Štyria členovia združenia ekonomicky najvyspelejších štátov sveta G7 sa v nedeľu rozhodli, že zakážu dovoz zlata z Ruska, čo má zabrániť, aby ruskí oligarchovia tento vzácny kov skupovali a vyhýbali sa tak sankciám uvaleným na Moskvu v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu. Píše o tom agentúra AFP.
Táto spoločná akcia Británie, Japonska, Kanady a Spojených štátov „zasiahne priamo ruských oligarchov a uštedrí úder do srdca vojnovej mašinérie (prezidenta Vladimira) Putina,“ povedal britský premiér Boris Johnson.
Export zlata je pre Rusko veľmi významnou položkou v jeho ekonomike – v roku 2021 dosiahol hodnotu 15,5 miliardy dolárov. V súčasnom období, keď sú na Rusko uvalené ťažké sankcie, jeho najbohatší obyvatelia začali urýchlene zamieňať svoje aktíva za zlato, aby sa tak vyhli dosahu finančných reštrikcií.
Okrem vojny na Ukrajine a Rusku, bude zoskupenie rokovať aj o Číne či klíme.
Americký prezident Joe Biden pricestoval do Nemecka v predvečer trojdňového summitu skupiny, ktorý hostí zámok v bavorských Alpách. Podľa agentúry AP je na európskej ceste, ktorá zahŕňa aj summit NATO, Bidenovou misiou upevniť spojenectvo proti Rusku, ktoré pokračuje vo vojnovom ťažení na Ukrajine.
Konkrétnejšie sa od nadchádzajúceho stretnutia Bidena s lídrami Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Talianska a Nemecka očakáva diskusia o ruských fosílnych palivách či o ruskom zlate a tiež o konkrétnych spôsoboch, ako predísť hlbšej potravinovej kríze spojenej s blokovaním vývozu ukrajinského tovaru. Cez telemost k účastníkom summitu prehovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
AP s odvolaním sa na zdroj oboznámený s plánmi Bieleho domu píše, že lídri chcú oznámiť zákaz dovozu ruského zlata. Cenný kov je pre Moskvu po energiách druhým najvýznamnejším exportným artiklom.
Nemecký zdroj agentúry Reuters hovoril o „veľmi konštruktívnych“ rozhovoroch týkajúcich sa zastropovania ceny dovážanej ruskej ropy. „Sme na dobrej ceste k tomu dosiahnuť dohodu,“ uviedol nemenovaný činiteľ. Prejednávaný krok súvisí s nechceným účinkom protiruských sankcií, ktorým je prudký rast cien energií. Ten prináša Rusku vyššie zisky z vývozu, hoci jeho objem klesá, píše Reuters.
Biden sa do Európy vracia po troch mesiacoch: Koncom marca zavítal do Bruselu, Varšavy a nakoniec sa krátko zastavil na vojenskej základni v Británii. Aj vtedy jeho európskej ceste dominovala téma ruskej invázie na Ukrajinu a jej dôsledkov. AP uvádza, že šéf Bieleho domu sa pri novej návšteve bude snažiť udržať pohromade medzinárodnú alianciu, ktorá sa v reakcii na ruskú agresiu utvorila, zatiaľ čo vojna nejaví známky oslabovania a jej dopady na dodávky potravín a energií sa prehlbujú.
Štátnici budú rokovať nielen o vplyvoch ruskej agresie na svetové hospodárstvo, energetický trh a potravinovú bezpečnosť. Medzi ďalšími témami budú aj mocenské ambície Číny, ochrana klímy alebo migrácia./agentury/
X X X
Putin sa prvýkrát od začiatku vojny chystá opustiť Rusko
Ruský prezident Vladimír Putin sa chystá budúci týždeň navštíviť Tadžikistan a Turkménsko, informovala podľa agentúry Reuters ruská štátna televízia. Išlo by o prvú známu zahraničnú cestu šéfa Kremľa od februára, kedy spustil vojnu proti Ukrajine, ktorá pokračuje aj po štyroch mesiacoch bojov.
Podľa prvého kanála ruskej štátnej televízie sa Putin chce v metropole Tadžikistanu Dušanbe stretnúť so svojím náprotivkom Imomali Rachmonom, ktorý v hornatej postsovietskej krajine vládne už 30 rokov. V turkménskom hlavnom meste Ašchabad zase Putina čaká summit krajín susediacich s Kaspickým morom.
Presné dáta Reuters vo svojej správe neuvádzajú, ale kaspický summit je naplánovaný na stredu. Po návrate do Moskvy sa Putin stretne s indonézskym prezidentom Jokom Widodom, uviedla ďalej štátna televízia.
Posledná oficiálna cesta ruského prezidenta do zahraničia smerovala na začiatku februára do Číny, kde práve začínali zimné olympijské hry. Krátko po ich konci Putin poslal tisíce svojich vojakov na Ukrajinu, kde ruská invázia spôsobila devastáciu miest, pripravila o životy tisíce ľudí a milióny ďalších o domovy.
Západ na agresiu reagoval prijatím tvrdých sankcií zasahujúcich rôzne sektory, ktoré vedú Moskvu k snahe rozvíjať vzťahy s Čínou, Indiou alebo Iránom. Irán je jedným z účastníkov nadchádzajúceho summitu v Turkménsku./agentury/
X X X
V Prahe si v predvečer výročia popravy Horákovej pripomenuli obete komunizmu
Politici, pamätníci i mnoho občanov si v nedeľu v Prahe pripomenuli obete komunistického režimu. Pietne akcie sa konali na cintoríne v Ďábliciach i na Vyšehrade. Deň pamiatky obetí komunistov pripadá v ČR na 27. júna, keď uplynie aj 72 rokov od justičnej vraždy právničky a političky Milady Horákovej, ktorej bolo venované jedno z pietnych zhromaždení. Informovala o tom na svojom webe Česká televízia.
Na cintorín v Ďábliciach sa ľudia zišli na čestnom pohrebisku popravených a umučených politických väzňov a príslušníkov druhého a tretieho odboja. V hromadných hroboch je tam pochovaných vyše 200 tiel.
Ministerka obrany ČR Jana Černochová (ODS) v prejave uviedla, že „pre komunistických tyranov nemala ľudská sloboda a život vôbec žiadnu cenu“. Zdôraznila: „Sme tu dnes nielen preto, aby sme si pripomenuli pamiatku popravených a umučených, ale aj preto, aby sme už nikdy nedopustili, aby sa podobné hrôzy opakovali“.
Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský v príhovore vyhlásil: „Skláňame sa pred obeťami bývalej totality a zároveň každým dňom s hrôzou sledujeme, ako jej novodobá reinkarnácia rozpútala útočnú vojnu na východe Európy.“
Popoludní si ľudia pripomenuli odkaz Milady Horákovej, keď sa zišli pri vyšehradskej Bazilike svätého Petra a Pavla a neďalekého symbolického hrobu Horákovej.
Myšlienky dôležité aj pre dnešný svet
Senátorka Miroslava Němcová (ODS) vo svojom prejave pripomenula, že miesto uloženia pozostatkov Horákovej je dodnes neznáme.
Horákovej myšlienky označila za dôležité aj pre dnešný svet. „Na osude Horákovej vidíme, čo sa stane so spoločnosťou, ktorá má zlých vodcov. Aj medzi nami sú politici, ktorí neváhajú zastrene podporovať (ruského prezidenta) Vladimira Putina,“ vyhlásila bez toho, aby niekoho konkrétne uviedla.
Na Vyšehradskom cintoríne bolo v nedeľu aj pietne zhromaždenie pripomínajúce násilnú likvidáciu rehoľných rádov v niekdajšom Československu.
