A to najmä pre nevybuchnutú muníciu v ukrajinských mestách, vyhlásil v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.„Tí, ktorí žijú v Nemecku, vedia, že sú stále často nachádzané bomby z čias druhej svetovej vojny… Ukrajina by sa mala pripraviť na boj s dôsledkami tejto vojny v priebehu najbližších 100 rokov,“ povedal Scholz novinárom.

„Toto je tiež dôvod, pre ktorý musíme spolupracovať na obnove (Ukrajiny),“ dodal Scholz. Nemecký kancelár na tlačovej konferencii s argentínskym prezidentom Albertom Fernándezom v Berlíne v stredu okrem toho varoval pred globálnymi dôsledkami vojny na Ukrajine. Upozornil pritom najmä na rastúce ceny energií a riziko spojené s ohrozením potravinovej bezpečnosti, píše agentúra DPA.

„Latinská Amerika tiež cíti dôsledky vojny (na Ukrajine)… Už nejde iba o problém medzi NATO a Ruskom alebo medzi Ruskom a Ukrajinou, je to problém celého sveta,“ uviedol Fernández, aktuality.sk

X X X

  Fínom a Švédom v prípade útoku pomôže Británia

 Britský premiér Boris Johnson a predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová podpísali dohodu o vzájomných bezpečnostných zárukách svojich krajín. Podobnú dohodu plánuje Johnson podpísať ešte v stredu aj vo Fínsku, informuje britská stanica Sky News.

 Britský premiér Boris Johnson a švédska premiérka Magdalena Anderssonová prichádzajú na spoločnú tlačovú konferenciu v Harpsunde, vidieckom sídle švédskych premiérov, v stredu 11. mája 2022.

Tieto dohody majú umožniť intenzívnejšiu obrannú a bezpečnostnú spoluprácu severských krajín s Britániou, zdieľanie spravodajských informácií či spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. „Pevne a jednoznačne podporujeme Švédsko a Fínsko a podpis týchto bezpečnostných vyhlásení je symbolom trvalých záruk medzi našimi národmi,“ uviedol Johnson v komuniké.

Podľa neho si krajiny v prípade útoku prídu navzájom na pomoc, ak o to napadnutá krajina požiada.

„To, čo teraz hovoríme a robíme, je v podstate iba vyjadrením toho, čo je beztak zjavné – že dve liberálne demokracie by si v prípade útoku navzájom pomohli,“ povedal Johnson na tlačovej konferencii v Štokholme. Vysvetlil, že záruky vzájomnej pomoci sa týkajú aj živelných pohrôm.

„Množstvo vrakov ruských tankov lemujúcich cesty na Ukrajine vďaka (protitankovým strelám) NLAW, ktoré vyvinuli vo Švédsku a vyrobili sme v Británii, ukazuje na potenciál tejto spolupráce,“ dodal Johnson. „Premiér vyjadrí zámer Británie podporiť ozbrojené zložky oboch krajín, ak by čelili kríze alebo sa stali terčom útoku,“ dodala vo vyhlásení britská vláda.

Švédsko a Fínsko po ruskej invázii na Ukrajinu prehodnocujú svoju doterajšiu neutralitu a mali by v blízkej dobe rozhodnúť, či požiadajú o vstup do Severoatlantickej aliancie. Podpora tohto členstva v oboch krajinách od začiatku konfliktu na Ukrajine výrazne vzrástla. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg koncom apríla vyhlásil, že pokiaľ Fínsko a Švédsko o vstup do aliancie požiadajú, budú vítané a ich prijatie bude rýchle.

Ak vstúpime, tak pre bezpečnosť občanov

Fínska premiérka Sanna Marinová uviedla, že ak jej krajina urobí historický krok a požiada o vstup do NATO, bude to pre bezpečnosť vlastných občanov a pre posilnenie medzinárodného spoločenstva. Marinová to povedala po stretnutí s japonským premiérom Fumiom Kišidom v Tokiu. Jej slová zazneli deň predtým, ako fínsky prezident Sauli Niinistö oznámi, či jeho krajina požiada o vstup do NATO.

