Fed začne sťahovať peniaze z obehu a postupne tak zníži svoju extrémne nafúknutú bilanciu v hodnote takmer 9 biliónov dolárov. Americká centrálna banka Fed tento týždeň zdvihla základnú úrokovú mieru o 0,5 percentuálneho bodu. Rovnako tak oznámila plán na predaj cenných papierov zo svojho portfólia, čo znamená sťahovanie peňazí z obehu. Podobne jastrabí postoj zaujala včera aj britská centrálna banka Bank of England.

Ekonómovia a analytici si teraz lámu hlavu nad tým, ako táto reštriktívna monetárna politika ovplyvní reálne ekonomiky vo vyspelých štátoch sveta, pretože rovnaký krok sa očakáva v tomto roku aj od Európskej centrálnej banky.

Recesia je nevyhnutná

Viacero odborníkov predpovedá, že svet sa zrejme recesii nevyhne a najneskôr do konca budúceho roka pocítime hospodársky pokles. To, že smerujeme ku kontrakcii, naznačuje viacero indikátorov a okolností.

Ekonómovia za celkom spoľahlivý indikátor možného príchodu hospodárskeho poklesu považujú akciové trhy, a to predovšetkým v USA. Na tamojších burzách už od minulého roka môžeme pozorovať prechod z býčej nálady (rastový trend) do medvedieho módu (klesajúci trend).

Akcie už postupne prestali prekonávať svoje historické maximá. Zmenu nálady sme mohli vidieť najskôr pri malých firmách, neskôr sa pridali kryptomeny a následne aj technologické spoločnosti. A v priebehu tohto roka sme zažili výrazné poklesy aj medzi najväčšími firmami (index S&P 500) či tradičnými priemyselnými podnikmi (index Dow Jones).

Začiatok tohto roka bol pre akciové trhy jeden z najhorších v dlhodobej histórii. Napríklad index S&P 500 stratil od januára viac ako 16 percent.

Koniec rastu

Vzhľadom na postupné sťahovanie peňazí z obehu analytici nepredpokladajú, že by akcie mali v nasledujúcich mesiacoch rásť. Dole by ich mali ťahať aj ich hospodárske výsledky, ktoré budú oproti minulému roku slabšie. Vlaňajšie zisky firiem boli rekordné aj v dôsledku výrazných finančných stimulov, a to predovšetkým v USA. Americká vláda totiž občanom rozdala finančnú pomoc v hodnote dvoch biliónov dolárov.

Ďalším náznakom možného príchodu ťažších ekonomických časov je postupné posilňovanie amerického dolára voči ostatným hlavným menám. Hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik odhaduje, že v strednodobom horizonte by sa mohol menový pár euro – dolár dostať až na úroveň 1,02.

„Pokračujúce zhodnocovanie USD prináša mnohé nevýhody. Nezabúdajme pri tom, že žijeme vo svete, kde si každý požičiava a fakturuje v dolároch. Zmienené nevýhody sú najmä to, že zmenšuje svetový obchod, znižuje cezhraničné pôžičky a vážne narúša redistribúciu ziskov,“ upozornil Dembik.

Inflácia ako spúšťač

Náznak ekonomických ťažkostí priniesli aj nedávno zverejnené dáta o hrubom domácom produkte (HDP) v USA. Medzikvartálne na druhej strane Atlantiku zaznamenali pokles HDP.

Nič dobrého neveští ani nálada spotrebiteľov či podnikateľov v Nemecku, ktoré je hospodárskym motorom Európskej únie. Rovnako tak vyspelé ekonomiky zaznamenávajú pokles produktivity vďaka vysokej inflácii, ktorá sa roztočila za posledné mesiace.

Práve výrazné zdražovanie môže byť tým povestným spúšťačom, ktorý nakoniec uvrhne globálnu ekonomiku do recesie. Zvyšujúcej sa inflácii napomáha aj súčasná vojna na Ukrajine. V dôsledku nej ešte viac zdraželi energetické komodity ako ropa, plyn či základné poľnohospodárskej plodiny.

X X X

Orbán v liste von der Leyenovej EU kritizuje nový návrh sankcií voči Rusku

Návrh nových sankcií EÚ voči Rusku by spôsobil ďalšie prehĺbenie zaťaženia ekonomicky najslabších vrstiev obyvateľstva bez toho, že by Únia vynaložila úsilie v záujme zmiernenia ich dôsledkov. Uviedol to vo štvrtok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej.

Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na spravodajský server index.hu.

„Maďarsko, ale ani celá EÚ nie je pripravená na to, aby prijala a vykonala opatrenia, ktoré navrhla EK. Sankcie je možné prijať, ak sú splnené všetky potrebné predpoklady vo všetkých členských krajinách.

Von der Leyenová v stredu v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu predstavila návrh šiesteho balíka sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje okrem iného aj ropné embargo.

Maďarský ministerský predseda v liste zdôraznil, že schválenie ropného embarga si vyžaduje mohutný rozvoj alternatívnej energetickej infraštruktúry a ucelenú reorganizáciu rafinérskych kapacít.

Orbán tiež uviedol, že ceny energií sú na 40-ročnom maxime, pričom navrhované sankcie by spôsobili ich ďalší rast. To by podľa neho ešte viac zaťažilo ekonomicky slabšie vrstvy ľudí bez toho, že by EÚ vyvinula vecné úsilie na zmiernenie vplyvov týchto sankcií.

Maďarský premiér vyjadril názor, že pri prijímaní odvetných krokov voči Rusku bola doposiaľ najdôležitejšia jednota EÚ. Posledný, šiesty balík sankcií túto jednotu podľa jeho názoru podkopáva. „Komisia nesmie vytvoriť situáciu, v ktorej sankcie spôsobia väčšiu škodu Maďarsku než Rusku,“ píše v liste Orbán, aktuality.sk

X X X

 Päť litrov na auto. Ukrajinskí motoristi tankujú za európske ceny, ak vôbec

Kvôli ruským náletom na sklady palív a jedinú rafinériu v meste Kremenčuk sa Ukrajina v treťom mesiaci vojny pálčivo stretáva s nedostatkom pohonných hmôt, upozornila agentúra Unian. Pri niektorých benzínových staniciach bol preto zavedený aj prídel „najviac päť litrov na nádrž“, inde benzín či nafta nie sú vôbec.

 Problém tkvie aj v tom, že ukrajinský trh bol predtým zásobovaný palivom hlavne z Ruska, Bieloruska a cez námorné prístavy, zatiaľ čo od vypuknutia vojny sa benzín a nafta dostávajú na Ukrajinu výlučne pozemnou cestou z Európy.

O cene sa nikto nebaví

Veľmi častou otázkou sa stalo, na ktorej benzínke majú palivo a aký tu pri tankovaní platí limit. „O cene sa už vôbec nikto nebaví. Ľudia sú ochotní kupovať, hoci palivo citeľne zdraželo,“ napísala agentúra.

„V meste Rivne na každej druhej benzínovej stanici nie je vôbec žiadne palivo. Tam, kde je, je sortiment obmedzený na jeden alebo dva druhy. Najčastejšie býva len skvapalnený plyn,“ rozhorčujú sa používatelia sociálnych sietí.

„Včera som natankoval naftu za 50 hrivien (asi 1,6 eura). Sme šťastní ako blchy,“ pochválil sa vodič z mesta Černivci, ktorý pred časom kupoval naftu za 32 hrivien za liter.

