Fico sa oháňa NAKA a Matovič zasa Sulíkom. Po chaotických rokovaniach a tlaku na skoršie voľby nakoniec pristúpia voliči k urnám na jeseň. Rozhodol o tom parlament v utorok podvečer. Poslanci schválili uznesenie, ktorým sa skracuje volebné obdobie a predčasné voľby sa tak budú po dohode konať 30. septembra. Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Napriek hlasným šumom z kuloárov a pochybnostiam opozície hlasovalo za jesenný termín 92 poslancov, a to napriek tomu, že dvaja koaliční poslanci Marek Hattas (SaS) a Peter Kremský (OĽaNO) boli na zahraničnej ceste. Išlo takmer o všetkých poslancov, ktorí hlasovali aj za zmenu ústavy. Svoje hlasy koalícii miesto Hattasa a Kremského dodali György Gyimesi z OĽaNO a nezaradený poslanec Martin Čepček (OĽaNO), ktorí pôvodne hlasovali proti zmene ústavy. V sále bolo prítomných 148 poslancov, proti bolo 54 poslancov a zdržali sa dvaja.

Voľby budú 30. 9. Takto ich poslanci odhlasovali

Ešte predtým sa hlasovalo aj o dvoch pozmeňovacích návrhoch z dielne dvoch opozičných strán. Obe strany chceli voľby skôr. Šéf Smeru Robert Fico chcel voľby 27. mája a líder Hlasu Peter Pellegrini 24. júna. Ani jeden z návrhov nezískal dostatočnú podporu, za oba hlasovalo zhodne 75 poslancov.

Čaputová to rešpektuje, no dvíha varovný prst

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) teraz musí predčasné voľby vyhlásiť. Podľa uznesenia ich môže vyhlásiť najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním. Miloš Svrček (Sme rodina) nakoniec svoj pozmeňovací návrh, aby sa mohli vyhlásiť už 242 dní pred voľbami (čiže už 1. februára), stiahol. Dňom vyhlásenia volieb sa začne predvolebná kampaň. Strany musia kandidátky do volieb zostaviť najneskôr do 2. júla. Dovtedy musia vytvoriť aj svoje stranícke orgány podľa toho, čo budú mať v stanovách.

 Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii uviedla, že rešpektuje, že ústavná väčšina sa zhodla na termíne predčasných volieb. „Dnešné rozhodnutie parlamentu je nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia,“ napísala s tým, že hoci parlament rozhodol na poslednú chvíľu, úradnícku vládu nevymenuje.

„Pripomínam však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera, som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu,“ dodala​. Podľa lídra SaS Richarda Sulíka išlo o jednoznačnú dohodu. „Takúto náročnú dohodu mi bolo milšie urobiť s našimi bývalými partnermi, najmä, keď vo vláde nie je Igor Matovič, ako so stranami, ktoré hovoria raz tak a potom trucujú,“ uviedol./agentury/

X X X

Politológ: Čaká nás unikátna kampaň, SaS by mala viac popracovať na komunikácii

Po vyše 20 rokoch nás čaká volebná kampaň v lete. „To sme naposledy zažili vtedy, keď sa Vladimír Mečiar pokúšal reštartovať HZDS a znovu dostať do vlády a Robert Fico založil Smer a pokúšal sa nechať zvoliť za predsedu vlády,“ pripomína politológ Erik Láštic.

„Budeme mať unikátnu skúsenosť vidieť, ako fungujú politické kampane už v ére sociálnych sietí počas leta. To pre strany poskytuje veľa možností oslovovať voličov priamo v teréne,“ vyjadril sa pre Markízu.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Poslanci v utorok schválili skrátenie svojho volebného obdobia. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja.

Koalícia tak splnila požiadavku hlavy štátu, ktorá žiadala, aby si poslanci do konca januára odsúhlasili konanie predčasných volieb. V opačnom prípade by vymenovala vládu odborníkov.

„Máme vládu, ktorá stratila dôveru parlamentu a je v úrade iba vďaka tomu, že v ústave máme mechanizmus, ktorý sa prijal po páde vlády Ivety Radičovej. Znamená to, že vláda vládne so súhlasom prezidentky. To, čo teraz môžeme čakať do septembra, je v podstate zaujímavý vzťah medzi súčasnou vládou a prezidentkou. Má zároveň možnosť odvolať člena, predsedu či celú vládu a poveriť zostavením kabinetu niekoho úplne iného,“ upozornil politológ.

Čas na reštart

Podľa Láštica má strana „SaS z hľadiska komunikácie na čom pracovať“.

„Toto nie je prvýkrát, keď strana chce ísť aj s opozíciou a napokon sa dohodne s koalíciou. V konečnom dôsledku asi prevážilo rozhodnutie o tom, že SaS potrebuje dlhší čas na to, aby sa reštartovala a pokúšala sa dostať do budúceho parlamentu. Neskoršie voľby sú v konečnom dôsledku pre nich výhodou,“ myslí si.

Pre politické strany sú podľa odborníka dôležité prieskumy verejnej mienky.

„To, čo vidíme teraz, je, že pre opozíciu by boli teraz voľby maximálne výhodné. Preto bol aj tlak na voľby čím-skôr v máji alebo júni. Pre koaličné strany je to naopak. Majú pocit, že keď zostanú vo vláde až do septembra, že dokážu presvedčiť voličov, ktorých už stratili. Alebo, že získajú nejakých nových. V kontexte Slovenska je to ale naozaj neštandardné, že máme vládu bez dôvery a bude v úrade takmer 10 mesiacov. Z tohto pohľadu je to pre budúci parlament zamyslenie, aby sa pozrel na ústavu a pokúsil sa iným spôsobom prekopať tento mechanizmus. Lebo nie je šťastný pre demokraciu na Slovensku,“ povedal.

Letná kampaň

Ako budú politici kampaňovať v lete? Mnohí Slováci vycestujú na dovolenky a tak kandidáti na nich nemusia mať priamy dosah.

„Sú síce dovolenky, ale zároveň každé mesto či dedina usporadúva rôzne slávnosti a toto politické strany môžu využiť. Možno sa stretneme s podobnými nápadmi ako sme videli v minulosti, keď Mikuláš Dzurinda naozaj prebicykloval Slovensko. Ja to vnímam celkom zaujímavo, čo sa stane s kampaňou, ktorá môže byť bezprostredná. Najmä v ére, keď strany čoraz viac investujú do kampaní do sociálnych sietí a oslovujú voličov iným spôsobom,“ uzavrel Láštic, aktuality.sk

X X X

Netanjahu by zvážil úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

Okrem Ukrajiny a Ruska, ktoré sú vo vojne, musia Netanjahua o sprostredkovanie požiadať aj Spojené štáty, ktoré sú blízkym spojenom Izraela.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to tieto dve krajiny a USA požiadali. Povedal to v utorok v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Ak by ma požiadali všetky náležité strany, zvážil by som to, no nesnažím sa do toho natlačiť,“ uviedol Netanjahu. Zároveň dodal, že by ponuka musela prísť v „správnom čase a za správnych okolností“.

Okrem Ukrajiny a Ruska, ktoré sú vo vojne, musia Netanjahua o sprostredkovanie požiadať aj Spojené štáty, ktoré sú blízkym spojenom Izraela. Podľa premiéra totiž nie je dobré, keď je do jednej záležitosti zapojených priveľa strán.

Netanjahu ďalej uviedol, že krátko po začatí vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári bol požiadaný, aby sa ujal funkcie sprostredkovateľa. Odmietol však, pretože v tom čase bol lídrom izraelskej opozície a nie premiérom. „Mám pravidlo. V jednom čase môže byť iba jeden premiér,“ uviedol Netanjahu. Odmietol pritom uviesť, kto ho o to požiadal, a povedal, že išlo iba o „neoficiálnu“ žiadosť.

Ukrajina požiadala predchodcu Netanjahua Naftaliho Bennetta, aby v konflikte s Ruskom pôsobil ako sprostredkovateľ. Bennet sa vlani v marci stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, no nedokázal sprostredkovať mierovú dohodu, pripomína Reuters, aktuality.sk

X X X

Fico opäť vytiahol ohýbanie demokracie. Briti: Šírite dezinformácie o vojne

Na pozvanie podpredsedu NR SR Juraja Blanára a za účasti Róberta Fica a Mariána Kéryho (všetci Smer) sa dnes uskutočnilo pracovné stretnutie s veľvyslancami členských štátov Európskej únie, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie.

 Pracovné stretnutie členov Smeru s veľvyslancami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie v stredu 1. februára 2023.

„Takmer tridsiatku diplomatov sme informovali o aktuálnej situácii na Slovensku, kde je spochybňovaný základný pilier demokracie, a tou je úloha opozície v demokratickom systéme,“ povedal Blanár. Podľa Fica je potrebné, aby sa aj na tejto platforme informovali partneri v zahraničí, ako je ohýbaná demokracia a právny štát na Slovensku. Delegácia diplomatom odovzdala písomnú informáciu, ktorá obsahuje dôkazy a relevantné podklady, ktoré potvrdzujú, že na Slovensku dochádza k hrubému zneužívaniu trestného práva na likvidáciu slovenskej opozície.

 Predstavitelia Smeru predstavili aj politické dianie, ktoré nie je prezentované mainstreamovými médiami. „Vláda chce vládnuť v demisii takmer celý rok a pritom by chcela pozatvárať celú opozíciu,“ uviedol Smer.

Šírite hoaxy

Britská ambasáda v reakcii na stretnutie uviedla, že sa „usiluje o otvorený dialóg s poslancami NR SR a demokratickými politickými stranami na Slovensku“. Aj z tohto dôvodu britský veľvyslanec Nigel Baker privítal poslancov Smeru.

Baker ocenil, že poslanci odsúdili nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine, zároveň však vyjadril „hlboké znepokojenie nad vyjadreniami niektorých poslancov Smeru, ktorí opakovane šíria dezinformácie o vojenskom konflikte, dodávkach západných zbraní, o spojeneckých štátoch alebo o Severoatlantickej aliancii. Takéto vyjadrenia nenapomáhajú dôvere v úprimné bilaterálne vzťahy a narúšajú dlho budované partnerstvá“./agentury/

X X X

Najlepšie zarábajúci verejní funkcionári sedia v národnej banke a Javyse (prehľad príjmov)

 Jediným funkcionárom s 300-tisícovým ročným príjmom od štátu je Peter Kažimír, viacerí ďalší si však za zatiaľ posledné zverejnené obdobie pripísali vyše 200-tisícové príjmy.

Predseda vlády aj všetci politici v ústavných funkciách na Slovensku zarábajú podstatne menej ako viacerí vrcholoví manažéri firiem spadajúcich pod štát či šéfovia niektorých verejných inštitúcií. Príjem premiéra Eduarda Hegera vo výške 65-tisíc eur je napríklad v porovnaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom ani nie štvrtinový. Aj viacerí šéfovia štátnych akcioviek zarábajú približne trikrát toľko ako predseda vlády.

Tento záver vyplýva z analýzy majetkových priznaní verejných funkcionárov, ktorému sa venovali Aktuality.sk. V nasledujúcich riadkoch uvádzané príjmy niektorých z nich – ide o súčet súm z kolóniek: „príjmy z verejnej funkcie“ a „iné príjmy“. V kolónke iné príjmy funkcionári zvyčajne priznávajú svoje odmeny mimo bežného platu, často sa v nich však objavuje aj príjem z podnikania.

Keďže ani súčasná vláda napriek úvodným sľubom nesprísnila pravidlá podávania majetkových priznaní, nie je možné dopátrať sa k presnej informácii o skladbe príjmov funkcionára – jednotliví ľudia si totiž uplatňujú v priznaní vlastný výklad kolónky iný príjem.

Na konci článku nájdete aj tabuľky s presným rozdelením spomínaných zložiek príjmu funkcionárov – ide o príjmy za rok 2021, ktoré Národná rada zverejnila na jeseň 2022.

Najlepšie zárobky

Štát najviac platí už niekoľko rokov guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Za rok 2021 si pripísal príjmy viac ako 300-tisíc eur. Viceguvernér národnej banky Ľudovít Ódor mal 260-tisícový príjem, u členov Bankovej rady NBS Karola Mrvu a Vladimíra Dvořáčka sa príjmy dostali na úroveň 232-tisíc, resp. 225-tisíc eur.

Dnes už bývalý predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Milan Urban zarobil 237-tisíc eur, generálny riaditeľ plynárov Richard Prokypčák zasa 213-tisíc. Člen predstavestva Javysu Vladimír Švigár mal príjem 211-tisíc eur.

Ešte viac ako Švigár zarobil jeho kolega v predstavenstva Javysu – šéf firmy Pavol Štuller. V jeho prípade to bolo viac ako 221-tisíc eur. No a najviac v Javyse zarobil ďalší člen predstavenstva Ján Horváth – až 241-tisíc. Najslabší zárobok si z Javysu odniesol posledný člen predstavenstva Miroslav Božik – 194-tisíc eur.

