Odblokujú pomoc pre Izrael i Ukrajinu? Úspech Izraela pri odrazení iránskeho útoku v noci na nedeľu upriamil pozornosť na zraniteľnosť Ukrajiny voči Rusku. Teherán zostavil úderný balík podľa osvedčeného receptu Moskvy, ktorá s veľkým ničivým efektom kombinuje nasadenie dronov, balistických a riadených striel. Prečo to Iráncom nevyšlo? A aký vplyv to môže mať na agresiu, ktorej čelí Kyjev?

 Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Iránci podcenili obrovské výhody, ktoré má Izrael pri obrane proti takýmto útokom v porovnaní s Ukrajinou.

Do útoku na Izrael sa zapojilo približne 170 bezpilotných lietadiel, 30 riadených striel a 120 balistických rakiet. Drony Iránci vypustili ešte pred odpálením balistických rakiet. Do okna izraelskej protivzdušnej obrany mali balistické rakety doraziť približne v rovnakom čase ako riadené strely a drony. Rusi takýto postup proti Ukrajine používajú opakovane.

Smerujú Izrael a Irán k veľkej vojne?

„Účelom takéhoto balíka je zabezpečiť, aby pomalšie riadené strely a bezpilotné lietadlá odvrátili pozornosť a preťažili protivzdušnú obranu, a umožnili tak balistickým raketám, ktoré je oveľa ťažšie zostreliť, dosiahnuť svoje ciele,“ píšu experti ISW. „Iránci s veľkou pravdepodobnosťou očakávali, že ich riadené strely a bezpilotné lietadlá zasiahnu len málo cieľov, ak vôbec nejaké, ale zjavne dúfali, že balistické rakety budú mať výrazne vyššie percento úspešnosti,“ dodávajú.

 Protivzdušnou obranou preniklo až do oblasti izraelských vojenských základní len zopár zo 120 odpálených iránskych balistických rakiet.

Kým ukrajinská protivzdušná obrana pri nedávnych veľkých ruských útokoch dokázala zachytiť v priemere iba asi 46 percent balistických rakiet, Iránci pravdepodobne rátali s tým, že izraelské skóre síce bude vyššie ako ukrajinské, ale pri takej mohutnej salve balistických rakiet nepresiahne hranicu 90 percent. „Ich optimizmus mohol vychádzať z toho, že Rusko nikdy nevystrelilo toľko veľkých balistických rakiet pri jednom údere proti Ukrajine, ako teraz Irán,“ uvažujú americkí vojenskí analytici.

Ukrajina zväčša zachytí viac ako 75 percent ruských riadených striel a bezpilotných lietadiel. Mnohé z nich však jej protivzdušná obrana zlikviduje v čase, keď čelí aj útoku balistických rakiet, na vzdorovanie ktorým tak má len obmedzené kapacity.

Na húsiovcov poslali USA lietadlovú loď Dwight D. Eisenhower

Izraelské ozbrojené sily a ich spojenci však disponujú oveľa robustnejšími a výkonnejšími systémami protiraketovej a protivzdušnej obrany a majú tiež mnohonásobne viac stíhačiek, než Ukrajina.

Pravda, Izraelu pomohol aj geografický faktor. Iránske drony a rakety museli prekonať viac ako tisíc kilometrov vzdušným priestorom Iraku, Sýrie a Jordánska. Izraelu a jeho spojencom to poskytlo niekoľko hodín na identifikáciu, sledovanie a zachytenie cieľov.

Na druhej strane ruské sily vypúšťajú drony a rakety z okupovaných ukrajinských území a z ruského územia, čo ukrajinskej protivzdušnej obrane poskytuje len zlomok času, ktorý Izrael využil na úspešné odrazenie úderu. Rozsiahle územie a vyše tisíc kilometrov dlhá frontová línia Ukrajine ešte sťažujú vybudovanie hustého systému protivzdušnej obrany, a to špeciálne v súvislosti s meškaním vojenskej pomoci z USA, konštatuje ISW.

Izrael a jeho spojenci dokázali zachytiť prakticky všetky bezpilotné lietadlá a riadené strely. Protivzdušná obrana a bojové lietadlá ich zlikvidovali ešte predtým, než sa vôbec mohli dostať pod izraelský protiraketový dáždnik. Izrael sa tak mohol pochváliť, že jeho územie zasiahlo len jediné percento prostriedkov nasadených do kombinovaného iránskeho náletu.

Kým Izrael a jeho spojenci podľa ISW nasadili proti iránskym bezpilotným lietadlám a riadeným strelám „stovky bojových lietadiel“, Kyjev stále čaká na prvé zo sľúbených stíhačiek F-16, ktoré by mali doraziť až v lete.

 Otázkou zostáva, ako operácia, ktorú Teherán nazval Skutočný sľub, i hrozba, že iránsko-izraelský konflikt prerastie do veľkej regionálnej vojny, ovplyvní vývoj na ukrajinskom bojisku.

„Rozšírenie konfliktu by mohlo vážne ovplyvniť záujmy Ukrajiny,“ predpovedá Maxym Skrypčenko, šéf think-tanku Ukrajinské centrum pre transatlantický dialóg. „Ak sa zdroje odvedú do Izraela, Ukrajine zostane menej. Akýkoľvek konflikt, ktorý spotrebuje zdroje potrebné pre Ukrajinu, nás negatívne ovplyvňuje,“ povedal pre portál Politico.

Podľa Skrypčenka by sa to mohlo dotknúť napríklad dodávok systémov protivzdušnej obrany či delostreleckej munície. Na druhej strane, útok Iránu na Izrael by mohol podporiť úsilie predsedu americkej Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona, aby presvedčil viac republikánov na schválenie zmrazeného balíka vojenskej pomoci Izraelu, Ukrajine a Taiwanu.

„Samostatný balík pomoci pre Izrael bol predtým neúspešný, takže jeho spojenie s pomocou pre Ukrajinu môže byť jediným životaschopným prístupom,“ nazdáva sa Skrypčenko. „Odôvodnenie je presvedčivé: Izrael čelil útokom uskutočneným rovnakými zbraňami, aké Irán dodáva Rusku,“ dodal.

 Obdobne argumentuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „My na Ukrajine veľmi dobre poznáme hrôzu podobných útokov zo strany Ruska, ktoré používa tie isté drony Šahíd a ruské rakety, rovnakú taktiku masových leteckých útokov,“ napísal na bývalom Twitteri.

„Zvuk dronov Šahíd, nástroja teroru, je rovnaký na oblohe nad Blízkym východom i nad Európou. Tento zvuk by mal byť budíčkom pre slobodný svet, ktorý ukazuje, že len naša jednota a odhodlanie môžu zachrániť životy a zabrániť šíreniu teroru po celom svete. Slová nezastavia drony ani nezostrelia rakety. To dokáže len konkrétna pomoc. Je veľmi dôležité, aby Kongres USA prijal potrebné rozhodnutia na posilnenie amerických spojencov v tomto kritickom čase,“ apeloval Zelenskyj na Washington.

 Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov v reakcii na víkendový iránsky útok ohlásil na tento týždeň nové hlasovanie o podpore pre Izrael. Johnson však neuviedol, či chce súčasne uvoľniť dodatočné prostriedky na pomoc Ukrajine, ako to pred vyše dvoma mesiacmi urobil Senát. Prezident Joe Biden a jeho demokrati však naďalej trvajú na schválení celého balíka, ktorý ráta s desiatimi miliardami dolárov na pomoc Izraelu a približne 61 miliardami pre Ukrajinu.

„Tento týždeň to skúsime znovu. Na detailoch toho balíka sa pracuje,“ povedal Johnson v televíznom rozhovore pre Fox News. „V tejto chvíli zvažujeme možnosti a všetky tieto výdavkové otázky,“ dodal./agentury/

 X X X

Zachovajú si v Izraeli chladnú hlavu alebo roztočia kolotoč pomsty?

Bezprecedentný víkendový nočný útok Iránu na Izrael treba jednoznačne odsúdiť. Ak sa však naň pozrieme v súvislostiach, uvidíme ho v inom svetle, ako sa pôvodne javil. Nech už je právo na ktorejkoľvek strane, teraz je najdôležitejšie, aby obe krajiny zachovali chladnú hlavu.

V prípade izraelskej vlády na čele s Benjaminom Netanjahuom to však nie je isté. Rozumieme, že vypálenie spolu 300 dronov, balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu pobúrilo celú spoločnosť. Tlak časti verejnosti na podniknutie adekvátnej odvetnej akcie sa nedá len tak ignorovať. A samotnej izraelskej vláde by sa rozdúchanie nového konfliktu v obmedzenej miere aj hodilo. Z pozície agresora v Gaze by sa obratom transformovala do roly obete „krvilačného“ I­ránu.

Lenže tak to nie je. Útok Iránu bol v prvom rade reakciou. Nevyhnutnou odvetou za bombardovanie iránskeho konzulátu (teda výsostné územie) v Sýrii. Zahynulo viacero veliteľov, najmä Mohammad Rezá Záhedi, hlavný veliteľ jednotiek Kuds patriacich pod revolučné gardy. Aj výber dátumu bol symbolický, v deň osláv vzniku Iránskej islamskej republiky 1. apríla. A to počas posvätného moslimského sviatku ramadán, navyše v dňoch hlavných šiitských sviatkov. Izrael dobre vedel, čo robí. Je otázkou, či to bola iba využitá príležitosť, alebo provokácia. Netanjahu rátal s tým, že Teherán nenechá tento útok bez reakcie. Ak iránski náboženskí vodcovia i velitelia bezpečnostných zložiek nechceli zostať zosmiešnení, museli na poníženie reagovať.

Najmúdrejším riešením by asi bolo oznámenie odvetného kroku, ale postupne ho odkladať, prípadne nechať až vyšumieť (aspoň na určitý čas) ako v prípade útoku na Rafah.

Po veľkom diplomatickom úsilí a rokovaniach aj s USA (cez Švajčiarsko) nakoniec Irán síce pristúpil k masívnemu, ale vopred avizovanému a predvídateľnému útoku. Izraelu za prispenia spojencov (USA, Británie a Francúzska) a Jordánska sa podarilo zlikvidovať 99% striel. Aj vlk sa nažral, aj ovca zostala celá. Teherán následne oznámil, že celú krízu považuje za ukončenú. Lenže nie Tel Aviv.

Medzi oboma krajinami už dlhé roky prebieha skrytá vojna. Nie je to Izrael, kto je vinníkom. Naopak, v Teheráne, ako aj v iných častiach moslimského sveta by najradšej videli zmiznutie židovského štátu z mapy sveta. Geograficky malý Izrael má prirodzený strach z vyvinutia jadrovej zbrane v Iráne, pretože by tak bola ohrozená jeho samotná existencia. Aj preto opakovane s väčšími či menšími prestávkami podniká útoky na nukleárne zariadenia v Iráne či na vysokých činiteľov jeho bezpečnostných zložiek.

Irán mohol reagovať aj drastickejšie, bez varovania, a to cez nastrčenú teroristickú organizáciu Hizballáh v Libanone. Hizballáh je oveľa lepšie a sofistikovanejšie vyzbrojený ako „amatérsky“ Hamas v Gaze. No pravdepodobne s cieľom zakryť humanitárnu katastrofu v Gaze a uviaznutie v slepej uličke sa Izrael pokúša odkloniť pozornosť iným smerom. Kráča však po tenkom ľade. Najavo mu to dávajú najmä USA, ako aj iné veľmoci a silní hráči v regióne. Nikto si ďalší konflikt neželá.

Uvidíme, aké rozhodnutie padne v Jeruzaleme, čo urobí Netanjahu, ktorého arogantná egoistická politika doviedla Izrael na hranice inferna. Najmúdrejším riešením by asi bolo oznámenie odvetného kroku, ale postupne ho odkladať, prípadne nechať až vyšumieť (aspoň na určitý čas) ako v prípade útoku na Rafah. A v neposlednom rade by sme nemali zabúdať ani na obyčajných Iráncov, nad ktorými si teokratický režim zase upevní moc./agentury/

X X X

 Zverejnili dátum otvorenia kľúčového úseku na diaľnici do Košíc, vodičom ušetrí 16 minút

 Takmer 15 kilometrov dlhý obchvat Ružomberka by mohol byť hotový do konca roka 2025. Po dobudovaní sa napojí na štvorprúdovú diaľnicu D1 do Košíc.

 Vodiči by mohli po dokončení úseku ušetriť v tejto oblasti až 16 minút. Termín dostavby tohto rozostavaného úseku s tunelom Čebraď potvrdil na kontrolnom dni minister dopravy Jozef Ráž.

Ružomberok je už dlho pre vodičov považovaný za úsek, kde sa tvoria rozsiahle kolóny, ktoré predlžujú čas cestovania. Denne prejde týmto úsekom priemerne 30-tisíc áut. Omeškanie je tak často v desiatkach minút. Práve rozostavaný obchvat Ružomberka by mal dať definitívny koniec zdržaniu na tomto úseku, ktorý prechádza centrom mesta.

Súčasťou je aj tunel Čebrať

Úsek Hubová – Ivachnová má takmer 15 kilometrov a jeho súčasťou je aj tunel Čebrať. Stavať ho začali v roku 2013 a pôvodne ho mali dokončiť v roku 2017, neskôr sa hovorilo o konci roku 2023. Dokončenie stavby sa niekoľkokrát odkladalo. Posledný odklad bol stanovený na koniec roka 2025. Tento termín najnovšie potvrdil aj šéf rezortu dopravy. „Naposledy sme tu boli pred pol rokom a je tu viditeľný posun dopredu. Termín dostavby stále držíme do konca roka 2025,“ povedal na brífingu pri príležitosti kontrolného dňa.

