No poslancov to stmelilo. Na koaličnej rade sme navrhovali, aby sa zrušila ochrana poslancov pred rozhodovaním súdu o ich väzbe, hovorí predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. Igor Matovič a Richard Sulík sa opäť dostali do konfliktu. Aká je situácia v koalícii, prečo verejnosť dodnes nevidela analýzu, čo spraví s ekonomikou a štátnym rozpočtom miliarda ročne rozdaná rodinám, ale aj či možno po hlasovaní o Robertovi Ficovi veriť sľubom OĽANO sme sa rozprávali s predsedom poslaneckého klubu Obyčajných ľudí Michalom ŠIPOŠOM.

X Neprešlo ani pol roka, čo sa koalícia hádala o príspevku za očkovanie pre seniorov. Dnes to tu máme opäť. Prečo sa to stále vracia?

Už štyri mesiace rokujeme o pomoci ľuďom na Slovensku. Každý vníma infláciu. Robili sme dlhé analýzy a veľa prepočtov, komu najviac táto situácia ubližuje, resp. komu treba najviac pomôcť. Rokovania boli veľmi dlhé a zhoda na tom, že pomôcť treba, bola.

Potom prišiel čas, že by sme mali niečo prijať, lebo ceny rastú. Na konečnom riešení zhoda nebola. Tri strany – OĽANO, Sme rodina, Za ľudí – sme sa zhodli, že podporíme riešenie Igora Matoviča. A SaS povedala, že sa im to nepáči a nesúhlasia s tým.

X Zásadnou výčitkou nielen SaS, ale aj odbornej či laickej verejnosti voči nápadu Igora Matoviča je, že dodnes sme nevideli žiadne analýzy, prepočty či dosah tohto riešenia. Minister financií ukázal jednu tabuľku so sumami. V OĽANO ste videli nejaké hlbšie analýzy?

Analýzy sa realizujú na ministerstve financií. Útvary, ktoré to majú na starosti, to prepočítavajú viac ako rok. Tá daňovo-odvodová časť je rozobratá na súčiastky.

X Prečo Igor Matovič tie analýzy doteraz neukázal? Diskutuje sa o viac ako miliarde výdavkov zo štátneho rozpočtu ročne.

Pokiaľ mám informácie, na rokovanie vlády má dnes prísť paragrafové znenie, kde bude všetko detailne rozpísané a myslím si, že aj pán Tóth, šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý sa vyjadroval k tejto téme v posledných dňoch, dosť konkrétne hovoril o tom, v čom je pomoc dobrá.

X Tiež vychádzal len z toho, čo videl v médiách.

Nie je tam nič komplikované, čo by bolo pod rúškom tajomstva. Sú tam jednoznačné cifry, ako sa zvýšia detské prídavky, daňový bonus a že prichádza tzv. krúžkovné pre deti.

X Výdavková strana je pomerne jednoznačná, ale otázka je, odkiaľ peniaze vziať. Časť sa má vykryť zdanením stovky najziskovejších firiem. Akurát nevieme, ako ich to zasiahne.

Sú to firmy, ktoré si to môžu dovoliť. Určite by sme nezdaňovali firmy, ktoré prežívajú ťažké obdobie. Bavíme sa o firmách, ktoré majú obrovské zisky a ktoré si môžu dovoliť podeliť sa s rodinami. Ale ak chcete analýzy, určite je to dobrá otázka na ministra financií alebo štátneho tajomníka Marcela Klimeka. Keď sa na nich obrátite, tie prepočty a dáta vám určite dajú. Ja ich nemám, ale oni na tom robia viac ako rok.

X Čo by robilo OĽANO, keby prišiel Smer s tým, že ide rozdať miliardu ročne a ukázal by k tomu jednu tabuľku?

Chceli by sme vedieť, na čo to ide, z akých peňazí to ide, tak ako aj teraz je situácia predstavená. Pri Smere a Hlase a bývalých vládach, ktoré tu boli, to fungovalo úplne inak, aj čo sa týka infraštrukturálneho dlhu, či už sú to nemocnice, školy a cesty…

X Tesne pred voľbami sa rozhodla bývalá koalícia schváliť trináste dôchodky. Malo ísť o jednorazový výdavok 300 miliónov eur. Vtedy proti tomu protestovala SaS aj OĽANO s tým, že majú strážiť vyrovnaný rozpočet a nekupovať si voličov pred voľbami. Dnes síce nemáme pred voľbami, ale robí sa to bez širšej diskusie, bez pohľadu na to, čo sa stane samosprávam, ktoré majú prísť o pol miliardy.

Na tlačových konferenciách, kde to Igor Matovič predstavoval, je jasne vidieť, že samosprávy nepôjdu do mínusu. Po zavedení tohto riešenia pôjdu do plusu, akurát nie tak veľmi. To minister financií jasne prezentoval.

X Ohradil sa proti tomu aj váš trnavský župan Jozef Viskupič.

Samozrejme, oni by boli najradšej, keby mali čo najviac, to je logické. Ale v tejto chvíli je potrebné, aby sa tí, ktorí majú vyššie príjmy, podelili s tými, ktorí najviac strádajú. A zásadný rozdiel medzi nami a smerákmi je v tom, že to nerobíme „na hulváta” dva týždne pred voľbami. Oni ani nepovedali, odkiaľ tie peniaze vezmú. Išlo to na úkor dlhu. My veľmi jasne komunikujeme, odkiaľ peniaze vezmeme. Je to všetko finančné krytie od organizácií, ktoré to zvládnu.

X SaS hovorí, že ak koalícia schváli zvýšenie daní a rodičovský bonus napriek ich vetu, síce neodídu z koalície, ale koaličná zmluva pre nich nebude záväzná. Čo to bude pre koalíciu znamenať?

Sme veľmi znepokojení tým, čo SaS momentálne predvádza, či to je pomsta Igorovi Matovičovi, či chcú trucovať, alebo sa chcú zastávať bohatých podnikateľov.

X Včera predstavili riešenie, ktoré by podľa nich pomohlo tým, ktorí to najviac potrebujú.

To je také veľmi narýchlo vytvorené riešenie. Keď si to analytici na ministerstve financií prepočítali, vyšlo im, že človek, ktorý má príjem 400 eur, dostane nulu a človek, ktorý má 4000 eur, dostane 56 eur naviac. Toto je podľa mňa absolútne nepripravené, len aby ukázali, že niečo majú.

X Nebudete s tým návrhom vôbec pracovať?

Je narýchlo zbúchaný, nepripravený a nesystematický.

X Koalícia má v parlamente bez SaS, ktorá nechce podporiť návrh Igora Matoviča, 69 poslancov. Bude to na schválenie stačiť?

Uvidíme, ako sa situácia v parlamente vyvinie. Urobíme všetko pre to, aby to prešlo. Väčšinou síce nedisponujeme, ale je to na rozhodnutí každého poslanca, či chce pomôcť ľuďom na Slovensku, alebo nie. Potom nech to vysvetľujú svojim voličom.

X Budete rokovať aj s Kotlebovcami?

Ja nerobím žiadne dohody ani s komunistami, ani s fašistami. Nech si hlasujú, ako chcú, my sa s nimi koordinovať nebudeme. Richard Sulík sa však vyjadril, že keby to prešlo aj s pomocou hlasov opozície, nebude to považovať za porušenie koaličnej dohody.

X Napriek tomu hrozia, že pre nich nebude koaličná zmluva platiť. Čo by sa teda dialo v takomto prípade?

Predpokladám, že ešte bude koaličná rada, kde si povieme, kde je náš priestor, čo má platiť, čo nie. Toto by mal riešiť premiér, pretože pravidlá musia platiť.

X A platia ešte? Porušení koaličnej dohody už bolo niekoľko.

Zatiaľ platia. V každej koalícii sa stane, že sú poslanci ktorí sú „troublemakermi”, v každej strane ich máme. Niekedy sa situácia vyhrotí viac, ako by sa mala. Ale zatiaľ prijímame reformy. Keď prišli návrhy z ktorejkoľvek strany, podporili sme ich, ak boli rozumné. Tak isto SaS keď prišla s kilečkom, vysokoškolským zákonom či súdnou reformou, tak to prešlo aj vďaka našim poslancom. Preto som taký sklamaný, že keď prichádzame s naším návrhom, tak SaS na poslednú chvíľu sa to snaží vetovať a robiť všetko pre to, aby to neprešlo.

