Talianska líderka odkopla muža, keď sa zaliečal inej žene. Rozchody niektorých politických lídrov vyvolajú rozruch, v iných prípadoch sa im venuje slabá pozornosť. Po oznámení českého expremiéra Andreja Babiša na sociálnej sieti, že prestáva žiť pod jednou strechou s manželkou Monikou, sa dá očakávať, že viaceré médiá v Prahe začnú pátrať po ich finančnom vyporiadaní.

„Či sa chcú aj rozvádzať, nie je z príspevku jasné. V prípade rozvodu by sa však právnici museli zaoberať delením Babišovho majetku. Ten podľa odhadov predstavuje asi 140 miliárd českých korún,“ upozornil server iDNES. V prepočte to vychádza na 5,54 miliardy eur.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová. S novinárom Andreom Giambrunom, s ktorým žila takmer desať rokov, sa rozišla presne rok odvtedy, keď sa dostala k moci. Foto: SITA/AP/Roberto Monaldo/LaPresse via AP

Po vstupe do politiky sa v Česku ako prvý (ex)predseda vlády rozviedol Jiří Paroubek. Rok po odchode z čela vlády sa rozhodol ukončiť manželstvo so Zuzanou Paroubkovou, ktoré trvalo takmer tri desaťročia. Zaľúbil sa totiž do Petry Kováčovej, rodáčky z Nitry, s ktorou sa v tom istom roku oženil. Mal vtedy 55 rokov. Slovenka, s ktorou sa zoznámil, keď mu robila tlmočníčku, bola od neho o 21 rokov mladšia. Preslávila ju veta, keď odpovedala na otázku, čo ju na ňom zaujalo: „Najviac sexy na mojom mužovi je mozog.“ Jeho vzťah s mladou ženou však po desiatich rokoch stroskotal. Rozvádzali sa štyri roky, hádali sa najmä o výšku výživného pre ich malú dcéru.

V roku 2010 ukončil manželstvo Mirek Topolánek. So svojou ženou Radkou Topolánkovou žil od ich svadby 31 rokov. Rozviedol sa s ňou rok po tom, čo musel podať demisiu, pretože Poslanecká snemovňa vyslovila jeho vláde nedôveru. Vysvitlo, že ešte ako premiér mal milostný vzťah s Luciou Talmanovou. Topolánek si našiel novú lásku v politickej strane, ktorej šéfoval. O jedenásť rokov mladšia Talmanová pôsobila ako členka dolnej komory parlamentu.

S manželskou neverou, ktorú sprevádzalo politické zemetrasenie, sa spája meno Petra Nečasa. Keď sa stal v roku 2010 predsedom vlády, za šéfku svojho kabinetu si vybral stranícku kolegyňu Janu Nagyovú. Podľahol flirtu s ňou a tá sa ho snažila presvedčiť, aby sa rozviedol. Keď bola vo vysokej funkcii na úrade vlády, ocitla sa v stredobode pozornosti upriamenej na politický škandál. Po zatknutí ju polícia obvinila nielen z kupovania poslancov, ale aj zo zneužitia vojenskej tajnej služby. Protizákonne dala sledovať milencovu manželku Radku Nečasovú (trvalo to niekoľko mesiacov do jesene 2012). Zrejme verila konšpirácii, že aj ona má nemanželský vzťah… Megaaféra mala pre Nečasa fatálne dôsledky: v júli 2013 bol nútený odstúpiť z čela vlády.

 Nagyová s nátlakom na Nečasa uspela. V januári 2013, keď verejnosť ani len netušila o jeho nevere, vydal vyhlásenie, v ktorom informoval, že s manželkou už nejaký čas nežije. Na prvý pohľad sa zdalo, že príčinou je asi pracovná vyťaženosť premiéra, čo ho oberá o vzácne chvíle súkromného života so ženou Radkou. „Už nie sme schopní zladiť naše predstavy o rodinnom a pracovnom živote napriek tomu, že sme sa obaja o to snažili. Preto už niekoľko mesiacov žijeme odlúčene,“ ozrejmili v spoločnom oznámení.

Skončila s podmienkou

Rozviedli sa bez problémov, súd ich od seba oddelil v auguste 2013. Muž, s ktorým Nečasová prežila bezmála tri desaťročia a mala s ním štyri deti, sa však s najväčšou pravdepodobnosťou zachoval ako klamár. „Manžel mi až do poslednej chvíle tvrdil, že v tom nikto tretí nie je,“ povedala na súde.

Nečas sa potom oženil s Nagyovou, ktorá prijala jeho priezvisko. Súd ju neposlal do väzenia, vyviazla s podmienečným trestom.

V minulom roku vo svete rezonovali medzi (ex)predsedami vlád tri skrachované vzťahy. V októbri, keď Giorgia Meloniová mohla oslavovať prvý rok vo funkcii talianskej premiérky, mala hlavu asi úplne inde. Oznámila vtedy, že sa rozhodla ukončiť svoj vzťah s televíznym redaktorom Andreom Giambrunom, s ktorým žila desať rokov. (Rozvodom sa nemusela zaoberať, pretože sa nezosobášili.) Diváci mohli vidieť Giambruna, ako sa dotýka svojho rozkroku a pýta sa kolegyne, prečo ju skôr nestretol… Krátko predtým ho kamera zachytila, keď hovoril, že ženy s ním môžu v televízii pracovať, ak sa s ním pridajú k skupinovému sexu. „Naše cesty sa už nejaký čas rozchádzali, je načase priznať to,“ napísala vtedy Meloniová na sociálnej sieti.

Talianska premiérka, ktorá má 47 rokov, odkázala politickým súperov, aby sa nespoliehali na to, že problémy v súkromnom živote na ňu doľahnú na čele vlády: „Všetci, ktorí dúfajú, že ma oslabia, neuspejú,“ zdôraznila v tejto súvislosti.

Sanna Marinová, ktorá šéfovala fínskej vláde do júna minulého roku, podala žiadosť o rozvod spolu s manželom Markusom Raikkonenom v máji 2023. „Zostaneme najlepší kamaráti,“ uviedli v spoločnom vyhlásení, v ktorom podčiarkli, že zvlášť im záleží na ich malej dcére. Fínske médiá zobrali informáciu iba na vedomie, po detailoch nepátrali.

 Vlani v auguste Kanaďanov šokovalo spoločné vyhlásenie predsedu vlády a jeho manželky. Považovali ich totiž za úžasný pár, oboch za šarmantných rodičov troch krásnych detí. Justin Trudeau a Grégoire Trudeauová oznámili, že sa dohodli na rozvode. O konkrétnej príčine sa nezmienili.

Kanada nie je Taliansko

Na rozdiel od Meloniovej sa Trudeau nemusel obávať, že si do neho rypnú politickí nežičlivci. Opozičný líder Jagmeet Singh vyhlásil, že v plnom rozsahu rešpektuje jeho právo na ochranu súkromia. „Chcem povedať, že to býva ťažká situácia pre každú rodinu, zvlášť v prípade, keď sa nachádza pod drobnohľadom verejnosti,“ dodal podľa stanice CTV News.

 Premiéra odvtedy s novou láskou nevideli, pravdepodobne si nenašiel inú ženu. Naopak, Trudeaová sa zrejme zaľúbila do detského chirurga Marcosa Bettolliho. Keď sa rozvádzala, v rovnakom čase podala žiadosť o rozvod lekárova manželka (kanadské médiá to zistili v októbri minulého roku). „Znovu nadviazal vzťah s významnou osobou, ktorá priťahuje výraznú pozornosť médií,“ citoval denník Toronto Sun z toho, čo uviedla do súdneho spisu o chirurgovi. Meno ženy nebolo uvedené, ale stopa viedla k exmanželke predsedu vlády. Trudeauovú a Bettolliho odvtedy médiá viackrát zahliadli. Z kontextu súdneho dokumentu viac-menej vyplýva, že k nemu mala veľmi blízko už niekedy v minulosti a že nakoniec uprednostnila lekára pred premiérom./agentury/

X X X

Putin stratil na Ukrajine už oveľa viac vojakov ako Brežnev v Afganistane. A koľko padlých má Zelenskyj?

Cintoríny v Rusku sa zapĺňajú mŕtvymi vo vojenskej uniforme rýchlejšie, ako keď pochovávali sovietskych vojakov, ktorí padli po invázii do Afganistanu. Veľa obetí je však aj v radoch ukrajinskej armády.

Členovia vojenskej čestnej stráže, ktorí v Petrohrade počas Medzinárodného dňa žien rozdávali tulipány. Môžu byť radi, že nie sú na fronte, pretože počet zabitých ruských vojakov sa stále zvyšuje, pričom druhý rok vojny bol pre nich tragickejší ako prvých dvanásť mesiacov.

 Britská stanica BBC informovala, že po viac ako dvoch rokoch bojov prišlo o život už viac ako 50-tisíc ruských vojakov. Vychádza z údajov, ktoré pravidelne zbiera spolu s nezávislou mediálnou skupinou Mediazona v koordinácii s dobrovoľníkmi. Tí na cintorínoch po celom Rusku zapisujú mená na pribúdajúcich pomníkoch. „Počas druhého roku vojny zomrelo viac ako 27300 ruských vojakov, čo ukazuje, za akú ľudskú cenu sa podarilo dosiahnuť územné zisky,“upozornila BBC. V prvom roku vojnu padlo o štvrtinu menej Rusov, ktorí prenikli na ukrajinské územie.

 BBC tvrdí, že ruská armáda sa usiluje vytláčať Ukrajincov za každú cenu. Aj za takú, že sa zmierila s tým, že na fronte funguje takpovediac mlynček na mäso: „Moskva neúnavne posiela ďalšie vlny vojakov vpred, aby sa pokúsili opotrebovať ukrajinské ozbrojené sily a vystaviť ich útokom svojho delostrelectva.“ V druhom roku vojny sa pritom na bojisku ocitli mnohí neskúsení Rusi.

Moskva sa naposledy oficiálne zmienila o počte svojich padlých v septembri minulého roku. Ministerstvo obrany informovalo približne o šiestich tisícoch mŕtvych vojakoch. Najnovší údaj BBC je viac ako osemnásobne vyšší. Znamená to, že Rusi stratili oveľa viac mužov ako Sovietsky zväz po invázii do Afganistanu, kde bojovali desaťročie.

