Ministri zahraničných vecí skupiny 20 najväčších ekonomík v piatok ukončili dvojdňové rokovania o nedostatku potravín a energií a o náraste cien v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu bez toho, aby dosiahli dohodu. Atmosféru rokovaní poznamenali ostré spory medzi Moskvou a západnými krajinami, napísala agentúra Kjódó.  Stretnutie krajín G20 na indonézskom ostrove Bali bolo prvou medzinárodnou akciou od začiatku vojny na Ukrajine, ktorej sa zúčastnil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

Časť prítomných odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzvala na okamžité ukončenie vojny, uviedla podľa agentúry Reuters šéfka indonézskej diplomacie Retno Marsudiová. Lavrov počas niektorých vystúpení vrátane prejavu nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej opustil rokovaciu sálu.

Ruský minister sa podľa agentúry DPA nezúčastnil oficiálnej hostiny ani popoludňajšieho rokovania, podľa diplomatických zdrojov agentúry AFP sa ale dostavil na ranné zasadnutie. Keď k šéfom diplomacie prostredníctvom videohovoru prehovoril ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, Lavrov v sále tiež nebol prítomný.

Agentúra AP poznamenala, že to bolo prvýkrát od začiatku ruskej invázie, keď sa v jednej miestnosti nachádzali Lavrov, americký minister zahraničia Antony Blinken a mnoho ďalších významných hráčov svetovej politiky. Podľa AFP Blinken hovoril na rannom zasadnutí priamo k svojmu ruskému náprotivku.

„Ukrajina nie je vaša krajina. Ich obilie nie je vaše obilie. Prečo blokujete prístavy? Mali by ste umožniť vývoz obilia,“ povedal Blinken na adresu ruského ministra, s ktorým sa podľa nemenovaného diplomatického zdroja odmietol stretnúť.

Lavrov čelil tvrdej kritike aj od Baerbockovej, podľa ktorej Rusko nemá o dialóg s krajinami skupiny G20 záujem. Šéf ruskej diplomacie podľa AFP odišiel z miestnosti vo chvíli, keď Baerbocková kritizovala Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Aj indonézska ministerka zahraničia Retno Marsudiová v piatok v Lavrovovej prítomnosti vyzvala na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Varovala, že dôsledky tohto konfliktu, vrátane rastúcich cien energií a potravín, najviac zasiahnu chudobné krajiny.

Tradičná skupinová fotografia ministrov sa tentokrát nezaobstarávala a na protest proti ruskej invázii zástupcovia skupiny veľkých západných ekonomík G7 bojkotovali štvrtkovú recepciu, poznamenala japonská agentúra Kjódó. Európska únia uviedla, že nechce dopustiť, aby sa skupina G20 stala platformou ruskej propagandy.

Lavrov podľa agentúry TASS „nedodržanie protokolu“ zo strany predstaviteľov Západu označil za rusofóbiu; také správanie sa ale bolo podľa neho dalo očakávať. Zopakoval tiež tvrdenie Kremľa, že Západ nedovolí Ukrajine vyjednávať o mieri, ale praje si Rusko poraziť na bojisku.

„Agresori, votrelci, okupanti – počuli sme toho dnes dosť,“ povedal Lavrov. Diskusia Západu „sa takmer okamžite, hneď ako sa dostali k slovu, stočila k zbesilej kritike Ruskej federácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine“, dodal.

Vojna na Ukrajine bola podľa Marsudiovej témou takmer všetkých bilaterálnych rokovaní. Časť krajín zároveň odsúdila ruskú inváziu a vyzvala na okamžité ukončenie bojov cez mierové rokovania a diplomaciu.

Niekoľko rokovaní viedol aj Lavrov. Čínskeho ministra zahraničia Wanga I šéf ruskej diplomacie informoval o pokračovaní „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine. To je oficiálny termín Kremľa pre súčasný konflikt, ktorý na rozkaz prezidenta Vladimíra Putina začal 24. februára vpádom ruských vojsk na ukrajinské územie. Obaja ministri odsúdili protiruské sankcie. Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v piatok podľa agentúry TASS oznámil, že s Lavrovom rokoval o mechanizme vývozu obilia z ukrajinských prístavov.

Lavrov sa stretol aj so svojimi náprotivkami z Argentíny, Brazílie, Indie alebo Južnej Kórey./agentury/

X X X

Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí skupiny G20 nebol úspešný.

V piatok to napísala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. Zacharovová zároveň obvinila zo šírenia klamstiev nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú. Tá na stretnutí šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali kritizovala Moskvu za to, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi po tom, ako šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov po začatí jej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.

Lavrov bol podľa Zacharovovej v miestnosti prítomný, keď zasadnutie začalo, a „zhruba o dve hodiny neskôr začal viesť bilaterálne rozhovory s kolegami na rovnakom fóre vo vedľajšej miestnosti“. Ostatní ministri boli v danej miestnosti taktiež, keďže sa osobné fóra konajú presne na tento účel, dodala.

Diplomati uviedli, že Lavrov si nevypočul ani virtuálny prejav ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ani kritiku šéfa amerického rezortu diplomacie Antonyho Blinkena. Ten sa s ním na Bali odmietol stretnúť, na čo Lavrov reagoval slovami, že Rusko sa Spojeným štátom nebude vnucovať.

X X X

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala v piatok Moskvu, že nemá záujem na dialógu so zahraničnými partnermi. Stalo sa tak po tom, čo na stretnutí šéfov diplomacií G20 na Bali ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po začiatku Baerbockovej prejavu opustil zasadaciu miestnosť. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Baerbocková na brífingu pre nemecké médiá uviedla, že Lavrov odišiel z prvej časť rokovaní v polovici a na druhej časti sa vôbec nezúčastnil. Podľa nej ide o „jasný znak toho, že Rusko nemá záujem o medzinárodnú spoluprácu či dialóg s ostatnými partnermi“ v G20.

X X X

Z hrania „hry o život“ obvinil v piatok Rusko ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Zároveň dodal, že Moskva „nemá miesto na nijakom medzinárodnom fóre“. Kuleba to povedal počas svojho virtuálneho prejavu na ministerskej schôdzke krajín G20 na indonézskom ostrove Bali, píše agentúra Reuters.

Medzinárodné spoločenstvo podľa Kulebu nemá právo dovoliť Rusku, aby vydieralo svet vysokými cenami energií, hladom a bezpečnostnými hrozbami, uvádza sa vo vyhlásení jeho úradu.

X X X

Na sedem rokov väzenia odsúdil v piatok súd v Moskve poslanca mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova, ktorý kritizoval ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

Alexej Gorinov (60) bol uznaný za vinného zo šírenia „úmyselne nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na Ukrajine. Gorinov sa na súde objavil s plagátom s otázkou: „Ešte stále potrebujete vojnu?“ Súdni zriadenci sa však tento protestný transparent snažili zakryť rukami, aby ho nebolo vidieť na kamere.

Gorinov, člen zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu, je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol odsúdený na kritiku vojenskej invázie Kremľa na Ukrajine, konštatuje AFP.

X X X

Delegácia maďarskej armády vedená jej veliteľom Romuluszom Ruszinom-Szendim navštívila vo štvrtok Ukrajinu, kde sa stretla aj s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odkazom na správu zverejnenú v piatok na armádnej webovej stránke Honvédelem.hu.

Velitelia armád Maďarska a Ukrajiny rokovali o vývoji situácie rusko-ukrajinskej vojny, ale hovorili aj o vojenských vzťahoch medzi Maďarskom a Ukrajinou.

„Veľmi si vážim profesionálne a priateľské vzťahy s maďarským kolegom a som spokojný s úrovňou vojenskej spolupráce medzi našimi štátmi,“ napísal Zalužnyj na Facebooku.

X X X

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v piatok uviedol, že Nemecko snahou o zrušenie sankcií súvisiacich so železničnou prepravou tovarov do ruskej enklávy Kaliningrad porušuje právne predpisy Európskej únie. TASR správu prevzala od agentúry PAP.

Agentúra Reuters na konci júna citovala nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa predstavitelia EÚ snažia vyňať Kaliningradskú oblasť zo sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. Údajne sa tak chcú vyhnúť ďalšej eskalácii napätia s Moskvou.