X V čom ste ochotní ustúpiť, aby SaS nepoužila veto?

Uvidíme, ako sa vyvinie situácia na rokovaní vlády aj v parlamente. Bude k tomu asi aj koaličná rada, kde si jasne zadefinujeme, do čoho ideme, čo sa má schváliť a čo je cez čiaru. Sme ochotní robiť kompromisy. Štyri mesiace sme rokovali, ale ľudia potrebujú pomoc teraz.

X Koalícii sa nedávno nepodarilo nazbierať dostatok hlasov na súhlas s vydaním Roberta Fica na rozhodovanie o väzobnom stíhaní. Dve poslankyne z OĽANO za to nehlasovali. Práve vysporiadanie sa s obdobím Roberta Fica bol najsilnejší bod kampane OĽANO. Ako po tomto budú ľudia veriť tomu, že svoje sľuby myslíte vážne?

Rýchla reakcia, ktorá prišla po tomto hlasovaní, ako sme sa vysporiadali v našom poslaneckom klube s poslankyňami, ktoré to nepochopili, alebo nechceli pochopiť, alebo úmyselne chránili Roberta Fica, je dostatočnou odpoveďou pre ľudí, ktorí sledujú politiku.

X Teraz to vytvára situáciu, že keď príde iná dôležitá téma, ďalší dvaja-traja poslanci si povedia, že sa necítia viazaní kľúčovou agendou OĽANO.

Rozdiel medzi nami a inými stranami je v tom, že u nás poslanci nedostávajú príkaz, ako hlasovať. Boli sme veľmi sklamaní z toho, ako sa tieto dve poslankyne zachovali a na základe toho sme sa aj rozhodli ich z nášho klubu vylúčiť. Veľmi ma mrzí, že táto situácia nastala. Bol by som veľmi rád, keby všetci hlasovali za. Pevne verím, že pri ďalších takýchto kľúčových hlasovaniach, bude náš klub jednotný. Treba povedať, že veľmi výrazným spôsobom to ovplyvnilo aj hlasovanie Sme rodina, kde sa jednohlasne všetci zdržali a výrazným spôsobom pomohli Robertovi Ficovi.

X Ale oni nesľubovali také radikálne vysporiadanie sa s érou Roberta Fica ako vy. OĽANO s tým vyhralo voľby.

Áno, súhlasím. Nepredpokladal som, že poslanec nášho poslaneckého klubu bude mať v tomto nejasno alebo bude hlasovať inak. Bohužiaľ, tie poslankyne sa rozhodli, ako sa rozhodli a klub sa s tým vysporiadal.

X Narušilo to dôveryhodnosť OĽANO?

Určite to nepotešilo našich voličov, ale predpokladám, že každý náš volič, ktorý to sledoval, videl, že sme boli principiálni a s poslancami, ktorí to nepochopili, sme sa vysporiadali.

X Navrhovali ste, aby bola zrušená ochrana poslanca pred vydaním na väzobné stíhanie?

Áno, navrhovali sme to na koaličnej rade hneď v pondelok a dohodli sme sa, že sa vytvorí pracovná skupina. Z každej strany bude jeden-dvaja poslanci, ktorí sa tým budú zaoberať. Takže momentálne je to v štádiu, že sa pripravuje možný návrh. Ale predpokladám, že ostatné strany to nebudú chcieť prijať. Boli to aj ich vyjadrenia hneď potom, ako sa to stalo.

X Napriek tomuto návrhu teda očakávate, že tá ochrana zostane.

Uvidíme, ako sa zachovajú ostatné koaličné strany. Ale keď si pozriete, ako dopadlo hlasovanie pri Robertovi Ficovi, je asi jasné, že veľa poslancov chce chrániť poslancov, svojich ľudí. Nám neostáva nič iné, len v tomto boji vytrvať a veriť, že v ďalších voľbách budeme silnejší a bude dostatok poslancov na to, aby toto privilégium poslancom zrušili.

X Po hlasovaní ste z klubu vylúčili dve poslankyne, Romanu Tabák a Katarínu Hatrákovú. Prejdú do Sme rodina?

Neviem, čo budú robiť. Prajem im veľa šťastia v ich ďalšom živote. Je to na ich rozhodnutí. Už nie sú členkami nášho klubu, je to teda na ich svedomí.

X Nevyvolá vylúčenie Kataríny Hatrákovej odchod zvyšných členov Kresťanskej únie?

Podľa informácií, ktoré mám z Kresťanskej únie, jej zvyšní členovia u nás zostávajú. Naopak, myslím si, že táto situácia nás viac stmelila.

X Nedávno definitívne odsúdili podriadeného Juraja Blanára v kauze nákupu predraženého CT prístroja žilinskou župou. Vyjadrili ste sa, že Blanár by po tomto rozsudku nemal byť vo funkcii podpredsedu parlamentu. Budete navrhovať jeho odvolanie?

Otvorili sme to na koaličnej rade. Ešte k tomu budeme sedieť a rokovať o tom, ako sa k tomu postaví celá koalícia. Osobne si myslím, že pán Blanár by mal prevziať politickú zodpovednosť za toho podriadeného a mal by odstúpiť z postu podpredsedu Národnej rady.

X On sa odstúpiť nechystá. Pokiaľ ho chcete odtiaľ dostať, budete na to potrebovať 76 hlasov. Bude toto hlasovanie?

Budeme o tom rokovať v koalícii a určite dáme k tomu stanovisko.

X Boris Kollár medzičasom odkázal, že s tým nesúhlasí.

Je to podobná situácia ako pri Robertovi Ficovi. Veľmi ma mrzí, že nevidia tento problém. My ho vidíme a budeme rokovať s koaličnými partnermi a vysvetľovať im, prečo si myslíme, že by pán Blanár mal skončiť.

X Má ešte spolupráca so Sme rodinou zmysel?

Vládnutie v koalícii je zložité. Raz nás nepodoprí SaS, v tomto nám zas nepomáha Sme rodina. Ale keď si uvedomíme, čo by sa stalo, keby boli predčasné voľby, pretože za rohom už čaká netrpezlivý Pellegrini s Ficom a Uhríkom, myslím si, že je to stále menšie zlo pre Slovensko.

X Nedávno sa otvorila otázka zotrvania ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského vo funkcii. Z vášho klubu prichádzajú protichodné informácie. Jedna jeho časť hovorí, že Lengvarského odchod chce väčšina, iná časť tvrdí, že je to len pár nespokojných poslancov. Ako to teda je?

Sú situácie, keď majú niektorí poslanci na jeho prácu iný názor. Štandardne postupujeme tak, že si daného ministra zavoláme na klub, kde sa ho pýtame na veci, pri ktorých máme pocit, že idú proti hodnotám OĽANO. Takto to bolo aj v tomto prípade. Rokujeme s ministrom Lengvarským o veciach, o ktorých si myslíme, že sú problematické. Hovorím najmä o oddlžení nemocníc, ktoré dlhodobo stálo a o pláne obnovy, aby sa proces naštartoval tak, aby sme mohli stavať nové nemocnice a mohli sme sieť nemocníc vybudovať tak, ako sme to schválili v parlamente. Je pravda, že niektorí poslanci to vidia radikálnejšie, ale o tom, ktorý minister ostane alebo neostane na nejakej pozícii, rozhoduje premiér. Ten je ich nadriadený a on si to musí ustrážiť.

X Vašu dôveru minister Lengvarský má?

Veľmi citlivo vnímam a počúvam poslancov. Snažím sa komunikovať aj s ministrom. Zatiaľ je komunikácia taká, že vieme, že potrebuje v niektorých veciach pridať. Pevne verím, že to doženie, ale hovorím, toto je kompetencia premiéra a ja mu nebudem zasahovať do jeho práce.

X Zatiaľ teda nie ste za to, aby pán Lengvarský odchádzal?