Podľa historikov bolo z politických dôvodov po roku 1948 popravených či zavraždených okolo 250 ľudí. Najmenej 4500 ďalších ich zomrelo vo väzeniach a lágroch v dôsledku umučenia alebo zlých životných podmienok./agentury/
X X X
Nová vlna covidu nebude taká silná, plošné opatrenia u Lengvarského neplánujú
Nová vlna koronavírusu bude zrejme slabšia, prírastok infikovaných sa očakáva koncom leta a začiatkom jesene. Ministerstvo zdravotníctva neočakáva, že bude treba zaviesť rovnaké plošné opatrenia ako pri predchádzajúcich vlnách. Rezort to uviedol na sociálnej sieti.
„Väčšina obyvateľov už získala nejakú formu imunity nadobudnutú buď očkovaním, alebo prekonaním ochorenia,“ ozrejmil. T-bunky podľa neho poskytujú ochranu aj niekoľko rokov po očkovaní či prekonaní ochorenia.
Nárast počtu prípadov, prípadne hospitalizácií podľa ministerstva súvisí s novými subvariantmi omikronu BA.4 a BA.5. „Šíria sa rýchlejšie ako predchádzajúce mutácie vírusu a je pri nich vyššia pravdepodobnosť reinfekcie,“ upozornil rezort.
Účinnosť očkovania proti novým variantom je podľa neho nižšia, ale stále vysoká, najmä pokiaľ ide o ochranu pred hospitalizáciou alebo úmrtím.
MZ SR aj naďalej apeluje na opatrnosť pred ochorením COVID-19, vyššiu mieru hlavne rizikovým skupinám. „Aj Svetová zdravotnícka organizácia pripomína, že ešte nemožno hovoriť o konci pandémie,“ skonštatovalo.
Prekrytie horných dýchacích ciest odporučilo ľuďom s trvalo oslabenou imunitou, chorobami srdca, pľúc, cukrovkou a inými závažnými ochoreniami. MZ poukázalo na to, že nosiť by ich vo vlastnom záujme mali tiež seniori, tehotné ženy, dojčiace matky či osoby, ktoré pociťujú príznaky ochorenia.
Zdôraznilo, že nosenie respirátora odporúča najmä ľuďom, ktorí pociťujú príznaky ochorenia, alebo boli v kontakte s infikovaným.
Mikas odporúča respirátor
Rúška a respirátory sú účinnou a nenákladnou pomôckou pre obmedzenie šírenia vírusu, pripomenul to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Prekrytie horných dýchacích ciest v súvislosti so šírením COVID-19 naďalej odporúča tehotným ženám či seniorom.
„Prekrytie horných dýchacích ciest predstavuje bariéru chrániacu aj zdravú osobu, zvlášť pokiaľ obe tieto osoby majú správne nasadené rúško či respirátor cez nos aj ústa. Nechránia tak iba osobu, ktorá ho má nasadené, ale aj osoby v jeho okolí,“ ozrejmil.
Mikas pripomenul, že respirátor je naďalej povinný pre personál i návštevníkov zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, pacientov v čakárňach u lekára a zákazníkov lekární.
Prekrytie dýchacích ciest dôrazne odporučil osobám, ktoré pociťujú príznaky ochorenia, seniorom, tehotným ženám, dojčiacim matkám, osobám s trvalo oslabenou imunitou či osobám s ochoreniami, napríklad srdca, pľúc. Rúško či respirátor by podľa neho mali tiež nosiť ľudia, ktorí sa nachádzajú v blízkosti osôb, ktoré vykazujú známky ochorenia./agentury/
X X X
Po územiach deti a ich budúcnosť. Rusko posiela na Ukrajinu svojich učiteľov
Rusko sa chystá do ovládnutých miest na Ukrajine vyslať svojich učiteľov. Napísal o tom ruský server Lenta.ru s odvolaním sa na ministerstvo školstva Novosibirskej oblasti. Rusi sa tiež snažia školy na ovládnutých ukrajinských územiach prinútiť, aby od nového školského roka prešli na ruské osnovy.
Chlapec drží svojho psa, keď jeho rodina evakuovaná v sobotu 25. júna 2022 z vojnou zasiahnutej oblasti nastupuje do evakuačného vlaku v Pokrovsku na východnej Ukrajine.
Podľa Lenty.ru majú ruskí učitelia pôsobiť v „oslobodených“ oblastiach Donbasu na východe Ukrajiny. Na Ukrajinu majú z Ruska odcestovať nielen pedagógovia, ale aj „metodológovia“ vzdelávacieho systému. O vyslanie učiteľov na Ukrajinu požiadalo ruské ministerstvo školstva, spresnil server.
Podľa skorších správ z médií dostali študenti Novosibirskej štátnej pedagogickej univerzity ponuku „služobnej cesty“ taktiež do okupovanej Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine, napísal spravodajský portál Meduza. Ponuka práce na ovládnutých územiach na Ukrajine bola šírená aj medzi učiteľmi v Ufe na Urale alebo v Nižegorodskej oblasti.
Nová Ruskom dosadená správa Chersonskej oblasti usporiadala schôdzu riaditeľov miestnych škôl, na ktorej ich vyzvala na prechod na ruské osnovy od 1. septembra, informovala agentúra Unian s odkazom na spravodajské oddelenie ukrajinského ministerstva obrany. Z asi 60 prítomných riaditeľov ale podľa informácií ministerstva s požiadavkou súhlasili iba dvaja.
Podľa ruskej agentúry RIA Novosti v Chersonskej a Záporožskej oblasti sa už prechod na ruské osnovy začal a miestni riaditelia a učitelia sa zúčastňujú školení na polostrove Krym, ktorý Rusko pripojilo už v roku 2014. „Žiadne problémy (s tým) nie sú. U mnohých je spoločný jazyk, spoločný základný sovietsky systém,“ povedal agentúre poradca šéfa informačnej politiky Krymu Oleg Krjučkov./agentury/
X X X
Kollár sa správa ako opozičník. Sám podá návrh zákona na skrátenie volebného obdobia
Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Uviedol to v relácii TV Markíza Na telo.
Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. „Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu,“ skonštatoval. Poslanec a podpredseda opozičnej strany Hlas Richard Raši poukázal, že Kollár v minulosti takýto návrh nepodporil.
Raši za Hlas vyhlásil, že podporuje petičnú akciu za referendum, ktorú inicioval opozičný Smer-SD. Vládu skritizoval okrem iného za nedostatočnú pomoc pred infláciou.
Avizuje predvianočný príspevok
Šéf parlamentu informoval, že dôchodcovia môžu rátať s podporným finančným príspevkom aj pred Vianocami. Kollár tiež tvrdil, že ak sa zvýšia platy štátnych zamestnancov, tak sa zdvíhajú aj v súkromnom sektore.
Kollár tiež uviedol, že ak by „som mal visieť na špagáte od fašistov, určite by som v takej vláde nechcel byť“. Reagoval tak na vyjadrenie predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorého by odchodom SaS z koalície nepadla vláda. Podľa Kollára sa Sulík týmto vyjadrením „vyhovára“, pretože by vládu vlastne položil. Kollár však dodal, že ak by SaS a nezaradení poslanci vládu podporovali, tak by nemal problém byť aj v menšinovej vláde.
Líder Sme rodina odmietol, že sa snaží držať Igora Matoviča (OĽaNO) .„Ja sa snažím udržať túto vládu,“ argumentoval s tým, že nechce, aby sa vrátil k moci bývalý systém a Robert Fico. Za problém Kollár považuje, že sa Sulík s Matovičom nevedia dohodnúť a riešia sa osobné egá namiesto problémov krajiny. Kollár tvrdil, že keď chceli zo Sme rodina presadiť nájomné byty alebo stavený zákon, rokovali s koalíciou tisícky hodín a urobili nesmierne množstvo ústupkov.
