva aj pracovný laptop, na ktorom je na žltom papieriku uvedené heslo. Podľa informácií denníka Pravda je to heslo na prihlasovanie sa do laptopu, ktorý sa používa len na online konferencie.

Tento Remišovej prešľap si všimla satirická stránka Zomri.sk. Najmä preto, lebo heslo je jednoduché: Mirri2020. Navyše, možno z toho usudzovať, že prístupové heslo nebolo menené dva roky.

To potvrdilo v reakcii aj Remišovej ministerstvo. „Je to zbytočná hystéria, keďže heslo by nikomu na nič nebolo, a to z dôvodu, že už je neaktuálne a využívalo sa na prístup na videokonferenčné zariadenie. Podobne ako v mnohých firmách, na konferenčné hovory je vyhradené zariadenie, ktoré je zdieľané pre všetkých zamestnancov ministerstva, a z ktorého nie je prístup k systémom ministerstva, ani k žiadnym iným systémom,“ odpovedal na otázky denníka Pravda ministerský odbor komunikácie.

Podľa neho má laptop v správe IT odbor a po videohovore je vygenerované nové heslo. „Celé je to o tom, že sa neodlepili dva roky staré nálepky,“ dodáva Remišovej ministerstvo.

Remišová neskôr v statuse na sociálnej sieti dodala, že „celý tento ‚obrovský škandál‘ je len o tom, že sa neodlepili dva roky staré nálepky“. „A keďže nemáme žiadne škatule od šampanského či miliónové podvody, musíme si zrejme vystačiť ‚len‘ s takýmito senzáciami,“ snaží sa zľahčiť svoj lapsus.

O tom, že ide naozaj o lapsus, je presvedčený aj uznávaný IT odborník Ondrej Macko. Podotýka, že vysvetleniu Remišovej „môžeme veriť, ale aj nemusíme“. Ani v tom prípade, že ide o dva roky staré heslo, ktoré je na obrazovke laptotu ešte stále nalepené…

Ak laptop zdieľajú viacerí zamestnanci, mali dostať príslušné heslo napríklad do mailovej schránky. Ak je nalepené na počítači, stráca totiž zmysel. „Alebo nech nemajú heslo. Ak by išla okolo upratovačka, môže z toho počítača posielať čo chce,“ pokračuje Macko.

„Ani marketingovo to pre Veroniku Remišovú nie je dobré. Veď ona je tá, kto sa stará, aby bola zaistená bezpečnosť,“ upozorňuje Macko s tým, že postup uchovávania hesiel, aký zvolilo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je veľmi nešťastný a „nemalo by to tak byť“.

Kauza silne pripomína udalosť spred 16 rokov. Národný bezpečnostný úrad používal vo svojich viacerých zariadeniach heslo nbusr123, pričom login bol nbusr. Neskôr boli z činu obvinení dvaja mladí muži, ale súd ich obvinenia zrušil./agentury/

X X X

  Minister Lengvarský: Nemocnicu na Rázsochách aj v Martine stíhame postaviť. Na môj post dostali ponuky viacerí

 Bol by som nerád, keby niekto povedal, že za môjho ministrovania sa niečo začalo a skončilo sa to ako skelet Rázsochy II, hovorí v rozhovore minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Aj napriek niekoľkým termínom sa rozhodnutie o výstavbe nemocníc z plánu obnovy opakovane posúva. Naposledy sa tak stalo v utorok.

„Nehovorím, že to nie je hanba. Áno, zvonku to tak vyzerá,“ hovorí minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Tvrdí, že jasnou voľbou sú nemocnice v Martine a na bratislavských Rázsochách, a preto ich bude predkladať na rokovanie vlády. Zároveň tvrdí, že aj napriek odďaľovaniu stíhame postaviť obe do roku 2026. V prípade Martina sa počíta s kompletnou nemocnicou, pri Rázsochách s hrubou stavbou.

 X Prečo rozhodovanie o nemocniciach trvá tak dlho?

Projekty máme v hodnote 3,2 miliardy eur, ale reálne máme k dispozícii necelých 900 miliónov. Asi si dokážete predstaviť, koľko záujemcov máme. Či už veľké nemocnice, menšie regióny, vyššie územné celky a tak ďalej. Potrebovali sme nastaviť systém tak, aby bol spravodlivý, ľahko hodnotiteľný, bez toho, aby sme o niekom alebo niečom museli rozhodovať politicky.

Čiže tak, aby boli jasne stanovené pravidlá – aký efekt prináša jednotlivý projekt, na ktorom stupni je nemocnica v predpokladanej optimalizácii siete nemocníc, regionálne hľadisko atď.

Priznávam, že je ten proces trochu dlhý, ale chceli sme ho spraviť tak, aby bol podložený dátami a aby vyhodnocovanie bolo založené na čo najväčšej možnej objektívnosti.