Zatiaľ sa k tomu nechcem vyjadrovať, aktualit.sk

X X X

Súdny deň Dušana Kováčika. Rozhodnú o osude bývalého špeciálneho prokurátora

Najvyšší súd rozhoduje o odvolaní bývalej hlavy špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika, ktorý mal slúžiť mafii. Prvostupňový súd mu vymeral prísny trest 14 rokov väzenia.

„Som nevinný a budem to tvrdiť aj na smrteľnej posteli,“ odkazoval niekdajší prvý muž Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik v záverečnej reči pred súdom v Pezinku.

Špecializovaný trestný súd mu napokon vymeral 14 rokov väzenia a trest prepadnutia majetku. Teraz sa dozvie aj verdikt odvolacieho súdu. Najvyšší súd nariadil verejné zasadnutie na štvrtok a piatok, aby rozhodol o Kováčikovom odvolaní.

„Zúčastní sa aj klient,“ potvrdil advokát Erik Magál, ktorý je obhajcom bývalého špeciálneho prokurátora. Podľa jeho slov teda Kováčik príde osobne na verejné zasadnutie senátu Najvyššieho súdu. Kým vlani chodil spútaný a v sprievode kukláčov, tentoraz by mal prísť už sám, len s obhajcami. Od začiatku marca tohto roka je na slobode, súd ho po roku a pol vo väzbe prepustil.

Kováčik čelí stíhaniu za podporovanie zločineckej skupiny takáčovcov, za prijatie úplatku 50-tisíc eur, za vynášanie citlivých informácií a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Chcú vypočuť mnoho svedkov

Kováčik sa po rozhodnutí súdu v Pezinku odvolal, pričom spolu s obhajcom žiada, aby bol pôvodný rozsudok zrušený. Nepozdáva sa mu ani kvalifikácia skutkov, z ktorých ho ako niekdajšieho prvého muža špeciálnej prokuratúry, teda verejného funkcionára obžalovali.

Spolu so svojou obhajobou opätovne navrhol vypočuť celý rad svedkov. Snažili sa o to už vlani na Špecializovanom trestnom súde, keď v závere hlavného pojednávania podávali rozsiahle návrhy na dokazovanie. Súviseli najmä s tým, že Kováčik spochybňuje aj samotné vyšetrovanie jeho prípadu na polícii, ako aj vyšetrovateľa jeho prípadu Pavla Ďurku, ktorému medzičasom tiež vzniesli obvinenie v inom prípade, či dozorového prokurátora kauzy Michala Šúreka. Sudkyňa Pamela Záleská však viaceré návrhy označila za neopodstatnené a nesúvisiace s Kováčikovym prípadom.

Podľa Denníka Sme má Kováčikovo odvolanie zhruba tisíc strán. Obhajca Erik Magál potvrdil, že k pôvodným návrhom na dokazovanie pridali aj ďalšie, bližšie ich však nechcel komentovať.

Najvyšší súd môže Kováčika oslobodiť alebo môže prípad vrátiť späť prvostupňovému súdu, alebo mu môže trest zmierniť, či prípadne zmeniť kvalifikáciu skutkov.

Prokurátor Michal Šúrek sa po prvostupňovom rozsudku neodvolal a nepodal ani nové návrhy dokazovanie.

Za čo ho súdia?

Skutky, za ktoré teraz Kováčikovi hrozí väzenie, siahajú ešte do roku 2017. Minimálne odvtedy mal byť činný pre zločineckú skupinu takáčovcov. S tým súvisí aj obvinenie z prijatia úplatku. Podľa obžaloby v lete 2017 z pozície špeciálneho prokurátora zabezpečil, že ak sudca prepustí z väzby bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku na kauciu na slobodu, tak jemu podriadený prokurátor nepodá proti tomu sťažnosť a údajný šéf zločineckej skupiny sa tak dostane na slobodu.

Za toto mal Kováčik zinkasovať 50-tisíc eur. Obžalovaný to ale opakovane popiera. Jedným z kľúčových svedkov je v tomto prípade bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Ten si za sprostredkovanie úplatku zobral províziu ďalších 25-tisíc eur.

Rovnako opísal, že obžalovaný Kováčik mu vyzradil informácie o plánovanom vyšetrovaní, kde mal byť Makó jedným z podozrivých. Špeciálny prokurátor mu údajne priniesol aj dôkaz – uznesenie o začatí trestného stíhania. Tieto papiere sa následne naozaj našli u Makóa doma pri domovej prehliadke.

Podobným spôsobom sa Makó dozvedel aj o tom, že je podozrivý v prípade prípravy vraždy vyšetrovateľa z NAKA. Dokumenty, dokonca v režime utajenia, vraj dostal opäť od Kováčika. Neskôr bol prípad údajnej prípravy vraždy zastavený, keďže podozrenia sa nepotvrdili.

 V úlohe šéfa

Hoci dozorový prokurátor Šúrek navrhoval pre Kováčika trest 13 rokov, sudkyňa špecializovaného súdu Záleská pri rozhodnutí o vine ešte rok pridala. V takmer stostranovom rozsudku vysvetľuje, prečo zvolila prísnejší trest.

V prvom rade Kováčika posudzovala nie ako bežnú súkromnú osobu, ale ako verejného činiteľa na čele úradu, ktorý mal s korupciou a organizovaným zločinom bojovať. Sudkyňa však poukázala na to, že namiesto toho obžalovaný nadobudol pocit beztrestnosti.

„Súd nevyhnutne reflektuje na pokles morálnych zábran a hodnôt v spoločnosti a vysiela jednoznačný signál, že flagrantne arogantný prístup k výkonu verejnej moci, poznačený aj korupciou na vysokých miestach a podporovanie existencie a činnosti zločineckých skupín, musia byť náležite potrestané,“ napísala sudkyňa v rozsudku.

V odôvodnení pripomenula, že Kováčik sám očakával svoje zadržanie, potom ako zistil, že ľudia ako bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó začali spolupracovať s políciou. Obžalovaný Kováčik však podľa Záleskej túto svoju obavu pred súdom nevysvetlil.

„Až do rozhodnutia súdu obžalovaný v podstate neposkytol vôbec žiadne vysvetlenie, ktoré by dávalo rozumnú a zmysluplnú odpoveď na to, prečo by práve on mal byť krivo obviňovaný a zakomponovaný do trestnej činnosti iných, a to ako bezúhonný a vždy len v súlade so zákonom konajúci človek s dobrým srdcom,“ píše sa v rozsudku.

Sebaľútosť

Kováčik počas hlavného pojednávania v Pezinku nevypovedal, no vyjadroval sa k niektorým vykonaným dôkazom. Na konci celého procesu mal emotívnu záverečnú reč. Jeho obranu však sudkyňa označila za účelovú a dôkazne nepodloženú.

„K záveru o právne bezvýznamnej obrane obžalovaného dospel súd po zistení, že okrem opakovanej sebaľútosti a obviňovania iných fakticky súdu nič iné neposkytol,“ napísala v rozsudku.

V tomto prípade svedčia okrem Kováčikových kolegov prokurátorov aj spolupracujúci obvinení, medzi nimi spomínaný Makó, takáčovec Matej Zeman alebo dnes už nebohý František Böhm, ktorý sa tiež priznal k členstvu v skupine takáčovcov. Sudkyňa Záleská ale zdôraznila, že ich svedectvá samy osebe nestačia a posudzovala ich v kontexte iných výpovedí a dôkazov. Pripomenula tiež, že spolupráca s vyšetrovacími orgánmi nerobí z obvinených hrdinov.

O nezrovnalostiach

Súd v rozhodnutí priznáva, že niektoré detaily z výpovedí svedkov sa nezhodovali. Napríklad to, kedy presne, na akom mieste a ako sa takáčovec Matej Zeman a František Böhm skontaktovali s Ľudovítom Makóom, aby im pomohol vybaviť Kováčika. Ich výpovede posudzoval aj s inými dôkazmi.

„Súd takto dospel k záveru, že označení traja svedkovia sa nemali ako a nemali sa kedy dohodnúť, ako budú vypovedať o zásahu obžalovaného vo veci obvineného xxxxxxx (Kudličku, pozn. redakcie) a nemali ani žiadny konkrétny dôvod, aby popisovali práve a jedine túto udalosť z celej viac ako 16-ročnej praxe obžalovaného ako špeciálneho prokurátora, keď by to nebola pravda a keď by sa tá udalosť reálne nestala,“ píše sudkyňa v rozsudku.