 Informoval, že v tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou diaľničného úseku, je už dokončené sekundárne ostenie. Aktuálne montujú konzoly na ukotvenie technologických zariadení. Na celej stavbe robí denne zhruba 500 pracovníkov. Predseda predstavenstva Váhostavu Jiří Skuhra potvrdil, že stavebné práce idú v plnom tempe. Poznamenal, že budú robiť všetko pre to, aby termín dostavby o pár týždňov skrátili. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčka stavba napreduje aj vďaka tomu, že na nej pracuje dostatočný počet ľudí. „Zatiaľ to ide podľa našich predstáv,“ zhodnotil.

Odľahčenie dopravy v Ružomberku

Úsek Hubová – Ivachnová, nie je posledným dielom skladačky na dokončenie diaľničného prepojenia medzi Bratislavou a Košicami. Okrem neho sa pracuje aj na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Posledným úsekom, kde sa stavebné stroje ešte ani nezahryzli do terénu, je úsek Turany – Hubová. Nerozostavaná časť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami by mohla podľa odhadov stáť vyše miliardy eur.

Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. 2. Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová je posledným nerozostavaným. 3. Úsek Hubová – Ivachnová má takmer 15 kilometrov a jeho súčasťou má byť tunel Čebrať.

Národná diaľničná spoločnosť na svojej stránke informuje, že úsek Hubová – Ivachnová sa začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, prostredníctvom ktorej budú oba úseky diaľnice napojené na jestvujúcu cestu I/18. Práva táto stará cesta je v súčasnosti jednou z najviac vyťažených na Slovensku. Denne týmto úsekom prejde až 30-tisíc vozidiel, vyplýva z dát celoštátneho sčítanie dopravy, ktoré bolo realizované v období rokov 2022 a 2023 na celkovom počte 2 752 sčítacích profilov situovaných na diaľniciach, rýchlostných cestách, cestách I. a II. triedy a časti ciest III. triedy.

Úsek Hubová – Ivachnová ďalej vedie severným svahom údolia Váhu a obcou Hrboltová. Po tomto úseku vchádza trasa diaľnice do tunela Čebrať a pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka vychádza z tunela. „Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a opätovne križuje rieku Váh. Po viac ako pätnástich kilometroch sa nový úsek diaľnice na svojom konci plynule napojí na sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 do Prešova,“ píšu diaľničiari./agentury/

X X X

 Starnúce Slovensko sa bez cudzincov nezaobíde

 Zlá správa je, že počet obyvateľov Slovenska minulý rok klesol. A čo je ešte horšie, stalo sa tak už tretí rok po sebe, čo naznačuje nový negatívny trend. Demografická kríza je už realitou aj u nás a bude sa prehlbovať. Tou dobrou správou je, že naša krajina začína byť atraktívna pre cudzincov, slovenské občianstvo získalo vlani rekordných 1 100 ľudí.

Oproti susednému Maďarsku, ktoré sa s prirodzeným úbytkom obyvateľstva borí už dlhé roky, je na tom Slovensko zatiaľ relatívne dobre. Lenže pôrodnosť klesá aj u nás a vyhliadky nie sú ružové. Silná generácia tzv. Husákových detí, ktorá priniesla v uplynulých rokoch mierne oživenie pôrodnosti, je už v strednom veku a po nej prichádzajú populačne slabšie ročníky.

Aj keby sa podarilo zdvihnúť pôrodnosť, určite už nikdy nedosiahne dve deti na jednu ženu, čo zabezpečuje prirodzenú reprodukciu (úhrnná miera plodnosti žien sa u nás pohybuje okolo hodnoty 1,5). Vzhľadom na to, že dynamika starnutia je v našich podmienkach vyššia, ako je priemer únie, budeme čoskoro najrýchlejšie starnúcou populáciou v Európe.

Kým ešte v roku 2011 bolo v populácii viac detí ako seniorov nad 65 rokov, od roku 2021 je to už naopak. Ich podiel sa prudko zvýšil z 12,7 % na 17,1 %. Naopak, podiel obyvateľov v produktívnom veku (15–64 rokov) poklesol zo 72,0 % v roku 2011 na 67,0 % v roku 2021. Stojíme tak pred otázkou, akým spôsobom riešiť túto demografickú krízu.

Odpoveďou je riadená migrácia. Tá je nevyhnutnosťou. Hovorí o nej dokonca aj samotný premiér, ktorý sa inak k migrantom stavia skôr rezervovane.

Momentálne medzi záujemcami o slovenský pas prevládajú Srbi a Ukrajinci. Po začiatku vojny na Ukrajine z nej však nemôžu vycestovať muži vo veku od 18 do 60 rokov. A pokiaľ ide o obyvateľov Srbska, dá sa predpokladať, že v skutočnosti ide o Slovákov z Vojvodiny, ktorých na Dolnej zemi žije zhruba 50-tisíc. Čiže tento rezervoár je značne limitovaný.

V našom záujme by tak malo byť presvedčiť čo najviac u nás momentálne žijúcich Ukrajincov, aby tu zostali. A, samozrejme, zastaviť masívny odliv našich mozgov do zahraničia. Inak sa stane úpadok Slovenska nezvratný…/agentury/

X X X

Biden prijal v Bielom dome českého premiéra Fialu

Americký prezident Joe Biden prijal v pondelok v Bielom dome českého premiéra Petra Fialu. Ten si návštevu vysvetľuje ako dôkaz vynikajúcich česko-amerických vzťahov. Politici by mali hovoriť o pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine či napätí na Blízkom východe, informuje spravodajkyňa TASR.

 Český premiér Petr Fiala s v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom. 15. apríl 2024

Biden v úvodnom príhovore označil Česko za „skvelého spojenca“ a ocenil iniciatívu ČR na nákup munície pre Ukrajinu. „Veľmi si vážim…, ako pomáhate Ukrajine, čo už ste urobili a ako v tej pomoci pokračujete. Ďakujem vám, že sa snažíte zaistiť takmer milión kusov munície pre Ukrajinu,“ povedal americký prezident Fialovi. Dodal, že je nutné, aby Kongres schválil finančnú pomoc Kyjevu.

Podľa českého premiéra je najdôležitejšie, že USA a ČR zdieľajú rovnaké hodnoty. „Sme partnermi v NATO, spolupracujeme v obchode a – čo je najdôležitejšie – zdieľame rovnaké hodnoty: ľudské práva, slobodu, demokraciu. A musíme riešiť rôzne výzvy, ako                                     je ruská agresia na Ukrajine, terorizmus, ťažká situácia na Blízkom východe,“ vyhlásil Fiala. V takej situácii je podľa neho nevyhnutnosťou intenzívna spolupráca medzi demokratickými krajinami. Dodal, že si váži Bidenovo vedenie a jeho podporu Ukrajine.