Neznamená to však, že projekty, ktoré idem predložiť na rokovanie vlády – nemocnica v Martine a na Rázsochách – stáli. Čo sa týka Rázsoch, tam sme ukončili proces verejného obstarávania na projektanta 20. júna. Takisto bežali aj procesy v Martine.

X Pokiaľ viem, systém vyhodnocovania, ktorý opisujete, sa riešil len posledné dva týždne.

Model bol nastavený už aj predtým, v trošku inej forme. A či sa bavíme o modeli takom alebo onakom, stále na prvom mieste vychádzajú Rázsochy a Martin.

X Do akej miery sa naťahovalo rozhodnutie aj pre rozpor s vaším predchodcom Marekom Krajčím?

Pán Krajčí sa niekoľkokrát vyjadril, že podporuje iné projekty alebo iným spôsobom. Pravdou je, že keď som nastúpil na ministerstvo, pripravenosť projektov bola taká, že okrem martinského projektu ostatné stáli. Obnovili sme proces verejného obstarávania na Rázsochy, ktorý stál rok, a našli sme finančné zdroje pre Martin, tak aby mohol pokračovať v projektovej príprave.

Pri všetkých ostatných nemocniciach bol bohužiaľ stav nula. Takže teraz sa začínajú. Dalo sa to riešiť aj obstaraním projektu zo zahraničia a prispôsobením našim podmienkam, ale proces bol niekoľkokrát vyhodnotený ako príliš dlhý s neistým výsledkom.

X Exminister Krajčí zastával skôr teóriu, že nie v Martine, ale v Trnave a Prešove by mali byť nové nemocnice a odvolával sa pritom na dáta od Zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA). Ako je možné, že vy ako minister ste nemali so svojou podriadenou agentúrou rovnaký názor?

Nepovedal by som, že sme nemali rovnaký názor. Zdravotnícka implementačná agentúra dostala za úlohu – a bolo to priamo na stretnutí na úrade vlády – vyhodnotiť aj takúto možnosť výstavby nemocníc. V prvotných fázach – a to je dôležité, aby som povedal – ZIA vychádzala z toho, že budeme mať k dispozícii zahraničný projekt, ktorý sa obstará či už formou vláda vláde, alebo iným spôsobom. Ale ten doteraz nie je. Spôsob obstarávania projektu vláda vláde bol príliš dlhý, s nejasným výsledkom a nenašiel sa partner, ktorý by bol pripravený okamžite dodať takýto projekt.

Pokiaľ by sme mali projekt zo zahraničia a mali by sme ho k dispozícii hneď, tak áno, niektoré veci sa dali stihnúť aj v iných lokalitách. Keďže ho však doteraz nemáme, musíme vzhľadom na čas prikročiť k projektom, ktoré sú.

X Kto povedal ZIA, že budú k dispozícii zahraničné projekty?

Bola to pani Helena Hlubocká, ktorá vystupuje oficiálne ako poradkyňa pána premiéra na úrade vlády (je aj asistentkou Mareka Krajčího, pozn. red.). Mala právo žiadať, aby sa urobil nejaký časový plán v prípade, že projekt bude. Ten bohužiaľ nie je.

X Hovorí sa, že ste spočiatku nemali veľmi dobrú komunikáciu so ZIA. Je to pravda?

To, čo bolo potrebné spraviť, spravila. Viete, nemocnice nie sú jediná vec, ktorú Zdravotnícka implementačná agentúra rieši. Urobila veľký kus práce v projektoch, ktoré nie sú také viditeľné.

X Vôbec nerozporujem, že ZIA pracovala, ale pýtam sa na vzťah, ktorý ste s ňou mali. Z viacerých zdrojov sme počuli, že tá komunikácia naozaj nebola dobrá.

Čo je nedobrá komunikácia? Pokiaľ sme sa s pánom riaditeľom stretávali – a stretávali sme sa veľmi často –, to, čo mal spraviť, spravil. Či už som to zadal ja alebo niekto z úradu vlády.

X Sekcia plánu obnovy medzitým zaviedla nad vaším ministerstvom zvýšený dohľad. Citujem šéfku plánu obnovy Líviu Vašákovú: „Takúto intenzívnu komunikáciu máme s rezortom nastavenú už od apríla a od začiatku roka upozorňujeme, že niektoré procesy by na tomto ministerstve mohli ísť rýchlejšie a efektívnejšie.“ Nesvedčí to o tom, že ministerstvo vo svojej úlohe zlyhalo?

Plán obnovy má asi 50 alebo 70 úloh. Nemocnice sú iba jeden riadok z toho.

S pani Vašákovou komunikujem intenzívne. Všetky míľniky, ktoré máme, boli zatiaľ splnené a aj budú.

Čo sa týka niektorých vecí, ktoré nefungujú tak, ako si niekto predstavuje, a mohli by. Z plánu obnovy máme možnosť vytvoriť niečo vyše 70 pracovných miest pre ľudí, ktorí by sa podieľali na projektoch duševného zdravia, neodkladnej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej následnej starostlivosti, na digitalizácii a tak ďalej.

