Napätie medzi Srbskom a Kosovom opäť narástlo. Srbská premiérka nazvala kosovského predsedu vlády „hanbou dnešného Balkánu“. Etnickí Srbi dnes na severe Kosova zablokovali dva hraničné priechody Jarinje a Brnjak. Kosovská polícia tieto miesta následne uzavrela a miestne úrady tam vyslali špeciálne kosovské jednotky. Informoval o tom kosovský web Kosovo Online.

Niektoré srbské médiá informovali aj o prestrelkách v pohraničných mestách a obciach, ale oficiálne zdroje to zatiaľ nepotvrdili. Napätie vyvolali nové nariadenia kosovskej vlády, ktoré pre Srbov zavádzajú nové administratívne povinnosti pre vstup do Kosova.

V praxi to bude od zajtra znamenať, že občania Srbska budú na vstup do Kosova potrebovať špeciálny preukaz aj špeciálne ŠPZ značky na automobil.

Takmer identické povinnosti pri vstupe do Srbska pritom už dávnejšie majú aj občania Kosova.

Spor vyostrujú nacionalisti

Srbský prezident Alexandar Vučič sa v súvislosti s napätím prihovoril „k národu so zásadným vyhlásením“.

„Všetko, čo môžem povedať, je, že sa budeme modliť o mier a usilovať sa o mier. Môžem tiež povedať, že žiadna kapitulácia nebude a Srbsko vyhrá. Ak sa odváži (Kosovo, pozn. red.) ísť po Srboch, zabíjať Srbov, prenasledovať ich, Srbsko vyhrá. To je všetko, čo musím povedať,“ citoval Vučiča srbský Blic.

Srbský ultranacionalista, poslanec člen Srbskej pokrokovej strany Vladimir „Đuka“ Đukanović zašiel ešte ďalej a na Twittri napísal: „Tak sa mi zdá, že Srbsko bude nútené zahájiť denacifikáciu Balkánu. Rád by som sa mýlil.“

Ruské ministerstvo zahraničných vecí už medzičasom stihlo vyzvať Prištinu, USA aj Európsku úniu zároveň, aby „zastavili provokácie a rešpektovali práva Srbov v Kosove“.

Srbská armáda hranice neprekočila

Kosovský premiér Albin Kurti v nedeľu večer vyhlásil, že cesty blokujú Srbi a „začali strieľať tesne predtým, než malo vojsť do platnosti plánované vydanie dočasných dokumentov“. Z eskalovania nepokojov obvinil Kurti práve srbského prezidenta Alexandra Vučiča.

Kosovské ministerstvo obrany uviedlo, že srbská armáda neprekročila administratívnu líniu a žiadnym spôsobom nevstúpila na územie Kosova. Vyhlásenie vydali v súvislosti s veľkým množstvom dezinformácií, ktoré sa šíria namä prostredníctvom falošných účtov na sociálnych sieťach.

Srbská premiérka Anna Brnabičová reagovala na Kurtiho slová takmer okamžite. Na tlačovej konferencii, ktorú v priamom prenose vysielala srbská verejnoprávna RTS, nazvala kosovského premiéra „hanbou dnešného Balkánu“.

V rovnakej línii pokračoval aj nacionalista Đukanović v debate srbskej provládnej televízie Kurir.

„Kurtimu niekto nakázal, aby tu vytvoril chaos. Nemyslím si, že je za tým celý Západ, ale určité sily v rámci Európskej únie. Obávam sa, že sa to rozšíri a prosím Boha a ľudí na Balkáne, aby sa nedali vyprovokovať. Obávam sa, že konflikt je istý,“ povedal.

Srbsko je pritom dlhodobo kandidátskou krajinou pre vstup do Únie.

Dôležitú úlohu zohráva NATO

Treba pripomenúť, že dôležitú úlohu v regióne zohráva aliancia NATO – a to je v prípade eskalácie napätia pripravené zabrániť otvorenému vojenskému konfliktu.

„Celková bezpečnostná situácia v obciach na severe Kosova je napätá. Misia KFOR pod vedením NATO to pozorne monitoruje a je pripravená zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita, v súlade s jej mandátom, ktorý vyplýva z rezolúcie BR OSN č. 1244 z roku 1999,“ uviedol KFOR vo vyhlásení v nedeľu v noci.

Podľa aktuálnych štatistík sa na mierovej misii KFOR v Kosove aktuálne podieľa takmer 3800 príslušníkov armád z 28 štátov (slovenskí vojaci medzi nimi v súčasnosti nie sú). Velí im maďarský major generál Ferenc Kajári.

V Kosove sa tiež nachádza druhá najväčšia vojenská základňa USA v Európe – Camp Bondsteel pre 7000 vojakov. Američania ju vybudovali v roku 1999, aktuality.sk

X X X

Amerika sa prekvapivo ocitla v recesii. Kedy dorazí kríza aj k nám?

Európska únia sa bude musieť čo najskôr vyrovnať s energetickou krízou. Pokiaľ sa nezbaví ruskej závislosti, ekonomický rast bude slabý, prípadne až záporný. Najnovšie čísla o vývoji americkej ekonomiky prekvapili väčšinu analytikov. Hospodárstvo USA totiž skončilo v červených číslach. Išlo o druhý kvartálny pokles hrubého domáceho produktu (HDP) po sebe.