Palivové šialenstvo povzbudilo podvodníkov, ktorí predávajú neexistujúce palivo a falšované prídelové lístky, talóny. Bezohľadní šikulovia v mnohých regiónoch začali na malých benzínkach predávať nekvalitné palivo, ľudovo zvané šmurdjak, čo pôvodne bývala prezývka pre nekvalitnú liehovinu či ovocné víno. Táto pohonná zmes rýchlo zničí každý motor.

Nekupujte, keď sa vám nepáči

Motoristi sa sťažujú, že niektoré firmy neumožňujú kúpiť si palivo priamo na benzínke, ale iba prostredníctvom mobilných aplikácií, ktoré nastavujú ceny citeľne vyššie.

„Na benzínke majú cenník, ale palivo si kúpite len cez aplikáciu, ktorá k cene za každý liter pridáva päť hrivien. Až vojna skončí, zákazník bude hlasovať peňaženkou,“ posťažoval sa motorista v Kyjevskej oblasti. Za desať litrov zaplatil skoro 480 hrivien, hoci podľa ceny vyvesenej na „toteme“ mal zaplatiť 428 hrivien. Keď sa pýtal pracovníka, prečo je to tak, tak sa žiadneho zmysluplného vysvetlenia nedočkal, ale len posmechu: „Nekupujte, keď sa vám to nepáči.“

 Veľké reťazce benzínok obmedzili množstvo paliva, ktoré je možné jednorazovo načerpať. Napríklad na benzínkach OKKO dovolili stálym zákazníkom natankovať desať litrov benzínu či nafty. Kto nemá vernostnú kartu, musí sa uspokojiť s piatimi litrami. A ďalšie tankovanie je povolené najskôr za dve hodiny.

Vo fronte aj s 30 litrami

Treba dodať, že ukrajinské reťazce zásobujú palivom kritickú infraštruktúru a armádne vozidlá. Na skvapalnený plyn zatiaľ žiadne obmedzenia neboli zavedené.

Firmy vysvetľujú, že limity sú od toho, aby zabránili situácii, že palivo vôbec nezostane, a umožňujú natankovať väčšiemu množstvu áut.

 Objavil sa alternatívny návrh dovoliť tankovať plnú nádrž, ale pri každom tankovaní by sa muselo platiť za 40 litrov, a to aj v prípade, že by sa natankovalo menej. Ekonóm Petro Černyšov argumentuje, že do niekoľkohodinových frontov sa často stavajú aj vodiči, ktorí v nádrži ešte majú 30 litrov, ale chcú ich pre každý prípad doplniť. „Takých musíme z fronty vyhnať!“ napísal a navrhol „šikovný prístup“ umožňujúci tankovať 40 litrov. „Prídeš, zaplatíš za 40 litrov, natankuješ, čo sa zmestí. A čo sa nezmestí, je tvoj problém. Nič naspäť nedostaneš. Preplatok môže benzínka poslať napríklad na liečenie detí,“ usúdil expert.

Za európske ceny

Firmy sľubujú, že akonáhle dorazí palivo z Európy, obmedzenia prehodnotia a zmiernia. Vláda odhaduje, že sa problém vyrieši v polovici mája, ale predpovedá, že ceny budú vyššie vzhľadom na drahšiu logistiku.

Je nutné tiež počítať s tým, že z trhu zmizne najlacnejší benzín s 92 oktánmi, ktorý sa v Európe nevyskytuje. A ceny budú európske, teda o 60 percent vyššie, než bývali pred ruskou inváziou. V Poľsku liter nafty v priemere stojí v prepočte 49 hrivien, v Litve 53 hrivien, konštatoval Unian. A upozornil, že za terajšej situácie mnohí Ukrajinci ocenili zariadenie, ktoré umožňuje ich vozidlu jazdiť na plyn. Dopyt tak najskôr neklesne ani potom, čo na benzínkach bude zase benzín a nafta./agentury/

X X X

Čaputová: Smer sa pokúsi získať post prezidenta, v Nitre Fico a spol. prerazili dno

 Prezident je podľa súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej pri udeľovaní milosti viazaný iba svojim svedomím. Z tohto dôvodu nevedela v televízii Joj v diskusnej relácii Na hrane vylúčiť, že ak by uspel v prezidentských voľbách nominant strany Smer, že by túto právomoc neuplatnil aj voči ľuďom, ktorí sú teraz stíhaní a môžu byť odsúdení.

 Táto strana má totiž podľa Čaputovej záujem v budúcich prezidentských voľbách získať túto funkciu aj práve preto, lebo prezident môže udeľovať milosť.

 V súvislosti s víkendovým mítingom Smeru, reagovala, že strana trojnasobného premiéra prerazila dno. „Rozumiem tomu, že politik musí zniesť kritiku, ale toto s kritikou nesúvisí. Navyše, sa tieto vulgarizmy spájali s prívlastkom ‚americká‘ a najhoršie na tom je, že tento prívlastok, ktorý sa mi strana Smer snaží prilepiť dva roky, tak vedia že klamú,“ povedala s tým, že odmieta ich naratívy o vlastizrade a že by slúžila inej moci.

Čaputová v relácii tiež podotkla, že pravidelne chodieva na výsluchy pre vyhrážky zabitím, ktoré dostáva. Podľa nej nie je totiž od slovných útokov ďaleko k fyzickému útoku. Prezidentka sa sama v týchto veciach neobrátila na políciu, vie však, že sa prípadom začala zaoberať z úradnej moci.

Na otázku či by znova kandidovala, uviedla, že sa určite vyjadrí skôr ako jej predchodca Anderej Kiska, ale zatiaľ o tejto možnosti neuvažuje. Zároveň však konštatovala, že po konci svojho prezidentského mandátu neplánuje viesť stranu.

Spokojná je tesná nadpolovica Slovákov

S prezidentkou je spokojných 55,3 percenta respondentov a nespokojných 41,4 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúra AKO pre televíziu Joj, ktorý zverejnili v diskusnej relácii Na hrane. Prieskum uskutočnili od 5. do 11. apríla na vzorke tisíc respondentov. Ľuďom položili otázku: „Uplynuli tri roky od zvolenia prezidentky Zuzany Čaputovej. Ako ste spokojný alebo nespokojný s jej prácou?“.

Najviac sú s ňou spokojní sympatizanti strany Progresívne Slovensko, hnutia OĽANO a strany SaS. Viac spokojní ako nespokojní sú s ňou aj sympatizanti KDH a aj hnutia Sme rodina. Najmenej jej dôverujú tí, ktorí sa hlásia k strane Hlas, ĽSNS, SNS a Smer. Vôbec jej nedôverujú ľudia, ktorí by volili stranu Republika.

 V prieskume vyššiu spokojnosť uviedli častejšie ženy, najmladší respondenti do 33 rokov, obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Banskobystrického kraja. Zároveň v ňom platilo, že so stúpajúcim vzdelaním rástla aj spokojnosť s prezidentkou. Vyššiu nespokojnosť naopak uvádzali nadpriemerne často muži, ľudia vo veku 34 – 65 rokov a ľudia s nízkym vzdelaním. Z regionálneho hľadiska išlo najmä o obyvateľov Trenčianskeho, Prešovského a Nitrianskeho kraja./agentury/

X X X

Prečo skončil Kaliňák vo väzbe? Priťažili mu verejné odkazy „udavačom“

Exminister Robert Kaliňák sa už pred obvinením vraj správal kolúzne. Sudca poukázal na jeho verejné odkazy budúcim svedkom a na ich zastrašovanie a očierňovanie. Videá z poľovníckej chaty pri väzbe nezavážili.