Na niektoré miesta sa nám však ani po troch vyhlásených výberových konaniach nikto neprihlásil. Získať odborníka z praxe nie je vôbec jednoduché. Samozrejme, využívame aj personál ministerstva, ale kapacity sú obmedzené a tie úlohy také veľké, že v niektorých veciach dochádza k omeškaniu. Snažíme sa to ale fokusovať tak, aby hlavné míľniky boli plnené.

X Poznáme míľniky a zároveň hovoríte, že Rázsochy a Martin sú jasnou voľbou. Odkomunikovali ste si to aj s koaličnými partnermi. Prečo sa potom v utorok na vláde zase raz nerozhodlo, že to budú tieto dve nemocnice?

Boli iné názory na nemocnice napriek tomu, že stretnutie lídrov k tomuto už bolo. Niektorým koaličným partnerom sa páčia veľké Rázsochy, iným sa zase Rázsochy nepáčia. V stredu sa stretneme s kolegami, ktorí chceli ešte niektoré veci objasniť a myslím si, že už to bude v poriadku.

3fotky v galériiVladimír LengvarskýZdroj: TASR

X Napriek iným názorom tak či tak budete na vládu predkladať nemocnicu v Martine a Rázsochy?

Áno.

X Takže je to zase len naťahovanie času?

Nechcem prezrádzať detaily z vlády, no všetci partneri povedali – áno, podporujeme to, ale… Išlo o to, aby to „ale“ nezaznievalo vo verejnom priestore.

Napriek tomu napríklad kolegovia z SaS majú iný názor na Rázsochy a dnes to aj pani predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková deklarovala vo svojom blogu.

Pán premiér by bol rád, keby komunikácia bola jednotná, bez spochybňovania. Zjavne sa to až tak úplne nepodarilo, ale verím, že sa to podarí v stredu.

X Len v tomto mesiaci je to už tretíkrát, čo sa posunulo rozhodnutie. Nie je to hanba, ak koalícia nevie definitívne schváliť, ktoré nemocnice sa postavia, keď ide o miliardu eur a lepšie podmienky pre pacientov a zdravotníkov?

Z môjho pohľadu je dôležité povedať, že ide iba o miliardu eur. Potrebovali by sme päť miliárd eur.

X Bohužiaľ, pre nás ide až o miliardu vzhľadom na investičný dlh, ktorý máme.

To je pravda. Z môjho pohľadu hovorím, že ide len o miliardu eur, pretože je ešte väčší tlak na to, aby bolo vyhovené viacerým. Nehovorím, že to nie je hanba. Áno, zvonku to tak vyzerá a možno sme to mali spraviť aj skôr, s tým súhlasím.

Ale takáto je realita. Tak ako som povedal – žiadne projekty nestáli, to, čo sa má robiť, sa robí, peniaze budú využité, projekty budú tie, ktoré sme pôvodne chceli.

V princípe tým, že sa to posunulo, sa nič nestratilo. Myslím si, že teraz máme lepšiu dátovú analýzu. Do septembra, keď budeme posudzovať ďalšie projekty, máme ľahší život, máme o problém menej. Analýza je pripravená a už budeme iba jednotlivé projekty zadávať do tabuľky a púšťať cez filtre v exceli a porovnávať si ukazovatele.

X Viacerí ľudia, ktorí vidia do týchto procesov, sú skeptickí, či stíhame vôbec niečo zrealizovať. Budem citovať jedného z účastníkov rokovaní: „projektové príprava je žalostná“ alebo „nemyslím si, že to stihneme“.

Keby som si myslel, že to nestihneme, tak by som do toho nešiel.

X Ako to chcete stihnúť?

Sú naplánované časové horizonty, dokedy musia byť veci splnené. Budeme prísne kontrolovať, aby splnené boli.

X Stavba nemocnice aj s prípravami trvá sedem rokov, vy máte štyri.

V Martine je z veľkej časti väčšina vecí hotová. Potrebujeme projekt a začať stavať. Projekt bude budúci rok a na stavbu máme tri roky.

X Nepotrebujete urýchľovať niektoré procesy, napríklad verejné obstarávanie?

Áno, a preto som bol minulý týždeň splnomocnený vládou, aby som pripravil návrh zákonov, do ktorých bude treba vstúpiť za účelom zrýchlenia procesov pri príprave a stavbe nemocníc.

X Čo sa bude meniť?

Medzirezortná skupina posúdi, čo by bolo vhodné zmeniť a v ktorom zákone, aby sa procesy zrýchlili.

X Ďalšia vec, o ktorej sa hovorilo, že by urýchlila procesy, je nákup už hotových projektov, ktoré by sa použili pri stavbe nemocníc. Budete nakupovať nejaké projekty?

V tejto chvíli nie.

