Za Roberta Fica by v prípade jeho väzobného stíhania v parlamente nastúpil náhradník. Ak by Robert Fico skutočne skončil vo väzbe, ako to žiada NAKA, neprišiel by len o osobnú slobodu, ale aj o možnosť zúčastňovať sa na schôdzach a hlasovaniach parlamentu. Smer by stratil svojho najviditeľnejšieho poslanca a zároveň predsedu parlamentného klubu.

Polícia stíha Fica ako hlavu zločineckej skupiny. V stredu už zadržala jeho niekdajšiu pravú ruku, exministra vnútra Roberta Kaliňáka. V prípade Fica je to komplikovanejšie práve preto, že je členom zákonodarného zboru.

Ústava totiž hovorí, že „poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“

Rozhodol by parlament

Vo štvrtok polícia informovala, že ešte v stredu vyšetrovateľ NAKA „poslal spisový materiál na spracovanie podnetu na vyžiadanie návrhu na väzobné stíhanie obvineného R. F.“.

Na rade je teraz generálny prokurátor, ktorý môže parlament o väzbu pre expremiéra ako jediný žiadať. Ak tak Maroš Žilinka učiní, čo zatiaľ nie je isté, rozhodnúť bude musieť Národná rada.

Žiadosť najskôr dostane na stôl mandátový a imunitný výbor. Na jeho čele stojí poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová, koalícia má vo výbore väčšinu.

„Rokovanie výboru je v tomto prípade neverejné a okrem jeho členov sa môže na ňom zúčastniť iba predseda Národnej rady a so súhlasom výboru prípadne aj iné osoby. Mandátový a imunitný výbor podá správu o výsledku svojho rokovania spolu so svojím návrhom uznesenia Národnej rade,“ vysvetľuje ústavný právnik Peter Kresák.

Následne by na najbližšej schôdzi musel definitívne slovo povedať parlament. Na to, aby Fico skončil vo väzbe, by stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny z prítomných 76 zákonodarcov.

Hlas aj Republika proti

Ak by záležitosť dospela až do tohto štádia, je vysoko pravdepodobné, že by sa v parlamente našlo dosť poslancov, ktorí by s vydaním lídra Smeru súhlasili.

Za by boli určite poslanci SaS, OĽaNO aj Za ľudí. Nie úplne jednoznačný je postoj Sme rodiny. Boris Kollár vyhlásil, že jeho hnutie „nikdy nebránilo ani nebude brániť spravodlivosti a tomu je tak aj teraz“, chce si však počkať na viac informácií.

Naopak, proti by určite boli poslanci Smeru. S vydaním Fica by nesúhlasili ani Hlas a Republika a keďže Marian Kotleba na margo Ficovho obvinenia hovorí o „prenasledovaní opozície“, zrejme by bola proti aj ĽSNS.

Ak by parlament napokon s väzobným stíhaním Fica súhlasil, automaticky by vyvstala otázka, čo s jeho uvoľneným kreslom. Podľa Ústavy „ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje“.

Ficov náhradník

Znamená to teda, že Fico by síce o mandát neprišiel, na niekoľko týždňov a možno aj mesiacov by však z parlamentu úplne vypadol. Na jeho miesto by podľa Petra Kresáka nastúpil náhradník.

Konkrétne Vladimír Jánošík, primátor Lipian, ktorý vo voľbách v roku 2020 získal necelých 2500 prednostných hlasov.

Smer by napokon musel vyriešiť aj otázku nového šéfa svojho poslaneckého klubu, v ktorom je 27 ľudí. Jeho aktuálnym predsedom je práve Fico, podpredsedami sú Dušan Jarjabek a Marián Saloň, aktuality.sk

 X X X

Akcia Kaifáš: Na advokáta Paru majú svedkov, threemu a knihu návštev policajného prezídia

Vyšetrovateľ obvinil známeho právnika Mareka Paru, že s Bödörovým komandom chystal odstavenie prokurátora Vasiľa Špirka.

Ak sa na človeka povie, že chodí „od Annáša ku Kaifášovi“, znamená to, že behá od jedného človeka (úradu) k druhému, len aby niečo vybavil. Práve meno biblickej postavy veľkňaza Kaifáša použili policajti pre názov akcie, pri ktorej zadržali známeho advokáta Mareka Paru. Držia sa tak série biblických názvov, ktorú rozbehli akciou Boží mlyn.

Vyšetrovatelia zmapovali Parove časté návštevy policajného prezídia, kam mal chodiť koordinovať svoje kroky s členmi bödörovskej policajnej skupiny, aby začali stíhať elitného prokurátora Vasiľa Špirka. Teraz advokáta stíhajú za to, že bol činný pre zločineckú skupinu okolo oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara.

Para je pomerne známy advokát, zastupuje samé známe mená: bývalého šéfa SIS Ivana Lexu, dnes už odsúdeného mafiána Mariana Kočnera aj oligarchu Norberta Bödöra. Teraz však sám čelí policajnému obvineniu.

Ako odstavili prokurátora

Do centra pozornosti sa prokurátor Špirko dostal v roku 2016, keď mu NAKA spravila raziu v kancelárii a obvinila ho zo zneužitia právomocí. V tej chvíli mu odňali všetky citlivé prípady. Medzi inými aj kauzu B.A. Haus.

Špirko chcel zistiť, či bol v poriadku prevod časti akcií spomínanej firmy, ktoré sa dostali do rúk Roberta Kaliňáka (Smer). Vtedajší minister vnútra podiel kúpil od dnes už odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

Polícia teraz tvrdí, že za stíhaním elitného prokurátora bol práve Marek Para. Vyplýva to z uznesenia o obvinení, ktoré sa redakcii podarilo získať. Marek Para mal podľa polície – po dohode s členmi zločineckej skupiny okolo Norberta Bödöra – úmyselne odstaviť prokurátora Špirka od politicky citlivých káuz.

„Marek Para cielene mimo rámec osôb oprávnených oboznamovať sa s prebiehajúcim trestným konaním proti Vasiľovi Špirkovi koordinoval svoju činnosť s členmi vyššie popísanej zločineckej skupiny,“ píše sa v uznesení.

Špirko bol obvinený dokonca dvakrát, v oboch prípadoch však jeho stíhanie stopla prokuratúra. Napokon chybu v jeho postupe nenašla ani prokurátorská disciplinárna komisia. Po vražde novinára Jána Kuciaka elitný prokurátor verejne vystúpil a informoval, že na Kaliňáka a policajné špičky podal trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže.

Kauzy B.A. Haus a Tempest už nikdy nedoriešil, jeho vtedajší nadriadený špeciálny prokurátor Dušan Kováčik ich posunul iným kolegom a prípady išli do stratena. Sabotáž zasa po mesiacoch preverovania odmietla generálna prokuratúra.

Jedným z kľúčových svedkov v prípade Mareka Paru je práve prokurátor Špirko. Ten ešte v roku 2016 vyšetroval kauzu daňového podvodníka Ľuboša Vargu, ktorého Para zastupoval ako advokát.

Varga sa pri jednom z výsluchov podľa Špirka rozrozprával aj o ďalšej trestnej činnosti, ku ktorej malo dochádzať v súvislosti s tendrami na ministerstve vnútra. V tom čase rezortu šéfoval Kaliňák.

Podľa aktuálnych záverov vyšetrovania bola situácia takáto: kým Špirko veril, že našiel dôležitého svedka v exponovanej kauze, za jeho chrbtom Para pracoval na jeho diskreditácii. Spolu s Vargom spísal podnet na Špirka, ktorý doručil priamo do rúk vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Špirko za svojím trestným stíhaním vidí nielen obhajcu Paru, ale aj ďalších funkcionárov z vtedajšieho vedenia polície.

„Svedok (Špirko, pozn. redakcie) uviedol, že motiváciu vníma v dvoch smeroch, pričom zjednocujúcim činiteľom je osoba JUDr. Kaliňáka ako vtedajšieho ministra vnútra.“

Kaliňák spolu so svojím kamarátom a vtedajším ministrom financií Jánom Počiatkom boli podľa Špirka podozrivými v kauze B.A. Haus, ale aj v ďalšom prípade, o ktorom prehovoril svedok Varga.

„Výmenou za zníženie trestu poskytoval informácie ohľadne praktík v rezorte ministerstva vnútra pri zabezpečovaní verejných obstarávaní,“ povedal Špirko. V modeli, ktorý mu svedok Varga opísal, malo dôjsť k legalizácii 200 miliónov eur.

Návštevy na polícii

Jediný spôsob, ako podozrenia zhodiť zo stola, bolo podľa Špirka odstaviť ho od prípadov zinscenovaným trestným stíhaním.

To dohadoval podľa svedkov advokát Para osobne priamo na policajnom prezídiu. Bývalý šéf finančnej jednotky Bernard Slobodník vypovedal napríklad o tom, ako sa s Parom stretol priamo v kancelárii vtedajšieho šéfa NAKA. Z elektronickej knihy návštev polícia zmonitorovala Parove návštevy na prezídiu na minútu presne.

„Pri odchode Mareka Paru mal Peter Hraško Parovi povedať, že ,platí všetko a sme na tom dohodnutí‘. Po odchode Mareka Paru, Peter Hraško svedkovi (Slobodníkovi, pozn. redakcie) uviedol, že Marek Para sa významne podieľa na tom, aby prokurátor ÚŠP Špirko skončil,“ opísal Slobodník vyšetrovateľovi. Od Hraška sa vraj dozvedel aj podrobnosti okolo prípadu.

O kauze sa mal rozprávať aj s vtedajším policajným prezidentom Gašparom. „Tibor Gašpar sám uviedol, že Vasiľ Špirko nebude dlho dozorovať tieto veci, ktoré sú na finančnej polícii.“

Obaja nadriadení od Slobodníka opakovane žiadali, aby oddialil ďalšie trestné stíhanie kľúčového muža kauzy – Vargu, a najmä, aby nebol väzobne stíhaný.

„Neskôr si veci dal dokopy a zistil, že niektorí funkcionári NAKA naozaj vykonávajú kroky aj v súčinnosti s obhajcom Vargu Marekom Parom, ako aj samotným Vargom, aby diskreditovali činnosť prokurátora Špirka,“ dodal Slobodník.

Sledovanie

To však nebolo všetko. Elitného prokurátora mali navyše sledovať. Vypovedá o tom bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.