 Vojská niekdajšieho komunistického impéria prekročili hranice tohto ázijského štátu v decembri 1979. Vojenský zásah nariadil vtedajší šéf Kremľa Leonid Brežnev. Armádu poslal do Afganistanu preto, aby pomohla tamojším komunistom v boji proti mudžahedínom. Brežnev o tri roky zomrel, vojenskú operáciu ukončil až posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Poslední vojaci sa stiahli domov vo februári 1989 po neúspechoch v bojoch proti mudžahedínom, príčinou bola aj finančná neúnosnosť ťaženia komunistickej veľríše, ktorá, mimochodom, už pomaly smerovala k svojmu rozpadu. Do vlasti sa nevrátilo dovedna takmer 15-tisíc sovietskych vojakov (mudžahedíni mali 90-tisíc padlých a afganské ozbrojené sily 18-tisíc mŕtvych).

Bojujúce štáty zvyknú vo vojne skresľovať skutočný počet vlastných strát a, naopak, nafukovať, koľko sa im podarilo zabiť vojakov na druhej strane. Dianie po ruskej invázii na Ukrajinu nie je v tomto smere výnimka. Napovedajú to nielen tvrdenia z Moskvy, podľa ktorých Rusko nemá ani päťciferný počet zabitých, ale aj oficiálne údaje z Kyjeva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa naposledy zmienil o počte svojich padlých mužov a žien na fronte pred dvomi mesiacmi. Vyhlásil, že o život prišlo dokopy 31-tisíc vojakov a vojačiek. Za klamstvo pritom označil to, čo hovoria v Moskve: poprel, že by jeho štát stratil až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. (Na druhej strane generálny štáb ukrajinskej armády uvádza, že na fronte doteraz padlo dokonca až 458-tisíc Rusov, čo nemôže zodpovedať skutočnosti.)

Aj Zelenskyj je však zjavne ďaleko od pravdy. „Ukrajinská armáda má 70-tisíc zabitých a 120-tisíc zranených,“ napísal ešte v auguste 2023 denník New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej vláde. Odvtedy sa môže blížiť tento počet už k stom tisícom./agentury/

X X X

Hádka kvôli Gaze? Nie sme ako nacisti, nahneval sa Netanjahu na nemeckú ministerku

Ktoré fotografie lepšie vystihujú situáciu v Pásme Gazy – spokojní Palestínčania na pláži, alebo hladujúci ľudia v uliciach? Aj o tom sa mala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pohádať s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Podľa uniknutých informácií medzi nimi údajne došlo k ostrej výmene názorov a Netanjahu sa dokonca ohradil, že nie sú ako nacisti, aby prekrúcali realitu.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila Izrael po útoku Hamasu už sedemkrát. Snímka s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom je z ich stretnutia vo februári tohto roka.

Baerbocková navštívila Tel Aviv v stredu a súčasťou jej programu boli stretnutia s izraelským predsedom vlády a prezidentom Jicchakom Herzogom.

Podľa izraelskej televízie Rešet 13, ktorá sa odvoláva na dobre informované zdroje, sa rokovanie oboch delegácií vyostrilo, keď sa nemecká šéfka diplomacie rozhovorila o humanitárnej kríze v Pásme Gazy.

 Izraelskí vojaci územie obsadili ešte koncom minulého roka v reakcii na brutálny útok, pri ktorom islamskí militanti z hnutia Hamas zabili asi 1 200 ľudí a ďalších 240 uniesli.

Aj izraelská ofenzíva v Pásme Gazy si však vyžiadala veľký počet civilných obetí – takmer 34-tisíc mŕtvych a vyše 76-tisíc zranených Palestínčanov. Ľudia v oblasti navyše nemajú prístup k vode ani potravinám, nehovoriac o liekoch či elektrine.

 Jedna realita, dva pohľady

Baerbocková na stretnutí kritizovala prístup židovského štátu, ktorý vraj ľudí necháva hladovať. Netanjahu to podľa Rešetu 13 poprel a vyhlásil, že v Gaze netrpia hladom. Nemecká politička zo strany Zelených sa však nedala odbiť.

„Môžem vám ukázať fotky vyhladovaných detí na svojom mobile,“ citoval ju nemecký denník Franfurter Rundschau odvolávajúc sa na kanál Rešet 13. Izraelský premiér však trval na svojom: „My vám môžeme ukázať fotky z trhov v Gaze a z pláží. Nie je tam hlad.“

Netanjahu narážal na fotografie, ktoré sa v tom čase objavili aj v izraelských médiách. Je na nich vidieť Palestínčanov, ako sa v horúcom počasí kúpu v mori a odpočívajú na pláži. Mnohí Izraelčania ich zdieľali na sociálnych sieťach ako dôkaz, že v Pásme Gazy nie je hlad ani nijaká humanitárna kríza.

 Dôvod, prečo sa Palestínčania vrhali do vĺn na pláži v Dajr al-Balah v strede tohto územia, bol však iný, ako tvrdil Netanjahu a jeho krajania. Ako zistila nemecká agentúra DPA, ľudia, ktorí nemajú prístup k vode, more jednoducho využili, aby sa v neznesiteľných horúčavách ochladili.

„Nemám žiadne ventilátory, klimatizáciu alebo elektrinu, aby som to zvládol,“ citovala DPA Aridžu Nassarovú, ktorá s deťmi býva v stane a na pláži si perie i oblečenie. „Ľudia vonku si myslia, že si užívame kúpanie v mori,“ posťažoval sa agentúre 55-ročný Samir al-Adžubi. Ako vysvetlil, za všetko môžu náročné podmienky. „Vodu na umývanie nájdeme iba v mori,“ zdôvodnil otec piatich detí.

Netanjahu nepresvedčil ani Baerbockovú. „Odporúčam vám, aby ste tie fotky neukazovali, lebo nezodpovedajú realite. V Gaze je hlad,“ odvetila podľa Rešetu 13 izraelskému premiérovi, čím ho rozčúlila, pretože zvýšil hlas.

„Sú pravé, je to skutočnosť. My nie sme ako nacisti, ktorí vyrábajú falošné obrázky virtuálnej reality,“ reagoval pohoršene.

Nemecké médiá predpokladajú, že tým mohol myslieť nacistickú propagandu z čias druhej svetovej vojny, alebo snímky, ktoré majú dokazovať masakrovanie civilného obyvateľstva v Palestíne, no Izrael ich označuje za podvrhy.

Ministerka na to podľa Rešetu 13 odpovedala, že sa neopiera o tvrdenia Hamasu, ale o vlastné informácie.

„Chcete azda povedať, že klamú naši lekári v Gaze alebo medzinárodné médiá?!“ spýtala sa údajne Netanjahua a požiadala ho o lepšiu humanitárnu pomoc pre ľudí v Pásme Gazy. Tým sa vraj vyostrená diskusia k tejto téme uzavrela.

 Pravda alebo výmysel?

Správu o hádke medzi oboma politikmi prevzali viaceré svetové médiá, ale špekulovalo sa, či jej možno veriť. O to viac, že nemecký rezort diplomacie zverejnené informácie spochybnil.

„Kľúčové body v tomto opise hodinového stretnutia ministerky zahraničných vecí Baerbockovej a premiéra Netanjahua sú nesprávne a zavádzajúce,“ uviedol v stanovisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti X. Rovnako to komentoval nemecký veľvyslanec v Izraeli Steffen Seibert.

Podľa nemeckých médií však ide skôr o vyhýbavú, nejasnú odpoveď. „Neznelo to ako dementi. Už v časoch, keď bol hovorcom vlády, sa Seibert podobnými floskulami pokúšal znehodnotiť politicky chúlostivé odhalenia. Neskôr sa pritom často ukázalo, že v správach nesedeli len bezvýznamné detaily, ale základ bol správny,“ upozornil týždenník Spiegel.

Pri výbuchu v nemocnici v pásme Gazy, ktorú spôsobil raketový útok, zahynuli stovky ľudí. UPOZORNENIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Aj nemecký denník Bild napísal, že jeho zdroje z vysokých miest spomenutý konflikt potvrdili. Publikovaný obsah rozhovoru napokon nevyvrátila ani Baerbocková. Skôr sa zdalo, že je rozhorčená z toho, že informácie z inkriminovaného stretnutia unikli na verejnosť.

Keď ju na tlačovej konferencii po piatkovom stretnutí skupiny G7 na ostrove Capri požiadali, aby zaujala postoj, správy v médiách nepoprela.

  „O dôverných rozhovoroch neinformujeme. Môj úrad a nemecký veľvyslanec v Izraeli sa už k tomu vyjadrili,“ vyhlásila stroho a skritizovala prístup izraelskej strany.

„Veľvyslanec bol v kontakte so štábom premiéra a dal jasne najavo, čo si myslíme o zverejnení takých skreslených informácií. Vyjadrili nám svoju ľútosť. Už k tomu nemáme čo dodať,“ uzavrela nemecká ministerka./agentury/

X X X

Mladí Američania páchajú rekordne veľa samovrážd. Nikto presne nevie prečo

Katherine a Tony Salasovi netušili, že ich syn Ben vedie dvojaký život. V tom jednom plánoval samovraždu, v tom druhom vyberal snubný prstienok. Dvadsaťjedenročný Ben Salak vlani v apríli samovraždu spáchal. Bol to nádejný študent kriminológie na Severokarolínskej štátnej univerzite a športovec s olympijskými ambíciami. Mal mnoho kamarátov, stabilný vzťah a milujúcu rodinu.

  Kampus Univerzity v Severnej Karolíne v Chapel Hill. Inštitúciou v poslednej dobe otriasla séria samovrážd. V minulom akademickom roku si život vzalo sedem študentov.

Bol jedným z 50-tisíc ľudí, ktorí vlani v Spojených štátoch podľa oficiálnych štatistík spáchali samovraždu. Ide o doposiaľ najvyšší počet. Druhý najvyšší pripadá na rok 2022, kedy si život vzalo 49 449 ľudí, píše sa na internetových stránkach britskej BBC.

„Tak veľmi si prajem, aby nám býval dal šancu mu pomôcť,“ hovorí Katherine Salasová zlomeným hlasom. „To na tom bolo to najťažšie, nemala som možnosť to s ním prebrať,“ dodáva. Na Benovu počesť v obývacej izbe vytvorili „múr spomienok“. Na jej vrchole visí jeho univerzitný diplom, ktorý mu bol udelený posmrtne.

Odpoveď hľadajú márne

„Bol to dobrý, všestranne nadaný človek,“ hovorí o svojom synovi Tony. „Zostala nám po ňom diera v srdci,“ dodáva smutne.

 Ale prečo sa Ben zabil? Na túto otázku Salasovi odpoveď hľadajú márne. Hovoria, že v roku 2020 krátko užíval lieky na miernu depresiu, ale následne ich uisťoval, že už je v poriadku. „Neobjavovali sa u neho žiadne prejavy, ktoré by naznačovali, že má psychické problémy,“ podotýka Tony. Ben mal s rodičmi blízky vzťah, často si s nimi telefonoval. Tony mu volal krátko pred smrťou. Hovoril vraj, že je v pohode. „A potom o niekoľko hodín neskôr bol koniec,“ spomína otec.