„Je len ťažko racionálne predstaviteľné, že by Norbert Bödör ako súkromná osoba založil zločineckú skupinu okolo vedenia policajného zboru bez toho, aby nekonal v úzkej koordinácii s ďalšími osobami.“ Takýto záver napísal sudca Miroslav Mazúch do uznesenia, ktorým poslal obvineného exministra vnútra Roberta Kaliňáka do väzby.

Sudcovi sa javí, že fungovanie skupiny bolo možné práve preto, že mala politické krytie.

„Mohli mať nad sebou, resp. vedľa seba v štruktúre zločineckej skupiny hierarchicky vyššie postavenú osobu z takzvanej riadiacej zložky, teda osobu s politickou mocou, pričom je dostatočne odôvodnené podozrenie, že touto osobou mohol byť práve obvinený xxxxxxxx (Kaliňák, pozn. redakcie).“

Kaliňák je stíhaný za založenie údajnej zločineckej skupiny okolo predsedu Smeru Roberta Fica, policajného exprezidenta Tibora Gašpara a oligarchu Norberta Bödöra. Rovnako je obvinený aj za vyzradenie daňového tajomstva a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Popri funkcii ministra vnútra

Podľa sudcu mohlo byť nebezpečné najmä to, že štruktúra údajnej zločineckej skupiny s obvinenými politikmi mala fungovať paralelne – napríklad popri legálnom výkone funkcie ministra vnútra. „… čo vzhľadom na všetky tieto okolnosti mohlo byť len ťažko, takmer nemožno odhaliteľné, pretože táto skrytá štruktúrovaná skupina osôb mohla v rámci nadriadenosti a podriadenosti ovládať a kontrolovať rôzne iné osoby, ktoré zastávali rôzne funkcie vo verejnej správe.“

Sudca v uzneseni pripúšťa, že cieľom mohlo byť „páchanie rôznorodej trestnej činnosti či udržanie si ekonomických a politických výhod“.

Sudca Mazúch upozorňuje aj na „dorovnávanie“ platov, ku ktorým sa priznali exfunkcionári z finančnej správy Ľudovít Makó a František Imrecze. Mesačne alebo ročne im vraj oligarchovia prispievali k platu násobne väčšie sumy, ako zarábali vo vedení štátnych úradov. Sudca poukazuje na to, že aj týmto spôsobom sa potom mohli cítiť zaviazaní, závislí a podriadení a následne aj preto plniť pokyny ďalších ľudí v skupine.

Upozorňuje, že podľa vyšetrovania boli peniaze zo súkromných zdrojov a nemali nič spoločné s ich funkciami v službách štátu.

Rovnako sú podľa sudcu dôvodné aj podozrenia z toho, že Kaliňák pomáhal získavať a vynášať informácie z daňových konaní politických oponentov – napríklad vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku.

Priťažili mu verejné odkazy

Sudca upozornil, že nehodnotí dôkazy, iba dôvodnosť stíhania. To je prvým predpokladom, že obvinený môže byť vzatý do väzby. Druhým sú samotné väzobné dôvody. Kaliňák skončil za mrežami preto, aby na slobode nikoho neovplyvňoval.

Sudca je totiž presvedčený, že viaceré výpovede z iných trestných konaní (napríklad kauza Očistec) nie sú procesne použiteľné pre kauzu obvineného Kaliňáka a Fica a bude potrebné ich zopakovať.

Ako jeden z príkladov možného ovplyvňovania svedkov sudca uvádza Kaliňákove verejné vyhlásenia, napríklad na sociálnej sieti. „Vám sa nechce veriť to, čo hovoríme my, že všetky tieto prípady sú vykonštruované,“ povedal Kaliňák v júli 2021.

Práve výrok, že „všetky prípady sú vykonštruované“ podľa sudcu môže navodzovať u potenciálnych svedkov, ktorí môžu byť v tejto kauze vypočutí, reálnu obavu či strach vypovedať pravdivo.

Kaliňák tým dal vraj verejne odkaz svedkom, „že ak budú vypovedať ako spolupracujúce osoby zo svojho pohľadu pravdivo, tak budú ich výpovede aj proti obv. xxxxxx označené automaticky za nepravdivé a podávané v trestných prípadoch, ktoré sú vykonštruované“.

Ako príklad sudca menuje svedkov, ktorí mali vraj najprv strach vypovedať pravdivo, lebo mali obavy o seba aj blízke osoby.

Podobné vyjadrenia mal Kaliňák opakovane, zverejňoval fotografie svedkov a označoval ich ako profesionálnych udavačov. Sudca v uznesení menuje aj ďalšie podľa neho sporné vyjadrenia. Tieto výroky sú súčasťou vyše stostranového obvinenia Kaliňáka, Fica a spol.

Videá z chaty nezavážili

Pri rozhodovaní o väzbe prišlo aj na známe nahrávky z poľovníckej chaty, kde sa stretávali Kaliňák, Fico, Miroslav Bödör a advokáti známych káuz Marek Para a Pavol Gašpar.

Sudca skonštatoval, že bez kompletného preskúmania spisu v inej trestnej veci nemôže rozhodovať o použiteľnosti získaných videí z chaty. Tvrdí však, že pravdepodobne boli splnené podmienky na nasadenie kamier. To je v rozpore s názorom nitrianskej krajskej prokuratúry, ktorá za nasadenie odposluchov a vyšetrovanie pytliactva obvinila vyšetrovateľa Martina Juhása.

Mazúch sa rozhodol, že pri posudzovaní dôvodov väzby pre Kaliňáka nebude na videá z chaty prihliadať.

Kaliňák: Obvinenie je politický sľub

Exminister vnútra pred súdom vyhlásil, že celá vec je politicky motivovaná a vykonštruovaná rovnako ako jeho obvinenie. „V deň môjho zadržania policajný prezident uviedol, že akciu sme plánovali niekoľko mesiacov. Policajný prezident nemá čo plánovať a ak povedal, že NAKA zohrá súboj o charakter štátu, tak potom by tu mal xxxxxxx sedieť vedľa mňa,“ povedal pred sudcom Špecializovaného trestného súdu.

Tvrdí, že v čase, ktorého sa týka obvinenie, nemali dôvod báť sa opozície. Dodal, že Smer mal vtedy v prieskumoch vyše 30 percent. „Za dva roky vyprodukovali tento materiál, ktorý hovorí len o tom, že xxxxxxx a xxxxxx (Kiska a Matovič, pozn. red.) sú daňoví podvodníci a my sme stíhaní preto, lebo sme to povedali,“ vyhlásil.

Celé obvinenie je podľa jeho slov len o politickom sľube súčasnej vládnej koalície. „A myslím si, že ani NAKA neverí, že sa toto dá odsúdiť.“

Jedným z argumentov prokurátora je fakt, že členom skupiny dosadeným na funkcie mali súkromné osoby „dorovnávať platy“. Reč je pritom o stovkách tisíc eur. Kaliňák to však odmieta. „Pokiaľ ide o nejaké dorovnávanie platu, tak neviem, kto ich na to nahovoril, ale je to nezmysel,“ reagoval na otázku sudcu.