„Zahájili sledovanie Vasiľa Špirka v jeho voľnom čase, zistili na akom aute sa pohybuje a rovnako aj to, že má na aute namontované kamery, po tejto informácií dal svedok podnet na ukončenie sledovanie a odmietol v ňom ďalej pokračovať,“ parafrázuje Makóovu výpoveď v uznesení vyšetrovateľ.

Záznamy zo sledovania posúval vtedajší šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Bödörovi a Gašparovi. Pri ďalších stretnutiach s Bödörom a policajnými funkcionármi pochopil, že monitorovanie prokurátora Špirka trvá aj naďalej v inej réžii.

Sledku si všimol aj Špirko sám. Práve preto si dal do auta namontovať kamery.

Správy z Threemy

Ďalším dôkazom v uznesení o Parovom obvinení je aj Threema Mariana Kočnera. Z nej vyplýva, že Špirko bol častým predmetom jeho debát nielen s advokátom Parom, ale aj s Norbertom Bödörom.

Z komunikácie vyplýva, že Kočner sa snažil dosiahnuť opätovné obvinenie elitného prokurátora, aby sa zavďačil vtedajším vládnym predstaviteľom. To mal zabezpečiť advokát Para spracovaním svojho klienta Vargu a podaním mimoriadneho opravného prostriedku podľa dnes už známeho paragrafu 363.

„Potrebujem do stredy rozhodnutie ohľadom tej 363 na Špirka. Varga sa to bojí podpísať, takže by to musel urobiť Marek (Para, pozn. red.). Keďže nevieme ako sa zachová Jarík (Jaromír Čižnár, pozn. red.) a ani dnes nevieme ako dopadne koalícia, tak ide Marek do rizika pálenia si prstov…“ písal svojmu „kamošovi“ Bödörovi Kočner.

Nemalo to byť zadarmo. Kočner mal vymyslený už aj platobný mechanizmus. Napokon však v marci 2018 padla vtedajšia vláda Roberta Fica a z biznisu nebolo nič. Problém s kauzou Špirko však nezmizol. Kočner sa začal báť, že sa obráti proti jeho advokátovi Parovi.

„Vo veci Špirko chcú Parovi ako prvému vzniesť obvinenie, to nem dobre. Čižnár chce všetkých obviniť. Toto už je otvorená vojna. Mal by šéf (prezývka pre Fica, pozn. red.) zasiahnuť,“ písal v máji 2018 Norbertovi Bödörovi. O osud svojho advokáta sa obával ešte aj krátko pred vlastným zadržaním v kauze zmenky televízie Markíza.

Snažil sa zistiť, ako vypovedal Peter Hraško, s ktorým sa Para stretával. „Lebo ak vypovedal inak ako Para, tak pôjdu všetci dop*če. Som na to niekoľkokrát upozorňoval, že sa treba zosúladiť,“ písal Kočner Bödörovi začiatkom júna 2018.

Napokon si poňho policajti prišli osobne a advokáta Paru zadržali a obvinili až túto stredu.

Stretnutia na chate

Súčasťou uznesenia o obvinení Paru sú aj citáty z odpočúvania poľovníckej chaty pri Leviciach, na ktorej sa stretávali politici Smeru, Miroslav Bödör a aj advokáti Para a Pavol Gašpar. Za konkrétne stretnutia advokát nie je stíhaný, vyšetrovateľ citovanými rozhovormi zrejme iba demonštruje, že Para sa aktívne stretával s ľuďmi zo Smeru aj z okolia Bödörovcov.

„Bol s nimi v kontakte, nevynímajúc v danom prípade aj jeho vedomosť o tejto skupine ako takej z titulu výkonu svojej profesie advokáta,“ konštatuje sa v uznesení.

Mareka Paru zadržali v rovnaký deň ako exministra vnútra. Vo štvrtok špeciálna prokuratúra informovala o návrhu na väzbu pre Roberta Kaliňáka. V súvislosti s Parom vyšetrovateľ žiada väzbu tiež. Prokurátor však zatiaľ nerozhodol, aktuality.sk

X X X

Bulhari v stopách Maďarov. Odmietajú Ukrajine dodávať zbrane

 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požiadal v stredu Bulharsko, aby sa pridalo k iným západným krajinám a poslalo Ukrajine vojenskú pomoc. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

 Ukrajina opakovane žiada krajiny EÚ a NATO o dodávky vojenskej pomoci odvtedy, čo ju 24. februára napadlo Rusko. Bulharsko, ktoré má dlhodobo blízke vzťahy s Ruskom, jej však takúto pomoc zatiaľ poskytnúť odmieta. AP pripomína, že Bulharsko spoločne s Maďarskom sú tak jedinými členskými krajinami EÚ, ktoré dosiaľ neboli ochotné Ukrajine poslať zbrane.

„Bulharská vláda aj bulharský parlament veľmi dobre vedia, aké sú ukrajinské požiadavky… Keď bojujete vo vojne, potrebujete všetko; od nábojov až po vojenské lietadlá. Rovnaký zoznam (požiadaviek) sme zaslali všetkým členom NATO,“ povedal Kuleba po stretnutiach, ktoré v stredu absolvoval v bulharskom parlamente.

AFP pripomína, že šéf ukrajinskej diplomacie pricestoval v pondelok neskoro večer na trojdňovú návštevu Bulharska, ktoré je veľkovýrobcom munície, protitankových striel a ľahkých zbraní.

Bulharsko zároveň patrí k hŕstke východoeurópskych krajín disponujúcich sovietskymi stíhačkami typu MiG-29, o ktorých dodanie Kyjev dlhodobo žiada, keďže s nimi vedia lietať ukrajinskí piloti.

Kuleba diskutoval o požadovanej vojenskej pomoci ešte v utorok s bulharským premiérom Kirilom Petkovom aj bulharským ministrom obrany Dragomirom Zakovom, informovala v stredu bulharská ministerka zahraničných vecí Teodora Genchovská. V stredu ráno sa následne stretol aj s bulharským prezidentom Rumenom Radevom.

Poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine blokuje Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá sa vyhráža, že v prípade akejkoľvek takejto zásielky odíde z vládnej koalície.

Predsedníčka BSP a súčasná bulharská ministerka hospodárstva Kornelia Ninová, ktorá kontroluje povolenia na vývoz zbraní, opakovane uviedla, že kým bude vo vláde, na Ukrajinu nebude z Bulharska vyvezený „ani jediný klinec“.

„Rešpektujeme politickú situáciu v Bulharsku a necháme na tamojšej vláde a parlamente, aby sa rozhodli, kedy a ako pomôžu Ukrajine,“ povedal Kuleba. „Chcem však ešte raz zopakovať: tí, ktorí sú neochotní, vyslovujú sa proti dodávkam zbraní a iného vojenského materiálu na Ukrajinu, v skutočnosti podporujú ruskú agresiu a vraždenie našich občanov,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová: Kríza môže dať priestor na využívanie obnoviteľných zdrojov energie

Krízová situácia vyvolaná vojnou na Ukrajine môže byť priestorom na dôsledné využitie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na energetickú efektivitu, napríklad v oblasti obnovy budov. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá vo štvrtok otvorila v Ríme biznis fórum, tvorené približne 20 slovenskými firmami a 30 podnikateľmi z Talianska.

Medzi firmami sa podľa nej črtá spolupráca napríklad v oblasti batériových úložísk a v iných témach, ktoré súvisia so zelenou ekonomikou. „Musíme diverzifikovať zdroje. To je výzva, ktorej čelí teraz celá EÚ, pokiaľ ide o závislosť napríklad od ruského plynu,“ vyhlásila Čaputová.

Potenciálne krízovú situáciu podľa nej môžeme využiť aj na to, aby sme sa venovali dôsledne napríklad obnoviteľným zdrojom energie. „Toto považujem za veľkú šancu jednak na napĺňanie našich ambícií, aby sme boli uhlíkovo neutrálna krajina do roku 2050. Sú na to alokované aj zdroje v pláne obnovy,“ konštatovala prezidentka.

V Ríme sa uskutočnilo aj stretnutie medzi zástupcami orgánov spravodlivosti a vymožiteľnosti práva oboch krajín. „Témou bol boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Pre slovenskú stranu bola inšpirácia aj to, ako postupujú pri zaisťovaní majetku a vynucovaní európskych sankcií,“ ozrejmila Čaputová. Dodala, že taliansku stranu zaujímali slovenské riešenia, konkrétne register konečných užívateľov výhod a register partnerov verejného sektora.

Čaputová sa počas oficiálnej návštevy Talianska stretla aj s predsedníčkou Senátu Mariou Elisabettou Albertiovou Casellatiovou. Zhodli sa, že v súčasnej geopolitickej situácii najmä v kontexte konfliktu na Ukrajine je veľmi dôležitá jednota EÚ, aktuality.sk

X X X

Kiska: Fico hrubo zneužíval svoju funkciu na likvidáciu politických súperov

 O vine lídra Smeru a expremiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka môže podľa bývalého prezidenta SR Andreja Kisku rozhodnúť iba súd. Myslí si však, že škody na spoločnosti a na vnímaní spravodlivosti na Slovensku sú už obrovské.

 Kiska tvrdí, že na čele Slovenska stál 12 rokov premiér, ktorý hrubo zneužíval svoju funkciu na likvidáciu politických súperov. „Pomáhal mu pritom nielen minister vnútra, ale aj mnohí ďalší vysokí štátni úradníci či dokonca mafiáni,“ vyhlásila bývala hlava štátu.

Deklaruje, že on vo svojej funkcii verejne odhaľoval pochybenia, kritizoval a apeloval. Preto sa mu, ako tvrdí, snažili pomstiť a vydierať ho. „Vtedy boli presvedčení, že sú nedotknuteľní, ale ich istota a arogantné úsmevy sa pod vplyvom strachu zmenili na agresívne útoky,“ uviedol Kiska s tým, že tieto útoky sa budú ešte stupňovať.

Voči Ficovi a Kaliňákovi, ako skonštatoval, necíti hnev a ani osobné zadosťučinenie. „Cítim skôr smútok z toho, do akej priepasti sa prepadla spravodlivosť v našej krajine,“ vyhlásil bývalý prezident.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil Fica s Kaliňákom zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

Fico vo svojej reakcii uviedol, že v jeho obvinení je „vymyslený príbeh“ o tom, ako mal vraj vytvoriť zločineckú skupinu, ktorá mala škodiť Kiskovi, súčasnému ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO) a súčasnému predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina).

