Švajčiarsky prezident obhajuje neutralitu, zákaz zbraní pre Ukrajinu. GP Žilinka: Premiér Heger najväčší omyl koalície SR

Neutralita Švajčiarska je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, uviedol švajčiarsky prezident Alain Berset v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie týždenníka Neue Zürcher Zeitung am Sonntag, pričom obhajoval kontroverzný zákaz transferu švajčiarskych zbraní na Ukrajinu.

 „Švajčiarske zbrane sa nesmú používať vo vojnách,“ vyhlásil Berset, ktorého slová citovala tlačová agentúra AFP. Dlhoročná tradícia neutrality Švajčiarska je predmetom vášnivých diskusií od vojenského napadnutia Ukrajiny ruskými silami vo februári 2022.

Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ, síce nasledovalo kroky tohto bloku v oblasti sankcií voči Moskve, ale v otázke vojenskej neutrality zatiaľ prejavilo menšiu flexibilitu.

Táto bohatá alpská krajina napriek tlaku zo strany Kyjeva a svojich spojencov naďalej bráni krajinám, ktoré vlastnia zbrane švajčiarskej výroby, v ich reexporte na Ukrajinu.

Bern na základe zákona o vojenskom materiáli, ktorý zakazuje akýkoľvek reexport, ak sa prijímateľská krajina nachádza v medzinárodnom ozbrojenom konflikte, doteraz zamietol už žiadosti Nemecka, Španielska a Dánska.

Berset v danom rozhovore zdôraznil, že táto politika je založená na „záväzkoch voči mieru, humanitárnemu právu, ako aj sprostredkovaniu dialógu, ak je to možné“.

Úloha Švajčiarska ako sídla Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), krajiny, v ktorej boli podpísané Ženevské dohovory, ako aj európskeho ústredia OSN „sa odráža v našich zákonoch vrátane tých, ktoré sa týkajú vývozu zbraní“, povedal Berset.

„Ochrana zákona o humanitárnych a ľudských právach, ako aj Ženevských dohovorov sa môže niekomu zdať bezpredmetná, ale je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,“ povedal švajčiarsky prezident a varoval, že „by bolo mimoriadne nebezpečné hodiť tieto základné princípy cez palubu“.

Berset vyjadril presvedčenie, že na ukončenie vojny na Ukrajine je potrebné pristúpiť k rokovaniam s Ruskom, a to „čím skôr, tým lepšie“. Prezident zároveň odsúdil „vojnové šialenstvo v určitých kruhoch“ vo Švajčiarsku, ktoré sa prejavilo výzvami na zrušenie švajčiarskej vojenskej neutrality.

Tá však „neznamená ľahostajnosť“ a môže sa „prispôsobiť“ situácii, povedal Berset, pričom poukázal na „bezprecedentné sankcie“, ktoré Švajčiarsko uvalilo na Rusko./agentury/

X X X

GP  Žilinka reaguje na Hegera, ktorý ho označil za najväčší omyl koalície

 Za kandidáta na generálneho prokurátora SR nebol Maroš Žilinka zvolený „koalíciou“, ale 132 hlasmi poslancov Národnej rady SR. Vyhlásil to na sociálnej sieti v reakcii na tvrdenia dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera v relácii RTVS Sobotné dialógy. Ten zopakoval, že „najväčšou chybou koalície bolo zvolenie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku“.

 GP Žilinka poukázal, že takto vyjadrenú „silnú legitimitu“ na výkon funkcie generálneho prokurátora potvrdila jeho vymenovaním prezidentka SR.

Práve taká silná legitimita mi umožňuje pri výkone funkcie generálneho prokurátora SR principiálne a dôsledne ochraňovať, presadzovať a upevňovať zákonnosť, bez ohľadu na záujmy či predstavy politikov, politických strán alebo politických hnutí a nepodľahnúť pri tom tlaku médií či verejnej mienky,“ povedal. Zopakoval, že jediným „imperatívom“ pre neho vždy bol a bude zákon./agentury/

X X X

Eduard Heger: Žiadnym spôsobom som nezasahoval do vyšetrovania polície a prokuratúry

V tejto súvislosti poznamenal, že ide len o ďalšie klamstvá, ktoré pravidelne šíri Fico a jeho spoluobvinení straníci.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger žiadnym spôsobom z pozície predsedu vlády nikdy nezasahoval, nezasahuje a ani nebude zasahovať do vyšetrovania polície a prokuratúry. Vyhlásil to v reakcii na nedeľňajšiu tlačovú konferenciu strany Smer-SD. TASR vyjadrenie poskytol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„Mám dôveru v orgány spravodlivosti a mám čisté svedomie,“ povedal Heger. Doplnil, že nikdy nebude svojimi vyjadreniami zasahovať do práce nezávislých orgánov činných v trestnom konaní a ich vyšetrovania. Podľa vlastných slov nemá dôvod niečo skrývať a nemusí mať strach pred spravodlivosťou, „na rozdiel od účastníkov tlačovej besedy Smeru-SD“.

V tejto súvislosti poznamenal, že ide len o ďalšie klamstvá, ktoré pravidelne šíri Fico a jeho spoluobvinení straníci. „Len zbabelo schováva strach o vlastnú slobodu za údajný a najmä ním vymyslený politický hon na opozíciu,“ doplnil Heger.

Poukázal, že existujú „mnohé dôkazy“, že práve za vlád Fica bola polícia, prokuratúra a súdy zneužívané. „O prepojení mafie na najvyššie poschodia svedčí mnoho ľudí priamo z okolia Roberta Fica,“ priblížil, aktuality.sk

X X X

Robert Fico tvrdí, že minister Heger vedel a súhlasil s likvidáciou strany Smer

Fico vyhlásil, že už na začiatku Hegerovej vlády sa začali objavovať informácie, že polícia a špeciálna prokuratúra manipulujú trestné konania.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger klame, ak tvrdí, že nevedel o manipuláciách trestných konaní a úlohe zničiť Smer-SD. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Robert Fico, ktorý sa odvoláva na nahrávky potvrdzujúce stretnutie Hegera so šéfom operatívcov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jánom Kaľavským.

„O všetkom bol informovaný, vedel o objednávke na Smer a so všetkým súhlasil. A čo je horšie, on týchto čurilovcov, zločincov, ako aj tých zločincov na špeciálnej prokuratúre chránil,“ zdôraznil Fico.

Na tlačovej konferencii následne pustil nahrávky Kaľavského, v ktorých hovorí, aké metódy policajti a vyšetrovatelia NAKA používali. Podľa Fica mal o metódach informovať aj Hegera, ktorý mal následne kontaktovať Igora Matoviča a Romana Mikulca. „Ráno na druhý deň vykopli dvere Kaľavskému a zadržali ho. Nech mi nikto nepovie, že je to náhoda,“ zdôraznil Fico s tým, že Kaľavský v nahrávkach zároveň potvrdil objednávku na likvidáciu Smeru-SD. Doplnil, že Kaľavského odstránili, aby nezačal hovoriť pre médiá.

Fico poukázal, že už na začiatku Hegerovej vlády sa začali objavovať informácie, že polícia a špeciálna prokuratúra manipulujú trestné konania. „A že sú tu konkrétne objednávky na konkrétnych ľudí, predovšetkým z prostredia Smeru,“ doplnil. Účelom týchto objednávok podľa neho bolo dostať týchto ľudí do väzby a znemožniť im politickú prácu.

Predseda Smeru-SD pustil 30-sekundovú nahrávku aj v nedeľnej diskusnej relácii na televízii TA3. Heger v relácii priznal, že sa s Kaľavským stretol a potvrdil aj slová na nahrávke. Fica obvinil z klamstva a manipulácie. Zároveň ho vyzval, aby povedal verejnosti, odkiaľ takéto nahrávky má, aktuality.sk

X X X

Psychiater o lekároch a vyhorení: Alkoholizmus je veľké riziko, keď dodnes dostávaju bežne „všimné“ fľašky

Len prednedávnom stal oficiálnou zdravotnou diagnózou. Na vlastnej koži zakúsil syndróm vyhorenia aj známy český psychiater, gréckokatolícky kňaz, súdny znalec a spisovateľ Jaroslav Maxmilián Kašparů (72). Vo štvrtok v tejto súvislosti prednášal aj na prvej medzinárodnej konferencii venovanej duševnému zdraviu v kontexte pomáhajúcich profesií, ktorú organizoval Trnavský samosprávny kraj.

 Český psychiater a gréckokatolícky kňaz Jaroslav Maxmilián Kašparů hovorí, že syndróm vyhorenia sa u neho začal prejavovať tým, že neznášal, keď bol niekto v čakárni alebo sa blížil k spovednici.

x Syndróm vyhorenia zaradila Svetová zdravotnícka organizácia do zoznamu duševných porúch. Venuje sa mu však dostatočná pozornosť vzhľadom na to, koľko ľudí ho zažilo?

Vo všeobecnosti sa vie, že syndróm vyhorenia sa týka najmä pomáhajúcich profesií. Podľa štatistiky sú najviac stresovaní, preťažení a vyhorení leteckí dispečeri, lekári, psychológovia a potom učitelia. Je to otázka profesií, kde sú ľudia v kontakte s druhými. Syndróm vyhorenia nezaznamená strážca majáku. Je však potrebné zdôrazniť, že do syndrómu vyhorenia sa niekedy dostane aj človek v domácnosti. Práce a zodpovednosti je tam toľko, že dôjde k veľkej záťaži počas dlhého obdobia. Aj v manželstve preto môže dôjsť k syndrómu vyhorenia. Ľudia to však nevedia alebo to nevedia pomenovať.

x Pretrváva v spoločnosti ešte stále argument, že načo sa my sťažujeme, veď naši rodičia či starí rodičia mali omnoho ťažší život, pričom zažili aj vojnové časy?

Ja s tým nesúhlasím. Zažil som svojich starých rodičov. Všetko museli robiť rukami a súčasne sa na to museli pripravovať a sústrediť sa. Ruky aj myseľ boli zamestnané. Oni to však prežívali úplne inak ako dnes my. Súčasný človek je vo väčšom strese, ako boli naši rodičia, a to vďaka technologickému pokroku. V dobe našich rodičov, prarodičov a starších generácií prichádzali zmeny veľmi pomaly a po dlhej dobe. Než prišiel nejaký vynález, uplynuli aj desiatky rokov. Dnes neprejde týždeň, aby sme tu nemali niečo nové. To vyvoláva stres a ten vedie k vyhoreniu.

x Tu hovoríme o tom „zlom“ strese..