„Nemecko dnes vyzýva Európu, aby porušilo zákony Únie v súvislosti so sankciami, ktoré európska 27-čka uvalila na Rusko,“ vyhlásil Przydacz v rozhovore pre poľské štátny rozhlas.

X X X

Teplá voda v Nemecku na prídel, nútené dovolenky. Nemecku chýba plyn, zavádza plošné šetrenie

 Šetrenie energiami je v Nemecku horúca téma. Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) v rozhovore s magazínom Der Spiegel povedal, že výrazne skrátil dobu sprchovania. Pritom sa vraj „nikdy vo svojom živote nesprchoval ani päť minút“.

 „Ak prestaneme dostávať plyn z Ruska, aktuálne uskladnené množstvá budú postačovať len na jeden alebo dva mesiace,“ povedal Klaus Müller, prezident spolkovej sieťovej agentúry. Spotrebitelia „utrpia šok“, keď dostanú list od svojho dodávateľa energie s účtom asi trikrát vyšším ako zvyčajne, dodal.

Nemecko prechádza najhoršou energetickou krízou od ropného šoku roku 1973, píšu Financial Times. Dôvodom je, že Rusko od polovice júna dramaticky znížilo svoje dodávky plynu plynovodom Nord Stream 1. Ten spája Rusko priamo s Nemeckom. Teraz však ním prúdi plyn iba zo 40 percent kapacity potrubia.

Rusko tvrdí, že nemôže posielať viac z technických dôvodov, pretože mu chýba plynovodná turbína. Turbínu poslalo na opravu do Kanady, ale tá ju zadržiava kvôli sankciám, ktoré v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila na ruský plynárenský a ropný priemysel.

 Nemecko preto včera kanadskú vládu vyzvalo, aby obišla svoje vlastné sankcie a turbínu prestala zadržiavať. Zároveň však Berlín uvádza, že Rusko v skutočnosti znižuje objem plynu posielaného Nord Streamom 1 nie primárne z technických, ale politických dôvodov. Vraj má aj iné, záložné turbíny. Časť expertov navyše usudzuje, že Rusko, ak by naozaj chcelo, môže Nemecku plyn posielať inými plynovodmi, než je Nord Stream 1.

Po celej krajine sa preto odštartovali prísne šetriace opatrenia. „Situácia je viac než dramatická,“ citujú Financial Times Axela Gedaschka, šéfa Federácie nemeckých bytových podnikov. K nemu sa pridal aj Helmut Dedy, šéf nemeckého združenia miest a miest, ktorý vyhlásil, že spoločnosť musí okamžite začať šetriť a škrtiť spotrebu, inak ich v zime čakajú chladné byty.

Berlín medzitým vypol termostat na verejných bazénoch. Prenajímatelia bytov plánujú znížiť teplotu plynového ústredného kúrenia svojich nájomníkov na 17 stupňov medzi 23:00 a 6:00. Bytové družstvo v saskom meste Dippoldiswalde neďaleko hraníc s Českou republikou už prideľuje nájomníkom teplú vodu a využívať ju môžu len medzi 4:00 a 11:00 až 13:00.

Ďalšie mimoriadne opatrenia by mali nasledovať: navrhuje sa vypnúť na noc semafory, vypnúť teplú vodu v obecných budovách, múzeách a športových centrách, nastaviť klimatizáciu a prestať osvetľovať historické budovy.

Reagujú už aj firmy a mnohé podniky prišli s krízovými plánmi. Carsten Knobel, šéf výrobcu spotrebnej chémie Henkel, pre média povedal, že tí zamestnanci, ktorým to ich pracovné zaradenie umožňuje, sa možno vrátia k práci z domu, ako počas pandémie ochorenia COVID-19.

VCI, obchodná skupina, ktorá zastupuje nemecký chemický priemysel silne závislý od plynu, sa pripravuje na „najhorší možný scenár“. Chemický gigant BASF medzitým zvýšil pravdepodobnosť nútených dovoleniek ako počas pandémie v roku 2020./agentury/

X X X

Remišová: Kríze sa dalo predísť. Krajčír: Nebudeme brániť predčasným voľbám

Šéfka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová tvrdí, že súčasnej koaličnej kríze sa dalo predísť. „My sme povedali, takisto ako Boris Kollár, že budeme právo veta rešpektovať. Keby si Richard Sulík uplatnil aj na rodinný balíček, kvôli ktorému vypovedal koaličnú zmluvu, my by sme to rešpektovali. Preto právo veta koaličných partnerov považujeme za niečo posvätné,“ povedala Veronika Remišová. Podľa nej sa v zásadných veciach koaličná zmluva dodržiava.

 „Ak niekto nedodržiava koaličnú zmluvu, nie je predpoklad, že bude dodržiavať akúkoľvek inú koaličnú zmluvu. To je o zodpovednosti a že si poviete: Som chlap, dodržiavam dohody a podľa toho sa aj správam,“ tak reagovala na možnosť, že koalícia uzavrie novú partnerskú zmluvu.

Remišová tvrdí, že ju štve, keď „politici namiesto toho, aby riešili problémy, chodia sa vyplakávať do médií“.

 Tak ako Za ľudí aj hnutie Sme rodina dáva ruky preč od najnovšieho sporu v rámci koalície. „Naše hnutie sa do žiadnych konfliktov nezapája. Mrzí ma, čo predvádzajú kolegovia na jednej strany z OĽaNO, na druhej z SaS,“ vysvetľuje poslanec Národnej rady za hnutie Sme rodina Ľuboš Krajčír.

Aj on si myslí, že ide „o konflikt dvoch pánov“, a nie strán. Na obvinenie, že sa nedodržiava koaličná zmluva, Krajčír reagoval, že to bola aj poslankyňa za SaS Janka Bittó Cigániková, ktorá rokovala s ĽS NS a Republikou. „A to im nevadilo, že porušila koaličnú dohodu,“ reagoval Krajčír s pripomienkou, že práve Bittó Cigániková nepodpísala ani koaličnú zmluvu.

 „Jedna vec je koalícia a druhá vec je situácia, ktorá je. Ak máme pomôcť ľuďom v týchto ťažkých ekonomických časoch a ak sa nevedia rozhýbať koaliční partneri, a je tu dobrý opozičný návrh, tak nevidím dôvod, prečo nezahlasovať,“ myslí si Krajčír.

Sme rodina sa podľa neho nechce miešať do riešenia sporu medzi dvoma šéfmi koaličných strán – Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. „Chcem veriť, že sa dohodnú. Ale keď sa na konci dňa dohodneme na predčasných voľbách, my tomu brániť nebudeme,“ potvrdil stanovisko hnutia Sme rodina./agentury/

X X X

Martin Behula: SaS nepochopila Borisa Kollára

Predseda Sme rodiny robí len to, čo robil vždy. Boris Kollár mohol byť nečakaným hrdinom. Tým, kto príde, dohovorí Igorovi Matovičovi a pragmaticky vyrieši koaličnú krízu. Má predsa svoje záujmy, ktoré by prípadný rozpad alebo pád vlády ohrozili. Zatiaľ sa však zdá, že krízu iba prehĺbil. Richardovi Sulíkovi odkázal, nech si svoje problémy vyrieši sám. Jeho výmysly podporovať nebude a trvá na zachovaní pôvodnej koaličnej zmluvy.

Slepá ulička

Kollárov výrok o slepej uličke, do ktorej sa Sulík dostal vlastnou vinou, je jasný: Matoviča nebude presviedčať, aby v záujme zachovania štvorkoalície a vlády odišiel z postu ministra. Bez neho to však nemá kto urobiť. Za ľudia, ktorí boli vďaka Márii Kolíkovej na jar minulého roka rozhodujúci, už neexistujú.

Predsedovi Sme rodina sa však veľmi nechce ani pomôcť saskárom aspoň si zachovať tvár. Podpredseda Martin Klus pre Aktuality.sk povedal, že ich personálne požiadavky sa zatiaľ nejavia ako veľmi pravdepodobné, a tak je riešením reforma koaličnej zmluvy.

Je teda celkom možné, že SaS (alebo aspoň jej niektorí členovia) si uvedomili, že s Matovičom nepohne ani ultimátum, no z koalície v skutočnosti odísť nechcú. Celú krízu by tak možno najradšej uhrali novou koaličnou zmluvou, ktorú budú prezentovať ako šikovné taktické víťazstvo vecných požiadaviek nad osobnými antipatiami.