Dodala, že pre spomínaných svedkov bolo úplne bežné niečo vybavovať, preto si nemusia pamätať všetky skutočnosti, kto, kde, kedy, komu a čo hovoril, keď potreboval využiť svoje kontakty na ovplyvňovanie vecí.

Aj napriek nezrovnalostiam tak sudkyňa Záleská verziám svedkov uverila.

 Kto ho rozsúdi?

Na Najvyššom súde mala Kováčikov prípad súdiť trojica sudcov Juraj Kliment, Peter Hatala a Peter Štift. Ústavný súd ešte minulý rok však skonštatoval, že sudca Kliment v prípade Kováčika nemá rozhodovať, lebo môže byť zaujatý. V minulosti sa totiž vyjadril na adresu bývalého špeciálneho prokurátora a tiež verejne pochválil svojho príbuzného, prokurátora Ondreja Repu, ktorý robil v Kováčikovom prípade úkony.

Zároveň z uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že Kováčik s obhajcami chcú sudcu Klimenta vypočuť ako svedka.

Z rozhodovania sa namietal aj sudca Peter Hatala, ktorý v minulosti reagoval na medializovaný text týždenníka Plus 7 dní s názvom Galimatiáš, v ktorom novinárky rozoberali neprávoplatné rozhodnutie o Kováčikovej vine. Rovnako ho namietal aj obžalovaný s obhajcami. Toho však päťčlenný senát z rozhodovania nevylúčil.

Uznal síce, že v liste dvom novinárkam nešťastne zvolil slová, no samo osebe to neznamená, že sa javí byť zaujatý v celom prípade Kováčika.

„Výroky JUDr. Petra Hatalu je nutné chápať v celom kontexte, t. j. ako výčitky osvojenia si ,rétoriky niektorých politikov‘. Súčasne predmetný list je obranou proti nepravdivým a osočujúcim výrokom redaktoriek a smeruje k vysvetleniu zrušujúceho uznesenia u obvineného Ing. Ľ. D. (Kudlička, pozn. redakcie), nie k útokom na obžalovaného JUDr. B. D. PhD. (Kováčik, pozn. redakcie). Sťažnostný súd preto dospel k záveru, že vyjadrenia JUDr. Petra Hatalu neboli dostatočnej intenzity, aby mohli oprávnene vyvolať objektívnu pochybnosť o jeho nezaujatosti,“ napísal v uznesení Najvyšší súd.

O Kováčikovi tak definitívne bude rozhodovať senát v zložení Peter Hatala, Peter Štifft a Martin Bargel (v senáte nahradil Juraja Klimenta), aktuality.sk

X X X

Euro už nie je taká silná mena. V ťažkých časoch nám teraz stabilitu neprináša

Od začiatku minulého roka euro oslabilo voči americkému doláru o zhruba 16 percent.

Keď vypukla finančná kríza v roku 2008, Slovensko a celá eurozóna napriek ťažkým časom zvládali vtedajšiu napätú situáciu oveľa lepšie ako krajiny, ktoré nemali spoločnú európsku menu.

Ich meny totiž výrazne oslabili a inflácia bola na vyšších úrovniach. To mala byť ukážka, aká je euro stabilná mena, ktorá prináša istotu.

Najnovšie udalosti však ukazujú, že ani európska spoločná mena nemusí byť úplnou zárukou stability. Príkladom sú pobaltské štáty, ktoré aktuálne zažívajú najväčšie zdražovanie v rámci celej Európskej únie. A neochránilo ich v tom ani euro, ktoré tieto krajiny pred pár rokmi zaviedli.

Súčasná miera inflácie v Estónsku, Litve a Lotyšsku dosahuje vyššie úrovne ako napríklad v Maďarsku, Česku či Poľsku.

„Euro funkciu stability dokáže zaistiť počas dobrého ekonomického počasia, akonáhle však heterogénnu ekonomiku eurozóny zasiahne nejaký šok, tak rovnako tak sa to heterogénne prepíše do reálneho hospodárstva aj do inflácie,“ hovorí hlavný ekonóm investičnej skupiny DRFG Martin Slaný.

Viacero faktorov

Dôvody súčasnej vysokej inflácie v eurozóne sa líšia. Neovplyvňujú ju len nákladové, ale aj dopytové faktory, spôsobené fiškálnou politikou jednotlivých štátov v covidových časoch.

Podľa Slaného sa Európska centrálna banka (ECB) momentálne nachádza v dvojitej pasci. Na jednej strane je až nereálne stanoviť jednu základnú úrokovú sadzbu pre také rozdielne ekonomiky v rámci eurozóny. Na druhej strane nevyhnutné zvýšenie úrokov, ktoré by potlačilo infláciu, nemôže ECB tak jednoducho aplikovať, pretože viaceré nadmerne zadlžené krajiny by nedokázali splácať svoje záväzky.

Na výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami eurozóny poukazuje aj analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka. Menová únia nie je jednoliaty celok a skladá sa z mnohých štátov, ktoré majú rozdielnu demografiu, štruktúru ekonomiky, štruktúru energetických zdrojov a podobne.

 Závislosť od Ruska

Práve veľká závislosť od dodávok ruských energetických surovín je jedným z dôvodov, prečo pobaltské krajiny, ktoré zaviedli nedávno euro, zažívajú výrazné zdražovanie.

„Litva pred dekádou vyradila svoje jadrové elektrárne a zhruba 75 % energie dováža, veľkú časť z nich z Ruska. Takže jej rast cien na trhoch robí značné problémy a prepisuje sa do výrazného rastu inflácie. Lotyšsko je zase na Rusko odkázané pri plyne, čiže princíp je podobný,“ vysvetľuje Vranka.

Ako ďalej hovorí Slaný, politici či obyčajní ľudia by sa nemali spoliehať, že spoločná európska mena dokáže zabezpečiť finančnú stabilitu v rámci globálnej ekonomiky.

„Pri vonkajších ekonomických šokoch euro neprináša stabilitu. Vie ju len prekryť prostredníctvom menej či viac viditeľných fiškálnych transferov a prerozdeľovaním v spoločnej menovej úni. Zostáva len jediná otázka, aké veľké náklady a ako dlho budú krajiny, ktoré to platia, napríklad Nemecko, ochotné túto politiku akceptovať,“ dodáva Slaný.

Nestabilitu eura odzrkadľuje v súčasnosti aj jeho slabosť na menových trhoch. Voči doláru totiž v priebehu roka výrazne oslabilo. Od začiatku vlaňajška sa spoločná európska mena prepadla o približne 16 percent na úroveň takmer 1,350 EUR/USD. Tam bola naposledy koncom roka 2016.

Dolár je atraktívnejší

Podľa Vranku však euro nemôžeme úplne odpisovať a istú stabilitu si stále zachováva.

„Ak sa pozrieme na nejaký dlhodobý vývoj, menové páry proste oscilujú, niektoré roky sa lepšie darí jednej mene, niektoré roky mene druhej. Za posledný rok euro oslabilo. Podobné to bolo aj v roku 2008, keď boli pohyby na tomto menovom páre tiež veľmi výrazné. Súčasná situácia je spôsobená tým, že udalosti proste viac prajú doláru ako celku,“ približuje Vranka.

Dolár je všeobecne považovaný za takzvaný bezpečný prístav, do ktorého sa prelievajú peniaze počas ťažkých časov. Americkej mene ale praje aj to, že v USA zvyšujú úrokové sadzby, čo je pre domácu menu vždy pozitívne, aktuality.sk

 X X X

 Vláda SR schválila balík za 1,2 miliardy eur aj napriek nesúhlasu SaS. Matovič aj Sulík hovoria, že vyhrali bitku

Kde presne Matovič peniaze na opatrenia nájde, zostáva tak trochu záhadou.

Niekoľko týždňov rokovala koalícia o balíku opatrení, ktoré majú pomôcť ľuďom zvládnuť zdražovanie a prudkú infláciu. SaS bola dlho proti a odmietala akékoľvek zvyšovanie daní, šéf OĽaNO Igor Matovič zasa hrozil koncom koalície.