X Podľa akého projektu sa budú stavať Rázsochy?

Podľa projektu, na ktorý podpíšem zmluvu v najbližších dňoch. Bola ukončená súťaž na projektanta a poslaná na Úrad pre verejné obstarávanie na ex ante kontrolu. Tá prebehla a pripravuje sa zmluva s víťazom.

X Projekt pre Rázsochy sa teda bude vytvárať od nuly?

Áno.

X Stíhame potom do konca roka 2025 postaviť hrubú stavbu?

Samozrejme, keby sme to nestíhali, tak by som to nepredkladal na vládu.

X Rozhodnutím, že sa budú stavať Rázsochy, sa tak definitívne uzatvárajú akékoľvek špekulácie o kúpe nemocnice na Boroch, ktorá patrí Pente?

Áno, boli nejaké možnosti – kúpiť, nechať to prevádzkovať Pentu, zobrať to celé za nejakú sumu, ale v tejto chvíli nie je táto otázka na mieste. Sústredíme sa na spomínané dva veľké projekty a toto je možno otázka ďalšieho vývoja.

X Vy hovoríte, že oba projekty stíhame. Pravdou je, že v roku 2026 tu už bude nová vláda, takže ak sa to predsa len nestihne, tak vy už nebudete niesť zodpovednosť.

Bol by som nerád, keby niekto povedal, že za môjho ministrovania sa niečo začalo a skončilo sa to ako skelet Rázsochy II.

Ale to nie je o ministrovi, to je o ľuďoch, ktorí na tom budú pracovať – v poslednom čase sme sa s nimi veľa rozprávali. Nepochybujem, že kolektív v Martine je schopný dokončiť projekt vzhľadom na to, že za to bojuje desať rokov.

Neviem si predstaviť, že by prišla nejaká vláda, ktorá by projekt spomaľovala a ani na to nevidím dôvod. Je jasne dané, čo sa má dokedy spraviť a to bude platiť, aj keď tu táto vláda už nebude.

 X Z plánu obnovy sa majú Rázsochy postaviť do hrubej stavby. Ale riešite aj ten následný krok, ako sa bude financovať ich dokončenie, aby sme tu ďalšie desaťročia nemali zase len skelet?

Plán je, že sa ako vedeckovýskumná nemocnica dofinancuje z eurofondov, ale určite sa na tom bude musieť podieľať aj štátny rozpočet. Hrubá stavba tvorí dve tretiny nákladov a jednu tretinu zase vybavenie. Neverím tomu, že sa za štyri roky nenájde jedna tretina z 245 miliónov eur na dofinancovanie totho špičkového projektu.

X Koľko pohltia Rázsochy a Martin z balíka plánu obnovy?

Zatiaľ je to naplánované na takmer 600 miliónov eur.

X Koľko vám ešte ostáva?

Je to približne 300 miliónov eur.

X Ostatné nemocnice sa budú môcť o tieto peniaze uchádzať v rámci výzvy. Akej?

Hľadísk bude viac. Možnože výzvy rozdelíme pre nemocnice prvého a druhého typu a potom pre nemocnice tretieho a štvrtého typu (typ je vlastne úroveň, do ktorej budú nemocnice zaradené v rámci reformy, čím vyššia úroveň, tým vyššia zdravotná starostlivosť, pozn. red.). Možnože ich rozdelíme na rekonštrukcie, prípadne na nové pavilóny alebo dokonca aj na nové nemocnice prvého a druhého typu.

Budeme zohľadňovať ako regionálne hľadisko, tak, samozrejme, aj pripravenosť projektov a aj to, ako pasujú do optimalizácie siete nemocníc (reformy, pozn. red.).

X Z plánu obnovy dostaneme celkovo menej peňazí. Ako sa to dotkne projektov v zdravotníctve?

Vo výzvach už rátame s menšou sumou, malo to byť vyše 900 miliónov eur, bude to 881 miliónov eur. Áno, keby tam bolo o tých 30 miliónov eur viac, tak by sme možno vedeli realizovať viac projektov, ale v tejto chvíli je to už bezpredmetná otázka.

X Jedna vec sú nové nemocnice, druhá vec, či v nich bude mať kto pracovať. Ako ste postúpili s dohodou o navyšovaní platov zdravotníkov?

Rokovania na ministerstve financií prebiehajú na úrovni odborníkov, či už z Útvaru hodnoty za peniaze, alebo z nášho Inštitútu zdravotných analýz. Bolo zaslaných niekoľko návrhov, rokovali sme aj s predsedami odborových organizácií, či už sestier, alebo lekárov.

V stredu v rámci diskusie o nemocniciach bude s pánom ministrom financií diskusia aj o tejto otázke, takže uvidíme, akým spôsobom to budeme riešiť.

X Aký je najreálnejší návrh?

Návrhy sú od 200 miliónov eur po návrh lekárskeho odborového združenia, ktorý je 1,2 miliardy eur.