Severokarolínskou štátnou univerzitou v poslednej dobe otriasla séria samovrážd. V minulom akademickom roku si život vzalo sedem študentov, vrátane Bena. V tom terajšom sú to traja. Podľa Justine Hollingsheadovej z rektorátu univerzity sú samovraždy „celoštátnou epidémiou“ v USA, ktorá sa neobmedzuje len na vysoké školy. „Keby sme poznali príčiny, problém by sme vyriešili,“ hovorí s tým, že u ľudí, ktorí na samovraždu pomýšľajú, ani nemusia byť žiadne varovné signály, nezveria sa príbuzným alebo priateľom, nevyhľadajú pomoc. „A my sa nikdy nedozvieme prečo,“ hovorí Hollingsheadová.

Spýtaj sa, presviedčaj, pošli

Severokarolínska štátna univerzita zvýšila počet poradcov a zaviedla systém „Spýtaj sa, presviedčaj, pošli“, aby sa študenti naučili rozpoznávať, že ich spolužiaci môžu mať problémy, a aby vedeli, kde pre nich môžu zaistiť pomoc. Zamestnanci vysokej školy si majú všímať študentov s vysokou absenciou alebo tých, ktorí žiadajú o predĺženie rôznych lehôt pre prípad, že by išlo o známku toho, že niečo nie je v poriadku.

Študentka Lorelei si myslí, že mnoho jej rovesníkov má silné obavy z toho, čo sa vo svete deje. „Neustále sú tu veci, ktoré sa nezlepšujú a život je veľmi drahý,“ hovorí. Študent informačných technológií menom Brody uviedol, že vďaka tomu, že univerzita pravidelne rozosiela informačné e-maily, vie, že pomoc je dostupná.

Pandémia veľkou ranou

Aj iné americké univerzity hovoria o tomto trende. Samovražda sa stala druhou najčastejšou príčinou úmrtí Američanov do 35 rokov, uvádza Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Prispieť k tomu mohla pandémia covidu-19, hovorí psychiatrička Christine Crawfordová z Národnej aliancie pre psychické choroby. Znamenala pre nich veľkú ranu, čo sa týka získavania potrebných sociálnych schopností. „Boli doma, odtrhnutie od svojich rovesníkov a vecí, ktoré sú tak dôležité pre zdravý vývoj mladého človeka,“ hovorí Crawfordová.

 Americké ministerstvo zdravotníctva v decembri 2021 verejne upozornilo na rastúce počty mladých ľudí pokúšajúcich sa o samovraždu. Zdôraznilo vplyv pandémie a sociálnych sietí, ktoré „prehĺbili bezprecedentný stres, s ktorým sa mladí ľudia už stretávali“. Na celoštátnej tiesňovej linke proti samovraždám, ktorá má viac ako 200 centier po celých USA, sa vlani počet volajúcich zvyšoval o 100-tisíc mesačne. Jedno z centier v Marylande, kde teraz na krízovej linke pracuje 150 operátorov, ich počet zvyšuje. Operátor Josue Melendez hovorí, že často volajú mladí muži vo veku od 15 do 35 alebo 40 rokov a univerzitní študenti. „Stres spojený s platbou za univerzitné štúdiá, celkovo ekonomika, to všetko môže byť na jedného človeka príliš,“ hovorí.

 Hlasí s tým, že mladí ľudia sú pod finančným tlakom. „Všetky záchytné siete, ktoré fungovali v predchádzajúcich generáciách, sú preč. Myslím, že mnoho mladých ľudí pociťuje silnú neistotu ohľadom toho, čo ich čaká,“ uvádza. Na tričku nosia placku s Benovou fotkou a nápisom „Na tebe záleží“. S manželom chce šíriť povedomie o depresii. Podľa Tonyho je potrebné, aby o nej hovorilo viac ľudí. „Keď sa to môže stať nám, môže sa to stať komukoľvek inému,“ upozorňuje Benov otec. A Katherine ľuďom odkazuje, aby sa neuspokojili s uisťovaním, že je niekto „v pohode“. Môže to znamenať, že je všetko v poriadku, ale často to tak v skutočnosti nie je.

Bývalá Miss USA Cheslie Kryst spáchala samovraždu, skočila z mrakodrapu. /agentury/

X X X

Americká snemovňa reprezentantov schválila balík pomoci pre Ukrajinu

Za návrh podľa Európskej pravdy hlasovalo 311 kongresmanov, 112 bolo proti.

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v sobotu balík pomoci pre Ukrajinu vo výške takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

Členovia snemovne hlasovali o troch návrhoch zákonov vyčleňujúcich celkovo vyše 95 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, Izraelu a spojencom USA v indo-tichomorskom regióne. Prijali ich spolu so zákonom týkajúcim sa priorít zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.

Balík štyroch zákonov teraz pošlú Senátu, kde je schválenie v najbližších dňoch takmer isté. Prezident Joe Biden prisľúbil, že ho okamžite podpíše, pripomína agentúra AP.

Návrh týkajúci sa Ukrajiny a ďalších štátov v jej okolí zahŕňa 23 miliárd dolárov na doplnenie amerických zbraní, zásob a vybavenia. Vyše 11 miliárd vyčleňuje na financovanie konkrétnych vojenských operácií USA v regióne a takmer 14 miliárd na pomoc Ukrajine pri nákupe moderných zbraňových systémov a ďalšieho vojenského vybavenia, aktuality.sk

X X X

Ctite si zmluvu, odkázal Dankovi Raši: Problémom je, že sa vidí ako nástupca Pellegriniho. Majerský počul hlasy o konci Dolinkovej.

Minister investícií Richard Raši (Hlas) počíta s tým, že je kandidátom na post predsedu Národnej rady. Koalícia sa podľa neho vráti k tejto téme po eurovoľbách. Predseda KDH Milan Majerský predpokladá, že hnutie by Rašiho podporilo. Uviedli to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

 V súvislosti s postojom predsedu SNS Andreja Danka Raši podotkol, že treba ctiť koaličnú zmluvu. „Myslím si, že nejde o nomináciu mňa ako osoby, nemá so mnou problém, ale áno, problémom je, že by na tejto pozícii videl seba,“ skonštatoval s tým, že koaličná zmluva sa otvárať nebude. Dodal, že ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) by bola dobrou líderkou strany, rovnako ako ostatní členovia predsedníctva. Prioritou podľa neho je, aby si vedenie vybralo jedného kandidáta a vyhlo sa vnútrostraníckym sporom.

Čo bude so stranou Hlas po triumfe Pellegriniho v prezidentských voľbách?

Peter Pellegrini sa po inaugurácii za prezidenta vzdá postu predsedu Hlasu a aj členstva v strane. Aký osud čaká na Hlas?

Zvolí si nového predsedu (predsedníčku) a zostane dvojkou za Smerom Nové vedenie stranu posunie až k postu politickej jednotky pred Smer či PS

Odchod Pellegriniho bude začiatkom konca, Smer pohltí celý Hlas Hlas sa rozpadne, časť odíde do Smeru, ďalšia založí nový subjekt

Voľba predsedu strany Hlas sa musí uskutočniť pred inauguráciou zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho (Hlas). Ten je predsedom strany od jej vzniku. Na prelome mája a júna tohto roku sa uskutoční snem Hlasu, kde si jeho členovia zvolia nového predsedu, uviedol v rovnakej relácii Raši.

„Žiadne meno zatiaľ nepadlo, nepadlo ani meno ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. Dohoda je, že to bude niekto z podpredsedov strany alebo generálny manažér strany Matúš Šutaj Eštok. Druhá dohoda je, že sa chceme vyhnúť vnútrostraníckym primárkam alebo bojom. Chceli by sme to urobiť tak, že sa vedenie strany a predsedníctvo dohodne na jednom kandidátovi a tento kandidát bude predstavený snemu ako spoločné rozhodnutie,“ povedal Raši.

Predseda KDK Milan Majerský predpokladá, že jeho poslanci zahlasujú za zvolenie súčasného ministra Rašiho do funkcie predsedu parlamentu. Uviedol to v relácii RTVS s tým, že to Raši nemá brať ako „bianko šek“. Rašiho do tejto funkcie nominovala jeho strana Hlas.

Majerský však zároveň tvrdí, že by nepodporili „akéhokoľvek nominanta“. Kresťanskí demokrati hlasovali aj za zvolenie Pellegriniho do tejto funkcie.

 KDH neuzavrelo žiadnu zmluvu či dohodu o spolupráci s koalíciou. Odpovedal Majerský na otázku, či kresťanskí demokrati pomôžu vládnej koalícii presadiť niektoré ústavné zákony. Tvrdí, že budú presadzovať program, ktorý predostreli voličom pred parlamentnými voľbami, všetko ostatné sú podľa neho špekulácie.

„Často sú koaliční poslanci pomotaní a nemajú jasno v kultúrno-etických otázkach, ako by hlasovali,“ povedal. Súčasne položil otázku, či by hnutie Progresívne Slovensko v prípade predloženia zmien vládnou koalíciou o tom, že by páry rovnakého pohlavia mohli uzatvárať manželské zväzky nezahlasovalo za ich prijatie.

K Majerskému sa od vládnych predstaviteľov dostali informácie, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) bude možno odvolaná z funkcie vládou, ak ju neodvolá parlament. Malo by sa tak stať po voľbách do Európskeho parlamentu. Fragmentom toho, že sa vláda nemôže úplne spoľahnúť na ministerku Dolinkovú je podľa predsedu kresťanských demokratov aj to, že výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove prešla pod rezort obrany. „Dôležité je, že v mnohých prípadoch zlyhala, plán obnovy nám mešká,“ dodal. Raši tvrdí, že Dolinkovú v pozícii ministerky zdravotníctva podporujú a jej odvolanie sa nechystá.

 Obaja diskutujúci sa zároveň zhodli na tom, že nová nemocnica v Prešove je dobrou správou pre pacienta. Podľa Rašiho bude mať strategický význam a zároveň zvýši úroveň v regióne. Majerského vyrušuje, že projekt bude riešený v utajenom režime. Podotkol, že hnutie má voči ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas-SD) viaceré výhrady. Raši deklaroval, že strana ministerku podporuje. Vyvrátil, že by sa diskutovalo o jej odvolaní./agentury/

X X X

 Piatkový ruský útok na čiernomorský prístav Pivdennyj na juhu Ukrajiny zničil kontajnery s poľnohospodár­skymi produktmi, ktoré mali ísť do Ázie a Afriky.

Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo pre obnovu. Útok podľa rezortu zasiahol dva terminály určené na prepravu agroproduktov. Jeden z terminálov patrí singapurskej firme Delta Vilmar, ktorá na Ukrajine pôsobí od roku 2004.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok popoludní potvrdil, že ruské sily udreli na prístav Pivdennyj a zasiahli jeho zariadenia raketami.

Piatkový úder bol podľa spomenutého ministerstva už 39. ruský útok na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti.

X X X

 Na začiatku vojny na Ukrajine pôsobilo v Rusku približne 65 rakúskych spoločností. Krajinu doteraz opustilo 15 firiem, medzi nimi napríklad prevádzkovateľ mýtnych systémov Kapsch, výrobca šperkov Swarovski alebo stavebný koncern Wienerberger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Zámer stiahnuť sa z Ruska oznámilo ďalších deväť spoločností. Svoju ruskú pobočku plánuje tento rok zrušiť napríklad strojárenský podnik Engel. Na súhlas Kremľa s odchodom z krajiny čakajú aj energetická spoločnosť EVN alebo stavebný koncern Strabag. Šesť firiem medzičasom podnikanie v Rusku ukončilo.

 Klesajúci záujem rakúskych firiem o ruský trh sa prejavuje aj na investíciách. Ich celková hodnota sa prepadla zo 7 miliárd eur v roku 2021 na 4 miliardy eur v závere roka 2023. Rýchlemu odchodu z Ruska bránia pravidlá, na základe ktorých sa zahraniční vlastníci pri predaji ruských dcérskych spoločností musia vzdať podstatnej časti ich trhovej hodnoty. /agentury/

X X X

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov signalizoval zámer Ruska zmocniť sa mesta Charkov v budúcej významnej ruskej útočnej operácii, uvádza Inštitút pre štúdium vojny (ISW) a dodal, že je to prvý vysoký predstaviteľ Kremľa, ktorý Charkov označil za možný cieľ pri predpokladanej ruskej ofenzíve. Ukrajinci už skôr varovali, že v lete sa ruská armáda môže pokúsiť o obsadenie tohto mesta.

ISW pokladá takúto útočnú operáciu za mimoriadne ambicióznu a predstavovala by pre ruské sily významnú výzvu. Inštitút takisto pokladá americkú vojenskú pomoc, o ktorej sa v sobotu bude hlasovať v americkom Kongrese, za životne dôležitú pre schopnosť Ukrajiny brániť sa proti akejkoľvek letnej ruskej útočnej operácii vrátane útoku na Charkov.

Lavrov počas rozhlasového rozhovoru s niekoľkými významnými ruskými štátnymi propagandistami 19. apríla uviedol, že mesto Charkov „hrá dôležitú úlohu“ v myšlienke ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť demilitarizovanú „sanitárnu zónu“ na Ukrajine na ochranu ruských pohraničných osád pred ukrajinskými útokmi, napísal ISW.

Putin podľa Lavrova veľmi jasne uviedol, že ruské sily musia zatlačiť frontovú líniu dostatočne ďaleko na Ukrajinu – ktorú Lavrov výslovne definuje ako do Charkovskej oblasti – aby boli ruské osady mimo dosahu ukrajinských úderov. Táto požiadavka je podľa ISW veľmi vágnou definíciou, ktorá by mohla zahŕňať celé ukrajinské územie, kým existuje nezávislý ukrajinský štát a je ochotný brániť sa.

Lavrov v odpovedi na otázku, kam pôjdu ruské sily po vytvorení „sanitárnej zóny“, uviedol, že ruské úrady sú „úplne presvedčené“ o potrebe pokračovať vo vojne Ruska proti Ukrajine. Lavrov odpovedal zdanlivo súhlasne na jeden komentár, ktorý naznačil, že Lavrovove skoršie poznámky znamenali, že ruské sily budú musieť pokračovať v útokoch ďalej na Ukrajinu po vytvorení „sanitárnej zóny“. Lavrovove poznámky podľa ISW naznačujú, že Kremeľ pravdepodobne využije myšlienku neustále sa presúvajúcej demilitarizovanej „sanitárnej zóny“ na ospravedlnenie ďalších ruských útočných operácií na Ukrajine./agentury/

X X X

Problém je, že šéfom parlamentu chce byť Danko, tvrdí Raši. Hlas ho môže vyšachovať s pomocou KDH

„Predpokladám, že pravdepodobne pána ministra Rašiho podporíme,“ povedal dnes líder KDH Milan Majerský.

Kandidát strany Hlas na post predsedu parlamentu Richard Raši stále nemá podporu SNS, šéf národniarov Andrej Danko by totiž vo funkcii predsedu Národnej rady najradšej videl sám seba. V relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu to dnes konštatoval minister investícií Raši.

„Andrej Danko so mnou určite nemá nijaký problém, ale problém je, že by na tej pozícii rád videl seba,“ vyhlásil minister. Podľa Rašiho treba rátať s tým, že až do inaugurácie Petra Pellegriniho za prezidenta, ktorá bude 15. júna, parlament nového predsedu nezvolí.

Snahu SNS získať kreslo predsedu Národnej rady minulý týždeň podporil aj premiér Robert Fico, ktorý povedal, že by išlo o najlepšie riešenie pre stabilitu koalície.

Pravdepodobne ho podporia

Hlas však odmieta ustúpiť a Raši aj dnes zopakoval, že strana nevidí dôvod na to, aby sa otvárala koaličná zmluva, podľa ktorej post patrí jej. „Keby sa mala otvárať, tak potom by mohli vzniknúť otázky, že keď Hlas mal 15 percent a má sedem ministrov a SNS mala päť percent a má troch ministrov, či je to v poriadku,“ argumentoval Raši.

Problémom Hlasu je, že koalícia má v parlamente len 79 poslancov, desať z nich patrí SNS. Nový predseda parlamentu na svoje zvolenie teda potrebuje hlasy takmer všetkých koaličných poslancov.

Hlas by však teoreticky mohol SNS obísť vďaka podpore KDH. Šéf kresťanských demokratov pripustil, že by jeho poslanci mohli za Rašiho zahlasovať.

„Predpokladám, že pravdepodobne pána ministra Rašiho podporíme, ale nech to neberie ako bianko šek,“ poznamenal Majerský. Líder KDH verí, že koalícia sa dohodne, spor urovná a čo najskôr predloží návrh nového predsedu parlamentu.

Pomohli s 13. dôchodkami

KDH tento týždeň pomohlo koalícii aj so schválením 13. dôchodkov. Za zákon hlasovali aj poslanci hnutia Slovensko, proti boli PS a SaS. Raši dnes Majerskému za podporu 13. dôchodkov viackrát poďakoval.

Predseda KDH tvrdí, že za zákon zdvihli ruku, no mali viacero výhrad. Od ministra práce Erika Tomáša vraj výmenou za hlasy požadovali, aby zostal zachovaný daňový bonus na deti, druhý pilier a aby sa nedvíhali dane a odvody.

Erik Tomáš už v piatok poprel, že by KDH takéto garancie dával. Na sociálnej sieti zverejnil video s názvom „Farizejské KDH opäť klame! Ako parazit sa prisalo k 13. dôchodkom“. „Toto mi pripadá z úst pána ministra trochu detinské,“ reagoval dnes Majerský, aktuality.sk

X X X

Kto nás lieči: Veľa ľudí si myslí, že si čistí zuby správne. Tridsať sekúnd nestačí

 Hoci sa nám zdá, že zubné ošetrenia sú drahé, v zdravotníctve je množstvo iných, ktoré stoja niekoľkonásobne viac. Uhrádza ich však poisťovňa, hovorí zubný lekár.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Zákroky u zubných lekárov nie sú najdrahšou zdravotnou starostlivosťou, no o ceny za operácie či iné vyšetrenia sa nestaráme, pretože ich plne hradia zdravotné poisťovne, a tak to má byť, hovorí zubný lekár a prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor MORAVČÍK.

Prax vo svete ukázala, že ak si ľudia musia za ošetrenie zubov platiť, viac sa o ne starajú. Práve prevencia dokáže totiž ušetriť pacientom stovky eur. Hoci si myslíme, že zuby si umývame dostatočne, skutočne dôkladne to robí malé percento z nás.

Napriek tomu by však mal pacient pri ošetrení vždy dostať na výber z viacerých možností. Je na ňom, či si vyberie kvalitnejší materiál za príplatok alebo sa uspokojí s plne hradeným základom.

Rozhovor je súčasťou seriálu Aktuality.sk Kto nás lieči, ktorý každý týždeň prináša osobné i profesijné príbehy slovenských lekárov, ich postrehy a tiež pohľady na vzťah pacient verzus lekár.

Zdravotníci v rodine

Igor Moravčík mal od detstva okolo seba zdravotníkov. Mama bola zdravotná sestra, rodinný priateľ zasa zubný technik, ktorý ho občas brával do zubnej techniky. Aj preto sa po základnej škole rozhodol pre štúdium zubnej techniky na strednej škole. Prirodzenou voľbou bola následne vysoká škola – zubné lekárstvo.

Do prvého ročníka nastúpil v revolučnom roku 1989. Ich ročník bol prvým, ktorý mal namiesto päťročného šesťročný študijný odbor. V súvislosti so spomienkou na študentské časy sa Igorovi vybavia náročné predmety i dlhé prípravy na skúšky. Zároveň mu však roky na vysokej škole priviali do života množstvo priateľov a tiež manželku, s ktorou žije dodnes.

Z týchto rokov tiež pochádza aj jeho prvý kontakt s pacientom. Keďže tomu, tak ako v súčasnosti, predchádzalo testovanie zručností na modeloch, prechod do praxe nebol až takým šokom.

„Určite tam však bol stres, pretože bola zodpovednosť na mne. Zároveň som však mal vďaka skúsenejším kolegom pevné zázemie,“ spomína.

Po úspešnom spromovaní ako mladý absolvent vhupol do turbulentných časov. Písal sa rok 1995 a na Slovensku prebiehala transformácia zubného lekárstva – zo štátnych ambulancií sa stávali súkromné. Igor si však nemohol otvoriť ambulanciu, ako každý čerstvo vyštudovaný lekár musel najskôr absolvovať atestáciu v ambulancii u skúsenejšieho kolegu.

Podarilo sa mu nájsť miesto v ambulancii v rodnom Hlohovci. Okrem toho musel absolvovať aj cirkulácie na iných oddeleniach – internej medicíny, chirurgie či anesteziológie. Nakoniec v roku 1998 úspešne získal atestáciu, ktorá otvorila cestu k vlastnej zubnej ambulancii.