Ani to im Sme rodina zrejme nedopraje. Určite nie, ak si chcú do novej zmluvy napísať zmenu paragrafu 363, ktorý Kollár chráni vlastným telom a vetom. Jeho výrokom by sme však nemali pripisovať väčšiu váhu, než v skutočnosti majú. Nepovedal nič neočakávané. A robí len to, čo robil doteraz.

Repríza toho istého

Otvorenie koaličnej zmluvy odmietol aj po odchode časti poslancov Za ľudí do SaS. Kým zmena pomeru síl neohrozuje záujmy Sme rodina, strana nemá dôvod otvárať to, čo je uzavreté. V koalícii sa cíti komfortne, tak načo niečo meniť?

Na príchode troch nových poslancov mohlo prekvapiť snáď iba to, že sú len traja. V októbri minulého roku Kollár v RTVS povedal, že poslanecký klub Sme rodina bude mať v krátkom čase 22 členov. V máji v Rádiu Expres uviedol, že ich klub sa môže rozšíriť o štyroch poslancov.

Oznámenie príchodu Romany Tabák, Jozefa Šimka a Jána Krošláka je zrejme tiež len preventívnou obrannou reakciou pre prípad, že by si SaS chcela v novej dohode vydobyť silnejšie postavenie na úkor Sme rodina. Zrejme do značnej miery impulzívnou.

Nasvedčovala by tomu neštandardná forma oznámenia len tak medzi rečou v telefóne, i fakt, že Romana Tabák ešte o svojom vlastnom prestupe nevie. Kollár sa však potrebuje poistiť. Nie náhodou aj posilnenie o piatich poslancov avizoval akurát na jeseň, keď sa klub SaS rozšíril o odídencov zo Za ľudí a začali sa objavovať špekulácie, že budú mať záujem o post predsedu parlamentu. Teraz sledujeme iba reprízu toho istého. S tým rozdielom, že vtedy nepadala vláda.

Kotlebovci neprekážajú

Šimko, ktorý kandidoval za ĽSNS, ani Krošlák, ktorý sa nevedel rozhodnúť, či mu je bližšie OĽaNO alebo SaS, a tak bol istý čas na dvoch kandidátkach, nie sú žiadne reputačné posily. O Romane Tabák ani nehovoriac. Kollárovi však nejde o kvalitu – o tú mu pri menách ako Petra Krištúfková či Peter Marček nemohlo ísť nikdy. Momentálne mu stačí, že o jedného poslanca prečísli SaS.

Nad tým, že Šimko bol až do apríla minulého roka u kotlebovcov, sa môžeme pohoršovať, no Kollár takéto morálne zábrany nikdy nemal. Keď môže mať medzi poslancami bývalého člena Smeru, obvineného Martina Borguľu, exkotlebovec mu isto prekážať nebude.

Šimko je primátorom Rimavskej Soboty a Kollár v máji odovzdával ocenenia obyvateľom spolu s ním. Nedávno mu s pomocou Sme rodina prešiel zákon o odpustení pokút obciam za porušenie pravidiel verejného obstarávania. Pri Šimkovi to skončiť nemusí. O angažovaní ďalšieho kotlebovského exkandidáta Tomáša Tarabu sa špekuluje už od minuloročnej jesene.

Koalícia „v čistom“ získa len jedného poslanca. Krošlák a najmä Tabák ju často podporujú aj bez členstva. Na istú väčšinu a stabilné vládnutie to nestačí. Podľa SaS je to dôkazom, že koalícia sa ich zbaví a bude ochotná vládnuť s bývalými kandidátmi kotlebovcov. To sa naozaj môže stať. No dnešné Kollárovo vystúpenie to vôbec nepotvrdzuje. SaS ho iba nepochopila.

Predseda parlamentu momentálne nebojuje o to, aby sa zachovala štvorkoalícia. Nesnaží sa však ani pripraviť zázemie pre vládu bez SaS. Ide mu iba o to, aká bude pozícia Sme rodina v koalícii od septembra. To, ako bude tá koalícia vyzerať, je pre neho druhoradé. Nakoniec potvrdil, že je pragmatik. Ibaže inak, ako sme čakali, aktuality.sk

X X X

Kočnerov bývalý zať na Malte prehral ďalší súd. Obviňovali ho z podielu na vražde Kuciaka

Bývalý manžel Kočnerovej dcéry mal so slovenským mafiánom aj vlastný biznis a Kočner ho spomína aj v Threeme.

Niekdajší zať slovenského mafiána Mariana Kočnera, maltský právnik Christian Ellul, dnes prehral ďalšie štyri súdne spory o ochranu osobnosti na Malte.

Rodinní príslušníci zavraždenej novinárky Daphne Caruana Galizie ho už dávnejšie obvinili z toho, že Ellulove podnikateľské väzby, vrátane tých na Kočnera, mohli prispieť k obom tragédiám, hoci len nepriamo. Súd na Malte teraz rozhodol, že ich vyjadrenia spadajú pod slobodu vyjadrovania a nie sú trestné.

Najznámejšiu maltskú novinárku Daphne Caruana Galiziu v októbri 2017 zabila bomba nastražená v jej aute a prípad dodnes nie je uzavretý. O Ellulovi a jeho vzťahu ku Kočnerovi písal aj Ján Kuciak, ktorého s jeho snúbenicou zavraždili vo februári 2018. Kočner z objednávky vraždy dodnes nie je právoplatne odsúdený.

Syn Daphne: Vražda súvisela s jeho prácou

Ellul zažaloval okrem iného aj syna Daphne, Mathewa Caruana Galiziu za obvinenia voči Kočnerovi. Matthew Galizia spolu s inými maltskými aktivistami tvrdil, že „vražda novinára pravdepodobne súvisela s jeho prácou“. Žaloby sa týkali aj nezávislého portálu The Shift News.

Maltský sudca dnes zmietol zo stola všetky štyri Ellulove žaloby v tejto veci. Ellul tvrdil, že obvinenia ho stáli klientov a v konečnom dôsledku aj peniaze. Maltský sudca sa s tým nestotožnil.

Hoci Ellul v skutočnosti po oboch vraždách prišiel o dôležitého partnera, Mariana Kočnera.

Kočnerov zať sa zľakol Kočnera

Mariana Kočnera s Ellulom nespájal len biznis, ale neskôr aj rodina, v roku 2011 si vzal za manželku Kočnerovu dcéru Karolínu Kočnerovú.

Obaja sa síce už o dva roky rozviedli, ale Kočner udržoval s bývalým zaťom čulé vzťahy aj potom. Ellul mu mohol pomáhať prať na Malte špinavé peniaze.

Je to vidieť aj na Kočnerovej Threeme. Ich slovensko-maltský biznismodel sa zmenil až po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Už pár dní po medializácii Kuciakovej vraždy začal mať Kočnerov (vtedy už bývalý) zať obavy, že Kočner mu na Malte kazí povesť. Naznačuje, že začal strácať klientov. „Z môjho zaťa urobili mafiána,“ mal Kočner napísať Alene Zsuzsovej cez šifrovanú aplikáciu Threema. „Len mi povedal, že s okamžitou platnosťou ruší všetky firmy a nechce so mnou už nikdy nič mať. A to je k…a veľký problém.“ Správu poslal Zsuzsovej 1. marca 2018. Teda len tri dni po tom, ako sa objavili prvé správy o vražde Kuciaka a Kušnírovej.

Kočner o svojom bývalom zaťovi na jednej strane píše, že ho „chápe“. Ale vzápätí ho nazýva „sráčom“. „On je právnik, utečú mu klienti. On z toho žije. Ja ho úplne chápem. Povedal, že mi pomôže prehodiť to inde, ale že už nemôže spravovať moje firmy,“ píše cez Threemu Alene Zsuszovej. Potom však priostruje. „Posral sa. On bol vždy sráč.“

Podiel na vražde Daphne mu nedokázali

Ellulovi neskôr maltské úrady zakázali zakladať si tam firmy, Kočnerov bývalý zať nemôže najbližšie tri roky vystupovať v akýchkoľvek orgánoch maltských spoločností.

Podiel, ani nepriamy, na vražde Daphne Caruana Galizie, však Ellulovi dodnes súdy nedokázali.