Koaličnú krízu sa však podarilo zažehnať. Vláda dnes na svojom rokovaní schválila všetky opatrenia, ktoré navrhoval minister financií Matovič. Ministri SaS síce hlasovali proti, neuplatnili si však svoje právo veto.

V zrýchlenom legislatívnom konaní teraz o všetkých opatreniach bude musieť rozhodnúť parlament. Malo by sa tak stať ešte do konca tohto týždňa.

Relatívne spokojný bol po rokovaní vlády Igor Matovič aj predseda SaS Richard Sulík. Obaja nezávisle od seba hovoria, že vyhrali bitku.

Modlite sa

Ešte ráno nebolo vôbec isté, ako dnešné zasadnutie kabinetu dopadne. Sulík oznámil, že bude vetovať zavedenie novej dane za ruskú ropu, o ktorej Matovič informoval len v utorok.

SaS sa totiž obáva, že daň v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu cien benzínu a nafty. Šéf OĽaNO Sulíkovi odkazoval, že to, čo robí, už hraničí s vlastizradou.

Otázne tiež bolo, ako sa SaS postaví k tzv. protiinflačnému balíku, ktorý minister financií na rokovanie predložil.

„Ak sa viete modliť, modlite sa. Ak viete len držať palce, držte. Rokovania sú veľmi veľmi ťažké, ale keď to ustojíme, rodiny s deťmi tento zápas vyhrajú,“ písal Matovič počas rokovania na Facebooku.

Daň za ruskú ropu napokon vláda schválila, a to bez veta SaS. „Návrh prešiel, neuplatnili sme naše veto na vláde, ale máme prísľub od našich koaličných partnerov, že ak si toto právo veta uplatníme v parlamente, tak bude rešpektované,“ prezradil po rokovaní Sulík.

Sulíkova bitka

Predseda SaS tvrdí, že veto možno nepoužijú ani v Národnej rade. Chce sa však najskôr uistiť, že peniaze, ktoré nová daň prinesie, budú rozumne využité. Žiada zníženie nejakých iných daní, napríklad dočasné zrušenie koncesionárskych poplatkov.

„Dnes sa podarilo vyhrať malú bitku. Máme potvrdené právo veta a neboli predložené žiadne nové alebo vyššie dane,“ zhrnul výsledky rokovania Sulík.

Vláda schválila aj opatrenia, ktoré majú pomôcť rodinám s deťmi. Ide o zvýšený daňový bonus na dieťa, vyššie prídavky a príspevky na voľnočasové aktivity pre deti. Štát budú všetky opatrenia stáť asi 1,2 miliardy eur.

Kde presne Matovič peniaze nájde, zostáva tak trochu záhadou. Časť z tejto sumy uhradia samosprávy, ktoré na budúci rok prídu o asi 550 miliónov eur.

Časť bude podľa Matoviča hradená z lepšieho výberu daní. Práve to dlhodobo navrhovala SaS namiesto zvyšovania daní. Zvyšok peňazí podľa ministra pokryjú „dynamické efekty“ a zhruba 100 miliónov eur ešte niekde bude musieť nájsť.

Bitka o Stalingrad

Matovič po rokovaní výnimočne neútočil na Sulíka. Minister financií len vyhlásil, že „prorodinná časť koalície“ dnes vyhrala dve bitky. Jedna podľa neho bola za zdanenie ruskej ropy, druhá za schválené opatrenia.

Kľúčová bitka, Matovič ju nazval bitkou o Stalingrad, sa však podľa neho udeje v parlamente. Poslanci SaS za opatrenia podľa Sulíka hlasovať nebudú, no bez nich má koalícia len 69 poslancov.

V hre je teda možnosť, že 19 poslanci SaS pred hlasovaním znížia kvórum a pomôžu tak zvyšku koalície balík schváliť. Za opatrenia možno zdvihnú ruku aj niektorí opoziční zákonodarcovia.

Čo sa týka hlasovania o dani z ruskej ropy, Matovič verí, že s tým v Národnej rade problém nebude.

Spokojný bol aj premiér Eduard Heger, hoci dohoda sa podľa neho nerodila ľahko a diskusia bol náročná. „Ja som spokojný so schválením riešenia, ktoré odchádza do parlamentu. Verím, že aj diskusia v Národnej rade bude rýchla,“ dodal.

Ministerstvo voľnočasových poukazov

Menej optimistickí už boli ministri SaS Branislav Gröhling a Mária Kolíkovej. Šéfke rezortu spravodlivosti prekáža, že o zákonoch sa bude v parlamente hlasovať expresne.

„Úprimne ja žasnem a nechápem, ako je toto možné, čo sme dnes schválili,“ konštatovala. Gröhling zasa kritizuje voľnočasové poukazy za takmer 400 miliónov eur.

Peniaze, ktoré na ne idú, mohol podľa neho dať štát priamo do škôl alebo učiteľom. Minister školstva tvrdí, že len kvôli voľnočasovým poukazom bude finančná správa musieť prijať 486 úradníkov ešte v tomto roku.

„My ideme vytvoriť ministerstvo voľnočasových poukazov, kde bude 500 zamestnancov, ktorí budú kontrolovať rodičov a poskytovateľov, že či chodia na krúžky. Je tam alokácia 9 miliónov eur, ktoré by sme mohli investovať kľudne do učebníc pre naše deti. Mohli by sme tých 400 miliónov eur dať do škôl,“ hovoril, aktuality.sk

 X X X

Slovnaft reaguje na Matovičovu daň. Stupňuje sa na nás tlak, prešetruje nás Protimonopolný úrad

 Vládny kabinet schválil mimoriadne zdanenie pre spoločnosť Slovnaft. Bratislavská rafinéria by tak mala navyše platiť daň z výhody získanej pre osobitnú situáciu na trhu s ropou. Nová daň sa bude počítať ako súčin množstva ropy s pôvodom v Ruskej federácii v bareloch obstaranej rafinériou v príslušnom zdaňovacom období a rozdielu medzi referenčnou cenou a priemernou cenou obstarania zníženého o 5 amerických dolárov.

Slovnaft by mal platiť 30 percent z rozdielu z nižších cien pri nákupe ruskej ropy. Zákon o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou by mala Národná rada SR schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť zákona je naplánovaná od 1. júna 2022.

 Ako by mala vyzerať nová daň pre Slovnaft:

Mala by platiť na všetku ruskú ropu spracovanú na Slovensku. Napríklad ak je rozdiel medzi ľahkou ropou typu Brent a ťažkou ruskou ropou napríklad 20 amerických dolárov za barel, tak štát si z tejto sumy zoberie 30 percent. Do rozdielu medzi cenami započíta 5 eur, o ktoré bola Urals lacnejšia oproti Brentu aj pred vojnou.

Do rozpočtu by tak štát získal navyše od 280 do 290 miliónov eur za rok. Matovič vypočítal, že na lacnej ruskej rope typu Urals zarába Slovnaft 150 miliónov eur mesačne. Na cenách palív by sa podľa Matoviča nová daň nemala prejaviť žiadnym spôsobom. Prísľub Slovnaftu je podľa neho taký, že udrží ceny pohonných hmôt na úrovni z posledných týždňov.

Slovnaft novú daň zobral na vedomie. Spoločnosť tvrdí, že sa na firmu stupňuje tlak a prešetruje ich Protimonopolný úrad. Návrh vláda 18. mája schválila, následne by mal návrh putovať do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Novú daň by mal Slovnaft zaplatiť už za mesiac jún.

Reakcie koaličných lídrov pred príchodom na vládu, začalo sa hádkami

Podľa ministra financií Igora Matoviča, do štátneho rozpočtu by vďaka novej dane pre Slovnaft pritiecť približne 280 až 290 miliónov eur ročne. Výnos z mimoriadnej dane za nákup ruskej ropy by mal byť k dispozícii už za mesiac jún. Na cenách palív by sa podľa Matoviča nová daň nemala prejaviť žiadnym spôsobom. Prísľub Slovnaftu je podľa neho taký, že udržia ceny pohonných hmôt na úrovni z posledných týždňov. Výnos z mimoriadnej dane by mal byť podľa ministra financií použitý na služby deťom.