 Nemal veľké oči

Otvoriť si vlastnú ambulanciu sa Igorovi Moravčíkovi podarilo v roku 2000. Ordinovať začal na poliklinike v Hlohovci. Vďaka predchádzajúcej praxi začínal s určitou pacientskou základňou, postupne si však začal uvedomovať, že priestory zdravotníckeho zariadenia znamenajú aj značné obmedzenia, najmä čo sa týka možnosti rekonštrukcie.

Rozhodol sa teda, že sa poobzerá po iných priestoroch. V roku 2010 následne presunul ambulanciu do súkromnej budovy, kde dnes prevádzkuje malú kliniku s tromi kreslami a zamestnáva aj ďalších zubných lekárov.

Zhromažďovať zariadenie ambulancie sa mu darilo už na poliklinike, veľkú časť teda potom iba preniesol. Na zvyšok finančne nákladných prístrojov si však musel zobrať úver.

„Na začiatku som nemal veľké oči. Začínal som sám s jedným kreslom a postupne som si ambulanciu dovybavil,“ vysvetľuje.

Na pacienta sa treba pripraviť

Skúsený zubný lekár s humorom hovorí, že je ranným vtáčaťom. K vstávaniu o šiestej nepotrebuje budík, do ambulancie prichádza o 7.15 a okolo ôsmej začína ošetrovať pacientov. Za deň sa mu ich v kresle vystrieda približne desať. Počty sa rôznia aj podľa zložitosti zákrokov – niekedy trvajú polhodinu, niekedy aj hodinu a pol či viac.

Za posledným pacientom sa dvere zatvoria krátko po tretej. Pre lekára sa však jeho odchodom deň väčšinou nekončí. Prichádza totiž čas na všetko, čo sa popri ošetrovaní nedá stíhať. Vyhodnocujú sa röntgeny či iné vyšetrenia. Zároveň je veľmi dôležitá príprava na ďalší deň.

„Ešte ráno si pozriem, akí pacienti ma čakajú. Na jednotlivé zákroky treba pripraviť aj ambulanciu. Zároveň musíme mať pripravené všetky materiály. Poobede teda riešim napríklad aj nákupy, účtovníctvo, celkovo manažment,“ dopĺňa.

Keďže vedie ambulanciu a má v nej aj zamestnancov, dôležité je zabezpečiť aj im vyhovujúce pracovné podmienky a tiež ich manažovať.

Práca zubného lekára je pre Igora zároveň aj koníčkom. Priznáva však, že najmä v začiatkoch jej venoval viac času aj na úkor súkromného života. Vtedajšia situácia to však vyžadovala a aj vďaka podpore manželky a rodiny sa mu podarilo prax rozbehnúť.

„Keď sa mi narodili deti, tak som si povedal, že sú veci, ktoré nikdy nedobehnem. Ak napríklad zmeškám, ako vyrastajú. Tak som zasa zmenil ten pomer. Dnes už sú väčšie a znova môžem trochu viac času tráviť v práci,“ poznamenáva.

Napriek náročným začiatkom však nikdy nepochyboval, že je na správnej ceste a ak by sa vrátil o 30 rokov naspäť, rozhodol by sa úplne rovnako. Aj po rokoch tak nachádza motiváciu v tom, že pomáha pacientom. Zubné lekárstvo je pre neho fascinujúcim odborom, pretože, ako vraví, vidno okamžite výsledky a pacient prichádzajúci s bolesťou odchádza z ambulancie neraz s veľkou úľavou.

 Trpezlivé vysvetlenie

Ľudia sa niekedy v ambulanciách stretávajú s tým, že lekári im aj vplyvom časovej tiesne nedostatočne vysvetlia diagnózu, prípadne zákrok, ktorý im idú vykonávať. V ambulancii v Hlohovci práve na komunikácii a dobrom vzťahu s pacientom stavajú.

„Každý pacient vopred vie, čo mu ideme robiť. Dávame im aj zvlášť termín, keď si spolu sadneme a povieme si, aké sú možnosti. Či už z odbornej, ale napríklad aj z finančnej stránky. Niekto požaduje základné ošetrenia, niekto nadštandard. Aj pre nás je to prínosné, pretože presne vieme, čo ideme robiť,“ dopĺňa zubný lekár.

Väčšina jeho pacientov dodržiava pokyny a počúva rady odborníka. Nájdu sa však aj takí, ktorí si urobia veci po svojom a po polroku sa vlastným zavinením a nedostatočnou starostlivosťou vrátia v horšom stave a s bolesťou.

„Niekedy ma ľahostajnosť k vlastnému zdraviu zaráža,“ hovorí.

Napriek takýmto prípadom sa však podľa prezidenta SKZL stav chrupu Slovákov za posledných 25 rokov zlepšil, hoci stále to nie je ideálne. Rovnako sa zmenil aj ich prístup.

„Pred 25 rokmi som častejšie od pacienta s bolesťou počul, aby som mu zub vytrhol. Dnes skôr inklinujú k tomu, aby sme ho zachránili. Aby v päťdesiatke či šesťdesiatke nemali umelý chrup alebo protézy,“ spresňuje. Za takýto posun podľa neho môžu aj míľové pokroky v postupoch a technológiách, vďaka ktorým dnes zubní lekári dokážu zachrániť omnoho viac zubov než kedysi.

S deťmi ešte pred prvým zubom

Štatistiky ukazujú, že stále viac Slovákov prichádza na preventívne prehliadky a rovnako je to aj u zubných lekárov. Podľa odborníka tomu pred rokmi pomohlo i to, že preplácanie základných zákrokov poisťovňou je podmienené práve ich absolvovaním.

„Pred pandémiou koronavírusu chodilo na prehliadky asi 60 percent ľudí, cez covid to kleslo na 40, teraz sme na úrovni 50 percent. Hoci je to väčší podiel ako v iných odboroch, stále je to málo,“ hovorí zubný lekár. Ideálnym stavom by podľa neho bolo, keby sme sa dostali do fázy, že zubní lekári robia viac preventívnych prehliadok ako ošetrení.

Veľmi dôležité je pacientov edukovať a vysvetľovať im. Osobitne to platí pre rodičov, ktorí by mali s dieťaťom do ambulancie prísť čo najskôr. Ideálne skôr než dovŕšia jeden rok.

„Ak im včas vytvoria návyk, budú to považovať za prirodzené. Ak dieťa má prvý zub, malo by prísť. Treba si uvedomiť, že prvýkrát ho možno ani neošetríme – nakoľko bude v cudzom prostredí. Musí si zvyknúť. Ak príde opakovane, tak sa to väčšinou podarí. Starostlivosť sa začína už edukáciou rodiča – ako sa starať o zuby, ale aj informácie o výžive a podobne. To sú tiež faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie chrupu,“ dodáva odborník s tým, že prvé návštevy slúžia aj na zachytenie rôznych odchýlok vo vývine v ústnej dutine.

 Čistiť zuby niekoľko minút

Zubný kaz je ochorenie, ktorému dokážeme predchádzať dôslednou ústnou hygienou. Tá však podľa Igora Moravčíka vyžaduje precíznosť aj trpezlivosť. Veľké množstvo pacientov, ktorí si myslia, že si čistia zuby dostatočne, to v skutočnosti nerobia správne a dosť dlho.

„Večerná ústna hygiena by mala podľa zručností pacienta trvať tri až päť minút. Niektorí to, zvládnu za 30 či 60 sekúnd. To je veľmi krátko. Základným vybavením by mala byť okrem zubnej kefky aj tá medzizubná,“ vysvetľuje zubný lekár.

Pasta je len doplnok, omnoho dôležitejšie je správne mechanické čistenie. Odborníci všeobecne odporúčajú, že radšej dôkladne bez pasty ako zle s pastou. Nadstavbou môže byť napríklad jednozväzková zubná kefka či škrabka na jazyk. Ústne vody podľa Igora Moravčíka pri bežnom čistení používať netreba. Ich nevýhodou je, že vyvolávajú falošný pocit dostatočnej hygieny.

Pomerne častým ochorením, s ktorým sa dnes v ambulancií stretávajú, je gingivitída, teda zápal ďasien, ktorá je práve dôsledkom nedostatočného čistenia zubov. Prejavuje sa krvácaním ďasien.

„Podstatné je vysvetliť pacientovi, že sa to deje, pretože si neumýva dobre zuby. Musím mu povedať, že keď si začne, budú mu ešte viac krvácať. Väčšinou totiž robia opak – čistia opatrnejšie a tým pádom neodstránia príčinu,“ dodal.

Platenie motivuje k starostlivosti

Návštevu zubnej ambulancie považujú mnohí Slováci za obrovskú záťaž pre peňaženku. Neraz za ošetrenie zaplatia desiatky či stovky eur. Hoci sa môže zdať, že ceny sú vysoké, podľa Igora Moravčíka nepatrí zubné ošetrenie medzi tie najdrahšie.

„Zubné lekárstvo vo väčšine vyspelých krajín nie je plne hradené zdravotnými poisťovňami a má to viac dôvodov. Kazu sa dá predchádzať dobrou ústnou hygienou, preto ak sa pacient podieľa na úhrade liečby, viac sa stará o zdravie. Zubný kaz je totiž preventabilné ochorenie v takmer 100 percentách,“ vysvetľuje.

Ceny v jednotlivých ambulanciách podľa odborníka odzrkadľujú, ako sú vybavené a akú zdravotnú starostlivosť poskytujú. Náklady nepredstavujú iba materiál a čas lekára, započítava sa do nich aj prevádzka – mzdové náklady na personál, splátky za úvery na prístroje, upratovacie služby či rôzne iné, ktoré musia byť zabezpečené externými firmami.

Pacient by mal mať však podľa Igora Moravčíka vždy na výber a tak je to aj u neho v ambulancii. V rámci konzultácie mu ponúkne základné, ale aj nadštandardné ošetrenie. Príkladom je klasické plombovanie.

„Máme na výber základnú plombu, ktorú hradí v plnej výške poisťovňa, alebo drahšiu a kvalitnejšiu,“ poznamenáva.

Za základnú plombu poisťovňa hradí niečo cez 40 eur, čo nepokrýva skutočné náklady. Rovnako je to aj pri zvyšnej väčšine plne hradených úkonov. Zubný lekár priznáva, že ak by mal robiť iba také ošetrenia, jeho ambulancia by neprežila.

Nedostatok lekárov v regiónoch

Situáciu s celkovým počtom zubných lekárov sa na Slovensku podľa prezidenta SKZL podarilo nateraz stabilizovať. Ak nezačnú hromadne odchádzať tí v dôchodkovom veku, ktorí tvoria zhruba tretinu, kríza nehrozí. Momentálne máme na Slovensku asi 2000 ambulancií, ktoré majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami a približne 400, ktoré fungujú bez nich.

