Fico je obvinený zo zosnovania a založenia zločineckej skupiny. Prokurátor sa obáva, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie a pôsobiť na svedkov. Parlament má za sebou jedno z najdôležitejších hlasovaní v novodobej histórii Slovenska. Poslanci rozhodovali o tom, či na väzobné stíhanie vydajú bývalého trojnásobného premiéra, poslanca a predsedu najsilnejšej opozičnej strany Roberta Fica. Národná rada napokon nevyhovela zástupcovi špeciálneho prokurátora Ladislavovi Masárovi, ktorý o vydanie lídra Smeru požiadal už 22. apríla.

Fico je spolu s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom obvinený zo zosnovania a založenia zločineckej skupiny. Kaliňák už vo väzbe je. Prokurátor sa obával, že Fico na slobode môže mariť vyšetrovanie a pôsobiť na svedkov.

Chýbali dva hlasy

Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako hlasovanie dopadne. Hnutie Sme rodina zahmlievalo a otázne boli aj postoje viacerých poslancov OĽaNO.

Za vydanie Fica nakoniec zdvihlo ruku 74 zákonodarcov zo 150 prítomných. Proti bolo 49, 19 sa zdržali a ôsmi nehlasovali. Chýbali teda dva hlasy na to, aby o Ficovej väzbe mohol rozhodnúť súd.

Koalícia síce má v parlamente ústavnú väčšinu, napriek tomu sa jej dostatok hlasov získať nepodarilo. Koaličných poslancov sa pritom ešte dnes snažil presvedčiť aj premiér Eduard Heger. „Ak by som sedel v poslaneckej lavici ja, hlasoval by som určite za,“ napísal na Facebooku. Nepomohlo.

Pri hlasovaní sa zdržala Katarína Hatráková z OĽaNO. Romana Tabák zasa nehlasovala. Fico teda môže vďačiť práve dvom poslankyniam Obyčajných ľudí, teda hnutia, ktoré sa pred voľbami najviac vymedzovalo voči Smeru.

Zdržal sa aj celý klub Sme rodina. Rovnako tak aj nezaradený poslanec Ján Krošlák, ktorý vystúpil z klubu OĽaNO.

Sulík: Najväčšia prehra Matoviča

Krátko po hlasovaní označil líder SaS Richard Sulík rozhodnutie parlamentu za najväčšiu prehru politickej kariéry Igora Matoviča.

„A porazil ho nielen jeho obľúbený koaličný partner, ale aj vlastné poslankyne. Už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii,“ napísal na Facebooku Sulík. Klub SaS, ktorý má v Národnej rade 19 zákonodarcov, hlasoval za vydanie Fica.

Matovič po hlasovaní zverejnil status na Facebooku, kde napísal, že ho veľmi mrzí, „že 17 poslancov Sme rodina a dve poslankyne nášho hnutia si myslia, že poslanci sú viac ako obyčajní ľudia.“

„Účasť 150 poslancov … to skorumpovaného zločinca stálo veľmi veľa … niekto to urobil z naivity, niekto z hlúposti, niekto za prachy a niekto si chcel len kúpiť poistku, aby raz nevidali spravodlivosti jeho,“ tvrdí líder OĽaNO.

Pellegrini spokojný

Ľuďom napriek tomu Matovič odkazuje, že „bude dobre“, aj keď dnes spravodlivosť podľa neho prehrala jednu z bitiek. Poslancom svojho hnutia, ktorí boli za vydanie Fica, poďakoval.

Za vydanie šéfa Smeru boli aj štyria poslanci Za ľudí. Šéfka strany Veronika Remišová neskrývala svoje rozhorčenie. „História sa láme na rozhodnutiach jednotlivcov. Dnes si niektorí vybrali svet Smeru, kde nie sme pred zákonom všetci rovní, ale sú tu aj špeciálne chránení ,šéfovia‘,“ uviedla.

Naopak, všetkých 11 poslancov Hlasu bolo proti Ficovmu vydaniu. Líder strany Peter Pellegrini, niekdajší podpredseda Smeru, po hlasovaní skonštatoval, že „túžba po politickej pomste dnes v parlamente prehrala.“

Do konca mája

Rozprava, ktorá predchádzala samotnému hlasovaniu, trvala tri dni. Zapájali sa do nej predovšetkým poslanci Smeru, ktorí robili všetko pre to, aby diskusia trvala čo najdlhšie.

V parlamente tak vystupovali a s faktickými poznámkami reagovali aj takí poslanci Ficovej strany, ktorí inak väčšinou mlčia. Smer sa rozhodol s obštrukciami skončiť až po tom, ako parlament prijal procedurálny návrh poslanca OĽaNO Michala Šipoša, vďaka ktorému by sa rokovalo aj v noci.

Práve čas pritom mohol zohrávať v prípade potenciálnej väzby Fica dôležitú úlohu. Prokurátor, ktorý poslal Národnej rade žiadosť o vydanie súhlasu na väzobné stíhanie, vyrátal, že do konca mája by mali byť skončené všetky výsluchy. Potom už podľa prokurátora predsedu Smeru nie je dôvod držať vo väzbe, aktuality.sk

X X X

Sulík k Ficovi: Najväčšia prehra Matoviča. Kolíková sklamaná

Výsledok hlasovania parlamentu o vydaní poslanca Roberta Fica (Smer) do väzby je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽANO Igora Matoviča. Na sociálnej sieti to vyhlásil šéf SaS Richard Sulík.

Robert Fico prijíma gratulácia od Petra Pellegriniho po tom, ako šéfa Smeru poslanci nevydali na stíhanie.

„Toto je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽANO. A porazil ho nielen jeho obľúbený koaličný partner, ale aj vlastné poslankyne. Už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii,“ skonštatoval Sulík.

Rozhodnutie parlamentu ma sklamalo, uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) na sociálnej sieti. Vníma to ako zlý signál voči verejnosti.

„Poslanec nie je viac alebo menej ako hocikto iný. Ak by som hlasovala, dala by som priechod spravodlivému procesu, pretože dôverujem prokurátorovi, ktorý o to žiadal, a rovnako dôverujem súdom, ktoré o tom na konci dňa rozhodnú. Som rada, že poslanecký klub SaS hlasoval za vydanie,“ napísala Kolíková.

To, z čoho je Fico obvinený, je podľa jej slov mimoriadne závažné. „Používať politickú moc na kompromitovanie protivníkov akýmikoľvek prostriedkami boli praktiky totalitného režimu a verila som, že sa to nikdy na Slovensko už nevráti. Verme, že napriek tomu bude kauza uzavretá tak, ako to v právnom štáte má byť,“ dodala ministerka.

Poslanci v stredajšom hlasovaní neodsúhlasili žiadosť prokuratúry o vzatie Fica do väzby. Z prítomných 150 poslancov hlasovalo za jeho vydanie 74. Za vzatie Fica do väzby boli všetci poslanci SaS, ako aj väčšina poslancov OĽANO s výnimkou Romany Tabák, ktorá nehlasovala, a Kataríny Hatrákovej, ktorá sa zdržala. Pri hlasovaní sa zdržali aj poslanci hnutia Sme rodina./agentury/

X X X

V OĽaNO končia dve poslankyne, ktoré nepodporili vydanie Fica. SaS hovorí o konci Sme rodina v koalícii

Hlasovanie o Robertovi Ficovi stálo Romanu Tabak a Katarínu Hatrákovú členstvo v poslaneckom klube OĽaNO. Obe zákonodarkyne totiž nehlasovali za vydanie Fica na potenciálne väzobné stíhanie. Dnes podvečer to schválil poslanecký klub. Po novom tak majú obyčajní ľudia už len 48 z pôvodných 53 poslancov. Iná situácia však bude pri hnutí Sme rodina.

Hlasovanie klubu bolo v podstate už len formalitou. Ich osud bol jasný už tesne po hlasovaní o Ficovi. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš sa vyjadril, že dá návrh na vylúčenie oboch poslankýň. Ich odchod z OĽaNO zrejme povedie aj k odchodu z koalície, čím vládny štvorlístok stratí ústavnú väčšinu.

 Matovič ich už nechce

Rozlúčiť sa s nimi chcel aj predseda hnutia a minister financií Igor Matovič. „Nechceme mať nič spoločné s takýmito dvomi poslankyňami, ktoré si v kritickej chvíli povedia, že budú chrániť mafiu,” povedal Matovič.

Odmietol však, že by hnutie týmto hlasovaním prišlo o protikorupčnosť, na ktorej postavilo svoju existenciu.

To si nemyslí jeho koaličný partner, predseda SaS Richard Sulík. Všetci jeho 19 poslanci hlasovali za vydanie Fica na väzobné stíhanie. Matoviča po hlasovaní tvrdo kritizoval.

„Toto je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽaNO. A porazil ho nielen jeho obľúbený koaličný partner, ale aj vlastné poslankyne. Už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii,” napísal Sulík na svojom Facebooku.

Romana Tabak obhajovala svoj postoj na Facebooku. Hlasovanie o Ficovi považuje za politickú pomstu, na ktorej sa odmieta podieľať. „Ak platí, že poslanecký klub hnutia OĽANO je slobodný a všetci hlasujeme podľa svedomia a presvedčenia, potom nikto nemôže moje hlasovanie namietať. Ak to neplatí, potom je klub hnutia OĽANO neslobodný,” tvrdí poslankyňa.

Dlhší odchod

Obe zákonodarkyne sa už dlhšie rozchádzali so zvyškom Obyčajných ľudí. Tabak sa dostala do pozornosti okrem iného ako kritička odovzdania systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. To oznámil osobne premiér Eduard Heger (OĽaNO) na návšteve napadnutej krajiny.

Hatrákovej sa zas dlhodobo nedarilo presvedčiť dostatok poslancov na to, aby ju podporili v kandidatúre na detskú ombudsmanku. Zúčastnila sa štyroch pokusov parlamentu o zvolenie detského ombudsmana. Ani raz úspešne.

 So Sme rodina inak

Iná situácia je pri hnutí Sme rodina. Kým zo SaS sa ozývajú hlasy o tom, že by mali skončiť v koalícii, líder OĽaNO sa ich zastáva.

Jana Bittó Cigániková z SaS po hlasovaní povedala, že je za to, aby hnutie Borisa Kollára skončilo v koalícii.

Proti tomuto názoru sa na emotívnej tlačovke postavil práve Matovič. Síce ich kritizoval, no na koniec koalície to nevidí. „Sme rodina si povedalo, že sú viac ako nezávislý súd. Vybrali si svoju cestu a nech sa páči, rozhodli sa ňou ísť,” povedal líder OĽaNO.

Doplnil však, že nevidí „najmenší dôvod, aby toto niekto používal na rozpad koalície”.

Podľa Matoviča môže fungovať bez Sme rodina v koalícii len ten, kto je už dohodnutý s Hlasom Petra Pellegriniho. V tom momente jeho tlačovku prerušila poslakyňa Cigániková a začala ho za toto vyjadrenie kritizovať.

 Fica nevydajú

Napätá situácia v koalícii vznikla po hlasovaní o tom, či Národná rada vydá Roberta Fica súdu na rozhodovanie o tom, či ho vezme do väzby, o ktorú žiada prokurátor. Kým po obvinení Fica sa zdalo, že s tým koalícia s 90 hlasmi nebude mať problém, situácia sa postupne komplikovala.

Hnutie Sme rodina až do hlasovania nechcelo povedať, ako sa k nemu postaví. Na základe postoja jeho predsedu Kollára, ktorý ohlásil, že sa zdrží, sa však dalo predpokladať, že zvyšok jeho poslancov ho bude nasledovať. To sa aj stalo.