Podobne vysoké zárobky ako v Javyse mali manažéri u štátneho prepravcu ropy, teda v Transpetrole. Aj táto spoločnosť spadá pod ministerstvo hospodárstva. Jeho dnes už bývalý šéf Ján Horkovič si za rok 2021 pripísal príjmy 224-tisíc eur.

Šéf Tiposu Marek Kaňka za rok 2021 uviedol iba príjem z funkcie, ktorý dosiahol čiastku 27-tisíc eur. V kolónke iné príjmy uviedol nulu, pričom ministerstvo financií jeho odmeny dlhodobo utajuje. Naopak, jeho kolega z predstavenstva Tiposu Oliver Felszeghy patrí medzi dobre zarábajúcich funkcionárov a zarobil 140-tisíc eur – v majetkovom priznaní teda zrejme uviedol aj odmeny. O niečo menší príjem vykázal nástupca Jána Balciara na poste šéfa Vojenského spravodajstva Róbert Kleštinec. Jeho ročný príjem z funkcie sa vyšplhal na 131-tisíc eur.

Najlepšie zarábajúcim funkcionárom je už niekoľko rokov po sebe Ľuboš Pástor, ktorý pracuje ako člen Bankovej rady NBS a spolu zarobil viac ako 600-tisíc eur. Drvivá väčšina jeho príjmu však s jeho verejnou funkciou nesúvisí, Pástor pracuje ako profesor ekonómie na Chicagskej univerzite.

Podobne ako to bolo už aj v minulosti, šéf špeciálnej prokuratúry zarába viac ako generálny prokurátor. Maroš Žilinka si za rok pripísal 70-tisíc eur, Daniel Lipšic iba z verejnej funkcie 96-tisíc eur. Lipšic zarobil aj ďalších 124-tisíc eur, ktoré pochádzajú ešte z advokácie a z vyrovnania po vystúpení z advokátskej kancelárie.

Najlepšie zarábajúcim funkcionárom zo sektora zdravotníctva bol v roku 2021 šéf nemocnice ministerstva vnútra Branislav Delej, ktorý si pripísal 149-tisícové príjmy.

SEPS je naďalej zlatá baňa

Závratných 288-tisíc eur zarobil v roku 2021 Igor Gallo, súčasný šéf Rady RTVS, ktorého príjem však pochádzal najmä z iného zdroja. Jeho najväčšiu časť tvoril zlatý padák po tom, čo vo februári 2021 skončil v štátnej firme Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).

Igor Gallo ako bývalý zamestnanec SEPS-u zďaleka nie je jediným funkcionárom tejto firmy, ktorého príjmy budia záujem. V roku 2021 musel zo SEPS-u odísť aj niekdajší člen predstavenstva Michal Pokorný – v kolónke jeho príjmov svieti celková suma 184-tisíc eur, hoci v SEPS-e pracoval necelý mesiac a pol.

V SEPS-e sa však darí aj súčasným funkcionárom. Súčasný šéf Peter Dovhun v minulosti kritizoval slabú motiváciu predchádzajúcich manažérov SEPS-u, ktorí vysoké odmeny dostali prakticky kedykoľvek. Podľa majetkového priznania zarobil 157-tisíc eur, jeho kolega z predstavenstva Jaroslav Vach až 209-tisíc eur.

Oproti svojim predchodcom však majú stále o niečo nižšie zárobky. Príjmy spomínaného Michala Pokorného boli dlhé roky na úrovni okolo 250-tisíc eur.

Kým príjem väčšiny verejných funkcionárov s každým ďalším rokom stúpa, podobne ako v SEPS-e sa znížili príjmy aj u štátneho nákladného prepravcu Cargo. Medzi rokmi 2020 a 2021 klesli príjmy jeho šéfa Jaroslava Danišku zo 176-tisíc na 142-tisíc eur.

Dobre sa zarába aj v SIS

Hoci exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského zadržali policajti už začiatkom marca 2021 a potom sa vzdal funkcie, podľa majetkového priznania z funkcie zarobil za tento rok 23-tisíc eur. Jeho nástupca Michal Aláč si v rovnakom roku prilepšil o 112 521 eur z verejnej funkcie a ďalších 11 511 eur figuruje v kolónke „iné príjmy“.

Zarobil desať eur

Hoci viacerí verejní funkcionári zarobili v roku 2021 pomerne vysoké sumy, jedno majetkové priznanie je zaujímavé extrémne nízkym príjmom. Ide o šéfa úradu pre reguláciu hazardu (URHH) Davida Lenčéša, ktorý priznal príjmy desať eur.

Podľa Henriety Borowieckej z kancelárie šéfa URHH tieto príjmy „predstavujú príjmy z titulu výkonu funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, v danom čase s pôvodným názvom Advokátska kancelária JUDr. Dávid Lenčéš, s. r. o., za dni 30. 12. 2021 a 31. 12. 2021.“

Kto chýba?

Medzi verejnými funkcionármi s povinnosťou podania majetkových priznaní je osemtisíc funkcionárov v službách verejnej správy.

V minulosti v zozname chýbal napríklad šéf finančnej správy či šéf polície, avšak od roku 2018 podávajú verejné priznanie aj oni.

Kto však v zozname chýba až doteraz je šéf Kriminálneho úradu finančnej správy – ide o jediného šéfa významnej bezpečnostnej zložky, ktorého majetkové priznanie je neverejné. Priznania však zverejňujú aj šéfovia Vojenského spravodajstva, SIS, polície i NBÚ.

Finančná správa nezverejní jeho majetkové priznanie so zdôvodnením, že súčasný šéf KÚFS Peter Grinč nemá podozrenia týkajúce sa jeho majetku. „Nakoľko nespadá do kategórie osôb, ktoré sú povinné zverejňovať majetkové priznanie, nie je zákonný dôvod na zverejnenie jeho majetkového priznania.“

V minulosti pre Aktuality.sk dlhodobo odmietal sprístupniť svoje majetkové priznanie aj exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý sa po rokoch priznal k závažnej korupcii, státisícovým úplatkom a spolupráci s policajnou chobotnicou okolo Norberta Bödöra.

 X X X

 Veľvyslanec USA: Orbánova vláda hlása názory podporované Putinom

Vzťah maďarského premiéra Viktora Orbána k Ukrajine a k Rusku analyzuje bruselské vydanie magazínu Politico. Všimol si to v stredu maďarský server hvg.hu, podľa ktorého veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman nazýva Orbánov prístup ako politiku priateľstva s Ruskom.

 Orbánovo správanie sa je podľa Politica čiastočne vnímané ako vnútropolitický trik, ktorým odvádza pozornosť od problémov domácej ekonomiky a oslovuje nacionalistických voličov. Rétorika maďarského premiéra je však podľa odborníkov viac ako krátkodobé politikárčenie: takto si chce totiž zachovať dlhodobé vzťahy s Moskvou. Spojenci Maďarska v Európskej únii a NATO to vnímajú čoraz kritickejšie, o čom svedčí aj vyjadrenie amerického veľvyslanca, vyplýva z vyjadrenia amerického veľvyslanca.

„Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi,“ napísal pre Politico Pressman.

Experti pre Politico však súčasne pripomenuli, že Orbán nie je proti Ukrajine, ale chce vyhovieť Ukrajine i Rusku. Tí, ktorí premiéra osobne poznajú, si podľa bruselského magazínu jeho kontroverzné vyjadrenia vysvetľujú čiastočne tým, že rád otvorene hovorí o veciach, o ktorých iní politici mlčia.

Predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre integráciu do EÚ Ivanna Klympušová-Cyncadzeová označila Orbánove vyjadrenia za „čisto ruskú rétoriku“. Maďarsko je dlho nepriateľom slobody, napísala pre magazín. Podľa vlastných slov ju prekvapuje, že EÚ a NATO dosiaľ adekvátne nereagovali na maďarské vyhlásenia a kroky./agentury/

X X X

Americký Fed zvýšil kľúčovú sadzbu na 4,75 %

Tempo sprísňovania menovej politiky za Atlantikom sa spomaľuje v súlade s očakávaniami.

Americká centrálna banka (Fed) v stredu v súlade s očakávaniami spomalila tempo sprísňovania menovej politiky. Nesignalizovala však koniec zvyšovania sadzieb.

Už ôsmy raz

Menový výbor Fedu (FOMC) zvýšil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 4,5 % až 4,75 %. Kľúčová sadzba v USA sa dostala na najvyššiu úroveň od októbra 2007.

Fed zvýšil úrokové sadzby ôsmy raz od spustenia aktuálneho cyklu sprísňovania menovej politiky v marci 2022. Už v decembri spomalil tempo zvyšovania sadzieb na 50 bázických bodov, keď predtým štyrikrát po sebe zdvihol sadzby o 75 bázických bodov.

Vo svojom vyhlásení Fed uviedol, že inflácia v USA sa síce spomalila, ale stále zostáva vysoká. Trh čakal predovšetkým na signály, či sa už neblíži koniec cyklu sprísňovania, aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Brhelova obhajoba chce, aby dôveryhodnosť Suchobu posúdil psychológ

V kauze Mýtnik sa pre chorobu jedného z advokátov nepojednávalo. Ospravedlnil sa len pár hodín pred súdom.

Už tretí pojednávací deň mal v stredu v kauze Mýtnik vypovedať Michal Suchoba, jeden z kľúčových svedkov. Hoci na súd pricestoval, k slovu sa nedostal. Predseda senátu Ján Hrubala zrušil stredajší aj štvrtkový termín pojednávania.

Pre „náhle zhoršenie zdravotného stavu“ totiž nedorazil obhajca jedného z obžalovaných Martin Pohovej.

Advokát zastupuje českého právnika Martina Bahledu, obžalovaného z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. O tom, že pre chorobu nepríde, informoval Pohovej súd až v utorok večer.

Sudca Hrubala: Je to poslednýkrát

Hrubala vysvetlil, že nemal inú možnosť, ako pojednávanie zrušiť, keďže Bahleda je jeden z dvoch obžalovaných, ktorí majú len jedného obhajcu. Jeho zastupovanie na seba nechcel prebrať advokát Jozefa Brhela Michal Mandzák a s takzvanou substitúciou nesúhlasil ani samotný Bahleda.

„Z tohto dôvodu odročujem pojednávanie prvý a poslednýkrát,“ povedal Hrubala a vyzval početnú skupinu prítomných advokátov k ochote v budúcnosti sa pri takýchto situáciách navzájom zastúpiť, respektíve k určeniu náhradných obhajcov.

Takéto „zastúpenie sa“ obhajcov na hlavnom pojednávaní a bez potreby väčšej prípravy označil za bežné prokurátor Ondrej Repa. „Najmä, ak ide o kolegov, ktorí tie prípady poznajú,“ reagoval na slová advokáta Mandzáka, že by nemal čas sa na obhajobu Bahledu pripraviť.

Suchoba vypovedá o vplyve Brhelovcov

Suchobova firma Allexis podľa obžaloby profitovala zo zmanipulovaných tendrov na informačné systémy pre Finančnú správu. Dialo sa tak za Františka Imreczeho ako jej šéfa, v čase vlády Smeru. Štátu pritom mala vzniknúť škoda viac ako 45 miliónov eur.

Podnikateľ v IT biznise spolupracuje s políciou a už aj pred súdom opísal korupčné praktiky u daniarov a na najvyšších poschodiach ministerstva financií pod vedením Petra Kažimíra (Smer). Suchoba priznal, že uplácal, aby sa dostal k zákazkám a k dodatkom zmlúv.

Zároveň však potvrdzoval vplyv Jozefa Brhela staršieho, blízkeho Smeru, v týchto kruhoch. Brhel vraj cez jeho vzťahy s politikmi vedel zariadiť podporu projektov, ich politické, a teda aj finančné krytie zo štátneho rozpočtu.

O vstupe Brhelovcov do jeho firmy hovoril ako o „výpalníctve“.

Teraz priviedli psychológa, predtým rozložili pútače

Advokát Brhela staršieho Mandzák pred stredajším pojednávaním predstúpil pred novinárov s vyhlásením, že Suchoba počas doterajšieho priebehu výpovede klamal, aby si sám zabezpečil čo najnižší trest.

„Budeme trvať na našom počiatočnom návrhu, aby znalec z oblasti psychológie posúdil dôveryhodnosť a pravdovravnosť tohto svedka,“ povedal Mandzák. Na súd ho sprevádzal znalec z oblasti psychológie Dušan Selko, ktorý mal pozorovať Suchobu pri výpovedi.

Psychológ označil účasť na pojednávaní pri posúdení svedka za dôležitú, ale nie je rozhodujúcu. „S psychologickými prognózami je to ako s prognózami, ktorá politická strana vyhrá v budúcich voľbách.“

Samotný Suchoba takýto krok tímu Brhelových advokátov komentovať nechcel.

„Je to právo obhajoby, môžu predkladať posudky, existuje však procesný postup, ako sa to robí,“ reagoval prokurátor Repa.