 Český premiér pred odletom do Spojených štátov avizoval, že s ich predstaviteľmi chce hovoriť o ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny, bez ktorej by bolo pre Kyjev podľa neho ťažké, ak nie nemožné, zastaviť ruskú agresiu. „Budem sa snažiť presvedčiť amerických priateľov, že tá pomoc a podpora je úplne nevyhnutná,“ dodal.

Fiala svoju dvojdňovú pracovnú cestu v Spojených štátoch začal v sídle americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v Langley, ktoré navštívil spolu s riaditeľmi všetkých troch českých spravodajských služieb. V utorok ho čakajú rokovania v Kongrese a tiež vystúpenie v Hudsonovom inštitúte.

Návšteva premiéra ČR v Bielom dome sa koná po piatich rokoch. V roku 2019 prijal vtedajšieho predsedu českej vlády Andreja Babiša americký prezident Donald Trump. /agentury/

X X X

Poverenie, ktoré podpísal 6. apríla, vzniklo až o dva dni neskôr. Pellegrini mohol antedatovať dôležitý dokument

Zvolený prezident Pellegrini poveril vedením parlamentu svojho kolegu Petra Žigu ešte skôr, než vedel, kto bude víťazom prezidenstkých volieb.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Na webovej stránke Národnej rady je už zverejnené rozhodnutie jej zatiaľ posledného šéfa Petra Pellegriniho, ktorým právomoci predsedu parlamentu previedol na podpredsedu Hlasu Petra Žigu.

Rozhodnutie je datované na 6. apríla, podľa vlastností zverejneného dokumentu však bol vytvorený až 8. apríla. Upozornil na to poslanec SaS Ondrej Dostál, podľa ktorého sú na mieste pochybnosti, či zvolený prezident neantedatoval dôležitý dokument.

Kedy vznikol dokument

Pripomeňme si najskôr časový sled udalostí. Druhé kolo prezidentských volieb bolo v sobotu 6. apríla. Na druhý deň, v nedeľu 7. apríla, Pellegrini rozprával, že sa ešte funkcie predsedu parlamentu nevzdá.

Na ďalší deň, teda v pondelok 8. apríla, priznal, že si neuvedomil, čo hovorí ústava, vyhlásil, že už nie je poslancom Národnej rady a že ešte pred druhým kolom prezidentských volieb poveril vedením parlamentu podpredsedu Národnej rady Petra Žigu. Práve toto posledné tvrdenie Pellegriniho je však rozporuplné, na čo poukázal Ondrej Dostál.

„Z vlastností zverejneného dokumentu vyplýva, že bol vytvorený až v pondelok 8. apríla 2024, nie v sobotu 6. apríla 2024. Ako mohol Peter Pellegrini v sobotu 6. apríla 2024 podpísať rozhodnutie, ktoré bolo napísané až v pondelok 8. apríla?“ pýta sa poslanec na sociálnej sieti.

Poveril skôr, ako vedel, kto bude prezidentom

Otázne sú aj ďalšie veci. V sobotu 6. apríla ešte výsledky volieb známe neboli. Výsledky druhého kola boli oficiálne vyhlásené až v nedeľu 7. apríla.

„Ako teda mohol podpísať rozhodnutie, ktorým poveril výkonom právomocí predsedu NR SR Petra Žigu v čase, keď ešte nemal oficiálnu informáciu, že bude zvolený za prezidenta?“ kladie si ďalšiu otázku poslanec SaS.

No a napokon, ak Pellegrini rozhodnutie skutočne podpísal už 6. apríla, ako tvrdí, časový sled udalostí, ako sme ho uviedli vyššie, nedáva zmysel. Ak totiž šéf Hlasu poveril Žigu ešte v sobotu 6. apríla, otázne je, prečo sa v nedeľu ešte stále vyjadroval ako predseda parlamentu a až v pondelok vyhlásil, že už nie je poslancom.

„Z vyššie uvedeného vyvstávajú dôvodné pochybnosti, či predmetné rozhodnutie predsedu NR SR Petra Pellegriniho nebolo antedatované a nebolo v skutočnosti podpísané až v pondelok 8. apríla 2024, teda v čase, keď už Peter Pellegrini nebol predsedom NR SR,“ zamýšľa sa Dostál. O stanovisko požiadame aj stranu Hlas.

Čo sa dialo po voľbách

Zvolený prezident Peter Pellegrini v nedeľu po oficiálnom vyhlásení volieb žiadal o strpenie a verejnosť presviedčal, že koalícia má ešte dosť času na to, aby sa dohodla na novom predsedovi parlamentu. Pellegrini bude za novú hlavu štátu inaugurovaný až 15. júna.

„Poprosil by som o strpenie. Musíme sa v koalícii dohodnúť na mojom nástupcovi. Máme pred sebou viac ako dva mesiace a počas nich sa udejú všetky tieto kroky,“ upokojoval v nedeľu v TA3.

Ústava však hovorí, že ak bude za prezidenta zvolený poslanec parlamentu, „odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu“. Po tom, ako na to médiá v pondelok upozornili, Pellegrini vystúpil s krátkym vyhlásením, kde oznámil, že už nie je predsedom parlamentu.

„Ospravedlňujem sa, ak som si hneď včera neuvedomil všetky ustanovenia našej ústavy,“ povedal Pellegrini. „Dňom 6. apríla 2024 v zmysle ústavy zanikol môj mandát poslanca Národnej rady. Vzhľadom na to, že ako poslanec som bol aj predseda Národnej rady SR, skončilo sa tým dňom aj moje pôsobenie v tejto funkcii,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Mladá, príťažlivá a ešte aj inteligentná, to niektorí muži nedokážu zniesť, vraví hrdinka Zrady Kristína Sisková

Nahrávali sme len pár dní pred premiérou záverečnej epizódy seriálu Zrada. Pre mladú talentovanú herečku Kristínu Siskovú bol obrovskou príležitosťou.

Rodáčka z Popradu stvárnila v seriálovom fenoméne jednu z hlavných postáv – z milenky sa neskôr stala novou partnerkou hlavného hrdinu v podaní Milana Ondríka a ako postava prežila obrovskú škálu emócií. „Myslím si, že to musí byť trochu prežité. Kamera vám nič neodpustí, žiadnu faloš,“ prezradila pre Pravdu.

V jednej zo záverečných scén, kde plakala, ronila slzy naozaj. „Vtedy som sa do toho strašne ponorila, strašne. Plakala som naozaj zo seba, ale po tomto obraze som si povedala, že toto nemôžem zakaždým prežívať. Musím sa to naučiť oddeliť,“ pokračovala Sisková, ktorá študuje divadelný manažment.