V parlamente napokon na hlasovaní sedelo všetkých 150 poslancov, čo sa stáva len veľmi zriedka. Na schválenie súhlasu sa teda muselo nazbierať aspoň 76 hlasov. Koalícia ich napokon našla len 74. Súd tak nemôže rozhodovať o tom, či lídra Smeru pošle do väzby, aktuality.sk

X X X

Empatia nesmie byť postavená len na zhrození a emóciách. Prečo Slováci prestávajú súcitiť s Ukrajinou (anketa)

„ Sčasti je pokles prejavovanej empatie a súcitu spôsobený habituáciou – tendenciou ľudí privyknúť si na zlé aj to dobré. Tak ako nám časom privykne čuch na zápach,“ hovorí psychologička.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa prejavila veľká solidarita aj súcit s našimi východnými susedmi. Ľudia deň i noc pomáhali na hraniciach, robili sa zbierky a našinci ponúkali ubytovanie pre vojnou zasiahnutých ľudí. Mnohí sledovali dennodennú situáciu na Ukrajine so zdesením, čoho je schopná ruská armáda.

Forma pomoci sa časom mení a ešte stále je dosť ľudí ochotných pomáhať.

Napriek tomu po vyše dvoch mesiacoch trvania vojny začína byť časť ľudí voči dianiu na Ukrajine ľahostajnejšia. Objavuje sa aj tzv. ačohentizmus Slovákov, aj útoky voči utečencom.

Prečo naša solidarita klesá a ako si udržať zdravú dávku empatie, sme sa pýtali odborníkov.

Anketové otázky zneli:

1. Keď vypukla vojna na Ukrajine, zdvihla sa vlna solidarity a súcitu. Postupom času ale akoby aj solidarita, aj súcit v našej spoločnosti opadávajú. Prečo sa to deje? Aké faktory na to vplývajú?
2. Ako si udržať zdravú mieru empatie a citlivosti voči situácii na Ukrajine?

Jakub Šrol, Ústav experimentálnej psychológie SAV

1. V tejto oblasti môžeme spomenúť hneď niekoľko faktorov. Jednak začiatok vojny bol pre mnohých z nás šokom, zásadnou udalosťou, ktorá v nás vyvolávala silné emócie a tie sa preniesli aj do veľkej vlny solidarity. Časom však dochádza k tzv. habituácii – jednoducho povedané, aj na takúto extrémnu situáciu, akou je vojna u nášho suseda, si postupom času do istej miery zvykneme. Silné emócie časom slabnú a dalo sa predpokladať, že s nimi bude slabnúť aj náš súcit a solidarita.

Zároveň čím dlhšie vojna na Ukrajine trvá, tým viac ľudia pociťujú jej negatívne dôsledky – napríklad infláciu a s tým spojené zvyšujúce sa ceny tovarov a služieb. Pokiaľ sa ľudia na Slovensku strachujú, či budú mať ako zabezpečiť seba alebo svoju rodinu, problémy ľudí z Ukrajiny sa pre nich môžu stávať druhoradé. V takomto kontexte aj niektoré malé prejavy podpory ľudí z Ukrajiny na Slovensku (napr. cestovanie hromadnou dopravou zadarmo) môžu v ľuďoch vyvolať závisť či rozhorčenie. Potom sa napríklad na slovenských sociálnych sieťach šíria príspevky, ktoré aj tieto negatívne emócie voči ľuďom z Ukrajiny využívajú alebo ich dokonca burcujú. Takýmto spôsobom môže postupne vlna podpory a solidarity slabnúť a negatívne emócie môžu v spoločnosti, naopak, narastať.

2. Dalo sa očkávať, že vlna solidarity v miere, akú sme videli začiatkom vojny, bude postupne upadať. Napriek tomu by sme si mali stále pripomínať, do akej situácie sa ľudia na Ukrajine bez svojho pričinenia dostali.

Ak im aj neponúkneme priamo našu pomoc (či už finančnú, darovanie potravín alebo čokoľvek iné), to minimum, čo by každý z nás mal spraviť, je, že sa k týmto ľuďom budeme správať slušne. Taktiež je dôležité, aby sme nenaleteli na rôzne dezinformácie (napr. že Ukrajinci si za vojnu môžu sami), ktoré sa vytrvalo šíria sociálnymi sieťami. A hlavne by sme nemali dopustiť, aby sa z témy ľudí z Ukrajiny na Slovensku stal strašiak alebo prostriedok na získanie politických bodov.

Dušan Ondrušek, psychológ, výkonný riaditeľ mimovládnej neziskovej organizácie PDCS

1. To, že vlna empatie a prvoradej pozornosti voči vojne na Ukrajine po čase ustupuje, je prirodzené. Ani jedna téma, ktorú spočiatku intenzívne riešime, prirodzene neostáva vo verejnom diskurze na prvom mieste bez ohraničenia času. Ale nepovedal by som, že ľudia sú otupenejší. Tak ako sa menia potreby utečencov, menia sa aj formy pomoci. Na začiatku utečeneckej situácie bolo pre ženy a deti, ktoré prichádzali na Slovensko, najdôležitejšie venovať sa bazálnym podmienkam na fungovanie: bezpečné miesto, strecha nad hlavou, jedlo, vyrovnanie sa so zdravotnými problémami a nepoznanou vyčerpanosťou, možnosť mobilného spojenia s rodinou.

Teraz sa to trochu mení. Pre stabilný život je dôležité umiestniť deti do škôlky, do školy, nájsť si brigádu alebo platenú prácu, nadviazať kontakty so Slovákmi a ďalšími Ukrajincami, tak aby človek niekam patril… Väčšina Slovákov to pochopila a pomáhajú inak než prvé týždne po prijatí utečencov, často už bez prítomnosti médií. Ukrajinci už nie sú stredobodom večerných správ, ale stále potrebujú pomoc. Ukrajinci sa menia z „utečencov“ na susedov a časom aj na bežných spoluobčanov. Čím skôr ich takto začneme vnímať, tým viac im môžeme uľahčiť hrozivú situáciu, ktorej sa stali obeťou.

2. Naša empatia by mala byť postavená nielen na súcite, zhrození a emóciách, ale rovnako by mala vychádzať z racionálneho porozumenia situácie, v ktorej sa ocitli nielen oni, ale aj my. Prejavy traumy nenastupujú hneď, v čase najostrejšej krízy, ale spravidla až po troch mesiacoch. Vtedy na človeka doľahne ťažoba, ktorá súvisí s pochopením toho, čo všetko sa zmenilo. Prichádzajú závany „flashbacku“ (nekontrolovaných nástupov živých spomienok) a často aj poruchy spánku a problémy s príjmom potravy.

Deti sa prekvapujúco často zvyknú so zmenenými podmienkami vyrovnať lepšie než dospelí. Podobne ako keď sa naši príbuzní alebo známi vyrovnávajú so smrťou v rodine, aj ľudia na úteku potrebujú čas, aby si mohli tú zmenenú situáciu „odsmútiť“ a prehodnotiť, než budú mať silu pustiť sa do novej životnej etapy. Mali by sme mať pochopenie, že takéto procesy trvajú dlhšie, než sme si na začiatku mysleli. S traumou sa niektorí ľudia budú vyrovnávať celoživotne.

Pomáha, ak prestaneme podliehať „étosu záchrany“ bez ohraničenia, ale niektoré z foriem našej pomoci zmeníme na opakujúce sa rituály. Tak uvoľníme časť svojho času na iné rutinné činnosti. Namiesto nárazovej pomoci si môžeme vyhradiť opakujúci sa ohraničený čas, keď sa venujeme pomoci utečencom. Môžeme si osvojiť zvyk zapojiť sa do finančnej pomoci, kde naplánujeme symbolický pravidelný príspevok, ktorý sa odosiela na účet nejakej zbierky, alebo môžeme zisťovať potreby pomoci napríklad pre ukrajinského spolužiaka nášho dieťaťa. Hľadáme také formy pomoci, ktoré nie sú akútne, ale dlhodobé – pomôcť so zamestnávaním niektorých utečencov, pomôcť im v hľadaní stabilnejšieho a samostatného bývania a pod.

Andrea Najvirtová, riaditeľka organizácie Človek v ohrození

1. Faktorov, prečo k tomu dochádza, môže byť viacero. Je potrebné si uvedomiť, že Slovensko je susedným štátom krajiny, ktorá je vo vojne. Ľudia premýšľajú nad svojou vlastnou budúcnosťou a to, čo si nedávno nevedeli ani predstaviť (vojnu v susednom štáte), je dnes realitou.

Je to jav, ktorý sa deje a je normálny. Práve preto existujú profesionálne humanitárne organizácie, ktoré majú za cieľ pomáhať nielen v akútnych fázach krízy, ale pomáhať zmierňovať aj dlhodobé dôsledky. Profesionálni pracovníci a pracovníčky Človeka v ohrození aj na základe skúseností vedia primerane reagovať aj v období, keď pozornosť verejnosti a vlna solidarity zaznamenávaju mierny úpadok.

2. Nieje jednoduché udržať si pokoj vo vlastnej duši v období krízových situácií, akou bezpochybne vojna na Ukrajine je. Denne na nás vyskakuje množstvo negatívnych informácií. Je to neľahká doba pre každého človeka, ktorý má empatické vnímanie či postoj. Stretávame sa s pocitmi prílišnej citlivosti alebo presným opakom, s pocitmi hnevu alebo apatie. Je to v poriadku. Dôležité je nájsť pravú mieru, napríklad podporou kritického myslenia a filtrovaním prichádzajúcich informácií, ako aj starostlivosťou o vlastnú duševnú pohodu. V Človeku v ohrození sa snažíme dávať aj v humanitárnych krízach veľký dôraz na oddych a mentálne zdravie, pretože len ak sme ako humanitárni pracovníci v pohode, vieme podávať pomocnú ruku aj ľuďom, ktorí to práve najviac potrebujú.

Lenka Pavuková Rušarová, psychoterapeutka, klinická psychologička

1. Opadnutie empatie a solidarity sa dalo očakávať. Podľa niektorých výskumov dokonca akútny stres zvyšuje biologickú pohotovosť mozgu pre empatiu. Prvotný akútny stres však opadol, ostal nám chronický stres zo stále prebiehajúcej vojny.

Sčasti je pokles prejavovanej empatie a súcitu spôsobený habituáciou – tendenciou ľudí privyknúť si na zlé aj to dobré. Tak ako nám časom privykne čuch na zápach. Tak aj spočiatku silný súcit a empatia majú tendenciu klesať časom na intenzite v prežívaní. Habituácia chráni náš organizmus pred preťažením. Človek si relatívne zvykne aj na bolesť, ak sa nezhoršuje.

Solidarita je komplexnejší psycho-sociálny fenomén. Sme solidárni s ľuďmi, ktorí sú nám podobní. Takmer automaticky sme solidárni s členmi našej skupiny. Prestávame byť solidárni, ak sa cítime sami ohrození. Solidarita môže vzniknúť aj medzi rôznymi skupinami, avšak niekedy sa zvrtne v porovnávanie – kto tu potrebuje väčšiu pomoc? Kto je tu väčšia obeť?! Hovorí sa tomu competitive victimhood. Zväčša sa to deje, ak nastane konflikt o obmedzené zdroje – to sme mohli sledovať napr. v téme nedostatku miest v škôlkach. Vtedy ak jedna skupina dostane pomoc, ta druhá sa cíti ukrivdená.

2. Pre ľudí je ťažké byť empatický všeobecne a non-stop – skôr cítime empatiu v danom momente voči niekomu konkrétnemu alebo konkrétne vymedzenej skupine, empatia fluktuuje.