Musíme rozlišovať eustres a distres. Stres je bežný a niekedy je dokonca pozitívny. Dokáže človeka motivovať. To je eustres. Potom je tu však distres, a to je ten zlý, ktorý negatívne ovplyvňuje telo aj psychiku. Práve distresom trpíme v súčasnej dobe.

 x Dostaneme sa do stavu vyhorenia preto, že sme vedome ignorovali varovné signály, ktoré nám telo vysiela alebo sa jednoducho nezamyslíme nad tým, čo sa nami deje a ako je to navzájom prepojené?

Skôr by som povedal, že tomu nerozumieme. Keď pred sebou vidím ľudí z môjho okolia, koľko z nich vie niečo o sympatiku a parasympatiku (sympatikus – pripravuje organizmus k útoku, obrane alebo k úteku a parasympatikus udržuje organizmus v pokoji, pozn. red.). Keď vidím ustaraných ľudí, kto z nich vie niečo o relaxácii a meditácii? Starosti, ktoré bežný človek cíti, nevie pomenovať a to je ďalší problém. Keď ich nevieme pomenovať, tak ich nevieme ani riešiť.

x Znamená to, že skôr ako si človek všimne a uvedomí varovné signály, zistí, že vyhorel až vtedy, keď ho to naplno zasiahne?

Kroky, ktoré vedú k úplnému vyhoreniu, berie človek ako normu. Povie si, že je jednoducho unavený a stresovaný. Siahne po alkohole, čo je najdostupnejšie anxiolytikum. Ide o látku, ktorá znižuje úzkosť a napätie. Aj preto v stresujúcich dobách, napríklad v čase vojny, rastie spotreba alkoholu. Ak máte vyhorených oboch manželov, tak muž chodí do krčmy a žena chodí ku mne pre Lexaurin a Neurol.

 Chcete poznať svoje stresové skóre? Ako možno vyšetriť stresovú odolnosť, úroveň telesného či mentálneho stresu a index únavy?

Čo je syndróm vyhorenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) popisuje syndróm vyhorenia ako výsledok chronického pracovného stresu, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Charakterizujú ho pocity nedostatku energie a vyčerpania, duševná vzdialenosť od práce a negatívne pocity súvisiace s prácou a do tretice pocit neefektívnosti a nedostatku úspechu. Diagnózu možno (aspoň zatiaľ) vzťahovať iba na pracovné prostredie.

x Alkohol ako jedno z riešení dlhodobého stresu sa spomína aj vo výsledkoch českého výskumu z roku 2014 o depresii a syndróme vyhorenia u lekárov.

Lekári ešte stále dostávajú od pacientov „všimné“ v podobe alkoholu. V strese po ňom siahnu, a to môže viesť k návyku. U lekára je to o to nebezpečnejšie, pretože si myslí, že to dokáže mať pod kontrolou. Nakoniec môže prísť moment, kedy to nezvládne. Môže sa to dostať až do takého štádia alkoholizmu, že alkohol potrebuje k výkonu povolania. Lekári sú dnes pod omnoho väčším tlakom ako v minulosti. Každý lekár vám dnes povie, že je jednou nohou vo väzení. Príbuzní pacientov sa v oveľa väčšej miere obracajú na súdy, ak dôjde ku komplikáciám. Potom sú tu pacienti, ktorí prídu k odborníkovi presvedčení o správnej diagnóze, ktorú si „naštudovali“ na internete. Nie je to o tom, že by sa s lekárom prišli poradiť. Prídu nielen s hotovou diagnózou, ale aj terapiou a očakávajú, že im to lekár schváli. Mám s tým osobnú skúsenosť ako detský psychiater.

x Prečo sa ľudia utiekajú k poháriku prípadne k liekom, keď cítia dlhodobý tlak či diskomfort a nejdú sa napríklad prejsť alebo si nezacvičia? O týchto aktivitách je známe, že pomáhajú odbúrať stres. Navyše sa s nimi nespája žiadny negatívny dopad.

Nemáme na to čas. Je to paradox. Aj napriek tomu, že máme množstvo zariadení, ktoré by nám mali čas ušetriť, nestíhame. Prechádzka v lese je časovo náročnejšia, ako si naliať pohárik. Vidím tu ešte jedno nebezpečenstvo. Existuje tu veľká ponuka rôznych pseudoodborníkov, ktorí ľudom sľubujú riešenie ich problémov. Vidím za tým odklon od kresťanskej viery, no viera v človeku stále je. A tak uverí všelijakým koučom či guru. Zároveň to súvisí s nedostatkom kritického myslenia v spoločnosti.

 x Nie je to čiastočne aj tým, že nemáme práve ten čas? Je tu niekto, kto nám ponúka rýchle riešenie a my nemáme čas preverovať, aké má vzdelanie, či má nejaké referencie.

Hovorím tomu instantné riešenie. Keď poviem pacientovi, čo všetko si bude vyžadovať riešenie jeho problému, tak jeho reakcia je, že veď to bude dlho trvať. Roky si zarábal na problém a chcel by to mať napravené za dva dni? Aká dlhá cesta bola „dovnútra“, taká dlhá je aj cesta von.

x V rámci svojej bohatej publikačnej činnosti sa téme vyhorenia venujete v jednej knihe. Píšete v nej o šiestich stenách, ktoré by mali byť okolo človeka, aby predišiel syndrómu vyhorenia. Priblížte, o čo ide.

Predstavme si miestnosť so šiestimi stenami, do ktorej umiestnime sviečku. Ak nie sú narušené, sviečka jasne horí, pretože je chránená. Keď sa do tej miestnosti posadí človek, mal by mať okolo seba vybudovaných všetkých šesť sien, aby rovnako ako sviečka nezhasol. Stena pred nami predstavuje niečo, čo by sme mali mať stále pred sebou. Človek by mal plánovať a mať sa na čo tešiť. Môžu to byť aj drobnosti. Stena za chrbtom predstavuje našu oporu, či už je to muž pre svoju ženu, rodičia pre svoje deti, primár oddelenia pre svojho lekára. Znamená to, že niekto za nami stojí. Stena vľavo sú tí, pre ktorých žijeme. Je to najmä rodina. Stena napravo je spoločnosť, v ktorej žijeme – práca. Podlaha hovorí o našom pevnom postoji. Strop je akási nadstavba. Pre kresťanov je to viera, pre ateistov to môže byť kultúra, umenie či šport.

X Vy ste nielen psychiater, ale aj kňaz a sám ste si vyhorením prešli. Ako to u vás prebiehalo a ako ste to riešili?

Som tej zásady – a to je chyba – že lekár nemá mať ordinačné hodiny a má byť k dispozícii neustále. To isté platí aj pri kňazovi. Ak pri týchto dvoch službách uplatňujete zásadu „neustále“, tak potom vyhoríte. U mňa sa to začalo prejavovať tým, že som neznášal, keď bol niekto v čakárni alebo sa blížil k spovednici. Bolo to hrozné a zlyhával som v oboch poslaniach. Už som nemohol vidieť človeka. Pretože sa mi to stalo okolo dôchodkového veku, odišiel som dôchodku a súčasne som požiadal jedného psychológa – kamaráta, aby mi s tým pomohol. Nehanbime sa požiadať o pomoc.

X Vnímate spätne ako chybu, že ste si toho naložili veľa a popri psychiatri ste sa stali aj kňazom?

K tomu ešte pribudlo aj to, že robím súdneho znalca v odbore psychiatria a chodím po väzniciach, kde vyšetrujem páchateľov aj ťažkých trestných činov. Už som sa poučil a keď mi teraz volá polícia kvôli posudku, tak ich odmietnem, ak mám toho dosť. Ak by sa mi to kopilo, stresovalo by ma to. Rovnako ma stresuje, ak mi napríklad vyjde kniha alebo vystúpim v televízii, ľudia sa na mňa obracajú s prosbou o pomoc a ja ich musím odmietať. Učím sa hovoriť nie a zostať pri tom pokojný.

VIZITKA

Jaroslav Maxmilián Kašparů (72)

český psychiater, gréckokatolícky kňaz, súdny znalec, pedagóg a spisovateľ, momentálne na dôchodku, 50 rokov pôsobil ako psychiater pre deti a mládež, 7 rokov je gréckokatolíckym kňazom, hoci už je na dôchodku, stále je aktívny ako súdny znalec v odbore psychiatria, vydal celkovo 37 kníh, z toho jednu na tému vyhorenia, „posledná“ kniha mu na Slovensku vyšla pred dvomi týždňami a pripravuje ďalšiu/agentury/

X X X

Heger : Som pripravený na Matovičovu nenávisť

Nový líder strany Demokrati, dočasne poverený premiér Eduard Heger zdôraznil, že v sebe nesie slušnú politiku. Pripomenul tiež, že odchod z OĽaNO bol jeho nápad a s Igorom Matovičom (OĽaNO) sa o odchode rozprával. V otázkach darovania stíhačiek má podľa Hegera prijať Národná rada uznesenie, ktorým legitimizuje vládu.

 Heger: Som pripravený na politický zápas aj s Matovičom.

x Nie je zvykom, že premiér chodí do diskusných relácií s členmi opozície. Aké to bolo konfrontovať pána Fica? Vy často hovorievate, že šíri klamstvá a dezinformácie.

Bolo to veľmi dôležité a potrebné. Rozhodol som sa, že budem chodiť do týchto diskusných debát s lídrami opozície, či už je to Robert Fico alebo Peter Pellegrini, pretože zavádzajú verejnosť, hovoria mnohé klamstvá a je potrebné, aby ľudia počuli priamo v reláciách aj tú pravdivú stránku informácií.

x Je to už viac ako mesiac, čo ste ukrajinskému prezidentovi Zelenskému sľúbili, že Slovensko pošle migy na Ukrajinu. Ústavne však nikto nie je spôsobilí, aby sme ich tam mohli poslať? Ako to vnímate?

Na základe tvrdení niekoľkých ústavných právnikov vláda už dnes o tom môže rozhodnúť. V rámci koalície sme sa však dohodli, že bude k tomu schválené ešte aj uznesenie v parlamente a na základe toho vláda rozhodne a zašle aj migy na Ukrajinu. Kyjev na ne s veľkým očakávaním čaká, pretože vedia, že to bude zachraňovať tisícky životov. Pre nás to znamená, že dostaneme peniaze s európskeho mierového nástroja. Zbavíme sa teda nepotrebnej techniky, ktorá by inak stála v skladoch a museli by sme za skladovanie aj platiť. Takýmto spôsobom výrazne pomôže Ukrajine a ešte za to dostaneme aj peniaze./agentury/

x V súčasnosti ste aj povereným ministrom financií, čiže držíte štátnu kasu. Spomínalo sa, že pred voľbami tu budú nejaké populistické jatky. Ako chcete zabrániť ako predseda novej strany, že nezneužijete štátne peniaze na nejakú kampaň?