Dodal, že z politiky odišiel v roku 2018. „Ja neviem ovplyvniť to, keď sa niekto niečím chváli, napr. že ma pozná a že so mnou chodí na kávy. Ľudia si niekedy vymýšľali, že sú so mnou, že s nimi sedím na káve,“ povedal exminister vnútra.

Sudca v záverečnom stanovisku označil Kaliňákove výhrady za neopodstatnené. „Pokiaľ obvinený popiera konanie opísané v skutkovej vete vzneseného obvinenia, neznamená to, že z doposiaľ predloženého obsahu spisu nevyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaných zločinov,“ uviedol Mazúch. V uznesení reagoval na každý jeden bod Kaliňákovej obhajoby, aktuality.sk

X X X

 Krajniak chce opraviť, čo pokazil Richter. Odborníci však upozorňujú na riziká

Vďaka zmenám bývalého ministra práce Jána Richtera sporitelia v druhom pilieri zarábali oveľa menej. Prišli tak o tisíce eur, o ktoré mohli mať vyššie penzie.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) predstavil dlhoočakávanú reformu druhého dôchodkového piliera. Po zmenách volali odborníci už veľmi dlho, pretože zásah smeráckeho ministra Jána Richtera v roku 2013 výrazne ochudobnil budúcich penzistov.

Najväčšou zmenou je nová investičná stratégia, ktorú zavedie štát. V praxi to bude znamenať, že finančné prostriedky mladých ľudí budú automaticky smerovať do akcií a postupom času s blížiacim sa dôchodkom ich správcovské spoločnosti presunú do menej rizikových aktív, teda do dlhopisov.

Nová stratégia sa dotkne ľudí mladších ako 54 rokov. Do akciových fondov tak prejde približne 3,3 miliardy eur.

Menšie odmeny pre správcov

Ďalšou novinkou má byť výrazné zosekanie poplatkov, ktoré si účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Rezort chce zrušiť poplatok za výnos v indexových fondoch, pretože tie sú spravované pasívne. Rovnako tak Krajniak navrhuje zrušenie poplatkov za vedenie osobných dôchodkových účtov vo všetkých fondoch. V súčasnosti si za to DSS účtujú maximálne 1 percento.

V neposlednom rade chce Krajniak zmeniť aj výplatu dôchodkov z druhého piliera. Minister navrhuje zrušiť jednorazový výber úspor a zaviesť takzvaný povinný programový výber počas prvých 10 rokov penzie. Dôchodca by tak dostával mesačne rovnakú sumu, pričom nasporené peniaze by stále zostali vo fonde a boli by súčasťou prípadného dedičského konania.

Po uplynutí 10 rokov si bude môcť penzista kúpiť doživotný dôchodok, pričom tieto peniaze sa už nebudú dať dediť.

Odborníci hodnotia zámer zmiešane

Aktuality.sk oslovili analytikov, aby zhodnotili navrhovú reformu, či pomôže k lepšej výkonnosti druhého piliera a či považujú plánované zmeny za dostatočné.

Pavel Škriniar, Ekonomická univerzita v Bratislave

Zmeny sú určite vítané a určite nie sú dostatočné. Systém dôchodkového zabezpečenia by nemal byť statický, ale flexibilný a mal by sa vedieť prispôsobovať aktuálnej situácii v demografii i možnostiam a stavu finančného trhu.

Druhý pilier nepovažujem za pilier, ktorý by mal oslňoval výkonnosťou. Ide o rozloženie rizika z pohľadu zdroja financovania dôchodku. Tento pilier by mal v prvom rade dosahovať dlhodobú výnosnosť aspoň na úrovni inflácie, čo sa mu zatiaľ darí.

Hľadanie istôt a garancií je téma, ktorú veľmi radi zdôrazňujú politici, pritom oni sami žiadnu garanciu neponúkajú a ani nemajú dlhodobú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Faktom je, že finančné inštitúcie pôsobia na našom trhu viac rokov, než existuje bežná politická strana, nehovoriac o ich zahraničných matkách a ich veľkosti v porovnaní so Slovenskom. Finančné produkty nefungujú na základe sľubov, ktoré majú plniť iné subjekty, ale na základe diverzifikácie rizika. Na rozložení rizika vyplácania dôchodku je budované dôchodkové zabezpečenie i samotné dôchodkové fondy či už druhého, alebo tretieho piliera.

Otázka dedenia dôchodkových úspor nemá byť o minutí peňazí v krátkom čase. Dôchodkové zabezpečenie má za úlohu zabezpečiť život na dôchodku, teda až do smrti. Možnosť minúť peniaze jednorazovo a následne spadnúť do záchrannej siete sociálneho systému nie je to, o čo by pri dôchodkovom sporení malo ísť.

Prevedenie úspor na účet partnera považujem za správne, pretože úspory sa budovali počas spoločného života, teda keď sa o životný štandard starali obaja súčasne. Preto by aj doživotný dôchodok mal byť zabezpečený z ich spoločných prostriedkov.

Na otázku poplatkov sa dá povedať iba jedno: nič nie je zadarmo a každé riešenie treba zaplatiť, inak to vyjde pomerne draho. Neviem, či vôbec prebehla odborná diskusia na tému adekvátnosti účtovaných poplatkov, preto sa ťažko hodnotí ich zmena, ktorá na prvý pohľad je v prospech klientov. Porovnateľné riešenia pri podielových fondov sú spojené s vyššími poplatkami.

Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS

Ide o komplexnú reformu, ktorú ako celok hodnotím negatívne. Hoci sú v nej niektoré pozitívne prvky ako presúvanie úspor, návrh zákona posilňuje paternalistický štát na úkor slobody občana.

Dôležitým krokom je presúvanie sporiteľov. Potreba presúvania je výsledkom zlyhania vtedajšej vlády. Tento zlý krok pripravil sporiteľov o stovky miliónov eur. Zlý krok sa nedá kompenzovať ľahkým a jednoduchým riešením. Dnešná situácia na akciových trhoch je pomerne zložitá, preto vzniká otázka jeho načasovania. Jednoduché riešenie ale neexistuje, a preto som rád, že minister našiel politickú odvahu a pustil sa do toho. Oceňujem, že ponechal priestor na rozhodnutie sporiteľov. Možnosť rozhodnúť o podiele investícií v akciových a dlhopisových trhoch by im mala ostať neustále, na čo najväčšiu časť úspor.

Druhým zlým krokom bolo zavedenie garancií. Garancie v investovaní nemajú čo robiť, novela zákona tento problém vôbec nerieši.

Vyšší podiel úspor v akciových fondoch by v dlhodobom horizonte mal celkovú výnosnosť druhého piliera zvýšiť. Znižuje ju ale existencia garantovaných fondov. Z pohľadu sporiteľa predstavuje reforma výplatnej fázy obmedzenia a riziko poklesu hodnoty úspor.

Za nekvalitné považujeme návrhy na zmeny vo výplate doživotného dôchodku a v poplatkoch DSS. Hoci sú zmeny v doživotných dôchodkoch prezentované ako „zlepšenie“, v skutočnosti je to jednoznačné zhoršenie prístupu k úsporám. Ministerstvo opäť ukázalo, že nedôveruje občanovi a odmieta mu ponechať zodpovednosť za nakladanie s úsporami.