Prípad vraždy novinárky stále nie je uzavretý, hoci tento mesiac sa k jej vykonaniu priznal maltský mafián Alfred Degiorgio, výmenou za dohodu o vine a treste. Objednávateľ je však stále neznámy, aktuality.sk

X X X

Lavrov na rokovaní G20 nebol prítomný na prejave Dmytra Kulebu

Rannej schôdzky, ktorá bola zameraná na inváziu Ruska na susednú Ukrajinu sa však Sergej Lavrov zúčastnil.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nebol v piatok prítomný na prejave svojho ukrajinského rezortného kolegu Dmytra Kulebu, ktorý virtuálne vystúpil na schôdzke šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na dva nemenované diplomatické zdroje.

Lavrov sa zúčastnil na rannej schôdzke, ktorá bola zameraná na inváziu Ruska na susednú Ukrajinu. Nebol však prítomný na popoludňajších rokovaniach ministrov zahraničných vecí, spresnili diplomatické zdroje.

Šéf ruskej diplomacie predtým na Bali uviedol, že Rusko sa nebude vnucovať Spojeným štátom po tom, čo sa s ním americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na ministerskej schôdzke odmietol stretnúť, aktuality.sk

X X X

Blaha a ďalší dezinformátori odchádzajú k Rusom. Jednu zo sietí má pod kontrolou Putin

Ruskú alternatívu Facebooku VKontakte spoluzakladal Pavel Durov, ktorý musel v roku 2014 opustiť Rusko. Neskôr založil četovaciu aplikáciu Telegram. Momentálne VKontakte vlastní človek blízky Putinovi.

Keď Ľuboš Blaha pochopil, že môže prísť jeho koniec na Facebooku, poistil sa. Založil si účty na Telegrame a sociálnej sieti VKontakte a postupne ich začal propagovať medzi svojimi fanúšikmi. Po pár mesiacoch sa napokon virtuálne musel presťahovať.

A vo výzvach na zmenu neostal sám. Pridali sa aj ďalší politici jeho razenia. Tvrdia totiž, že sú tam možnosti, aké na americkej sieti nemajú.

VKontakte má pritom pod kontrolou ruská vláda a sieť musí na požiadanie ruských tajných služieb vydávať údaje o svojich používateľoch.

Ako vyhnali zakladateľa

Obe platformy – Telegram aj VKontakte – zakladali ruskí programátori a bratia Pavel a Nikolaj Durovovci. Najprv vytvorili sociálnu sieť VKontakte. Z tej ich však pre neochotu zverejniť dáta používateľov, ktorí v roku 2013 protestovali na Ukrajine, postupne vyhnali. Na protest vytvorili četovaciu aplikáciu Telegram.

Aplikácia vznikala ako priestor pre slobodnú výmenu informácií v tvrdo kontrolovanom ruskom online priestore. Vďaka tejto ambícii sa zrodila šifrovaná služba bez ráznejšieho moderovania. Na Slovensku ju však hojne začínajú využívať práve šíritelia dezinformácií.

Na prvý pohľad Telegram pripomína u nás známejšie četovacie aplikácie Messenger alebo WhatsApp. Odlišnosťou je, že v ňom existujú aj skupiny a kanály, ktorých správy môžete odoberať bez toho, že by ste s nimi komunikovali.

Bez kontroly

Práve tieto vlastnosti sa snažia využiť slovenskí dezinformátori a extrémisti. Na svoj kanál láka nielen Blaha, ale aj odídenci z extrémistickej ĽSNS, dnes združení v strane Republika, a viacerí ďalší.

Ich obsah vôbec nikto nekontroluje, a tak môžu zverejňovať aj to, čo Facebook po rokoch kritiky napokon začal postihovať.

Poslanec Smeru si založil účty na oboch platformách. Darí sa mu najmä na Telegrame, kde od zrušenia Facebooku získal vyše 25-tisíc sledovateľov. Napriek tomu, že nejde o nízke číslo, je to stále sedemkrát menej než počet sledovateľov, ktorý dosiahol na Facebooku. Tam sa mu však darilo aj vďaka sponzorovaným príspevkom, čo sa na Telegrame robiť nedá.

Raj dezinformátorov

Najsledovanejší slovenský kanál na Telegrame má však ktosi iný – Slovák žijúci v Anglicku Daniel Bombic, ktorý vystupuje pod prezývkou Danny Kollár. Vyrástol práve na Telegrame, kde ho sleduje viac ako 45-tisíc používateľov. Na Facebooku vôbec nepôsobí. Jeho obsah sa tam však šíri vďaka jeho podporovateľom. V minulosti spolupracoval s Kulturblogom.

Bombic vďaka voľnosti pravidiel aplikácie šíri medzi ľuďmi nielen dezinformácie (napríklad aj o covide), ale po vypuknutí pandémie zverejňoval aj telefónne čísla a adresy lekárov, novinárov a ďalších (tzv. doxxing). Týchto ľudí následne jeho fanúšikovia z Telegramu obťažovali.

Písal aj infektológovi Petrovi Sabakovi, ktorý lieči ľudí s tažkým priebehom covidu-19. Tiež zverejnil telefónne číslo a bydlisko hygieničky z trnavského úradu verejného zdravotníctva, ktorá zasahovala v novembri minulého roka v gastroprevádzke Hollywood Burger porušujúcej vtedajšie platné protipandemické opatrenia.

Redakcia Živé.sk v decembri minulého roka kontaktovala Telegram so žiadosťou o preverenie obsahu na účte Dannyho Kollára, spoločnosť však ich otázky aj napriek viacerým žiadostiam ignoruje.

Na Telegram sa presunuli aj dezinformačné médiá, napríklad Hlavný denník, ktorého stránku po vypuknutí vojny na Ukrajine blokoval Národný bezpečnostný úrad. Presunul sa tam aj zablokovaný Kulturblog spojený s poslancom Národnej rady odsúdeným za rasistické výroky Milanom Mazurekom z Republiky.

Europoslanec a predseda Republiky Milan Uhrík uverejnil v deň zablokovania Kulturblogu na Facebooku status, v ktorom vyzýval ľudí, aby sa pripojili na Telegram a sledovali jeho kanál, pretože Facebook podľa neho cenzuruje. Na Telegrame má účet, kde ho sleduje vyše 9-tisíc ľudí, ktorých vyzýva, aby podpísali referendum Smeru za vyhlásenie predčasných volieb.

Ruský Facebook pod dohľadom FSB

Iniciatíva prejsť na ruské alternatívy nie je v našom priestore nová. V minulosti sa svojich fanúšikov snažili na sieť VKontakte presmerovať extrémisti z ĽSNS. Dialo sa to napríklad v roku 2017, keď Facebook zrušil ich hlavnú stránku s 80-tisíc sledovateľmi. Kotlebovci tvrdili, že práve tam nájdu ľudia možnosť komunikovať slobodne. Táto snaha sa však nikdy nestretla s masívnejšou odozvou a gro ich internetových podporovateľov, ako aj samotní kotlebovci zostali na Facebooku.

Podľa odborníka na sociálne siete Gabriela Tótha z PR spoločnosti Katedra komunikácie snaha kotlebovcov nebola v tom čase úspešná. „VKontakte skôr pripomína klasickú sociálnu sieť než četovaciu aplikáciu, ktorá je jednoduchšia na používanie,“ hovorí Tóth.

Sociálna sieť VKontakte vznikla ešte v októbri 2006. Platforma sa v priestore bývalého sovietskeho bloku vyprofilovala ako alternatíva amerického Facebooku. Najskôr slúžila na komunikáciu v akademickej obci, no neskôr v roku 2008 sa stala populárnou aj medzi bežnými občanmi Ruska.

V roku 2010 podiel spoločnosti odkúpil Mail.ru, ktorý mal pod kontrolou jeden z najbližších oligarchov Vladimira Putina Ališer Usmanov. Durov mal však stále hlasovacie právo.

V roku 2014 sa ho však musel vzdať. Po pár mesiacoch bol nútený zo spoločnosti odísť a musel predať svoj podiel, pretože ruskej tajnej službe FSB odmietol poskytnúť údaje o používateľoch, ktorí organizovali protesty na Ukrajine počas Euromajdanu na Ukrajine proti vtedajšiemu prokremeľskému prezidentovi Ukrajiny Viktorovi Janukovyčovi.