Ja určite žiadne peniaze nezneužijem. Ak sa pozriete na moju históriu, tak nájdete veľkú rozpočtovú zodpovednosť. Čo sa týka predvolebných „jatiek“ v parlamente som rád, že sa v rámci koalície podarilo dohodnúť, že sa nebudú predkladať žiadne návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet.

x O Vašom odchode s Igorom Matovičom sa už tento týždeň veľa povedalo. Neobávate sa, že sa ocitnete v hľadáčiku jeho nenávisti?

Sme v politickom ringu, tak to treba brať, je to úplne prirodzené, ak tu takýto zápas bude. Vôbec sa ho neobávam a som na to pripravený./agentury/

X X X

Kollár: Koaličná zmluva končí, s bývalými partnermi sa budeme aj naďalej stretávať

Lídri SaS a hnutia Sme rodina sa zhodli, že Hegerova vláda má legitimitu priviesť krajinu do predčasných volieb.

Termín predčasných volieb bude definitívne v septembri, skorší termín neprichádza do úvahy. Zhodli sa na tom lídri strán SaS Richard Sulík a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár v relácii RTVS O 5 minút dvanásť. Poverená Hegerova vláda tak má pred sebou ešte sedem mesiacov.

Heger má legitimitu

Dôveru úradníckej vláde, po ktorej volá opozícia, by vyjadrila aj strana SaS, ale podľa Sulíka je to na prezidentke, či ju vymenuje. Prezidentka Zuzana Čaputová sa však vyjadrila, že by ju vymenovala len vtedy, ak by Hegerova vláda zlyhala závažným spôsobom a zatiaľ na to dôvod nevidí. Ani odchod Eduarda Hegera z OĽaNO do novej strany nie je podľa nej dôvodom na úradnícku vládu. Tvorili by ju podľa nej ľudia, ktorí neprešli parlamentnými voľbami, pričom Heger nimi prešiel.

Podľa Kollára je legitímne, aby krajinu do predčasných volieb doviedol Eduard Heger. Na margo končiacej koaličnej zmluvy v marci povedal, že lídri niekdajšej vlády sa budú stretávať aj naďalej. Poznamenal však, že dovtedy budú ešte zrejme tri schôdze, preto by nemalo význam predkladať zákony, ktoré majú ísť do prvého čítania.

„Keď prídu nejaké atómovky, sľúbil som premiérovi, ale aj pani prezidentke, že nebudeme podporovať veci, ktoré budú zaťažovať rozpočet, alebo ak také príde od nás, budeme uvádzať, kde na to chceme zobrať,“ povedal Kollár. Taktiež sa vyjadril, že preferovať bude svojich bývalých koaličných partnerov.

Sulík: Matovič nedokáže prežiť bez konfliktov

Na margo strany Demokrati, v ktorej sú aj súčasní ministri vlády, ktorí neprešli voľbami, líder SaS povedal, že napríklad ani Ivan Korčok, bývalý minister zahraničných vecí, neprešiel voľbami.

Dôležité podľa neho je, aby voľbami prešli poslanci, ministri nemusia. Sulík tiež povedal, že do predčasných volieb budú podporovať tie zákony, ktoré sa im budú zdať dobré, tak ako to robili doteraz.

Na margo pádu vlády Sulík zdôraznil, že Igorovi Matovičovi sa ako jediný postavil a všetci ostatní v koalícii strčili hlavu do piesku alebo to nejako zobchodovali. Viackrát zopakoval, že Matovič nedokáže prežiť bez konfliktov, o čom podľa neho svedčia aj verbálne útoky lídra hnutia OĽaNO na povereného ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera po diskusii v Michalovciach, aktuality.sk

X X X

Stíhačky pre Ukrajinu: Sme rodina aj SaS sú za, Hlas je proti

O stíhačkách pre Ukrajinu sa musí rozhodnúť na najbližšej schôdzi parlamentu, povedal v relácii Na telo poverený minister práce Milan Krajniak. Parlament však musí rozhodnúť, komu dá do rúk kompetenciu o tom rozhodnúť, keďže vláda je v demisii a má obmedzené právomoci.

Parlament sa na svojej najbližšej schôdzi bude pravdepodobne zaoberať otázkou, či na Ukrajinu pošleme stíhačky MiG-29, ktoré už nepoužívame a ani do budúcna ich už nevieme využiť.

Na tom, kto o tom môže rozhodnúť, však v parlamente nepanuje zhoda. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič prišiel s návrhom, aby o tom rozhodla prezidentka Zuzana Čaputová, a aby sa to udialo zmenou ústavy, ktorá by jej na to dala právomoc. Hoci s poskytnutím stíhačiek Ukrajine prezidentka súhlasí, s nápadom, aby o ich osude rozhodla ona, nesúhlasila. Podľa jej slov je logické, aby vláde dodala legitimitu na takéto rozhodnutie práve Národná rada SR a politikom odkázala, aby sa neskrývali za ženskú sukňu.

Poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) a bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa v politickej relácii Na telo zhodli na tom, že ide o principiálnu vec a obe strany za presun stíhačiek na Ukrajinu zahlasujú.

Milan Krajniak povedal, že vláda na to v súčasnej situácii nemá kompetenciu, na stole je preto viacero možností. „Parlament sa môže zhodnúť na zmene ústavy, či dá túto kompetenciu parlamentu, prezidentke alebo napríklad parlamentnému výboru,“ povedal Krajniak. Rozhodnúť o tom sa podľa neho musí na najbližšej schôdzi parlamentu, ak však parlament toto rozhodnutie neurobí, nemôže hlasovať, či stíhačky poskytne.

Saková: Pomoc Ukrajine nemá znižovať obranyschopnosť Slovenska

Proti presunu stíhačiek je však strana Hlas. Podľa Denisy Sakovej by vláda v demisii nemala mať takéto právomoci a nemala by ani rozhodovať o presune stíhačiek na Ukrajinu.

Vláda v demisii by mala podľa jej slov skončiť a mala by byť nová vláda, preto trvajú na tom, aby prezidentka vymenovala úradnícku vládu, ktorá by mala plné kompetencie. Okrem toho zdôraznila, že akákoľvek pomoc Ukrajine nemá znižovať obranyschopnosť Slovenska a ak pomáhame Ukrajine, nesmieme zabúdať na slovenský národ.

Poverený minister obrany Jaroslav Naď však už dávnejšie vylúčil, že by sa darovaním stíhačiek znížila obranyschopnosť krajiny. Náš vzdušný priestor chránia spojenci z Česka a Poľska na základe zmluvy. V tejto súvislosti tiež povedal, že slovenské stíhačky MiG-29 by už nikdy nelietali, a EÚ by Slovensku za ich darovanie Ukrajine preplatila sumu vo výške viac ako 150 miliónov eur cez európsky mierový nástroj.

Krajniak: Peniaze za stíhačky, ktoré by inak zhrdzaveli, môžu pomôcť mladým rodinám

Podľa slov Milana Krajniaka ide o principiálnu otázku a presun stíhačiek na Ukrajinu by hnutie Sme rodina podporilo. Dôvodil napríklad tým, že spolu s nami sú stíhačky ochotní poslať aj Poliaci a zároveň podotkol, že dostaneme kompenzáciu od EÚ. To znamená, že peniaze za stíhačky, ktoré by inak zhrdzaveli, môžeme použiť napríklad na pomoc mladým rodinám.

Branislav Gröhling povedal, že strana SaS by presun stíhačiek podporila, ale rozhodovať o tom by mal parlament, nie pani prezidentka.

„Za stranu SaS môžem povedať, že určite chceme Ukrajine pomáhať. Ukrajina musí v tejto vojne vyhrať, lebo inak budeme mať na hraniciach agresora. Ohľadom migov tu už bolo povedané všetko, nevieme ich servisovať, ani používať. Presunúť kompetencie prezidentke skôr vnímam ako snahu poškodiť prezidentke, nech ona o tom rozhodne a potom ju budeme kritizovať,“ uzavrel Gröhling, aktuality.sk

X X X

Minister školstva Horecký odovzdal 60 učiteľom cenu sv. Gorazda

Celoživotná trpezlivá práca, mimoriadny prínos pre školstvo a množstvo žiakov a študentov, ktorých pripravili na profesijný aj osobný život. Aj takto by sa dali zhrnúť výsledky mnohých učiteľov, ktorí zasvätili svoj život svojmu povolaniu. Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký v piatok v priestoroch Bratislavského hradu udelil Veľkú medailu, Malú medailu a Ďakovný list sv. Gorazda pedagógom, ktorí sa pričinili o rozvoj školstva na Slovensku.

Minister školstva Ján Horecký počas udeľovania cien sv. Gorazda v priestoroch Bratislavského hradu 10. marca 2023

Ocenenie pedagogickej práce nesúce meno svätého Gorazda je najvyšším prejavom uznania, aké môže pedagógom udeliť minister školstva a traduje sa od roku 1997. Symbolicky sú tieto ocenenia nazvané po prvom známom učencovi v dejinách slovenského národa a sú uznaním mimoriadneho pedagogického úsilia, talentu, nasadenia či vernosti pedagogickej profesii, ako aj práce v prospech školstva či výchovy.

Minister školstva Ján Horecký udelil pedagógom cenu sv. Gorazda

„Učiteľstvo je investícia svojho života do života mnohých. Vyžaduje si holistický prístup, zapojenie mysle a srdca. Osobitne dnes vás spoločnosť, my všetci, veľmi potrebujeme. Vy ste soľou života v školách a školských zariadeniach, vaše dobré a ochotné ruky, mysle a srdcia formujú naše deti a spoločnú budúcnosť,“ prihovoril sa oceneným pedagógom a symbolicky aj všetkým učiteľom minister Horecký.

Atmosféra na odovzdávaní cien sv. Gorazda

Veľkú medailu svätého Gorazda si prevzalo 15 učiteľov a učiteliek. Jednou z nich je aj Mariana Kamenská z Obchodnej akadémie v Seredi. Ocenenie získala za celoživotnú pedagogickú činnosť, vysoko profesionálny prístup k práci, za dlhoročnú prácu s talentovanými literárne nadanými žiakmi a za zavádzanie inovatívnych metód v pedagogickej pra­xi.

 Malú medailu svätého Gorazda udelil rezort školstva 19 pedagógom. Medzi nimi bola aj Zuzana Révészová zo Spojenej školy v Košiciach. Cenu si prevzala za dlhoročnú pedagogickú prácu, osobitný prínos v oblasti inkluzívneho vzdelávania, významný podiel v oblasti vzdelávania žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a za bohatú publikačnú činnosť.