„Povedala som premiérovi Kišidovi o našich plánoch požiadať o členstvo v NATO,“ povedala Marinová na tlačovej konferencii po stretnutí oboch lídrov v Tokiu.

„Ak Fínsko urobí tento historický krok, bude to pre bezpečnosť našich vlastných občanov. Vstup do NATO by posilnil celé medzinárodné spoločenstvo, ktoré vyznáva spoločné hodnoty,“ dodala fínska premiérka. Marinová tiež zdôraznila, že Moskva pokračujúcou inváziou na Ukrajine otvorene porušuje medzinárodné právo a Chartu OSN.

„Zverstvá páchané na civilistoch pokračujú. To nemôže akceptovať žiadna krajina a už vôbec nie stály člen Bezpečnostnej rady OSN,“ povedala fínska premiérka s tým, že právo veta v BR OSN sa zneužíva a je potrebné to zmeniť.

Japonský premiér Kišida povedal, že „meniť status quo silou“ je neprijateľné v ktorejkoľvek časti sveta. Podľa Reuters tým narážal nielen na Rusko, ale aj Čínu, ktorá sa vyhráža ostrovnému Taiwanu./agentury/

X X X

Krajniakovi prešla pomoc ľuďom, Matovičovi nie. Vynadal za to Sulíkovi, miliarda visí vo vzduchu

 Z plánovanej vyše jednej miliardy je nakoniec iba 22 miliónov. Koalícia sa stále hašterí, komu a ako pomôže v čase rekordného zdražovania.

 Nakoniec vláda v stredu schválila iba stoeurové príspevky pre najohrozenejšie skupiny. Ide o opatrenie z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina).

Druhá tzv. systémová pomoc – približne 1,3 miliardy eur z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) – mala ísť na vyššie prídavky na deti, vyšší daňový bonus a voľnočasové krúžky, no nakoniec na vládu nedorazila. Koaličné strany stále nenašli zhodu v tom, kto ju zaplatí. SaS nesúhlasí, aby sa peniaze vyzbierali z nových daní pre stovku firiem, ktoré majú zisky nad tri milióny eur.

 Tu Matovič narazil na Sulíka, ktorý mu odkázal, že je to pre neho „červená čiara“. Matovič vzápätí reagoval, že Sulík sa radšej venuje celebritnej rodine Geissenovcov z Nemecka. „Je to advokát bohatých. Rodiny s deťmi hodil cez palubu,“ vyhlásil minister financií.

 Následne dal Sulíkovi ešte týždeň na to, aby dospeli k dohode. Opäť sa vyhrážal aj koncom koalície. Ak by jeho vyše miliardový balíček neprešiel, koalícia pre Matoviča „stráca zmysel“.

 Schválená pomoc vo výške 22 miliónov sa prerozdelí spolu šiestim skupinám sociálne slabších občanov. Pôjde o skoro 58-tisíc domácností v hmotnej núdzi, 7 300 náhradných rodičov, vyše 63-tisíc poberateľov príspevkov na opatrovanie, skoro 16-tisíc osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu, vyše 3 700 osôb starajúcich sa o zdravotne ťažko postihnutých alebo osoby staršie ako 80 rokov. Poslednou skupinou sú osoby nad 62 rokov, ktoré nie sú poberateľmi dôchodku. Tých je na Slovensku vyše 70-tisíc. Pomoc by sa mala vyplácať už v júni. V parlamente by sa mal návrh schvaľovať v zrýchlenom konaní.

„Myslím si, že ako jednorazový príspevok to v tomto momente nie je málo, ale je potrebné naň nadviazať dlhodobou pomocou,“ priblížil po rokovaní vlády minister práce Milan Krajniaka.ˇ/agentury/

X X X

Izraelská armáda mala zastreliť známu reportérku Al-Džazíry

Známa reportérka televíznej stanice Al-Džazíra Širín abú Aklahová dnes zomrela na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Katarská stanica a palestínske ministerstvo zdravotníctva uviedli, že ju zasiahli guľky vypálené izraelskými vojakmi. Izraelská armáda oznámila, že incident vyšetruje. Kto je zodpovedný za smrť novinárky, podľa nej zatiaľ nie je možné povedať. Transparentné, respektíve nezávislé vyšetrenie tragickej udalosti požadujú Washington aj Brusel.