V decembri získala vplyv na sociálnej sieti VKontakte aj priamo ruská vláda. Cez poisťovňu Sogaz od Usmanovej spoločnosti odkúpila 45 percent podielu, čím ruská vláda – cez všetkých spoločníkov – získala 50-percentný podiel hlasov.

Za statusy prehliadky a hrozba väzenia

Orgány moci tak môžu napríklad sledovať a trestať používateľov, ktorí o konflikte za ich juhozápadnou hranicou hovoria ako o vojne a invázii, a nie ako o špeciálnej vojenskej operácii, čo je hlavné stanovisko Kremľa k vojne na Ukrajine.

Pravidelne o týchto prípadoch informuje ruská iniciatíva Setevyje svobody, ktorá sa venuje obhajobe slobody na internete.

V polovici júna písali na svojom kanáli o novinárovi Andrejovi Novašovovi, ktorý na sociálnej sieti informoval o násilnostiach ruskej armády na Ukrajine. Na základe jeho príspevkov ho FSB obvinila, že šíri falošné informácie o ruskej armáde, za čo mu hrozia až tri roky väzenia.

Podobným prípadom je Diana Nefiodovová z Čeľabinska. Na to, aby jej do bytu vtrhli vyšetrovatelia, zhabali jej počítač a vypočúvali ju, jej stačilo zdieľať na svojom profile na sieti VKontakte články kritických médií Meduza a Mediazona.

Durov po strate vplyvu na sieť VKontakte preto v roku 2013 prišiel s nápadom založiť četovaciu platformu, ktorú sa nepodarí prelomiť ruskej tajnej službe, a spolu s bratom Nikolajom vytvorili aplikáciu Telegram. V Rusku sa dá používať len v prípade, že využívate službu VPN zabezpečujúcu anonymné pripojenie.

Zneužitý Telegram

Telegram pravidlá definuje veľmi vágne. Zakazuje spam a účty, ktoré užívateľov okrádajú, propagovanie násilia na verejných kanáloch a prostredíctvom botov, pridávanie pornografického obsahu na verejných kanáloch a prostredníctvom botov.

To však neznamená, že sa využíva len na šírenie dezinformácií. Pre mnohých Rusov a Ukrajincov je to zdroj informácií, ktoré nie sú ovplyvnené ruskou propagandou. No má to aj svoje úskalia.

„Snaha o zabezpečenie ochrany súkromia používateľov prináša aj isté nevýhody, a to práve pri aktivitách zneužívajúcich možnosti danej služby,“ píše technologický magazín Živé.sk. Dezinformácie sa môžu týmito kanálmi šíriť vďaka kombinácii viacerých funkcionalít a faktorov.

„Okrem šifrovania ide najmä o možnosť hromadného preposielania súkromných správ a rozrastajúce sa komunitné funkcie, ktoré vo výsledku umožňujú rýchly a efektívny spôsob, ako vybranú informáciu dostať (často aj s notifikáciou) priamo do schránky správ veľkého počtu používateľov,“ dopĺňa portál.

Či registruje dezinformátorov na ruských platformách, sme sa spýtali aj Slovenskej informačnej služby. Hovokyňa SIS Simona Svitková odpovedala, že „súčasťou spravodajskej ochrany štátu v tejto oblasti bezpečnostných hrozieb sú všetky identifikované malígne postupy pôvodcov a šíriteľov škodlivých dezinformácií do informačného priestoru Slovenskej republiky vrátane snahy ‚o ich zneviditeľnenie‘“, aktuality.sk

X X X

Bittó Cigániková: Ak by sme zostali ticho, z Matoviča by sme sa zbláznili

Koniec koalície môže prísť v septembri, ak Matovič zostane vo vláde. „V stredu sme mohli buchnúť dverami, ale neurobili sme to. Šancu dostal Heger aj líder OĽaNO,“ povedala pre TV pravda poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).

 .Ak OĽaNO nedovolí , aby ich šéf Igor Matovič odišiel z vlády, čo žiada SaS, koalícia vo svojej pôvodnej formácii asi v septembri skončí. Odchod liberálov do opozície vidí ako reálne riešenie aj poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).

„Ak by sme zostali ticho, tak s Matovičom sa to nedá ďalej vydržať, a asi by sme sa zbláznili,“ dodala.

 V rozhovore pre TV Pravda neskrývala sklamanie z fungovania koalície a hnutia OĽaNO: „Matovič spoločnosť rozoštval tak, ako nikto predtým. On je najväčší problém.“ Pričom zdôrazňuje jeho zásluhy na vzniku koalície ako aj na politickej porážke Roberta Fica (Smer). Ale pôsobenie lídra hnutia OĽaNO označila za popretie podstaty novej vlády ako aj politického hnutia vedeného Matovičom./agentury/

X X X

Romana Tabák tvrdí, že nevie, že je novou členkou Sme rodina

Boris Kollár oznámil, že jeho hnutie Sme rodina má troch nových poslancov – Jána Krošláka, Jozefa Šimka a Romanu Tabák. Tá sa už nechala počuť, že o ničom nevie.

Šéf Sme rodina Boris Kollár sa dnes pochválil, že do vlastného hnutia zvábil troch poslancov. Podľa jeho slov ide o Romanu Tabák, Jána Krošláka a Jozefa Šimka.

Medzičasom už na Kollárove vyhlásenie reagovala aj strana SaS, ktorá nechce ďalej vládnuť v Hegerovom kabinete s ministrom financií Igorom Matovičom a z tohto dôvodu vypovedala koaličnú zmluvu.

„Prijatie exkotlebovca Jozefa Šimka do poslaneckého klubu Sme rodina je len potvrdením toho, že koalícia OĽANO, Sme rodina a Za ľudí by dokázala fungovať ďalej aj bez strany SaS, a to s podporou poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Kotlebovci ĽSNS,“ uviedol hovorca liberálov Ondrej Šprlák.

Na slová Kollára však už reagovala aj nezaradená poslankyňa Tabák, ktorú predčasom vylúčili z Matovičovho hnutia OĽANO. „Ja som sa tak nerozhodla, nikde som neprestúpila. Som nezaradená poslankyňa,“ cituje Tabák TV Markíza.

Ďalej reagovala, že vyhláseniu šéfa Sme rodina neverí. „Je možné, že si to aj vymýšľate. Prestupy neplánujem,“ uisťovala v piatok popoludní televíziu. Dosiaľ nezaradený Krošlák už prestup ku Kollárovi potvrdil, aktuality.sk

X X X

V Bulharsku hrozia predčasné voľby

Pokus vytvoriť novú vládu nevyšiel.

Bulharsko sa v piatok priblížilo k predčasným voľbám po tom, ako centristická strana odchádzajúceho premiéra Kirila Petkova nezískala v parlamente dostatočnú podporu na vytvorenie novej koalície. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Pokračujeme v zmene

Bulharský parlament vyslovil v júni nedôveru vláde premiéra Petkova po odchode jednej zo štyroch koaličných strán. Poverenie zostaviť nový kabinet dostal doterajší vicepremiér a minister financií Asen Vasilev. Ten však v piatok oznámil, že nezískal podporu štyroch poslancov potrebných pre parlamentnú väčšinu.

„Vrátime prezidentovi mandát na zostavenie vlády. Žiaľ, nepodarilo sa nám nájsť 121 poslancov, ktorí by podporili náš program,“ povedal novinárom Vasilev, ktorý je s Petkovom spolupredsedom strany Pokračujeme v zmene (PP).

Vláda pod vedením PP nastúpila k moci vlani v decembri po dlhotrvajúcej politickej kríze. Sľubovala bojovať proti korupcii na najvyšších miestach a zaujala dôrazný postoj proti invázii Ruska na Ukrajine.

Dva ďalšie pokusy

Nasledovať budú dva ďalšie pokusy iných strán vytvoriť vládu, analytici však pochybujú o ich úspechu a očakávajú, že prezident Rumen Radev vymenuje dočasný kabinet a vyhlási nové voľby – štvrté v Bulharsku od roku 2021.

Predĺženie politickej krízy v čase rastúcej inflácie a diplomatického sporu s Ruskom pravdepodobne ohrozí prístup krajiny k miliardám eur z fondu obnovy EÚ a poškodí jej vyhliadky na vstup do eurozóny v roku 2024, píše Reuters.