Spoločné ciele, priamy osobný kontakt a konkrétne príbehy zvyšujú mieru empatie. Myslím, že treba zdôrazňovať podobnosť – čo by sme aj my potrebovali v podobnej situácii, čo potrebujú všetky matky – ukrajinské aj tie slovenské. Dôležité je aj sprostredkúvať osobný kontakt a prinášať konkrétne príbehy ľudí.

Dobrý kontakt s jedným človekom zvyšuje empatiu aj pre ostatných členov skupiny, a keď sme už v priamom kontakte, je ťažšie ubrániť sa empatii. Vystúpenia verejných činiteľov aj žurnalistika by nemali podporovať polarizáciu a binárne videnie (napr. či potrebujú finančnú podporu viac ukrajinskí utečenci alebo single matky, ako som minule počula v jednom vystúpení). Skôr rétoriku nahradiť zdôrazňovaním spoločných záujmov – všetci chceme lepšiu kapacitu pre naše deti v škôlkach, hľadajme spravodlivejší sociálny systém, spojme sa a vytvorme väčší tlak na autority a zákony.

Tomáš Kriššák, expert na informačnú bezpečnosť

1. Sú za tým objektívne faktory, ako je únava spoločnosti zo stresu a napätia, ktoré prirodzene prináša pohľad na utrpenie a zmar, ktorý priniesli ruské invázne sily na Ukrajinu. Treba tiež zohľadniť to, že Rusko útočí na Ukrajinu nepretržite od roku 2014 a v tomto období sa svet dva roky potýkal s mimoriadne náročnou krízou, celosvetovou pandémiou covid-19. Všetky tieto faktory výrazne oslabili možnosť prejavovať solidaritu a pomoc s druhými ľuďmi, čo je mimoriadne cnostná schopnosť, ale sama si vyžaduje veľa duševnej sily. Subjektívnymi príčinami sú rôzne dezinformácie a manipulácie, ktoré sa v našom informačnom priestore začali rýchlo šíriť len pár dní po začiatku konfliktu a zafungovali ako duševný jed, ktorý ešte viac oslabil a demoralizoval už beztak unavené a traumatizované obyvateľstvo.
2. Aby sme nestratili svoju ľudskosť a empatiu, potrebujeme v prvom rade dbať o vlastné duševné zdravie. Potrebujeme si vedieť nájsť čas na šport, meditáciu, pohyb na čerstvom vzduchu a v prírode, spomaliť, byť viac prítomný v momente a dbať nielen na svoju fyzickú, ale aj duševnú hygienu, ktorou si do mysle nepustíme falošné alebo umelo polarizujúce informácie, ktoré sú kyanidom pre našu dušu. Potrebujeme si tiež vybudovať pevnú sociálnu štruktúru okolo seba, nájsť a mať oporu vo svojom okolí, vo svojej rodine, ale aj v sebe a až potom má človek dobrú pozíciu, kde jeho vôľa a možnosť pomáhať odolá aj tým najsilnejším krízam.

Elena Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry

1. Vlna solidarity bola až bezprecedentná. Ovplyvnilo ju viac vecí, napríklad to, že nastala celospoločenská a aj politická zhoda na potrebe podpory ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Takto to nebolo vždy – v roku 2015, keď prichádzali do Európy ľudia utekajúci pred vojnou v Sýrii, sa celá politická scéna postavila proti prijímaniu utečencov. Napriek tomu, že to boli rovnako vojnoví utečenci ako dnes. Vplývalo na to nepochybne aj to, že – ako vyplýva z našich výskumov – Ukrajinci sú dlhodobo spomedzi všetkých cudzincov najlepšie akceptovaní slovenskou populáciou. Zároveň išlo o nášho suseda, takže hrozba vojny sa nás týka bezprostrednejšie.

To, že solidarita postupne opadáva, je celkom prirodzený jav. Deje sa tak pri všetkých katastrofách – aj prírodných, aj vojnových. Čo je však znepokojujúcejšie, začína narastať napätie medzi slovenskou populáciou – ľudia čoraz viac odsudzujú pomoc utečencom, majú pocit, že táto pomoc prebieha na úkor domáceho obyvateľstva. To je negatívny trend, na ktorý by sa mal zamerať štát.

2. Myslím, že kľúčovú rolu budú zohrávať predovšetkým verejné inštitúcie a politici. Je dôležité, aby politické strany nezačali populisticky túto tému využívať vo svoj prospech tým, že by vyzývali na skončenie podpory ľuďom z Ukrajiny alebo by začali šíriť dezinformácie o tejto skupine ľudí. Druhým dôležitým aspektom je to, ako sa štátu podarí integrovať ľudí z Ukrajiny do spoločnosti. Ak budeme v tomto zlyhávať, začnú sa naplno prejavovať rôzne negatívne javy (závislosť od štátu, nezamestnanosť, nezaradenie do školského systému, výrazná chudoba), čo môže zvyšovať napätie voči týmto ľuďom. Zároveň je potrebné pravdivo informovať o všetkých opatreniach a aktivitách organizácií, ktoré utečencom pomáhajú. V neposlednom rade je dôležité nezabúdať aj na potreby ostatných obyvateľov Slovenska, aby nemali pocit, že sa podpora ľuďom z Ukrajiny deje na úkor ostatných ľudí.

Jana Lindbloom, Sociologický ústav SAV

1. Môže to byť pochopiteľná únava z témy, presýtenosť, návrat k vlastným starostiam a v niektorých prípadoch možno aj pocit vzájomnej rivality o obmedzené zdroje (napríklad škôlky alebo finančnú podporu). Prichádza obdobie inflácie, nárastu cien a asi aj ekonomickej recesie, ktoré bude vyčerpávajúcim zápasom pre mnohé domácnosti. Málokto dokáže dlhodobo pomáhať inému a je to ešte ťažšie, ak nadobúda dojem, že to pôjde viac na vlastný úkor, než sa pôvodne zdalo. Útok na Ukrajinu navyše pretrváva a je možné, že bude eskalovať – vojensky i ekonomickými dôsledkami. Ľudia majú obavy.

Situácia je komplikovaná a ako to obvykle býva, čím sú pomery zložitejšie, tým lepšie znejú nápady predkladajúce jednoduché riešenia. Zdá sa mi tiež, že úzkosť či nezhody vyplývajú aj z toho, že pomoc Ukrajincom u nás naráža na kultúrny model či ľudovú vžitú skúsenosť, že neradno dráždiť toho, kto má nad vami moc, kto vám dokáže poriadne zavariť – v tomto prípade skôr „zamraziť“, ak vypne plyn. Osvedčenou stratégiou je skôr nepopudzovať a zbytočne na seba neupozorňovať, o to viac, ak máme do činenia s nevyspytateľnou náprotivnou stranou. Je možné, že v osobných, organizačných či politických skúsenostiach nemáme dostatočne nažitý aj iný spôsob (spoločného) zvládania náročných situácií, ktoré majú neistý výsledok a ide v nich o veľa.

2. Myslím, že jedným z rozhodujúcich faktorov bude opäť charakter informácií, ktorými budeme sýtiť našu potrebu porozumieť tomu, čo sa vlastne deje. Na jednej strane bude postupne pribúdať nezáujem a na strane druhej, najmä v prípade stupňovania bojových a ekonomických konfrontácií, sa ešte zintenzívni spor o výklad udalostí a príčinných súvislostí, o pripísanie zodpovednosti, o stanovenie politických priorít. V tomto smere je okrem iného dôležité uvedomovať si a poukazovať na paradox spojený s očakávaniami a nárokmi pri jednotlivých zdrojoch informácií, napríklad o vojne na Ukrajine, o ekonomickej a geopolitickej situácii.

Mnohí ľudia vytýkajú oficiálnym médiám, že sú jednostranné a nevyvážené, no vzápätí absolútne podľahnú kúzlu obzvlášť selektívne vyskladaných až fanaticky tendenčných komentárov, webov, postov či videí. Ja rozumiem, že sa to berie tak, že oficiálne médiá majú byť tou platformou, ktorej úlohou je poskytovať vyčerpávajúce a všestranné informácie.

Alternatívne zdroje sú vraj len na to, aby doplnili a zdôraznili tie stránky problému, ktoré v „mainstreame“ spomínané nie sú, ktoré „vám tam nepovedia“, ktoré sú „utajené“. Nepomer v nárokoch je však priam fascinujúci, ako aj to, že napriek kritike jednostrannosti sú to nakoniec práve radikálne vychýlené interpretácie, ktoré mnohým prinášajú hľadané ľubozvučné uspokojenie, aktuality.sk

X X X

  Satanská pečať, bytosti z iného sveta. Rusi obvinili ukrajinských vojakov z používania čiernej mágie

Ruské štátne médiá obvinili ukrajinských vojakov, že na základni v Donbase praktizovali čiernu mágiu, aby čo najviac uškodili príslušníkom ruských inváznych síl, informuje týždenník Newsweek.

 Magazín pripomenul, že tieto tvrdenia prišli v období, keď ruské vojská po vyše dvoch mesiacoch od začiatku invázie zápasia na Ukrajine so zásobovacími ťažkosťami, upadajúcou bojovou morálkou a rastúcimi stratami.

Údajné dôkazy o praktizovaní čiernej mágie sa podľa stredajšej správy agentúry RIA Novosti našli na opustenej ukrajinskej základni ležiacej pri obci Trochižbenka v Luhanskej oblasti.

Agentúra sa pri tom odvolala na ruskú kulturologičku Jekaterinu Dajsovú, ktorá sa venuje výskumu kultov. Podľa nej sa na stene v údajnej budove štábu ukrajinskej delostreleckej jednotky našla kruhová „satanská pečať“, pozostávajúca z rôznych znakov symbolizujúcich anarchiu, zbrane a fašizmus. Dajsová však pripustila, že presný význam okultných symbolov je nejasný.

Stúpenci z iného sveta

RIA Novosti nález „satanskej pečate“ nastriekanej čiernou farbou na múre komentovala tvrdením, že „stúpenci mocností z iného sveta (na základni) posväcovali svoje zbrane a robili značky krvou, aby dodali svojej výzbroji väčšiu energiu, aby tak spôsobili pri zasiahnutí cieľov väčšie škody“, cituje zo správy agentúry britský denník Daily Mail.

O údajnom náleze „stôp po rituáloch čiernej mágie“, objavených v drevenom dedinskom dome v Donbase, ktorý predtým využívala ukrajinská armáda, písal aj štátny propagandistický web Sputnik News, ktorý však o tomto „odhalení“ neuviedol ďalšie podrobnosti.

Podľa agentúry RIA Novosti sa v dome našiel aj dokument obsahujúci informácie o stratách v Donbase, na ktorom boli čiary vyhotovené krvou, čo podľa nej naznačuje, že ukrajinskí vojaci prostredníctvom krvi nadväzovali kontakt s nadprirodzenými silami. /agentury/

X X X

Prípad Beňu a Makóa sa rieši zle, tvrdia sudcovia. Či o Pčolinskom klamú alebo nie, treba zistiť priamo v kauze exšéfa SIS

Generálna prokuratúra zobrala prípad údajných krivých výpovedí Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu už začiatkom apríla z Bratislavy a presunula ich prokuratúre na opačnom konci republiky. Tam však stále nedorazili potrebné dokumenty.

Už dva súdy označili obvinenie kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu z krivej výpovede v kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského za minimálne predčasné. Dvojica však naďalej čelí trestnému stíhaniu, o ich sťažnostiach proti obvineniu sa doposiaľ nerozhodlo.