Líder Smeru tvrdí, že je obvinený preto, lebo bol v rokoch 2006 – 2018 predsedom vlády a nahlas hovoril o daňových podvodoch Matoviča a Kisku. Zoznam poškodených je podľa neho dôkazom, že ide o politický revanš./agentury/

X X X

Čierne stavby: Reštauračná terasa v historickom centre nemá povolenie

Terasa, na ktorej sa cez víkendy konávajú svadby a oslavy, má so susedným rodinným domom spoločný múr.

Prestrešená terasa v historickom centre Spišskej Novej Vsi, nachádzajúca sa vo dvore reštaurácie, vyrástla bez bez stavebného povolenia. Näjma cez víkendy sa tam podľa miestnych konali oslavy a svadby, trvajúce nezriedka do skorého rána. Obyvatelia susedného rodinného domu upozornili na hluk a rušenie nočného pokoja.

O nezákonnosti stavby, ktorej príbeh sa začal písať pred takmer desiatimi rokmi, rozhodol v minulosti Krajský pamiatkový úrad v Košiciach i stavebný úrad v Spišskej Novej Vsi. Stavebník medzičasom požiadal o dodatočné stavebné povolenie. Pamiatkarmi mu dali súhlas až na v poradí tretí projekt. Kontroverzné priestory však stále stoja a dodnes ich možno nájsť v ponuke na prenájom na domovskom webe reštaurácie i sociálnej sieti.

V srdci historického centra

Vlastníkom pozemku i domu, kde sa nachádza reštaurácia s prestrešenou terasou, je podľa katastra nehnuteľností Stanislav Dunčko. Na webovej stránke reštaurácie je však ako prevádzkovateľ uvedený Matúš Dunčko. Práve on podľa zdroja Aktuality.sk začal v roku 2013 s výstavbou prestrešenej terasy.

Zuzana Krajňáková z referátu stavebného poriadku mestského úradu v Spišskej Novej Vsi potvrdila, že výstavba začala bez príslušného povolenia.

„O spornom prestrešení dvora možno konštatovať, že je v rozpore s platnými zásadami pamiatkovej ochrany, konkrétnejšie s požiadavkami zásad na úpravy dvorov meštianskych domov v pamiatkovej zóne,“ doplnil odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Róbert Kiráľ.

Reštauračná budova sa nachádza na Zimnej ulici v Spišskej Novej Vsi. Je súčasťou pôvodnej radovej zástavby meštianskych domov a patrí dohistorického jadra mesta. Pôvodné renesančné stavby prešli postupne klasicistickou i novodobou prestavbou. Napriek socialistickej výstavbe, ktorá oklieštila pôvodné pozemky domov, sa podarilo zachovať historický charakter objektov.

„Úprava zadného južného krídla, realizovaná v rokoch 2013 až 2014, zmenila tradicionalistický charakter stavby úpravou tvaru strechy z valbovej na strechu so štítmi,“ upozornili pamiatkari vo svojom stanovisku.

Nový návrh u pamiatkarov

Ako vo väčšine prípadov pôvodne čiernych stavieb, aj tentoraz požiadal stavebník o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Stalo sa tak v roku 2015. Stavebný úrad potvrdil, že začal konanie o dodatočnom povolení stavby ex offo. Vykonal aj štátny stavebný dohľad.

Od vlastníka žiadal doplnenie dokumentov vrátane súhlasného stanoviska pamiatkarov. Tí však vyjadrili nesúhlas so súčasnou podobou objektu, nachádzajúcom sa vo dvore reštaurácie.

Majiteľ následne podal na pamiatkový úrad viacero návrhov realizácie, ktoré mali vyhovieť požiadavkám danej lokality. Prvý návrh z roku 2015 označili pamiatkari za nezrealizovateľný. Druhý z roku 2018 schválili, no vlastníkovi sa nepozdával. V roku 2021 bol schválený tretí projekt. Stavebník by mal však existujúcu terasu odstrániť.

Nočný (ne)pokoj

Viacerí obyvatelia Spišskej Novej Vsi tiež upozornili, že v zastrešenej časti dvora sa najmä cez víkendy konajú svadby či oslavy. Dôkazom sú i fotografie na profile reštaurácie na sociálnej sieti.

Susedia požiadali, aby majiteľ nevyužíval časť prevádzky, kým nebude legálna. „Poslali sme niekoľko listov na stavebný úrad, hygienu i políciu, kde sme uvádzali, že stavebník nedodržiava všeobecné záväzné nariadenie a ruší nás hlučnými oslavami a svadbami do ranných hodín,“ doplnila suseda.

Podnet dostala v roku 2021 aj Generálna prokuratúra, ktorá ho podľa hovorkyne Jany Tökölyovej postúpila Krajskej prokuratúre v Košiciach a Okresnej prokuratúre v Spišskej Novej Vsi. Krajská prokuratúra porušenie zákona nezistila a podnet v roku 2021 odložila.

Okresná prokuratúra sa zaoberala postupom stavebného úradu v Spišskej Novej Vsi. V šetrení identifikovala nečinnosť a prieťahy. Lehota na doloženie dokladov, ktoré mal stavebník zaslať stavebnému úradu, bola totiž opakovane predlžovaná. „Prokurátor podal v máji 2021 upozornenie pre nezákonný postup, ktorému bolo vyhovené,“ dodala Tökölyová.

Na okresnej prokuratúre skončil v septembri aj ďalší podnet, týkajúci sa postupu stavebného úradu po upozornení prokurátora. V tomto prípade nezistila okresná prokuratúra porušenie zákona.

Stále nové lehoty

Pracovník stavebného úradu vykonal vlani v septembri štátny stavebný dohľad. „Pri miestnom šetrení na predmetnej stavbe v riadnom pracovnom čase pracovníka bolo zistené, že priestory stavby nie sú prístupné verejnosti a nie sú užívané,“ stojí v dokumente, ktorý má redakcia k dispozícii.

Úradné hodiny stavebného úradu sa rôznia podľa jednotlivých pracovných dní. V zásade však začínajú o ôsmej ráno a končia buď o 16:30, 15:30 alebo 14:00. Oslavy a svadby sa však štandardne konajú počas víkendov, teda v čase, keď úradníci nepracujú.

Stavebný úrad aktuálne čaká, kým majiteľ doloží požadovanén dokumenty. Ide o projektovú dokumentáciu, stanoviská hygienikov, hasičov a ochranárov, doplnenie stavebnotechnického riešenia a účelu využitia.

„Akj stavebník nedoloží požadované doklady v stanovenom termíne, bude vydané rozhodnutie o odstránení stavby,“ upozornila uzana Krajňáková z referátu stavebného poriadku mestského úradu v Spišskej Novej Vsi.

Verdikt dodnes nepadol. V roku 2020 požiadal stavebník o predĺženie lehoty na dodanie dokumentov celkovo trikrát. V jednom prípade argumentoval zámerom realizovať podobu stavby pred jej odstránením. V druhom prípade zasa tvrdil, že po dohode s pamiatkovým úradom v Levoči sa rozhodol pre zmenu projektu. V júni 2021 konanie predĺžili o ďalších 180 dní.

V januári 2022 si stavebník vypýtal ďalších 180 dní. Tentoraz sa odvolal na pandémiu koronavírusu. V žiadosti o dodatočné povolenie už nespomenul iba zlegálnenie zimnej záhrady. Podľa rozhodnutia stavebného úradu žiadal povolenie aj na „zobytnenie podkrovia v južnom krídle objekt“.

Stavebný úrad poskytol lehotu 90 dní. Na dokumente je však dátum 21. marca 2022 a lehota plynie od jeho doručenia, aktuality.sk

X X X

Ruského oligarchu s rodinou našli mŕtvych v prenajatej vile v Španielsku

 Bývalého vrcholového manažéra ruského plynárenského gigantu Novatek Sergeja Protoseňu, jeho manželku a dcéru našli mŕtvych v prenajatej vile v Španielsku.

 Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na španielske médiá.

Ako uviedla španielska polícia, 55-ročného milionára našli obeseného, zatiaľ čo jeho manželka a dcéra boli dobodané. Došlo k tomu 19. apríla a miestom činu bola vila v prímorskom letovisku Lloret de Mar neďaleko Barcelony.

Polícia údajne preveruje dve možné verzie: podľa prvej Protoseňa zabil svoju manželku a dcéru a potom sa obesil; podľa druhej verzie zatiaľ neznámy páchateľ zabil celú rodinu a potom zinscenoval miesto činu tak, aby zodpovedalo vraždám a samovražde, uviedol španielsky spravodajský portál Telecinco.

Protoseňa, bývalý hlavný účtovník spoločnosti Novatek, bol členom predstavenstva tejto energetickej spoločnosti. Jeho majetok sa odhadoval na približne 400 miliónov eur. So svojou rodinou žil prevažne vo Francúzsku, do Španielska údajne pricestovali na veľkonočnú dovolenku.

Dňa 19. apríla našli v rodinnom dome v Moskve zavraždenú rodinu bývalého viceprezidenta banky Gazprombank Vladislava Avajeva. Podľa predbežnej verzie vyšetrovateľov Avajev zastrelil svoju manželku a 13-ročnú dcéru a potom spáchal samovraždu. Podľa Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, ktorý sa týmto prípadom zaoberá, mohla byť motívom činu žiarlivosť a rodinné nezhody./agentury/

X X X

Začala sa vlna protestov. Hovorte s nami, odkazujú vláde odborári

 Začnite sociálny dialóg, vyzvali odborári vládu. Odkazujú jej, že prijaté opatrenia, ktoré majú kompenzovať vlnu zdražovania, sú slabé.

 Stovky ľudí v Košiciach protestovali, pretože sa im prijaté vládne opatrenia, ktoré majú kompenzovať vlnu zdražovania, zdajú slabé. Ďalšie protesty sa postupne uskutočnia v Žiline a Trnave, uvažuje sa aj o pochodoch v ďalších mestách

Šéf odborárov Marián Magdoško hovorí, že Slovensko je v situácii, keď zamestnávatelia a zamestnanci ťahajú za jeden povraz. Napríklad pri výzve, aby sa krajina neodpojila od dodávok plynu z Ruska.