Palestínska novinárka Širín abú Aklahová nakrúcala reportáž o razii izraelských vojakov v meste Džanín. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva a ďalších novinárov Al-Džazíry ju strela zasiahla do hlavy a následne bola prevezená v kritickom stave do nemocnice, kde ju neskôr vyhlásili za mŕtvu. Na videách z miesta je vidieť, že novinárka na sebe mala vestu s nápisom Press.

Pri streľbe bol zranený aj jej kolega z palestínskeho denníka Al-Kuds, Alí Samudí. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva utrpel strelné poranenia chrbta, no jeho stav je stabilizovaný.

 Zranený novinár sa objíma s jedným z kolegov zavraždenej novinárky Šírín abú Aklaovej 11. mája 2022 v Džaníne

Televízia Al-Džazíra prerušila vysielanie, aby oznámila novinárkinu smrť. Zároveň zverejnila vyhlásenie, v ktorom vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby „odsúdilo a pohnalo izraelské okupačné sily na zodpovednosť“ za to, že podľa nej „úmyselne mierili a zabili našu kolegyňu“. „Zaväzujeme sa, že páchateľa poženieme pred spravodlivosť bez ohľadu na to, ako veľmi sa budú snažiť zakryť svoj zločin,“ uviedla stanica.

Izraelská armáda uviedla, že vojaci vstúpili do utečeneckého tábora v Džaníne a do neďalekého mesta Burkín, aby zatkli osoby podozrivé z terorizmu. „Pri operácii v džanínskom utečeneckom tábore podozriví vypálili na vojakov obrovské množstvo striel a hádzali výbušniny. (Izraelské) sily opätovali paľbu,“ uviedla armáda vo vyhlásení.

 Novinári a zdravotníci vezú telo novinárky Šírín abú Aklahovej do márnice v Džaníne, 11. mája 2022

Dodala, že „udalosť vyšetruje a zaoberá sa možnosťou, že novinárov zasiahli palestínski strelci“. Neskôr ale podľa agentúry AP vedenie armády toto tvrdenie vzalo späť a uviedlo, že zatiaľ nie je možné povedať, čia guľka novinárku zabila.

„Na základe informácií, ktoré sme zhromaždili, sa zdá pravdepodobné, že za nešťastnú smrť novinárky boli zodpovední ozbrojení Palestínčania, ktorí v tej chvíli bezhlavo pálili,“ uviedol ešte pred zmenou armádneho postoja izraelský premiér Naftali Bennett. Riaditeľ redakcie Al-Džazíry v Ramalláhu Valíd Umary túto možnosť odmietol a uviedol, že Palestínčania nestrieľali.

Izraelský minister zahraničia Jair Lapid navrhol palestínskej samospráve spoločné pitevné vyšetrenie smrti reportérky. „Novinári musia byť chránení v oblastiach konfliktov a my všetci máme zodpovednosť dozvedieť sa pravdu,“ napísal na twitteri. Palestínčania však podľa Izraela ponuku spoločného vyšetrovania a pitvy odmietli.

Palestínska autonómia, ktorá spravuje časti okupovaného Západného brehu Jordánu, zabitie novinárky označila za „ohavný zločin“.

V úplnej väčšine prípadov úmrtia Palestínčanov, ktorých zavinia izraelskí vojaci, vyšetruje izraelská armáda. Ľudskoprávne skupiny izraelský vojenský súdny systém, ktorý zriedkavo za smrť Palestínčanov obviní izraelských vojakov, ostro kritizujú.

 Plagáty s podobizňou zavraždenej novinárky Širín abú Aklahovej v centrále televíznej stanice Al-Džazíra

Päťdesiatjeden-ročná Abú Aklahová sa narodila v Jeruzaleme a pre Al-Džazíru začala pracovať v roku 1997. Pravidelne prinášala reportáže z Izraela, Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy a pre milióny arabských televíznych divákov bola známou tvárou.