Raši v relácii upozornil, že Slovensko je v situácii enormného zdražovania, rekordného nárastu cien benzínu, nafty a hrozí tiež nárast cien plynu. Prorodinný balíček z dielne ministra Matoviča sa podľa Rašiho nedotkol seniorov, rodín s odrastenými deťmi alebo bezdetných rodín. Koaličným stranám vytkol, že zrušili obedy zadarmo a z prorodinného balíčka nebude nič, lebo ho prezidentka dá na ústavný súd./agentury/
X X X
Čaputová nechce od ústavného súdu okamžité zastavenie rodinného balíčku
Prezidentka Zuzana Čaputová sa opätovnou kandidatúrou ešte nezaoberá. „Na takéto rozhodnutia mám ešte čas,“ uviedla v diskusnej relácii TA3 V politike, v ktorom hodnotila doterajšie trojročné obdobie vo funkcii.
Kandidatúrou sa podľa vlastných slov nezaoberá aj preto, že nechce dávať zámienku vnímať jej aktivity ako kampaň pre znovuzvolenie.
Návrh na ústavný súd po prelomení veta prezidentky v prípade Matovičovho prorodinného balíčka prezidentská kancelária pripravuje. Čaputová bude žiadať, aby ústavný súd pozastavil účinnosť zákona v prípade, že nerozhodne do konca roka. Nechce teda okamžité zastavenie účinnosti zákona, pretože nemá námietky, aby sa podľa neho realizovala pomoc pre ľudí, ktorá sa týka tohto roka. Jej výhrady boli k paragrafom, ktoré majú byť účinné od budúceho roka./agentury/
X X X
Ekonómovia prepočítali 100 eur od Krajniaka: máme tri správy, dobrá je len jedna
Slovensko je jednou z posledných krajín v Európe, ktorá zavádza protiinflačné opatrenia. Vláda s konkrétnym návrhom prišla koncom apríla, do praxe sa však dostáva až v týchto dňoch. V prvej fáze od 1. júla dostanú rodičia nezaopatrených detí, opatrovatelia či seniori, ktorí nemajú nárok na dôchodok, „inflačnú náplasť” vo výške 100 eur. Dokopy ide o 52 percent populácie, teda 2,8 milióna ľudí.
Ekonómovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prepočítali, komu najviac pomôže. Záverov je hneď niekoľko: v prvom rade, finančná injekcia infláciu nepokryje. Nahrávajú tomu aj nové údaje NBS, podľa ktorých bude na budúci rok inflácia až 11,4 percenta, pričom dávky porastú len jednociferným tempom. Navyše, väčšina peňazí z balíka, až 29 percent, alebo 31 zo 106 miliónov eur, pristane na účtoch najbohatších rodín. Chudobní dostanú len 21 percent, teda 23 miliónov.
„Najviac sa pritom súčasné zvyšovanie cien dotýka práve domácností s najnižšími príjmami, pretože tovary, ktorých ceny najviac rastú, tvoria u nich väčšiu časť ich rodinného rozpočtu, ako je to u domácností s vyššími príjmami,” upozorňuje Martin Kahanec, zakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Napríklad rodine, ktorá má príjem do 326 eur, zdvihne poukážka prísun peňazí o zhruba 3,5 percenta. No keď si táto rodina priráta zvýšenie dávok, ani tak nepokryje pomoc infláciu, ktorú RRZ odhaduje na 8,5 percenta. Podobne je to s rodinou, ktorá má príjem do 438 eur alebo napríklad 602 eur. Nijakej rodine 100-eurový šek od štátu nepokryje mesačný nárast cien. Jedna správa však dodáva domácnostiam nádej – analytici vyrátali aj dátum, kedy by sa situácia mala zlepšiť./agentury/
X X X
Francúzsko požaduje, aby producenti zaviedli strop na cenu ropy
Spojené štáty navrhli, aby sa na summite lídrov skupiny najrozvinutejších krajín G7 hovorilo aj o cenovom strope.
Francúzsko v nedeľu vyzvalo producentov ropy, aby stanovili strop na jej cenu. To by vytvorilo tlak na Rusko, ktoré profituje z prudkého zdraženia energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Paríž podporuje návrh Spojených štátov na stanovenie maximálnej ceny ropy, avšak tvrdí, že by takéto opatrenie bolo oveľa účinnejšie, „ak by prichádzalo zo strany producentských krajín“. Na to, aby opatrenie fungovalo, „je nevyhnutné diskutovať o ňom s alianciou OPEC+ a svetovými producentmi ropy“.
Spojené štáty navrhli, aby sa na summite lídrov skupiny najrozvinutejších krajín G7 hovorilo aj o cenovom strope. To by však znamenalo, že o ňom rozhodnú spotrebiteľské štáty.
Podľa Nemecka by sa takéto opatrenie len veľmi ťažko presadzovalo. „Stále intenzívne diskutujeme o tom, ako by to fungovalo a ako by sa to dalo zosúladiť s americkými, britskými, európskymi a japonskými sankčnými režimami,“ uviedol vysoký predstaviteľ Nemecka.
Takisto predseda Európskej rady Charles Michel potvrdil, že o cenovom strope na ropu prebiehajú diskusie. „Chceme ísť viac do detailov. Chceme sa ubezpečiť, že cieľom je Rusko, nie sťažiť si a skomplikovať život.“, aktuality.sk
X X X
Johnson a Macron vidia príležitosť na zvrátenie priebehu vojny na Ukrajine
Macronova prezidentská kancelária okrem toho uviedla, že Johnson prejavil „nadšenie“ ohľadom myšlienky širšieho európskeho politického spoločenstva, ktorú navrhol Paríž.
Britský premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu vyhlásili, že na Ukrajine, ktorá bojuje proti ruským inváznym silám, vidia príležitosť na zvrátenie vývoja vojny. Londýn však zároveň varoval pred okamžitými pokusmi o urovnanie vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Hovorca Downing Street uviedol, že lídri Británie a Francúzska, ktorí sa stretli v nedeľu na zámku Elmau v bavorských Alpách, kde sa koná summit G7, „sa zhodli, že ide o rozhodujúci okamih pre priebeh konfliktu a existuje príležitosť zvrátiť vývoj vojny“.
Johnson však Macrona varoval, že „akýkoľvek pokus o urovnanie konfliktu teraz spôsobí len trvalú nestabilitu“. Ruský prezident Vladimir Putin by podľa jeho slov mohol takto získať „oprávnenie na večnú manipuláciu suverénnych štátov a medzinárodných trhov“.
Macron na stretnutí s Johnsonom ocenil pretrvávajúcu vojenskú podporu Ukrajiny zo strany Londýna a obaja lídri sa zhodli na posilnení tohto úsilia a pokračujúcej blízkej spolupráci v oblastiach obrany a bezpečnosti.
Macronova prezidentská kancelária okrem toho uviedla, že Johnson prejavil „nadšenie“ ohľadom myšlienky širšieho európskeho politického spoločenstva, ktorú navrhol Paríž. Táto štruktúra by zahŕňala aj nečlenské krajiny EÚ, akou je aj Británia.
Na rozdiel od šéfa Elyzejského paláca, ktorý dialóg s ruským prezidentom neprerušil, Johnson ďalšie rozhovory s Putinom odmietol. Odkedy Kremeľ rozhodol o spustení útoku na Ukrajinu, nazýva Johnson Putina „diktátorom“, pripomína AFP.
Johnson novinárom po príchode na summit G7 tiež povedal, že svetoví lídri musia počítať s tým, že podpora Ukrajiny znamená aj nárast cien energií a potravín, avšak ak by Rusku dovolili vo vojen zvíťaziť, cenu, ktorú by zaplatili, by bola omnoho vyššia, píše agentúra Reuters, aktuality.sk
X X X
Odišiel chudobný a negramotný, vrátil sa s peniazmi a čítal anglické noviny. Vysťahovalectvo zmenilo slovenské dejiny
Už pred vyše sto rokmi sa našli ľudia, ktorí cestovali z nášho územia do USA aj 20-krát za život.