Rozpočet je limitovaný, ale chcem oceniť, že všetci zúčastnení si uvedomujú dôležitosť zdravotníckeho personálu. Takže verím, že sa dohodneme na veciach, ktoré máme odkonzultované aj s lekárskym odborovým združením.

Nejde iba o základný koeficient platu, ale aj o riešenie zásluhovosti, teda odstupňovanie tabuľkových platov podľa dĺžky odpracovaných rokov v zdravotníctve. Toto je niečo, čo by sme chceli vyriešiť tak, aby tí, ktorí v zdravotníctve sú, mali motiváciu v ňom zostať aj naďalej, a to s vidinou neustáleho zvyšovania platu.

Či to bude každý rok, každé dva či tri roky, možností je viac. Verím, že sa dostaneme k rozumnému riešeniu.

X Môžete povedať konkrétne sumy?

Nerád by som teraz hovoril o konkrétnych sumách. Keď sa dohodneme, nemáme problém zverejniť aj všetky výpočty, aj dosahy na rozpočet, aj spôsob odmeňovania všetkých zdravotníckych profesií.

X Vyriešite to tak, aby 3000 lekárov, ktorí deklarovali, že sú ochotní podať výpovede, tie výpovede nakoniec nepodalo?

Verím tomu, že dohoda bude. Samozrejme, okrem platov riešime aj ďalšie veci, ktoré Lekárske odborové združenie deklarovalo ako problém. Na veľa veciach sme sa zhodli, riešia to pracovné skupiny, takže ostáva nám vyriešiť už iba platy.

X Vo funkcii ministra ste viac ako rok. Ako sa cítite na tomto poste?

Cítim sa ako na každom poste predtým. Sú úlohy a termíny, ktoré sa majú plniť. Snažím sa, aby všetko, čo sa dá spraviť, bolo spravené. Pokračujeme od jedného zákona k druhému, od jedného problému k druhému a problémov je tu dostatok.

X Koľkokrát ste chceli podať demisiu?

(Smiech) Asi stokrát. Asi stokrát mi napadlo, že lepšie by mi bolo doma na záhrade alebo v nemocnici v Ružomberku. Keď sa rozprávam s inými ministrami, každý má toho občas plné zuby.

Sú nárazové veci, ako bol covid, ako je vojna na Ukrajine, ako boli rýchle úlohy, ktoré bolo treba plniť, a potom, samozrejme, aj diskusie v parlamente pri schvaľovaní zákonov, ktoré tiež nie sú jednoduché. Ale že by som mal tendenciu sa tomu vyhnúť a zmiznúť, to určite nie.

X Mali ste niekedy reálne napísanú demisiu?

Nie, nikdy.

X Ste nastavený tak, že pokiaľ vás neodvolajú, tak zostávate?

Samozrejme.

 X Šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič vás mnohokrát verejne kritizoval, v minulosti hovoril, že ste zrelý na odvolanie, v utorok povedal, že už má dvoch kandidátov na post ministra. Neuráža vás, že vás stále spochybňuje a hovorí o vašej výmene?

Príjemné to nie je, ale nie som tu na to, aby som komentoval predsedu strany, ktorá zvíťazila vo voľbách. Som nominant OĽaNO. Pokiaľ sa OĽaNO rozhodne som mnou naložiť iným spôsobom, budem to rešpektovať.

Pán Matovič má právo na názor. Môj šéf je pán premiér, ten zatiaľ nič také nenaznačil ani sme sa o tom v princípe nebavili. Áno, je to politika, čo je za tým, neskúmam. Nerobím si z toho nejakú veľkú hlavu.

X Vy ste nikdy nemali tendenciu si s Igorom Matovičom sadnúť a chlapsky si povedať, že v čom je problém?

Tendenciu som možnože aj mal, aj k tomu nejakým spôsobom možno došlo na neoficiálnych fórach, ale minister financií sa n takýchto akciách veľmi nezúčastňuje. Pán premiér so mnou o tom komunikoval a povedal mi, že je to v poriadku.

Možno je to súčasť nejakej inej hry, neviem. Ale plánujem si s ním sadnúť, možnože už v najbližších dňoch. Budú ma zaujímať jeho názory, ale v tejto chvíli mi nikto nevolal, že sa mám na ministerstve pobaliť.

X Ako to bolo s údajnou ponukou pre exministerku Andreu Kalavskú? Že ak by ste to vy položili, či by bola ochotná zobrať ministerský post?

Nebola by ochotná.

X Takže sa to udialo ?

Udialo sa to a udialo sa to s viacerými. Ľudia, ktorí boli oslovení, ma kontaktovali a povedali mi o tom, aj s tým, že to neplánujú zobrať. Považujem to za pokusy, pričom niektoré nevychádzali ani tak od predsedu strany, ale z poslaneckých kruhov.

X Pani Kalavskej dával ponuku premiér?

Môže byť, že to takto bolo.