Generálna prokuratúra už pred troma týždňami presunula prípad z Bratislavy do Košíc, aby zaručila objektívnosť ďalšieho konania. Ani tam sa veci zatiaľ nikam neposunuli, čaká sa totiž na potrebné dokumenty.

„Prokurátorovi Krajskej prokuratúry Košice doposiaľ neboli doručené žiadne podkladové spisové materiály, na základe ktorých by mohol konať, a preto vyzval všetky zainteresované strany o doručenie spisov v čo nakratšej lehote. Vo veci bude rozhodnuté až po oboznámení sa s originálmi vyšetrovacieho spisu a spisu v utajenej agende,“ informovala hovorkyňa Krajskej prokuratúry Košice Jarmila Janová.

Žiadaná utajovaná príloha

Len tento týždeň vyšlo najavo, že spis prípadu Makó – Beňa a najmä jeho utajovaná príloha je veľmi žiadaný artikel. Priamo na Okresný súd Bratislava III si poň malo prísť až sedem policajtov NAKA-Východ.

Žiadali ho v súvislosti s vyšetrovaním organizovanej zločineckej skupiny, ktoré sa rozbehlo po trestných oznámeniach Ľudovíta Makóa a exsiskára Martina Ciriaka. Súdnej rade sa na postup policajtov sťažoval predseda súdu Roman Fitt. Ich postup označil za nezákonný a považuje ho za zasahovanie do nezávislosti súdu. Napokon policajti prílohu na súde ani nenašli. NAKA napokon zrejme dokumenty získala neskôr. Teraz by už mali byť na ceste na košickú prokuratúru.

Kedysi mocní muži bezpečnostných zložiek Makó a Beňa čelia obvineniam z krivej výpovede a krivého svedectva na základe vyšetrovania, ktoré odštartovalo trestné oznámenie bývalého šéfa SIS Pčolinského.

Spomínaná dvojica kajúcnikov proti nemu svedčí v kauze úplatku od konkurzného právnika Zoroslava Kollára a ich výpovede možno považovať za kľúčové. Podľa Pčolinského však dvojica klame v snahe zlepšiť si svoje postavenie pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Neodôvodnené stíhanie?

Bývalý šéf daňových kriminalistov a exnámestník SIS čelia obvineniu z krivej výpovede v samostatnom konaní, ktoré rozbehol vyšetrovateľ pod dozorom Krajskej prokuratúry v Bratislave. Stíhať ich začal v čase, keď bolo jasné, že Pčolinského kauza sa chýli ku koncu.

Prokurátor pre oboch žiadal aj vyšetrovaciu väzbu, ale narazil na súdy. Okresný a po ňom aj Krajský súd v Bratislave totiž konštatovali, že stíhanie Beňu a Makóa je za takýchto okolností v súčasnosti neodôvodnené.

Dôvod na obvinenia nenašiel v tejto chvíli ani senát pod vedením bratislavského krajského sudcu Petra Šamka, ktorý inak kajúcnikov ostro kritizuje.

Bratislavský krajský súd pritom hovorí, že trestné oznámenie Pčolinského – smerujúcie proti Makóovi a Beňovi – sa nemalo vyšetrovať osobitne, ale spolu s prípadom, v ktorom proti Pčolinskému svedčia. Vyplýva to z uznesenia, ktorým senát Petra Šamka rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu dvojice mužov do väzby.

Trestné oznámenie ako spôsob obhajoby

Ak obvinený podá trestné oznámenie pre krivú výpoveď na svedka, ktorý ho usvedčuje, treba to podľa Šamka vyhodnotiť ako spôsob obhajoby. Riešiť by ho mal vyšetrovateľ aj prokurátor – „avšak práve a len v tom konaní, v ktorom boli svedecké výpovede vykonané“.

„V tomto jednom a tom istom konaní by sa potom mali vykonávať dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj neprospech obvineného, a to vrátane preverovania obsahu trestného oznámenia podaného na svedkov,“ píše v uznesení sudca Krajského súdu Bratislava Peter Šamko.

V opačnom prípade hrozí, že sa prípad rozpadne na dve polovice, ktoré si budú vzájomne odporovať. Tieto skutočnosti sú podľa Šamkovho senátu také zásadné, že vzatie Beňu s Makóom do väzby v tejto chvíli vôbec neprichádza do úvahy. A samotné obvinenie označil za predčasné.

Senát tiež konštatuje, že keďže súd nemá žiadnu právomoc voči prokurátorom ani vyšetrovateľom, nemôžu im dať pokyn napríklad na zrušenie obvinení. Ak s postupom orgánov činných v trestnom konaní nesúhlasí, môže len rozhodnúť o nevzatí do väzby.

Odmietli detektor

Senát v uznesení ale apeluje aj na tých, ktorí vyšetrujú kauzu Pčolinský. Podľa Šamka dôkazy v prípade krivých výpovedí „celkom určite nie je možné označiť za bezvýznamné či ich bagatelizovať, keďže sú do určitej miery v rozpore s usvedčujúcimi dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní“.

Pracovať by s nimi teda mal aj vyšetrovateľ a prokurátor, ktorí riešia úplatok pre bývalého šéfa tajnej služby.

„Snaha orgánov činných v trestnom konaní usvedčiť obvineného by nemala byť až taká intenzívna, že bude v prípravnom konaní ignorovať dôkazy, ktoré by mohli spochybňovať vznesené obvinenie, nakoľko takýto procesný postup môže veľmi ľahko viesť k omylom,“ píše v uznesení sudca.

Sudkyňa Iveta Halvoňová, ktorá o väzbe rozhodovala na prvostupňovom súde, pritom našla medzery a nezrovnalosti aj v dokumentoch, ktoré dodala SIS.

Obvinenie Makóa s Beňom je v skutku raritné – vyšetrovanie tzv. živého prípadu Pčolinský sa ešte neskončilo, ani súd o ňom nevyriekol rozsudok a svedkov už obvinili z klamstiev. Vyšetrovateľ prípadu krivých výpovedí mal okolnosti tejto kauzy objasňovať na detektore lži. Podľa poradcu ministra vnútra Romana Mikulca – Jaroslava Spišiaka – však detektor odmietol.

Rovnako postupoval aj jeho priamy nadriadený, ktorý sa zároveň rozhodol odísť do civilu.

Pred týždňom kartami zamiešal aj obvinený právnik Zoroslav Kollár. Ten sa rozhodol spolupracovať s políciou a priznal, že uplácal, aby zmizol z hľadáčika tajnej služby. Podľa jeho verzie však iba dal peniaze Ľudovítovi Makóovi, ktorý mal byť v tom čase legalizantom SIS, a netuší, čo sa s peniazmi stalo ďalej, aktuality.sk

X X X

 Európa sa odpája od Putinovej ropy. Slovensko dostane výnimku

Celá Únia sa chce zbaviť ropy z Ruska do konca roka, Slovensko dostane viac času. Slovensko sa definitívne odstriháva od ruskej ropy, no nie sme ochotní ani schopní urobiť to do konca tohto roka ako zvyšok Európskej únie.

Budeme mať však výnimku, hoci stále nie je jasné, dokedy budeme musieť vypnúť dodávky z Ruska.

Tak zatiaľ dopadli rokovania medzi slovenskou vládou a Bruselom, všetko však ešte definitívne budú musieť schváliť všetky členské štáty EÚ vrátane Maďarska, ktoré je najkritickejšie k odstrihávaniu sa od ruskej ropy.

Naopak, odstrihnutie od ruského plynu je zatiaľ nereálne, veľká časť krajín Európskej únie je totiž od neho až príliš závislá a alternatívy sa hľadajú ťažšie ako pri rope.

Slovensko je celkovo najviac závislou krajinou spomedzi členských štátov EÚ od dovozu ropy a plynu z Ruska. Kým pri plyne sa spoliehame na ruský import na 84 percent, v prípade ropy je to takmer 100 percent.

Výnimka len pre nás, Maďarov a Čechov

„Nebudete to jednoduché,“ priznala v stredu aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Niektoré členské štáty sú silne závislé od ruskej ropy. Ale musíme na tom jednoducho len pracovať,“ vyhlásila v stredu ráno v prejave pred Európskym parlamentom.

Zbavenie sa ruskej ropy je súčasťou nového balíka sankcií EÚ voči režimu ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho agresiu na Ukrajine. Tá sa v stredu priblížila aj k slovenským hraniciam, keď sto kilometrov od nášho územia vybuchla pôvodom pravdepodobne ruská raketa.

Sankcie EÚ sú už šieste v poradí, odkedy Rusko 24. februára napadlo svojho suseda. Väčšina ruských bánk napríklad už nemá prístup k platobnému systému SWIFT, bez ktorého v praxi nevedia uskutočňovať medzinárodné finančné transakcie.

Slovensko, Maďarsko a pravdepodobne aj Česko by mali byť jedinými krajinami, ktorým Únia umožní zbaviť sa ruskej ropy neskôr, ako to má byť v prípade ostatných členských štátov.

Únia by nám mala dať výnimku do roku 2023.

Sulík: Žiadame solidaritu

Slovenskí politici vrátane ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý má na starosti aj energetiku, však hovoria o dlhšom horizonte – až o troch rokoch.

„Postupujeme spoločne s EÚ, ale žiadame aj solidaritu,“ vyhlásil Sulík včera.

Podľa prepočtov Unicredit Bank je naša krajina najviac zraniteľná v prípade energetických surovín, pretože sa spolieha len na jedného dodávateľa. Len za minulý rok sme doviezli ropu z Ruska v hodnote viac ako 2,2 miliardy eur.

Len o niečo lepšie sú na tom Lotyšsko a Fínsko. Ostatné členské štáty EÚ nie sú až tak energeticky zraniteľné.

Máme zásoby ropy na vyše 100 dní

V prípade ropy ministerstvo hospodárstva tvrdilo, že situácia nie je až taká zlá v porovnaní s plynom. Rezort to vysvetľoval relatívne rýchlou náhradou a slušnými zásobami. Ako vysvetľoval štátny tajomník Karol Galek, Slovensko má zásoby ropných produktov na približne 108 dní, k čomu treba prirátať aj zásoby surovej ropy.

Slovensko by tak vydržalo bez obmedzení zhruba štyri mesiace, ak by Moskva zavrela kohútiky.

Alternatívou pre nás by bol dovoz ľahkej ropy napríklad z krajín Perzského zálivu pomocou tankerov do chorvátskeho prístavu Omišalj a následne cez ropovod Adria až k nám.

Problémom je však to, že rafinéria Slovnaft má svoju technológiu nastavenú na ťažkú ropu typu Rebco a firma by tak musel zainvestovať do prestavby.

Bude to stáť stovky miliárd

Sulík tvrdí, že náklady súvisiace so zmenou „druhu ropy“ by platila samotná rafinéria Slovnaft, ich výšku však nevedel odhadnúť. Slovensko bude musieť v prípade odstavenie ropy z Ruska investovať aj do ropovodu Družba, cez ktorý strategickú surovinu dovážame. To by už platil štát, prípadne Európska únia. Sulík včera hovoril, že náklady odhaduje na 160 miliárd eur.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Galek zmenu technológie na iný druh ropy odhaduje na približne dva až tri mesiace. Otázna však teraz zostáva cena takejto prestavby. Podľa predbežných odhadov by stála 250 miliónov eur, ktoré by musel Slovnaft zaplatiť zo svojho.