Izraelské bezpečnostné zložky v poslednom čase vykonávajú prakticky denne razie v Džaníne, ktorý je považovaný za jednu z bášt palestínskych radikálov. Izrael zintenzívnil vojenské akcie na palestínskych územiach v súvislosti so sériou protiizraelských útokov, pri ktorých bolo od konca marca zabitých 19 ľudí. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva izraelské sily od konca marca zabili 30 Palestínčanov. Sú medzi nimi útočníci, ale tiež účastníci stretov aj okoloidúci./agentury/

X X X

Koalícia je ako talianske manželstvo. Každý si robí, čo chce

Koaličná rada rokovala v pondelok do jednej v noci. Lídri sa dohodli. V utorok pri schvaľovaní dôchodkovej reformy v parlamente sme videli ako. Všetky nezhody šalamúnsky presunuli na jún. A v stredu ráno pred schvaľovaním protiinflačného balíka už neplatilo vôbec nič.

 Nakoniec balík prešiel. V riadne okresanej forme. Prešla iba jednorazová pomoc najohrozenejším skupinám. Rodiny v hmotnej núdzi, seniori bez starobného dôchodku, náhradní rodičia, osobní asistenti a opatrovatelia sa môžu tešiť na stoeurovú poukážku. Konečne. Vláda s kompenzačným príspevkom riadne otáľala. Pritom ceny, zvlášť potravín, riadne rastú už od začiatku roka. Je máj. Ani seniori zatiaľ nedostali sľúbený trinásty dôchodok. Či to bude stačiť, je otázka. Ale lepšie niečo ako nič. Uvidíme, či na jeseň nebude nutné repete.

Daňový bonus pre deti, ktorý mal od júla vzrásť na 70 eur a od januára na 100 eur, už liberáli nepodporili. Dohodu porušili i neporušili. Bonus totiž nevetovali. Takže na vláde ich koaliční partneri môžu prehlasovať a v Národnej rade schváliť za pomoci opozičných poslancov, napríklad z Hlasu-SD či iných strán. Sulíkovcom prekáža cena. Bonus má vyjsť na zhruba pol miliardy eur. Zaplatiť to majú mestá a obce zo svojich rozpočtov. Z čoho, keď zvyšovanie cien elektriny a plynu poriadne vyprázdnilo ich kasy? Zvyšovaním dane z nehnuteľností? Na to by doplatili opäť iba obyčajní ľudia. Ako by sa im vlastne pomohlo?

Riadny galimatiáš – už pomaly v koalícii klasický – sa tým iba oddiali, ale neskončí. A povedzme si na rovinu, ich to možno takto aj baví. Inak vládnuť ani nevedia.

SaS tiež blokuje aj ďalšie opatrenia, ako sú prídavky na deti či poukážky na voľnočasové aktivity. Aj s nimi súhlasí. Prekáža im ale to, že sa majú financovať zvýšením daní. Tu tak trochu zavádzajú. Pretože pokiaľ chce financmajster Igor Matovič zalátať dieru doplňujúcim jednorazovým zdanením stovky najbohatších firiem, tak má recht. Počas pandémie mnohé veľké spoločnosti riadne zarobili. Niektoré veľké reťazce mohli predávať takmer všetko, malé obchody museli byť zatvorené. O férovej súťaži nemohla byť reč. Preto dodatočné zdanenie sa ponúka ako nastolenie spravodlivosti. Je nepochopiteľné, prečo strana, ktorá má v názve spravodlivosť a vyznáva rovnú súťaž, je proti.

Garde medzi Matovičom a Sulíkom sa obracia pri cenách palív. Páky na ceny palív benzínu a nafty má Protimonopolný úrad. Ten ale nemá šéfa. Práve na jeho menovaní si Sulík postavil hlavu. Buď prejde, alebo SaS nepodporí sociálny balíček. Vôbec nejde o Sulíkov rozmar, ale o Matovičov. Totiž nový riaditeľ už prešiel výberovým konaním, ale jeho menovanie už niekoľko mesiacov blokuje šéf OĽaNO. Prečo, to nikto nevie. Že táto detinská šarvátka v ťažkej dobe zbytočne vyťahuje motoristom eurá z vačku, koaličných kohútov príliš netrápi.