Keďže stále existuje podmienka minimálne priemerného dôchodku z prvého piliera pre slobodné nakladanie s úsporami, sporiteľ nikdy nemôže prepadnúť do základnej sociálnej siete.

Sporiteľ kvôli tomuto návrhu stratí možnosti riešenia finančnej situácie, či už je to splatenie zostatku hypotéky, dôležitá investícia väčšieho rozsahu – napríklad nákup auta, rekonštrukcia bytového jadra. Nerozumiem, prečo ministerstvo neustále nazerá na dôchodkové úspory ako na pravidelnú mesačnú dávku, z ktorej sa nakupujú pomaranče a platí sa účet za elektrinu. Životné výdavky a životné situácie sú výrazne zložitejšie a pestrejšie. Nebolo preukázané, že by súčasný stav vytváral problémy sociálnemu systému, preto nevidím dôvod na rušenie súčasného nastavenia.

Povinný nákup doživotnej renty po desaťročnom období programového výberu znamená, že počas dôchodkového veku budú úspory v dlhopisových fondoch. Tým sa v poslednom období nedarí v dôsledku úrokovej politiky ECB – to znamená, že sporitelia môžu prísť o veľkú časť svojich úspor. Preto považujeme za nešťastný aj skorý začiatok presúvania úspor do dlhopisových fondov.

Navrhované zmeny v poplatkoch majú pripraviť DSS podľa prepočtov ministerstva o takmer 40 mil. eur ročne. Na tieto peniaze sa nesmieme pozerať len ako na príjmy DSS, ale aj ako na zdroje, z ktorých majú byť vyplácané garancie v dlhopisových fondoch. Náklady na garancie môžu byť pritom veľmi vysoké. Návrh na zmenu poplatkovej politiky je postavený na predpoklade pokračovania veľmi výnosných posledných 5 rokov. Tieto výnosy však nemusia a veľmi pravdepodobne nebudú v takej výške pokračovať. V porovnaní s trhovými alternatívami na kolektívne zhodnocovanie úspor sú už dnes vklady v II. pilieri zaťažené pomerne nízkymi poplatkami.

František Burda, investičný analytik FinGO.sk

Po veľkom politickom zásahu do druhého piliera v roku 2013, keď boli státisíce Slovákov bezdôvodne presunutí do garantovaných fondov a takto prišli o možnosť podieľať sa na veľkom hospodárskom cykle s výnosom akciových fondov viac ako 20 %, je to konečne odvážny krok, ktorý môže státisícom ľudí zhodnotiť ich dôchodkové úspory.

Dôchodok je dlhodobý projekt a čím dlhší horizont sporiteľom ostáva do dôchodku, tým viac by mali mať svoje prostriedky zainvestované rizikovejšie a čo najviac v akciách. Preto by mali byť sporitelia vo veku do 54 rokov v negarantovaných fondoch, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú vyšší výnos.

Druhý pilier by hlavne potreboval, aby sa k nemu vyjadrovali odborníci a čo najmenej do neho zasahovala politika. Čím viac do druhého piliera zasahujeme a ohýbame ho, tým viac ľudia strácajú na budúcom zhodnotení a prestávajú súkromnému druhému pilieru dôverovať.

Takisto by bolo vhodné, aby na Slovensku vznikali projekty, do ktorých by mohli prúdiť aj vyzbierané peniaze z druhého piliera. Pomohlo by to samotnému Slovensku, ale aj sporiteľom v druhom pilieri, pretože peniaze by ostali „doma“ a zároveň by sa investície sporiteľov diverzifikovali. Takto by sme mohli stavať veľké diaľničné projekty, rekonštruovať železnice, stavať veterné parky a podobne. Veď na Slovensku máme čo stavať či rekonštruovať. Najskôr by, samozrejme, bolo potrebné definovať jasné podmienky a pripraviť legislatívu, aktuality.sk

X X X

Most supluje diaľnicu na Kysuciach, firma s jeho opravou nezačala, stúpli ceny

 Firma, ktorá dostala zákazku tvrdí, že nemôže pracovať pre nárast cien. Most je v katastrofálnom stave, denne ním prejdú desaťtisíce áut.

RADOĽA/KYSUCE: Po avizovanom neskoršom termíne dostavby diaľnice D3 na Kysuciach mešká aj rekonštrukcia mosta na hlavom ťahu medzi Čadcou a Žilinou, kde diaľnica chýba.

Most v Radoli je tesne pred frekventovanou radoľskou križovatkou, ktorou denne prúdia desaťtisíce áut. Mnohé z nich tvorí nákladná doprava, kamióny, ktoré tranzitujú medzi Slovenskom, Poľskom a Českom. Všetky vozidlá zároveň prechádzajú aj mostom, ktorý je vo veľmi zlom stave, tesne pred havarijným.

Slovenská správa ciest na jeho rekonštrukciu vysúťažila firmu Cestné stavby Liptovský Mikuláš, ktorá mala začať s opravami vyťaženého mosta v apríli. Doteraz však na stavbu nenastúpila, cestárov žiada o schválenie vyššej ceny. Za vysúťaženú sumu 707- tisíc eur vraj nie je schopná dielo dokončiť pre rast cien v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Žiadajú viac peňazí

Podľa Pavla Baláža zo spoločnosti Cestné stavby je realizácia zákazky ohrozená vývojom situácie na stavebnom trhu. Cenovú ponuku predkladali pred skokovým nárastom cien energií, stavebných materiálov a pohonných látok. Slovenská správa ciest firmu vysúťažila v decembri minulého roka a zmluvu podpísali v marci, už po začiatku vojny na Ukrajine.

„V čase, keď sme ponuku predkladali, bola naša kalkulácia podložená cenovými ponukami dodávateľov a subdodávateľov. Slovenskej správe ciest to vieme zdokladovať. Z našej strany sa preto nejedná o pochybenie vo vzťahu ku kalkulácii výrobnej ceny,” vysvetľuje Baláž.

Firma zaslala Slovenskej správe ciest oficiálnu žiadosť o navýšenie ceny. Cestárov žiadali, aby aspoň vecne potvrdili, že pokiaľ im transparentne preukážu, kde a koľko potrebujú navýšiť, budú to akceptovať, aby si firma nevyrobila stratu. Navýšenie firma dopredu odhadla o asi 200-tisíc eur, nasledovať mala podrobná kalkulácia, ktorú firma postupne vypracúva a kde zdôvodňuje nárast cien.

„Zároveň sme SSC vyzvali, že ak nám nevedia garantovať navýšenie sumy, aby sme zahájili rokovanie o ukončení zmluvy,” dopĺňa Baláž z Cestných stavieb LM.

Vyzvali ich, aby začali

Ani po mesiaci, odkedy mali stavebníci začať s prvou fázou opráv, sa na moste nič nedeje. Most má pritom medzinárodný význam, pretože je na hlavnom ťahu medzi Žilinou a Čadcou, ktorý supluje chýbajúcu diaľnicu D3.

Na svetelnej križovatke, kde sa most nachádza, sa zároveň dá odbočiť do Radole či Kysuckého Nového Mesta. Je to miesto, kde sa kvôli počtu kamiónov tvoria kolóny v smere zo Žiliny, ale aj v smere z Čadce. Marián Mihalda, primátor Kysuckého Nového Mesta sa obáva, aby zhotoviteľ či objednávateľ zmluvu nevypovedali a celý proces verejného obstarávania na opravu mosta nezačal odznova.