Počas prvých dvoch dní, keď Suchoba ako svedok vypovedal, psychológ na pojednávaní prítomný nebol. „Dnes mali nasledovať otázky obhajoby. Pokiaľ má posúdiť jeho vierohodnosť, tak by bolo vhodné, aby výpoveď posúdil ako celok,“ myslí si prokurátor.

Počas minulých pojednávacích dní sa obhajoba snažila zaujať aj banermi, ktoré rozložila pred budovou súdu a raz priamo v pojednávacej miestnosti. Mali vysvetľovať vzťahy medzi spoločnosťou Allexis a s ňou súvisiacimi firmami v zahraničí.

Obžalovaní sa zvyčajne kamerám a fotoaparátom skôr vyhýbajú, v tomto prípade pri nich Jozef Brhel mladší ochotne pózoval.

Obžaloba však niektoré prepojenia, v ktorých Brhel problém nevidel, vníma ako krytie pre pranie špinavých peňazí.

Suchoba sa v tejto súvislosti ešte v decembri priamej odpovedi na otázky sudcu vyhol. „Čo ale viem povedať, že keby celú štruktúru Brhelovci nezaložili, tak všetky prostriedky zinkasované od finančnej správy zostanú na Slovensku,“ odpovedal.

Imrecze sa dohodol

V kauze už vypovedal aj exšéf daniarov Imrecze, ktorý rovnako ako Suchoba spolupracuje a dosvedčuje korupciu a vplyv Brhela na Finančnej správe a na ľudí okolo exministra Kažimíra, dnes guvernéra Národnej banky Slovenska.

Imrecze sa už v jednom z prípadov s prokurátorom dohodol na vine a treste. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, konkrétne sudkyňa Pamela Záleská, bude o tejto dohode rozhodovať 9. februára.

Nejde v nej o všetky podozrenia voči Imreczemu. Dohodu uzavrel v prípade úplatkov pre ďalších ľudí z Finančnej správy. Jeho svedectvo prispelo aj k neprávoplatnému odsúdeniu niekdajších úradníčok od daniarov Denisy Židovej a Kornélie Černej. Peniaze na „odmeny“ pre vybranú skupinu štátnych úradníkov mal poskytnúť práve podnikateľ Suchoba, čo sám potvrdil.

Korupcia, machinácie aj pranie špinavých peňazí

Obžaloba v kauze Mýtnik hovorí o porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácii pri verejnom obstarávaní, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o prijímaní úplatkov.

Okrem Jozefa Brhela staršieho sú obžalovaní aj jeho syn Jozef, bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, právnik Martin Bahleda, architekt Miroslav Slahučka a Milan Grega, exšéf IT sekcie na finančnej správe.

Šestica mužov podozrenia z trestnej činnosti popiera. Prípady Suchobu a Imreczeho, vedie prokuratúra v samostatných trestných konaniach.

Pojednávanie bude na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici pokračovať 21. až 23. februára.

Na lavicu svedkov by sa mali okrem Suchobu posadiť aj bývalý vysokopostavený funkcionár finančnej správy Daniel Čech, odsúdený v inej kauze, a podnikateľka Jana Rovčaninová z firmy Allexis. Aj ona s políciou spolupracovala a na treste za spoluúčasť na machináciách pri verejnom obstarávaní sa s prokurátorom dohodla, aktuality.sk hybnosti o jeho nestrannosti nielen u osoby nášho klienta, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, čo môže viesť až k strate dôvery občanov v spravodlivosť. Aj táto okolnosť preto nepochybne bude musieť byť zohľadnená pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní nášho klienta na Slovensko.“

O tom, či Kliment môže alebo nemôže Kučerku súdiť, už v minulosti rozhodoval senát Najvyššieho súdu a sudcu Klimenta z prípadu nevylúčil, aktuality.sk

X X X

Matovič sa vysmieva KDH, akú dali ponuku Hegerovi

Igor Matovič si opäť neodpustil kopnúť si do svojho odvekého rivala a o Jánovi Budajovi sa potvrdilo, že podpísal spoluprácu s komunistickou tajnou službou ŠtB.

Matovič sa obul do KDH – ako vždy

PYŠNÍ KÁDEHÁCI: Igor Matovič sa objavil v novej polohe. Kritizuje Kresťanskodemokratické hnutie, akú „zlú“ ponuku dali Eduardovi Hegerovi, ktorý je na odchode z OĽaNO. „KDH by práve nemalo trpieť pýchou, ale pokorou,“ cituje lídra OĽaNO Denník N.

KDH ponúklo Hegerovi druhé miesto na kandidátke, čo je podľa Matoviča málo. A pripomína im, že sa dvakrát nedostali do parlamentu, pričom Eduard Heger stojí stále na čele vlády. Aj keď o kvalite a kompetenciách tejto vlády sa dá hovoriť dlho a aj s nemalou dávkou cynizmu.

MATOVIČ VS. KDH: KDH bolo prakticky od vzniku OĽaNO priamym konkurentom Matovičových „obyčajných“. Situácia sa najviac vyostrila pred voľbami 2020, keď na jeho čele stál bývalý Matovičov politický súputník Alojz Hlina, aktuality.sk

X X X

Oddnes platí generálny pardon. Čo všetko odpustí Sociálna poisťovňa dlžníkom?

Na zaplatenie dlhov, ktoré vznikli do 1. júla 2022, máte čas do 31. augusta.

Dlžníci môžu tento rok ušetriť stovky až tisíce eur. Sociálna poisťovňa im odpustí penále z omeškania za nezaplatené poistné. Práve tie totiž predstavujú výraznú časť celkových dlžôb – až 885 tisíc eur z celkového dlhu 1,5 milióna.

Štát si od takzvaného generálneho pardonu sľubuje prílev financií a deklaruje tiež, že má pomôcť najmä podnikateľom, z ktorých mnohí nevládali platiť poistné počas koronakrízy.

Podľa dát, ktoré zverejnila autorka návrhu poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina), sa generálny pardon dotkne viac ako jedného milióna rôznych subjektov. Do tejto skupiny patria právnické aj fyzické osoby – teda rôzne firmy i malí živnostníci. Netýka sa zamestnancov – platenie poistného má totiž na starosti zamestnávateľ.

Čo treba robiť?

Treba myslieť na to, že generálny pardon sa nedotkne všetkých dlžníkov. Týka sa iba dlhov, ktoré vznikli pred 1. júlom 2022. Pri jeho využití je najdôležitejšie zaplatiť celú dlžnú sumu bez penále. Stihnúť to treba do 31. augusta 2023.

Ak má poisťovňa k dispozícii všetky údaje či výkazy a dlžník sumu uhradil, nemusí robiť nič viac. V prípade, že chýbajú údaje či mesačné výkazy za odbobie do 1. júna 2022, treba ich najprv doložiť.

„Ak si odvádzateľ túto povinnosť nesplní, hľadí sa na neho tak, ako by mal za toto obdobie nezaplatené poistné, a teda nemá možnosť zapojiť sa do generálneho pardonu,“ uvádza na svojom webe Sociálna poisťovňa.

Od februára bude následne esemeskami alebo e-mailom upozorňovať klientov, ktorí môžu generálny pardon využiť. I preto vyzýva občanov, aby si aktualizovali údaje, ktoré Sociálnej poisťovni poskytli.

Po zaplatení budú klienti informovaní o uplatnení generálneho pardonu poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.

Penále a ich maximum

Sociálna poisťovňa pravidelne aktualizuje zoznam neplatičov poistného na svojom webe. Nachádzajú sa v ňom všetci, ktorí dlhujú minimálne päť eur. V zozname je však uvedená iba istina – dlžná suma bez penále za omeškanie.

Penále sa k dlhu prirátavajú. Za každý jeden deň omeškania sa suma zvyšuje o 0,05 percenta dlhu. Pre predstavu, v prípade tisíc eur, sú penále za deň 50 centov, čo predstavuje sumu 182,5 eura za rok.

Zákon stanovuje aj maximálnu výšku penále – nesmie prekročiť hodnotu toho, čo dlhujete na poistnom. Ak dlžíte 1000 eur, na penále zaplatíte maximálne 1000 eur. Celkovo tak poisťovni uhradíte 2000 eur.

Žiadne poistné, žiadne dávky

Odvody do sociálnej poisťovne slúžia na zabezpečenie rôznych sociálnych dávok, ktoré môžu ľudia využívať v rôznych životných situáciách. Sú to napríklad dávky v nezamestnanosti a tiež nemocenské, ktoré dostávajú zamestnanci na takzvanej „péenke“. V neposlednom rade sa na základe týchto odvodov vypočítava výška dôchodku.

„Nezaplatené poistné v Sociálnej poisťovni znamená, že poistenec nespĺňa podmienky na výplatu dávok a Sociálna poisťovňa mu dávky neprizná a nevyplatí. Okrem toho poistencovi sa obdobie, v ktorom nezaplatil poistné, nezapočíta pri výpočte jeho dôchodku,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Na zamietnutie dávky podľa neho stačí, ak osoba dlhuje viac ako päť eur.

Ak sa aj dlžník, ktorý chce poberať napríklad nemocenské, rozhodne, že peniaze vyplatí, dávku dostane až v nasledujúcom mesiaci. V praxi to znamená, že splatenie dlhov v januári zabezpečí nárok na nemocenské až za február.

Pardony tu už boli

V prípade odpustenia penále sa na Slovensku nejedná o prvý generálny pardon v Sociálnej poisťovni.

V roku 2008 sa generálny pardon dotkol starobného dôchodkového poistenia. Odpustené boli všetky penále k dlhom vzniknutým pred 1. januárom 2007.

V roku 2010 mohli tiež dlžníci do 30. apríla splatiť svoje podlžnosti vzniknuté do konca roka 2009 bez poplatkov za omeškanie, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy v stredu klesli o viac než tri percentá

Zásoby ropy v USA v minulom týždni (do 27. 1.) stúpli o 4,1 milióna barelov. Ceny ropy v stredu klesli o viac než 3 % po zverejnení správy o náraste ropných rezerv v USA.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI s kontraktom dodávky v marci sa v stredu o 18.44 h SEČ predával so stratou 2,54 USD alebo 3,22 % po 76,33 USD (70,07 eura). Aprílový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zlacnel o 2,80 USD alebo o 3,28 % a o 18.45 h SEČ sa predával po 82,66 USD za barel.

Zásoby ropy v USA v minulom týždni (do 27. 1.) stúpli o 4,1 milióna barelov na 452,7 milióna barelov, uviedlo americké ministerstvo energetiky. Analytici počítali s ich zvýšením len o 0,4 milióna barelov. Ropné rezervy vzrástli šiesty týždeň po sebe, aktuality.sk

X X X

Západ sa prebúdza v pomoci Ukrajine. Inflácia v Európe je stále vysoká

Európa dodá ďalšie tanky na Ukrajinu ale západným krajinám to trvalo dlho. Ceny u nás stále rastú aj keď je to už trochu lepšie.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor zahraničia Pavol Štrba.

x Ukrajina potrebuje pomoc ale prečo sme čakali tak dlho?

NEMECKÉ LEOPARDY: Od invázie Ruska na Ukrajinu uplynul už takmer rok, výročie si pripomenieme 24 februára. Západ odvtedy dodáva Kyjevu zbrane ale zdá sa, že až teraz pochopil, že bez ťažkej techniky nikdy Ukrajinci nevyhrajú. Je to prípad najmä Nemecka.

Ešte minulý týždeň nemecká vláda ohlásila dodanie tankov typu Leopard 2 na Ukrajinu, o ktoré žiadali Ukrajinci, no čakala do poslednej chvíle. Údajne vyčkávala na to, či tanky dodajú najskôr Amerčania, aktuality.sk

X X X

Poslanci budú 18. raz riešiť potraty. Čepček chce pokuty 66-tisíc eur a zastrašuje lekárov

 Poslankyňa Anna Záborská (KÚ) chcela v utorok s pomocou Borisa Kollára (Sme rodina) v rozpore s rokovacím poriadkom „prepašovať“ do programu schôdze ďalší návrh na obmedzenie interrupcií.

Peter Madro 01.02.2023 16:40

 

Foto: Martin Martiš, Pravda

Varechami proti sprísneniu interrupcií. Bratislava, 7. júla 2020. Protest proti sprísňovaniu interrupcií, v parlamente boli vtedy štyri návrhy na novelizáciu a sprísnenie podmienok na podstúpenie zákroku. Dva pripravila extrémistická ĽS NS, jeden nezaradení poslanci, jeden OĽaNO. Odvtedy sa parlament každý polrok venuje sprísňovaniu pravidiel pre interrupcie.

Ako uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová, „šéf parlamentu v utorok opäť všetkým ukázal, ako neobmedzene sa vie správať. „Z rokovacieho poriadku Národnej rady v utorok opäť urobil trhací kalendár, keď v rozpore s ním zaradil do programu schôdze návrh Anny Záborskej o interrupciách,“ prehlásila. Poukázala na to, že nebola dodržaná šesťmesačná lehota, počas ktorej nie je možné návrh k tej istej veci opätovne predložiť na rokovanie.