X V kuloároch sa hovorí o vašej blízkosti k strane SaS. Rokujete o tom, že by ste sa pridali do strany Richarda Sulíka?

Ja som niekoľkokrát povedal, že nebudem členom žiadnej strany a to platí aj naďalej.

X Oslovila vás SaS s nejakou ponukou?

Nie. Oslovili ma iné strany, ktoré v súčasnosti ani nie sú v parlamente. Ale ako som povedal už pri nástupe, toto je moja prvá a posledná politická funkcia a to platí.

X Čo budete robiť potom?

Keď nebudem ministrom zdravotníctva, budem riaditeľom nemocnice v Ružomberku, prípadne zástupcom, čo je ešte lepšie, aktuality.sk

X X X

Poľsko privítalo plán na zriadenej americkej vojenskej základne

Poľsko privítalo v stredu prísľub amerického prezidenta Joea Bidena zriadiť v Poľsku veliteľstvo 5. zboru pozemných síl americkej armády.

Biden v stredu na summite NATO v Madride oznámil, že Spojené štáty menia pozíciu svojich ozbrojených síl v Európe, aby sa dokázali vysporiadať s novými potencionálnymi hrozbami prichádzajúcimi z Ruska po tom, ako ruské vojská vtrhli koncom februára na Ukrajinu.

„Je to úspech, ktorý vzišiel z dlhých a dôsledných rokovaní týkajúcich sa tejto záležitosti, a zároveň je to tiež veľmi jasný signál, že Američania majú v úmysle zvýšiť, a nie znížiť svoju prítomnosť v Poľsku,“ uviedol pre Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.

„Niečo, čo sa mnohým zdalo nemožné, sa dnes stalo faktom… V Poľsku máme STÁLU americkú prítomnosť… Je to tiež jasný signál pre Moskvu,“ napísal námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Zaistenie bezpečnosti

Odkedy Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov, vníma Poľsko prítomnosť vojakov NATO v krajinách východného krídla Aliancie ako nevyhnutnú na zaistenie bezpečnosti v strednej Európe vo svetle rastúcej asertivity Ruska.

Varšava sa preto dlho snaží zaistiť vybudovanie stálej základne americký síl na území Poľska, píše Reuters.

V roku 2018 Poľsko, ktoré susedí s Ukrajinou a s blízkym spojencom Ruska Bieloruskom, dokonca navrhlo, že pomenuje vojenskú základňu na počesť vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa výmenou za to, že na nej USA nastálo rozmiestnia svojich vojakov. K uskutočneniu tohto plánu však neprišlo, aktuality.sk

X X X

Finanční podvodníci vám môžu skaziť dovolenku. Na čo si treba dať pozor pri platbe kartou?

Najlepšie sa dovolenkárom prispôsobujú Gréci, Španieli a Portugalci. Nájdete tam najviac platobných terminálov na počet obyvateľov.

Neraz v dovolenkových destináciách využijeme pri míňaní peňazí platobný terminál.

Európsky rebríček s terminálmi vedie zmieňované Grécko, kde na tisíc obyvateľov pripadá až 72 platobných terminálov. Slovensko je na konci štatistík na predposlednom mieste, keďže na tisíc obyvateľov máme u nás necelých 12 platobných terminálov, susedné Česko sa drží v strede rebríčka s 27 platobnými terminálmi na tisíc obyvateľov. Tvrdia to dáta Global Payments.

Pri platbe kartou však musíme byť ostražití, keďže podvodníci sasnažia využiť nesústredenosť dovolenkárov. A robia to čoraz rafinovanejšie. Zatiaľ čo v minulosti prevládalo klasické klonovanie platobnej karty (skimming), v súčasnosti nám podvodníci ukradnú rovno celú digitálnu identitu (phishing).

Nové „trendy“

V prípade skimmingu podvodníci upravia bankomaty tak, aby mohli načítať údaje z magnetického prúžku karty pri výbere. Už to švak je najčastejším spôsobom podvodu v súvislosti s platobnými kartami.

„Túto formu podvodu nahrádza phishing. Útočníci sa vydávajú za dôveryhodný subjekt (napríklad banku) a sofistikovane sa snažia získať od ľudí citlivé údaje ako sú čísla platobných kariet alebo heslá do internetového bankovníctva. Pritom ak užívateľ prezradí podvodníkovi svoje údaje, nie je krytý poistením ako v prípade skimmingu a môže prísť o všetky finančné prostriedky na účte,“ uvádza správa Global Payments a Slovenskej sporiteľne.

Čo od vás nikdy nebude chcieť banka?

Platobná karta nie je len nástrojom na platenie, ale aj kľúčom k vašim financiám, o ktoré môžete prísť.

Pracovníci banky vás nikdy nebudú žiadať, aby ste im posielali alebo niekam vyplňovali čísla platobných kariet, PIN či prístupové údaje. Ak vás k tomu niekto vyzve, máte takmer istotu, že komunikujete s niekým, kto sa vás snaží podviesť, upozorňujú odborníci.