Vo štvrtok po 15. hodine sa pred košickým hotelom Centrum začali schádzať účastníci protestného mítingu v rámci kampane Zastavme rozvrat sociálneho štátu. Organizátormi boli OZ KOVO v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov (KOZ), Jednotou dôchodcov na Slovensku a Asociáciou slovenských kúpeľov. Takto chcú prinútiť vládu prijať riešenia na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie občanov. Išlo o prvý zo série chystaných mítingov.

Stovky ľudí sa po 16. hodine vybrali v sprievode od hotela k Dolnej bráne, kde už boli pripravení rečníci. Nechýbali medzi nimi prezident Konfederácie odborových zväzov Magdoško, predseda OZ KOVO Emil Machyna, ale aj Valéria Pokorná z Jednoty dôchodcov na Slovensku.

„Kto ste počúvali tlačovú besedu vlády, viete, že sme zas dostali veľkú facku. Čakali sme, že dostaneme nejaké príspevky k dôchodkom, žiaľbohu, nepodarilo sa. Zostali sme úplne na konci a nedostaneme nič,“ skonštatovala Pokorná.

Zdôraznila, že vláda dôchodcom zobrala všetky výhody. „Musíme začať bojovať naozaj vážne, držte palce, aby sme nejakým spôsobom uspeli, aby dôchodcovia neboli na príťaž celej spoločnosti. Ak dostaneme 13. dôchodok v júni alebo v júli, budeme požadovať 14. dôchodok,“ uviedla poverená predsedníčka Jednoty dôchodcov na Slovensku.

Odborári chcú s vládou rokovať napríklad o dôchodkovom strope, príplatkoch za nočné zmeny či o kompenzácii rastúcich nákladov na potraviny či energie.

Jednota dôchodcov na Slovensku zasa požaduje trojpercentnú mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a vládou navrhovaný presun termínu 13. dôchodku na leto nepovažuje za kompenzáciu rastúcich nákladov. Na stretnutiach preto chcú vyjadriť občiansku nespokojnosť a upozorniť na to, ako sa správa táto vláda.

Dva roky vládnutia podľa nich priniesli chudobu, neistotu, ekonomické a sociálne pnutie a ľudia majú strach z budúcnosti. Požadujú, aby vláda prijala razantné opatrenia proti zdražovaniu a nie paškvil, ktorý prišiel vo štvrtok z vlády a pomohla všetkým domácnostiam na Slovensku. „To čo nám vláda ponúkla, je iba žobračenka,“ vyhlásil Machyna.

Rečníkov prerušoval potlesk, piskot, ale aj výkriky s požiadavkou na vyhlásenie generálneho štrajku či pokrikmi hanba. „My ako zamestnanci platíme najviac daní. Prvý raz zo mzdy a potom ako spotrebitelia v obchodoch vo forme DPH a spotrebnej dane. Myslím si, že to si naša vláda neuvedomuje,“ povedal Magdoško.

Opýtal sa prítomných, či majú pocit, že sa niečo zlepšilo v zdravotníctve, školstve, polícii, súdnictve. Dav zborovo odpovedal nie. „Väčšina odborových zväzov je v štrajkovej pohotovosti,“ dodal.

Upozornil, že rastie sociálne napätie a ministri sa len hádajú ako psy o každé euro. Vláda podľa neho musí čo najskôr začať sociálny dialóg. V opačnom prípade hrozí, že situáciu prevezme do svojich rúk ulica. Svoj prejav ukončil skandovaním: „Štrajk, štrajk, štrajk!“

Prezident KOZ skonštatoval, že prehlbujúca sa sociálna kríza dokonca zbližuje odborárov a zamestnávateľov. „Po vzore nemeckých odborov, ktoré postupujú zajedno s podnikateľmi a postavili sa proti okamžitému odpojeniu sa od ruského plynu, sa zintenzívňuje aj dialóg medzi slovenskými odborármi a majiteľmi fabrík. Spoločný záujem udržať výrobu a zamestnanosť ustupuje aspoň načas odvekým sporom o výšku mzdy či pracovné podmienky,“ povedal Magdoško.

Na proteste sa zúčastnili aj niektorí predstavitelia politických strán. Medzi nimi nechýbali zástupcovia Smeru, extrémistickej ĽS NS či Hlasu. „Prišli stovky ľudí, ktorí ledva prežívajú, pretože táto vláda na nich útočí, hoci nechcú nič mimoriadne, iba spokojne žiť, ako si to zaslúžia a nepatriť medzi najchudobnejších v Európe. Držme si palce, aby sme túto vládu poslali do zabudnutia, čím skôr a navždy,“ povedal Košičan Richard Raši (Hlas) po proteste.

Týmto zhromaždením odštartovala séria protestov v troch slovenských mestách. Po Košiciach vyjdú do ulíc 30. apríla ľudia v Žiline a ďalší protest by mal byť 7. mája v Trnave./agentury/

X X X

Kauza Veľký Slavkov: Spory o pozemky pod akvapark, hotel či golf dosiahli 240 miliónov

Spor medzi schránkovou firmou a Slovenským pozemkovým fondom pôvodne riešil popradský súd. Až po presune kauzy do Prešova sa otočil v prospech fondu. Právny zástupca štátneho pozemkového fondu Michal Miškovič hovorí aj o lobistických tlakoch.

VEĽKÝ SLAVKOV: Kauza známa ako Veľký Slavkov sa na slovenských súdoch ťahá už takmer 14 rokov. Pôvodne v nej firmy popradského podnikateľa a zverolekára Romana Antala žalovali Slovenský pozemkový fond v troch sporoch o náhradu škody.

V kauze tak ide v troch žalobách voči štátnemu pozemkovému fondu celkovo o 100 miliónov eur plus úroky. Dokopy žalovaná čiastka v súčasnosti presahuje vrátane úrokov astronomickú čiastku 240 miliónov eur.

Krajský súd v Prešove naposledy v utorok 15. februára 2022 zamietol odvolanie žalobcu, britskej schránky Digital Floor, voči rozsudku Okresného súdu v Prešove z 30. novembra 2020.

Pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov, v spore zastupujú advokátske kancelária Michala Mandzáka a Michala Miškoviča. Právnym zástupcom britskej schránky, v ktorej ako štatutárny riaditeľ figuruje neznámy Gruzínec Giorgi Udzulashvili, je aktuálne bývalý minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál.

 X Aj tretí zo sporov z kauzy Veľký Slavkov sa prikláňa na stranu Slovenského pozemkového fondu. Aký je zatiaľ posledný verdikt súdov?

V spore, ktorý bol rozhodnutý na Krajskom súde v Prešove 15. februára 2022, je žalovaná istina najvyššou zo všetkých troch sporov týkajúcich sa kauzy známej ako Veľký Slavkov. Spolu s príslušenstvom ide o viac ako 120 miliónov eur. Pôvodne žalovaná suma bola vo výške 60 miliónov eur, ale za tie roky naťahovania na súdoch narástla o úroky na dvojnásobok. Nárok žalobcu má spočívať v náhrade škody, ktorá mu mala byť spôsobená Slovenským pozemkovým fondom. Krajský súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu v Prešove, ktorý žalobu zamietol, a tým sa teda stotožnil s argumentáciou obhajoby. Tá stojí na tom, že žiadne škody nevznikli a pohľadávky, ktoré si uplatňuje žalobca, neexistujú.

X Na základe čoho mali údajné škody vzniknúť?

Zjednodušene to malo byť tak, že jednotlivé nároky žalobcov boli postavené na tom, že došlo k zmareniu investičných zámerov. Pri žalobe s istinou vo výške 60 miliónov eur mala firme vzniknúť škoda tým, že na predmetných pozemkoch nezrealizovala investíciu do akvaparku a golfového ihriska. Pri ďalších dvoch sporoch so žalovanými istinami za 32 a 16 miliónov eur šlo o hotel a apartmány a ďalšie investície.

X Čím celá kauza odštartovala?

Pôvodne za tým celým stál miestny lobista a podnikateľ Roman Antal. Ak máte vydané územné rozhodnutie vzťahujúce sa aj na nejaký pozemok, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond, tak ten je zo zákona povinný vám takýto pozemok odpredať. Táto kauza sa na súdoch ťahá od roku 2008, ale reálne začala už o rok a pol skôr. Antalove firmy sa tam naťahovali s pozemkovým fondom dovtedy mimosúdne. Jeho spoločnosti požiadali o predaj pozemkov v katastri obce Veľký Slavkov. Slovenský pozemkový fond však napísal stanovisko, že nespĺňajú podmienky na predaj pozemkov, a že v tom čase bol zároveň na fonde predaj akýchkoľvek pozemkov pozastavený. To bolo v roku 2007. Tá odpoveď je založená aj v súdnom spise. Napriek tomu spoločnosti AR Park a AR Golf začali tvrdiť, že pozemkový fond im sľúbil pozemky predať, hoci to nebola pravda. Nesplnili totiž zákonné podmienky na odpredaj pozemkov.

X Keď ich nesplnili, prečo teda pozemkový fond žalovali?

Mne tá situácia pripomína násilné vykopnutie zatvorených dverí. Firmy sa totiž rozhodli podať žaloby a na súdoch sa domáhali odškodnenia. Na súdoch to začalo byť veľmi zaujímavé. Miestne príslušným súdom bol pôvodne Okresný súd v Poprade. Na základe neskorších námietok zaujatosti a po sťažnostiach na prieťahy v konaní boli spory rozhodnutím prešovského Krajského súdu z Popradu odňaté a presunuli sa na Okresný súd do Prešova. Pôvodne práve v spore o náhradu škody vo výške 60 miliónov eur rozhodol popradský súd tak, že ju žalobcovi priznal. Až po odňatí veci do Prešova sa celý spor otočil v prospech pozemkového fondu.

X Prečo tieto spory popradským sudcom vzali?

Tam boli vážne pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti popradských sudcov. Neskôr už to boli nie iba indície, bolo to už pomaly v rovine dôkazov, že viacerí z nich boli známi a kamaráti Romana Antala. Pracovala mu tam aj jeho spolužiačka. Z krokov žalujúcich firiem bolo zjavne vidieť, že si boli absolútne istí, že na tých súdoch sa to vybaví. Samotná žaloba bola právny nezmysel. Z nej dokonca vyplývalo, že nárok na náhradu škody nikdy nevznikol. Tvrdili v nej, že na investíciu si firmy mali vziať úver. Zlyhaný úver bol aj predmetom jednej zo žalôb proti fondu. Aby bol Slovenský pozemkový fond zodpovedný za žalované údajné škody, škody na strane žalobcu by najskôr museli skutočne vzniknúť a to v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany pozemkového fondu v súvislosti s porušením zákonnej povinnosti, ktorú fond mal. A to sa nikdy nestalo napriek tomu, že v žalobách sa snažili tento dojem vytvoriť.