V súčasnosti však Slovnaft, ktorý patrí pod maďarský petrochemický koncern MOL, prežíva jedny z najlepších časov. Marže celej skupiny MOL totiž vyleteli na dlhoročné maximá, pretože ruská ropa sa momentálne predáva zhruba o tretinu lacnejšie ako na svetových trhoch.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda na sociálnej sieti upozornil, že MOL za apríl nezverejnil čísla svojich marží, čo podľa neho naznačuje, ako celá skupina vrátane Slovnaftu v tomto čase nadmerne zarába, aktuality.sk

X X X

Matovič by Čaputovú už za prezidentku nepodporil, je podľa neho falošná

Predseda vládneho hnutia OĽANO Igor Matovič by Zuzanu Čaputovú v ďalších voľbách za prezidentku SR nepodporil. Považuje ju za falošnú a zákernú. Slovensko by podľa neho malo hľadať lepšieho kandidáta.

„Považujem ju za falošnú a veľakrát zákernú ženu. Zažil s ňou dve stretnutia, o ktorých keby sa ľudia dozvedeli, by boli zhrození,“ povedal po rokovaní vlády Matovič. Zároveň však odsúdil vulgarizmy na adresu prezidentky z nitrianskeho protestu Smeru.

 Matovič si myslí, že by malo Slovensko hľadať lepšieho prezidentského kandidáta, ako je Čaputová. „Na druhej strane sa obávam, že tá fašisticko-mafiánska scéna sa zomkne a postaví nejakého silného kandidáta a nakoniec nám aj Čaputová bude dobrá. Ale bol by som rád, aby malo Slovensko väčšie ambície,“ uzavrel Matovič.

Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nepovedala, či by opäť kandidovala na najvyšší post v štáte. Ak by sa pre opätovnú prezidentskú kandidatúru rozhodla, podporu by našla v SaS./agentury/

X X X

  Ďalšie embargo, ktoré pocíti aj Slovensko? Nemci a Poliaci chcú stopnúť ruský urán

 Po embargu na ropu a snahe zbaviť sa závislosti od ruského plynu by mohli sankcie zasiahnuť aj ruský jadrový priemysel. Pobaltské štáty a Poľsko sa výrazne zasadzujú za zastavenie dovozu ruského uránu a jadrových technológií a za spojenca si získali aj Nemecko. Píše o tom server Politico.

 O sankciách, ktoré by zasiahli ruský jadrový priemysel, debatovali podľa servera Politico minulý týždeň zástupcovia Európskej komisie a veľvyslanci krajín EÚ. Serveru to potvrdili viacerí diplomati. Takéto sankcie by zasiahli nielen nové, ale aj fungujúce projekty.

„Nemecký veľvyslanec oznámil novú pozíciu Berlína a povedal, že nielenže súhlasia s ropnými sankciami, ale aktívne podporujú postupné odstavenie dovozu ropy a zákaz dovozu ruského uránu,“ uviedol jeden z diplomatov EÚ. Podpora Nemecka je pre skupinu, usilujúcu sa o takýto zákaz, mimoriadne významná.

„Pre Nemcov, Rakúšanov a ďalších je dôležité, aby EÚ plošne znížila svoju energetickú závislosť od Ruska. To zahŕňa aj zákaz dovozu ruského jadrového paliva. Pre nich to nie je nič, o čom treba dlho premýšľať,“ povedal diplomat EÚ. Zatiaľ však nie je jasné, kedy by takéto sankcie mohli byť zavedené, píše Politico.

Pre Európanov by to však nebol bezbolestný krok, pripomína server. Európska únia dováža takmer všetok urán z krajín mimo dvadsaťsedmičky. Približne 20 percent je z Ruska, ktoré je druhým najväčším dodávateľom po Nigeri.

Pozícia Nemecka voči jadrovej energetike je jednoznačná, rozhodlo sa ju opustiť ešte počas vlády Angely Merkelovej pred vyše desaťročím a nechystá sa ju obnoviť ani po invázii Ruska na Ukrajine. Do konca roka chce odstaviť všetky svoje zvyšné fungujúce atómové reaktory.

Poľsko žiadnu jadrovú elektráreň nemá, aj keď si stanovilo ambiciózny plán postaviť prvú z nich do roku 2033 a o desať rokov neskôr mať v prevádzke až šesť elektrární poháňaných jadrom.

Na opačnej strane je Francúzsko, ktoré má rozsiahly sektor jadrovej energetiky a úzko spolupracuje s ruským Rosatomom.

„Niektoré krajiny… majú obavy z jadrovej bezpečnosti,“ povedal podľa serveru vysoký diplomat EÚ. „Potreboval by isté záruky, ale určite existujú veci, ktoré môžete sankcionovať a ktoré nie sú priamo spojené s jadrovou spoluprácou.“

Francúzsko považuje jadrovú energetiku za kľúčovú pri prechode na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Nie je však závislé na dovoze uránu z Ruska, pretože ho získava najmä z Kazachstanu a Nigeru./agentury/

X X X

Britský admirál: Rusko urobilo počas invázie na Ukrajine katastrofálne chyby

Najvyššie postavený britský námorný veliteľ, admirál Tony Radakin, je prekvapený zo zlyhaní ruskej armády, ktorá zaútočila na Ukrajinu napriek „slabým“ spravodajským informáciám, čo podľa neho viedlo ku „katastrofálnym výsledkom“ invázie.

Povedal to na podujatí CEO Council Summit v Londýne, ktorý zorganizoval denník The Wall Street Journal (WSJ).

„Katastrofálne chyby majú tendenciu viesť ku katastrofálnym následkom,“ povedal admirál a spresnil, že Rusko nikdy vojensky neoperovalo v takomto veľkom rozsahu od konca druhej svetovej vojny. Úspešná operácia by sa podľa Radakina musela opierať o synchronizáciu a dynamiku, ktorá u ruskej armády absentuje. Moskva podľa neho robí strategické chyby a jej „rozhodovanie sa len zriedka zlepšuje“.

Admirál povedal, že verí tomu, že ruský prezident Vladimir Putin osobne dohliada na vojenské ťaženie a že šéf Kremľa vykazuje črty autokratického vodcu, ktorý je čoraz viac izolovaný.

„Boli sme prekvapení, akým spôsobom sa Rusko postavilo k invázii. Postup na Ukrajine svedčí o šokujúcom zlyhaní jeho spravodajských služieb a o neuveriteľnej arogancii,“ povedal Radakin. Na druhej strane vyzdvihol odvahu a vynaliezavosť ukrajinských ozbrojených síl.

„Nech je (ruská) koncovka akákoľvek, bude drasticky odlišná od ich pôvodných plánov,“ dodal admirál. Ruské vojenské ťaženie sa podľa neho začalo ambíciou ovládnuť celú Ukrajinu, zatlačiť Severoatlantickú alianciu do kúta a demonštrovať silu a autoritu Ruska. Tieto vytýčené ciele sa Moskve nepodarili.

„Očakávali sme oveľa väčší nápor zo strany Ruska,“ povedal Radakin a dodal, že Moskva má problémy s koordináciou jednotlivých zložiek svojich ozbrojených síl. Kremeľ už podľa neho utrpel taktickú porážku, keď bol nútený presunúť ťažisko svojej operácie do Donbasu na východe Ukrajiny.

„Kroky Ruska vyzerajú byť neuveriteľne riskantné a neuveriteľne uponáhľané,“ povedal admirál v súvislosti s aktuálnymi bojmi na východe Ukrajiny.

Radakin ďalej vysvetlil, že Moskve sa nepodarilo prerušiť komunikačné kanály Kyjeva, čo umožnilo tamojšiemu prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému hovoriť s celým svetom počas prebiehajúcej vojny. Admirál si tiež myslí, že Rusku sa nepodarilo dosiahnuť vzdušnú prevahu, lebo jeho sily neboli dostatočne dynamické, aktuality.sk

X X X

Matovič avizuje predstavenie nových daní. Nepovieme, o koho ide, aby sa na to nepripravili

Zdanenie vybraných firiem, z ktorého sa vyplatí tzv. protiinflačná pomoc, vláda predstaví budúci týždeň. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO).

„Všetci koaliční partneri vedia, z čoho sa budú tieto výdavky kryť. Rozhodli sme sa ich zverejniť až v momente, keď návrh predložíme na vládu,“ priblížil Matovič.

„Tajomstvom je to preto, lebo nechceme, aby sa niektoré subjekty, ktorých sa zdanenie bude týkať, vopred ‚zariadili‘, a tak ochudobnili štátny rozpočet. (Zariadiť sa) následne, to bude omnoho ťažšie, vopred o tom preto nechceme informovať,“ dodal minister financií.

Krajniak: Pomoc bude vyplácaná postupne

Legislatívne návrhy týkajúce sa tzv. protiinflačnej pomoci štátu ohrozeným skupinám obyvateľstva by mala vláda schvaľovať budúci týždeň. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

„Dohodli sme sa, že všetky (príslušné) legislatívne návrhy pôjdu na rokovanie (vlády) budúci týždeň. Ja už mám pripravené všetky podklady, ktoré potrebujem pre pomoc z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravené to mám, nepotrebujem pre to meniť zákony, mne stačia nariadenia vlády. Tie sú už teraz pripravené, budúci týždeň budeme o tom rokovať,“ spresnil.

Pomoc bude podľa neho vyplácaná postupne. „Postupne bude vyplácaná pre rôzne skupiny (obyvateľstva), podľa toho, ako rýchlo sa vedia prispôsobiť systémy na ministerstve vnútra, na ústredí práce. V zásade predpokladáme, že 100-eurový príspevok ako prídavok na dieťa by bol vyplácaný v júni, za mesiac máj,“ oznámil.

„Ak tu existujú štátom regulované subjekty v regulovaných odvetviach, ktoré počas pandémie zarábali násobne viac ako doposiaľ, tak považujem za logické, že minimálne časť z toho nadzisku použijeme vo forme zvýšeného výberu daní na pomoc miliónom ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Toto je moja červená čiara,“ povedal Krajniak na margo toho, že pre koaličnú stranu SaS je červenou čiarou zvýšenie daní vybraným firmám, z ktorých sa pomoc ohrozeným skupinám má platiť.

 Príjmy miest a obcí by sa pre vyplácanie pomoci podľa slov ministra práce nemali znižovať. „Narastajú im príjmy zo zvýšeného výberu daní, pretože aj pod vplyvom inflácie sa platy v ekonomike zvyšujú, a teda sa zvyšujú aj odvody dane z príjmu fyzických osôb, ktoré idú na potreby samospráv,“ povedal.

O možnej výplate dôchodkov pred Vianocami sa bude podľa Krajniaka rozhodovať po lete. „To bude závisieť od situácie, ktorá bude na jeseň, či sa podarí inflačné tlaky znížiť a či sa situácia znormalizuje. Uvidíme, aká bude situácia s plynom, ako bude s vojnou (na Ukrajine). V prípade, že sa situácia nebude zlepšovať, sme pripravení predložiť nejaký návrh (o koncoročnom dôchodku) aj na jeseň,“ povedal.

„To, čo viem s istotou povedať, je 900 miliónov eur počnúc 1. januárom budúceho roka nad rámec súčasnej hladiny starobných dôchodkov. V tom by malo byť zohľadnených asi 250 miliónov eur ako rodičovský bonus a asi 650 miliónov eur ako valorizáca dôchodkov. V priebehu januára by malo byť priemerné zvýšenie dôchodkov minimálne 50 eur mesačne,“ oznámil Krajniak.

„Keď uvidíme začiatkom jesene, že situácia s cenami energií sa nebude zlepšovať, tak budeme pripravení pomôcť najohrozenejším skupinám seniorov (napríklad 100.000 seniorom, ktorí nepoberajú žiadny dôchodok) nejakou jednorazovou pomocou,“ doplnil minister práce.