Podľa ekonomických poučiek sa tak americká ekonomika ocitla v recesii. Otázne teraz zostáva, do akej miery je aktuálna situácia na druhej strane Atlantiku vážna a či môže ohroziť aj hospodárstvo EÚ vrátane Slovenska.

Aktuality.sk oslovili viacero odborníkov, aby vysvetlili, prečo sa USA prepadli do recesie a či sa podobný vývoj dá očakávať aj u nás.

Jana Glasová, analytička 365.bank

Odhad anualizovaného HDP v USA (údaj v prepočte na celý rok) za 2. kvartál 2022 trhy čiastočne prekvapil, keďže americká ekonomika klesla o -0,9 %. Stalo sa tak už druhý kvartál po sebe, keďže v úvodnom štvrťroku tohto roka americký HDP klesol o -1,6 %. Technicky to znamená, že ekonomika USA sa dostala do recesie.

Pozitívnym faktom ale je, že spotreba amerických domácností aj v 2. kvartáli medziročne rástla, a to o zhruba 1 %. Pod pokles HDP sa podpísala tvorba zásob, čo je pomerne volatilná zložka HDP, a bez jej vplyvu by ekonomika rástla. Takže vývoj v americkom hospodárstve nemožno v konečnom dôsledku brať až tak negatívne.

Odhad HDP za 2. kvartál 2022 minulý týždeň zverejnil aj európsky štatistický úrad Eurostat. HDP v eurozóne v 2. kvartáli medziročne vzrástol o 0,7 % a v Európskej únii o 0,6 %. Ide teda o veľmi podobné tempá rastu ako v 1. kvartáli 2022, keď eurozóna vzrástla o 0,5 % a EÚ o 0,6 %. Je to pozitívna správa pre európske hospodárstvo, keďže na trhoch sa čoraz častejšie začína skloňovať recesia európskej ekonomiky. Tá, samozrejme, však stále nie je vylúčená a je možné, že v nasledujúcich kvartáloch sa ekonomika EÚ dostane do technickej recesie.

Dôvodom spomaľovania ekonomiky EÚ a jej prípadnej recesie je skutočnosť, že je výrazne naviazaná na dodávky energetických komodít z Ruska. Problémom v tomto prípade nie je len ropa, ale hlavne plyn.

Riziko budúceho vývoja teda spočíva predovšetkým v plynovej kríze, ktorá by mohla zasiahnuť Európsku úniu a stiahnuť ju aj do recesie. Plynová kríza by zasiahla hlavne Nemecko a jeho priemyselný sektor, a keďže ide o nášho najdôležitejšieho obchodného partnera, recesia by sa v takomto prípade nevyhla ani nám. Ruka v ruke so zhoršením ekonomického vývoja ide aj zhoršenie situácie na trhu práce a rast nezamestnanosti.

K spomaleniu rastu globálnej ekonomiky pritom nevedú len energokomodity či surovinová kríza, ale napríklad aj menová politika centrálnych bánk. Európska centrálna banka (ECB) aj americký Fed sú nútené bojovať s vysokou infláciou a sprísňovať svoju menovú politiku. Zvyšovanie úrokových sadzieb, samozrejme, obmedzuje nielen infláciu, ale aj ekonomický rast.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

Americká ekonomika nie je v reálnej recesii, miera nezamestnanosti je na úrovni 3,6 %, firmy neprepúšťajú zamestnancov, práve naopak, ekonomika generuje tisíce pracovných miest. Na celý rok 2022 čakáme v USA rast, podobne v Eurozóne aj na Slovensku. Medzikvartálne poklesy ekonomík sú bežnou súčasťou vývoja, treba sa pozerať na viaceré ekonomické ukazovatele vrátane trhu práce a tie o recesii v USA ani v Európe nehovoria.

Štepán Hájek, analytik spoločnosti XTB

Paradoxne európskemu hospodárstvu čiastočne pomáha, že nie je takou spotrebnou ekonomikou ako Spojené štáty americké. Tamojšie spoločnosti si za posledné roky zvykli na neustále rastúcu spotrebu, a preto sa predzásobili tovarmi, po ktorých však klesol dopyt. Plné sklady ich tak donútili, aby výrazne znížili svoje zásobovanie a pokles zásob za posledné dva kvartály výrazne stiahol celé tamojšie HDP nadol.

Ďalším efektom bol pokles investičnej aktivity pre drahší kapitál a rastúcu neistotu, čo môžeme očakávať aj v EÚ. Inflácia vo všeobecnosti dostáva pod tlak predovšetkým spotrebu, keďže ľudia nie sú ochotní akceptovať vyššie ceny, a tak spotreba klesá. Preto môžeme hovoriť, že hospodárske spomalenie v EÚ sa už začalo, ale zatiaľ ho ešte naplno necítiť. Trh práce je totiž stále veľmi silný a väčšina firiem pracuje z vlaňajších rozpočtov, keď došlo k výraznej expanzii.

Recesia v EÚ je nevyhnuteľná a bude možno bolieť viac ako v USA. Únia si totiž nedokáže zaobstarať náhradu za ruské energie. Vládne výdaje a súkromné investície vďaka úrokovým sadzbám blízko nuly však pomáhajú držať HDP v pozitívnych číslach. Ale ide len o otázku niekoľkých mesiacov, keď aj investície začnú klesať.