Krátko po schválení vládou zareagovala aj dotknutá spoločnosť. Hovorca Anton Molnár tvrdí, že ich už vyšetruje aj Protimonopolný úrad. „Vnímame, že politický, ako aj mediálny tlak sa na našu spoločnosť stupňuje. V tomto období začal Slovnaft prešetrovať aj Protimonopolný úrad, s ktorým maximálne súčinne spolupracujeme a poskytujeme všetky potrebné informácie,“ tvrdí v reakcii.

V kontexte súčasnej mimoriadnej situácie môžeme len potvrdiť, že budeme našu cenotvorbu naďalej uplatňovať na základe trhových princípov na základe vývoja na medzinárodných ako aj lokálnych trhoch, v súlade s princípmi hospodárskej súťaže, pokračuje spoločnosť vo vyhlásení.

 „Budeme postupovať tak, aby konkurenčné prostredie na trhu s palivami bolo na Slovensku naďalej zachované. To znamená, aby voľný obchod s motorovými palivami mohol prúdiť smerom na Slovensko, ale aj zo Slovenska,“ tvrdí Molnár.

Na záver dodal, že sa ropná firma pripravuje na letné odstávky rekordného počtu 21 výrobných jednotiek. Od 20. mája do 20. júla sa odstaví, vyčistí, zmodernizuje a znovu uvedie do chodu 21 výrobných jednotiek rafinérskej aj petrochemickej časti. A to preto, aby zvýšili enviromentálne štandardy a znížili energetickú náročnosť výroby ropných produktov. Celé to bude stáť 36 miliónov eur.

Sulík neuplatnil právo veta

Strana SaS si nakoniec neuplatnila na rokovaní vlády právo veta pri schvaľovaní mimoriadnej dane pre spoločnosť Slovnaft. „Máme prísľub od svojich koaličných partnerov, vrátane Igora Matoviča, že ak si toto právo veta uplatníme v parlamente, tak toto právo veta bude rešpektované,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík s tým, že ministri za SaS boli pri hlasovaní na rokovaní vlády proti zavedeniu mimoriadnej dane pre Slovnaft. Sú totiž stále presvedčení, že mimoriadna daň by zvýšila ceny pohonných látok.

Minister hospodárstva sa chce ešte stretnúť s vedením Slovnaftu. „Chcem vedieť, aké sú možné a nemožné mechanizmy, aby Slovnaft znížil ceny pohonných látok,“ podotkol Sulík s tým, že sa chce ešte dozvedieť, ako by sa využili vybrané peniaze po prípadnom zavedení mimoriadnej dane pre Slovnaft.

Pre neuplatnenie veta pri schvaľovaní mimoriadnej dane pre bratislavskú rafinériu v parlamente chce SaS vidieť „rozumný zoznam“ zníženia iných daní. „To môže byť napríklad dočasné odpustenie koncesionárskych poplatkov. To môže byť zníženie DPH na plyn pre domácnosti. Dá sa napríklad dočasne zrušiť poistný odvod vo výške 8 % či registračná daň na autá,“ dodal Sulík, ktorý ocenil, že neprišli na vládu ďalšie návrhy na zvyšovanie iných daní alebo na zavádzanie nových daní.

SaS je aj proti cenovej regulácii pohonných látok. „Cenová regulácia nie. Môže to viesť k nedostatku nafty a benzínu. Sú lepšie metódy. Napríklad nejaká forma dohody so Slovnaftom,“ konštatoval Sulík.

Ekonóm VÚB banky Michal Lehuta nepovažuje extra zdanenie Slovnaftu za príliš škodlivé. „Všeobecne dane na takzvané windfall zisky (náhodne „priviate“ firmám špeciálnymi okolnosťami – pozn. red.) nie sú veľmi ekonomicky škodlivé a možno povedať, že tiež zvyšujú daňovú spravodlivosť, keďže znižujú vplyv náhody na ziskovosť rôznych podnikov. Uvažujú o nich vážne aj iné európske krajiny, napríklad Spojené kráľovstvo,“ zareagoval ekonóm pre denník Pravda.

Na jednej strane Matovič len kopíruje Sulíka, keď ten pred časom rovnako vydieral Slovenské elektrárne, no na druhej strane Slovnaft generuje väčšie zisky, než s akými povodne kalkuloval, myslí si analytik spoločnosti JPX Ján Pišta. „To vďaka vojne na Ukrajine a tak mu na ne populisti radi siahnu, aby si mohli kupovať voličov. Navyše majú dobrý argument, ktorý ani nemusia vysloviť a ktorým je nemorálnosť toho, ako boli tie peniaze získané. Kto by odolal? Možno len človek so silnými morálnymi zásadami,“ tvrdí Pišta.

Slovnaft a materská spoločnosť MOL skutočne dosahujú veľmi vysokú ziskovú maržu, keďže spracovávajú lacnú ruskú ropu a predávajú pohonné hmoty za európske ceny, tvrdí odborník spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Manažment spoločnosti nebol ochotný znížiť predajné ceny produktov. Zavedenie dane na ruskú ropu je tak logický krok zo strany vlády. Zároveň sa jedná o administratívne opatrenie, ktoré sa dá jednoducho implementovať,“ hovorí Tomčiak.

Čo sa týka koncových cien pre motoristov, tak u nich očakávame v najbližších dvoch týždňoch mierne zvýšenie, myslí si odborník. „Po zavedení dane by vláda mala monitorovať vývoj veľkoobchodných cien na Slovensku v porovnaní s Európou. Je možné že Slovnaft bude mať tendenciu preniesť časť dane do koncových cien,“ radí vláde Tomčiak.

Zvyšovanie daní na strane spracovateľov ropy bude prirodzene vytvárať tlaky na ich posun aj do konečných cien palív, tvrdí analytik J&T banky Stanislav Pánis. „Zavádzanie špeciálnych daní zároveň znamená vyslanie negatívneho signálu pre investorov, že ak ktorémukoľvek z nich bude nadštandardne dariť, bude čeliť dodatočnému zdaneniu. Ide o recept ako ich demotivovať a odplašiť zo Slovenska s negatívnymi dopadmi na ekonomický rast,“ dodáva ekonóm./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová o vyznamenaní členov Bielej légie: Stala sa chyba

 Po desiatich dňoch prezidentka Zuzana Čaputová priznala, že vyznamenanie členov Bielej légie bola chyba.

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila 8. mája 2022 štátne vyznamenania 25 osobnostiam spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šiestim in memoriam.

„V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ sprostredkoval stanovisko hlavy štátu jej hovorca Martin Strižinec.

Na otázky, čo bude teraz ďalej, však už kancelária prezidentky neodpovedala.

Na sporné vyznamenania upozornil ako prvý historik Adam Šumichrast

Bielej légii, ako aj trojici popravených sa svojho času venoval jeden z najlepších slovenských historikov Jozef Jablonický, ktorý bol sám za minulého režimu perzekvovaný. O politických procesoch po druhej svetovej vojne napísal viacero štúdií a téme antikomunistickej rezistencie sa aktívne venujú viacerí historici.

„Kauza A. Púčik a spol. bola len pokračovaním predchádzajúcich aktivít ľudáckeho podzemia v spojitosti s existenciou ľudáckeho exilu. Jednotlivci z ľudáckeho exilu sa neusilovali o demokratický režim na Slovensku. Chceli obnoviť totalitný režim z rokov 1939–1945… Po novembri 1989, po páde komunistického režimu, o Púčikovi a jeho spoločníkoch sa písalo veľa, ale aj tak, že základné reálie sa nepoznali alebo obchádzali. Pero vzali do rúk autori, ktorí Púčika a jeho spoločníkov vyzdvihovali na piedestál martýrov, bojovníkov proti komunistickej totalite v duchu hesla Za Boha a za národ… Lenže celý prípad Púčik a spol. nepatrí do histórie prenasledovania za náboženskú činnosť. Bol to prípad politický v podmienkach studenej vojny,“ citoval Šumichrast Jablonického.

„Hoci ide v kontexte uvedeného prípadu o prisilnú analógiu, antikomunistickými bojovníkmi boli i Hitler, Mussolini či Franco. Zo strany pani prezidentky tak ide o, mierne povedané, riadny prešľap. O to väčší, že zároveň vyznamenala i obete ľudáckeho režimu,“ podotkol Šumichrast.