Dôstojným uznaním mimoriadneho pedagogického úsilia, talentu, nasadenia či vernosti pedagogickej profesii, ako aj práce v prospech vzdelávania a výchovy je aj Ďakovný list svätého Gorazda. Celkovo ho získalo 26 učiteľov. Príkladom je aj Richard Demian, pedagóg na Základnej škole s materskou školou v Kozárovciach. Ocenenie získal za mimoriadny prínos v oblasti výchovy a vzdelávania žiakov a dlhoročnú úspešnú riadiacu prácu./agentury/

X X X

Srbský prezident Vučič avizoval vznik „ľudového hnutia“ v súvislosti s Kosovom

Hlava štátu zopakovala, že neuzná nezávislosť Kosova „ani de facto, ani de jure“. To je v rozpore s plánom normalizácie vzťahov, ktorý EÚ vlani na jeseň navrhla obom krajinám.

Srbský prezident Aleksandar Vučič chce vytvoriť „ľudové hnutie za štát“ vzhľadom na tlak Západu na normalizáciu vzťahov Srbska so susedným Kosovom. Vučič to vyhlásil v sobotu na mítingu v juhosrbskom meste Vranje, informuje tlačová agentúra DPA.

Prezident pred početnými aktivistami vyzval ľudí, aby sa pridali k jeho novému „nestraníckemu“ hnutiu, ktoré má byť založené začiatkom júna. Cieľom tohto hnutia je „múdra, rozvážna a zodpovedná politika“, povedal Vučič.

Pokiaľ ide o Kosovo, Srbsko očakáva „mnoho ťažkých situácií“, povedal Vučič deň predtým v srbskej televízii ako zdôvodnenie tohto kroku, ktorým chce konkrétne osloviť ľudí mimo strán.

Hlava štátu zopakovala, že neuzná nezávislosť Kosova „ani de facto, ani de jure“. To je v rozpore s plánom normalizácie vzťahov, ktorý EÚ vlani na jeseň navrhla obom krajinám.

Tento plán okrem iného predpokladá, že Srbsko už nebude brániť členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách, ako je OSN. Priština by mala zasa umožniť kosovským komunitám s väčšinovým srbským etnikom vytvoriť vlastné združenie.

Ďalší pokus o sprostredkovanie dialógu zo strany EÚ je naplánovaný na 18. marca v Ochride v Severnom Macedónsku na stretnutí Vučiča s kosovským premiérom Albinom Kurtim.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Túto skutočnosť uznali takmer všetky štáty Európskej únie, Slovensko však nie. Srbsko aj Kosovo sa usilujú o vstup do EÚ, aktuality.sk

X X X

Využili zákon, vyhlásili sa za ženy. Vrahovia a sexuálne šelmy sú vo väzeniach v blízkosti žien

 Je možné, aby niekde na svete najhroznejší zločinci, niektorí aj bez skutočnej zmeny mužského pohlavia, boli za mrežami spolu s trestankyňami? Áno. A nie v nejakom zaostalom, necivilizovanom štáte, ale vo vyspelej, zámorskej krajine javorového listu.

 V decembri 2017 kanadská vláda súhlasila s tým, aby stačilo, že odsúdený muž o sebe povie, že sa cíti byť ženou, a môže preto požiadať o preloženie do ženskej väznice. Nepotrebuje podstúpiť ani chirurgický zákrok či absolvovať hormonálnu liečbu. Má právo podať si žiadosť výlučne na základe pocitu o svojom tele.

Nápravno-výchovná služba Kanady (jej skratka v angličtine je CSC), čo je úrad, ktorý má v agende osoby odsúdené viac ako na dva roky, teraz zverejnila aktuálne štatistiky.

„Máme povinnosť prispôsobiť sa na základe rodovej identity alebo prejavu bez ohľadu na anatómiu osoby (čiže pohlavie) či označenie pohlavia v preukazoch totožnosti. Zahŕňa to umiestňovanie páchateľov podľa ich rodovej totožnosti do mužskej alebo do ženskej inštitúcie (väznice, pozn. red.),“ odôvodnila v roku 2017 CSC novú kontroverznú smernicu podporenú premiérom Justinom Trudeauom, ktorý je stále na čele vlády.

Z najnovších údajov vyplýva, že transgenderových ľudí premiestnených z mužských do ženských väzníc je aktuálne 61. Je to síce len zlomok celkového počtu odsúdených v Kanade, no alarmujúci je pohľad na ich trestné činy.

Až 44,3 percent týchto 61 osôb tvoria vrahovia. Páchatelia sexuálnych zločinov predstavujú 30 percent. Odsúdených za lúpež je zhruba 12 percent. Znamená to, že tí, čo spáchali nenásilné trestné činy, majú výrazne nízky podiel na premiestnených (ex)mužoch, čo sa stali ženou.

Priemerný vek 61 osôb je 43 rokov, pričom zhruba polovicu tvoria potomkovia domorodých obyvateľov. Ich obete boli prevažne ženy alebo deti, ktoré mali násilnú smrť, prípadne utrpeli závažnú ujmu na zdraví. Asi najväčšou obludou, ktorá uspela so svojou žiadosťou, je 68-ročné indivíduum, ktoré sedí za mrežami už od roku 1995. Po novom sa volá Catherine Lynnová. „Ako muž napadol ženu bývajúcu na vyššom poschodí domu, podrezal jej hrdlo a potom mal sex s mŕtvolou,“ upozornil denník Toronto Sun.

Vrah a nekrofil v jednej osobe meniaci sa na ženu uspel so žiadosťou u CSC o preloženie do ženského väzenia. „Váš potenciál opätovnej integrácie je na strednej úrovni a úroveň zodpovednosti a motivácie je vysoký. Považujete seba za zapojeného do vášho nápravného plánu. Počas vášho vypočutia ste zrejme pochopili, že vaše predchádzajúce správanie vrátane sexuálneho správania bolo nevhodné. Cítili ste, že vám chýba prehľad, aby ste sa správali primeranejšie. Nedávno vám schválili operáciu a to zostáva vaším zameraním a cieľom,“ vypočul(a) si Lynnová. Tejto osobe potom prerušili výkon trestu priamo za mrežami, aby mohla podstúpiť chirurgickú zmenu pohlavia.

Za návrat do režimu väzenských ústavov pred rokom 2017 začala robiť kampaň bývalá trestankyňa Heather Masonová. „V podstate transrodoví väzni sú s väčšou pravdepodobnosťou tými najnebezpečnej­šími,“ vysvetlila vo svojom texte zverejnenom na internete. Dodala, že bola svedkom, ako takéto osoby za mrežami ubližovali odsúdeným ženám.

Za také indivíduum sa dá označiť nielen Lynnová, ale aj John Boulachanis, ktorý v roku 2016 spáchal vraždu. Bol člen zločineckej skupiny: zabil komplica, o ktorom sa mylne nazdával, že je policajný informátor. O dva roky sa už ako väzeň sa stal transrodovým človekom (chirurgickú zmenu pohlavia mal zaplatenú z peňazí daňových poplatníkov). Podľa posudku CSC by predstavoval veľkú hrozbu, keby ho premiestnili medzi ženy odpykávajúce si trest odňatia slobody. Boulachanis podal(a) žalobu a súd súhlasil s presunom. Medzi potrestanými ženami sedí v cele od roku 2021.

Server National Post poznamenal, že pravidlá premiestňovania odsúdených mužov medzi trestankyne boli trochu objasnené smernicou CSC v minulom roku: „Všetky žiadosti o presun sa posudzujú od prípadu k prípadu a vyžadujú si posúdenie pre rozhodnutie, ktoré zahŕňa preskúmanie vyhodnotenia bezpečnosti.“/agentury/

X X X

Pád americkej megabanky rozkýval finančný systém. Mnohí sa pýtajú, čo bude ďalej

Viac ako 250 vedúcich predstaviteľov britských technologických firiem podpísalo v sobotu list adresovaný Huntovi, v ktorom žiadali vládnu intervenciu a varovali pred „existenčnou hrozbou“.

 Britský sektor technológií a biologických vied je po kolapse americkej Silicon Valley Bank (SVB) „vážne ohrozený“. Upozornil na to v nedeľu minister financií Jeremy Hunt. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.

Banku SVB so sídlom v Kalifornii, ktorá sa zameriavala na technologické startupy, americké úrady v piatok (10. 3.) zatvorili pre nedostatok likvidity. Išlo o najväčší krach v bankovom sektore v USA od finančnej krízy v roku 2008. Banka však má pobočku aj v Spojenom kráľovstve, kde spravuje peniaze niektorých z najsľubnejších start-upov. Práve vzhľadom na dôležitosť SVB pre niektorých britských zákazníkov by jej kolaps mohol mať významný vplyv na technologické spoločnosti v Spojenom kráľovstve, povedal Hunt pre televíziu Sky News.

Uviedol pritom, že spolupracuje s premiérom Rishim Sunakom a guvernérom centrálnej banky Bank of England (BoE) Andrewom Baileym na „zabránení alebo minimalizácii škôd“ vyplývajúcich z chaosu, ktorý zachvátil britskú pobočku SVB. Vyhlásil, že pracovali cez víkend celú noc a čoskoro predložia plány, aby zabezpečili, že britské firmy budú schopné splniť požiadavky na peňažné toky a zaplatiť svojim zamestnancom.

Pád Silicon Valley Bank ukazuje trhliny v globálnom finančnom systéme

Po skončení desaťročnej éry lacných peňazí sa v globálnom finančnom systéme objavujú trhliny. Niektorí investori sa tak obávajú „šírenia nákazy“ vo finančnom sektore po kolapse banky Silicon Valley Bank (SVB) tento týždeň, ktorá sa špecializovala na technologické spoločnosti podporované rizikovým kapitálom. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Americký Federálny rezervný systém (Fed), ktorý plní úlohu centrálnej banky, spustil vlani svoj najagresívnejší cyklus zvyšovania úrokových sadzieb od začiatku 80. rokov 20. storočia. Pridali sa k nemu aj ďalšie centrálne banky. Globálni investori tak čelia následkom, zaznamenali už najdlhší výpredaj technologických akcií od prasknutia bubliny dotcom na prelome tisícročí.

Po páde SVB, druhom najväčšom krachu banky v USA, sa účastníci trhu obávajú ďalších problémov, keďže stúpajúce úrokové sadzby obmedzujú prístup k lacným peniazom a odhaľujú zraniteľné miesta v ekonomike. Veľkí investori tvrdia, že vláda vo Washingtone musí podniknúť rýchle kroky, aby sa vyhla rozsiahlejším výberom v bankovom systéme po kolapse SVB.