HDP Únie skončil za prvý kvartál v pluse 0,6 percenta. Na recesiu, ktorá je definovaná ako dva po sebe nasledujúce klesajúce štvrťroky, si teda budeme musieť počkať minimálne do novembra.

Všetko bude záležať na tom, či sa podarí dostať pod kontrolu infláciu. Zatiaľ sa o to ECB veľmi agresívne nepokúša. Nikto nemá záujem, aby ekonomická recesia trvala príliš dlho, ale ECB nemôže znovu nakupovať všetky aktíva a posielať do ekonomiky likviditu, pretože to je jeden z hlavných dôvodov, prečo je inflácia tak vysoko.

Ekonomické spomalenie teda musí byť citeľné na trhu práce, aby sa spomalili inflačné tlaky. Navyše Európa potrebuje vyriešiť energetickú krízu, potrebuje lacnú energiu, aby recesia netrvala dlho.

Andrej Martiška, analytik Tatra banky

Americká ekonomika je v recesii podľa konvenčnej definície (dva kvartály negatívneho rastu HDP za sebou), avšak oficiálne zatiaľ nie je v recesii a je dosť možné, že ani nebude. O tom, či je americká ekonomika oficiálne v recesii alebo nie, rozhoduje NBER (Business Cycle Dating Committee of the National Bureau of Economic Research), ktorý sa pri svojom rozhodovaní riadi širším spektrom kritérií, medzi ktorými mimochodom nie je samotný kvartálny reálny rast HDP.

Aktuálne konsenzuálne očakávanie amerických ekonómov pritom je, že NBER zatiaľ oficiálne nevyhlási recesiu, a to predovšetkým s ohľadom na stále silný trh práce, ktorý zatiaľ vôbec neindikuje recesiu.

To, že Európe zatiaľ nehrozí pokles HDP, súvisí s neskorším „otvorením“ európskych ekonomík po pandémii, ktoré má za následok, že európske ekonomiky stále zažívajú „postpandemický“ rastový impulz spojený s míňaním úspor nahromadených počas pandémie, kým v USA už vypršal.

Dôležitý je tiež skorší nástup inflácie v USA v kombinácii so štruktúrou americkej ekonomiky, ktorá stojí a padá na spotrebiteľskom sentimente.

Napokon, americký Fed začal s uťahovaním monetárnej politiky skôr ako ECB a pristupuje k nemu agresívnejšie. Zmeny monetárnej politiky, ktoré sa v ekonomike prejavujú s niekoľkomesačným oneskorením, už prispievajú k „pribrzďovaniu“ americkej ekonomiky.

Základný scenár našich kolegov z Raiffeisen Research aktuálne nepočíta s recesiou v eurozóne.

Rizikový faktor, ktorý by zrejme spoľahlivo poslal ekonomiku eurozóny do recesie, by bola úplná odstávka ruského plynu. Je pritom ťažké odhadnúť, ako dlho by takáto recesia trvala, pretože je dnes veľmi zložité odhadnúť, kam všade v ekonomike skutočne siaha naviazanosť na ruský plyn. Nie je tiež isté, ako dlho by v skutočnosti trvalo dobudovať potrebné kapacity a infraštruktúru na plné nahradenie ruského plynu, aktuality.sk

X X X

Polícia obvinila dvoch poslancov – otca a syna Kuffovcov. Mali sa vyhrážať farmárovi

Ich prípad súvisí s údajnou potýčkou, ktorá sa mala udiať medzi Kuffovcami a kežmarským farmárom na ceste neďaleko smetiska pri Kežmarku.

Líder parlamentnej opozície Robert Fico zo Smeru, poslanec vládnej strany Sme rodina a exsmerák Martin Borguľa či exkotlebovec a v súčasnosti nezaradený poslanec z hnutia Republika Miroslav Suja. Títo zákonodarcovia z Národnej rady aktuálne čelia obvineniam polície z rôznych trestných činov.

Zoznam obvinených poslancov tým však nie je kompletný. Trestnému stíhaniu totiž čelia aj dvaja nezaradení poslanci vo farbách politickej strany Život Štefan Kuffa a jeho syn Filip Kuffa, ktorí sa do parlamentu pôvodne prekrúžkovali na kandidátke strany Mariana Kotlebu Ľudová strana Naše Slovensko.

Ich prípad súvisí s údajnou potýčkou, ktorá sa mala udiať medzi Kuffovcami a kežmarským farmárom na ceste neďaleko smetiska pri Kežmarku.

Podľa polície sa nebezpečne vyhrážali

Štefan Kuffa a Filip Kuffa sú podľa zistení Aktuality.sk od konca decembra 2021 obvinení z prečinu nebezpečného vyhrážania. Kuriozitou prípadu je skutočnosť, že policajný vyšetrovateľ z Kežmarku jediným uznesením obvinil hneď dvoch poslancov parlamentu. Spoločne s nimi čelí obvineniu aj ďalší Kuffov syn Gregor.

„Vzhľadom na stále prebiehajúce vyšetrovanie v predmetnej veci informácie zverejňovať nie je možné,“ uviedla k prípadu prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová. Redakcia však disponuje dokumentmi, ktoré obvinenie spomínanej trojice potvrdzujú.