Meškanie rekonštrukcie má vplyv aj na financovanie. Keďže Slovenská správa ciest ju chce zaplatiť z európskych peňazí, mala by byť hotová najneskôr do júna 2023.

Slovenská správa ciest nepotvrdila, že by sa firme rozhodla uznať zvyšovanie cien. „Môžeme postupovať iba v zmysle platných uzatvorených zmlúv o dielo a platnej legislatívy. O tejto téme aktívne komunikujeme s ministerstvom dopravy,” okomentoval situáciu Martin Guzi, hovorca SSC.

Cestári zároveň deklarovali, že zhotoviteľa vyzvali, aby dielo zrealizoval za cenu, ktorú ponúkol vo verejnej súťaži a pokračoval v prácach podľa platnej zmluvy, pretože zmluvu podpísali 14. marca, už po začatí vojny na Ukrajine.

Pavol Baláž z firmy Cestné stavby Liptovský Mikuláš však argumentuje, že súťaž prebiehala v minulom roku za starých cien a nemohli si dovoliť zmluvu nepodpísať. „Prílohou súťažných podkladov je návrh zmluvy o dielo. Keď firma zákazku dostane, nemôže sa vtedy so Slovenskou správou ciest dohodnúť na zmene niektorých ustanovení zmluvy. Zákon o verejnom obstarávaní to vylučuje, bolo by to diskriminačné voči ostatným účastníkom súťaže,” hovorí.

Možnosťou je dodatok

Zhotoviteľská firma má so Slovenskou správou ciest podpísané viaceré zmluvy. Spoločnosť Cestné stavby hovorí, že všade, kde je to možné, diela realizujú. Pracujú na oprave mosta v Kežmarku, v Podolínci čakajú na odovzdanie staveniska. „Nárast cien neovplyvňuje všetky zákazky. Na Kysuciach to vyplýva z charakteru prác a skladby materiálov,” približuje Baláž.

Problém nemá len firma z Liptovského Mikuláša, viacerí zhotovitelia pre nárast cien ministerstvu avizovali ťažkosti na stavbách. Rezort dopravy, Úrad pre verejné obstarávanie, aj Útvar hodnoty za peniaze situáciu riešia.

Chcú, aby nové zmluvy o diela zohľadňovali špecifický rast cien niektorých materiálov. Problémom sú staré, už podpísané zmluvy, ako aj tá na rekonštrukciu mosta v Radoli. Staré zmluvy vylučujú akékoľvek navyšovanie dohodnutej ceny.

„Kvôli pandémii a kvôli vojne na Ukrajine sa extrémne zvýšili ceny niektorých stavebných materiálov aj o dvesto percent. Pracujeme na tom, aby obstarávateľ mohol so zhotoviteľom uzatvoriť dodatok z titulu nepredvídateľnosti až do výšky 50% zmluvnej ceny,” informoval Doležal.

Neznamená to však, že s každým zhotoviteľom budú objednávatelia uzatvárať dodatok, ktorým zvýšia dohodnutú cenu o 50%. Každá stavba sa bude posudzovať individuálne a každý nárok musí byť zdokumentovaný. Ministerstvo a Útvar hodnoty za peniaze pripravujú metodiku posudzovania jednotlivých nárokov.

Chýba diaľnica

Na trase 1/11 s radoľským mostom by mala prebehnúť rekonštrukcia aj ďalšieho mosta v Kysuckom Lieskovci. Začiatok výstavby predpokladá Slovenská správa ciest v tomto roku a zatiaľ neavizuje meškanie z dôvodu zvýšených cien.

V úseku od Žiliny po Čadcu chýba diaľnica D3. Polhodinové kolóny sú na tejto trase bežné, každá rekonštrukcia, ale aj dopravná nehoda premávku ešte spomaľuje. Pri Kysuckom Novom Meste momentálne prebieha stavba diaľničného privádzača do priemyselného parku v Kysuckom Novom Meste.

S dostavbou diaľnice D3 sa predbežne ráta v roku 2030, dôvodom je vypracovanie novej štúdie uskutočniteľnosti. Ministerstvo životného prostredia zároveň rozhodlo o novom posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie EIA. Pôvodné stanovisko už nie je aktuálne.

Nová štúdia uskutočniteľnosti môže oddialiť dostavbu. Je však podmienkou toho, aby Slovensko mohlo čerpať financie na D3 z prostriedkov Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Priekupníci zneužívajú zrušenie cla na prevoz automobilov. Blokujú hranice na Ukrajinu

Záujem bol na začiatku najmä o terénne automobily, smerujúce do oblastí, kde sa bojuje.

UŽHOROD/VYŠNÉ NEMECKÉ: Dobrý úmysel ukrajinských poslancov začali zneužívať priekupníci s osobnými automobilmi. Na hraniciach so slovenskom sa začali tvoriť dlhé rady, niektorí čakali aj niekoľko hodín a problémy mali aj vodiči kamiónov s humanitárnou pomocou.

Ukrajinskí poslanci pred necelým mesiacom zmenou zákona zrušili dovozné poplatky a dovozné clo na motorové vozidlá. Dôvodom legislatívnej úpravy bola potreba priniesť na Ukrajinu najmä terénne autá, ktoré boli potrebné v oblastiach, ktoré zasiahla vojna a cesty sú tam v zlom stave. Niektorí nakúpili osobné vozidlá, pretože sa vracali domov a tušili alebo vedeli, že ich auto bolo počas bojov zničené.

Ušetria tisícky eur

„V súčasnosti prechádzajú cez hranice aj luxusné značky. Dokonca si niektorí najímajú aj slovenských vodičov a takto prevážajú na Ukrajinu autá, ktoré tam potom so ziskom predávajú,“ konštatoval muž, ktorý je znalý pomerov na hraniciach.

V časoch pred začatím bojov museli Ukrajinci pri dovoze automobilu na Ukrajinu zaplatiť spotrebnú daň a 10-percentné dovozné clo. K tomu potom ešte treba prirátať 20-percentnú daň z pridanej hodnoty.

„Pre prerátaní to vychádzalo, akoby si kúpili dve automobily. Napríklad, ak ojazdené auto malo cenu 3-tisíc eur, tak poplatky boli ďalších približne 2400 eur aj vyššie. Teraz platia iba tri percenta z ceny vozidla. A tam je ďalšia možnosť, ako zarobiť. Stačí mať dobré kontakty s obchodníkmi na Slovensku a cena auta môže byť na „papieri“ iná, ako v skutočnosti. Napríklad nie 5-tisíc eur, ale iba tri tisícky,“ konštatuje informátor.

Praktiky s obchodovaním potvrdzuje aj poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš. „Zo začiatku aj mňa oslovili primátori a starostovia miest s požiadavkou o terénne automobily. Teraz však na hranice prichádzajú nielen bežné automobily, ale aj luxusné. Samozrejme, ak niekto má peniaze a môže si to dovoliť, tak to urobí. No využívajú to aj podnikavci a obchodovanie spôsobovalo problémy na priechodoch,“ konštatoval.