X O čo v kauze ide

Jedná sa o súdne spory vyplývajúce z údajne zmarenej investície kasína s hotelom a golfovým ihriskom OKKO G.E.R. pod Vysokými Tatrami na parcelách s rozlohou 200 hektárov.

Z nezáväzného oznámenia pozemkového fondu, ako sa postupuje pri predaji pozemkov, spoločnosti AR Park, ARent či ARGolf vyvodili, že šlo o záväzný prísľub k odpredaju pozemkov, ktorý následne pozemkový fond nesplnil.

Tým, že fond pozemky vydal reštituentom, mal spomínaným spoločnostiam spôsobiť škodu spočívajúcu v zmarení investície do jej biznis plánu. Nároky, ktoré boli viackrát postúpené a ktorých aktuálnym vlastníkom je londýnska firma Digital Floor registrovaná vo Veľkej Británii, pozemkový fond považuje za fiktívne.

V celej kauze bežali celkom tri súdne spory. Dve žaloby firmy proti Slovenskému pozemkovému fondu – jednu o 16 miliónov eur a druhú o viac ako 23 miliónov eur – už na súde štát vyhral. V hre je tak ešte bitka o najväčší balík štátnych peňazí – 60 miliónov eur.

X Čím si vysvetľujete taktiku žalobcov?

Zjavne si boli v začiatkoch istí, že súdy žalované nároky potvrdia. Tomu sa podarilo zabrániť na základe právnych krokov, ktoré ešte v začiatkoch sporov podnikol advokát pozemkového fondu Michal Mandzák a jeho advokátska kancelária. Mandzák usilovne podával napríklad námietky na prieťahy v konaní na rôzne stupne súdov. Ak by súdy za bežných okolností rozhodovali nestranne a objektívne, tak tieto kauzy sú právoplatne do roka skončené a neťahajú sa už takmer 14 rokov. Ten nárok je úplný výmysel a nikdy neexistoval. Nemohol ani vzniknúť takým spôsobom, akým je opísaný v žalobách. V tomto prípade by som sa nebál toto konanie označiť za čistý podvod na Slovenský pozemkový fond. Doslova sa chcel niekto priživiť na pozemkovom fonde a vytiahnuť z neho v tom čase miliardy slovenských korún. Tie spory skôr vnímam v rovine veľkých lobistických tlakov.

X Akú rolu zohral v kauze Veľký Slavkov lobing?

Pôvodná žaloba je napísaná veľmi jednoducho na doslova pár strán papiera. Neskôr ju žalujúca strana rozširovala a dopĺňala. Nechcem špekulovať, ale dve z troch žalôb sa zásadným spôsobom pohli až po posledných parlamentných voľbách, čo nepovažujem za náhodu. Môj súkromný názor je taký, že v súčasnosti si už niektorí sudcovia nedovolia účelovo rozhodovať a doslova ohýbať právo s vedomím, že budú niekým následne prikrytí, že sa im nič nemôže stať, a že všetci sú niekoho kamaráti. To bolo veľmi dobre vidieť na Okresnom súde v Prešove, kde vec pojednávala mladá sudkyňa, ktorej rozhodnutie vo veci malo hlavu a pätu, bolo odborne právne veľmi dobre odôvodnené a vysvetlené. Zjavne sa nebála a rozhodla podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Aby však nevznikla nejaká dezinterpretácia, alebo nebolo moje vyjadrenie vnímané nesprávne, som toho názoru, že 95 sudcov sudcov sú slušní a čestní ľudia, ktorým na svojej práci záleží a nedajú sa ničím a nikým ovplyvniť, rozhodujú podľa zákona. Problémom je tých zvyšných päť percent, ktorí svojou činnosťou neprispievajú k dôvere v právny štát ani náhodou.

X Čím vás rozsudok Okresného súdu v Prešove „príjemne“ prekvapil?

Sudkyňa hodnotila žalobu čisto z právnej stránky a jej rozsudok bol veľmi dobre zdôvodnený. Nevznikla tak absolútne žiadna pochybnosť o tom, že nárok žalobcu na náhradu škody nikdy neexistoval. Vypracovanie rozsudku pri tejto 60-miliónovej žalobe preto trvalo pomerne dlhú dobu – asi tri mesiace.

X V pozícii advokáta žalobcu sa objavil bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál. Štatutárom britskej schránkovej firmy, ktorá v spore vystupuje, je neznámy Gruzínec. Ako celú situáciu čítate?

S týmito domnelými pohľadávkami proti Slovenskému pozemkovému fondu sa obchodovalo a ich majitelia chcú ostať v anonymite. Na pojednávaní, kedy žalobu sudkyňa Okresného súdu v Prešove zamietla, advokát protistrany Gábor Gál povedal, a na to sú štyria svedkovia, že „ešte sme neskončili“. Očakávam preto, že aj tento spor skončí na Najvyššom súde. Uvidíme do kedy a s akým výsledkom sa to bude naťahovať. Michal Mandzák robil aktívne kroky proti tlakom lobistických skupín, ktoré stoja v pozadí žalobcov, čo sa mu aj darilo. Zrejme si však aj pôvodní sudcovia po voľbách uvedomili, že takto sa ďalej nedá. Zrazu sa začalo pojednávať a jednotlivé žaloby boli postupne zamietané.

 X V súvislosti s kauzou Veľký Slavkov súdy odsúdili vtedajšieho námestníka pozemkového fondu Branislava Brízu. Pomohlo to pri žalobách?

V zásade to pomohlo, ale práve aj žalobca operoval s tým, že Bríza bol odsúdený a to v tom zmysle, že im nárok na pozemky patril. Pozitívnym signálom bolo, že v trestnom konaní vypovedali zamestnanci pozemkového fondu proti nemu a snažili sa pracovať v prospech štátu v tom zmysle, aby škoda nevznikla. Trestné konanie by bez výpovedí zamestnancov neskočilo tak, ako skončilo – podaním obžaloby a odsúdením. Mne to bolo ako právnikovi sympatické, že bojujú za to, aby pozemkový fond o žalované sumy neprišiel.

X V akom štádiu sú ostatné dve žaloby?

Pri žalobe o náhradu škody vo výške 16 miliónov eur protistrana zmeškala o jeden deň lehotu na podanie odvolania, čiže tento spor je právoplatne ukončený v prospech pozemkového fondu. Pri žalobe o náhradu škody vo výške 32 miliónov eur, kde bol pozemkový fond takisto procesne úspešný v celom rozsahu, bol využitý mimoriadny dovolací prostriedok. O ňom bude rozhodovať Najvyšší súd. V rámci toho sme podali námietku zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu Martinovi Vladikovi. Ten je členom senátu, ktorý o veci rozhodne.

X Na čo konkrétne v námietke poukazujete?

Namietaný sudca je bývalým sudcom Okresného súdu v Poprade, a preto sa dôvodne domnievame, že sa osobne pozná s bývalým sudcom tohto súdu Štefanom Zoričákom. Sudca Zoričák bol v minulosti z prejednávania a rozhodovania veci proti žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu vylúčený, a to spoločne so všetkými ostatnými sudcami Okresného súdu v Poprade. Dôvodom bol fakt, že syn sudcu Zoričáka je bývalým štatutárom pôvodného žalobcu v spore. Zároveň si myslíme, že s ohľadom na pôsobenie sudcu Martina Vladika na popradskom súde a s bydliskom v Poprade sa osobne pozná aj so svedkom v kauze – podnikateľom Romanom Antalom. Sudca Vladik sa však z konania nevylúčil, necíti sa byť zaujatý.

X Ak by pozemkový fond na súdoch prehral a musel by zaplatiť, aký scenár by nasledoval?

Hypoteticky predpokladám, že by nastúpilo exekučné konanie a následne exekúcia. Z exekučného poriadku nie je jasné, či Slovenský pozemkový fond má alebo nemá exekučný imunitu. Mám vedomosť o tom, že sa pripravuje novela exekučného poriadku, ktorá túto otázku rieši. Fond má síce svoj rozpočet, ale ten je naviazaný na štátny rozpočet. Zatiaľ sa nám súdy darí v iných exekučných konaniach presviedčať, že nie je možné exekuovať finančné prostriedky, ktoré má na účte Slovenský pozemkový fond. Na pozemky exekútor nesiahne, pretože ich vlastníkom je Slovenská republika. Pozemkový fond ich iba spravuje. Predmetom exekúcie sú napríklad asi 20-ročné služobné vozidlá, s ktorými sa nedá nakladať. Fond by ich rád odpísal, ale na dopravnom inšpektoráte ich s plombou od exekútora neodhlásite.

X Koľko doteraz stálo pozemkový fond vaše právne zastupovanie v sporoch v kauze Veľký Slavkov?

V dvoch zastupovaných sporoch, ktoré sú v tomto momente právoplatne vyhraté v prospech pozemkového fondu sme vyfakturovali doposiaľ okolo 93-tisíc eur s DPH, z toho za spor, ktorý bol právoplatne rozhodnutý ako posledný v celkovej hodnote žalovanej sumy 120 miliónov eur fond zaplatil približne 45-tisíc eur s DPH. Podľa zmluvy s fondom na spory v kauze Veľký Slavkov dáva naša advokátska kancelária zľavu z tarifných úkonov vo výške 93 percent zo zákonnej sadzby.

X Ako sú na tom iné súdne spory, v ktorých pozemkový fond zastupujete?

Naša kancelária momentálne zastupuje fond celkovo v 80 sporových a trestných konaniach. Od mája 2020, od kedy máme s fondom zmluvu, boli k dnešnému dňu právoplatne vyhraté spory v celkovej hodnote približne 178 miliónov eur, pričom fond nám celkom za zastúpenie v sporoch doteraz vyplatil približne 480-tisíc eur aj s DPH, čo je asi 0,25 percent z celkovej hodnoty žalovaných súm v týchto sporoch, aktuality.sk

X X X

Poľnohospodári: Zelené opatrenia musíme odložiť. Vojna nás tvrdo zasiahla

Je mimoriadne dôležité, aby politici v Európskej únii pochopili, že vojna na Ukrajine zmenila náš svet nielen na niekoľko mesiacov, ale na niekoľko rokov dopredu, hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Momentálne nie je reálne mať lacnejšie potraviny a zároveň dodržiavať zelené pravidlá. Európska komisia by mala v prvom rade odložiť tzv. Green Deal na neurčito, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil MACHO.