Prezident Radev kritizoval nedávne rozhodnutie Petkovovej vlády vyhostiť 70 ruských diplomatov s varovaním, že to môže mať vážne a dlhotrvajúce dôsledky. Bulharsko má s Moskvou blízke kultúrne a historické vzťahy.

Rozdrobený parlament

Nedávny prieskum naznačil, že aj po voľbách bude parlament rozdrobený. Ukázal tiež minimálny rozdiel v podpore pre stranu Pokračujeme v zmene a stredopravú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova.

Dosluhujúci premiér Petkov v piatok povedal, že predčasné voľby by boli skúškou toho, či si Bulhari želajú normálnu demokraciu alebo pokračovanie rozkrádania verejného majetku. „Bude to takmer ako referendum za alebo proti mafii,“ vyhlásil, aktuality.sk

X X X

Navyšovanie platov zdravotníkov: očakávali návrh, ale neprišiel. Dochádza im trpezlivosť

Sestry nepotrebujú podávať hromadné výpovede, odchádzajú tak či tak a zdravotníctvo je už v terminálnom štádiu, varujú.

Do konca júna chceli vládni činitelia predstaviť konkrétny návrh, ako zvýšia platy zdravotníkom. Termín, ktorý si sami dali, však podľa zdravotníkov nedodržali a medzi lekármi, sestrami či záchranármi sa zhoršuje nálada a prehlbuje frustrácia.

„Namiesto konkrétnych riešení sú slovenskí zdravotníci svedkami naťahovania času, napriek tomu, že dali kompetentným od februára do júna nerušených päť mesiacov na prípravu stabilizácie zdravotníckeho personálu,“ píše šesť zdravotníckych organizácií v spoločnom vyhlásení a podotýkajú, že ani nedostali jasné vysvetlenie, prečo sa návrhu nedočkali.

Aj ďalšie nami oslovené organizácie hovoria, že im ministerstvo zdravotníctva doteraz žiadny oficiálny návrh nepredstavilo.

Navyšovanie miezd malo pomôcť stabilizovať zdravotníkov, keďže personálne problémy sa stávajú každým rokom viac a viac alarmujúce.

Pandémia, počas ktorej si zdravotníci siahli na dno síl, ešte viac prehĺbila nedostatok skúsených lekárov, sestier, sanitárov či záchranárov. Navyše sa Slovensko stalo krajinou, ktorá ani nedokáže konkurovať okolitým štátom, kde už stihli platy zdravotníkom zvyšovať.

Zdravotníci: Nič sme nedostali

„Čakali sme, že budú doručené návrhy, tak ako bolo verejne prezentované ministrom zdravotníctva – do 30. júna. Toto sa neudialo. Síce predstavitelia vlády hovoria o tom, že sa aktuálne diskutuje o mzdách alebo že už sú návrhy, ale my ako organizácia sme žiadny oficiálny návrh odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nedostali,“ hovorí Lukáš Kober zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Žiadny konkrétny návrh nemajú v rukách ani záchranári.

„Ja som celkom zvyknutá, ako to prebieha v našom štáte, ale zamestnanci to vnímajú negatívne,“ hovorí o nedodržaní termínu predsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej službe Bratislava Zuzana Pukancová.

Podľa nej, ak si členovia vlády určili termín, mali ho dodržať, a ak to nestíhali, mali oznámiť prečo.

Predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay hovorí, že posledný návrh, ktorý videli, bol ešte z polovice júna – odvtedy nič iné nedostali. Lekársky odborár Peter Visolajský však tvrdí, že to ani nebol návrh, len akýsi prepočet.

„Zdravotníci očakávali, že bude niečo predložené, čo pomôže zastabilizovať odborníkov v nemocniciach. Týmto krokom vláda len vyháňa ďalších zdravotníkov, ktorí si dali na zváženie či zotrvajú na pracoviskách alebo skončia,“ hovorí Szalay.

Podľa neho buď odídu do dôchodku, alebo pôjdu pracovať niekam inam, keďže sa prakticky nič nezmenilo.

To, že zdravotníkom nebol do konca júna predstavený návrh, považujú komory aj odbory za hrubé porušenie dohody. Hovoria o ťahaní medových motúzov podpor nos. Táto situácia len zhoršuje náladu medzi zdravotníkmi, ktorým došla trpezlivosť.

Teraz žiadajú bezodkladné predstavenie legislatívy navyšujúcej mzdy v čo najkratšom čase.

Štyri alternatívy

Na konkrétne návrhy sme sa ministerstva pýtali začiatkom týždňa, no neúspešne.

„Potvrdzujeme slová premiéra Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča, že rokovania so zástupcami zdravotníckych pracovníkov naďalej prebiehajú,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva. Podľa neho by voči partnerom nebolo korektné, keby prezrádzali akékoľvek podrobnosti z prebiehajúcich rokovaní.

Zrejmé je len to, že sa rieši viacero alternatív.

„Návrhy sú od 200 miliónov eur po návrh lekárskeho odborového združenia, ktorý je 1,2 miliardy eur,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk koncom júna minister Lengvarský.

Podľa našich informácií sú v hre štyri varianty navyšovania platov, každý z nich je v stovkách miliónov eur. Niektoré počítajú nielen so zvýšením koeficientu platu, ale aj s tým, že sa budú odmeňovať i odpracované roky, čo bola požiadavka sestier aj lekárov.

Alternatívy tiež počítajú s tým, že sa buď budú zvyšovať platy takmer všetkým zdravotníkom, alebo len tým, ktorí patria medzi nedostatkové profesie.

Nálady a kroky

Ako sa ale čas naťahuje, nálada medzi zdravotníkmi sa zhoršuje.

„Niektorí to vnímajú tak, že štát sa o nich absolútne nezaujíma, odmieta s nimi komunikovať. Lebo to nie je len úloha ministerstva zdravotníctva. Na krytie výdavkov sa musia nájsť financie, takže to už presahuje rámec ministerstva zdravotníctva, tam sa musí nastaviť rozpočet,“ hovorí o záchranároch Pukancová.

Záchranárske odbory už pred pár týždňami vyhlásili štrajkovú pohotovosť a žiadajú splnenie viacerých požiadaviek – nielen zvýšenie platov, ale aj zlepšenie pracovných podmienok. Ak sa do septembra nič neudeje, Pukancová hovorí, že podniknú kroky. Nateraz ich nechcela komentovať.

Hovorí, že išli slušnou cestou, nechcú vyvolávať napätie, ale donekonečna sa čakať nedá.

„Súčasné platné mzdové koeficienty nezabezpečia nárast ani o infláciu, teda životná úroveň záchranárov klesá a už vôbec nemôžeme hovoriť o motivácií zostávať pracovať na Slovensku alebo v záchrannej službe,“ hovorí prezident komory záchranárov František Majerský.

Vopred svoje kroky avizovalo aj Lekárske odborové združenie, ktoré má na vládu tiež viacero požiadaviek. Viac ako 3000 lekárov je v prípade ich nesplnenia ochotných podať po lete hromadné výpovede.

Visolajský hovorí, že nielen pri platoch, ale ani pri ďalších požiadavkách nevidia posuny. „Pokiaľ nedostaneme konkrétne kroky, ako sa našich osem požiadaviek ide riešiť, lekári idú do podávania výpovedí,“ potvrdil lekársky odborár.

„Sestry odchádzajú aj bez hromadných výpovedí,“ hovorí zase Kober. Prízvukuje, že na Slovensku chýba 16- až 18-tisíc sestier a len počas pandemických rokov odišlo takmer 3000 sestier, kdežto do systému vstúpilo len 700 absolventov.

Sestry sú podľa jeho slov frustrované a unavené už dlhodobo. Ak budú mať záujem spolupracovať s LOZ pri výpovediach, komora ich podporí.

Vláde už podľa jeho slov nedávajú žiadny termín, nevidia v tom zmysel.

„Terminálne štádium zdravotníckeho systému je v poslednej fáze a pokiaľ vláda nemá snahu niečo riešiť, tak zdravotnícky systém skolabuje,“ hovorí Kober.

Finančné krytie

Aj keď zdravotníkom budú predstavené návrhy, nebude im to stačiť. Podľa nich musia mať návrhy aj reálne finančné krytie.

Koľko financií bude potrebných, bude závisieť od toho, ktorá z alternatív sa vyberie.

No je jasné, že ministretsvo peniaze nezíska len šetrením v iných oblastiach, ale bude potrebovať aj zdroje od ministerstva financií.