No ani po stiahnutí Záborskej návrhu to neznamená, že poslanci interrupcie riešiť nebudú. Podľa najnovšieho návrhu nezaradeného poslanca Martina Čepčeka sa bude môcť umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Čepčeka za predkladanie návrhov na sprísnenie interrupcií vyhodili z klubu OĽaNO.

 Najpálčivejší problém Slovenska

Za posledných 20 rokov sa počet interrupcií na Slovensku znížil o 71 percent. Tento pokles pritom patrí k najzásadnejším v Európe a došlo k nemu bez úplných alebo čiastočných zákazov. Iniciatíva Možnosť voľby pritom často pripomína, že kriminalizácia ani obmedzovanie interrupcií nevedú k ich znižovaniu, naopak vedú k zvýšenej úmrtnosti žien a k ohrozovaniu ich zdravia.

Pri interrupciách je na Slovensku problémom aj odmietanie poskytovať interrupčnú zdravotnú starostlivosť tzv. výhradou vo svedomí, ktorú si uplatňujú celé zdravotnícke zariadenia. Následkom musia ženy cestovať často stovky kilometrov, aby našli zariadenie, kde im interrupciu poskytnú pričom priemerná cena je 414 eur.

Dostupnosť interrupcií na Slovensku

Bývalá predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) podotkla, že prekladané novely komplikujú celý proces interrupcie natoľko, aby sa ju lekári obávali vykonať.

Dodala, že predseda parlamentu Kollár má právomoc doplniť body do programu, no podľa nej to bolo tentokrát v rozpore s rokovacím programom. Pripomenula, že len v tomto volebnom období riešil parlament interrupcie 17-krát.

Pripomenula, že Záborská sa vo svojich novelách snaží ženám pomáhať. No podľa Bittó Cigánikovej je táto pomoc nedostatočná. „Hlavne nech sa dieťa narodí a potom to nejak vybavíme, ale nevybavíme,“ zdôraznila.

 Podotkla, že súčasťou zákona sú aj štátne príspevky pre neziskové organizácie, či cirkvi ktoré pomáhajú ženám po pôrode. „Z dotácii, ktoré mali podporovať rodovú rovnosť podporili organizácie z okolia pani Záborskej,“ upozornila Bittó Cigániková.

Napríklad organizácie Možnosť voľby podľa poslankyne nedostala od štátu nič. Je presvedčená, že predkladateľom interrupčných zákonov ide o vytvorenie prostredia, v ktorom bude štát podporovať cirkevné organizácie a ideologické informácie v rozpore s vedeckými poznatkami.

Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska vo svojom statuse kritizuje Záborskej snahu opätovne otvárať túto tému v časoch, ktoré sú ťažké pre každého a pre každú. „Naposledy tento jej návrh neprešiel o jediný hlas aj vďaka tlaku verejnosti,“ uviedla na sociálnej sieti.

 Žena sa podľa Čepčeka sama rozhodnúť nesmie

Poslankyňa Bittó Cigániková však tvrdí, že v tieni „Čepčekových zákonov sa tie Záborskej zdajú mierne“. Denník Pravda viackrát požiadal poslanca Čepčeka o reakciu, no bez výsledku.

Čepček predložil návrh, v ktorom špecifikuje, že umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Aby boli tieto závažné dôvody uznané, v prvých troch prípadoch ich musia písomne potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze. Interrupciu by Čepček povolil, ak by pôrod ohrozil život matky, alebo ak by nenarodenému dieťaťu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie zdravia a trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. Ak by išlo o znásilnenie, ženy by podľa všetkého potrebovala stanovisko prokuratúry o trestnom čine. No v tomto prípade by sa lehota skrátila len na 12 týždňov.

Dostupnosť interrupcií v Európe

Čepček sa v dôvodovej správe obhajuje nepodloženými prieskumami verejnej mienky. „Väčšina spoločnosti neschvaľuje, aby bolo zákonom povolené bezdôvodné prerušenie tehotenstva,“ tvrdí v dôvodovej správe. Neprikladá však žiaden zdroj, ktorý by jeho tvrdenie fakticky potvrdzoval.

Návrh poslanca Čepčeka je podľa Adriany Mesochoritisovej z iniciatívy Možnosť voľby jedným z najrepresív­nejších, ktoré boli v parlamente predložené.

„V praxi by priniesol takmer úplný zákaz interrupcií s výnimkou “ak nie je možné inak zachrániť život ženy“ alebo „inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia ženy“ alebo „ak bolo plodu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie či v prípade znásilnenia,“ skonštatovala. Aj tieto výnimky však podľa Mesochoritisovej ďalej podmieňuje ďalšími obmedzeniami, ktorými chce len prinútiť ženy pokračovať v neželanom tehotenstve.

Čepček taktiež navrhuje vložiť do zákona, že „umelé prerušenie tehotenstva“ je umelé ukončenie tehotenstva potratom a má vážne negatívne dôsledky. Zároveň zakazuje vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na matku, aby išla na potrat. Jedným z takýchto nástrojov je podľa neho aj „interrupčná propaganda“. „Cieľom spoločnosti je dosiahnuť čo najnižší počet umelých ukončení tehotenstva, pričom možná reklama tohto zákroku odporuje tomuto cieľu. Cieľom návrhu je tiež zabrániť tomu, aby slovenskí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti propagovali potrat v zahraničí a podporovali tak potratovú turistiku na Slovensko,“ vysvetľuje Čepček. Za porušenie zákazu reklamy umelého prerušenia tehotenstva by mala byť podľa Čepčeka pokuta vo výške do 66 400 eur.

Slovensko pritom patrí k najreštriktív­nejším európskym krajinám v prístupe k interrupciám. Podľa European Abortion Policies Atlas 2021 je na 43. mieste spomedzi 52 porovnávaných štátov. Česko skončilo na 24. mieste. Na vrchole rebríčka sú Švédsko, Island a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo na najnižších priečkach v poskytovaní interrupcií sa umiestnilo Poľsko a menšie štáty ako Monako, Lichtenštajnsko, Gibraltár, Andorra a Malta./agentury/

X X X

Našli Budajov podpis pre ŠtB, zaviazal sa oznamovať ‚protispoločenskú činnosť‘

Pri práci na dokumente pre RTVS našiel český historik dokument s podpisom Jána Budaja, v ktorom sa zaviazal spolupracovať s ŠtB. Budaj je jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie a minister životného prostredia, po odvolaní vlády dočasne poverený touto funkciou.

 Ján Budaj

O dokumente s Budajovým podpisom ako prvý informoval denník Sme. Historik Prokop Tomek pracoval na dokumentárnom seriáli pre RTVS, ktorý sa venuje štátnej bezpečnosti a pri tejto práci naďabil aj na spomínaný dokument.

„Podpísaný Ján Budaj prehlasujem, že o veciach, ktoré sa mi stanú známe v súvislosti s protištátnou činnosťou Tomáša Petřivého a Gabriela Levického, zachovám prísnu mlčanlivosť,“ píše sa v ručne písanej správe s Budajovým podpisom z 23. júna 1979. „Skutočnosti, o ktorých sa dozviem v súvislosti s protispoločenskou činnosťou uvedených osôb, oznámim orgánom štátnej bezpečnosti, a to písomne alebo ústne.“

K dokumentu sa vyjadrí aj Ján Budaj v poslednej časti dokumentárnej série RTVS – ŠtB: Prísne tajné – ktorá sa má vysielať v stredu večer o 22:10.

Pre ŠtB bol neseriózny

Štátna bezpečnosť vnímala Jána Budaja ako neseriózneho spolupracovníka. Spoluprácu s ním ukončila. Skonštatoval to Ústav pamäti národa (ÚPN). Z dokumentov, ktoré má ÚPN k dispozícii, podľa neho vyplýva, že v plnom rozsahu neinformoval o získaných poznatkoch a bez vedomia sa angažoval pri organizovaní nelegálnych kultúrnych podujatí. S cieľom odstránenia nedostatkov mali preto u neho organizovať príslušné opatrenia. „ŠtB teda už v priebehu roku 1980 spolupra­covníka vnímala ako neseriózneho a nasledujúci rok spoluprácu ukončila,“ uviedol ÚPN.

XII. správa Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) mala Budaja podľa ústavu evidovať ako tajného spolupracovníka od júna 1979 do októbra 1981. „Z registratúrnych záznamov (korešpondencie útvaru) vyplýva, že XII. správa ZNB odstúpila na nadriadený útvar do Prahy len dva agentúrne záznamy, oba v marci 1981,“ doplnil.

ÚPN priblížil, že Budaja od júla 1982 rozpracovávala XII. správa ZNB v signálnom zväzku s krycím menom John. Od novembra 1986 ho mala evidovať aj ako nepriateľskú osobu.

„Domovník“ neľutuje

Minulosť s ŠtB sa Budajovi pravidelne vracia. Už v roku 1990 na neho jeho vtedajší spolustranník vo Verejnosti proti násiliu (VPN) Vladimír Mečiar vytiahol, že bol tajným agentom. V tom čase bol pritom Budaj predsedom VPN a lídrom kandidátky, ktorú v lete 1990 opustil.

„Skutočne som spoluprácu iba sľúbil a vzápätí som sa voči ŠtB vzoprel a nikdy som nespolupracoval,“ tvrdil vtedy. Vysvetlil, že spoluprácu v roku 1979 ako 27-ročný kurič a disident podpísal, aby získal pas a mohol emigrovať. O to sa pokúsil prvý krát už začiatkom 70. rokov. Bol však zadržaný a po roka strávil vo väzení. Po získaní pasu napokon aj vycestoval, ale napokon sa z Viedne vrátil, vraj kvôli manželke. Po návrate vraj už s ŠTB nespolupracoval.

Foto: Archív ÚPN

Náhľad do spisu spolupracovníkov ŠtB, ktorý v súčastnosti eviduje Ústav pamäti národa.

Naverbovať ho mali 22. júna 1979 sa po tom, ako sa osvedčil, keď vraj pomohol pri objasňovaní protispoločenskej činnosti Levického a Petřivého. „Domovník“, ako znelo Budajovo krycie meno, mal podľa spisu s tajnou políciou spolupracovať až do roku 1981.

V roku 1981 príslušníci ŠtB vyhodnotili, že Budaj sa nespráva ako si predstavujú, a rozhodli sa s ním spoluprácu ukončiť. Urobili tak s odôvodnením, že „podvádza a pod krytím spolupráce sa sám prepožičiava na vykonávanie protispoločenskej činnosti“. Po vyradení bezpečnosť skonštatovala, že podal deväť agentúrnych správ čiastočne objasňujúcich činnosť spomínaných osôb.

Potvrdil to aj Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý zodpovedá za správu dokumentov v a informácií z obdobia neslobody medzi rokmi 1939 a 1989. Z dokumentov, ktoré má ÚPN k dispozícii, podľa neho vyplýva, že v plnom rozsahu neinformoval o získaných poznatkoch a bez vedomia sa angažoval pri organizovaní nelegálnych kultúrnych podujatí.

S cieľom odstránenia nedostatkov mali preto u neho organizovať príslušné opatrenia. „ŠtB teda už v priebehu roku 1980 spolupra­covníka vnímala ako neseriózneho a nasledujúci rok spoluprácu ukončila,“ uviedol ÚPN.

Právo klamať

Kamarátom, na ktorých mal donášať, Budaj ale spoluprácu s ŠtB nikdy nepriznal. O túto dvojicu sa tajná polícia zaujímala kvôli ich podpisu Charty 77. Kým Petřivý v roku 1986 zomrel, Levický stále žije v USA, kam emigroval ešte pre revolúciou. Podpis Budajovi stále vyčíta.

„V roku 1990 hovoril, že to bola nevinná spolupráca, nie udávanie. Ale to je taký patetický postoj. Je úplne jedno, či eštebákom o nás niečo povedal alebo nie. Zmluva s diablom sa nepodpisuje. Lebo platí, že ak niečo také podpíšeš, dáš svoju dušu diablovi,“ povedal Levický pre Denník N, ktorý za bývalého režimu emigroval do Spojených štátov.

 V Banskej Bystrici sa 9.marca 1990 konal míting obyvateľov mesta a okolia organizovaný VPN. Vystúpil aj Ján Budaj.

Ani dnes ale svoju údajne predstieranú spoluprácu neľutuje a urobil by tak znovu. „Ako prenasledovaný som sa mohol na Západ prestrieľať alebo ŠtB oklamať,“ povedal pre Denník N. „Nevyhodnocujem to ako chybu, absolútne. Zotročený človek, ktorý je obratý o slobodu pohybu, má právo svojich zotročiteľov klamať akýmkoľvek spôsobom. Oklamať ŠtB v tomto kontexte, samozrejme, že by som to urobil znovu,“ hovorí.

Matovič očakáva vysvetlenie

Líder hnutia OĽANO Igor Matovič čaká, že sa Budaj vyjadrí k informáciám o jeho spolupráci s ŠtB. Podčiarkol, že k situácii by sa mal postaviť čelom.