Dôsledky pádu banky zatiaľ pociťujú najmä investori a inštitúcie, ktoré uzatvárali rizikové stávky. Uvidí sa, či zasiahnu aj ostatných a objaví sa nová kríza. Tá by mohla závisieť aj od toho, ako tvrdo budú svetové centrálne banky tlačiť úrokové sadzby vyššie. Šéf Fedu Jerome Powell tento týždeň potvrdil pokračovanie dvíhania sadzieb, ale zdôraznil, že diskusia stále prebieha a rast úrokov bude závisieť od nadchádzajúcich údajov. Predstavitelia USA tiež pripomínajú, že bankový systém je robustný.

Hunt spresnil, že britská vláda sa sústreďuje na nájdenie „dlhodobejšieho riešenia, ktoré minimalizuje alebo dokonca úplne zabráni stratám niektorých z našich najsľubnejších spoločností“.O­čakáva sa, že americká SVB bude znovu otvorená v pondelok (13. 3.) pod novým názvom, pričom kontrolu nad ňou prevzala americká agentúra pre ochranu vkladov FDIC. Banka zlyhala po tom, ako jej zákazníci, najmä z technologického sektora, masívne vyberali vklady a jej posledný pokus získať nové peniaze sa skončil neúspechom.

SVB bola 16. najväčšou bankou v USA z hľadiska aktív, ale širokej verejnosti bola málo známa. Jej kolaps nie je len najväčším krachom banky od zlyhania Washington Mutual v roku 2008, ale aj druhým najväčším krachom retailovej banky v USA.

Bank of England uviedla, že požiada súd o začatie konkurzného konania pre britskú divíziu banky. Podľa nemenovaných zdrojov Spoločnosť Rothschild & Co skúma možnosť kúpy britskej divízie Silicon Valley Bank UK, keďže jej hrozí platobná neschopnosť.

Vedenie SVB UK zase oslovilo banky Barclays a Lloyds Banking Group a ďalšie inštitúcie, aby zistili, či je možné dosiahnuť núdzovú dohodu o prevzatí. Sky News informovala, že zúčtovacia Bank of London zvažuje, či je ponuka na kúpu britskej divízie SVB UK možná.

Viac ako 250 vedúcich predstaviteľov britských technologických firiem podpísalo v sobotu list adresovaný Huntovi, v ktorom žiadali vládnu intervenciu a varovali pred „existenčnou hrozbou“, uviedla Reuters, ktorá tvrdí, že získala kópiu listu.

Čo predchádzalo pádu banky

Kalifornské bankové regulačné úrady zatvorili Silicon Valley Bank v piatok (10. 3.) po tom, ako banka, ktorá mala na konci roka 2022 aktíva v hodnote 209 miliárd USD (197,43 miliardy eur), zaznamenala výber vkladov až vo výške 42 miliárd USD za jediný deň, čím sa stala insolventnou.

Údaje regulačných úradov ukázali, že 89 % vkladov SVB v hodnote 175 miliárd USD bolo koncom roka 2022 nepoistených. Pád banky zasiahol množstvo firiem, ktoré s ňou obchodovali. Investori preto hľadajú slabé miesta aj inde a utekajú z bánk, kde vnímajú riziká./agentury/

X X X

Sulík: Rázsochy sa nestihnú, bude to fiasko. Kollár: Ak nie, bude za to zodpovedný Heger

Ak sa nepostaví nemocnica Rázsochy, zodpovednosť ponesie dočasne poverený premiér Eduard Heger. Vyhlásil to predseda Sme rodina a Národnej rady SR Boris Kollár v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa šéfa opozičnej SaS Richarda Sulíka nebude v prípade Rázsoch dodržaný finančný ani časový plán.

 Upozornil, že meškajú so všetkým. „Rázsochy budú fiasko tejto vlády,“ poznamenal. Kollár v tejto súvislosti poukázal, že Heger sľúbil prezidentke Zuzane Čaputovej, že situáciu vyrieši, „lebo by bol odvolaný“. Dnes je za situáciu podľa neho zodpovedný Heger ako človek, ktorý je zodpovedný za ministerstvo zdravotníctva. Doplnil, že predtým to bolo OĽANO, keďže to bolo jeho ministerstvo.

Kollár súhlasí, že súčasný kabinet má doviesť Slovensko do predčasných volieb. Nástupom úradníckej vlády by podľa neho nastal „ešte väčší cirkus a chaos“. „Robertovi Ficovi (Smer-SD) ide o to, aby bol ten cirkus čo najväčší,“ poznamenal. Ak by bola úradnícka vláda, neprešiel by podľa neho ani jeden zákon. Poukázal, že vláde v poverení zákony stále prechádzajú a je funkčnejšia.

„Špeciálne úradnícka vláda je v rukách pani prezidentky,“ povedal Sulík. Strana SaS jej rozhodnutie rešpektuje a rovnako bude rešpektovať, ak sa rozhodne vymenovať úradnícku vládu. „Dali by sme hlasy na vznik úradníckej vlády,“ potvrdil. Zároveň nesúhlasil s Kollárom, že by úradníckej vláde nič neprešlo. Podľa Sulíka súčasne nie je podmienkou, aby ministri museli prejsť voľbami. Ako príklad uviedol ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.

 Stíhačky MiG-29 sú podľa Sulíka hromada šrotu. „Ja neviem, čo by sa s tými migmi stalo, keby ten konflikt nebol,“ povedal. Kompetenciu rozhodovať o darovaní stíhačiek by podľa neho mali mať ústavní právnici. Poukázal, že migy sa Ukrajine darujú, za čo dostane Slovensko z príslušného fondu EÚ peniaze. Podľa Kollára by peniaze mohli ísť napríklad na sociálne výdavky. „Vieme pomôcť ukrajinskému ľudu, ale aj nášmu ľudu,“ dodal./agentury/

X X X

Prachová búrka sa vybúrila aj v Maďarsku. Zrazilo sa 37 áut a 5 kamiónov, 19 áut zhorelo

 Autá sa zrazili 27 kilometrov od Budapešti. Jeden z kamiónov prerazil zvodidlá a prešiel do protismeru. V prachovej búrke v sobotu popoludní havarovalo na severomaďarskej diaľnici M1 37 áut a päť kamiónov. Pri nehode zhorelo 19 vozidiel. Zranenia utrpelo najmenej 26 osôb. Jeden človek je v kritickom stave, 13 ľudí má vážne zranenia.

Autá smerujúce na západ sa zrazili 27 kilometrov od Budapešti v oblasti obce Herceghalom. Jeden z kamiónov prerazil zvodidlá a prešiel do protismeru. Polícia uzatvorila diaľnicu v oboch smeroch a dopravu presmerovala na štátnu cestu č. 1 medzi obcami Herceghalom a Bicske. Úrady nasadili do zásahu desať sanitiek a štyri vrtuľníky./agentury/

X X X

Oceňovaný kameraman Martin Štrba: Slovenský film povstal z popola a dnes vznikajú krásne veci

 Martin Štrba patrí k najvýznamnejším kameramanom v rámci českej a slovenskej kinematografie. Na konte má piatich Českých levov za filmy ako Šarlatán, Masaryk či Hořící keř, tri ceny Slnko v sieti i Cenu českej filmovej kritiky.

V januári mu k týmto oceneniam pribudlo aj štátne vyznamenanie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Rodák z Levíc žijúci v Prahe vníma toto ocenenie ako „zásadné“. Ako uviedol, slovenskú hlavu štátu považuje za jednu z mála osôb, ktoré zmýšľajú skutočne demokraticky.

„Keby prišiel obdobný telefonát z Pražského hradu, keď tam zrovna sedel pán prezident Zeman, tak by som tam možno ani nešiel,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk člen oscarovej Akadémie filmových umení a vied, ktorý aktuálne pracuje na viacerých veľkých historických filmoch.

 X Kameru ste študovali na pražskej FAMU, kam ste prešli po štúdiu fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Čo vás presvedčilo prejsť z média fotografie na pohyblivé obrázky?

Dôvod bol pragmatický. Za mlada som bol silný atopik, mal som veľké problémy s chemikáliami. V tej dobe sa fotografia väčšinou spracovávala na analóg. Tajomstvo temnej komory a tie procesy, ako sa obrázky vynárali z chemikálií, ma fascinovali, ale zároveň som bol stále obsypaný drastickými ekzémami. Dozvedel som sa, že pri filmoch robia chemický proces za vás laboranti a bolo rozhodnuté.

Ešte je tu druhý dôvod. Odmalička som bol posadnutý rozhlasovými hrami. Rozvíjalo to vo mne obrazotvornosť na plné obrátky, ktorá počuté pretvárala do videného. Už v mojej detskej hlave vznikali plnohodnotné filmy.

x V čom bolo iné štúdium fotografie a kamery? Museli ste si na niečo zvykať?

Som introvert a hovoril som si, že pri fotografii by som bol väčšinou niekde schovaný v kúte a nevychádzal by som, tak som sám seba vďaka kamere prinútil viac pracovať v kolektíve. To je zásadný rozdiel – vo filme viac pracujete v tíme, pri fotografii ste väčšinou osamelý bežec. Aj ako kameraman síce musíte riešiť niektoré oblasti samostatne, ale vždy komunikujete s režisérom i ostatnými profesiami, vzniká dialóg, na základe ktorého potom vyjde niečo spoločné, v lepšom prípade dobré.

x Už vaším druhým celovečerným filmom Neha ste započali dlhoročnú spoluprácu so slovenským režisérom Martinom Šulíkom, ktorá vo veľkej miere definovala vašu kariéru. Ako ste sa zoznámili?

Bola to náhoda, paradoxne, aj keď sme obaja Slováci, stretli sme sa v južných Čechách na vojenskom prijímači. Martin študoval v Bratislave na VŠMU, ja na pražskej FAMU. V tej dobe bola jednoročná povinná vojenská služba a nás sústredili do Českých Budejovíc.

Vo vojenskej klubovni predelenej maskovacou sieťou sme založili kapelu v zložení bábkoherec Palenčár – gitara, fotograf Župník – všetky nástroje, Šulík – text, spev a iné zvuky, ja – bicie a iné zvuky. Kapela mala jediného poslucháča, hudobného skladateľa Malovca, ktorý bol z nespútanej disharmónie úplne zúfalý, takže hneď po prvej skúške sa kapela rozpadla. Svoj pravý dôvod vzniku však splnila – nezblázniť sa. Dodnes ten zážitok vo mne rezonuje. Absolútna harmónia uprostred absurdnej disharmónie, uprostred ťaživej arómy vojny.

x Ako by ste opísali váš pracovný vzťah s Martinom Šulíkom? Fungujete na pľaci po mnohých spoločných filmoch už aj bez slov a zbytočného vysvetľovania?