Podľa vzneseného obvinenia sa mali Kuffovci dopustiť nebezpečného vyhrážania vlani v lete, konkrétne 6. júla okolo 17.40 h, keď sa počas jazdy autom náhodne stretli s istým kežmarským farmárom. Podľa polície ho trojica mala slovne aj fyzicky napadnúť.

Muža sa údajne snažili násilným spôsobom vytiahnuť z auta, čo sa im napokon nepodarilo. Išlo pritom o pokračovanie dlhodobého konfliktu, ktorý medzi sebou vedú Kuffovci a údajne napadnutý farmár aj s jeho zamestnávateľom – popradskou spoločnosťou. Dôvodom sú spory o vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov a hospodárenie na nich.

Kuffovci okrem iného totiž podnikajú v poľnohospodárstve – v živočíšnej aj rastlinnej výrobe. Rodina vlastní v okolí Kežmarku rozsiahle pozemky vrátane lesov v Levočských vrchoch. Časť týchto parciel nadobudla napríklad kúpou od štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.

Politické spiknutie proti Kuffovcom?

Počas údajného incidentu mali z úst z Kuffovcov padať na adresu farmára a jeho zamestnávateľa aj vyhrážky, že ich dajú „odstreliť“ a že farmár „spozná, čo sú to mafiánske praktiky“. Okrem toho ho mal jeden z nich zastrašovať, že ak ho stretne v meste, tak „mu rozbije hubu, že si zuby nespočíta“. Údajne mu aj krútili nosom a boxovali do stehna, ale zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie.

Gregor Kuffa pred policajtmi priznal náhodné stretnutie s farmárom na ceste, ale popiera, že by išlo o fyzický incident. Štefan a Filip Kuffovci celý skutok úplne popierajú, otec vidí za prípadom politiku.

„Uvedené obvinenie je vykonštruované, politicky motivované, zakladá sa na vymyslenej udalosti, ktorá sa nestala a kde traja svedkovia vystupujú proti jednému. Skutočnosť, že danú informáciu prinášate práve v týchto dňoch, dotvára politickú objednávku,“ reagoval Štefan Kuffa na naše otázky. Z neskorších slov jeho syna vyplýva, že tým zrejme narážal na jeho plánované angažovanie sa v regionálnej politike.

O stanovisko k obvineniu sme sa totiž Kuffovcov požiadali pred vyše dvomi týždňami – 13. júla 2022. Keď sme sa po odpovedi Štefana Kuffu pýtali, akú politickú objednávku myslí, ešte v ten istý deň nahral jeho syn, poslanec Filip Kuffa video, ktoré zavesil na sociálnu sieť.

„Takto primitívne funguje Mikulcova polícia. Obvinili ma s otcom, že sme išli aj s bratom po ceste a jednému človeku sme povedali, že ho zbijeme/zabijeme? Jedna výpoveď, jeden človek. Problém je, že v ten deň ja som bol na rybačke na Dunaji pri Bratislave, na čo mám dôkazy, a otec bol celý týždeň v Nemecku na krstinách. Trápna snaha očierniť ma pred ohlásením mojej kandidatúry na predsedu prešovskej VÚC,“ napísal na sociálnu sieť Filip Kuffa, ktorý zatiaľ svoju kandidatúru na prešovského župana oficiálne nezverejnil.

S paragrafom 363 neuspeli

Aktuality.sk sa prípadu obvinených členov rodiny Kuffovcov venujú od 28. januára tohto roka. Informáciu o ich obvinení si redakcia v tom čase overovala na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove.

Polícia vtedy cez hovorkyňu Janu Ligdayovú informovala, že „v uvedenom prípade vzhľadom na prebiehajúce úkony trestného konania, nie je vhodné poskytovať žiadne informácie, prípadným zverejnením by mohlo dôjsť k zmareniu úkonov, ktoré je ešte nutné v prípade vykonať“.

Trojica obvinených, teda Štefan, Filip a Gregor Kuffovci, medzičasom dokonca požiadala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby na základe známeho paragrafu 363 Trestného poriadku právoplatné uznesenie policajného vyšetrovateľa z Kežmarku o vznesení obvinenia pre prečin nebezpečného vyhrážania zrušil. Generálna prokuratúra však porušenie zákona v postupe kežmarskej prokuratúry ani polície nenašla.

„Návrhu na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia v spojení s uznesením dozorujúceho prokurátora generálny prokurátor nevyhovel svojím rozhodnutím zo dňa 4. júla 2022, o čom boli podávatelia upovedomení,“ konštatuje hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Obvinení aj ďalší synovia

Spory medzi Kuffovcami a konkurenčným farmárskym podnikom prepukli na jar minulého roka. Vtedy si mali vzájomne brániť v pokusoch vysiať plodiny na poli, na ktoré si obe farmárske skupiny nárokujú – buď sa tam fyzicky postavili pred stroje, alebo prístup zatarasili traktormi. Polícia v Kežmarku sa jednotlivým atakom venuje v samostatných vyšetrovaniach.

V jednom z týchto prípadov sú od vlaňajšej jesene obvinení ďalší synovia Štefana Kuffu – Marek a Rafael. Vyšetrovateľ z Kežmarku Mareka Kuffu obvinil zo zločinu lúpeže a z prečinu výtržníctva a Rafaela Kuffu z prečinu výtržníctva.