Ani v ostatných otázkach to nie je iné. Sme rodina stále neprechádza pre nich kľúčová podpora výstavby nájomných bytov. Podpredseda hnutia Peter Pčolinský hovorí o umelom naťahovaní s cieľom nájomné byty „zarezať“. Preto koalícia urobila to najmúdrejšie, čo mohla – na týždeň prerušila schôdzu Národnej rady.

Lenže tým sa tento riadny galimatiáš – už pomaly v koalícii klasický – iba oddiali, ale neskončí. A povedzme si na rovinu, ich to možno takto aj baví. Inak vládnuť ani nevedia.

Riadny galimatiáš – už pomaly v koalícii klasický – sa tým iba oddiali, ale neskončí. A povedzme si na rovinu, ich to možno takto aj baví. Inak vládnuť ani nevedia./agentury/

X X X

Nemci majú kryty pre menej ako stotinu svojej populácie

 Nemecko sa po páde Sovietskeho zväzu a konci studenej vojny rozhodlo zrušiť verejné kryty, teraz ale kvôli ruskej invázii na Ukrajinu postoj prehodnocuje. Formálne má 83-miliónové Nemecko v bunkroch miesto pre necelých 500 000 ľudí, krajina sa preto v ochrane civilistov spolieha predovšetkým na stanice metra, podzemné parkoviská či pivnice.

„V dôsledku mierovej dividendy z 90. rokov po konci studenej vojny sa nepokračovalo v koncepcii výstavby verejných krytov,“ povedala ČTK hovorkyňa nemeckého ministerstva vnútra. Zlomom v civilnej ochrane nastal v roku 2007. „Po spoločnom rozhodnutí spolkovej vlády a spolkových krajín bola v roku 2007 funkčná údržba krytov zastavená,“ dodala. Civilné kryty v Nemecku, ktoré boli v súkromnom vlastníctve či majetku obcí, tak rýchlo našli novú funkciu a zo systémov ochrany obyvateľov boli vyradené. Ďalšie rušenie krytov ministerka vnútra Nancy Faeserová kvôli ruskej invázii na Ukrajinu zastavila.

Nepripravení a šokovaní

Súčasný vpád ruskej armády na Ukrajinu, ktorý nariadil šéf Kremľa Vladimir Putin, Nemcov šokoval a zastihol ich nepripravených. Berlín, ktorý dlhé desaťročia vsádzal na úzku spoluprácu s Moskvou, musel zásadne prehodnotiť svoju východnú a bezpečnostnú politiku. Vláda kancelára Olafa Scholza sa rozhodla dodávať zbrane napadnutej Ukrajine, výrazne navýšiť výdavky na obranu a tiež sa venovať otázke ochrany civilistov počas vojny. Táto téma sa stala aktuálnou aj kvôli tomu, že z Ruska sa ozývajú vyhrážky jadrovými zbraňami.

Pod tlakom vojnových hrozieb vláda spoločne s regiónmi spustila revíziu doteraz existujúcich krytov. „Z pôvodných 2 000 verejných krytov zostalo 599 zariadení, ktoré sú formálne určené na civilnú ochranu,“ vysvetlil ČTK Thorsten Grützner zo Spolkovej agentúry pre nehnuteľnosti (BIMA). Doplnil, že u ďalších bývalých krytov už nemožno predpokladať ich ochranné využitie, pretože ich údržba bola pred rokmi ukončená.

 Téma krytov sa dostala aj na pôdu Spolkového snemu, ktorému ministerstvo vnútra oznámilo, že 599 verejných krytov ponúka ochranu iba pre 487 598 ľudí. Funkčné kryty sa navyše nachádzajú len v južnej časti Nemecka, predovšetkým v Bádensku-Württembersku a Bavorsku, kde je 220, respektíve 156 takýchto objektov. V Brandenbursku, Meklenbursku-Prednom Pomoransku, Sasku, Sasku-Anhaltsku a Durínsku, teda na území niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), nie je kryt civilnej ochrany ani jeden.