Mnohé veci, ktoré boli povedané na začiatku, sa nemusia pri každom projekte opakovať. Veľa vecí je na rozdiel od iných spoluprác jasných a v podobnej názorovej rovine či vkuse, napríklad čo sa týka obrazu alebo dramaturgie.

Ale všetky projekty sú vždy nové a niečím iné. Pri spolupráci s režisérom je vždy najdôležitejšia transformácia literatúry, teda scenára, do obrazu a je potrebné sa čo najviac zhodnúť a zladiť hneď na začiatku, aj v tých najjemnejších rovinách a vrstvách, aby to následne fungovalo.

x Viete sa s Martinom Šulíkom aj „posekať“, keď máte odlišné vízie?

Jasné, je to permanentná „sekaná“. Ale to je v poriadku, milujem sekanú. V mnohých veciach sa zhodujeme, tiež má rád sekanú. V mnohých nie, čiže o to viac je to potom vzrušujúce, keď treba poukladať tú rôznosť, aby do seba zapadla. Každý musí vyjsť z toho súboja tak, aby mal pocit, že to bolo na niečo dobré a prínosné pre samotné dielo.

Aj keď sa teda s Martinom na všetkom nezhodneme, stačí to na to, aby sme spolu urobili takmer všetky filmy.

x V roku 1998 ste započali dlhodobú spoluprácu aj s režisérom Vladimírom Michálkom, keď ste spolu natočili film Je třeba zabít Sekala, za ktorého ste získali aj Českého leva. Považujete to za ďalší zlomový bod vo vašej kariére, keď ste sa od slovenskej kinematografie presunuli viac k tej českej?

Na jednu stranu to bol veľký krok, ale v podstate som sa pohyboval už pre mňa v známom prostredí, pretože aj po rozdelení republík pre mňa ostala Praha hlavným mestom a dôležitým miestom. Prepojenie s Vladimírom Michálkom vzniklo na základe producentských vzťahov a hneď sme si sadli.

Mali sme pocit, akoby sme spolupracovali dlhé roky, aj keď išlo o prvú spoluprácu. V tom období som sa presťahoval do Prahy. Keďže tam bolo, prirodzene, práce viac, bolo to praktickejšie.

Keď sa Vladimíra pýtali po rokoch, ako v práci komunikujeme, povedal „ako delfíni“, teda mimoverbálne, akousi formou telepatie.

 x Dá sa povedať, že okrem Martina Šulíka a Vladimíra Michálka máte dlhodobú spoluprácu aj so slávnou poľskou režisérkou Agnieszkou Hollandovou. Natáčali ste spolu Jánošíka, Horiaci ker či Šarlatána. Ako by ste opísali vašu spoluprácu a čím je Agnieszka iná, napríklad v porovnaní s tunajšími režisérmi?

Mala dar hneď na začiatku svojou priamosťou a otvorenosťou rozptýliť moj stres z toho, že jej to pokazím. Rýchlo som pochopil, že u nej budem bodovať nie hrou na dokonalého, ale aktívnym zapojením svojich chýb do tvorivého procesu. Veľmi ma teší, že naša spolupráca pretrváva, stále viac sa okysličuje a znovu sa nám črtá nový spoločný projekt.

Bol to zásadne iný prístup do môjho dovtedajšieho nastavenia. Agnieszka so sebou priniesla svieži vietor, ktorý nabrala do plachiet rôzne po svete – cez Európu, Ameriku, naspäť cez Poľsko až k nám. Tento vietor je na jednej strane impulzívny, na druhej plný poznania.

Všetky emócie mieša dohromady v optimálnom pomere, stále vás to drží v strehu, to je jej metóda. Vydoluje z človeka aj to, čo si predtým nemyslel, že v ňom je. Takže v tomto je Agnieszka, v kreatívnej rovine, taká sympatická provokatérka.

Na pľaci niekedy lietajú aj iskry, ktoré prerastajú v oheň, a potom zasa prídu nečakané prejavy náklonnosti. Vie veľmi dobre vycítiť, keď je to už hraničné, človeku namasíruje stuhnuté ramená a ide sa ďalej. Takýto prístup mi, na počudovanie, vyhovuje. Neustále je všetko pohybe, mozog nezakrnie, je to opak stagnácie. S pribúdajúcimi rokmi je to ozdravné, pretože človek sa stále drží, generuje to schopnosť udržať sa v sedle. A keď z neho občas vypadnete, máte silu znovu naskočiť a cválať ďalej v spoločnej jazde, máte silu dotiahnuť veci do zdarného konca.

X Spomenuli ste, že sa vám s Agnieszkou črtá ďalšia spolupráca. Môžete o tom povedať niečo viac?

Je to vo fáze vývoja. Bude to film o spisovateľovi Kafkovi, je to nádherná téma. Paradoxne, ešte nikto v Čechách jeho príbeh neuchopil vo formáte hraného filmu. Dalo by sa to nazvať životopisným filmom, ale má to viacero vrstiev. Ak všetko pôjde dobre, malo by sa začať natáčať na jeseň.

X Ako ste uviedli, úlohou kameramana je transformovať scenár do vhodného obrazu. Napadne vám zvyčajne už pri čítaní scenára, v akom vizuálnom jazyku by ste chceli niesť film?

To je to, čo ma na tom najviac baví. Čítam scenár ako literatúru, snažím sa do seba nasiaknuť emóciu, impulzy. Pri prvom čítaní si ani nerobím poznámky, iba sa snažím to literárne dielo zažiť. Potom ho nechám trochu odležať a následne si ho znova čítam, tentokrát s poznámkami.

Na literatúre je najfascinujúcejšie, že vám necháva ďaleko väčší priestor pre obrazotvornosť, vizualizovanie. Dobrá knižka nikdy nie je úplne doslovná a čitateľovi sa dotvára literárny film v hlave. To sa deje aj v mojom prípade s tým, že sa tú vznikajúcu obrazotvornosť snažím transplantovať do poznámok, z poznámok do debaty s režisérom a z toho vzniká akási obrazová skica konceptu. Ten potom, samozrejme, ovplyvňujú, ďalšie faktory, ako spolupráca s architektom či kostýmovou výtvarníčkou, spolupráca režiséra s hercami, keď sa to začína celé obaľovať, formovať a dostávať konkrétnejší tvar.

X Ako tvoríte unikátny obrazový koncept pre každý projekt?

Veľmi dôležité je, aj v spolupráci s režisérom, zachovať tajomstvo, aby to nebola taká tá kompletná ohraničená vizuálna „konzerva“. Keď divákovi naservírujete hotový obrazový pokrm, možno mu aj zachutí, ale vždy to bude len pasívna konzumácia.

Preniesť fenomén literatúry, to tajomstvo, aj do filmu, znamená, že napríklad nemusí byť hercovi stále nutne vidieť do tváre. Môžete ho ponoriť do tieňa, alebo ponoriť do tieňa časť architektúry. Snažím sa preto pracovať aj s nevideným. V divákovi to prebúdza jeho vlastnú obrazotvornosť, vťahuje ho to do filmu, do stredu príbehu. Samozrejme, musí sa to vybalansovať, nemôžete takto urobiť celý film. Keby bolo všetko v tme, to už by bola rozhlasová hra. A sme znovu v mojom detstve, kruh sa uzatvára.

Pre mňa je dôležité dávkovať realitu v kontexte s abstraktnom. Myslíme si, že všetkému rozumieme, ale existujú hranice nášho vedomia, kde sa začína nekonečné abstraktno, o ktorom nemáme ani poňatia. A celé sa to ešte komplikuje tým, že tie hranice nemajú jasný tvar, neustále sa menia, dokonca niekedy sa nebadane preskupujú do nás, sme pohlcovaní rozpoltenosťou.

V dobe digitálno-informačnej džungle takto vznikajú vedľa seba paralelné vesmíry s totálnou absenciou vzájomného porozumenia. A tu nastupuje jedna z hlavných úloh umenia, vrátane filmového. Pomáhať odlíšiť pravé hranice nášho vedomia od tých falošných, vytváraných egomaniakmi, nebezpečnými obchodníkmi s klamstvami prezlečenými do šiat „pravdy“, ktorí v honbe za mocou bez mihnutia oka hazardujú so životmi a slobodou celých národov.

 X Snažíte sa aj neustále vzdelávať, sledovať inovácie a trendy, kam sa posúva kameramanská filmová tvorba vo svete?

Nie je to na škodu. Už vás to pomaly ani nedokáže minúť. Čiastočne sa o to zaujímam, čiastočne sa nechcem úplne rozptyľovať. Je však dobré sledovať aspoň základné trendy, nové typy kamier, ktoré prichádzajú zo dňa na deň a môžu lepšie zodpovedať vášmu tvorivému zámeru. Paradoxne, ja som technologický analfabet, takže sa v tíme obklopujem ľuďmi, ktorí sa tomu lepšie rozumejú ako ja.

Tým pádom sa môžem viac sústrediť na to gro, samotný obraz. Svoju prácu totiž vnímam stále v prapôvodnej rovine – odraz reality prenášaný svetelnými lúčmi prejde cez malý otvor, neskôr objektív, v čiernej krabici a premietne sa na zadnej stene, neskôr svetlocitlivej, tak ako v oku. Všetky technologické systémy sa snažia o to isté, čo najviac sa priblížiť nášmu optimálnemu vnímaniu reality.

x Drží podľa vás česká kinematografia krok s tou svetovou, minimálne s tou európskou?

Povedal by som, že technologické možnosti sa veľmi blížia a prelínajú so svetovou produkciou. Samozrejme, samotné rozpočty sa pohybujú v porovnaní s európskou alebo americkou kinematografiou niekde úplne inde. Ale nesťažujem sa, núti vás to byť veľmi dôslednými v príprave projektu. Moja obľúbená veta na túto tému je „obmedzenie robí štýl“.

X Aké obdobie zažíva slovenská kinematografia?

Momentálne je v takom pulzujúcom štádiu, v dobrom slova zmysle. V období, keď som sa presunul do Česka, slovenská kinematografia padla „na hubu“, nezvládla adaptáciu na novú dobu, všetko sa pokazilo, nepodarilo sa ani zachrániť filmové ateliéry Koliba a skoro sa neurobil ani jeden film ročne. Ak sa vyprodukoval jeden, bolo dobre. To bol smútok.