Podľa informácií denníka Pravda sa prezidentka pri udeľovaní vyznamenaní riadila posudkom, ktorý mohol byť zmanipulovaný. Keďže však teraz Čaputová priznala chybu v procese posudzovania, informácia teda bola pravdivá.

„Nijakým spôsobom nespochybňujem obete socialistickej diktatúry. Mojím cieľom bolo doplnenie kompletného historického obrazu predmetných osôb, ktorý by sa mal v procese udeľovanie štátnych vyznamenaní hodnotiť v jeho celku. Oceňujem, že prezidentka Zuzana Čaputová nakoniec priznala pochybenie, ku ktorému v procese posudzovania došlo,“ reagoval Šumichrast na vyhlásenie Čaputovej.

X X X

 Matovičov rodinný balíček za miliardu dostal zelenú. Kľúčové bitky pri Stalingrade budú v parlamente 

Vyššie prídavky na deti, väčší daňový bonus na dieťa a nové príspevky na krúžky. Vláda v stredu schválila viac ako miliardový balíček na podporu rodín z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).

A to aj napriek odporu koaličnej strany SaS, ktorej ministri hlasovali proti, no právo veta nevyužili. Z vlády návrhy putujú rovno do parlamentu, kde by už vo štvrtok o nich mali rozhodovať poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.

„Kľúčové bitky pri Stalingrade nás čakajú v parlamente,“ povedal Matovič na margo hlasovania v parlamente. V skrátenom legislatívnom konaní je to podľa neho preto, lebo sa kráti čas. „Máme sedem mesiacov na to, aby nabehli informačné systémy na zavedenie krúžkovného,“ dodal s tým, že je to šibeničný termín.

 Minister financií pôvodne chcel rodinnú politiku financovať napríklad vyššími daňami pre sto najziskovejších firiem, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. No nakoniec možno firmy zdaňovať nebude. Vie si predstaviť financovanie voľnočasových aktivít napríklad z ropnej dane, ktorou chce mimoriadne zdaniť bratislavskú rafinériu Slovnaft. Aj tento zákon totiž vláda schválila v stredu. Práve vyššie dane sú pre stranu SaS červenou čiarou. „Podarilo sa nám vyhrať malú bitku,“ interpretoval hlasovanie na vláde Richard Sulík (SaS).

Po prvé preto, lebo majú prísľub, že môžu veto na ropnú daň využiť v parlamente, a na druhej strane, že neboli podľa Sulíka na vládu predložené žiadne ďalšie návrhy na vyššie či nové dane. „Spravím všetko preto, aby rodinná pomoc od Matoviča nebola platená z nových alebo vyšších daní,“ dodal šéf liberálov. Matovič na tlačovej konferencii po rokovaní vlády pripustil, že vyššie prídavky na deti by mohli byť financované aj cez nadpríjmy z lepšieho výberu daní. Tie sa môžu tento rok vyšplhať až na miliardu eur.

Matovičova pomoc rodinám mala tlmiť dosahy vysokej inflácie, no namiesto toho môže infláciu ešte zvýšiť. Upozornila na to vo svojom blogovom príspevku Anetta Čaplanová z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Zavedenie týchto opatrení má predpoklady infláciu zvyšovať a nebude pôsobiť protiinflačne,“ kritizuje Matovičov návrh Čaplanová. Ako ďalej upozorňuje, tak veľká časť navrhnutých opatrení má platiť trvalo, nie je však zrejmé, aké ďalšie špecifické ciele okrem všeobecnej podpory rodín s deťmi sa majú ich prostredníctvom dosiahnuť.

Analytici z rozpočtovej rady kritizujú tiež mimoriadnu rýchlosť, s akou zákony Matovič presadzuje. Najmä zrýchlené legislatívne konanie v parlamente. „Ide o návrhy trvalo vyššej podpory rodín, ktoré výrazne ovplyvnia podobu existujúceho sociálneho systému. Preto si vyžadujú komplexné hodnotenie dosahov týchto trvalých opatrení na verejné financie (vrátane samospráv) a domácností,“ informujú štátni analytici./agentury/

X X X

Ministerka Kolíková sa zaoberá reakciou šéfa Okresného súdu Bratislava III na postup NAKA

 Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá reakciou predsedu Okresného súdu (OS) Bratislava III Romana Fitta na postup vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády.

Príslušníci NAKA-východ sa mali 25. apríla dožadovať na súde spisu obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Ministerka situáciu hodnotí z dvoch pohľadov. „Prvý je procesno-právny. Ako prebiehal celý úkon zo strany orgánov činných v trestnom konaní a či boli alebo neboli splnené podmienky na vydanie listiny. A k tomu si dovolím sa nevyjadrovať,“ podotkla. Predpokladá, že môžu existovať prípady, keď má vyšetrovateľ priestor, aby zaistil veci aj na súde.

„Druhý pohľad je, ako sa k tomu postavil súd, osobitne predseda súdu s ohľadom na všetky právomoci a povinnosti, ktoré má,“ doplnila. Ako ďalej uviedla, zbiera k tomu podklady, súčasťou ktorých je aj stanovisko predsedu súdu.

Exšéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a exnámestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa sú obvinení zo zločinov krivého obvinenia, výpovede a prísahy. Stíhaní sú na slobode, vinu odmietajú. Prípad sa má týkať skutku, pre ktorý sú obvinení bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský a podnikateľ Zoroslav Kollár. Ten uzavrel aj v tomto prípade s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) dohodu o vine a treste./agentury/

X X X

Gröhling označil voľnočasové poukazy za nezodpovedné hazardovanie s financiami

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) by rád podporil voľnočasové aktivity detí, avšak len vtedy, keď bude vyriešený hlavný čas, ktorý trávia v školách.

Návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý v stredu schválila vláda, opäť skritizoval a necelých 400 miliónov eur, ktoré majú smerovať na tento zámer, by preinvestoval inde. Označil to za nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami.

 Návrh zákona schválila vláda aj bez súhlasu šéfa rezortu školstva. „Podporujeme voľnočasovú aktivitu a trávenie času detí po škole, pretože je to dôležité aj pre ich psychohygienu a rozvíjanie jednotlivých schopností. Pokiaľ nemáme vyriešený hlavný čas v škole, tak nemôžeme investovať necelých 400 miliónov eur na krúžky v čase, keď deti nemá kto učiť a rodičia platia za opravu, učebnice a chod školy,“ povedal Gröhling.

Poznamenal, že už druhý rok bojujú za to, aby boli zvýšené platy učiteľov. Poukázal na nástupný plat učiteľa, ktorý dosahuje hodnotu cez 900 eur. Problém vidí aj v nedostatku učiteľov. Minister uviedol, že na základe tohto návrhu zákona to nebudú vedieť zrealizovať a nevie, ako sa s tým vyrovná Národná rada SR. „Na základe návrhu tohto zákona bude môcť naše deti ktokoľvek učiť čokoľvek po vyučovaní. Pretože tam nemáte zadefinované jednotlivé kritéria vzdelávania, kto, kde a ako môže poskytovať služby,“ dodal. Ako tvrdí, nevie si predstaviť, že by k tomu neprišli čoskoro ďalšie novelizácie zákona.

 Poskytovanie voľnočasových poukazov sa bude podľa šéfa rezortu školstva realizovať online spôsobom prostredníctvom aplikácie. „Ak nemáte takúto aplikáciu, budete musieť navštíviť obecný úrad,“ povedal Gröhling. Každý jeden krúžok bude podľa jeho slov potrebné zároveň ohodnotiť a potvrdiť, že sa na ňom dieťa zúčastnilo. Šéf rezortu školstva dodal, že sa budú musieť novelizovať i ďalšie zákony, ktorých je podľa neho až osem. „Je mi ľúto, že návrh zákona je v takomto stave,“ doplnil.