„V uvedenej trestnej veci je začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči dvom osobám, pričom voči jednej osobe za zločin lúpeže a prečin výtržníctva a voči druhej osobe za prečin výtržníctva. Vznesenie obvinenia týmto osobám je stále v platnosti, pričom ide o živú trestnú vec, ktorej vyšetrovanie nebolo ukončené,“ potvrdzuje policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová.

Nejde pritom o jediný konflikt, v ktorom figuruje poslanec Štefan Kuffa a jeho rodina. Koncom novembra 2015 zverejnil denník Pravda článok o tom, že sa Štefan Kuffa pre čiernu stavbu svojho syna Michala dostal do fyzického kontaktu s vtedy 79-ročnou dôchodkyňou z obce Pavľany v okrese Levoča. Tú mal údajne najprv fyzicky napadnúť, starenka mu následne vylepila facku.

Podľa Kuffovej verzie bol ale fyzicky napadnutý on, podal preto trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa. Kauze sa venoval aj týždenník Plus 7 dní v článku s názvom Zemepáni Kuffovci? Rodina poslanca vlastní rozsiahle pozemky.

Môžu byť jazýčkom na váhach

Aktuálne politické dianie na Slovensku pridáva na dôležitosti nezaradeným poslancom za stranu Život, ktorí sú v parlamente hneď traja. Okrem Štefana Kuffu a Filipa Kuffu je to aj predseda tejto strany Tomáš Taraba.

Po prípadnom odchode strany Sloboda a solidarita z koalície by tento poslanecký trojlístok mohol zaujímať zostávajúcu vládnu zostavu, teda OĽaNO a Sme rodina.

 Prípadná menšinová vláda totiž ich hlasy bude potrebovať. „Aj preto má pokus OĽaNO o menšinovú vládu svoje rácio. Lenže to celé sa môže podariť v prípade, ak Štefan a Filip Kuffa, ako aj Tomáš Taraba budú s trojkoalíciou spolupracovať, spriechodnia parlament či nezahlasujú za odvolanie Matoviča alebo iných ministrov, o čo by sa pokúšali najmä Hlas a Smer,“ napísal vo svojom nedávnom komentári šéfredaktor konzervatívneho internetového denníka Postoj Martin Hanus.

Ešte donedávna sa pritom špekulovalo, že by spomínaná trojica poslancov na čele s Tomášom Tarabom vstúpila do poslaneckého klubu Sme rodina vedenej Borisom Kollárom. Taraba však povedal, že s Kollárom sú síce ochotní rokovať o podpore konkrétnych zákonov, ale diskusie o vstupe do klubu nevedú. Ak by súčasná koalícia v parlamente stratila väčšinu, Taraba a jeho kolegovia Kuffovci budú trvať na rokovaní o dohode na termíne predčasných volieb.

Minulý týždeň vo štvrtok pritom z poslaneckého klubu OĽaNO vystúpil šéf parlamentného branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa. Poslednou kvapkou podľa neho bola možnosť vzniku menšinovej vlády s extrémistami, aktuality.sk

X X X

 Ako mladý ítečkár prišiel o peniaze podporou Harabina: jeho Vlasti požičal osemtisíc, vrátili mu 13 eur

Do konkurzu prihlásilo svoje pohľadávky osem veriteľov Vlasti. Dohromady žiadali vrátiť 607-tisíc eur. Zlou správou pre nich bolo, že rozdeliť si medzi seba mohli maximálne tisícku. Presne toľko totiž po sebe skrachovaná Vlasť zanechala.

Mladý IT špecialista z Ruskova Ján Široký požičal pred parlamentnými voľbami strane Vlasť, ktorú viedol bývalý sudca Štefan Harabin, osemtisíc eur.

Napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky sa Vlasť pohybovala pod tromi percentami, a teda reálne hrozilo, že od štátu po voľbách nedostane žiadny príspevok, Široký Harabinovi veril.

„Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Polis má strana Vlasť 3,8 percenta, prieskum bol robený pre TV JOJ a bol medializovaný. Preto nemám obavy o svoju pôžičku,“ napísal nám v januári 2020 Široký, ktorý za Vlasť aj kandidoval.

Napokon sa poriadne popálil. A nebol jediný. Vlasť vo voľbách pohorela, od štátu nedostala ani cent a skončila v konkurze.

Jánovi Širokému sa napokon z jeho vkladu vrátilo iba 13 eur.

Dlh takmer milión

Volebný výsledok Vlasti 2,93 percenta musel byť pre Harabina trpkým sklamaním. Len na porovnanie Dobrá voľba Tomáša Druckera, ktorá skončila s 3,06 percenta, inkasuje od štátu za štyri roky takmer dva milióny eur.

Predvolebná kampaň Vlasti pritom nepatrila do kategórie najlacnejších. Harabinovci do nej investovali takmer 1,3 milióna eur. Veľkú väčšinu peňazí získala strana od viac-menej neznámych ľudí.

Na svojej webovej stránke Vlasť priznala pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur. Viacerí z nich Vlasti požičali okrúhlych 100-tisíc eur.

Keďže strana po voľbách nemala peniaze na splatenie svojich dlhov, obrátila sa na súd s prosbou o vyhlásenie bankrotu.

V konkurze sa veritelia mohli teoreticky pokúsiť získať aspoň časť svojich peňazí späť. Háčik bol v tom, že Vlasť nedisponovala žiadnym majetkom a v praxi teda nemala svojim veriteľom z čoho vracať.