 Hoci v Nitre absolvovala konzervatórium, na herectvo ju opakovane neprijali. Sériou odmietnutí sa však nenechala znechutiť a urobila dobre. Potvrdzujú to aj jej úspechy na obrazovkách, najnovšie napríklad v Mame a prenájom, kde v jednej z hlavných rol účinkuje iný neštudovaný herec – model a profesionálny vojak Adam Bárdy.

 S Kristinou Siskovou sme sa však nezhovárali len o nakrúcaní Zrady a emóciách. Ako mladá herečka hovorila aj o svojich skúsenostiach z pľacu. O tom, čo si myslí o rodovej rovnosti, medzigeneračných rozdieloch a či je napríklad umelecká brandža na tom lepšie, keď ide o rovné postavenie mužov a žien.

Nevyhli sme sa ani otázkam ohľadom ambicióznosti, Kristíniných snoch či napríklad o tom, ako vníma, keď sa premiér krajiny vysmieva z psychických problémov či úzkostí iných ľudí. Viac sa dozviete v našej relácii, ktorú si môžete vypočuť aj ako podcast./agentury

X X X

Bude šéfom parlamentu Raši alebo Danko? Politológ: Hlas musí čeliť realite, SNS môže rozbiť koalíciu.

Hoci najväčším strašiakom pre povalenie vlády bol počas prezidentskej kampane podľa jeho oponentov Ivan Korčok, ani po víťazstve Petra Pellegriniho zatiaľ nenastal sľubovaný mier a pokoj. Debaty o podobe budúcej koalície a o tom, kto obsadí post predsedu parlamentu a prípadné nové vedenia ministerstiev sa rozbehli prakticky hneď po definitívnych výsledkoch volieb. No hoci Hlas, ktorému post prináleží, dnes oficiálne nominoval Richarda Rašiho, premiér Fico vyjadril osobnú podporu Andrejovi Dankovi, ktorého SNS sa netají záujmu o viac moci vo vláde. SNS je v koalícii problematickým prvkom s veľkými ambíciami, Hlasu však takto hrozí oslabenie a politická porážka, hovorí pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.

Hlas nominuje ako nástupcu Petra Pellegriniho na pozíciu predsedu parlamentu Richarda Rašiho, ohlásil v pondelok Erik Tomáš (Hlas) v diskusnej relácii Rádia Expres. Ešte po prezidentských voľbách sa ako možná náhradníčka spomínala aj podpredsedníčka Hlasu a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Tomáš zároveň zopakoval stanovisko, že pozícia naďalej patrí Hlasu, budú sa dožadovať dodržania koaličnej dohody a vládneho programu. Náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát skončil víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb, je momentálne Peter Žiga (Hlas).

 Debaty o možných nástupcoch Pellegriniho rozvíril počas víkendu predseda vlády Robert Fico (Smer), keď v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil, že „trojička“ v podobe prezidenta Pellegriniho, jeho ako premiéra a lídra SNS Andreja Danka ako šéfa NR SR by bola „ideálnym scenárom,“ pretože by poukazovala na stabilitu vládnej koalície a dynamicky plnila vládny program. „Absolútne najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby vo vládnej koalícii vznikla dohoda, aby bol prezidentom už zvolený Peter Pellegrini, predsedom vlády by bol Robert Fico a predsedom parlamentu by bol Andrej Danko. Toto by bolo pre vládnu koalíciu to najlepšie, to by boli tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by potom fungovali,“ vyhlásil premiér. Pripustil, že ide iba o jeho politický názor, keďže rešpektuje, že post patrí podľa platnej koaličnej zmluvy Hlasu.

Danko však už po voľbách prezidenta hovoril, že SNS je pripravená rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, pretože sa po prezidentských voľbách zásadne mení politická mapa a neskrýval ani svoje ambície obsadiť predsednícke kreslo v parlamente. Pôvodne ho aj žiadal výmenou za podporu Pellegriniho v prvom kole prezidentských volieb, Hlas však takéto podmienky odmietol. „Budeme rešpektovať snem Hlasu, delegátov aj koaličnú zmluvu, ale chceme jasne povedať aj v stredu na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna. Politická mapa sa zásadne mení,“ uviedol Danko v pondelok po druhom kole prezidentských volieb. Aj minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba v relácii TA3 V Politike v nedeľu povedal, že o Dankovi sa treba rozprávať. Nie je to však podľa jeho slov téma, ktorá by ohrozovala stabilitu koalície. „Nikto nikoho nevydiera, nejde o žiadny nátlak,“ zdôrazňoval Taraba.

Poslanec parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) zas v O 5 minút 12 v nedeľu uviedol, že post nového šéfa Národnej rady budú v koalícii riešiť pravdepodobne až po júnových eurovoľbách. Zároveň podotkol, že ak by sa mal stať Danko predsedom parlamentu, vyžadovalo by to dávku veľkorysosti od Hlasu, Smer nárok Hlasu na post rešpektuje a verdikt ponechávajú na diskusiu Hlasu a SNS.

x x x

Politológ prešovskej univerzity Michal Cirner odpovedal na kľúčové otázky ohľadom súťaže o nového predsedu Národnej rady.

x Má väčšie šance stať sa predsedom parlamentu Raši alebo Danko?

Ak SNS nedodá hlasy k zvoleniu kandidáta strany Hlas, nemajú šancu zvoliť daného kandidáta len v rámci koalície, keďže potrebujú minimálne 76 hlasov (koalícia vrátane SNS má 79 mandátov v parlamente). Potom už ostáva len sa spoľahnúť na opozíciu, čo nie je reálne, takže SNS môže blokovať voľbu predsedu parlamentu.

x Je podľa Vás možné, resp. pravdepodobné, že by koalícia otvorila spoločnú zmluvu a Danko bol zvolený za predsedu parlamentu? Má dostatočnú podporu? Aké by to malo dôsledky na politický vplyv a postavenie jednotlivých členov vlády v koalícii?

Smer ako najsilnejšia strana koalície k tomu nabáda, pretože SNS je v koalícii problematickým prvkom s veľkými ambíciami čo sa týka postov a s ambicióznym predsedom Dankom. Smer potrebuje SNS upokojiť a nasýtiť, kedže SNS má vydieračský potenciál, môže rozbiť koalíciu. Ak by sa to podarilo, bolo by to oslabenie a politická porážka strany Hlas. Ak sa Hlas a SNS nedohodnú, je možné, že predseda parlamentu nebude v krátkej dobe zvolený.

x Môže to mať vplyv aj na možné výmeny ministerských postov?