Problémom je však regionálna nedostupnosť. Väčšina ambulancií sa totiž koncentruje vo veľkých mestách, kde je aj vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva. V tomto prípade bude podľa Igora Moravčíka skôr či neskôr potrebné zaviesť nejaké opatrenia.

„Rokovali sme so zdravotnými poisťovňami aj o tom, aby zvýhodnila zubných lekárov, ktorí sa rozhodnú otvoriť si ambulanciu v regiónoch či na vidieku. Zatiaľ sa však náš návrh nestretol s pochopením,“ dodal. Skôr či neskôr to však bude nutné urobiť tak, ako sa to teraz robí napríklad v prípade ambulancií všeobecných lekárov, ktorým štát prispieva na nové ambulancie.

Celkovo však treba podľa odborníka prehodnotiť celý systém v zdravotníctve a jasne určiť, čo chce štát pacientovi dať a čo mu je schopný dať.

„Mám pocit, že sa viac sľubuje, ako sme schopní dať a potom sú poskytovatelia na hrane svojich možností. Najväčším problémom je manažment pacienta – ľudia sa potácajú v systéme. U nás funguje. Ak neviem pacienta ošetriť, zabezpečím mu prípadne odporučím konkrétneho odborníka. Nepoviem mu, aby si skúsil niekoho nájsť,“ ozrejmuje.

Veľkou výzvou už roky sú a ešte len budú aj nové technológie, ktoré neustále prichádzajú. Významnú úlohu bude zohrávať napríklad umelá inteligencia aktuality.sk

X X X

Na Slovensku je až 30 % rodín ohrozených chudobou. Náš model prináša otvorenosť, hovorí Štefan Hric o sociálnom podnikaní v Košiciach

Byť finančne nezávislými dospelými ľuďmi je veľmi dôležitou časťou našich životov, no mnohí také šťastie nemajú. Mnohí vyrastali v nevyhovujúcom prostredí, nemajú pracovné návyky, nevedia sa začleniť do spoločnosti, denne prežívajú len tak tak a zažívajú rôzne problémové situácie.

Štefan Hric sa rozhodol v Košiciach založiť sociálny podnik, ktorého hlavnou úlohou bude nielen pracovať ekologicky a odpad meniť na nový produkt, ale aj zamestnať ľudí zo znevýhodnených skupín. Spolu s projektovou manažérkou Petrou Nagyovou nám v rozhovore prezradili viac o práci s bannermi aj o zamestnávaní ľudí zo znevýhodnených skupín.

 X Ako vznikol nápad na Odpadnesh? Názov pochádza zo slovného spojenia „nosiť odpad“ (odpad nes?) alebo odkiaľ?

Štefan: Odpadnesh vznikol ako nápad našej kreatívnej kolegyne Eriky Farbiakovej. Je tam použitá aj slovenská slovná hračka. Okrem slangového slova, ktoré sme si takto „prisvojili“, tam sú ukryté 2 slová „odpad“ a „než“, čo znamená „než sa stanú odpadom“, teda je to narážka na materiál, s ktorým pracujeme. Veľkou výhodou je aj to, že slovo odpadnesh prečítate rovnako v každom jazyku.

X Tvoríte z bannerov. Aký druh vyhovuje najviac? Existuje aj nevhodný materiál?

Petra: Je to veľká väčšina bannerov, ktoré môžeme vidieť na budovách ako vizuál na rôznych eventoch, občas aj na balkóne bytu oznamujúceho, že je na predaj. Z bannerov rozlišujeme dva typy. Pevný banner, teda plný a meshovinu, čiže perforovaný banner. Obidva typy sú vhodné na šitie produktov, aj keď nie všetkých. Meshovina je napríklad ideálna na kozmetická taštičky alebo tašky, ale nevhodná na ruksak či ľadvinku. Občas sa nám stáva, že nám do dielne príde aj banner, ktorý je taký papierový, že má tendenciu lámať sa. Ani ten však nevyhadzujeme a využívame ho na tlač nášiviek alebo z neho šijeme obálky na zasielanie produktov z e-shopu.

V Košiciach šijú z bannerov produkty a pomáhajú tým aj ľuďom zo znevýhodnených skupínZdroj: odpadnesh

X Aké všetky produkty vytvárate?

Petra: Máme základnú produktovú ponuku, kde patrí ruksak, rôzne veľkosti tašiek, obaly na mobil, notebooky, ľadvinky a kozmetické taštičky, ale sme veľmi kreatívni a z banneru vieme ušiť mnoho vecí. Šili sme aj koše na bielizeň a uteráky pre wellnes, tašky na kolieskach, obaly na kamery, rôzne organizéry na stenu či produkty na mieru podľa zadefinovanej veľkosti a potrieb daných klientov.

X  Ako prebieha proces výroby?

Petra: Oslovia nás klienti a do dielne nám doručia banner. My si ho prezrieme, skontrolujeme, zvážime, či je vhodný na šitie a vieme vyhovieť ich predstavám o ušití daných produktov. Ak áno, tak si banner umyjeme, nastriháme a začneme šiť. Po ušití sa musia tašky prevrátiť, lebo sa šijú ako bežné tašky rubnou stranou. Tašky vyžehlíme, pridáme našu kartičku o spolupráci a posielame klientovi. Alebo ich fotíme na e-shop. Znie to jednoducho, ale je za tým kus práce, organizovania, učenia, ale nakoniec vždy krásny výsledok. Naši odpadneshovci, ako volám ľudí v dielni, sa vedia veľmi tešiť, ak vidia produkt, ktorý ušili na e-shope či na ulici medzi ľuďmi. Je to pre nich obrovská motivácia.

X Za svoju prácu ste získali aj ocenenie. Je to prestíž. V čom vám to pomohlo?

Petra: Získali sme už viacero ocenení, z ktorých sa tešíme. Pomohlo nám to hlavne v povedomí a našej prezentácii v zahraničí a ukázalo sa, že to má zmysel. V zahraničí náš projekt vnímajú trocha inak. Viac tomu veria, považujú to za skvelú myšlienku, vidia jeho jedinečnosť. Nedá mi a neodpustím si, že je smutné, že mestá, obce, samosprávy často ani netušia o „pokladoch“, ktoré mnoho ľudí tvorí doslova na kolene a sú hodnotné. Potom vás zamrzí, ak napríklad idete do mestského informačného centra, kde nájdete kadečo, len nie lokálny produkt, alebo mestá vyhadzujú bannery a pre návštevy zo zahraničia kupujú ako darček produkty z Číny s natlačeným logom.

X Dielňu máte v Košiciach. Prečo ste si vybrali základňu na východe? Spojili ste sa s organizáciou Úsmev ako dar. Ako došlo k tomuto spojeniu?

Štefan: Sme eventová agentúra a sídlime aj v Košiciach. Často sa nám stáva, že pre klienta pripravujeme event a využívame veľkoplošné vizuály, ktoré sú tlačené na bannerový materiál, a ten je veľmi ťažko recyklovateľný. Je nám jasné, že vizualita eventov sa nemôže zrušiť. Musíte nejako odprezentovať grafiku, logá partnerov, logá eventu a vytvárať ňou atmosféru. Žiaľ, životnosť takejto vizuality, teda eventového bannera, je len 24 hodín. Keď ho po evente likvidujete, ešte vonia novotou… A toto bol moment, ktorý ma nakopol uvažovať o upcyklovaní tohto materiálu, aktuality.sk

X X X

Americké jadrové zbrane bližšie k Slovensku? Na svojom území ich chce mať aj Poľsko

Poľsko je pripravené zúčastniť sa na programe NATO s názvom Zdieľanie jadrových zbraní, pretože silnejú hrozby z Ruska, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda, informuje poľská tlačová agentúra PAP.

 Zdieľanie jadrových zbraní je súčasť politiky jadrového zastrašenia, ktorá členským krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO) bez jadrových zbraní poskytuje jadrové hlavice na použitie. Určité krajiny tieto zbrane majú, ale sú stále pod kontrolou Spojených štátov.

 Duda v interview pre portál Fakt.pl počas nedávnej návštevy v USA, zverejnenom v piatok, povedal, že program Zdieľanie jadrových zbraní je už „nejaký čas“ témou poľsko-amerických rozhovorov.

„O tejto téme som sa rozprával niekoľkokrát. Musím priznať, že som vyjadril našu pripravenosť. Rusko čoraz viac militarizuje Kaliningrad. A nedávno poslalo svoje jadrové zbrane do Bieloruska,“ dodal.

„Ak sa naši spojenci rozhodnú poslať jadrové zbrane v rámci programu aj na naše územie, aby sa posilnilo východné krídlo NATO, tak sme na to pripravení,“ uviedol.

 „Sme spojenec v NATO a v tomto zmysle máme aj povinnosti. Jednoducho ideme uplatniť spoločnú politiku,“ doplnil Duda.

Americké jadrové zbrane sú na základe misie Zdieľanie jadrových zbraní vyslané od novembra 2009 do Belgicka, Nemecka, Talianska a Holandska./agentury/

X X X

Kamenický a Tomáš čoskoro povedia, že z čoho zaplatia 13. dôchodky

Riešenie kompenzácií výdavkov na schválené 13. dôchodky predstavia v najbližšom období minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) a práce Erik Tomáš (Hlas-SD). V rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy o tom ubezpečil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši.

 „Musíme, samozrejme, prihliadať na to, aby sme aj po schválení 13. dôchodkov plnili stanovené limity vrátane znižovania deficitu verejných financií,“ upozornil Raši. Plnohodnotnú 13. dôchodkovú dávku vníma ako potrebné opatrenie pre seniorov, ktorých nemalá časť žije na hranici chudoby. Ocenil preto i poslancov opozície, ktorí za návrh zahlasovali, vrátane spoludiskutujúceho v relácii, predsedu KDH Milana Majerského.

Ten v súvislosti s podporou návrhu uviedol, že v KDH navrhovali iný spôsob realizácie opatrenia a za efektívnejšie považujú adresnejšie kroky na pomoc ekonomicky najslabším. Svoje hlasy však napokon pridali. „Tým najpodstatnejším je pre nás človek a nám nie je jedno, ako žijú slovenskí dôchodcovia,“ argumentoval Majerský.