Zostalo po nich tisíc eur

Do konkurzu prihlásilo svoje pohľadávky osem z nich. Dohromady žiadali vrátiť 607-tisíc eur. Zlou správou pre nich bolo, že rozdeliť si medzi seba mohli maximálne tisícku. Presne toľko totiž po sebe skrachovaná Vlasť zanechala.

Ľudia, ktorí Harabinovi požičali aj niekoľko desiatok tisíc eur, tak napokon naspäť dostali bizarné sumy. Už spomínaný Ján Široký patrí medzi tých, ktorí dali Vlasti relatívne málo.

Skontaktovali sme sa s ním, aby sme sa ho spýtali, či svoju investíciu neľutuje. Napokon sa nám jeho odpoveď získať nepodarilo.

Rovných 100-tisíc eur strane požičala advokátka Iveta Gálošová z Višňového, ktorá má kontakty na žilinského oligarchu Georgea Trabelssieho, ako aj na vplyvného právnika v meste pod Dubňom Michala Krnáča.

Aj ona svoju pohľadávku prihlásila do konkurzu. Získala 173 eur. Pred voľbami jej pritom nechýbalo sebavedomie. „Nejde o rizikovú investíciu. Preferencie našej strany pôjdu hore,“ hovorila pre mimovládku Transparency International Slovensko, ktorá sa o financovanie Vlasti zaujímala. S Gálošovou sme sa pokúsili spojiť, na naše otázky tiež neodpovedala.

Zarobil na MOM-ke

Rovnako obišiel podnikateľ z Medzilaboriec Ivan Černega. Ten kandidoval už v roku 2016 za stranu Sieť Radoslava Procházku. Na kandidátke Vlasti mu patrilo slušné šieste miesto.

Aj on do strany investoval rovných 100-tisíc, no vrátilo sa mu len 173 eur. Pikoškou v prípade Černegu je, že už krátko po voľbách v Medzilaborciach zarábal na prevádzkovaní takzvanej MOM-ky, teda miesta, kde sa testovalo prostredníctvom antigénových testov. Samotný Harabin pritom proti testovaniu vystupoval.

Najviac peňazí Vlasti požičal ružomberský primátor Igor Čombor, ktorý prispel sumou 130-tisíc eur. Ten však svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Čomborov hovorca Viktor Mydlo na naše otázky neodpovedal. Je možné, že primátor Vlasti dlh odpustil.

Čo sa týka Štefana Harabina, ten sa už dlhšie tvári, že sa ho dlh Vlasti netýka. „Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť,“ povedal nám už pred dvoma rokmi.

Pochybnosti

Faktom je, že oficiálnou predsedníčkou strany bola Anna Žatková, ktorá kedysi pod Harabinom pracovala na Najvyššom súde ako úradníčka. Harabin sa v súčasnosti zrejme pripravuje na svoju ďalšiu prezidentskú kandidatúru.

Pochybnosti pritom boli už o financovaní tej prvej v roku 2019. Harabin na ňu minul viac ako 300-tisíc eur. Viac než polovicu z tejto sumy získal od svojich rodinných príslušníkov.

Televízia Markíza však upozornila, že nie je isté, či išlo naozaj o ich osobné zárobky a úspory, z ktorých do kampane tak štedro prispievali. Transparency International Slovensko navyše neverí ani vysokým pôžičkám, ktoré získavala Vlasť aj napriek tomu, že prieskumy predpovedali jej neúspech.

„Neveríme, že ide o skutočných darcov strany. Nik z malých strán nemal také štedré – a podozrivo okrúhle – pôžičky od takých, na verejnosti neznámych ľudí ako strana Vlasť,“ povedal ešte v roku 2020 vtedajší riaditeľ mimovládky Gabriel Šípoš, aktuality.sk

X X X

Ukrajina poprela, že podnikla útok na ruskú flotilu na Kryme

Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk označil tvrdenia Moskvy, že za útokom bola Ukrajina, za provokáciu.

.Ukrajina v nedeľu poprela, že by podnikla útok bezpilotným lietadlom na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v prístavnom meste Sevastopoľ na Ruskom anektovanom polostrove Krym, ktorý si podľa ruských predstaviteľov vyžiadal šesť zranených osôb.

Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk označil tvrdenia Moskvy, že za útokom bola Ukrajina, za provokáciu. „Oslobodenie Krymu od okupantov sa uskutoční inak a oveľa efektívnejšie,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

K útoku prišlo v deň, keď si Rusko pripomína Deň námorníctva – štátny sviatok, ktorý sa každoročne oslavuje poslednú júlovú nedeľu.

Zrušili podujatia na anektovanom Kryme

„Dnes ráno sa ukrajinskí nacionalisti rozhodli pokaziť Deň námorníctva,“ zverejnil sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev na Telegrame. Zároveň dodal, že pri útoku utrpelo zranenia šesť ľudí vrátane zamestnancov armády.

Gubernátor tiež oznámil, že z bezpečnostných dôvodov boli zrušené všetky podujatia, ktoré sa mali konať pri príležitosti nedeľňajšieho sviatku, pričom vyzval obyvateľov mesta, aby nevychádzali z domov, ak je to možné.