„Nech sa postaví pred novinárov,“ uviedol Matovič. „Ak to bude vyzerať pravdivo, podľa toho sa k tomu postavím aj ja,“ dodal. Na otázku, či Budaja medializovaný dokument o spolupráci nediskvalifikuje z postu ministra reagoval, že bude závisieť od jeho vysvetlenia. Matovič dodal, že si informácie nemá ako preveriť, preto treba veriť aj Ústavu pamäti národa.

Fico žiada Budajov odchod

Líder opozičného Smeru Robert Fico v reakcii vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby našla riešenie a dostala Budaja (OĽANO) z vedenia Ministerstva životného prostredia SR. Podotkol, že „eštébák“ nemôže byť v žiadnej vláde, ani v tej dočasne poverenej.

„Toto je obrovská hanba,“ vyhlásil Fico. Budaj sa podľa neho zaradil do najhlbšej špiny, aká existovala v bývalom režime. Nájdenie dokumentov nepovažuje za prekvapenie. „Podpísal, že bude donášať na tzv. nepriateľov štátu,“ skonštatoval s tým, že otázna je aj Budajova úloha pri novembrových udalostiach. „Jeden z najväčších demokratických ‚tlčhubov‘ je usvedčený z najväčšieho zločinu, aký mohol spáchať,“ vyhlásil Fico.

Ozrejmil, že opozícia aktuálne nemá možnosť podať návrh na Budajovo odvolanie v Národnej rade (NR) SR, keďže vláda stratila ešte v decembri dôveru. Preto sa obracia na prezidentku, aby si sadla s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a lídrom OĽANO Igorom Matovičom, nech nájdu riešenie./agentury/

X X X

Poslanec ĽS NS odpadol počas rozpravy, musela zasahovať záchranka

Predseda parlamentu Boris Kollár musel prerušiť schôdzu. Ďalší poslanec odpadol v pléne počas rozpravy. Malo ísť o poslanca Ľudovej strany Naše Slovensko Martina Beluského.

V rozprave mal vystúpiť poslanec SaS Marián Viksupič, keď ho náhle prerušil podpredseda parlamentu Juraj Blanár. „Poprosím okamžite zavolať záchranku a poskytnúť pomoc,“ povedal. Poslanci sa ihneď rozbehli k miestam, kde sedia nezaradené poslanci za ĽSNS a Republiku.

Poslanec je pri vedomí, schôdzu prerušili

Poslanec mal na pár minút prestať dýchať. Do rokovacej sály ho prišli ošetriť záchranári, následne ho odviezli zo sály na nosidlách. Kollár prerušil schôdzu. „Do 15.00 h sa prerušilo rokovanie, poslanec je stabilizovaný a pri vedomí,“ uviedla Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová. Beluský pritom len pár minút predtým vystupoval v rozprave.

 Záchranka zasahovala aj v polovici septembra

Nie je to tak dávno, čo v parlamente riešili podobnú situáciu. Počas rokovania koncom septembra skolaboval 78-ročný poslanec Ján Kerekréti (OĽaNO). Do parlamentu prišla sanitka. Záchranári ho potom previezli do nemocnice. „Bola to veľmi vypätá emočná situácia. Atmosféra bola veľmi ťaživá. Preto po zvolaní poslaneckého grémia sme sa dohodli naprieč celým politickým spektrom, že na dnes prerušíme schôdzu,“ informoval vtedy Kollár./agentury/

X X X

Zomrel im lekár a pacientom zostáva už len čakať. Počet zdravotníkov v dôchodkovom veku nebezpečne rastie

Po neurológovi, ortopédovi či očnom lekárovi si musia pacienti v Trnave privstať najnovšie už aj k ďalšiemu špecialistovi – ušno-nosno-krčnému lekárovi (ORL). Spôsobilo to úmrtie dlhoročného politika a ORL lekára Gabriela Paveleka, ktorý vo veku 68 rokov zomrel koncom vlaňajšieho novembra.

 Na časenky k niektorým lekárom vyčkávajú pacienti pred trnavskou mestskou poliklinikou už od skorého rána, trvá to roky. Najnovšie si treba privstať aj na ušno-nosno-krčné po vlaňajšom úmrtí lekára Gabriela Paveleka.

„Od štvrtka som sa sem nevedela dostať,“ prezradila minulý týždeň v pondelok staršia pacientka, ktorá čakala pred ambulanciou ORL lekárky Aleny Kujanovej. Až v ten deň sa jej podarilo získať jednu z posledných časeniek, ktoré vydáva elektronický systém. Na niektorých dokonca nezvýšilo. „Ak by som vedela, že sem treba prísť o piatej ráno, tak prídem už vtedy,“ dodala dôchodkyňa, ktorá pôvodne chodila k Pavelekovi.

Časenky o piatej ráno sú dlhoročný normál

Vlani ukončilo na území Trnavského kraja svoju činnosť 24 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, no pribudlo ich 32. Napriek tomu sa v krajskom meste dlhé roky vyčkáva na časenky. K niektorým lekárom aj od skorých ranných hodín. Pacienti sa pred budovou trnavskej mestskej polikliniky zhromažďujú už od piatej hodiny a určujú si vlastné poradovníky do jednotlivých ambulancií.

 „Pacientov trápi nedostatok špecialistov, mnohí z nich sú už v dôchodkovom veku,“ podotkol Vlastimil Očenáš, riaditeľ mestského Strediska sociálnej starostlivosti, ktoré je správcom mestskej polikliniky. Pripomenul, že vzhľadom na to, že samospráva nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemá na to dosah. S podobnými problémami zápasia aj v ďalších mestách.

„Aktuálne je v Trnavskom kraji 1 602 poskyto­vateľov zdravotnej starostlivosti, z toho 438 nad 62 rokov,“ spresnila hovorkyňa Trnavského samosprávneho kraja Natália Petkáčová. Viacerí lekári ordinujú aj po sedemdesiatke. „Dnes pôsobí v Trnavskom kraji vo veku nad 70 rokov 107 lekárov a vo vekovej kategórii 67 a viac rokov sa aktuálne nachádza 187 lekárov,“ uvádza sa v strategickom dokumente, ktorý sa zaoberá rozvojom zdravotníctva na území Trnavského samosprávneho kraja v rokoch 2023 – 2027. K nedos­tatkovým lekárom v Trnavskom kraji patria podľa Petkáčovej špecialisti v odboroch diabetológia, neurológia, endokrinológia a detskí psychiatri.

Ohrozený sektor

Na zamestnancov v preddôchodkovom veku sa pred piatimi rokmi pozrela Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za október 2017 vyselektovala odvetvia, v ktorých môže starnutie zamestnancov predstavovať problém. Zdravotníctvo a sociálna pomoc mali tretí najvyšší podiel zamestnancov nad 60 rokov. Medzi najohrozenejšie odvetvia patrili oblasť nehnuteľnosti a odvetvie poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.

 Analýza Inštitútu zdravotnej politiky z roku 2019 označila nedostatok personálu v zdravotníckom sektore za kritické riziko z pohľadu bezpečnosti občanov. Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), poukazuje na to, že nedostatok lekárov netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Nepriaznivú situáciu podľa neho naznačujú aj údaje o priemernom veku ambulantných lekárov. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 57 rokov, priemerný vek pediatrov je na úrovni 59 rokov.

Kolektív autorov strategického dokumentu konštatuje, že pokiaľ ide o personálne kapacity v zdravotníctve, v najbližších rokoch sa v Trnavskom kraji očakáva zhoršenie stavu. „Z dôvodu vysokého veku bude potrebné doplniť 386 lekárov a v roku 2030 stúpne tento počet dokonca na 441,“ upozornili.

Kritické okresy

Všeobecné lekárstvo pre dospelých: Šaľa, Zlaté Moravce, Považská Bystrica, Čadca, Turčianske Teplice, Krupina, Tvrdošín. Liptovský Mikuláš, Detva, Poltár, Rožňava, Sobrance

Pediatria: Malacky, Pezinok, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Námestovo, Dolný Kubín, Ružomberok, Brezno, Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves, Gelnica

Celkovo by mohlo do roku 2027 chýbať až 117 špecialistov a 113 všeobecných lekárov – v prípade, že by neprišli žiadni noví a do dôchodku by odišli všetci starší ako 67 rokov. Podľa odborníkov ide o úplné minimum pre zachovanie súčasnej siete, ktorá je však poddimenzovaná. Pre udržanie kontinuity v obnove stavov by malo ročne pribúdať až 50 nových lekárov.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je podľa autorov dokumentu v rámci kraja rovnomerná. „Niektoré okresy zaostávajú veľmi výrazne. Okresy Senica a Hlohovec majú napríklad na obyvateľa len 26 percent a 40 percent zdravotníkov v porovnaní s priemerom Slovenska,“ uvádza sa v dokumente. Podľa hovorkyne župy chýba napríklad v okrese Senica neurológ a v Hlohovci nemajú k dnešnému dňu diabetológa.

 Štát pošle peniaze

Rezort zdravotníctva si problém s nedostatkom všeobecných lekárov i lekárov špecialistov v niektorých regiónoch Slovenska uvedomuje. K 1. januáru 2022 chýbalo na Slovensku 400 všeobecných lekárov a 223 primárnych pediatrov. Koľko chýba lekárov špecialistov, nie je jasné. V súčasnosti platný normatív pre túto sieť poskytovateľov neodzrkadľuje skutočný stav, rezort pracuje na novom.

Podľa riaditeľa INEKO Zachara sa dá situácia v krátkom časovom období zmierniť len odstraňovaním bariér pre príchod lekárov z tretích krajín, napríklad z Ukrajiny. „Z dlhodobejšieho hľadiska bude kľúčové udržať si vyštudovaných medikov a zdravotné sestry v sektore na Slovensku,“ zdôraznil. Zároveň je podľa Zachara potrebné prijímať rôzne menšie smart riešenia. „Vrátane elektronizácie a telemedicíny, ktoré by odstraňovali administratívnu záťaž a zbytočné návštevy u lekára, kde sme, žiaľ, niekde na špici v EÚ,“ dodal.

Podotkol aj potrebu zmysluplného zadelenia práce. „Treba rozhodiť kompetencie medzi rôzne segmenty a pracovníkov, aby tí najvzácnejší robili len to, čo už nedokáže nikto iný. Predpisovať lieky kompenzovaným chronickým pacientom by mohli aj zdravotné sestry, vakcinovať by mohli aj v lekárni a podobne,“ spresnil Zachar.

Trnavská župa otvorila zdravotné stredisko

V tomto roku chce Trnavský samosprávny kraj podporiť rozvoj zdravotníctva dotáciami v celkovej sume 200-tisíc eur. Zároveň sa pustil cez svoju krajskú spoločnosť do prevádzkovania vlastného zdravotného strediska. Ďalšie by chcel otvoriť aj v iných regiónoch.

Dotácie sú určené najmä pre všeobecných lekárov pre deti i dospelých. Začínajúcim všeobecným lekárom, ktorí sa rozhodnú zriadiť ambulanciu takzvane na zelenej lúke, prispeje kraj na potrebné vybavenie sumu 20-tisíc eur.

„Jednorazový príspevok v maximálnej výške 15-tisíc eur môžu získať všeobecní lekári, ktorí preberú ambulanciu po kolegovi odchádzajúcom do dôchodku a budú v nej pokračovať v starostlivosti o našich obyvateľov. O dotácie do výšky 5-tisíc eur môžu žiadať ambulancie, ktoré budú školiacimi pracoviskami pre lekárov pripravujúcich sa na atestáciu v odboroch všeobecné lekárstvo pre deti a dorast a pre dospelých,“ spresnila hovorkyňa Trnavského samosprávneho kraja Natália Petkáčová.

Vlani v októbri otvorila trnavská župa v krajskom meste nové zdravotné stredisko a znova sa tak stala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V minulosti vlastnila nemocnice v Skalici, Galante či v Dunajskej Strede. „V súčasnosti funguje v zdravotníckom zariadení ambulancia všeobecného lekára pre dospelých. Ostatné odborné ambulancie plánujeme otvoriť v najbližších týždňoch,“ dodala Petkáčová.

Trnavský župan Jozef Viskupič hovoril počas otvorenia strediska o špecialistoch z dočasne nedostatkových odborností, napríklad v odbore kardiológia, neurológia alebo diabetológia. Vlastné zdravotné centrá chce župa otvoriť aj v ďalších regiónoch./agentury/

X X X

Taliansko stojí pri Slovensku, tvrdí šéf diplomacie Káčer. Sú pripravení vyslať systém protivzdušnej obrany

Taliansko je podľa Rastislava Káčera ochotné posilniť našu bezpečnosť.

Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer absolvoval v stredu v Ríme sériu bilaterálnych stretnutí s talianskymi partnermi. Diskutovali o vývoji situácie na Ukrajine v dôsledku pokračujúcej ruskej agresie, energetickej bezpečnosti, migračnej politike, podpore krajín západného Balkánu, ako aj posilňovaní obrannej spolupráce medzi Slovenskom a Talianskom.

TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

SR uznali medzi prvými

Káčer počas pracovnej návštevy rokoval s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Antoniom Tajanim, ministrom pre európske záležitosti Raffaelom Fittom, so šéfom rezortu obrany Guidom Crosettom a predsedom Poslaneckej snemovne Lorenzom Fontanom.

„Teší ma, že aj po tridsiatich rokoch samostatnosti Slovenska sa naša spolupráca s Talianskom ďalej výrazne rozvíja. Naši talianski priatelia pri nás stáli v roku 1993, keď medzi prvými uznali Slovenskú republiku, a zohrali tiež kľúčovú úlohu pri našej euroatlantickej integrácii. A stoja pri nás aj teraz, pripravení posilniť východné krídlo NATO vyslaním systému protivzdušnej obrany,“ uviedol Káčer.

Slovenský minister to považuje „za jasné posolstvo kľúčového spojenca k zaisteniu bezpečnosti štátov Aliancie vrátane ochrany Slovenska“.

Podpora Ukrajiny

Šéf slovenskej diplomacie sa s partnermi zhodol na pokračovaní všestrannej podpory Ukrajiny a potrebe hľadania európskych riešení pri zdolávaní výziev spojených s migráciou či energetickou krízou. Zároveň potvrdil záujem o ďalšie rozširovanie spolupráce v ekonomickej oblasti vrátane obranného priemyslu.

„Na Slovensku pôsobí vyše 400 talianskych spoločností a len v roku 2021 dosiahol náš vzájomný obrat hodnotu viac ako sedem miliárd eur, čo z Talianska robí šiesteho najdôležitejšieho obchodného partnera Slovenska,“ dodal Káčer.

Položením venca k pamätnej tabuli v centre Ríma si minister taktiež uctil pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika, vďaka ktorého diplomatickému úsiliu Taliansko v máji 1918 de facto ako prvá krajina uznalo existenciu samostatného Československa ešte pred jeho oficiálnym vznikom, aktuality.sk

X X X

Prečo boli ceny elektriny také vysoké? Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku

Za hrubými betónovými múrmi jadrovej elektrárne Penly na severe Francúzska prebieha boj s časom. Tím zváračov dostal za úlohu opraviť prasknuté potrubia v núdzovom chladiacom systéme, ktorý chráni reaktor pred roztavením. Dokončenie každého zvaru trvá najmenej tri dni.

 V radiačných oblekoch zvárači často kľačia na kolenách alebo ležia na chrbte, aby dosiahli správny uhol. Zdravotné predpisy obmedzujú prácu v tomto prostredí maximálne na 40 hodín ročne. Cieľom je dostať reaktor späť do prevádzky po dlhých týždňoch odstávky. Elektráreň pod útesom na severnom pobreží Francúzska bežne dodáva elektrinu približne pre 3,6 milióna domácností.

 Francúzsky jadrový sektor prechádza zložitým obdobím. Značná časť jeho reaktorov musela byť zatvorená z dôvodu údržby. Vysoký vek reaktorov si začal vyberať svoju daň a na niektorých sa začala tvoriť korózia. Do vlaňajšieho novembra bolo rekordných 26 z 56 francúz­skych jadrových reaktorov odstavených z dôvodu opráv alebo údržby.

Počas vlaňajška sa zmenilo Francúzsko z najväčšieho európskeho vývozcu elektriny na čistého dovozcu. Práve v čase, keď to starý kontinent najmenej potreboval. Kapacity boli obmedzené a produkcia jadrovej energie bola v tom čase vo Francúzsku na svojom 30-ročnom minime.

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ceny elektriny v lete tak prudko stúpli. Pocítila to celá Európa. Napríklad na pražskej burze PXE sa vyšplhala cena elektriny na konci augusta až k 1 000 eurám za megawatthodinu. Odvtedy postupne klesala až na súčasnú úroveň 176 eur.

Francúzska nádej

Nábeh francúzskych reaktorov vyvoláva nádej, že sa Európe podarí prekonať energetickú krízu. Termíny sa však posunuli. Dva reaktory Penly mali byť v prevádzke už v januári a vo februári. Pre sklz v opravách sa počíta s ich opätovnou prevádzkou až v máji či v júni. Rovnaké meškanie naberajú aj iné reaktory v údržbe.

Reaktory pravidelne odstavujú zvyčajne bez akéhokoľvek väčšieho dosahu. Francúzsky štátny energetický kolos EDF každý rok odstaví približne 40 svojich reaktorov. Dôvody odstávky sa líšia. Či už ide o krátkodobú odstávku na doplnenia paliva, alebo čiastočnú kontrolu, alebo dlhodobú údržbu. Dodatočné zastavenia, akými sme boli svedkami od minulého leta, však spôsobili chaos. Francúzsko sa náhle muselo obzerať po dodávkach elektriny zo zahraničia.

Vo Francúzsku až 70 percent vyrobenej elektriny pochádza z jadra. Produkcia z francúzskych jadrových elektrární však pre údržbu reaktorov klesla minulý rok na 279 terawatthodín (TWh) z približne 361 TWh v roku 2021. To je pokles o neuveriteľných 82 TWH, ktoré Francúzi museli zháňať za hranicami. Na porovnanie, Slovenské elektrárne, najväčší výrobca elektriny na Slovensku, v roku 2022 vyrobili takmer 19 TWh elektriny. Zhruba štyri roky by museli Slovenské elektrárne vyrábať elektrinu, aby vykryli medzeru, ktorá vznikla po odstávke reaktorov vo Francúzsku. Slovenské elektrárne okrem jadrových elektrární prevádzkujú aj desiatky vodných, dve tepelné a dve fotovoltické elektrárne.

 Spoločnosť EDF odhaduje, že v roku 2023 obnoví výrobu z jadra na 300 až 330 TWh. Stále však Francúzi budú musieť dovážať elektrinu zo zahraničia. Plán opravy niekoľkých reaktorov v tomto roku ešte nie je na konci a už sa objavujú správy, že sa údržba môže natiahnuť ešte na ďalšie roky.

Cedric Lewandowski zo spoločnosti EDF na parlamentnom vypočutí v januári vyhlásil, že opravám reaktorov ešte nie je koniec. „Je možné, že budeme musieť vykonávať dlhé a zložité práce. Myslím si, že roky 2023, 2024 a 2025 budú naďalej prinášať problémy súvisiace s koróziou,“ cituje ho agentúra Bloomberg. Ak to obmedzí výkon jadrových elektrární vo Francúzsku, bude to znamenať aj menej vývozu elektriny do Európy. Ak sa nepodarí rýchlo nahradiť francúzske výpadky v produkcii, cena komodity zrejme ostane vyššia dlhšie.

Koľko zaplatia domácnosti za elektrinu, plyn a teplo? Odpovede v relácii Ide o peniaze prináša Radovan Potočár, šéfredaktor Energie-portal.sk. Premiéra 17. 1. 2022.

Energetický špecialista z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov v Paríži Olivier Appert pre francúzsky spravodajský portál France 24 povedal, že produkcia jadrovej energie vo Francúzsku bola v auguste 2022 najnižšia za posledných 30 rokov. Francúzsko pritom bolo v posledných desaťročiach čistým vývozcom elektriny. Situácia s odstávkami reaktorov zhoršuje podľa neho situáciu v Európe, pretože francúzske jadrové elektrárne sú veľmi dôležité pre výrobu elektriny v Európe ako celku. „Sieť je veľmi prepojená; každý člen prispieva k celkovej bezpečnosti systému,“ dodáva.

Renesancia jadra?

Dvanásť rokov po katastrofe vo Fukušime v Japonsku sa svet vracia späť k atómovej energii. Vlády sa snažia zlepšiť energetickú bezpečnosť po ruskej invázii na Ukrajinu. Jadrová katastrofa u mnohých vyvolala obavu z jadrovej energie – dokonca podnietila vtedajšiu kancelárku Angelu Merkelovú, aby sľúbila postupné ukončenie jadrovej energie v Nemecku pod tlakom vzostupujúcich Zelených. Aj Nemecko, ktoré je známe svojím odporom k jadru, však odložilo odpojenie jadrových reaktorov na polovicu tohto apríla. Pôvodne zamýšľalo trvalo odstaviť svoje posledné tri reaktory na konci minulého roka.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa napriek svojej počiatočnej výhrade k budúcnosti jadrového priemyslu minulý rok rozhodol zvýšiť produkciu jadrovej energie spolu s množstvom obnoviteľnej energie, aby obmedzil závislosť od fosílnych palív. Jeho vláda chce pomôcť EDF postaviť šesť nových veľkých reaktorov a do roku 2050 začať s prípravnými štúdiami na ďalších osem blokov. Francúzsko nie je jediné.

Poľsko postaví súbežne dve nové jadrové elektrárne s využitím americkej a juhokórejskej technológie. Náš severný sused sa snaží zaviesť jadrovú energiu ako súčasť svojej stratégie energetickej transformácie do roku 2040. Cieľom je nahradiť výrobu so spaľovaním uhlia, ktorá dnes zabezpečuje približne 80 percent elektriny v krajine. Pripomeňme, že tretí blok jadrového reaktora Mochovce spúšťame aj na Slovensku.

Messmerov plán

Francúzsko sa naplno pustilo do budovania jadrových reaktorov po ropnom šoku v roku 1973. Krajina nemala veľké zásoby uhlia ani plynu. Nemohla začať vŕtať v Severnom mori, ako to urobili napríklad Briti. Práve vtedy sa vtedajší premiér Pierre Messmer rozhodol pre dlhodobú stratégiu založenú na jadrovej energii. Messmerov plán mal za cieľ vybudovať veľkú flotilu práve jadrových reaktorov.

Predovšetkým vďaka tejto politike siahajúcej až do 70. rokov minulého storočia boli francúzske emisie oxidu uhličitého na obyvateľa v roku 2019 približne 4,5 tony v porovnaní s 5,2 tony v Spojenom kráľovstve a 7,9 tony v Nemecku, ktoré sa výrazne opieralo o ruský plyn./agentury/

X X X

Mali doviezť infekčné choroby a vziať lekárom prácu: Aké hoaxy sa na webe šíria o ukrajinských utečencoch a aká je realita

Aj vy ste už počuli, že v lekárňach chýbajú lieky, lebo ich v rámci pomoci vyvážame na Ukrajinu? V ostatných mesiacoch sa šírili viaceré podobné hoaxy a nepravdy.

Ruská invázia na Ukrajinu so sebou priniesla podobný scenár ako pri pandémii ochorenia Covid-19. Krajina sa najprv zomkla a utekajúcim susedom poskytla pomocnú ruku. Časom sa však postoj väčšinovej časti spoločnosti otočil a podstatná časť jej solidarity sa vytratila.

Prispeli k tomu aj rôzne dezinformácie, hoaxy a výčitky súvisiace s témou zdravia a zdravotnej starostlivosti, ktoré na náladu v spoločnosti vplývali negatívne. Utekajúci Ukrajinci k nám pritom mali podľa statusov a komentárov na sociálnych sieťach priniesť ďalšiu vlnu Covidu a infekčné choroby, pripraviť slovenských zdravotníkov o prácu, dostávať zdravotnú starostlivosť na úkor slovenských pacientov či zapríčiniť nedostatok liekov.

Nič z toho sa však nenaplnilo. Prečo? Rozhodli sme sa zhrnúť obavy, polopravdy, klamstvá či dezinformácie, ktoré sa za uplynulý takmer rok šírili slovenským internetom a uviesť ich na pravú mieru.

Pozrite si zhrnutie témy hoaxov o ukrajinských utečencoch v krátkom videu:

Všetci sme si rovní

Zrejme jedna z najrozšírenejších výhrad voči ukrajinským utečencom je zovšeobecnené tvrdenie, že majú všetko zadarmo. Nielen stravu a bývanie, ale i zdravotnú starostlivosť.

A práve téma zdravia je pre mnohých Slovákov obzvlášť citlivá. Z veľkej časti kvôli pandémii koronavírusu, ktorá mala veľký dopad i na necovidových pacientov. Zdravotná starostlivosť o nich totiž bola nezriedka obmedzená a okrem iného dochádzalo k častému odsúvaniu plánovaných operačných zákrokov. Mnohí pacienti čakajú na svoje odložené operácie dodnes.

Tvrdenie, že ukrajinskí utečenci, ktorí na Slovensku neodvádzali zdravotné odvody, majú dostať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, tak nemálo ľudí podráždilo. O to viac v kombinácii s nezmyselnými dohadmi, že Ukrajinci budú uprednostňovaní pred slovenskými pacientami.

Nie je to len hlasná menšina

Hoci množstvo negativity vídanej na sociálnych sieťach zvyčajne v skutočnosti verne neodráža náladu celej spoločnosti, v prípade protiutečeneckých naratívov nejde len o takzvanú hlasnú menšinu.

Organizácia Globsec v decembri zverejnila prieskum agentúry Focus (dostupný v PDF formáte) zameraný na krajiny V4. Dáta boli zbierané v septembri 2022 na štandardnej vzorke 1 000 respondentov a vyplynulo z nich, že až 68 % Slovákov je za obmedzenie štátnej podpory pre utečencov prichádzajúcich do krajiny.