Za posledných 150 rokov opustilo Slovensko 1,2 milióna vysťahovalcov. Podľa historika Michala Šmigeľa to z nás robí národ emigrantov. Od začiatku masovej emigrácie sa podľa neho z hľadiska dôvodov odchodu z nášho územia prakticky nič nezmenilo: aj pred vyše sto rokmi ľudí ťahala do zahraničia hlavne ekonomická situácia.
Nie každý si ale odchodom polepšil. Mnohým pobyt za veľkou mlákou rozbil rodinu alebo spôsobil útrapy dlhým odlúčením. Iným však pozitívne zmenil spoločenský status.
„Odchádzal do Ameriky ako negramotný sedliak a vrátil sa ako tzv. Amerikán s peniazmi, postavil si dom, prikupoval si pozemok, fajčil americké cigary, vedel po anglicky a čítal anglické noviny. Dnešnými slovami by sme povedali, že bol frajer,“ opisuje historik.
X Začiatkom 20. storočia odišla len do USA takmer tretina nášho obyvateľstva. Akú úlohu zohrávalo vysťahovalectvo v slovenských dejinách?
Emigrácia z nášho územia zohrala veľmi významnú úlohu, a to najmä od poslednej tretiny 19. storočia minimálne do polovice 20. storočia. Dôležitá je aj v povojnovom období, ale už na ňu vplývajú aj ďalšie faktory – vrátane meniacej sa spoločensko-politickej situácie.
Za posledných 150 rokov však počet obyvateľov Slovenska, jeho charakteristiky či ekonomická situácia boli značne podmienené práve migračnými procesmi. Slovensko ua toto obdobie v dôsledku migrácie obyvateľstva, teda aj vysťahovalectva, opustilo okolo 1,2 milióna ľudí. Naznačuje to dôležitosť emigrácie ako takej.
X Sme pomerne malý národ a 1,2 milióna ľudí je na nás veľmi veľa. Dá sa teda povedať povedať, že sme národ vysťahovalcov?
Určite áno. Už na konci 19. storočia a v medzivojnovom období sa Slovensko radilo medzi vysťahovalecké krajiny ako bolo Taliansko či Írsko. Ľudia však väčšinou nevedia, že sme krajina emigrantov. Aj v súčasnosti sme na popredných miestach krajín s vysokou ekonomickou migráciou. Za 150 rokov sa z hľadiska dôvodov emigrácie prakticky nič nezmenilo. Hlavnú úlohu stále zohráva ekonomický stav krajiny.
X Hlavný dôvod vysťahovalectva bol teda aj pred 150 rokmi ekonomický. Aké boli tie ďalšie?
Zvýšenej mobilite predchádzalo zrušenie poddanstva v Rakúskom cisárstve v období Jari národov v rokoch 1848-1849. Roľníci sa tak nielenže odpútali do zemepánov, ale mali aj slobodnejší pohyb. Zrušenie poddanstva však neznamenalo výrazné zlepšenie ich ekonomických pomerov. V istých regiónoch sa dokonca zhoršili, roľníci sa museli sťahovať. V prvej polovici 19. storočia chodili ľudia z takzvaného Horného Uhorska, teda nášho územia, každoročne na sezónne práce – či už do úrodnejších nížin na južnom Slovensku, alebo do industrializujúcich sa centier monarchie, ktoré sa budovali vplyvom priemyselnej revolúcie. V počiatkoch emigrácia nebola masová, odchádzali hlavne jednotlivci.
X Akú úlohu zohrala industrializácia u nás?
Oravu, Kysuce, Liptov, Spiš, Šariš či Zemplín nezasiahla priemyselná revolúcia. Bol tu nedostatok práce. Chýbal tiež kapitál na budovanie nových podnikov. Zároveň došlo k agrárnej preľudnenosti, narastala nezamestnanosť, mnohodetné rodiny sa nemali ako uživiť. Veľkým problémom bol aj fakt, že podľa uhorských zákonov sa pôda delila rovnakým dielom medzi všetky deti. Po storočiach mali tak malý kúsok zeme, že ich neboli schopný uživiť. Roľníctvo sa dostalo do veľmi zlej situácie. Ľudia uvažovali, kde by si mohli zarobiť. A práve vtedy začali prichádzať informácie o možnosti dobrých zárobkov v Amerike.
Amerika? Niekde za Londýnom
X Odkiaľ prichádzali prvé informácie o Amerike a čo hovorili?
Prvé informácie o práci v Spojených štátoch prichádzali na naše územie z Poľska. Amerika v tom čase mala za sebou občiansku vojnu a naštartovala sa v nej priemyselná revolúcia. Nové podniky v baníckom a železiarskom priemysle, ktoré tam vznikali, vyžadovali obrovské množstvo pracovných síl.
X Šírili sa tieto zvesti ústnym podaním alebo novinami?
Na začiatku informácie kolovali medzi ľuďmi. Aby ste pochopili, ako fungovalo vysťahovalectvo, nesmiete sa na to dívať dnešnými očami. Ľudia, ktorí sa sťahovali, boli zväčša negramotní sedliaci. Tí ani netušili, kde sa Amerika nachádza.
A čo si mysleli?
Že je niekde za Londýnom a že nie je až tak ďaleko.
X Ako sa potom šírili zvesti o Amerike ďalej?
Keď odchádzali prví Slováci či Rusíni, boli to len jednotlivci. Našli si tam sezónnu prácu, dobre zarobili. Potom sa však vrátili domov s peniazmi, kúpili si domy, pôdu, založili si rodiny a stali sa inšpiráciou pre ostatných.
X Ako sa potom emigrácia stala masovou?
Na začiatku bola dôležitá úloha verbovacích agentov. Najprv sprostredkovali prácu zopár ľuďom a zistili, že sú ochotní pracovať za menej peňazí ako migranti zo západnej Európy. Tí si niečo odrobili a už štrajkovali a žiadali zvýšenie platu. Takzvanú starú emigráciu, ktorú tvorili ľudia zo západnej, strednej a severnej Európy postupne začali nahrádzať ľudia z južnej, východnej a juhovýchodnej Európy a sčasti aj strednej Európy. K novej emigrácii patria vysťahovalci z Balkánu, Talianska, častí Ruska a Rakúsko-Uhorska – ku ktorému sme patrili aj my. Masový rozmer naberá vysťahovalectvo z nášho územia od 80. rokov 19. storočia.
X Odchod do Ameriky musel znamenať aj veľký krok do neznáma. Čím ľudí lákalo vysťahovalectvo tak, že prekonali obavy odísť niekam ďaleko?
Úlohu zohrala príťažlivosť nového sveta – v zmysle zárobku. Taktiež to bola agitácia, ktorá prichádzala s činnosťou legálne či nelegálne pôsobiacich agentov samotných pracovných spoločností, ktoré potrebovali pracovnú silu, alebo paroplavebných spoločností. A v neposlednom rade išlo o dôsledok obrazu, ktorý poskytovala dobová tlač.
X Vykresľovali teda Spojené štáty ako zasľúbenú zem?
Áno. V tomto období sa v strednej Európe rozmáha reklama, ktorá lákala ľudí na prácu v zámorí. Je dôležité uvedomiť si, že zarobiť chceli nielen agenti amerických podnikov, ktoré verbovali pracovnú silu, ale aj agenti paroplavebných spoločností, ktoré zabezpečovali prepravu medzi Amerikou a Európou.
X Mali na to ľudia peniaze? Aj tá cesta niečo musela stáť.
Často odchádzali aj chudobní, negramotní ľudia, ktorí na cestu nemali. Agenti im lístok ponúkli na splátky. Dohoda bola taká, že po zamestnaní sa v USA budú niekoľko mesiacov splácať cestovný lístok. Na ďalšiu sezónu si lístky mohli kúpiť aj sami. Nebolo to však pravidlo, niekto tie peniaze mal aj pred prvým odchodom do Ameriky.