Pri príležitosti Dňa námorníctva sa v Rusku v nedeľu koná množstvo podujatí vrátane námornej prehliadky v Petrohrade, na ktorej sa zúčastní aj ruský prezident Vladimir Putin.

Rusko anektovalo polostrov Krym v marci v roku 2014. Anektovanie Krymu viedlo k sporu so Západom, ktorý sa ešte viac prehĺbil v súvislosti s úlohou Moskvy pri vzbure proruských separatistov na východe Ukrajiny a neskôr aj ruskou inváziou na Ukrajinu z 24. februára, píše agentúra Reuters, aktuality.sk

X X X

Penzisti: Chceme vyššie dôchodky, doplatky na lieky a poukazy na rekreáciu. Čo si myslia o tom ekonómovia?

Vláda si nás nevšíma a takmer nič pre nás nespravila. To je odkaz Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS), ktorá v piatok upozornila na zhoršujúcu sa situáciu penzistov aj kvôli vysokému zdražovaniu. Preto spúšťajú petíciu pomocou, ktorej chcú presadiť päť požiadaviek. Stále si stoja za ôsmimi percentami valorizácie penzií. K tomu pridávajú žiadosť o vyplatenie 14 dôchodku v novembri. Nulové doplatky za lieky, rozmrazenie minimálnych dôchodkov a zvýšenie štátneho príspevku na rehabilitačné pobyty z 50 na sto eur.

Dôchodcovia chcú, aby Národná rada prebrala ich požiadavky na prvej schôdzi po prázdninách, teda v septembri. Dovtedy sa v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska pokúsia vyzbierať sto tisíc podpisov.

Podpredsedníčka JDS Valéria Pokorná tvrdí, že na presadenie požiadaviek budú v priebehu augusta a septembra oslovovať aj koaličné, aj opozičné parlamentné strany. Chcú žiadať poslancov i členov vlády, aby akceptovali potreby dôchodcov. V čase tlačovej besedy JDS minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) zdieľal na svojej stránke, že predčasne vyplatili 13. dôchodok vyše 1,4 miliónu dôchodcom. Práve tým sa vláda chváli, že penzistom pomáha. No za pomoc to Pokorná nepovažuje. „Výplata 13. dôchodku skôr, teda už v júli, nebola žiadna pomoc,“ podotkla.

 Zdôraznila tiež množstvo seniorov spadlo pod hranicou chudoby, podľa nich je to až 140 tisíc seniorov. Predstavitelia JDS poukázali aj na to, že inflácia je mimoriadne vysoká už teraz, pričom valorizácia dôchodkov v tomto roku je len 1,3 percenta. Do ulíc protestovať zatiaľ vyjsť nechcú. Zatiaľ sa k ich požiadavkám žiadna koaličná strana nevyjadrila.

Je priestor na pomoc?

Denník Pravda oslovil ekonómov, aby zhodnotili požiadavky Jednoty. „Mimoriadna valorizácia je na mieste, lebo rast cien je rýchly, avšak novoročná valorizácia musí byť o to nižšia, aby za jednu infláciu neboli dve valorizácie,“ hodnotí požiadavky seniorov ekonóm z Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. Dodáva, že ostatné pribúdajúce požiadavky majú skôr znaky politizácie ako hľadania konsenzu v tejto zložitej dobe.

Analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar chápe dôchodcov, že si zaslúžia pomoc od štátu, ale podľa neho tvoriť plošné riešenia, ktoré majú vyhovovať všetkým, je zbytočné mrhanie časom i financiami. „Je potrebná cielená pomoc, teda pomáhať tam a tak, kde a ako skutočne treba,“ uviedol Škriniar. Dodáva, že iné potreby majú dôchodcovia-manželia, iné ovdovení, iné dôchodcovia s dobrými vzťahmi s deťmi ako tí s nie dobrými, preto pomoc dobre zacieliť.

 Radovan Ďurana z inštitútu INESS upozorňuje, že štátna kasa nie je bezodná. „Rozpočtová opatrnosť je viac ako na mieste,“ tvrdí Ďurana. Napriek tomu, že Slovensku sa darí v otázke daňových nadpríjmoch, neznamená to, že sa darí aj slovenským verejným financiám ako celku. „Slovenskú ekonomiku čakajú ťažké časy,“ uviedol Ďurana s tým, že tieto nadpríjmy „zje“ štedrý rodinný balíček, valorizácia platov a na plánovanú valorizáciu dôchodkov si bude musieť vláda požičať.

„Priestor na pomoc a nielen dôchodcom sa jednoducho musí nájsť, pretože sociálne problémy vyplývajúce z tohto problému môžu priniesť v budúcnosti ešte vyššie náklady,“ hovorí pre Pravdu odborár a člen hnutia Pracujúca chudoba Ján Košč. Ako príklad uvádza, že ak chudobní dnes budú uprednostňovať lacné ale nezdravé potraviny, tak v budúcnosti sa zaplatí omnoho viac za zdravotnú starostlivosť.

Košč hovorí, že ak sa má štát zamerať na dôchodcov, tak treba pomôcť najmä tým s nízkymi dôchodkami a jednočlenným dôchodcovským domácnostiam, na ktoré súčasná miera inflácie dopadá najviac. „Určite sa v priebehu tohto roka mohla uskutočniť aspoň jedna vlna mimoriadnej valorizácie dôchodkov,“ tvrdí Košč s tým, že v Česku už takto zvýšili dôchodky trikrát. „Bolo by dobré pomôcť osamelým dôchodcom, ktorí bývajú sami, napríklad s príspevkom na bývanie alebo na energie,“ uviedol.