„Tie sú aj súčasťou negociácií ohľadom rozpočtu verejnej správy na budúci rok,“ hovorí ministerstvo zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

Výkyvy cien ropy pokračujú

Ceny ropy vzrástli zhruba o 2 %, za celý týždeň však smerujú k poklesu.

Ceny ropy pokračujú vo výrazných výkyvoch, pričom počas piatkového obchodovania zaznamenali rast približne o 2 % a cena ropy Brent vzrástla nad 107 USD za barel (159 litrov). Za celý týždeň však smerujú k poklesu, keďže v minulých dňoch ich vývoj do výraznej miery ovplyvňovali obavy z globálnej recesie, ktorá by mohla prudko znížiť dopyt po komodite. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

X X X

V Slovinsku zlegalizovali homosexuálne manželstvá aj adopcie detí pármi rovnakého pohlavia

Až do novelizácie zákona je rozhodnutie súdu platnou právnou úpravou.

Ústavný súd v Slovinsku s okamžitou platnosťou zlegalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ako aj adopcie detí takýmito dvojicami. Stalo sa tak po tom, ako súd rozhodol, že zákon, na základe ktorého sa môžu zosobášiť len heterosexuálni partneri a páry rovnakého pohlavia si nemôžu adoptovať deti, je v rozpore s ústavou a porušuje zákaz diskriminácie. TASR správu prevzala v piatok od agentúry STA.

Bez ohľadu na pohlavie

Ústavný súd po oznámení rozhodnutia dal Národnému zhromaždeniu šesť mesiacov na to, aby zákon zodpovedajúcim spôsobom upravil. Až do novelizácie zákona je však rozhodnutie súdu platnou právnou úpravou.

Znamená to, že manželstvo je zväzkom dvoch osôb bez ohľadu na pohlavie a osoby rovnakého pohlavia, ktoré uzatvorili tzv. registrované partnerstvo, si môžu spolu adoptovať dieťa za rovnakých podmienok ako manželia.

Súd o tejto veci rozhodoval na základe ústavnej sťažnosti dvoch párov rovnakého pohlavia, ktorí v súvislosti s uzatvorením manželstva a žiadosťou o adopciu neuspeli pred riadnymi súdmi.

Podmienky tradičného manželstva sa nemenia

V súvislosti s manželstvom súd uviedol, že diskrimináciu párov rovnakého pohlavia „nemožno ospravedlniť tradičným významom manželstva ako zväzku muža a ženy ani osobitnou ochranou rodiny“.

Podľa súdu príslušné rozhodnutie neznižuje dôležitosť tradičného manželstva ako zväzku muža a ženy ani nemení podmienky, za ktorých osoby opačného pohlavia uzatvárajú manželstvo. Znamená to len, že partneri rovnakého pohlavia sa teraz môžu sobášiť rovnako ako heterosexuáli, aktuality.sk

X X X

Európska únia v súčasnosti smeruje k menšej úrode pšenice

Úrodu pšenice poškodilo v niektorých oblastiach sucho a extrémne horúčavy. Európska únia (EÚ) tento rok smeruje k menšej úrode pšenice, keďže v niektorých regiónoch ju poškodilo sucho a extrémne horúčavy, čo čiastočne vykompenzovali priaznivejšie vyhliadky inde. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vojna

Vyhliadky na tohoročnú úrodu v EÚ sú tento rok v centre pozornosti, pretože vojna na Ukrajine narúša export z tejto krajiny a 27-členný blok sa tak stáva kľúčovým dodávateľom.

Očakáva sa, že v EÚ sa v roku 2022 vyprodukuje 125,7 milióna ton pšenice obyčajnej alebo mäkkej pšenice, čo bude o 3,4 % menej v porovnaní s minuloročnou úrodou.

Celkový objem úrody v EÚ, ktorá je jedným z najväčších svetových pestovateľov a vývozcov pšenice, sa tento rok ťažšie odhaduje vzhľadom na rozdielny vývoj počasia v jednotlivých regiónoch, uviedol nemenovaný európsky obchodník.

Situácia vo Francúzsku

Tento zmiešaný obraz najlepšie ilustrujú podmienky vo Francúzsku, ktoré je najväčším producentom pšenice v EÚ. Po prvých správach o výnosoch 20 až 30 % pod priemerom na juhu krajiny sa objavili informácie o vyššej úrode na severe Francúzska, kde hlbšia pôda a neskoré jarné prehánky zmiernili sucho.

Horšia úroda sa však očakáva v Španielsku a Taliansku, keďže silné suchá a dlhotrvajúce horúčavy vysušili lány. Taliansko dokonca vyhlásilo stav núdze pozdĺž rieky Pád, v regióne, ktorý sa podieľa zhruba tretinou na jeho poľnohospodárskej produkcii.

Presun vysokých teplôt na východ minulý mesiac vyvolal tiež obavy o úrodu v krajinách ako Maďarsko.

Od Rumunska a Bulharska sa však stále očakáva, že budú mať veľkú úrodu, aj po rekordnom minulom roku.

Dážď by mohol pomôcť

Priaznivý dážď by mohol pomôcť severnejším regiónom, pričom niektorí obchodníci a analytici upravili odhady pre Nemecko a Poľsko.

Kvalitu zrna, ktorá určuje vhodnosť pšenice na mletie, je ťažké predpovedať. Vo všeobecnosti však teplé a suché podmienky vo Francúzsku naznačujú potenciál na uspokojivú kvalitu vrátane obsahu bielkovín.

Veľká a kvalitná úroda v Nemecku by mohla postaviť druhého najväčšieho pestovateľa pšenice v EÚ do silnej exportnej pozície, keďže vývoz z Ukrajiny cez Čierne more je naďalej obmedzený ruskou inváziou, aktuality.sk

 X X X

 Po dobrom rozbehu vykázalo popradské letisko iba symbolický zisk. Investujeme, vraví jeho šéf

Ministerstvo dopravy sa pred časom chválilo ziskom 167-tisíc eur, ktorý popradské letisko dosiahlo v roku 2020 po dlhom období strát. Aj vlani pritom štátna firma Letisko Poprad-Tatry vykázala zisk – a to rovných 256 eur.

Nevýhodné zmluvy, vymazané počítače, skartované dokumenty, vyčerpané úvery, nezaplatené faktúry či pokyn na odobratie hasičskej techniky z letiska. Za takýchto podmienok mal v septembri 2020 nastúpiť Popradčan Peter Dujava do čela štátneho medzinárodného letiska v Poprade pod Vysokými Tatrami.

Napriek tomu dokázal ráznymi opatreniami za krátky čas – iba tri mesiace – dostať stratovú štátnu firmu Letisko Poprad-Tatry do kladných čísiel. Štátna spoločnosť vykázala za rok 2020 zisk vo výške 167-tisíc eur. Stalo sa tak po prvý raz od roku 2014, od kedy bolo popradské letisko napriek tučným štátnym dotáciám permanentne v strate.

Situáciu vtedy využil aj rezort dopravy, ktorý ako takmer 100-percentný akcionár firmy natočil s riaditeľom letiska Petrom Dujavom pochvalné promo video s názvom „Ako sa letisko Poprad-Tatry dostalo zo straty do zisku“ o jeho rozvojových plánoch s leteckou dopravou pod Vysokými Tatrami.

Vo videu Peter Dujava avizoval zisk letiska aj za rok 2021. Počas nakrúcania reportáže ministerstvom dopravy ho šéf letiska vlani v novembri odhadol vo výške 8 až 10-tisíc eur.

Symbolický zisk 256 eur

Koncom júna tohto roka spoločnosť Letisko Poprad-Tatry zverejnila v Registri účtovných závierok svoje reálne hospodárske výsledky za rok 2021. Firma skutočne dosiahla zisk – ale iba symbolických 256 eur. Stalo sa tak pri približne rovnakých tržbách, ktoré boli v roku 2020 i 2021 na úrovni necelých 1,2 milióna eur.

„Tak ako som už počas roka 2021 avizoval, spoločnosť Letisko Poprad-Tatry je za uvedený rok opäť v zisku, ale už v miernom, pretože sme sa pustili do mnohých investícií, ktoré si samozrejme vyžadujú financovanie. Sú to však investície, ktoré dávajú zmysel, pretože už teraz nám generujú príjem, prípadne znižujú náklady,“ tvrdí generálny riaditeľ letiska a zároveň predseda predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry Peter Dujava.