 X Tento rok môžu poľnohospodári pestovať plodiny aj na takých plochách, ktoré mali ležať úhorom. Nebude to mať negatívny vplyv na životné prostredie? Európska únia dlhodobo hovorí, že chce byť zeleným lídrom.

S témou využitia voľnej pôdy – pôdy ležiacej úhorom – prichádza Európska komisia a je to jedna z foriem jej reakcie a pomoci reagujúcej na konflikt na Ukrajine. SPPK víta opatrenia, ktoré prijala Európska komisia v súvislosti s vývojom vojny na Ukrajine. Čoraz viac sa ukazuje, akou mimoriadne zásadnou je téma potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti samotnej Európskej únie a jej jednotlivých členských krajín.

X Témou posledných týždňov je potravinová bezpečnosť v Európskej únii. Bruselská organizácia COPA COGECA, ktorá zastrešuje najvýznamnejších európskych farmárov, avizovala, že je nevyhnutné vytvoriť takzvaný potravinový štít.

Aj SPPK zastáva rovnaký názor, a to aj vzhľadom na to, že sme tiež súčasťou európskej organizácie COPA COGECA. Aj podľa nás treba načas odložiť tzv. Green Deal a začať využívať aj tie plochy v Únii, ktoré sú klasifikované ako neprodukčné plochy. Takýmto spôsobom znásobíme potenciál európskeho, a teda aj slovenského poľnohospodárstva v čase, keď nutne potrebujeme posilniť potravinovú bezpečnosť Európanov. Nič nie je kľúčovejšie ako mať dostatok vlastných potravín a v momentálnej situácii sa čo najviac odstrihnúť od závislosti od dovozov. Ak si tie potraviny vieme vyrobiť aj na pôde, ktorú momentálne pre zelené opatrenia nevyužívame, bolo by obrovskou strategickou chybou, keby sme tak neurobili.

Prezident Agrární komory ČR Jan Doležal povedal, že nepotrebujeme európsku zelenú dohodu, ale potrebujeme v tejto chvíli ubezpečiť obyvateľov, že bude dostatok potravín. Máme ich dostatok?

Potravín je momentálne dostatok, to je fakt. Žiaľ, musíme politikov upozorňovať aj na to, z akých zdrojov pochádzajú – pretože konkrétne Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou, sebestačnosť Slovenska vo výrobe základných potravín sa pohybuje niekde na úrovni 40 %. Tento stav priamo odzrkadľuje situácia v obchodoch – kde podiel slovenských agropotravinárskych výrobkov je len na úrovni 40 %, s čím rozhodne nemôžeme byť spokojní.

Našim poľnohospodárom a potravinárom sa nepočúva ľahko ubezpečovanie našich politikov, že potravín je dostatok, keďže sme na jednotnom európskom trhu. V prvom rade chcú naši výrobcovia potravín počuť, že štát realizuje v tejto mimoriadnej situácii aj mimoriadnu formu pomoci najmä pre spracovateľský potravinársky priemysel, ktorá bude priamo reagovať na krízu na Ukrajine a vytvorí predpoklad pre stabilizáciu surovinovej základne pre potravinársky priemysel.

X Rusko a Ukrajina boli obilnicou sveta. Obilie a poľnohospodárske produkty vyvážali hlavne do krajín severnej Afriky. Zvládne toto Európa sanovať?

Úmorie Čierneho mora je jednou z najdôležitejších oblastí na svete pre produkciu obilia a vplyv vojny pocítia najmä tie krajiny, ktoré sú od jeho dovozu najviac závislé –predovšetkým v regióne severnej Afriky a Blízkeho východu. Konkrétne ide napríklad o Egypt a Libanon, kde vo výžive obyvateľstva dominuje chlieb dotovaný vládou.

Aj Albánsko už v úvode vojny varovalo, že z jedálneho lístka chlieb a iné základné potraviny na báze obilia pravdepodobne vypadnú. Hlavná obava v tejto súvislosti je ale z „dominového efektu“, keďže stúpajúce ceny pšenice zasiahnu krajiny, ktoré už čelia inflácii, potravinovej neistote a konfliktom. Spomína sa aj druhá Arabská jar.

X Čo nám ukazujú čísla? Môže prísť k migračnej kríze?

Dovoz z Ukrajiny tvorí 90 % celkového dovozu pšenice do Libanonu, ktorý sa zmieta v hospodárskej kríze s rekordne vysokou infláciou. Ukrajina je hlavným dodávateľom aj pre Somálsko, Sýriu a Líbyu. Rusko zase dodáva Turecku viac ako 70 % pšenice (inflácia v Turecku dosiahla ešte pred ruskou inváziou 20-ročné maximum: 54,4 %). Takmer polovica dovozu pšenice do Tuniska pochádza z Ukrajiny a ruská invázia posunula ceny na 14-ročné maximum (tuniská ekonomika je veľmi krehká v dôsledku inflácie a vysokej nezamestnanosti).

Jemen, v ktorom je od roku 2014 vojna, dováža takmer všetku pšenicu, pričom viac ako tretina pochádza z Ruska a Ukrajiny. Chlieb tu tvorí viac ako polovicu príjmu kalórií v priemernej domácnosti a okolo osem miliónov detí je na pokraji hladomoru. V Egypte je chlieb základnou potravinou a veľká časť pšenice pochádza z Ruska a Ukrajiny. Egypt je krajinou s dlhou históriou politických a sociálnych nepokojov v dôsledku zlých ekonomických podmienok.

Každý jeden dlhotrvajúci vojnový konflikt vedie k väčšej potravinovej neistote a potravinová neistota zvyšuje pravdepodobnosť nepokojov a násilia. Podľa OSN už teraz 283 miliónov ľudí čelí akútnej potravinovej neistote (počas pandémie sa počet zvýšil zo 135 miliónov) a 45 miliónov je na pokraji hladomoru.

Z tohto pohľadu je preto dôležité, aby sa politici zaoberali aj touto alternatívou, ako bude v prípade dlhotrvajúceho vojnového konfliktu Európa čeliť možnému preskupeniu obyvateľstva z tretích – mimoeurópskych krajín.

X Poľnohospodári sa ozývajú, že je nevyhnutné zvýšiť ceny produktov.

Dôvodom avizovaného zvyšovania odbytových cien je zdražovanie v celom spektre komodít, surovín a energií, vďaka ktorým sa vyrábajú potraviny. Ide pritom o pokračovanie inflácie, ktorú zaznamenávame už od minulého roka. Rozhodujúce agrárne komodity ako obilie, olejniny, ďalej hnojivá, obaly/viečka, plechové obaly, papier, fólie, technológie, cena práce, ale aj energie (plyn, elektrina), pohonné hmoty a k tomu následky pandémie koronavírusu a zvýšenej hygieny – to všetko už niekoľko mesiacov dramaticky stúpa na cene a významne tak ovplyvňuje výslednú cenu potraviny, ktorú vyrobia potravinári. Európske a svetové trhy reagujú na konflikt na Ukrajine aj pri komoditách, ako sú hnojivá, olejniny, obilniny.

Ak hovoríme o olejnatých semenách, tak Ukrajina je najväčším producentom slnečnicových semien, pričom odhad produkcie na hospodársky rok 2021/22 je vo výške 17,5 mil. ton, čo predstavuje viac ako 30 % celosvetovej produkcie. Má tiež veľký domáci spracovateľský priemysel, vďaka ktorému vyváža značné objemy slnečnicovej múčky a oleja. Rusko je druhým najväčším producentom slnečnicových semien a tvorí 27 % celosvetovej produkcie.

Zvyšovanie cien pritom nie je prechodné. Vplyv konfliktu na Ukrajine z hľadiska cenotvorby pocítime najmä v apríli a máji.

X Ako sme už spomenuli, Európska komisia podporila farmárov tým, že môžu zasiať na tých plochách, ktoré by ležali úhorom. Stačí takéto opatrenie?

Z nášho pohľadu to určite nestačí. Európska komisia by mala v prvom rade odložiť aplikáciu stratégie – tzv. Green Deal na neurčito. Rovnako treba korektne povedať, že Európska komisia prijala úvodné opatrenia a ďalšie zásadné by mali byť ešte len prijaté. Všetci by sme si mali z dlhodobého hľadiska uvedomiť, že mať stále tvrdšie zelené opatrenia a mať aj lacné potraviny je nedosiahnuteľné. Jednoducho poľnohospodári majú pri zelených opatreniach čím ďalej vyššie náklady a musia ich preniesť do svojich odbytových cien – to je fakt a neubránime sa tomu.

Rovnako nám akosi uchádza fakt, že my sa tvárime, že budeme ešte zelenší, ale mám pocit, že ovzdušiu škodia najmä obrovské zaoceánske lode, ktoré do Európy vozia čím ďalej, tým viac tovaru vrátane potravín. Toto ako keby európski politici nevideli.

X Začiatkom apríla prišlo k podpísaniu spoločného komuniké medzi zástupcami poľnohospodárskych komôr a organizácií V4 či krajín Troch morí. Jedným z bodov je poskytnutie osív, hnojív či prípravkov na ochranu rastlín ukrajinským poľnohospodárom. Požiadali o túto pomoc Ukrajinci?

Toto je skôr otázka na samotné ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce pravda, že SPPK spolu s ďalšími európskymi agropotravinárskymi samosprávami podpísala komuniké z rokovania agropotravinárskych samospráv krajín V4 a krajín regiónu Troch morí. Našu organizáciu však zatiaľ nekontaktoval žiadny zväz, združenie ukrajinských poľnohospodárov. Skôr si myslíme, že prvý kontakt bude smerom na ministerstvo práce. SPPK je v prípade oficiálneho požiadania pripravená reagovať tak, ako sme písali v spomínanom komuniké z rokovania akuality.sk

X X X

Šéfka katalánskej diplomacie: Odmietame podozrenia, že nás podporovalo Rusko. Španieli nás odpočúvajú

V Rusku nemáme žiadnu delegáciu. A keď vypukla táto nespravodlivá agresia na Ukrajine, v Barcelone sme zrušili aj všetky vzťahy s tamojším ruským konzulátom, hovorí pre Aktuality.sk členka katalánskej vlády.