Návrat domov
X Ako sa vôbec v tom čase dalo dostať do Ameriky?
Keď sa agentom podarilo naverbovať dostatočný počet ľudí, v skupinách odchádzali do veľkých európskych prístavov: napríklad do Gdansku. Odtiaľ sa už plavili priamo do Spojených štátov.
X Ako Slovákov vnímali v Amerike?
Stará emigrácia a domáci vnímali novú emigráciu ako ľudí, ktorí sú ochotní robiť za menej peňazí, ako sa dožadujú oni sami. Obávali sa teda, že prídu o pracovné príležitosti. V tom období však Amerika bola v plameňoch priemyselnej revolúcie. Podniky sa budovali veľmi rýchlo a potrebovali stále väčší počet pracovníkov. Bola to tak veľká požiadavka, že dokázala prijať milióny osôb.
X Narazili ste aj na listy ľudí, ktorí odišli? Čo písali domov?
Keďže boli z veľkej časti negramotní, listov veľa nebolo. Pokojne sa mohlo stať, že muž odišiel do Spojených štátov a pol roka o ňom nič nevedeli. Alebo tam ostal rok a pol, dva roky a manželka mohla len hádať, či vôbec ešte žije a či si nemá hľadať iného partnera. Bola to veľká dilema.
Faktom však je, že odchádzal do Ameriky ako negramotný sedliak a vrátil sa ako tzv. Amerikán s peniazmi, postavil si dom, prikupoval si pozemok, fajčil americké cigary, vedel po anglicky a čítal anglické noviny. Dnešnými slovami by sme povedali, že bol frajer. Logicky to malo svoj efekt. A práve to hnalo ďalších.
X Mnohí odchádzali len sezónne. Koľkokrát za život dokázali takto odísť do Ameriky?
Odhaduje sa, že dve tretiny všetkých vysťahovalcov zo Slovenska zostali v Amerike. Ale jedna tretina sa vrátila domov. Ľudia migrovali aj opakovane. Našli sa aj takí, ktorí sa do Ameriky otočili aj tri, štyrikrát. Boli aj rekordmani, tí odišli 20-krát. Najmä v zimnom období odchádzali pracovať do amerických baní, lesov, železiarní a do rôznych fabrík. Na jar sa vracali domov, zasiali, na jeseň obrobili a zase utekali do Ameriky zarobiť peniaze. Iní sa zamestnávali natrvalo a sťahovali do USA svoje rodiny.
X Predpokladám, že väčšinou odchádzali muži.
Áno. Potvrdzuje to, že pôvodným úmyslom emigrantov bola len dočasná pracovná migrácia – chceli teda zarobiť a vrátiť sa. Podľa štatistík začiatkom 19. storočia do prvej svetovej vojny pripadalo na tisíc mužských emigrantov zo Slovenska okolo 540 žien.
X Ako sa to prejavilo na spoločnosti?
Prejavovalo sa to napríklad zníženou pôrodnosťou. V spoločnosti tiež bolo viac starých ľudí a prevaha žien. Celá starostlivosť zostávala na ich pleciach. Aj vysťahovalectvo takto na konci 19. vplývalo na ženskú emancipáciu. Žena zostala doma s deťmi, sama dlhé roky viedla celé hospodárstvo.
X Rozpadali sa pre emigráciu rodiny?
Aj to sa stávalo. Niektorí muži si našli v Novom svete nové ženy a „pozabudli“ na manželky. Založili si novú rodinu. Fungovalo to aj naopak – ženy na Slovensku si – v dôsledku dlhého odlúčenia partnerov – našli iného partnera. Keď muž odišiel na sezónne práce, bolo to na mesiac. Ale keď išiel do zámoria, bolo to na dlho a navyše: všetko sa pre nich zmenilo. Boli to ľudia, ktorí často nevideli za svoj okres a naraz sa dostali do Ameriky, zažili niečo úplne nové. Nechceli sa viac vracať domov, kde na nich čakali len dlhy. To viedlo k odcudzeniu, nevere, vyúsťovalo to do osobných tragédií.
Samozrejme, neboli takí všetci. Mnohí mali deti, rodinu a vracali sa. A potom prichádzala reťazová migrácia: odišiel, odpracoval, vrátil sa aj s peniazmi, bol inšpiráciou pre ďalších: v rodine, dedine, regióne.
X Prvá svetová vojna však migráciu na západ zastavila.
Áno, ale nie na dlho, pokračovala aj v medzivojnovom období i keď nie tak intenzívne. Dôležité je to, že ľudia, ktorí zostali v Amerike, sa začali zhromažďovať. Slovák so Slovákom hodil reč, navzájom sa podporovali a zakladali spolky. Postupne tam prichádzali katolícki aj gréckokatolícki farári, začínali ich vzdelávať. Vtedy už dokázali domov písať listy. Aspoň krátke s nápisom: všetko v poriadku, pracujem, vrátim sa vtedy a vtedy. Bol to však evolučný proces, nebolo to zo dňa na deň. Postupne sa tu sformuje aj slovenská inteligencia. V spolkoch pod vplyvom liberálnych amerických pomerov postupne vznikla myšlienka vlastnej štátnosti, boja za národné oslobodenia a spojenia sa s českou emigráciou, najmä v období prvej svetovej vojny. Nasledovalo prijatie Clevelandskej a Pittsburskej dohody. Slováci v Amerike národnostne dospeli a aj to ich viedlo k túžbe po vzniku vlastnej štátnosti, v spojení s Čechmi, teda po Československu.
X Vláda nedávno schválila vznik nového múzea vysťahovalectva. Ako vnímate túto myšlienku?
Vysťahovalectvo je súčasťou našich dejín, dotklo sa to obrovskej masy obyvateľov Slovenska. Presakuje aj do súčasnosti. Dnešná mládež o ňom veľa nevie, majú o vysťahovalectve minimálne alebo skreslené informácie. Dôvodom „zanedbanej“ historickej pamäti je, že v druhej polovici 20. storočia bolo pretrhnuté puto, ktoré sme mali s našimi vysťahovalcami v Amerike a inde vo svete. V období komunistickej totality sa nedalo voľne cestovať, udržiavať rodinné vzťahy so zahraničím. Nikto sa nechválil tým, že má rodinu v Amerike, či inde na Západe. Tým by si mohol uškodiť. Socialistické obdobie našich dejín krajine výrazne uškodilo aj v tomto smere. U Poliakov alebo Maďarov komunisti nedokázali puto medzi vysťahovalcami a materským štátom pretrhnúť. Bohužiaľ, v Československu k tomu došlo. Jednoznačne podporujem myšlienku existencie takého múzea na Slovensku. Nepochybne je to správny krok k posilneniu historickej pamäti na Slovensku.
Michal Šmigeľ
je historik a docent slovenských dejín na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Orientuje sa na výskum národných dejín v oblasti národnostnej otázky na východnom Slovensku (1945 – 1948), migračných procesov na území Slovenska v období 2. svetovej vojny, ale aj pôsobeniu oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády na území Slovenska, aktuality.sk
X X X
Scania a BAE Systems Hägglunds partnermi slovenského priemyslu
Slovenský obranný priemysel vyťaží aj zo spolupráce BAE Systems Hägglunds a jeho švédskeho subdodávateľa Scania.
Pri výrobe pásových obrnených vozidiel profituje spoločnosť BAE Systems Hägglunds aj zo svojich subdodávateľov s cieľom maximalizovať zapojenie slovenského priemyslu. Vozidlo CV90, ktoré ministerstvo obrany označilo za najlepšiu ponuku pre Ozbrojené sily (OS) SR, vyrábané v BAE Systems Hägglunds vo Švédsku, využíva švédskeho výrobcu motorov Scania. Ten má schopnosť výrazne prispieť do spolupráce so slovenským priemyslom.