Sulík: Sme zásadne proti

Zvyšok vládnej koalície chce finančnú pomoc rodinám financovať cez masívne zvyšovanie rôznych daní a aj nové dane zaviesť. Po rokovaní vlády to uviedol predseda strany Sloboda a Solidarita a minister hospodárstva Richard Sulík. „Sme zásadne proti, nové dane budeme vetovať, ak sa ústavným zákonom neschváli daňová brzda a ak výnos z novej dane nepôjde na zníženie inej dane alebo odvodu,“ povedal.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) zvýšenie daní obhajuje. „V programovom vyhlásení máme, že nezvýšime daňovo-odvodové zaťaženie a v tomto prípade pre 90 percent občanov budeme dane znižovať a možno pre 70 až 100 firiem budeme dane zvyšovať,“ povedal. Podľa neho sa tak daňovo-odvodové zaťaženie nezvýši. „Ak tu existujú štátom regulované subjekty v regulovaných odvetviach, ktoré počas pandémie zarábajú násobne viac ako doposiaľ, považujem za logické, že minimálne časť z toho nadzisku použijeme na pomoc ľuďom,“ dodal Krajniak.

Na pomoc ľudom v boji so zdražovaním vláda v tomto roku vynaloží 260 miliónov eur a v budúcom roku jednu miliardu eur. V tomto roku sa prídavok na dieťa jednorazovo zvýši zo súčasných 25,88 eura na 100 eur. Na tento účel vláda vynaloží 83 miliónov eur. Prídavok sa zvýši pre 661-tisíc rodičov, ktorí majú 1,1 milióna nezaopatrených detí. Vládna koalícia tiež plánuje zvýšiť prídavky na deti, daňový bonus, či zaviesť príspevok na služby pre deti. Zdroje na vyššiu finančnú pomoc rodinám chce vládna koalícia získať zvýšením daní pre približne 100 firiem./agentury/

X X X

Matovič opäť kritizuje Lengvarského: Je zrelý na výmenu, na ťahu je predseda vlády

Šéf hnutia OĽaNO tentokrát vytýka ministrovi zdravotníctva, že otáľa pri výstavbe a rekonštrukciách nemocníc, ktoré súvisia s plánom obnovy.

Vďaka plánu obnovy a odolnosti máme k dispozícií miliardu eur na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc. Je to historicky najvyššia suma, ktorá by podvýživenému slovenskému zdravotníctvu umožnila aspoň z časti dobehnúť zameškané.

Na to, aby sme peniaze využili ale musíme rýchlo konať. Či už na výstavbu nemocníc, alebo rekonštrukcie máme len štyri roky. Výstavba nemocníc pritom trvá päť až osem rokov v závislosti od veľkosti. Keďže niektoré projekty sú už rozpracované, dali by sa stihnúť. Problém je, že sa stále čaká na politické rozhodnutie, ktoré nemocnice sa budú stavať. A výzvy, cez ktoré by sa mali riešiť zase rekonštrukcie, posunulo ministerstvo zdravotníctva z apríla na september.

S tempom rezortu zdravotníctva a jeho ministra Vladimíra Lengvarského (nominat OĽaNO) nie je spokojný premiér Eduard Heger (OĽaNO), a najnovšie ho kritizuje aj šéf rezortu financií a predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Je zrelý na výmenu

„Pred dvomi rokmi sme sa dozvedeli, že peniaze budú, že podstatná časť z toho pôjde pre zdravotníctvo. Pred rokom plán schválený. Dodnes nie je z ministerstva zdravotníctva nič realizované,” hovorí Matovič.

Podľa neho je to rovnaký scenár ako pri oddlžovaní nemocníc, na ktoré bolo ešte v roku 2020 schválených vyše 570 miliónov eur ale dodnes neprebehlo.

„Pán minister zdravotníctva je vzhľadom na tieto dve obrovské zlyhania zrelý na výmenu. Na ťahu je predseda vlády, ako sa rozhodne, tak bude,” povedal Matovič po rokovaní vlády.

Tvrdí, že už v minulosti párkrát premiérovi naznačil, že „tento človek je zrelý na odvolanie”.

 Šéf rezortu financií a predseda OĽaNO už aj v minulosti opakovane Lengvarského kritizoval za rôzne veci a tvrdil, že lepším ministrom zdravotníctva bol Marek Krajčí.

No zároveň pripúšťa, že Krajčí by sa na post ministra nemohol vrátiť, preto, že by to spôsobilo koaličné nezhody. Krajčí musel odstúpiť práve po tlaku koaličných partnerov.

Krajčí na úrade vlády

O tom, že pri výstavbe nových nemocníc treba prijať politické rozhodnutie hovoril pred časom aj samotný Lengvarský.

„Všetky štátne investície veľkého rozsahu sú, prirodzene, predmetom debaty na najvyšších fórach vedenia štátu,” odkázalo ministerstvo zdravotníctva.

Nikto ale zatiaľ nepomenoval, kto bude mať rozhodujúce slovo a kedy padne.

Na politické rozhodnutie čaká aj nemocnica v Martine, ktorá pripravuje výstavbu novej, modernej budovy už štyri roky. Koordinátorka tohto projektu Martina Antošová hovorila, že zo strany ministerstva majú podporu, ale čaká sa na úrad vlády.

Hovorila tiež, že má mierne obavy ako toto politické rozhodnutie bude vyzerať.

„Neviem, či je politicky korektné, že by o tom mal rozhodovať bývalý minister Marek Krajčí, ktorý v podstate na pozícii ministra zdravotníctva úplne zlyhal, a jeho bývala asistentka, ktorá pôsobí v pozícii poradcu premiéra pre zdravotníctvo,“ tvrdí Antošová.

Krajčí potvrdil, že bol na viacerých stretnutiach na úrade vlády. Exminister povedal, že ho o to požiadal premiér a to ako tím lídra OĽaNO za zdravotníctvo, ktorý napísal zdravotnícky program hnutia, pripravoval reformy a Plán obnovy a odolnosti.

Heger si zároveň ako poradkyňu pre oblasť zdravotníctva vybral do svojho oficiálneho zboru poradcov dlhoročnú Krajčího asistentku Helenu Hlubockú.

Kritika

Krajčí nekonkretizoval výstavbu ktorých nemocníc presadzuje on sám. Hovorí, že Plán obnovy a odolnosti nastavil tak, aby sa z neho rozostavali Rázsochy a dve veľké koncové nemocnice.

Zároveň odmietol, že by niečo brzdil a povedal, že „skôr sa každý snaží dohnať zameškané.”

Podľa neho pred vyše rokom bolo alokovaných milión eur na vznik a činnosť Zdravotníckej implementačnej agentúry.

„Žiaľ implementačná agentúra vznikla až v októbri a do konca roku 2021 neurobila nič, najmä pre zlú koordináciu procesov zo strany ministerstva zdravotníctva,” uviedol exminister.

Podľa jeho slov implementácia plánu obnovy na ministerstve výrazne zaostávala napriek tomu, že pôvodne išlo o jeden z najlepšie pripravených rezortov.

„Mojim podozrením stále zostáva, že MZ zámerne nepripravovalo pre plán obnovy projekty pre koncové nemocnice, hoci súkromné nemocnice mali dostatočné informácie a pripravovali sa,” tvrdí Krajčí a odvoláva sa pritom na uznesenie Banskobystrického kraja z minulého roka, ktoré dalo zelené výstavbe novej nemocnice Penty v Rimavskej Sobote.

Lengvarský po rokovaní vlády pred novinárov neprišiel. O reakciu sme požiadali tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva aj predsedu vlády. Správu budeme aktualizovať, aktuality.sk

X X X

Matovič avizuje predstavenie nových daní. Nepovieme, o koho ide, aby sa na to nepripravili

 Zdanenie vybraných firiem, z ktorého sa vyplatí tzv. protiinflačná pomoc, vláda predstaví budúci týždeň. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO).

„Všetci koaliční partneri vedia, z čoho sa budú tieto výdavky kryť. Rozhodli sme sa ich zverejniť až v momente, keď návrh predložíme na vládu,“ priblížil Matovič.

„Tajomstvom je to preto, lebo nechceme, aby sa niektoré subjekty, ktorých sa zdanenie bude týkať, vopred ‚zariadili‘, a tak ochudobnili štátny rozpočet. (Zariadiť sa) následne, to bude omnoho ťažšie, vopred o tom preto nechceme informovať,“ dodal minister financií.

Krajniak: Pomoc bude vyplácaná postupne

Legislatívne návrhy týkajúce sa tzv. protiinflačnej pomoci štátu ohrozeným skupinám obyvateľstva by mala vláda schvaľovať budúci týždeň. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

 „Dohodli sme sa, že všetky (príslušné) legislatívne návrhy pôjdu na rokovanie (vlády) budúci týždeň. Ja už mám pripravené všetky podklady, ktoré potrebujem pre pomoc z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravené to mám, nepotrebujem pre to meniť zákony, mne stačia nariadenia vlády. Tie sú už teraz pripravené, budúci týždeň budeme o tom rokovať,“ spresnil.

Pomoc bude podľa neho vyplácaná postupne. „Postupne bude vyplácaná pre rôzne skupiny (obyvateľstva), podľa toho, ako rýchlo sa vedia prispôsobiť systémy na ministerstve vnútra, na ústredí práce. V zásade predpokladáme, že 100-eurový príspevok ako prídavok na dieťa by bol vyplácaný v júni, za mesiac máj,“ oznámil.

„Ak tu existujú štátom regulované subjekty v regulovaných odvetviach, ktoré počas pandémie zarábali násobne viac ako doposiaľ, tak považujem za logické, že minimálne časť z toho nadzisku použijeme vo forme zvýšeného výberu daní na pomoc miliónom ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Toto je moja červená čiara,“ povedal Krajniak na margo toho, že pre koaličnú stranu SaS je červenou čiarou zvýšenie daní vybraným firmám, z ktorých sa pomoc ohrozeným skupinám má platiť.

Príjmy miest a obcí by sa pre vyplácanie pomoci podľa slov ministra práce nemali znižovať. „Narastajú im príjmy zo zvýšeného výberu daní, pretože aj pod vplyvom inflácie sa platy v ekonomike zvyšujú, a teda sa zvyšujú aj odvody dane z príjmu fyzických osôb, ktoré idú na potreby samospráv,“ povedal.

O možnej výplate dôchodkov pred Vianocami sa bude podľa Krajniaka rozhodovať po lete. „To bude závisieť od situácie, ktorá bude na jeseň, či sa podarí inflačné tlaky znížiť a či sa situácia znormalizuje. Uvidíme, aká bude situácia s plynom, ako bude s vojnou (na Ukrajine). V prípade, že sa situácia nebude zlepšovať, sme pripravení predložiť nejaký návrh (o koncoročnom dôchodku) aj na jeseň,“ povedal.

„To, čo viem s istotou povedať, je 900 miliónov eur počnúc 1. januárom budúceho roka nad rámec súčasnej hladiny starobných dôchodkov. V tom by malo byť zohľadnených asi 250 miliónov eur ako rodičovský bonus a asi 650 miliónov eur ako valorizáca dôchodkov. V priebehu januára by malo byť priemerné zvýšenie dôchodkov minimálne 50 eur mesačne,“ oznámil Krajniak.

„Keď uvidíme začiatkom jesene, že situácia s cenami energií sa nebude zlepšovať, tak budeme pripravení pomôcť najohrozenejším skupinám seniorov (napríklad 100.000 seniorom, ktorí nepoberajú žiadny dôchodok) nejakou jednorazovou pomocou,“ doplnil minister práce.