Zdĺhavý proces evidencie

Situácia na hranici je podľa neho v súčasnosti pokojnejšia, no aj tak sa vytvárajú rady, v ktorých je množstvo automobilov s prenosnými značkami.

„Vznikala nervozita, tvorili sa niekoľkokilometrové rady, „zasekla“ sa humanitárna pomoc a niektorí čakali aj desať hodín na prechod hranice. Musím ale zdôrazniť, že problém bol najmä na ukrajinskej strane,“ poznamenal Buraš.

Slovenský colníci by podľa neho zvládli vyšší počet vozidiel, no nestíhali ich kolegovia z Ukrajiny. Vybavenie jedného človeka s dovážaným automobilom trvá od 30 minút až po tri hodiny, pretože je potrebné vyplniť dokumenty, doplniť niektoré doklady. „Niektorí niekedy nemajú splnené požadované formality, nehovoriac o tom, že všetky doklady je potrebné scanovať, kopírovať, spracovať i uschovať,“ poukazuje Buraš.

Zdôrazňuje, že napríklad hraničný priechod v Ubli ani nebol pôvodne plánovaný a nie je prispôsobený na taký počet automobilov. „Problém je aj personálny, na ukrajinskej strane, takže to je ďalší dôvod, prečo to prebiehalo pomalšie.“

Colníci urobili opatrenia

Spočiatku automobily s prenosnými značkami boli smerované do pruhov pre nákladnú dopravu, a to prinášalo problémy pre kamióny, a to aj s humanitárnou pomocou.

„Organizátori zbierok sa sťažovali, najmä ak v kamióne mali rýchlo kaziace sa potraviny alebo ovocie. Tovar sa aj skazil,“ mrzí Buraša.

V súčasnosti je situácia lepšia, ako Buraš povedal, tieto motorové vozidlá sa môžu vybavovať aj cez osobnú dopravu, čo potvrdili aj colníci začiatkom týždňa.

„„V súvislosti s náporom ukrajinských cestujúcich prevážajúcich osobné motorové vozidlá zakúpené v štátoch Európskej únie na Ukrajinu zmenila polícia organizáciu vybavovania na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom,“ informovala Agnesa Kopernická, hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance.

Osobné automobily kúpené v únii s prevoznými značkami sa už vybavujú na výstupe zo SR na osobnej doprave vo vyčlenenom pruhu.

„Pruh pre nákladnú dopravu je vyhradený už len pre nákladné motorové vozidlá a humanitárnu pomoc,“ spresnila.

Na hraničnom priechode Ubľa vybavuje polícia tieto vozidlá na výstupe zo SR bez zmeny, vo vyhradenom pruhu.

Situácia na priechodoch v súvislosti s prechodmi takýchto vozidiel môže byť onedlho minulosťou. „Verchovná rada Ukrajiny chce zaviesť opäť clo na dovážané automobily. Nie je ešte známe, v akej výške,“ dodal Buraš, aktuality.sk

X X X

Kto dopláca na meškajúce infožiadosti? Namiesto úradov to môžu byť radoví zamestnanci

Za porušenie infozákona nenesie podľa odborníka zodpovednosť inštitúcia, ale jednotlivec. Uvedené pravidlo by sa malo zmeniť.

Pokutu za porušenie infozákona musia zaplatiť z vlastného vrecka. Nikoho nezaujíma, že za meškajúce informácie spravidla nemôžu, keďže ich v skutočnosti poskytujú iné oddelenia ministerstiev a ďalších štátnych inštitúcií. Radoví zamestnanci úradov, poverení vybavovaním infožiadostí, totiž fugnujú najmä ako sprostredkovatelia informácií pre žiadateľov. Nešťastná formulácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám z nich môže ľahko urobiť páchateľov priestupku. Potvrdzujú to aj slová odborníka.

Nešťastná formulácia

Zamestnanec oddelenia, ktoré vybavuje žiadosti o sprístupnenie informácií podľa infozákona, má na starosti komunikáciu so žiadateľmi. Vo väčšine prípadov informácie iba sprostredkúva – poskytujú ich totiž príslušné špeciálne odbory. Tie disponujú potrebnými dokumentmi či zmluvami a ich úlohou je sprístupniť ich, keď im zamestnanec komunikačného oddelenia oznámi, že dostal infožiadosť.

Nie vždy sa im však podarí dodržať zákonom stanovenú lehotu. A tu nastáva problém. Z informácií ku konkrétnemu prípadu totiž vyplýva, že prípadné žaloby za omeškanie znáša práve pracovník oddelenia infožiadostí. Ten, kto odpovede vypracúva a je zodpovedný za oneskorenie, nemá žiaden postih.

Problémom môže byť aj vybavovanie žiadostí cez dovolenky. Ak zodpovedný úradník nemá zástupcu, musí pracovať aj počas voľna, na ktoré má zo zákona nárok.

„Vo všeobecnosti platí, že dané ustanovenie je problematické, pretože ako zodpovedný subjekt vymedzuje osobu, ktorá je zamestnancom úradu, a nie úrad ako taký,“ vysvetľuje Matej Horvát z Katedry správneho a environmentálneho práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Po správnosti by mala byť podľa neho zodpovedná inštitúcia.

Osem dní

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je na Slovensku roky hojne využívaným výdobytkom demokracie. Mnoho štátnych inštitúcií zamestnáva pracovníkov, ktorí sa venujú priamo vybavovaniu takzvaných infožiadostí. Ich úlohou je žiadosť prijať a následne kontaktovať príslušné oddelenia, ktoré informáciami disponujú.

Žiadosť o informácie sa dá podľa zákona podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Inštitúcia má na vybavenie osem pracovných dní. Zo závažných dôvodov sa dá lehota predĺžiť o ďalších osem dní. Ďalšou možnosťou je, že informáciami nedisponuje. V tom prípade má podľa zákona päť dní na to, aby žiadosť buď odmietla, alebo postúpila tam, kde danými informáciami disponujú.

Ak subjekt informácie neposkytne v danej lehote alebo nevyhlási, že nimi nedisponuje, žiadateľ môže podať žalobu na konkrétnu fyzickú osobu. Porušenie infozákona je hodnotené ako priestupok, hrozí zaň pokuta do 1650 eur a tiež zákaz činnosti na dva roky.

Rôzne nastavené ministerstvá

V súvislosti so zodpovednosťou zamestnancov sme oslovili aj viaceré ministerstvá, ktoré takýchto pracovníkov zamestnávajú. Tlačové oddelenie ministerstva financií potvrdilo rovnaký výklad zákona ako odborník: priestupku sa môže dopustiť iba jednotlivec.

„Podľa § 6 zákona o priestupkoch za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe, teda aj povinnosti sprístupňovať informácie podľa zákona o slobode informácií, zodpovedá ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať,“ uviedli pracovníci tlačového oddelenia.

Za právnickú osobu – inštitúciu koná ten, komu toto oprávnenie vyplýva zo zákona alebo vnútorných predpisov. „Môže ísť buď o vedúceho, alebo zamestnancov poverených plniť úlohy súvisiace so sprístupňovaním informácií podľa zákona o slobode informácií,“ doplnili. S dodatkom, že ak ide o konanie na príkaz, je za priestupok zodpovedný ten, kto príkaz dal – napríklad vedúci.