BAE Systems Hägglunds potvrdila významný počet partnerstiev so spoločnosťami na Slovensku, ktoré im zabezpečia know-how v nových výrobných procesoch a prístup na trhy ďalších existujúcich krajín užívateľov CV90. Podobné benefity ponúka aj spolupráca s ďalšími veľkými švédskymi spoločnosťami.
Problémy, ktoré majú Rusi, nehrozia
Pohonnou jednotkou CV90 bude dieselový motor Scania V8. Ako výrobca úžitkových vozidiel a samostatných motorov ponúka Scania ako ďalšia švédska spoločnosť prístup ku globálnemu reťazcu firiem a servisov, ktorých má v Európe 900 a vo svete dokonca viac ako 2000.
Rozsiahlu civilnú infraštruktúru budú môcť pre servis využívať aj Ozbrojené sily SR, ktoré tým získajú silného partnera pre údržbu motorov a dodávky komponentov. “Na Slovensku je k dispozícii šesť servisov zapojených do tejto globálnej siete, vďaka ktorej sa na nás naši zákazníci môžu spoľahnúť. V rámci porúch vieme zabezpečiť výjazd mechanika do 20 až 30 minút,” hovorí Marián Slimák z technickej podpory Scania Slovakia.
S 54 000 zamestnancami vo viac ako 100 krajinách – na Slovensku je to viac ako 300 zamestnancov – je predajná a servisná sieť strategicky rozmiestnená všade, kde ju zákazníci Scanie potrebujú, bez ohľadu na to, kde pôsobia.
Slovenská armáda tak nebude potrebovať vlastné veľké skladové zásoby a rovnako sa nemusí obávať, že by kdekoľvek nezískala prístup k servisu a k náhradným komponentom. Aké je to dôležité ukazuje aj aktuálna situácia na Ukrajine, kde Rusko napriek početnej a technickej presile dopláca na neschopnosť servisovať svoje vozidlá, ktoré sa tak stávajú v ďalšom boji nepoužiteľnými.
Úprava motorov v rukách Slovákov
Prispôsobenie motorov Scania vojenským štandardom sa môže uskutočniť na Slovensku a budú sa na ňom podieľať slovenské firmy. Tieto spoločnosti, podobne ako pri spoluprácach s BAE Systems Hägglunds, získajú prístup k špičkovým znalostiam a technológiám.
Slovenské spoločnosti, ktoré sú súčasťou civilného dodávateľského reťazca spoločnosti Scania, už dnes poskytujú spoločnosti Scania komponenty a služby v objeme miliónov eur ročne.
“V prípade, že BAE Systems Hägglunds bude ozbrojeným silám SR dodávať vozidlá CV90, uvažujeme nad tým, že spolu so slovenským partnerom zastupujúcim lokálny priemysel tu otvoríme v poradí náš siedmy servis. Ten bude akreditovaný na účely adaptácie našich motorov na vojenské účely. Takisto by sme vyškolili slovenský personál, ktorý to bude zabezpečovať počas celého životného cyklu motorov,” povedal Andreas Lundh, vedúci predaja obranných zariadení v spoločnosti Scania Power Solutions.
Odhad komerčnej hodnoty priemyselnej spolupráce v rámci transferu znalostí a technológií na Slovensku vypočítanej na základe dĺžky životného cyklu motorov, ceny náhradných dielov a odpracovaných človeko-hodín je na úrovni 14 miliónov eur.
Výber novej pásovej techniky pre slovenskú armádu je vo svojej finálnej fáze. Ministerstvo obrany SR na základe štúdie uskutočniteľnosti na obstaranie pásových bojových obrnených vozidiel (PBOV) odporučilo ako najlepšie hodnotenú ponuku nákup CV90MkIV s 30 mm alebo 35 mm kanónom od spoločnosti BAE Systems. Odsúhlasiť ju ešte musí vláda Slovenskej republiky./agentury/
X X X
Ruský minister obrany navštívil vojakov zapojených do ofenzívy na Ukrajine
Bezprostredne nebolo známe, kedy sa návšteva Šojgua na Ukrajine uskutočnila, ani to, či tam bol sám.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojenské jednotky ruskej armády zapojené do ofenzívy na Ukrajine. V nedeľu o tom informoval rezort obrany v Moskve, na ktorý sa odvolali agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News.
„Armádny generál Sergej Šojgu si na veliteľských stanovištiach ruskej ruských jednotiek vypočul hlásenia veliteľov o aktuálnej situácii a operáciách ruských ozbrojených síl v hlavných operačných oblastiach,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.
Bezprostredne nebolo známe, kedy sa návšteva Šojgua na Ukrajine uskutočnila, ani to, či tam bol sám, konštatuje Sky News, aktuality.sk
X X X
V Banskej Štiavnici chceli zdaniť vláčik, ktorý prevádzkuje rodina exministra. Návrh stiahli
Ľudovít Kaník návrh skritizoval, v programe zastupiteľstva sa napokon neobjavil.
V turistickej Banskej Štiavnici zvažujú, že spoplatnia vstup motorových vozidiel nad 3,5 tony do historického centra. Zmena sa mala dotknúť aj vyhliadkového vláčika, ktorý prevádzkuje rodina exministra práce Ľudovíta Kaníka.
Návrh nového všeobecne záväzného nariadenia mesto na pripomienkovanie zverejnilo na začiatku júna, novinka mala platiť od augusta. Do zastupiteľstva sa však napokon plánovaná daň vôbec nedostala.
Za vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nad 3,5 tony v historickej časti mesta chcela radnica pýtať pätnásť eur za deň a za motorové vyhliadkové vozidlá, teda aj vláčik známy pod názvom Štiavnická Anča, tridsať eur za deň, alebo paušálne 7-tisíc eur ročne.
Po diskusii na sociálnej sieti, do ktorej sa zapojil aj samotný Kaník, sa návrh na výber novej miestne dane v júnovom programe rokovania mestských poslancov vôbec neobjavil.
Bývalý politik v Banskej Štiavnici roky podniká v cestovnom ruchu, spolu s manželkou napríklad vlastní známy hotel. Vláčik, ktorý vozí turistov, prevádzkuje jeho zať a zároveň tamojší mestský poslanec Milan Kabina (KDH).
„Ako mesto sme chceli riešiť dopravnú situáciu v centre. Návrh sme pripravili v súlade so zákonom, ktorý nám výber takejto dane umožňuje. Vyvesili sme ho na úradnej tabuli. Na pracovnom rokovaní poslancov sa však napokon na takýto krok nenašla vôľa a zhoda,“ vysvetlila primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková (Smer-SD, SMS), prečo sa tento bod na tohtotýždňovom rokovaní zastupiteľstva neobjavil.
„Dohodli sme sa, že nateraz to riešiť nebudeme,“ povedala primátorka.
Chaotické parkovanie aj zájazdové autobusy
To, že dopravná situácia v centre Banskej Štiavnice býva počas letnej sezóny komplikovaná, potvrdil aj náčelník mestskej polície Peter Šemoda.
„Veľkým problémom je tradične parkovanie, keď sa ľudia snažia zaparkovať tam, kde nemôžu. Ťažkosti v centre spôsobujú aj zájazdové autobusy, ktorým síce umožňujeme vjazd až do centra, no iba na nevyhnutný čas, aby cestujúci vystúpili a nastúpili,“ poznamenal.
Stáva sa, že súkromné autobusy nevyužijú asi tri kilometre vzdialené záchytné parkovisko a snažia sa zaparkovať v centre alebo v jeho blízkosti. „Napríklad včera sme riešili dvanásť takýchto zájazdových autobusov. Minule jeden zabral tri parkovacie miesta pre osobné autá,“ komentoval Šemoda.