Na toto opatrenie by sa malo zabezpečiť podľa Gröhlinga 486 zamestnancov ešte v tomto roku. „V budúcom roku to bude 496 úradníkov, ktorí budú spravovať voľnočasové poukazy. My ideme vytvoriť normálne ministerstvo voľnočasových poukazov,“ vyhlásil. Tento rok má smerovať na tento zámer suma viac ako 9,2 milióna eur.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po rokovaní vlády zopakovala svoje výhrady k urýchlenému schvaľovaniu návrhu zákonnej novely, ktorá vykazuje podľa nej množstvo nedostatkov. „Za podstatné považujem to, že ten, kto má zmeny podľa zákona vykonať, s návrhom nesúhlasí,“ upozornila, aktuality.sk

X X X

Pre štipľavý zápach evakuovali vo Zvolene školu. Policajti hovoria, že išlo zrejme o žart

Poplach na strednej škole vo Zvolene zamestnal viaceré záchranné zložky. Polícia teraz hľadá vinníka.

Podozrenie z úniku toxickej látky si v utorok (17.5.) vyžiadalo evakuáciu študentov z priestorov Strednej priemyselnej školy dopravnej vo Zvolene. Polícia pracuje s verziou, že mohlo ísť o nevydarený žart.

Hasiči prijali krátko pred poludním oznámenie, že z tamojších šatní sa šíri štipľavý a dráždivý zápach. Na mieste namerali zvýšené, no nie nebezpečné, hodnoty amoniaku. Pri ďalšom meraní zaznamenali aj inú látku, zo školy preto evakuovali 270 ľudí – študentov, pedagógov aj ďalších zamestnancov.

Sťažené dýchanie pociťovalo podľa hovorcu hasičov v Banskobystrickom kraji Matúša Kondelu 22 ľudí, piatich na mieste ošetrili a dvoch z nich previezli do nemocnice. Merania uskutočnili hasiči aj Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči.

Celým prípadom sa teraz zaoberá polícia. „Z budovy školy bolo treba evakuovať ľudí po tom, ako mal údajne niekto zo študentov hodiť do toalety na prízemí neznámu látku,“ informovala o zisteniach krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

Merania síce nepotvrdili prítomnosť vysokotoxických chemických látok, no udalosť si vyžiadala rozsiahly zásah záchranných zložiek. Polícia sa zaoberá verziou, že „s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o nepekný „žartík“ zo strany študentov.“

Policajti avizujú, že v objasňovaní prípadu pokračujú a hľadajú vinníka, ktorý by mal niesť zodpovednosť. O pomoc žiadajú aj prípadných svedkov, ktorí by im vedeli poskytnúť informácie súvisiace s udalosťou.

„V rovnakom čase mohol niekto v ohrození života naozaj potrebovať pomoc záchranných zložiek, ktoré boli „blokované“ touto udalosťou,“ poznamenala Kováčiková.

Len zo strany hasičov si situácia vyžiadala nasadenie dvanástich ľudí s piatimi kusmi techniky, aktuality.sk

X X X

Emília Vášáryová: Herečka storočia oslavuje 80 rokov

Keby sme mali vymenovať všetky jej divadelné úlohy, bolo by ich viac ako sto. A zoznam jej televíznych a celovečerných filmov by vydal na samostatný článok, veď ich má za sebou asi 190. Výnimočne dlhý je aj súpis jej ocenení. Keď v roku 2000 vyhrala novinársku anketu a stala sa slovenskou Herečkou storočia, bolo to zaslúžené víťazstvo, pretože Emília Vášáryová ňou naozaj je. A dnes oslavuje 80 rokov.

 Keď už bola hereckou legendou, spomínala, že prvé životné skúsenosti zbierala práve pred kamerou. „Vo filme som sa prvýkrát bozkávala s mužom, vo filme som prvýkrát rodila… niekoľkokrát som sa vydávala, takže film bol pre mňa školou do života,“ prezradila v relácii televízie TA3.

Ako to však už na svete chodí, všetko mohlo byť inak. Jej rodina nemala totiž v 50. rokoch práve najlepšie vyhliadky. Milkin strýko emigroval, a tak im komunistický režim nebol veľmi naklonený.

Hoci obaja rodičia boli učitelia, Emília i jej o šesť rokov mladšia sestra Magda, sa obávali, či im úrady vôbec dovolia zmaturovať, nieto ešte študovať na vysokej škole. Potom však zasiahla náhoda.

 Keď v Banskej Štiavnici, kde Vášáryovci žili, nakrúcali komédiu Dáždnik svätého Petra (1958), filmári navštívili miestnu školu, aby našli deti a mládež do komparzu. Milka im padla do oka.

Vo filmovom debute síce povedala iba jednu vetu, no skúsení kolegovia ju už vtedy nahovárali, aby skúsila štúdium herectva. Mala k tomu ostatne blízko – hrávala ochotnícke divadlo, športovala, vedela hrať na klavíri, pekne spievala.

Keď jej to navrhol i vtedajší rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) Andrej Bagar, ktorého stretla na recitačnej súťaži, zistila, že by to mohol byť spôsob, ako sa dostať na vysokú školu, lebo v tomto odbore sa kládol väčší dôraz na talentové skúšky než na kádrové posudky.

Riskla to a mala šťastie. Nadanú a príťažlivú študentku si rýchlo všimli aj režiséri. Jej úloha sekretárky v budovateľskej dráme Na pochode sa vždy nespieva (1960) jej síce herectvo takmer znechutila, no ďalšie snímky ju presvedčili, že si vybrala správne.

Mala len 21 rokov, keď český režisér Vojtěch Jasný zháňal partnerku pre slávneho herca Jana Wericha do komédie Až přijde kocour (1963). Podmienkou bolo, aby sa nebála cviciť na hrazde. Emília to zvládla, keďže sa aktívne venovala gymnastike, aj tak sa však pri nakrúcaní zranila a pár dní si poležala v nemocnici. Snímka sa stretla s veľmi dobrým ohlasom a na filmovom festivale v Cannes získala cenu poroty.

V roku 1963 mladá herečka ukončila VŠMU, krátko pôsobila na bratislavskej Novej scéne, no už o rok neskôr sa stala členkou Slovenského národného divadla, kde vystupuje dodnes. Od tých čias nemala núdzu o divadelné, televízne ani filmové úlohy. To, že patrí k najobľúbenejším herečkám v niekdajšom Československu, potvrdila i víťazstvom v prvom ročníku ankety Zlatý krokodíl v roku 1968.

Na divadelných doskách aj pred kamerou počas vyše 60-ročnej kariéry predviedla, že je naozaj výnimočnou charakterovou herečkou, ktorá si dokáže poradiť s každým žánrom od komédie, rozprávky a detektívky až po muzikál či tragédiu.

Presadila sa tiež v českých filmoch a divadlách, kde často hosťuje, hrala v osemnástich televíznych seriáloch, spolupracovala s rozhlasom a pôsobila i v dabingu.

Z množstva cien, ktoré dostala, možno spomenúť Krištáľové krídlo (1999), Dosky (1999, 2002, 2004), Igric (2000), Český lev (2005), OTO 2007, niekoľko ocenení Literárneho fondu či Slnko v sieti (2022).

Jediná rola, ktorá jej nesadla, bola politická. Po páde režimu ju ľudia z hnutia VPN prehovorili, aby kandidovala v prvých slobodných voľbách. V júni 1990 sa stala poslankyňou Federálneho zhromaždenia v Prahe, ale už po pol roku sa funkcie vzdala. Politiku prenechala mladšej sestre Magde, ktorá bola tiež obľúbenou herečkou. Namiesto toho začala učiť na VŠMU, v roku 1999 ju tam vymenovali za profesorku.

Z prvého manželstva s ortopédom Ivanom Horským má syna Tomáša, jej druhým mužom bol kostýmový výtvarník Milan Čorba, ktorý zomrel v máji 2013. Prežila s ním vyše 30 rokov a narodil sa im syn Juraj.

Emília Vášáryová, ktorá je dnes ikonou slovenského filmu, hovorí, že základom životného šťastia ju naučili už v detstve. Vie sa vraj tešiť z maličkostí a to, čo nemusí mať a nemá, jej ani nechýba.

„Prežila som veľmi zaujímavý život. Stretla som neobyčajných ľudí a dostala som toľko príležitostí, že som za ne nesmierne vďačná… Myslím, že to tak asi malo byť,“ zhodnotila./agentury/