Môže to mať vplyv na všetko, SNS takto môže držať koalíciu v šachu. Táto koalícia nemá alternatívu, Hlas už nemôže vyskladať novú koalíciu s opozičnými stranami, je tam momentálne veľká politická priepasť. Takže buď budú vládnuť alebo to povedie k vládnej kríze.

x Čo by takýto scenár znamenal pre Pellegriniho, prípadne Hlas, keď ešte cez víkend sa vyjadrili, že nezdieľajú názor s Ficom a koaličnú zmluvu meniť neplánujú?

Musia sa prispôsobiť novej politickej realite v duchu výroku Vladimíra Mečiara – nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner. Partneri v tejto koalícii si jednoducho nič nedarujú, aj keď majú záujem spoločne vládnuť.

x Danko bol v minulosti predsedom NR SR, keď sa SNS dostala po parlamentných voľbách v roku 2016 do parlamentu a vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ. Je SNS oproti tomu obdobiu v silnejšej, alebo slabšej vyjednávacej pozícii?

V slabšej pozícii, ale robí oveľa agresívnejšiu politiku. Chcú politickými hrami zvrátiť zlý výsledok parlamentných volieb a získať viac ako im prislúcha. Majú už tri ministerstvá a chceli by aj predsedu parlamentu, tesne sa dostali do parlamentu. Asi nemajú čo stratiť, členská základňa SNS musí na predsedu Danka tlačiť, lebo musel uspokojiť rôzne skupiny, ktoré ani nie sú súčasťou SNS (Taraba a Kuffovci, Šimkovičová a Kotlár, Huliak a Michelko v parlamente atď.).

X Akú úlohu v situácii zohrávajú blížiace sa eurovoľby?

Pre vládne strany už eurovoľby nie sú až také zaujímavé, skôr voliči opozície čakajú aktivitu ich politických zoskupení. Opozícia chce potvrdiť alebo zlepšiť pozície. Samozrejme, aj koalícia musí ukázať, že je silná (hlavne SNS, ktorá nemá v EP zastúpenie a Hlas, ktorý tam kandiduje prvýkrát), ale ich najviac zaujímali prezidentské voľby a kvôli nim sa cítia byť takzvane na koni. Politická legitimita volieb do EP je nižšia, pretože tieto voľby občanov Slovenska príliš nezaujímajú a je tam nízka účasť. PS by chcelo obhájiť víťazstvo z roku 2019 (vtedy v koalícii s Spolu)./agentury

X X X

 Robert Fico a Michal Šimečka sa obviňujú z vlastizrady. Nikdy sa nestalo, aby občania takto brýzgali na krajinu, tvrdí premiér

Európska komisia na konci marca poslala slovenskej vláde list, v ktorom priamo pohrozila Slovensku zastavením peňazí z plánu obnovy a žiadala vysvetlenie zrušenia ÚŠP a preradenia špeciálnych prokurátorov.

 Premiér Robert Fico v pondelok popoludní zvolal tlačovú besedu, na ktorej sa bránil pred obvineniami, že Slovensku hrozí zastavenie platieb z plánu obnovy. Podľa Fica nič také nehrozí a vidí za tým len snahy opozície škodiť súčasnej vláde v európskych štruktúrach.

„Chodia po orgánoch Európskej únie, všade, kde môžu, po Európskom parlamente a žiadajú, aby nám boli odobrané peniaze, aby nám zastavili čerpanie európskych fondov, aby nám pozastavili plán obnovy, lebo si myslia, že im to pomôže v boji proti nám,“ povedal predseda vlády, podľa ktorého tak „páchajú ekonomickú vlastizradu voči Slovenskej republike“.

Denník N minulý týždeň informoval o tom, že Európska komisia poslala slovenskej vláde list, v ktorom priamo pohrozila Slovensku zastavením peňazí z plánu obnovy a žiadala vysvetlenie zrušenia ÚŠP a preradenia špeciálnych prokurátorov. Dôvodom boli obavy, že nebudú dostatočne vyšetrované podvody s eurofondmi a európskymi peniazmi.

Na medializovaný list následne reagovalo aj opozičné Progresívne Slovensko, ktoré vyzvalo Roberta Fica, aby prestal „natáčať videá“ a aby riešil hrozby zastavenia peňazí z plánu obnovy.

„Namiesto toho, aby premiér okamžite robil všetko, čo treba, aby zachránil tieto peniaze, namiesto toho si natáča videjka, uráža všetkých okolo seba, hystericky kope do novinárov, sudcov a opozície. Všetko, čo robí je, že si natáča videá. Je to taký video premiér,“ dodal s tým, že ak vláda nezabráni zastaveniu peňazí z plánu obnovy, pôjde o vlastizradu.

Michal Šimečka už na úvod tlačovej besedy odmietol, že by sa predstavitelia Progresívneho Slovenska snažili v Bruseli o zastavenie platby z plánu obnovy pre Slovensko. Celkovo je podľa Progresívneho Slovenska ohrozená platba vo výške približne štyri miliardy eur.

„Dámy a páni, teraz môžeme očakávať, že Robert Fico začne klamať a viniť z toho všetkých ostatných. Už vraví, že to bude trest za víťazstvo Petra Pellegriniho a vraj možné zastavenie peňazí z plánu obnovy vybavili progresívci, Korčok, Zuzana Čaputová, médiá. Tomu netreba veriť, je to zodpovednosť tejto vlády. Majú všetku moc v štáte, teraz majú aj palác,“ hovoril v piatok Šimečka.

X Ako dôkaz toho, že opoziční europoslanci majú údajne škodiť v Bruseli Slovensku, pustil dnes Fico na tlačovej besede výrok europoslanca za PS Martina Hojsíka zo štvrtka minulého týždňa, keď v Európskom parlamente diskutovali o právnom štáte a slobode médií na Slovensku

„Nikdy v histórii sa nestalo, aby takto občania brýzgali na vlastnú krajinu pred prázdnou sálou Európskeho parlamentu,“ komentoval Fico video. V ňom Hojsík varoval, že Fico „rozkladá právny štát na Slovensku“, chce zrušiť verejnoprávnu televíziu a „nahradiť ju štátnou televíziou“ a zaviesť „putinovské označovanie mimovládnych organizácií“.

„Komisár, kolegovia. Plynie z toho jasný záver, Fico likviduje právny štát, v súzvuku s podkopávaním Ukrajiny z jediného dôvodu, aby prestrel Putinovi červený koberec do Európy. Ak ho spoločne nezastavíme po eurovoľbách už môže byť neskoro,“ uzavrel svoju reč Hojsík. Podľa Fica ide o niečo, čo robí opozícia „na 24 hodinovej báze, od rána do večera“.