„Väčšina Slovákov si ďalej myslí, že ukrajinskí utečenci by nemali mať bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti,“ uvádza Globesec a dodáva, že v ostatných krajinách V4 prevláda opačný názor.

No ako to vlastne s utečencami a zdravotnou starostlivosťou je? Čo majú skutočne zadarmo a kde sú limity pomoci, ktorú im Slovenská republika poskytuje?

„Každý, kto uteká z krajiny, kde je vojna a požiada u nás o štatút azylanta, má plné právo na neodkladnú alebo indikovanú zdravotnú starostlivosť – či je to Ukrajinec alebo človek z Afganistanu, je to jednoducho u nás zakotvené v ústave,“ hovorí pre Živé.sk manažérka komunikácie neziskovej organizácie Človek v ohrození Simona Stískalová.

Významnú rolu dokonca nezohráva ani fakt, že Ukrajina nie je členom Európskej únie. „Vzhľadom na to, že SR poskytuje týmto osobám potrebnú zdravotnú starostlivosť, sú tieto podmienky porovnateľné,“ odpovedalo nám ministerstvo zdravotníctva na otázku, či by mali lepšie podmienky utečenci z členskej krajiny EÚ.

Neodkladná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií a bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť zdravie osoby, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života či zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Vzťahuje sa aj na ďalšie špecifické prípady ako napríklad pôrod či infekčné ochorenie.

Potrebná zdravotná starostlivosť zahŕňa rozsah zdravotných výkonov určených ministerstvom zdravotníctva, ktoré sú uhrádzané poisťovňou nad rámec neodkladnej starostlivosti.

V praxi sú tak Ukrajincom bezplatne poskytované napríklad tieto výkony:

ošetrenie ambulanciou pohotovostnej, respektíve záchrannej služby, konzultácia u praktického lekára vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a očkovania, komplexné vyšetrenie (kompletná anamnéza, vyšetrenie, založenie zdravotnej dokumentácie, diagnostický záver, liečebný plán, odoslanie pacienta na ďalšie laboratórne, prístrojové alebo odborné vyšetrenia),

poučenie pacienta a vypísanie žiadaniek, receptov a lekárskej správy, potrebná zdravotná starostlivosť sa nevylučuje pri chronických ochoreniach, ako sú dialýza, oxygenoterapia, chemoterapia, špecifická liečba astmy či echokardiografia v prípade chronických autoimunitných ochorení, služby Národnej linky na podporu duševného zdravia.

A sú teda Ukrajinci pri absolvovaní zdravotných výkonov uprednostňovaní? „Určite nie, zdravotná starostlivosť je poskytovaná bežným spôsobom ako pre slovenských, tak aj ukrajinských pacientov, a to v rámci možností Slovenskej republiky,“ uviedlo pre Živé.sk ministerstvo.

 Azyl nie je v kurze

Pre upresnenie, ukrajinskí utečenci v skutočnosti nežiadajú o spomínaný azyl. Po začiatku ruskej invázie totiž ministerstvo vnútra aktivovalo možnosť požiadať o takzvané dočasné útočisko, ktoré je pre ľudí utekajúcich pred vojnou výhodnejšie.

„So štatútom dočasného útočiska majú prístup k ubytovaniu, základnej zdravotnej starostlivosti, školstvu či možnosti zamestnať sa,“ vysvetlil pre Źivé.sk rezort vnútra. Platí teda už spomenutý fakt, že takáto osoba – presnejšie nazývaná odídenec, nie utečenec – má k dispozícii neodkladnú i potrebnú zdravotnú starostlivosť.

Ministerstvo dodalo, že kým bola ľuďom sprístupnená možnosť požiadať o dočasné útočisko, o azyl stihlo požiadať 152 ukrajinských utečencov. Takmer všetci však následne svoju žiadosť stiahli a zvolili si alternatívnu možnosť štatútu odídenca.

V záchytnom tábore v Humennom ubytovával migračný úrad v rámci inštitútu dočasného útočiska k 22. januáru celkovo 44 odídencov z Ukrajiny, ďalšia jedna osoba z Ukrajiny naďalej žiada o azyl. V pobytovom tábore v Opatovskej Novej Vsi sa nachádza ďalších 24 osôb s dočasným útočiskom (matky s deťmi) a v integračnom centre vo Zvolene je to ďalších 13 osôb. Najviac ľudí, celkovo 930 odídencov so štatútom dočasného útočiska, využíva ubytovanie v humanitárnom centre v Gabčíkove.

Nevýhodou štatútu dočasného útočiska je jeho časové obmedzenie, aktuálne platné len do 4. marca 2023. Štát však môže tento termín posunúť, ako to už raz urobil (z pôvodne 31. decembra 2022).

Pre úplnosť, utečenci sa môžu po území SR pohybovať aj v rámci tranzitu, teda plánovaného presunu do inej krajiny – bez požiadania o azyl alebo dočasné útočisko. Na tieto osoby sa vzťahuje 90-dňový bezvízový styk, ktorý im umožňuje pohyb po ďalších členských štátoch EÚ. Zároveň majú hradenú neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Štandard alebo luxus?

Hoci verejná mienka nie je utečencom práve naklonená, Slovensko im vo výsledku skutočne podáva pomocnú ruku aj v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva si netrúfa hodnotiť, či Ukrajincom vytvára lepšie podmienky ako susedné krajiny, nastavené podmienky však označuje za adekvátne a deklaruje snahu vyvinúť maximálne úsilie pri pomoci ľuďom unikajúcim pred vojnovým konfliktom.

V prístupe jednotlivých krajín sú však predsa len isté rozdiely. „Pokiaľ máme správne informácie, Česká republika všetky tieto osoby z Ukrajiny zahrnula do svojho systému ako poistencov štátu (ako aj niektoré ďalšie krajiny),“ popisuje rezort vnútra a dodáva, že vzhľadom na platné nariadenia EÚ to má svoje špecifické dôsledky: „Napríklad, ak osoba z Ukrajiny cestuje ďalej a čerpá zdravotnú starostlivosť v iných krajinách, ČR musí tieto náklady uhradiť.“

To však neznamená, že odídenec registrovaný na Slovensku nemôže mať preplatený zdravotný výkon v zahraničí. Hoci štandardne slovenský systém odídencom neumožňuje vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iných členských štátov EÚ, výnimkou je prípad, keď potrebujú typ starostlivosti, ktorá v SR nie je dostupná. „Náklady na takúto starostlivosť SR uhrádza a zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte zabezpečuje,“ spresňuje pre Živé.sk ministerstvo vnútra.

Teória vs. prax

Po začiatku vojny sa k pomoci Ukrajincom nezištne zapojilo množstvo slovenských občianskych združení či neziskových organizácií. Všetky vybrané organizácie, ktoré redakcia Živé.sk oslovila, pomáhajú dodnes. Okrem Človeka v ohrození medzi ne patrí OZ Odyseus, Lymfoma a Leukémia Slovensko či viaceré ďalšie.

Niektoré pomáhajú onkologickým pacientom, iné pacientom s diagnostikovaným autizmom alebo asistujú pri vybavovaní takzvanej substitučnej liečby či ART liečby (liečba HIV).

„Zatiaľ sme sa s tým nestretli, že by hoaxy priamo negatívne ovplyvňovali našu snahu či prácu pri pomoci. Avšak vnímame, že sa to deje, že je príliš veľa nenávisti a hnevu voči ukrajinským odídencom a odídenkyniam. V organizácii Človek v ohrození sa však neustále snažíme vysvetľovať diskutujúcim a ukazovať fakty, ktoré nepustia.“

– nezisková organizácia Človek v ohrození pre Živé.sk

V ich snažení sú však často sami, bez pomoci štátu. „Nedostali sme ani príspevok vo výške 500 eur, ktoré dával úrad vlády. Dostali sme odpoveď, že nespĺňame podmienky pomoci utečencom z Ukrajiny,“ uviedla redakcii riaditeľka jednej z oslovených organizácii, ktorá si neželala byť medializovaná: „Nám stačí, keď vidíme spokojné tváre rodičov a ich detičiek.“

Úplne absentujúca podpora zo strany štátu bola spoločným menovateľom všetkých oslovených organizácií. Navyše musia pri svojich aktivitách čeliť aj ďalším súvisiacim problémom, napríklad chýbajúcej zdravotnej dokumentácii pacientov alebo nevyhnutnému narábaniu s citlivými osobnými údajmi v rozpore s GDPR.

Človek v ohrození taktiež prezradil, že podľa jeho skúseností štátom nastavená pomoc v praxi nie vždy funguje v súlade s „teóriou“. Pracovníci organizácie majú veľmi zlé skúsenosti s niektorými lekárňami pri výbere receptov, podobne s neinformovanými lekármi ohľadom vykazovania zdravotných úkonov alebo so zubármi odmietajúcimi pacientov s bolesťami.

Niektorí odídenci tak údajne majú v praxi veľké komplikácie pri získavaní zdravotnej starostlivosti. Problémy sú však lokálneho charakteru, a tak zatiaľ čo v jednom kraji alebo okrese nastavené procesy zvyčajne fungujú, v iných to neplatí.

„Máme skúsenosti napríklad zo Žilinského kraja, že to funguje úplne úžasne, je to tam dobre nastavené a ľudia z Ukrajiny dostávajú zdravotnú starostlivosť tak, ako bola avizovaná. Potom sú však aj kraje ako Prešov, Košice alebo Bratislava, kde ten systém úplne nefunguje,“ povedala pre Živé.sk Simona Stískalová.

Záťaž pre zdravotný systém?

K 22. januáru Slovenská republika udelila dočasné útočisko 106 356 odídencom z Ukrajiny. S prekonaním šesťcifernej hranice počtu utečencov sa pritom počítalo už od prvých dní vojny.

„Slovensko má 5 miliónov obyvateľov. Pre zjednodušenie, ak tu ostane 50-tisíc utečencov, je to jedno percento. Ak 100-tisíc, sú to dve percentá. Absorbovať takýto objem ľudí navyše nie je pre slovenské zdravotníctvo absolútne žiadny problém,“ povedal toho času pre Denník N minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Z podrobnejších dát rezortu vnútra o pohybe cez slovensko-ukrajinskú hranicu vyplýva, že u nás dlhodobo ostáva len zlomok utečencov. Pre ostatných sme iba tranzitnou krajinou:

Istým faktorom bola aj demografia odídencov, ktorí na Slovensko za ostatných 11 mesiacov prišli. Takmer 38-tisíc z nich ešte nedosiahlo dospelosť, 17 700 ľudí je vo veku od 18 do 30 rokov a ďalších 37 200 je z vekovej kategórie 30 až 50 rokov.

Chorobnosť či potenciálne nároky na zdravotnú starostlivosť sú tak štatisticky nižšie, než je priemer bežnej populácie rovnomernejšie zastúpenej všetkými vekovými skupinami.

Nepriniesli Covid ani tuberkulózu

Samostatnou kategóriou boli obavy o zavlečenie infekčných chorôb, napríklad tuberkulózy (TBC), ktorá sa na Ukrajine vyskytuje niekoľkonásobne častejšie, než je bežné u nás.

Ako sa však ukázalo, žiadne zhoršenie situácie na Slovensku nenastalo. Začiatkom novembra informovala Svetová zdravotnícka organizácia pre TBC, že u utečencov bolo od vypuknutia vojny zaznamenaných len 16 prípadov výskytu tuberkulózy. Lokálna situácia tak ostáva stabilizovaná.

Sociálnymi sieťami sa od začiatku ozbrojeného konfliktu šírili taktiež nepodložené hoaxy, že Ukrajinci zapríčinia novú vlnu Covidu-19.

Ministerstvo zdravotníctva preto v polovici marca upozorňovalo, že za očakávaným nárastom nových prípadov budú najmä západné krajiny, kde už čísla stúpajú, okrem iného aj kvôli uvoľneniu proticovidových opatrení, ako aj nový, infekčnejší variant koronavírusu omikron.

Ani v prípade Covidu-19 však napokon k výraznejšiemu zhoršeniu situácie nedošlo – a už vôbec nie takému, ktoré by sa dalo pripísať prichádzajúcim utečencom.

Tých na hraniciach pomáhali dobrovoľne testovať aj niektoré občianske združenia. Vlastné testovanie už pár dní od vypuknutia krízy proaktívne spustili Košický i Prešovský samosprávny kraj. Ubytovacie zariadenia neskôr od štátu začali dostávať antigénové testy pre každého jedného ubytovaného občana z Ukrajiny.

Navyše už od 7. marca, dva týždne po začiatku ruskej invázie, bolo Ukrajincom na Slovensku sprístupnené bezplatné očkovanie proti Covidu-19.

„Ukradli“ prácu, ktorú sme nechceli

Mnohé hoaxy a nesolidárne či až nenávistné prejavy na sociálnych sieťach sa netýkali len toho, čo nám mali Ukrajinci priniesť, ale i toho, čo nám mali vziať.