Nákladiaky majú vstup do historického centra v čase od 10. do 16. hodiny zakázaný, zásobovacie autá sa tam však pohybujú aj v iných časoch.
Samotný vyhliadkový vláčik policajný náčelník za zásadný problém nepovažuje, hoci v minulosti mestskí policajti založili „papuču“ aj na jeho koleso. Atrakcia totiž zaparkovala na mieste, kde nemala.
„Snažili sme sa vtedy ukázať, že aj takéto vozidlo, ak poruší pravidlá, môže skončiť s blokovacím zariadením. Miestni sa síce sem-tam sťažujú, že vláčik je pomalý a brzdí premávku, turistami je však skutočne veľmi obľúbený,“ poznamenal Šemoda.
Stúpajúca dopravná záťaž v centre, parkovanie a neexistencia pešej zóny, akú majú niektoré iné historické mestá, si však podľa šéfa mestskej polície riešenie určite vyžadujú.
„Máme už naplánované aj stretnutie s dopravným inžinierom, do budúcna to budeme musieť riešiť,“ dodal.
Kaník: Nie je to dobrý návrh. Kto by to kontroloval?
Vyhliadkový vláčik jazdí v Banskej Štiavnici priamo z najužšieho centa – z Námestia sv. Trojice. Smeruje k banskému skanzenu, no aj k obľúbenému tajchu Klinger. V historickom centre prechádza aj popri trotuári, Kammerhofe či botanickej záhrade a popod Kalváriu. V úvode sezóny iba cez víkendy, cez prázdniny naň v uliciach mesta možno naraziť denne.
Celodenný lístok stojí deväť eur v prípade dospelého a 7,5 eura pre dieťa, atrakcia jazdí v hodinových intervaloch. Prevádzkovateľ cenu vysvetľuje tým, že ľudia sa môžu vláčikom odviezť počas dňa opakovane, na každej zastávke môžu vystúpiť, prezrieť si konkrétnu pamiatku, a neskôr opäť na ďalší vláčik nastúpiť.
S návrhom zdaniť vjazd vláčika do historickej časti mesta Kaník nesúhlasí, celý návrh je podľa neho napísaný zle.
„Zámer je zdanlivo pekný, ale to nestačí. Celé to VZN je odpísané z Bratislavy, kde však rieši vstup do pešej zóny, ktorá je mimo vyhradených časov pre autá fyzicky nedostupná. V Banskej Štiavnici takáto pešia zóna nie je,“ povedal.
Do centra historického mesta počas celého dňa jazdia zásobovacie autá, či autá remeselníkov.
Podľa Kaníka mesto nemá ani nástroj, ako skontrolovať, kto takúto daň zaplatí a kto nie. „Nie je tu nejaká rampa. Keby to mala robiť mestská polícia, tak nerobí nič iné, len zastavuje na kraji mesta nákladné autá. Vytvorili by sa tak niekoľkokilometrové zápchy,“ myslí si. Za naivné považuje, že by všetci prišli daň zaplatiť do mestského klientskeho centra.
V tom, že mesto chce z cestovného ruchu aj niečo získať, problém nevidí, akceptuje to. Za zámerom zdaniť obľúbenú atrakciu však vidí cieľ „ekonomicky ju tak zaťažiť, aby sa ju už neoplatilo prevádzkovať.“ Za vláčik pritom prevádzkovateľ platí mestu 2 500 eur ročne za záber verejného priestranstva, čo potvrdila aj primátorka Babiaková.
Kaník pripomína, že v niektorých iných mestách samosprávy turistické vláčiky dotujú. Aktuality takéto modely skutočne našli, cena jázd je tam ale výrazne nižšia. Na otázku, či by takéto dotovanie privítal aj v Banskej Štiavnici, podnikateľ odpovedal, že nie. „Príde mi to taký socialistický model,“ reagoval.
V Trenčíne neplatia, v Bratislave áno
Turistické vláčiky vídať počas letnej sezóny aj v historických zónach iných miest. V Nitre smeruje napríklad aj na hrad, na Pribinovo námestie a na jeho prevádzku sprostredkovane prispieva cez Nitriansku organizáciu cestovného ruchu aj mesto. Pobyt vláčika v centre nezdaňuje. Cestujúci nad sedem rokov podľa webu atrakcie zaplatia za jednorazovú jazdu dve eurá a deti do šesť rokov a ťažko zdravotne postihnutí jedno euro.
V Trenčíne podľa hovorkyne radnice Eriky Ságovej prevádzkuje turistický vláčik na trase centrum – hrad rovnako súkromník. „Mesto dalo povolenie na vstup do centra mesta. Nijako pritom tento vjazd pre prevádzkovateľa nespoplatňuje,“ povedala.
Opačný prístup majú v bratislavskom Starom Meste, kde o vyhliadkovom vláčiku hovorí práve VZN o miestnej dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta. Veľmi podobné banskoštiavnickému návrhu.
Výšku dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, v pešej zóne, v prípade vyhliadkového vláčika slúžiaceho na podnikanie stanovuje na pätnásť eur denne, alebo paušálne 3 900 ročne. Od budúceho roka to však podľa hovorcu mestskej časti Mateja Števove bude tridsať eur za vozidlo a deň, alebo šesťtisíc eur ročne, aktuality.sk
X X X
V kláštoroch ubytovali od začiatku vojny stovky utečencov. Ako rehole pomáhajú Ukrajine
Rehoľné komunity na Slovensko ubytovali stovky ukrajinských utečencov.
Pred viac ako 70 rokmi ich totalitná moc vyhnala z domovov, dnes pomáhajú tým, ktorých tiež z rodnej krajiny prinútila odísť diktatúra. Komunita starších sestier uršulínok v Suchej nad Parnou neďaleko Trnavy, kde žije aj sestra Natália, hlavná hrdinka knihy Jedna svieca stačí, už niekoľko mesiacov poskytuje strechu nad hlavou viac ako dvom desiatkam Ukrajincov.
Ženám a deťom poskytli stravu, oblečenie i hračky. V prvých týždňoch sestry všetko hradili najmä zo svojich dôchodkov a z materiálnej pomoci, ktorú príležitostne dostávali. Po peripetiách s pravidlami sa im nakoniec podarilo vybaviť si štátny príspevok, ktorý sa však vypláca spätne.
V podobnom materiálnom i finančnom provizóriu fungovali v prvých mesiacoch vojny na Ukrajine i ďalšie rehole, ktoré poskytujú ubytovanie pre desiatky ľudí z Ukrajiny.
V Suchej nad Parnou žije cez 20 ukrajinských žien a detí. Postupne sa stali súčasťou komunity. Keď prichádzame na návštevu, sestry práve chystajú narodeninovú oslavu jednému z chlapcov, ktorí spolu s mamou ušli pred vojnou. Prvý rok oslávi s uršulínkami. Sestra Katarína nám ukazuje tortu, ktorú mu pripravila.
V kuchyni rozvoniava obed nachystaný nielen pre rehoľníčky. Denne dostávajú teplú stravu aj Ukrajinci. Na chodbe kláštora vidíme hračky, na dvore sa suší detské oblečenie. Život dvoch svetov sa zosúladil a funguje už niekoľko mesiacov.
„Zatiaľ máme istotu do septembra, nevieme, čo bude potom,“ hovorí sestra Katarína, ktorá sa v kláštore stará o varenie i administratívu súvisiacu s pomocou Ukrajincom.