Europoslanec a podpredseda europarlamentu Hojsík odmietol obvinenia Roberta Fica, že by v prejave podnecoval EÚ, aby Slovensku zobrala peniaze z plánu obnovy. „Fico klame, fabuluje a zavádza. Z celého prejavu v Európskom parlamente je zjavné, že nebol o eurofondoch, ako si Robert Fico zbožne praje. Keď nenašiel ani jednu vetu o zastavení europeňazí, tak sa chytil až posledných slov, len aby zaútočil na Progresívne Slovensko. Celý kontext prekrútil, aby prehodil vinu za ohrozenie miliárd eur na niekoho iného,“ uviedol v stanovisku.

Podľa neho je potrebné zastaviť Roberta Fica pred nadbiehaním Putinovi v riadnej politickej súťaži, keďže o necelé dva mesiace sú eurovoľby. „Nie zastaviť Slovensku eurofondy, ako to klamlivo podsúva Fico,“ napísal poslanec Európskeho parlamentu.

Premiér zároveň odmietol, že by Európska komisia hrozila Slovensku zastavením peňazí z plánu obnovy. Presviedčal, že so slovenskou vládou ide len o technickú komunikáciu. „My teraz odpovedáme na technické otázky, riešime predovšetkým problém Trestného zákona, ktorý ma pozastavenú účinnosť,“ doplnil.

Problémy s platbou z plánu obnovy odmietol aj podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec, ktorý bol prítomný na tlačovej besede. „Takže všetky tieto odborné veci sa hýbu. Mnohé kr

Bude šéfom parlamentu Raši alebo Danko? Politológ: Hlas musí čeliť realite, SNS môže rozbiť koalíciu

Hoci najväčším strašiakom pre povalenie vlády bol počas prezidentskej kampane podľa jeho oponentov Ivan Korčok, ani po víťazstve Petra Pellegriniho zatiaľ nenastal sľubovaný mier a pokoj. Debaty o podobe budúcej koalície a o tom, kto obsadí post predsedu parlamentu a prípadné nové vedenia ministerstiev sa rozbehli prakticky hneď po definitívnych výsledkoch volieb. No hoci Hlas, ktorému post prináleží, dnes oficiálne nominoval Richarda Rašiho, premiér Fico vyjadril osobnú podporu Andrejovi Dankovi, ktorého SNS sa netají záujmu o viac moci vo vláde. SNS je v koalícii problematickým prvkom s veľkými ambíciami, Hlasu však takto hrozí oslabenie a politická porážka, hovorí pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.

Hlas nominuje ako nástupcu Petra Pellegriniho na pozíciu predsedu parlamentu Richarda Rašiho, ohlásil v pondelok Erik Tomáš (Hlas) v diskusnej relácii Rádia Expres. Ešte po prezidentských voľbách sa ako možná náhradníčka spomínala aj podpredsedníčka Hlasu a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Tomáš zároveň zopakoval stanovisko, že pozícia naďalej patrí Hlasu, budú sa dožadovať dodržania koaličnej dohody a vládneho programu. Náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát skončil víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb, je momentálne Peter Žiga (Hlas).

 ebaty o možných nástupcoch Pellegriniho rozvíril počas víkendu predseda vlády Robert Fico (Smer), keď v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil, že „trojička“ v podobe prezidenta Pellegriniho, jeho ako premiéra a lídra SNS Andreja Danka ako šéfa NR SR by bola „ideálnym scenárom,“ pretože by poukazovala na stabilitu vládnej koalície a dynamicky plnila vládny program. „Absolútne najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby vo vládnej koalícii vznikla dohoda, aby bol prezidentom už zvolený Peter Pellegrini, predsedom vlády by bol Robert Fico a predsedom parlamentu by bol Andrej Danko. Toto by bolo pre vládnu koalíciu to najlepšie, to by boli tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by potom fungovali,“ vyhlásil premiér. Pripustil, že ide iba o jeho politický názor, keďže rešpektuje, že post patrí podľa platnej koaličnej zmluvy Hlasu.

Danko však už po voľbách prezidenta hovoril, že SNS je pripravená rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, pretože sa po prezidentských voľbách zásadne mení politická mapa a neskrýval ani svoje ambície obsadiť predsednícke kreslo v parlamente. Pôvodne ho aj žiadal výmenou za podporu Pellegriniho v prvom kole prezidentských volieb, Hlas však takéto podmienky odmietol. „Budeme rešpektovať snem Hlasu, delegátov aj koaličnú zmluvu, ale chceme jasne povedať aj v stredu na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna. Politická mapa sa zásadne mení,“ uviedol Danko v pondelok po druhom kole prezidentských volieb. Aj minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba v relácii TA3 V Politike v nedeľu povedal, že o Dankovi sa treba rozprávať. Nie je to však podľa jeho slov téma, ktorá by ohrozovala stabilitu koalície. „Nikto nikoho nevydiera, nejde o žiadny nátlak,“ zdôrazňoval Taraba.

Poslanec parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) zas v O 5 minút 12 v nedeľu uviedol, že post nového šéfa Národnej rady budú v koalícii riešiť pravdepodobne až po júnových eurovoľbách. Zároveň podotkol, že ak by sa mal stať Danko predsedom parlamentu, vyžadovalo by to dávku veľkorysosti od Hlasu, Smer nárok Hlasu na post rešpektuje a verdikt ponechávajú na diskusiu Hlasu a SNS.

Politológ prešovskej univerzity Michal Cirner odpovedal na kľúčové otázky ohľadom súťaže o nového predsedu Národnej rady.

Má väčšie šance stať sa predsedom parlamentu Raši alebo Danko?

Ak SNS nedodá hlasy k zvoleniu kandidáta strany Hlas, nemajú šancu zvoliť daného kandidáta len v rámci koalície, keďže potrebujú minimálne 76 hlasov (koalícia vrátane SNS má 79 mandátov v parlamente). Potom už ostáva len sa spoľahnúť na opozíciu, čo nie je reálne, takže SNS môže blokovať voľbu predsedu parlamentu.

x Je podľa Vás možné, resp. pravdepodobné, že by koalícia otvorila spoločnú zmluvu a Danko bol zvolený za predsedu parlamentu? Má dostatočnú podporu? Aké by to malo dôsledky na politický vplyv a postavenie jednotlivých členov vlády v koalícii?

Smer ako najsilnejšia strana koalície k tomu nabáda, pretože SNS je v koalícii problematickým prvkom s veľkými ambíciami čo sa týka postov a s ambicióznym predsedom Dankom. Smer potrebuje SNS upokojiť a nasýtiť, kedže SNS má vydieračský potenciál, môže rozbiť koalíciu. Ak by sa to podarilo, bolo by to oslabenie a politická porážka strany Hlas. Ak sa Hlas a SNS nedohodnú, je možné, že predseda parlamentu nebude v krátkej dobe zvolený.

x Môže to mať vplyv aj na možné výmeny ministerských postov?