Utečenci, ktorí sa rozhodli v Slovenskej republike zotrvať, mali podľa tvrdení na sociálnych sieťach domácich pripraviť o prácu, a to dokonca na trhu chýbajúceho zdravotníckeho personálu.

Ministerstvo zdravotníctva sa totiž od začiatku krízy snažilo do slovenského systému začleniť ukrajinských odborníkov, ktorí utiekli pred vojnou. Pomáhalo im po byrokratickej stránke, ale i s prekonaním jazykovej bariéry.

Príbehy zdravotníčok z Ukrajiny, ktoré začali pracovať na Slovensku, si na Facebooku vyslúžili prevažne pozitívne reakcie. Stále sa však našli mnohí, ktorí na ženy útočili alebo so zamestnávaním ukrajinských zdravotníkov jednoducho nesúhlasili.Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR, reprofoto Facebook, spracovanie Živé.sk

A hoci je v slovenskom systéme dlhodobo nedostatok pracovníkov, mnohým ľuďom na sociálnych sieťach sa nepáčilo, že voľné miesta budú zapĺňať aj Ukrajinci. Mali totiž mylný dojem, že sa tak bude diať na úkor slovenských odborníkov, ktorí nedostanú adekvátne zaplatené alebo sa im práca neujde vôbec.

„Popri práci sa učí po slovensky, čaká na uznanie jej ukrajinského diplomu a chce sa na Slovensku venovať tomu, čo robí celý život: pomáhať ľuďom ako všeobecná lekárka,“ napísalo svojho času ministerstvo o ukrajinskej lekárke Diane Dorošenkovej, ktorá na Slovensko utiekla zo Severodonecku.

A hoci reakcie na autentický príbeh konkrétnej osoby boli netypicky takmer úplne pozitívne, predsa len sa našli kritici. „A to môže opustiť pacientov na Ukrajine? Oni nepotrebujú lekárov? To je humánne???“ napísala jedna z pohoršených Sloveniek.

Podobne ladené komentáre sa vo väčšej miere neskôr objavovali pri ďalších podobných medializovaných príbehoch.

Pre ukrajinských lekárov pritom nie je jednoduché pokračovať vo svojej praxi na Slovensku. „Keďže Ukrajina nie je súčasťou EÚ, ukrajinskí doktori potrebujú nielen nostrifikovať diplom a naučiť sa slovenský jazyk, čo je pochopiteľné, ale musia aj absolvovať skúšky,“ popisuje v podcaste ministerstva zahraničných vecí svoje skúsenosti lekárka Anna Komarova, ktorá utiekla pred vojnou z Kyjeva do Bratislavy. Sama pritom má 18-ročnú lekársku prax.

„Máme aj trocha iný systém výučby, preto je pre slovenské nemocnice náročne zamestnať ukrajinských špecialistov. Najmä právne a byrokraticky. Ale verím, že ukrajinskí lekári budú Slovensku užitoční,“ hovorí ďalej Ukrajinka.

Záhada zmiznutých liekov

Medzi dodnes kolujúce hoaxy patrí tvrdenie, že kvôli vojne na Ukrajine na Slovensku chýbajú viaceré lieky, a to údajne z dôvodu, že sú v rámci humanitárnej pomoci posielané k našim východným susedom.

Tieto nepodložené tvrdenia krátko pred Vianocami vyvracala Polícia Slovenskej republiky. Je síce pravda, že na trhu chýbajú napríklad o niektoré lieky na kardiovaskulárny systém, tráviaci trakt a metabolizmus, centrálnu nervovú sústavu či respiračný systém, a z voľnopredajných liekov lekárnici evidujú nedostatok napríklad pri pastilkách na hrdlo či detských ibuprofénových sirupoch.

Hoaxeri využili výpadky liekov na vyvolávanie ďalšej nenávisti smerom k Ukrajincom.Zdroj: Polícia SR, reprofoto Facebook

Peter Sedláček z Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku však vysvetlil, že k viacerým produktom existujú adekvátne alternatívy a že príčina problémov je logistického charakteru – v zásobovacích reťazcoch. „Výpadky v dodávkach, od surovín až po obalový materiál, sa negatívne podpisujú aj na plynulosť dodávok liekov na trh,“ uviedol Sedláček.

Situáciu popísal ako turbulentnú s tým, že keď sa podarí vyriešiť výpadok jedného lieku, nasledujúci mesiac môže v lekárňach chýbať zase iný.

Čo na to Ukrajinci?

Pozerať sa na šírenie rôznych hoaxov, dezinformácií a nenávisti musí byť z pohľadu odídenca, ktorý prišiel o domov a ocitol sa v neznámom prostredí, bezpochyby ťažké.

Avšak práve ťažká životná výzva vraj pomáha tieto neprávosti prekonať či potlačiť do úzadia. „Ľudia utekajúci z Ukrajiny a snažiaci sa začať život nanovo u nás na Slovensku, majú podstatnejšie vážnejšie problémy a výzvy pred sebou, ako sa venovať nenávisti, ktorá sa šíri,“ uvádza Človek v ohrození.

„Vnímame ju na sociálnych sieťach, prípadne nejaké nevhodné pripomienky ‚popod fúz‘, na poštách či úradoch, ale zanedbateľne sa stretávame s tým, aby niekto priamo do očí vyslovil akúkoľvek nenávisť či iný prejav voči nim. Za klávesnicou je ďaleko viac ,frajerov‘ ako v realite – v živote.“

Na článku spolupracovali Filip Hanker, Ján Trangel, Maroš Žofčin, Adam Obšitník, Filip Maxa a Mária Dolniaková, aktuality.sk

X X X

Príde o pas a dostane sledovací náramok. Alves zo Španielska neunikne

Brazílsky futbalista Dani Alves súhlasil, že odovzdá svoj pas a bude nosiť sledovacie zariadenie, keď ho prepustia na slobodu.

 Bývalého hráča Barcelony zadržala španielska polícia za údajné sexuálne napadnutie ženy v Barcelone. K skutku malo dôjsť 31. decembra.

Alvesa predbežne zadržali v januári a sudca nariadil väzenie bez možnosti prepustenia na kauciu po tom, ako analyzoval počiatočné vyšetrovanie úradov a vypočul si výpovede Brazílčana, údajnej obete a svedka.

Sexuálne napadnutie má v španielskom trestnom poriadku široký rozsah, môže znamenať všetko od sexuálneho obťažovania až po znásilnenie. V prípade dokázania viny môže byť maximálny trest 15 rokov.

 V odvolaní sa podľa agentúry AP uvádza, že Alves zaplatí kauciu vo výške stanovenej sudcom a okrem toho odovzdá svoje cestovné doklady. Jeho právnici uviedli, že v jej výpovedi sa vyskytli nezrovnalosti, keď povedala, že sa ho bála.

Bezpečnostné kamery ukázali, že sa s priateľmi zabávala. Alves najprv popieral, že by ju poznal, ale neskôr priznal. Obvinená sa údajne vzdala práva požadovať od Brazílčana finančné odškodnenie, ak bude nakoniec uznaný za vinného.

 Mexický klub UNAM Pumas s ním po zistení informácií ukončil zmluvu. Tridsaťdeväťročný obranca pôsobil v Barcelone v rokoch 2008–2016 i v sezóne 2021/22. Počas svojej úspešnej kariéry obliekal aj dresy FC Sevilla, Juventusu Turín, Paríža Saint-Germain či brazílskych tímov Esporte Clube Bahia a FC Sao Paulo.

S Barcou triumfoval trikrát v Lige majstrov a so Sevillou má na konte dve víťazstva v niekdajšom Pohári UEFA. V španielskej lige získal šesť titulov s Barcou, dva pridal s PSG v Ligue 1 a s Juventusom triumfoval raz v lige na Apeninskom polostrove. V brazílskej reprezentácii odohral 126 stretnutí a dvakrát s ňou získal titul na Copa America./agentury/

X X X

 THERMO|SOLAR vystavuje v Nitre slnečné kolektory aj kotly na biomasu

Novinky z THERMO|SOLARU uvidíte na Aquatherme 2023 v Nitre. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., sa od utorka 7.februára do piatka 10.februára 2023, zúčastní na odbornom veľtrhu Aquatherm 2023 v Nitre. V areáli Agrokomplexu Nitra bude firma vystavovať v hale F, stánok 005, na ploche takmer 50 m2. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.

,,Aquatherm Nitra je najväčší odborný veľtrh vyprofilovaný z oblasti technického zariadenia budov na Slovensku. Nezanedbateľné miesto tu majú obnoviteľné zdroje energie (OZE). THERMO|SOLAR bude vystavovať slnečné kolektory a to horizontálne i vertikálne, ale aj ďalšie výrobky. Návštevníci si môžu taktiež pozrieť rôzne komponenty solárneho systému. Novinkou v oblasti vystavovania na Slovensku budú aj výrobky od rakúskej materskej spoločnosti Hargassner, predovšetkým kotly na biomasu. Zároveň v spolupráci so spoločnosťou AV EQUEEN bude k dispozícii aj sortiment čistiacej a filtračnej techniky, a to nielen do vykurovacích okruhov, ale aj na solárne systémy. Napríklad tekuté tesnenie, čistiace prostriedky na znečistené a upchaté potrubia, prostriedky na rozpúšťanie kalov v potrubí,“ vysvetľuje T.Jančařík.

Dodáva, že slnečné kolektory na prípravu teplej vody a podporu vykurovania sú dostupné v rôznych vyhotoveniach a veľkostiach  – napríklad ako ploché vertikálne alebo horizontálne kolektory s plochou 2,0 alebo 2,5 m2. Jednou z inovácii firmy v roku 2022 je zavedenie zosilnenej konštrukcie kolektorov a strešných konštrukcií a kompletných solárnych zostáv pre oblasti s obzvlášť vysokým zaťažením snehom.

 Člen skupiny spoločností Hargassner

THERMO|SOLAR pôsobí  od jari roku 2022 ako člen skupiny spoločností Hargassner Holding, nezávislej skupiny výrobcov zariadení na využitie OZE, patriacej do vlastníctva rakúskej rodiny Hargassner. THERMO|SOLAR v nej pôsobí ako dodávateľ slnečných termických kolektorov pre celú sieť skupiny, ale aj ako výrobca a dodávateľ niektorých montážnych celkov a komponentov pre spoločnosti v rámci skupiny. Žiarska spoločnosť naďalej pôsobí pod menom THERMO|SOLAR Žiar. V súčasnosti je značka THERMO|SOLAR najstarším a v branži najdlhšie pôsobiacim výrobcom slnečných kolektorov a vstup do skupiny spoločností Hargassner by mal pozitívne pôsobiť na posilnenie tohto mena nielen v Európe.

Presun výroby do Žiaru

THERMO|SOLAR po rozbehnutí výroby komponentov na výrobu kotlov pokračuje v ďalšej diverzifikácii portfólia výrobkov. V priebehu leta roku 2022 bola do Žiaru nad Hronom presunutá výroba komponentov pre systémy na využitie drevnej štiepky, predovšetkým rozvádzačov s elektronikou na riadenie týchto systémov pre materskú firmu Hargassner. Zaujímavé na tomto projekte je, že po jeho úspešnom rozbehnutí sa bude kompletný sortiment týchto výrobkov pre skupinu Hargassner vyrábať iba v Žiari na Hronom. Prinesie nielen nové možnosti v oblasti zamestnanosti, ale aj príležitosti pre miestnych dodávateľov v oblasti elektrokomponentov. Paralelne so spomenutými aktivitami dochádza aj k posilneniu výrobnej kapacity v oblasti termických kolektorov, ktoré sú a budú najvýznamnejším produktom spoločnosti. Súčasne sa v oblasti výroby nosných konštrukcií pre fotovoltické panely  spoločnosť THERMO|SOLAR stáva jedným z najvýznamnejších hráčov na slovenskom trhu.

Dobré časy odbytu

Pre THERMO|SOLAR je situácia v odbyte v celej vyspelej Európe priaznivá. V Maďarsku pomohlo opätovné spustenie podpory pre solárne systémy a domáci trh a český majú tiež dlhodobú podporu. Pomáha predovšetkým projekt Zelená domácnostiam, kde inštalácie podporujú poukážky SIEA. Byť energeticky aspoň čiastočne sebestačným sa stáva výhodou nielen pre krajiny, ale aj firmy a obyvateľov.

Komplexné služby

Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality. THERMO|SOLAR poskytuje na slnečné kolektory 12 ročnú záruku. Praxou overená životnosť slnečných kolektorov z produkcie žiarskej fabriky dosahuje 40 a viac rokov. THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s OZE. Počas viac ako 40 ročnej existencie vyrobil stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely.

Žiarske kolektory boli doteraz inštalované v takmer 80 krajinách celého sveta a to aj na takých extrémnych miestach ako je najvyššia hora Nemecka Zugspitze, či Ohňová zem v Patagónii. Pracujú napríklad v Nepále, Argentíne, Botswane, Maroku, Ománe, Juhoafrickej republike, Austrálii, na Novom Zélande, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku, či v americkej Kalifornii. Ing. Štefan Kuča