Prípadný priestupok sa prejednáva na základe návrhu postihnutej osoby a v návrhu musí byť uvedené, kto je navrhovateľom a koho navrhovateľ označuje ako páchateľa. Práve tu môže nastať situácia, že navrhovateľ označí zamestnanca oddelenia, ktoré infožiadosti vybavuje.

Ministerstvo vnútra má ku konaniam za nedodržanie infozákona iný prístup. „Účastníkom konania prípadných sporov je ministerstvo vnútra,“ uviedol tlačový odbor v stanovisku.

Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Petra Bublu treba každý prípad posudzovať samostatne. V prípade nepravdivých informácií totiž zamestnanec, ktorý ich iba odosiela žiadateľovi, nemá odkiaľ vedieť, že sú nepravdivé, keďže ich pripravoval niekto iný. „Voči každému zamestnancovi každej povinnej osoby, ktorý vybavuje žiadosti o sprístupnenie informácií podľa infozákona, môže byť vyvodená priestupková zodpovednosť,“ vysvetlil Bubla, aktuality.sk

X X X

Odpočúvací škandál Pegasus sa šíri Európou. Znepokojuje už aj Brusel

Pegasus mal byť zbraňou proti terorizmu a zachraňovať životy. Dnes je v rukách autokratických režimov a nedemokratických predstaviteľov. Čo je Pegasus a prečo je dôvodom na vznik špeciálneho výboru EÚ?

Je to špionážny škandál, ktorý doposiaľ nemá obdobu a najnovšie sa týka už aj najvyšších predstaviteľov Európskej únie. Je medzi nimi aj španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorého mali takisto tajne sledovať, hoci doteraz nie je známe kto. Paradoxne práve Sáncheza podozrievali katalánski politici z toho istého, keď sa ukázalo, že im taktiež sledovali telefóny.

Za všetkým má byť špionážny softvér Pegasus, ktorý nezneužívali len nedemokratické režimy, ale aj demokraticky zvolené vlády – na špionáž predstaviteľov opozície, novinárov a hláv štátov.

Európska únia reaguje vytvorením špeciálneho vyšetrovacieho výboru, ktorý prešetrí kauzu, ktorá otriasa Poľskom, Maďarskom, Katalánskom a teraz aj vládou v Madride.

Pegasus mal odhaľovať drogových dílerov a pedofilov

Za vytvorením softvéru Pegasus stojí firma NSO – izraelská spoločnosť, ktorá pôsobí v sfére kybernetickej bezpečnosti. Založili ju dvaja izraelskí podnikatelia Omri Lavie – študent obchodu a Shalev Hulio – vyštudovaný právnik a dôstojník v izraelských službách. Jeho pôvodná špecializácia je určená na boj proti terorizmu alebo na odhalenie iných závažných zločinov. Od drogových dílerov až po pedofilov. Program spočíval v zbieraní informácií priamo z mobilných telefónov bez využitia mobilnej siete.

V súčasnosti je Pegasus údajne najsofistikovanejším hackerským nástrojom. Na to, aby sa dostal do konkrétneho zariadenia, nepotrebuje žiadny podvodný email či zavírený odkaz. V podstate sa dá aplikovať bez akejkoľvek chyby konkrétnej obete. Softvér dokáže bez problémov zachytiť nielen telefónny hovor, ale aj zapnúť kameru či mikrofón bez toho, aby si to vlastník smartfónu všimol.

Amnesty International zaznamenáva čoraz častejšie porušovanie ľudských práv práve v súvislosti s autorom Pegasusa, teda firmou NSO. Mimovládka uvádza zaznamenávanie hovorov či sledovanie prostredníctvom kamier. Medzi obeťami sa nachádzajú hlavy štátov ako Emmanuel Macron či predseda Európskej rady Charles Michel, ale aj aktivisti a novinári. V uniknutej databáze má byť vyše tisíc osôb z 50 krajín, objednávateľmi týchto špionáží majú byť medzi inými aj autoritárske režimy.

Poľská opozícia sa stala terčom útokov

V roku 2021 bola kauza Pegasus na pretrase aj v Poľsku. Dôvodom bolo aj podozrenie z útoku na mobilný telefón Kryzstofa Brejza, ktorý je opozičným senátorom. Forenznou analýzou sa zistilo, že okrem senátora boli sledovaní aj jeho asistentka Magdalena Lośková a Brejzov otec.

Amnesty Inernational vo svojej správe uvádza, že zo senátorovho mobilného zariadenia boli získané správy, ktoré boli následne špeciálne upravené tak, aby boli použiteľné na očiernenie opozície.

Poľská vláda kauzu obratom poprela a taktiež poprela aj samotné používanie softvéru Pegasus, ktorý mali využívať tajné služby. Faktom však je zakúpenie tohto systému v roku 2017 poľským Ústredným protikorupčným úradom, ktoré financovalo ministerstvo spravodlivosti.

Odpočúvaní boli štyria katalánski prezidenti

Kauza Pegasus zapĺňala noviny aj naprieč Katalánskom. V rozhovore pre Aktuality.sk škandál priblížila aj ministerka zahraničných vecí. Tento útok považuje za bezprecedentný a najväčší v Európe za posledné desaťročia.

Odpočúvaní boli štyria katalánski prezidenti. Ministerka spomína aj skutočnosť, že okrem predstaviteľov boli prostredníctvom Pegasusa špehovaní aj advokáti, teda došlo aj k ohrozeniu advokátskeho tajomstva.

Napadnutých malo byť najmenej 65 smartfónov rôznych katalánskych politikov alebo aj aktivistov, ktorých snahou je tiež boj za nezávislosť Katalánska.

Investigatívni novinári sledovaní Orbánom

Dalšou krajinou, v ktorej bol zneužitý kybernetický systém, je Maďarsko. V tomto prípade išlo o špionáž investigatívnych novinárov. „Mal som pocit, ako keby sa mi vlámali do bytu a kancelárie, všetko odpočúvali, všade dali skryté kamery a dokonca ma sledovali do sprchy,“ hovorí pre Deutsche Welle maďarský redaktor Szabolcs Panyi.

Nie je však jediným novinárom, ktorého prostredníctvom Pegasusa sledovala maďarská vláda. Dôvodom ich monitorovania teda nie je pôvodný zámer spywaru – a tým je boj proti zločinu, ale ich investigatívna a kritická žurnalistika, ktorú systematicky búral premiér Viktor Orbán.

Únia zavádza vyšetrovacie výbory

Na škandalózne útoky reagovala už aj Európska únia. Európsky parlament vytvoril špeciálny vyšetrovací výbor, ktorý sa má problémom zaoberať. EÚ žiada výpovede spravodajských služieb členských štátov, predstaviteľov vlád a výsokých úradníkov.

Výbor presadila liberálna frakcia Obnovme Európu (Renew Europe), ktorej súčasťou sú aj poslanci z Macronovho hnutia En Marche. „Škandál Pegasus nie je len útokom na slobody jednotlivca. Je to útok autokratických režimov na podstatu našich európskych demokracií,“ vyhlásil šéf frakcie Obnovme Európu Stéphane Séjourné.

Výbor bude zasadať počas 12 mesiacov a jeho náplňou bude organizácia verejných zasadnutí a zbieranie svedectiev a dokumentov. Samotná spoločnosť NSO sa ku kauze vyjadrila len stroho. Tvrdí, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či jej klientmi boli aj jednotlivé členské krajiny, aktuality.sk