Niečo sa však potom stalo, slovenský film povstal z popola a dnes vznikajú krásne veci. Možno to súvisí s tým, že keď padnete na úplné dno, je to síce prúser, ale v tej chvíli máte príležitosť niečo tam nájsť, nejaký drahokam v prachu a vziať ho so sebou. Alebo jednoducho ide o generačnú výmenu. Samozrejme, ani dnes to nie je ľahké, stále sú problémy s rozpočtami, ale slovenskému filmu sa darí ožívať i tak a myslím si, že vďaka novej mladej energii bude žiť aj ďalej.

X Ktorý slovenský film posledných rokov vás najviac zaujal?

Veľmi sa mi páčila Špina Terezy Nvotovej, bol to mrazivý a skvelý film. Som tiež zvedavý na film Invalid, ktorý má aktuálne velkú návštevnosť, čo pri slovenskom filme nie je vôbec samozrejmosť.

X Keď sledujete filmy ako bežný divák, máte „profesionálnu deformáciu“ v tom, že sa sústredíte na kameru, rozmýšľate, čo by ste urobili inak?

Úplne to neviem od seba odpárať, ale väčšinou sa mi to celkom darí. Keď je film vynikajúci, tak ma vtiahne tak, že úplne zabudnem na to, čo som. Vtedy som len divák a prežijem to úplne naplno. Po záverečných titulkoch sa spamätám, a až potom začnem film spätne analyzovať, alebo si ho pozriem ešte raz, teraz už ako profesionál. Ak je film horší, tak ho rozoberám na kúsky hneď, za pochodu.

X Na konte máte prácu na veľkých historických filmoch, ale aj komédie. Na akom žánri vás najviac baví pracovať?

Na psychologických drámach. Veď samotný život je slušné psycho (smiech). Ak film postihne životne dôležité aspekty a trafí sa do čierneho, je v ňom štipka z každého žánru, správne vybalansovaného, tak je to ideálne.

X Popri piatich Českých levoch ste získali tri ceny Slnko v sieti či Cenu českej filmovej kritiky. Ako vnímate ocenenia? Je to pre vás stále príjemné, tešia vás?

Samozrejme, že to poteší. Je to zadosťučinenie. Keď už sa to deje v dlhodobejšom horizonte, človek si k tomu priraďuje aj ten aspekt, od koho dostáva ocenenie, tým pádom jeho hodnota buď stúpa, alebo až taká vysoká nie je.

Ale zahreje to na srdci a duši, že sa niekde „neplahočíte“ nepovšimnutý, ale že to má aj spätnú odozvu, že to snáď obohatí aj niekoho iného. Vtedy viem, že moja práca má zmysel.

Ale potom sa ide ďalej. Ako sa hovorí, svetská sláva poľná tráva a na vavrínoch sa nesmie zaspať, lebo sa už nemusíte prebudiť.

X Stalo sa vám, že ste boli na niektorý váš film obzvlášť hrdý, ale nedostalo sa mu veľa pozornosti na filmových oceneniach?

Áno, to je tá tienistá stránka. Ale nielen v kontexte s mojou prácou. Všímam si, že je veľmi veľa nádherných filmov, ktoré len tak prešumia bez väčšieho povšimnutia, ale pre mňa sú zásadnými dielami. Takže sa to deje, ale asi sa to nedá nejakým spôsobom vyriešiť.

Aj keď dobrých diel vzniká menej ako tých horších, stále je to dosť na to, že sa nepodarí upriamiť pozornosť na všetko, čo je hodnotné. Často len preto, že producent podcenil, nedotiahol PR. Z mojich filmov sa to stalo napríklad filmu „O rodičích a dětech“.

X K vašim filmovým oceneniam vám pribudlo začiatkom roka ďalšie – dostali ste štátne vyznamenanie od prezidentky Zuzany Čaputovej – Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti filmu. Čo to pre vás znamená?

Skoro som spadol zo stoličky. Práve som sedel v kaviarni v Podolí v Prahe a z prezidentskej kancelárie prišiel telefonát. Rozvírilo sa vo mne množstvo pocitov, bol som užasnutý, pomyslel som si, že to ani nie je pravda, že to je nejaký fór. Ale v niečom to malo istú logiku, dozvedeli sa, že som asi niečo v živote dosiahol, štuchalo do mňa prebúdzajúce sa sebavedomie. Sedela vedľa mňa manželka, štuchla do mňa z druhej strany, takže som vedel, že sa mi to nesníva.

Musím zdôrazniť, že je to pre mňa zásadné a dôležité najmä v tom, že je to cena práve od našej pani prezidentky Zuzany Čaputovej. Keby prišiel obdobný telefonát z Pražského hradu, keď tam zrovna sedel pán prezident Zeman, tak by som tam možno ani nešiel, asi by som to odmietol.

Ako sme sa už rozprávali o oceneniach, je pre mňa dôležité, od koho je to smerované. A v tomto prípade je to pre mňa v hodnotovom rebríčku na úplnom vrchole.

 X Sledujete teda slovenskú politickú scénu, aj keď žijete dlhé roky v Prahe?

Práve o to intenzívnejšie, najmä v poslednej dobe. Aj keď to vyzerá, že som emigroval, nie je to celkom tak. Aj keď sa politici rozhodli, že štát rozdelia na dva, Prahu mi nevzali. Ja som len ostal v teritóriu, ktoré si zmenilo politický status. Ale myslím si, že to nie je na škodu, nie som z tých, ktorí by teraz plakali, že sa dva štáty rozdelili. Aspoň majú Slováci väčšiu šancu sa sebaurčiť a nemôžu sa stále na niekoho sťažovať, že niekto iný môže za ich problémy.

A vidíme v priamom prenose, ako to vyzerá, to je bizár, čo sa deje. Znovu sa musím vrátiť k pani prezidentke, je jedna z mála osôb, ktoré zmýšľajú skutočne demokraticky. Ťažítka na váhach demokratických a populisticko nedemokratických síl sú nebezpečne rozbúrené, až niekedy z toho mrazí. Je viac než dôležité, že v tomto divokom názorovom vlnobití naša hlava štátu, s hlavou stále nad hladinou, dokáže byť zároveň v neustálom spojení s pokojnou hlbočinou pravdy.

X Keď spomínate nedemokratické sily, aké máte pocity z predčasných volieb, ktoré Slovensko čakajú v septembri?

 Som znepokojený, pretože to nevyzerá dobre. Nedávno som čítal článok o študentovi medicíny, ktorý sa rozhodol ísť na mierový pochod s ukrajinskou vlajkou. Išiel vyjadriť svoj názor a fyzicky ho inzultoval muž, v ktorom rozpoznal učiteľa z bývalej školy. Šokovalo ma, že z politickej sféry bola reakcia úplne mizivá, dá sa povedať žiadna. Slovensko musí niečo začať robiť so školstvom.

Je zarážajúce, že i v radoch učiteľov je často značná nevzdelanosť, pomýlenosť, neznalosť histórie, čo spôsobuje veľkú zraniteľnosť voči hoaxom. Mnohí sú presiaknutí klamstvami z rôznych dezinformačných webov. Brutálny zmätok v hlavách. A v tomto vyrastajú deti, budúci občania. Česť výnimkám, ale sféra vzdelania upadá a nikto sa o to nestará. Na čele s politikmi, u niektorých je to možno i taktika. Nevzdelaný národ je predsa ľahšie manipulovateľný.

X Je na tom podľa vás česká spoločnosť v tomto ohľade lepšie?

Som až prekvapený, aký je to rozdiel. Neviem, či je to geografickou polohou, že Česi sú bližšie Nemecku a Slováci Balkánu. I keď sa aj tu občas naplní Václavák proputinovskými šialenstvami, v zásade mám pocit, že v spoločnosti je to tu väčšinou posunuté inak. Vidíte to i na preferenciách v prieskumoch, že až toľko prorusky zmýšľajúcich ľudí v Česku nie je. Keď prejdete hranice, na Slovensku je to skoro väčšia polovica. Je alarmujúce, čo sa deje. Mám pocit, že je to aj o ostražitosti. Vedieť rozpoznať skutočné ohrozenie od manipulatívného strašenia.

X Ako vnímate nedávne české prezidentské voľby?

Bolo to veľmi napínavé a dopadlo to najlepšie, ako to mohlo dopadnúť. Nadviažem na predchádzajúcu otázku. Ten rozdiel sa odzrkadlil aj na výsledku týchto volieb. Videli sme špinavú, podpásovú kampaň Babiša. Zachádzal až do takých absurdností, že ste mali pocit, či sa nezbláznil, keď v priamom prenose vyhlásil, že by neposlal pomoc v prípade napadnutia Poľska. Ale napokon, v porovnaní s tým, čo bolo na hrade predtým, to dopadlo úžasne. Ukázalo sa, že ľudia sa nenechali obalamutiť manipulatívnymi klamstvami.

X V roku 2021 ste sa stali členom americkej Akadémie filmových umení a vied, ktorá udeľuje prestížne Oscary. Ako k tomu prišlo?

Možnosti, ako sa tam dostať, sú rôzne. Keď získate Oscara, ste akademikom automaticky. Alebo svojou umeleckou činnosťou získavajú filmári takzvané kredity, napríklad účasťou, alebo oceneniami na rôznych svetových filmových festivaloch, či na základe filmov, ktoré sa dostali do užšieho oscarového výberu. Napríklad film Šarlatán, na ktorom som pracoval, sa tam dostal v kategórii najlepší medzinárodný film. Takže sa mi nazbierala všetka takáto činnosť, na základe čoho ma Akadémia oslovila.

X Ako vyzerá oscarové hlasovanie?

Keďže je členov Akadémie veľmi veľa, hlasujú zvlášť v kategóriách svojich profesií, teda napríklad kameramani hlasujú za najlepšiu kameru. Tým sa hlasy zodbornia, čo považujem za velmi dôležité. Keď je základňa hlasujúcich členov veľká, dá sa povedať, že výsledok bude objektívnejší. V týchto našich menších rybníkoch rozhoduje pár ľudí, a potom hrozí, že sa to môže rôzne zvrtnúť, aj na základe závisti, aj neodbornosti ľudí z iných profesií a tak podobne.

To sú ale skôr výnimky. I napriek tomuto hendikepu sa väčšinou naši akademici trafia do kvality. Na Oscaroch sa hlasuje dvojkolovo, v prvom sa vyberá z neobmedzeného množstva filmov s podmienkou premiéry za dané časové obdobie. Z toho sa vyselektuje užší výber do druhého kola, z ktorého sa potom vygenerujú nominácie.

X Hlasovali ste v tohtoročných Oscaroch?