 Na otázku, či pri hľadaní zdrojov na kompenzáciu výdavkov súvisiacich s 13. dôchodkami dôjde k zmenám v druhom pilieri, uviedol Raši, že túto tému generuje aj fakt, „že sa objavili dôchodcovia s dvojpilierovým systémom, ktorí majú nižšie dôchodky, ako by ich mali, ak by ostali len v prvom pilieri.“

Minister v relácii prednahrávanej v piatok (19. 4.) takisto potvrdil, že podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD) ho uistil o dodržaní piatkového termínu pre odpoveď na list Európskej komisie (EK) pýtajúcej sa na garancie ochrany finančných záujmov EÚ po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. „Ubezpečil ma, že na všetky otázky v liste Komisie Slovensko odpovedalo,“ uviedol Raši. Odpovede majú podľa neho EK presvedčiť, že ochrana eurofondov bude garantovaná ešte lepšie ako doteraz.

Majerský sa vyjadril k listu, ktorým sa v tejto súvislosti KDH obrátilo na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú. Zdôraznil, že Slovensko nemôže byť postihnuté stratou eurofondov za výsledky volieb. „Ak EK dostáva uistenie o dostatočných opatreniach, musí to rešpektovať a nevstupovať do výlučných kompetencií členských štátov,“ podotkol.

 Obaja diskutujúci sa v relácii takisto zhodli, že zákon, ktorý umožňuje odstrel medveďov v rizikových situáciách, predložený koalíciou v spolupráci s KDH, prináša dostatočný systém protiváh a bŕzd, aby nedošlo k jeho zneužívaniu a svojvoľnému vykladaniu či aplikácii./agentury/

X X X

Gangy z Holandska útočia výbušninami na bankomaty v Nemecku

Budúci týždeň sa pred súd postaví 16 holandských občanov pre obvinenia z odpálenia približne 90 nemeckých bankomatov a z krádeže okolo sedem miliónov eur.

Holandské gangy útočiace na bankomaty výbušninami presunuli pozornosť na Nemecko, uviedla v sobotu polícia v Haagu. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry DPA.

Vlani gangy zasiahli osem bankomatov v Holandsku, ale za hranicami v Nemecku ich bolo 367. Polícia dodala, že v priebehu roka zatkla 137 holandských občanov za to, že v Nemecku odpálili výbušninami bankomaty.

„Stal sa z toho už exportný produkt,“ uviedol policajný hovorca v Haagu. Podľa neho sa gangy zamerali aj na bankomaty vo Švajčiarsku, v Rakúsku a Belgicku.

Opatrenia zamerané v Holandsku na zabránenie týchto útokov sú pomerne úspešné. Bankovky ukradnuté týmto spôsobom sú nepoužiteľné, pretože sa po explózii automaticky spolu zlepia. Počet bankomatov v Holandsku je zároveň oveľa menší, keďže sú oveľa bežnejšie bezhotovostné platby.

Polícia v oboch krajinách spolupracuje stále tesnejšie a útoky holandských gangov na nemecké bankomaty klesli oproti vrcholu 442 prípadov v roku 2022. Za prvý štvrťrok tohto roka gangy zasiahli v Nemecku 56 bankomatov, čo je slušný pokles oproti vlaňajšiemu číslu, aktuality.sk

X X X

Unikát na Slovensku aj v okolitých štátoch: Miesto brutálnych popráv skúmajú archeológovia

V lokalite krvavého masakru ide o novátorský počin slovenskej archeológie. V banskobystrickej časti Kremnička odštartovali výskum na mieste masových popráv. Odborníci predpokladajú, že môžu natrafiť napríklad na vystrieľané nábojnice, ktoré s týmito smutnými udalosťami súvisia. Pri otázke, či rátajú aj so „stretom“ s ľudskými pozostatkami, sú opatrní. Ich prítomnosť chcú dokázať najmä mikrosondážou.

Jedným z najvýznamnejších pietnych miest v rámci Slovenska je Pamätník obetiam fašizmu v banskobystrickej Kremničke. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá sa nachádza v lokalite, kde sa počas druhej svetovej vojny odohral masaker patriaci k najväčším zločinom spáchaným na našom území. Nacisti tam popravili stovky mužov, žien aj detí. Neskôr tam exhumovali 747 osôb.

Práve na tomto mieste sa teraz začala prvá fáza archeologického výskumu, aký sa v našich končinách doteraz ešte nikdy nerealizoval. Mesto ho iniciovalo s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany v tejto časti.

Odborné práce v Kremničke vykonáva tím odborníkov na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu je vymedzené, na ktorých parcelách a v akom rozsahu môžu prieskum robiť. Konkrétne si zobrali „na mušku“ protitankovú priekopu, betónový bunker, tiež lokality Vyšný potok a Pod Stráňami. Cieľom je identifikovať objekty, ktoré sa dajú dokázateľne spojiť s udalosťami z rokov 1944 a 1945.

„Doteraz bol chránený len pamätník a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany tejto lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť pamiatkarom relevantné doklady, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať,“ hovorí Šteiner. Vysvetlil, že v prvý deň prác sa pustili do povrchového prieskumu s detektormi kovov. „Zaujímajú nás nálezy datované do obdobia Povstania alebo po ňom. Teda súvisiace s budovaním povstaleckej obrany alebo s popravami,“ ozrejmil.

Upozornil, že ich výskum je novátorským počinom slovenskej archeológie a všeobecne pamiatkovej starostlivosti. „Novovekých lokalít, kde sa skúmajú udalosti spred osemdesiatich rokov, sa u nás doteraz takmer vôbec nerobil. Ďalšie špecifikum spočíva v tom, že nejde ani tak o zisťovanie nových skutočností, ale skôr o potvrdenie známych faktov,“ uviedol. Pripomenul, že majú dostatok informácii z písomných či fotografických prameňov. „Takže vieme presne, čo a kedy sa tu odohralo. Dokonca poznáme aj presný menný zoznam obetí,“ podotkol.

Osemdesiat rokov je málo

Šteiner pokračoval, že v máji a júni plánujú vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, aby mohli identifikovať miesta popráv. „Na jeseň by sme chceli spustiť druhú fázu, konkrétne v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop,“ priblížil. Práve povstalecké obranné postavenia boli totiž sekundárne využívané ako masové hroby.

Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil aj rozmery priekopy, ktorá bola odfotografovaná v roku 1944, no doteraz ju nikdy neskúmali. Zopakovali, že na Slovensku, ani v okolitých krajinách, sa výskum takéhoto druhu ešte nikdy neuskutočnil. Identifikáciou miest masových popráv, ktoré by zodpovedali dátumom tých v minulosti, by pamiatkari získali ďalšie argumenty na to, aby bolo nielen v okolí pamätníka, ale aj protitankovej priekopy vytvorené ochranné pásmo.

 Časť obetí, v protitankovej priekope, nebola nikdy exhumovaná. Archeológovia sa preto nevyhli otázke, či pri svojich prácach nenarazia aj na takéto citlivé miesta. „Vieme, že v určitom momente, v roku 1945, museli úrady tie exhumácie zastaviť. Z rozkladajúcich sa tiel totiž vzišla nákaza, z ktorej vznikla epidémia týfusu v Kremničke, pričom niekoľko obyvateľov aj umrelo,“ vraví Šteiner.

„V spodnej časti protitankovej priekopy sa celkom určite nachádza ešte zhruba tristo tiel,“ povedal. Zároveň podčiarkol, že ich cieľom nie je skúmať práve masové hroby. „Vzťahuje sa na ne špeciálna legislatíva, no tiež z hygienického hľadiska to nie je práve najvhodnejší predmet na archeologický výskum. Tých osemdesiat rokov od popráv ešte nie je dostatočný čas na to, aby sme nadobudli istotu, že tam nezostali choroboplodné zárodky,“ vysvetlil. Objasnil, že prítomnosť tiel tam chcú dokázať najmä mikrosondážou. Očakávajú však, že pri práci môžu nájsť najmä nejaké predmety.

„Vychádzame z predpokladov, že tam, kde sa masovo strieľalo, a za obeť tým represáliám padlo vyše tisíc ľudí, by mali byť na povrchu či tesne pod ním ešte nejaké pozostatky popráv. Teda vystrelené nábojnice,“ poznamenal Šteiner. Zdôraznil, že ide len o ich predpoklad. „Nevieme, ako sa tu za tie desaťročia manipulovalo s pôdou a čo všetko sa tu dialo, takže uvidíme,“ dodal.

Dôstojné memento minulosti

Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko je prekvapený, že takýto výskum sa doteraz nikdy nerobil. „Malo sa tak diať už pred polstoročím, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktoré by malo patričnú ochranu. Túto lokalitu veľmi citlivo vnímajú aj samotní obyvatelia, keďže v blízkosti došlo k výstavbe,“ povedal primátor.

 Domy v podstate hneď pri masových hroboch vyrástli práve preto, že dotknutému územiu doteraz chýbalo patričné pamiatkové ochranné pásmo. Takáto výstavba vola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktorú odsúhlasili vtedajší poslanci. Súčasné vedenie samosprávy poukazuje na to, že vtedajšej výstavbe zabrániť nevedeli a za svojich predchodcov nemôžu niesť zodpovednosť.

„My sme v roku 2015 schválili nový územný plán, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu. Na základe podnetu z prokuratúry sme pristúpili aj k uzávere. Momentálne je teda toto územie chránené,“ podotkol Nosko. V uplynulých rokoch vraj čelili viacerým atakom zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí majú zámer ďalšej výstavby v okolí Pamätníka obetiam fašizmu.

„Zásadne však odmietame meniť územný plán tak, ako to urobili naši predchodcovia. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti a najväčšiu úctu mu vzdáme tým, že ho budeme chrániť a príkladne sa oň starať,“ uzavrel Nosko.

Nedotknuteľné parcely

Ako už naznačil primátor, problematikou sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh, aby bez zbytočného odkladu vydali rozhodnutie o stavebnej uzávere, samospráva plne podporuje a víta.

„V plnom rozsahu sme sa s tým stotožnili,“ hovorí vedúci banskobystrického stavebného úradu Filip Gašparec. „Zástavba, ktorú vidíme v tesnej blízkosti pamätníka tejto širšej lokality je výsledkom tej nešťastnej územno-plánovacej regulácie z roku 1999,“ podčiarkol. Pripomenul, že stavebný úrad je štátnym orgánom, ktorý môže konať len na základe Ústavy v rozsahu a medziach, ktoré stanový zákon.

 „To znamená, že keď minulému vedeniu a mojim predchodcom prišiel návrh na umiestnenie technickej infraštruktúry a následnej zástavby, ktorú tu vidíme, nemal v podstate inú možnosť, ak sa nechcel vystaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako ju, žiaľ, povoliť,“ tvrdí. Teraz sú už ale tie najcitlivejšie lokality chránené.