„Všetko vyzerá dôveryhodne a užívateľ si ani neuvedomí, že ide o podvod. Dobrovoľne prezradí či vyplní do online formuláru svoje osobné údaje, číslo a platnosť karty a niekedy dokonca aj PIN. Následne podvodník požiada o overenie cez bankovú aplikáciu či sms, a keď ho užívateľ počúvne, podvodník v tom okamihu získá prístup k platobnej karte alebo do bankového účtu,”vysvetľuje Robert Kuba, šéf oddelenia riadenia rizík Global Payments.

Najčastejšie podvody

• Podvodné platobné brány a e-shopy

Rovnako ako nenakupujete v neoverených kamenných obchodoch, nerobte to ani na internete. Podozrivo výhodné ponuky či nebodaj výhry sú často lákadlom, ktoré zaslepí vašu obozretnosť. Podvodníci vás nasmerujú na svoje stránky, z ktorých ukradnú všetky kľúčové informácie, ktoré v dobrej viere uvediete.

• SMS či emailové správy

Typickým prípadom podvodu je snaha o nabúranie sa priamo do bankového účtu. Podvodníci presviedčajú, že je nutné aktualizovať váš počítačový systém, prípadne, že zaregistrovali podozrivú platbu.

Často ponúknu pomoc s prevedením celého procesu. Manipuláciou sa vás pokúsia presvedčiť, aby ste im povolili vzdialený prístup do vášho počítača a pustili ich do internetového bankovníctva. Ak im to umožníte, počas niekoľkých sekúnd vedia prevziať váš účet.

• Podvodníci na online bazároch

Na internete koluje veľké množstvo prípadov, v ktorých ľudia zdieľajú, ako sa stali obeťou podvodu na internetových bazároch, aukčných portáloch či sociálnych sieťach. Typickým príkladom je podvodník, ktorý sa ozve na inzerát, ponúkne možnosť dopravy cez overenú prepravnú spoločnosť, no pošle odkaz s formulárom, do ktorého požiada predávajúceho napísať citlivé osobné údaje potrebné k ukradnutiu jeho digitálnej identity.

• Aj obchodníci si musia dávať pozor

Zákazník si napríklad rezervuje celý penzión na týždeň na usporiadanie oslavy. Ďalšie udalosti už idú podľa scenára: klient zloží zálohu odcudzenou kartou, no následne sa ozve so srdcervúcou historkou. Uistí obchodníka, že chápe náklady a zisk, ktorý mu prepadne, a že mu nechá napríklad 15% z depozitu, no zvyšok má obchodník poslať nie na pôvodnú platobnú kartu, ale prostredníctvom bezhotovostného prevodu.

Skutočný majiteľ platobnej karty si všimne podozrivú transakciu až po jej realizácii a nahlási ju ako podvodnú. Jeho banka transakciu anuluje, čo znamená, že peniaze budú požadované od obchodníka, no väčšinu už má podvodník na svojom účte a strata ide na úkor penziónu, aktuality.sk

X X X

Letíte na dovolenku? Prekvapiť vás môže vojna Orbána s Ryanairom, rušenie letov a hodiny čakania v radoch

Mal to byť klasický krátky let medzi dvoma európskymi destináciami, ktorých sa denne urobia tisícky. „Cestovala som v nedeľu podvečer leteckou linkou Ženeva – Viedeň,“ začína svoj príbeh čitateľka Lucia.

Malé letisko v Ženeve vlani prepravilo šesť miliónov pasažierov. Je tak porovnateľne veľké s letiskami v Porte či Manchestri. Mal prebehnúť štandardný proces, ktorý sa odohrá pred každou cestou lietadlom. Cestujúci sa dostaví na letisko s dvojhodinovým predstihom, odovzdá batožinu a prejde bezpečnostnou kontrolou, ktorá zvyčajne trvá 10 až 15 minút.

„Prekvapenie prišlo v momente, keď som uvidela obrovský rad ľudí, ktorý sa ťahal od bezpečnostnej kontroly takmer po východ budovy. V rade som čakala 1,5 hodin namiesto štandardných 10 minút,“ opisuje svoj zážitok. Dôvod tohto zdržania bol v tom, že fungovalo len päť bezpečnostných koridorov z celkových takmer 30. Cestujúci tak meškali na svoje lety a boli v strese. „Mnohí domáci s nimi diskutovali, že toto nikdy nezažili. Až od personálu sa dozvedeli, že pre nedostatok zamestnancov a štrajky toto môže byť nová realita,“ povedala o svojej ceste.

Vyzerá to tak, že toto je nová nečakaná realita na mnohých európskych letiskách. Nedostatok personálu takto ochromil viaceré európske letiská. Pred začínajúcou dovolenkovou sezónou to je nepríjemná správa pre mnohých cestujúcich.