Objekty, o ktoré sa dá oprieť

Kvôli nedostupnosti či neexistencii verejných krytov sa tak Nemecko spolieha na podzemné stavby, kam by sa obyvateľstvo v prípade útoku mohlo uchýliť. Podľa Grütznera má Nemecko po celom území množstvo objektov s pevnou stavebnou konštrukciou, o ktoré sa môže civilná ochrana oprieť. „Tieto objekty môžu za určitých podmienok ponúknuť významnú ochranu pred vojnovými zbraňami,“ povedal. „Jedná sa predovšetkým o stanice metra, podzemné garáže a tiež o pivnice,“ uviedol.

Vďaka tomu, že tieto stavby sú pod povrchom zeme, sú k možnej civilnej ochrane predurčené. „Poskytujú dobrú základnú ochranu pred tlakovou vlnou, proti vyvrhnutým a padajúcim troskám a úlomkom a za určitých podmienok aj proti rádioaktívnemu žiareniu,“ povedal Grützner. Poznamenal, že účinok takejto ochrany sa zvyšuje tým, čím pevnejší stavebný materiál bol použitý a čím hrubšia vrstva zeminy je nad podzemnými objektmi.

„Významnú ochranu proti vojnovým útokom môžu ale v prípade núdze poskytnúť aj nadzemné schodiská či nadzemné miestnosti bez okien a presklenia,“ dodal.

To, ako presne bude Nemecko v ochrane civilistov postupovať, rozhodne vláda s regiónmi až po revízii krytov, ktorá ešte neskončila. Vládni Zelení ale už teraz hovoria o potrebe reformy celého systému civilnej ochrany, ktorého pevnou súčasťou by popri oficiálnych krytoch boli aj stanice metra, garáže, pivnice a ďalšie podzemné objekty.

Zelení tiež chcú, aby Nemecko malo dostatočné kapacity pre núdzové ubytovanie obyvateľov a ich zásobovanie nielen potravinami, ale aj zdravotníckym materiálom či technikou. Medzi návrhmi je aj vybudovanie ďalších núdzových studní, aby ľudia mali prístup k pitnej vode. „Putinova útočná vojna na Ukrajine nám desivým spôsobom ukázala, že doterajšie mierové usporiadanie Európy už neplatí,“ zdôvodnil potrebu reformy civilnej ochrany spolupredseda Zelených Omid Nouripour./agentury/

X X X

V Švajčiarsku vydražili najväčší biely diamant

Cena za diamant bola 17,8 milióna eur. Za 18,6 milióna švajčiarskych frankov (17,8 milióna eur) vydražili v stredu najväčší biely diamant, aký sa kedy dostal do aukcie.

Predpokladalo sa však, že diamant s prezývkou „The Rock“ vynesie omnoho viac, uvádza tlačová agentúra AFP.

Drahší diamant

Drahokam s kvalitou 228,3 karátu a veľkosťou presahujúcou objem golfovej loptičky predali na dražbe vo švajčiarskej Ženeve prostredníctvom britského aukčného domu Christie’s.

Pred dražbou sa predpokladalo, že The Rock prekoná svetový rekord v cene za biely diamant – sumu 33,7 milióna dolárov, ktorú v roku 2017 zaplatil záujemca za 163,4-karátový drahokam.

Stredajšia aukcia, ktorá sa začínala na 14 miliónoch frankov, sa skončila už po dvoch minútach, hoci konečná cena sa zvýši po pripočítaní daní a prémie kupujúceho. Experti odhadovali, že diamant sa predá za 19 – 30 miliónov frankov.

Dokonalá symetria

The Rock, dokonale symetrický diamant hruškovitého tvaru, bol v rukách nemenovaného majiteľa zo Severnej Ameriky.