Sulík: Sme zásadne proti

Zvyšok vládnej koalície chce finančnú pomoc rodinám financovať cez masívne zvyšovanie rôznych daní a aj nové dane zaviesť. Po rokovaní vlády to uviedol predseda strany Sloboda a Solidarita a minister hospodárstva Richard Sulík. „Sme zásadne proti, nové dane budeme vetovať, ak sa ústavným zákonom neschváli daňová brzda a ak výnos z novej dane nepôjde na zníženie inej dane alebo odvodu,“ povedal.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) zvýšenie daní obhajuje. „V programovom vyhlásení máme, že nezvýšime daňovo-odvodové zaťaženie a v tomto prípade pre 90 percent občanov budeme dane znižovať a možno pre 70 až 100 firiem budeme dane zvyšovať,“ povedal. Podľa neho sa tak daňovo-odvodové zaťaženie nezvýši. „Ak tu existujú štátom regulované subjekty v regulovaných odvetviach, ktoré počas pandémie zarábajú násobne viac ako doposiaľ, považujem za logické, že minimálne časť z toho nadzisku použijeme na pomoc ľuďom,“ dodal Krajniak.

X X X

Šéf Nafty: Naše zásoby sú slabé. Ak prídeme o plyn z Ruska, môže to byť problém

Dodávky ropy a zemného plynu sú hlavnou témou energetiky týchto dní. O tom, či je dôvod na obavy z odstavenia ruských dodávok a aké má Slovensko záložné plány sa denník rozprával s Martinom Bartošovičom, generálnym riaditeľom Nafty.

Nový dekrét prezidenta Putina, ktorý v stredu podpísal v reakcii na šiesty balík európskych sankcií, opäť mieša karty v energetike. „Medzi riadkami sa dá čítať, že budú môcť selektívne vypínať dodávky plynu do Európy,“ hovorí Bartošovič.

Šéf spoločnosti, ktorá je kľúčovým prevádzkovateľom podzemných zásobníkov zemného plynu na Slovensku a venuje sa aj ťažbe plynu a ropy pripomína, že momentálne sú domáce zásoby slabé. Aktuálna naplnenosť komerčnej kapacity je približne 20 percent, ďalších 15 percent navyše tvoria krízové zásoby pre domácnosti. „Sme na konci zimy, vtláčacia sezóna ešte len začala. Keby sa teda tok z Ruska náhle zastavil, môže to byť vážny problém,“ tvrdí./agentury/

X X X

Vedkyňa utiekla z Charkova pred vojnou, po telefóne teraz radí Ukrajincom

Banskobystrická župa sprevádzkovala novú info linku, kde Ukrajincom poradia ich krajanky.

Ukrajincom, ktorí prichádzajú do Banskobystrického samosprávneho kraja, alebo v ňom už žijú, pomáha nová telefonická infolinka. Informácie na nej vždy v pracovných dňoch od 8. do 18. hodiny dostanú aj samosprávy, organizácie a jednotlivci, ktorí utečencom pomáhajú a chcú sa zorientovať napríklad v novej legislatíve – Lex Ukrajina.

V dvojjazyčnom ukrajinsko – slovenskom call centre zamestnal kraj aj dve Ukrajinky, ktoré s ich rodinami vytrhla zo života v rodnej krajine práve vojna. Aktuálne dočasne žijú v stredoškolskom internáte vo Zvolene.

Poradia v situáciách, ktoré zažili

Nataliyu pripravila vojna o domov. V Charkove pracovala ako fyzička v tamojšom vedeckom centre. Anna doma na Ukrajine riadila marketingovú a eventovú agentúru.

„Chceli sme pomôcť. Na začiatku sme samé zažívali rovnaké problémy ako utečenci, ktorí na Slovensko prichádzajú teraz. Nevedeli sme, čo robiť, na koho sa obrátiť. Teraz však vieme iným poradiť a odpovedať im na otázky,“ vysvetľuje dvojica Ukrajiniek, prečo sa rozhodli byť súčasťou novej služby.

Slováci na strednom Slovensku, s ktorými sú v kontakte, ich prijali dobre, cítia sa v bezpečí. Pomohli im tu nielen s ubytovaním a stravou, no aj so škôlkou či školou pre deti a s prácou. Z internátu, kde bývajú, pracujú všetci s výnimkou pár seniorov.

„Tieto dve dámy sme si vytypovali, pretože majú vysokú kvalifikáciu, sofistikovaný prejav a vystupovanie. Potrebovali sme dvoch ľudí, ktorí vedia ukrajinsky a anglicky, čo spĺňajú. Pre nich je to zároveň príležitosť, sú vďačné za tento druh práce, keďže Ukrajinci sa väčšinou dostávajú iba k tej manuálnej,“ povedal Juraj Oravec, koordinátor kraja pre pomoc utečencom pred vojnou.

Na čísle 0800 221 041 dostanú Ukrajinci informácie o ubytovaní, dočasnom útočisku a azyle, o tom, kde nájdu nemocnice a lekárov či rôzne druhy poradenstva.

„Mohlo by sa zdať, že všetky tieto informácie sú už dobre známe, no my sme na Úrade BBSK pravidelne stretávali s tým, že nám ľudia vyvolávali a my sme mali problém s nimi komunikovať v ukrajinčine,“ poznamenal Oravec.

To, že najmä v začiatkoch bola problémom jazyková bariéra, potvrdila aj riaditeľka Školského internátu vo Zvolene, kde žije približne tridsiatka ukrajinských utečencov, Katarína Vričanová.

„Na prvých, ktorých sme ubytovali už 3. marca, sme sa takpovediac „učili“, ako pomáhať. Mali tu väčšinou nejakých známych, ktorí ich vzali na cudzineckú políciu, my sme im pomohli s úradmi, so vstupnými prehliadkami u lekárov a podobne,“ vrátila sa týždne dozadu.

Na chodbách internátu sa aj dnes hovorí ukrajinsko-slovensky, rusky aj anglicky. Niekedy pomôže internetový prekladač.

Záujem o výučbu slovenčiny prejavili samotní Ukrajinci, potrebujú ju v práci aj na úradoch.

„Dvakrát do týždňa u nás vedie kurz slovenského jazyka ako dobrovoľníčka učiteľka zo základnej školy, ktorú navštevujú ich deti,“ opísala.

Kurzy slovenčiny považuje pri integrácii utečencov z Ukrajiny za kľúčové aj Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja.

Priamo na jazykové vzdelávanie vyčlenila župa takmer 15-tisíc eur a kurzy pripravuje v spolupráci s banskobystrickou jazykovou školou.

Ak by lektorov nebolo dostatok, v rezerve má slovenčinárov so stredných škôl. Časť kurzov sa bude venovať základom slovenského jazyka, časť bude intenzívna a určená zdravotníkom z Ukrajiny, ktorých vie kraj využiť v ambulanciách, kde personál dlhodobo chýba.

„Jazyková bariéra je tou prvotnou, ktorú musia utečenci prekonať a po ktorej zdolaní sa omnoho jednoduchšie uchytia aj na pracovnom trhu,“ povedal Lunter.

Pomocou má byť aj nová webová stránka v ukrajinčine, slovenčine, angličtine, kde záujemcovia nájdu odpovede na časté otázky, nielen pri príchode na územie kraja, no aj v prípade, že na strednom Slovensku budú chcieť ostať žiť a pracovať dlhšie.

Webovú stránku pripravila kancelária predsedu samosprávneho kraja a pomôže všetkým cudzincom zorientovať sa v zákonoch a jednotlivých životných situáciách, aktuality.sk

X X X

Nemocnica Bory spustila nábor sestier, plánuje ich zamestnať vyše 400

Nemocnica Bory spustila nábor sestier, chce ich zamestnať 440. Jednotlivé pracoviská sa budú otvárať postupne a nábor tak bude prebiehať aj po otvorení nemocnice. Plánuje tiež zamestnať minimálne 33 pôrodných asistentiek.

Nemocnica zároveň v stredu podpísala zmluvu so Siemens Healthineers v hodnote viac ako 30 miliónov eur. Počas 15-ročného zmluvného vzťahu bude spoločnosť nemocnici poskytovať komplexné služby a vymení vyše 20 zobrazovacích a monitorovacích zariadení.

Ide o prístroje na počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, röntgen či zariadenia nukleárnej medicíny, aktuality.sk

X X X

Šefčovič z Bruselu: Embargová výnimka na ruskú ropu pre Slovensko

Zástupcovia Slovenska a Maďarska hovoria, že nepodporia energetické sankcie, ktoré proti Rusku za vojnu na Ukrajine chystá Brusel. Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič: Od ruských dodávok ropy sme veľmi závislí a nemáme rýchle alternatívy. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), dlhodobo opakuje, že jediná slovenská rafinéria Slovnaft nemôže okamžite prejsť na iný druh ropy. Zmena technológie by trvala niekoľko rokov. Preto vyhlásil, že bude trvať na výnimke.

Rusko predstavuje 25 % dovozu ropy do EÚ. Avšak tento podiel sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líši, pripomenula TASR.

Kým napríklad Belgicko dovezie 8 % ruskej ropy, pre Slovensko ide o 100-percentnú závislosť od Ruska.

Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič si nemyslí, že prípadnými výnimkami bude v EÚ porušená jednota členských štátov voči protiruským sankciám.

„Jednota sa prejavuje tak, že s tým balíčkom súhlasia všetky krajiny EÚ. Aj z toho dôvodu, že energetická situácia v našich krajinách je iná. Vysvetľoval som to na viacerých fórach. Krajiny strednej a východnej Európy boli tradične závislé na ruskú ropu. Náš chemický či petrochemický priemysel je aj technologicky nastavený na takzvanú ťažkú ropu, ktorá prichádza z Ruskej federácie,“ vysvetľoval v rozhovore pre ČT24.

Závislosť od ruskej ropy

Súhlasí so Sulíkovým tvrdením, že konverzia na ľahkú ropu napríklad z Blízkeho východu si vyžaduje pomerne veľké investície.

„Potrebujeme na to čas. Vždy musíme mať na pamäti, že sankcie musia bolieť viac agresora, než nás, ktorí sa snažíme Ukrajine pomôcť. Aj z tohto dôvodu sa rokovania vedú veľmi trpezlivo a naša šéfka a predsedníčka EK Ursula von der Leyenová nechce nikoho prekvapiť alebo zaskočiť,“ argumentoval.

Doplnil, že členské štáty musia dnes zvládať riešiť vysoké ceny energií či utečeneckú vlnu. „Všetci sa boríme s vysokou infláciou. Čiže, uvedomujeme si, aké zložité je to pre vlády jednotlivých členských krajín. Chceme urobiť maximum, aby sme aj v ďalších sankčných opatreniach mohli postupovať spoločne,“ zdôraznil.

Šefčovič nevedel odpovedať, na ako dlho by Slovensko a Maďarsko dostali takúto výnimku. Pripomenul, že sa o tom sa vedú rokovania a o načasovaní či implementácii sankcií sa debatovalo do utorkového večera.

Deklaroval solidaritu v EÚ

„Predpokladáme, že členské krajiny by sme chceli podrobnejšie informovať v noci či zajtra (v stredu, pozn.) ráno. O návrhu EK sa bude ďalej rokovať na úrovni šéfov exekutívy alebo ministrov energetiky. Balík bude schválený a ukončený vtedy, keď sa nám to podarí,“ reagoval.

Eurokomisár Šefčovič je optimistom v tom, že sa Bruselu podarí získať podporu od všetkých členských krajín.