Takmer tri tisícky ubytovaných
Uršulínky ani zďaleka nie sú jedinou rehoľou, ktorá sa angažuje v rámci pomoci ukrajinským utečencom. Podľa prieskumu, ktorý koncom mája urobila Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, sa od začiatku vojny do pomoci ľuďom na ukrajine zapojilo 433 rehoľníčok a rehoľníkov z asi štyroch desiatok reholí.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že rehoľné komunity vytvorili priestor na ubytovanie pre takmer tisíc osôb. Do konca mája sa ich v ubytovacích zariadeniach vystriedalo viac ako 2800. Do pomoci sa zapojilo 38 reholí, pričom 16 komunít poskytlo možnosť dlhodobého ubytovania.
U rehole františkánov v Pruskom otvorili azylový dom pre viac ako 80 osôb, sestry spasiteľky ubytovávajú v Banskej Bystrici asi 40 ľudí. Viac ako dve desiatky miest poskytli piaristi, sestry satmárky, uršulínky i mnohí ďalší, doplnila Konferencia s tým, že detailnými informáciami o jednotlivých reholiach nedisponuje.
Peniaze od štátu i dary
Uršulínky v Suchej nad Parnou niekoľko týždňov financovali pobyt Ukrajincov z vlastných dôchodkov. Pomáhali im tiež dary rôznych organizácií či jednotlivcov. Príspevok od štátu sa im podarilo vybaviť začiatkom mája.
Financie však ministerstvo vnútra vypláca spätne za predchádzajúci mesiac. V praxi to funguje tak, že na vyplatenie príspevku za mesiac máj má čas do konca júna. Peniaze dostane obec, ktorá ich následne do piatich dní pošle ubytovateľom. Za každú osobu nad 15 rokov dostanú sedem eur na deň, na deti do 15 rokov 3,50 eura na deň. Nariadenie vlády č. 218/2022 zatiaľ peniaze garantuje do 30. septembra tohto roka.
„Veľa vecí sa hradí zo zdrojov reholí alebo sa koná dobrovoľnícky, na čo sme upozornili aj kompetentných na úrovni štátu s tým, že sa to nedá takto robiť dlhodobo – sily aj zdroje sa čoskoro vyčerpajú,“ uviedla pre Aktuality.sk sestra Jana z Konferencie vyšších rehoľných predstavených s tým, že rehole nedostávajú žiadne špeciálne príspevky od štátu. Veľké množstvo rehoľníkov je riadne zamestnaných, a to najmä v školstve alebo zdravotníctve.
Pomoc na hraniciach
Okrem ubytovania pomáhali rehole aj na iných frontoch – s Ukrajincami vybavovali doklady, vo svojich školách otvorili pre tieto deti nové triedy, poskytli kurzy slovenčiny, organizovali zbierky či voľnočasové aktivity pre matky s deťmi.
Už pár dní po vypuknutí vojny sa mnohí členovia komunít zapojili aj do pomoci na hraniciach. Najmä v prvých týždňoch bola situácia kritická, keďže denne prešlo na Slovensko z Ukrajiny viac ako 10-tisíc ľudí.
„Zapojili sme sa aj do priamej dobrovoľníckej služby v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme prekladateľskú pomoc, niekoľkým občanom Ukrajiny sme ponúkli zamestnanie v našich štruktúrach,“ doplnila sestra Jana.
Okrem týchto aktivít jednotlivé rehole organizovali rôzne zbierky zamerané humanitárnu pomoc, aktuality.sk
X X X
Nórsky premiér: Streľba v Osle nezastaví boj za rovnaké práva pre všetkých
Gay klub London Pub, ktorý bol hlavným terčom útoku, je obľúbeným miestom stretávania komunity LGBT už od roku 1979.
Streľba v nórskej metropole Oslo, ktorá si v noci na sobotu vyžiadala životy dvoch osôb a 21 zranených, nebude dôvodom na ukončenie boja za rovnaké práva pre všetkých jednotlivcov žiť slobodný a bezpečný život. Vyhlásil to v nedeľu nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje agentúra Reuters.
Störe v katedrále v Osle, kde sa v nedeľu konala bohoslužba za obete útoku, povedal, že tragický incident síce znemožnil uskutočnenie gay pridu, avšak nezastavil boj proti „diskriminácii, predsudkom a nenávisti“.
Störe sa prihovoril aj priamo moslimskému obyvateľstvu Nórska, pričom zdôraznil, že sú súčasťou spoločnosti tejto severskej krajiny. Na bohoslužbe v katedrále, ktorá bola vyzdobená dúhovými vlajkami, bola prítomná aj korunná princezná Mette-Marit, ministri nórskej vlády či zástupcovia cirkvi.
Predseda nórskej vlády spomenul tiež tisíce ľudí, ktorí v sobotu spontánne demonštrovali v uliciach Osla na podporu LGBT komunity, mávali dúhovými vlajkami a prišli položiť kvety na miesto streľby.
Polícia v nedeľu po druhý raz od zadržania vypočula podozrivého muža, ktorým je 42-ročný nórsky občan iránskeho pôvodu. Polícia v sobotu informovala, že ide o zradikalizovaného islamistu, ktorý má tiež duševné problémy. V nasledujúcich dňoch bude vyhotovený aj psychiatrický posudok. Muž je podozrivý z vraždy, pokusu o vraždu a terorizmus. Nórska tajná služba PST streľby pred barmi v centre Osla vyšetruje ako „islamistický teroristický čin“.
Gay klub London Pub, ktorý bol hlavným terčom útoku, je obľúbeným miestom stretávania komunity LGBT už od roku 1979, píše agentúra DPA, aktuality.sk.
X X X
Peter Sagan opäť majstrom Slovenska. Česko s prekvapivým víťazom po famóznom výkone
Peter Sagan získal v nedeľu svoj ôsmy titul majstra Slovenska v cestnej cyklistike. Na 197 kilometrov dlhej trati v okolí českého mesta Mladá Vožice nemal spomedzi krajanov konkurenciu. Druhé miesto v rámci MSR obsadil Lukáš Kubiš (Dukla Banska Bystrica) a tretí skončil Matúš Štoček z tímu ATT Investments.
Pretekári absolvovali na spoločných MSR a MČR desať okruhov, pričom k prvému pokusu o únik prišlo už v úvode. Do ďalšieho išiel v 7. kole Sagan spolu s Kubišom a ďalšími troma Čechmi. Tých už pelotón nedobehol.
Štart Petra Sagana na podujatí bol pritom ohrozený pre pozitívny test na koronavírus, ktorý ukončil jeho pôsobenie na Okolo Švajčiarska pred záverečnou etapou. Českým majstrom sa stal prekvapivo Matěj Zahálka, ktorý je prevažne domestikom pre svojich tímových kolegov. Takmer od začiatku pretekov bol v úniku, v ktorom vydržal sám až do konca, aktuality.sk
X X X
Takmer 200 nakazených z iba 612 testov, počet hospitalizovaných stúpa
V sobotu laboratóriá vykonali iba 612 PCR testov, pozitívnych na koronavírus bolo 198 vzoriek. Pozitivita tak dosiahla 32,35 percenta. Počet obetí ochorenia COVID-19 zostal nezmenený na úrovni 20 142.
V nemocniciach bolo k sobote 188 pacientov s covidom, čo oproti piatku predstavuje nárast až o tri osoby. Na jednotkách intenzívnej medicíny sú piati pacienti a na umelej pľúcnej ventilácii je šesť osôb.
Z hospitalizovaných je plne zaočkovaných 85 pacientov, čo predstavuje vyše 45 %. Ešte pred týždňom bolo z hospitalizovaných (135) plne zaočkovaných 35,6 percenta (45 pacientov).
Najviac pozitívne testovaných PCR testami bolo vo štvrtok v Bratislavskom kraji (90), nasleduje kraj Košický (35), Trnavský (16), Banskobystrický (15), Trenčiansky (15), Prešovský (14), Nitriansky (8) a napokon Žilinský (5).
Štátne antigénové testovanie zachytilo vo štvrtok 20 nakazených z 211 odobratých vzoriek, čo je takmer 10 percent./agentury/