S vlaňajšou ekonomickou výkonnosťou popradského letiska je napriek symbolickému zisku spokojný aj jeho akcionár – teda štát zastúpený ministerstvom dopravy. Štátna firma je posledné dva roky v pluse aj vďaka štedrým dotáciám z verejných zdrojov.

„Rezort dopravy hodnotí hospodársky výsledok spoločnosti dosiahnutý v roku 2021 pozitívne, aj keď zisk bol výrazne nižší ako v roku 2020,“ konštatuje Miriama Švikruhová z ministerstva dopravy vedeného nominantom strany Sme rodina Andrejom Doležalom. Jeho dosiahnutie výrazne ovplyvnila pandémia. „Na výšku výnosov, a teda aj na hodnotu hospodárskeho výsledku v roku 2021, a rovnako aj v roku 2020, mala vplyv aj ministerstvom poskytovaná štátna pomoc na podporu zabezpečenia nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia Slovenskej republiky počas krízovej situácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením COVID-19.“

Nominant Sme rodina

Podnikateľa, neúspešného kandidáta na primátora Popradu a mestského poslanca Petra Dujavu na post šéfa letiska v septembri 2020 nainštaloval najväčší akcionár letiska, ktorým je práve Doležalov rezort dopravy.

Dovtedajšiu dlhoročnú šéfku letiska Ivanu Herkeľovú preto nahradil aktívny pilot Dujava, ktorý sa najprv 17. septembra 2020 stal predsedom predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry a od 22. septembra 2020 zároveň zasadol na stoličku generálneho riaditeľa spoločnosti.

Dôvodom výmeny bola dlhodobá strata letiska, ktorá sa medzi rokmi 2014 a 2019 nepretržite nabaľovala až do kumulovanej výšky mínus 1,6 milióna eur. To, že bol na post riaditeľa Peter Dujava nominovaný a neprešiel riadnym výberovým konaním, nevníma ministerstvo dopravy ako problém.

 Rezort tvrdí, že „takýto postup pri výbere členov predstavenstiev spoločností je záväzný v zmysle uznesenia vlády len pre zástupcov štátu v orgánoch so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, čo Letisko Poprad – Tatry nie je“.

To má celkovo troch majiteľov. Majoritným akcionárom letiskovej firmy z Popradu s podielom 97,61 percenta je ministerstvo dopravy, mesto Poprad má podiel 1,67 percenta a mesto Vysoké Tatry 0,72 percenta.

„Členovia orgánov takýchto spoločností sú volení priamo na zasadnutiach valného zhromaždenia spoločnosti hlasovaním všetkých akcionárov, ktorému nepredchádza výberové konanie. Výberové konanie na výkonného riaditeľa sa v spoločnosti nerealizuje, keďže túto funkciu podľa stanov spoločnosti vykonáva predseda respektíve podpredseda predstavenstva v závislosti od toho, koho zvolí predstavenstvo,“ dodáva Miriama Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy.

Letisko investuje do rozvojových projektov

Šéf letiska Peter Dujava hovorí, že vlaňajší zisk stlačili na minimálnu úroveň viaceré rozvojové projekty a investície. Ide napríklad o prestavbu starých skladov a garáží na plnohodnotný hangár, v ktorých už v súčasnosti parkujú za nájomné súkromné lietadlá. Zároveň prešli údržbou a obnovou všetky stĺpy svetelnej techniky slúžiace na osvetlenie stojísk pre lietadlá.

„Rovnako sme započali prvú etapu rekonštrukcie interiéru administratívnej budovy a budovy terminálu všeobecného letectva a zázemia pre posádky. Tiež sme vykonali opatrenia, ktoré významným spôsobom znížili spotrebu elektrickej energie výmenou používaných technológií . Rozšírili sme aj počet kmeňových zamestnancov a to z pôvodných 61 sme sa dostali v roku 2021 na 69, čo sa taktiež prejavilo v medziročnom náraste osobných nákladov,“ vypočítava Dujava.

Popradské letisko v blízkej budúcnosti čaká rekonštrukcia letiskových plôch, rekonštrukcia existujúceho hangáru i výstavba nového, ďalšia etapa rekonštrukcie terminálu všeobecného letectva a významná oprava a údržba pristávacej a vzletovej dráhy. Popradské letisko má vzletovo-pristávaciu dráhu v dĺžke 2 600 metrov a šírke 45 metrov.

Letisková dráha zhltne desiatky miliónov eur

Problém jej zlého technického stavu sa spomína od roku 2011. Vtedy rezort dopravy vo svojom návrhu zámerov fungovania malých letísk spomínal okrem iného aj potrebu vykonať komplexnú rekonštrukciu vzletovej a pristávacej dráhy v Poprade. Odhadované náklady na generálnu rekonštrukciu vtedy odhadli na približne 70 miliónov eur.

Naposledy o nej hovorila vtedajšia riaditeľka letiska Ivana Herkeľová v septembri 2019 s tým, že dráha bude potrebovať generálnu opravu v hodnote do 40 miliónov eur, a to v horizonte piatich až desiatich rokov.

Letisko Poprad – Tatry sa nachádza v nadmorskej výške 718 metrov a patrí k najvyššie položeným letiskám pre prepravné lietadlá v strednej Európe. Situované je približne 200 metrov od diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Už niekoľko rokov ponúka celoročné pravidelné letecké spojenie s Londýnom, a to trikrát do týždňa. Počas tohto leta z neho odlietajú aj charterové letecké linky za letnými dovolenkami v Bulharsku a Turecku.

X X X

V Detve odštartovali 55. Folklórne slávnosti pod Poľanou

Súčasťou podujatia budú remeselné dielne, škola tanca či spevu, no aj praktické ukážky detského detvianskeho účesu.

Po dvoch vynechaných ročníkoch sa v piatok začínajú 55. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Niektoré sprievodné podujatia sú už spustené, scénické programy na amfiteátri dostanú priestor v piatok večer o 20.00 h. TASR to potvrdil hovorca mesta Detva Milan Suja s tým, že podujatie sa uskutoční v areáli prírodného amfiteátra v Detve.

Oslava kultúry

Organizátori uvádzajú, že slávnosti budú tento rok oslavou a sviatkom tradičnej kultúry. Pri programovej skladbe 55. ročníka vzali do úvahy, že festival sa pre ochorenie COVID-19 dva roky neuskutočnil. Preto navrhli osem scénických programov na hlavnej scéne. V nich majú svoje miesto domáce kolektívy a interpreti z Podpoľania, detské súbory, ľudové hudby i folklórne súbory a tanečníci. Predstavia sa tiež folklórne skupiny z regiónov kraja a aj Slováci žijúci v zahraničí. Informovala o tom predsedníčka programovej rady slávností Anna Ostrihoňová.

Výstavy, dielne, ukážky

Medzi sprievodné podujatia podľa hovorcu Detvy patria napríklad výstava tradičných ženských sviatočných záster z Podpoľania v Podpolianskom múzeu. V Detvianskom ľudovom umení v historickej časti mesta si návštevníci môžu pozrieť detviansku výšivku na súčasných odevoch a doplnkoch z dielne a zbierky Ivety Smilekovej. „Taktiež je otvorená výstava tradičného odevu Odetí do krásy vo Vagačovom dome,“ spomenul. Centrum tradičnej kultúry v Detve pripravilo pre deti náučno-zábavné aktivity. V areáli amfiteátra budú v sobotu a v nedeľu (9. – 10. 7.). Súčasťou sú remeselné dielne, škola tanca, spevu i praktické ukážky detského detvianskeho účesu.

Prvý ročník Podpolianskych folklórnych slávností, v súčasnosti Folklórnych slávností pod Poľanou, sa uskutočnil v priestoroch detvianskeho kúpaliska Štrand v roku 1966. V roku 1967 sa slávnosti presunuli do priestorov súčasného amfiteátra, kde bolo najskôr jednoduchšie javisko a hľadisko. Väčšia scéna súčasného amfiteátra je v Detve od roku 1976.

V roku 2020 a ani vlani sa slávnosti pre pandémiu nového koronavírusu neuskutočnili. Jubilejný 55. ročník bude trvať do nedele 10. júla, aktuality.sk