„Solidarita okolo rokovacieho stola je veľmi veľká. Všetky členské krajiny si uvedomujú, že stredná a východná Európy znáša teraz oveľa vyššie bremeno, než západné krajiny. Je tam snaha vyjsť v ústrety nájsť optimálny čas na konverziu napríklad našich priemyslov, tak, aby sme neplatili príliš vysokú cenu za to, že chceme tieto sankcie presadiť a týmto spôsobom obmedziť príjem zdrojov pre ruskú vládu a najmä čoskoro ukončiť vojnu na Ukrajine,“ uzavrel Šefčovič, aktuality.sk

X X X

 Sirény v Užhorode zneli v utorok popoludní viackrát ešte pred dopadom rakety v blízkosti hraníc

Raketa dopadla asi 100 kilometrov od slovensko-ukrajinských hraníc. Situácia vo Vyšnom Nemeckom je pokojná, pokračuje sa aj s humanitárnou pomocou.

Len 100 kilometrov od slovenských hraníc s Ukrajinou dopadla v utorok podvečer raketa. Sirény viackrát zazneli v Užhorode už popoludní, keď tam boli aj poradcovia slovenského premiéra rokovať s predstaviteľmi Zakarpatskej štátnej vojenskej administratívy.

Dopad rakety v Zakarpatskej oblasti v približne 5-tisícovom meste Volovec je prvým od začiatku vojnu s Ruskom.

„Rakety, ktoré minulú noc zasiahli infraštruktúru Ukrajiny a Zakarpatska, leteli z Kaspickej oblasti. Boli uvoľnené zo strategických bombardérov Tu-95 alebo Tu-160,“ píše na sociálnej sieti Telegram Zakarpatská oblastná správa. Ako zdroj informácií uvádza velenie vzdušných síl Ukrajiny.

Predseda Zakarpatskej oblastnej správy Viktor Mykyta priblížil, že raketa zasiahla bližšie nešpecifikované zariadenie. Vyzval tiež ľudí, aby na mieste útoku nevyhotovovali fotografie a nenatáčali videá.

Časť mesta Volovec zostalo bez plynu a elektriny. „Zaobišlo sa to, našťastie, bez ľudských obetí,“ konštatoval Eduard Buraš, poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu.

„Počas rokovania v Užhorode sme už v utorok popoludní zažili sirény a nasledovala evakuácia budovy.“

Poradca v stredu ráno hovoril so slovenským konzulom v Užhorode. „Na hranici vo Vyšnom Nemeckom bol o tretej nadránom, situácia bola pokojná. Cieľom pravdepodobne bolo narušenie železničnej a elektrickej infraštruktúry,“ konštatoval Buraš. Poskytovanie humanitárnej pomoci to podľa neho neovplyvní, vo štvrtok aj on vypraví kamióny na Ukrajinu.

Na dopad rakety v blízkosti slovenských hraníc reagoval aj minister obrany Jaroslav Naď. Denník N uverejnil vyjadrenie. Naď varuje ruského ministra obrany pred útokmi na slovenské územie.

Podľa Naďa by to automaticky znamenalo aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy. „Existujú spravodajské informácie, že Putin sa rozhodol ‚denacifikovať‘ aj cesty a železnice v blízkosti našich hraníc,“ povedal Naď.

Štátny tajomník ministerstva zahraničia Klus v tejto súvislosti varoval Ukrajincov, ktorí by sa chceli vrátiť zo Slovenska do svojej vlasti, že aj utorkový útok ukazuje, že situácia stále nie je bezpečná, aktuality.sk

X X X

Minister Naď o dopade rakety: Máme správy, že Putin „denacifikuje“ aj ciele v blízkosti hraníc so Slovenskom

Minister obrany Jaroslav Naď komentoval správy o dopade rakety v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Išlo o prvý raketový útok Ruska v regióne, ktorý susedí s územím Slovenska.

Novinárom pred rokovaním vlády uviedol, že sme mali prehľad o tom, že presah systému protivzdušnej obrany je aj cez hranicu a naše bezpečnostné zložky tak situáciu monitorovali.

„Samozrejme, že sme znepokojení, lebo je to relatívne blízko – je to menej ako 100 kilometrov od našej hranice. Už som to viackrát povedal, že existujú rôzne spravodajské informácie, ktoré hovoria o tom, že Vladimir Putin urobí všetko preto, aby ,denacifikoval’ aj železnice a letiská v blízkosti našich hraníc,“ vyhlásil Naď.

 Útok označil za obludnosť

Tento krok podľa šéfa rezortu obrany „preukazuje obludnosť“ ruskej agresie v susednej Ukrajine.

„Veľmi vystríham Ruskú federáciu, ak by prekročila rubikon – prekročila hranicu so Slovenskou republikou. Bude to automaticky znamenať spustenie článku 5. Washingtonskej zmluvy. Myslím si, že tým je povedané všetko,“ pokračoval.

„Išlo o zámer zlikvidovať železnicu, myslím, že sa nie úplne podaril. Vystríham tiež ľudí, aby zvážili akékoľvek cesty železničnými traťami smerom na Ukrajinu. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, je to nebezpečné,“ vyzval.

Ľudia so slovenskou národnosťou

Podľa ukrajinských zdrojov raketa zasiahla bližšie nešpecifikované zariadenie v meste Volovec, ktoré sa nachádza zhruba 100 kilometrov od slovenských hraníc.

„Ruská federácia šialenou agresiou zabíja nevinných ľudí na celej Ukrajine. Je im úplne jedno, či to je oblasť, kde žijú väčšinou ľudia, ktorí majú ruskú národnosť, alebo je to západ krajiny na Zakarpatí, ktorí majú aj slovenskú národnosť. Putinovi je to jedno. Zabíja ľudí, lebo si myslí, že ľudský život nemá preňho žiadnu hodnotu. Preňho má jediný hodnotu iba zámer, aby zabral celé územie Ukrajiny,“ poznamenal minister.

Pripomenul tiež, že štát má k dispozícii štyri systémy – batérie Patriot, aby chránili naše územie a ďalšie prvky protivzdušnej obrany ako krajina a ako súčasť Severoatlantickej aliancie.

„Máme svoje plány, o ktorých nebudem hovoriť,“ povedal tiež.

Na záver podotkol, že Slovensko nemôže zasiahnuť na území Ukrajiny, pretože by tak zasiahlo do konfliktu. „Urobíme všetko preto, aby sme dosiahli ochrany a bezpečnosť našich ľudí,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Šiesty balík sankcií EÚ sa týka ropy, páchateľov masakier, bánk a Kirilla

Von der Leyenová v príhovore k poslancom EP uviedla, že na Ukrajine sa dnes píše aj budúcnosť Európskej únie.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu predstavila šiesty balík sankcií proti Rusku, ktorý stanovuje ropné embargo. Je zamierené proti osobám zodpovedným za masakre v ukrajinských mestách Buča a Mariupol, odpája od systému SWIFT ďalšie ruské banky – vrátane banky Sberbank –, zavádza úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc EÚ a na sankčnom zozname sa ocitne aj pravoslávny patriarcha Kirill – blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

Von der Leyenová v príhovore k poslancom EP uviedla, že na Ukrajine sa dnes píše aj budúcnosť Európskej únie. A preto treba podľa nej hovoriť o dvoch témach: o ďalších sankciách proti Rusku, ktoré rozpútalo vojnu, a tiež o rekonštrukcii Ukrajiny po vojne.

Na sankčný zoznam EÚ podľa jej slov pribudnú mená vysokých vojenských dôstojníkov a ďalší osôb, ktoré sú spájané s páchaním vojnových zločinov v Buči alebo sú zodpovedné za neľudské obliehanie

mesta Mariupol. „Toto vysiela dôležitý signál všetkým páchateľom vojny v Kremli: My vieme, kto ste, a budete sa zodpovedať,“ uviedla Von der Leyenová pred poslancami EP.

Dodala, že šiesty balík sankcií v podobe odpojenia od finančného systému SWIFT postihne tri veľké ruské banky „kriticky dôležité“ pre Putinov režim, vrátane banky Sberbank. Tým sa podľa nej upevní „úplná izolácia ruského finančného sektora od globálneho systému“.

Nové sankcie majú aj podobu zákazu vysielania pre tri veľké ruské štátom kontrolované televízne stanice. Svoj obsah už nebudú môcť v priestore EÚ šíriť v žiadnej podobe alebo forme, ani cez kábel, cez satelit, prostredníctvom internetu či cez aplikácie pre smartfóny. Von der Leyenová sankcionované médiá označila za „hlásne trúby“, ktoré agresívne zosilňujú Putinove klamstvá a propagandu. Dodala, že Kremeľ sa v Európe spolieha v mediálnej sfére na odborníkov a poradcov z tejto oblasti – i ekonomických – a všeobecne na ľudí z Európy propagandisticky skresľujúcich fakty. Ich služby v prospech ruskej mediálnej mašinérie boli rovnako zakázané.

Šéfka eurokomisie spresnila, že navrhované sankcie znamenajú aj postupný úplný zákaz dovozu všetkej ruskej ropy, surovej aj rafinovanej a to dodávanej cez ropovody alebo tankermi po mori.

„Chceme postupne a usporiadaným spôsobom vyradiť ruskú ropu, Spôsobom, ktorý nám a našim partnerom umožní zabezpečiť alternatívne dodávateľské trasy a minimalizuje dopad na globálne trhy,“ vysvetlila v pléne EP. Spresnila, že EÚ by do šiestich mesiacov mala postupne ukončiť dodávky ruskej ropy a do konca tohto roka aj rafinované ropné produkty.

„Maximalizujeme tak na Rusko a zároveň minimalizujeme vedľajšie škody, ktoré vznikajú nám a našim partnerom po celom svete. Aby sme Ukrajine mohli pomáhať, musí naša ekonomika zostať silná,“ opísala situáciu a dodala, že toto úsilie zároveň podkope schopnosti Ruska diverzifikovať a modernizovať svoju ekonomiku.

„Putin chcel vymazať Ukrajinu z mapy. Určite sa mu to nepodarí. Naopak: Ukrajina povstala v jednote. A je to jeho vlastná krajina, Rusko, ktorú on potápa,“ odkázala von der Leyenová.

X X X

V Bielorusku sa neočakávane začalo vojenské cvičenie

Vzhľadom na prebiehajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine bieloruský rezort uvádza, že manévre nepredstavujú hrozbu.

Bieloruské ozbrojené sily neočakávane spustili v stredu rozsiahle vojenské cvičenie, aby preverili bojovú pripravenosť svojich jednotiek, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„V rámci preverovania (bojových útvarov) sa plánuje presun veľkého počtu vojenských vozidiel, čo môže spomaliť premávku na verejných cestných komunikáciách,“ uviedol bieloruský rezort obrany vo vyhlásení.

Vzhľadom na prebiehajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine bieloruský rezort uvádza, že manévre nepredstavujú hrozbu pre krajiny, ktoré susedia s Bieloruskom, a vo všeobecnosti ani pre Európu.

Bielorusko je totiž blízkym spojencom Ruska, ktoré 24. februára začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. K útoku na mnohé oblasti Ukrajiny nachádzajúce sa v blízkosti bieloruských hraníc – vrátane hlavného mesta Kyjev – prišlo vo februári, keď Rusko a Bielorusko zorganizovali spoločné vojenské cvičenie.

Ruské vojská prišli na Ukrajinu aj z územia Bieloruska.

Ruské jednotky sa však koncom marca stiahli zo severu Ukrajiny, teda z oblastí hraničiacich s Bieloruskom, a presunuli sa na východ a juhovýchod Ukrajiny, kde teraz prebehajú hlavné boje.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko navyše v utorok hovoril so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom okrem iného aj o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine, aktuality.sk