Max Fawcett, vedúci oddelenia šperkov v aukčnom dome Christie’s v Ženeve, povedal, že existuje len niekoľko diamantov podobnej veľkosti a kvality ako The Rock.

Tento veľký diamant vyťažili v bani v Juhoafrickej republike (JAR) krátko po roku 2 , aktuality.sk

X X X

Ceny ropy v stredu vyskočili zhruba o 6 percent

Cena Brentu prekročila 108 USD za barel

Ceny ropy vyskočili v stredu zhruba o 6 %, pričom cena Brentu prekročila hranicu 108 USD za barel (159 litrov). Dôvodom sú zvýšené obavy o dodávky energií po tom, ako Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových tranzitných bodov a krajiny Európskej únie ďalej rokujú o embargu na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Zastavenie plynu cez Sochranovku

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júli dosiahla do 19.01 h SELČ 108,03 USD (102,37 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 5,57 USD (5,44 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s júnovým kontraktom dosiahla 105,88 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 6,12 USD alebo 6,13 %.

Ukrajina v stredu ráno zastavila tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových vstupných bodov na ukrajinskom území, stanicu Sochranovka. Ako dôvod uviedla aktivity ruských okupačných síl. Stalo sa tak prvýkrát, čo ruská invázia spôsobila narušenie dodávok suroviny cez Ukrajinu.

Na ceny ropy tlačí aj návrh Európskej únie zaviesť embargo na ruskú ropu. Ak sa v EÚ dospeje k dohode, podľa analytikov to môže výrazne zasiahnuť do ponuky na trhu.

X X X

Matovič dal Sulíkovi kvôli miliardovej pomoci ultimátum a hrozí povalením vlády

Týždeň času navyše sa rozhodol dať strane SaS podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič do predloženia balíčka súvisiaceho s pomocou rodinám na vládu. V dnešnom vyhlásení tak minister reagoval na písomné stanovisko strany SaS, že to vetujú s tým, že súhlasia síce s predložením balíčka, ale budú vetovať všetky zdroje príjmov. Podľa Matoviča je v návrhu dodatočné zdanenie firiem podnikajúcich na základe licencie a nie najúspešnejších firiem, ako tvrdí Richard Sulík.

„Rozhodli sme sa, že strane dáme ešte týždeň. Chceme ich pozvať do budovy MF SR. Nechceme, aby sme na konci boli iba tri koaličné strany, ktoré chcú pomôcť rodinám a jedna koaličná strana, ktorá chce bojovať za oligarchov, zbohatlíkov a bohaté firmy,“ dodal minister financií.

V tomto návrhu sú podľa Matoviča návrhy na zvýšenie daní, ktoré sa bude týkať približne 100 firiem. „Nie je pravda to, čo tvrdí Richard Sulík, že ide o 100 najúspešnejších firiem. Chceme zdaniť firmy, ktoré podnikajú na základe licencie, ktoré už dnes platia odvod z regulovaných subjektov,“ objasnil s tým, že ide o firmy, ktoré nemajú dokonalý konkurenčný trh, majú konkurenčnú výhodu a zisky nad 3 mil. eur.

„Tvrdiť to, že zavedenie daňového bonusu okradne každého pracujúceho, ktorý zarába menej ako minimálnu mzdu, je klamstvo,“ doplnil podpredseda vlády k zavedeniu daňového bonusu.

„Súhlasíte, že niekomu postavíte dom, ale nedáte mu ani tehlu,“ reaguje Matovič na Sulíkové vyjadrenia. Veľmi ho mrzí, že SaS sa ako tvrdí šéf rezortu financií rozhodli byť „advokátmi bohatých a hádzať rodiny s deťmi cez palubu,“ pričom podľa jeho slov slovenské rodiny s deťmi sú najväčšia disproporcia s porovnaní s ľudmi, ktorí už nepracujú.

„Dnes vašu pomoc potrebujú rodiny s deťmi, nie Geissenovci. Ak sa nám to nepodarí s vami, urobíme všetko preto, aby sme to zvládli aj bez vás,“ uzatvára tlačovú besedu Matovič, s tým, že vyzval SaS, aby sa vrátili k spoločnému záväzku, že Slovensko je prorodinný štát.