 V radoch sa čaká aj hodiny

Dostavte sa na letisko aspoň dve hodiny pred odletom. Notorická veta, ktorú pozná zrejme každý cestujúci. Dnes už však na mnohých letiskách neplatí. Pandémia „uzemnila“ lietadlá a cestovný ruch sa takmer zastavil. V letectve došlo v mnohých prípadoch k hromadnému prepúšťaniu personálu. Mnoho ľudí si našlo prácu v inom odvetví a do letectva sa už nevrátili. Dva roky po pandémii sa začínajú ľudia rozlietavať a mnohé európske letiská ostali zaskočené. „Cestujúci sa vracajú oveľa rýchlejšie, ako sú letiská schopné prijímať personál naspäť,“ povedal pre FT výkonný riaditeľ letiska Heathrow John Holland-Kaye.

Ozývajú sa aj hlasy, že zamestnanie v letectve sa v dôsledku dvoch pandemických rokov stalo menej atraktívne. „Mnohí, ktorí to považovali za atraktívne, zmenili názor,“ vyhlásil šéf leteckého prepravcu Wizz Air József Váradi s tým, že ľudia sa začali obzerať po iných odvetviach a sektoroch, aby napredovali vo svojej kariére.

Váradi čelil ostrej kritike zo strany odborov pilotov po tom, čo unikol jeho príhovor zamestnancom z interného prostredia. V ňom povedal, že „nemôžeme viesť tento biznis, keď každý piaty človek na základni hlási chorobu, pretože je unavený. Všetci sme unavení, ale niekedy je potrebné urobiť niečo navyše“.

Analytická spoločnosť Oxford Economics odhaduje, že do septembra 2021 pracovalo v letectve celosvetovo o 2,3 milióna ľudí menej v porovnaní so začiatkom pandémie. Výsledkom je, že letecké spoločnosti rušia lety a doba odbavenia sa predlžuje aj na niekoľko hodín.

Príkladom je letisko v írskom Dubline, kde cestujúcim už dve hodiny na odbavenie nestačia. Na to, aby sa ľudia dostali až na terminál, treba rátať po novom už s troma hodinami. Nastali dokonca aj také situácie, že cestujúcich v radoch upozornili na to, aby kontaktovali svoju leteckú spoločnosť s možnosťou prerezervovať let, lebo ho jednoducho nestihnú, opisuje stav na miestnom letisku spravodajský portál Irish Times.

Výzvu na skorší príchod na letisko ohlasujú aj okolité krajiny. Napríklad pražské Letisko Václava Havla ľudí vyzvalo, aby na odbavenie prišli s dvaapolhodinovým predstihom a pri diaľkových letoch alebo pri odbavovaní nadrozmernej batožiny radšej tri hodiny pred odletom. Pražské letisko počas pandémie prepustilo šesťsto zamestnancov. Nedávno pritom ohlásilo, že dvesto z nich bude prijímať späť. Išlo najmä o pracovníkov v odbavovaní alebo tých, ktorí sa starajú o batožinu, informuje iDnes.

Bez komplikácií funguje bratislavské letisko, ktoré počas pandémie nepristúpilo k hromadnému prepúšťaniu, ale čerpalo štátny program Prvá pomoc. „Na Letisku M. R. Štefánika nedochádza k zdržaniu cestujúcich z dôvodu nedostatku personálu, ale v čase odletov viacerých letov nie je vylúčené isté zdržanie pri vybavovaní na registrácii na let, na bezpečnostnej kontrole či pri výdaji batožín,“ tvrdí pre Pravdu hovorkyňa letiska Veronika Demovičová. Cestujúcim odporúča, aby sa dostavili na letisko aspoň dve hodiny pred plánovaným odletom, aby stihli celý odbavovací proces včas.

Udržať zamestnancov sa podarilo aj letisku v Košiciach a problémy s nedostatkom personálu tak v súčasnosti nemá. „Letisko Košice je v dlhodobej komunikácii s cestovnými kanceláriami, ktoré spoločne usmerňujú dovolenkárov, aby sa dostavili na letisko ideálne 2,5 hodiny pred plánovaným odletom z Košíc, aby sa dovolenkári vyhli zbytočným komplikáciám,“ vysvetľuje pre Pravdu hovorkyňa letiska Karolína Linhartová. Dôvodom nie je nedostatok personálu, ale odbavenie viacerých charterových letov za sebou.

Nedostatok personálu na letiskách nie je jediným problémom. Letecké spoločnosti sa tiež boria so štrajkom svojich zamestnancov. Letiskový personál britskej leteckej spoločnosti British Airways a personál najväčšieho londýnskeho letiska Heathrow sa dohodli na zorganizovaní štrajku na začiatku letných prázdnin. Štrajk zasiahol aj leteckú spoločnosť Ryanair a prinútil ju zrušiť desiatky letov v Belgicku, Španielsku a Portugalsku./agentury/