Z pracovných dôvodov som to tento ročník nestihol. Nie je to povinné. Ale teším sa na to. Keď mi prestane prichádzať práca, čo sa blíži s prichádzajúcimi rokmi, potom budem stíhať hlasovať. Je to velmi náročná práca, robiť to zodpovedne. Nemôže to byť povrchné, že si pozriete pár filmov. Musíte k tomu pristupovať dôsledne, na čo musíte mať veľký časový priestor.

X Čo je pre vás dobrá kamera? Na základe čoho by ste zahlasovali za najlepšiu kameru?

Keď niekto povie na adresu filmu „to boli pekné obrázky“, vtedy vidím, že ten človek obchádza to, že film ako celok nebol bohviečo, ale zaujala ho iba kamera. To je najhoršie, čo sa môže stať. Pre mňa je najväčším zadosťučinením, keď za mnou chodia ľudia a nehovoria o pekných obrázkoch, ale že to bol dobrý film, že sa podaril. Vtedy viem, že sa to celé skĺbilo dohromady.

Až vtedy je obraz dobrý, keď sa stane pevným pilerom mosta, po ktorom sviští príbeh od scenáristu k divákovi, pod taktovkou režiséra. Potom sa môžeme rozprávať o dizajne mosta. Kamera by nemala biť do očí, mala by byť harmonickým partnerom filmového príbehu. Musí mať výpovednú hodnotu, nielen obrazovú a výtvarnú, ale dramaturgia obrazu musí presiaknuť aj do dramaturgie filmovej a scenáristickej, čím sa vytvorí jeden celok.

X Na rok 2024 je chystaná premiéra ďalšieho filmu, na ktorom pracujete, s názvom Nepela: Cesta za slobodou. Čo nám môžete prezradiť o tomto projekte? V akom štádiu sú práce na ňom?

Projekt je rozbehnutý, začali sme ho už vyvíjať s režisérom Kubom Červenkom. Prebehli už aj nejaké obhliadky lokácií, pochodili sme Slovensko a Česko. Štadión v Bratislave je však už úplne iný, nedá sa použiť ani dotvoriť v postprodukcii, keďže sa zmenili jeho proporcie, takže sme vhodný štadión našli v Česku.

Opäť sa to krásne prepája. Aj keď sú štáty rozdelené, tak v oblasti kultúry ostávajú stále prepojené. Vo filme sa to odráža v tom, že koprodukcie sú často česko-slovenské. Čiže to, čo politika rozdeľuje, to kultúra spája. Je fajn, že sa to deje aj v projekte Nepela.

Ten film ma veľmi zaujíma, páči sa mi aj jeho scenár. Príbeh nie je iba pekne napísaný, ide do hĺbky. Mám veľmi rád, keď sa film nesnaží zobraziť život človeka od pôrodu do úmrtia, keď sa snaží obsiahnuť všetko, no napokon sa ľahko môže stať, že neobsiahne nič, pretože zvládnuť to za dve hodiny je veľmi ťažké. Ale tento film sa vydal opačným smerom, bude sa odohrávať približne 24 až 48 hodín pred majstrovstvami sveta v Bratislave, kde ich Nepela vyhral naposledy.

Na tomto krátkom časovom úseku je vybudovaná celá jeho osobnosť so všetkými peripetiami i perzekúciami. V tej dobe bola manipulácia zo strany štátnej moci neuveriteľne intenzívna. Nechcem dopredu prezrádzať, ale snáď môžem povedať, že v scenári sa neobchádza ani jeho sexuálna orientácia. Za svoju „inakosť“ sa dostáva do hľadáčika ŠtB, ktorá sa brutálne mieša do jeho súkromia. Hovorím o tom preto, lebo sa ukazuje, že u nás i dnes, keď sa vraždia ľudia len preto, že sa narodili, je táto téma viac než aktuálna. Natáčať by sme mali koncom tohto roka a dokončiť by sa to malo začiatkom ďalšieho.

X Takže vás čaká tento rok veľa práce, či už na Kafkovi alebo Nepelovi. Tešíte sa na to?

Je to intenzívne, ale samozrejme, veľmi sa teším. Teraz ešte dokončujem tiež veľmi zaujímavý koprodukčný film Ema a smrtihlav podľa scenára Petra Krištůfka. Réžie sa ujala Iveta Grofová, producentka je Zuzka Mistríková. Sme v náročnom postprodukčnom štádiu, dorábajú sa triky, dolaďuje posledný strih či zvukovýroba.

Je to zaujímavý film v kontexte s našou súčasnosťou. Je to o židovskom chlapcovi, ktorého na slovensko-maďarskom pomädzí skrýva Maďarka Marika, film je rozprávaný z jej pohľadu. Príbeh sa pohybuje v reáliách fašistického Slovenského štátu. I po toľkých rokoch je to na Slovensku stále silne tabuizovaná téma. Myslím, že v dobe, keď máme v podstate fašistickú stranu v parlamente, je veľmi dôležité, že vzniká takýto projekt, aktuality.skDesiatky zamestnancov strážia prázdne cely. Detenčný ústav Hronovce nemá väzňov ani riaditeľa

 Špeciálny ústav pre kriminálnikov je otvorený od decembra, no jeho cely stále zívajú prázdnotou. Doteraz neprijal ani jedného väzňa, takže viac ako tri desiatky nových zamestnancov sa tam nemajú o koho starať. Zatiaľ vraj prechádzajú školením. Šéfom zariadenia je dočasne poverený Roman Guderna, no rezort zdravotníctva hľadá náhradu. Záujem o túto funkciu zatiaľ nulový.

 Kompletne pripravené priestory Detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach predviedli kompetentní tesne pred Vianocami. Ide o prvé unikátne zdravotnícke zariadenie na Slovensku. Vzniklo z odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

Vtedajší dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) avizoval, že v plnej prevádzke tam bude pracovať 90 zdravotníckych aj nezdravotníckych zamestnancov, tiež 79 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Hovorilo sa aj o tom, že prvých duševne chorých väzňov, ktorí môžu byť pre svoje okolie nebezpeční a pre spoločnosť predstavujú riziko, tam premiestnia v marci. Napriek tomu, že sa už blížime k polovici tohto mesiaca, v ústave, ktorého maximálna kapacita je 75 pacientov, momentálne nie je ani jeden. Potvrdil nám to hlavný lekár ústavu Marek Zelman. Na otázku, kde to „viazne“ a kedy by tam mali prísť prví klienti odvetil, že o ich umiestnení procesne rozhodujú súdy.

 „Samotný ústav nemôže ovplyvniť termín prijatia prvého klienta. To je možné až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu. Aktuálne prebiehajú konania o návrhoch na umiestnenie. Napríklad z Psychiatrickej nemocnice Hronovce boli podané štyri návrhy,“ priblížil.

O konkrétnych osobách sa, na základe zachovania mlčanlivosti, vyjadrovať nemôže. Je však známe, že do detenčného ústavu budú „putovať“ pacienti s duševnými poruchami, ktorých právoplatne odsúdili za spáchanie trestných činov. V klasických väzniciach im ale nemohli poskytnúť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť. Detenčný ústav v Hronovciach otvorili koncom minulého roka.

Personál je pripravený

Detencie plánovali spúšťať po etapách, pričom prvá mala nastať na jar, keď by mali prijať do tridsať klientov. Či to stihnú, je otázne. Adeptov na zaradenie do ústavu sú však desiatky.

„Z psychiatrických zariadení očakávame, podľa prieskumu ministerstva zdravotníctva, zhruba 55 návrhov na umiestnenie. Z výkonu trestu by to malo byť 60 až 80 návrhov,“ vysvetlil Zelman. Objasnil, že súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak je jeho pobyt na slobode nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.

„K 10. marcu bolo z psychiatrických ústavných zariadení na Slovensku podaných na súdy 14 návrhov na umiestnenie do detencie,“ ozrejmil.

Momentálne má ústav v Hronovciach 38 zamestnancov. „Medzi nimi lekárov, psychológov, sestry so špecializáciou v odbore psychiatria, tiež praktické, sanitárov a podobne,“ vymenoval Zelman. Aktuálne podľa neho prechádzajú zaškolením. „Ďalší absolvovali prijímacie pohovory a sú napríklad vo výpovednej lehote u predchádzajúceho zamestnávateľa. Spustenie ostrej prevádzky počíta s postupným napĺňaním ústavu aj prijímaním ďalších zamestnancov,“ povedal s tým, že personálne problémy nemajú.

 Podobne je na tom ZVJS. „Na oddelení detencie s miestom výkonu služby Hronovce, ktoré je organizačnou súčasťou ústavu Želiezovce, je systemizovaných 79 funkčných miest našich príslušníkov. Aktuálne je obsadených 56 miest, pričom časť z nich bola obsadená prevedením príslušníkov zo Želiezoviec,“ vysvetlila Anna Ragasová z úseku koordinácie a styku s verejnosťou. „V prípade, že by si to situácia vyžadovala, budú úlohy zboru pri výkone detencie zabezpečovať aj príslušníci zboru služobne zaradení v iných organizačných zložkách zboru,“ doplnila.

V decembri sa tam boli pozrieť aj poverený minister spravodlivosti Viliam Karas a vtedajší poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Vpravo hlavný lekár ústavu Marek Zelman.

O post šéfa záujem nie je

Trochu komplikovanejšie je to s funkciou riaditeľa. Dočasne sa tejto pozície ujal Roman Guderna. Záujemcov vystriedať ho je ale žalostne málo. Presnejšie povedané – nula. Už predtým bolo výberové konanie vyhlásené viackrát, no neprihlásil sa žiaden uchádzač. Nedávno ministerstvo zdravotníctva opäť vyhlásilo výberové konanie, pričom záujemcovia sa môžu prihlásiť do 27. marca.

Rezort spresnil, že Guderna bol do funkcie vymenovaný 1. januára tohto roka na dobu určitú. „A to do obsadenia predmetného miesta úspešným uchádzačom výberového konania, najviac do 30. júna,“ uviedol tlačový odbor ministerstva. Pripomenul, že podľa zákona možno voľné miesto vedúceho zamestnanca obsadiť bez výberového konania najdlhšie na šesť mesiacov.

Či sa aktuálne už nejakí uchádzači prihlásili, ministerstvo neprezradilo. Odvoláva sa pritom na smernicu, podľa ktorej je povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa výberového konania. „Rezortu zdravotníctva neprináleží hodnotiť záujem zo strany uchádzačov o danú pozíciu,“ reagovalo tlačové oddelenie na našu otázku, prečo o túto funkciu nie je záujem./agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.