„Disponujeme aj výskumom, ktorý robil docent Šteiner v roku 2022. Jednoznačne v ňom zadefinoval, o ktoré jednotlivé parcely by sa to malo rozšíriť. Je medzi nimi napríklad aj lúka, ktorá slúžila ako zhromaždisko obetí,“ ukázal Gašparec smerom na veľký priestor v blízkosti pamätníka. Vlastník spomínaného pozemku síce nedal súhlas, aby na ňom archeológovia robili výskum, no isté je, že v budúcnosti na ňom žiadna stavba nevznikne./agentury/

X X X

Keď sa zoznámili, bola sekretárkou v podniku, kde sa ho všetci báli: Dnes, po 30tich rokoch idú Andrej Babiš a jeho manželka Monika od seba – ohlásili rozchod

30 rokov spolu, nič im nechýbalo, a predsa idú od seba, aj keď – to, že sa vôbec k sebe nehodili, vraj hovoria aj hviezdy! O problémoch medzi manželmi sa špekulovalo už dlhšie, Babiš rozchod oznámil cez Instagram. Či bude nasledovať aj rozvod zatiaľ nie je známe, rodinné vzťahy totiž označujú za pevné, pozrite sa:

Andrej Babiš ohlásil rozchod s Monikou Babišovou, slovko rozvod zatiaľ neskloňuje

Predseda hnutia ANO, bývalý český premiér a jeden z najbohatších Čechov a Slovákov Andrej Babiš (69) s manželkou Monikou (49) v piatok oznámili, že sa rozchádzajú. Boli spolu tridsať rokov, z toho sedem v manželskom zväzku. Majú spolu dve deti, dcéru Vivien (23) a syna Frederika (19). „Po tridsiatich spoločných rokoch plných vzostupov, pádov a nezabudnuteľných zážitkov sme sa s Monikou rozhodli, že naše cesty sa teraz rozdeľujú. Ako rodičia dvoch úžasných dospelých detí si najviac prajeme zachovať rodinnú harmóniu.

Ďakujeme vám za pochopenie a žiadame o zachovanie súkromia. Naše rodinné väzby zostávajú pevné, a aj keď sa naše osobné cesty menia, naša láska a rešpekt k sebe ak našim deťom zostávajú rovnaké,“ napísal Babiš na sociálnej sieti. O problémoch v ich manželstve sa špekulovalo už dhšie. Veľkonočné sviatky trávili každý osobitne. Andrej dovolenkoval na Maledivoch, Monika bola v Ríme s dcérou Vivien. Či sa manželia budú aj rozvádzať, nie je z príspevku jasné. Ak by došlo k rozvodu, Babiš by neschudobnel, hodnota jeho majetku sa odhaduje na približne 140 miliárd českých korún. Vzali sa pritom až po 20tich rokoch.

Babiš aj jeho manželka Monika už majú jedno manželstvo za sebou. Prvou manželkou Andreja Babiša bola jeho spolužiačka z gymnázia, Beata Adamovičová. Majú spolu dcéru Adrianu a syna Andreja. Monika sa po prvý raz vydávala ako devätnásťročná, no jej manželstvo trvalo len dva roky. Keď sa zoznámila s Andrejom, volala sa Herodesová.

 

Andrej Babiš a jeho manželka Monika boli výrazným a reprezentatívnym párikom v politike i spoločnosti Zdroj foto/IG: monikababisovaZdroj: Instagram

Iskra medzi nimi preskočila ihneď

Monika aj Andrej sa zoznámili v roku 1992. Monika bola sekretárka v podniku Lovochemie, kde bol Babiš jedným z riaditeľov. Iskra medzi nimi preskočila okamžite pri prvom strenutí. Monika to prezradila v rozhovore pre český Blesk, pred štyrmi rokmi: ‚‚Myslím si, že to bolo obojstranné vo chvíli, keď sme sa obidvaja po prvýkrát videli. Bol mi sympatický, páčilo sa mi, ako chodí oblečený a myslím, že sa mi páčilo aj to, že mal veľkú autoritu a v podstate sa ho u nás v podniku všetci báli.“ Babiš mal už vtedy povesť večne nespokojného a ufrflaného muža.

V rozhovore, ktorý poskytla v dávnejšej minulosti pre český denník Idnes.cz zasa prezradila, že Andrej si rád nechával robiť všetky možné horoskopy a vo všetkých vychádzalo, že sa k sebe nehodia. ‚‚Raz sme si nechali urobiť aj klasické osobnostné testy a vyšlo nám, že sa k sebe veľmi hodíme ako obchodní partneri, ale nie vo vzťahu. Sme výbušné povahy, ktoré spolu vraj nedokážu vychádzať,“ uviedla Monika a dodala, že ich vzťah je čím ďalej lepší. ‚‚Zžili sme sa, poznáme sa. Než aby som vybuchla, bud‘ mlčím, alebo to riešim strategickejšie. Obaja sme búrliváci, ale zlepšuje sa to…“

Správa o rozchode Babišovcov je síce prekvapením, ale slová o rozvode zatiaľ nezazneli. Isté je, že nenápadné špekulácie o možných problémoch v ich vzťahu sa objavili už aj v lete minulého roku, keď dovolenkovali na ostrove Santorini. Na Instagrame vôbec nezdieľali spoločné fotky, ale Monika uverejnila fotografie, ktoré vznikli na úplnom začiatku ich vzťahu pred 30 rokmi…, aktuality.sk

X X X

Odfláknutý dizajn, nulová kreativita. Fanúšikovia kritizujú nové dresy Slovákov, viacerí predviedli primitívnu reakciu

V Mníchove predstavili dresy slovenského národného tímu, v ktorých odohrá zápasy na ME 2024 v Nemecku.

 Slovenskú výpravu na oficiálnej prezentácii zastupoval v úlohe ambasádora bývalý reprezentant Vratislav Greško.

Zverenci trénera Francesca Calzonu nastúpia na turnaji v tradičných modrých a bielych farbách. Novinkou je zakomponovaný červený doplnok na modrých dresoch, informovala oficiálna webová stránka Slovenského futbalového zväzu.

V porovnaní s dresmi z kvalifikácie ME 2024 bude nový aj font mien a čísiel, dresy v tomto prevedení bude mať slovenský národný tím k dispozícii už v prípravných zápasoch proti San Marínu a Walesu.

 Duely na Eure budú poslednými, v ktorých nastúpia Slováci v oficiálnych zápasoch v dresoch spoločnosti Nike. V jesenných stretnutiach Ligy národov proti Švédsku, Azerbajdžanu a Estónsku ich už fanúšikovia uvidia v dresoch novej značky.

Ako informuje web Slovenského futbalového zväzu, nové dresy disponujú technológiou Nike Dri-FIT, ktorá odvádza pot od kože na povrch látky, kde sa rýchlo odparí.

Tým je zaručené, že aj pri vysokej intenzite zápasu zostane hráč v suchu a pohodlí. Zároveň sú v dresoch rebrované vsadky, ktoré sa vďaka pružnosti prispôsobia hráčovi a neobmedzujú ho v pohybe.

V Mníchove sa predvádzali aj dresy Grécka, Turecka a Slovinska. Organizátor postavil prezentáciu slovenských dresov na vybranom hráčovi aktuálneho kádra a nedávnej legende, v prípade Slovákov zvolil Stanislava Lobotku a Mareka Hamšíka.

  Nemecká modelka prezentuje nové dresy slovenských futbalistov.

Fanúšikovia na sociálnych sieťach sa o nových dresoch vyjadrili pochvalne, alebo boli aj takí, ktorým sa nepáčili. „Odfláknutý dizajn, nulová kreativita,“ napísal jeden z priaznivcov.

Žiaľ, objavili aj primitívne reakcie a rasistické urážky. Niektorí fanúšikovia nepochopili, že prezentácia sa konala v Nemecku a že model i modelka, ktorí predvádzali slovenské dresy, boli Nemci.

Rasizmus v redakcii Športweb dôrazne odsudzujeme, preto takým vyjadreniam nedávame a nebudeme dávať priestor. Za ľudí, ktorých pobúrila reakcia niektorých ich krajanov, ponúkame jednu:

„Dresy boli odprezentované v Nemecku, model aj modelka sú Nemci. Obaja odprezentovali aj dresy ostatných krajín, nielen Slovenska. Je však veľmi smutné, že len Slovákom vadí, že model je inej rasy.“

Slováci sa na EURO 2024 predstavia v základnej E-skupine, ich prvým súperom bude 17. júna Belgicko. 21. júna si zmerajú sily s Ukrajinou, 26. júna nastúpia proti Rumunsku./agentury

X X X

Súper Slovenska na MS zmenil názor na hráčov z KHL. Do národného tímu sa vracia hviezdny útočník

Francúzsky hokejista Stéphane Da Costa sa vracia do reprezentácie.

 Na svojom instagramovom účte oznámil, že sa v máji predstaví na majstrovstvách sveta v Česku.

Da Costa nedostával v uplynulých dvoch rokoch pozvánky do národného tímu, lebo na klubovej úrovni pôsobí v ruskej KHL, kde oblieka dres Avtomobilistu Jekaterinburg.

   Francúzska hokejová federácia sa rozhodla zakázať reprezentovať všetkým hráčom, ktorí pôsobili v ruskej súťaži.

Podľa denníka L’Équipe však federácia v uplynulých dňoch zrejme prehodnotila svoj postoj. Už pred mesiacom vzbudilo pozornosť, keď sa Da Costa ocitol na širšej súpiske trénera Philippa Bozona pre nadchádzajúce MS (10. – 26. mája).

Tridsaťštyriročný útočník včera oznámil, že sa napriek vypadnutiu Jekaterinburgu v semifinále play off KHL (v siedmich zápasoch s Metallurgom Magnitogorsk) ešte jeho sezóna neskončila.

„Hokej sa ešte nekončí. Svetový šampionát s francúzskym tímom sa blíži,“ napísal na sociálnej sieti bývalý hráč Ottawy Senators.

Skúsený center chýbal v národnom mužstve od augusta 2021, naposledy si za Francúzsko zahral na turnaji kvalifikácie ZOH 2022 v zápase proti Lotyšsku (1:2).

Predtým sa predstavil na ôsmich svetových šampionátoch. „Les Bleus“ budú súperom Slovenska v ostravskej B-skupine MS 2024, vzájomný súboj je na programe 18. mája o 20.20 h.

V KHL ukázal výbornú formu i odolnosť, v 72 zápasoch (základná časť + play off) mal 24 gólov a 40 asistencií. Či kapitán Francúzov z MS 2018 zostane v Rusku je nateraz nejasné, zmluvu na budúcu sezónu zatiaľ nemá./agentury/