Remišová reaguje na Sulíka

 Sulík nebude vetovať zvyšovanie daňového bonusu na deti

Upozornil na to, že zvyšovanie daňového bonusu na nezaopatrené deti má stáť 550 miliónov eur, ktoré vláda bude kryť z financií pre samosprávy. „Nesúhlasíme s tým, ale nevetujeme to,“ povedal. Vláda podľa Sulíka vie návrh na zvýšenie daňového bonusu na rokovaní vlády schváliť aj bez hlasov ministrov za SaS a v parlamente môžu zvyšku koalície pomôcť nezaradení poslanci, ktorí sú členmi Hlasu-SD.

Nové nastavenie daňového bonusu podľa Sulíka chudobným ľudom peniaze zoberie a bohatým pridá. Upozornil na to, že navrhované nastavenie zoberie peniaze ľuďom, ktorí v hrubom zarábajú minimálnu mzdu a menej. „Má to ísť celé na úkor obcí,“ povedal. Tvrdí, že samospráva „si toho veľa vytrpela“ počas pandémie, pri pomoci odídencom z Ukrajiny, či pri zvýšených cenách energií. „Teraz im brať peniaze považujem za krátkozrakosť,“ povedal. Vetovať však SaS bude zvyšovanie daní. Liberáli sú proti zvyšovaniu daní a zavádzaniu nových daní. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podľa Sulíka tento postoj akceptoval.

Daňový bonus na nezaopatrené deti sa má zvýšiť. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla má suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrásť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka vzrásť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Od začiatku budúceho roka chce tiež vláda zaviesť príspevok na služby deťom v sume 60 eur na dieťa.

Rezort financií tiež plánuje zmierniť podmienky nároku na daňový bonus na dieťa. V súčasnosti majú na tieto daňové úľavy nárok tí rodičia, ktorí za rok zarobia aspoň polovicu ročnej minimálnej mzdy. Po novom by mali mať rodičia nárok na daňový bonus na dieťa od prvého zarobeného eura. Výška daňového bonusu by sa však mala naviazať na sumu hrubej mzdy zamestnanca, aby sa zabránilo prípadným podvodom.

Heger chce dostať SaS na palubu

„Pracujem momentálne na tom, aby som dostal na palubu stranu SaS. Rokovania sú síce náročné, ale vyvíjajú sa dobrým smerom,“ povedal predseda vlády Eduard Heger. Vláda sa teda podľa jeho slov nerozpadá. Skonštatoval, že nepotrebuje nechávať odkazy politickým partnerom, s ktorými každý deň rokuje, pretože to je klebetenie. Pracuje však na tom, aby boli výsledky. „Nebudem sa teda vyjadrovať k výrokom mojich kolegov, ja to nepovažujem za dôležité,“ uviedol premiér Eduard Heger.

Výsledky však podľa neho prídu načas, zatiaľ je všetko podľa jeho slov v časových limitoch. Rokovali tri mesiace a dohoda je podľa Hegera vo finálnej fáze a aktuálne sa rozprávajú už len o niektorých detailoch. Myslí si, že je to nastavené dobre a ide o kompromis jednotlivých strán. Zároveň dodal, že v programovom vyhlásení vlády nie je napísané, že sa nebudú zvyšovať dane. „A to som jasne komunikoval aj pánovi Sulíkovi a aj strane SaS,“ skonštatoval Heger. Programové vyhlásenie vlády je podľa neho schválené, preto vedie rokovania tak, aby sa udržali v jeho medziach.

Gröhling pripomína platy učiteľov

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR a podpredseda SaS Branislav Gröhling pripomenul, že sa nerieši zvyšovanie platov učiteľov a hlavný čas detí, ktorý trávia v škole. Poukázal aj na to, že by sa mali financie vyčleniť na modernizáciu škôl. „Keď budeme mať vyriešený hlavný čas detí, potom môžeme riešiť ich voľný čas,“ povedal minister školstva./agentury/