Môže to mať vplyv na všetko, SNS takto môže držať koalíciu v šachu. Táto koalícia nemá alternatívu, Hlas už nemôže vyskladať novú koalíciu s opozičnými stranami, je tam momentálne veľká politická priepasť. Takže buď budú vládnuť alebo to povedie k vládnej kríze.

x Čo by takýto scenár znamenal pre Pellegriniho, prípadne Hlas, keď ešte cez víkend sa vyjadrili, že nezdieľajú názor s Ficom a koaličnú zmluvu meniť neplánujú?

Musia sa prispôsobiť novej politickej realite v duchu výroku Vladimíra Mečiara – nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner. Partneri v tejto koalícii si jednoducho nič nedarujú, aj keď majú záujem spoločne vládnuť.

x Danko bol v minulosti predsedom NR SR, keď sa SNS dostala po parlamentných voľbách v roku 2016 do parlamentu a vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ. Je SNS oproti tomu obdobiu v silnejšej, alebo slabšej vyjednávacej pozícii?

V slabšej pozícii, ale robí oveľa agresívnejšiu politiku. Chcú politickými hrami zvrátiť zlý výsledok parlamentných volieb a získať viac ako im prislúcha. Majú už tri ministerstvá a chceli by aj predsedu parlamentu, tesne sa dostali do parlamentu. Asi nemajú čo stratiť, členská základňa SNS musí na predsedu Danka tlačiť, lebo musel uspokojiť rôzne skupiny, ktoré ani nie sú súčasťou SNS (Taraba a Kuffovci, Šimkovičová a Kotlár, Huliak a Michelko v parlamente atď.).

x Akú úlohu v situácii zohrávajú blížiace sa eurovoľby?

Pre vládne strany už eurovoľby nie sú až také zaujímavé, skôr voliči opozície čakajú aktivitu ich politických zoskupení. Opozícia chce potvrdiť alebo zlepšiť pozície. Samozrejme, aj koalícia musí ukázať, že je silná (hlavne SNS, ktorá nemá v EP zastúpenie a Hlas, ktorý tam kandiduje prvýkrát), ale ich najviac zaujímali prezidentské voľby a kvôli nim sa cítia byť takzvane na koni. Politická legitimita volieb do EP je nižšia, pretože tieto voľby občanov Slovenska príliš nezaujímajú a je tam nízka účasť. PS by chcelo obhájiť víťazstvo z roku 2019 (vtedy v koalícii s Spolu)./agentury/

X X X

 Tvrdé vyjadrenia Dibákovej po odchode z Jojky: Tlaky sú obrovské, nestotožnila som sa so smerovaním spravodajstva televízie

 Moderátorka Jana Krescanko Dibáková pred vyše týždňom ukončila pôsobenie na Jojke.

Vezme si Slovensko príklad z Maďarska, ako ovládnuť médiá? Touto témou sa v nedeľu večer podrobne zaoberala rešpektovaná relácia Newsroom na ČT24. Českí odborníci podrobne a kriticky mapovali kroky súčasnej vlády v mediálnej oblasti. Venovali sa vývoju v RTVS, politickému bojkotu televízie Markíza a jej relácie Na telo, ale aj tlakom na novinárov, ktoré sa stupňujú. V reportáži sa objavila aj bývalá moderátorka televízie JOJ Jana Krescanko Dibáková, ktorá len týždňom oznámila svoj koniec po 22 rokoch na obrazovkách obľúbenej televízie.

„Ja som sa jednoducho prestala stotožňovať s politickým spravodajstvom televízie Joj a jeho smerovaním. Je ho už na obrazovkách viditeľne menej,“ povedala na rovinu Dibáková.

ČT24 upozornila na snahu o menší dôraz na politické správy, ktoré hlásia aj redaktori Markízy. Podľa nich na to apeluje nový šéf spravodajstva.

„Tlaky sú obrovské, ak ich v redakciách nevydržia, a k tomu – žiaľ – smerujú vo viacerých médiách, tak sa na dlažbe ocitne viacero novinárov,“ povedala bývalá moderátorka Jojky pre ČT24. Slová Krescanko Dibákovej vyznievajú veľmi otvorene, ale aj varovne po jej konci na obrazovkách.

O možnom konci moderátorky v TV JOJ sa špekulovalo už niekoľko týždňov. Rozbuškou mali byť problémy pri výrobe politickej diskusie Na hrane, ktorú televízia musela začiatkom marca operatívne zrušiť. Tvorcovia nevedeli zabezpečiť účasť vybraných politikov v štvrtkovej večernej diskusii.

„Dnes reláciu Na hrane TV JOJ neuvidíte. Portfólio koaličných zástupcov sa nám dramaticky zúžilo. A budem ešte otvorenejšia – istý politik istej strany mi včera otvorene povedal „nebudeme k Vám chodiť, lebo u vás politicky nič nezarobíme“,“ napísala vtedy moderátorka na sociálnej sieti.

Ako píše ďalej, ochota politikov diskutovať v štandardných médiách sa znižuje: „Už celé týždne je neuveriteľne náročné vyskladať zostavu hostí tak, aby sme vôbec vedeli vysielať. Dezinfoscéna politikom ponúka široké možnosti bez nepríjemných otázok.“

Možné dohady sa napokon stali realitou po prezidentských voľbách, keď Dibáková oficiálne potvrdila svoj koniec po 22 rokoch pôsobenia v médiách.

„Vo štvrtok, tak trochu symbolicky, som sa s televíziou Joj definitívne rozlúčila. V dobrom, bez búchania dvier, ale žiadnu inú cestu som už pred sebou nevidela, hoci ma nikto neposielal preč. Inak sa pozerám na dôležitosť politického spravodajstva, ktorého je už vo vysielaní viditeľne menej, na podobu vysielania pred prezidentskými voľbami a perspektívu relácie Na hrane, ktorej som odovzdala kus svojho života. Pre výpoveď som sa nerozhodla zo dňa na deň, hoci prezidentské voľby boli napokon rozhodujúce. V televízii som strávila 22 rokov svojho života. Aj kovboj ale musí vedieť, kedy odísť, ak vystrieľal celý zásobník možností ako veci meniť,“ napísala v úvode svojej rozlúčky na sociálnej sieti.

Ako sama tvrdí, jej ďalšie mediálne pôsobenie je otázne.

Televízia JOJ moderátorke poďakovala za pôsobenie v televízii a načrtla, čo bude ďalej s reláciou Na hrane. „Jana Krescanko Dibáková bola dlhé roky rešpektovanou politickou moderátorkou a tvárou televízie JOJ. Pre neochotu politikov diskutovať je však formát Na hrane neudržateľný, a tak sa po vzájomných rozhovoroch rozhodla ukončiť svoje pôsobenie v televízii. Ďakujeme za jej pôsobenie v radoch TV JOJ,“ uviedla pre Mediaklik hovorkyňa skupiny JOJ Lucia Tuhelová./agentury/