 Ako každá iná organizovaná skupina, rovnako ako lekári, či učitelia, aj dôchodcovia sa snažia pre seba vybojovať maximum, na úkor druhých. „Je to súťaž o vzácne zdroje,“ pokračuje Ďurana. Podľa neho by sa do pomoci najstarším mal rátať aj očkovací bonus a k tomu veľmi pravdepodobne pribudne pravdepodobne aj rodičovský bonus.

„Žijeme ale v politickom svete, kde nerozhodujú argumenty, ale politická stratégia. Dôchodcovia budú musieť do januára načrieť do svojich úspor, tak ako väčšina ostatných domácností na Slovensku,“ tvrdí Ďurana. A dodáva že, bohužiaľ, vláda plošnými opatreniami – plošné zvyšovanie platov, plošné zvyšovanie rodinných dávok- vysiela veľmi zlý signál ostatným záujmovým skupinám. Neriešia sa podľa neho problémy skutočne odkázaných dôchodcovských domácností, ale žiadajú sa prostriedky pre každého. To výrazne predražuje tieto opatrenia, ktoré by mohli byť výrazne lacnejšie, ak by sa sústredili na dôchodcov bez majetku s nízkym príjmom.

Matovičov balík sa im nepozdáva

Jednote sa nepáči ani Matovičov tzv. rodinný balíček. Ten vyjde rozpočet budúci rok na 1,2 miliardu eu a patria do neho vyššie prídavky na dieťa, vyšší daňový bonus či krúžkovné. Vynecháva totiž najohrozenejšie skupiny, medzi nimi sú aj penzisti. Seniori, ale aj pracujúci si to podľa Pokornej „odnesú“ hneď dvakrát. „Prvýkrát, keď si nebudú mať za čo kúpiť lieky či potraviny alebo zaplatiť za energie a druhýkrát, keď sa im zvýšia aj náklady za všetky služby, ktoré poskytujú samosprávy,“ dodala Pokorná. Obce a mestá budú totiž musieť znášať náklady vyššieho daňového bonusu na dieťa, ktorý patrí do Matovičovho balíka.

Podčiarkuje to aj predseda JDS Michal Kotian. Znepokojuje ho, že balík zoberie samosprávam iba tento rok viac ako 500 miliónov eur. Seniori potrebujú, aby im samosprávy zabezpečovali napríklad služby v oblasti dlhodobej starostlivosti, takisto sa budú dramaticky zvyšovať miestne poplatky, ktoré sú už teraz pre väčšinu seniorov na hranici únosnosti.

Pre dôchodcov sú tu aj dobré správy. Od 1. januára 2023 sa dôchodky zvýšia v priemere o 11,8 percenta atak sa priemerný dôchodok priblíži k hranici šesťsto eur./agentury/

X X X

Anglicko oslavuje svoje ženy. Vo finále ME pretlačili Nemky

 V nedeľnom finále EURO 2022 v londýnskom Wembley zdolali Nemky 2:1 po predĺžení. O triumfe domáceho družstva rozhodla v 111. minúte Chloe Kellyová. Finále sledovalo 87.192 divákov, čo je historicky najvyššia návšteva na zápase ME (futbalistov i futbalistiek).

Doterajší rekord držalo finále v roku 1964 na Santiago Bernabeu v Madride, v ktorom domáci Španieli zdolali Sovietsky zväz 2:1. Najlepšími strelkyňami šampionátu sa stali so šiestimi gólmi Nemka Alexandra Poppová a Angličanka Beth Meadová.

ME žien – finále

Anglicko – Nemecko 2:1 pp (0:0, 1:1)

Nemeckým reprezentantkám chýbala vo finále kapitánka Poppová, ktorá pred zápasom utrpela svalové zranenie a musela štart vo finále oželieť. V základnej zostave ju nahradila Lea Schüllerová, „céčko“ prevzala Svenja Huthová.

Po bezgólovom prvom polčase prišla prvá gólová situácia po hodine hry, keď Keira Walshová dlhým pasom vysunula striedajúcu Ella Ann Tooneovú, ktorá sa vyhla ofsajdovej pasci a elegantne prelobovala brankárku Merle Frohmsovú.

Nemky inkasovali iba druhý gól na šampionáte v Anglicku. Rekordné osemnásobné kontinentálne šampiónky reagovali mohutným náporom. V 66. minúte ešte Lina Magullová trafila konštrukciu brány, no o 13 minút neskôr už zariadila zblízka vyrovnanie po prihrávke Tabey Wassmuthovej.

Duel tak dospel do predĺženia. V ňom prišla rozhodujúca situácia v 110. minúte, keď sa po rohovom kope presadila v päťke na dvakrát ďalšia striedajúca hráčka Kellyová.

Domáce reprezentantky pod vedením holandskej trénerky Sariny Wiegmanovej už tesný náskok udržali a po záverečnom hvizde mohli oslavovať premiérový triumf. Do zbierky pridali piaty cenný kov z ME (1–2–2). Nemky prehrali finále ME prvýkrát v histórii./agentury/