Katalánsko sa už od roku 2017 usiluje o nezávislosť, no vláda v Španielsku to dlhodobo odmieta. V tejto časti krajiny vtedy usporiadali neoficiálne referendum, po ktorom španielska polícia pozatýkala desiatky katalánskych aktivistov a politikov. Mnohým teraz hrozí väzenie.

Z krajiny vtedy utiekol aj vtedajší katalánsky prezident Carles Puigdemont, ktorý sa ako europoslanec ukrýva v Belgicku.

Šéfka katalánskej vlády Victòria ALSINA v rozhovore pre Aktuality.sk odmieta podozrenia, že katalánske hnutie za nezávislosť hľadalo v minulosti pomoc aj v Rusku. Práve Puigdemont nedávno priznal, že do Moskvy osobne vycestoval.

„Ak aj bolo cieľom Ruska rozdeliť Európu, naším cieľom to rozhodne nie je. Už vôbec nemáme záujem udržiavať vzťahy s vojnovým zločincom,“ tvrdí Alsina.

 X Katalánsko pred pár dňami zasiahol škandál, ktorý zarezonoval aj v celej Európskej únii. Ukázalo sa, že až 65 katalánskym politikom a aktivistom sa zjavne nabúrali do telefónov a ovládli ich cez softvér firmy NSO známy ako Pegasus. Boli ste na tom zozname aj vy osobne?

Nebola, vyšetrovanie sa týkalo obdobia medzi rokmi 2017 a 2021, teda predtým, ako som sa stala katalánskou ministerkou zahraničia.

X Váš prezident vyzval španielsku vládu, aby v tejto súvislosti začala osobitné vyšetrovanie. Čo hovoríte na tieto podozrenia?

Že je to bezprecedentný špionážny a masívny útok. Je to dokonca najväčší útok prostredníctvom Pegasusa, aký doteraz potvrdili. Je to rovnako najväčší špionážny útok v Európe za posledné desaťročia.

Telefóny týchto 65 ľudí analyzovala kanadská mimovládka Citizen Lab, ktorá sa zameriava na fungovanie Pegasusu a vie ho odhaliť v infikovaných mobilných telefónoch. Oni potvrdili, že Pegasus sa nachádzal najmenej v 65 mobiloch katalánskych politikov a aktivistov, ktorí sú súčasťou hnutia za nezávislosť. Toto číslo však v skutočnosti môže byť ešte vyššie.

Sú medzi nimi aj štyria bývalí katalánski prezidenti, traja z nich priamo a prezident Carles Puidgemont nepriamo prostredníctvom svojich spolupracovníkov a rodiny. Znepokujúce je aj to, že Pegasus infikoval aj mobily advokátov, ktorí zastupujú stíhaných Kataláncov, a bolo tak ohrozené advokátske tajomstvo medzi právnym zástupcom a klientom.

Toto je taký veľký škandál, že ho treba riešiť aj mimo hraníc Katalánska a Španielska a malo by sa ním zaoberať medzinárodné spoločenstvo, ale aj Európa. A nielen preto, že Katalánci sú občanmi Európskej únie a tento špionážny útok sa odohral v piatich členských štátoch EÚ a zasiahol aj katalánskych europoslancov. Ale aj preto, že tu ide o porušovanie základných hodnôt, na ktorých je postavená spoločná Európa. Európska únia nemôže používať dvojité štandardy, a keď dôjde k porušovaniu jej hodnôt v Poľsku či Maďarsku, tak to riešia, ale keď sa niečo podobné deje v Španielsku, privrú nad tým oči.

X Európsky parlament teraz vytvoril aj špeciálny výbor na prešetrenie tohto škandálu. Vyzerá, že Európska únia vás teraz po dlhšom čase podporila, hoci stále odmieta podporiť nezávislosť Katalánska. Súhlasíte?

Viete, katalánska spoločnosť aj naša vláda v Barcelone bola vždy veľmi proeurópska. Vždy sme oceňovali, že Európska únia sa stavia na stranu dodržiavania základných ľudských práv. Takže budeme veľmi pozorne sledovať, ako teraz bude v Európe vyzerať diskusia o tomto škandále. Európska komisia reagovala veľmi rýchlo a odsúdila to. Ale nebudeme brať odpoveď španielskej vlády ako reálnu odpoveď, kým budú tvrdiť, že o tomto odpočúvaní nič nevedia.

Zatiaľ na to neexistujú dôkazy, ale z toho, čo hovoríte, vyplýva, že španielsku vládu v tomto prípade považujete za obvyklých podozrivých.

Áno. Pretože toto je sotfvér, ku ktorému majú prístup len štáty. A ktorý štát má najväčší záujem o to, aby sa dostal ku konverzáciám ľudí, ktorí sú z prostredia katalánskeho hnutia za nezávislosť?

X Medzi „neobvyklých podozrivých“ by mohlo patriť aj Rusko. Už dlho sa hovorí o tom, že práve Rusko môže mať záujem, aby bol váš boj za nezávislosť úspešný, a to aj bez toho, že by ste s nimi spolupracovali. Jedna bezpečnostná analytička k tomu tvrdí toto: Všade tam, kde sa štiepi Európa, vždy je tam aj Rusko. Denník New York Times teraz prišiel s odhalením, že ešte v roku 2019 cestoval na návštevu Ruska aj vyslanec vášho bývalého prezidenta Carlesa Puigdemonta, istý Josep Alay. O čom mala byť táto návšteva?

Myslím, že z našich činov je jasné, že najbližšie vzťahy sa snažíme udržiavať s Európskou úniou. Dnes udržujeme kontakty už so 63 krajinami, pričom toto číslo za posledné roky narástlo o tretinu.

Ak sa pozriete bližšie na túto sieť, uvidíte, že gro vzťahov udržujeme so západoeurópskymi štátmi, hoci sme v kontakte aj s východnou Európou a Balkánom, Áziou, Afrikou či Amerikou. V Rusku nemáme žiadnu delegáciu. A keď vypukla táto nespravodlivá agresia na Ukrajine, v Barcelone sme zrušili aj všetky vzťahy s tamojším ruským konzulátom. My sme mierové a demokratické hnutie, ktoré bolo vždy na strane ľudských práv.

Spojiť naše mierumilovné hnutie s Ruskom, o to sa snažia najmä niektoré španielske médiá. Chcú uškodiť našej reputácii.

Ale k článku v New York Times. Ten citoval jeden zdroj (správu o európskych spravodajských službách, pozn. red.), ale keď sa vysokého predstaviteľa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella v europarlamente pýtali na tento zdroj, povedal, že o danej správe nevie nič.

X Ale prezident Puigdemont predsa priznal, že jeho emisár Aloy a aj on samotný navštívili Moskvu.

Musela by som sa pozrieť na všetky tie správy bližiše, pretože v tom čase som nebola členkou katalánskej vlády. Ale prezident Puigdemont dal jasne najavo, že tam absolvoval len rozhovory. A keď sa pozriete na jeho parlamentnú aktivitu, dostanete najlepší obraz o jeho podpore (voči Rusku) a čo všetko robil. Podporoval bieloruských disidentov a v parlamente presadzoval veci, ktoré nie sú v záujme Ruska.

X Napriek tomu si myslím, že je legitímna otázka, prečo tam šiel a čo tam robil. Aj keď slovenskí politici v minulosti cestovali do Moskvy, často sme to kritizovali a pýtali sa ich, čo tam presne robia. Čo tam presne Puigdemont robil? Máte nejaké bližšie informácie o tom, prečo sa stretával s ruskými predstaviteľmi?

Viete, lídri všetkých krajín po celom svete vrátane členov španielskej vlády premiéra Pedra Sancheza, ale aj španielskeho kráľa sa v minulosti stretávali s Putinom a usmievali sa pri tom.

 X Posledná vec k Rusku. Možno naozaj nemáte úzke vzťahy s Ruskom, ako tvrdíte. Ale súhlasíte aspoň s tým, že Rusko sa dlhodobo minimálne snaží zneužívať vaše hnutie v záujme dosiahnutia vlastných cieľov?

Nemám žiadne informácie, ktoré by to potvrdzovali. A niečo by som o tom musela vedieť, keďže som hlavnou osobou, ktorá má na starosti medzinárodné vzťahy Katalánska. Ak aj bolo cieľom Ruska rozdeliť Európu, naším cieľom to rozhodne nie je. Už vôbec nemáme záujem udržiavať vzťahy s vojnovým zločincom, ktorý otravuje svojich oponentov a nerešpektuje žiadne ľudské práva.

X Španielska vláda je teraz, rovnako ako každá iná vláda v rámci EÚ, na strane Ukrajiny. Líši sa v niečom postoj vašej vlády v Katalánsku od tej v Madride?

Už od prvého dňa od vypuknutia vojny sme boli jednoznačne za opatrenia proti Rusku a za sankcie, ktoré predstavila Európska únia. Ja osobne som vtedy vyhlásila, že to, čo urobil Putin na začiatku tejto vojny v rámci prvej invázie, bolo v rozpore s princípom práva na sebaurčenie. Pretože my veríme v demokraciu a nie vo vojenské riešenia.

V Katalánsku sme po agresii Ruska okamžite zorganizovali pomoc Ukrajine, hoci nemáme plne v kompetencii udeľovanie azylu, ale môžeme prijímať utečencov a to aj robíme. Posielame tiež financie mimovládkam či medzinárodným organizáciám, ktoré pomáhajú Ukrajincom.

X Asi to nemáte v kompetencii, ale ak by ste mohli, poslali by ste Ukrajincom aj zbrane?

Tú kompetenciu naozaj nemáme. Ale od začiatku sme dali najavo, že katalánska vláda podporí každú pomoc, na ktorej sa dohodne EÚ. Takisto podporujeme aj vyššie kompetencie Únie v oblasti obrany.

X Pred rokom a pol som sa rozprával aj s vaším predchodcom, vtedajším šéfom katalánskej diplomacie Bernatom Solém. Jeho ste nahradili, lebo Španielsko ho už vtedy vyšetrovalo pre podporovanie referenda o nezávislosti Katalánska z roku 2017. Prípad stále nie je uzavretý a je na súde. V akom je štádiu?

Stále nepadol rozsudok, rovnako však stíhajú aj ďalších bývalých starostov v Katalánsku. Môjmu predchodcovi hrozí väzenie, aktuality.sk

X X X

Majú väčšiu cenu živé ako mŕtve. Island plánuje ukončiť kontroverzný lov veľrýb

Island patrí v súčasnosti medzi trojicu krajín, ktoré lovia veľryby za účelom zisku. S tým má byť však v prípade krajiny ohňa a ľadu do roku 2024 koniec. Dôvod tohto plánu je však skôr ekonomický než morálny.

„Prečo by mal Island podstupovať riziko pokračovania v love veľrýb, ktorý nepriniesol žiaden ekonomický zisk, a predávať produkt, po ktorom nie je takmer žiadny dopyt?” napísala vo februári islandská ministerka pre rybolov a poľnohospodárstvo Svandís Svavarsdóttir v stĺpčeku pre islandské noviny Morgunbladid. V súčasnosti podľa nej existuje len málo dôkazov o tom, že lov veľrýb má ekonomický prínos. Island chce preto v tomto roku vykonať hodnotenie makroekonomického a sociálneho vplyvu tejto činnosti.

Je pravdepodobné, že súčasné licencie na lov veľrýb už na Islande neobnovia, čo bude znamenať, že keď do roku 2023 vypršia, bude v krajine oficiálne ukončený. Súčasné kvóty Islandu umožňujú lov 209 veľrýb druhu vráskavec myšok a 217 vráskavcov malých ročne. V poslednej riadnej sezóne Islandu v roku 2018 bolo zabitých 152 veľrýb. Odvtedy však ulovili iba jedna veľrybu – vráskavca malého v roku 2021.

Táto skutočnosť dokazuje, že ekonomický prínos krajiny z komerčného lovu veľrýb je zanedbateľný. Počas posledných troch rokov dvaja hlavní držitelia licencií na Islande pozastavili lov veľrýb a jeden z nich, IP-Utgerd, v roku 2020 definitívne ukončil činnosť. S plánom ukončiť lov veľrýb však nesúhlasí napríklad Kristján Loftsson, majiteľ rodinnej rybárskej firmy Hvalur. Pre The Guardian uviedol, že bude so svojím podnikaním pokračovať, pokiaľ to bude legálne.

Najväčšími konzumentmi sú turisti

Veľkú časť veľrybieho mäsa vyváža Island do Japonska. Dopyt po ňom však dramaticky klesol, odkedy sa Japonsko v roku 2019 po troch dekádach vrátilo ku komerčnému lovu veľrýb. Navyše, bezpečnostné požiadavky na dovážané mäso sú stále prísnejšie, čo sťažuje islandský vývoz. Lov veľrýb sa stal nákladnejším aj po tom, čo Island rozšíril pobrežnú zónu bez rybolovu, kvôli čomu museli rybári chodiť loviť ďalej do Atlantického oceánu, mimo zálivu Faxaflói, čo lov predražilo.

O rozšírenie pobrežnej zóny bez rybolovu sa vo veľkej miere zaslúžili turistické spoločnosti na pozorovanie veľrýb, ktoré často videli, ako boli mŕtve veľryby priviazané o lode rybárov a ťahané k brehu. Priemysel zastavila aj pandémia koronavírusu, kvôli opatreniam mali továrne na spracovanie veľrýb obmedzenú obvyklú prevádzku.

Verejná podpora lovu veľrýb v posledných rokoch klesla. Ich najväčšími konzumentmi sú práve turisti, ktorí si myslia, že ide o islandskú špecialitu. Podľa Arniho Finnssona, predsedu Islandskej asociácie ochrany prírody, na rozdiel od predstáv mnohých turistov, veľryba sa medzi Islanďanmi nepovažuje za tradičnú pochúťku, mäso z nej pravidelne konzumujú len 2 % Islanďanov.

Lov veľrýb sa na Islande praktizuje od začiatku 17. storočia. Až v 19. storočí však umožnila vyvinutejšia technika loviť vo veľkom komerčnom rozsahu. Kvôli medzinárodnému moratóriu zastavil Island komerčný lov veľrýb v roku 1985 a vedecký lov veľrýb o štyri roky neskôr. Spolu s Nórskom a Japonskom však krajina dlho viedla kampaň proti zákazu a tvrdila, že lov veľrýb je nevyhnutný pre jej hospodárstvo.

Aj napriek embargu Medzinárodnej veľrybárskej komisie z roku 1986 sa napokon rozhodli Island, Nórsko a Japonsko v tejto praxi pokračovať, väčšinou cez rôzne právne medzery. V roku 2003 obnovil Island lov veľrýb na vedecké účely, komerčný lov bol opäť obnovený v roku 2006, čo vyvolalo protesty organizácií na ochranu zvierat, k prehodnoteniu tohto rozhodnutia vtedy vyzvala Island aj Európska komisia. Aj napriek tomu bolo odvtedy v islandských vodách zabitých približne 1500 veľrýb.

V roku 2009 spustilo združenie miestnych spoločností na pozorovanie veľrýb na čele s Medzinárodným fondom na ochranu zvierat (IFAW) a IceWhale (Islandská asociácia pozorovateľov veľrýb) kampaň s názvom „Zoznámte sa s nami, nejedzte nás“ za zastavenie lovu a konzumácie veľrýb, v rámci ktorej bolo viac ako 60 reštaurácií označených za „priateľské k veľrybám“. Kampaň bola pomerne úspešná a podarilo sa jej znížiť spotrebu veľrybieho mäsa u turistov na Islande o tri štvrtiny.

Lov veľrýb tiež poškodzuje imidž Islandu. Ministerka Svavarsdóttir ho označila za kontroverzný, pričom spomenula, že americký maloobchodný reťazec Whole Foods v dôsledku neho prestal na určitú dobu uvádzať na trh islandské produkty. Uviedla tiež, že riziko reputácie spojené so zachovaním tejto činnosti je značné.

 Veľryby majú väčšiu cenu živé ako mŕtve

Správu o pláne Islandu skoncovať s lovom veľrýb privítali aj ochranárske skupiny, ktoré už desaťročia bojujú za ukončenie týchto praktík, ktoré označujú za brutálne. „Toto je veľmi vítaná správa,“ povedala podľa portálu Independent Vanessa Williams-Grey z britskej organizácie Whale and Dolphin Conservation. „Na Islande zabili v uplynulých rokoch stovky veľrýb napriek takmer nulovému domácemu dopytu a klesajúcemu záujmu turistov a japonského trhu. Zabíjanie veľrýb, ohrozeného druhu a druhého najväčšieho tvora na našej planéte, nie je nič iné ako ekocída, najmä vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú títo jemní obri zohrávajú v boji proti klimatickým zmenám,“ dodala. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) veľryby zachytávajú uhlík vo svojich telách a po smrti ho uzamykajú na stovky rokov.

Ochranári v kampaniach zdôrazňovali, že veľryby majú oveľa väčšiu cenu živé ako mŕtve. Veľkú úlohu v kampani za ukončenie lovu veľrýb zohrali aj cestovné kancelárie. Island je dnes totiž jednou z najlepších lokalít na svete na pozorovanie veľrýb, ktoré pred pandémiou nabralo na veľkej popularite a stalo sa prosperujúcim biznisom. Pozorovanie veľrýb predstavuje druhý najväčší sektor v možnostiach trávenia voľného času v rámci islandského cestovného ruchu. Každý piaty turista na Islande sa vydá na výlet za veľrybami. Kým v roku 2009 pozorovalo veľryby 125-tisíc turistov, v roku 2017 to bolo podľa odhadov organizácie Animal Fund už 350 000, čo vygenerovalo približne 13 miliónov dolárov. Krajina má pritom potenciál pritiahnuť ešte viac turistov. Mnohí sa totiž rozhodli na znak protestu krajinu nenavštíviť, pokiaľ bude lov veľrýb vykonávať.

V súvislosti s rastúcou popularitou pozorovania veľrýb však spoločnosti zaoberajúce sa týmto biznisom vytvorili kódex správania, ktorý má zamedziť stresu týchto cicavcov. Zahŕňa napríklad zákaz vydávania náhlych zvukov či postupného približovania sa k zvieratám a striedania sa s inými loďami. Dodržiavanie kódexu však zatiaľ na Islande nie je na rozdiel od Kanady či Nového Zélandu povinné, čo chcú ochranári zmeniť. Pozorovanie veľrýb musí byť podľa nich čo najudržateľnejšie.

V komerčnom love veľrýb by tak bez Islandu pokračovali len Japonsko a Nórsko. Aj v tejto severskej krajine však dopyt po veľrybom mäse zostáva nízky, podľa prieskumu z roku 2021 ho často jedia len 2 % obyvateľov, v roku 2019 to boli 4 %. V sezóne v roku 2021 bolo v Nórsku zabitých 575 vráskavcov malých, čo je najviac za päť rokov, avšak nové zistenia od Animal Welfare Institute tvrdia, že rybári majú problémy s predajom tohto mäsa. Veľa z neho putuje do turistických reštaurácií, na výletné lode, dokonca je predávané aj ako jedlo pre psy. Nórska vláda sa snažila rozšíriť toto odvetvie prostredníctvom dotovaného výskumu, napríklad nového využitia veľrybieho oleja. Niektorí ochranári sa nazdávajú, že bez podpory nórskej vlády by veľrybársky priemysel v Nórsku zlyhal, aktuality.sk

X X X

Rusov sa zastala aj ukrajinská hviezda. Naše správanie je smutné

Ani Eline Svitolitovej sa nepáči tvrdý postup organizátoror Wimbledonu voči ruských a bieloruským tenistom.

 Organizátori najslávnejšieho grandslamového turnaja zakázali štart ruským a bieloruským tenistom v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.

„Nechceme, aby dostali stopku všetci. Ak sa však nevyjadria proti vojne na Ukrajine a ruskej vláde, tak by nemali hrať.

Je dôležité vedieť, či sú na strane ruskej vlády alebo zvyšku sveta,“ povedala Svitolinová pre BBC.

Ukrajinská tenistka sa pridala ku kritikom, vrátane Novaka Djokoviča. Srbská hviezda tiež vystúpila proti celoplošnému zákazu pre ruských a bieloruských hráčov.

„To, ako sa k Rusom a Bielorusom správame, je veľmi smutné. Sme kolegovia, takto by to vyzerať nemalo.

Táto vojna nikdy nemala začať a čo i len deň jej pokračovania je príliš.

Je dôležité vyslať signál. Neviem však či je správny a ani to, či máme inú možnosť,“ doplnila Svitolinová./agentury/